Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Egypte, najmä na uznesenie zo 17. novembra 2011 o Egypte, najmä o prípade blogera Alá´Abdulfattáha(1),

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966, ktorého je Egypt zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/HR) Catherine Ashtonovej z 2. februára 2012 o tragédii na futbalovom štadióne v Egypte a z 1. februára 2012 o trvajúcich tvrdých zákrokoch proti občianskej spoločnosti v Egypte,

–  so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi EÚ a Egyptom z roku 2004 a akčný plán z roku 2007,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 10. októbra 2011 a na závery Európskej rady o Egypte z 23. októbra 2011,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo, ktoré vypracovala Európska komisia a podpredsedníčka Komisie / vysoká predstaviteľka Únie a ktoré bolo adresované Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov,

–  so zreteľom na vývoj európskej susedskej politiky (ESP) od roku 2004, najmä na správy Komisie o dosiahnutom pokroku v jej vykonávaní,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie Európskej rade, Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o partnerstve pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv z roku 2004, ktoré boli aktualizované v roku 2008,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže situácia mimovládnych organizácií (MVO) v Egypte je znepokojujúca; keďže v októbri 2011 bolo oznámené zriadenie výboru pre revíziu občianskych inštitúcií a mimovládnych organizácií s cieľom sprísniť právnu kontrolu zahraničného financovania organizácií občianskej spoločnosti a politických nadácií a následne bola centrálnej banke predložená požiadavka monitorovať všetky bankové transakcie mimovládnych organizácií; keďže kancelárie desiatich organizácií financovaných zo zahraničných prostriedkov boli podrobené prehliadke a tieto organizácie boli vyšetrované a 29. decembra 2011 zakázané Najvyššou radou ozbrojených síl (SCAF); keďže vojenská vláda Egypta 5. februára 2012 oznámila, že postaví pred súd 19 amerických občanov a 24 ďalších osôb vo veci trestného vyšetrovania zahraničného financovania neziskových organizácií pôsobiacich v Egypte; keďže egyptskí sudcovia vyšetrujú údajné zahraničné financovanie prodemokratických mimovládnych organizácií a politických nadácií a keďže 44 obžalovaných vrátane 19 Američanov, 14 Egypťanov, piatich Srbov, dvoch Nemcov, dvoch Libanoncov, jedného Jordánca a jedného Palestínčana bolo postavených pred káhirský trestný súd a bolo im nariadené, aby neopúšťali krajinu;

B.  keďže MVO sú tiež obžalované zo zriadenia a prevádzky kancelárií v Egypte bez vládneho povolenia, hoci na žiadosti o registráciu, ktoré organizácie podali v súlade s príslušnými predpismi, egyptské orgány viac ako päť rokov nereagovali; keďže tieto obvinenia sú vyvrcholením stupňujúcich sa právnych zákrokov voči vnútroštátnym i medzinárodným MVO v Egypte a tento prístup je v rozpore s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a marí úsilie o podporu demokratických hodnôt a ochranu ľudských práv;

C.  keďže prinajmenej 74 osôb bolo zabitých a stovky ďalších bolo zranených po vypuknutí zrážok na futbalovom zápase v Port Saide, v ktorom proti sebe nastúpili káhirský klub Al Ahlí a miestny klub Al Masr;

D.  keďže reakcia polície na tieto zrážky bola prekvapivo pasívna; keďže hnev a domnienky, že tieto zrážky mohli byť politicky motivované, v spojení s požiadavkami ukončiť vojenskú vládu viedli k pouličným demonštráciám zameraným proti akémukoľvek druhu diktatúry, či už vojenskej alebo inej, ktoré si v dňoch, ktoré nasledovali po tragédii na futbalovom štadióne, vyžiadali ďalšie obete na životoch a zranenia; keďže polícia naďalej používa proti demonštrantom slzný plyn, broky a gumové projektily;

E.  keďže egyptský námestník ministra zdravotníctva Hišám Šejha označil tragédiu na štadióne za najväčšiu pohromu v dejinách egyptského futbalu; keďže SCAF nariadila, aby boli zranení členovia tímu a fanúšikovia hosťujúcej strany prevezení vrtuľníkmi do vojenskej nemocnice; keďže šport – a to najmä v období prechodu a sociálnych nepokojov – by mal mať zjednocujúcu úlohu, navodzovať pocit normálneho života a iniciovať zmierenie rozdelených spoločenstiev;

F.  keďže úspech európskej susedskej politiky, ako i úspech reforiem v oblasti ľudských práv a konkrétnejšie práv žien závisí od zapojenia občianskej spoločnosti do vykonávania príslušných politík;

G.  keďže SCAF postupovala podľa kontroverzného programu, pretože zákon o výnimočnom stave nebol v plnej miere zrušený a stále je možné jeho uplatnenie v súvislosti s prípadmi „násilníctva“, ktoré môže byť predmetom širokého výkladu a svojvoľného uplatňovania; keďže podľa medzinárodných a vnútroštátnych organizácií sa ochrana ľudských práv v Egypte v priebehu uplynulých 10 mesiacov vojenskej vlády vôbec nezlepšila; keďže pokračuje súdenie civilistov vojenskými súdmi a blogeri, žurnalisti a ochrancovia ľudských práv sú vystavení priamemu alebo nepriamemu obťažovaniu, čo prispelo k rastu napätia a rozdúchalo ďalšie ľudové protesty; keďže SCAF sa nepodarilo vyšetriť správy o sexuálnych útokoch na demonštrantky vrátane takzvaných testov „panenskosti“ a vyhrážania sa smrťou, ako i ďalšieho porušovania ľudských práv;

H.  keďže vo voľbách do Ľudového zhromaždenia, ktoré sa konali medzi novembrom 2011 a januárom 2012 získala Strana slobody a spravodlivosti Moslimského bratstva 47 % hlasov a Strana Núr ovládaná prívržencami hnutia salafíja získala 25 % hlasov, čím klesol počet poslankýň parlamentu zo 64 na 8; keďže v júni sa majú konať prezidentské voľby; keďže žiadne medzinárodné inštitúcie, ani EÚ, neboli pozvané na pozorovanie týchto volieb;

I.  keďže Európsky parlament opakovane žiadal zrušenie výnimočného stavu, ktorý trvá od roku 1981, posilnenie demokracie a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd v Egypte; keďže Európska únia opakovane vyjadrila svoj záväzok týkajúci sa slobody myslenia, slobody svedomia a slobody náboženského vyznania a zdôraznila, že vlády majú povinnosť zaručiť tieto slobody na celom svete;

1.  vyjadruje solidaritu s egyptským ľudom v tomto dôležitom období prechodu k demokracii v krajine; vyzýva egyptské orgány, aby zaistili plné dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd vrátane práv žien, slobody náboženského vyznania, svedomia a myslenia, ochrany menšín a nediskriminácie na základe sexuálnej orientácie, slobody tlače a médií, slobody združovania a pokojného zhromažďovania, riadneho procesu a slobody vyjadrenia a prejavu, keďže tieto práva tvoria hlavné prvky hlbokej demokracie;

2.  žiada, aby boli okamžite odvolané obvinenia z trestných činov vznesené proti MVO a politickým nadáciám; vyzýva egyptské orgány, aby zaistili, aby sa všetky kontroly domácich alebo zahraničných organizácií občianskej spoločnosti uskutočňovali na základe úplnej transparentnosti a nestrannosti a aby boli pritom dodržiavané príslušné právne postupy a medzinárodné normy v oblasti ľudských práv a základných slobôd; domnieva sa, že táto taktika predstavuje hrubé porušenie práva na slobodu združovania stanoveného v článku 22 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR); vyzýva egyptské orgány, aby v úzkej spolupráci s mimovládnymi organizáciami a skupinami na ochranu ľudských práv a prodemokratickými skupinami prijali nový zákon o združeniach vychádzajúci z medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv; vyjadruje svoju plnú podporu odhodlaniu, ktoré prejavili tieto organizácie, a ich dôležitej a veľmi kvalitnej činnosti, ktorú vyvíjajú na podporu občianskej spoločnosti a egyptského ľudu s cieľom podporovať mier, demokraciu a ľudské práva;

3.  vyjadruje poľutovanie nad značnými stratami na životoch a vysokým počtom zranených v Port Saide a vyjadruje sústrasť rodinám obetí; žiada o nezávislé prešetrenie udalostí, ktoré viedli k tragédii, a žiada, aby osoby, ktoré za ňu nesú zodpovednosť, boli súdené;

4.  je znepokojený obvineniami, že zrážky boli politicky motivované, a vyzýva egyptské orgány, aby bezodkladne začali nezávislé vyšetrovanie udalostí, ku ktorým došlo 1. februára 2012;

5.  vyjadruje pevnú podporu reformám vedúcim k nastoleniu demokracie, právneho štátu a sociálnej spravodlivosti v Egypte v súlade s vôľou egyptského ľudu; opakuje svoju požiadavku na úplné zrušenie výnimočného stavu; opäť zdôrazňuje význam dobrej správy veci verejných, boja proti korupcii a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd v Egypte, žiada objasnenie, pokiaľ ide o ústavný proces, jeho časový rozvrh a zásady, aby sa tak zaistilo, aby sa všetky ústavné ustanovenia vzťahovali na všetkých egyptských občanov a neumožňovali, aby bol ktokoľvek v egyptskej spoločnosti diskriminovaný; opäť zdôrazňuje, že je potrebné, aby bola najvyššia moc čo najskôr odovzdaná do rúk demokraticky zvolenej občianskej vlády;

6.  zdôrazňuje, že je dôležité usporiadať slobodné, spravodlivé a transparentné voľby, a nabáda EÚ a jej členské štáty, aby naďalej poskytovali podporu a pomáhali egyptským orgánom, politickým stranám a občianskej spoločnosti v ich úsilí o dosiahnutie tohto cieľa; vyzýva SCAF, aby umožnila nezávislým pozorovateľom sledovať nadchádzajúce prezidentské voľby a monitorovať ich; vyzýva podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku Únie, aby sa zasadila o vytvorenie pracovnej skupiny zahrňujúcej Európsky parlament s cieľom podporovať proces prechodu k demokracii, v súlade s výzvami, ktoré vyjadrili aktéri snažiaci sa o demokratickú zmenu, najmä pokiaľ ide o usporiadanie slobodných a demokratických volieb a budovanie inštitúcií vrátane rozvoja nezávislého súdnictva;

7.  víta prepustenie uväznených blogerov Alá´ Abdulfattáha a Maikela Nabíla Sanada; opätovne vyzýva egyptské orgány, aby zaručili, že žiadni blogeri, novinári ani ochrancovia ľudských práv nebudú v tejto krajine vystavení priamemu alebo nepriamemu prenasledovaniu či zastrašovaniu; víta prepustenie politických väzňov, zároveň však opakuje, že predovšetkým nemali byť postavení pred vojenské súdy; je presvedčený, že títo väzni by preto mali byť zbavení obvinenia, a nie omilostení;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a egyptským orgánom.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0518.