Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 27. októbra 2011 - Štrasburg
Výročná správa ombudsmana za rok 2010
 Sexuálne zneužívanie a sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia ***I
 Oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako osôb pod medzinárodnou ochranou ***I
 Dohoda medzi EÚ a Austráliou o spracovaní a prenose údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) ***
 Situácia v Egypte a Sýrii, najmä s ohľadom na kresťanské komunity
 Súčasný vývoj na Ukrajine
 Antimikrobiálna rezistencia ako ohrozenie verejného zdravia
 Situácia v Tibete najmä s ohľadom na samoupaľovanie mníšok a míchov
 Bahrajn
 Prípad Rafáh Nášidovej v Sýrii

Výročná správa ombudsmana za rok 2010
PDF 232kWORD 74k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2011 o výročnej správe o činnosti európskeho ombudsmana za rok 2010 (2011/2106(INI))
P7_TA(2011)0467A7-0285/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu o činnosti Európskeho ombudsmana v roku 2010,

–  so zreteľom na článok 24 ods. 3, článok 228 a článok 298 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 41 a 43 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. júna 2008(1) o prijatí rozhodnutia Európskeho parlamentu, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana,

–  so zreteľom na rámcovú dohodu o spolupráci uzatvorenú medzi Európskym parlamentom a Európskym ombudsmanom 15. marca 2006, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2006,

–  so zreteľom na vykonávacie ustanovenia štatútu ombudsmana z 1. januára 2009(2),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o činnosti európskeho ombudsmana,

–  so zreteľom na druhú a tretiu vetu článku 205 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre petície (A7-0285/2011),

A.  keďže výročná správa o činnosti európskeho ombudsmana za rok 2010 bola oficiálne predložená predsedovi Európskeho parlamentu 10. mája 2011 a ombudsman pán Nikiforos Diamandouros správu predložil Výboru pre petície 23. mája 2011 v Bruseli,

B.  keďže v článku 24 ZFEÚ sa stanovuje, že „každý občan Únie sa môže obrátiť na ombudsmana ustanoveného v súlade s článkom 228“,

C.  keďže článok 41 Charty základných práv stanovuje, že „každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote“,

D.  keďže spoločná zahraničná politika, bezpečnostná politika a úlohy Európskej rady patria do právomoci ombudsmana,

E.  keďže podľa článku 43 Charty základných práv „každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba, ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo oznámiť ombudsmanovi Únie prípady nesprávneho úradného postupu inštitúcií a orgánov Spoločenstva, s výnimkou Súdneho dvora v rámci výkonu jeho súdnych právomocí“,

F.  keďže Charta základných práv Európskej únie sa stala vo väčšine členských štátov právne záväznou po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, čo rozhodnutiam Európskeho ombudsmana dodáva dodatočnú legitimitu,

G.  keďže nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy vznikol právny základ pre spoločné pravidlá pre správne postupy v rámci inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ, ktoré sú podľa článku 298 ZFEÚ „podporované otvorenou, efektívnou a nezávislou európskou administratívou“, čo zároveň ovplyvnilo prácu Európskeho ombudsmana, okrem iného v dôsledku zriadenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a skutočnosti, že sa Európska rada stala inštitúciou EÚ,

H.  keďže k nesprávnemu úradnému postupu dochádza vtedy, keď verejnoprávna inštitúcia nekoná v súlade s pravidlom alebo zásadou, ktorá je pre ňu záväzná,

I.  keďže pán Diamandouros bol opätovne zvolený za Európskeho ombudsmana na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu 20. januára 2010 a prísahu zložil pred Súdnym dvorom 25. októbra 2010,

J.  keďže 27. septembra 2010 sme si pripomenuli 15. výročie inštitútu Európskeho ombudsmana; keďže počas poldruha dekády ombudsman vybavil vyše 36 000 sťažností a uzavrel viac než 3 800 vyšetrovaní možného nesprávneho úradného postupu,

K.  keďže ombudsman využil 15. výročie svojej inštitúcie na spustenie novej stratégie pre funkčné obdobie 2009 – 2014; keďže táto stratégia sa zameriava na vypočutie zúčastnených strán, na to, aby sa rýchlejšie dospelo k výsledkom, pozitívne pôsobilo na administratívnu kultúru Únie, poskytovali včasné a užitočné informácie zúčastneným stranám a verejnosti a neustále prehodnocovalo využívanie dostupných zdrojov,

L.  keďže v roku 2010 dostal ombudsman 2667 sťažností; keďže tento počet znamená pokles v porovnaní s rokom 2009 o viac než 400 sťažností,

M.  keďže v roku 2010 ombudsman uzavrel 326 vyšetrovaní (318 v roku 2009), z ktorých 323 vychádzalo zo sťažností; keďže priemerná doba uzavretia vyšetrovania sa znížila z 13 mesiacov v roku 2008 na 9 mesiacov v roku 2009 a 2010; keďže väčšina sťažností bola uzavretá do jedného roka (66 %) a viac než polovica (52 %) do troch mesiacov,

N.  keďže ombudsman môže začať vyšetrovanie z vlastného podnetu, ak má v úmysle preskúmať možný prípad nesprávneho úradného postupu, ktorý vychádza zo sťažnosti osoby neoprávnenej podať sťažnosť, alebo ak očividne ide o systematický problém v inštitúciách; keďže v roku 2010 ombudsman uzavrel 3 a začal 6 vyšetrovaní z vlastného podnetu,

O.  keďže 65 % vyšetrovaní začatých v roku 2010 sa týkalo Európskej komisie (56 % v roku 2009), 10 % Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO), 7 % Európskeho parlamentu, 2 % Rady EÚ a 1 % Súdneho dvora Európskej únie,

P.  keďže vo viac než polovici prípadov (55 %) uzavretých v roku 2010 inštitúcia, ktorej sa prípad týkal, prijala priateľské riešenie, alebo záležitosť urovnala,

Q.  keďže ombudsman môže vydať ďalšiu pripomienku, ak sa pri riešení prípadu zistí, že existuje možnosť zlepšenia kvality administratívy; keďže ombudsman vydal v roku 2010 ďalšie pripomienky v 14 prípadoch (pokles z 28 v roku 2009) s cieľom zvýšiť kvalitu služieb pre občanov,

R.  keďže kritická pripomienka nasleduje v prípadoch, keď i) už nie je možné, aby daná inštitúcia zabránila nesprávnemu úradnému postupu, ii) keď nesprávny úradný postup nemá všeobecný dosah, alebo iii) keď sa nepovažuje za nutné, aby ombudsman prijal následné opatrenia,

S.  keďže kritická pripomienka potvrdí sťažovateľovi, že jeho sťažnosť bola odôvodnená a poukáže inštitúcii na to, čo bolo v jej konaní chybné, aby sa v budúcnosti dokázala vyhnúť nesprávnemu úradnému postupu; keďže za posledné roky poukazoval počet kritických pripomienok na neustály pokles, pričom klesol zo 44 v roku 2008 na 35 v roku 2009 a 33 v roku 2010,

T.  keďže v prípadoch, keď je nutné, aby ombudsman prijal následné opatrenia, navrhne odporúčanie, ak nesprávny úradný postup možno odstrániť, alebo ak je nesprávny úradný postup obzvlášť závažný, alebo ak má všeobecné dôsledky;

U.  keďže ombudsman odhalil nesprávny úradný postup v 12 % prípadov (40) v roku 2010; keďže návrhom odporúčania získal pozitívne výsledky v 7 prípadoch,

V.  keďže ak inštitúcia alebo orgán neposkytne uspokojivú odpoveď na návrh odporúčania, ombudsman môže poslať Európskemu parlamentu osobitnú správu,

W.  keďže osobitná správa predstavuje poslednú zbraň ombudsmana a je posledným dôležitým krokom v riešení prípadu, pretože prijatie uznesenia a výkon právomocí Parlamentu sú záležitosťou politického rozhodnutia Parlamentu,

X.  keďže v roku 2010 predložil ombudsman Parlamentu jednu osobitnú správu,

1.  schvaľuje výročnú správu Európskeho ombudsmana za rok 2010; blahoželá ombudsmanovi k znovuzvoleniu v januári 2010;

2.  berie na vedomie novú stratégiu, ktorú vyvíja ombudsman v rámci svojho súčasného mandátu a ktorá tvorí základ jeho iniciatív a činností; konštatuje, že táto stratégia zahŕňa okrem iného neustály dialóg so sťažovateľmi, občianskou spoločnosťou a ostatnými zúčastnenými stranami a že pomocou nej sa hľadajú najlepšie postupy spolupráce a konzultácií s kolegami z Európskej siete ombudsmanov, čím sa zlepšuje spravodlivosť a transparentnosť postupov EÚ a podporuje kultúra služieb v administratívach inštitúcií EÚ;

3.  zdôrazňuje, že transparentnosť, prístup k informáciám a dodržiavanie práv európskych občanov sú základnými predpokladmi pre zachovanie dôvery medzi občanmi a inštitúciami;

4.  považuje úlohu Európskeho ombudsmana pri zlepšovaní otvorenosti a zodpovednosti v rozhodovacích procesoch a v administratívnej štruktúre Európskej únie za dôležitý príspevok k vytváraniu Únie, v ktorej sa prijímajú rozhodnutia čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii;

5.  pripomína, že 27. septembra 2010 sme si pripomenuli 15. výročie inštitútu Európskeho ombudsmana; konštatuje, že počas týchto 15 rokov Európsky ombudsman odpovedal na viac než 36 000 sťažností a významným spôsobom pomáhal európskym inštitúciám pri poskytovaní nápravy a zvyšovaní kvality ich správy;

6.  konštatuje, že skúsenosti nadobudnuté počas pätnásťročnej činnosti poskytujú ombudsmanovej inštitúcii skutočný podrobný pohľad na tendencie nesprávneho úradného postupu, systematické problémy a štrukturálne nedostatky v administratíve, čo mu umožňuje poskytovať poradenstvo v oblasti správy s cieľom vyhnúť sa chybám a zlepšiť kvalitu a transparentnosť práce inštitúcií;

7.  víta iniciatívu ombudsmana pravidelne uverejňovať štúdie, v ktorých analyzuje, do akej miery inštitúcie EÚ následne zohľadňujú jeho kritické a ďalšie pripomienky; konštatuje, že miera uspokojivého riešenia dosiahla v roku 2009 81 % (94 % v prípade ďalších a 70 % v prípade kritických pripomienok); tento vývoj považuje za povzbudivý; napriek tomu je presvedčený, že je naďalej čo zlepšovať, najmä čo sa týka miery zohľadňovania kritických pripomienok; nalieha na inštitúcie, aby spolupracovali s ombudsmanom na zlepšovaní miery plnenia následných opatrení;

8.  víta všeobecne konštruktívnu spoluprácu ombudsmana s inštitúciami a orgánmi EÚ; potvrdzuje ombudsmanovu úlohu ako mechanizmu vonkajšej kontroly a cenného zdroja neustáleho skvalitňovania európskej správy;

9.  vyjadruje pochvalu ombudsmanovi za nové logo jeho inštitúcie a novú vizuálne stvárnenie, ako aj za novú podobu výročnej správy; chváli ho aj za zvýšenie transparentnosti jeho inštitúcie tým, že na svojej webovej stránke uverejnil informácie o všetkých nových vyšetrovaniach na základe sťažností;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby občania boli lepšie informovaní o spôsobe práce inštitúcií a internetovej stránke, ktorá potvrdzuje transparentnosť úlohy ombudsmana;

11.  navrhuje, aby pri predkladaní ombudsmanovej výročnej správy boli na schôdzi Výboru pre petície prítomní nielen zástupcovia Európskej komisie, ale aj zástupcovia príslušných správnych útvarov Európskeho parlamentu, Rady a ďalších inštitúcií, agentúr, služieb a orgánov EÚ, ktoré sú predmetom vyšetrovania, osobitnej správy, kritických pripomienok alebo iných opatrení prijatých ombudsmanom, aby sa mohli k správe vyjadriť a zúčastniť sa diskusie o nej; žiada, aby boli v budúcnosti útvary správy Parlamentu, Rady a ďalších príslušných inštitúcií, agentúr a orgánov EÚ zastúpené na schôdzach, na ktorých bude Európsky ombudsman predkladať výročnú správu s diskusiou; domnieva sa, že ich účasť na takýchto diskusiách a prezentovanie ich názorov na dobrú správu vecí verejných a problémy prekonané na základe odporúčaní a pripomienok ombudsmana by mohli pomôcť zlepšiť službu poskytovanú občanom EÚ a medziinštitucionálny dialóg a prispieť k vytvoreniu skutočnej kultúry služieb;

12.  vyzýva ombudsmana, aby poskytoval Parlamentu informácie o vývoji svojich vzťahov s novou Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a Európskou radou;

13.  konštatuje, že ombudsmanovi bolo v roku 2010 doručených 2 667 sťažností občanov, spoločností, združení, MVO a regionálnych kancelárií; konštatuje, že ide o pokles o vyše 400 sťažností, v porovnaní s predchádzajúcim rokom;

14.  súhlasí s tým, že toto zníženie počtu neprípustných sťažností možno sčasti pripísať interaktívnej príručke, ktorú ombudsman umiestnil na svojej webovej stránke v roku 2009 a ktorá účinne pomáha nasmerovať sťažovateľov priamo na orgán, ktorý im môže najlepšie pomôcť;

15.  nabáda Európskeho ombudsmana, aby naďalej podporoval Európsku sieť ombudsmanov s cieľom vytvoriť komplexnú databázu a lepšie informovať občanov EÚ o rozdelení povinností medzi Európskym ombudsmanom, vnútroštátnymi ombudsmanmi a Výborom Parlamentu pre petície;

16.  zdôrazňuje, že Európsky parlament musí uvoľniť zdroje na vytvorenie podobného webového portálu pre Výbor pre petície, čím by mohol prispieť k zníženiu počtu neprípustných petícií a zároveň poskytovať návod a poradenstvo predkladateľom petícií, a tiež zvyšovať účinnosť a efektivitu petičného procesu;

17.  s uspokojením berie na vedomie trvalé znižovanie počtu kritických pripomienok ombudsmana (33 v roku 2010, 35 v roku 2009, 44 v roku 2008 a 55 v roku 2007); súhlasí s tým, že je to dôkaz aktívnejšieho zapojenia inštitúcií EÚ do riešenia sťažností a toho, že ombudsman získal vďaka svojej efektívnosti legitimitu v očiach týchto inštitúcií;

18.  blahoželá ombudsmanovi k skutočnosti, že priemerný čas potrebný na vybavenie žiadostí sa stále skracuje (približne deväť mesiacov v rokoch 2009 a 2010); žiada, aby sa využili potrebné prostriedky na to, aby sa táto lehota ešte viac skrátila, s cieľom lepšie plniť očakávania občanov EÚ;

19.  konštatuje, že 65 % vyšetrovaní, ktoré začal Európsky ombudsman v roku 2010, sa týkalo Európskej komisie (219); vyjadruje znepokojenie z prudkého zvýšenia z 56 % v roku 2009 (191 vyšetrovaní) a opätovne žiada komisára, najmä komisára zodpovedného za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu, aby podnikol kroky na výrazné a čo najrýchlejšie zlepšenie súčasnej situácie;

20.  berie na vedomie ombudsmanove obavy z relatívne vysokého počtu neuspokojivých odpovedí Európskej komisie na jeho kritické pripomienky (10 z 32 odpovedí); súhlasí s ombudsmanovým názorom, že treba ešte vynaložiť značné úsilie v presviedčaní úradníkov, že defenzívny prístup k ombudsmanovi znamená pre ich inštitúcie premárnenú príležitosť a riziko poškodenia povesti Únie ako takej; požaduje zásadné zlepšenie procesu poskytovania odpovedí vrátane skrátenia lehoty na vypracovanie odpovedí (najmä v urgentných prípadoch) a predkladanie odpovedí, ktoré sú orientované na riešenie a nie defenzívne; zdôrazňuje, že európski občania majú v súlade s Chartou základných práv právo na dobrú správu vecí verejných;

21.  poukazuje na skutočnosť, že v roku 2010 bola najčastejším obvinením, ktorým sa ombudsman zaoberal, nedostatočná transparentnosť správnych orgánov EÚ; konštatuje, že toto obvinenie sa objavilo v 33 % prípadoch vyšetrovaní a zahŕňalo odmietnutie poskytnutia informácií a prístupu k dokumentom; zdieľa ombudsmanove sklamanie z toho, že počet prípadov chýbajúcej transparentnosti zostáva za posledné roky neustále vysoký;

22.  konštatuje, že v roku 2010 predložil ombudsman jednu osobitnú správu, ktorá sa týkala odmietavého stanoviska Komisie k zverejneniu dokumentov a k spolupráci s ombudsmanom v duchu úplnej transparentnosti; pripomína, že Parlament prijal správu Výboru pre petície o osobitnej správe 25. novembra 2010(3); pripomína, že v prijatom uznesení sa od Komisie žiadalo, aby sa Európskemu parlamentu zaviazala, že si v budúcnosti bude plniť svoju povinnosť lojálne spolupracovať s Európskym ombudsmanom;

23.  požaduje začatie informačnej kampane, ktorá by ubezpečila zamestnancov inštitúcií EÚ o ochote ombudsmana počúvať a diskutovať o rôznych otázkach, a ktorá by zdôraznila výhody intervencie ombudsmana s cieľom priblížiť správne útvary inštitúcií EÚ občanom EÚ;

24.  pripomína, že nariadenie (ES) 1049/2001(4) o prístupe k dokumentom inštitúcií EÚ platí už 10 rokov; pripomína, že základnou myšlienkou tohto nariadenia je, že otvorenosť je pravidlom a utajenie výnimkou; poznamenáva, že inštitúcie s touto koncepciou ešte stále bojujú; nazdáva sa, že inštitúcie, agentúry, útvary a orgány EÚ musia mať túto zásadu neustále na pamäti pri vypracovávaní dokumentov a zaistiť dosiahnutie rovnováhy medzi nutnou a primeranou mierou transparentnosti a skutočnou potrebou dôvernosti;

25.  pripomína, že sa nariadenie (ES) 1049/2001 stále prepracúva; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v procese prepracúvania; naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby boli otvorenejšie pri zabezpečovaní prístupu k dokumentom a informáciám pre občanov a Európsky parlament;

26.  nabáda ombudsmana, aby naďalej trval na základnom práve prístupu k dokumentom, riadnom uplatňovaní zásady transparentnosti v rozhodovacom procese, kultúre služieb vyhovujúcej občanom a aktívnom postoji inštitúcií, agentúr a orgánov EÚ, pokiaľ ide o sprístupnenie dokumentov verejnosti, čo je základnou zásadou transparentnosti a zodpovednosti inštitúcií EÚ; navrhuje, aby sa príklady osvedčených postupov ombudsmana propagovali medzi občanmi EÚ s cieľom čeliť negatívnemu dojmu, ktorý o správe EÚ majú, a aby sa podporoval dialóg medzi rôznymi inštitúciami o problémoch týkajúcich sa kvality ich správy;

27.  súhlasí s ombudsmanom v tom, že stručné vyjadrenie zásady verejných služieb by prispelo ku kultúre služieb a povzbudilo by dôveru občanov v úradníkov a inštitúcie EÚ; očakáva ombudsmanovo vyhlásenie o zásadách verejnej služby, o ktorých v súčasnosti konzultuje so svojim kolegami z jednotlivých štátov a ostatnými zúčastnenými stranami;

28.  navrhuje, aby sa toto vyhlásenie o zásadách verejnej služby čo najviac rozšírilo a bolo ľahko prístupné občanom EÚ s cieľom ubezpečiť ich o odhodlanosti EÚ chrániť verejné služby, ktoré sú súčasťou ich každodenného života;

29.  domnieva sa však, že prijatie spoločných záväzných pravidiel a zásad týkajúcich sa správneho postupu v rámci vlastnej správy EÚ, ako už požadoval prvý Európsky ombudsman, a zavedenie zásady služby v tejto súvislosti by bolo najlepším spôsobom, ako zabezpečiť trvalú zmenu v správnej kultúre EÚ, a očakáva preto, že Komisia si na tento účel stanoví ako prioritu predloženie návrhu nariadenia na základe článku 298 ZFEÚ;

30.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a správu Výboru pre petície Rade, Komisii, Európskemu ombudsmanovi, vládam a parlamentom členských štátov a ombudsmanom alebo rovnocenným príslušným orgánom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 286 E, 27.11.2009, s. 172.
(2) Prijaté 8. júla 2002 a zmenené a doplnené rozhodnutiami Európskeho ombudsmana z 5. apríla 2004 a 3. decembra 2008.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0436.
(4) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.


Sexuálne zneužívanie a sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia ***I
PDF 342kWORD 61k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2011 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa zrušuje rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (KOM(2010)0094 – C7-0088/2010 – 2010/0064(COD))
P7_TA(2011)0468A7-0294/2011

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0094),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 82 ods. 2 a článok 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0088/2010),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. septembra 2010(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 29. júna 2011, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0294/2011),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. októbra 2011 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/.../EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV

P7_TC1-COD(2010)0064


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2011/93/EÚ.)

PRÍLOHA

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady ku kontaktovaniu detí na sexuálne účely

So zreteľom na skutočnosť, že kontaktovanie detí v reálnom prostredí na sexuálne účely znamená úmyselnú manipuláciu dieťaťa v nižšom veku, ako je vek spôsobilosti dať súhlas k sexuálnym aktivitám, a to ústnou či písomnou formou, prostredníctvom audiovizuálneho materiálu alebo podobnými prezentáciami s cieľom stretnúť sa s týmto dieťaťom a spáchať ktorýkoľvek z trestných činov uvedených v článku 3 ods. 4 a článku 5 ods. 6 smernice o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii,

so zreteľom na skutočnosť, že kontaktovanie detí na sexuálne účely v reálnom prostredí je už upravené vo vnútroštátnom práve členských štátov rôznymi spôsobmi, podľa ktorých je považované za pokus, prípravu na trestný čin alebo osobitnú formu sexuálneho zneužívania,

Európsky parlament a Rada vyzývajú členské štáty, aby dôkladne preverili svoje trestnoprávne vymedzenia pojmov, pokiaľ ide o trestné stíhanie kontaktovania detí na sexuálne účely v reálnom prostredí, a aby v prípade potreby svoje trestné právo zlepšili a upravili, ak by v tomto smere pretrvávali akékoľvek právne medzery.

(1) Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 138.


Oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako osôb pod medzinárodnou ochranou ***I
PDF 303kWORD 78k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2011 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako osôb pod medzinárodnou ochranou a obsah poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (KOM(2009)0551 – C7-0250/2009 – 2009/0164(COD))
P7_TA(2011)0469A7-0271/2011

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2009)0551),

–  so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 63 ods. 1 bod 1 písm. c), bod 2 písm. a) a bod 3 písm. a) Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0250/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 78 ods. 2 písm. a) a b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 28. apríla 2010(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 7. júla 2011, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 2. februára 2010 adresovaný Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci v súlade s článkom 87 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 87 a 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0271/2011),

A.  keďže podľa konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny a doplnenia okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami a doplneniami, návrh zahŕňa priamu kodifikáciu existujúcich textov bez zmeny ich podstaty,

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, zohľadňujúc odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  schvaľuje spoločné politické vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie spoločné politické vyhlásenie členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. októbra 2011 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/.../EÚ o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie)

P7_TC1-COD(2009)0164


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2011/95/EÚ.)

PRÍLOHA

Spoločné politické vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom

Inštitúcie uznávajú, že informácia, ktorú členské štáty poskytujú Komisii v súvislosti s transpozíciou smerníc do vnútroštátneho práva, „musí byť jasná a presná(3), aby sa Komisii uľahčilo plnenie jej úlohy vykonávať dozor nad uplatňovaním práva Únie.

Európsky parlament a Rada v tejto situácii vítajú spoločné politické vyhlásenie členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom.

V nadväznosti na to, ak sú potreba a primeranosť zasielania takýchto dokumentov odôvodnené v súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom, inštitúcie súhlasia, aby sa do dotknutej smernice vložilo toto odôvodnenie:"

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z [dátum] sa členské štáty zaväzujú v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

"

Komisia do 1. novembra 2013 podá Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní dvoch spoločných politických vyhlásení k vysvetľujúcim dokumentom.

Inštitúcie sa zaväzujú uplatňovať tieto zásady od 1. novembra 2011 na nové a práve prerokúvané návrhy smerníc s výnimkou tých, o ktorých už Európsky parlament a Rada dosiahli dohodu.

Spoločné politické vyhlásenie členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom

Podľa článku 288 ZFEÚ je smernica „záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom“.

Členské štáty a Komisia uznávajú, že účinné vykonávanie práva Únie je podmienkou pre dosiahnutie politických cieľov Únie a predstavuje záležitosť spoločného záujmu, keďže jeho cieľom je okrem iného vytváranie rovnakých podmienok vo všetkých členských štátoch, a to napriek tomu, že zodpovednosť za zaň nesú predovšetkým členské štáty.

Členské štáty a Komisia uznávajú, že správna a včasná transpozícia smerníc Únie je právnou povinnosťou. Konštatujú, že v zmluvách sa na Komisiu prenáša úloha vykonávať dozor nad uplatňovaním práva Únie pod dohľadom Súdneho dvora, a zhodujú sa v názore, že splnenie tejto úlohy zo strany Komisie by sa malo uľahčovať oznamovaním transpozičných opatrení.

Členské štáty v tomto kontexte uznávajú, že informácia, ktorú Komisii poskytujú v súvislosti s transpozíciou smerníc do vnútroštátneho práva, „musí byť jasná a presná“ a „musí jednoznačne označovať tie zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia“ alebo akékoľvek iné ustanovenia vnútroštátneho práva a prípadne aj judikatúru vnútroštátnych súdov, ktoré podľa názoru členských štátov zabezpečujú splnenie jednotlivých požiadaviek, ktoré sa im ukladajú smernicou.(4)

S cieľom zvýšiť kvalitu informácií o transpozícii smerníc Únie Komisia v prípade, keď sa domnieva, že je potrebné poskytnúť dokumenty vysvetľujúce vzťah medzi zložkami smernice a príslušnými časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov, predloží príslušné návrhy a v nich pre každý jednotlivý prípad uvedie odôvodnenie potreby poskytnutia takýchto dokumentov a ich primeranosti, pričom zohľadní predovšetkým komplexnosť smernice a jej transpozície, ako aj prípadné dodatočné administratívne zaťaženie.

Členské štáty v odôvodnených prípadoch k oznámeniu o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero vysvetľujúcich dokumentov, ktoré môžu mať formu tabuliek zhody alebo iných dokumentov slúžiacich na ten istý účel.

(1) Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 80.
(2) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.
(3) Pozri rozsudok Súdneho dvora zo 16. júla 2009 vo veci C-427/07 bod 107 a judikatúru, ktorá sa v ňom cituje.
(4) Pozri rozsudok Súdneho dvora zo 16. júla 2009 vo veci C-427/07 bod 107 a judikatúru, ktorá sa v ňom cituje.


Dohoda medzi EÚ a Austráliou o spracovaní a prenose údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) ***
PDF 258kWORD 38k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2011 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody medzi Európskou úniou a Austráliou o spracovaní a prenose údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) leteckými dopravcami Austrálskemu úradu pre colnú správu a ochranu hraníc (09825/2011 – C7-0304/2011 – 2011/0126(NLE))
P7_TA(2011)0470A7-0364/2011

(Súhlas)

Európsky parlament,

  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09825/2011),

  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou a Austráliou o spracovaní a prenose údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) leteckými dopravcami Austrálskemu úradu pre colnú správu a ochranu hraníc, ktorá je v prílohe uvedeného návrhu rozhodnutia Rady (10093/2011),

  so zreteľom na oznámenie Komisie o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín (KOM(2010)0492),

  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2007 o prípade SWIFT, dohode o PNR a transatlantickom dialógu o týchto otázkach(1), svoje odporúčanie z 22. októbra 2008 o zhodnotení dohody o údajoch PNR medzi EÚ a Austráliou(2), svoje uznesenie z 5. mája 2010 o začatí rokovaní o dohodách o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) so Spojenými štátmi, Austráliou a Kanadou(3) a svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín(4),

  so zreteľom na stanoviská Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov z 19. októbra 2010 k oznámeniu Komisie o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín(5) a z 15. júla 2011 k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody medzi Európskou úniou a Austráliou o spracovaní a prenose údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) leteckými dopravcami Austrálskemu úradu pre colnú správu a ochranu hraníc(6),

  so zreteľom na stanovisko 7/2010 z 12. novembra 2010 k oznámeniu Európskej komisie o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín, ktoré prijala pracovná skupina pre ochranu údajov podľa článku 29,

  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) v spojení s článkom 82 ods. 1 druhým pododsekom písm. d) a článkom 87 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0304/2011),

  so zreteľom na článok 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a články 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie,

  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0364/2011),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  domnieva sa, že postup 2009/0186(NLE) sa stal obsoletným v dôsledku toho, že dohodu o PNR medzi Európskou úniou a Austráliou z roku 2008 nahradila nová dohoda o PNR;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde Austrálie.

(1) Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 349.
(2) Ú. v. EÚ C 15 E, 21.1.2010, s. 46.
(3) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 70.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0397.
(5) Ú. v. EÚ C 357, 30.12.2010, s. 7.
(6) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Situácia v Egypte a Sýrii, najmä s ohľadom na kresťanské komunity
PDF 232kWORD 72k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2011 o situácii v Egypte a Sýrii, najmä v kresťanských komunitách
P7_TA(2011)0471RC-B7-0542/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Egypte a Sýrii, najmä na uznesenie z 15. septembra 2011 o situácii v Sýrii(1), zo 7. júla 2011 o situácii v Sýrii, Jemene a Bahrajne v kontexte situácie v arabskom svete a v severnej Afrike(2) a zo 17. februára 2011 o situácii v Egypte(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2011 o situácii kresťanov, pokiaľ ide o slobodu náboženského vyznania(4),

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/HR) o Sýrii z 8. októbra 2011 a o Egypte z 10. októbra 2011,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 20. februára 2011,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 10. októbra 2011 o Sýrii a na závery Európskej rady z 23. októbra 2011,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého zmluvnými stranami sú aj Egypt a Sýria,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/522/SZBP z 2. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/273/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii(5), rozhodnutie Rady 2011/523/EÚ z 2. septembra 2011, ktorým sa čiastočne pozastavuje vykonávanie Dohody o spolupráci medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Sýrskou arabskou republikou(6), nariadenie Rady (EÚ) č. 878/2011 z 2. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 442/2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii(7), a nariadenie Rady (EÚ) č. 1011/2011 z 13. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 442/2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom situáciu v Sýrii(8),

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže slobody náboženského vyznania, viery, svedomia a myslenia sú podstatnými a všeobecnými hodnotami a tvoria základné prvky demokracie; keďže Európska únia opakovane vyjadrila svoj záväzok týkajúci sa slobôd náboženského vyznania, viery, svedomia a myslenia a zdôraznila, že vlády sú povinné zaručiť tieto slobody na celom svete;

Egypt

B.  keďže Egypt prechádza kritickým obdobím demokratizácie a čelí značným výzvam a ťažkostiam v tomto procese; keďže hospodársky rozvoj a vyššia životná úroveň obyvateľstva sú kľúčové z hľadiska dlhodobej politickej a sociálnej stability v krajine;

C.  keďže 9. októbra 2011 v Káhire bolo zabitých najmenej 28 a zranených viac ako 300 egyptských občanov počas mierového pochodu, ktorý sa začal v štvrti Šubra v severnej Káhire a následne pokračoval smerom k budove štátnej televízie Maspero a ktorý zorganizovali koptskí kresťania, aby protestovali proti útoku na koptský kostol v Aswane, účinne bojovali proti náboženskej diskriminácii a vyzvali na prijatie jednotného zákona týkajúceho sa výstavby budov pre bohoslužby, na účinné vyhlásenie náboženskej diskriminácie za trestný čin a na rekonštrukciu kostola, na ktorý bol spáchaný útok;

D.  keďže egyptské orgány reagovali na túto tragickú udalosť začatím inšpekcie oblasti Maspero úradom generálneho prokurátora, začatím vyšetrovania pod vedením vojenského súdneho orgánu a zriadením vyšetrovacej komisie zloženej zo sudcov, ktorá mala tieto udalosti vyšetriť, aby sa vyvodila zodpovednosť osôb za podnecovanie k násiliu a násilným činom; začali okamžite zvažovať návrh dekrétu, ktorého zámerom je legalizácia štatútu chrámov postavených bez riadneho povolenia; na základe žiadosti vedúcich rôznych náboženských skupín začali spoločenskú diskusiu o návrhu spoločného kódexu pre výstavbu budov pre bohoslužby v záujme jeho prijatia; a rozhodli o prijatí zmien a doplnení trestného zákonníka s cieľom bojovať proti diskriminácii vo verejnom sektore, ako aj v súkromnej oblasti;

E.  keďže v správach sa uvádza, že od marca 2011 desaťtisíce Koptov opustili Egypt;

F.  keďže civilisti zatknutí na základe zákona o výnimočnom stave sú súdení vojenskými súdmi, ktoré porušujú právo na spravodlivý proces a upierajú obžalovaným právo na odvolanie; keďže organizácie pre ľudské práva uviedli, že od marca 2011 bolo vyše 12 000 civilistov predvedených pred tieto špeciálne súdy;

G.  keďže Michael Nabíl Sanad bol 28. marca 2011 vo svojom dome v Káhire zatknutý vojenskou políciou za vyjadrenie svojho názoru na internete vrátane kritiky namierenej proti úlohe egyptskej armády počas ľudovej revolúcie a po nej; keďže 10. apríla 2011 bol v neprítomnosti svojho právnika, rodiny a priateľov odsúdený na trojročný trest odňatia slobody za „urážku armády“ počas nespravodlivého zrýchleného trestného konania pred vojenským súdom;

H.  keďže hrozby zamerané na mimovládne organizácie, najmä tie, ktoré sa zapájajú do ochrany ľudských práv, formou intenzívnej kampane ohovárania zo strany štátnej tlače slúžili na to, aby boli tieto organizácie zbavené legitimity a v očiach verejnosti stigmatizované ako subjekty konajúce proti záujmom Egypta;

I.  keďže egyptská štátna televízia vyvolala ešte viac násilia tým, že vyzvala občanov, aby „chránili armádu“;

J.  keďže prechodné obdobie po revolúcii 25. januára 2011 v Egypte sa vyznačovalo tendenciou marginalizovať ženy, ktoré boli vylúčené z ústavného výboru, a keďže kvóty pre ženy boli v rámci revízie zákona o politických právach zrušené;

K.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s únosom koptských dievčat, ktoré boli donútené prestúpiť na islam;

Sýria

L.  keďže od začiatku násilného zásahu voči nenásilným protestujúcim v Sýrii v marci 2011 sa dramaticky vyhrotilo systematické zabíjanie, násilie a mučenie a keďže sýrska armáda a bezpečnostné sily naďalej reagujú cieleným zabíjaním, mučením a masovým zatýkaním; keďže podľa odhadov OSN prišlo o život vyše 3 000 ľudí, mnohí ďalší boli zranení a tisíce osôb boli zadržané; keďže mnohí Sýrčania sú v dôsledku násilia a vysídľovania vystavení zhoršujúcej sa humanitárnej situácii;

M.  keďže žiadnym medzinárodným novinárom ani pozorovateľom ešte stále nie je umožnený prístup do krajiny; keďže správy od sýrskych aktivistov za ľudské práva a zábery z mobilných telefónov sú jedinými prostriedkami na zdokumentovanie rozsiahleho porušovania ľudských práv a systematických, či už cielených alebo náhodných, útokov proti nenásilným protestujúcim a občanom v Sýrii vo všeobecnosti;

N.  keďže udalosti prebiehajúce v Sýrii sprevádzajú kroky zamerané na vyvolanie konfliktu medzi etnikami a vierovyznaniami a na zvýšenie náboženského napätia; keďže podľa niektorých správ mohol odhadovaný podiel kresťanského obyvateľstva v Sýrii klesnúť z 10 na 8 %; keďže tisíce irackých kresťanov prišli do Sýrie, aby unikli cielenému násiliu v Iraku; keďže mnohí kresťania v Sýrii sa obávajú, že sa stanú obeťami sektárskeho násilia v tejto krajine; keďže kresťanské komunity majú dôležitú úlohu v demokratizácii krajiny;

O.  keďže Rada vo svojich záveroch z 10. októbra 2011 uvítala úsilie sýrskej politickej opozície vytvoriť zjednotenú platformu, vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby toto úsilie tiež privítalo, a vzala na vedomie vytvorenie Sýrskej národnej rady (SNC) ako pozitívny krok vpred; keďže v Sýrii bol vytvorený aj Národný výbor pre demokratické zmeny;

Egypt

1.  opätovne vyjadruje svoju solidaritu s egyptským ľudom v tomto rozhodujúcom a zložitom období prechodu k demokracii v krajine a naďalej podporuje jeho túžby po demokracii; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v podporovaní úsilia zameraného na urýchlenie demokratických, hospodárskych a sociálnych reforiem v Egypte;

2.  dôrazne odsudzuje zabíjanie demonštrantov v Egypte; vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám všetkých obetí; vyzýva orgány, aby zabezpečili, aby bezpečnostné sily nepoužívali neprimeranú silu; zdôrazňuje právo všetkých občanov slobodne sa zúčastňovať na nenásilných demonštráciách s primeranou ochranou zo strany orgánov na presadzovanie práva; vyzýva egyptské orgány, aby prepustili 28 kresťanov zatknutých v Maspere, ako aj ďalšie zatknuté osoby;

3.  víta úsilie egyptských orgánov odhaliť iniciátorov a páchateľov útokov na kresťanské komunity; zdôrazňuje, že je dôležité, aby nezávislé, dôkladné a transparentné vyšetrovanie udalostí v Maspere uskutočnilo nezávislé občianske súdnictvo s cieľom vyvodiť dôsledky voči všetkým zodpovedným osobám; zdôrazňuje, že je potrebné dôkladne sa zaoberať úlohou médií; berie na vedomie vyhlásenia vlády o okamžitom zvážení návrhu dekrétu, ktorého zámerom je legalizácia štatútu chrámov postavených bez riadneho povolenia, ako aj o posilnení právnych nástrojov zameraných na boj proti diskriminácii vo verejnej i súkromnej sfére; zdôrazňuje však zodpovednosť egyptskej vlády a orgánov za zaručenie bezpečnosti všetkých občanov v krajine a za to, aby boli osoby zodpovedné za násilie postavené pred súd;

4.  žiada egyptské úrady, aby zabezpečili plné rešpektovanie všetkých základných práv vrátane slobody združovania, slobody pokojného zhromažďovania a slobody prejavu a slobody náboženského vyznania, svedomia a myslenia pre všetkých egyptských občanov vrátane koptských kresťanov a zaistili, aby sa komunity koptských kresťanov nestávali obeťami násilných útokov a mohli žiť v mieri a slobodne vyjadrovať svoje presvedčenie v celej krajine; vyzýva na primeranú ochranu kostolov s cieľom skoncovať s neustálymi útokmi a ničením kostolov islamskými extrémistami; víta nepretržité úsilie o prijatie Spoločného kódexu výstavby budov pre bohoslužby; zdôrazňuje, že právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným právom zaručeným právnymi nástrojmi; naliehavo vyzýva egyptské orgány, aby skoncovali s diskrimináciou koptských kresťanov, napríklad tým, že zo všetkých oficiálnych dokumentov vypustia odkazy na náboženstvo, a aby zaručili rovnakú dôstojnosť a rovnaké príležitosti pre všetkých egyptských občanov, aby mali prístup ku všetkým verejným a politickým postom vrátane zastúpenia v ozbrojených silách, v parlamente a vo vláde;

5.  vyzýva členské štáty EÚ na prísne dodržiavanie spoločnej pozície EÚ o vývoze zbraní; naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovú, aby urgovala členské štáty k úplnému vykonávaniu a dodržiavaniu požiadaviek uvedenej spoločnej pozície;

6.  zastáva názor, že v novej ústave by mala byť výslovne ustanovená ochrana všetkých základných práv vrátane slobody združovania, slobody pokojného zhromažďovania, slobody prejavu a slobody náboženského vyznania, svedomia a myslenia, ako aj ochrana menšín; vyzýva egyptské orgány, aby zabezpečili inkluzívnu povahu všetkých ústavných ustanovení a aby tieto ustanovenia nijako neumožňovali diskrimináciu akejkoľvek osoby v egyptskej spoločnosti;

7.  zdôrazňuje význam usporiadania slobodných, spravodlivých a transparentných volieb do ľudového zhromaždenia a Madžlis šurá koncom roka 2011 a začiatkom roka 2012, ako aj prezidentských volieb v roku 2012 v Egypte; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v podpore a pomoci egyptským orgánom, politickým stranám a občianskej spoločnosti v úsilí o dosiahnutie tohto cieľa; podnecuje egyptské úrady, aby uľahčili prácu zahraničným organizáciám, ktorých zámerom je sledovať na mieste volebný proces; žiada, aby egyptská dočasná vláda bola čo najskôr nahradená vládou zostavenou na základe výsledkov slobodných volieb;

8.  vyzýva Najvyššiu radu ozbrojených síl Egypta (SCAF), aby okamžite zrušila výnimočný stav, pretože je v rozpore so slobodou vyjadrovania, združovania a zhromažďovania, s cieľom zabrániť tomu, aby sa parlamentné voľby plánované na koniec roka uskutočnili počas jeho trvania;

9.  víta v tejto súvislosti novelu trestného zákona, ktorá kriminalizuje prejavy diskriminácie na základe pohlavia, rasy, jazyka, náboženstva alebo presvedčenia;

10.  domnieva sa, že EÚ by mala prijať opatrenia v prípade závažného porušovania ľudských práv akéhokoľvek občana v Egypte; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ bola pripravená prijať ďalšie opatrenia na pomoc egyptskému ľudu, ktorý sa usiluje o demokratickú budúcnosť mierovými prostriedkami;

11.  vyzýva egyptské orgány, aby prijali nový zákon o združeniach v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a v úzkej spolupráci s mimovládnymi organizáciami a skupinami na ochranu ľudských práv; zdôrazňuje, že dodržiavanie práv žien, rodovej rovnosti a politickej účasti žien má pre skutočný demokratický vývoj v Egypte zásadný význam;

12.  vyjadruje vážne obavy o zdravotný stav uväzneného bloggera Michaela Nabíla Sanadu a vyzýva na jeho okamžité prepustenie; naliehavo vyzýva egyptskú vládu a egyptské orgány, aby bezodkladne zastavili súdne procesy civilistov pred vojenskými súdmi; naliehavo vyzýva egyptské orgány, aby zaručili, že žiadna organizácia občianskej spoločnosti nebude v krajine priamo ani nepriamo zastrašovaná a aby uľahčili účasť týchto organizácií na procese demokratizácie, a to aj na volebnom procese;

Sýria

13.  dôrazne odsudzuje neprimerané a brutálne použitie násilia voči nenásilným demonštrantom a systematické prenasledovanie aktivistov usilujúcich sa o demokraciu, obhajcov ľudských práv, novinárov, lekárov a zdravotníckeho personálu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad závažnosťou porušovania ľudských práv, ktoré páchajú sýrske orgány, vrátane hromadného zatýkania, mimosúdnych popráv, svojvoľného zadržiavania, miznutia osôb a mučenia, a to aj v prípade detí, ktoré by sa mohli považovať za zločiny proti ľudskosti; opakuje svoju výzvu prezidentovi Baššárovi al-Asadovi a jeho režimu, aby sa okamžite vzdali moci a umožnili tým prechod k demokracii v Sýrii v záujme začatia rozsiahlych demokratických reforiem;

14.  vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám obetí; vyzdvihuje odvahu a odhodlanie sýrskeho ľudu a rozhodne podporuje jeho úsilie o dosiahnutie úplného dodržiavania zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd a záruk lepších hospodárskych a sociálnych podmienok;

15.  opakuje svoju výzvu na nezávislé, transparentné a účinné vyšetrenie prípadov zabitia, zatknutia, svojvoľného zadržiavania a údajných nútených zmiznutí a prípadov mučenia zo strany sýrskych bezpečnostných síl s cieľom zabezpečiť, aby boli páchatelia takýchto činov braní na zodpovednosť pred medzinárodným spoločenstvom; zastáva názor, že Bezpečnostná rada OSN by mala postúpiť prípad Sýrie Medzinárodnému trestnému súdu s cieľom zabezpečiť sýrskemu ľudu spravodlivosť a zabrániť tomu, aby sa ďalšie osoby stali obeťami týchto činov; žiada, aby bol medzinárodným organizáciám a organizáciám pre ľudské práva, ako aj medzinárodným médiám zabezpečený neobmedzený vstup do krajiny, a zdôrazňuje výzvu sýrskej opozície a demonštrantov, aby boli do krajiny vyslaní medzinárodní pozorovatelia;

16.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou kresťanov v Sýrii, najmä pokiaľ ide o ich bezpečnosť; odsudzuje opatrenia zamerané na podnecovanie konfliktov medzi náboženstvami; naliehavo vyzýva súčasné a budúce sýrske orgány, aby komunitám kresťanov poskytli spoľahlivú a účinnú ochranu;

17.  zdôrazňuje význam dodržiavania ľudských práv a základných slobôd v Sýrii, a najmä slobody náboženského vyznania, viery, svedomia a myslenia; v tejto súvislosti vyjadruje podporu kresťanskej komunite v krajine a zároveň nabáda túto komunitu, aby zohrávala pozitívnu a konštruktívnu úlohu v prebiehajúcich udalostiach v Sýrii; nabáda aj sýrske opozičné sily, aby deklarovali alebo potvrdili svoj záväzok týkajúci sa ľudských práv a základných slobôd, a najmä slobody náboženského vyznania, viery, svedomia a myslenia;

18.  víta pozitívne vyhlásenie Rady o úsilí sýrskej politickej opozície vytvoriť zjednotenú platformu; opakovane vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Ashtonovú, Radu a Komisiu, aby ďalej povzbudzovali a podporovali vznik organizovaných síl sýrskej demokratickej opozície v krajine i mimo nej;

19.  víta odhodlanie EÚ naďalej naliehať na OSN, aby prijala rázne opatrenia na zvýšenie medzinárodného tlaku; opakuje svoju výzvu členom Bezpečnostnej rady OSN, najmä Rusku a Číne, aby neblokovali rezolúciu, v ktorej sa odsudzuje používanie smrtiacej sily zo strany sýrskeho režimu a ktorá obsahuje naliehavú výzvu na ukončenie používania tejto sily, a aby zaviedli sankcie v prípade, že sa tak nestane; dôrazne podporuje rozhodnutie EÚ z 23. septembra 2011 o prijatí ďalších sankcií proti sýrskemu režimu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ bola pripravená prijať ďalšie opatrenia na pomoc sýrskemu ľudu, ktorý sa usiluje o demokratickú budúcnosť mierovými prostriedkami;

20.  víta odsúdenie sýrskeho režimu zo strany Turecka a Saudskej Arábie, ako aj úlohu Turecka pri prijímaní utečencov;

21.  dôrazne odsudzuje násilie, obťažovanie a zastrašovanie niektorých sýrskych občanov, ku ktorému dochádza na území EÚ, a pripomína, že členské štáty EÚ v plnej miere zaručujú právo na slobodný a pokojný protest, a to aj pre tých, ktorí protestujú proti vláde prezidenta Baššára al-Assada;

o
o   o

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Ruskej federácie, vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky, vláde USA a kongresu USA, generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov, vláde Egyptskej arabskej republiky a vláde a parlamentu Sýrskej arabskej republiky.

(1) P7_TA(2011)0387.
(2) P7_TA(2011)0333.
(3) P7_TA(2011)0064.
(4) P7_TA(2011)0021.
(5) Ú. v. EÚ L 228, 3.9.2011, s. 16.
(6) Ú. v. EÚ L 228, 3.9.2011, s. 19.
(7) Ú. v. EÚ L 228, 3.9.2011, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 269, 14.10.2011, s. 18.


Súčasný vývoj na Ukrajine
PDF 211kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2011 o aktuálnych udalostiach na Ukrajine
P7_TA(2011)0472RC-B7-0543/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine,

–  so zreteľom na správu o pokroku Ukrajiny za rok 2010 a na preskúmanie európskej susedskej politiky (ESP) z 25. mája 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenie svojho predsedu o odsúdení bývalej ukrajinskej premiérky Júlie Tymošenkovej 11. októbra 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej v mene Európskej únie z 5. augusta a z 11. októbra 2011 o rozsudku v prípade Júlie Tymošenkovej,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa konal 29. až 30. septembra 2011 vo Varšave,

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci (DPS) medzi Európskou úniou a Ukrajinou, ktorá nadobudla platnosť 1. marca 1998, a na prebiehajúce rokovania o dohode o pridružení vrátane rozsiahlej a komplexnej zóny voľného obchodu, ktorá má nahradiť DPS,

–  so zreteľom na národný indikatívny program Ukrajiny na roky 2011 – 2013,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ podporuje stabilnú a demokratickú Ukrajinu, ktorá dodržiava zásady sociálneho trhového hospodárstva, zásadu právneho štátu a ľudské práva a ktorá chráni menšiny a zaručuje základné práva; keďže stabilita na domácej politickej scéne Ukrajiny, zameranie sa na vnútornú reformu, dodržiavanie zásad právneho štátu vrátane zavedenia spravodlivých, nestranných a nezávislých súdnych konaní na Ukrajine sú nevyhnutným predpokladom ďalšieho rozvoja vzťahov medzi EÚ a Ukrajinou;

B.  keďže jedným z hlavných zahraničnopolitických cieľov Európskeho parlamentu je zlepšovať a posilňovať vzťahy s Ukrajinou a podporovať ESP, ktorá sa snaží podporovať politické, hospodárske a kultúrne vzťahy príslušných krajín s EÚ a jej členskými štátmi;

C.  keďže rozhodnutie okresného súdu v Pečersku na Ukrajine z 11. októbra 2011 odsúdiť bývalú premiérku Júliu Tymošenkovú na sedem rokov odňatia slobody, tri roky zákazu politickej činnosti, zaplatenie pokuty 200 miliónov USD a zhabanie všetkého jej majetku je všeobecne považované za akt pomsty alebo za súčasť pokusu usvedčiť a uväzniť predstaviteľov opozície s cieľom zabrániť im v tom, aby kandidovali v budúcoročných parlamentných voľbách a v prezidentských voľbách v roku 2015, a aby sa zúčastnili na príslušných volebných kampaniach;

D.  keďže 12. októbra 2011 začala ukrajinská bezpečnostná služba ďalšie trestné konanie proti Júlii Tymošenkovej a bývalému premiérovi Pavlovi Lazarenkovi, ktorí sú obvinení zo sprisahania v čase pôsobenia vo funkcii prezidentky a skutočnej vlastníčky spoločnosti United Energy Systems of Ukraine s cieľom spreneveriť verejné finančné prostriedky Ukrajiny vo veľkom objeme;

E.  keďže voči stále väčšiemu počtu štátnych predstaviteľov vrátane bývalých ministrov, ale predovšetkým (zástupcov) vedúcich štátnych orgánov, vedúcich nižších organizačných jednotiek agentúr presadzovania práva, sudcov okresných súdov a šéfov miestnych orgánov sa vyvodzuje trestnoprávna zodpovednosť za ich činy;

F.  keďže ukrajinská vláda sa zaviazala, že uskutoční široký rozsah právnych reforiem, ktoré by zladili súkromné a verejné právo tejto krajiny s európskymi a medzinárodnými normami;

G.  keďže EÚ naďalej zdôrazňuje potrebu dodržiavať zásady právneho štátu o. i. zavedením spravodlivých, nestranných a nezávislých súdnych konaní, a zároveň sa tak vyvarovať nebezpečenstva, že by mohol vzniknúť dojem, že súdne opatrenia sa používajú selektívne; keďže EÚ považuje tieto zásady za mimoriadne dôležité v krajine, ktorá sa usiluje o nadviazanie hlbších zmluvných vzťahov a rozvíjanie politickej súčinnosti s Úniou;

1.  domnieva sa, že prehĺbenie vzťahov medzi EÚ a Ukrajinou, ako aj skutočnosť, že Ukrajine je ponúkaná európska perspektíva, majú veľký význam a sú v záujme obidvoch strán; uznáva ambície Ukrajiny podľa článku 49 Zmluvy o Európskej únii za predpokladu, že budú splnené všetky kritériá vrátane dodržiavania zásad demokracie, ľudských práv a základných slobôd, ako aj zásady právneho štátu;

2.  ostro odmieta odsúdenie bývalej premiérky Júlie Tymošenkovej ako porušenie ľudských práv a zneužitie súdnictva na účely politického útlaku ukrajinských vedúcich opozičných politikov; zdôrazňuje, že zákon, ktorý bol selektívne použitý proti Tymošenkovej, pochádza zo sovietskej éry a umožňuje trestné stíhanie za politické rozhodnutia; keďže články 364 a 365, ktoré v súčasnosti preskúmava Verchovna rada, nezodpovedajú európskym normám ani normám OSN;

3.  vyzýva ukrajinské orgány, aby v prípade, že sa Júlia Tymošenková proti odsudzujúcemu rozsudku odvolá, ako i v ďalších súdnych konaniach vedených proti nej a proti členom bývalej vlády, zabezpečili spravodlivé, transparentné a nestranné súdne konanie; trvá na tom, že Júlia Tymošenková by mala môcť vykonávať svoje právo na plnú účasť na politickom procese teraz, ako aj v budúcich voľbách na Ukrajine;

4.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že proces Tymošenkovej je v rozpore s proklamovaným záväzkom ukrajinskej vlády voči demokracii a európskym hodnotám;

5.  vyjadruje skutočné znepokojenie nad tým, že bývalý minister vnútra Jurij Lučenko, v ktorého prípade zatiaľ nebol vynesený rozsudok, je aj naďalej zadržiavaný vo väzbe, ako aj nad ďalšími podobnými prípadmi;

6.  trvá na tom, aby sa všetky súdne konania voči bývalým a súčasným vysokým vládnym úradníkom viedli v súlade s európskymi normami pre spravodlivosť, nestrannosť, transparentnosť a nezávislosť;

7.  domnieva sa, že pokiaľ sa nepodarí prešetriť odsúdenie Júlie Tymošenkovej, uzavretie dohody o pridružení a jej ratifikácia budú ohrozené a krajina sa vzdiali od naplnenia svojej európskej budúcnosti; vyjadruje svoje znepokojenie nad tým, že niektoré znamenia poukazujú na úpadok demokratických slobôd, ako i nad možným využívaním štátnych inštitúcií na stranícke účely a na vykonanie politickej pomsty;

8.  zdôrazňuje skutočnosť, že posilnenie právneho štátu a vnútorných reforiem vrátane presvedčivého boja proti korupcii má zásadný význam nielen z hľadiska uzavretia a ratifikácie dohody o pridružení a prehĺbenia vzťahov medzi EÚ a Ukrajinou, ale aj pre upevnenie demokracie na Ukrajine;

9.  víta dohodu, ktorú sa podarilo dosiahnuť v otázke vytvorenia rozsiahlej a komplexnej zóny voľného obchodu; považuje túto dohodu za pevný základ pre prípadné dokončenie rokovaní o dohode o pridružení medzi Európskou úniou a Ukrajinou;

10.  je znepokojený správami o zhoršovaní slobody a plurality médií na Ukrajine; vyzýva orgány, aby prijali všetky potrebné opatrenia na ochranu týchto kľúčových aspektov demokratickej spoločnosti a zdržali sa akýchkoľvek pokusov o priamu alebo nepriamu kontrolu obsahu správ v celoštátnych médiách;

11.  dôrazne podporuje odporúčania uvedené v spoločnom stanovisku Benátskej komisie a OBSE/ODIHR k návrhu zákona o parlamentných voľbách; považuje za nevyhnutné, aby sa tieto odporúčania prijali a uplatňovali vhodným, inkluzívnym a komplexným spôsobom, ktorý bude zahŕňať zástupcov opozície, ako aj občianskej spoločnosti;

12.  naliehavo vyzýva všetky politické sily na Ukrajine, aby uskutočnili poctivú a transparentnú diskusiu o procese politického rozhodovania; nástojí na tom, že vyšetrovanie prípadných zlyhaní v tomto procese by mal viesť parlamentný vyšetrovací výbor;

13.  považuje nedávno odloženú schôdzu s prezidentom Janukovyčom za vynikajúcu možnosť na riešenie vážnych obáv adresovaných ukrajinskej vláde a na obnovu konštruktívneho dialógu, ktorý by mohol viesť k iniciovaniu dohody o pridružení pod podmienkou, že sa dosiahne významný pokrok pri odstraňovaní zvyšných technických a dôležitých politických prekážok; vyzýva Radu a Komisiu, aby zmenili termín schôdze s prezidentom Janukovyčom tak, aby sa uskutočnila pred plánovaným samitom EÚ – Ukrajina v decembri 2011;

14.  vyzýva Komisiu, aby podporovala reformu súdneho systému na Ukrajine lepším využívaním programu EÚ pre budovanie kapacít a zvážila vytvorenie poradnej skupiny EÚ na vysokej úrovni s cieľom pomôcť Ukrajine v jej snahách o dosiahnutie súladu s právnymi predpismi EÚ vrátane oblasti súdnictva;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam členských štátov, vláde a parlamentu Ukrajiny a parlamentným zhromaždeniam Rady Európy a OBSE.


Antimikrobiálna rezistencia ako ohrozenie verejného zdravia
PDF 285kWORD 73k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2011 o ohrození verejného zdravia v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie
P7_TA(2011)0473B7-0538/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o odolnosti proti antibiotikám, v ktorom sa zameriava na zdravie zvierat,

–  so zreteľom na vedecké stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z augusta 2011 o rizikách, ktoré pre verejné zdravie predstavujú bakteriálne kmene produkujúce širokospektrálne beta-laktamázy a/alebo beta-laktamázy typu AmpC v potravinách a u zvierat určených na produkciu potravín,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o antimikrobiálnej rezistencii z 18. novembra 2009 (SANCO/6876/2009r6),

–  so zreteľom na spoločnú technickú správu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európskej agentúry pre lieky (EMA) zo septembra 2009 s názvom Bakteriálna výzva: čas reagovať – výzva na prekonanie diskrepancie, pokiaľ ide o vývoj baktérií s mnohopočetnou liekovou rezistenciou v EÚ a vývoj nových antibakteriálnych látok,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady 2002/77/ES z 15. novembra 2001 o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok v humánnej medicíne(1) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2001 o návrhu týkajúcom sa tohto odporúčania Rady(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júna 2001 s názvom Stratégia Spoločenstva proti antimikrobiálnej rezistencii (KOM(2001)0333),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže antimikrobiálne látky sú schopné ničiť baktérie, vírusy a iné mikroorganizmy alebo zabrániť ich rastu (antibiotiká sú mikrobiálne látky, ktoré pôsobia len proti baktériám), a teda zohrávajú významnú úlohu pri zlepšovaní verejného zdravia tým, že pomáhajú znižovať počet úmrtí na ochorenia alebo infekcie, ktoré boli v minulosti neliečiteľné alebo smrteľné;

B.  keďže v dôsledku používania antimikrobiálnych látok si niektoré mikroorganizmy, ktoré boli na tieto látky pôvodne citlivé, vyvinuli tzv. antimikrobiálnu rezistenciu;

C.  keďže tento prirodzený proces sa ešte urýchľuje nadmerným a nekontrolovaným používaním antimikrobiálnych látok, čo narúša medicínske úspechy, ktoré sa v tejto oblasti podarilo dosiahnuť;

D.  keďže u cieľovej baktérie sa skôr či neskôr vytvorí rezistencia voči každému novému antibiotiku; keďže zachovanie schopnosti účinne bojovať proti infekčným chorobám si vyžaduje vývoj nových antimikrobiálnych látok, ako aj lepšiu ochranu existujúcich antibiotických zdrojov, a preto zdôrazňuje, že v prvom rade je nutné zabezpečiť, aby používanie antibiotík bolo účinne kontrolované a obmedzené len na nevyhnutnú liečbu;

E.  keďže farmaceutický priemysel v priebehu približne štyroch desaťročí (od štyridsiatych do sedemdesiatych rokov 20. storočia) nepretržite prinášal na trh nové antibiotiká, z ktorých viaceré obsahovali nové akčné mechanizmy, ktoré sa dokázali vyrovnať s problémami spôsobenými rezistenciou voči predchádzajúcim látkam; keďže odvtedy bolo vyvinutých a povolených len niekoľko nových antimikrobiálnych látok;

F.  keďže antimikrobiálna rezistencia je závažným a z veľkej časti nevyriešeným problémom, ktorý ohrozuje verejné zdravie v Európe i na celom svete a v dôsledku ktorého sa liečba stáva dlhšou a komplikovanejšou, znižuje sa kvalita života, zvyšuje riziko úmrtia (v EÚ každoročne umrie na infekciu spôsobenú rezistentnými mikroorganizmami 25 000 pacientov), narastajú náklady na zdravotnú starostlivosť a produktivita klesá o najmenej 1,5 miliardy EUR ročne;

G.  keďže vysoký percentuálny podiel infekcií, ktorými sa ľudia nakazia v nemocniciach, vyvolávajú vysoko rezistentné baktérie, ako sú Staphylococcus aureus rezistentný voči meticilínu (MRSA) a C. difficile, čo predstavuje vážne riziko pre bezpečnosť pacientov;

H.  keďže antimikrobiálna rezistencia sa stala takým závažným problémom, že Svetová zdravotnícka organizácia ju stanovila za hlavnú tému tohtoročného dňa zdravia, ktorý sme si pripomenuli 7. apríla 2011, a že Európska únia od roku 2008 každoročne 18. novembra organizuje Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách;

I.  keďže neprimerané a nerozumné používanie antimikrobiálnych liekov vytvára priaznivé podmienky pre vývoj, šírenie a prežívanie mikroorganizmov;

J.  keďže antimikrobiálna rezistencia u ľudí je často zapríčinená neprimeraným dávkovaním liekov obsahujúcich antibiotiká, nesprávnou liečbou a neustálym vystavením patogénov antimikrobiálnym látkam v nemocniciach;

K.  keďže správna hygiena vo forme účinného umývania a sušenia rúk môže pomôcť znížiť potrebu antibiotík a antimikrobiálnych látok;

L.  keďže ani napriek zákazu používania antibiotík ako látok na podporu rastu a vôli znížiť spotrebu antibiotík vo veterinárnej oblasti na nevhodné „profylaktické“ účely má antimikrobiálna rezistencia vplyv na ľudí i na zvieratá a môže dôjsť k prenosu oboma smermi, vďaka čomu sa tento problém stáva prierezovým a žiada si koordinovaný prístup na úrovni celej Únie; keďže je preto potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na zlepšenie poľnohospodárskych postupov, čo prispeje k minimalizácii rizika spojeného s používaním antibiotík na veterinárne účely a s vývojom rezistencie u ľudí;

M.  keďže správne postupy chovu vedú k minimalizácii potreby antibiotík;

N.  keďže opatrenia zamerané proti rezistencii voči antimikrobiálnym látkam v humánnych liekoch nemožno prijímať oddelene od opatrení zameraných na boj proti rezistencii voči antimikrobiálnym látkam vo veterinárnych liekoch, v krmivách pre zvieratá a pri pestovaní plodín;

O.  keďže EPRUMA(3) je európskou iniciatívou viacerých zainteresovaných strán na podporu zodpovedného používania veterinárnych liekov; keďže tzv. koncepcia jedno zdravie sa týka humánnych aj veterinárnych liekov a že iniciatíva EPRUMA považuje problematiku antimikrobiálnych látok za súčasť koncepcie jedno zdravie;

P.  keďže antimikrobiálna rezistencia je jav s jednoznačným cezhraničným dosahom a keďže nemožno vylúčiť, že nedôjde k mimoriadnej situácii, ktorá by bola so súčasnými zdrojmi a znalosťami s najväčšou pravdepodobnosťou nezvládnuteľná a ktorá by mala nepredvídateľné zdravotné, sociálne a ekonomické následky;

1.  so znepokojením konštatuje, že antimikrobiálna rezistencia predstavuje čoraz väčšie ohrozenie verejného zdravia v Európe i na celom svete, a to aj napriek opatreniam prijímaným na európskej a medzinárodnej úrovni;

2.  žiada ďalšie zintenzívnenie boja proti rezistencii voči antimikrobiálnym látkam v humánnych liekoch, pričom sa treba sústrediť na tieto aspekty zoradené podľa priority:

   obozretné používanie antimikrobiálnych látok v humánnej i vo veterinárnej medicíne a zabezpečenie toho, aby sa používali len v prípade, keď je to skutočne potrebné na konkrétnu liečbu ochorenia, a za dodržania správneho dávkovania lieku, správneho intervalu dávok a trvania liečby,
   monitorovanie antimikrobiálnej rezistencie a dohľad nad touto oblasťou,
   potreba výskumu a vývoja nových antimikrobiálnych látok a alternatív,
   prepojenie s opatreniami na boj proti rezistencii voči antimikrobiálnym látkam vo veterinárnych liekoch, v krmivách pre zvieratá a pri pestovaní plodín;

3.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila návrh legislatívneho rámca v oblasti boja proti antimikrobiálnej rezistencii prostredníctvom propagácie iniciatív za zodpovedné používanie a podpory šírenia takýchto iniciatív a informovania o nich;

Obozretné používanie antimikrobiálnych látok

4.  opätovne potvrdzuje, že naliehavo treba prijať kroky nevyhnutné na to, aby sa zabránilo ďalšiemu zvyšovaniu počtu rezistentných mikroorganizmov, prípadne aby sa tento vývoj dokonca zvrátil, a to tým, že sa obmedzí zbytočné a nenáležité používanie antimikrobiálnych látok;

5.  zdôrazňuje, že konečným cieľom je zachovanie antimikrobiálnych látok ako účinného nástroja na boj proti ochoreniam u zvierat, ako aj u ľudí, pričom sa používanie antimikrobiálnych látok obmedzí na nevyhnutne potrebnú úroveň;

6.  poznamenáva, že správa Komisie týkajúca sa odporúčaní Rady z roku 2001(4) a prieskum Eurobarometra z roku 2010 odhalili niekoľko nedostatkov a medzier pri propagácii obozretného používania antimikrobiálnych látok;

7.  konštatuje, že miera prístupu k informáciám o antimikrobiálnej rezistencii, ako aj ich vplyv na spotrebiteľské správanie občanov sú v rámci Únie rozdielne, predovšetkým pokiaľ ide o presadzovanie právnych predpisov o používaní antibiotík výlučne na lekársky predpis, keďže percentuálny podiel antibiotík predaných v roku 2008 bez lekárskeho predpisu sa medzi členskými štátmi značne líši;

8.  v tejto súvislosti poznamenáva, že Európa je slabá v takej miere ako najslabší článok reťazca, a preto by sa osobitná pozornosť mala venovať krajinám s vysokou mierou antimikrobiálnej rezistencie;

9.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zásadné obmedzenie používania antibiotík a aby určila a vymedzila všeobecné zásady a najlepšie postupy v oblasti obozretného používania antimikrobiálnych látok, pričom by mala vychádzať z odporúčaní Rady z 15. novembra 2001, a aby zároveň zabezpečila riadne uplatňovanie týchto zásad a postupov v Európskej únii;

10.  uznáva, že o antibiotikách a ich účinkoch existuje mnoho mylných názorov a že podľa prieskumu, ktorého vypracovanie zadala Komisia, sa 53 % Európanov stále domnieva, že antibiotiká zabíjajú vírusy, a 47 % z nich verí, že sú účinné proti prechladnutiu a chrípke (osobitný prieskum Eurobarometra č. 388 o antimikrobiálnej rezistencii, apríl 2010);

11.  uznáva, že k antimikrobiálnej rezistencii vo vysokej miere prispieva nedodržiavanie pokynov na lekárskych predpisoch, napr. predčasné ukončenie liečby alebo nedodržanie odporúčaného dávkovania;

12.  vyzýva Komisiu, aby skúmala problém neprimeraného používania antimikrobiálnych látok a ich predaja na lekársky predpis či bez predpisu v rámci celého reťazca, teda od lekára a lekárnika až po pacienta, a to z hľadiska správania všetkých zúčastnených strán, a aby realizovala komplexnú a dlhodobú stratégiu zameranú na zvýšenie informovanosti všetkých týchto strán;

13.  zdôrazňuje skutočnosť, že na zabezpečenie obozretného používania antimikrobiálnych látok je potrebné, aby príslušné subjekty venovali pozornosť lepšiemu používaniu momentálne dostupných antibiotík, a to dôsledným preštudovaním dávkovania, dĺžky liečby a možnosti kombinácie s inými liekmi;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby propagovali správne umývanie a sušenie rúk – najmä v nemocniciach – s cieľom zabrániť šíreniu infekcií a znížiť potrebu antibiotík;

15.  víta preto, že každoročne si 18. novembra pripomíname Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách, ktorého cieľom je prostredníctvom početných opatrení v členských štátoch zvýšiť informovanosť o ohrození verejného zdravia v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie a vyzvať na zodpovednejšie používanie antibiotík;

Monitorovanie antimikrobiálnej rezistencie a dohľad nad touto oblasťou

16.  zdôrazňuje význam dobre fungujúceho systému monitorovania a dohľadu s cieľom zhromažďovať spoľahlivé a porovnateľné údaje o citlivosti patogénov na antimikrobiálne látky a nimi vyvolaných infekciách, ktorý umožní analýzu vývoja, včasné varovanie a monitorovanie šírenia rezistencie na úrovni štátov, regiónov a miestnych spoločenstiev, ako aj s cieľom zhromažďovať údaje o predpisovaní a používaní antimikrobiálnych látok, čo umožní monitorovanie používania vo všeobecnosti;

17.  víta preto činnosť, ktorá sa začala vykonávať v rámci európskeho systému dohľadu nad antimikrobiálnou rezistenciou a Európskeho dohľadu nad spotrebou antimikrobiálnych látok vo veterinárnom lekárstve (ESVAC) a v ktorej teraz pokračuje ECDC, spočívajúcu v zhromažďovaní kvalitných a porovnateľných údajov o antimikrobiálnej rezistencii v celej EÚ, pričom uznáva, že v niektorých krajinách sa stále vyskytuje niekoľko problémov spojených s prístupom k údajom a ich kvalitou; víta takisto činnosť, ktorá sa začala vykonávať v rámci projektu Európskeho dohľadu nad spotrebou antimikrobiálnych látok a v ktorej teraz pokračuje ECDC, spočívajúcu v zhromažďovaní kvalitných a porovnateľných údajov o spotrebe antimikrobiálnych látok v celej EÚ;

18.  zdôrazňuje význam diagnostiky v boji proti antimikrobiálnej rezistencii a požaduje zvýšenie investícií v tejto oblasti, ako aj efektívnejšie a lepšie využívanie existujúcich diagnostických nástrojov;

19.  vyzýva Komisiu, ECDC a ďalšie príslušné agentúry EÚ, aby začali bezodkladne spolupracovať na vytvorení harmonizovaného a integrovaného systému monitorovania antimikrobiálnej rezistencie a používania antimikrobiálnych látok v Európe vrátane systémov včasného varovania a reakcie v prípade nových rezistentných mechanizmov a kmeňov;

Potreba výskumu a vývoja nových antimikrobiálnych látok a alternatív

20.  uznáva, že v dôsledku zväčšujúceho sa nepomeru medzi frekvenciou výskytu infekcií vyvolaných rezistentnými mikroorganizmami a útlmom v oblasti výskumu a vývoja nových antimikrobiálnych látok v súčasnosti hrozí, že odvetvie verejného zdravotníctva klesne na úroveň z obdobia pred objavením antibiotík;

21.  považuje útlm v oblasti výskumu a vývoja za dôsledok zlyhania trhu a vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom regulačných a iných opatrení predložila návrhy na vytvorenie alebo zlepšenie stimulov, na základe ktorých by farmaceutický priemysel zvýšil investície do výskumu a vývoja nových antimikrobiálnych látok a možných alternatív;

22.  pripomína, že je potrebné zintenzívniť výskum v oblasti nových antimikrobiálnych látok, ako aj ich možných alternatív, a to prostredníctvom rámcových programov EÚ v oblasti výskumu, a nabáda na spoluprácu vo výskume na úrovni EÚ, čo môže priniesť zvýšenie efektívnosti;

23.  poznamenáva, že nedostatok rýchlej diagnostiky prispieva k nadmernému používaniu antibiotík, ako aj narastajúcim nákladom na vývoj;

24.  uznáva potrebu presadzovať doplnkové opatrenia, napr. používanie účinných vakcín na prevenciu infekcií, ako sa uvádza v záveroch Rady o inovačných stimuloch pre účinné antibiotiká z 1. decembra 2009;

Holistický prístup

25.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby opatrenia týkajúce sa antimikrobiálnej rezistencie a verejného zdravia boli súčasťou holistického prístupu k antimikrobiálnej rezistencii, čím by uznala, že súvisia s opatreniami na boj proti rezistencii voči antimikrobiálnym látkam vo veterinárnych liekoch, krmivách pre zvieratá a pri pestovaní plodín, hlavne vzhľadom na riziko krížového prenosu nákazy;

26.  vyzýva Komisiu, aby problém nedostatku informácií o používaní antibiotík vo veterinárnej medicíne v celej EÚ vyriešila tak, že bude zhromažďovať kvalitné, porovnateľné a pre každý druh špecifické údaje podľa jednotlivých členských štátov;

27.  víta úsilie vynakladané na zosúladenie a zlepšenie regulačného hodnotenia nových antibiotík;

28.  vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala EARRS a ESVAC pri zhromažďovaní údajov o používaní antibiotík, ktoré by mali slúžiť ako základ budúcich opatrení s cieľom zabezpečiť zodpovedné používanie;

29.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívne návrhy, na základe ktorých by sa pri chove hospodárskych zvierat postupne prestali používať antibiotiká na profylaktické účely;

30.  zdôrazňuje, že chov hospodárskych zvierat a veľkochov rýb by sa mal sústrediť skôr na predchádzanie chorobám prostredníctvom dodržania náležitých podmienok hygieny, ustajnenia resp. umiestnenia vo vodných nádržiach a chovu, ako aj prísnych opatrení v oblasti biobezpečnosti, než na profylaktické používanie antibiotík;

31.  žiada najmä, aby sa pri chove hospodárskych zvierat zaviedli osvedčené postupy, ktoré znížia riziko antimikrobiálnej rezistencie; zdôrazňuje, že tieto postupy by sa mali uplatňovať najmä v prípade mladých hospodárskych zvierat, ktoré sú zhromažďované od rôznych chovateľov, čo zvyšuje riziko prenosných ochorení;

32.  konštatuje, že farmaceutické rezíduá, ktoré sa nezlikvidujú náležitým spôsobom, sa dostávajú do našich vodných štruktúr, a tým sa neúmyselne zvyšuje vystavenie rôznym látkam, ktoré sú spojené s antibiotickou rezistenciou; vyzýva Komisiu, aby presadzovala ďalší výskum, pokiaľ ide o vplyv dlhodobého vystavenia farmaceutickým rezíduám prostredníctvom vody a pôdy;

33.  požaduje, aby sa do maximálnej miery oddelili aktívne zložky a účinné látky používané v humánnej medicíne od zložiek a látok používaných vo veterinárnej medicíne s cieľom znížiť riziko prenosu rezistencie voči antibiotikám z hospodárskych zvierat na človeka, ale zdôrazňuje, že to nesmie viesť k vytvoreniu obmedzení týkajúcich sa existujúcich liečebných možností, ktoré sú účinné;

34.  domnieva sa, že používanie antibiotík, ktoré sa podávajú proti problematickým ľudským patogénom ako posledné možné riešenie, by sa malo v odvetví poľnohospodárstva povoliť iba za licencovaných podmienok, ktoré by boli spojené so sledovaním rezistencie, podľa možnosti na individuálnom základe;

Medzinárodná spolupráca

35.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úzku spoluprácu so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat (OIE) a s ďalšími príslušnými stranami a organizáciami na medzinárodnej úrovni s cieľom účinnejšie čeliť antimikrobiálnej rezistencii na celosvetovej úrovni; v tejto súvislosti víta zriadenie transatlantickej pracovnej skupiny EÚ – USA pre naliehavý problém antimikrobiálnej rezistencie (TATFAR);

36.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostatočné finančné a ľudské zdroje na vykonávanie príslušných stratégií;

o
o   o

37.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 34, 5.2.2002, s. 13.
(2) Ú. v. ES C 112 E, 9.5.2002, s. 106.
(3) Európska platforma pre zodpovedné používanie liečiv u zvierat.
(4) Pracovný dokument útvarov Komisie, Sprievodný dokument k druhej správe Komisie Rade na základe správ členských štátov týkajúcich sa vykonávania odporúčania Rady (2002/77/ES) o opatrnom používaní antimikrobiálnych látok v humánnej medicíne.


Situácia v Tibete najmä s ohľadom na samoupaľovanie mníšok a míchov
PDF 218kWORD 55k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2011 o Tibete, najmä o samoupaľovaní mníšok a míchov
P7_TA(2011)0474RC-B7-0540/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Číne a Tibete, najmä na uznesenie z 25. novembra 2010(1),

–  so zreteľom na článok 36 ústavy Čínskej ľudovej republiky, ktorý zaručuje všetkým občanom právo na slobodu vierovyznania,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže dodržiavanie ľudských práv, sloboda vierovyznania a sloboda združovania sú zakladajúcimi zásadami EÚ a prioritou jej zahraničnej politiky;

B.  keďže čínska vláda uvalila drastické obmedzenia na tibetské budhistické kláštory v prefektúre Aba/Ngaba v provincii Sečuán a v iných častiach Tibetskej náhornej plošiny vrátane brutálnych bezpečnostných zásahov, svojvoľného zatýkania mníchov, zvýšeného sledovania kláštorov a trvalej prítomnosti polície v kláštoroch na monitorovanie náboženských aktivít;

C.  keďže účelom týchto bezpečnostných opatrení je obmedziť právo na slobodu prejavu, slobodu združovania a slobodu náboženského vierovyznania v tibetských budhistických kláštoroch;

D.  keďže Phuntsog (20 rokov)a Tsewang Norbu (29 rokov) zomreli po tom, ako sa 16. marca 2011, resp. 15. augusta 2011, podpálili na protest proti reštriktívnej politike Číny v Tibete;

E.  keďže mladší bratia Phuntsoga, Lobsang Kelsang a Lobsang Kunchok, obaja vo veku 18 rokov sa sami podpálili na trhu v prefektúre Aba/Ngaba 26. septembra 2011, keďže hoci prežili, ich súčasný stav je stále neznámy;

F.  keďže 38-ročný mních Dawa Tsering z kláštora Kardze sa podpálil 25. októbra 2011, keďže čínske bezpečnostné sily uhasili plamene a snažili sa ho odniesť, mních je však v súčasnosti pod ochranou ďalších mníchov v kláštore a je v kritickom stave;

G.  keďže 17-ročný mních Kelsang Wangchuk z kláštora Kirti sa podpálil 3. októbra 2011 a okamžite ho odniesli čínski vojaci, ktorí uhasili oheň a ťažko ho zbili pred tým, než ho odniesli, keďže jeho súčasný stav a miesto, kde sa nachádza, sú neznáme;

H.  keďže dvaja bývalí mnísi z Kirti, 19-ročný Choephel a 18-ročný Kayang, spojili svoje ruky a podpálili sa a zároveň žiadali návrat Dalajlámu a právo na náboženskú slobodu, keďže mnísi po tomto proteste zomreli;

I.  keďže 19-ročný Norbu Damrul, bývalý mních z Kirti, ktorý sa podpálil 15. októbra 2011, bol už ôsmy samoupálený tibetský mních, keďže miesto, kde sa nachádza, ani jeho súčasný stav, nie sú známe;

J.  keďže 17. októbra 2011 zomrela 20-ročná mníška Tenzin Wangmo z kláštora Ngaba Mamae Dechen Choekorling ako prvá žena, ktorá sa upálila;

K.  keďže samoupálenie možno považovať za formu protestu a vyjadrenie rastúceho zúfalstva mladých Tibeťanov, najmä v komunite kláštora Kirti;

L.  keďže napriek všetkým možným osobným dôvodom týchto aktov je ich nutné vnímať v širšom kontexte náboženských a politických represií v prefektúre Aba/Ngaba, ktoré už trvajú veľa rokov;

M.  keďže sprísnenie štátnej kontroly náboženských praktík prostredníctvom série nariadení prijatých čínskou vládou v roku 2007 prispieva k zúfalstvu Tibeťanov na celej Tibetskej náhornej plošine;

N.  keďže súčasné nariadenia dramatickým spôsobom rozšírili štátnu kontrolu nad náboženským životom, pričom mnohé vyjadrenia náboženskej identity sú predmetom schválenia a kontrol štátu, vrátane uznávania reinkarnovaných lámov;

O.  keďže čínsky súd odsúdil troch tibetských mníchov na trojročné väzenie za smrť ďalšieho mnícha Phuntsoga, ktorý sa upálil 16. marca 2011, z dôvodu, že ho skryli a odmietli pre neho zdravotnú starostlivosť, keďže títo mnísi boli obvinení z „úmyselnej vraždy“;

P.  keďže v marci 2011 po prvom prípade samoupálenia obkľúčili kláštor Kirti ozbrojenci a na niekoľko dní ho odrezali od prístupu k potravinám a vode; keďže noví bezpečnostní úradníci, ktorí boli vyslaní do kláštora, zaviedli nový povinný program „vlasteneckej výchovy“, a keďže vyše 300 mníchov bolo odvlečených vo vojenských vozidlách a sú zadržiavaní na neznámom mieste, kde sa podrobujú niekoľkotýždňovej politickej indoktrinácii;

Q.  keďže čínska vláda obvinila mníchov v kláštore Kirti z účasti na činoch „zameraných na narušenie spoločenského poriadku“ vrátane vandalizmu a samoupaľovania;

R.  keďže v predchádzajúcich mesiacoch posilnili čínske orgány bezpečnosť v Tibete, najmä v oblasti v okolí kláštora Kirti, kde majú novinári a cudzinci zakázaný vstup, a keďže kláštor strážia policajní ťažkoodenci; keďže zahraničné médiá majú zákaz vstupu do nepokojných častí Tibetu, keďže čínska štátna televízia neinformuje o týchto protestoch a keďže mnísi majú zakázané o týchto protestoch hovoriť;

1.  odsudzuje pokračujúce tvrdé zásahy čínskych orgánov voči tibetským kláštorom a vyzýva ich, aby zrušili obmedzenia a bezpečnostné opatrenia uvalené na kláštory a svetské komunity a obnovili spojovacie trasy s mníchmi z kláštora Kirti;

2.  je hlboko znepokojený správami, že od apríla tohto roku sa neďaleko kláštora Ngaba Kirti v čínskej provincii Sečuán upálilo osem tibetských budhistických mníchov a jedna mníška;

3.  naliehavo vyzýva čínsku vládu, aby zrušila obmedzenia a hrubé bezpečnostné opatrenia uvalené na kláštor Kirti a poskytla informácie o mieste pobytu mníchov násilne odvlečených z kláštora; naliehavo vyzýva čínske orgány, aby umožnili medzinárodným médiám a pozorovateľom v oblasti ľudských práv navštíviť toto miesto;

4.  vyzýva čínsku vládu, aby zaručila slobodu vierovyznania všetkým svojim občanom v súlade s článkom 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a zrušila trestné a administratívne sankcie, ktoré boli zamerané na náboženstvo a používané na trestanie občanov za uplatňovanie svojho práva na slobodu náboženstva;

5.  vyzýva čínske úrady, aby rešpektovali práva Tibeťanov vo všetkých provinciách Číny a prijali proaktívne kroky v záujme riešenia základných stavov bezprávia tibetského obyvateľstva Číny;

6.  vyzýva čínske orgány, aby ukončili podporu politík ohrozujúcich tibetský jazyk, kultúru, náboženstvo, dedičstvo a životné prostredie, ktoré sú v rozpore s čínskou ústavou a zákonmi stanovujúcimi autonómiu národnostných menšín;

7.  naliehavo vyzýva vládu Čínskej ľudovej republiky, aby poskytla úplné podrobnosti o stave 300 mníchov, ktorí boli unesení z kláštora Kirti v apríli 2011 a v súvislosti s ktorými zasahovalo niekoľko osobitných postupov Rady pre ľudské práva vrátane pracovnej skupiny pre násilné a nedobrovoľné zmiznutie;

8.  naliehavo vyzýva vládu Čínskej ľudovej republiky, aby prevzala zodpovednosť za stav Tibeťanov, ktorí boli „hospitalizovaní“ po samoupálení, a sprístupnila aj záznamy o ich liečbe;

9.  odsudzuje odsúdenie mníchov z kláštora Kirti a trvá na ich práve na spravodlivý súdny proces a na poskytnutie primeranej právnej pomoci po celú dobu procesu; požaduje, aby bol nezávislým pozorovateľom umožnený prístup k mníchom z kláštora Kirti vo väzbe;

10.  vyzýva vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby vydala verejné vyhlásenie, v ktorom vyjadrí znepokojenie EÚ v súvislosti s eskaláciou situácie v prefektúre Aba/Ngaba a vyzve na dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd a obmedzenie zásahov tajnej polície;

11.  vyzýva čínske úrady, aby upustili od realizácie kontraproduktívnych politík a agresívnych programov „vlasteneckej výchovy“ v oblastiach s tibetským obyvateľstvom, ako sú Sečuán, Gansu alebo Čching-chaj, ktoré sú miestami, kde porušovanie ľudských práv spôsobilo napätia;

12.  vyzýva čínske orgány, aby dodržiavali tradičné tibetské obrady smrti a návratu telesných pozostatkov v súlade s budhistickými rituálmi a bez omeškania či prekážok;

13.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby vyzvali čínsku vládu, aby opätovne nadviazala dialóg s dalajlámom a jeho zástupcami o skutočnej autonómii pre Tibeťanov v rámci Čínskej ľudovej republiky a aby zastavila kampaň na diskreditáciu dalajlámu ako náboženského vodcu;

14.  vyzýva vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Komisie, aby na ďalšom summite EÚ – Čína otvorila otázky ľudských práv, a vyzýva predsedu Komisie a predsedu Európskej rady, aby jasne podporovali jedinečnú náboženskú, kultúrnu a jazykovú identitu Tibetu v rámci svojich oficiálnych prejavov pri začatí alebo ukončení summitu v prípade, že to nebude na programe rokovaní;

15.  vyzýva ESVČ a delegáciu EÚ v Číne, aby neustále monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv v Číne a počas rokovaní a korešpondencie s čínskymi úradníkmi naďalej otvárali konkrétne prípady Tibeťanov väznených pre ich mierumilovné uplatňovanie náboženskej slobody, a aby Európskemu parlamentu predložili správu počas nasledujúcich 12 mesiacov, v ktorej navrhnú opatrenia, ktoré sa majú prijať, alebo politiky, ktoré sa majú vykonať;

16.  pripomína svoju výzvu Rade, aby vymenovala osobitného predstaviteľa EÚ pre Tibet s cieľom uľahčiť obnovenie dialógu medzi čínskymi orgánmi a dalajlámovým emisárom v súvislosti s určením skutočne autonómneho štatútu Tibetu v rámci Čínskej ľudovej republiky;

17.  vyzýva členské štáty, ktoré sú členmi G20, predsedu Komisie a predsedu Európskej rady, aby počas nadchádzajúceho summitu skupiny G20, ktorý sa uskutoční v Cannes 3. a 4. novembra 2011, rokovali s prezidentom Čínskej ľudovej republiky Chu Ťin-tchaom o situácii v oblasti ľudských práv v Tibete;

18.  naliehavo vyzýva Čínsku ľudovú republiku, aby dodržiavala náboženské slobody a základné ľudské práva kláštorných a svetských komunít v Ngaba a aby prerušila vykonávanie nariadení o kontrole náboženstiev s cieľom umožniť tibetským budhistom určenie a vzdelávanie učiteľov náboženstva v súlade s tibetskými tradíciami, aby preskúmala náboženské a bezpečnostné politiky vykonávané v Ngaba od roku 2008 a aby začala transparentný dialóg s vedúcimi predstaviteľmi tibetských budhistických škôl;

19.  naliehavo vyzýva Čínsku ľudovú republiku, aby dodržiavala medzinárodne dohodnuté normy v oblasti ľudských práv a aby si splnila svoje záväzky vyplývajúce z dohovorov v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o dodržiavanie slobody náboženstva alebo vierovyznania;

20.  domnieva sa, že je potrebné, aby bola otázka práv čínskych menšinových spoločenstiev zaradená do programu budúcich kôl dialógu medzi EÚ a Čínou v oblasti ľudských práv;

21.  naliehavo vyzýva čínsku vládu, aby ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach;

22.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0449.


Bahrajn
PDF 138kWORD 63k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2011 o Bahrajne
P7_TA(2011)0475RC-B7-0541/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predošlé uznesenia o Sýrii, Jemene a Bahrajne, konkrétne na uznesenie zo 7. apríla 2011(1) o situácii v Sýrii, Bahrajne a Jemene a na uznesenie zo 7. júla 2011(2) o situácii v Sýrii, Jemene a Bahrajne v kontexte situácie v arabskom svete a v severnej Afrike,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2011(3) o vzťahoch Európskej únie a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive,

–  so zreteľom na vyhlásenia svojho predsedu z 12. apríla 2011 o smrti dvoch bahrajnských občianskych aktivistov a z 28. apríla 2011, v ktorom odsúdil udelenie trestov smrti štyrom Bahrajňanom za ich účasť v pokojných protestoch,

–  so zreteľom na vypočutie o Bahrajne, ktoré sa konalo 3. októbra 2011 v Podvýbore Európskeho parlamentu pre ľudské práva,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Bahrajne z 10. marca, 12. marca a 18. marca 2011, 3. mája a 1. júla 2011; 31. augusta 2011 a 8. a 30. septembra 2011 a vyhlásenia podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky o situácii v Egypte, Sýrii, Jemene a Bahrajne, ktoré predniesla 12. októbra 2011 v Európskom parlamente,

–  so zreteľom na závery Rady o Bahrajne z 23. mája, 12. apríla a 21. marca 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka OSN z 23. júna a 30.septembra 2011 o udelení trestov pre 21 bahrajnských politických aktivistov, obhajcov ľudských práv a lídrov opozície,

–  so zreteľom na vyhlásenie o Bahrajne, ktoré bolo vydané na 66. Valnom zhromaždení OSN 29. septembra 2011,

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenie, ktoré vydalo 5. októbra 2011 Ministerstvo zahraničných vecí Bahrajnského kráľovstva, a na vyhlásenie, ktoré vydalo 30. septembra 2011 bahrajnské ministerstvo zdravotníctva k udeleniu trestov lekárom, zdravotným sestrám a ošetrovateľom,

–  so zreteľom na vyhlásenie bahrajnského prokurátora z 23. októbra 2011 k obnove súdneho procesu s lekármi, ktorí boli predtým súdne stíhaní vojenskými súdmi,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a na Arabskú chartu o ľudských právach, pričom Bahrajn je signatárom všetkých z nich,

–  so zreteľom na článok 19 písm. d) bahrajnskej ústavy,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv z roku 2004, ktoré boli aktualizované v roku 2008,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1949,

–  so zreteľom na správu organizácie Human Rights Watch vydanú vo februári 2010,

–  so zreteľom na správu z verejnej informačnej porady lekárov s názvom „Paralyzované zdravotníctvo: vojenský zásah Bahrajnu proti pacientom v apríli 2011“,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v Bahrajne sa od februára pravidelne konali pokojné demonštrácie, inšpirované ľudovými hnutiami v severnej Afrike a na Blízkom východe, a žiadali inštitucionálne, politické, hospodárske a sociálne reformy zamerané na dosiahnutie skutočnej demokracie, boj proti korupcii a rodinkárstvu, zabezpečenie rešpektovania zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd, znižovanie sociálnej nerovnosti a vytvorenie lepších hospodárskych a sociálnych podmienok, keďže tieto bahrajnské orgány tieto pokojné demonštrácie potlačili použitím nadmernej sily, pričom o život prišli desiatky demonštrantov, a keďže reakcia medzinárodného spoločenstva bola príliš pomalá a chabá;

B.  keďže na základe žiadosti vlády Bahrajnu boli v krajine rozmiestnené tisíce členov zahraničných jednotiek zo Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov pod vlajkou Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (Gulf Cooperation Council – GCC),

C.  keďže 29. septembra 2011 potvrdil vojenský súd rozsudok minimálne 20 lekárov a záchranárov, ktorí boli odsúdení na 5 až 15 rokov trestu odňatia slobody za údajné protivládne aktivity, hoci si len plnili svoje pracovné povinnosti, keď začiatkom tohto roka v súlade so svojim etickým kódexom ošetrovali na základe zásady rovnosti a nediskriminácie zranených účastníkov protestov; keďže po nátlaku medzinárodného spoločenstva generálny prokurátor Bahrajnu Alí Alboainain oznámil v stredu 5. októbra 2011, že by sa na občianskych súdoch mali obnoviť konania s týmito 20 obžalovanými, s ktorými boli 23. októbra 2011 obnovené súdne procesy;

D.  keďže mnohí odsúdení lekári získali vzdelanie v členských štátoch EÚ, sú členmi profesionálnych lekárskych organizácií so sídlom v EÚ a tešia sa v medzinárodnej lekárskej obci dobrej reputácii;

E.  keďže cielené zásahy proti lekárom a záchranárom majú vážne dôsledky pre prácu medzinárodných humanitárnych organizácií; keďže vysoký komisár OSN pre ľudské práva odsúdil ovládnutie zdravotníckych zariadení bezpečnostnými silami a svojvoľné zatýkanie a zlé zaobchádzanie so zdravotníckym personálom a označil ich za šokujúce a nezákonné;

F.  keďže 6. septembra 2011 odvolací súd pre národnú bezpečnosť riadený vojenskými zložkami potvrdil tresty minimálne 21 prominentných aktivistov za ľudské práva a oponentov režimu vrátane blogerov a bojovníkov za ľudské práva Dr. Abduldžalíla as-Sankísa a Abdulhádího al-Chauádžu, všetko civilistov, ktorí boli odsúdení za údajné sprisahanie s cieľom zvrhnúť vládu; keďže tento rok sa na súdoch pre národnú bezpečnosť konali procesy s približne 60 civilistami;

G.  keďže počas nedávnych protestov za reformy bolo zadržaných mnoho ďalších politických aktivistov, ochrancov ľudských práv a novinárov; keďže podľa organizácií ľudských práv boli tieto osoby vystavené mučeniu, zlému zaobchádzaniu a obťažovaniu;

H.  keďže zástupca generálneho tajomníka Medzinárodnej federácie za ľudské práva (FIDH) Nabíl Radžab, predseda bahrajnského Centra pre ľudské práva dostal zákaz opustiť krajinu a je aj naďalej v ohrození a vystavený násiliu bezpečnostných jednotiek;

I.  keďže bývalá podpredsedníčka bahrajnského zväzu učiteľov Jalila al-Salmanova bola 18. októbra 2011 po druhý raz zatknutá v mieste svojho bydliska; keďže 23. septembra 2011 bolo zadržaných 16 žien a 4 dievčatá a všetky boli obvinené z „nezákonného zhromažďovania na verejných priestoroch, vyvolávania nepokojov a podnecovania k nenávisti režimu“;

J.  keďže 22. mája 2011 potvrdil odvolací súd pre národnú bezpečnosť tresty smrti pre Alího Abdulláha Hasana al-Sankísa a Abdulazíza Abdurridá Ibráhíma Husajna, obžalovaných zo zabitia dvoch policajtov počas protivládnych protestov v Bahrajne; keďže bahrajnský kasačný súd má rozhodnúť o odvolaní proti rozsudku v prípade oboch mužov, pričom rozsudok je naplánovaný na 28. novembra 2011;

K.  keďže stovky ľudí, medzi nimi učitelia a zdravotníci, boli po protestoch prepustené zo zamestnania, zatknuté alebo na základe falošných obvinení súdené na hromadných procesoch vojenskými súdmi a mnohých z nich neprijali späť do zamestnania po tom, ako ich prepustili z dôvodu podporovania protestov, a to i napriek kráľovmu sľubu, že väčšina z nich sa do práce bude môcť vrátiť;

L.  keďže od začiatku protivládnych protestov bolo zabitých 40 osôb vrátane Ahmada Džábira Alího al-Kattána, ktorý bol údajne zastrelený, keď sa 6. októbra 2011 zúčastnil na protivládnom proteste v hlavnom meste Manáma, v súvislosti s čím sa teraz začalo vyšetrovanie;

M.  keďže výnimočný stav v Bahrajne bol zrušený 1. júna 2011 a kráľ Hamad bin Ísá Ál-Chalífa začal 2. júla 2011 národný dialóg s cieľom riešiť obavy bahrajnských občanov v dôsledku nedávnych udalostí; keďže odporúčania vyplývajúce z tohto dialógu boli odovzdané kráľovi;

N.  keďže kráľ Hamad zriadil 29. júna 2011 Bahrajnskú nezávislú vyšetrovaciu komisiu (Bahrain Independent Commission of Inquiry – BICI) s účasťou nezávislých medzinárodných členov s cieľom vyšetriť prípady závažného porušovania ľudských práv počas nedávnych zákrokov vlády proti osobám protestujúcim za prijatie reforiem, pričom táto komisia 23. novembra 2011 oznámi svoje zistenia;

O.  keďže 24. septembra 2011 sa uskutočnili voľby do dolnej komory parlamentu s cieľom zaplniť 18 miest, ktoré uvoľnila opozičná strana al-Wifáq, ktorá vystúpila zo zákonodarného zboru tejto stredovýchodnej krajiny, aby tak protestovala proti zaobchádzaniu s demonštrantami počas nepokojov začiatkom tohto roka;

1.  odsudzuje represie namierené proti občanom v Bahrajne, ktorých dôsledkom boli desiatky mŕtvych a zranených, a naliehavo vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých pokojných demonštrantov, politických aktivistov, ochrancov ľudských práv, lekárov a pomocného zdravotníckeho personálu, ako aj blogerov a novinárov, a vyjadruje solidaritu s rodinami všetkých obetí;

2.  vyzýva bezpečnostné jednotky a orgány Bahrajnu, aby zastavili násilnosti, represie a zadržiavanie pokojných demonštrantov a aby pri pokusoch o získanie kontroly nad protestmi preukázali čo najväčšiu zdržanlivosť; vyzýva tieto orgány, aby konali v úplnom súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a medzinárodnými záväzkami;

3.  opakuje svoj názor, že demonštranti vyjadrovali svoju legitímnu túžbu po demokracii, a vyzýva bahrajnskú vládu, aby bezodkladne a bez kladenia ďalších podmienok vstúpila do skutočného, zmysluplného a konštruktívneho dialógu s opozíciou s cieľom umožniť potrebné reformy, podnietiť národné zmierenie a obnoviť sociálny konsenzus v krajine;

4.  vyjadruje vážne znepokojenie nad prítomnosťou cudzích vojsk pod vlajkou Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive v Bahrajne a žiada ich okamžité stiahnutie; opakuje svoju výzvu Rade pre spoluprácu v Perzskom zálive, aby ako konštruktívny sprostredkovateľ priniesla svoj príspevok v záujme pokojného prijatia reforiem v Bahrajne;

5.  odsudzuje využívanie osobitných vojenských súdov na súdenie civilných osôb, keďže to znamená porušenie medzinárodných noriem pre spravodlivý súdny proces, a zdôrazňuje, že civilné osoby treba súdiť na civilných súdoch a že každá zadržaná osoba má právo na spravodlivý súdny proces s adekvátnym prístupom k službám právnika a s dostatočným časom na prípravu obhajoby; žiada okamžite zastaviť hromadné súdne procesy s civilnými osobami na vojenskom súde – Súde pre národnú bezpečnosť;

6.  víta rozhodnutie opätovne súdiť lekárov a zdravotné sestry na civilných súdoch, domnieva sa však, že všetky obvinenia voči nim by mali byť stiahnuté, a vyzýva tieto civilné súdy, aby bezpodmienečne a bezodkladne prepustili lekárov a zdravotnícky personál, keďže vykonávali svoju prácu a boli obvinení z toho, že poskytovali ošetrenie odporcom režimu, ako aj zo závažných trestných činov, ktoré sú zrejme politickej povahy a v súvislosti s ktorými neboli predložené presvedčivé dôkazy, a aby takisto prepustili všetkých ostatných politických aktivistov, novinárov, učiteľov, blogerov a ochrancov ľudských práv, pretože obvinenia a celé súdne konania majú svojvoľný charakter; vyjadruje hlboké znepokojenie nad doživotnými trestami pre najmenej ôsmich opozičných aktivistov a nad trestami až do 15 rokov odňatia slobody pre najmenej 13 osôb;

7.  podčiarkuje, že poskytovanie nestranného ošetrovania zranených je jedným zo základných právnych povinností vyplývajúcich z humanitárneho práva, a naliehavo vyzýva Bahrajn ako zmluvnú stranu Ženevských dohovorov, aby dodržiaval povinnosti, ktoré z nich vyplývajú, pokiaľ ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti chorým a raneným;

8.  vyzýva Bahrajnské kráľovstvo, aby všetkým zdravotným pracovníkom umožnil pokračovať v ich práci a aby všetkým zdravotným pracovníkom a tímom ich obhajcov umožnil prístup k správam o lekárskych prehliadkach zadržaných doktorov, ktoré vykonala Bahrajnská nezávislá vyšetrovacia komisia;

9.  varuje pred zneužívaním vnútroštátnych bezpečnostných právnych predpisov;

10.  vyzýva príslušné orgány, aby opätovne nastolili a dodržiavali všetky ľudské práva a základné slobody vrátane plurality médií na internete aj mimo neho, slobody prejavu a zhromažďovania, slobody náboženstva, práv žien a rodovej rovnosti, ako aj opatrenia proti diskriminácii, a aby ukončili cenzúru; vyzýva bahrajnské orgány, aby súhlasili s požadovanou návštevou Vysokého komisára OSN pre ľudské práva;

11.  konštatuje, že tisíce zamestnancov stratili prácu pre svoju účasť na pokojných protivládnych protestoch; vyzýva vnútroštátne orgány, ako aj zainteresované európske podniky, aby nariadili okamžité opätovné prijatie týchto osôb do pracovného pomeru a zabezpečili, aby za svoj stratený príjem dostali odškodné;

12.  s uspokojením berie na vedomie rozhodnutie kráľa Hamada o zriadení nezávislej komisie na vyšetrenie prípadov porušovania ľudských práv bezpečnostnými jednotkami počas zákrokov vlády proti osobám pokojne protestujúcim za prijatie reforiem; nalieha na plnú nestrannosť a transparentnosť tejto komisie a vyzýva bahrajnskú vládu, aby nezasahovala do jej práce a zabezpečila, že páchatelia zločinov a všetci tí, ktorí sú zodpovední za násilné represie, budú postavení pred súd a náležite súdne stíhaní;

13.  víta zriadenie ministerstva pre ľudské práva a sociálny rozvoj v Bahrajne a vyzýva toto ministerstvo, aby konalo v súlade s medzinárodnými normami a záväzkami v oblasti ľudských práv;

14.  požaduje prístup medzinárodných pozorovateľov k súdnym procesom s politickými väzňami, ako aj to, aby týmto pozorovateľom bolo umožnené monitorovať prácu nezávislej komisie vyšetrujúcej prípady porušovania ľudských práv s cieľom zabezpečiť objektívnosť v súlade s medzinárodnými normami;

15.  vyzýva bahrajnské orgány a kráľa Bahrajnu, aby zmiernili tresty smrti pre Alího Abdulláha Hasana al-Sankísa a Abdulazíza Abdurridá Ibráhíma Husajna; opakuje svoj dôrazný odpor proti využívaniu trestu smrti a naliehavo vyzýva bahrajnské orgány, aby naň vyhlásili okamžité moratórium;

16.  domnieva sa, že vyšetrovanie, ktoré sa začalo v súvislosti so smrťou 16-ročného chlapca Ahmada Džábira al-Kattána počas protivládneho protestu, musí byť nezávislé, že zistenia musia byť zverejnené a že zodpovedné osoby musia byť postavené pred súd;

17.  zdôrazňuje význam zmierenia ako zásadnej súčasti reformy a stability v rôznorodej bahrajnskej spoločnosti, v ktorej by mali byť rovnako zaručené práva každého občana tak v litere, ako aj v praxi zákona;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Bahrajnského kráľovstva.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0148.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0333.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0109.


Prípad Rafáh Nášidovej v Sýrii
PDF 206kWORD 38k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2011 o prípade Rafáh Nášidovej v Sýrii
P7_TA(2011)0476RC-B7-0565/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948 a na článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorých je Sýria zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na vyhlásenia hovorcu vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej z 30. augusta 2011 o zhoršení situácie v oblasti ľudských práv v Sýrii a z 23. septembra 2011 o situácii Rafáh Nášidovej v Sýrii,

–  so zreteľom na vyhlásenia vyzývajúce na prepustenie Rafáh Nášidovej, s ktorými vystúpili podpredsedníčka Parlamentu Isabelle Durant, podpredseda Parlamentu Libor Rouček a podpredsedníčka skupiny S&D Veronique de Keyser na plenárnych zasadnutiach 14., 15. a 29. septembra 2011,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady z 10. a 23. októbra 2011 a na sankcie prijaté 13. októbra 2011,

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. apríla 2011(1) a 7. júla 2011(2) o situácii v Sýrii, Bahrajne a Jemene,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2011(3) o situácii v Sýrii,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Rafáh Nášidová, prvá sýrska psychoanalytička a zakladateľka školy psychoanalýzy v Damasku, bola 10. septembra 2011 na damaskom letisku svojvoľne zatknutá a zadržaná príslušníkmi všeobecnej spravodajskej služby; keďže je známa tým, že liečila obete duševných tráum, ako aj svojou aktívnou činnosťou v prospech dialógu medzi všetkými Sýrčanmi;

B.  keďže pani Nášidová má 66 rokov a jej zdravotný stav je nestabilný, pretože trpí srdcovou chorobou, zotavuje sa z rakoviny, má vysoký krvný tlak a pravidelne musí užívať lieky; keďže jej zdravie sa vo väzení zhoršuje, čo má negatívny vplyv na jej srdcovú chorobu;

C.  keďže paní Nášidová bola práve na ceste do Paríža, kde sa plánovala stretnúť so svojou tehotnou dcérou, keď bola bez obvinenia vzatá do väzenia a spočiatku zadržiavaná v tajnom väzenskom zariadení;

D.  keďže 14. septembra 2011 bola obvinená z „činností, ktoré môžu destabilizovať štát“, a sudca odmietol jej prepustenie na kauciu; keďže povaha obvinenia a paranoja, ktorá sa v posledných šiestich mesiacoch zmocnila režimu, vyvoláva obavy z dlhotrvajúceho zadržiavania, ktorého účelom je zastrašiť celú intelektuálnu komunitu v Sýrii;

E.  keďže v priebehu pár hodín bola zorganizovaná obrovská medzinárodná kampaň vrátane petície vyzývajúcej na jej okamžité a bezpodmienečné prepustenie;

1.  dôrazne odsudzuje svojvoľné zatknutie a zadržiavanie Rafáh Nášidovej sýrskymi orgánmi;

2.  vyjadruje veľmi vážne znepokojenie nad situáciou pani Nášidovej vzhľadom na jej nestabilný zdravotný stav;

3.  vyzýva sýrske orgány, aby pani Nášidovú zo zdravotných a ľudských dôvodov okamžite a bezpodmienečne prepustili a aby zaručili jej fyzickú bezpečnosť a bezodkladný návrat k rodine;

4.  žiada, aby sýrske orgány umožnili humanitárnym organizáciám a lekárom ošetrovanie obetí násilia a aby im zaručili vstup do všetkých častí krajiny a umožnili vykonávať ich legitímnu a nenásilnú činnosť bez strachu z odvety a bez akýchkoľvek obmedzení vrátane súdneho prenasledovania; vyzýva sýrske orgány, aby dodržiavali medzinárodné normy v oblasti ľudských práv a medzinárodné záväzky zaručujúce slobodu presvedčenia a prejavu;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov a vláde a parlamentu Sýrskej arabskej republiky.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0148.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0333.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0387.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia