Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu XIX Zmluvy o fungovaní Európskej únie a jej článok 189, ktorý sa týka politiky výskumu a technologického vývoja a politiky v oblasti kozmického priestoru a ktorý sa osobitne zmieňuje o vypracovaní európskej politiky v oblasti kozmického priestoru s cieľom presadzovať vedecký a technický pokrok, priemyselnú konkurencieschopnosť a uskutočňovanie politík Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o EÚ 2020(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2010 s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu (KOM(2010)0614),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. apríla 2011 s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov (KOM(2011)0152),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 31 mája 2011 s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov,

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 11. novembra 2003 s názvom Vesmír – nová európska hranica pre rozširujúcu sa Úniu: akčný plán pre uplatňovanie európskej politiky v oblasti kozmického priestoru (KOM(2003)0673),

–  so zreteľom na rozhodnutie 2004/578/ES z 29. apríla 2004 o uzavretí Rámcovej dohody medzi Európskym spoločenstvom a Európskou vesmírnou agentúrou(3),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Strednodobé preskúmanie európskych programov satelitnej navigácie (KOM(2011)0005),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o hodnotení európskych programov satelitnej navigácie v polovici trvania: hodnotenie vykonávania, budúce výzvy a perspektívy financovania(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. júna 2007 o financovaní európskeho programu satelitnej rádionavigácie (Galileo) v rámci Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 a viacročného finančného rámca na roky 2007 až 2013(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 (KOM(2011)0500),

–  so zreteľom na nariadenie (ES) č. 683/2008 o pokračovaní v implementácii európskych programov satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo)(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti (GMES): Záleží nám na väčšej bezpečnosti našej planéty (KOM(2008)0748),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti (GMES): výzvy a ďalšie kroky v oblasti zložky „vesmír“ (KOM(2009)0589),

–  so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 911/2010 z 22. septembra 2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013)(7),

–  so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 912/2010 o zriadení Agentúry pre európsky globálny navigačný satelitný systém (GNSS)(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) (KOM(2010)0308),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0431/2011),

A.  keďže v článku 189 Zmluvy o fungovaní EÚ sa Európskej únii výslovne zveruje úloha spočívajúca vo vypracovaní politiky v oblasti kozmického priestoru na presadzovanie vedeckého a technického pokroku, priemyselnej konkurencieschopnosti a na uskutočňovanie jej politík;

B.  keďže politika v oblasti kozmického priestoru je zásadným prvkom stratégie Európa 2020 a tvorí neoddeliteľnú súčasť hlavnej iniciatívy týkajúcej sa priemyselnej politiky;

C.  keďže satelitné komunikačné služby už v súčasnosti slúžia vládam a občanom EÚ;

D.  keďže táto stratégia podporuje ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárstva tým, že ponúka obchodné príležitosti, stimuluje inovácie a zvyšuje blahobyt a bezpečnosť občanov;

E.  keďže kozmický priestor má pre Európu strategický význam a je kľúčovým prvkom jej nezávislého rozhodovania a krokov;

F.  keďže európsky priemysel v oblasti kozmického priestoru vytvára konsolidovaný obrat vo výške 5,4 mld. EUR a zamestnáva viac ako 31 000 osôb s vysokou odbornosťou;

G.  keďže európske odvetvie satelitnej komunikácie je zásadne dôležitým prvkom pre udržanie zdravého európskeho kozmického priemyslu, lebo viac než polovica obratu európskeho priemyslu sa odvodzuje od výroby alebo vypúšťania telekomunikačných satelitov;

H.  keďže Európsky parlament nepretržite poskytoval úplnú podporu európskemu systému GNSS zavádzanému prostredníctvom programov Galileo a EGNOS, ktorého cieľom je zlepšiť každodenný život európskych občanov, zabezpečiť samostatnosť a nezávislosť Európy a získať významný podiel na celosvetovom trhu so špičkovými technológiami, ktorý súvisí so satelitnou navigáciou;

I.  keďže v súčasnosti je EÚ závislá od amerického globálneho systému určovania polohy (GPS) s približne 7 % HDP hodnoty činností, ktoré sú na tento systém odkázané, a so zreteľom na to, že od systému Galileo sa očakáva, že v porovnaní s americkým GPS poskytne výhody, napr. väčšiu presnosť, globálnu integritu, autentifikáciu a záruku služby, a Európskej únii poskytne aj strategickú samostatnosť; keďže satelitný systém Galileo môže mať význam pri zlepšovaní konkurencieschopnosti a kvality mnohých služieb v Európe;

J.  keďže v dôsledku zvýšených nákladov programu, ktoré vyplývajú predovšetkým z nepresných odhadov nákladov a nevhodných stratégií riadenia nákladov, možno zo súčasného rozpočtu financovať len zavedenie počiatočnej prevádzkovej spôsobilosti (IOC);

K.  keďže Komisia predložila návrh na financovanie programu Galileo vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020, ale tento rámec nezahŕňa financovanie programu GMES, čím je vážne ohrozená budúcnosť tohto programu;

L.  keďže pred prijatím rozhodnutia o zvýšení finančného záväzku z rozpočtu Únie v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci je potrebné, aby Komisia predložila jasné a podrobné posúdenie všetkých prípadných technických možností a s nimi súvisiacich nákladov a prínosov pre programy Galileo aj GMES;

M.  keďže program GMES je tiež programom pod európskym vedením, ktorý slúži európskym občanom tým, že poskytuje geografické informácie pomáhajúce verejným inštitúciám pri zavádzaní politík vrátane správy životného prostredia, riadenia rizík a ochrany občanov; keďže program GMES musí zaručiť kontinuitu prístupu k informáciám o životnom prostredí a zaistiť bezpečnosť, a to na základe stálych kozmických a lokálnych pozorovacích infraštruktúr a s čo najlepším využitím zdrojov dostupných v Európe;

N.  keďže pokračovanie existencie konkurencieschopného, technologicky vyspelého kozmického odvetvia podporovaná ambicióznym výskumom a vývojom a ďalšie činnosti ako prieskum kozmického priestoru, zaistenie kozmickej infraštruktúry a medzinárodná spolupráca sú rozhodujúcimi prvkami úspešnej politiky v oblasti kozmického priestoru;

O.  keďže, ako zdôrazňuje Európska komisia, na splnenie cieľov európskej politiky v oblasti kozmického priestoru musí byť zaručený nezávislý prístup do kozmického priestoru;

P.  keďže európske priemyselné know-how je osobitne dôležité pre úspešnú politiku v oblasti kozmického priestoru a keďže veľké európske programy zohrávajú kľúčovú úlohu pri európskej integrácii a v súvislosti s európskou konkurencieschopnosťou;

Ciele európskej stratégie v oblasti kozmického priestoru

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov ako prvú etapu zavedenia komplexnej a na užívateľa zameranej politiky Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech jej občanov, politík a diplomacie; domnieva sa, že Európska únia by mala zamerať svoje úsilie na rozvoj užívateľských kozmických služieb v prospech občanov zameraných na zlepšenie tvorby politiky a jej plnenia; domnieva sa, že správne využívanie vesmírnych programov, ako sú Galileo GMES, by v príslušných odvetviach viedlo k významnému zníženiu nákladov a bolo by prínosom pre regióny a miestne komunity;

2.  považuje za dôležité, aby politika v oblasti kozmického priestoru bola realistická a zameriavala sa na zlepšenie každodenného života európskych občanov, umožnenie nového hospodárskeho rastu, pestovanie inovačného potenciálu a podporu vedeckého pokroku svetovej triedy; zdôrazňuje, že kozmické riešenia (ktoré sa opierajú o najmodernejšie technológie a konkurencieschopnú európsku priemyselnú základňu) sú nevyhnutné na vyriešenie životne dôležitých spoločenských výziev dneška, ako sú prírodné katastrofy, zdroje a sledovanie klímy, pre rozvoj odvetvia telekomunikácií a podporu príslušných aplikácií v oblasti politík týkajúcich sa zmeny klímy, územného plánovania, správy životného prostredia, poľnohospodárstva, námornej bezpečnosti, rybného hospodárstva a dopravy;

3.  berie na vedomie významnú úlohu satelitných sietí pri dosahovaní celkového pokrytia EÚ širokopásmovým internetom do roku 2013, čo pomáha plniť ciele digitálnej agendy EÚ;

4.  víta zámer Komisie vypracovať politiku v oblasti kozmického priestoru osobitne prispôsobenú pododvetviam tohto priemyselného odvetvia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že táto politika by sa mala koordinovať nielen s agentúrou ESA a členskými štátmi, ale aj s Európskym parlamentom;

5.  domnieva sa, že Európska únia nesie zodpovednosť za koordináciu a konsolidáciu vnútroštátnych politík a programov v oblasti kozmického priestoru s cieľom zabezpečiť súdržný európsky prístup v spolupráci so všetkými zainteresovanými subjektmi; zdôrazňuje, že takýto prístup by sa mal zameriavať na podporu pevnej, konkurencieschopnej a autonómnej európskej priemyselnej základne a konsolidáciu priemyselnej politiky, ktorá je schopná v strednodobom či dlhodobom horizonte vymýšľať, vyvíjať, zavádzať, prevádzkovať a využívať kozmické systémy, a to vrátane finančných a legislatívnych mechanizmov;

6.  víta ciele stratégie v záujme posilnenia kozmickej infraštruktúry v Európe a podpory výskumu s cieľom zvýšiť európsku technologickú nezávislosť európskej priemyselnej základne, podporiť výmenu prospešnú pre oblasť kozmického priestoru i pre ostatné priemyselné odvetvia a stimulovať inovácie ako hnaciu silu európskej konkurencieschopnosti;

7.  konštatuje však, že zatiaľ čo sú prioritné kroky v oznámení Komisie dobre stanovené, zostávajú čiastočne nejasné; zdôrazňuje, že by sa mali spresniť a zahrnúť pritom posúdenie všetkých technických možností a s nimi súvisiacich nákladov, rizík, prínosov a sociálnych vplyvov vrátane všetkých možných vplyvov na priemyselnú základňu Európskej únie a európsku priemyselnú politiku; zdôrazňuje, že európsky program pre oblasť kozmického priestoru by sa mal zameriavať na oblasti s európskou pridanou hodnotou a vyhýbať sa rozptyľovaniu úsilia alebo zdvojovaniu činností uskutočňovaných agentúrou ESA;

8.  zdôrazňuje nevyhnutnosť jasného riadenia s účinnými mechanizmami dohľadu a koordinácie, pokiaľ ide o politiku v oblasti kozmického priestoru, s optimálnym využívaním zručností, ktoré sú v Európe k dispozícii, s cieľom harmonizovať priority a zabezpečiť riadne riadenie zdrojov pochádzajúcich z vnútroštátnych prostriedkov a z prostriedkov Európskej únie, Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a iných európskych agentúr, ktoré sa zaoberajú kozmickým priestorom a sú pre EÚ významné;

9.  poznamenáva, že na siedmich doterajších zasadnutiach Rady pre kozmický priestor bola iba raz v krátkosti spomenutá doprava a že počas rokovaní Rady sa nevenovala dôkladná pozornosť významu politiky v oblasti kozmického priestoru pre dopravu, ako o tom svedčia ich výsledky rokovaní;

10.  zdôrazňuje potrebu lepšieho porozumenia závislosti významných odvetví a služieb od kozmického priestoru a nabáda členské štáty a Komisiu na propagáciu jeho dôležitosti;

11.  pripomína, že odvetvie dopravy zohráva kľúčovú úlohu v dosahovaní cieľov EÚ 20/20/20 v oblasti emisií CO2 a spotreby energie, ako aj cieľov stratégie Európa 2020, a že udržateľný rast nie je možné dosiahnuť bez efektívneho odvetvia dopravy;

12.  domnieva sa, že stratégia Európskej únie v oblasti kozmického priestoru je potrebná na zabezpečenie toho, aby vesmírne technológie plne prispievali k bezpečnejšiemu a účinnejšiemu riadeniu a kontrole dopravy vo všetkých druhoch dopravy;

13.  súhlasí s Komisiou, že Európa si musí uchovať nezávislý prístup do kozmického priestoru, aby bola schopná dosiahnuť ciele, ktoré si stanovila pri plnení svojej politiky v oblasti kozmického priestoru, a aby mohla mať naďalej prospech z využívania kozmických aplikácií; nabáda preto Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy v strategickej oblasti nosných rakiet, pričom by im mala predovšetkým venovať osobitnú pozornosť v rámci priemyselnej politiky v oblasti kozmického priestoru;

14.  zdôrazňuje osobitný význam štartov kozmických rakiet v kontexte politiky v oblasti kozmického priestoru a zdôrazňuje potrebu čerstvého európskeho politického stimulu v tomto smere, a to so zreteľom na kritickú finančnú situáciu, ktorej čelí odvetvie štartov kozmických rakiet na celom svete;

Hlavné projekty Galileo a GMES

15.  domnieva sa, že Galileo je hlavný program Európskej únie a prvý globálny systém satelitnej navigácie navrhnutý na civilné účely, ktorý by jej mohol v strategickej oblasti poskytnúť nezávislosť;

16.  žiada Komisiu, aby náležitým spôsobom doplnila legislatívny a finančný rámec, obzvlášť vzhľadom na stanovenie finančného rámca na roky 2014 – 2020, prístup k účinnému riadeniu, služby Galileo a pravidlá o zodpovednosti; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že v záujme prevádzkyschopnosti programu Galileo a v záujme prípravy na jeho úplné využívanie je nevyhnutné:

17.  domnieva sa, že IOC schopná poskytovať počiatočné služby, by sa mala dokončiť najneskôr do roku 2014 s cieľom zabezpečiť, aby sa zo systému Galileo skutočne stal druhý referenčný súbor GNSS, najmä pre výrobcov prijímačov; víta, že 21. októbra 2011 boli z európskeho kozmického strediska v Kourou na obežnú dráhu vypustené dva funkčné validačné satelity;

18.  vyjadruje presvedčenie, že dosiahnutie plnej prevádzkovej kapacity (FOC – Full Operating Capacity) založenej na súbore 27 satelitov plus vhodný počet záložných satelitov a primeranej pozemnej infraštruktúre je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia pridanej hodnoty systému Galileo z hľadiska autentifikácie, vysokej presnosti a nepretržitej služby a na dosiahnutie prínosu z hospodárskeho a spoločenského hľadiska; vyjadruje obavy, aby Galileo nestratil svoje vedúce postavenie, ak sa systém nedokončí včas a ak sa komercializácia a internacionalizácia služieb neuskutoční náležitým spôsobom; domnieva sa, že v záujme presvedčenia používateľov a investorov o dlhodobom záväzku Európskej únie je potrebná jasná a jednoznačná podpora dosiahnutia FOC zo strany všetkých európskych inštitúcií;

19.  domnieva sa, že finančný plán, ktorý sa má pre Galileo prijať, sa musí zostaviť tak, aby sa zabezpečilo dlhodobé plnenie požiadaviek a kontinuita, a to aj so zreteľom na náklady na prevádzku, údržbu a nahrádzanie;

20.  naliehavo žiada Komisiu a Agentúru pre európsky GNSS (GSA), aby vyvinuli omnoho väčšie úsilie na zvyšovanie povedomia o GNSS medzi potenciálnymi užívateľmi a investormi, podporovali využitie služieb založených na GNSS a určili a sústredili dopyt po týchto službách v Európe;

21.  vyjadruje pevné presvedčenie, že dodatočné financovanie GNSS je možné zabezpečiť iba vtedy, ak sa u osôb s rozhodovacími právomocami a širšej verejnosti výrazne zvýši povedomie o nákladoch a prínosoch GNSS pre hospodárstvo a spoločnosť EÚ; víta realizáciu konkrétnych iniciatív, ako je súťaž nápadov Galileo Masters;

22.  pripomína, že EGNOS je reálnym a fungujúcim programom; vyjadruje presvedčenie, že je nevyhnutné, aby sa tento program využíval v plnej miere a aby sa konkrétnym spôsobom využívali aj jeho aplikácie; upozorňuje na dôležitosť systému EGNOS, ktorý pokrýva celú EÚ, pre konsolidáciu spoločného trhu a zdôrazňuje potrebu rozšíriť tento systém v južnej, východnej a juhovýchodnej Európe, oblasti Stredozemného mora, Afrike a Arktíde;

23.  zdôrazňuje, že systémy Galileo a EGNOS majú rozhodujúci význam pre vytvorenie jednotného európskeho neba a pre a ďalší vývoj bezpečného a nákladovo efektívneho riadenia letovej prevádzky v Európe, vyzýva preto na stanovenie ambiciózneho a pevného harmonogramu spolu so stabilným financovaním výskumu a inovácií, čo zabezpečí technologický pokrok a rast priemyselných kapacít, na účely vykonávania oboch programov tiež vyzýva na uľahčenie prístupu malých a stredných podnikov k financovaniu, čo je základným predpokladom včasného spustenia jednotného európskeho neba, ktoré je dôležitým strategickým krokom smerom k prehĺbeniu európskej integrácie a posilneniu európskeho spoločného trhu;

24.  domnieva sa, že na implementáciu programu SESAR (Výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba) je strategicky nevyhnutné propagovať využívanie systémov EGNOS a Galileo v civilnom letectve, najmä pokiaľ ide o ich využívanie pri pristávacích manévroch a na malých letiskách;

25.  vyzýva členské štáty, aby opätovne potvrdili svoje záväzky voči kozmickým projektom EÚ, ako je SESAR, ktoré budú nevyhnutné pre budúci rast a pracovné miesta v rôznych odvetviach;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili transparentnosť vo financovaní a spolupráci medzi stratégiami vojenského a civilného využitia kozmického priestoru;

27.  zdôrazňuje, že systémy Galileo a EGNOS majú zásadný význam pre dosiahnutie účinného a environmentálne udržateľného riadenia cestnej premávky, systémy na výber cestného mýta, systém eCall, ako aj systémy sledovania polohy v reálnom čase a budúce digitálne tachografy;

28.  zdôrazňuje, že monitorovanie prepravy nebezpečného a znečisťujúceho tovaru by malo byť prioritou v rámci systémov satelitnej navigácie a pozorovania;

29.  domnieva sa, že program GMES je tiež hlavným programom Európskej únie, ktorý má zásadnú úlohu pre pozorovanie Zeme; vyzdvihuje význam príspevku GMES k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 a k podpore rastu a ekologického hospodárstva, ako aj dlhodobých investícií do technológií a infraštruktúry; opätovne potvrdzuje význam GMES ako základného nástroja v boji proti zmene klímy a zhoršovaniu životného prostredia; poznamenáva, že získavaním a analýzou informácií na vnútroštátnej, regionálnej a celosvetovej úrovni zabezpečí GMES získavanie presných informácií užitočných na monitorovanie atmosféry, morského prostredia a krajiny, účely civilnej ochrany, prevencie rizík, systémov včasného varovania, riadenia núdzových stavov a obnovy v nadväznosti na ekologické prírodné katastrofy alebo katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, na námorný a pobrežný dohľad, rozvoj poľnohospodárstva, vodné a pôdne hospodárstvo a regionálne plánovanie s využitím inovatívnych technológií environmentálneho hodnotenia a predkladania správ, prostredníctvom ktorých je možné kombinovať priestorové údaje s údajmi in situ;

30.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby doplnila legislatívny rámec a predložila návrh na účinné riadenie rozličných úrovní vývoja a správy programu s využitím odborných znalostí verejných orgánov v EÚ vrátane agentúr EÚ a súkromného sektora pri vývoji a koordinácii služieb orientovaných na používateľov; naliehavo vyzýva Komisiu a ďalšie inštitúcie, aby začlenili financovanie programu GMES do viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020; znovu opakuje, že zahrnutie financovania programu GMES do viacročného finančného rámca by zabránilo plytvaniu investíciami, ktoré sa doposiaľ vynaložili v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum v oblasti služieb a informácií; pripomína, že doterajšie investície sa v dôsledku chýbajúceho finančného plánu týkajúceho sa dlhodobej ekonomickej podpory stanú zbytočnými; domnieva sa, že výzva členským štátom, aby naďalej uhrádzali náklady na zavedenie a celoročné udržiavanie tohto programu, by viedla k dlhodobo vyšším nákladom, rozdielom v prístupe k výstupným informáciám a rozdielnym výhodám pre európskych občanov a pravdepodobne k dočasnému pozastaveniu samotného programu, následnému prerušeniu poskytovania údajov a napokon k závislosti od neeurópskych vesmírnych infraštruktúr, v dôsledku čoho by sa súvisiace priemyselné odvetvia dostali do neistej hospodárskej situácie;

31.  zdôrazňuje, že náklady na program GMES sú už pokryté do roku 2013 (približné náklady na satelity vo výške 2,3 miliardy EUR plus náklady na služby vo výške 700 miliónov EUR) v celkovej výške 3 miliardy EUR, pričom ročný priemer odhadovaných nákladov na prevádzku programu v období 2014 – 2020 je 850 miliónov EUR; vyzýva Komisiu, aby podporovala verejno-súkromné partnerstvá a pritiahla viac súkromného kapitálu;

32.  žiada Komisiu, aby navrhla dlhodobý plán riadenia a financovania založený na preskúmaní všetkých možností a určila operačnú organizáciu zabezpečujúcu náležité riadenie a poskytovanie údajov zo služieb s cieľom zabezpečiť, aby súčasný úspech programu pokračoval, a dosiahnuť cieľ plnohodnotnej prevádzky od roku 2014; domnieva sa, že spoločná európska politika v oblasti dát by mala sprevádzať tieto opatrenia, aby sa zaručil skutočne otvorený prístup a dostupnosť jestvujúcich údajov; považuje za dôležité, aby sa stanovili dohody, ktoré treba uzavrieť s vnútroštátnymi agentúrami s cieľom maximalizovať interoperabilitu, kontinuitu a riadenie systému; považuje za nevyhnutné zabezpečiť, aby sa rozlišovalo medzi vedeckým a komerčným používaním, ako aj medzi vývojovými činnosťami uskutočňovanými agentúrou ESA a činnosťami v oblasti zavádzania, prevádzkovania a vývoja systémov, ktoré si vyžadujú európske štruktúry a osobitné právomoci;

33.  uznáva spoločenský prínos pre používateľov služieb GMES, pre ktorých má kontinuita a udržateľnosť zásadný význam, ak majú získať maximálne výhody z monitorovacích infraštruktúr, ktoré program ponúka;

Bezpečný kozmický priestor v prospech cieľov bezpečnosti a obrany

34.  podporuje úvahy Komisie, pokiaľ ide o posilnenie bezpečnostnej zložky programu GMES v súvislosti s kontrolou hraníc, podporou vonkajšej činnosti Únie, námorným dohľadom, mimoriadnymi zložitými situáciami, humanitárnou pomocou a civilnou ochranou atď., pričom treba mať na zreteli citlivosť spracúvaných údajov a potrebu chrániť súkromie a iné občianske práva;

35.  domnieva sa, že politika v oblasti kozmického priestoru by mala zahŕňať aj politiky v oblasti bezpečnosti kľúčovej európskej kozmickej infraštruktúry a v oblasti bezpečného návratu zariadení po skončení ich prevádzky; uznáva rastúcu závislosť európskeho hospodárstva, politiky a spoločnosti od kozmickej infraštruktúry a zdôrazňuje, že táto infraštruktúra je zásadne dôležitá pre posilňovanie autonómie európskeho rozhodovania; domnieva sa, že vytvorenie európskeho systému dohľadu nad situáciou v kozmickom priestore (Space Situation Awareness system) by prispelo k ochrane kľúčových európskych kozmických infraštruktúr pred rizikom kolízie vesmírnej lode s vesmírnym odpadom alebo predmetmi v blízkosti Zeme, a pred rizikami spojenými s kozmickou meteorológiou; zastáva názor, že vytvorenie úplne nových európskych programov by sa malo zakladať na existujúcich kapacitách, schopnostiach a infraštruktúrach, ktoré si vyžiadali investície od každého z členských štátov, a že by sa mali rozvinúť kapacity, ktoré v súčasnosti chýbajú;

36.  domnieva sa, že maximálne využívanie satelitných komunikačných služieb priamo podporí konkurencieschopnosť európskeho výrobného priemyslu, podporí priemyselnú základňu v Európe a bude reagovať na tieto kľúčové politické ciele:

Podporiť výskum a inovácie

37.  domnieva sa, že ak chce Európska únia konať nezávisle a mať k dispozícii konkurencieschopný kozmický priemysel schopný v spravodlivých podmienkach konkurovať neeurópskemu priemyslu, potrebuje pevnú znalostnú a technologickú základňu, aby čo najlepšie využila kozmické aplikácie v prospech svojich občanov; zdôrazňuje, že legislatívny, administratívny a finančný rámec má rozhodujúci význam z hľadiska investícií priemyslu do výskumu a inovácií; domnieva sa, že EÚ musí investovať, aby zabezpečila garantovaný európsky prístup ku kozmickej a orbitálnej infraštruktúre;

38.  zdôrazňuje význam výskumnej a inovačnej stratégie v oblasti kozmickej politiky, ktorá zabezpečí technologický pokrok, priemyselný rozvoj a konkurencieschopnosť EÚ a vytvorí pracovné miesta v EÚ; domnieva sa, že európska politika výskumu a vývoja v oblasti kozmického priestoru musí zabezpečiť dostupnosť potrebných technológií – s príslušnou vyzretosťou, požadovanou úrovňou nezávislosti a za konkurencieschopných podmienok; vyzýva Komisiu, aby vypracovala strategický harmonogram a zabezpečila tak ucelenosť medzi úsilím Európskej únie a úsilím agentúry ESA a členských štátov v oblasti výskumu a vývoja všetkých potrebných technológií, zručností a dvojitých zdrojov potrebných na dosiahnutie konkurencieschopnosti, európskej nezávislosti, prístupu na medzinárodné trhy a zníženie miery rizika európskych programov;

39.  považuje za nevyhnutné zaviesť mechanizmy a programy, prostredníctvom ktorých sa bude stimulovať trh v oblasti aplikácií a služieb odvodených od programov Galileo/EGNOS a GMES, ako aj v oblasti telekomunikácií a služieb, v ktorých sa spoločne využívajú rozličné kozmické služby, s cieľom účinne reagovať na požiadavky občanov;

40.  okrem toho sa domnieva, že v záujme posilnenia európskej nezávislosti a konkurencieschopnosti je potrebné za cenovo dostupných podmienok zachovať autonómiu, pokiaľ ide o prístup do kozmického priestoru, pričom treba uprednostňovať európske nosné a prepravné štruktúry a overovať spôsobilosť prevádzkovej a priemyselnej organizácie v súvislosti s plnením spoločných požiadaviek, a preto podnecuje Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy týkajúce sa strategického pododvetvia nosičov, pričom by mu mala predovšetkým venovať osobitnú pozornosť v rámci priemyselnej politiky v oblasti kozmického priestoru;

41.  vyzýva Komisiu, aby sa v budúcich rámcových programoch výskumu náležite venovala finančným a praktickým požiadavkám; domnieva sa, že výskum a vývoj kozmických aplikácií by sa mal ako kľúčová technológia umožňujúca rozvoj rozličných odvetvových výskumných oblastí, napríklad pokiaľ ide o zmenu klímy, životné prostredie, dopravu, poľnohospodárstvo atď., začleniť do týchto oblastí a nevytvárať osobitnú kozmickú tému;

42.  žiada Komisiu, aby v spolupráci s agentúrou ESA preskúmala možnosti prieskumu kozmického priestoru a určila pritom prípadné náklady a prínosy; považuje za vhodné, aby sa vypracovala spoločná stratégia s medzinárodnými partnermi, a to prostredníctvom dohody o spolupráci založenej na celkovom konsenze všetkých zúčastnených strán s rozumnými príspevkami z Európskej únie;

Medzinárodná spolupráca

43.  znovu potvrdzuje, že medzinárodná spolupráca na mierové účely je základnou hodnotou Európskej únie a základom jej politík; domnieva sa, že v rámci medzinárodnej spolupráce by sa mala podporovať európska technológia, infraštruktúra a služby, vedecká, technická a priemyselná excelentnosť, optimálny prístup európskych používateľov k údajom, výmena znalostí a interoperabilný vývoj aplikácií, ktoré pomáhajú Európe a svetu čeliť veľkým súčasným spoločenským výzvam; pripomína, že Európska únia by mala byť lídrom v oblasti kozmického priestoru a mala by si zachovať významnú strategickú úlohu na celosvetovej úrovni, a to najmä v rámci medzinárodných rokovaní o systéme dohľadu nad situáciou v kozmickom priestore (Space Situation Awareness System) a prieskume vesmíru; zdôrazňuje, že úsilie vyvíjané v rámci politiky v oblasti kozmického priestoru sa môže zefektívniť prostredníctvom priemyselnej spolupráce a spoločným podieľaním sa na investíciách vo veľkých programoch, ako napríklad Medzinárodnej vesmírnej stanice;

44.  zdôrazňuje význam zabezpečenia primeranej úlohy EÚ pri reagovaní na budúce katastrofy na území EÚ aj za jej hranicami;

45.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a agentúrou ESA vypracovala medzinárodnú stratégiu spolupráce s cieľom posilniť dialóg so strategickými partnermi (Spojené štáty, Ruská federácia a Japonsko) v rámci politiky v oblasti kozmického priestoru a preskúmala možnosť nadviazania podobného dialógu a ostatnými rozvíjajúcimi sa mocnosťami, ako je Čína, India a Brazília;

46.  pripomína európskym politickým činiteľom, že najväčšia časť inštitucionálnych trhov sveta, žiaľ, nie je otvorená medzinárodnej hospodárskej súťaži, a že plánovaná medzinárodná spolupráca sa musí opierať o podmienky umožňujúce spravodlivý obchod;

47.  zdôrazňuje, že medzinárodná spolupráca, ak je vhodná, a to najmä v oblasti výskumu, sa musí uskutočňovať na základe reciprocity a vzájomnej výhodnosti; ľutuje, že inštitucionálne trhy našich hlavných konkurentov v kozmickej oblasti sú pre cudzie priemyselné odvetvia, vrátane tých európskych, zatvorené;

Vzťahy medzi Európskou úniou a agentúrou ESA

48.  zdôrazňuje, že Európska únia má podľa článku 189 Zmluvy o fungovaní EÚ nadviazať náležité vzťahy s agentúrou ESA s cieľom vymedziť vzájomné oblasti zodpovednosti, a to bez toho, aby došlo k prekrývaniu úloh a investícií;

49.  domnieva sa, že intenzívnejšie zapájanie sa Európskej únie v oblasti kozmického priestoru si vyžaduje, aby sa nanovo vymedzili jej vzťahy s agentúrou ESA a vnútroštátnymi agentúrami, pričom treba zohľadniť, že technická a plánovacia expertíza, ktorú vyvinula agentúra ESA a vnútroštátne agentúry, majú rozhodujúci význam pre zachovanie technologických kapacít a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu na vysokej úrovni a že Európska únia by sa mohla sústrediť na fungovanie, vývoj, kontinuitu kozmických systémov, ktoré potrebuje, ako aj na medzinárodné rozšírenie trhov a na žiadosti používateľov;

50.  vyzýva Komisiu, aby plnila svoju úlohu politického vedenia a dohľadu voči organizáciám, ktoré konajú v jej mene;

o
o   o

51.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 57. (2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0093. (3) Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 63. (4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0265. (5) Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 226. (6) Ú. v. EÚ L 196, 24.7.2008, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 1. (8) Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 11.