Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júna 2011 o Sudáne a Južnom Sudáne: situácia po referende v roku 2011

P7_TA(2011)0267 RC-B7-0349/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sudáne,

–  so zreteľom na komplexnú mierovú dohodu (CPA) podpísanú 9. januára 2005,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1978 (2011),

–  so zreteľom na vyhlásenie Africkej únie z 31. januára 2011,

–  so zreteľom na závery Rady o Sudáne z 31. januára 2011 a na rozhodnutie Rady 2011/315/EU(1) z 23. mája 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva Bezpečnostnej rady OSN z 3. júna 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej v mene Európskej únie zo 7. februára 2011 o konečných výsledkoch referenda o sebaurčení Južného Sudánu, a vyhlásenie barónky Ashtonovej o situácii v Sudáne z 24. mája 2011,

–  so zreteľom na závery konzultácií pod záštitou OSN o mierovom procese v Dárfúre, ktoré sa konali v Dauhe v Katare (27. až 31. mája 2011),

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie pozorovateľskej misie Európskej únie predložené 2. júna 2011,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v Južnom Sudáne sa konalo 9. až 15. januára 2011 referendum, v ktorom prevažná väčšina hlasovala za vytvorenie nezávislého štátu Južný Sudán,

B.  keďže sa očakáva, že Južný Sudán oficiálne vyhlási svoju nezávislosť 9. júla 2011, čo je dátum, kedy sa skončí platnosť komplexnej mierovej dohody,

C.  keďže napriek zásobám nerastného bohatstva Južného Sudánu, akým je ropa, meď, železo, ako i lesy a úrodná pôda, žije veľká väčšina jeho obyvateľstva v chudobe a krajina má v celosvetovom meradle jednu z najvyšších mier detskej úmrtnosti a ukazovatele v oblasti vzdelávania patria medzi najnižšie na svete, a keďže toto všetko zväčší humanitárne, sociálno-ekonomické a bezpečnostné problémy,

D.  keďže niektoré prvky CPA sa nezačali včas vykonávať alebo sa ešte nevykonali, a je potrebné značné úsilie na to, aby sa dosiahla dohoda, pokiaľ ide o rokovania po referende týkajúce sa napríklad rozdelenia príjmov z ropy, vytýčenia hraníc, občianstva a rozdelenia dlhov a aktív,

E.  keďže referendum, ktoré malo určiť, či sa Abyei stane súčasťou severného alebo Južného Sudánu a ktoré sa malo konať zároveň s referendom o Južnom Sudáne, sa nekonalo, čo spôsobilo vážne vystupňovanie násilia v tejto oblasti,

F.  keďže status sporných oblastí zostáva nedoriešený a situácia v Abyei sa zhoršuje, čo má za následok smrť stoviek osôb a exodus ďalších tisícov, ako i skutočnosť, že ľudia sú vystavení potravinovej neistote, chorobám a nemajú dostatočný prístup k základným službám, ako sú zdravotnícka starostlivosť a pitná voda,

G.  keďže situácia v Dárfúre je naďalej zdrojom vážnych obáv a misia OSN v Dárfúre nedávno informovala o bombardovaní zo strany vlády a o tom, že v regióne bolo zajatých niekoľko humanitárnych pracovníkov; keďže pracovníci misie sa pravidelne stretávajú s obťažovaním, únosmi a so všeobecným ohrozením bezpečnosti,

1.  víta mierové a dôveryhodné vystupovanie Sudánu a Južného Sudánu počas referenda o Južnom Sudáne v roku 2011, úsilie, ktoré vyvinuli a angažovanosť, ktorú prejavili strany komplexnej mierovej dohody; považuje to za zásadný krok pri plnení CPA a za pozitívny signál mierového spolunažívania oboch krajín;

2.  opätovne zdôrazňuje, že plne uznáva výsledky referenda ako vyjadrenie demokratickej vôle ľudu Južného Sudánu; žiada Sudán i Južný Sudán, aby aktívne presadzovali demokratickú správu vecí verejných a nastolenie dlhodobého mieru, bezpečnosti a prosperity v oboch krajinách a dodržiavali ľudské, sociálne a hospodárske práva;

3.  vyzýva orgány Južného Sudánu, aby podporovali rozvoj Južného Sudánu ako moderného, pluralistického, demokratického štátu založeného na zásadách právneho štátu a dodržiavajúceho ľudské práva, najmä práva žien a detí, a prednosť práva občanov zvoliť si vládu v riadnych slobodných voľbách, pričom bude v ústave a právnych predpisoch zakotvená ochrana slobody pohybu, sloboda združovania a sloboda vyjadrovania politických názorov;

4.  dôrazne odsudzuje zámerný útok na misiu OSN v Sudáne (UNMIS), ku ktorému došlo 10. mája 2011 v oblasti Abyei, a odsudzuje militarizáciu tejto oblasti zo strany Sudánu i Južného Sudánu; naliehavo vyzýva obe zmluvné strany CPA, aby naďalej zaisťovali ochranu a bezpečnosť všetkých skupín obyvateľov Sudánu, najmä v štáte Abyei, a to bez toho, aby došlo k zhoršeniu demografického zloženia tohto regiónu; žiada ozbrojené sily Sudánu i Južného Sudánu, aby sa stiahli z Abyei, a žiada obe strany, aby prejavili zdržanlivosť tým, že v rámci CPA bezodkladne začnú konštruktívny dialóg zameraný na mierové riešenie statusu Abyei;

5.  zdôrazňuje svoju podporu úsiliu panelu Africkej únie na vysokej úrovni pre Sudán pod vedením Thaba M´Bekiho, ktoré je zamerané na uľahčenie rokovaní medzi zmluvnými stranami CPA, ako i úsiliu osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre Sudán Haile Menkeriosa zameranému na sprostredkovanie medzi dvomi stranami v regióne Abyei; znovu potvrdzuje, že EÚ musí byť pripravená poskytnúť akúkoľvek ďalšiu požadovanú pomoc;

6.  naliehavo vyzýva všetky zmluvné strany CPA, aby začali sústavný a konštruktívny dialóg s cieľom vyriešiť poreferendové otázky, akými sú spoločné hranice, dohody o občianstve pre občanov na severe i juhu, rozdelenie príjmov z ropy a používanie ropovodov a usporiadanie konzultácií s verejnosťou v Modrom Níle a Južnom Kordofáne;

7.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účinné a bezpečné riadenie návratu ľudí na juh, pokiaľ ide o prepravu, technické kapacity (nedostatok urbanistov a zememeračov), infraštruktúru, prideľovanie pôdy a prístup k základným službám;

8.  víta oznámenie Rady zo 17. mája 2011 prideliť Južnému Sudánu 200 miliónov EUR navyše k sume 150 miliónov EUR, ktorá bola pridelená minulý rok na pomoc najzraniteľnejšiemu obyvateľstvu v Sudáne; poukazuje na skutočnosť, že poskytnutie rozvojovej pomoci EÚ je pripravené pre obe strany; zdôrazňuje, že tieto nové finančné prostriedky by mali byť využité na podporu základných služieb, predovšetkým vzdelávania, zdravotníctva, poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti a budovania inštitucionálnych kapacít; požaduje pristúpenie Južného Sudánu k Dohode z Cotonou, ktoré je naliehavo potrebné, a žiada EÚ, aby prijala všetky kroky potrebné na zaistenie toho, aby boli finančné prostriedky z Európskeho rozvojového fondu k dispozícii čím skôr;

9.  zdôrazňuje, že EÚ musí zohrávať vedúcu úlohu počas konferencie darcov venovanej Južnému Sudánu, ktorá sa uskutoční v tomto roku, a musí nabádať ďalších darcov, aby konali tak isto; vyzýva medzinárodných veriteľov, aby znížili medzinárodný dlh Sudánu a Južného Sudánu;

10.  vyzýva vládu Južného Sudánu, aby v záujme obyvateľstva zaviedla politiky v oblasti zahraničných investícií tak, aby zahraničné investície do prírodných zdrojoch prispievali k rozvoju národného hospodárstva s cieľom bojovať proti chudobe; zdôrazňuje, že EÚ musí urobiť všetko, čo je v jej silách, aby sa zaistilo, že nadnárodné subjekty a zahraničné podniky pôsobiace v tomto regióne sú dostatočne regulované a transparentne ohlasujú svoju činnosť a priznávajú svoje príjmy;

11.  víta rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN rozšíriť mandát UNMIS a vyslať do Sudánu dodatočné sily na udržiavanie mieru; domnieva sa, že sústavná prítomnosť OSN je mimoriadne dôležitá pre mierový rozvoj oboch funkčných štátov; vyzýva Sudán i Južný Sudán, aby privítali jednotky OSN a zaistili ich bezpečnosť;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ zachovala svoju humanitárnu pomoc Sudánu a Južnému Sudánu po 9. júli 2011; podporuje výraznú humanitárnu prítomnosť a kapacity v regióne s primeranými prostriedkami na zaistenie bezpečnosti humanitárnych organizácií;

13.  víta závery konzultácií pod záštitou Organizácie Spojených národov o mierovom procese v Dárfúre; vyzýva všetky strany, aby dodržiavali podpísané dohody o prímerí a ukončení nepriateľských akcií; poukazuje na význam plnej transparentnosti počas rokovaní o otázkach týkajúcich sa Dárfúru a Abyei, ako aj o dialógu medzi severnou a južnou časťou krajiny všeobecne; žiada, aby boli zastúpené všetky strany, ktorých sa týkajú spory, ako i občianska spoločnosť a politickí vodcovia na miestnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni;

14.  naliehavo vyzýva vládu Južného Sudánu, aby prijala transparentný, zodpovedný a inkluzívny prístup k správe vecí verejných počas revízie ústavy; zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky politické strany spolupracovali a v plnej miere tak zastupovali všetkých obyvateľov krajiny a pomáhali vybudovať stabilné demokratické politické inštitúcie;

15.  vyzýva obe strany, aby v predvečer vyhlásenia nezávislosti 9. júla 2011 predložili konkrétne plány na zriadenie a/alebo reformovanie svojich inštitúcií, aby mohli oba štáty fungovať od tohto dátumu; žiada delegácie EÚ v Sudáne a Južnom Sudáne, aby aktívne rozšírili a vykonali odporúčania nedávnej volebnej pozorovateľskej misie EÚ a pozorovateľskej misie EÚ na referende;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Bezpečnostnej rade OSN a generálnemu tajomníkovi OSN a osobitnému zástupcovi EÚ v Južnom Sudáne, vláde Sudánu, vláde Južného Sudánu, inštitúciám Africkej únie a predsedovi panelu Africkej únie na vysokej úrovni pre Sudán, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ a vládam členských štátov EÚ.

(1) Ú. v. EÚ L 142, 28.5.2011, s. 61.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júna 2011 o samite EÚ – Rusko

P7_TA(2011)0268 RC-B7-0347/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na platnú Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej(1) a na rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom, ktoré sa začali v roku 2008, ako aj na Partnerstvo pre modernizáciu, ktoré sa začalo v roku 2010,

–  so zreteľom na spoločný cieľ EÚ a Ruska stanovený v spoločnom vyhlásení z 31. mája 2003 po 11. samite EÚ – Rusko konanom v Petrohrade, ktorým je vytvorenie spoločného hospodárskeho priestoru, spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, spoločného priestoru spolupráce v oblasti vonkajšej bezpečnosti a spoločného priestoru výskumu a vzdelávania vrátane kultúrnych aspektov (štyri spoločné priestory),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a vzťahoch medzi EÚ a Ruskom, najmä na svoje uznesenia zo 17. februára 2011 o právnom štáte(2), zo 17. júna 2010 o samite EÚ – Rusko(3), z 12. novembra 2009 o prípravách na samit EÚ – Rusko, ktorý sa uskutoční 18. novembra 2009 v Štokholme(4), zo 17. septembra 2009 o vraždách aktivistov za dodržiavanie ľudských práv v Rusku(5) a  zo 17. septembra 2009 o vonkajších aspektoch energetickej bezpečnosti(6),

–  so zreteľom na konzultácie o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom a na najnovšie stretnutie, ktoré sa v tomto kontexte uskutočnilo 4. mája 2011,

–  so zreteľom na podpísané dohody a spoločné vyhlásenia vydané na samite EÚ – Rusko, ktorý sa konal 31. mája a 1. júna 2010 v Rostove na Done,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ Catheriny Ashtonovej o prípade Michaila Chodorkovského a Platona Lebedeva z 24. mája 2011,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie spolupredsedov Výboru pre parlamentnú spoluprácu medzi EÚ a Ruskom z 18. mája 2011 v Soči,

–  so zreteľom na program samitu EÚ – Rusko, ktorý sa uskutoční 9. a 10. júna 2011 v Nižnom Novgorode,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Rusko, ktoré je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, nesie spolu s EÚ zodpovednosť za udržiavanie celosvetovej stability, a keďže posilnená spolupráca a dobré susedské vzťahy medzi EÚ a Ruskom sú pre stabilitu, bezpečnosť a prosperitu v Európe a mimo nej mimoriadne dôležité, keďže je dôležité, aby EÚ vystupovala jednotne a prejavila solidaritu v rámci jej vzťahov s Ruskou federáciou, a aby tieto vzťahy zakladala na spoločných záujmoch a hodnotách,

B.  keďže uzatvorenie dohody o strategickom partnerstve medzi EÚ a Ruskou federáciou zostáva naďalej kľúčové pre ďalší vývoj a zintenzívnenie spolupráce medzi oboma partnermi,

C.  keďže EÚ a Rusko sú vzájomne hospodársky aj politicky závislé; keďže Európska únia sa naďalej zasadzuje o ďalšie prehlbovanie a rozvoj vzťahov medzi EÚ a Ruskom založených na dodržiavaní demokratických zásad,

D.  keďže pretrváva znepokojenie v súvislosti s dodržiavaním a ochranou základných a ľudských práv v Rusku, právnym štátom, nezávislosťou súdnictva, politickou kontrolou médií, represívnymi opatreniami voči novinárom a predstaviteľom opozície a spravodlivosťou volieb; keďže Ruská federácia je plnoprávny člen Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a preto sa zaviazala dodržiavať demokratické zásady a ľudské práva,

E.  keďže Európsky súd pre ľudské práva odsúdil Ruskú federáciu v mnohých prípadoch a rozsudkoch za závažné porušovanie ľudských práv; keďže vykonávanie rozsudkov je naďalej nedostatočné,

F.  keďže mnoho výziev na medzinárodnej úrovni, osobitne v oblasti Blízkeho východu, Líbye, Iránu, terorizmu, energetickej bezpečnosti, zmeny klímy a finančných kríz, nebude možné prekonať bez zodpovedných vzťahov s Ruskom v duchu vzájomnej spolupráce,

G.  keďže dobré susedské vzťahy, mier a stabilita v spoločných susedných krajinách sú v záujme Ruska aj EÚ; keďže takmer tri roky po konflikte s Gruzínskom Rusko naďalej nedodržiava dohody z 12. augusta a 8. septembra 2008 o stiahnutí vojsk z okupovaných gruzínskych provincií Južné Osetsko a Abcházsko na pozície pred konfliktom a nezaručuje monitorovacej misii Európskej únie (EUMM) prístup na tieto územia,

1.  opätovne potvrdzuje svoje presvedčenie, že Rusko je jedným z najdôležitejších partnerov Európskej únie pri budovaní strategickej spolupráce, pričom spoločné sú nielen hospodárske a obchodné záujmy, ale aj cieľ úzkej spolupráce v Európe a na globálnej úrovni;

2.  konštatuje, že samit v Nižnom Novgorode bude zameraný na spoločné otázky, ktorým čelia EÚ i Rusko (napr. hospodárska a finančná kríza, partnerstvo pre modernizáciu, vstup do WTO, problematika energetiky a energetickej bezpečnosti, mobilita a bezvízový styk medzi EÚ a Ruskom, medzinárodné a regionálne otázky, spolupráca pri riadení kríz, ľudské práva a právny štát);

3.  vyzýva EÚ a Rusko, aby využili nadchádzajúci samit na zintenzívnenie rokovaní o čo najrýchlejšom uzatvorení novej dohody o partnerstve a spolupráci, založenej na vzájomnej závislosti EÚ a Ruska, a zdôrazňuje, že významne podporuje komplexnú, právne záväznú dohodu, ktorá sa týka politického, hospodárskeho ako aj sociálneho systému a preto zahŕňa aj všetky oblasti súvisiace s demokraciou, právnym štátom a dodržiavaním ľudských a najmä základných práv, čo by malo byť neoddeliteľnou súčasťou dohody, pod podmienkou, že je Rusko pripravené podniknúť kroky na posilnenie právneho štátu a dodržiavania ľudských práv;

4.  opakuje svoju podporu Partnerstvu pre modernizáciu; víta iniciatívu vydať spoločnú správu o pokroku, ale zároveň zdôrazňuje, že je potrebné dohodnúť sa na ďalších krokoch v súlade s doteraz dosiahnutými výsledkami v rámci štyroch spoločných priestorov EÚ – Ruska ako aj so zreteľom na zostávajúce nevyriešené otázky; vyjadruje predovšetkým podporu spolupráci v oblasti výskumu a vývoja a zdôrazňuje, že štyri spoločné priestory sa zakladajú na zásade reciprocity; vyzýva preto, aby obe strany na nadchádzajúcom samite EÚ – Rusko podnikli kroky na formuláciu konkrétnych cieľov; zdôrazňuje význam riešenia otázok efektívneho a nezávislého fungovania súdnictva a posilnenia boja proti korupcii; zdôrazňuje, že EÚ je pripravená prispieť akýmkoľvek spôsobom k zlepšeniu účinnosti a nezávislosti systému právneho štátu v Rusku; víta skutočnosť, že Rusko oznámilo zámer podpísať dohovor OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov;

5.  víta skutočnosť, že samit pomôže vyriešiť posledné otázky týkajúce sa vstupu Ruska do WTO v následnosti na bilaterálnu dohodu z decembra 2010 medzi EÚ a Ruskom o umožnení krajine pristúpiť do WTO; opakuje svoju podporu pristúpeniu Ruska, čím sa vytvoria spravodlivé podmienky pre podnikateľskú obec na obidvoch stranách a uľahčí a zliberalizuje sa obchod v rámci celosvetového hospodárstva; žiada ruské orgány, aby prijali stabilný a spravodlivý právny rámec s cieľom náležite regulovať podnikateľskú činnosť; zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom vstupu Ruska do WTO je, aby ešte pred vstupom spĺňalo všetky pravidlá WTO vrátane toho, že sa vzdá akýchkoľvek protekcionistických opatrení, čo zahŕňa aj úpravu obchodných prekážok, napríklad colnú úniu Rusko – Kazachstan – Bielorusko, ktorá mala za následok zvýšenie konsolidovaných ciel;

6.  zdôrazňuje, že členstvo vo WTO a jeho implementácia pomôže Rusku pritiahnuť viac zahraničných investícií a diverzifikovať svoje hospodárstvo prostredníctvom regulačného rámca, ktorý zvýši dôveru investorov; vyzýva ruské orgány, aby nezneužívali hygienické dôvody na neodôvodnené protekcionistické opatrenia; vyzýva ruské orgány, aby na tomto základe prehodnotili súčasný zákaz všetkých dovozov zeleniny z EÚ;

7.  berie na vedomie prebiehajúci dialóg medzi EÚ a Ruskom o ďalšom zjednodušení vízového režimu; opakuje svoj záväzok  splniť dlhodobý cieľ a dosiahnuť medzi EÚ a Ruskom bezvízový styk na základe prístupu postupných krokov, ktorý je zameraný na podstatu a praktický pokrok; víta zoznam spoločných krokov (časového plánu) pre bezvízový styk medzi Ruskom a EÚ, ktorý bol oznámený v máji 2011; zdôrazňuje, že tento dialóg by mal byť v súlade s postupom zjednodušovania vízového režimu s krajinami východného partnerstva; pripomína, že EÚ aj Rusko musia v plnej miere plniť uzavreté dohody; vyzýva vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby presvedčili Rusko, aby prestalo vydávať cestovné doklady obyvateľom okupovaných oblastí Južného Osetska a Abcházska; zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť akémukoľvek narušeniu bezpečnosti v Európe; vyzýva k ďalšej spolupráci v oblasti nelegálnej imigrácie, zlepšenia kontrol na hraničných priechodoch a v oblasti výmeny informácií týkajúcich sa terorizmu a organizovaného zločinu;

8.  zdôrazňuje význam energetickej bezpečnosti a zastáva názor, že energetická politika Ruska voči členských štátom a krajinám spoločného susedstva bude lakmusovým testom skutočnej hĺbky ruského úmyslu ísť cestou modernizácie a demokratizácie; zdôrazňuje, že dodávky prírodných zdrojov by sa nemali používať ako politický nástroj; zdôrazňuje, že zásady vzájomnej závislosti a transparentnosti by mali byť základom takejto spolupráce, spolu s rovným prístupom k trhom, infraštruktúre a investíciám; víta aj záujem ruskej strany o právne záväzný rámec v oblasti energetiky; pripomína záujem EÚ o vyvážené trojstranné riešenie EÚ – Rusko – Ukrajina týkajúce sa dodávok plynu do EÚ v budúcnosti; žiada užšiu spoluprácu medzi EÚ a Ruskom v oblasti dodávok nerastných surovín a vzácnych zemín, najmä pokiaľ ide o tie, ktoré sa považujú za rozhodujúce, a v tejto súvislosti vyzýva na dodržiavanie medzinárodných pravidiel, predovšetkým pravidiel WTO;

9.  vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že do novej dohody o partnerstve medzi EÚ a Ruskom na zabezpečenie spoľahlivých a bezpečných dodávok energie na základe rovnakých noriem budú zahrnuté zásady Zmluvy o energetickej charte a jej priloženého protokolu o tranzite; víta podpísanie aktualizovaného mechanizmu včasného varovania vo februári 2011 s cieľom naďalej zlepšovať koordináciu v prípade naliehavých situácií v súvislosti s dodávkami alebo dopytom; víta dohodu o zriadení poradného výboru pre zemný plyn, ktorý by mal poskytnúť podnety aj zo strany priemyslu o vývoji na ruskom a európskom trhu s plynom;

10.  naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby sa intenzívnejšie usilovala riešiť otázku zmeny klímy prostredníctvom vnútroštátneho znižovania emisií skleníkových plynov a najmä zlepšovaním energetickej účinnosti; vyzýva na úzku spoluprácu EÚ a Ruska na medzinárodných rokovaniach o komplexnom rámci politiky v oblasti zmeny klímy po roku 2012 na základe UNFCCC a Kjótskeho protokolu;

11.  očakáva, že účastníci samitu EÚ – Rusko sa budú usilovať o spoločný záväzok partnerov EÚ k čo najprísnejším bezpečnostným normám, ambicióznym záťažovým testom jadrových elektrární a posilnenej medzinárodnej spolupráci po skúsenostiach s prebiehajúcou jadrovou krízou v jadrovej elektrárni vo Fukušime; domnieva sa, že toto platí najmä pre reaktory černobyľského typu, ktoré sa naďalej používajú;

12.  zdôrazňuje, že samit sa koná v kľúčovom období prípravy na decembrové voľby do Štátnej dumy a považuje za dôležité, aby boli tieto voľby slobodné a spravodlivé a založené na uplatňovaní volebných pravidiel stanovených Radou Európy a OBSE; konštatuje, že niektoré postupy registrácie politických strán a zoznamov kandidátov sa ukázali ako neopodstatnené a sú teda prekážkou pre slobodné a spravodlivé voľby; vyjadruje svoj nesúhlas s akýmkoľvek obmedzením volebnej registrácie opozičných strán a vyzýva Rusko, aby prijalo opatrenia na uplatňovanie volebných pravidiel stanovených Radou Európy a OBSE; naliehavo žiada ruské orgány, aby OBSE/Rade Európy umožnili dlhodobé pozorovanie volieb v čo najskoršom štádiu a vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby trvala na zriadení takejto misie;

13.  opakovane zdôrazňuje, že Rusko musí urýchlene začať uplatňovať základné zásady demokracie, právneho štátu, ľudských práv a slobody médií ako základ spolupráce; vyzýva Rusko, aby prijalo konkrétne opatrenia na zlepšenie výsledkov v oblasti ľudských práv a na ochranu novinárov, aktivistov za dodržiavanie ľudských práv a zástupcov opozície pred násilím a zastrašovaním;

14.  víta odhodlanie ruskej strany angažovať sa otvoreným a konštruktívnym spôsobom v hlavných otázkach, ktoré predniesli zástupcovia EÚ počas konzultačného stretnutia o ľudských právach 4. mája 2011; žiada otvorenie tohto procesu na základe podnetu Európskeho parlamentu a Štátnej dumy a účasť príslušných ruských orgánov vrátane ministerstva spravodlivosti a ministerstva vnútra, ľudskoprávnych mimovládnych organizácií, či už sa bude dialóg konať v Rusku alebo niektorom z členských štátov EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné udržiavať úzke kontakty a podporovať programy na rozvoj občianskej spoločnosti v Rusku; vyjadruje silné znepokojenie nad postavením mimovládnych organizácií a obhajcov ľudských práv v Rusku; víta rozhodnutie ministerstva zahraničných vecí Ruska vymenovať veľvyslanca s osobitným poslaním pre dialóg o ľudských právach;

15.  pripomína Komisii návrh, ktorý Európsky parlament prijal v rozpočte na rok 2011 a ktorého cieľom je zriadenie dialógu zástupcov občianskej spoločnosti EÚ a Ruska v súvislosti so samitmi EÚ – Rusko, ktoré sa konajú každé dva roky; žiada začlenenie fóra občianskej spoločnosti EÚ – Rusko do rámca Partnerstva pre modernizáciu;

16.  so znepokojením berie na vedomie rozhodnutie ruského odvolacieho súdu v prípade Michaila Chodorkovského a jeho obchodného partnera Platona Lebedeva z 26. mája 2011 ako pokračovanie politicky motivovaných súdnych rozhodnutí; odsudzuje politické zasahovanie do súdneho procesu; víta rozhodnutie prezidenta Medvedeva posúdiť tento prípad v prezidentskej rade pre ľudské práva; víta rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v tomto prípade, ktorý uznal tvrdenia Chodorkovského o nezákonnom zadržiavaní; berie na vedomie rozhodnutie prezidenta Medvedeva začať vyšetrovanie trestných obvinení Sergeja Magnitského; nabáda vyšetrovací výbor, aby čo najskôr zverejnil nezávislú a podrobnú správu; víta usvedčenia za vraždy Anastasije Baburovej a Stanislava Markelova a vyzýva ruské orgány, aby pokračovali vo svojej práci na týchto prípadoch; berie na vedomie zatknutie údajného vraha Anny Politkovskej;

17.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek záväzkom Ruska ako člena Rady Európy v otázke dodržiavania slobody zhromažďovania sú pokojné zhromaždenia naďalej zakazované a násilne rozpúšťané, vrátane pochodu za práva homosexuálov, ktorý sa v Moskve zakazuje už šesť rokov po sebe, čo je v rozpore s právoplatným rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva z apríla 2011; očakáva, že delegácie a diplomati EÚ budú aktívne uplatňovať súbor nástrojov na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb v budúcnosti;

18.  upozorňuje na potrebu riešenia otázky právneho štatútu veľkého počtu tzv. neobčanov v Rusku;

19.  vyjadruje znepokojenie nad smrteľnými incidentmi v Náhornom Karabachu a víta spoločné vyhlásenie partnerov G8, ktoré bolo zverejnené 26. mája 2011 a v ktorom sa zdôrazňuje dohoda v otázke podniknutia rozhodujúceho kroku k mierovému urovnaniu konfliktu v Náhornom Karabachu; vyzýva Rusko, aby namiesto dodávania zbraní obom stranám konfliktu pomohlo konflikt urovnať; naliehavo žiada vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku, aby prijala kroky, ktoré by zabránili prípadnej eskalácii konfliktu, a žiada o odradzujúce opatrenia voči ktorejkoľvek strane, ktorá by porušila dohodu o prímerí z Biškeku;

20.  vyzýva Rusko, aby dodržiavalo dohody, ktoré uzavrelo, a splnilo všetky podmienky v súlade s šesťbodovou dohodou o prímerí a okamžite stiahlo svoje jednotky z okupovaných Gruzínskych území Južné Osetsko a Abcházsko na pozície pred konfliktom, ako aj zaručilo prístup monitorovacej misie Európskej únie na tieto územia;

21.  vyzýva Rusko, aby zaujalo konštruktívny postoj k otázke Podnesterska a k rokovaniam o tamojšom konflikte, považuje Podnestersko za test vzájomnej podpory medzi EÚ a Ruskom pri riešení tzv. zmrazených konfliktov a v tejto súvislosti vyzýva na obnovenie oficiálnych rokovaní 5+2 s úmyslom dosiahnuť riešenie v veľmi blízkej budúcnosti (Mesebergská iniciatíva);

22.  konštatuje, že Rusko, ktoré má právo veta v Bezpečnostnej rade OSN, musí prevziať zodpovednosť v prípade medzinárodných kríz a musí plne zaručovať a dodržiavať suverenitu krajín, s ktorými susedí; v tejto súvislosti žiada Rusko, aby sa zdržalo nátlaku na Ukrajinu v otázke vstupu do colnej únie medzi Ruskom, Kazachstanom a Bieloruskom;

23.  vyzýva na pokračovanie komplexného dialógu medzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi americkými o bezpečnostných otázkach vrátane vytvorenia raketového obranného štítu;

24.  vyzýva zástupcov EÚ, aby na samite EÚ – Rusko poukázali na všetky otázky uvedené v tomto uznesení;

25.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Ruskej federácie, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

(1) Ú. v. ES L 327, 28.11.1997, s. 1. (2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0066. (3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0234. (4) Ú. v. EÚ C 271 E, 7.10.2010, s. 2. (5) Ú. v. EÚ C 224 E, 19.8.2010, s. 27. (6) Ú. v. EÚ C 224 E, 19.8.2010, s. 23.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júna 2011 o zavádzajúcich adresárových spoločnostiach (petície 0045/2006, 1476/2006, 0079/2003, 0819/2003, 1010/2005, 0052/2007, 0306/2007, 0444/2007, 0562/2007 a ďalšie)

P7_TA(2011)0269 B7-0342/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2008 o klamlivých adresárových spoločnostiach (petície č. 0045/2006, 1476/2006, 0079/2003, 0819/2003, 1010/2005, 0052/2007, 0306/2007, 0444/2007, 0562/2007 a iné)(1),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Parlament dostal viac ako 400 petícií týkajúcich sa rozšírenej praktiky zavádzania podnikov adresárovými spoločnosťami, ktorá sa dotýka tisícok väčšinou malých podnikov v Európskej únii a má na ne značný finančný dosah; keďže Parlament aj naďalej dostáva petície a sťažnosti týkajúce sa adresárových spoločností,

B.  keďže tieto zavádzajúce obchodné praktiky zvyčajne spočívajú v navádzaní podnikov, ako aj profesionálov a neziskových subjektov, aby sa bezplatne nechali zapísať do adresára; keďže tí, ktorí takúto ponuku podpísali, neskôr zistia, že podpísali zmluvu zahŕňajúcu poplatky,

C.  keďže adresárové spoločnosti majú často sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa nachádza sídlo ich obete, čím sa obetiam sťažuje možnosť dožadovať sa ochrany a/alebo náhrady u vnútroštátnych orgánov,

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že smernica 2006/114/ES(2) o klamlivej a porovnávacej reklame, ktorá sa vzťahuje na transakcie medzi podnikmi, zjavne buď nepostačuje na zabezpečenie účinnej nápravy, alebo ju členské štáty nepresadzujú náležite;

2.  pripomína, že hoci Komisia nemá žiadnu právomoc priamo presadzovať dodržiavanie tejto smernice fyzickými osobami alebo podnikmi, je povinná zabezpečiť, aby členské štáty smernicu riadne vykonávali;

3.  vyzýva Komisiu, aby proaktívne overila, akým spôsobom členské štáty transponujú, vykonávajú a na celoštátnej úrovni presadzujú smernicu 2006/114/ES, a aby v prípade potreby prijala nápravné opatrenia;

4.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoju činnosť, pokiaľ ide o revíziu a zdokonalenie smernice a ďalších príslušných právnych predpisov, a čo najskôr tak ukončila zavádzajúce praktiky adresárových spoločností, a to predovšetkým zaradením adresárových spoločností uplatňujúcich zavádzajúce praktiky na čiernu listinu;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2010, s. 17. (2) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júna 2011 o situácii na Madagaskare

P7_TA(2011)0270 RC-B7-0353/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Dohody z Cotonou týkajúce sa politického dialógu a dodržiavania ľudských práv,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Madagaskare, najmä tie zo 7. mája 2009(1)a z 11. februára 2010(2), a prieskumnú misiu Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ na Madagaskar z 10. a 11. júla 2010,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej z 19. novembra 2010,

–  so zreteľom na komuniké zo Svazijska z 30. marca 2009 a na rozhodnutie z Livingstonu z 31  marca 2011, v ktorého odseku 6 sa uvádza, že riešenie situácie na Madagaskare musí byť demokratické, založené na zhode, pluralitné a transparentné,

–  so zreteľom na dohody z Maputa z 8. a 9. augusta 2009 a dodatkový akt z Addis Abeby zo 6. novembra 2009, podpísané štyrmi predákmi madagaskarských politických zoskupení, pričom tieto dohody majú hodnotu ústavy, s čím výslovne súhlasili zainteresované strany a medzinárodné spoločenstvo,

–  so zreteľom na pozastavenie členstva Madagaskaru v Juhoafrickom spoločenstve pre rozvoj (SADC) a v Africkej únii,

–  so zreteľom na sankcie voči pánovi Rajoelinovi a viac než stovke jeho spojencov, o ktorých Africká únia rozhodla 17. marca 2010 a ktoré potvrdila 31. januára 2011,

–  so zreteľom na nedávny plán opatrení navrhnutý sprostredkovateľským tímom SADC,

–  so zreteľom na mimoriadny samit SADC o Madagaskare, ktorý sa uskutočnil 20. mája 2011,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže pretrvávajúca politická nestabilita, ktorá v krajine prevláda od štátneho prevratu, uvrhla Madagaskar do neistej situácie zo sociálneho, hospodárskeho, humanitárneho hľadiska, ako aj z hľadiska ľudských práv,

B.  keďže v Mapute a v Addis Abebe boli prijaté záväzky týkajúce sa rozdelenia moci s ostatnými politickými hnutiami na Madagaskare; keďže súčasťou týchto dohôd je aj charta o hodnotách založená na dodržiavaní základných zásad a odmietaní násilia, presadzovaní zmierenia a vzájomného rešpektovania počas prechodného obdobia,

C.  keďže súčasný režim nerešpektuje ústavné, demokratické a základné práva zakotvené v Dohode z Cotonou a v medzinárodných dohodách,

D.  keďže sa musí začať otvorené a nezávislé vyšetrovanie úmrtí a nadmerného použitia sily počas demonštrácií v roku 2009,

E.  keďže terajší nezákonný režim monopolizuje výkonnú, zákonodarnú a súdnu moc i médiá,

F.  keďže súčasný proces rokovaní s účasťou medzinárodných sprostredkovateľov musí pokračovať spôsobom otvoreným pre všetky zúčastnené strany,

G.  keďže de facto vládna moc zorganizovala 17. novembra 2010 nespravodlivé ústavné referendum, ktoré bolo bojkotované opozíciou a všeobecne ignorované medzinárodným spoločenstvom, ale ktoré viedlo k prijatiu takzvanej novej ústavy,

H.  keďže v pondelok 6. júla 2009 začala Európska únia v súlade s článkom 96 Dohody z Cotonou konzultácie s Madagaskarom, čím otvorila dialóg s cieľom nájsť vhodné riešenia politických problémov krajiny,

I.  keďže 7. júna 2010 Európska únia rozhodla o ukončení konzultácií s Madagaskarskou republikou a prijala primerané opatrenia podľa článku 96 Dohody z Cotonou, v tomto prípade pozastavenie pomoci,

J.  keďže spomenuté zjavné útoky na demokraciu viedli tiež k pozastaveniu pomoci z MMF a Svetovej banky, pozastaveniu výhod zo zákona o raste a možnostiach Afriky (AGOA) a k uvaleniu cielených sankcií zo strany Africkej únie,

K.  keďže 17. mája 2011 spolupredsedovia Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ vyzvali na ustanovenie neutrálnej, konsenzuálnej a všeobecnej prechodnej vlády s úlohou začať transparentný a nezávislý volebný proces, ktorý by viedol k demokratickým voľbám pod dohľadom medzinárodného spoločenstva, ako prvému kroku k udržateľnému návratu k ústavnému poriadku,

L.  keďže obyvatelia krajiny žijú z 1 USD na deň a príjem dostupný domácnostiam im sťažuje možnosť zaobstarať si základné potraviny, vodu, služby v oblasti hygieny, zdravotníctva a vzdelávania; keďže situácia sa výrazne zhoršila od začiatku politickej krízy, ako aj z dôvodu sucha a viacerých prírodných katastrof, ktoré krajinu zasiahli v posledných dvoch rokoch,

1.  opäť rozhodne odsudzuje proces, ktorým sa pán Rajoelina uchopil moci a ktorým udržuje svoj nezákonný a nelegitímny režim, a je aj naďalej znepokojený súčasnou situáciou na Madagaskare;

2.  odsudzuje mnohé porušenia ľudských práv a zneužitie súčasných malgašských bezpečnostných síl proti vlastnému obyvateľstvu a vyzýva na rozpustenie všetkých politických milícií, úplné dodržiavanie občianskych, politických, sociálnych a majetkových práv všetkých občanov a na obnovenie uplatňovania zásad právneho štátu na Madagaskare, vyzýva na okamžité prepustenie všetkých politických väzňov; požaduje bezpečný návrat exulantov a politických lídrov;

3.  požaduje nezávislé vyšetrenie týchto činov, ktorého cieľom by malo byť postavenie páchateľov porušovania ľudských práv pred spravodlivosť;

4.  vyjadruje svoje čoraz hlbšie znepokojenie z pokračujúceho nezákonného rabovania a vývozu cennej guľatiny, nerastov a živočíchov z národných parkov a chránených oblastí a zvyšujúceho sa ohrozenia spravovania biodiverzity zo strany komunít z dôvodu rozpadu poriadku, a podporuje ochranárske skupiny a občiansku spoločnosť v ich pokračujúcom úsilí o zabránenie drancovaniu životného prostredia a občianskym nepokojom;

5.  vyjadruje poľutovanie nad neúspešnými rokovaniami v Gabrone a vyzýva na nájdenie uspokojujúcej stratégie pre ukončenie súčasnej patovej situácie s cieľom nastoliť skutočne neutrálnu, konsenzuálnu prechodnú vládu s pluralitným zastúpením; berie na vedomie zistenia a odporúčania správy z mimoriadneho samitu SADC; nalieha na SADC, aby na nadchádzajúcom samite 11. júna 2011 definitívne ukončilo patovú politickú situáciu a aby tento samit poslúžil záujmom obyvateľstva Madagaskaru; nalieha na všetky strany zainteresované v rámci podpísaných dohôd, aby dodržali svoje záväzky;

6.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebný návrat k ústavnému poriadku, ako podmienke pre návrat k normálnemu fungovaniu inštitúcií na Madagaskare, a naliehavo požaduje rýchly posun k slobodným. otvoreným a transparentným voľbám, ktoré budú spĺňať demokratické normy pod dohľadom medzinárodného spoločenstva;

7.  zdôrazňuje, že dôveryhodnosť, vrátane zákonnosti volebného procesu, znamená, že všetky politické hnutia a vodcovia sa môžu na týchto voľbách slobodne a bezpodmienečne zúčastniť a môžu mať neobmedzený prístup k médiám;

8.  neakceptuje možnosť, že by orgány, ktoré sa zmocnili moci protiústavným spôsobom, mali legitímne právo zorganizovať voľby;

9.  pripomína rozhodnutie pána Rajoelinu nekandidovať v budúcich prezidentských voľbách;

10.  zdôrazňuje potrebu a schopnosť obyvateľov Madagaskaru zvoliť si svoju budúcnosť a uplatniť právo na sebaurčenie bez akýchkoľvek podmienok;

11.  zdôrazňuje, že Africká únia na svojom samite 31. januára 2011 potvrdila individuálne a selektívne sankcie dohodnuté na samite 17. marca 2010 proti pánovi Rajoelinovi a viac ako stovke ďalších osôb, ktoré podporujú vysoký úrad prechodnej vlády;

12.  vyzýva Európsku úniu a Bezpečnostnú radu OSN, aby aj naďalej uplatňovali a rozšírili sankcie proti režimu, kým sa politická kríza nevyrieši v súlade s uvedenými tézami, a najmä aby rozšírili na všetky svoje členské štáty zákaz udeľovania víz, ktorý presadila Africká únia;

13.  zdôrazňuje, že vládu pána Rajoelinu neuznáva ani EÚ ani žiadna členská krajina medzinárodnej kontaktnej skupiny pre Madagaskar;

14.  podporuje súčasné úsilie SADC a vyzýva Africkú úniu, SADC a medzinárodnú kontaktnú skupinu, aby úspešne dokončili prechodný proces;

15.  vyjadruje plnú podporu vhodným opatreniam EÚ prijatým 7. júna 2010 po uzavretí konzultačného postupu podľa článku 96 Dohody z Cotonou;

16.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo a Európsku úniu, aby zintenzívnili humanitárnu pomoc obyvateľstvu Madagaskaru; pripomína, že postupné obnovenie programov spolupráce s Madagaskarom je podmienené úplným dodržiavaním všetkých demokratických zásad a základných slobôd;

17.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil podpredsedníčke/vysokej predstaviteľke EÚ, Európskej komisii, Rade Európskej únie, Rade AKT – EÚ, generálnemu tajomníkovi OSN, Juhoafrickému spoločenstvu pre rozvoj , prezidentovi Joaquimovi Chissanovi a Komisii Africkej únie.

(1) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 111. (2) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 72.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júna 2011 o Guantanáme: nadchádzajúce rozhodnutie o treste smrti

P7_TA(2011)0271 RC-B7-0362/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na medzinárodné, európske a vnútroštátne nástroje týkajúce sa ľudských práv, základných slobôd a zákazu svojvoľného zadržiavania, núteného zmiznutia a mučenia, ako sú Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966 a Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984 a príslušné protokoly k ním,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 62/149 z 18. decembra 2007, v ktorej sa vyzýva na moratórium na trest smrti, a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 63/168 z 18. decembra 2008, v ktorej sa vyzýva na uplatňovanie rezolúcie Valného zhromaždenia 62/149,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o treste smrti, predovšetkým na uznesenie zo 7. októbra. 2010 o Svetovom dni proti trestu smrti(1) a uznesenie z 10. júla 2008 o treste smrti, najmä o prípade Troya Davisa(2), uznesenia o Guantanáme, predovšetkým uznesenie z 13. júna 2006 o situácii väzňov na Guantanáme(3) a uznesenie z 10. marca 2004 o práve väzňov z Guantanáma na spravodlivý súdny proces(4), ako aj na uznesenia o údajnom využívaní európskych krajín zo strany CIA na prepravu a nezákonné zadržiavanie väzňov, najmä uznesenie prijaté 14. februára 2007(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2009 o návrate a presídlení väzňov z väzenského zariadenia Guantánamo(6),

–  so zreteľom na list predsedu Európskeho parlamentu národným parlamentom týkajúci sa nadväzujúcich opatrení členských štátov na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2007,

–  so zreteľom na Protokol č. 6 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 28. apríla 1983, ktorý sa týka zrušenia trestu smrti,

–  so zreteľom na druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach z 15. decembra 1989, ktorého cieľom je dosiahnuť zrušenie trestu smrti,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže vláda USA chce na nadchádzajúcom zasadnutí vojenského súdu dosiahnuť vynesenie trestu smrti proti občanovi Saudskej Arábie Abdurrahímovi Husajnovi Mohamedovi an-Našírímu, ktorý je v súčasnosti zadržiavaný vo väzenskom zariadení USA v zálive Guantanámo; keďže na to potrebuje súhlas tzv. zvolávacieho orgánu a príslušné rozhodnutie by malo byť prijaté do niekoľkých týždňov;

B.  keďže Abdurrahím an-Našírí je zadržiavaný USA už takmer deväť rokov, a keďže napriek tomu, že voči jeho osobe bola na federálny súd USA vznesená žaloba už o niekoľko mesiacov po jeho zadržaní v roku 2002, nebol urýchlene postavený pred súd a nezačalo sa v jeho prípade bez zbytočného odkladu súdne konanie, tak ako to vyžaduje medzinárodné právo, a namiesto toho bol zadržiavaný v tajnosti, až kým nebol v roku 2006 odsunutý do Guantanáma,

C.  keďže počas toho, ako bol takmer štyri roky zadržiavaný CIA, bol podľa všetkého väznený v izolácii, na samotke, na neznámych miestach a údajne bol vystavovaný mučeniu vrátane simulovaného topenia (tzv. water-boarding),

D.  keďže podľa oznámenia Ministerstva obrany USA z 20. apríla 2011 bol Abdurrahím an-Našírí obžalovaný na základe zákona o vojenských súdoch z roku 2009 okrem iného z „vraždy v rozpore s pravidlami vedenia vojny“ a z „terorizmu“, keďže údajne zohrával vedúcu úlohu pri útoku na plavidlo USS Cole v Jemene 12. októbra 2000, pri ktorom zahynulo 17 námorníkov USA a 40 bolo zranených, ako aj z útoku na francúzsky tanker MV Limburg v Adenskom zálive 6. októbra 2002, pri ktorom zahynul jeden člen posádky,

E.  keďže občan Saudskej Arábie Abdurrahím an-Našírí bude prvou osobou, ktorú bude súdiť vojenský súd, odvtedy, čo prezident Obama nariadil obnovenie týchto súdov, keďže doposiaľ nebol stanovený dátum takéhoto konania vojenského súdu a keďže prokuratúra ako možný trest v tomto prípade odporučila trest smrti, hoci toto musí najprv schváliť tzv. zvolávací orgán pre vojenské súdy, ktorým je úradník vymenovaný ministerstvom obrany USA,

F.  keďže súčasný zvolávací orgán naznačil, že písomné návrhy k otázke trestu smrti bude prijímať do 30. júna 2011 a že následne prijme rozhodnutie,

G.  keďže Európska únia je silne odhodlaná usilovať sa o to, aby tretie krajiny ako prvý krok zaviedli moratórium na trest smrti a aby bol v konečnom dôsledku trest smrti všade zrušený, a usiluje sa dosiahnuť všeobecné prijatie tejto zásady,

H.  keďže medzinárodné právo v oblasti ľudských práv uznáva skutočnosť, že niektoré krajiny si ponechali trest smrti, avšak zakazuje jeho udeľovanie a vykonávanie na základe súdneho procesu, ktorý nespĺňa najprísnejšie normy zaručujúce jeho spravodlivosť,

I.  keďže v minulosti už vyjadril svoju kritiku a vyzval USA, aby prehodnotili svoj systém vojenských súdov, keďže nespĺňa medzinárodné normy zaručujúce spravodlivý proces,

J.  keďže osobitný spravodajca OSN pre podporu a ochranu ľudských práv a základných slobôd vyzval v roku 2007 USA, aby zrušili vojenské súdy, a keďže osobitný spravodajca OSN pre mimosúdne, sumárne alebo svojvoľné popravy naliehavo vyzval v roku 2009 USA, aby sa v konaní pred vojenskými súdmi neprejednávali žiadne prípady s možnosťou udelenia trestu smrti,

K.  keďže Abdurrahím Husajn an-Našírí uviedol, že v rokoch 2002 až 2003 bol niekoľko mesiacov tajne zadržiavaný CIA v Poľsku, a že počas tohto obdobia bol mučený, a keďže 10. mája 2011 sa s podporou MVO v oblasti ľudských práv obrátil na Európsky súd pre ľudské práva,

L.  keďže napriek dôkazom o tom, že v rámci boja proti terorizmu sa vyskytli mimoriadne vážne porušenia ľudských práv a boli spáchané mimoriadne vážne zločiny odporujúce zásadám medzinárodného práva, napríklad mučenie, zlé zaobchádzanie, zadržiavanie v izolácii a nútené zmiznutie, len malý počet osôb bol v tejto súvislosti súdený buď v USA alebo v EÚ,

1.  berie na vedomie transatlantické vzťahy, ktoré sú založené na spoločných základných hodnotách a na rešpektovaní základných, univerzálnych a nespochybniteľných ľudských práv, napríklad práve na spravodlivý proces a zákaze svojvoľného zadržiavania; víta úzku transatlantickú spoluprácu v širokej škále otázok v oblasti medzinárodných ľudských práv;

2.  opätovne zdôrazňuje svoje rozhorčenie a pobúrenie nad všetkými masovými teroristickými útokmi a vyjadruje solidaritu s obeťami týchto útokov a sústrasť s bolesťou a utrpením ich rodín, priateľov a príbuzných; opakuje však, že boj proti terorizmu nemožno viesť v rozpore s uznávanými základnými spoločnými hodnotami, medzi ktoré patrí napríklad dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu;

3.  opätovne zdôrazňuje svoje dlhodobé odmietavé stanovisko k používaniu mučenia a zlého zaobchádzania a k trestu smrti vo všetkých prípadoch a za každých okolností a opätovne prízvukuje svoje presvedčenie, že zrušenie trestu smrti prispieva k pozdvihnutiu ľudskej dôstojnosti a postupnému rozvoju ľudských práv;

4.  vyzýva orgány USA, aby Abdurrahíma an-Našírího neodsúdili na trest smrti a vyzýva vysokú predstaviteľku Catherine Ashtonovú, predsedníctvo Rady, Komisiu a členské štáty, aby túto záležitosť naliehavo predniesli orgánom USA a aby sa v tejto súvislosti obracali na USA s dôraznými námietkami a dosiahli tým, aby Abdurrahím Husajn an-Našírí nebol odsúdený na smrť;

5.  opakuje svoju výzvu orgánom USA, aby prehodnotili svoj systém vojenských súdov a zabezpečili tým spravodlivé súdne konania, aby uzavreli zariadenie v Guantanáme, aby za každých okolností zakázali mučenie, zlé zaobchádzanie, zadržiavanie v izolácii, časovo neohraničené zadržiavanie bez súdu a nútené zmiznutie, a pripomína inštitúciám EÚ a členským štátom ich povinnosť nepodieľať sa na takýchto činoch, ktoré sú v rozpore s medzinárodným, európskym a vnútroštátnym právom, ani takéto činy neutajovať;

6.  s poľutovaním vníma rozhodnutie prezidenta USA podpísať vykonávací rozkaz týkajúci sa zadržiavania a zrušenia zákazu vojenských tribunálov zo 7. marca 2011; vyjadruje presvedčenie, že bežné civilné súdy predstavujú najlepší spôsob, ako vyriešiť štatút osôb zadržiavaných v Guantanáme; trvá na tom, že pán an-Našírí a ostatné osoby zadržiavané v USA by mali byť urýchlene obžalované a súdené v súlade s medzinárodnými zásadami právneho štátu, alebo by mali byť prepustené; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rovnaké normy pre spravodlivý súdny proces by sa mali vzťahovať na všetkých bez rozdielu;

7.  vyzýva orgány EÚ a členských štátov, ako aj orgány USA, aby zabezpečili plné, spravodlivé, účinné, nezávislé a nestranné vyšetrenie porušovania ľudských práv a zločinov podľa medzinárodného, európskeho a vnútroštátneho práva, a aby zabezpečili trestné stíhanie zodpovedných osôb, a to aj v rámci programu CIA pre mimoriadne vydávanie osôb a tajné väznice;

8.  víta skutočnosť, že viaceré členské štáty prijali zadržiavané osoby z Guantanáma na presídlenie na svojom území a vyzýva, aby sa do spolupráce s vládou USA v tejto oblasti zapojilo viac členských štátov;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie zvolávaciemu orgánu pre vojenské súdy, ministerke zahraničných vecí USA, prezidentovi USA, Kongresu a Senátu USA, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Valného zhromaždenia OSN a vládam členských štátov OSN.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0351. (2) Ú. v. EÚ C 294 E, 3.12.2009, s. 80. (3) Ú. v. EÚ C 300 E, 9.12.2006, s. 136. (4) Ú. v. EÚ C 102 E, 28.4.2004, p. 640. (5) Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 309. (6) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 91.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júna 2011 o Ukrajine: prípady Júlie Tymošenkovej a ďalších členov bývalej vlády

P7_TA(2011)0272 RC-B7-0370/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine, najmä na uznesenie z 25. novembra 2010(1),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Ukrajinou, ktorá nadobudla platnosť 1. marca 1998, a na prebiehajúce rokovania o dohode o pridružení, ktorá má nahradiť dohodu o partnerstve a spolupráci,

–  so zreteľom na program pridruženia EÚ – Ukrajina, ktorý nahrádza akčný plán a ktorý bol schválený na zasadnutí Rady pre spoluprácu EÚ – Ukrajina v júni 2009,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. mája 2010 s názvom Hodnotenie európskej susedskej politiky (KOM(2010)0207) a na správu o pokroku z 25. mája 2011 o vykonávaní európskej susedskej politiky,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Komisie o zadržaní Júlie Tymošenkovej 24. mája 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej o prípade Júlie Tymošenkovej z 26. mája 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenie komisára Štefana Füleho z 24. marca 2011 v nadväznosti na jeho stretnutie s Júliou Tymošenkovou,

–  so zreteľom na zákon o predchádzaní korupcie a boji proti nej, ktorý prijala Verchovna Rada 7. apríla 2011 a nadobudne účinnosť 1. júla 2011,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ podporuje stabilnú a demokratickú Ukrajinu, ktorá dodržiava princípy sociálneho trhového hospodárstva, zásady právneho štátu, ľudské práva a ochranu menšín a ktorá zaručuje základné práva; keďže stabilita na domácej politickej scéne, zameranie sa na vnútornú reformu a dodržiavanie zásad právneho štátu zahŕňajúce spravodlivé, nestranné a nezávislé súdne konania na Ukrajine sú predpokladom ďalšieho rozvoja vzťahov medzi EÚ a Ukrajinou; keďže Východné partnerstvo obsahuje všetky tieto zásady,

B.  keďže komplexná reforma súdnictva a opatrenia na zabezpečenie dodržiavania zásad právneho štátu pri trestných vyšetrovaniach a stíhaniach vrátane zásady spravodlivých, nestranných a nezávislých súdnych konaní ešte neboli na Ukrajine vykonané,

C.  keďže korupcia a zneužívanie moci sú naďalej veľmi rozšírené na Ukrajine a je potrebné, aby príslušné orgány na to jednoznačne zareagovali a predviedli vinníkov pred súd; keďže stíhania a vyšetrovania musia byť nestranné a nezávislé a nesmú sa zneužívať na politické účely,

D.  keďže 24. mája 2011 dokončil úrad generálneho prokurátora na Ukrajine vyšetrovanie prípadu Júlie Tymošenkovej, bývalej premiérky Ukrajiny, a obžaloval ju zo zneužitia právomoci v súvislosti s uzavretím zmlúv o dodávkach a tranzite zemného plynu s Ruskou federáciou v roku 2009,

E.  keďže 21. februára 2011 boli dve súdne konania vedené proti Júlii Tymošenkovej spojené do jedného prípadu, v ktorom čelí obvineniu zo sprenevery finančných prostriedkov získaných predajom emisných kvót skleníkových plynov podľa Kjótskeho protokolu a zo sprenevery 67 miliónov UAH, ktoré boli pridelené zo štátneho rozpočtu, pričom boli kryté zárukou rakúskej vlády, na nákup a dovoz 1 000 vozidiel Opel Combo určených údajne na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti vo vidieckych oblastiach v čase, keď bola premiérkou,

F.  keďže od začatia vyšetrovaní 15. decembra 2010 bola Júlia Tymošenková 44-krát vypočúvaná, takmer šesť mesiacov mala zakázané cestovať tak po Ukrajine, ako aj do zahraničia, štyri razy jej ukrajinské orgány zabránili v ceste po Ukrajine a vo februári a v júni jej znemožnili cestovať do Bruselu, pričom 25. mája 2011 bola predvolaná a niekoľko hodín vypočúvaná predtým, ako ju prepustili,

G.  keďže 12 bývalých vysoko postavených členov Tymošenkovej vlády je vo vyšetrovacej väzbe vrátane bývalého ministra vnútra Jurija Lucenka, jedného z vedúcich predstaviteľov Strany ľudovej obrany, ktorý bol obvinený zo zneužitia funkcie a sprenevery finančných prostriedkov a 26. decembra 2010 bol zatknutý pre údajnú nespoluprácu s vyšetrovateľom, a bývalého prvého tajomníka ministra spravodlivosti Jevhena Korničuka, ktorý bol zatknutý 22. decembra 2010 na základe obvinenia z porušenia zákona v súvislosti s postupmi verejného obstarávania v oblasti právnych služieb,

H.  keďže pán Lucenko nebol prepustený z vyšetrovacej väzby po začatí jeho procesu 23. mája 2011, napriek skutočnosti, že zadržanie pre údajnú neochotu spolupracovať pri vyšetrovaní jeho prípadu je mimoriadne neprimerané opatrenie,

I.  keďže predbežná správa dánskeho Helsinského výboru pre ľudské práva o procesoch s pánom Lucenkom a pánom Korničukom uvádza zoznam vážnych porušení Európskeho dohovoru o ľudských právach,

J.  keďže sa začalo trestné konanie s bývalým ministrom hospodárstva Bohdanom Danylyšinom, ktorý utiekol z Ukrajiny a získal politický azyl v Českej republike; keďže bývalý minister životného prostredia Georgij Filipčuk a bývalý úradujúci minister obrany Valerij Ivaščenko tiež čelia trestnej žalobe,

K.  keďže bývalý predseda Krimského parlamentu Anatolij Grycenko (Strana regiónov) bol zadržaný 24. januára 2011 a obvinený zo zneužitia právomoci tým, že nelegálne predal pozemky o rozlohe 4 800 hektárov; keďže neskôr sa proti nemu začalo ďalšie trestné konanie pre podvody s pôdou v súvislosti s kúpeľnými pozemkami v Jalte,

L.  keďže úrad generálneho prokurátora začal vyšetrovanie trestného činu pre podozrenie zo zneužitia právomoci proti bývalému prezidentovi Ukrajiny Leonidovi Kučmovi,

M.  keďže ústava Ukrajiny stanovuje kolektívnu zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré urobí ukrajinská vláda,

N.  keďže EÚ neustále zdôrazňuje potrebu ukázať, že sa dodržiavajú zásady právneho štátu zahrňujúce spravodlivé, nestranné a nezávislé súdne konania, pričom súčasne sa treba vyvarovať rizika, aby nevznikol dojem, že súdne opatrenia sa používajú selektívne; keďže EÚ považuje tieto zásady za mimoriadne dôležité v krajine, ktorá sa usiluje o nadviazanie hlbšieho zmluvného vzťahu na základe politického pridruženia,

1.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť maximálnu transparentnosť pri vyšetrovaniach, stíhaniach a súdnych procesoch, a varuje pred akýmkoľvek zneužitím trestného práva ako nástroja na dosiahnutie politických cieľov;

2.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s nárastom počtu prípadov selektívneho stíhania osôb z radov politickej opozície na Ukrajine, ako aj v súvislosti s neprimeranosťou uplatňovaných opatrení, najmä v prípadoch pani Tymošenkovej a pána Lucenka, bývalého ministra vnútra, a poznamenáva, že pán Lucenko je vo väzbe od 26. decembra 2010; vyjadruje podporu ukrajinskej komisárke pre ľudské práva Nine Karpačovovej, ktorá požiadala ukrajinského generálneho prokurátora, aby zvážil možnosť takých preventívnych opatrení, v rámci ktorých nebude stíhaná osoba vzatá do väzby;

3.  pripomína ukrajinským orgánom, že zásada kolektívnej zodpovednosti za rozhodnutia vlády neumožňuje stíhať jednotlivých členov vlády za rozhodnutia, ktoré vláda prijala ako celok;

4.  zdôrazňuje, že prebiehajúce vyšetrovania vrcholných ukrajinských politických predstaviteľov by im nemali brániť aktívne sa zapájať do politického života v krajine, stretávať sa s voličmi a cestovať na medzinárodné stretnutia; vyzýva preto ukrajinské orgány, aby zrušili zákaz cestovať po Ukrajine aj do zahraničia, ktorý platí pre Júliu Tymošenkovú a ďalšie kľúčové politické osobnosti;

5.  zdôrazňuje skutočnosť, že posilnenie právneho štátu a dôveryhodné úsilie o boj proti korupcii majú zásadný význam nielen z hľadiska uzavretia dohody o pridružení a prehĺbenia vzťahov medzi EÚ a Ukrajinou vo všeobecnosti, ale aj pre upevnenie demokracie na Ukrajine;

6.  vyzýva Komisiu, aby pomohla pri reforme súdneho systému na Ukrajine lepším využívaním programu EÚ pre budovanie kapacít a zvážila vytvorenie poradnej skupiny EÚ na vysokej úrovni pre Ukrajinu s cieľom pomôcť danej krajine v jej snahách o dosiahnutie súladu s právnymi predpismi EÚ vrátane oblasti súdnictva;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ESVČ, členským štátom, prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny a parlamentným zhromaždeniam Rady Európy a OBSE.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0444.

Vyhlásenie Európskeho parlamentu z 9 . júna 2011 o boji proti korupcii v európskom športe

P7_TA(2011)0273 P7_DCL(2011)0007

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 165 ods. 2 siedmu zarážku Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorej sa uvádza, že opatrenia Únie sa zameriavajú na rozvoj európskeho rozmeru v športe podporovaním spravodlivosti a otvorenosti pri športových súťažiach,

–  so zreteľom na článok 123 rokovacieho poriadku,

A.  keďže uznáva nesmierne významný sociálny a finančný vplyv, ktorý má európsky šport na občanov a podniky Únie,

B.  keďže podľa Bielej knihy o športe (KOM(2007)0391) je potrebné korupčné problémy s európskym rozmerom riešiť na európskej úrovni a Komisia bude aj naďalej monitorovať vykonávanie právnych predpisov Únie týkajúcich sa prania špinavých peňazí v členských štátoch, pokiaľ ide o odvetvie športu,

1.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi koordinovala vypracovanie rozsiahlej štúdie o prípadoch korupcie v európskom športe a konzultovala pritom so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami;

2.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zdôraznili najmä väzbu medzi organizovanou kriminálnou činnosťou a legálnym a nelegálnym stávkovaním, športovými agentmi, rozhodcami, predstaviteľmi klubov a športovcami a športovkyňami s cieľom vopred dohodnúť výsledky európskych športových zápasov;

3.  vyzýva Komisiu, aby v záujme bezúhonnosti a udržateľného rozvoja európskeho športu ustanovila pravidlá na regulovanie stávkovania na internete prostredníctvom prevádzkovateľov s licenciou a prijala konkrétne opatrenia, ktorými bude bojovať proti dohodám o výsledkoch zápasov a ktorými zabezpečí spravodlivý návrat ku koreňom športu tým, že prizná právo vypisovať stávky usporiadateľom športových súťaží;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov(1) Komisii a parlamentom členských štátov.

(1) Zoznam podpísaných poslancov je uvedený v prílohe 1 k zápisnici z 9. júna 2011 (P7_PV(2011)06-09(ANN1)).

Vyhlásenie Európskeho parlamentu z 9. júna 2011 o činnosti Výboru pre nezvestné osoby na Cypre

P7_TA(2011)0274 P7_DCL(2011)0010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 123 rokovacieho poriadku,

A.  keďže počas bojov medzi komunitami v rokoch 1963 a 1964 a následne v priebehu tureckej invázie na Cypre v roku 1974 bolo približne 2 000 osôb z gréckej aj tureckej komunity na Cypre vyhlásených za nezvestných,

B.  keďže miesto pobytu a osud mnohých týchto osôb je stále neznámy,

C.  keďže Výbor pre nezvestné osoby na Cypre, ktorý finančne podporujú Organizácia Spojených národov, Európska komisia a ďalší darcovia, sa usiluje zistiť osudy týchto nezvestných osôb,

1.  plne podporuje činnosť Výboru pre nezvestné osoby na Cypre a uznáva jeho úlohu, ktorú zohráva po skončení konfliktu pri presadzovaní pravdy, zachovávania pamiatky a zmierenia na Cypre;

2.  vyzýva Európsku komisiu, aby naďalej vyčleňovala dostatočné prostriedky na činnosť Výboru pre nezvestné osoby na Cypre, aby mohol vykonávať svoje dôležité poslanie;

3.  vyzýva tureckú a cyperskú vládu, aby naďalej podporovali činnosť Výboru pre nezvestné osoby na Cypre, zdvojnásobili úsilie o vyhľadanie osôb, ktoré sú stále na zozname nezvestných, a zabezpečili, aby boli Výboru pre nezvestné osoby na Cypre voľne dostupné všetky informácie, ktoré by mu mohli uľahčiť jeho úlohu;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov(1) Rade, Komisii, parlamentom členských štátov a Výboru pre nezvestné osoby na Cypre.

(1) Zoznam podpísaných poslancov je uvedený v prílohe 2 k zápisnici z 9. júna 2011 (P7_PV(2011)06-09(ANN2)).