Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na všetky dohovory OSN v oblasti ľudských práv a opčné protokoly k týmto dohovorom(1),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC), najmä na uznesenie z 10. marca 2011 o prioritách 16. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva a hodnotení v roku 2011(2),

–  so zreteľom na delegáciu Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva, ktorá počas 16. zasadnutia UNHRC navštívila Ženevu, a jej správu pre podvýbor, ako aj na spoločnú delegáciu Výboru pre zahraničné veci a Podvýboru pre ľudské práva na 66. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie(3),

–  so zreteľom na rezolúciu UNHRC 16/21 z 25. marca 2011 o preskúmaní činnosti a fungovania Rady pre ľudské práva,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie z 11. mája 2011 o EÚ ako globálnom aktérovi: jej úloha v multilaterálnych organizáciách(4),

–  so zreteľom na nadchádzajúci siedmy cyklus UNHRC, najmä 19. zasadnutie, ktoré sa uskutoční od 27. februára do 23. marca 2012, a na 13. a 14. zasadnutie Všeobecného pravidelného hodnotenia (UPR), ktoré sa zorganizuje v priebehu roka 2012,

–  so zreteľom na predchádzajúce pravidelné a mimoriadne zasadnutia UNHRC, ako aj na prvý cyklus UPR, ktorý bol ukončený v decembri 2011,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

–  so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 5, článok 18, článok 21, článok 27 a článok 47 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rešpektovanie, presadzovanie a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv je súčasťou etického a právneho acquis Európskej únie (EÚ) a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity(5);

B.  keďže prebiehajúce preskúmanie politiky EÚ v oblasti ľudských práv by malo prispieť k tomu, aby sa vonkajšia politika EÚ stala aktívnejším, súdržnejším a účinnejším faktorom vo svete;

C.  keďže EÚ a jej členské štáty by mali zaručiť rešpektovanie ľudských práv vo vlastných politikách, aby sa upevnila súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami, a tým sa zlepšila dôveryhodnosť EÚ a UNHRC;

D.  keďže všetky medzinárodné subjekty sa musia usilovať o odstránenie dvojitých kritérií a o zabránenie selektívnosti a politizácii riešenia otázok súvisiacich s ľudskými právami;

E.  keďže UNHRC je jedinečnou platformou, ktorá sa zameriava na všeobecné ľudské práva, a špecifickým fórom na riešenie otázok ľudských práv v rámci systému OSN; keďže je poverená dôležitou úlohou posilňovať presadzovanie, ochranu a dodržiavanie ľudských práv na celom svete;

F.  keďže by sa mal zohľadniť vplyv práce vykonanej v treťom výbore Valného zhromaždenia a v UNHRC na diskusiu v Bezpečnostnej rade OSN;

G.  keďže delegácia Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva navštívi počas 19. zasadnutia UNHRC Ženevu, ako to už bolo v predchádzajúcich rokoch pri zasadnutiach UNHRC;

1.  berie na vedomie prebiehajúci proces potvrdzovania priorít EÚ pre 19. zasadnutie UNHRC a víta skutočnosť, že za kľúčové témy boli označené Barma/Mjanmarsko, Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR), Sýria, Líbya a Irán;

2.  víta skutočnosť, že do programu 19. riadneho zasadnutia patria okrem iného panelové diskusie o začleňovaní otázky ľudských práv, slobode prejavu na internete, slobode náboženstva alebo viery a svedomia, diskriminácii a násilí na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, ľudských právach a HIV/AIDS a deklarácii o právach menšín, ako aj obsiahle schôdze týkajúce sa práv dieťaťa, mučenia, ľudských práv a boja proti terorizmu, zmiznutí a svojvoľného zadržiavania; vyzýva členské štáty, aby konštruktívne prispeli k týmto rozpravám a jasne vyjadrili, že všeobecne platné a nedeliteľné ľudské práva sa vzťahujú na všetkých ľudí bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu a rodovú identitu;

3.  víta nominácie pre túto schôdzu týkajúce sa mandátov nezávislého experta pre podporu demokratického a spravodlivého medzinárodného poriadku, osobitného spravodajcu pre podporu pravdy, spravodlivosti, nápravy škody a záruk proti recidíve, osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Sýrii a nezávislého experta pre situáciu v oblasti ľudských práv v Sudáne; berie na vedomie správy, ktoré títo osobitní spravodajcovia predložia, okrem iného o situácii v oblasti ľudských práv v KĽDR, Iráne a Barme/Mjanmarsku, ako aj správy o mučení a inom krutom, neľudskom alebo ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní, o situácii ochrancov ľudských práv a o slobode náboženstva alebo viery; vyzýva členské štáty, aby sa aktívne podieľali na týchto diskusiách;

Činnosť Rady pre ľudské práva

4.  víta intenzívnejšie začleňovanie otázky ľudských práv do činnosti OSN, o čom svedčí napr. oveľa častejšie vystupovanie Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva v Bezpečnostnej rade – vrátane vystúpenia jeho veľmi obratne vedeného zastúpenia na úrovni asistenta generálneho tajomníka v New Yorku – alebo organizovanie každoročnej panelovej diskusie UNHRC s cieľom spolupracovať s vedúcimi predstaviteľmi riadiacich orgánov a sekretariátov agentúr a fondov OSN, ako vyplýva z poverenia na základe výsledku procesu preskúmania; dôrazne nabáda členské štáty Bezpečnostnej rady OSN, aby pravidelnejšie požadovali brífingy UNHRC s cieľom účinne riešiť prípady porušovania ľudských práv, ktoré sú zdrojom mnohých konfliktov, ktorými sa BR OSN zaoberá;

5.  znovu opakuje svoju výzvu členským štátom EÚ, aby aktívne odmietali všetky pokusy o narušenie koncepcie všeobecnej platnosti, nedeliteľnosti a vzájomnej previazanosti ľudských práv a aktívne podporovali UNHRC v tom, aby sa rovnako zaoberala otázkou diskriminácie každého druhu vrátane rodovej diskriminácie, diskriminácie na základe rasového pôvodu, veku, sexuálnej orientácie a náboženstva alebo viery; zastáva názor, že je potrebné konkrétnym a trvalým spôsobom nadväzovať na rezolúciu A/HRC/RES/17/19 zo 17. júna 2011 o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite;

6.  znovu opakuje svoju výzvu členským štátom EÚ, aby aj naďalej boli príkladom pri podporovaní univerzálneho charakteru činnosti Rady pre ľudské práva, najmä pri ratifikácii všetkých medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv, ktoré zaviedla; vyjadruje poľutovanie najmä nad tým, že žiadny členský štát EÚ neratifikoval dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, že niektoré členské štáty doteraz neprijali a/alebo neratifikovali dohovor na ochranu všetkých osôb pred núteným zmiznutím a že iba jeden členský štát ratifikoval opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, a pripomína svoju výzvu všetkým členský štátom EÚ, aby tieto dokumenty ratifikovali;

7.  vyjadruje aj naďalej znepokojenie – uznávajúc určitý pokrok – z pretrvávania „politiky blokov“, ktorá niekedy stále prevláda a ovplyvňuje výber krajín, ktorým UNHRC venuje pozornosť, čo má negatívny vplyv na jej autoritu a dôveryhodnosť;

8.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že proces preskúmania neviedol k vypracovaniu rozsiahlejších kritérií členstva, pokiaľ ide o záväzky a činnosti súvisiace s ľudskými právami; opakuje svoju požiadavku, aby sa vo všetkých regionálnych skupinách konali pluralitné voľby, a odporúča, aby EÚ a jej členské štáty vyjadrili jasný nesúhlas s postupom regionálnych skupín navrhujúcich koncepciu tzv. čistých štátov a aby boli v tejto záležitosti dobrým príkladom;

Porušovanie ľudských práv v krajinách arabskej jari

9.  berie na vedomie, že Líbya získala späť svoje členstvo v UNHRC, a nabáda na opätovnú integráciu tejto krajiny; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že nebola využitá príležitosť vypracovať prísne a transparentné kritériá pre opätovné členstvo vylúčených krajín, ktoré by sa logicky mali zakladať na počiatočných kritériách vyžadovaných pre zvolenie; naliehavo vyzýva UNHRC, aby bez ďalšieho odkladu vypracovala takéto kritériá na účely ich použitia v budúcnosti, a aby tak stanovila rámec pre koherentné hodnotenie vhodnosti členstva určitého štátu v UNHRC na základe jeho výsledkov v oblasti ľudských práv;

10.  víta skutočnosť, že nezávislý medzinárodný vyšetrovací výbor pre Líbyu predložil v septembri 2011 v súlade s výsledkami 15. mimoriadneho zasadnutia svoju prvú správu pre UNHRC; podporuje rozšírenie jeho mandátu a očakáva, že na 19. zasadnutí predloží záverečnú písomnú správu; nabáda na vykonávanie odporúčaní, ktoré predložil vyšetrovací výbor, a dôrazne podporuje jeho výzvu na uskutočnenie rozsiahlych, nestranných a verejných vyšetrovaní všetkých údajných prípadov porušovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva počas konfliktu bez ohľadu na to, kto tieto práva porušil, a pri plnom rešpektovaní súdnych záruk; domnieva sa, že situácia v oblasti ľudských práv v Líbyi je aj naďalej problematickou oblasťou, najmä pokiaľ ide o podmienky pri väznení zadržiavaných osôb a zaobchádzaní s nimi zo strany rôznych militantných skupín bez toho, aby nad týmito jednotkami mala účinnú kontrolu dočasná vláda, a požaduje zvýšenú ostražitosť a stálu pomoc medzinárodného spoločenstva v súlade s vyhláseniami vysokej komisárky OSN pre ľudské práva, ktoré predniesla 25. januára 2012 v Bezpečnostnej rade OSN;

11.  čo najdôraznejšie odsudzuje rozšírené brutálne represie a systematické porušovanie ľudských práv, ktoré pácha sýrsky režim a ktoré sú namierené proti obyvateľstvu krajiny vrátane detí, a vyzýva sýrske orgány, aby okamžite ukončili násilie a splnili svoje záväzky podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv s cieľom umožniť pokojnú a demokratickú zmenu;

12.  víta organizovanie 16., 17. a 18. mimoriadneho zasadnutia o situácii v oblasti ľudských práv v Sýrii na základe iniciatív Spojených štátov, Poľska a EÚ; podporuje odporúčania uvedené v svojej správe z novembra a očakáva, že na 19. zasadnutí sa aktualizujú a uskutoční sa interaktívny dialóg;

13.  víta rozhodnutie vytvoriť mandát osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Sýrii, keď skončí mandát vyšetrovacieho výboru; vyjadruje najmä plnú podporu výzve vyšetrovacieho výboru, vysokej komisárky a všetkých držiteľov mandátov pre osobitné postupy adresovanú sýrskym orgánom, aby plne spolupracovali pri vyšetrovaní s cieľom zabezpečiť plnú zodpovednosť a zabrániť beztrestnosti; víta diplomatické úsilie vysokej predstaviteľky EÚ/podpredsedníčky Komisie Catherine Ashtonovej a členských štátov EÚ vo vzťahu k Číne a Rusku v rámci Bezpečnostnej rady OSN, a to v záujme okamžitého prijatia rezolúcie o Sýrii; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že vzhľadom na obnovené veto Ruskej federácie a Číny nemohla Bezpečnostná rada podporiť výzvu Ligy arabských štátov na inkluzívny politický proces vedený Sýriou v atmosfére bez násilia;

14.  opakuje svoje obavy týkajúce sa situácie v oblasti ľudských práv v Bahrajne a vyzýva členské štáty EÚ, aby sa usilovali o vypracovanie rezolúcie o situácii v oblasti ľudských práv v Bahrajne na pôde UNHRC; zdôrazňuje potrebu sledovať na pôde UNHRC otázku boja proti beztrestnosti v Jemene v súvislosti s protivládnymi protestmi v roku 2011 a domnieva sa, že amnestie porušujú medzinárodné právo v oblasti ľudských práv, ak bránia trestnému stíhaniu osôb, ktoré môžu byť zodpovedné za zločiny proti ľudskosti, genocídu, vojnové zločiny a hrubé porušovanie ľudských práv;

15.  víta vyhlásenia, ktoré počas roku 2011 urobila komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillay a v ktorých naliehavo vyzvala egyptské orgány, aby ukončili neprimerané a brutálne použitie sily proti demonštrantom na námestí Tahrír a na iných miestach v krajine, a to vrátane nevhodného použitia slzného plynu, gumových nábojov a ostrej munície, ako aj jej výzvy na nezávislé vyšetrovanie, ktoré sa má začať v súvislosti s rôznymi demonštráciami a udalosťami;

16.  vyzýva EÚ a členské štáty EÚ, aby sa pri príležitosti druhého kola Všeobecného pravidelného hodnotenia (UPR) týkajúceho sa Alžírska zamerali na otázku nútených zmiznutí a aby zdôraznili skutočnosť, že Alžírsko v nedostatočnej miere plní odporúčania prijaté subjektmi zmluvy v tejto záležitosti; požaduje vytvorenie osobitného mechanizmu nadväzujúcich opatrení v tejto súvislosti; zároveň vyzýva EÚ a členské štáty EÚ, aby vyjadrili vážne obavy nad nedávnym prijatím piatich zákonov, najmä represívneho zákona o združeniach a diskriminačného zákona o ženách;

17.  zdôrazňuje potrebu medzinárodného monitorovania situácie v oblasti ľudských práv v Západnej Sahare, v neposlednom rade prostredníctvom osobitných spravodajcov UNHRC;

Ostatné

18.  víta rozhodnutie menovať osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike; víta predbežnú správu, ktorú osobitný spravodajca predložil tretiemu výboru Valného zhromaždenia OSN, a očakáva, že na 19. zasadnutí sa táto správa bude posudzovať; naliehavo vyzýva iránske orgány, aby spolupracovali pri vyšetrovaniach osobitného spravodajcu, okrem iného povolením vstupu do krajiny; vzhľadom na žalostnú situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne žiada rozšíriť mandát osobitného spravodajcu;

19.  vyzdvihuje neutíchajúce úsilie osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v KĽDR a osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Barme/Mjanmarsku pri výkone svojich mandátov a požaduje rozšírenie týchto mandátov; víta nedávne pozitívne zmeny v postoji Barmy/Mjanmarska, pokiaľ ide o intenzívnejšiu spoluprácu v rámci osobitných postupov, a opakuje svoju požiadavku prepustiť všetkých zostávajúcich väzňov svedomia, ako aj uskutočniť konkrétne kroky v boji proti beztrestnosti v Barme, najmä v súvislosti so zločinmi proti ľudskosti spáchanými v oblastiach s etnickými menšinami;

20.  opakuje svoju výzvu adresovanú vysokej predstaviteľke/podpredsedníčke Komisie a členským štátom EÚ, aby sa usilovali prijať silnú spoločnú pozíciu EÚ v súvislosti s opatreniami nadväzujúcimi na vyšetrovaciu misiu pre konflikt v Gaze a aby v nej verejne požadovali plnenie odporúčaní tejto misie a zodpovednosť v prípade všetkých porušení medzinárodného práva bez ohľadu na údajného páchateľa prostredníctvom uskutočnenia nezávislých, nestranných, transparentných a účinných vyšetrovaní; zastáva názor, že bez zodpovednosti a spravodlivosti nemôže existovať efektívny mierový proces na Blízkom východe;

21.  vyjadruje svoju podporu mandátu nezávislého experta pre situáciu v oblasti ľudských práv na Pobreží Slonoviny, ktorý bol nedávno zriadený s cieľom plniť odporúčania vyšetrovacieho výboru, a očakáva, že na 19. zasadnutí sa príslušná správa bude posudzovať;

22.  zdôrazňuje, že je potrebné ďalšie úsilie o posilnenie procesu zabezpečenia zodpovednosti na Srí Lanke, a požaduje zriadenie vyšetrovacieho výboru OSN v súvislosti so všetkými spáchanými zločinmi, ako odporúčala skupina expertov generálneho tajomníka OSN pre Srí Lanku; vyzýva vládu Srí Lanky, aby zaslala pozvánku osobitnému spravodajcovi OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu;

23.  je znepokojený zhoršujúcou sa situáciou ľudských práv v Kazachstane; domnieva sa, že správa kancelárie generálneho prokurátora o udalostiach v Žanaozene a Šetpe (západný Kazachstan) sa dostatočne podrobne nezaoberá úlohou kazašských štátnych síl pri brutálnom potláčaní protestov štrajkujúcich robotníkov v ropnom priemysle, ich sympatizantov a podporovateľov v dňoch 16. – 18. decembra 2011, keď zomrelo najmenej 17. ľudí; je pobúrený následným zatýkaním vedúcich predstaviteľov opozičných strán, obhajcov ľudských práv a novinárov; žiada nezávislé medzinárodné vyšetrenie udalostí a okamžité prepustenie všetkých politických väzňov vrátane obhajkyne robotníkov v ropnom priemysle Natálie Sokolovej; zdôrazňuje potrebu diskutovať o situácii ľudských práv v Kazachstane na nadchádzajúcom zasadaní UNHRC;

24.  vyzdvihuje činnosť Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva v súvislosti so situáciou v oblasti ľudských práv v Konžskej demokratickej republike a zdôrazňuje, že je potrebné obnoviť mandát nezávislého experta pre monitorovanie situácie v oblasti ľudských práv v Konžskej demokratickej republike a spolupracovať s orgánmi krajiny pri plnení odporúčaní vydaných v rámci medzinárodných mechanizmov v oblasti ľudských práv;

25.  žiada, aby sa delegácia EÚ a členské štáty EÚ usilovali o prijatie rezolúcie UNHRC o situácii v Eritrei vzhľadom na poľutovaniahodné a zhoršujúce sa výsledky tejto krajiny pri dodržiavaní slobody prejavu a slobody náboženstva alebo viery a svedomia;

26.  víta správu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva o situácii v Afganistane, ktorá bola vypracovaná na základe činnosti jej kancelárie v rámci UNAMA; vyzýva členské štáty EÚ, aby túto správu verejne podporili a aby sa zapojili do diskusie o tejto správe a podporili jej odporúčania týkajúce sa posilnenia právneho štátu, boja proti beztrestnosti, práv žien a činnosti afganistanskej inštitúcie pre ľudské práva; podporuje menovanie osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Afganistane;

27.  konštatuje, že koncepcia zodpovednosti za ochranu (R2P) zaznamenala dobrý pokrok v orgánoch OSN, ako je Bezpečnostná rada OSN, Valné zhromaždenie OSN a UNHRC; zdôrazňuje, že zodpovednosť za ochranu je obsiahlou koncepciou, ktorá zahŕňa nielen vojenské intervencie; berie na vedomie aj nový výklad tejto koncepcie („Responsibility while protecting“ – zodpovednosť počas ochranného zásahu), ktorý sa v súčasnosti objavuje a ktorý po líbyjskej kríze spočiatku rozvinuli niektoré krajiny tzv. skupiny BRIC, konkrétne Brazília; nabáda na ďalšiu rozpravu o tom, ako by orgány Spojených národov, konkrétne Bezpečnostná rada, mohli prípadne túto koncepciu používať pri zabezpečovaní intenzívnejšej spolupráce členských štátov v prípade krízy; zdôrazňuje najmä preventívnu úlohu Medzinárodného trestného súdu, konkrétne jeho úradu prokurátora, a význam využitia Medzinárodného trestného súdu Bezpečnostnou radou OSN v tejto súvislosti;

28.  zdôrazňuje potrebu medzinárodného monitorovania situácie v oblasti ľudských práv v Číne a vyzýva členské štáty EÚ, aby sa vzhľadom na neúspech dialógu EÚ a Číny o ľudských právach aktívne usilovali o zavedenie takéhoto monitorovania s cieľom dosiahnuť významné a konkrétne výsledky;

29.  opakuje, že sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania, a to aj sloboda zmeniť náboženstvo alebo vieru či zrieknuť sa ich, sú základnými ľudskými právami; vyzdvihuje činnosť osobitného spravodajcu pre slobodu náboženského vyznania a viery a vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohým jednotlivcom a spoločenstvám na celom svete je toto právo odopierané; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sloboda náboženského vyznania a prejavu sa na území historického Tibetu neustále porušuje, v dôsledku čoho rastie počet Tibeťanov, ktorí v poslednej dobe páchajú samoupálenie ako extrémnu formu protestu proti obmedzovaniu ich práv a slobôd;

30.  odsudzuje nedávne vyhlásenie japonského ministra spravodlivosti o možnom obnovení používania trestu smrti; víta rozhodnutie Mongolska z 5. januára 2012 o zrušení trestu smrti, ktoré nasledovalo po moratóriu na trest smrti z januára 2010, a nabáda UNHRC a Valné zhromaždenie OSN, aby pokračovali v úsilí o zavedenie moratórií na trest smrti a zrušenie trestu smrti vo svete;

31.  víta rozhodnutie parlamentu Guatemaly ratifikovať Rímsky štatút;

32.  víta činnosť orgánu OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien, ktorá by mala mať vplyv na plnenie a obranu „pekinského acquis“, a to aj s ohľadom na sexuálne a reprodukčné práva, a na uplatňovanie rezolúcie BR OSN 1325 o úlohe žien, pokiaľ ide o mier a bezpečnosť, pričom všetky tieto otázky sú pre EÚ kľúčové;

Všeobecné pravidelné hodnotenie

33.  víta potvrdenie obsiahnuté vo výsledku hodnotenia UNHRC, že druhý cyklus UPR by sa mal okrem iného zameriavať na plnenie akceptovaných odporúčaní z prvého cyklu, ale zdôrazňuje, že odporúčania, ktoré hodnotený štát neakceptoval, by sa nemali z tohto procesu vylúčiť; vyzýva štáty podieľajúce sa na UPR, aby zameriavali svoje hodnotenie tretích krajín najmä na opatrenia nadväzujúce na odporúčania zmluvných subjektov OSN a osobitných postupov a na plnenie týchto odporúčaní, čo je významnou politickou podporou pre tieto cenné príspevky expertov;

34.  nabáda členské štáty EÚ, aby poskytovali technickú podporu s cieľom pomôcť pri plnení odporúčaní UPR, a to v súlade so záväzkami prijatými v rámci balíka UNHRC týkajúceho sa budovania inštitúcií a s výsledkom procesu hodnotenia; poukazuje na dobrovoľný fond pre finančnú a technickú podporu pri uplatňovaní UPR ako na užitočný nástroj v tejto súvislosti a nabáda ostatné členské štáty, aby nasledovali príklad Veľkej Británie a Nemecka pri prispievaní do tohto fondu;

35.  vyjadruje presvedčenie, že EÚ by sa mala usilovať o skvalitnenie profilu UPR tým, že zahrnie príslušné odporúčania do dvojstranných a viacstranných dialógov s členskými štátmi OSN;

36.  víta silnejšiu úlohu, ktorá v súlade s parížskymi zásadami prislúcha vnútroštátnym inštitúciám pôsobiacim v oblasti ľudských práv, ktoré sú v súčasnosti oprávnené zasiahnuť počas prijímania výsledku UPR v pléne bezprostredne po hodnotenom štáte; opakuje svoju podporu mimovládnym organizáciám pôsobiacim v oblasti ľudských práv a väčšiemu zapojeniu občianskej spoločnosti a expertov do UPR;

37.  víta skutočnosť, že vo výsledku hodnotenia UNHRC sa stanovuje predloženie dobrovoľnej aktualizovanej správy v polovici trvania týkajúcej sa opatrení nadväzujúcich na akceptované odporúčania, a nabáda členské štáty EÚ, aby boli v tejto súvislosti príkladom;

Osobitné postupy

38.  opätovne potvrdzuje svoj názor, že osobitné postupy sú jadrom systému ochrany ľudských práv v rámci OSN a že dôveryhodnosť a účinnosť UNHRC spočíva v plnom uplatňovaní týchto postupov a v spolupráci Rady s držiteľmi mandátov;

39.  víta skutočnosť, že postup hodnotenia UNHRC opätovne potvrdil integritu a nezávislosť držiteľov mandátov ako základné charakteristiky osobitných postupov;

40.  víta opatrenia, ktoré UNHRC prijala s cieľom zvýšiť transparentnosť v postupoch výberu a menovania držiteľov mandátov; víta takisto skutočnosť, že v tomto výberovom procese zohrávajú významnejšiu úlohu vnútroštátne inštitúcie pôsobiace v oblasti ľudských práv, ktoré konajú podľa parížskych zásad;

41.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že schopnosť včasného varovania v rámci osobitných postupov nebola väčšmi posilnená stanovením mechanizmu, ktorý by umožnil automatické posúdenie situácie zo strany UNHRC; vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje mechanizmus s cieľom nadväzovať na plnenie odporúčaní vyplývajúcich z osobitných postupov;

Účasť EÚ

42.  víta oznámené zvýšenie prostriedkov európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a zdôrazňuje, že tieto dodatočné prostriedky by sa mali použiť aj na zvýšenie podpory UNHRC; víta finančné príspevky, ktoré boli od roku 2007 poskytnuté Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva; očakáva, že vzhľadom na rozsah nových problémov, ktoré sa objavili v ostatnom období, Komisia možno bude chcieť zvýšiť sumy týchto ročných príspevkov;

43.  opakuje svoju dôraznú podporu aktívnej účasti EÚ na činnosti UNHRC, ktorá spočíva v spoločnom podporovaní rezolúcií, vydávaní vyhlásení a zapájaní sa do interaktívnych dialógov a diskusií;

44.  opakuje svoju výzvu adresovanú EÚ a jej členským štátom, aby zabezpečili, že ľudské práva sa budú plne dodržiavať aj vo vnútorných politikách, a to s cieľom zabrániť dvojitým normám a zlepšiť súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami, a tým zvýšiť ich morálnu autoritu na medzinárodnej scéne; vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie barónku Ashtonovú, aby sa zaoberala otázkou spolupáchateľstva podnikov EÚ pri porušovaní ľudských práv mimo EÚ a aby sa usilovala o uplatňovanie systému sankcií voči týmto podnikom alebo aspoň o dokumentáciu takýchto prípadov a zabezpečenie toho, aby tieto podniky nedostávali dotácie EÚ ani iné druhy pomoci v rámci ESVČ;

45.  znovu zdôrazňuje, že formulácia silných spoločných pozícií EÚ má prvoradý význam v záujme využitia spoločnej váhy EÚ a jej členských štátov; v tejto súvislosti berie na vedomie rozvoj kapacít pracovnej skupiny Rady pre ľudské práva (COHOM) a úsilie o identifikáciu kľúčových priorít, ako aj úsilie o objasnenie deľby práce, ktorá prispeje k vytvoreniu nadregionálnej dimenzie a spolupráce a k lobovaniu voči všetkým umierneným štátom aj medzi Ženevou a New Yorkom; víta skutočnosť, že COHOM má de facto sídlo v Bruseli, a návrh usporadúvať každoročnú schôdzu COHOM v Ženeve; víta úsilie o vyjadrenie „jedného posolstva mnohými hlasmi“, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že hľadanie spoločného menovateľa príliš často vedie k prijatiu najnižšieho spoločného štandardu, najmä v konečných záveroch Rady, a požaduje odvážnejšie a ambicióznejšie postupy; v tejto súvislosti nabáda ESVČ, najmä delegácie EÚ v Ženeve a New Yorku, aby na základe včasných a vecných konzultácií zvýšili svoju súdržnosť a aby zlepšili viditeľnosť opatrení EÚ s cieľom zvýšiť jej dôveryhodnosť vo svete;

46.  víta záväzok vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie vypracovať každoročný postup zisťovania priorít v rámci OSN na všetkých zasadnutiach týkajúcich sa ľudských práv v Ženeve aj v New Yorku a poukazuje na potrebu úzkej spolupráce medzi vysokou predstaviteľkou/podpredsedníčkou Komisie a komisárom pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu, keďže ich úlohy sú najmä v oblasti ľudských práv silne vzájomne prepojené;

47.  víta prijatie rezolúcie 65/276 o účasti EÚ na práci OSN Valným zhromaždením OSN ako skromný začiatok väčšieho úsilia o zlepšenie úlohy Únie v činnosti tejto organizácie v oblasti ľudských práv; domnieva sa, že EÚ musí teraz energicky trvať na uplatňovaní svojich práv a sledovať ambicióznu stratégiu s cieľom ďalej posilňovať svoje postavenie v OSN;

48.  víta konštruktívnu úlohu, ktorú EÚ a jej členské štáty zohrávajú v hodnotení UNHRC, najmä pri obrane nezávislosti Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva a pri podporovaní vysokej komisárky v súvislosti s osobitnými postupmi a mandátmi krajín; pripomína potrebu dostatočných finančných prostriedkov v záujme ďalšej prevádzky regionálnych kancelárií Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva;

49.  zdôrazňuje skutočnosť, že je naliehavo potrebné zlepšiť schopnosť EÚ mať väčší dosah, a to aj rozvíjaním silných aliancií s kľúčovými regionálnymi partnermi a so všetkými umiernenými štátmi, ako aj prostredníctvom mechanizmu na zabezpečenie podpory vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie pri lobovaní v hlavných mestách tretích krajín;

50.  s potešením víta vyhlásenie vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie pre Parlament z 13. decembra 2011 po dlhodobej výzve Parlamentu na vytvorenie postu osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva; zdôrazňuje, že držiteľ tohto mandátu by mal byť kandidátom z radov odborníkov s overenými skúsenosťami v oblasti ľudských práv; naliehavo žiada, aby sa toto menovanie uskutočnilo čo najskôr a aby sa pre tento post pridelili dostatočné prostriedky s cieľom zabezpečiť splnenie tohto mandátu;

51.  poveruje svoju delegáciu na 19. zasadnutí UNHRC, aby vyjadrila znepokojenie a názory uvedené v tomto uznesení; vyzýva delegáciu, aby Podvýboru pre ľudské práva predložila správu o svojej návšteve; považuje za nevyhnutné, aby sa aj naďalej vysielali delegácie EP na príslušné zasadnutia UNHRC a Valného zhromaždenia OSN;

o
o   o

52.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 66. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokej komisárke OSN pre ľudské práva a pracovnej skupine EÚ – OSN zriadenej Výborom pre zahraničné veci.

(1) Dohovor OSN proti mučeniu, Dohovor OSN o právach dieťaťa, Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, Medzinárodný dohovor na ochranu všetkých osôb pred núteným zmiznutím. (2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0097. (3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0334. (4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0229. (5) Článok 2, článok 3 ods. 5 a článok 6 Zmluvy o Európskej únii.