Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii nástroja flexibility v prospech stratégie EÚ 2020 a európskeho susedstva v súlade s bodom 27 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (KOM(2011)0373 – C7-0164/2011 – 2011/2126(BUD))

P7_TA(2011)0520 A7-0353/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2012, ktorý Komisia predložila 20. apríla 2011 (KOM(2011)0300),

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2011)0373 – C7-0164/2011),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1) (ďalej len „MID zo 17. mája 2006“), a najmä na jej bod 27,

–  so zreteľom na svoju pozíciu k návrhu všeobecného rozpočtu na rok 2012(2) prijatú 26. októbra 2011,

–  so zreteľom na spoločné závery o rozpočte na rok 2012 prijaté 19. novembra 2011,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0353/2011),

A.  keďže stropy viacročného finančného rámca, najmä pokiaľ ide o podokruh 1a a okruh 4, neumožňujú financovanie priorít Únie bez toho, aby boli ohrozené existujúce nástroje a politiky;

B.  keďže Komisia v opravnom liste č. 1/2012 navrhla mobilizovať nástroj flexibility s cieľom vyvážiť posilnenie európskej susedskej politiky v rámci okruhu 4 vo výške 153 343 576 EUR;

C.  keďže zmierovací výbor zvolaný pre rozpočet na rok 2012 udelil súhlas s mobilizáciou nástroja flexibility v celkovej výške 200 miliónov EUR nad rámec stropov podokruhu 1a a okruhu 4;

1.  konštatuje, že napriek miernemu zvýšeniu záväzkov v obmedzenom množstve rozpočtových položiek a ich zníženiu v prípade niektorých iných rozpočtových položiek neumožňujú stropy podokruhu 1a a okruhu 4 adekvátne financovanie vybraných priorít, ktoré presadzujú Európsky parlament a Rada;

2.  vyjadruje preto súhlas s mobilizáciou nástroja flexibility na financovanie stratégie EÚ 2020 v rámci podokruhu 1a a na financovanie politiky európskeho susedstva v rámci okruhu 4 v celkovej výške 200 miliónov EUR;

3.  opätovne zdôrazňuje, že mobilizácia nástroja flexibility, ako sa stanovuje v bode 27 MID zo 17. mája 2006, opäť poukazuje na zásadnú potrebu neustáleho zvyšovania pružnosti rozpočtu Únie;

4.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

5.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s jeho prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii nástroja flexibility

(Text prílohy tu nie je uvedený, pretože zodpovedá záverečnému aktu, rozhodnutiu 2012/3/EÚ.)

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0461.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o spoločnom texte, ktorý v rámci rozpočtového postupu na rok 2012 schválil zmierovací výbor (17470/2011 ADD 1, 2, 3, 4, 5 – C7-0446/2011 – 2011/2020(BUD))

P7_TA(2011)0521 A7-0414/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na spoločný text schválený zmierovacím výborom (17470/2011 ADD 1, 2, 3, 4, 5 – C7-0446/2011) a na vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2011 o návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2012 po úpravách Rady – všetky oddiely(1) a na rozpočtové pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tohto uznesenia,

–  so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2012, ktorý Komisia prijala 20. apríla 2011 (KOM(2011)0300),

–  so zreteľom na pozíciu Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie z 25. júla 2011 (13110/2011),

–  so zreteľom na opravné listy č. 1/2012, 2/2012 a 3/2012 k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2012, ktoré Komisia predložila 17. júna 2011, 16. septembra 2011 a 25. októbra 2011,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady č. 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskeho spoločenstva(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(3),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(4) (ďalej len „MID“),

–  so zreteľom na články 75d a 75e rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu svojej delegácie v zmierovacom výbore (A7-0414/2011),

1.  schvaľuje spoločný text dohodnutý zmierovacím výborom, ktorý pozostáva z týchto dokumentov tvoriacich celok:

2.  potvrdzuje spoločné vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie zahrnuté v spoločných záveroch odsúhlasených zmierovacím výborom a priložené k tomuto uzneseniu;

3.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2012 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ďalším príslušným inštitúciám a národným parlamentom.

PRÍLOHA

19.11.2011

Rozpočet na rok 2012 – Spoločné závery

1.  Rozpočet na rok 2012

1.1.  „Uzavreté“ rozpočtové riadky

Pokiaľ nie je v týchto záveroch ustanovené inak, všetky rozpočtové riadky, ktoré Rada ani Parlament nezmenili, a rozpočtové riadky, v súvislosti s ktorými Parlament akceptoval zmeny Rady počas príslušného čítania, sa považujú za uzavreté.

Čo sa týka ostatných rozpočtových riadkov, zmierovací výbor dospel k týmto záverom:

1.2.  Horizontálne otázky

Decentralizované agentúry

Celkový príspevok EÚ pre decentralizované agentúry na rok 2012 (pozostávajúci z prostriedkov, ktoré sa majú zapísať do rozpočtu na rok 2012, a dostupných pripísaných príjmov, a to vo forme viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov) sa znižuje o 1 % v porovnaní s návrhom rozpočtu (NR), zmeneným a doplneným opravným listom č. 3/2012. Celkový príspevok EÚ (vo forme viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov) je však stanovený na úrovni NR v prípade agentúry FRONTEX (Hlava 1 a 2), Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA), Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA). V súvislosti s agentúrou FRONTEX – Hlavou 3 pozri nižšie podokruh 3a v časti 1.3.

V porovnaní s návrhom rozpočtu predloženým Komisiou to vedie k celkovému zníženiu príspevku EÚ pre nižšie uvedené decentralizované agentúry o 6,1 milióna EUR, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v miliónoch EUR

Čo sa týka výšky rozpočtových prostriedkov, ktoré sa majú zapísať do rozpočtu na rok 2012, vyššie uvedené zníženie prostriedkov pre jednotlivé agentúry podľa rozpočtových článkov sa rozdelí medzi rozpočtové položky úmerne k podielu dvoch príslušných rozpočtových položiek v návrhu rozpočtu (príspevok do hlavy 1 a 2 a príspevok do hlavy 3).

Počet pracovných miest vo všetkých decentralizovaných agentúrach je stanovený na úrovni navrhovanej Komisiou v návrhu rozpočtu, zmenenom a doplnenom opravným listom č. 3/2012.

Výkonné agentúry

Príspevok EÚ (vo forme viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov) pre výkonné agentúry a počet pracovných miest v týchto agentúrach sú stanovené na úrovni uvedenej v návrhu rozpočtu s výnimkou „uzavretého“ rozpočtového riadka týkajúceho sa príspevku EÚ z programu Marco Polo pre Výkonný orgán pre konkurencieschopnosť a inovácie (06 01 04 32).

Pilotné projekty/prípravné akcie

Schválil sa komplexný súbor 70 pilotných projektov/prípravných akcií (PP/PA) vrátane dvoch projektov/akcií v oddiele X rozpočtu (ESVČ) vo výške 105,4 milióna EUR vo forme viazaných rozpočtových prostriedkov, pričom sú zahrnuté všetky PP/PA navrhnuté Parlamentom, Komisiou a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť. Ak sa ukáže, že na pilotný projekt alebo prípravnú akciu sa vzťahuje existujúci právny základ, Komisia môže navrhnúť presun rozpočtových prostriedkov do príslušného právneho základu s cieľom uľahčiť vykonávanie danej činnosti. Okrem toho sú schválené zmeny poznámok k rozpočtu na pilotný projekt „Európsky mierový inštitút“ v oddiele X (ESVČ) tak, ako je uvedené v prílohe.

V súvislosti s platobnými rozpočtovými prostriedkami na pilotné projekty a prípravné akcie sú nižšie v časti 1.4 stanovené osobitné pravidlá.

Tento súbor v plnej miere zohľadňuje stropy pre pilotné projekty a prípravné akcie stanovené v MID.

1.3.  Výdavkové okruhy finančného rámca – viazané rozpočtové prostriedky(5)

Po zohľadnení vyššie uvedených záverov o „uzavretých“ rozpočtových riadkoch, agentúrach a pilotných projektoch a prípravných akciách sa zmierovací výbor dohodol na týchto krokoch:

Podokruh 1a

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhovanej Komisiou v návrhu rozpočtu, pričom sú zohľadnené zmeny týkajúce sa nasledujúcich programov a akcií:

v miliónoch EUR

Vplyv schválených zvýšení a znížení viazaných rozpočtových prostriedkov na platobné rozpočtové prostriedky, ako je uvedené vyššie v tabuľke, je vysvetlený nižšie v časti 1.4.

V rámci nástroja flexibility sa mobilizuje suma 50 miliónov EUR určená na stratégiu Európa 2020.

Bez toho, aby bolo dotknuté spoločné vyhlásenie o financovaní projektu ITER uvedené nižšie v časti 3.4, sú viazané rozpočtové prostriedky vložené do rezervy ITER (rozpočtový článok 08 20 02) stanovené na 417,9 milióna EUR.

Podokruh 1b

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhovanej Komisiou v návrhu rozpočtu s výnimkou rozpočtového riadka 13 03 31 „Technická pomoc a šírenie informácií o stratégii EÚ pre región Baltského mora a zlepšenie poznatkov o makroregionálnej stratégii“, v súvislosti s ktorým sa schválilo vyčlenenie sumy 2,5 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch. V dôsledku toho predstavuje rezerva v rámci výdavkového stropu podokruhu 1b 8,4 milióna EUR.

Okruh 2

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhovanej Komisiou v návrhu rozpočtu, zmenenom a doplnenom opravným listom č. 3/2012, pričom sú zohľadnené zmeny týkajúce sa nasledujúcich programov a akcií:

v miliónoch EUR

Vplyv schválených zvýšení a znížení viazaných rozpočtových prostriedkov na platobné rozpočtové prostriedky, ako je uvedené vyššie v tabuľke, je vysvetlený nižšie v časti 1.4.

Vzhľadom na politickú dohodu dosiahnutú v súvislosti s Programom pre odkázané osoby (rozpočtová položka 05 02 04 01) sa rozpočtové prostriedky určené na tento účel, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v rezerve, presunú do príslušného riadka.

Všetky tri inštitúcie schválili spoločné vyhlásenie uvedené nižšie v časti 3.3.

Podokruh 3a

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhovanej Komisiou v návrhu rozpočtu, pričom sú v súlade s úrovňou, na ktorej sa dohodli Rada a Európsky parlament („uzavreté“ rozpočtové riadky), zohľadnené zmeny týkajúce sa nasledujúcich programov a akcií:

v miliónoch EUR

Vplyv schválených znížení viazaných rozpočtových prostriedkov na platobné rozpočtové prostriedky, ako je uvedené vyššie v tabuľke, je vysvetlený nižšie v časti 1.4.

Podokruh 3b

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhovanej Komisiou v návrhu rozpočtu, so schválenými zmenami nasledujúcich programov a akcií:

v miliónoch EUR

Vplyv schválených zvýšení a znížení viazaných rozpočtových prostriedkov na platobné rozpočtové prostriedky, ako je uvedené vyššie v tabuľke, je vysvetlený nižšie v časti 1.4.

Okruh 4

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhovanej Komisiou v návrhu rozpočtu vrátane opravného listu č. 1/2012, pričom sú zohľadnené schválené zmeny týkajúce sa nasledujúcich programov a akcií:

v miliónoch EUR

Vplyv schválených zvýšení a znížení viazaných rozpočtových prostriedkov na platobné rozpočtové prostriedky, ako je uvedené vyššie v tabuľke, je vysvetlený nižšie v časti 1.4.

V rámci nástroja flexibility sa mobilizuje suma 150 miliónov EUR určená na európsku susedskú politiku. Okrem toho je schválené prednostné vyčlenenie viazaných rozpočtových prostriedkov na rok 2011 pre Palestínu, ako je stanovené nižšie v časti 2.

Okruh 5

Pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky a plány pracovných miest všetkých inštitúcií, pozícia Európskeho parlamentu je schválená. Okrem toho sa schválilo zvýšenie prostriedkov navrhované v opravnom liste č. 2/2012. Napokon sa pridala suma 10,4 milióna EUR určená na dôchodky. V dôsledku toho predstavuje rezerva v rámci výdavkového stropu okruhu 5 sumu 474,4 milióna EUR.

1.4.  Platobné rozpočtové prostriedky

Celková výška platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2012 predstavuje 129 088,043 mil. EUR. V rámci celkového kompromisu zmierovací výbor súhlasí so spoločným vyhlásením týkajúcim sa platieb, ako sa uvádza ďalej v časti 3.1.

Aby sa celkový kompromis týkajúci sa záväzkov premietol do príslušných platieb a aby sa celková úroveň platieb vyvážila naprieč okruhmi, na rozdelenie dohodnutého zníženia celkovej výšky platieb v porovnaní s návrhom rozpočtu (v znení opravných listov) medzi všetky okruhy a rozpočtové riadky sa uplatňuje táto metodika.

1.  Východiskovým bodom výpočtu je celková výška platieb, ako bola dohodnutá vyššie a ktorá na rok 2012 predstavuje 129 088,043 mil. EUR.

2.  V druhom kroku metóda zohľadňuje dohodnutú úroveň záväzkov na nediferencované rozpočtové prostriedky.

Úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov pri tomto type výdavkov sa z definície rovná úrovni platobných rozpočtových prostriedkov, ktorá v nasledujúcich krokoch nie je ovplyvnená.

Analogicky to platí aj pre decentralizované agentúry, pre ktoré je príspevok EÚ vyjadrený v platobných rozpočtových prostriedkoch stanovený na úrovni navrhnutej v časti 1.2.

3.  Po tretie, platobné rozpočtové prostriedky na pilotné projekty a prípravné akcie sú stanovené takto:

o oddiel III (Komisia): platobné rozpočtové prostriedky na všetky nové pilotné projekty a prípravné akcie sú stanovené na úrovni 50 % príslušných záväzkov alebo na navrhnutej úrovni, ak je nižšia; v prípade predĺženia existujúcich pilotných projektov a prípravných akcií je úroveň platieb úroveň stanovená v návrhu rozpočtu plus 50 % príslušných nových záväzkov, alebo navrhnutá úroveň, ak je nižšia;

o oddiel X (ESVČ): platobné rozpočtové prostriedky na pilotné projekty a prípravné akcie sú stanovené na úrovni navrhnutej Európskym parlamentom.

4.  Po štvrté, okrem dohodnutých zvýšení a znížení viazaných rozpočtových prostriedkov na nediferencované rozpočtové prostriedky, ako sú uvedené v predbežnom kompromisnom návrhu podľa okruhov finančného rámca, sú dohodnuté tieto konkrétne sumy v platobných rozpočtových prostriedkoch:

a.  podokruh 1a: výška platobných rozpočtových prostriedkov pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je stanovená na 50 mil. EUR; výška platobných rozpočtových prostriedkov na Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami je stanovená na úrovni dohodnutej medzi Radou a Európskym parlamentom („uzavretý“ riadok);

b.  okruh 2: výška platobných rozpočtových prostriedkov na medzinárodné dohody o rybolove je stanovená na úrovni navrhnutej v opravnom liste č. 3/2012;

c.  podokruh 3b: výška platobných rozpočtových prostriedkov na špeciálne výročné akcie je stanovená na úrovni navrhnutej v pozícii Európskeho parlamentu;

d.  okruh 4: výška platobných rozpočtových prostriedkov pre rezervu na núdzovú pomoc je stanovená na 90 mil. EUR; výška platobných rozpočtových prostriedkov pre Palestínu je stanovená na úrovni navrhnutej v návrhu rozpočtu; výška platobných rozpočtových prostriedkov na makrofinančnú pomoc je stanovená na úrovni dohodnutej medzi Radou a Európskym parlamentom („uzavretý“ riadok); výška platobných rozpočtových prostriedkov pre krajiny, ktoré podpísali protokol o cukre, je stanovená na úrovni dohodnutej medzi Radou a Európskym parlamentom („uzavretý“ riadok, v platobných rozpočtových prostriedkoch).

5.  Celkové zníženie platieb, ktoré sa má rozdeliť medzi okruhy a rozpočtové riadky, sa rovná:

Celkové zníženie úrovne platieb (5a – 5b) sa potom rozdelí medzi rozpočtové riadky pre diferencované výdavky v rámci výdavkových okruhov podľa tohto distribučného kľúča, ktorý zohľadňuje určité prerozdelenie znížení platieb v prospech podokruhu 1a na úkor okruhov 2 a 4:

a.  podokruh 1a: 31,00 %;

b.  podokruh 1b: 38,45 %;

c.  okruh 2: 21,25 %;

d.  podokruh 3a: 1,00 %;

e.  podokruh 3b: nula %;

f.  okruh 4: 8,30 %.

6.  Bez toho, aby boli dotknuté sumy uvedené v bodoch 2 až 4, sa zníženia podľa okruhov, ako sú uvedené v bode 5, rozdelia medzi rozpočtové riadky vrátane „uzavretých“ riadkov na základe váhy platieb pre jednotlivé dotknuté rozpočtové riadky v návrhu rozpočtu v znení opravných listov č. 1/2012, 2/2012 a 3/2012.

Ako výnimka z tohto pravidla sa však navrhuje rozdeliť celkové zníženie pre podokruh 1b proporčne v rámci pozície Rady, t. j. zachovať návrh rozpočtu pre cieľ Konvergencia.

1.5.  Poznámky k rozpočtu

Všetky textové zmeny a doplnenia, ktoré boli vložené Európskym parlamentom alebo Radou, sú odsúhlasené na základe porozumenia, že tieto zmeny nemôžu zmeniť alebo rozšíriť rozsah pôsobnosti existujúceho právneho základu.

1.6.  Nové rozpočtové riadky

Ak nie je v spoločných záveroch odsúhlasených zmierovacím výborom uvedené inak, alebo ak sa obe zložky rozpočtového orgánu v rámci svojich čítaní spoločne nedohodli inak (nový rozpočtový článok 04 03 15 „Európsky rok aktívneho starnutia a solidarita medzi generáciami“), nomenklatúra rozpočtu navrhnutá Komisiou v návrhu rozpočtu a opravných listoch zostane bez zmeny, s výnimkou pilotných projektov a prípravných akcií.

Rozdelenie rozpočtového článku 16 03 02 medzi rozpočtovú položku 16 03 02 01 (podokruh 3b) „Komunikácia na úrovni zastúpení Komisie“ a rozpočtovú položku 16 03 02 02 (okruh 5) „Európsky verejný priestor“, ktoré navrhol Európsky parlament, je schválené.

1.7.  Rezervy

Všetky rezervy, ktoré schválil Európsky parlament, sa zachovávajú. Výška rezervy v riadku 26 01 20 (EPSO) sa znižuje o 50 %, rovnako ako rezervy v riadkoch A4 01 01 a A4 02 01 01.

2.  Rozpočet na rok 2011

Návrh opravného rozpočtu č. 6/2011 sa schvaľuje s týmito úpravami:

v miliónoch EUR

v miliónoch EUR

Ako navrhuje Komisia, zníženie platobných rozpočtových prostriedkov pre programy pre rozvoj vidieka sa využije na pokrytie nepokrytých potrieb súvisiacich s platbami pre Európsky sociálny fond (ESF).

V súlade so spoločným vyhlásením k návrhu opravného rozpočtu č. 7/2011 (Európsky fond solidarity), ktoré bolo dohodnuté v podobe uvedenej ďalej v bode 3.2, suma 38 miliónov EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch sa presunie z „Programov pre rozvoj vidieka“ na financovanie platobných rozpočtových prostriedkov na mobilizáciu Európskeho fondu solidarity, ako je uvedené v tejto tabuľke:

v miliónoch EUR

3.  Spoločné vyhlásenia

V rámci dohody o rozpočte na rok 2012 a návrhu opravného rozpočtu č. 6/2011 v uvedenej podobe boli dohodnuté tieto spoločné vyhlásenia.

3.1.  Spoločné vyhlásenie o platobných rozpočtových prostriedkoch

So zreteľom na prebiehajúce snahy o fiškálnu konsolidáciu v členských štátoch sa Rada a Európsky parlament dohodli na znížení výšky platobných rozpočtových prostriedkov na rok 2012 v porovnaní s návrhom rozpočtu predloženým Komisiou. Žiadajú Komisiu, aby prostredníctvom opravného rozpočtu požiadala o dodatočné platobné rozpočtové prostriedky, ak by rozpočtové prostriedky uvedené v rozpočte na rok 2012 nestačili na pokrytie výdavkov v podokruhu 1a (Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť), podokruhu 1b (Kohézia pre rast a zamestnanosť), okruhu 2 (Zachovanie a riadenie prírodných zdrojov), okruhu 3 (Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť) a okruhu 4 (EÚ ako globálny aktér).

Rada a Európsky parlament najmä naliehavo vyzývajú Komisiu, aby najneskôr do konca septembra 2012 predložila aktualizované údaje o aktuálnom stave a odhadoch týkajúcich sa platobných rozpočtových prostriedkov v podokruhu 1b (Kohézia pre rast a zamestnanosť) a rozvoja vidieka v okruhu 2 (Zachovanie a riadenie prírodných zdrojov) a aby v prípade potreby predložila návrh opravného rozpočtu.

Rada a Európsky parlament zaujmú pozíciu ku každému návrhu opravného rozpočtu čo najrýchlejšie s cieľom predísť akémukoľvek nedostatku platobných rozpočtových prostriedkov. Rada a Európsky parlament sa okrem toho zaväzujú urýchlene uskutočniť akýkoľvek prípadný presun platobných rozpočtových prostriedkov, a to aj medzi okruhmi finančného rámca, s cieľom čo najlepšie využiť platobné rozpočtové prostriedky zahrnuté do rozpočtu a zosúladiť ich s aktuálnym plnením a potrebami.

3.2.  Spoločné vyhlásenie k návrhu opravného rozpočtu č. 7/2011

Rada a Európsky parlament berú na vedomie zámer Komisie predložiť 21. novembra 2011 návrh opravného rozpočtu (7/2011) na účel mobilizácie Fondu solidarity EÚ v predpokladanej výške 38 miliónov EUR vo viazaných aj platobných rozpočtových prostriedkoch. Platobné rozpočtové prostriedky sa presunú z programov pre rozvoj vidieka (rozpočtová položka 05 04 05 01).

Rada a Európsky parlament sa budú snažiť prijať pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 7/2011 do konca roka 2011 v súlade so svojimi príslušnými vnútornými postupmi.

3.3.  Spoločné vyhlásenie o preventívnych opatreniach pred ďalšími krízami v sektore ovocia a zeleniny

Kríza súvisiaca s prípadom E.-coli zvýraznila potrebu vhodného mechanizmu, ktorý by reagoval na trhovú krízu v rámci EÚ. V tejto súvislosti sa Rada a Európsky parlament zaväzujú urýchlene konať vo vzťahu k súvisiacim žiadostiam Komisie o presun, alebo, po preskúmaní možností prerozdelenia schválených rozpočtových prostriedkov, vo vzťahu k opravnému rozpočtu, ktorý navrhne Komisia v prípade výnimočnej trhovej krízy v sektore ovocia a zeleniny, ktorá vyžaduje stanovenie osobitných núdzových opatrení, ako sa stanovuje v článku 191 nariadenia (ES) č. 1234/2007 (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov), a to v duchu návrhu Komisie, aby boli k dispozícii mechanizmy na prevenciu ďalších kríz prostredníctvom organizácií výrobcov.

3.4.  Spoločné vyhlásenie o financovaní projektu ITER

Európsky parlament a Rada súhlasia, že sa v stredu 23. novembra 2011 popoludní stretnú na trialógu za účasti Komisie, aby sa zaoberali otázkou dodatočných nákladov na projekt ITER v rokoch 2012 až 2013 s cieľom dospieť k dohode do konca roka.

Európsky parlament a Rada vyzývajú Komisiu, aby umožnila dosiahnutie dohody o dodatočných finančných potrebách projektu ITER s ohľadom na záujmy oboch zložiek rozpočtového orgánu.

Príloha

úprava poznámok k rozpočtu:

Pilotný projekt Oddiel X (ESVČ)

Schválený text s navrhnutými zmenami označenými HRUBÝM PÍSMOM KURZÍVOU.

Pilotný projekt ‐ Európsky mierový inštitút

Cieľom pilotného projektu je, na základe Koncepcie posilňovania kapacít EÚ v oblasti mediácie a dialógu, analyzovať a preskúmať možnosti a súvisiace náklady a prínosy, aby efektívne slúžili potrebám EÚ v sprostredkovaní mieru.

Táto analýza nákladov a prínosov, ktorá nadväzuje na prebiehajúce úsilie EMI a zohľadňuje existujúce štúdie vrátane štúdií Európskeho parlamentu, ako aj existujúce podnikateľské plány vypracované na tento účel, sa zameria na otázky, ako je inštitucionálna forma vrátane štruktúry nákladov, systémov riadenia a požiadaviek na financovanie.

Pilotný projekt by mal najmä preskúmať možnosti optimalizácie potenciálu jestvujúcich kapacít a zabezpečenia synergií s týmito kapacitami v rámci ESVČ, ďalších inštitúcií EÚ, Inštitútu Európskej únie pre bezpečnostné štúdie, Európskej akadémie bezpečnosti a obrany, členských štátov a ich vnútroštátnych subjektov zapojených do sprostredkovania mieru, ako aj iných zainteresovaných strán.

Ciele EMI by mali vychádzať zo základných hodnôt a cieľov EÚ, ako sú vymedzené v zmluvách.

Bez ohľadu na výsledky pilotného projektu by úlohy EIP mohli zahŕňať aj poradenstvo, výskum, odbornú prípravu, mediáciu a neformálnu diplomaciu so zameraním na predchádzanie konfliktom a ich mierové riešenie, osvedčené postupy a skúsenosti získaných pri uskutočňovaní a riadení príslušných misií EÚ, nadväzovanie kontaktov so širším akademickým, výskumným a mimovládnym spoločenstvom a verejné propagačné kampane v týchto oblastiach. Pilotný projekt by sa mal osobitne zamerať na to, ako by potenciálny nezávislý inštitút mohol rozšíriť kapacity ESVČ a prípadne posilniť kapacity EÚ v tejto oblasti, ako aj optimalizovať dostupné zdroje v koordinácii s príslušnými inštitúciami EÚ.

Prípravná akcia Oddiel III (Komisia)

Cezhraničná žurnalistika (rozpočtový riadok 16 02 06)

Na konci poznámok sa dopĺňa odsek takto:

Cieľom tejto prípravnej akcie európskych výskumných grantov pre novinárov je napomôcť a rozvíjať seriózny cezhraničný žurnalistický výskum na úrovni Únie. Výzvy na predkladanie ponúk sa budú organizovať s cieľom vybrať spoločné investigatívne projekty, ktoré by spájali novinárov najmenej z  dvoch členských štátov a ktoré by mali cezhraničnú alebo európsku dimenziu vyplývajúcu z národnej, regionálnej alebo miestnej perspektívy. Výsledky vybraných žurnalistických výskumov budú zverejnené prinajmenšom v každom zo zúčastnených členských štátov.

Na tento účel sa vypracuje štúdia uskutočniteľnosti s cieľom nájsť spôsoby, ako spustiť tento projekt. Štúdia sa musí zamerať na hľadanie spôsobov, akými možno financovať nezávislú a kritickú žurnalistiku z prostriedkov EÚ a zároveň zaručiť nezávislosť informácií.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0461. (2) Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17. (3) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (5) Súhrnné tabuľky podľa výdavkových okruhov finančného rámca v tomto oddiele nezahŕňajú zníženie rozpočtových prostriedkov pre decentralizované agentúry a schválený súbor pilotných projektov a prípravných akcií (pozri nižšie časť 1.2).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 6/2011 na rozpočtový rok 2011, oddiel III – Komisia (17631/2011 – C7-0440/2011 – 2011/2267(BUD))

P7_TA(2011)0522 A7-0407/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 314, a na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(1), a najmä na jeho články 37 a 38,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2011 prijatý s konečnou platnosťou 15. decembra 2010(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(3),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu Európskej únie č. 6/2011 na rozpočtový rok 2011, ktorý Komisia predložila 18. októbra 2011 (KOM(2011)0674),

–  so zreteľom na pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 6/2011, ktorú Rada prijala 30. novembra 2011 (17631/2011 – C7-0440/2011),

–  so zreteľom na články 75b a 75e rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0407/2011),

A.  keďže návrh opravného rozpočtu č. 6/2011 k všeobecnému rozpočtu na rok 2011 okrem iného zahŕňa zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov v okruhoch 1 a 4 na sumu 3,25 milióna EUR, respektíve 113,4 milióna EUR, zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov na pokrytie potrieb v okruhu 1 na sumu 550,3 milióna EUR a aktualizáciu odhadu príjmov;

B.  keďže Rada zmenila návrh opravného rozpočtu č. 6/2011 znížením celkovej čistej sumy zvýšenia platobných rozpočtových prostriedkov na 200 miliónov EUR;

C.  keďže Európsky parlament počas celého rozpočtového postupu na rok 2011 neustále zdôrazňoval, že celková úroveň platieb, ktorú obhajovala Rada a ktorá bola schválená na rozpočtový rok 2011, nie je dostatočná a neumožní splnenie všetkých jasne dohodnutých potrieb;

D.  keďže obe zložky rozpočtového orgánu počas zmierovacieho konania o rozpočte na rok 2011 schválili spoločné vyhlásenie o platobných rozpočtových prostriedkoch zaväzujúce Európsky parlament a Radu k tomu, aby „predišli akémukoľvek nedostatku platobných rozpočtových prostriedkov“;

E.  keďže niektoré platobné potreby už čiastočne rieši globálny presun v platobných rozpočtových prostriedkoch (DEC 34/2011) v celkovej výške 719,2 milióna EUR a keďže Komisia bude musieť čoskoro predložiť nový globálny presun s cieľom riešiť v čo najväčšej možnej miere potreby, ktoré nie sú pokryté dohodou o návrhu opravného rozpočtu č. 6/2011, t. j. 1 047 miliónov EUR k 18. novembru 2011, aby si Únia splnila právne záväzky, pokiaľ ide o platobné rozpočtové prostriedky;

F.  keďže navrhnuté zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov o 200 miliónov EUR predstavuje len obmedzenú časť zistených dodatočných potrieb do konca roku 2011, ktoré k 18. novembru 2011 dosiahli výšku 1 642 miliónov EUR;

G.  keďže zvýšenie prostriedkov v okruhu 4 na finančnú pomoc Palestíne, mierový proces a UNRWA a na opatrenia týkajúce sa banánov sa dosiahlo presunutím nepoužitých prostriedkov v rámci makrofinančnej pomoci a je súčasťou dohody dosiahnutej zmierovacím výborom v súvislosti s rozpočtom na rozpočtový rok 2012;

H.  keďže časť zvýšenia príjmov pochádza z pokút a úrokov z omeškania v celkovej výške 435 miliónov EUR, t. j. z uplatňovania politiky hospodárskej súťaže;

1.  berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 6/2011 a následné prehodnotenia vedúce k aktualizácii potrieb v platobných rozpočtových prostriedkoch a možných presunov vo viazaných rozpočtových prostriedkoch;

2.  konštatuje, že návrh opravného rozpočtu č. 6/2011 po úpravách Rady zodpovedá dohode dosiahnutej zmierovacím výborom, ktorá sa týka tak rozpočtu na rozpočtový rok 2012, ako aj návrhu opravného rozpočtu č. 6/2011;

3.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad atmosférou nedôvery prevládajúcou počas rokovaní medzi Komisiou a členskými štátmi, pokiaľ ide o úroveň mimoriadnych platobných rozpočtových prostriedkov potrebných na rok 2011, aby Komisia bola schopná splniť právne záväzky Únie; žiada Komisiu, aby obom zložkám rozpočtového orgánu a širokej verejnosti oznámila, aké sú dôsledky tejto dohody na plnenie prebiehajúcich programov; je obzvlášť znepokojený, pokiaľ ide o vplyv tohto rozhodnutia na fungovanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v členských štátoch spolu s kľúčovými programami v rámci okruhu „Udržateľný rast“;

4.  zdôrazňuje, že prístup Rady je v rozpore s procesmi európskeho semestra a posilneným európskym hospodárskym riadením, v rámci ktorých by mala existovať snaha o dosiahnutie synergického účinku a vzájomného dopĺňania medzi rozpočtami Únie a členských štátov; je preto ešte viac znepokojený postojom Rady, keďže ak má Únia prekonať súčasnú hospodársku a sociálnu krízu, treba podporovať investície smerujúce do budúcnosti;

5.  vyjadruje ochotu zúčastniť sa spolu s Radou a Komisiou na hodnotení s cieľom riešiť možné chyby a nedostatky v plnení súčasných viacročných programov, a to najmä v prípade podokruhov 1a a 1b;

6.  opakuje svoje pevné presvedčenie, že časť príjmov pochádzajúcich z pokút a z úrokov z omeškania, t. j. z uplatňovania politiky hospodárskej súťaže, ktorá je výlučnou právomocou Únie, by mala byť priamo vložená a opätovne investovaná v rozpočte Únie a nemala by sa vracať členským štátom v rámci vyrovnania;

7.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 6/2011 bez zmien a doplnení a poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 6/2011 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 68, 15.3.2011. (3) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2011/005 PT/Norte-Centro Automotive, Portugalsko) (KOM(2011)0664 – C7-0334/2011 – 2011/2262(BUD))

P7_TA(2011)0523 A7-0395/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2011)0664 – C7-0334/2011),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1) (MID zo 17. mája 2006), a najmä na jej bod 28,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(2) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na postup trialógu podľa bodu 28 MID zo 17. mája 2006,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0395/2011),

A.  keďže Európska únia vytvorila vhodné legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom postihnutým dôsledkami veľkých štrukturálnych zmien svetového obchodu a pomáhať im pri opätovnom začleňovaní na trh práce,

B.  keďže rozsah pôsobnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol rozšírený v prípade žiadostí podaných od 1. mája 2009 tak, aby zahŕňal podporu pre pracovníkov, ktorí boli prepustení v priamom dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy,

C.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté na zmierovacom zasadnutí 17. júla 2008, a mala by riadne zohľadňovať MID zo 17. mája 2006 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii EGF,

D.  keďže Portugalsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 726 pracovníkov (pomoc sa týka všetkých) v troch podnikoch, ktoré podľa klasifikácie NACE Revision 2 pôsobia v rámci divízie 29 („Výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov“) v regiónoch na úrovni NUTS II Norte (PT11) a Centro (PT16) v Portugalsku,

E.  keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF,

1.  žiada zúčastnené inštitúcie, aby vyvinuli potrebné úsilie na zlepšenie procedurálnych a rozpočtových mechanizmov s cieľom urýchliť mobilizáciu EGF; v tejto súvislosti oceňuje zlepšený postup, ktorý Komisia zaviedla v nadväznosti na žiadosť Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov a ktorého cieľom je predkladať rozpočtovému orgánu hodnotenie Komisie týkajúce sa oprávnenosti žiadosti o EGF spolu s návrhom na jeho mobilizáciu; vyjadruje nádej, že v rámci nadchádzajúcej revízie EGF dôjde k ďalším zlepšeniam v postupe a že sa dosiahne väčšia efektívnosť a transparentnosť EGF;

2.  pripomína záväzok inštitúcií zabezpečiť hladký a rýchly postup prijímania rozhodnutí o mobilizácii EGF a poskytnúť jednorazovú, časovo obmedzenú individuálnu podporu zameranú na pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku globalizácie a finančnej a hospodárskej krízy; zdôrazňuje úlohu, ktorú EGF môže zohrávať pri opätovnom začleňovaní prepustených pracovníkov na trh práce, najmä pokiaľ ide o najzraniteľnejších a najmenej kvalifikovaných pracovníkov;

3.  zdôrazňuje, že v súlade s článkom 6 nariadenia o EGF by sa malo zaistiť, aby EGF podporoval opätovné začleňovanie jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania; ďalej zdôrazňuje, že pomoc z EGF by sa mala použiť iba na spolufinancovanie aktívnych opatrení trhu práce, ktoré vedú k dlhodobej zamestnanosti; opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré sú podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedné podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

4.  berie na vedomie, že poskytované informácie o koordinovanom balíku personalizovaných služieb, ktoré sa majú financovať z EGF, zahŕňajú údaje o zlučiteľnosti a komplementárnosti s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov; pripomína svoju výzvu Komisii, aby uviedla komparatívne hodnotenie týchto údajov aj vo svojich výročných správach;

5.  berie na vedomie skutočnosť, že po opakovaných žiadostiach Európskeho parlamentu sú v rozpočte na rok 2011 v rozpočtovom riadku EGF 04 05 01 po prvýkrát zahrnuté platobné rozpočtové prostriedky vo výške 47 608 950 EUR; pripomína, že EGF bol vytvorený ako osobitný konkrétny nástroj s vlastnými cieľmi a termínmi, a preto si zaslúži pridelenie vlastných prostriedkov, čím sa predíde presunom z iných rozpočtových riadkov, ku ktorým dochádzalo v minulosti a ktoré by mohli ohroziť dosahovanie rôznych cieľov politík;

6.  víta plánované zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočtovom riadku EFG, o ktoré sa požiada prostredníctvom celkového presunu, a tieto rozpočtové prostriedky sa použijú na pokrytie sumy 1 518 465 EUR potrebnej pre túto žiadosť;

7.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

8.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s jeho prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2011/005 PT/Norte-Centro Automotive, Portugalsko)

(Text prílohy tu nie je uvedený, pretože zodpovedá záverečnému aktu, rozhodnutiu 2012/4/EÚ.)

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o žiadosti o zbavenie imunity Georgiosa Toussasa (2011/2057(IMM))

P7_TA(2011)0524 A7-0410/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Georgiosa Toussasa, ktorú 9. februára 2011 podal sudca siedmej komory súdu prvého stupňa v Pireu Ilias Stavropoulos a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 9. marca 2011,

–  po vypočutí Georgiosa Toussasa 19. septembra 2011 v súlade s článkom 7 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008 a 19. marca 2010(1),

–  so zreteľom na ustanovenia článku 62 ústavy Helénskej republiky,

–  so zreteľom na článok 6 ods. 2 a článok 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0410/2011),

A.  keďže sudca siedmej komory súdu prvého stupňa v Pireu požiadal o zbavenie imunity poslanca Európskeho parlamentu Georgiosa Toussasa, aby mohol viesť trestné konanie, ktoré začal na základe pokynov vydaných prokuratúrou magistrátneho súdu v Pireu v súvislosti s údajnou spreneverou, v dôsledku ktorej vznikli škody za vyše 147 000 EUR (článok 390 gréckeho trestného zákonníka a článok 1 zákona 1608/1950) a bolo nariadené súdne vyšetrovanie (články 246, 248 a 250 gréckeho trestného poriadku);

B.  keďže sudca chce Georgiosa Toussasa predvolať, aby ako obžalovaný v tejto veci vypovedal a niesol zodpovednosť za uvedené obvinenia vznesené proti nemu na základe článkov 270, 271 a 273 gréckeho trestného poriadku;

C.  keďže je vhodné odporučiť, aby sa v predmetnom prípade poslanecká imunita odobrala;

1.  zbavuje Georgiosa Toussasa imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušným orgánom Helénskej republiky a Georgiosovi Toussasovi.

(1) Vec 101/63, Wagner/Fohrmann a Krier, Zb. 1964, s. 195; vec 149/85, Wybot/Faure a iní, Zb. 1986, s. 2391; vec T-345/05, Mote/Parlament, Zb. 2008, s. II-2849; spojené veci C-200/07 a C-201/07, Marra/De Gregorio a Clemente, Zb. 2008, s. I-7929; vec T-42/06, Gollnisch/Parlament (Ú. v. EÚ C 134, 22.5.2010, s. 29).

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o žiadosti o ochranu poslaneckej imunity Luigiho de Magistrisa (2011/2076(IMM))

P7_TA(2011)0525 A7-0412/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť Luigiho de Magistrisa z 31. marca 2011 o ochrane jeho imunity v súvislosti s trestným konaním, ktoré prebieha pred súdom v talianskom Neapole, oznámenú na plenárnej schôdzi 6. apríla 2011,

–  so zreteľom na písomné vyjadrenia, ktoré Luigi de Magistris predložil v súlade s článkom 7 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010 a 6. septembra 2011(1),

–  so zreteľom na článok 6 ods. 3 a článok 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0412/2011),

A.  keďže poslanec Európskeho parlamentu Luigi de Magistris požiadal o ochranu svojej poslaneckej imunity v súvislosti s trestným konaním, ktoré prebieha pred talianskym súdom;

B.  keďže žiadosť Luigiho de Magistrisa sa týka súdneho predvolania v konaní, ktoré sa proti nemu vedie pred neapolským súdom na podnet spoločnosti Bagnolifutura SpA so sídlom v Neapole, ktorá sa zaoberá projektovaním a sanáciou pôdy, v súvislosti s tlačovými správami, ktoré vydal a ktoré boli zverejnené na jeho internetovej stránke;

C.  keďže podľa tohto súdneho predvolania predstavujú vyhlásenia vydané v týchto tlačových správach urážku na cti a následkom toho vznikla požiadavka o náhradu škody;

D.  keďže tlačové správy boli na internetovej stránke zverejnené v čase, keď Luigi de Magistris bol poslancom Európskeho parlamentu po tom, čo bol zvolený za poslanca vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009;

E.  keďže Luigi de Magistris v týchto tlačových správach zverejnil informácie týkajúce sa následnej písomnej otázky, ktorú položil Komisii a v ktorej žiadal podrobnejšie informácie o nezrovnalostiach pri verejnom obstarávaní, ktoré Komisia zistila v máji 2009, a keďže žiadal podrobnejšie informácie o údajnom plytvaní verejných prostriedkov v neapolskej oblasti, kde spoločnosť Bagnoliafutura vykonáva svoju činnosť;

F.  keďže podľa článku 8 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie poslanci Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania pre názory vyjadrené alebo pre hlasovanie pri výkone svojich úloh;

G.  keďže v súlade s ustálenou praxou Európskeho parlamentu skutočnosť, že súdne konanie spadá do občianskeho alebo správneho práva alebo niektoré jeho aspekty patria do pôsobnosti občianskeho alebo správneho práva, nebráni tomu, aby sa uplatnila imunita vyplývajúca z tohto článku;

H.  keďže skutková podstata, ktorá je uvedená v predvolaní, a písomné dôkazy, ktoré predložil Luigi de Magistris Výboru pre právne veci, preukazujú, že vydané vyhlásenia majú skutočne priamu a zjavnú súvislosť s výkonom činnosti Luigiho de Magistrisa ako poslanca Európskeho parlamentu;

I.  keďže pri zverejnení predmetných tlačových správ Luigi de Magistris postupoval v rámci výkonu svojich úloh poslanca Európskeho parlamentu;

1.  ochraňuje imunitu a výsady Luigiho de Magistrisa;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Talianskej republiky a Luigimu de Magistrisovi.

(1) Vec 101/63 Wagner/Fohrmann a Krier Zb. 1964, s. 195, vec 149/85 Wybot/Faure a ďalší Zb. 1986, s. 2391, vec T-345/05 Mote/Parlament Zb. 2008, s. II-2849, spojené veci C-200/07 a C-201/07 Marra/De Gregorio a Clemente Zb. 2008, s. I-7929, vec T-42/06 Gollnisch/Parlament (zatiaľ neuverejnené v zbierke) a vec C-163/10 Patriciello (zatiaľ neuverejnené v zbierke).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o návratnú pomoc a finančné inžinierstvo (KOM(2011)0483 – C7-0215/2011 – 2011/0210(COD))

P7_TA(2011)0526 A7-0380/2011

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2011)0483),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 177 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0215/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 16. novembra 2011, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, 

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0380/2011),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 1. decembra 2011 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o návratnú pomoc, finančné inžinierstvo a určité ustanovenia týkajúce sa výkazu výdavkov

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 1310/2011.)

(1) Stanovisko z 27. októbra 2011 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného hospodárenia v prípade určitých členských štátov, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené (KOM(2011)0482 – C7-0221/2011 – 2011/0211(COD))

P7_TA(2011)0527 A7-0383/2011

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2011)0482),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 177 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0221/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 16. novembra 2011, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, 

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0383/2011),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 1. decembra 2011 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného hospodárenia v prípade určitých členských štátov, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 1311/2011.)

(1) Stanovisko z 27. októbra 2011 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2002/546/ES, pokiaľ ide o obdobie jeho uplatňovania (KOM(2011)0443 – C7-0233/2011 – 2011/0192(CNS))

P7_TA(2011)0528 A7-0381/2011

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2011)0443),

–  so zreteľom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0233/2011),

–  so zreteľom na článok 55 a článok 46 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0381/2011),

1.  schvaľuje návrh Komisie;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2007/659/ES, pokiaľ ide o obdobie uplatňovania ročnej kvóty, na ktorú sa môže vzťahovať znížená sadzba spotrebnej dane (KOM(2011)0577 – C7-0311/2011 – 2011/0248(CNS))

P7_TA(2011)0529 A7-0382/2011

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2011)0577),

–  so zreteľom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0311/2011),

–  so zreteľom na článok 55 a článok 46 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0382/2011),

1.  schvaľuje návrh Komisie;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o výročnej správe ECB za rok 2010 (2011/2156(INI))

P7_TA(2011)0530 A7-0361/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky (ECB) za rok 2010,

–  so zreteľom na článok 284 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 15 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý je pripojený k zmluve,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 1998 o demokratickej zodpovednosti v tretej fáze hospodárskej a menovej únie(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2010 o výročnej správe ECB za rok 2009(2),

–  so zreteľom na článok 119 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0361/2011),

A.  keďže po prepade rastu v roku 2009 o 4,2 % zaznamenala eurozóna v roku 2010 rast HDP vo výške 1,7 % a očakáva sa, že v roku 2011 porastie o 1,6 %, i keď niektoré medzinárodné organizácie upozorňujú na možné spomalenie svetového hospodárstva;

B.  keďže priemerný celkový deficit verejných financií v eurozóne sa v roku 2010 zvýšil na úroveň 6,0 % HDP a priemerné dlhové zaťaženie bolo na úrovni 85,1 % HDP, čo je zvýšenie z hodnôt 0,7 % HDP, resp. 66,2 % HDP v roku 2007, pričom dlhové zaťaženie USA je 101,1 % HDP a Japonska 212,71 % HDP;

C.  keďže priemerná ročná miera inflácie podľa HICP v eurozóne dosiahla v roku 2010 výšku 1,6 % a miera rastu M3 ostala v roku 2010 na nízkej priemernej úrovni 0,6 %;

D.  keďže 10. mája 2010 ECB oznámila, že Eurosystém zasiahne dočasne na sekundárnych trhoch eurozóny s verejným dlhom prostredníctvom programu pre trhy s cennými papiermi, pričom účtovná hodnota vykonaných nákupov predstavovala na začiatku septembra 2011 sumu 129 miliárd EUR; keďže tieto cenné papiere boli nakúpené so zľavou;

E.  keďže ECB sa 4. júna 2009 rozhodla spustiť program nákupu krytých dlhopisov na primárnych a sekundárnych trhoch za 60 miliárd EUR, čo sa malo v plnej miere zrealizovať do konca júna 2010;

F.  keďže ECB mala na konci roku 2010 vo svojej držbe 480 miliárd EUR v cenných papieroch krytých aktívami a 360 miliárd EUR v neobchodovateľných finančných nástrojoch, pričom tieto dve kategórie tvoria spolu 44 % jej celkových aktív;

G.  keďže neutíchajúce reči o reštrukturalizácii dlhu a jeho vplyve na finančné trhy a hospodárstvo v širšom meradle môžu opäť oddialiť ukončenie neštandardných opatrení zo strany ECB; domnieva sa však, že v záujme nezávislého riadenia dlhu by sa malo hľadať komplexné, dlhotrvajúce riešenie, ktoré nebude zahŕňať ECB;

H.  keďže úrokové miery v eurozóne zotrvali počas celého roka 2010 na úrovni 1 %, ale odvtedy narástli o 25 bázických bodov v apríli 2011 a opäť o 25 bázických bodov v júli 2011, čím došlo k zvýšeniu miery na 1,5 %;

I.  keďže v článku 282 ZFEÚ sa uvádza, že prvoradým cieľom ECB je udržať cenovú stabilitu a že ECB by mala podporovať všeobecné hospodárske politiky, ktoré majú prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa, a takisto berie na vedomie činnosť, ktorú v oblasti finančnej stability vykonáva Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) pod záštitou ECB;

Úvod

1.  víta skutočnosť, že ECB bola dosiaľ veľmi úspešná v udržaní inflácie podľa HICP na úrovni okolo 2 %, a to napriek viacerým otrasom na makrofinančnej úrovni a nestálym cenám komodít a v čase nízkeho priemerného rastu HDP v Únii;

2.  vyjadruje znepokojenie nad vplyvom zvýšenia úrokových sadzieb na hospodársky rast v eurozóne; dodáva, že by to mohlo sťažiť beztak pomalé oživenie v eurozóne, najmä v jej najslabších ekonomikách;

3.  zdôrazňuje, že zatiaľ čo mesačná inflácia podľa HICP sa od začiatku roka 2010 pohybuje vo všeobecnosti nad hranicou 2 %, pre menovú politiku sú rozhodujúce očakávania budúcej inflácie, ktorých nízka úroveň je svedectvom vysokej vierohodnosti a nezávislosti ECB;

4.  zdôrazňuje, že pred finančnou krízou rástol súkromný dlh, ako aj úverové bubliny a v niektorých prípadoch aj verejný dlh neudržateľným spôsobom a že bubliny súkromného dlhu viedli k vzniku rizík; ďalej konštatuje, že zvyšovanie verejného dlhu bolo výsledkom potreby zachrániť súkromný sektor, najmä finančný sektor;

5.  zastáva názor, že okrem HIPC sú vývoj cien aktív a rast úverov v EÚ a v členských štátoch kľúčovými ukazovateľmi účinného sledovania finančnej stability v hospodárskej a menovej únii a v širšom meradle i v EÚ;

6.  poznamenáva, že pomer verejného dlhu k HDP v eurozóne je oveľa nižší než v USA a Japonsku;

7.  verí v silu hospodárstva eurozóny a dôležitosť eura ako medzinárodnej meny;

8.  pripomína, že v súlade s článkom 282 ZFEÚ je hlavným cieľom ECB udržať cenovú stabilitu a že to prispieva k finančnej stabilite a náležitej likvidite na finančných trhoch; konštatuje, že finančná nestabilita je vážnym rizikom pre strednodobú cenovú stabilitu v tom, že bráni plynulému fungovaniu transmisných mechanizmov menovej politiky; víta vytvorenie Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) 1. januára 2011 pod dohľadom ECB; blahoželá ECB k tomu, že zohrala rozhodujúcu úlohu tým, že prijala núdzové opatrenia na udržanie stability trhov;

9.  zdôrazňuje, že podľa článku 127 ods. 6 ZFEÚ môže Rada prostredníctvom nariadení v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom jednomyseľne a po porade s Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou poveriť Európsku centrálnu banku osobitnými úlohami, ktoré sa týkajú politiky obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami a ďalšími finančnými inštitúciami s výnimkou poisťovní;

10.  zdôrazňuje, že spätný nákup dlhopisov na sekundárnych trhoch možno odôvodniť cieľom obnoviť menovú politiku, ktorá v tomto období, keď niektoré odvetvia trhu neobyčajne zlyhávajú, funguje efektívne; konštatuje, že tieto programy spätného nákupu dlhopisov sú doplnené programami na neutralizáciu likvidity;

11.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pretrvávaním obnovenej finančnej nestability v EÚ, ako aj značnej makrofinančnej nerovnováhy medzi hospodárstvami eurozóny a deflačných tlakov v mnohých členských štátoch eurozóny;

12.  pripomína, že pretrvávajúci a dokonca neustále sa zhoršujúci nedostatok hospodárskeho zbližovania je pre jednotnú menovú politiku v eurozóne naďalej štrukturálnym problémom; zdôrazňuje, že vplyv menovej politiky na rôzne členské štáty eurozóny sa výrazne líši; domnieva sa, že tento asymetrický vplyv menovej politiky sa pravdepodobne ešte zvýrazní, ak bude ECB zvyšovať úrokové sadzby, keďže vo viacerých členských štátoch je väčšina úverov indexovaná krátkodobými úrokovými mierami; je preto presvedčený o potrebe spoločného fiškálneho riadenia na úrovni EÚ;

13.  vyzýva Komisiu, aby zriadila Európsku nadáciu pre úverový rating a aby vyhodnotila klady a zápory dočasného prerušenia úverových ratingov pre krajiny, ktoré vykonávajú ozdravný program EÚ/MMF; vyjadruje ďalej hlboké poľutovanie nad súčasným oligopolným charakterom úverových ratingových agentúr a vyzýva na prijatie opatrení s cieľom podporiť hospodársku súťaž medzi úverovými agentúrami a zvýšiť ich počet;

14.  vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na vytvorenie Európskeho menového fondu s cieľom zabezpečiť, aby nebolo potrebné zapojiť do budúcej európskej úverovej politiky MMF, čím by sa znížila závislosť členských štátov od iných medzinárodných inštitúcií a trhov;

15.  víta vstup Estónska do eurozóny ako dôkaz sily projektu spoločnej meny;

16.  vyjadruje znepokojenie nad celosvetovým menovým vývojom a vonkajšou hodnotou eura, keďže neštandardné injekcie likvidity vo väčšine krajín OECD majú výrazné vedľajšie účinky; vyjadruje presvedčenie, že na zvýšenie stability celosvetového menového systému je potrebná oveľa užšia medzinárodná koordinácia;

Krízové riadenie

17.  víta odhodlaný a aktívny postoj ECB počas celej krízy od roku 2007 a najmä počas nestabilnej situácie na finančných trhoch v rokoch 2007, 2008 a 2010 a najnovšie v lete 2011, keď sa niektoré veľké ekonomiky EÚ ocitli v ťažkostiach v súvislosti s pretrvávajúcou nerozhodnosťou členských štátov, ktorá v situácii súčasnej dlhovej krízy núti ECB prevziať jednoznačne politickú úlohu;

18.  konštatuje, že čiastočnú zodpovednosť za vytváranie cenových bublín treba prisúdiť aj menovej politike vzhľadom na neudržateľný rast úverov počas obdobia vedúceho ku kríze;

19.  berie na vedomie návrhy v oblasti krízového riadenia, ktoré predložila ECB, a to v zmysle hospodárskeho riadenia, ako aj mechanizmu na riešenie problémov bánk;

20.  vyjadruje poľutovanie nad absenciou primeraného rámca hospodárskej politiky EÚ na riadenie krízy a váhavým riadením krízy zo strany Komisie a členských štátov, predovšetkým tých, v ktorých sú potrebné reformy, a naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby urýchlene navrhli komplexné a ďalekosiahle opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie stability eura;

21.  vyjadruje znepokojenie nad neustálymi tlakmi na trhoch so štátnymi dlhopismi krajín eurozóny, ktoré sa počas predchádzajúcich dvoch rokov prejavujú rozširovaním úrokových rozpätí; upozorňuje, že ústup do bezpečia spôsobený vlnami paniky počas súčasnej finančnej krízy má rozsiahly deformujúci účinok a viedol k vzniku nákladných negatívnych externalít; vyjadruje ECB uznanie za úsilie, ktoré vyvinula prostredníctvom svojho programu pre trhy s cennými papiermi, s cieľom znížiť úrokové rozpätia v ohrozených členských štátoch;

22.  berie na vedomie reštrukturalizáciu gréckeho dlhu prostredníctvom dobrovoľnej ponuky na výmenu, ktorá je koordinovaná na úrovni EÚ; domnieva sa, že zníženie dlhového zaťaženia Grécka, ktoré bolo dohodnuté na samite 21. júla 2011, ničím neprispelo k obnoveniu udržateľnosti verejného dlhu;

23.  konštatuje, že zatiaľ čo v časti súkromného sektora a vo väčšine členských štátov pokračuje znižovanie pákového efektu, verejný sektor naďalej trpí neúmernou úrovňou zadlženia, okrem iného aj v dôsledku opatrení na vyrovnanie sa s následkami finančnej krízy;

24.  pripomína, že pred vypuknutím finančnej krízy klesol pomer verejného dlhu k HDP v eurozóne zo 72 % v roku 1999 na 67 % v roku 2007, zatiaľ čo miera zadlženia domácností a podnikov a pákový efekt finančného sektora sa v rovnakom časovom období podstatne zvýšili; pripomína najmä, že dlh domácností v eurozóne sa zvýšil z 52 % na 70 % HDP v tom istom období a finančné inštitúcie zvýšili svoj dlh z menej ako 200 % na vyše 250 % HDP; uznáva, že niektoré členské štáty, napríklad Grécko a Taliansko, sa vo významnej miere vymykali z tohto trendu;

25.  berie na vedomie rýchly nárast miery pákového efektu ECB, meranej pomerom kapitálu a rezerv k aktívam, aj napriek tomu, že miera pákového efektu sa nemôže uplatňovať na centrálne banky rovnakým spôsobom ako na komerčné bankové inštitúcie; konštatuje však, že do polovice augusta 2011 sa už súvaha ECB znížila o približne 10 % od svojej najvyššej hodnoty, aj keď odvtedy sa opäť rýchlo zvyšuje; konštatuje, že aj napriek tomu, že aj súvahy ostatných centrálnych bánk boli výrazne zvýšené, miera pákového efektu ECB je vyššia ako miera pákového efektu iných porovnateľných centrálnych bánk s výnimkou tých, ktoré zaviedli programy kvantitatívneho zmierňovania, ako je americká Federal Reserve alebo britská Bank of England;

26.  upozorňuje na to a víta skutočnosť, že rozšírenie súvahy ECB neviedlo k inflácii; zdôrazňuje rastúci význam ECB ako ústrednej protistrany medzi bankami eurozóny, čo je odrazom dočasného posunu v oblasti intermediácie z medzibankového trhu na eurosystém, ako aj zvýšenia aktív eurozóny v držbe eurosystému, ktoré budú časom splatné; ďalej konštatuje, že poskytovanie likvidity solventným bankám nemusí nevyhnutne znamenať zvýšenie objemu peňazí a konštatuje, že neštandardné opatrenia majú dočasný charakter; vyjadruje presvedčenie, že tento vývoj viedol spolu s vonkajšími faktormi k tomu, že miera inflácie zostala trvale na úrovni približne 2 %;

27.  opäť upozorňuje na znepokojujúcu skutočnosť, ktorou je prílišné spoliehanie sa mnohých bánk eurozóny na likviditu, ktorú im poskytuje ECB, pri neexistencii plne funkčného medzibankového trhu; konštatuje, že zatiaľ čo v roku 2010 prijal eurosystém ako zábezpeku cenné papiere v hodnote 488 miliárd EUR kryté aktívami, kritériá prípustnosti pre tieto cenné papiere boli výrazne sprísnené, čo by malo viesť k postupnému zníženiu tejto sumy;

28.  zdôrazňuje, že eurosystém odmietol zverejniť metódu určovania tzv. teoretickej ceny aktív so zníženou hodnotou, ktoré sú oprávnené pre operácie likvidity v rámci programu posilnenej úverovej podpory; zdôrazňuje, že je teda nemožné overiť, či ECB zohrala tzv. kvázi fiškálnu úlohu; žiada preto ECB o zverejnenie hodnotiacich metód, ktoré používala počas krízy;

29.  zdôrazňuje, že vzhľadom na nedostatok skutočného krízového rámca eurozóny bola ECB nútená prijať riziká, ktoré nie sú zohľadnené v jej mandáte;

30.  žiada ECB o väčšiu otvorenosť, pokiaľ ide o kvalitu a kvantitu cenných papierov, ktoré má vo svojej držbe vrátane cenných papierov krytých aktívami a prijímaných ako zábezpeka a iných obchodovateľných a neobchodovateľných cenných papierov držaných na menové účely a cenných papierov nedržaných na menové účely;

31.  uznáva potrebu neštandardných opatrení v menovej politike a berie na vedomie ich dočasný charakter, ale požaduje postupné ukončenie týchto programov ihneď po stabilizácii finančných trhov a vyriešení krízy štátnych dlhov za predpokladu, že sa vytvorí rámec Spoločenstva zameraný na náležité vyriešenie finančnej nestability; žiada opatrenia na zavedenie integrovanejšieho hospodárskeho riadenia;

32.  vyzýva ECB, aby v rámci programu pre trhy s cennými papiermi zaviedla mechanizmus diskontnej sadzby, ktorý sa bude dať upraviť, ak bude väčšina ratingových agentúr ďalej znižovať rating určitého cenného papiera, s cieľom zabezpečiť, aby ECB nemala vo svojom portfóliu príliš veľa rizikových aktív; ďalej sa domnieva, že ECB by mala zvážiť možnosť rozšíriť svoju politiku, ktorou je požadovanie aspoň dvoch ratingových hodnotení pred tým, ako prijme cenný papier ako zábezpeku, z výhradne cenných papierov krytých aktívami na všetky ostatné druhy zábezpek, pre ktoré je v súčasnosti potrebný len jeden rating, a vyzýva ECB, aby vyvinula svoj vlastný rámec posudzovania rizík;

33.  zdôrazňuje, že podmienky uložené bankám využívajúcim zúčtovací systém Cieľ-2 a vo všeobecnosti nástroje poskytovania likvidity ECB vzbudzujú obavy, pokiaľ ide o úverové riziká pre samotnú ECB; vyzýva preto ECB, aby v záujme vyššej transparentnosti pravidelnejšie poskytovala verejné informácie o tokoch medzi centrálnymi bankami eurozóny meraných zúčtovacím systémom Cieľ-2 a aby v náležitom rozsahu poskytla vysvetlenie najnovšieho vývoja s cieľom zabrániť tomu, aby tieto toky neboli chybne interpretované ako trvalé prevody z krajín, ktoré v súčasnosti hospodária s prebytkom, do zadlžených krajín;

34.  vyjadruje znepokojenie nad vysokou úrovňou splatnosti a menovej nerovnováhy viacerých systémovo a nesystémovo relevantných bankových inštitúcií v eurozóne;

35.  domnieva sa, že v súčasnom výnimočnom stave je naliehavo potrebné vymedziť a zverejniť dodatočné prísne podmienky spojené s poskytovaním likvidity ECB vrátane podmienok týkajúcich sa obozretnosti presahujúcich vnútorné a neverejné pravidlá a okresanie dlhu týkajúce sa zábezpeky prijímanej na operácie refinancovania;

36.  žiada ECB, aby posúdila, či by požiadavky na povinné rezervy mohli byť popri úrokovej miere ďalším nástrojom zameraným na zabezpečenie finančnej stability bez spomalenia procesu obnovy;

37.  konštatuje, že v USA a EÚ je jedným z dôsledkov menových politík zavedených pred a počas krízy vytvorenie strmej výnosovej krivky, ktorá pomáha rýchlejšej rekapitalizácii systému bankovníctva s pomocou vkladateľov a poskytovateľov krátkodobých pôžičiek;

38.  zdôrazňuje neustály a pevný postoj ECB, ktorý zastáva dlhé roky v otázke posilňovania hospodárskeho riadenia v európskom záujme;

Hospodárske a finančné riadenie

39.  požaduje makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom, ktorý by bol lepšie integrovaný do kontextu menovej politiky a zohľadňoval by rozdiely medzi krajinami v rámci eurozóny a krajinami, ktoré nie sú jej členmi; vyzýva na zintenzívnenie úsilia s cieľom vytvoriť integrovaný analytický rámec na spoločné posúdenie vplyvu makroprudenciálnej a menovej politiky a ďalej rozvinúť súbor mikroprudenciálnych nástrojov ESRB pri plnom zohľadnení vnútroštátnych, právnych a iných osobitostí finančného systému;

40.  žiada výrazne zvýšiť zdroje, ktoré by boli k dispozícii novej architektúre finančného dohľadu v záujme zvýšenia jej účinnosti a ďalej vyzýva na priebežnú analýzu účinnosti novej architektúry finančného dohľadu s pomocou hodnotení vplyvu a na posúdenie dlhodobej alternatívy, ktorou by bolo vytvorenie jednotného európskeho orgánu finančného dohľadu, ktorý by zjednotil súčasné európske orgány dohľadu a Európsky výbor pre systémové riziká;

41.  zdôrazňuje, že v súlade s návrhom, ktorý predložil Jean-Claud Trichet v Aachene 2. júna 2011, treba vytvoriť funkciu európskeho ministra financií, ktorý by mohol prípadne pochádzať z prostredia Komisie; domnieva sa, že sa treba primerane zamerať na otázku demokratickej legitímnosti takéhoto návrhu; v tejto súvislosti konštatuje, že v menovej únii sa fiškálna politika netýka len členských štátov, ale má mnoho cezhraničných dôsledkov a že súčasná kríza odhalila limity 100 % decentralizovaných fiškálnych politík; domnieva sa, že európsky minister financií by sa mal demokraticky zodpovedať Európskemu parlamentu; zdôrazňuje, že ďalší krok k fiškálnej únii v rámci metódy Spoločenstva si vyžaduje posilnenú demokratickú zodpovednosť a z dlhodobého hľadiska prípadnú revíziu zmluvy, avšak uznáva, že súčasný rámec umožňuje pevnejšie hospodárske riadenie z krátkodobého hľadiska;

42.  zdôrazňuje potrebu jednotnej európskej štátnej pokladnice, aby sa ECB zbavila svojej kvázi fiškálnej úlohy; zastáva názor, že táto európska pokladnica by sa mohla vytvoriť na základe zmeny Zmluvy o EÚ;

43.  víta skutočnosť, že Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) získal právo nakupovať vládne dlhopisy na sekundárnych trhoch, pretože by to mohlo za súčasných okolností znamenať zníženie tlaku na ECB;

44.  vyjadruje z tohto hľadiska poľutovanie nad tým, že EMS bol zriadený mimo rámca zmlúv EÚ, a preto vyzýva Komisiu, aby navrhla trvalý mechanizmus krízového riadenia založený na pravidlách Spoločenstva (napríklad európsky menový fond);

45.  zdôrazňuje, že je absolútne nevyhnutné rýchle uviesť do platnosti a vykonať ustanovenia balíka o hospodárskom riadení; v tejto súvislosti žiada ucelené a vyvážené uplatňovanie európskeho paktu stability a rastu a automatický mechanizmus uplatňovania sankcií v prípade krajín s rozpočtovým deficitom;

46.  s potešením do konca roka 2011 očakáva predloženie správy Komisie o vytvorení systému spoločného vydávania európskych štátnych dlhopisov, resp. dlhopisov eurozóny, na základe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti, v prípade potreby doplnenej legislatívnymi návrhmi;

Vonkajšia dimenzia

47.  keďže ECB, MMF a Komisia sa spolu zúčastňujú na misiách v niektorých členských štátoch, vyzýva Komisiu, aby v súlade s článkom 138 ZFEÚ predložila návrhy o jednotnom zastupovaní eurozóny navonok, predovšetkým v MMF;

Transparentnosť a zodpovednosť

48.  odporúča, aby ECB zvýšila transparentnosť svojej činnosti a posilnila tým svoju legitimitu a predvídateľnosť; opakuje svoju dlhodobú požiadavku, aby sa súhrnné zápisnice zo schôdzí rady guvernérov zverejňovali;

49.  vyzýva v súlade so správami Dvora audítorov na väčšiu transparentnosť a zodpovednosť v prípade dokumentácie k rozhodnutiam, ktoré sa týkajú postupov prijímania zamestnancov, ako aj prehodnocovania platov a odmien;

50.  víta záväzok ECB zodpovedať sa Európskemu parlamentu a zdôrazňuje, že ECB plní veľmi konštruktívnu úlohu na najvyššej úrovni a prostredníctvom svojich zamestnancov v postupe spolurozhodovania;

o
o   o

51.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Euroskupine a Európskej centrálnej banke.

(1) Ú. v. ES C 138, 4.5.1998, s. 177. (2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0418.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o boji proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky (2011/2088(INI))

P7_TA(2011)0531 A7-0363/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 14 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa, najmä na jeho články 23, 28 a 29,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ES z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Efektívnosť a rovnosť v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy (KOM(2006)0481),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Mládež v pohybe: Iniciatíva zameraná na aktivizovanie potenciálu mladých ľudí smerom k inteligentnému a udržateľnému rastu pre všetkých v Európskej únii (KOM(2010)0477),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Boj proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky: kľúčový príspevok k stratégii Európa 2020 (KOM(2011)0018),

–  so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady o politikách na zníženie počtu prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky (KOM(2011)0019),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve: zabezpečenie optimálneho začiatku pre všetky naše deti vo svete budúcnosti (KOM(2011)0066),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (KOM(2011)0173),

–  so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 21. novembra 2008, o príprave mladých ľudí na 21. storočie: agenda pre európsku spoluprácu v školstve(2),

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020)(3),

–  so zreteľom na závery Rady z 26. novembra 2009 o vzdelávaní detí z migračného prostredia(4),

–  so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o sociálnom rozmere vzdelávania a odbornej prípravy(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. februára 2007 o diskriminácii mladých žien a dievčat v oblasti vzdelávania(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2008 o európskej stratégii v oblasti práv dieťaťa(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o zlepšovaní kvality vzdelávania učiteľov(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o kľúčových kompetenciách pre meniaci sa svet: realizácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o stratégii EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o vzdelávaní v ranom detstve v Európskej únii(12),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0363/2011),

A.  keďže mladí ľudia musia mať široké spektrum vedomostí a zručností nevyhnutných pre ich intelektuálny a sociálny rozvoj vrátane schopnosti efektívne komunikovať, pracovať v tíme, riešiť problémy a kriticky vyhodnocovať informácie, aby sa mohli plne podieľať na živote spoločnosti a uspokojivo sa rozvíjať ako jednotlivci a ako občania,

B.  keďže vzdelávanie mladých ľudí prispieva okrem iného k hodnotám, ako sú ich osobný rozvoj, lepšia sociálna integrácia a väčší zmysel pre zodpovednosť a iniciatívu,

C.  keďže miera predčasného ukončenia školskej dochádzky je rôzna v jednotlivých členských štátoch EÚ, ako aj mestách a regiónoch a sociálno-hospodárskych kategóriách obyvateľstva, a vplýva na ňu množstvo zložitých faktorov,

D.  keďže jedným z piatich hlavných cieľov stratégie Európa 2020 je znížiť podiel osôb, ktoré predčasne končia školskú dochádzku, pod 10 % a zvýšiť podiel mladých ľudí s vysokoškolským vzdelaním alebo rovnocennou úrovňou vzdelania aspoň na 40 %,

E.  keďže v roku 2003 členské štáty schválili cieľ 10 %, ale iba siedmim z nich sa podarilo toto kritérium splniť, a keďže v roku 2009 bola priemerná miera predčasného ukončenia školskej dochádzky 14,4 %,

F.  keďže napriek stálemu poklesu miery predčasného ukončenia školskej dochádzky v poslednom desaťročí má väčšina členských štátov stále rozdrobený a neadekvátne koordinovaný prístup k riešeniu tohto problému,

G.  keďže 24,1 % zo všetkých pätnásťročných v rámci členských štátov má nízku čitateľskú gramotnosť,

H.  keďže čítanie je nevyhnutným základným nástrojom všetkých mladých ľudí na dosiahnutie pokroku vo všetkých školských predmetoch a na ich začlenenie do sveta práce, na porozumenie informáciám a ich analýzu, na správnu komunikáciu a na účasť v kultúrnych činnostiach a keďže je preto nutné zaviesť osobitné opatrenia na nápravu nedostatkov v oblasti čítania,

I.  keďže predčasné ukončenie školskej dochádzky má vážne dôsledky na sociálnu súdržnosť EÚ a nielen na hospodársky rast, európsku kvalifikačnú základňu a sociálnu stabilitu, pretože poškodzuje kariérne možnosti, zdravie a blaho mladých ľudí, pričom nízka úroveň vzdelania je tiež hlavnou príčinou chudoby a zlého zdravotného stavu,

J.  keďže predčasné ukončenie školskej dochádzky prispieva ako hlavný faktor k nezamestnanosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu,

Charakteristika predčasného ukončenia školskej dochádzky

1.  zdôrazňuje, že základy budúceho vzdelávania a blaha dieťaťa sa kladú v prvých rokoch detstva a môžu pomôcť vštepiť myšlienku celoživotného vzdelávania, teda v období, počas ktorého je nutné podporovať otvorenosť ducha, učenie sa jazykov a vytváranie sociálnych väzieb, čo sú základné devízy v spoločnosti zajtrajška, a to s cieľom uľahčiť začleňovanie dieťaťa do školského aj sociálneho prostredia už od raného veku a bojovať tak proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky; opakuje výzvu zo svojho uznesenia o vzdelávaní v ranom detstve v Európskej únii, aby sa vytvoril európsky rámec pre vzdelávanie a opatrovateľské služby v ranom veku, a to už od najnižšieho veku, pričom je potrebné rozvíjať najmä bezplatné verejné služby jaslí a opatrovateľské služby;

2.  konštatuje, že predčasné ukončenie školskej dochádzky je zvlášť výrazné u detí z chudobného a znevýhodneného prostredia a u detí z rodín migrantov a že je často späté s chudobou a sociálnym vylúčením;

3.  navrhuje jazykovú podporu pre žiakov z prostredia migrantov;

4.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné prijať opatrenia, ktoré umožnia deťom z rómskej komunity a deťom bez dokladov prístup ku vzdelaniu;

5.  konštatuje, že 20 % rómskych detí nie je vôbec zapísaných do školy a 30 % ukončuje školskú dochádzku predčasne; zdôrazňuje, že hoci predčasné ukončenie školskej dochádzky je vo všeobecnosti bežnejšie u chlapcov než u dievčat, v prípade tradičných rómskych komunít existuje osobitná situácia, keď z dôvodu svadieb v ranom veku k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky dochádza častejšie u mladých rómskych dievčat a v nižšom veku (okolo 12. – 13. roku) než u chlapcov (okolo 14. – 15. roku); konštatuje, že v prípade tradičných rómskych komunít sú potrebné dodatočné pozitívne opatrenia na prekonanie predčasného ukončenia školskej dochádzky, ktoré vzniká v dôsledku týchto škodlivých tradičných zvykov;

6.  konštatuje, že neúčinné politiky v oblasti vyváženia pracovného a osobného života zvyšujú počet prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky a akademických neúspechov vo všeobecnosti a že je potrebné vystupňovať úsilie na zlepšenie týchto politík;

7.  berie na vedomie existenciu medzigeneračného cyklu, t. j. silnú tendenciu, že deti rodičov s predčasne ukončenou školskou dochádzkou samy predčasne končia školskú dochádzku; zdôrazňuje, že rodinná štruktúra má výrazný vplyv na schopnosť a motiváciu detí uspieť v škole;

8.  konštatuje, že pokiaľ ide o starostlivosť v ranom detstve, úloha rodiny a úzke vzťahy medzi deťmi a ich rodičmi majú počas prvých rokov života zásadný význam pre dobré začlenenie do školského prostredia;

9.  varuje pred dôsledkami osobitných porúch učenia a s nimi súvisiacich problémov, ktoré zvyšujú riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky v prípade detí, ktoré nimi trpia;

10.  nabáda členské štáty, aby deťom s poruchami učenia zabezpečovali aktivity mimo učebných osnov a mimoškolské aktivity v záujme rozvoja ich kľúčových zručností, ktoré sú na trhu práce zjavne potrebné;

11.  konštatuje, že predčasné ukončenie školskej dochádzky môže mať škodlivý vplyv na prístup ku kvalitnému celoživotnému vzdelávaniu;

12.  v tejto súvislosti upozorňuje na štúdie programu pre medzinárodné posudzovanie študentov (PISA) OECD, v ktorých sa uvádza, že pri študentoch vo vzdelávacích systémoch s nižším stupňom vertikálnej a horizontálnej diferenciácie je menšia pravdepodobnosť, že budú opakovať ročník alebo ich vylúčia zo školy; zdôrazňuje zistenie OECD, že študenti zo sociálne znevýhodneného prostredia najčastejšie opakujú ročník alebo sú vylúčení zo školy;

13.  zdôrazňuje zistenie OECD, že skorý výber študentov pre rôzne vzdelávacie dráhy zvyšuje sociálno-hospodársku nerovnosť v oblasti vzdelávacích príležitostí bez toho, že by to prinieslo akékoľvek zlepšenie priemernej výkonnosti daných vzdelávacích systémov;

14.  v tejto súvislosti upozorňuje na zistenie OECD, podľa ktorého má na komparatívnu výkonnosť školských systémov v rámci štúdií PISA negatívny vplyv presúvanie študentov z jednej školy na inú pre slabé výsledky, problémy so správaním alebo osobitné poruchy učenia a delenie študentov vo všetkých predmetoch na základe schopností;

15.  v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa OECD sú sociálno-hospodársky znevýhodnení študenti často znevýhodnení dvojnásobne, pretože chodia do škôl, ktoré sa vyznačujú rôznymi druhmi sociálno-hospodárskeho znevýhodnenia a v ktorých je menší počet učiteľov a s nižšou kvalifikáciou;

Potreba individuálneho prístupu

16.  konštatuje, že rovnosť príležitostí a možnosť výberu vo vzdelávaní, ako aj prístup ku kvalitnému vzdelávaniu pre jednotlivcov akéhokoľvek sociálneho, etnického či náboženského pôvodu – bez ohľadu na ich pohlavie alebo zdravotné postihnutie – má zásadný význam pri vytváraní spravodlivejšej, vyváženejšej a inkluzívnejšej spoločnosti, ktorá je činorodá, inovatívna a súdržná; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu verejných služieb;

17.  konštatuje, že školské vzdelávanie je jeden z najlepších spôsobov ako zabezpečiť, aby každý dostal rovnakú šancu uspieť a príležitosť nadobudnúť znalosti a zručnosti, ktoré mu umožnia začleniť sa do sveta práce, a tak prerušiť medzigeneračný cyklus; vyzýva na lepšiu koordináciu ponuky vzdelávacej podpory, na zvýšenie jej prístupnosti a na rozšírenie poskytovania sociálnych služieb a rodinnej pomoci;

18.  požaduje individuálny a inkluzívny prístup k vzdelávaniu začínajúci od raného školského vzdelávania a ranej školskej starostlivosti, čo v prípade potreby zahŕňa aj cielenú pomoc jednotlivcom, ktorým hrozí predčasné ukončenie školskej dochádzky, a to najmä pre deti a mládež so zdravotným postihnutím;

19.  žiada, aby sa vyvinulo väčšie úsilie o to, aby tento individuálny prístup umožnil osobitným spôsobom sa venovať žiakom, ktorí majú poruchy učenia spôsobené dyslexiou, dyspraxiou a dyskalkúliou alebo ktorí majú problémy s nedostatkom pozornosti alebo hyperaktivitou;

20.  konštatuje, že problémy vedúce k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky majú často korene mimo školy a že je potrebné ich odhaliť a riešiť;

21.  navrhuje stredným a odborným školám zriadiť poradenské služby oddelené od učiteľského personálu s cieľom umožniť študentom, ktorí majú problémy, aby sa o nich mohli dôverne porozprávať; zdôrazňuje, že pracovníci poskytujúci poradenstvo musia mať primeranú odbornú prípravu, a preto sú potrebné zariadenia na priebežnú odbornú prípravu pre osobitné zručnosti;

22.  žiada, aby sa ťažkosti, ktoré sa objavujú pri učení, riešili už v ranom štádiu, a navrhuje zavedenie účinných mechanizmov včasného varovania a následných opatrení, aby sa zabránilo vystupňovaniu problémov; poukazuje na to, že na dosiahnutie tohto cieľa je rozhodujúca mnohostranná komunikácia a užšia spolupráca medzi školou, rodičmi a vedúcimi predstaviteľmi komunity, ako aj miestne siete podpory s prípadným zapojením školských sprostredkovateľov;

23.  domnieva sa, že je vhodné zaviesť poradenské služby pre rodičov, a to so zreteľom na to, aký vplyv má rodina na vzdelanostný a sociálny vývoj žiakov;

24.  zdôrazňuje, že neúspechy detí a mladých ľudí sú často spôsobené neprimeranosťou obsahu školskej výučby vzhľadom na životné potreby detí a ich sociálne podmienené záujmy; pripomína, že príliš strnulý a jednotný charakter vzdelávacieho systému sťažuje individualizáciu práce so žiakom a bráni prepojeniu školskej výučby s každodennými potrebami;

25.  zasadzuje sa o lepšie poradenstvo v oblasti budúceho povolania a kvalitné programy zamerané na pracovnú prax, ako aj kultúrne a vzdelávacie návštevy a výmeny zabezpečované školou vrátane predstavenia podnikania, aby sa študentom priblížil svet práce a aby sa im umožnilo rozhodovať sa o povolaní so znalosťou veci; zdôrazňuje, že poradcovia v oblasti kariéry musia dostať primeranú a priebežnú odbornú prípravu, aby mohli aktívne pristupovať k osobám, ktoré by mohli predčasne ukončiť školskú dochádzku;

26.  uznáva, že je potrebné zaviesť rozhodné politiky zamerané na začlenenie žiakov s poruchami zmyslového vnímania do bežných škôl, a vyzýva členské štáty, aby skončili s politikami založenými na oddelenom osobitnom vzdelávaní;

27.  opakuje kľúčovú úlohu dobrovoľníctva ako faktoru sociálnej integrácie a vyzýva členské štáty, aby čo najviac zovšeobecnili tzv. európsku dobrovoľnícku službu ako faktor osobného, vzdelávacieho a odborného rozvoja;

28.  odporúča, aby sa v školách vytvorili poradenské programy s cieľom umožniť žiakom kontakt predovšetkým s bývalými žiakmi, a tak zabezpečiť výmenu informácií o rôznych možnostiach štúdia a kariéry;

29.  uznáva, že opakovanie ročníka môže osoby so slabými výsledkami negatívne poznamenať a nevedie nevyhnutne k lepším výsledkom; zdôrazňuje, že obmedzenie opakovania ročníka v členských štátoch, v ktorých sa hojne využíva, a jeho nahradenie individuálnou pružnou podporou je účinnejším spôsobom riešenia predčasného ukončenia školskej dochádzky;

30.  poukazuje na skutočnosť, že informačné a komunikačné technológie (IKT) môžu mať v rámci štruktúrovaných podmienok vyučovania pozitívny vplyv a môžu podporovať motiváciu a učenie sa; navrhuje, aby členské štáty podporovali a posilňovali prístup žiakov k IKT od prvých rokov školského vzdelávania a aby vytvorili programy odbornej prípravy pre učiteľov;

31.  konštatuje, že sociálny a finančný tlak na znevýhodnené rodiny môže študentov nútiť, aby predčasne zanechali školu a vstúpili na trh práce s cieľom doplniť rodinné prostriedky; vyzýva členské štáty, aby zvážili zavedenie systému finančnej podpory v závislosti od finančnej situácie dotknutých osôb pre tých, ktorí ju potrebujú, s cieľom bojovať proti tomuto problému; vyzýva ich, aby finančne pomáhali rodičom, ktorí venujú svojim deťom lásku a čas v prvých rokoch ich života a zabezpečujú spoločnosti prínos v budúcnosti, pričom takto investujú do ľudského kapitálu, ktorý je veľmi často podhodnotený;

32.  navrhuje zavedenie ďalších redistribučných opatrení, ako je bezplatné poskytovanie školskej stravy, učebníc a nevyhnutného športového náčinia, aby sa znížili dôsledky sociálnej nerovnosti a zároveň sa bojovalo proti nebezpečenstvu stigmatizácie týchto žiakov;

33.  upozorňuje na potrebu ponúknuť dodatočnú podporu žiakom so zdravotným postihnutím s cieľom znížiť riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky a zabezpečiť im primerané vzdelanie;

34.  zdôrazňuje zásadný význam systémov štátneho vzdelávania najvyššej kvality, v ktorých je učenie sa bezplatné a prístupné každému a ktoré sa uskutočňuje v bezpečnom a priaznivom prostredí;

35.  vyzýva na vyvinutie osobitného úsilia s cieľom zabrániť šikanovaniu a násiliu na školách a bojovať proti tomuto javu;

36.  pripomína význam zvyšovania počtu žiakov, ktorí ukončia prvú časť stredoškolského vzdelávania, čo podporí nadobudnutie základných zručností;

Spoločná zodpovednosť

37.  zdôrazňuje, že subjektov, ktoré môžu bojovať proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky, je mnoho: zdôrazňuje, že sú to nielen rodičia a všetky vzdelávacie subjekty, ale aj verejné orgány, celoštátne aj miestne, a vyzýva na užšiu spoluprácu medzi všetkými týmito subjektmi i miestnymi zdravotnými a sociálnymi službami; poznamenáva, že tzv. spoločný prístup môže dotknutým osobám účinne pomôcť prekonať viacnásobné prekážky pri dosahovaní úspechu vo vzdelávaní a zamestnaní; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam príspevkov na štúdium, vďaka ktorým deti zo znevýhodneného prostredia môžu mať rovnaké príležitosti ako ostatné deti;

38.  nabáda členské štáty, aby pripravili opatrenia na boj proti stereotypom existujúcim v najviac znevýhodnených socio-kultúrnych prostrediach, ktoré spôsobujú ich predčasnú orientáciu na krátkodobú odbornú prípravu bez ohľadu na školské výsledky ich detí;

39.  navrhuje, aby stratégie v oblasti predčasného ukončenia školskej dochádzky vychádzali z analýzy hlavných príčin predčasného ukončenia školskej dochádzky, ktorú uskutočnia príslušné orgány na miestnej a regionálnej úrovni a ktorá bude zahŕňať rozličné skupiny žiakov, škôl, regiónov a obcí;

40.  trvá na tom, že je potrebné posilniť osobitnú väzbu, ktorá spája rodičov s deťmi, keďže je veľmi dôležitá pre rozvoj a budúcu rovnováhu detí a pre dobrý priebeh ich školského vzdelávania; zdôrazňuje, že starostlivosť o malé deti prináša spoločnosti pridanú hodnotu a umožňuje znížiť náklady, ktoré vznikajú v dôsledku páchania trestných činov mladistvými, kriminality, depresie a iných problémov spôsobených stratou stability, ktorá vedie deti k tomu, že zanechajú školu;

41.  zdôrazňuje, že do diskusie o príprave a uskutočňovaní politík a programov v oblasti predčasného ukončenia školskej dochádzky sa musia zapojiť mladí ľudia, a to aj tí, ktorí ukončili školskú dochádzku predčasne; konštatuje, že aktívne zapojenie študentov, napríklad prostredníctvom študentských rád, ich môže motivovať tým, že zlepší ich pocit začlenenia do diskusií, ktoré sa týkajú ich vlastného akademického úspechu;

42.  zdôrazňuje, že je potrebné dôkladne zanalyzovať účinnosť súčasných vnútroštátnych stratégií, aby sme mali k dispozícii informácie, ktoré možno použiť na výmenu skúseností a najlepších postupov medzi členskými štátmi;

43.  navrhuje, aby členské štáty urobili rodičov zodpovednými za vzdelávanie ich detí až do zavŕšenia 18. roku života, aby sa tak povinná školská dochádzka predĺžila o dva roky zo 16. na 18. rok života dieťaťa alebo aby bola ukončená stredoškolským vzdelaním;

44.  uznáva, že môže byť ťažké zmapovať všetky zásahy, ktoré v členských štátoch poskytujú rôzne subjekty, malo by sa to však podporovať v záujme výmeny osvedčených postupov; zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie týchto rozmanitých služieb na úrovni EÚ i v rámci členských štátov medzi celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili a rozvíjali politiky, ktoré by umožnili včasné odhalenie tých osôb, u ktorých je najväčšia pravdepodobnosť, že predčasne ukončia školskú dochádzku;

46.  konštatuje, že cielené poskytovanie kvalitného vzdelania a kvalitnej starostlivosti v ranom detstve dobre vyškolenými odborníkmi vedie k zníženiu miery predčasného ukončenia školskej dochádzky;

47.  vyzýva členské štáty, aby investovali do odbornej prípravy učiteľov a kvalifikovaných pracovníkov, a to v predškolskom i povinnom vzdelávaní, a aby pravidelne revidovali a aktualizovali vzdelávacie systémy a programy s cieľom priebežne rozvíjať zručnosti vyučujúcich; zdôrazňuje význam zaraďovania detí do školského prostredia od čo najnižšieho veku a navrhuje zamestnávať v školách pedagogických asistentov na prácu so slabo prospievajúcimi žiakmi a na pomoc učiteľom v ich práci, ako aj pomocných pracovníkov na pomoc so školským vzdelávaním detí so zdravotným postihnutím v bežnom školskom prostredí alebo v štruktúrach školského vzdelávania prispôsobených ich postihnutiu;

48.  zdôrazňuje, že doplnková pedagogická pomoc na školách je jednou zo základných podmienok podpory žiakov, ktorí majú ťažkosti s učením, a že je dôležité povzbudzovať a podporovať žiakov, ktorí sa cítia sklamaní a opustení školským a rodinným prostredím; naliehavo vyzýva členské štáty, aby investovali do odbornej prípravy a sociálnej pomoci rodičom, ktorí sa rozhodnú zostať doma, aby sa starali o svoje deti počas prvých rokov ich života;

49.  pripomína členským štátom, že sú povinné predložiť národné akčné plány, a žiada Európsku komisiu, aby mu v lehote jedného roka predložila prieskum, analýzu a hodnotenie týchto akčných plánov;

50.  zdôrazňuje, že pozitívne vzťahy medzi učiteľmi a študentmi sú dôležité pre zapojenie mladých ľudí do vzdelávacieho procesu; preto nabáda členské štáty, aby investovali do vhodnej odbornej prípravy pre učiteľov s cieľom zabezpečiť, aby mali zručnosti potrebné na zapojenie a motivovanie svojich žiakov;

51.  vyzýva inštitúcie zabezpečujúce odbornú prípravu učiteľov, aby vypracovali programy na zdokonalenie zručností vyučujúcich, ktoré do pedagogických, psychologických a metodologických činností zahrnú prácu s rizikovou skupinou žiakov s veľkým počtom zameškaných hodín a bez motivácie učiť sa, a aby dali učiteľom a rodičom k dispozícii viac metodických diel;

52.  pripomína, že je potrebné zaviesť pedagogickú terapiu založenú na vzájomnej komunikácii a pomocou vzdelávacích a didaktických opatrení pôsobiť na príčiny a symptómy ťažkostí, s ktorými sa deti počas vzdelávania stretávajú, a to s cieľom odstrániť školské neúspechy a ich dôsledky;

53.  uznáva, že učitelia potrebujú sociálne zručnosti a potrebný čas na spoznanie a podporu rozličných štýlov vzdelávania, ako aj slobodu a priestor na použitie odlišných výučbových a vzdelávacích metód po dohode so študentmi;

54.  poznamenáva, že študenti musia byť čo najskôr informovaní o možnostiach ďalšej kariéry, ktoré majú k dispozícii, a navrhuje, aby školy a univerzity nadväzovali partnerstvá s miestnymi orgánmi, organizáciami a združeniami, ktoré im umožnia stretávať sa so špecialistami z rôznych odborov a tiež naučiť sa viac o podnikaní;

55.  zdôrazňuje význam primeranej veľkosti tried a skupín a podnetného a inkluzívneho prostredia na vzdelávanie pre mladých ľudí;

56.  ďalej konštatuje, že časté zmeny vyučujúcich v danej triede, vyučovanie v škole na dve zmeny a zlá koncepcia rozvrhov majú tiež negatívny vplyv na schopnosti žiakov efektívne nadobúdať znalosti a spôsobujú negatívne postoje k povinnému školskému vzdelávaniu;

Rozličné prístupy ku vzdelávaniu

57.  uznáva právo všetkých na celoživotné vzdelávanie, ktoré zahŕňa nielen formálne vzdelávanie, ale aj neformálne vzdelávanie a informálne učenie;

58.  vyzýva členské štáty a regionálne samosprávy s právomocami v oblasti vzdelávania, aby uznávali a validovali znalosti osvojené neformálnym a informálnym spôsobom, a tak uľahčovali návrat ľudí do vzdelávacieho systému;

59.  uznáva prínos športu, kultúrnych činností, dobrovoľníctva a aktívneho občianstva v tom, že ponúkajú fórum pre neformálne vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie;

60.  zdôrazňuje význam rozličných spôsobov vzdelávania žiakov, keď sa kombinuje všeobecné vzdelávanie a odborné vzdelávanie, a je presvedčený, že práve ich správna kombinácia, a to podľa veku a dispozícií žiakov, dá žiakom najväčšiu šancu získať kvalitné pracovné miesto; v tomto smere pripomína dôležitosť podpory prechodových mostíkov medzi vzdelávacím systémom a svetom práce, ako aj medzi systémami odbornej prípravy; zdôrazňuje tiež dôležitosť možností naučiť sa druhý európsky jazyk pre uľahčenie pohybu mládeže a pre motivovanie mladých ľudí k tomu, aby si vytvorili záujmy a perspektívy mimo vlastného úzkeho prostredia;

61.  zdôrazňuje pridanú hodnotu iniciatív a programov určených pre rodičov, ktoré im umožňujú prístup k zlepšovaniu ich vzdelania založený na celoživotnom vzdelávaní, a teda posilňujú výučbu a učenie sa doma s ich deťmi;

62.  požaduje modernizáciu pomôcok školských inštitúcií vzhľadom na možnosti, ktoré ponúka digitalizácia pedagogických metód; žiada tiež, aby sa zohľadňovali kvalifikácie potrebné pre budúce zamestnania, napríklad ovládanie jazykov alebo digitálne zručnosti;

63.  vyzýva členské štáty, aby zohľadňovali požiadavky pracovného trhu a aby podnikli kroky na zvýšenie prestíže odbornej kvalifikácie a pritom posilnili spoluprácu medzi inštitúciami poskytujúcimi odborné vzdelanie a podnikmi, aby študenti s rôznymi schopnosťami považovali takéto inštitúcie za perspektívnu alternatívu;

64.  zdôrazňuje, že zásada „naučiť sa učiť“ by mala byť v centre všetkých školských osnov; konštatuje, že aktívne metódy výučby sú mimoriadne dôležité na to, aby sa u mladých ľudí vzbudil väčší záujem o vzdelávanie a prehlbovanie vedomostí, a navrhuje, aby sa do nich zahrnuli nové technologické aplikácie, napríklad tie, ktoré ponúka internet vecí, s cieľom zvýšiť ich motiváciu a zlepšiť ich výsledky;

65.  zdôrazňuje význam vytvorenia a podpory činností mimo vzdelávacieho systému; domnieva sa, že prístup pre všetkých k mimoškolským aktivitám, či už športovým, kultúrnym alebo len oddychovým, môže znížiť úroveň záškoláctva a predčasného ukončenia školskej dochádzky a je osobitne dôležitý pre vzdelávanie detí;

66.  zdôrazňuje, že mimoškolské aktivity by sa mali rozvíjať v rámci škôl, keďže to pomáha vytvárať „pozitívny“ obraz školského prostredia; uznáva, že dať žiakom viac dôvodov ísť do školy je spôsob, ako predchádzať predčasnému ukončeniu školskej dochádzky;

67.  uznáva úlohu mládežníckych organizácií pri predchádzaní predčasnému ukončeniu školskej dochádzky prostredníctvom neformálneho vzdelávania, ktoré poskytuje mladým ľuďom dôležité zručnosti, zmysel pre zodpovednosť a vyššie sebavedomie;

68.  uznáva, že vo všetkých členských štátoch EÚ dosiahnu všetci študenti škôl len zriedka primeranú úroveň jazykovej a matematickej gramotnosti, čo prispieva k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky; zdôrazňuje, že členské štáty by mali naliehavo stanoviť ciele, ktoré zabezpečia, že všetci žiaci opustia prvý stupeň základnej školy so schopnosťou čítať, písať a počítať na úrovni primeranej svojmu veku; okrem toho zastáva názor, že členské štáty by mali vytvoriť systémy jazykovej a matematickej gramotnosti, ktoré umožnia študentom, ktorí počas svojho formálneho vzdelávania tieto základné schopnosti nenadobudli, aby to čo najskôr dohnali;

Riešenia v podobe tzv. druhej šance

69.  vyzýva členské štáty, aby realizáciou vhodných programov našli spôsoby, ako opätovne začleniť do školského systému tých, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, napríklad prostredníctvom tzv. škôl druhej šance, ktoré ponúkajú prispôsobené učebné prostredie pomáhajúce mladým ľuďom znovu získať sebadôveru a dôveru vo svoju schopnosť učiť sa;

70.  konštatuje, treba zaviesť primerané systémy identifikácie a monitorovania dotknutých žiakov, zvyšovať informovanosť a merať výsledky, aby sa tieto opatrenia zamerané na opätovné začlenenie dostali k tým, ktorí ich najviac potrebujú;

71.  zdôrazňuje, že najvyššie miery opätovného začlenenia sa dosahujú prostredníctvom programov, ktoré riešia individuálne potreby osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku; vyzýva vzdelávacie inštitúcie, aby pri príprave programov pre tieto osoby rešpektovali ich potreby a práva;

72.  zdôrazňuje potrebu organizovať na miestnej úrovni činnosti, ktoré nabádajú ľudí k návratu do školy a ktoré podporujú pozitívne prostredie pre ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku a chcú sa vrátiť;

73.  konštatuje, že v členských štátoch sa uskutočnil len veľmi obmedzený počet hodnotení rozličných opatrení zameraných na opätovné začlenenie; vyzýva preto členské štáty, aby monitorovali a posudzovali svoje programy zamerané na opätovné začlenenie a aby stanovili ciele v oblasti zlepšenia;

74.  zdôrazňuje potrebu zanalyzovať jav opakovania ročníka a jeho vplyv na úroveň predčasného ukončenia školskej dochádzky, pričom zdôrazňuje aj význam individuálnych programov pre jednotlivých žiakov;

75.  naliehavo žiada členské štáty, aby zriadili viac škôl druhej šance, a to jednak posilňovaním obsahu ich osnov a ich materiálneho a technického vybavenia a jednak výrazným zvýšením kapacity dostupných pedagogických pracovníkov, keďže tieto školy sa stávajú významným nástrojom na opätovné začlenenie jednotlivcov, ktorí prekĺzli cez sieť formálneho vzdelávacieho systému;

Vzdelávací systém a zamestnávanie

76.  poukazuje na to, že pokles predčasného ukončenia školskej dochádzky na najviac 10 %, ktorým by sa splnil hlavný cieľ stratégie EÚ 2020, by mal vplyv na zníženie nezamestnanosti mladých ľudí a na zlepšenie miery zamestnanosti, pretože v súčasnosti je nezamestnaných 52 % ľudí, ktorí ukončili školskú dochádzku, a podľa teoretických odhadov sa počet pracovných miest, ktoré sú k dispozícii pracovníkom s nízkou kvalifikáciou alebo tým, ktorí nemajú žiadnu kvalifikáciu, v nadchádzajúcich rokoch ešte viac zníži; pripomína, že znížením úrovne predčasného ukončenia školskej dochádzky len o 1 % by bolo možné získať 500 000 potenciálnych kvalifikovaných pracovníkov;

77.  zastáva názor, že predčasné ukončenie školskej dochádzky sa premieta do premeškaných príležitostí pre mladých ľudí a straty sociálneho a hospodárskeho potenciálu pre EÚ ako celok; vyzdvihuje skutočnosť, že popri vplyve súčasných demografických zmien si európske krajiny nemôžu dovoliť takéto ohromné mrhanie talentom, a zdôrazňuje, že tento trend treba vnímať v súvislosti s trhom práce a úrovňou konkurencieschopnosti EÚ, ktoré budú mať tendenciu uprednostňovať osoby s vyšším vzdelaním; pripomína, že zlepšenie úrovne vzdelania pomôže zvrátiť tento trend, keďže vyššia úroveň zručností zabezpečí inteligentný rast a vyriešenie jedného z hlavných rizikových faktorov v oblasti nezamestnanosti a chudoby pripraví cestu inkluzívnemu rastu;

78.  zdôrazňuje spojitosť medzi predčasným ukončením školskej dochádzky a nezamestnanosťou mládeže; konštatuje, že viac než polovica mladých ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, bola v roku 2009 v EÚ nezamestnaná a že predčasné ukončenie školskej dochádzky môže viesť k nadmernej závislosti na neistých pracovných miestach a môže prehĺbiť problém štrukturálnej nezamestnanosti širšieho obyvateľstva;

79.  konštatuje, že u osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, je menej pravdepodobné, že sa aktívne zapoja do sociálneho a hospodárskeho podnikania, čo má negatívny vplyv na hospodárstvo a spoločnosť;

80.  zdôrazňuje význam boja proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky, a to aj so zreteľom na demografické trendy v EÚ;

81.  konštatuje, že dlhodobé hospodárske a sociálne dôsledky predčasného ukončenia školskej dochádzky vytvárajú výrazné riziko chudoby a že boj proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky je spôsob, ako predchádzať sociálnemu vylúčeniu mladých ľudí; považuje preto znižovanie počtu osôb, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku, za kľúčové opatrenie na dosiahnutie cieľa − ktorý je súčasťou stratégií na vnútroštátnej i európskej úrovni − vymaniť aspoň 20 miliónov ľudí z rizika chudoby a naliehavo žiada členské štáty, aby neznižovali hornú vekovú hranicu povinnej školskej dochádzky;

82.  vyzýva zamestnávateľov, aby podľa možnosti nabádali mladých pracovníkov, ktorí nedosiahli vyššie stredné vzdelanie, aby ho získali, a to prostredníctvom zavedenia interných politík zameraných na zosúladenie štúdia a práce; v tomto smere pripomína, že je potrebné podporovať účasť študentov na programe Leonardo da Vinci;

83.  vyzýva preto členské štáty, aby čo najskôr vytvorili politiky podnecujúce vytváranie nových pracovných miest založených na nových zručnostiach;

84.  zdôrazňuje, že je potrebné prispôsobiť vzdelávacie systémy, aby boli schopné plniť požiadavky trhu práce; pripomína, že v situácii, keď bude v budúcnosti zriedkavé, aby človek strávil celý pracovný život v jednom sektore, je potrebné, aby si žiaci osvojili širokú škálu schopností, napríklad kreativitu, kreatívne myslenie, všeobecné zručnosti a schopnosť rýchlo a pružne sa prispôsobovať meniacim sa podmienkam a požiadavkám;

85.  naliehavo žiada členské štáty, aby s pomocou Komisie účinne konali s cieľom zaznamenať podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave, a riešiť tento problém;

86.  navrhuje rozšíriť možnosť podnikových stáží, ktoré by prebiehali súbežne so školským vzdelávaním;

87.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali ešte viac zlepšiť svoje systémy vzdelávania a odbornej prípravy, aby potreby jednotlivca lepšie zodpovedali potrebám trhu práce, a to aj prostredníctvom riešenia problémov základných zručností (schopnosť čítať, písať a počítať), podpory odborného vzdelávania a odbornej prípravy a prijatím opatrení na uľahčenie prechodu medzi školou a trhom práce;

88.  konštatuje, že chlapci predčasne ukončujú školskú dochádzku častejšie a že nám hrozí vytvorenie nižšej triedy mladých, nezamestnaných mužov s nízkym alebo žiadnym vzdelaním a malými šancami stať sa súčasťou trhu práce a spoločnosti vo všeobecnosti; naliehavo žiada členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť chlapcom, ktorí majú problém prispôsobiť sa školskému prostrediu, a aby neznižovali vek ukončenia povinnej školskej dochádzky;

89.  vzhľadom na to, že prípady krátkodobého a neistého zamestnania sa častejšie vyskytujú medzi ľuďmi s nízkym vzdelaním, vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby snahy o umožnenie návratu na trh práce osobám, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, boli vždy sprevádzané dodatočnými programami odbornej prípravy s cieľom zlepšiť ich budúce vyhliadky na zamestnanie;

90.  poukazuje na to, že investície do rekvalifikácie a modernizácie kurzov odbornej prípravy sú nevyhnutné pre pomoc so začleňovaním osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, do trhu práce;

91.  zdôrazňuje potrebu zaktualizovať zručnosti ponúkané v technickej odbornej príprave a účinnejšie zladiť ponúkané špecializácie s požiadavkami trhu práce, keďže prepojenie vzdelania a zamestnania je neoddeliteľnou súčasťou boja proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky;

92.  domnieva sa, že v záujme boja proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky je nutné prepojiť politiky v oblasti vzdelávania s politikami zameranými na podporu hospodárskej obnovy, a teda na tvorbu trvalých pracovných miest a odvrátenie akéhokoľvek predčasného ukončenia školskej dochádzky, krátkodobého a neistého zamestnania a urýchlenia úniku mozgov;

93.  odporúča, aby sa odborná príprava v oblasti NIKT (nových informačných a komunikačných technológií) a jazykových technológií začínala v ranom veku, keďže ide o mimoriadne užitočné komunikačné prostriedky, ktoré si mládež dokáže rýchlo osvojiť;

Politiky EÚ

94.  víta návrh Komisie na odporúčanie Rady o politikách na zníženie počtu prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky, v ktorom je navrhnutý rámec komplexných politík pre túto oblasť, analýza príčin predčasného ukončenia školskej dochádzky na celoštátnej a miestnej úrovni v každom členskom štáte, posúdenie účinnosti existujúcich opatrení a začlenenie opatrení na prevenciu, zasahovanie a kompenzáciu do boja proti tomuto javu;

95.  domnieva sa, že európsky rámec komplexných stratégií boja proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky by mohol byť pre členské štáty užitočným usmernením pri zisťovaní, aký má byť správny prístup k aktualizácii súčasných politík a rozvoju ich národných programov reforiem, pričom je potrebné, aby tento rámec plne rešpektoval zásadu subsidiarity;

96.  varuje, že možné zníženie verejných výdavkov na školstvo pre hospodársku krízu a úsporné rozpočtové politiky zavádzané v členských štátoch budú mať negatívny vplyv, pretože ešte viac zvýšia počet osôb predčasne ukončujúcich školskú dochádzku v EÚ;

97.  zdôrazňuje, že ak sa investuje viac finančných prostriedkov do boja proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky, môže to dlhodobo zabraňovať vzniku závislosti mladých ľudí od sociálneho zabezpečenia;

98.  v kontexte rozpočtu EÚ na rok 2012 podporuje navrhovaný pilotný projekt pre mládež, ktorého cieľom je záruka začlenenia mladých ľudí a ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, do trhu práce;

99.  zasadzuje sa za cielené, efektívne a koherentné využívanie štrukturálnych fondov, najmä Európskeho sociálneho fondu (ESF), na plné vykonávanie stratégií týkajúcich sa mládeže, predovšetkým pre osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, v záujme podpory ich sociálneho začlenenia prostredníctvom osobitných programov v každom členskom štáte, zabezpečenia kvalitného vzdelávania pre všetkých a zabránenia predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a záškoláctvu;

100.  konštatuje, že problém predčasného ukončenia školskej dochádzky sa v jednotlivých krajinách aj v rámci regiónov líši, a preto naň neexistuje univerzálne riešenie;

101.  víta a podporuje plány Rady sledovať sociálnu situáciu detí, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, prostredníctvom zhromaždenia údajov zo všetkých členských štátov; vyzýva Komisiu, aby túto iniciatívu podporovala;

102.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vykonali hĺbkovú analýzu problému predčasného ukončenia školskej dochádzky a aby pritom zohľadnili požiadavky na ochranu údajov s cieľom zistiť hlavné príčiny na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

103.  poznamenáva však, že na analýzu hlavných príčin predčasného ukončenia školskej dochádzky sú potrebné komplexnejšie, konzistentnejšie a ucelenejšie údaje z členských štátov;

104.  žiada viac finančných prostriedkov na program EÚ v oblasti celoživotného vzdelávania, ktorý zvyšuje mobilitu žiakov a učiteľov, zlepšuje výmenu najlepších postupov a prispieva k zlepšeniu metód výučby a učenia, a zlepšenie prístupnosti tohto programu; navrhuje efektívnejšie využívanie financovania, ktoré ponúkajú štrukturálne fondy EÚ na zavedenie opatrení na predchádzanie vysokému počtu zameškaných vyučovacích hodín;

105.  zdôrazňuje význam programu EÚ v oblasti celoživotného vzdelávania a jeho štyroch častí, ktorými sú programy Comenius, Erasmus, Leonardo da Vinci a Grundtvig, pričom program Comenius má v rámci boja proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky mimoriadne dôležitú úlohu;

106.  vyzýva Komisiu, aby podporovala zviditeľnenie akčného programu Comenius v oblasti mobility jednotlivých žiakov, čo môže prispieť k zníženiu predčasného ukončenia školskej dochádzky;

o
o   o

107.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 45. (2) Ú. v. EÚ C 319, 13.12.2008, s. 20. (3) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2. (4) Ú. v. EÚ C 301, 11.12.2009, s. 5. (5) Ú. v. EÚ C 135, 26.5.2010, s. 2. (6) Ú. v. EÚ C 250 E, 25.10.2007, s. 102. (7) Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 24. (8) Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 12. (9) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 8. (10) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 21. (11) Prijaté texty, P7_TA(2011)0092. (12) Prijaté texty, P7_TA(2011)0231.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o spoločnom texte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce, ktorý schválil zmierovací výbor (PE-CONS 00059/2011 – C7-0379/2011 – 2010/0059(COD))

P7_TA(2011)0532 A7-0403/2011

(Riadny legislatívny postup: tretie čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na spoločný text schválený zmierovacím výborom a príslušné vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (PE-CONS 00059/2011 – C7-0379/2011),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0102),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v druhom čítaní(2) k pozícii Rady v prvom čítaní(3),

–  so zreteľom na stanovisko Komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Európskeho parlamentu k pozícii Rady v prvom čítaní (KOM(2011)0179),

–  so zreteľom na pozíciu Rady v druhom čítaní,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 69 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu svojej delegácie v zmierovacom výbore (A7-0403/2011),

1.  schvaľuje spoločný text;

2.  vyhlasuje, že v duchu kompromisu je pripravený prijať kompromisný balík, keďže trvanie súčasného nástroja sa pomaly končí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dôsledku nepružnosti Rady nebolo možné ďalej zlepšiť text nástroja rozvojovej spolupráce/balíka sprievodných opatrení týkajúcich sa banánov (DCI/BAM), najmä v súvislosti s úlohou Európskeho parlamentu v strategických rozhodnutiach, kde je mimoriadne dôležité rovnocenné postavenie spoluzákonodarcov; zdôrazňuje, že tento výsledok nestanovuje precedens pre budúce rokovania o vonkajších finančných nástrojoch po roku 2013; vyhlasuje, že v súlade s kritériami určenými v článku 290 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bude trvať na využití delegovaných aktov vždy v prípadoch, keď ide o strategické politické rozhodnutia o financovaní a plánovaní v súvislosti s týmito nástrojmi;

3.  potvrdzuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

5.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

6.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby po dohode s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie, spolu s vyhláseniami Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, v Úradnom vestníku Európskej únie;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto legislatívne uznesenie Rade, Komisii, ako aj národným parlamentom.

Príloha k legislatívnemu uzneseniu

Vyhlásenie Komisie o programe sprievodných opatrení týkajúcich sa banánov v rámci nástroja rozvojovej spolupráce

Pokiaľ ide o osobitný prípad sprievodných opatrení týkajúcich sa banánov a na účely zdôvodnenia a cieľov programu, ako sa uvádzajú v článku 17a nariadenia o nástroji financovania rozvojovej spolupráce, Európska komisia potvrdzuje, že pri určovaní orientačného rozdelenia zdrojov pre jednotlivé krajiny bude objektívnym a jednotným spôsobom uplatňovať metodiku, v ktorej sa prihliadne na dôležitosť sektora banánov a na situáciu v oblasti hospodárstva a rozvoja v jednotlivých oprávnených prijímajúcich krajinách.

Komisia vyhlasuje, že má v úmysle uplatniť metodiku, ktorou sa prvým dvom kritériám dá približne rovnaká váha, zatiaľ čo tretie kritérium sa použije ako koeficient rozvoja. Cieľom tejto metodiky je pripisovať vo všetkých prijímajúcich krajinách rovnakú dôležitosť ich úrovni obchodu s banánmi s Európskou úniou a významu vývozu banánov do Únie pre hospodárstvo jednotlivých prijímajúcich krajín. Podľa relatívnej úrovne rozvoja sa pridelené zdroje prispôsobia v prospech krajín s nižšou úrovňou rozvoja v súlade s rozvojovými cieľmi Únie, ako sa uvádzajú v zmluvách a nástroji rozvojovej spolupráce.

Vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o používaní delegovaných aktov v rámci budúceho viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020

Európsky parlament a Rada berú na vedomie oznámenie Komisie s názvom „Rozpočet stratégie Európa 2020“ (KOM(2011)0500(4)), najmä v súvislosti s navrhovaným používaním delegovaných aktov v rámci budúcich nástrojov vonkajšieho financovania, a očakávajú legislatívne návrhy, ktoré sa riadne zvážia.

(1) Prijaté texty, 21.10.2010, P7_TA(2010)0382. (2) Prijaté texty, 3.2.2011, P7_TA(2011)0030. (3) Ú. v. EÚ C 7 E, 12.1.2011, s. 17. (4) Komisia vo svojom oznámení s názvom „Rozpočet stratégie Európa 2020“ (KOM(2011)0500) uvádza, že:„Okrem toho v rámci právneho základu rôznych budúcich nástrojov bude navrhnuté rozšírené využitie delegovaných aktov s cieľom umožniť väčšiu flexibilitu pri riadení politík počas rozpočtového obdobia, pri rešpektovaní daností oboch zložiek legislatívneho orgánu.“a„Usudzuje sa, že sa musí zvýšiť demokratická kontrola v oblasti vonkajšej pomoci. V prípade niektorých hľadísk uvedených programov by sa to mohlo dosiahnuť využívaním delegovaných aktov v súlade s článkom 290 zmluvy. A to nie iba zrovnoprávnením spoluzákonodarcov, ale aj zaistením väčšej flexibility pri plánovaní. V prípade ERF sa navrhuje, aby sa kontrola zosúladila s nástrojom rozvojovej spolupráce, pričom by sa zároveň zohľadnili osobitosti tohto nástroja.“

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o spoločnom texte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1934/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami, ktorý schválil zmierovací výbor (PE-CONS 00056/2011 – C7-0376/2011 – 2009/0059(COD))

P7_TA(2011)0533 A7-0401/2011

(Riadny legislatívny postup: tretie čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na spoločný text schválený zmierovacím výborom a príslušné vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (PE-CONS 00056/2011 – C7-0376/2011),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2009)0197),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v druhom čítaní(2) k pozícii Rady v prvom čítaní(3),

–  so zreteľom na stanovisko Komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Európskeho parlamentu k pozícii Rady v prvom čítaní (KOM(2011)0167),

–  so zreteľom na pozíciu Rady v druhom čítaní,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 69 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu svojej delegácie v zmierovacom výbore (A7-0401/2011),

1.  schvaľuje spoločný text;

2.  potvrdzuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

5.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt po tom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby po dohode s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie, spolu s vyhláseniami Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, v Úradnom vestníku Európskej únie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto legislatívne uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

Príloha k legislatívnemu uzneseniu

Vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o používaní delegovaných aktov v rámci budúceho viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020

Európsky parlament a Rada berú na vedomie oznámenie Komisie s názvom „Rozpočet stratégie Európa 2020“ (KOM(2011)0500(4)), najmä v súvislosti s navrhovaným používaním delegovaných aktov v rámci budúcich nástrojov vonkajšieho financovania, a očakávajú legislatívne návrhy, ktoré sa riadne zvážia.

Vyhlásenie Komisie k článku 16

Nariadenie sa zaoberá podporou viacerých špecifických činností, ktoré nepatria do rámca oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA), v krajinách, na ktoré sa vzťahuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (nariadenie (ES) č. 1905/2006 o nástroji financovania rozvojovej spolupráce). Nariadenie by malo byť jednorazovým riešením tejto záležitosti.

Komisia opätovne potvrdzuje, že odstránenie chudoby vrátane plnenia rozvojových cieľov tisícročia je hlavným cieľom jej rozvojovej spolupráce a zostáva prioritou.

Pripomína, že finančná referenčná suma stanovená v článku 16 pre krajiny, ktoré sa uvádzajú v prílohe II, sa bude čerpať z rozpočtových položiek určených pre činnosti, ktoré nepatria do rámca oficiálnej rozvojovej pomoci.

Komisia ďalej potvrdzuje svoj zámer rešpektovať finančnú referenčnú sumu stanovenú v článku 38 nástroja financovania rozvojovej spolupráce (nariadenie (ES) č. 1905/2006) na obdobie rokov 2007 – 2013, ako aj ustanovenia toho istého nariadenia, ktoré sa týkajú plnenia kritérií pre ODA. Pripomína, že podľa jej súčasného finančného plánovania sa táto referenčná suma v roku 2013 prekročí.

Komisia v tejto súvislosti zamýšľa predložiť návrhy rozpočtov, ktorými by sa zabezpečilo napredovanie v oblasti rozvojovej pomoci pre Áziu a Latinskú Ameriku podľa nariadenia (ES) č. 1905/2006 o nástroji financovania rozvojovej spolupráce v uvedenom období do roku 2013 tak, aby vo všeobecnosti neboli dotknuté sumy pre ODA, ktoré sú v súčasnosti naplánované v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce a v rozpočte EÚ.

(1) Prijaté texty, 21.10.2010, P7_TA(2010)0381. (2) Prijaté texty, 3.2.2011, P7_TA(2011)0033. (3) Ú. v. EÚ C 7 E, 12.1.2011, s. 1. (4) Komisia vo svojom oznámení s názvom „Rozpočet stratégie Európa 2020“ (KOM(2011)0500) uvádza, že: „Okrem toho v rámci právneho základu rôznych budúcich nástrojov bude navrhnuté rozšírené využitie delegovaných aktov s cieľom umožniť väčšiu flexibilitu pri riadení politík počas rozpočtového obdobia, pri rešpektovaní daností oboch zložiek legislatívneho orgánu.“ a „Usudzuje sa, že sa musí zvýšiť demokratická kontrola v oblasti vonkajšej pomoci. V prípade niektorých hľadísk uvedených programov by sa to mohlo dosiahnuť využívaním delegovaných aktov v súlade s článkom 290 zmluvy. A to nie iba zrovnoprávnením spoluzákonodarcov, ale aj zaistením väčšej flexibility pri plánovaní. V prípade ERF sa navrhuje, aby sa kontrola zosúladila s nástrojom rozvojovej spolupráce, pričom by sa zároveň zohľadnili osobitosti tohto nástroja.“

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o spoločnom texte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1889/2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete, ktorý schválil zmierovací výbor (PE-CONS 00058/2011 – C7-0378/2011 – 2009/0060B(COD))

P7_TA(2011)0534 A7-0404/2011

(Riadny legislatívny postup: tretie čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na spoločný text schválený zmierovacím výborom a príslušné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady (PE-CONS 00058/2011 – C7-0378/2011),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2009)0194),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v druhom čítaní(2) k pozícii Rady v prvom čítaní(3),

–  so zreteľom na stanovisko Komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Európskeho parlamentu k pozícii Rady v prvom čítaní (KOM(2011)0170),

–  so zreteľom na pozíciu Rady v druhom čítaní,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 69 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu svojej delegácie v zmierovacom výbore (A7-0404/2011),

1.  schvaľuje spoločný text;

2.  potvrdzuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby po dohode s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie, spolu s vyhlásením Európskeho parlamentu a Rady, v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto legislatívne uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

Príloha k legislatívnemu uzneseniu

Vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o používaní delegovaných aktov v rámci budúceho viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020

Európsky parlament a Rada berú na vedomie oznámenie Komisie s názvom „Rozpočet stratégie Európa 2020“ (KOM(2011)0500(4)), najmä v súvislosti s navrhovaným používaním delegovaných aktov v rámci budúcich nástrojov vonkajšieho financovania, a očakávajú legislatívne návrhy, ktoré sa riadne zvážia.

(1) Prijaté texty, 21.10.2010, P7_TA(2010)0380. (2) Prijaté texty, 3.2.2011, P7_TA(2011)0031. (3) Ú. v. EÚ C 7 E, 12.1.2011, s. 14. (4) Komisia vo svojom oznámení s názvom „Rozpočet stratégie Európa 2020“ (KOM(2011)0500) uvádza, že: „Okrem toho v rámci právneho základu rôznych budúcich nástrojov bude navrhnuté rozšírené využitie delegovaných aktov s cieľom umožniť väčšiu flexibilitu pri riadení politík počas rozpočtového obdobia, pri rešpektovaní daností oboch zložiek legislatívneho orgánu.“ a „Usudzuje sa, že sa musí zvýšiť demokratická kontrola v oblasti vonkajšej pomoci. V prípade niektorých hľadísk uvedených programov by sa to mohlo dosiahnuť využívaním delegovaných aktov v súlade s článkom 290 zmluvy. A to nie iba zrovnoprávnením spoluzákonodarcov, ale aj zaistením väčšej flexibility pri plánovaní. V prípade ERF sa navrhuje, aby sa kontrola zosúladila s nástrojom rozvojovej spolupráce, pričom by sa zároveň zohľadnili osobitosti tohto nástroja.“

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o spoločnom texte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce, ktorý schválil zmierovací výbor (PE-CONS 00057/2011 – C7-0377/2011 – 2009/0060A(COD))

P7_TA(2011)0535 A7-0402/2011

(Riadny legislatívny postup: tretie čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na spoločný text schválený zmierovacím výborom a príslušné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady (PE-CONS 00057/2011 – C7-0377/2011),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2009)0194),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v druhom čítaní(2) k pozícii Rady v prvom čítaní(3),

–  so zreteľom na stanovisko Komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Európskeho parlamentu k pozícii Rady v prvom čítaní (KOM(2011)0178),

–  so zreteľom na pozíciu Rady v druhom čítaní,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 69 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu svojej delegácie v zmierovacom výbore (A7-0402/2011),

1.  schvaľuje spoločný text;

2.  vyhlasuje, že v duchu kompromisu je pripravený prijať kompromisný balík, keďže trvanie súčasného nástroja sa pomaly končí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nebolo možné ďalej zlepšiť text nástroja rozvojovej spolupráce/balíka sprievodných opatrení týkajúcich sa banánov (DCI/BAM), najmä v súvislosti s úlohou Európskeho parlamentu v strategických rozhodnutiach, kde je mimoriadne dôležité rovnocenné postavenie spoluzákonodarcov; zdôrazňuje, že tento výsledok nestanovuje precedens pre budúce rokovania o vonkajších finančných nástrojoch po roku 2013; vyhlasuje, že v súlade s kritériami určenými v článku 290 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bude trvať na využití delegovaných aktov vždy v prípadoch, keď ide o strategické politické rozhodnutia o financovaní a plánovaní v súvislosti s týmito nástrojmi;

3.  potvrdzuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

5.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby po dohode s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie, spolu s vyhlásením Európskeho parlamentu a Rady, v Úradnom vestníku Európskej únie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto legislatívne uznesenie Rade, Komisii, ako aj národným parlamentom.

Príloha k legislatívnemu uzneseniu

Vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o používaní delegovaných aktov v rámci budúceho viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020

Európsky parlament a Rada berú na vedomie oznámenie Komisie s názvom „Rozpočet stratégie Európa 2020“ (KOM(2011)0500(4)), najmä v súvislosti s navrhovaným používaním delegovaných aktov v rámci budúcich nástrojov vonkajšieho financovania, a očakávajú legislatívne návrhy, ktoré sa riadne zvážia.

(1) Prijaté texty, 21.10.2010, P7_TA(2010)0379. (2) Prijaté texty, 3.2.2011, P7_TA(2011)0032. (3) Ú. v. EÚ C 7 E, 12.1.2011, s. 11. (4) Komisia vo svojom oznámení s názvom „Rozpočet stratégie Európa 2020“ (KOM(2011)0500) uvádza, že: „Okrem toho v rámci právneho základu rôznych budúcich nástrojov bude navrhnuté rozšírené využitie delegovaných aktov s cieľom umožniť väčšiu flexibilitu pri riadení politík počas rozpočtového obdobia, pri rešpektovaní daností oboch zložiek legislatívneho orgánu.“ a „Usudzuje sa, že sa musí zvýšiť demokratická kontrola v oblasti vonkajšej pomoci. V prípade niektorých hľadísk uvedených programov by sa to mohlo dosiahnuť využívaním delegovaných aktov v súlade s článkom 290 zmluvy. A to nie iba zrovnoprávnením spoluzákonodarcov, ale aj zaistením väčšej flexibility pri plánovaní. V prípade ERF sa navrhuje, aby sa kontrola zosúladila s nástrojom rozvojovej spolupráce, pričom by sa zároveň zohľadnili osobitosti tohto nástroja.“

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatistických výkazoch o cestnej nákladnej doprave (prepracované znenie) (KOM(2010)0505 – C7-0286/2010 – 2010/0258(COD))

P7_TA(2011)0536 A7-0212/2011

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0505),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 338 odsek 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0286/2010),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(1),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 15. apríla 2011 adresovaný Výboru pre dopravu a cestovný ruch v súlade s článkom 87 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 28. októbra 2011, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, 

–  so zreteľom na články 87 a 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0212/2011),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 1. decembra 2011 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2012 o  štatistickom zisťovaní v cestnej nákladnej doprave (prepracované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 70/2012.)

(1) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1931/2006, pokiaľ ide o zahrnutie Kaliningradskej oblasti a niektorých poľských správnych oblastí do oprávnenej pohraničnej oblasti (KOM(2011)0461 – C7-0213/2011 – 2011/0199(COD))

P7_TA(2011)0537 A7-0398/2011

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2011)0461),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0213/2011),

–  so zreteľom na 2. správu o implementácii a fungovaní režimu malého pohraničného styku, ktorý sa ustanovil v nariadení (ES) č. 1931/2006 (KOM(2011)0047),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0398/2011),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 1. decembra 2011 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1931/2006, pokiaľ ide o zahrnutie Kaliningradskej oblasti a niektorých poľských správnych oblastí do oprávnenej pohraničnej oblasti

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 1342/2011.)

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii (14409/2011 – C7-0252/2011 – 2011/0805(NLE))

P7_TA(2011)0538 A7-0390/2011

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť Chorvátskej republiky o členstvo v Európskej únii,

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 49 Zmluvy o Európskej únii (14409/2011 – C7-0252/2011),

–  so zreteľom na stanovisko Komisie (KOM(2011)0667),

–  so zreteľom na návrh Zmluvy o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii, na protokol a záverečný akt,

–  so zreteľom na články 74c a 81 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A7-0390/2011),

A.  keďže podmienky na prijatie kandidátskej krajiny, ako aj zmeny, ktoré so sebou pristúpenie prinesie, sú stanovené v návrhu Zmluvy o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii a keďže s Európskym parlamentom by sa malo konzultovať o každej podstatnej úprave návrhu zmluvy;

B.  keďže Komisia musí prísne a objektívne monitorovať ďalšie prípravy súvisiace s pristúpením a poskytovať chorvátskym orgánom pomoc pri plnení záväzkov a povinností, ktoré prijali v priebehu rokovaní; keďže Komisia musí Európsky parlament pravidelne informovať o rozsahu, v akom chorvátske orgány plnia svoje záväzky, aby po pristúpení 1. júla 2013 mohli v plnej miere prevziať povinnosti vyplývajúce z členstva;

1.  súhlasí s pristúpením Chorvátskej republiky k Európskej únii;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Chorvátskej republiky.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o žiadosti Chorvátska o členstvo v Európskej únii (2011/2191(INI))

P7_TA(2011)0539 A7-0389/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh zmluvy o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii, na protokol a záverečný akt,

–  so zreteľom na žiadosť o pristúpenie k Európskej únii, ktorú predložila Chorvátska republika 21. februára 2003,

–  so zreteľom na stanovisko Komisie z 20. apríla 2004 k žiadosti Chorvátskej republiky o členstvo v Európskej únii,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 3. októbra 2005 o začatí prístupových rokovaní s Chorvátskou republikou,

–  so zreteľom na pravidelné správy Komisie o pokrokoch Chorvátska na ceste k pristúpeniu z obdobia 2005 až 2011,

–  so zreteľom na priebežnú správu Komisie o reformách v Chorvátsku v oblasti justície a základných práv z 2. marca 2011,

–  so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Solúne 19. a 20. júna 2003 o krajinách západného Balkánu,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 23. a 24. júna 2011,

–  so zreteľom na všetky svoje predchádzajúce uznesenia a správy o pokroku Chorvátska a procese rozširovania,

–  so zreteľom na všetky predchádzajúce odporúčania Spoločného parlamentného výboru EÚ – Chorvátsko,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a na stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre ústavné veci (A7-0389/2011),

A.  keďže dvadsať rokov po vyhlásení nezávislosti a približne osem rokov po predložení žiadosti o členstvo v EÚ dosiahlo Chorvátsko historický medzník v procese svojho začlenenia do EÚ úspešným ukončením prístupových rokovaní; keďže úspechy Chorvátska si zasluhujú bezpodmienečné uznanie;

B.  keďže prístupový proces významne prispieva k transformácii Chorvátska na pevnú a vyspelú demokraciu založenú na európskych hodnotách; keďže vyhliadka na pristúpenie pôsobí ako silný katalyzátor reforiem tým, že mobilizuje rôznych účastníkov politického, hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho života; keďže na to, aby krajina a jej občania mohli plne ťažiť z členstva v EÚ, je nutné, aby reformné úsilie pokračovalo aj po skončení rokovaní a po pristúpení;

C.  keďže členstvo Chorvátska EÚ posilní, obohatí jej európsku kultúru a dedičstvo a významne prispeje k zachovaniu dôveryhodnosti procesu rozširovania, pričom súčasne bude dobrým príkladom toho, ako môže svedomité plnenie všetkých prijatých záväzkov viesť k dosiahnutiu všetkých vopred vymedzených cieľov;

D.  keďže v prístupovom procese je mimoriadne dôležité, aby sa každá krajina posudzovala podľa vlastných zásluh, aby sa tempo prístupových rokovaní určovalo podľa účinného dodržiavania kodanských kritérií a aby sa konečný dátum pristúpenia určil v závislosti od miery dodržiavania týchto kritérií;

E.  keďže pre posilnenie právneho štátu v prospech všetkých chorvátskych občanov je aj naďalej dôležité, aby sa v plnom rozsahu pokračovalo v uskutočňovaní reforiem vo viacerých oblastiach, okrem iného vrátane súdnictva a základných práv, ako aj boja proti korupcii;

F.  keďže ozajstné zmierenie medzi rôznymi národmi a nadviazanie dobrých susedských vzťahov výrazne prispieva ku skutočnému procesu európskej integrácie; keďže základnými prvkami procesu zmierenia sú stíhanie vojnových zločinov a opätovné začlenenie utečencov a vysídlených osôb;

G.  keďže úspešné pristúpenie Chorvátska bude mať širšie európske a regionálne dôsledky a bude pozitívnym podnetom v procese európskej integrácie v EÚ i v regióne západného Balkánu; keďže vyhliadka na členstvo v EÚ predstavuje silnú motiváciu pre kandidátske, ako aj potenciálne kandidátske krajiny v tomto regióne nachádzajúce sa na ceste k európskej integrácii, aby uskutočňovali nevyhnutné politické, hospodárske a legislatívne reformy a posilňovali mier, stabilitu a zmierenie založené na dobrých susedských vzťahoch; keďže EÚ by mala posilniť európsku perspektívu pre krajiny susediace s Chorvátskom a stále tieto krajiny nabádať, aby si plnili svoje povinnosti na ceste k plnohodnotnému členstvu v EÚ;

1.  víta ukončenie prístupových rokovaní s Chorvátskom, čím bolo zavŕšených takmer šesť rokov rokovaní a niekoľko rokov príprav, ktoré podstatne zmenili sociálno-politickú, hospodársku a kultúrnu scénu krajiny; zdôrazňuje, že je potrebné udržať toto tempo vykonávania reforiem, a domnieva sa, že tento proces ešte nie je dokončený, malo by sa v ňom však pokračovať s rovnakým nasadením a tvrdou prácou aj po ukončení rokovaní a po pristúpení; vyjadruje presvedčenie, že pozitívne výsledky tohto procesu zvýšia podporu pre členstvo v EÚ u obyvateľov Chorvátska a jeho dôveru v EÚ a budú pre ľudí podnetom, aby sa zúčastnili na referende o vstupe do EÚ a podporili zmluvu o pristúpení; podporuje podpísanie zmluvy o pristúpení a vyzýva členské štáty EÚ, aby včas ukončili jej ratifikáciu; s potešením očakáva parlamentných pozorovateľov z Chorvátska;

2.  upozorňuje, že dočasné ustanovenia zmluvy o pristúpení zavádzajú do konca volebného obdobia 2009 – 2014 výnimku, pokiaľ ide o maximálny počet kresiel v Európskom parlamente stanovený v zmluvách; vyjadruje odhodlanie predložiť návrh rozhodnutia, ktorým sa pred voľbami v roku 2014 včas stanoví nové zloženie Európskeho parlamentu, v súlade s článkom 14 ods. 2 ZEÚ; upozorňuje na to, že všetky príslušné inštitucionálne aspekty pristúpenia sa musia zohľadniť v plnej miere;

3.  upozorňuje na to, že na jednej strane postupy na schválenie zmluvy o pristúpení Chorvátskej republiky a na strane druhej protokoly, ktoré si vyžiadalo Írsko a Česká republika, majú rozdielny zmluvný základ, a to článok 49 Zmluvy o EÚ a článok 48 Zmluvy o EÚ, a preto ich po právnej stránke nemožno začleniť do jedného právneho aktu;

4.  je pevne presvedčený, že ukončenie prístupových rokovaní je dôkazom dôveryhodnosti procesu rozširovania EÚ; zdôrazňuje, že pokrok dosiahnutý na ceste k členstvu je odrazom skutočnosti, že vyhliadky na pristúpenie sú aj naďalej motiváciou pre uskutočňovanie politických a hospodárskych reforiem a že európska integrácia slúži ako prostriedok na zmierenie krajín, a to aj za hranicami EÚ;

5.  očakáva, že Komisia bude objektívne sledovať ďalšie prípravy na pristúpenie a že chorvátskym orgánom pomôže splniť ich záväzky a povinnosti prijaté v priebehu rokovaní; víta odkaz v zmluve o pristúpení týkajúci sa zapojenia občianskej spoločnosti do celého procesu monitorovania a vyzýva Komisiu, aby túto doložku v plnej miere využila a uskutočnila podrobné konzultácie s predstaviteľmi občianskej spoločnosti; zastáva názor, že mechanizmus predvstupového monitorovania je spôsobom, ako poskytnúť Chorvátsku ďalšiu podporu v jeho pokračujúcom reformnom úsilí; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby bola pomoc poskytovaná prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci (IPA) aj naďalej čo najprimeranejšia a najúčinnejšia;

6.  zdôrazňuje potrebu zamerať sa najmä na záväzky prijaté v oblasti súdnictva, vnútorných vecí a základných práv – vrátane ochrany slobody médií ako jedného z kľúčových nástrojov demokracie, ako aj pokračovania reforiem a zvyšovania efektívnosti v oblasti súdnictva, nestranného riešenia prípadov vojnových zločinov, boja proti korupcii, ochrany menšín, riadenia hraníc, policajnej spolupráce, boja proti organizovanému zločinu a justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach – ako aj na záväzky v oblasti politiky hospodárskej súťaže s cieľom náležitej a účinnej reštrukturalizácie lodiarskeho a oceliarskeho priemyslu; považuje za dôležité, aby Chorvátsko v týchto oblastiach dosiahlo pozitívne výsledky ešte pred pristúpením;

7.  bude sledovať proces monitorovania a vyzýva Komisiu, aby Parlament pravidelne informovala o tom, v akom rozsahu chorvátske orgány rešpektujú záväzky stanovené v zmluve o pristúpení, aby po pristúpení 1. júla 2013 mohli na seba v plnej miere prevziať záväzky vyplývajúce z ich členstva; vyzýva chorvátske orgány, aby si záväzky plnili transparentným a inkluzívnym spôsobom, aby zainteresovali chorvátsky parlament a občiansku spoločnosť, a aby pravidelne hodnotili napredovanie reforiem; vyhradzuje si právo adresovať Komisii a chorvátskym orgánom odporúčania počas procesu monitorovania;

8.  uznáva, že v oblasti reformy súdnictva nastal veľký pokrok, a zároveň nabáda Chorvátsko, aby v tejto reforme pokračovalo v súlade s odporúčaniami Komisie, pretože účinný, nezávislý a nestranný systém súdnictva je dôležitým prvkom hospodárskeho rozvoja a posilňuje dôveru občanov v právny štát; vyzýva Chorvátsko, aby sa zameralo na riešenie zostávajúcich výziev v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o zvýšenie efektívnosti súdnictva a zavádzanie ustanovení o nezávislosti, nestrannosti a zodpovednosti súdnictva a o objektívnych kritériách menovania a kariérneho postupu sudcov, ktoré sú založené na zásluhách;

9.  víta odhodlanie Chorvátska bojovať proti korupcii a pokračovanie tohto boja považuje za jednu z najvyšších priorít, najmä pokiaľ ide o boj proti korupcii na vysokej úrovni – v súdnictve, v orgánoch presadzovania práva, vo verejnej správe a v štátnych podnikoch – pričom tento boj musí rázne pokračovať na ktoromkoľvek mieste, na ktorom sa korupcia vyskytne, a to nekompromisným presadzovaním práva a postupným vytvorením tradície pozitívnych výsledkov trestných stíhaní; konštatuje, že je potrebné ďalej zvyšovať transparentnosť a integritu vo verejnej správe a v polícii; vyjadruje presvedčenie, že je nevyhnutné účinne uplatňovať právne predpisy v oblasti verejného obstarávania, zabezpečiť transparentnosť vo verejnom sektore, poskytnúť občanom prístup k informáciám o verejných výdavkoch a zvýšiť transparentnosť financovania politických strán;

10.  vyzýva chorvátske orgány, aby ďalej posilňovali administratívne kapacity protikorupčných orgánov, a to aj dodržiavaním najlepších postupov EÚ, a aby rozvíjali kultúru politickej zodpovednosti, zodpovednosti verejného sektora a súdnej zodpovednosti, ako predpoklad budovania a posilňovania právneho štátu; zdôrazňuje, že je potrebné vyvíjať trvalé úsilie a vytvárať tradíciu účinného postihovania organizovaného zločinu a prípadov korupcie, ako aj sprísňovať právne predpisy, ktoré zakazujú spoločnostiam prepojeným so zločineckými organizáciami zúčastňovať sa na verejnom obstarávaní; považuje za dôležité pokračovať v reforme agentúr na presadzovanie práva tak, aby boli efektívne, účinné, odpolitizované a aby rešpektovali občianske práva a slobody;

11.  nabáda Chorvátsko, aby zintenzívnilo úsilie o stíhanie vojnových zločinov a aby zaviedlo novú stratégiu v oblasti beztrestnosti, ktorá je kľúčom k zabezpečeniu spravodlivosti a k dosiahnutiu trvalého zmierenia v regióne, a aby sa zaoberalo beztrestnosťou v prípade vojnových zločinov, ak boli obeťami etnickí Srbi alebo ak boli údajní páchatelia príslušníkmi chorvátskych bezpečnostných síl; vyzýva vládu Chorvátska, aby ako dôležitý krok v boji proti beztrestnosti pridelila chorvátskemu súdnictvu primerané finančné prostriedky a poskytla plnohodnotnú podporu s cieľom výrazne urýchliť vyšetrovanie vojnových zločinov; okrem toho nabáda chorvátske orgány, aby ďalej aktívne spolupracovali s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a aby splnili všetky zostávajúce odporúčania úradu prokurátora ICTY; vyzýva Chorvátsko a Srbsko, aby v plnej miere spolupracovali v oblasti spravodlivosti, predovšetkým pokiaľ ide o stíhanie vojnových zločinov;

12.  vyzýva vládu, aby ďalej podporovala a účinným spôsobom umožnila návrat utečencov a presídlených osôb, pri osobitnom zohľadnení situácie vracajúcich sa etnických Srbov, a aby zlepšila ich životné a pracovné podmienky; vyzýva orgány Chorvátska, aby pokračovali v realizácii projektov sociálnej a hospodárskej obnovy pre zraniteľné skupiny, predovšetkým utečencov, a aby hľadali účinné a udržateľné spôsoby vykonávania opatrení v oblasti bývania a zamestnanosti, a to spôsobom, ktorý je v súlade s ostatnými sociálnymi programami a programami zamestnanosti; očakáva, že všetky krajiny regiónu budú viesť v otázke návratu utečencov otvorenú politiku;

13.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti práv žien a rodovej rovnosti; je však znepokojený tým, že ženy sú naďalej veľmi nedostatočne zastúpené v hospodárskych a politických rozhodovacích orgánoch; vyzýva chorvátske orgány, aby urýchlene dokončili uvádzanie zákona o rodovej rovnosti do praxe, aby aktívnejšie presadzovali zapájanie žien do politiky, aby posilnili pozíciu žien na trhu práce a aby zaviedli zásadu rovnakej odmeny;

14.  podporuje úsilie o vytvorenie ovzdušia tolerancie v krajine; nabáda orgány Chorvátska, aby pokračovali vo svojom úsilí v boji proti všetkým druhom diskriminácie, aby presadzovali antidiskriminačné právne predpisy a aby tiež rázne riešili prípady trestných činov páchaných z nenávisti, verbálnych prejavov podnecujúcich nenávisť, rasovo motivovaných vyhrážok a intolerancie voči etnickým a LGBT menšinám; ďalej vyzýva Chorvátsko, aby naďalej vystupovalo v duchu tolerancie a prijalo primerané opatrenia v záujme ochrany tých, ktorí by ešte stále mohli byť vystavení vyhrážkam alebo zastrašovaniu;

15.  je hlboko znepokojený násilím voči účastníkom pochodu hrdosti osôb LGBT, ktorý sa konal v Splite 11. júna 2011, a neschopnosťou chorvátskych orgánov jeho účastníkov ochrániť; naliehavo žiada chorvátske orgány, aby plnohodnotne vyšetrili a stíhali spáchané trestné činy a aby vytvorili stratégie na predchádzanie podobným incidentom v budúcnosti; vyzýva chorvátske orgány, aby urýchlene prijali a zaviedli akčný plán proti homofóbii;

16.  vyzýva orgány Chorvátska, aby sa naďalej zameriavali na riešenie problému obchodovania s ľuďmi;

17.  nabáda Chorvátsko, aby ešte viac posilnilo pracovné a odborové práva, aby posilnilo sociálny dialóg v rámci rozhodovacieho procesu a navrhovania politík a aby podporovalo budovanie kapacít sociálnych partnerov, a to aj ďalším posilnením Hospodárskej a sociálnej rady;

18.  uznáva, že chorvátske právo zaručuje slobodu prejavu, ktorá sa vo všeobecnosti rešpektuje; nabáda chorvátske orgány, aby prijali ďalšie kroky na zabezpečenie nezávislosti a profesionality médií; vyzýva chorvátske orgány, aby naďalej preukazovali odhodlanie zabezpečiť, aby odvetvie médií fungovalo bez politických zásahov a aby sa zaručila nezávislosť regulačných orgánov;

19.  vzhľadom na aktuálne hospodárske problémy vyzýva Chorvátsko, aby pokračovalo vo svojich štrukturálnych reformách hospodárstva, podporovalo zamestnanosť oživením trhu práce a uskutočnilo fiškálnu konsolidáciu s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť, umožniť Chorvátsku dostihnúť členské štáty EÚ a v plnej miere využívať výhody z pristúpenia k EÚ; považuje za dôležité, aby bola hospodárska obnova doplnená modernizáciou v oblasti životného prostredia, a to aj prostredníctvom výrazného zvýšenia energetickej účinnosti, posilnením politiky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a harmonizácie politík v oblasti územného rozvoja a energetiky; nabáda vládu, aby zlepšila celkové podnikateľské prostredie, aby venovala osobitnú pozornosť malým a stredným podnikom a aby sa naďalej usilovala o reformu sociálneho systému Chorvátska s cieľom zabezpečiť udržateľnosť verejných financií; vyzýva chorvátske orgány, aby zvýšili transparentnosť územného rozvoja a aby v plnej miere dodržiavali normy v oblasti verejného záujmu a životného prostredia;

20.  vyzýva členské štáty, aby rozhodnutia o prechodných opatreniach týkajúcich sa prístupu chorvátskych pracovníkov na ich pracovné trhy prijímali jedine na základe faktov a len v prípade vážneho narušenia vnútroštátneho pracovného trhu;

21.  vyzýva členské štáty, ktoré chcú uplatňovať prechodné obdobia obmedzujúce voľný prístup na svoj pracovný trh, aby informovali Komisiu o počte pracovníkov očakávaných na svojom území;

22.  upozorňuje, že otázky súvisiace s finančnými dôsledkami rozšírenia sa musia v plnej miere vyriešiť v nadchádzajúcich rokovaniach o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 a v rámci rozhodnutí týkajúcich sa systému vlastných zdrojov Únie;

23.  vyzýva všetky zainteresované strany, aby Chorvátsko ako pristupujúcu krajinu v čo najvyššej možnej miere zapojili do všetkých výmen názorov a rokovaní o viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2014 – 2020; domnieva sa, že chorvátski pozorovatelia v Európskom parlamente, zástupcovia v Rade a pozorovatelia vo Výbore regiónov by mali využiť príležitosť a predstaviť svoju víziu Únie a prispieť k navrhovaniu rozpočtu a priorít EÚ na obdobie do roku 2020;

24.  berie na vedomie pozíciu Európskej únie k finančným a rozpočtovým ustanoveniam, ako boli vymedzené na konferencii o pristúpení Chorvátska a vzhľadom na dátum pristúpenia, ktorým je 1. júl 2013; poznamenáva, že finančné krytie pristúpenia Chorvátska požadované podľa okruhov a podokruhov rozpočtu na druhý polrok posledného rozpočtového roka súčasného VFR by značne zvýšilo výdavky rozpočtu EÚ; konštatuje, že rozpočtové prostriedky pridelené Chorvátsku na základe nástroja predvstupovej pomoci budú znížené v porovnaní s pôvodne plánovanými prostriedkami na rok 2013, čím sa do určitej miery vyváži konečný dosah na rozpočet EÚ;

25.  berie na vedomie pozíciu Výboru stálych predstaviteľov (Coreper), podľa ktorého by sa nemala meniť celková výška výdavkov stanovená na rozpočtový rok 2013, no napriek tomu pripomína, že súčasný VFR v čase, keď sa v roku 2006 predkladal, prerokúval a prijímal, nezohľadňoval počas svojej doby platnosti možné pristúpenie Chorvátska;

26.  preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súlade s plánom na začiatku roka 2012 po podpísaní zmluvy o pristúpení v decembri 2011 a v súlade s bodom 29 medziinštitucionálnej dohody navrhla revíziu VFR na rozpočtový rok 2013, a zamedzila tak financovaniu pristúpenia Chorvátska pomocou presunov;

27.  keďže v administratívnych kapacitách príslušných chorvátskych inštitúcií sa naďalej vyskytujú nedostatky, nabáda chorvátske orgány, aby ďalej posilnili administratívne štruktúry a inštitucionálne kapacity nevyhnutné na riadne vykonávanie acquis, aby Chorvátsko mohlo po pristúpení v maximálnej miere využívať výhody členstva v EÚ;

28.  víta prijatie vyhlásenia o presadzovaní európskych hodnôt v juhovýchodnej Európe chorvátskou vládou v júli 2011; vyzýva Chorvátsko, aby ďalej podporovalo rozšírenie EÚ a presadzovanie európskych hodnôt mieru, prosperity, slobody, právneho štátu, demokracie a sociálneho trhového hospodárstva vo svojom regióne; nabáda Chorvátsko, aby aj naďalej upevňovalo dobré susedské vzťahy, aby bolo naďalej dôležitým a aktívnym propagátorom regionálnej spolupráce na všetkých úrovniach a aby dodržalo svoj záväzok premeniť úsilie o zmierenie na praktické kroky, ktoré budú pre všetkých občanov tohto regiónu hospodárskym, sociálnym a ľudským prínosom;

29.  žiada zvýšiť mieru využívania finančných nástrojov, ktorými sa podporujú malé a stredné podniky, rozvoj infraštruktúry a podnikateľské prostredie, ako súčasť programov pre viacerých príjemcov na celom západnom Balkáne; konštatuje, že regionálna spolupráca má mimoriadny význam pre hospodársky rozvoj krajín susediacich s Chorvátskom, ako aj pre ich plodnú spoluprácu;

30.  vyzýva na dosiahnutie pokroku pri riešení otvorených dvojstranných otázok so susednými krajinami, predovšetkým Srbskom, najmä pokiaľ ide o vytýčenie hraníc, nezvestné osoby, reštitúciu majetku a utečencov, a pevne verí, že napriek tomu, že nedoriešené otázky dvojstranného charakteru nesmú zastaviť proces pristúpenia kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín západného Balkánu k EÚ, mali by sa vo všeobecnosti vyriešiť pred pristúpením, a preto víta vyhlásenie chorvátskeho parlamentu v tomto zmysle z 21. októbra 2011;

31.  keďže úspech pristúpenia závisí vo výraznej miere od podpory a angažovanosti občanov, vyzýva chorvátske orgány a občiansku spoločnosť, aby s pomocou Komisie uskutočnili rozsiahlu a objektívnu informačnú kampaň o povinnostiach, dôsledkoch a výhodách vyplývajúcich z pristúpenia k EÚ tak, aby si chorvátski občania boli plne vedomí svojej voľby v referende a aby európsky projekt považovali aj za svoj projekt;

32.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Chorvátskej republiky.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o zmenách rokovacieho poriadku, pokiaľ ide o kódex správania poslancov Európskeho parlamentu v oblasti finančných záujmov a konfliktov záujmov (2011/2174(REG))

P7_TA(2011)0540 A7-0386/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na list svojho predsedu z 31. augusta 2011,

–  so zreteľom na odporúčanie pracovnej skupiny Predsedníctva pre kódexy správania členom Konferencie predsedov a Predsedníctva týkajúce sa kódexu správania poslancov Európskeho parlamentu, ktoré bolo oficiálne schválené Predsedníctvom 6. júla 2011 a Konferenciou predsedov 7. júla 2011,

–  so zreteľom na Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie,

–  so zreteľom na články 211, 212 a 215 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A7-0386/2011),

1.  rozhodol zmeniť svoj rokovací poriadok v zmysle nižšie uvedených zmien;

2.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby zodpovedajúcim spôsobom upravil prílohu X rokovacieho poriadku označením prepojenia medzi odkazmi na prílohu I, ktoré sú v ňom uvedené, a príslušnými ustanoveniami prílohy I uvedenými v znení vychádzajúcom z tohto rozhodnutia;

3.  rozhodol, že tieto zmeny nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012;

4.  poznamenáva, že z dôvodu obnovy orgánov Európskeho parlamentu v polovici volebného obdobia v súlade s rokovacím poriadkom nemôže byť poradný výbor, ktorý je stanovený v článku 7 kódexu správania uvedeného v prílohe I k rokovaciemu poriadku v podobe stanovenej na základe tohto rozhodnutia, vytvorený pred koncom januára 2012; preto rozhodol, že poslanci budú mať k dispozícii 90 dní po nadobudnutí účinnosti kódexu správania na predloženie vyhlásenia o finančných záujmoch, ktoré je uvedené v článku 4 tohto kódexu, a že vyhlásenia predložené na základe ustanovení rokovacieho poriadku platného k dátumu prijatia tohto rozhodnutia budú platné až do uplynutia uvedenej lehoty; okrem toho rozhodol, že tieto ustanovenia budú platné pre každého poslanca, ktorého mandát vznikne počas tohto obdobia;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii a parlamentom členských štátov pre informáciu.

Platný text   Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 9 – odsek 1 – pododsek 1 1.  Parlament stanovuje pravidlá upravujúce transparentnosť finančných záujmov poslancov, ktoré tvoria prílohu k rokovaciemu poriadku. 1.  Parlament stanovuje pravidlá upravujúce transparentnosť finančných záujmov poslancov formou kódexu správania, ktorý schvaľuje väčšina jeho poslancov v súlade s článkom 232 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ktorý tvorí prílohu k rokovaciemu poriadku. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 19 Konferencia predsedov môže na základe rozhodnutia prijatého trojpätinovou väčšinou odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje najmenej tri politické skupiny, navrhnúť v pléne zbaviť funkcie predsedu, podpredsedu, kvestora, predsedu alebo podpredsedu výboru, predsedu alebo podpredsedu medziparlamentnej delegácie alebo iného funkcionára voleného v rámci Parlamentu, ak sa podľa jej názoru dotknutý poslanec dopustil závažného porušenia svojich povinností. Na prijatie tohto návrhu v pléne je potrebný súhlas dvojtretinovej väčšiny odovzdaných hlasov, ktoré predstavujú väčšinu všetkých poslancov. Konferencia predsedov môže na základe rozhodnutia prijatého trojpätinovou väčšinou odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje najmenej tri politické skupiny, navrhnúť v pléne zbaviť funkcie predsedu, podpredsedu, kvestora, predsedu alebo podpredsedu výboru, predsedu alebo podpredsedu medziparlamentnej delegácie alebo iného funkcionára voleného v rámci Parlamentu, ak sa podľa jej názoru dotknutý poslanec dopustil závažného porušenia svojich povinností. Parlament prijíma rozhodnutie o tomto návrhu dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov, ktoré predstavujú väčšinu všetkých poslancov. Ak spravodajca poruší ustanovenia kódexu správania poslancov Európskeho parlamentu pripojeného k rokovaciemu poriadku, pokiaľ ide o finančné záujmy a konflikty záujmov, výbor, ktorý ho vymenoval, ho môže na podnet predsedu alebo na návrh Konferencie predsedov zbaviť tejto funkcie. Väčšiny uvedené v prvom pododseku sa uplatňujú primerane na každú etapu tohto postupu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 32 – odsek 2 2.  Takéto zoskupenia sa nemôžu zúčastňovať na žiadnych činnostiach, ktoré by mohli viesť k zámene s oficiálnymi činnosťami Parlamentu alebo jeho orgánov. Ak sú dodržané podmienky stanovené v pravidlách, ktorými sa riadi vytvorenie takýchto zoskupení a ktoré prijalo predsedníctvo, politické skupiny môžu uľahčovať ich činnosť tým, že im poskytnú logistickú podporu. O akejkoľvek vonkajšej podpore podávajú tieto zoskupenia vyhlásenie v súlade s prílohou I. 2.  Takéto zoskupenia sa nemôžu zúčastňovať na žiadnych činnostiach, ktoré by mohli viesť k zámene s oficiálnymi činnosťami Parlamentu alebo jeho orgánov. Ak sú dodržané podmienky stanovené v pravidlách, ktorými sa riadi vytvorenie takýchto zoskupení a ktoré prijalo predsedníctvo, politické skupiny môžu uľahčovať ich činnosť tým, že im poskytnú logistickú podporu. Tieto zoskupenia sú povinné priznať akúkoľvek podporu, peňažnú alebo hmotnú (napríklad asistentský príspevok), ktorá by v prípade, že by bola poskytnutá poslancom na individuálnom základe, musela byť priznaná v súlade s prílohou I. Kvestori vedú register vyhlásení uvedených v druhom pododseku. Tento register sa zverejňuje na internetovej stránke Parlamentu. Kvestori schvaľujú pravidlá týkajúce sa týchto vyhlásení. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 153 – odsek 3 – písmeno d d) v súlade s článkom 19 predloženie návrhu Konferencii predsedov na pozastavenie alebo odobratie jednej alebo viacerých volených funkcií, ktoré dotknutý poslanec v Parlamente zastáva. d) v súlade s článkom 19 predloženie návrhu Konferencii predsedov na pozastavenie alebo odobratie jednej alebo viacerých funkcií, ktoré dotknutý poslanec v Parlamente zastáva. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Príloha I – nadpis Ustanovenia o uplatnení čl. 9 ods. 1 - Transparentnosť a finančné záujmy poslancov Kódex správania poslancov Európskeho parlamentu v oblasti finančných záujmov a konfliktov záujmov Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Príloha I – články 1 až 4 Článok 1 vypúšťa sa 1.  Každý poslanec, ktorý má priamy finančný záujem na veci, ktorá je predmetom rozpravy, musí pred vystúpením v Parlamente alebo v niektorom z jeho orgánov, alebo ak bol navrhnutý na spravodajcu, tento záujem priznať ústne na schôdzi. 2.  Ak má byť poslanec právoplatne vymenovaný za funkcionára Parlamentu alebo niektorého z jeho orgánov podľa čl. 13, čl. 191, alebo čl. 198 ods. 2, alebo má byť členom oficiálnej delegácie podľa čl. 68 alebo čl. 198 ods. 2, musí najprv riadne vyplniť vyhlásenie uvedené v článku 2. Článok 2 Kvestori vedú register, ktorý obsahuje osobné a podrobné vyhlásenie každého poslanca o: a) jeho profesijných činnostiach a iných platených funkciách alebo činnostiach, b) akomkoľvek plate, ktorý poslanec dostáva za výkon mandátu v inom parlamente, c) každej finančnej, personálnej alebo inej materiálnej podpore, ktorá je nad rámec podpory poskytovanej Parlamentom, a ktorú poslancovi v súvislosti s jeho politickými aktivitami poskytli tretie strany. Totožnosť tretích strán sa uvedie. Poslanci sa zdržia prijímania akýchkoľvek darov alebo príspevkov pri výkone svojich povinností. Vyhlásenia v registri robia poslanci na svoju osobnú zodpovednosť poslanca a sú povinní ich aktualizovať hneď, ako dôjde ku zmene a prinajmenšom raz za rok ich obnovovať. Poslanci sú v plnej miere zodpovední za transparentnosť svojich finančných záujmov. Predsedníctvo môže priebežne spísať zoznam údajov, ktoré by sa podľa jeho názoru mali zapísať v registri. Ak po náležitej výzve poslanec nesplní povinnosť predložiť vyhlásenie podľa písm. a) a b), predseda ho opätovne vyzve, aby predložil vyhlásenie do dvoch mesiacov. Ak vyhlásenie nepredloží v určenej lehote, uverejní sa meno poslanca, spolu s uvedením priestupku, v zápisnici z prvého dňa každej schôdze po uplynutí lehoty. Ak poslanec po uverejnení priestupku naďalej odmieta predložiť vyhlásenie, predseda postupuje v súlade s článkom 153 s cieľom poslanca vylúčiť. Predsedovia zoskupení poslancov, či už medziskupín alebo iných neoficiálnych zoskupení poslancov, sú povinní priznať v súlade s týmto článkom každú podporu, peňažnú alebo v inej forme (napr. asistentský príspevok), ktorú inak priznávajú poslanci. Kvestori sú zodpovední za vedenie registra a vypracovanie podrobných pravidiel týkajúcich sa vyhlásení týchto zoskupení o vonkajšej podpore. Článok 3 Register je prístupný verejnosti k nahliadnutiu. Register môže byť prístupný verejnosti k nahliadnutiu v elektronickej forme. Článok 4 Pokiaľ ide o majetkové priznanie, na poslancov sa vzťahujú povinnosti uložené právnym poriadkom členského štátu, v ktorom boli zvolení. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Príloha I (nová) – článok 1 (nový) Článok 1 Hlavné zásady Poslanci Európskeho parlamentu pri výkone svojho mandátu: a) vychádzajú z nasledujúcich všeobecných etických zásad a konajú v súlade s nimi: nestrannosť, poctivosť, transparentnosť, svedomitosť, čestnosť, zodpovednosť a úcta voči reputácii Parlamentu, b) konajú výlučne vo verejnom záujme a nezískavajú ani sa nesnažia získať žiadnu priamu alebo nepriamu finančnú výhodu ani žiadnu inú odmenu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Príloha I (nová) – článok 2 (nový) Článok 2 Hlavné úlohy poslancov Poslanci Európskeho parlamentu v rámci svojho mandátu: a) neuzatvoria žiadnu dohodu, na základe ktorej by museli konať alebo hlasovať v záujme inej fyzickej alebo právnickej osoby, čo by mohlo ohroziť ich slobodu hlasovania ustanovenú v článku 6 aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu a v článku 2 štatútu poslancov Európskeho parlamentu, b) nepožadujú, neprijmú ani nedostávajú žiadnu priamu alebo nepriamu finančnú výhodu ani inú odmenu za ovplyvnenie alebo hlasovanie týkajúce sa právnych predpisov, návrhov uznesení, písomných vyhlásení alebo otázok predložených v Parlamente alebo v niektorom z jeho výborov a dôsledne sa snažia predchádzať akejkoľvek situácii, ktorá by mohla byť spojená s korupciou. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Príloha I (nová) – článok 3 (nový) Článok 3 Konflikty záujmov 1.  Konflikt záujmov nastáva vtedy, keď má poslanec Európskeho parlamentu osobný záujem, ktorý by mohol neoprávnene ovplyvňovať výkon jeho mandátu poslanca. Konflikt záujmov nenastáva vtedy, keď výhody poslanca vyplývajú iba zo skutočnosti, že je súčasťou širokej verejnosti alebo širokej skupiny osôb. 2.  Každý poslanec, ktorý zistí, že je vystavený konfliktu záujmov, musí okamžite podniknúť kroky potrebné na nápravu tejto situácie v súlade so zásadami a s ustanoveniami tohto kódexu správania. Ak poslanec nie je schopný vyriešiť konflikt záujmov, oznámi to písomne predsedovi. V prípade nejasností môže poslanec požiadať o dôverné stanovisko k správaniu poslancov poradný výbor, ktorý je ustanovený v článku 7. 3.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, poslanci pred vystúpením alebo hlasovaním v pléne, alebo v rámci orgánov Parlamentu, alebo ak boli navrhnutí na funkciu spravodajcu, verejne oznámia akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov so zreteľom na skúmanú otázku, pokiaľ tento konflikt nie je zjavný na základe informácií oznámených v súlade s článkom 4. Túto skutočnosť oznámia predsedovi písomne alebo ústne v priebehu príslušných parlamentných rozpráv. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Príloha I (nová) – článok 4 (nový) Článok 4 Vyhlásenie poslancov 1.  V záujme transparentnosti poslanci Európskeho parlamentu na vlastnú zodpovednosť predložia predsedovi vyhlásenie o finančných záujmoch pred skončením prvej schôdze, ktorá nasleduje po voľbách do Európskeho parlamentu (alebo počas volebného obdobia do 30 dní od začatia výkonu mandátu v Parlamente), a to vyplnením tlačiva, ktoré schvaľuje Predsedníctvo v súlade s článkom 9. Poslanci informujú predsedu o každej zmene, ktorá má vplyv na ich vyhlásenie, do 30 dní od vzniku tejto zmeny. 2.  Vyhlásenie o finančných záujmoch obsahuje tieto presným spôsobom uvedené informácie: a) pracovné činnosti poslanca vykonávané počas troch rokov pred nástupom do funkcie v Parlamente, ako aj jeho účasť vo výboroch alebo v správnych radách podnikov, mimovládnych organizácií, združení alebo akéhokoľvek iného subjektu s právnou subjektivitou v priebehu tohto obdobia, b) akýkoľvek plat, ktorý poslanec dostáva za výkon mandátu v inom parlamente, c) akúkoľvek pravidelnú zárobkovú činnosť, ktorú poslanec vykonáva súbežne s výkonom svojho mandátu, či už ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba, d) účasť vo výboroch alebo v správnych radách podnikov, mimovládnych organizácií, združení alebo akéhokoľvek iného subjektu s právnou subjektivitou alebo výkon akejkoľvek inej vonkajšej činnosti poslanca bez ohľadu na to, či je platená alebo nie, e) akúkoľvek platenú, príležitostnú vonkajšiu činnosť (vrátane písomnej tvorby, prednášok alebo znalectva), ak celková výška odmeny predstavuje viac ako 5 000 EUR za kalendárny rok, f) podiel v spoločnosti alebo účasť na partnerstve, ak by mohlo dôjsť k vplyvu na verejnú politiku alebo ak v dôsledku tohto podielu alebo účasti poslanec získava významný vplyv na činnosť daného subjektu, g) akúkoľvek finančnú, personálnu alebo inú materiálnu podporu, ktorá je nad rámec podpory poskytovanej Parlamentom a ktorú poslancovi poskytli v súvislosti s jeho politickými aktivitami tretie strany, pričom sa uvedie totožnosť tretích strán, h) akýkoľvek iný finančný záujem, ktorý by mohol ovplyvniť výkon funkcií poslanca. Pravidelné príjmy, ktoré poslanec dostáva v súvislosti s jednotlivými položkami vyhlásenia podľa prvého pododseku, patria do jednej z týchto kategórií: – od 500 do 1 000 EUR mesačne; – od 1 001 do 5 000 EUR mesačne; – od 5 001 do 10 000 EUR mesačne; – viac ako 10 000 EUR mesačne. Akýkoľvek iný príjem, ktorý sa poslancovi vypláca v súvislosti s jednotlivými položkami vyhlásenia podľa prvého pododseku, sa vypočítava na ročnom základe, vydelí sa dvanástimi a zaradí sa do jednej z kategórií uvedených v druhom pododseku. 3.  Informácie poskytnuté predsedovi na základe tohto článku sa uverejnia na internetovej stránke Parlamentu v ľahko dostupnej forme. 4.  Poslanec nemôže byť zvolený do funkcií v rámci Parlamentu ani žiadneho z jeho orgánov, vymenovaný ako spravodajca, ani sa nemôže stať členom oficiálnej delegácie, ak nepredložil vyhlásenie o finančných záujmoch. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Príloha I (nová) – článok 5 (nový) Článok 5 Dary alebo podobné výhody 1.  Poslanci Európskeho parlamentu sa počas výkonu mandátu zdržia prijímania darov alebo podobných výhod, okrem darov a výhod, ktorých približná hodnota je nižšia ako 150 EUR a ktoré boli poskytnuté na znak úcty voči poslancovi alebo ktoré boli poskytnuté na znak úcty voči poslancovi oficiálne zastupujúcemu Parlament. 2.  Akýkoľvek dar, ktorý poslanec dostal v súlade s odsekom 1 pri oficiálnom zastupovaní Parlamentu, sa odovzdá predsedovi a zaobchádza sa s ním v súlade s vykonávacími opatreniami stanovenými Predsedníctvom podľa článku 9. 3.  Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú na úhradu cestovných nákladov a výdavkov na ubytovanie a pobyt poslancov ani na priamo platbu takýchto výdavkov tretími stranami, ak sa poslanec na základe pozvania a v rámci svojich povinností zúčastnil na akýchkoľvek podujatiach organizovaných tretími stranami. Rozsah pôsobnosti tohto odseku, najmä pravidlá na zabezpečenie transparentnosti, sa určí vo vykonávacích opatreniach stanovených Predsedníctvom podľa článku 9. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Príloha I (nová) – článok 6 (nový) Článok 6 Činnosti bývalých poslancov Bývalí poslanci Európskeho parlamentu, ktorí sa venujú profesionálnym činnostiam v oblasti lobingu alebo zastupovania priamo súvisiacim s prijímaním rozhodnutí v rámci Únie, nesmú počas zapojenia do týchto činností využívať výhody, na ktoré majú nárok bývalí poslanci podľa pravidiel ustanovených Predsedníctvom na tento účel1. 1 Rozhodnutie Predsedníctva z 12. apríla 1999. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Príloha I (nová) – článok 7 (nový) Článok 7 Poradný výbor pre správanie poslancov 1.  Zriaďuje sa poradný výbor pre správanie poslancov (ďalej len „poradný výbor“). 2.  Poradný výbor má päť členov, ktorých vymenuje predseda na začiatku svojho funkčného obdobia spomedzi členov predsedníctiev a koordinátorov Výboru pre ústavné veci a Výboru pre právne veci, pričom zohľadní skúsenosti poslancov a politickú vyváženosť. Každý člen poradného výboru vykonáva na šesť mesiacov rotujúce predsedníctvo. 3.  Predseda vymenuje na začiatku svojho funkčného obdobia aj náhradných členov poradného výboru, a to jedného za každú skupinu, ktorá nie je v poradnom výbore zastúpená. Ak sa člen politickej skupiny, ktorá nie je zastúpená v poradnom výbore, dopustí údajného porušenia tohto kódexu správania, príslušný náhradný člen sa stane šiestym plnoprávnym členom poradného výboru na účely preskúmania tohto údajného porušenia. 4.  Na základe žiadosti poradný výbor poskytne poslancovi do 30 kalendárnych dní dôverné usmernenia zamerané na výklad a uplatňovanie ustanovení tohto kódexu správania. Príslušný poslanec sa môže opierať o tieto usmernenia. Poradný výbor posudzuje na žiadosť predsedu aj údajné prípady porušenia tohto kódexu správania a poskytuje predsedovi poradenstvo týkajúce sa možných opatrení, ktoré je potrebné prijať. 5.  Poradný výbor môže po konzultácii s predsedom požiadať o poradenstvo externých odborníkov. 6.  Poradný výbor uverejňuje výročnú správu o svojich činnostiach. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Príloha I (nová) – článok 8 (nový) Článok 8 Postup v prípade možného porušenia kódexu správania 1.  Ak existujú dôvody, na základe ktorých sa možno domnievať, že poslanec Európskeho parlamentu pravdepodobne porušil tento kódex správania, predseda to môže oznámiť poradnému výboru. 2.  Poradný výbor preskúma okolnosti údajného porušenia a prípadne vypočuje príslušného poslanca. Na základe svojich zistení vypracuje pre predsedu odporúčanie týkajúce sa možného rozhodnutia. 3.  Ak predseda na základe odporúčania dospeje k záveru, že príslušný poslanec porušil kódex správania, po vypočutí tohto poslanca prijme odôvodnené rozhodnutie, v ktorom stanoví sankciu a s ktorým oboznámi poslanca. Uložená sankcia môže zahŕňať jedno alebo niekoľko opatrení uvedených v článku 153 ods. 3 rokovacieho poriadku. 4.  Príslušný poslanec má možnosť využiť vnútorné odvolacie postupy ustanovené v článku 154 rokovacieho poriadku. 5.  Po uplynutí lehoty stanovenej v článku 154 rokovacieho poriadku predseda oznámi každú sankciu na plenárnej schôdzi a na zvyšok volebného obdobia sa sankcia zreteľným spôsobom zverejní na internetovej stránke Parlamentu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Príloha I (nová) – článok 9 (nový) Článok 9 Vykonávanie Predsedníctvo prijme vykonávacie opatrenia k tomuto kódexu správania vrátane postupu kontroly a v prípade potreby aktualizuje sumy stanovené v článkoch 4 a 5. Môže vypracovať návrhy na revíziu tohto kódexu správania.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o žiadostiach o ochranu imunity a výsad Viktora Uspaskicha (2011/2162(IMM) a 2011/2099(IMM))

P7_TA(2011)0541 A7-0411/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť Viktora Uspaskicha o ochranu imunity z 5. apríla 2011, oznámenú na plenárnom zasadnutí 9. mája 2011, a na jeho žiadosť z 11. apríla 2011, oznámenú na plenárnom zasadnutí 4. júla 2011, o revíziu rozhodnutia Európskeho parlamentu zo 7. septembra 2010 zbaviť ho imunity(1),

–  so zreteľom na vypočutie Viktora Uspaskicha 10. októbra 2011 v súlade s článkom 7 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 7 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie (ďalej len „protokol“), ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008 a 19. marca 2010(2),

–  so zreteľom na ustanovenia článku 62 ústavy Litovskej republiky,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 7. septembra 2010 o zbavení imunity Viktora Uspaskicha,

–  so zreteľom na článok 6 ods. 3 a článok 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správy Výboru pre právne veci (A7-0411/2011 a A7-0413/2011),

A.  keďže je potrebné zaoberať sa žiadosťami Viktora Uspaskicha z 5. a 11. apríla 2011 spoločne, pretože sa týkajú toho istého súdneho konania;

B.  keďže sa začalo trestné konanie voči Viktorovi Uspaskichovi, poslancovi Európskeho parlamentu, ktorý je obvinený v konaní vilniuskeho regionálneho súdu z trestných činov podľa článku 24 ods. 4 v spojení s článkom 222 ods. 1, článku 220 ods. 1, článku 24 ods. 4 v spojení s článkom 220 ods. 1, článku 205 ods. 1 a článku 24 ods. 4 v spojení s článkom 205 ods. 1 trestného zákonníka Litovskej republiky;

C.  keďže podľa článku 9 protokolu poslanci počas schôdzí Európskeho parlamentu požívajú na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú poslancom ich parlamentu, keďže imunita sa neuplatní, ak je poslanec pristihnutý pri páchaní trestného činu a keďže to nebráni Európskemu parlamentu vo výkone práva zbaviť imunity niektorého zo svojich poslancov;

D.  keďže podľa článku 62 ústavy Litovskej republiky nemôže byť poslanec národného parlamentu (Seimas) trestne stíhaný alebo zatknutý a jeho sloboda nesmie byť nijakým iným spôsobom obmedzovaná bez súhlasu parlamentu;

E.  keďže článok 62 ústavy Litovskej republiky ďalej stanovuje, že poslanec Seimasu nesmie byť trestne stíhaný za svoje hlasovanie alebo za svoj prejav v Seimase, hoci môže byť stíhaný podľa všeobecného postupu za urážku na cti alebo ohováranie;

F.  keďže Viktor Uspaskich je obvinený v zásade z trestných činov falšovania účtovníctva v súvislosti s financovaním politickej strany v období pred jeho zvolením za poslanca Európskeho parlamentu;

G.  keďže 7. septembra 2010 Európsky parlament zbavil Viktora Uspaskicha imunity vzhľadom na to, že neboli uvedené žiadne pádne dôkazy o existencii fumus persecutionis a trestné činy, z ktorých je Viktor Uspaskich obvinený, nemajú žiadnu súvislosť s jeho pôsobením vo funkcii poslanca Európskeho parlamentu;

H.  keďže 28. októbra 2010 Viktor Uspaskich podal žalobu na Všeobecný súd vo veci zrušenia rozhodnutia Európskeho parlamentu zo 7. septembra 2010, v júli 2011 ju však stiahol späť;

I.  keďže Viktor Uspaskich vo svojom liste z 5. apríla 2011, v ktorom žiada o ochranu imunity, tvrdí, že trestné stíhanie, ktoré začali litovské orgány, mu bráni vo výkone alebo mu sťažuje výkon jeho poslaneckých povinností tým, že obmedzuje slobodu jeho pohybu, čo je v rozpore s článkom 7 protokolu;

J.  keďže cieľom článku 7 protokolu je ochrana poslancov proti obmedzeniu voľného pohybu s výnimkou obmedzení nariadených súdom, a teda jeho obsahom je nie imunita, ale výsada, a nechráni poslancov pred obmedzením voľného pohybu nariadeným súdom(3);

K.  keďže v dôsledku toho nie je možné, aby Európsky parlament súhlasil so žiadosťou Viktora Uspaskicha z 5. apríla 2011 a chránil jeho imunitu na základe článku 7 protokolu;

L.  keďže vo svojom liste z 11. apríla 2011 Viktor Uspaskich žiada revíziu rozhodnutia Európskeho parlamentu zo 7. septembra 2010 na základe údajných nových skutočností uvedených na internetovej stránke Wikileaks, ktoré podľa jeho tvrdenia ukazujú, že bol obeťou fumus persecutionis;

M.  keďže toto tvrdenie by sa malo zamietnuť z dôvodu, že nebola stanovená dostatočná spojitosť medzi údajne novými skutočnosťami a začatím konania proti Viktorovi Uspaskichovi za falšovanie účtovníctva;

N.  keďže okrem toho – a to sa týka aj tvrdenia Viktora Uspaskicha, že prijatím rozhodnutia zo 7. septembra 2010 bolo porušené jeho základné právo na obhajobu i Charta základných práv Európskej únie – žiadosť o preskúmanie rozhodnutia Európskeho parlamentu zo 7. septembra 2010 nepredstavuje žiadosť o ochranu jeho imunity a výsad v zmysle článkov 6 a 7;

1.  rozhodol sa neochraňovať imunitu a výsady Viktora Uspaskicha;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správy gestorského výboru príslušnému orgánu Litovskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 90. (2) Vec 101/63, Wagner/Fohrmann a Krier, Zb. 1964, s. 195; vec 149/85, Wybot/Faure a iní, Zb. 1986, s. 2391; vec T-345/05, Mote/Parlament, Zb. 2008, s. II-2849; spojené veci C-200/07 a C-201/07, Marra/De Gregorio a Clemente, Zb. 2008, s. I-7929; vec T-42/06 Gollnisch/Parlament. (3) Vec T-345/05, Mote/Parlament, Zb. 2008, s. II-2849, ods. 48 – 52.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o Európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík (2011/2071(INI))

P7_TA(2011)0542 A7-0384/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 121, 126 a 148 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj na protokol č. 12 a príslušné ustanovenia protokolu 15 a 16 o postupe pri nadmernom deficite,

–  so zreteľom na Kódex postupov pre európsku štatistiku, stanovený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike,

–  so zreteľom na článok 152 a článok 153 ods. 5 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 9 ZFEÚ (horizontálna sociálna doložka),

–  so zreteľom na oznámenia Komisie z 12. mája 2010 nazvané Posilnenie koordinácie hospodárskej politiky (KOM(2010)0250) a z 30. júna 2010 s názvom Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ (KOM(2010)0367),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–  so zreteľom na závery Rady ECOFIN z 15. februára 2011 a zo 7. septembra 2010,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. marca 2011,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre rozpočet, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0384/2011),

A.  keďže kríza, rastúc a nerovnosť a rozdiely v konkurencieschopnosti, ako aj makrofinančné nerovnováhy a rozdiely od zavedenia eura ako aj fungovanie finančného systému poukázali na to, že je potrebné, aby Únia lepšie riešila makroekonomickú nerovnováhu na základe symetrickejšieho prístupu, ktorý by s v prípade potreby zameral na nadmerný deficit aj na nadmerný prebytok, lepšie koordinovala hospodárske politiky a vykonávala lepší rozpočtový dohľad;

B.  keďže základom lepšieho rámca pre hospodárske riadenie by mali byť rôzne vzájomne prepojené politiky pre trvalo udržateľný rast a zamestnanosť, ktoré musia byť súdržné, najmä stratégia Únie pre rast a zamestnanosť (stratégia EÚ 2020), pričom je potrebné prisudzovať osobitný význam vybudovaniu a posilneniu vnútorného trhu, zintenzívneniu medzinárodných obchodných vzťahov a zvýšeniu konkurencieschopnosti, účinnejšiemu rámcu na predchádzanie a nápravu nadmerných rozpočtových deficitov (pakt stability a rastu), pevnému rámcu na predchádzanie a nápravu makroekonomickej nerovnováhy, minimálnym požiadavkám na vnútroštátne rozpočtové rámce, intenzívnejšej regulácii a dohľadu nad finančnými trhmi, ako aj makroprudenciálneho dohľadu vykonávanému Európskym výborom pre systémové riziká;

C.  keďže skúsenosti a chyby z prvého desaťročia existencie hospodárskej a menovej únie poukazujú na skutočnosť, že je nevyhnutné lepšie hospodárske riadenie v Únii, ktoré by sa malo zakladať na väčšej vnútroštátnej zodpovednosti za spoločne dohodnuté pravidlá a politické prístupy a na prísnejšom rámci pre kontrolu vnútroštátnej hospodárskej politiky na úrovni Únie;

D.  keďže zo skúseností vyplýva, že nadmerné dlhy a deficity v niektorých členských štátoch môžu mať ďalekosiahle negatívne vedľajšie účinky na ostatné členské štáty a na eurozónu ako celok;

E.  keďže národné parlamenty si slobodne volia občania, a preto sú zástupcami a garantmi práv nadobudnutých a delegovaných občanmi; keďže zavedenie európskeho semestra by malo v plnom rozsahu rešpektovať výhradné právomoci národných parlamentov;

F.  keďže parlamentný súhlas s verejným rozpočtom je jedným zo základov demokracie;

G.  keďže parlamenty členských štátov Európskej únie majú v súčasnosti spoločnú zákonodarnú funkciu s inštitúciami EÚ a často vykonávajú iba obmedzenú kontrolu vzhľadom na politické konanie jednotlivých vlád na európskej úrovni;

H.  keďže väčšina občanov Únie nie je dostatočne informovaná o zmenených a zložitých legislatívnych postupoch v Európskej únii; keďže chýbajúca transparentnosť v rámci rozhodovacích a konzultačných postupov, najmä v Európskej rade a Rade ministrov, je prekážkou dôvery občanov k európskej integrácii a demokraciám Európskej únie a zhoršuje aktívnu a konštruktívnu kontrolu zo strany občanov;

I.  keďže sociálne protestné hnutia proti úsporným opatreniam v rôznych členských štátoch Únie vyjadrujú takisto narastajúcu nespokojnosť s demokratickou kvalitou európskej integrácie; keďže demokratická dôveryhodnosť európskej integrácie bola mimoriadne poškodená doterajším spôsobom riešenia krízy eura;

J.  keďže efektívnosť vnútroštátnych hospodárskych politík prostredníctvom posilnenej koordinácie závisí od demokratickej legitímnosti a zodpovednosti týchto politík prostredníctvom zásahu parlamentov;

K.  keďže je potrebné zabezpečiť intenzívnejšie prepojenie medzi politikami v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí a hospodárstva v rámci európskeho semestra a keďže sa to musí uskutočniť v záujme všetkých generácií a spôsobom, ktorý podporí demokratickú zodpovednosť, pocit spoluvlastníctva a legitimitu všetkých zúčastnených subjektov; keďže nevyhnutnou podmienkou dosiahnutia tohto cieľa je plná účasť Európskeho parlamentu;

L.  keďže 24. marca 2011 sa členské štáty Paktu Euro Plus dohodli na prijatí „rozhodného opatrenia na úrovni EÚ s cieľom povzbudiť rast prostredníctvom posilnenia jednotného trhu, zníženia celkového zaťaženia prostredníctvom právnych úprav a podpory obchodovania s tretími krajinami“;

M.  keďže európsky semester je inštitucionálny proces vedený inštitúciami EÚ v záujme intenzívnejšej koordinácie postupu členských štátov pri vykonávaní stratégie EÚ, najmä pokiaľ ide o jej makroekonomický rozmer;

N.  keďže rozpočet EÚ schvaľujú spolu Európsky parlament a Rada v súlade so zmluvami a rozpočtové postupy jednotlivých štátov sa riadia ústavným systémom každého členského štátu; keďže užšia rozpočtová koordinácia však nie je v rozpore so zásadou subsidiarity;

O.  keďže spoločný trh, ktorý je veľkým úspechom a ktorý vznikol prepojením európskych hospodárstiev, je potrebné doplniť systémom rozpočtovej koordinácie, čím by sa využil značný synergický účinok;

P.  keďže stále predsedníctvo Európskej rady, zavedené prostredníctvom Lisabonskej zmluvy, zmenilo inštitucionálnu rovnováhu Únie;

Q.  keďže výlučne medzivládny systém koordinácie by bol nedostatočnou reakciou na požiadavky článku 121 ZFEÚ, ktorý uvádza, že členské štáty by mali považovať svoje hospodárske a fiškálne politiky za vec spoločného záujmu, a nemohol by zabezpečiť požadovanú činnosť Únie v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje metóda Spoločenstva;

R.  keďže zavedenie európskeho semestra by malo viesť k zvýšenej, dobre vymedzenej účasti Európskeho parlamentu a národných parlamentov a k zmenám ich práce;

S.  keďže Európsky parlament má v rozpočtovom postupe spolurozhodovaniu právomoc;

T.  keďže európska stratégia zamestnanosti a usmernenia pre zamestnanosť na základe článku 148 ZFEÚ poskytujú strategický rámec pre opatrenia v oblasti zamestnanosti a pracovného trhu, ktoré sa majú prijať v záujme splnenia cieľov stratégie Európa 2020;

U.  keďže Európsky parlament urobil kvázi spolurozhodovací príspevok k integrovaným usmerneniam pre zamestnanosť;

V.  keďže miera nezamestnanosti v Európe sa stále pohybuje nad úrovňou 9 %, pričom hlavnú výzvu predstavuje najmä nezamestnanosť mladých ľudí; keďže politiky týkajúce sa zamestnanosti, pracovného trhu a sociálnych vecí sú preto neoddeliteľnou súčasťou reforiem, ktoré sa majú vykonať v rámci makroekonomického, ako aj tematického dohľadu poskytovaného stratégiou Európa 2020;

W.  keďže stratégia Európa 2020 a nová štruktúra riadenia, ktoré sú zakotvené v európskom semestri, by mali pomôcť Európe riešiť krízu a jej príčiny; keďže vysoká úroveň sociálnej ochrany EÚ zmiernila najhorší vplyv krízy a keďže dôsledky krízy sú ďalekosiahle a viedli k značnému poklesu hospodárskej činnosti, podstatne sa zvýšila nezamestnanosť, prudko sa znížila produktivita a výrazne sa zhoršil stav verejných financií;

X.  keďže európsky semester má dva ciele: overiť dodržiavanie rozpočtovej disciplíny členských štátov a zároveň dohliadať na správne plnenie stratégie Európa 2020 zabezpečením finančných prostriedkov potrebných na jej realizáciu;

Y.  keďže neúspech lisabonskej stratégie možno v podstate pripísať absencii akéhokoľvek jednoznačného nadväzujúceho postupu pre realizáciu tejto stratégie všetkými zúčastnenými stranami a keďže je preto dôležité vyvodiť z toho tie správne závery, na základe ktorých sa zabezpečí úspech stratégie Európa 2020;

Z.  keďže vzhľadom na skúsenosti získané v rámci monetárneho dialógu by Európsky parlament mal zohrávať úlohu v súvislosti s demokratickou zodpovednosťou za hospodárske politiky a rozpočtový dohľad;

AA.  keďže Rada vykonala podstatné zmeny v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, ktoré navrhla Komisia v prvom roku európskeho semestra;

AB.  keďže je nevyhnutné úplne dodržiavať autonómiu sociálnych partnerov, pokiaľ ide o kolektívne vyjednávanie, a vnútroštátne systémy stanovovania miezd;

AC.  so zreteľom na skúsenosti získané v rámci medziparlamentných stretnutí, ktoré každoročne usporadúva Hospodársky a menový výbor Európskeho parlamentu;

Náčrt výziev

1.  domnieva sa, že súčasná fáza krízy vyžaduje rázne a ambiciózne reakcie;

2.  berie na vedomie, že okrem prijatia balíka pre správu ekonomických záležitostí samit eurozóny 26. októbra 2011 rozhodol o súbore opatrení upravujúcich tento balík; domnieva sa, že ak sa v budúcnosti rozhodne o akejkoľvek zmene, mal by sa dodržiavať postup uvedený v článku 48 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, a mandát konventu podľa tohto článku by mal odrážať, že EÚ musí stavať na prísnej demokratickej legitímnosti a solidarite;

3.  domnieva sa, že až do ďalšieho oznámenia je európsky semester platným rámcom realizácie stratégie EÚ a nástrojom účinnej hospodárskej správy, najmä v prípade členských štátov eurozóny, ktoré sú prepojené spoločnou zodpovednosťou, a že za týmto znením je pre inštitúcie a členské štáty EÚ v stávke proces trvajúci viac ako celý rok;

4.  zdôrazňuje, že úspech stratégie Európa 2020 závisí od angažovanosti EÚ ako celku a od zodpovednosti členských štátov, národných parlamentov, miestnych a regionálnych orgánov a sociálnych partnerov; pripomína význam intenzívneho a účinného sociálneho trhového hospodárstva, štrukturálnych reforiem a kolektívnych dohôd v rámci stratégie Európa 2020, ako aj podpory skutočného európskeho sociálneho dialógu o makroekonomických politikách a opatreniach;

5.  znovu zdôrazňuje, že členské štáty by mali považovať svoje hospodárske a fiškálne politiky za vec spoločného záujmu a že je preto potrebné posilniť hospodársky pilier hospodárskej a menovej únie vrátanej jeho fiškálneho rozmeru, a to prostredníctvom koordinácie v oblasti zavedenia a realizácie fiškálnych opatrení, ako aj účinného boja proti daňovým podvodom a únikom a postupnom rušení súčasných kontraproduktívnych opatrení;

6.  domnieva sa, že pri zavedení tzv. európskeho semestra a posilnení koordinácie hospodárskej a rozpočtovej politiky by sa mali ponechať členským štátom EÚ dostatočné možnosti a pružnosť vykonávať účinnú rozpočtovú, hospodársku a sociálnu stratégiu primeranú stratégii EÚ 2020, zameranú na rozdelenie a rozvoj a poskytla by občanom EÚ primeranú úroveň verejných služieb a infraštruktúry; žiada Komisiu, aby vo svojom ročnom prieskume rastu zohľadnila, aké kroky členské štáty urobili na dokončenie jednotného trhu;

7.  poznamenáva, že rozvoj a posilňovanie jednotného trhu a podpora prepojenia medzinárodného obchodu sú ústrednými prvkami stimulovania hospodárskeho rastu, zvyšovania konkurencieschopnosti a riešenia makroekonomických nerovnováh, a žiada Komisiu, aby vo svojom ročnom prieskume rastu zohľadnila, aké kroky členské štáty urobili na dokončenie jednotného trhu;

8.  zdôrazňuje, že usmernenia pre politiky členských štátov v oblasti zamestnanosti a hlavné smery hospodárskych politík tvoria neoddeliteľnú súčasť európskeho semestra a sú rovnako dôležité pre dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili súlad všetkých politických odporúčaní s integrovanými usmerneniami;

9.  vyjadruje poľutovanie nad nezrozumiteľnosťou a prekrývaním sa rôznych nástrojov a rozpočtových línií, prostredníctvom ktorých sa majú pomocou rozpočtu EÚ splniť ciele stratégie Európa 2020; pripomína, že európsky semester predstavuje vhodnú príležitosť na vytvorenie silnejšej synergie medzi rozpočtom EÚ a rozpočtami členských štátov;

10.  poukazuje na skutočnosť, že stratégia Európa 2020 musí mať silnejší územný rozmer; ďalej sa domnieva, že – s ohľadom na špecifiká a rôzne úrovne rozvoja európskych regiónov – priame zapojenie regionálnych a miestnych orgánov a partnerov do plánovania a vykonávania príslušných programov by viedlo k väčšiemu zmyslu pre zodpovednosť za ciele stratégie na všetkých úrovniach a zaručilo by širšie povedomie o daných cieľoch a výsledkoch priamo na mieste;

Úloha Komisie
Úvod

11.  konštatuje, že európsky semester bol ustanovený na zabezpečovanie udržateľného zbližovania hospodárskej a daňovej výkonnosti členských štátov, na dosiahnutie užšej koordinácie hospodárstiev a na prekonanie krízy štátnych dlhov; konštatuje, že ročný prieskum rastu bol určený ako prvý základný dokument cyklu;

12.  pripomína, že európsky semester nesmie ovplyvniť práva Európskeho parlamentu zakotvené v ZFEÚ; žiada Komisiu, aby vypracovala návrhy určujúce, ako sa tieto rôzne nástroje odlišujú, aké vedľajšie účinky spôsobujú v oblastiach politiky a aký majú vzájomný vzťah;

Poučenia z prvého cyklu

13.  zdôrazňuje, že písomné vymedzenie európskeho semestra musí zachovať potrebnú pružnosť, aby bolo prípadne možné vykonať úpravy na základe príslušných skúseností z prvého obdobia; domnieva sa, že Komisia by sa pri hodnotení a prispôsobení mala zaoberať najmä osobitnými potrebami a výzvami eurozóny;

14.  konštatuje, že kvalita národných programov reforiem v rámci prvého európskeho semestra sa značne líši, pokiaľ ide o konkrétnosť, transparentnosť, uskutočniteľnosť a komplexnosť; žiada Komisiu, aby vyzvala členské štáty k zlepšeniu kvality a transparentnosti svojich príspevkov a aby najkvalitnejšie národné programy reforiem určila za štandardný formát pre nasledujúce európske semestre;

15.  vyzýva Komisiu, aby zaistila, že vnútroštátne politiky a ciele oznámené v národných programoch reforiem sa spoločne dostanú na úroveň, ktorá je dostatočne ambiciózna vzhľadom na dosiahnutie hlavných cieľov stratégie Európa 2020; vyjadruje svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že v rámci prvého európskeho semestra to tak nebolo; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky členské štáty prispejú k týmto hlavným cieľom podľa svojho potenciálu a poskytnú presný plán spolu s príslušným harmonogramom potrebných krokov;

Ročný prieskum rastu

16.  domnieva sa, že ročný prieskum rastu by mal byť v súlade so:

17.  konštatuje, že ročný prieskum rastu, ktorý podporila jarná Európska rada, navrhuje, aby členské štáty predložili:

18.  poznamenáva, že príprava ročného prieskumu rastu vychádza z makroekonomických prognóz zo všetkých členských štátov a celej Európskej únie; zdôrazňuje, že opatrenia nevyhnutné na zlepšenie kapacity európskeho hospodárskeho riadenia by mali byť sprevádzané podobnými krokmi na zvýšenie jeho legitímnosti a zodpovednosti; varuje preto pred súčasnou podobou ročného prieskumu rastu, ktorá je technickým dokumentom nezohľadňujúcim príspevok Európskeho parlamentu;

19.  vyzýva Komisiu, aby lepšie premyslela komplexný viacrozmerný (inteligentný, udržateľný a inkluzívny) prístup k stratégii Európa 2020 v referenčných kritériách používaných na posudzovanie pokroku členských štátov, a aby podľa toho vydávala odporúčania pre jednotlivé krajiny;

20.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila súbor ukazovateľov, ktoré využíva na monitorovanie vnútroštátneho vývoja, s prihliadnutím najmä na prácu vykonanú v rámci plnenia oznámenia s názvom Viac ako HDP (KOM(2009)0433) a najmä Plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje;

21.  žiada, aby bol ročný prieskum rastu transformovaný na ročné usmernenia pre udržateľný rast, ktorý by sa sústredil na zlepšovanie udržateľného rastu;

22.  požaduje, aby Komisia každoročne do 10. januára prijala ročné usmernenia o udržateľnom raste so samostatnou kapitolou venovanou eurozóne a s usmerneniami týkajúcimi sa eurozóny;

23.  žiada Komisiu, aby pri vypracúvaní ročných usmernení o udržateľnom raste v čo najväčšej miere uplatnila vedecké znalecké posudky a brala do úvahy príslušné odporúčania Európskeho parlamentu, členských štátov a miestnych a regionálnych samospráv;

24.  žiada Komisiu, aby v ročných usmerneniach pre udržateľný rast jasne vyhodnotila hlavné hospodárske problémy EÚ a jednotlivých členských štátov, navrhla prioritné opatrenia na vyriešenie týchto problémov a uviedla iniciatívy prijaté na úrovni Únie a členských štátov, ktoré umožňujú zvýšiť konkurencieschopnosť, podporiť dlhodobé investície, odstrániť prekážky udržateľného rastu, dosiahnuť ciele stanovené v zmluvách a aktuálnej stratégii EÚ 2020, realizovať sedem hlavných iniciatív a znížiť makroekonomickú nerovnováhu;

25.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že politické usmernenia pre fiškálnu konsolidáciu a štrukturálne reformy budú v súlade so stratégiou Únie pre rast a zamestnanosť; domnieva sa, že pri vymedzení a realizácii ročného prieskumu rastu musí Únia brať do úvahy vývoj právnych predpisov v mikrofinančnej oblasti, najmä predpisov o dohľade, dlhodobé investície stimulujúce udržateľnú konkurencieschopnosť, rast a vytváranie pracovných miest; domnieva sa, že hodnotenie vplyvu by sa malo vypracovať aj v súvislosti s možnými dlhodobými nákladmi na nečinnosť členských štátov pri vykonávaní cieľov stratégie EÚ 2020 a štrukturálnych reforiem;

26.  domnieva sa, že odporúčania pre jednotlivé krajiny by mali byť sprevádzané hodnotením sociálneho vplyvu s prihliadnutím na požiadavky spojené s podporou zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy, rekvalifikácie a ochrany ľudského zdravia;

27.  vyzýva Komisiu, aby v ročných usmerneniach o udržateľnom raste výslovne určila prípadné cezhraničné vedľajšie účinky hlavných opatrení hospodárskej politiky, vykonávaných na úrovni EÚ a v členských štátoch;

28.  vyzýva komisárov zodpovedných za európsky semester, aby prišli prerokovať ročné usmernenia o udržateľnom raste s príslušnými výbormi Európskeho parlamentu hneď po ich prijatí Komisiou;

Odporúčania pre jednotlivé krajiny

29.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vo svojich usmerneniach a odporúčaniach určených jednotlivým členským štátom a EÚ ako celku zabezpečili vykonávanie rovnakého prístupu k cieľom stratégie EÚ 2020 a hlavným iniciatívam;

30.  pripomína, že v smernici Rady o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(1) sa stanovuje, že „Komisia zverejní metodiky, predpoklady a parametre, o ktoré sa opierajú jej makroekonomické a rozpočtové prognózy“;

31.  odporúča, aby členské štáty čo najskôr uplatnili túto smernicu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšiu porovnateľnosť národných programov reforiem a stanovila spoločné kritériá na posúdenie programov;

32.  žiada Komisiu, aby po uskutočnení analýzy programov stability a konvergenčných programov, ako aj národných programov reforiem prišla včas prezentovať svoje odporúčania do Európskeho parlamentu a vzhľadom na plánované medziparlamentné fórum a diskusie v Rade o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny zdôraznila prípadné cezhraničné vedľajšie účinky, najmä v rámci eurozóny;

33.  vyzýva Radu, aby prišla do Európskeho parlamentu vysvetliť všetky podstatné zmeny, ktoré uskutočnila v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny navrhnutých Komisiou; žiada Komisiu, aby sa zúčastnila na tomto vypočutí a vyjadrila svoje názory týkajúce sa tejto situácie;

34.  vyzýva Komisiu, aby usporiadala vypočutie s cieľom vysvetliť ročné kontroly uvedené v rôznych hlavných iniciatívach; požaduje, aby sa uvedené vypočutie uskutočnilo v období od jarného do letného zasadnutia Európskej rady a aby sa na ňom zúčastnili všetky príslušné európske, vnútroštátne a regionálne orgány a ostatné zainteresované strany;

35.  vyzýva Komisiu a Radu, aby posilnili úlohu makroekonomického dialógu, ktorý zaviedla Európska rada v júni 1999 na zasadnutí v Kolíne, s cieľom zlepšiť vzájomné pôsobenie medzi subjektmi zodpovednými za vývoj miezd, hospodársku, fiškálnu a menovú politiku;

36.  nabáda na zohľadnenie vedľajších účinkov vývoja hospodárskej politiky v Únii na mimoeurópske krajiny a na úsilie o odstránenie celosvetových hospodárskych rozdielov; vyzýva Komisiu, aby sa aktívne zapojila do hospodárskeho dialógu v rámci príslušných inštitúcií OSN; poukazuje okrem toho na skutočnosť, že je takisto nevyhnutné zohľadniť ciele dohodnuté na medzinárodnej úrovni;

Úloha Európskeho parlamentu

37.  pripomína, že parlamentná diskusia o usmerneniach hospodárskej politiky je základným prvkom každého demokratického systému;

38.  poznamenáva, že kríza a vývoj situácie predovšetkým vnútri eurozóny vyžaduje skvalitnenie európskeho rozmeru hospodárskych politík jej členských štátov, najmä vnútri eurozóny;

39.  ďalej prispôsobí svoju štruktúru a pracovné metódy v súlade s najnovším vývojom v Rade a Komisii týkajúcim sa štruktúry eurozóny; pripomína, že hospodársky dialóg bude súčasťou odpovedí na túto výzvu; domnieva sa, že každý nový alebo aktualizovaný proces zlepšenia organizácie a rozhodovania v Rade a/alebo Komisii musí ísť ruka v ruke s posilnením demokratickej legitímnosti a príslušnou zodpovednosťou voči Európskemu parlamentu;

40.  zdôrazňuje potrebu skvalitnenia parlamentného rozmeru paralelne s úlohou Rady;

41.  bude hlasovať pred jarnou Radou o ročných usmerneniach pre udržateľný rast s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré budú predložené Európskej rade; žiada, aby boli ročné usmernenia pre udržateľný rast predmetom spolurozhodovacieho postupu, ktorý by mal byť zavedený v nasledujúcej zmene zmluvy; poveruje svojho predsedu, aby predložil na jarnej Európskej rade ročné usmernenia pre rast po zmenách a doplneniach Európskeho parlamentu;

42.  vyjadruje znepokojenie nad otázkou demokratickej legitímnosti zavedenia európskeho semestra; domnieva sa, že Európskeho parlament a národné parlamenty majú zásadný význam pre zabezpečenie potrebnej demokratickej legitímnosti a vnútroštátnej zodpovednosti;

43.  nazdáva sa, že Európsky parlament je vhodným miestom pre hospodársky dialóg a spoluprácu medzi národnými parlamentmi a európskymi inštitúciami;

44.  vyzýva členské štáty a ich regióny, aby vo väčšej miere zapojili národné a regionálne parlamenty, sociálnych partnerov, verejné orgány a občiansku spoločnosť do vypracúvania národných programov reforiem, rozvoja a súdržnosti a uskutočňovali s nimi pravidelné konzultácie; v tejto súvislosti poukazuje na včasné zapojenie Výboru regiónov ako platformy pre koordináciu medzi týmito regiónmi tak, aby predkladali správy o stave miestnej a regionálnej účasti v európskom semestri;

45.  požaduje, aby sa v roku 2012 uskutočnila medziparlamentná konferencia, na ktorej sa zúčastnia všetci zástupcovia výborov pre rozpočet, zamestnanosť a hospodárstvo Európskeho parlamentu a národných parlamentov s cieľom určiť rozsah, postupy a prostriedky viacúrovňovej a viacrozmernej demokratickej legitímnosti hospodárskej politiky, a najmä s cieľom zaistiť, že vnútroštátne politiky a ciele oznámené v národných programoch reforiem sa spoločne dostanú na úroveň, ktorá je dostatočne ambiciózna vzhľadom na dosiahnutie hlavných cieľov stratégie Európa 2020; je však nutné venovať pozornosť tomu, aby bol zabezpečený dostatočný čas na prijatie vnútroštátnych rozpočtov;

46.  má v úmysle od roku 2013 usporiadať každoročne pred jarným zasadnutím Európskej rady medziparlamentné fórum, na ktorom sa v Európskom parlamente zídu členovia príslušných výborov národných parlamentov, pričom odporúča, aby bolo toto zasadnutie integrovanou súčasťou výročného zasadnutia, ktoré usporadúva Výbor pre hospodárske a menové veci pre poslancov národných parlamentov; navrhuje, aby toto fórum zahŕňalo schôdze politických skupín a príslušných výborov a plenárnu schôdzu a vyzýva európskych sociálnych partnerov, aby sa zúčastnili na tejto schôdzi a vyjadrili svoje názory;

47.  má v úmysle od roku 2013 organizovať každoročne po jarnom zasadnutí Európskej rady druhú medziparlamentnú schôdzu, na ktorej sa stretnú predsedovia výborov poverených európskym semestrom v rámci národných parlamentov a v Európskom parlamente (ECON, EMPL, BUDG, ENVI, ITRE) s cieľom prerokovať odporúčania navrhnuté Komisiou;

48.  varuje pred zavedením akéhokoľvek postupu, ktorému chýba súhlas parlamentu na európskej a vnútroštátnej úrovni; zdôrazňuje, že odporúčania pre jednotlivé krajiny sa musia zakladať na demokratických postupoch;

49.  zdôrazňuje úlohu hospodárskeho dialógu s Európskym parlamentom, prijatého s balíkom pre hospodárske riadenie, ktorého podstatou je umožniť dialóg medzi európskymi inštitúciami a tiež na vnútroštátnej úrovni s cieľom iniciovať cezhraničnú a verejnú diskusiu, zvýšiť transparentnosť a vytvoriť skupinový tlak („peer pressure“); príslušný výbor EP môže pozvať predsedu Komisie, predsedu Euroskupiny a predsedu Európskej rady a ponúknuť členskému štátu dotknutému rozhodnutiami v rámci postupu pri nadmernom deficite (EDP) alebo postupu pri nadmernej nerovnováhe (EIP) účasť na výmene názorov;

50.  praje si, aby sa v Parlamente uskutočnil hospodársky dialóg s najvyššími predstaviteľmi štátov a vlád tých členských štátov, ktoré majú v úmysle využiť Európsky nástroj finančnej stability, Európsky mechanizmus pre finančnú stabilitu a Európsky mechanizmus pre stabilitu, a to ešte pred jeho mobilizáciou; vzhľadom na úlohu, ktorú majú nástroje ENFS a EMS hrať, zdôrazňuje potrebu toho, aby EP vykonal vypočutie ich riadiacich pracovníkov;

51.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby v rámci všetkých záchranných programov zabezpečili súdržnosť hospodárskej podmienenosti a programov prispôsobovania sa s cieľmi EÚ zameranými na dosiahnutie sociálneho a trvalo udržateľného rozvoja, najmä s usmerneniami v oblasti zamestnanosti a hospodárskej politiky a s cieľmi stratégie EÚ 2020; žiada ich o zahrnutie odporúčaní, ktoré sa v rámci európskeho semestra zameriavajú na členské štáty prijímajúce finančnú pomoc, s cieľom výslovne splniť uvedené podmienky súdržnosti;

52.  má v úmysle vykonať v jeseni audit makroekonomickej situácie Únie, pričom sa bude opierať o široké spektrum znaleckých posudkov vrátane medzinárodného nezávislého externého poradenstva v konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami a najmä so sociálnymi partnermi, s cieľom podporiť diskusiu a získať ďalšie odborné stanovisko o ekonomických otázkach vzhľadom na svoje rokovania s Komisiou pred vypracovaním ročného prieskumu rastu;

53.  zastáva názor, že Európsky parlament by mal byť uznaný za náležité európske demokratické fórum, ktoré by na konci európskeho semestra poskytlo celkové hodnotenie;

54.  žiada, aby bol do makroekonomického dialógu zapojený ako plnoprávny partner a aby tak dosiahol svoje ciele, pokiaľ ide o makroekonomický prístup založený na spolupráci;

Úloha Rady

55.  vyzýva Európsku radu, aby pozvala predsedu Európskeho parlamentu na svoje zasadnutia týkajúce sa európskeho semestra;

56.  vyzýva Radu a Komisiu, aby mu v súlade s balíkom pre hospodárske riadenie v prvých týždňoch každého nového roka podala správu o priebehu a výsledkoch predchádzajúceho európskeho semestra s presným prehľadom vykonaných krokov a opatrení;

57.  konštatuje, že sa ukázalo, že lehoty platné v prvom období európskeho semestra boli prísne, a preto v ďalších obdobiach existuje riziko, že účasť národných parlamentov nebude optimálna, ak by každý členský štát musel podľa odporúčaní Rady predložiť plán nápravných opatrení alebo upraviť svoje programy stability a konvergenčné programy, ako aj svoje národné programy reforiem;

58.  vyzýva členské štáty, aby poskytli čo najpodrobnejšie informácie o opatreniach a nástrojoch na dosiahnutie vnútroštátnych cieľov stanovených v národných programoch reforiem vrátane lehoty na vykonanie, očakávaných vplyvov, prípadných vedľajších účinkov, rizík neúspešného vykonania, nákladov a prípadného čerpania štrukturálnych fondov EÚ;

59.  vyzýva členské štáty, aby zaistili odbornú nezávislosť národných štatistických úradov v súlade s ustanoveniami uvedenými v balíku pre hospodárske riadenie a zabezpečili súlad s Kódexom postupov pre európsku štatistiku, stanoveným v nariadení (ES) č. 223/2009, s cieľom zabezpečiť predloženie kvalitných štatistických údajov Komisii na posúdenie v rámci európskeho semestra;

60.  je presvedčený o tom, že úspech európskeho štatistického systému zásadne závisí od činnosti dobre fungujúcich vnútroštátnych dvorov audítorov a od ich dôkladného a presného preskúmania kvality údajov o verejných financiách, ako aj od procesu prenosu údajov od verejných subjektov k národným štatistickým úradom;

61.  vyzýva Radu, aby zintenzívnila makroekonomický dialóg najmä zavedením takého dialógu na vnútroštátnej úrovni s cieľom uvoľniť plný potenciál makroekonomickej spolupráce, a to na základe využitia možností zamestnanosti prostredníctvom pevnej a vyváženej dynamiky rastu;

62.  domnieva sa, že je veľmi dôležité zahrnúť do nepretržitého dialógu medzi európskymi inštitúciami aj Európsku centrálnu banku;

Iné

63.  požaduje vypracovanie pojmu európske ministerstvo financií s cieľom posilniť realizačnú kapacitu európskeho semestra a hospodársky pilier hospodárskej a menovej únie; domnieva sa, že ďalší inštitucionálny vývoj by mal zohľadňovať vývoj nástrojov ENFS a EMS;

64.  s obavami konštatuje, že koordinácia hospodárskych politík na úrovni EÚ pozostáva z množstva záväzných a nezáväzných nástrojov a záväzkov(2), ktoré by mohli oslabiť právnu istotu poriadku EÚ a ktoré podľa verejnej mienky vytvárajú zmätok, pokiaľ ide o presné vymedzenie zodpovedností, ktoré na seba prevzali členské štáty v súvislosti s ich postavením členských alebo nečlenských krajín eurozóny;

65.  poznamenáva, že členské štáty nedodržali spoločne dohodnuté pravidlá, najmä Pakt stability a rastu, v ktorom sa stanovuje, že ročný deficit rozpočtu členských štátov musí byť nižší než 3 % HDP a verejný dlh musí byť nižší než 60 % HDP; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali Pakt stability a rastu a ostatné spoločne dohodnuté pravidlá;

66.  zdôrazňuje, že ak má byť integrovaný dohľad nad hospodárskymi politikami účinný, nesmie sa obmedzovať len na posúdenie fiškálnych a štrukturálnych politík členských štátov EÚ, ale musí sa zladiť s cieľmi a opatreniami prijatými na úrovni EÚ, ako aj s rozsahom a povahou finančných zdrojov Únie; v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčovú úlohu politík a opatrení EÚ v rámci stratégie EÚ 2020, najmä politík súdržnosti, výskumu a inovácií;

67.  zdôrazňuje, že politické usmernenia pre členské štáty sa sčasti týkajú politických oblastí, ako napríklad mzdy a dôchodky, ktoré patria do pôsobnosti členských štátov a sociálnych partnerov, ale musia byť podporované a doplnené Európskou úniou podľa článku 153 ZFEÚ; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť demokratickú zodpovednosť a dodržiavať zásady subsidiarity a sociálny dialóg s cieľom zachovať politický priestor nevyhnutný na vykonávanie na vnútroštátnej úrovni;

68.  pripomína, že v nariadení Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní a náprave ekonomických nerovnováh sa uvádza, že „pri uplatňovaní tohto nariadenia sa plne rešpektuje článok 152 ZFEÚ a v odporúčaniach vydaných podľa tohto nariadenia musia sa rešpektujú vnútroštátne postupy a inštitúcie tvorby miezd, musí sa pri ňom zohľadňovať článok 28 Charty základných práv Európskej únie, a nie je ním tak dotknuté právo vyjednávať, uzatvárať a presadzovať kolektívne zmluvy, ani právo na kolektívne akcie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi“;

Odvetvové príspevky k európskemu semestru

69.  domnieva sa, že stratégia Európa 2020 a európsky semester, ako rámec pevnejšieho hospodárskeho a sociálneho riadenia, môžu v záujme dosiahnutia spoločných cieľov potenciálne podporiť spoločný prístup k výzvam, riešenia a hodnotenie situácie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti v členských štátoch, ak tieto majú presiahnuť svoje formálne ciele a ak sa Európsky parlament skutočne zapojí do tohto procesu, nie ako tomu bolo počas prvého európskeho semestra, s čím súvisí aj prvý ročný prieskum rastu, ktorý znamenal začiatok nového cyklu hospodárskeho riadenia v EÚ;

70.  vyzýva Radu a Komisiu, aby pri poskytovaní politických usmernení členským štátom týkajúcich sa vzdelávania, zamestnanosti, sociálnych vecí, makroekonomickej politiky a rozpočtu dodržiavali zásady subsidiarity a sociálneho dialógu v oblasti miezd a dôchodkov a aby v súlade s článkom 153 ods. 5 ZFEÚ rešpektovali právomoci členských štátov a sociálnych partnerov v týchto oblastiach s cieľom zachovať politický priestor potrebný na ich vykonávanie na vnútroštátnej úrovni, a aby konzultovali so sociálnymi partnermi pred prijatím odporúčaní; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť demokratickú zodpovednosť na všetkých úrovniach;

71.  vyzýva Komisiu, aby vo svojom hodnotení pokroku v súvislosti s dosiahnutím cieľov stratégie Európa 2020 a súvisiacich iniciatív využila všetky dostupné informácie a expertízu vrátane informácií a expertíz Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok;

72.  žiada, aby sa odporúčania Komisie a Rady prioritne zameriavali na sociálnu politiku, ktorá podporuje vzdelávanie a odbornú prípravu, prístup k zamestnanosti, opätovné začlenenie nezamestnaných na trhu práce, lepšiu koordináciu systémov sociálnej ochrany v členských štátoch, a na dokončenie vnútorného trhu a odstránenie všetkých prekážok hospodárskej súťaže; vyzýva, aby tieto odporúčania boli vypracované v dostatočnom predstihu na to, aby mali skutočný vplyv na národné rozpočtové rozhodnutia;

73.  vyjadruje svoj zámer aktívne prispievať k vykonávaniu ambicióznej stratégie Európa 2020 Európskou úniou a členskými štátmi a k európskemu semestru vrátane jeho aspektov zamestnanosti a sociálnych aspektov, ktoré majú pre európskych občanov zásadný význam; vyjadruje svoj zámer, že tak urobí prostredníctvom osobitných opatrení, ako aj prispievaním na dôležité iniciatívy, akou je napríklad Európsky rok aktívneho starnutia; vyjadruje tiež, že urobí všetko pre to, aby tieto aspekty stratégie Európa 2020 a otázky zamestnanosti a sociálne otázky týkajúce sa európskych žien a mužov zostali počas celého roka súčasťou jeho politického programu;

74.  ďalej konštatuje, že svoj názor na zamestnanosť a sociálne aspekty stratégie Európa 2020 mieni vyjadriť prostredníctvom osobitného uznesenia, ktoré by malo byť prijaté v súvislosti s jarným samitom Európskej rady;

75.  vyjadruje pripravenosť zapojiť sa do pravidelného politického dialógu a výmeny názorov s národnými parlamentmi a inými príslušnými zainteresovanými stranami, medzi ktoré patria aj sociálni partneri, podnikateľský sektor a MVO, o aspektoch stratégie Európa 2020 a európskeho semestra týkajúcich sa zamestnanosti a sociálnej oblasti, pričom v tejto súvislosti:

76.  vyzýva Komisiu, aby informovala Parlament o výsledkoch aktivít uskutočnených v rámci programu vzájomného učenia, predovšetkým pokiaľ ide o oblasti zvýraznené v strategickom usmernení Európskej rady; poukazuje na význam pravidelného monitorovania miery prístupu a miery využívania prostriedkov vyčlenených na daný program, čím sa poskytujú prostriedky na rozhodovanie v reálnom čase o tom, aké nápravné opatrenia bude potrebné zabezpečiť, aby obvyklé byrokratické nástrahy neboli prekážkou pri uskutočňovaní cieľov programu;

77.  domnieva sa, že politiky v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti sú kľúčové pre celú stratégiu Európa 2020, ako aj pre jej riadenie; domnieva sa, že tieto politiky sa musia posilniť so zreteľom na krízu a že európsky semester je na dosiahnutie tohto cieľa dôležitý;

78.  domnieva sa, že v kontexte európskeho semestra a s cieľom účinne vykonať usmernenia politík zamestnanosti 7 až 10 by členské štáty mali byť nabádané k tomu, aby venovali osobitnú pozornosť špecifickým otázkam, akými sú uľahčenie prístupu mladých ľudí k vzdelaniu, poradenstvo, vzdelávanie a predchádzanie predčasnému ukončeniu školskej dochádzky, podpora celoživotného vzdelávania, podpora zamestnanosti a znižovanie nezamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi, podpora integrácie starších ľudí na trhu práce, boj s nelegálnou prácou, uľahčovanie zosúladenia práce s rodinným životom a zlepšenie zariadení starostlivosti o deti;

79.  vyzýva Radu a Komisiu, aby komplexne preskúmali, či sú navrhované opatrenia na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ako aj na zvýšenie úrovne zamestnanosti v súlade s cieľmi a hlavnými cieľmi stratégie Európa 2020; vyzýva členské štáty, ktoré nestanovili národné ciele, alebo ktoré sa dostatočne nezaviazali, že dosiahnu mieru zamestnanosti v Európe pre mužov a ženy vo výške 75 % do roku 2020, aby sa zaviazali splniť tento cieľ, pričom sa zamerajú najmä na riešenie kľúčových štrukturálnych nedostatkov trhu práce;

80.  poznamenáva, že opatrenia prijaté v rámci plánov národných reforiem, „hospodárskeho riadenia“ a európskeho semestra by nemali prispievať k zhoršovaniu sociálnej krízy v mnohých krajinách so slabším hospodárstvom, čo čoraz viac sťažuje život rodinám, a najmä ženám a deťom, ktoré sú hlavnými obeťami rastúcej miery chudoby, nezamestnanosti a neistej a zle platenej práce;

81.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť a inštitucionalizovať makroekonomický sociálny dialóg a domnieva sa, že sociálni partneri sa musia zapojiť do rozvoja opatrení, ktoré chce Komisia prijať v kontexte európskeho semestra a vykonávania nového hospodárskeho riadenia, a že sociálni partneri by mali Komisii predložiť stanovisko, prípadne odporúčanie o týchto opatreniach;

82.  zdôrazňuje význam zabezpečenia vzájomne posilneného prepojenia medzi mikroekonomickými a makroekonomickými politikami na jednej strane a sociálnymi politikami na strane druhej, čo je nevyhnutnou podmienkou splnenia všeobecných cieľov stratégie Európa 2020;

83.  je naďalej odhodlaný venovať osobitnú pozornosť vplyvom zamestnanosti a sociálnej situácie na makroekonomickú situáciu a naopak, a to aj vo svojich rokovaniach o európskom semestri, a vyzýva Komisiu, aby zaujala rovnaký prístup;

84.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že udržateľný a inkluzívny rast v oblasti zamestnanosti a vytvárania pracovných miest bude ústredným bodom všetkých politických návrhov v rámci európskeho semestra;

85.  pripomína, že je potrebné zabezpečiť, aby financovanie cieľov stratégie Európa 2020 bolo náležite zohľadňované v ročných rozpočtoch EÚ a členských štátov; zdôrazňuje, že najjednoduchším, najdemokratickejším, najeurópskejším a najúčinnejším spôsobom, ako dosiahnuť tento cieľ, je na začiatku každého európskeho semestra zorganizovať medziparlamentnú diskusiu o spoločných rozpočtových orientáciách členských štátov a Únie; domnieva sa, že okrem toho, že by takáto diskusia pomohla vo významnej miere obmedziť duplicitné štruktúry, zároveň by členským štátom umožnila vo svojich návrhoch rozpočtov väčšmi zohľadniť európsky rozmer a Európskemu parlamentu by umožnila získať väčší prehľad o otázkach, ktoré vyvolávajú znepokojenie v jednotlivých členských štátoch;

86.  pripomína dôležitú úlohu rozpočtu EÚ pri financovaní stratégie Európa 2020, ktorej je každoročne venovaná viac ako polovica prostriedkov Únie; poznamenáva však, že vzhľadom na obsah prioritných činností a rozdelenie kompetencií medzi Úniu a členské štáty by najväčší podiel financovania tejto stratégie mal pochádzať z vnútroštátnych alebo regionálnych rozpočtov; usudzuje preto, že v tej časti postupu európskeho semestra, ktorá sa týka realizácie stratégie Európa 2020, treba rovnako zohľadniť rozpočet EÚ, ako aj vnútroštátne rozpočty;

87.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu politiky súdržnosti ako kľúčového nástroja pre stratégiu Európa 2020; zastáva názor, že silná a dobre financovaná politika súdržnosti predstavuje vzhľadom na svoje dlhodobé rozvojové programy, rozpočtový rozmer a decentralizovaný správny systém a prijatie priorít Spoločenstva v oblasti trvale udržateľného rozvoja účinný a efektívny nástroj plnenia stratégie Európa 2020 a predchádzania budúcim hospodárskym a finančným krízam; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zapojenia regiónov do dosiahnutia cieľa Európa 2020;

88.  poukazuje na to, že vďaka prístupu viacúrovňového riadenia má regionálna politika konsolidovanú metodiku pre integrovaný prístup a spoľahlivý systém riadenia pre mobilizáciu investícií a vytváranie stimulov pre nové iniciatívy na mieste, čo by mohlo vhodným spôsobom podporiť účinnosť hospodárskych politík a rozvoj väčšej súčinnosti medzi EÚ a rozpočtami členských štátov; vyzýva preto Komisiu, aby predložila konkrétne odporúčania, ako možno na tento účel využívať štrukturálne fondy v rámci operačných programov;

89.  domnieva sa, že je nevyhnutné, aby politika súdržnosti zohrávala úlohu pri prekonávaní problémov v oblasti znižovania štrukturálnych nerovnováh a vnútorných konkurenčných rozdielov, a zdôrazňuje význam prispôsobenia politík špecifickým podmienkam a potrebám v regiónoch s cieľom maximalizovať ich potenciál a zmierniť ich nedostatky;

90.  pripomína dôležitú úlohu regionálnej politiky pri rozvoji národných programov v rámci európskeho semestra, najmä prostredníctvom stanovenia cieľov a určovania opatrení na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

91.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby mnohé členské štáty zlepšili svoju konkurencieschopnosť svojich regiónov v záujme úpravy makroekonomických nerovnováh;

92.  domnieva sa, že je preto potrebné, aby politika súdržnosti bola zameraná aj na posilnenie práve regionálnych (a nielen národných) potenciálov a zúčastnených strán; verí, že posilnenie potenciálu regiónov a jeho koordinácia s národnými potenciálmi povedú k tomu, že politika súdržnosti sa opäť ukáže ako nevyhnutný nástroj na dosiahnutie potrebnej súčinnosti;

93.  zdôrazňuje, že európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík ex-ante musí odrážať podporu prechodu na environmentálne udržateľné hospodárstvo;

94.  víta návrh súčasného ročného prieskumu rastu na odstránenie látok škodlivých pre životné prostredie a vyzýva na posúdenie realizácie tejto politiky v rámci európskeho semestra 2012;

95.  vyzýva Európsku radu a Komisiu, aby sa v rámci európskeho semestra viac zameriavali na jednotný trh, ktorý predstavuje hospodársky pilier EÚ, s cieľom plne využiť potenciál vnútorného trhu, prilákať verejný aj súkromný kapitál na financovanie projektov infraštruktúry a inovatívnych projektov a podporovať efektívne využívanie energie; zdôrazňuje, že jednotný trh musí tvoriť jadro európskej správy ekonomických záležitostí zameranej na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, zamestnanosti a sociálnej kohézie prekonaním vnútorných nerovnováh, vytváraním hospodárskej konvergencie a zvyšovaním konkurencieschopnosti;

96.  žiada, aby sa každé jarné zasadnutie Európskej rady venovalo okrem iného hodnoteniu stavu jednotného trhu na základe monitorovacieho procesu; vyzýva predsedu Európskej rady, aby Parlamentu každoročne predložil opatrenia, ktoré sa majú prijať po jarnom zasadnutí Európskej rady vrátane opatrení v oblasti vnútorného trhu;

97.  vyzýva Komisiu, aby každoročne zhodnotila realizáciu vnútorného trhu členskými štátmi v rámci ich národných programov reforiem a preskúmala v tejto súvislosti pokrok pri transpozícii a pri posudzovaní po realizácii;

98.  vyzýva Komisiu, aby upozornila členské štáty, ktoré podľa hodnotenia svojich národných programov reforiem nevyužívajú finančné prostriedky EÚ optimálne, na konkrétne oblasti, v ktorých zostáva nevyužitý potenciál;

99.  víta skutočnosť, že využitie potenciálu jednotného trhu je v ročnom prieskume rastu na rok 2011 uvedené ako jeden z desiatich cieľov, ktoré je potrebné realizovať do roku 2012;

100.  vyzýva Radu a Komisiu, aby ešte systematickejšie prepojili európsky semester so súčasnými iniciatívami EÚ, ako sú hodnotenie výsledkov vnútorného trhu a Akt o jednotnom trhu s implementáciou svojich najprioritnejších 12 „pák“, aby sa tak plne zohľadnilo dokončenie jednotného trhu a zaistila súdržnosť európskej hospodárskej politiky;

101.  osobitne vyzýva Komisiu, aby do ročného prieskumu rastu na rok 2012 zahrnula 12 prioritných opatrení z Aktu o jednotnom trhu, ktoré sa majú prijať do konca roka 2012;

102.  domnieva sa, že oživenie jednotného trhu a najmä realizácia Aktu o jednotnom trhu sú podstatnými predpokladmi dosiahnutia udržateľného rastu v Európe do roku 2020; pripomína, že na zaručenie európskej konkurencieschopnosti na globálnej úrovni sú potrebné okamžité zlepšenia v kľúčových oblastiach, ako sú okrem iného odvetvie služieb, verejné obstarávanie, výskum, inovácie, vzdelávanie, energetické odvetvie a elektronický obchod;

103.  zdôrazňuje potrebu zohľadňovania stratégie EÚ 2020 pri realizácii európskeho semestra; zdôrazňuje, že iniciatívy v rámci Aktu o jednotnom trhu musia byť v súlade s cieľmi 7 hlavných iniciatív v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu uvedených v stratégii EÚ 2020 a musia prispievať k ich dosahovaniu;

104.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili podporu malých a stredných podnikov, ktoré podľa zistení uvedených v ročnom prieskume rastu tvoria základ hospodárstva jednotného trhu, a to najmä úplnou realizáciou iniciatívy Small Business Act a prostredníctvom balíka opatrení na odstránenie prekážok, ktorým čelia malé a stredné podniky, pokiaľ ide o prístup k financovaniu;

105.  naliehavo žiada Komisiu, aby prijala účinné opatrenia na zlepšenie prístupu k financiám pre malé a stredné podniky a inovačné začínajúce podniky a aby zabezpečila zlepšenie podnikateľského prostredia v EÚ, zjednodušila postupy a znížila administratívnu záťaž kladenú na podniky v rámci jednotného trhu;

106.  vyzýva členské štáty, aby pri vykonávaní politických usmernení stanovených v ročnom prieskume rastu začlenili do procesu európskeho semestra hľadisko rodovej rovnosti, a to zohľadnením potrieb a situácie žien; vyjadruje uznanie tým členským štátom, ktoré v rámci prvého európskeho semestra zaviedli rodové hľadisko do všetkých svojich národných programov reforiem (ďalej len NPR) a venujú osobitnú pozornosť ženám pri navrhovaní a monitorovaní politík zamestnanosti, boja proti chudobe a vzdelávania; je sklamaný z tých členských štátov, ktoré vo svojich NPR vynechali akúkoľvek zmienku o rodovom hľadisku;

107.  vyzýva Radu, aby zabezpečila pre Výbor FEMM možnosť rokovať o rodových hľadiskách NPR a politických usmernení pre jednotlivé krajiny so zodpovedným úradujúcim predsedom Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) potom, ako Komisia predloží politické usmernenia pre jednotlivé krajiny;

108.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnú účasť organizácií občianskej spoločnosti vrátane ženských organizácií na vypracúvaní, vykonávaní a hodnotení NPR;

109.  vyzýva členské štáty, aby v NPR stanovili kvalitatívne ciele, pokiaľ ide o odstraňovanie rozdielov v platoch žien a mužov, zlepšenie v oblasti podnikania žien a vytváranie možností na starostlivosť o deti a starších ľudí;

110.  vyzýva členské štáty, aby v NPR stanovili konkrétne kvantitatívne ciele týkajúce sa zamestnávania žien všeobecne, spoločne s osobitnými opatreniami zameranými na skupiny žien s veľmi nízkou mierou zamestnanosti, ako sú napríklad mladé ženy, staršie ženy, migrantky, ženy so zdravotným postihnutím, slobodné matky a Rómky;

111.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v radoch občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a všeobecne verejnosti zvyšovali informovanosť o hlavných cieľoch do roku 2020 a o vnútroštátnych cieľoch vrátane cieľov zamestnanosti kategorizovaných podľa pohlavia;

112.  vyzýva Komisiu, aby požiadala občiansku spoločnosť a sociálnych partnerov o účasť pri vypracovávaní výročnej tieňovej správy o pokroku členských štátov v súvislosti so základnými cieľmi a realizáciou opatrení navrhovaných v rámci NPR, ktorá by bola porovnateľná s tieňovými správami vypracovanými v súvislosti s uplatňovaním Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW);

113.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad škrtmi v oblasti verejných výdavkov a investícií do vzdelávania, ktoré sú viditeľné v mnohých štátnych rozpočtoch, opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli prioritou verejné investície do oblastí, ktoré podporujú trvalo udržateľný rast, napríklad výskum a vývoj alebo vzdelávanie, a upozorňuje na to, že vzhľadom na vysoké náklady, ktoré vznikajú, keď sú mladšie generácie z hľadiska zamestnanosti odsúvané na okraj, sú investície do vzdelávania a odbornej prípravy opatrením hospodárskej politiky; upozorňuje, že je dôležité zabezpečiť nepretržité a významné investície do vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania učiteľov a zároveň na zachovanie koordinovaného úsilia v rámci celej EÚ o dosahovanie ďalších spoločných cieľov v oblasti vzdelávania; poukazuje na kľúčovú úlohu programu celoživotného vzdelávania;

114.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri stanovovaní súčasných a budúcich trendov v oblasti zamestnanosti počas hospodárskeho semestra tieto trendy využívala na koordináciu stratégií v oblasti odbornej prípravy s inštitúciami tretieho stupňa;

o
o   o

115.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, Európskej rade, národným parlamentom, ECB a predsedovi Euroskupiny.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Články 121, 126, 148 ZFEÚ, protokol č. 12 pripojený k Lisabonskej zmluve, uznesenie Európskej rady o Pakte o stabilite a raste zo 17. júna 1997, závery predsedníctva Európskej rady z 20. marca 2005, nariadenie (ES) č. 1466/97 v znení zmien a doplnení..., nariadenie (ES) č. 1467/97 v znení zmien a doplnení..., Kódex správania pre „špecifikácie vykonávania Paktu o stabilite a raste a usmernenia k forme a obsahu programov stability a konvergenčných programov“, ktorý schválila Rada ECOFIN 7. septembra 2010, závery Rady ECOFIN z októbra 2006 a závery Rady ECOFIN z októbra 2007, Pakt pre euro plus, ktorý odsúhlasili hlavní štátni predstavitelia alebo predsedovia vlád eurozóny spolu s Bulharskom, Dánskom, Lotyšskom, Litvou, Poľskom a Rumunskom 24. – 25. marca 2011.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o výsledkoch Fóra o jednotnom trhu

P7_TA(2011)0543 B7-0576/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Fórum o jednotnom trhu, ktoré sa konalo v Krakove (Poľsko) 3. a 4. októbra 2011,

–  so zreteľom na krakovské vyhlásenie Fóra o jednotnom trhu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – „Spoločne za nový rast“ (KOM(2011)0206),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 16. augusta 2011 s názvom Jednotný trh optikou ľudí – Obraz 20 hlavných obáv občanov a podnikov (SEK(2011)1003),

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže jednotný európsky trh prináša obrovské výhody pre 500 miliónov Európanov, pričom otvára nové príležitosti pre rozmach viac ako 21 miliónov európskych podnikov, a stal sa skutočným motorom rastu v rámci európskej ekonomiky;

B.  keďže v mnohých oblastiach stále existuje priepasť medzi tým, čo ľudia očakávajú od jednotného trhu, a tým, čo zažívajú v praxi;

C.  keďže v predvečer 20. výročia svojho založenia je jednotný trh dôležitejší než kedykoľvek predtým pre oživenie európskeho hospodárstva a pre životaschopnosť európskeho projektu v dlhodobom horizonte;

D.  keďže na prvom Fóre o jednotnom trhu sa zišli európske podniky, sociálni partneri, mimovládne organizácie, skupiny odborníkov, novinári, národné parlamenty, európske inštitúcie, orgány verejnej správy na rôznych úrovniach a európski občania;

1.  zdôrazňuje význam premeny Fóra o jednotnom trhu na pravidelné podujatie, aby sa podniky a občania, ako aj miestne a regionálne orgány mohli priamo zúčastňovať na ďalšom rozvoji jednotného trhu a ovplyvňovať ho;

2.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi, kandidátskymi krajinami a partnermi z EHP na organizácii a podpore významných verejných podujatí v roku 2012 s cieľom osláviť 20. výročie jednotného trhu; domnieva sa, že cieľom by malo byť aspoň jedno podujatie vo všetkých zúčastnených krajinách, podľa potreby aj s regionálnymi činnosťami, ktoré by súviselo s ústredným, hlavným podujatím EÚ, ktoré by sa mohlo organizovať v spolupráci s predsedníctvom EÚ;

3.  vyzýva Komisiu, aby predložila všetkých 12 priorít v rámci Aktu o jednotnom trhu do konca roku 2011, aby umožnila Rade a Európskemu parlamentu prijať v úzkej spolupráci s Komisiou prvý súbor prioritných opatrení do konca roku 2012 s cieľom dať nový impulz jednotnému trhu;

4.  žiada neprestajné monitorovanie vykonávania Aktu o jednotnom trhu na najvyššej politickej úrovni okrem iného prostredníctvom ​​pravidelnej revízie a podávania správ Komisiou, jeho zaradenia ako hlavného bodu rokovania na zasadnutí Rady pre konkurencieschopnosť a správ o pokroku na zasadnutí Európskej rady; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu včasnej a správnej transpozície a implementácie existujúcich právnych predpisov;

5.  zdôrazňuje, že európsky jednotný trh pozitívne prispieva k inováciám a že s podporou koordinovaných iniciatív Komisie a pevného odhodlania členských štátov vytvorí nové príležitosti pre podniky, najmä inovatívne MSP, a významne podporí tvorbu pracovných miest a sociálnu súdržnosť a prinesie udržateľný hospodársky rast, pričom tiež uspokojí potreby občanov a spotrebiteľov v EÚ;

6.  zdôrazňuje, že občania, spotrebitelia a MSP nie sú dostatočne informovaní a majú obmedzené vedomosti, pokiaľ ide o ich práva a príležitosti v rámci jednotného trhu; vyzýva Komisiu, aby zvážila prijatie užívateľsky ústretovej, pravidelne aktualizovanej a ľahko dostupnej charty občianskych práv pre všetkých občanov, ktorí sa pohybujú, pracujú, nakupujú a predávajú za hranicami, ako to požadoval Parlament vo svojom uznesení z 20. mája 2010(1), ktorá bude slúžiť ako praktická príručka uvádzajúca práva a povinnosti občanov v rámci vnútorného trhu;

7.  berie na vedomie nedostatky identifikované účastníkmi Fóra o jednotnom trhu; vyzýva na prijatie opatrení s cieľom prekonať tieto nedostatky ako naliehavú záležitosť;

8.  zdôrazňuje, že na fóre sa uznal celkový úspech postupu automatického uznávania na základe smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií, a domnieva sa, že by sa preto mal rozšíriť aj na ďalšie profesie; vyzýva členské štáty, príslušné orgány a Komisiu, aby zaistili väčšiu transparentnosť tak, aby sa žiadateľom mohlo poskytnúť kompletné zdôvodnenie zamietnutia uznania ich diplomu alebo odbornej kvalifikácie; víta oznámenie výsledkov pilotných projektov profesijného preukazu a domnieva sa, že takýto preukaz môže byť užitočným nástrojom na podporu mobility niektorých profesií a môže zjednodušiť administratívne postupy a zvýšiť bezpečnosť;

9.  zdôrazňuje potrebu efektívnych, cenovo dostupných a jednoduchých systémov alternatívneho riešenia sporov, aby sa zaistila vyššia dôvera spotrebiteľov vo vnútorný trh; zdôrazňuje, že efektívny on-line systém riešenia sporov by bol rozhodujúci pre zvýšenie dôvery v jednotný digitálny trh;

10.  navrhuje, aby sa jednotné kontaktné miesta vyvinuli na plnohodnotné centrá pre elektronickú verejnú správu, ktoré by umožňovali podnikateľom, aby predkladali a spravovali administratívne formality on-line; poukazuje na ich potenciál v súvislosti s vykonávaním smernice o službách a ľutuje, že niektoré členské štáty ešte stále úplne nesplnili svoje záväzky v rámci rozvoja jednotných kontaktných miest;

11.  zdôrazňuje potrebu dokončenia jednotného digitálneho trhu a prekonať technické prekážky pre cezhraničný obchod a poskytovanie služieb, najmä prostredníctvom zlepšenia interoperability a vzájomného uznávania elektronických identifikácií, elektronických podpisov a elektronických dokumentov;

12.  poukazuje na to, že na zvýšenie právnej istoty pre elektronický obchod je nevyhnutné vytvoriť efektívny a aktuálny systém autorských práv v Európskej únii a aktualizovať európske právne predpisy o ochrane údajov;

13.  zdôrazňuje, že cezhraničné poskytovanie služieb a mobilita vyslaných pracovníkov sú kľúčovými prvkami vnútorného trhu a že smernica o vysielaní pracovníkov by mala zabezpečiť rovnaké podmienky a zaručiť dodržiavanie práv vyslaných pracovníkov v celej EÚ; domnieva sa, že nato, aby sa zabránilo zneužívaniu a obchádzaniu, musia byť tieto pravidlá transparentné a jasné; konštatuje, že sociálni partneri hrajú dôležitú úlohu pri ochrane práv vyslaných pracovníkov;

14.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili správnu a včasnú transpozíciu právnych predpisov o vnútornom trhu a obmedzili ich nedodržiavanie; zdôrazňuje, že využitie korelačných tabuliek je prínosom pre všetky strany v procese transpozície smerníc o vnútornom trhu;

15.  pripomína dôležitosť zjednodušovania a správneho vykonávania pravidiel verejného obstarávania, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby to zabezpečili v existujúcich a budúcich právnych rámcoch; upozorňuje na potrebu profesionalizovať sektor verejného obstarávania prostredníctvom zlepšenia odbornej prípravy, potvrdiť ciele verejného obstarávania a preskúmať možnosti dosiahnutia ďalších cieľov politík; domnieva sa, že účasť MSP na ponukových konaniach v rámci verejného obstarávania je potrebné zlepšiť a že postupy verejného obstarávania musia byť menej ťažkopádne, lacnejšie a otvorenejšie voči MSP, a zdôrazňuje potrebu širšie využívať zásadu „ekonomicky najvýhodnejšia ponuka“ namiesto zásady „najnižšia cena“;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby intenzívnejšie zapojili občanov a ďalšie zainteresované strany do rozvoja jednotného trhu, najmä organizovaním včasných verejných konzultácií o nových právnych predpisov proaktívnejším spôsobom v spolupráci s celoštátnymi a miestnymi zúčastnenými stranami a sociálnymi partnermi, ako aj s mimovládnymi organizáciami a médiami; domnieva sa, že podklady pre konzultácie by mali byť k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch EÚ a mali by byť zrozumiteľné pre bežných občanov;

17.  vyzýva inštitúcie EÚ a vnútroštátne orgány na všetkých úrovniach, aby vyvinuli spoločné úsilie s cieľom zvýšiť povedomie občanov a zainteresovaných strán o existujúcich nástrojoch koncipovaných s cieľom uľahčiť fungovanie jednotného trhu, ako sú jednotné kontaktné miesta, sieť SOLVIT, Vaša Európa a ďalšie;

18.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila on-line Fórum o jednotnom trhu ako platformu otvorenú pre širokú verejnosť, čo občanom umožní držať krok s vývojom jednotného trhu a zdieľať skúsenosti a aktuálne obavy súvisiace s jednotným trhom;

19.  vyzýva vlády členských štátov, regionálne a miestne subjekty, podniky, odbory a mimovládne organizácie, aby spolupracovali na zabezpečení účinného fungovania pravidiel jednotného trhu v praxi pre občanov i podniky;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 84.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o reakcii EÚ na problém HIV/AIDS v EÚ a susedných krajinách, hodnotenie oznámenia Komisie v polovici trvania

P7_TA(2011)0544 B7-0615/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o boji proti HIV/AIDS v EÚ a v susedných krajinách 2009 – 2013 (KOM(2009)0569),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o prístupe EÚ k riešeniu problému HIV/AIDS založenom na právach(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2008 s názvom HIV/AIDS: včasná diagnostika a včasná starostlivosť(2),

–  so zreteľom na politické vyhlásenie o HIV/AIDS prijaté na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni o HIV/AIDS v roku 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenie konferencie Medzinárodnej spoločnosti pre o AIDS z Ríma z roku 2011, v ktorom sa požaduje viac finančných prostriedkov pre vývoj funkčnej liečby HIV,

–  so zreteľom na stratégiu UNAIDS 2011 – 2015 a na globálnu stratégiu v oblasti zdravia vypracovanú Svetovým zdravotníckym zhromaždením na boj proti HIV/AIDS na obdobie 2011 – 2015, ktorá stanovuje existujúce, ako aj dohodnuté globálne ciele, ktoré majú motivovať krajiny, aby vytvárali plány reakcie na HIV/AIDS v období do roku 2015,

–  so zreteľom na európsky akčný plán WHO na boj proti HIV/AIDS na obdobie 2012 – 2015, ktorý sa zaoberá súčasnou situáciou, pokiaľ ide o epidémiu HIV/AIDS v európskom regióne, a riadi účinnú reakciu na tento problém,

–  so zreteľom na dublinské vyhlásenie o partnerstve v boji proti HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii prijaté na konferencii ministrov pod názvom Prelomenie bariér – partnerstvo pre boj s HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii, ktorá sa konala v rámci írskeho predsedníctva EÚ 23. a 24. februára 2004,

–  so zreteľom na správu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb z roku 2010 s názvom „Pokrok dosiahnutý vo vykonávaní dublinského vyhlásenia o partnerstve pre boj s HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii“,

–  so zreteľom na usmernenia týkajúce sa testovania na HIV ktoré v roku 2010 vydalo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb a ktoré stanovujú, akým spôsobom by mohli byť testy na HIV vykonávané v členských štátoch,

–  so zreteľom na politický rámec WHO pre Európu z roku 2010 s názvom Rozšírenie testovania a poradenstva v súvislosti s HIV v európskom regióne WHO,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa správy o sledovaní HIV z roku 2010, ktorú vypracovalo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDPC), krajiny Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru oznámili, že v roku 2009 bolo diagnostikovaných 25 917 nových prípadov infekcie HIV;

B.  keďže v roku 2009 bolo v EÚ a susedných krajinách 161 000 osôb infikovaných HIV , čím sa podľa odhadov UDAIDS a WHO zvýšil počet osôb postihnutých HIV celkovo na viac ako 2,2 milióna;

C.  keďže počet prípadov infikovania vírusom HIV narastá znepokojujúcim tempom najmä vo východnej Európe;

D.  keďže aj napriek lepšej dlhodobej liečbe a prognóze predstavuje HIV pre svoju zložitosť aj naďalej špecifický problém, ktorému musia ženy čeliť a s ktorým si konvenčná zdravotná starostlivosť nemusí vedieť poradiť, čím ponecháva ženy v situácii, keď priepasť medzi diagnózou a účinnou, informovanou zdravotnou starostlivosťou ostáva nevyriešená(3);

E.  keďže AIDS je ochorením, ktorému sa dá úplne predchádzať, a keďže opatrenia primárnej prevencie, poskytovanie informácií, zručností, služieb a výrobkov potrebných na ochranu proti prenosu HIV a na podporu bezpečnejšieho správania, sú základom prevencie šírenia HIV;

F.  keďže podľa odhadov ECDPC 30 % osôb nakazených HIV v EÚ nevie, že tento vírus má, a polovica diagnostikovaných osôb prichádza až v neskoršom štádiu infekcie, keď už liečba neprináša optimálny úžitok, čo vytvára nepotrebné riziko chorobnosti, úmrtnosti a prenosu;

G.  keďže u nediagnostikovaných osôb je v porovnaní s diagnostikovanými 3,5 násobne vyššia pravdepodobnosť, že vírusom HIV nakazia iných ľudí;

H.  keďže veľký podiel prípadov infekcie HIV nie je diagnostikovaný; keďže mnoho ľudí nepozná svoj sérologický stav a pravdepodobne sa o ňom dozvie iba vtedy, keď ochorie na chorobu súvisiacu s HIV/AIDS;

I.  keďže pozornosť treba zamerať aj na problém koinfekcie, najmä pokiaľ ide o tuberkulózu, vírusovú hepatitídu B a C a s nimi spojené komplikácie; keďže tuberkulóza a vírusové hepatitídy sa vyskytujú najčastejšie, postupujú rýchlejšie a v prípade ľudí s HIV spôsobujú veľmi vysokú chorobnosť a úmrtnosť, pričom napríklad v západnej Európe je podľa odhadov 30 % ľudí pozitívnych na HIV súčasne infikovaných hepatitídou C, a keďže tento podiel je vo východnej Európe ešte vyšší;

J.  keďže Európsky parlament vo svojom písomnom vyhlásení z marca 2007 uznal nedostatočné diagnostikovanie hepatitídy C za vážny zdravotný problém v EÚ a skutočnosť, že hepatitída C sa rozvíja u ľudí už infikovaných vírusom HIV rýchlejšie, pričom zdôraznil význam komplexnej a skorej diagnózy;

K.  keďže nákazlivosť HIV výrazne narastá za prítomnosti iných pohlavne prenosných chorôb, ako napr. kvapavky, chlamýdiovej infekcie, herpesu a syfilisu;

L.  keďže nedávno uskutočnené testy preukázali účinnosť včasného prístupu k liečbe, ktorý vo významnej miere znižuje infekčnosť pacientov, ako aj mieru prenosu, a to až o 96 %;

M.  keďže prístup k službám na prevenciu HIV, liečbe, starostlivosti a podpore sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši;

N.  keďže používanie kontaminovaných injekčných nástrojov medzi osobami, ktoré užívajú drogy vnútrožilovo, podporuje rýchle šírenie HIV v mnohých krajinách východnej Európy;

O.  keďže pri boji s touto epidémiou je mimoriadne potrebná cezhraničná a interdisciplinárna spolupráca;

P.  keďže plná účasť občianskej spoločnosti má zásadný význam pre zabezpečovanie prístupu k liečbe HIV a súvisiacim službám pre rizikové a marginalizované skupiny obyvateľstva;

Q.  keďže treba venovať osobitnú pozornosť problémom, ktorým čelia krajiny susediace s EÚ, pretože HIV/AIDS a iné pohlavne prenosné infekcie nepoznajú hranice, ako zdôrazňuje ECDPC vo svojej Technickej správe o hepatitíde B a C v susedstve EÚ: výskyt, záťaž spôsobená chorobou a postupy vyšetrovania;

R.  keďže dôsledná ochrana ľudských práv osôb postihnutých vírusom HIV je veľmi dôležitá pre každý aspekt reakcie na HIV;

S.  keďže sociálne vylúčenie, stigmatizácia a diskriminácia na základe nákazy HIV, ako aj mlčanie a popieranie v súvislosti s infekciou a nedodržiavanie základných ľudských práv osôb postihnutých HIV vo všeobecnosti a osôb, ktoré patria k zraniteľným skupinám (najmä muži, ktorí sa pohlavne stýkajú s mužmi, osoby, ktoré užívajú drogy vnútrožilovo), pretrvávajú a naďalej sťažujú prevenciu, starostlivosť i liečbu v súvislosti s HIV a zhoršujú vplyv epidémie na jednotlivcov, rodiny, komunity a krajiny;

T.  keďže programy na prevenciu, liečbu, starostlivosť a podporu v súvislosti s HIV nie sú vhodne zamerané alebo prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím;

U.  keďže je naliehavo potrebné posilniť rozvoj a uplatňovanie komplexných prístupov prevencie a súčasne pokračovať v investíciách do výskumu a vývoja nových technológií prevencie;

V.  keďže by sa nemalo dopustiť, aby mala hospodárska a finančná kríza negatívny vplyv na sektor zdravotníctva ani na zníženie investícií do oblastí dôležitých pre boj proti HIV/AIDS;

W.  keďže zložitá hospodárska situácia ohrozuje financovanie programov v oblasti HIV/AIDS;

X.  keďže najčastejším spôsobom prenosu HIV v EÚ je pohlavný styk medzi mužmi, po ktorom nasleduje heterosexuálny styk, a to najmä medzi jednotlivcami pochádzajúcimi z krajín s rozšírenou epidémiou HIV;

Y.  keďže rodová nerovnosť je jedným z hnacích prvkov epidémie HIV a ženy v súčasnosti predstavujú takmer polovicu novo oznámených prípadov infekcie v EÚ a susedných krajinách;

Z.  keďže mladé ženy sú stále viac ohrozené HIV, pričom približne 45 % všetkých nových prípadov infekcie sa vyskytuje medzi ženami vo veku 15 – 24 rokov;

AA.  keďže je zásadne dôležité presadzovať posilnenie politiky a programov v oblasti prepojenia medzi sexuálnym a reprodukčným zdravím a právami (SRZP) a HIV tak, aby sa programy prevencie HIV/AIDS začlenili do programov SRZP a aby sa prevencia HIV/AIDS stala súčasťou sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti;

AB.  keďže ženy v dôsledku obmedzenej rozhodovacej právomoci, nedostatočnej kontroly nad finančnými zdrojmi, obmedzenej mobility a zodpovedností v súvislosti so starostlivosťou o deti pravdepodobne viac čelia prekážkam v prístupe k službám spojeným s prevenciou, liečbou a starostlivosťou v súvislosti s HIV;

1.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vykonali oznámenie o boji proti HIV/AIDS v Európskej únii a v susedných krajinách (2009 – 2013), ako aj sprievodný akčný plán, čiže:

2.  pripomína, že bojovať treba proti HIV, a nie proti jeho nositeľom;

3.  vyzýva Radu, aby prejavila svoju vedúcu politickú úlohu pri riešení šíriacej sa epidémie HIV v Európe, aby vypracovala pre jednotlivé krajiny akčné plány zamerané na problematiku HIV, a aby podporovala účinné reakcie na HIV v susedných krajinách prostredníctvom politického dialógu, budovaním technických kapacít a podporou zapojenia občianskej spoločnosti;

4.  vyzýva Komisiu a Radu, aby poskytli potrebné zdroje s cieľom zaručiť spravodlivý prístup k prevencii HIV , testovaniu, liečbe, starostlivosti a podpore, aby sa riešila stigmatizácia a iné prekážky včasného prístupu k poradenstvu, testovaniu a včasnej starostlivosti, aby zvýšili investície do výskumu s cieľom dosiahnuť účinnú liečbu a aby zlepšili nástroje a činnosti zaoberajúce sa koinfekciami, ako sú tuberkulóza a hepatitída C, okrem iného lepším prístupom ku skríningu a k včasnej a účinnej liečbe;

5.  vyzýva členské štáty, aby zlepšením určovania diagnózy a prístupu k liečbe hepatitídy C, tuberkulózy a iných koinfekcií znížili riziko koinfekcií, a aby uznali, že kľúčovým opatrením na potlačenie tejto epidémie je zohľadnenie potrieb žien spojených s liečbou a starostlivosťou v súvislosti s HIV/AIDS;

6.  vyzýva Komisiu a Radu, aby podporovali včasné určenie diagnózy a starostlivosť zavedením testovania založeného na dôkazoch a súvisiacich stratégií liečby;

7.  vyzýva členské štáty, aby propagovali a podporovali trvalé investície do výskumu nových preventívnych technológií (NPT), ktorý využívajú a riadia ženy, vrátane výskumu mikrobicídnych látok;

8.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, aby boli občianska spoločnosť a akademická výskumná komunita zapojené do všetkých fáz vykonávania oznámenia o reakcii EÚ na HIV/AIDS a príslušného akčného plánu;

9.  opätovne potvrdzuje, že pre všetkých ľudí s vírusom HIV/AIDS by sa mala zabezpečiť najlepšia možná starostlivosť a liečba, a to bez ohľadu na ich pôvod, štátnu príslušnosť, názory, vek, pohlavie, sexuálnu orientáciu, vierovyznanie alebo akékoľvek iné charakteristiky, pričom sa budú riadne dodržiavať súkromie a dodržiavať dôvernosť;

10.  vyzýva Komisiu, aby vyvinula spoločné akcie a prístupy EÚ k podpore plného dodržiavania ľudských práv a prístupov založených na právach k riešeniu politík týkajúcich sa HIV/AIDS vrátane informačných kampaní zameraných na boj proti stigmatizácii a diskriminácii osôb postihnutých HIV/AIDS;

11.  vyzýva členské štáty, aby prijali všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom ukončiť akúkoľvek diskrimináciu osôb postihnutých HIV/AIDS, aby podporovali a chránili ľudské práva a základné slobody s osobitným dôrazom na všetky osoby ohrozené a postihnuté HIV, a aby zrevidovali právne predpisy a politiky, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú účinné programy zamerané na HIV, a aby zabezpečili, že osoby postihnuté HIV/AIDS sa budú zúčastňovať a budú zastúpené na vypracúvaní protidiskriminačných politík; zdôrazňuje význam zohľadňovania rodového hľadiska pri boji proti diskriminácii a vypracúvaní komplexného prístupu k HIV/AIDS;

12.  uznáva obrovský potenciál zamestnávateľských a zamestnaneckých organizácií prispievať, partnerstve s vládami, k boju proti šíreniu HIV/AIDS a k podpore pracujúcich s HIV/AIDS;

13.  vyzýva členské štáty, aby prijali všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom ukončiť akúkoľvek diskrimináciu v oblasti prístupu, ako aj podmienok a cien poistení pre osoby postihnuté HIV/AIDS;

14.  vyzýva členské štáty, aby zaistili, že sa prostredníctvom všetkých národných programov a stratégií týkajúcich sa AIDS vypracujú pevné prepojenia medzi sexuálnym a reprodukčným zdravím a službami súvisiacimi s HIV, ako sa uviedlo v Cochrane Review(4) a opätovne potvrdilo na 42. zasadnutí komisie OSN o obyvateľstve a rozvoji, ktorá monitoruje uplatňovanie akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji;

15.  poznamenáva, že preventívne opatrenia by mali explicitne zahŕňať primerané informácie a sexuálnu výchovu, prístup k ochranným prostriedkom, ako sú mužské a ženské kondómy, a posilňovať práva a autonómiu žien v sexuálnych vzťahoch;

16.  zdôrazňuje, že stigmatizácia a diskriminácia výrazne sťažujú boj proti šíreniu HIV/AIDS;

17.  víta záväzky prijaté počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni o HIV/AIDS v roku 2011, najmä cieľ zabezpečiť do roku 2015 liečbu pre 15 miliónov HIV pozitívnych osôb na celom svete a znížiť do roku 2015 počet nových prípadov infekcie HIV o 50 %;

18.  víta výzvu OSN pokračovať v záväzku financovať programy týkajúce sa HIV;

19.  víta výzvu OSN, aby farmaceutické spoločnosti včas poskytli cenovo dostupnú, vysoko kvalitnú a účinnú antiretrovírusovú liečbu, s osobitným zameraním na nákladovo efektívne stratégie, najmä na používanie generických liekov;

20.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vykonali zmeny potrebné na splnenie svojich záväzkov stanovených v politickom vyhlásení z osobitného zasadnutia Valného zhromaždenia OSN o HIV/AIDS;

21.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby dodržali svoje záväzky voči Globálnemu fondu pre boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii a aby aj naďalej podporovali jeho činnosť v rozvojových krajinách;

22.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili prístup všetkých žien ku vysoko kvalitným komplexným informáciám a službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia; domnieva sa, že by to malo spočívať okrem iného v dôvernom a dobrovoľnom poradenstve, testovaní a liečbe HIV a všetkých pohlavne prenosných infekcií; v prevencii neplánovaného tehotenstva, spravodlivom a cenovo dostupnom prístupe k antikoncepcii vrátane prístupu k núdzovej antikoncepcii; v bezpečnom a legálnom umelom prerušení tehotenstva vrátane starostlivosti po ňom; v starostlivosti a liečbe zameranej na zabránenie vertikálneho prenosu HIV, a to na partnerov a deti;

23.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, členským štátom, generálnemu tajomníkovi OSN, UNAIDS, Svetovej zdravotníckej organizácii a vládam členských štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0284. (2) Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s. 62. (3) WHO: „Rodová nerovnosť a HIV“ http://www.who.int/gender/hiv_aids/en/ (4) http://www.unfpa.org/webdav/site/global/shared/documents/publications/2008/linkages_evidence.PDF

Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 obsahujúce odporúčania Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) k rokovaniam o dohode o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou (2011/2132(INI))

P7_TA(2011)0545 A7-0387/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou (EÚ) a Ukrajinou, ktorá vstúpila do platnosti 1. marca 1998, a ktorú má nahradiť dohoda o pridružení(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva (ENPI)(2), a národný indikatívny program Ukrajiny na roky 2011 – 2013,

–  so zreteľom na prebiehajúce rokovania medzi EÚ a Ukrajinou o dohode o pridružení vrátane rokovaní o rozsiahlej a komplexnej zóne voľného obchodu (DCFTA),

–  so zreteľom na závery Rady o Ukrajine z 22. januára 2007, v ktorých prijala smernice na rokovania,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Ukrajina je s účinnosťou od marca 2008 členom Svetovej obchodnej organizácie,

–  so zreteľom na vyhlásenie svojho predsedu o odsúdení bývalej ukrajinskej premiérky Júlie Tymošenkovej 11. októbra 2011,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 7. mája 2009 v Prahe,

–  so zreteľom na výsledky nedávnych samitov EÚ – Ukrajina, ako aj na skutočnosť, že na samite EÚ – Ukrajina, ktorý sa konal v roku 2008 v Paríži, bola Ukrajina uznaná za európsku krajinu, ktorá má so štátmi EÚ spoločnú históriu a vyznáva spoločné hodnoty, a na závery samitu EÚ – Ukrajina, ktorý sa konal 4. decembra 2009 v Kyjeve,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine, najmä na uznesenia z 25. februára 2010(3), 25. novembra 2010(4), 9. júna 2011(5) a 27. októbra 2011(6),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Východnom partnerstve z 25. októbra 2010,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ a Ukrajiny na liberalizáciu víz, ktorý bol prijatý 22. novembra 2010,

–  so zreteľom na pristúpenie Ukrajiny k Zmluve o Energetickom spoločenstve, s účinnosťou od 1. februára 2011,

–  so zreteľom na program pridruženia EÚ – Ukrajina, ktorý nahrádza akčný plán a ktorý bol schválený na zasadnutí Rady pre spoluprácu EÚ – Ukrajina v júni 2009, a na zoznam priorít programu pridruženia EÚ – Ukrajina na roky 2011 – 1012,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo z 25. mája 2011 (KOM(2011)0303) a na závery Rady týkajúce sa európskej susedskej politiky, ktoré prijala Rada pre zahraničné veci 20. júna 2011,

–  so zreteľom na správu Európskej komisie o pokroku Ukrajiny, ktorá bola prijatá 25. mája 2011(SEK(2011)0646),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ pre podunajskú oblasť,

–  so zreteľom na článok 90 ods. 5 a článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0387/2011),

A.  keďže budúca dohoda o pridružení s Ukrajinou predznamenáva novú generáciu dohôd o pridružení podľa článku 217 ZFEÚ a zahŕňa nevídanú úroveň integrácie medzi EÚ a treťou krajinou; keďže pristúpením k tejto dohode sa Ukrajina zaväzuje k implementácii veľkého objemu acquis communautaire; keďže rokovania s Ukrajinou patria medzi najpokročilejšie z východného susedstva, a preto sú vzorom pre európsku susedskú politiku (ESP) ako celok,

B.  keďže Ukrajina je krajina so strategickým významom pre EÚ; keďže Ukrajina vzhľadom na svoju veľkosť, zdroje, populáciu a geografickú polohu zastáva v Európe významnú pozíciu, vďaka ktorej je kľúčovým aktérom v regióne a výrazne ovplyvňuje bezpečnosť, stabilitu a prosperitu celého kontinentu, a preto by mala niesť príslušnú politickú zodpovednosť,

C.  keďže Ukrajina je európskym štátom a podľa článku 49 ZEÚ sa môže uchádzať o členstvo EÚ rovnako ako každý iný európsky štát, ktorý rešpektuje zásady demokracie, dodržiavanie ľudských práv, základných slobôd a práv menšín a zásady právneho štátu; keďže uzavretie dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou vrátane DCFTA bude významnou súčasťou európskej perspektívy Ukrajiny,

D.  keďže EÚ sa výrazne zasadzuje o stabilnú a demokratickú Ukrajinu, ktorá dodržiava princípy sociálneho trhového hospodárstva, zásady právneho štátu (vrátane nezávislého súdnictva), ľudské práva a ochranu menšín a ktorá zaručuje základné práva; keďže snaha Ukrajiny o vybudovanie stabilitu na domácej politickej scéne, vytvorenie prostredia príznačného pevnou politickou pluralitou, demokratickými slobodami a dodržiavaním právneho štátu, a o pokračovanie vnútornej reformy urýchľujú a uľahčujú ďalší vývoj európskej perspektívy Ukrajiny,

E.  keďže odsúdenie bývalej ukrajinskej premiérky Júlie Tymošenkovej 11. októbra 2011 na sedem rokov odňatia slobody a súdne procesy s inými ministrami vzbudili v EÚ vážne obavy a panuje všeobecný názor, že ide o akty pomsty v rámci pokusu usvedčiť a uväzniť členov opozície s cieľom zabrániť im, aby kandidovali v budúcoročných parlamentných voľbách alebo v prezidentských voľbách v roku 2015; keďže zákon, ktorý bol selektívne použitý proti Tymošenkovej, pochádza zo sovietskej éry a umožňuje trestné stíhanie za politické rozhodnutia; keďže články 364 a 365, ktoré v súčasnosti preskúmava vrchná rada, nezodpovedajú normám EÚ ani normám OSN,

F.  keďže v nedávnom období sa objavili obavy o slobodu médií, slobodu občianskej spoločnosti, priebeh volieb a zásady právneho štátu na Ukrajine,

G.  keďže poprední ukrajinskí politickí a štátni predstavitelia opakovane potvrdili svoje odhodlanie pre európsku integráciu a svoju dlhodobú ambíciu zabezpečiť Ukrajine členstvo v EÚ, a keďže považujú dohodu o pridružení za kľúčový nástroj na dosiahnutie tohto cieľa; keďže tento cieľ je naďalej podporovaný všetkými účastníkmi ukrajinskej politickej scény, ako aj ukrajinskou občianskou spoločnosťou a širokou verejnosťou; keďže rastúca spolupráca medzi Ukrajinou a poslancami Európskeho parlamentu, ako aj medzi Ukrajinou a parlamentmi členských štátov EÚ je chvályhodným príkladom spolupráce rôznych politických síl, ktorá je zameraná na dosiahnutie pokroku Ukrajiny v jej európskej perspektíve, a mala by pokračovať,

H.  keďže EÚ urobila z ľudských práv a demokracie ústredný aspekt svojej európskej susedskej politiky,

I.  keďže Ukrajina sa aktívne zapojila do vytvárania a práce Parlamentného zhromaždenia Euronest, ktoré je parlamentným rozmerom Východného partnerstva a platformou na spoluprácu medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi východných susedov EÚ,

J.   keďže európska perspektíva Ukrajiny musí byť založená na politike systematických a nezvratných reforiem vo viacerých dôležitých inštitucionálnych, politických, hospodárskych a sociálnych oblastiach; keďže sa uskutočnili alebo prebiehajú dôležité reformy a iné treba zaviesť; keďže rámec, ktorý zabezpečuje dohoda o pridružení, poskytne Ukrajine zásadný nástroj na modernizáciu a plán riadenia vnútorných domácich reforiem, ako aj nástroj na národné zmierenie, ktoré pomôže krajine prekonať nedávne negatívne trendy, preklenúť existujúce rozkoly v ukrajinskej spoločnosti a zjednotiť ju v jej cieli zameranom na jej európsku perspektívu, a to na základe hodnôt demokracie, právneho štátu, ľudských práv a správneho riadenia vecí verejných,

K.  keďže Ukrajinu treba pochváliť za jej dobrú hospodársku výkonnosť vrátane zníženia jej rozpočtového deficitu, obmedzenia výdavkov a dôchodkovej reformy, čo prispelo k pozitívnejšiemu zahraničnému úverovému ratingu a väčšiemu objemu priamych zahraničných investícií,

L.  keďže dohoda o pridružení bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie na Ukrajine, pretože poskytne EÚ a ukrajinským podnikom všeobecné pravidlá a normy, čím sa zvýši predvídateľnosť a finančná bezpečnosť investícií na Ukrajine; keďže dohoda o pridružení vychádza z dodržiavania medzinárodných daňových noriem; keďže tento pozitívny vplyv by ďalej posilnila úplná a účinná implementácia protikorupčných právnych predpisov,

M.  keďže Ruská federácia vyvíja enormný tlak na Ukrajinu, aby s EÚ neuzavrela DCFTA, ale aby sa namiesto toho pripojila k colnej únii s Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom, keďže ide o bezprecedentný prípad v histórii vzťahu EÚ s jej vonkajšími partnermi a keďže tieto krajiny nie sú členmi WTO, ktoré stále predstavujú hlavný vývozný trh pre ukrajinské výrobky; keďže DCFTA je nástrojom modernizácie a keďže jeho zriadenie poskytne Ukrajine finančné výhody, ktoré budú s plynúcim časom čoraz citeľnejšie,

N.  keďže Ukrajina nedávno oslávila dvadsiate výročie svojej nezávislosti; keďže už existuje nová generácia vzdelaných Ukrajincov, ktorí nezažili sovietsku éru, ktorí majú silné proeurópske ambície a ktorí zabezpečia modernizáciu krajiny,

O.  keďže súčasná politická situácia na Ukrajine, najmä v oblasti občianskych slobôd a zásad právneho štátu, je v rozpore s duchom dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou, o ktorej sa rokuje,

1.  predkladá v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami o dohode o pridružení Rade, Komisii a ESVČ tieto odporúčania:

o
o   o

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie obsahujúce odporúčania Európskeho parlamentu Rade, Komisii, ESVČ a pre informáciu ukrajinským orgánom.

(1) Ú. v. ES L 49, 19.2.1998, s. 3. (2) Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 348 E, 21.12.2010, s. 1. (4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0444. (5) Prijaté texty, P7_TA(2011)0272. (6) Prijaté texty, P7_TA(2011)0472.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2011 o modernizácii colných systémov (2011/2083(INI))

P7_TA(2011)0546 A7-0406/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex)(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva(2),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EHS) 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa prijímajú ustanovenia na vykonanie nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ustanovujúceho Colný kódex Spoločenstva(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES z 15. januára 2008 o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 624/2007/ES z 23. mája 2007, ktorým sa ustanovuje akčný program pre colné správy v Spoločenstve (Colníctvo 2013)(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2005 z 13. apríla 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (zmena a doplnenie týkajúce sa bezpečnosti a ochrany)(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93(7),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/668/ES z 25. júna 2007 o vykonávaní práv a povinností vyplývajúcich z dočasného členstva Európskeho spoločenstva vo Svetovej colnej organizácii(8),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poverení Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) určitými úlohami súvisiacimi s ochranou práv duševného vlastníctva vrátane zhromažďovania zástupcov verejného a súkromného sektora ako európskeho strediska pre sledovanie falšovania a pirátstva (KOM(2011)0288),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi (KOM(2011)0285),

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2011 o osobitnej správe Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rok 2009(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o revízii smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2008 o 40. výročí colnej únie(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júna 2008 o uskutočňovaní obchodnej politiky prostredníctvom účinných dovozných a vývozných pravidiel a postupov(13),

–  so zreteľom na správu vyšetrovacieho výboru, ktorá sa týkala tranzitného systému Spoločenstva (január 1996 – marec 1997),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 1/2010: Kontrolujú sa zjednodušené colné postupy pri dovoze účinne?,

–  so zreteľom na Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými o colnej spolupráci a vzájomnej pomoci v colných otázkach(14), podpísanú 28. mája 1997,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o bezpečnosti dodávateľského reťazca (ministerstva USA pre vnútornú bezpečnosť a Európskej komisie), podpísané 23. júna 2011,

–  so zreteľom na správu o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi EÚ – výsledky na hraniciach EÚ za rok 2010 – Európska komisia – daňová a colná únia,

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Strednodobé hodnotenie programu Colníctvo 2013 (KOM(2011)0537),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Konečné hodnotenie programu Colníctvo 2007 v súlade s článkom 19 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 253/2003/ES zo 6. februára 2003, ktorým sa prijíma akčný program pre colné správy v Spoločenstve (Colníctvo 2007) (KOM(2008)0612),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia vývoja colnej únie (KOM(2008)0169),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o reakcii colných úradov na najnovší vývoj v oblasti falšovania a pirátstva (KOM(2005)0479),

–  so zreteľom na správu o pokroku pri zvyšovaní bezpečnosti nákladnej leteckej dopravy (dokument Rady 11250/11),

–  so zreteľom na akčný plán EÚ v colnej oblasti zameraný na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva na roky 2009 – 2012 (dokument Rady 5345/09),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 23. októbra 2009 o posilnenej stratégii pre colnú spoluprácu(15),

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. mája 2008 o stratégii vývoja colnej únie,

–  so zreteľom na vypočutie o modernizácii ciel a vnútornom trhu, ktoré sa konalo 16. júla 2011,

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú dal vypracovať Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci s názvom Colná spolupráca v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti: úloha ciel pri riadení vonkajších hraníc EÚ, uverejnenú v máji 2011,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0406/2011),

A.  keďže efektívna colná únia je jedným z dôležitých míľnikov procesu európskej integrácie a základom pre voľný pohyb tovaru, hospodársky rozvoj a rast vnútorného trhu;

B.  keďže colníctvo zohráva významnú úlohu pri zaručovaní bezpečnosti, ochrany spotrebiteľov a životného prostredia, pri zabezpečovaní celkového výberu poplatkov, posilňovaní boja proti podvodom a korupcii a zaručovaní presadzovania práv duševného vlastníctva;

C.  keďže colné systémy, ktoré sú vhodne umiestnené na hranici, môžu účinne prispievať k zaisteniu toho, aby sa do EÚ dostal iba bezpečný tovar;

D.  keďže colné systémy stále zohrávajú významnú úlohu v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ, a to aj napriek tomu, že úloha výberu cla sa v posledných rokoch zmenšila;

E.  keďže najnovšie incidenty v oblasti bezpečnosti nákladnej leteckej dopravy dokazujú, že je vhodné zamerať sa na bezpečnosť a že colné správy musia zostať ostražité voči teroristickým hrozbám;

F.  keďže dovoz falšovaného a pirátskeho tovaru do EÚ vedie k strate príjmov a porušuje práva duševného vlastníctva; keďže falšované výrobky môžu predstavovať vážne riziká pre bezpečnosť a zdravie európskych spotrebiteľov;

G.  keďže colné úrady čelia v súčasnosti nárastu dovozu, vývozu a tranzitných operácií, zatiaľ čo zdroje zostávajú obmedzené, a preto má účinné a efektívne riadenie rizika mimoriadny význam;

H.  keďže elektronické colníctvo, najmä centralizované colné konanie, je jedným z hlavných aspektov modernizácie a zjednodušenia ciel;

I.  keďže plynulý, jednoduchý a dobre fungujúci colný systém má základný význam pre uľahčenie mobility tovaru a obchodu na vnútornom trhu, najmä pre MSP;

J.  keďže je osobitne dôležité nájsť primeranú rovnováhu medzi colnými kontrolami a uľahčením zákonného obchodovania; keďže postavenie „schváleného hospodárskeho subjektu“ by malo dôveryhodným obchodníkom poskytovať zreteľné výhody;

Colná stratégia

1.  domnieva sa, že Colný kódex Spoločenstva prijatý v roku 2008 bol veľmi ambiciózny z hľadiska harmonogramu, a zastáva názor, že nový návrh sa musí skutočne zamerať na zlepšenie súčasnej situácie a priniesť hospodárskym subjektom EÚ, a najmä MSP, jednoznačnú pridanú hodnotu;

2.  je presvedčený, že modernizácia colnej stratégie a colných nástrojov EÚ by mala byť vysokou politickou prioritou s rozpočtom primeraným tomuto cieľu, pretože pre budúcnosť je nevyhnutná politika, ktorá zaručí dobre fungujúce, efektívne a zjednodušené colné postupy, čím prispeje ku globálnej hospodárskej konkurencieschopnosti EÚ a spoľahlivým obchodným vzťahom s tretími krajinami;

3.  zdôrazňuje skutočnosť, že dobre fungujúca colná politika zohráva kľúčovú úlohu v ochrane práv duševného vlastníctva, v boji proti neoprávnenému vstupu tovaru a falšovaných výrobkov na jednotný trh, a preto posilňuje bezpečnosť a istotu európskych spotrebiteľov;

4.  žiada, aby sa posilnil boj proti porušovaniu colných predpisov a hrozbám, ktoré predstavuje pašovanie, organizovaný zločin, korupcia, terorizmus a iné trestné činy, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať vykonávaniu odporúčaní Svetovej colnej organizácie, pokiaľ ide o riadenie rizika, ochranu a bezpečnosť legálneho obchodu, rozvoj partnerstiev s podnikmi v oblasti colného mechanizmu, boj proti korupcii, zavedenie zásady jedného kontaktného miesta a výmenu informácií a poznatkov medzi colnými úradmi;

5.  domnieva sa, že poslanie aj obraz colných úradov by sa mali prispôsobiť požiadavkám modernizovaného colného kódexu, aby dostali ďalší stimul a mohli dosiahnuť plný potenciál svojej efektívnosti;

6.  domnieva sa, že členské štáty by mali colniciam zabezpečiť primerané finančné prostriedky, keďže sa im ukladá čoraz viac povinností; domnieva sa, že na dosiahnutie veľmi potrebnej modernizácie colných úradov je nevyhnutné pridelenie dostatočných finančných zdrojov na colné procesy a postupy, v súlade s rozpočtovým rámcom, a to najmä na rozvoj elektronických systémov; je presvedčený, že s cieľom umožniť colniciam vykonávať ich prioritné úlohy by sa mal klásť osobitný dôraz na využívanie dostupných, obmedzených zdrojov v oblasti riadenia rizika, na zabezpečenie ochrany a bezpečnosti trhu a spoločnosti a na ochranu vonkajších hraníc Európskej únie;

7.  vyjadruje obavy nad skutočnosťou, že rôzne vnútroštátne výklady colných právnych predpisov EÚ vytvárajú administratívnu záťaž pre podniky s následným negatívnym vplyvom na európsku konkurencieschopnosť a oslabujú schopnosť EÚ uplatňovať účinný prístup, pokiaľ ide o zhodu; preto vyzýva členské štáty, aby sa plne zamerali na proces modernizácie colných systémov, a najmä na jednotné uplatňovanie colných právnych predpisov EÚ; okrem toho trvá na tom, aby Komisia bezodkladne prijala všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť plynulé a jednotné uplatňovanie colných právnych predpisov EÚ v rámci celej EÚ;

8.  žiada Komisiu, aby do júna 2012 predložila Európskemu parlamentu správu o aktuálnom stave, pokiaľ ide o situáciu v zosúladení s colnými právnymi predpismi EÚ v členských štátoch, vrátane akčného plánu na riešenie všetkých zistených nedostatkov; domnieva sa, že Komisia by pri vykonávaní tejto úlohy mala konzultovať s príslušným odvetvím;

9.  poznamenáva, že colné správy sa musia modernizovať vytvorením administratívneho systému orientovaného na výsledky, uplatňovaním metód v oblasti riadenia kvality, ktoré sú založené na medzinárodných normách a overených postupoch, a zlepšením vnútorného monitorovacieho systému a riadenia organizačného rizika, pričom by sa mali zohľadniť prevádzkové a informačné postupy;

10.  uznáva, že colnice majú zásadný význam pre medzinárodný obchod; oceňuje v tejto súvislosti regulačnú úlohu dohody WTO o colnom hodnotení, ktorej cieľom je spravodlivý, jednotný a neutrálny systém hodnotenia tovaru na colné účely a ktorou sa klasifikuje svojvoľné alebo fiktívne stanovovanie colných hodnôt brániace otvorenému a spravodlivému obchodu ako nezákonné;

11.  je presvedčený o tom, že treba prijať opatrenia na modernizáciu, ako je zjednodušenie colnej legislatívy a zavedenie interoperabilného počítačového systému colných správ, ktoré uľahčia obchodné postupy a ktoré by sa mali prijať čo najrýchlejšie, a že treba tiež rozšíriť koordináciu činností v oblasti prevencie a stíhania zo strany daňovej polície na európskej úrovni; vyjadruje želanie, aby sa v prebiehajúcej práci na aktualizácii colného kódexu kládol dôraz na hlavnú úlohu zrušiť v záujme uľahčenia obchodu colné vyhlásenia;

Zabezpečenie konkurencieschopnosti a riadenie rizika

12.  zastáva názor, že predpokladom zvýšenia konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva je zjednodušenie, zjednotenie a modernizácia colnej legislatívy a postupov a využívanie moderných a účinných elektronických nástrojov; domnieva sa, že k najpozitívnejším výsledkom modernizácie colných systémov pre podniky, najmä MSP, patrí ich predvídateľnosť, čo zasa povzbudzuje hospodársky rast;

13.  konštatuje, že môžu byť potrebné značné investície na prispôsobenie sa novým colným postupom a modernizovaným požiadavkám elektronického colníctva; zdôrazňuje, že tie musia byť primerané, aby sa nevytvorila zbytočná záťaž, najmä v prípade MSP; zdôrazňuje, že je potrebné znížiť byrokraciu a náklady pre MSP;

14.  domnieva sa, že colné kontroly by sa mali primárne zameriavať na vysokorizikové zásielky, kým nízkorizikové zásielky by sa mali urýchlene dostať do voľného obehu; v tejto súvislosti vyzdvihuje zásadnú úlohu metód riadenia rizika a dôrazne podporuje zavedenie a ďalšiu modernizáciu elektronických systémov colného konania;

15.  domnieva sa, že účinné riadenie rizika závisí od včasného zhromažďovania náležitých informácií počas celého elektronického spracovania so zaistením bezpečnosti a verejnej ochrany;

16.  trvá na tom, že každé budúce rozšírenie právnych predpisov v oblasti bezpečnosti dodávateľského reťazca v rámci EÚ sa musí v plnej miere riadiť prístupom na základe rizika, so zameraním sa iba na zásielky s vyšším rizikom, a to z hľadiska dokumentačného, ako aj z hľadiska fyzického hodnotenia;

17.  konštatuje, že vo fungujúcej Európskej únii s 27 členskými štátmi je potrebné stanoviť spoločný súbor povinných fyzických kontrol tovaru platný pre všetky rôzne miesta vstupu (prístavné, letiskové a cestné) na jednotný trh Únie;

18.  hoci na jednej strane uznáva dôležitosť bezpečnosti dodávateľského reťazca, domnieva sa, že legislatívna požiadavka USA skenovať 100 % tovaru je nadmerne zaťažujúca a príliš drahá, kým jej skutočný prínos je sporný, preto je rozhodnutý pokračovať v transatlantickom legislatívnom dialógu s USA s cieľom dospieť k zrušeniu alebo zmene legislatívy;

Modernizované colníctvo
Implementácia modernizovaného colného kódexu (MCK)

19.  zdôrazňuje, že modernizovaný colný kódex je dôležitý nástroj na zjednodušenie a skutočné zosúladenie colných postupov, ktorého cieľom je prispieť k posilneniu európskeho hospodárstva; domnieva sa, že ustanovenia o vykonaní MCK by mali plne odrážať jeho podstatu; vyjadruje obavy z toho, že o niektorých zásadných vykonávacích ustanoveniach sa zatiaľ ešte len uvažuje a že ešte neboli prijaté strategické rozhodnutia týkajúce sa informačno-technologickej štruktúry;

20.  je presvedčený, že MCK bude môcť dosiahnuť svoj plný potenciál len vtedy, ak sa bude v plnej miere opierať o dostatočne rozvinuté a vyspelé informačné systémy; pevne verí, že akékoľvek ďalšie investície do informačných technológií by sa mali riadiť hlavnými zásadami MCK;

21.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby mal obchod v dostatočnom predstihu prístup k náležitým špecifikáciám členských štátov, keďže podniky potrebujú tiež čas na tvorbu a uplatňovanie svojich vlastných informačných aplikácií; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pri zavádzaní nových systémov je v súvislosti so stanovením nového termínu na uplatňovanie MCK potrebné zohľadniť technické a finančné kapacity vnútroštátnych správnych orgánov a hospodárskych subjektov;

22.  víta plánované zosúladenie ustanovení MCK s Lisabonskou zmluvou, pokiaľ ide o delegovanie právomocí a udeľovanie vykonávacích právomocí; zdôrazňuje, že tento nový systém predstavuje novovytvorenú rovnováhu medzi Európskym parlamentom a Radou, najmä preto, že pokiaľ ide delegované akty, majú obe inštitúcie rovnocenné postavenie;

23.  uznáva, že odklad uplatňovania MCK je náležitý; žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a vzhľadom na problémy týkajúce sa najmä rozvoja elektronických systémov preskúmala možnosť, že by bol rok 2016 stanovený ako nový termín jednotného vykonávania MCK, pričom by sa tento odklad priamo prepojil s bezpečnostnými zárukami;

Centralizované colné vybavovanie a harmonizácia

24.  zdôrazňuje, že je potrebná súdržnosť správy vonkajších hraníc Európskej únie; opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie zosúladili systémy colných kontrol na jednej strane a sankcie na druhej strane;

25.  dôrazne sa vyslovuje za koncepciu centralizovaného colného konania, v plnej miere závislého od náležitých elektronických systémov, čo je jedným z hlavných aspektov modernizovaných colných systémov, ako ich poníma MCK, a vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v zavádzaní tejto koncepcie; zdôrazňuje ústrednú úlohu, ktorú by mali zohrávať colné správy v postupoch centralizovaného konania;

26.  vyzýva členské štáty, aby sa v plnej miere zaviazali plniť túto koncepciu centralizovaného konania, keďže len skutočne zjednotené colné pravidlá, systémy výmeny informácií a formáty údajov dokážu zabezpečiť jej úspešnú implementáciu;

27.  považuje za poľutovaniahodné, že vývoj v procese zjednodušenia pravidiel DPH a spotrebných daní v členských štátoch je veľmi pomalý a že vznikajú problémy pri výbere DPH a spotrebných daní, keďže tieto oblasti sú pre skutočne centralizované colné konanie kľúčové; žiada aj zvýšenú spoluprácu a výmenu najlepších postupov v oblasti vyberania DPH pri dovoze, otváracích hodín colníc, poplatkov a sankcionovania v prípade nedodržania Colného kódexu Spoločenstva, keďže súčasné rozdiely spôsobujú narúšanie obchodu;

28.  domnieva sa, že je potrebná určitá pružnosť pravidiel a colných postupov s cieľom umožniť členským štátom, aby aj naďalej upravovali svoj prístup, pokiaľ ide o logistickú rýchlosť, komplexnosť a množstvo tovaru, kde je to možné;

Postavenie schváleného hospodárskeho subjektu (SHS)

29.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili kvalitu služieb vo vzťahu k hospodárskym subjektom a iným osobám a znížili ich administratívnu záťaž; podporuje úsilie Komisie nabádať obchodníkov z celej EÚ k tomu, aby sa uchádzali o postavenie schváleného hospodárskeho subjektu (SHS); je však znepokojený tým, že značné investície potrebné na dosiahnutie postavenia SHS by mohli znamenať vážnu prekážku pre obchodníkov, a to najmä z radov MSP; žiada Komisiu, aby zvážila zjednodušenie postupu na predkladanie žiadostí o získanie štatútu SHS;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli dodatočné konkrétne výhody, ktoré by mohli poskytnúť obchodníkom s osvedčením SHS a ktoré by podnecovali podniky, aby o osvedčenie žiadali; je presvedčený, že tieto konkrétne výhody by mohli v prvom rade priniesť podstatné zníženie administratívnej záťaže a nákladov, napríklad zavedenie pravidla, že SHS by boli oslobodené od povinnosti zložiť zábezpeku colného dlhu, ako aj uľahčenie platenia cla a DPH;

31.  predovšetkým žiada Komisiu, aby preverila vydávanie oznámení pred príchodom a odchodom tovaru pri dovoze i vývoze, najmä v prípade dôveryhodných subjektov, ako sú SHS, a v súlade s tým umožnila, aby colné vyhlásenia spojené s transakciami boli vydávané v rámci kontextu sebahodnotenia a miestnych postupov colného konania;

32.  upozorňuje však na všetky potrebné predpoklady získania postavenia SHS, ako je uvedené v článku 14 MCK: najmä dodržiavanie colných a daňových povinností; existencia uspokojivého systému vedenia obchodných a prípadne prepravných záznamov, ktorý umožňuje náležité colné kontroly; preukázaná finančná solventnosť; praktické normy odbornosti alebo odbornej kvalifikácie, ktoré priamo súvisia s vykonávanou činnosťou, a normy bezpečnosti a ochrany;

33.  očakáva, že členské štáty zabezpečia, aby ostatné členské štáty plne uznávali postavenie SHS autorizované v jednom členskom štáte; pripomína, že je dôležité zabezpečiť rovnaký prístup k SHS na celom colnom území Spoločenstva, pokiaľ ide o jednotnosť kontrol a vzájomné uznávanie;

34.  vyzýva Komisiu, aby do MCK začlenila prísnejšie požiadavky na poskytovanie služieb colného zastupovania EÚ, čo prispeje k zvýšeniu úrovne profesionality a zodpovednosti týchto sprostredkovateľov a stanoví jasné pravidlá, ktorými sa budú riadiť vzťahy medzi colnými agentmi a špeditérskymi firmami, s cieľom zmeniť úlohu agentov tak, aby sa z nich stali konsolidujúce subjekty malých a stredných dovozcov, ktorí nemajú kapacitu vykonávať programy dodržiavania colných predpisov podobné programom európskych SHS;

35.  víta aktiváciu dohody o spolupráci pri vzájomnom uznávaní postavenia SHS medzi EÚ a Japonskom; nabáda Komisiu, aby rokovala o podobných dohodách s ďalšími dôležitými partnermi, napr. s USA, Kanadou, Čínou a Ruskom, pričom by v plnej miere rešpektovala úlohu Európskeho parlamentu, a aby tento bod začlenila do rokovaní o dvojstranných obchodných dohodách s cieľom urobiť postavenie SHS pre spoločnosti EÚ výhodnejším;

Zjednodušenia a výnimky

36.  víta zámer Komisie zaviesť zjednodušenia postupov v oblasti dovozu a vývozu;

37.  vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti v rámci „miestnych postupov colného konania“ zrušila individuálne oznámenia a zabezpečila, aby bol tovar uvoľnený bez účasti colných orgánov, s cieľom zaistiť plynulé fungovanie postupov, najmä v prípade presne načasovaných zásielok;

38.  poukazuje na to, že vo viacerých členských štátoch využívajú predovšetkým MSP možnosť stanovenú v Colnom kódexe Spoločenstva – podávať tzv. ústne colné vyhlásenie v prípade dovozu a vývozu v hodnote zásielky do 1 000 EUR;

39.  naliehavo žiada, aby sa zachovali existujúce prahové hodnoty ciel a odchýlky v súvislosti s uplatňovaním ciel pre najmenšie zásielky v rámci dovozného a vývozného obchodu v mnohých členských štátoch, aby sa štandardizovali v celej EÚ napr. až do výšky 1000 EUR a aby boli zahrnuté do oznámení pred príchodom a odchodom tovaru, pretože zrušenie tohto zjednodušeného postupu by značne zvýšilo administratívne a finančné zaťaženie najmä pre MSP, a teda by nebolo v súlade s cieľom EÚ obmedziť byrokraciu; trvá na tom, aby sa vo vykonávacích predpisoch pre MCK zachovala možnosť podania tzv. ústneho colného vyhlásenia;

40.  žiada o zachovanie existujúcich ustanovení týkajúcich sa predaja na vývoz a zahrnutia niektorých tantiém a licenčných poplatkov do colnej hodnoty, keďže neopodstatnené zmeny týchto ustanovení budú mať za následok vyššiu colnú hodnotu, a tým aj vyššie daňové zaťaženie;

Nepreferenčný pôvod

41.  žiada Komisiu, aby zachovala zásadu, že nepreferenčný pôvod tovaru sa určí podľa miesta, na ktorom došlo k jeho poslednému podstatnému a hospodársky odôvodnenému spracovaniu;

42.  vyjadruje znepokojenie nad trendom, ktorý smeruje k zavedeniu pravidiel týkajúcich sa nepreferenčného pôvodu s použitím rôznych metód na určenie pôvodu pre dovozy a vývozy;

43.  zdôrazňuje, že ak sa zavedú dodatočné pravidlá, malo by sa to uskutočniť tak, aby sa zabránilo zbytočnej administratívnej záťaži pre podniky, a mal by sa zohľadniť význam uľahčenia medzinárodného obchodu;

44.  zároveň zdôrazňuje, že aj v budúcnosti musí EÚ uznávať vývozné osvedčenia o nepreferenčnom pôvode vydávané príslušnými orgánmi tretích krajín;

45.  podporuje zavedenie pravidiel na základe zoznamu v oblasti nepreferenčného pôvodu iba pre osobitné prípady, ktoré by sa mali považovať za výnimky; žiada, aby sa zachovali zavedené pravidlá, ako je v súčasnosti stanovené v prílohách 10 a 11 vykonávacích ustanovení Colného kódexu Spoločenstva, a aby nedošlo k ďalšiemu rozšíreniu zoznamu kritérií na ďalšie výrobky s cieľom zabrániť jednoznačnému zvýšeniu administratívnej záťaže colných orgánov a hospodárskych subjektov bez akéhokoľvek kompenzačného hospodárskeho prínosu;

46.  žiada zachovanie zásady „prvého predaja“ a zrušenie zaznamenávania nákladov v súvislosti s analýzou rizika, čo prináša prevádzkovateľom značné náklady; vyjadruje znepokojenie nad návrhmi, o ktorých sa v súčasnosti rokuje v súvislosti so zavedením transakčnej hodnoty, pretože nespĺňajú požiadavku týkajúcu sa predaja na vývoz na colné územie Spoločenstva, ale skôr predstavujú zmenu prístupu k predaju na dovoz na colné územie Spoločenstva, čo nie je v súlade s kódexom o colných hodnotách GATT;

Úloha cla pri zaručovaní bezpečnosti výrobkov, ochrany finančných záujmov a ochrany práv duševného vlastníctva
Bezpečnosť výrobkov

47.  očakáva úzku spoluprácu medzi colnými orgánmi, orgánmi trhového dozoru a podnikmi, ktorej cieľom by malo byť napr. zachytiť nebezpečné výrobky alebo výrobky nevyhovujúce predpisom na hraniciach členských štátov určenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadnu odbornú prípravu úradníkov s cieľom zaistiť ešte lepšie odhaľovanie výrobkov, ktoré predstavujú riziko;

48.  víta pokrok dosiahnutý pri príprave usmernení pre dovozné kontroly v oblasti bezpečnosti výrobkov a vyzýva Komisiu, aby ich neustále aktualizovala, sledovala ich plnenie a informovala Európsky parlament o ďalšom vývoji v tejto oblasti;

49.  vyzýva Komisiu, aby uvažovala o vytvorení verejnej databázy, do ktorej by mohli členské štáty ukladať informácie o nebezpečnom tovare zachytenom pri colnej kontrole;

Finančné záujmy

50.  zdôrazňuje, že príjmy z ciel tvoria významnú časť tradičných vlastných zdrojov EÚ, pričom za rok 2011 spolu s odvodmi z produkcie cukru predstavujú 16 777 100 000 EUR, a že efektívny colný systém je prvoradý, pokiaľ ide o ochranu finančných záujmov EÚ; zdôrazňuje, že správne fungovanie ciel má priame dôsledky na výpočet dane z pridanej hodnoty, ktorá je ďalším významným zdrojom príjmov do rozpočtu EÚ;

51.  zdôrazňuje, že účinné predchádzanie nezrovnalostiam a podvodom v oblasti ciel prostredníctvom náležitých kontrol nielenže zabezpečuje ochranu finančných záujmov EÚ, ale má zároveň významné dôsledky pre vnútorný trh, pretože odstraňuje nespravodlivú výhodu tých hospodárskych subjektov, ktoré neplatia dostatočné clá alebo ohlasujú colným správam nižšie hodnoty, v porovnaní s čestnými hospodárskymi subjektmi, ktoré dodržiavajú predpisy a nedopúšťajú sa nečestných praktík;

52.  aj naďalej podporuje úsilie členských štátov zlepšovať daňové a colné nariadenia a kapacity v oblasti výberu daní, posilňovať medzinárodné dohovory proti korupcii, daňovým únikom a nelegálnym tokom a zvyšovať finančnú transparentnosť; podporuje aj väčšiu výmenu informácií o súčasných colných právnych predpisoch;

53.  pripomína, že cieľom Komisie je zabezpečiť, aby vnútroštátne colné správy fungovali jednotne, a zaistiť kontroly s rovnocennými výsledkami na každom mieste colného územia Únie; zdôrazňuje, že tento cieľ nemožno dosiahnuť bez interoperabilných systémov komunikácie a výmeny informácií na úrovni členských štátov a Komisie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v tomto smere dochádza len k veľmi pomalému pokroku; poukazuje na to, že pokiaľ ide o výber tovaru a hospodárskych subjektov, kontroly musia vychádzať zo spoločne dohodnutých noriem a spoľahlivých kritérií na hodnotenie rizika;

54.  vyzýva na užšiu spoluprácu a aktívnu výmenu informácií a osvedčených postupov s colnými orgánmi susedných štátov EÚ v oblasti modernizácie ciel a úsilia bojovať proti pašeráctvu a korupcii v colnom systéme;

55.  víta zjednodušený systém colných kontrol, ktorý sa zaviedol v roku 2009, a uznáva jeho význam pre uľahčenie medzinárodného obchodu; zdôrazňuje, že rozšírené využívanie zjednodušených colných postupov pri dovoze, ktoré znižujú colné formality a kontrolu pred uvoľnením tovaru, je jedným z kľúčových prvkov colnej politiky EÚ; pripomína, že viac ako 70 % všetkých colných postupov bolo zjednodušených; považuje však za poľutovaniahodné, že tieto postupy vedú k neopodstatneným stratám pre rozpočet Únie a porušovaniu obchodnej politiky EÚ;

56.  so znepokojením konštatuje, že Európsky dvor audítorov zistil, že kontroly a audity týchto zjednodušených postupov v členských štátoch sú nedostatočné; zdôrazňuje preto význam správneho zavedenia systému kontroly v tomto smere a nabáda Komisiu, aby tento postup pozorne sledovala s cieľom zabrániť stratám v rozpočte EÚ a porušeniu ustanovení obchodnej politiky;

57.  vyzýva Komisiu, aby v záujme zníženia rizika strát tradičných vlastných zdrojov zabezpečila na úrovni členských štátov vykonanie riadnych systémových auditov hospodárskych subjektov predtým, ako sa im vydá povolenie používať zjednodušené colné postupy, a náležité vykonanie auditov ex post;

58.  pripomína, že colné kontroly by sa mali zakladať na analýze rizík využívajúcej okrem iného automatizované spracovanie údajov, a zdôrazňuje, že podľa názoru Európskeho dvora audítorov môžu byť finančné záujmy a záujmy obchodnej politiky EÚ dostatočne chránené len automatizovanými profilmi rizika začlenenými do spracovania colných vyhlásení; vyjadruje poľutovanie nad tým, že len veľmi málo členských štátov má zavedené automatizované profily rizika pre tradičné vlastné zdroje a otázky spoločnej obchodnej politiky; nalieha na Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na riešenie tejto situácie;

59.  opakuje svoje stanovisko uvedené v záveroch časti III uznesenia Parlamentu z 10. mája 2011 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s absolutóriom Komisie za rok 2009, pokiaľ ide o osobitnú správu Dvora audítorov s názvom Kontrolujú sa zjednodušené colné postupy na dovoz účinne?;

Práva duševného vlastníctva

60.  berie na vedomie nedávny návrh Komisie na návrh nariadenia o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a je presvedčený, že clá môžu účinne prispieť k ochrane práv duševného vlastníctva; zdôrazňuje, že zdokonalené nariadenie umožní zadržať tovar, pri ktorom je podozrenie, že porušuje právo duševného vlastníctva, a že nariadenie teda zahŕňa jeden pilier právneho rámca Únie týkajúci sa ochrany práv duševného vlastníctva;

61.  podporuje prácu vykonanú v rámci Európskeho strediska pre sledovanie falšovania a pirátstva a nabáda na plné využívanie jeho potenciálu; v tejto súvislosti víta nedávny návrh Komisie na návrh nariadenia o poverení Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) určitými úlohami súvisiacimi s ochranou práv duševného vlastníctva;

Transparentnosť

62.  vyzýva Komisiu, aby sa v plnej miere pridržiavala ducha rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, pokiaľ ide o lepšiu spoluprácu a informačný tok, predovšetkým čo sa týka stretnutí Komisie s národnými expertmi;

63.  podporuje úsilie Komisie o uľahčenie komunikácie medzi obchodníkmi a členskými štátmi; navrhuje však ďalšie zlepšenia: nalieha najmä na Komisiu, aby hneď, ako budú k dispozícii, zverejnila relevantné informácie a dokumentáciu o stretnutiach s národnými expertmi s cieľom zabezpečiť obchodným zástupcom a všetkým občanom, ktorých zaujíma vývoj v oblasti ciel, priamy prístup k prehľadom rokovaní uskutočnených na týchto schôdzach; je presvedčený, že by to prospelo najmä MSP, zaručilo transparentnosť a zvýšilo verejnú informovanosť o colných otázkach;

Spolupráca

64.  myslí si, že vzájomná dohoda medzi colnými orgánmi, orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad trhom a podnikateľmi má mimoriadny význam a mala by sa zakladať na zásadách transparentnosti, konzistentnosti, súdržnosti a predvídateľnosti, a domnieva sa, že všetky strany by mali uznať a rešpektovať potreby, realitu a očakávania ostatných strán a spojiť poznatky, skúsenosti a rozsiahle schopnosti zo svojich oblastí s cieľom dosiahnuť optimálny výkon a výsledky;

65.  domnieva sa, že všetky členské štáty by mali zaviesť formálne mechanizmy na transparentný dialóg medzi colnými správami a súkromným sektorom; žiada colné orgány a súkromný sektor, aby určili a podporovali osvedčené postupy spolupráce, a zároveň vyzýva obe strany, aby vyhodnocovali spoluprácu a vytvorili potrebné hodnotiace nástroje s cieľom zistiť problémy a ponúknuť možné riešenia;

66.  domnieva sa, že colné konanie sa musí zjednodušiť čo najskorším zapojením príslušných orgánov do tohto procesu; preto dôrazne podporuje koordinované riadenie hraníc a zásadu jedného kontaktného miesta pod kontrolou colnej správy, s potrebnými legislatívnymi opatreniami;

67.  zdôrazňuje, že zásada jedného kontaktného miesta by sa mala uplatňovať efektívne a mala by zaručiť, že tovar bude kontrolovaný všetkými príslušnými orgánmi iba raz;

68.  zastáva názor, že zručnosti, vedomosti a skúsenosti odborníkov v oblasti colníctva by sa mali neustále rozvíjať a zlepšovať, keďže sú nevyhnutným predpokladom kvalitných colných postupov; podporuje členské štáty a Komisiu v ich činnosti v oblasti podpory pravidelnej odbornej prípravy colných úradníkov;

69.  žiada zavedenie operačných platforiem spoločných pre členské štáty a Komisiu a zdôrazňuje, že treba zabezpečiť dostatočnú odbornú prípravu colných úradníkov a hospodárskych subjektov s cieľom zaručiť jednotné uplatňovanie pravidiel EÚ a lepšiu ochranu spotrebiteľov;

70.  zdôrazňuje, že výskum má osobitný význam pri zvažovaní legislatívnych iniciatív; víta a dôrazne podporuje prácu, ktorú vykonávajú univerzity a výskumné strediská v celej EÚ, keďže prispievajú k akademickému rozvoju colných úradníkov; nabáda členské štáty, aby zabezpečili dostupnosť príslušných akademických programov, a podporili tak vysokú odbornosť profesie colných úradníkov;

71.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby so zapojením ďalších príslušných orgánov preskúmali v záujme kvalitnejšieho fungovania colnej únie možnosti ďalšieho zvyšovania spolupráce a harmonizácie v oblasti colných predpisov s cieľom zlepšiť fungovanie colnej únie; vyzýva Komisiu, aby posúdila túto problematiku pri následných opatreniach programu Colníctvo 2013;

72.  vyjadruje presvedčenie, že následné opatrenia programu Colníctvo 2013 by mali podporovať najmä jednotné vykonávanie colných právnych predpisov EÚ a vyvážený prístup, ktorý prispeje k európskej konkurencieschopnosti a zároveň zaručí bezpečnosť a ochranu;

73.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili organizáciu colných postupov na vonkajších hraniciach EÚ, vytvorili lepšie podmienky na legálnu podnikateľskú činnosť, medzinárodný obchod a voľný pohyb osôb a tovaru, dôkladne preskúmali infraštruktúru na colných úradoch na vonkajších hraniciach EÚ s prihliadnutím na vykonávacie opatrenia Colného kódexu Spoločenstva, vybavili colné úrady moderným monitorovacím zariadením a zabezpečili, aby sa tieto nástroje účinne využívali pri vykonávaní colných prehliadok;

74.  zdôrazňuje, že je dôležité posilniť colnú spoluprácu s Ruskom a krajinami východného a stredozemského partnerstva s cieľom uľahčiť medzinárodný obchod a bojovať proti colným podvodom a falšovaniu;

75.  nabáda Komisiu, aby v rámci Svetovej colnej organizácie (WCO) pripravila plány mnohostrannej spolupráce a koordinácie s cieľom stanoviť spoločné normy a pravidlá, ktoré zlepšia bezpečnosť a efektívnosť colných a hraničných postupov a znížia náklady na základe vzájomnej výmeny noriem a osvedčených postupov;

76.  domnieva sa, že pre členské štáty Svetovej obchodnej organizácie (WTO) by bola prospešná dohoda o uľahčení obchodu v rámci rokovaní v Dauhe, najmä posilnením právnej istoty a znížením obchodných nákladov; nabáda preto Komisiu, aby urýchlila uzavretie tejto dohody vzhľadom na ministerskú konferenciu, ktorá sa má konať 15. – 17. decembra 2011 v Ženeve;

77.  zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť, aby oprávnené colné kontroly vykonávané tretími krajinami neboli za určitých okolností zneužívané na vytvorenie nových, v podstate necolných prekážok zameraných proti tovaru pochádzajúcemu z EÚ;

o
o   o

78.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008, s. 1. (2) Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1. (3) Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2008, s. 21. (5) Ú. v. EÚ L 154, 14.6.2007, s. 25. (6) Ú. v. EÚ L 117, 4.5.2005, s. 13. (7) Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30. (8) Ú. v. EÚ L 274, 18.10.2007, s. 11. (9) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47. (10) Ú. v. EÚ L 250, 27.9.2011, s. 63. (11) Prijaté texty, P7_TA(2011)0076. (12) Ú. v. EÚ C 286 E, 27.11.2009, s. 20. (13) Ú. v. EÚ C 285 E, 26.11.2009, s. 1. (14) Ú. v. ES L 222, 12.8.1997, s. 17. (15) Ú. v. EÚ C 260, 30.10.2009, s. 1.