Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV(1),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o potláčaní obchodu s ľuďmi a využívania prostitúcie iných osôb z roku 1949,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking + 5 (2000), Peking + 10 (2005) a Peking + 15 (2010),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Európska rada prijala v marci 2011(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2010 s názvom Posilnený záväzok v prospech rovnosti medzi ženami a mužmi: Charta žien (COM(2010)0078),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 11. februára 2011 s názvom Správa o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v roku 2010 (SEC(2011)0193),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov: 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

–  so zreteľom na správu Agentúry pre základné práva o homofóbii, transfóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity z roku 2010,

–  so zreteľom na balík opatrení EÚ týkajúcich sa obetí, ktorý pozostáva z oznámenia Komisie z 18. mája 2011 s názvom Posilnenie práv obetí v EÚ (COM(2011)0274), návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (COM(2011)0275) a návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (COM(2011)0276),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na správu Komisie z 3. októbra 2008 s názvom Realizácia barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku (COM(2008)0638),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu a s ňou súvisiaci rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 1. marca 2011 vo veci Test-Achats (C-236/09)(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o ženách a chudobe v Európskej únii(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2009 o nediskriminácii z dôvodu pohlavia a medzigeneračnej solidarite(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009(6) a na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2011 o ženách a riadení podnikov(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o podobe chudoby žien v Európskej únii(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy(11),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0041/2012),

A.  keďže rovnosť žien a mužov je základnou zásadou Európskej únie zakotvenou v Zmluve o Európskej únii a keďže Únia si stanovila osobitnú úlohu začleňovať zásady rodovej rovnosti do všetkých svojich činností a keďže aj napriek postupnému pokroku dosiahnutému v tejto oblasti ešte stále pretrváva mnoho nerovností medzi ženami a mužmi;

B.  keďže v čase hospodárskej krízy je posilňovanie postavenia žien na pracovnom trhu a ich ekonomická nezávislosť nielen morálnou, ale aj hospodárskou nevyhnutnosťou; keďže jedným z hlavných cieľov stratégie EÚ 2020 je dosiahnuť 75 % mieru zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 – 64 rokov;

C.  keďže budúca hospodárska konkurencieschopnosť a prosperita Európy závisí v rozhodujúcej miere od jej schopnosti plnohodnotne využívať svoje pracovné zdroje vrátane vyššej účasti žien na pracovnom trhu; keďže jednou z priorít stratégie Európa 2020 je zvýšiť počet pracujúcich žien tak, aby do roku 2020 dosiahla miera zamestnanosti žien 75 %; keďže porovnateľne viac žien než mužov pracuje na skrátený úväzok alebo na zmluvy na dobu určitú, a preto sú v obdobiach kríz skôr vystavené prepúšťaniu, a keďže existuje riziko, že súčasná recesia zbrzdí či dokonca zastaví pokrok dosiahnutý v oblasti rodovej rovnosti; keďže možnosť pracovať na skrátený úväzok môže mať ale v niektorých prípadoch a na určitý čas pozitívny vplyv na ženy a mužov, aby si mohli zosúladiť pracovný, rodinný a súkromný život;

D.  keďže súčasťou cieľa rodovej rovnosti je dosiahnuť lepšie politické zastúpenie žien; keďže účasť žien na politickom rozhodovaní nezaznamenala v posledných rokoch žiaden lineárny rast – pomer zastúpenia žien a mužov v národných parlamentoch v celej EÚ zostal nezmenený na úrovni 24 % žien a 76 % mužov a podiel poslankýň v niektorých členských štátoch nepresahuje 15 %, pričom ženy zastávajú len 23 % z celkového počtu ministerských postov; keďže počet podpredsedníčok Európskeho parlamentu v druhej polovici volebného obdobia 2009 – 2014 klesol;

E.  keďže spočiatku ovplyvňovala hospodárska kríza predovšetkým zamestnanosť mužov, ale škrty vo verejných výdavkoch budú mať pravdepodobne neprimeraný dosah na zamestnanosť žien a rozdiely v odmeňovaní, pretože vo verejnom sektore je zamestnaných oveľa viac žien ako mužov; keďže osobitne kritické odvetvia zamestnávajúce prevažne ženy sú zdravotníctvo, školstvo a sociálna starostlivosť; keďže je dôležité venovať pozornosť nielen mieram zamestnanosti, ale aj rovnakým podmienkam zamestnávania a jeho kvalite, vrátane možností profesijného rastu a odmien;

F.  keďže násilie páchané na ženách vrátane psychického násilia je významnou prekážkou dosiahnutia rovnosti medzi ženami a mužmi, predstavuje porušovanie základných práv žien a je naďalej najrozšírenejšou podobou porušovania ľudských práv v rámci EÚ, a to aj napriek opatreniam, ktoré politici prijali s cieľom bojovať proti nemu; keďže hospodárska recesia vytvára podmienky spojené so zvýšeným výskytom násilia v intímnych vzťahoch a úsporné opatrenia, ktoré majú vplyv na podporné služby, spôsobujú ešte väčšiu zraniteľnosť žien, ktoré sú obeťami násilia, než je obvyklé;

G.  keďže ekonómovia a demografi (Svetová banka, OECD, MMF) používajú hospodárske a matematické modely na zdôraznenie hospodárskej hodnoty produkcie domácností, ktorú uskutočňujú najmä ženy, a keďže príspevok žien k HDP by bol ešte vyšší, ak by sa doň započítavala ich neplatená práca, čo dokazuje, že existuje diskriminácia práce žien;

H.  keďže rozpočtové škrty v oblasti sociálnych služieb, napríklad služieb starostlivosti o dieťa, ešte viac obmedzujú účasť žien na pracovnom trhu;

I.  keďže prístup k službám starostlivosti o deti, staršie osoby a iné závislé osoby je dôležitý na to, aby sa zabezpečila rovnaká účasť žien a mužov na pracovnom trhu a na výchove a odbornej príprave, keďže osoby, ktoré poskytujú domácu starostlivosť, sú naďalej obeťami diskriminácie vzhľadom na to, že sa im odpracované roky nezapočítavajú do dôchodku a iných nárokov;

J.  keďže rok 2012 je Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami a je dôležité zdôrazniť, že v jednočlennej domácnosti žije kvôli dlhšej strednej dĺžke života viac žien ako mužov v seniorskom veku;

K.  keďže Európsky parlament v októbri 2011 prijal svoju pozíciu k návrhu novej smernice o materskej dovolenke, ktorou sa predlžuje materská dovolenka s plnou náhradou mzdy na 20 týždňov a ktorou sa zavádza platená otcovská dovolenka v trvaní najmenej dva týždne;

L.  keďže prístup ku kapitálu je značne obmedzený krízou v bankovom sektore, pričom ide o problém, ktorý pravdepodobne neprimerane ovplyvní činnosť žien podnikateliek, pretože ženy čoraz viac pracujú ako samostatne zárobkovo činné osoby, aby mohli lepšie zosúladiť svoj pracovný a rodinný život;

M.  keďže zber a analýza rodovo rozčlenených údajov sú mimoriadne dôležité pri zavádzaní rovnosti medzi ženami a mužmi v Európskej únii;

N.  keďže pokrok pri dosahovaní rodovej rovnosti je neznesiteľne pomalý, najmä pokiaľ ide o dosahovanie ekonomickej rovnosti; keďže politickí lídri musia prejsť od slov k činom a zahrnúť ju medzi priority v rámci svojich hospodárskych stratégií;

O.  keďže mzdové rozdiely medzi ženami a mužmi sú stále veľmi vysoké (v niektorých prípadoch presahujú 25 %) a keďže napriek vyvinutému úsiliu a dosiahnutému pokroku sa rozdiely v odmeňovaní žien a mužov vôbec neznižujú, ale skôr stagnujú;

P.  keďže miera zamestnanosti je nižšia vo vidieckych oblastiach a navyše veľký počet žien nefiguruje na oficiálnom pracovnom trhu, a preto nie sú registrované ako nezamestnané alebo zaradené do štatistík nezamestnanosti, čo spôsobuje osobitné finančné a právne problémy v súvislosti s nárokmi na materskú a nemocenskú dovolenku, so získavaním dôchodkových práv a prístupom k sociálnemu zabezpečeniu, ako aj problémy v prípade rozvodu; keďže vidiecke oblasti sú znevýhodnené nedostatkom kvalitných pracovných príležitostí;

Q.  keďže v priemere 3 z 10 domácností v Európskej únii sú jednočlenné domácnosti, z ktorých väčšinu tvoria osamelé ženy, najmä staršie ženy, a ich podiel sa zvyšuje; keďže tieto domácnosti sú zraniteľnejšie a vystavené väčšiemu riziku chudoby, najmä v období hospodárskych ťažkostí; keďže jednočlenné domácnosti alebo domácnosti s jedným príjmom sa vo väčšine členských štátov znevýhodňujú, a to v absolútnom i relatívnom vyjadrení, pokiaľ ide o zdaňovanie, sociálne zabezpečenie, bývanie, zdravotnú starostlivosť, poistenie a dôchodky; keďže verejné politiky by nemali trestať ľudí za to, že žijú sami, či už z vlastnej vôle alebo nechcene ;

R.  keďže sexuálne a reprodukčné zdravie a práva žien sú ľudské práva a mali by sa zaručiť všetkým ženám, bez ohľadu na ich sociálne postavenie, vek, sexuálnu orientáciu alebo etnický pôvod;

S.  keďže mnohé ženy, ako ženy so zdravotným postihnutím, ženy starajúce sa o deti, staršie osoby a ľudí so zdravotným postihnutím, ženy z etnických menšín a najmä rómske ženy a prisťahovalkyne, trpia viacnásobnou a prierezovou diskrimináciou a sú zraniteľnejšie voči sociálnemu vylúčeniu, chudobe a extrémnemu porušovaniu ľudských práv;

T.  keďže rodiny v Európskej únii sú rôzne a zahŕňajú zosobášených rodičov, nezosobášených rodičov a rodičov-registrovaných partnerov, rodičov odlišných pohlaví aj rovnakého pohlavia, osamelých rodičov a náhradných rodičov, ktorí si všetci zaslúžia rovnakú ochranu podľa vnútroštátnych právnych predpisov a práva Európskej únie;

U.  keďže rozsudok Súdneho dvora vo veci Test-Achats ukazuje potrebu presných, jasných a jednoznačných ustanovení v právnych predpisoch o rodovej rovnosti;

V.  keďže rozdiely v odmeňovaní žien a mužov sú menšie pred založením rodiny a zväčšujú sa, keď jednotlivci vytvoria pár; keďže miera zamestnanosti klesá u žien s narodením prvého dieťaťa a nevýhody na trhu práce pribúdajú už v skorých obdobiach ich životného cyklu, a to v súvislosti so starostlivosťou o dieťa, ktorá sa neskôr mení na starostlivosť o starších ľudí a často vyúsťuje do tzv. chudoby napriek zamestnaniu;

W.  keďže sa ukázalo, že pozitívne kroky zamerané na ženy sú rozhodujúce pre ich plnohodnotné začlenenie do pracovného trhu a spoločnosti ako takej;

X.  keďže ženy vo vidieckych oblastiach trpia ešte väčšou diskrimináciou a rodovými stereotypmi ako ženy v mestských oblastiach a miera zamestnanosti týchto žien je omnoho nižšia než miera zamestnanosti žien v mestách;

Y.  keďže obeťami obchodovania s ľuďmi sú najčastejšie ženy a dievčatá;

Rovnaká ekonomická nezávislosť

1.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich právne predpisy týkajúce sa manželstiev, rozvodov a majetkových pomerov manželov nebudú priamo ani nepriamo predstavovať finančnú „pascu“ pre manželov, najmä ženy, a aby zaručili, že páry budú vo vhodnom časovom rámci v plnej miere informované o právnych a finančných následkoch manželstva a rozvodu;

2.  žiada členské štáty, aby investovali do finančne dostupných a vysokokvalitných zariadení starostlivosti o deti, chorých, zdravotne postihnuté a staršie osoby a iné závislé osoby, a to tak, že zaistia, aby mali tieto zariadenia pružnú otváraciu dobu a boli prístupné čo najväčšiemu počtu ľudí, ktorí by mohli zosúladiť svoj pracovný a súkromný život; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa mužom a ženám starajúcim sa o deti a starších ľudí dostalo uznania prostredníctvom priznania individuálnych práv v oblasti sociálneho zabezpečenia a dôchodkov; vyzýva sociálnych partnerov, aby predložili osobitné iniciatívy na využitie zručností získaných počas dovolenky poberanej z dôvodov starostlivosti o iných;

3.  vyzýva členské štáty, aby prešli na individualizované systémy sociálneho zabezpečenia s cieľom zvýšiť individuálnu autonómiu žien a zlepšiť ich postavenie v spoločnosti;

4.  zdôrazňuje význam rozvoja právnej koncepcie spoločného vlastníctva s cieľom zabezpečiť plné uznanie práv žien v poľnohospodárskom odvetví, náležitú ochranu v oblasti sociálneho zabezpečenia a uznávanie práce žien, ako aj potrebu zmeniť a doplniť nariadenie o Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka (EPFRV), aby bolo možné – rovnako ako v rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF) – v ďalšom programovom období 2014 – 2020 podniknúť pozitívne kroky v prospech žien, pričom je nutné pamätať na to, že ich bolo možné uskutočniť v predchádzajúcich obdobiach, ale nie v súčasnom, a že takéto opatrenia budú mať veľmi priaznivý účinok na zamestnanosť žien vo vidieckych oblastiach;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali návrhy na vzájomné uznávanie civilných zväzkov medzi partnermi rovnakého pohlavia a homosexuálnych rodín v celej Európe, a to medzi krajinami, ktoré už majú zavedené príslušné právne predpisy tak, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o prácu, voľný pohyb, zdaňovanie a sociálne zabezpečenie, čím sa zabezpečí ochrana príjmov rodín a detí;

6.  víta prijatie smernice 2010/41/EÚ o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili jej úplnú a včasnú implementáciu;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty zaviedli reštriktívne vymedzenie pojmu „rodina“, aby odňali právnu ochranu párom rovnakého pohlavia a ich deťom; pripomína, že právo EÚ sa uplatňuje bez diskriminácie na základe pohlavia alebo sexuálnej orientácie v súlade s Chartou základných práv Európskej únie;

8.  zdôrazňuje, že fiškálna konsolidácia bez zohľadňovania rizík v oblasti rodovej rovnosti vedie k väčšej rodovej segregácii na pracovnom trhu, vyššej miere neistej práce medzi ženami, väčšiemu rozdielu v odmeňovaní žien a mužov, vyššej feminizácii chudoby a väčším ťažkostiam pri spájaní starostlivosti a práce;

9.  vyzýva Radu, aby nadviazala na pozíciu Európskeho parlamentu k zmene a doplneniu smernice o materskej dovolenke, a to najmä pokiaľ ide o mzdu pre ženy, ktoré v nedávnej dobe porodili, s cieľom zabezpečiť kontinuitu hospodárskej nezávislosti ženy počas tohto obdobia;

10.  vyzýva členské štáty, aby aktívne presadzovali a dôkladne monitorovali plnenie rámcovej dohody sociálnych partnerov o rodičovskej dovolenke, najmä pokiaľ ide o neprenositeľné obdobie, a aby zabezpečili odstránenie všetkých prekážok na zvýšenie miery využívania tejto dovolenky mužmi;

11.  zdôrazňuje, že príjmy a kvalitné prínosné zamestnanie pre ženy sú kľúčom k ich hospodárskej nezávislosti a k väčšej rovnosti medzi mužmi a ženami v spoločnosti ako celku;

12.  vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby do školení a odbornej prípravy v oblasti tzv. zelených pracovných miest , ktoré Komisia EÚ považuje za „kľúčový rastový segment“ európskeho pracovného trhu, začlenili najmä pracovníčky;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby analyzovali a odstránili prekážky (opätovného) vstupu na pracovný trh a samostatnej zárobkovej činnosti rómskych žien, a žiada ich, aby pri posilňovaní hospodárskeho postavenia marginalizovaných Rómov a rozbiehaní podnikov adekvátne zdôraznili úlohu žien;

14.  žiada, aby sa prijali opatrenia na vnútroštátnej a európskej úrovni s cieľom podporiť podnikanie žien vytvorením služieb v oblasti odbornej prípravy a kariérneho a právneho poradenstva a uľahčením prístupu k financovaniu z verejných a súkromných zdrojov;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili rodové dôsledky hospodárskej a finančnej krízy prostredníctvom posúdení rodového vplyvu a následných opatrení v oblasti rodového rozpočtovania;

16.  vyzýva členské štáty, aby súčasné výdavky zo štrukturálnych fondov na obdobie 2007 – 2013 investovali do rozvoja služieb v oblasti starostlivosti s cieľom umožniť ženám aj mužom spájať pracovný a súkromný život;

Rovnaká odmena za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty

17.  poznamenáva že napriek zorganizovaniu početných kampaní, stanoveniu mnohých cieľov a prijatiu množstva opatrení v nedávnych rokoch je rozdiel v odmeňovaní žien a mužov naďalej značný, pričom ženy v celej EÚ zarábajú v priemere o 17,5 % menej než muži, a že za posledných niekoľko rokov sa zaznamenalo len nepatrné zníženie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov; žiada členské štáty, aby zdvojnásobili úsilie pri uskutočňovaní európskych opatrení s cieľom zmenšiť tento rozdiel;

18.  vyzýva na mnohostrannú stratégiu európskych inštitúcií, členských štátov a sociálnych partnerov v oblasti riešenia všetkých príčin pretrvávajúceho rozdielu v odmeňovaní žien a mužov, a to vrátane európskeho cieľa v oblasti rovnakého odmeňovania, t. j. cieľa znížiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v každom členskom štáte o 10 percentuálnych bodov v záujme zabezpečenia rovnakej odmeny pre ženy a mužov za rovnakú prácu a rovnaké kvalifikácie, pričom víta iniciatívu Európskej komisie na vytvorenie Európskeho dňa rovnakého odmeňovania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia od prijatia uznesenia Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 a jeho odporúčaní nepredložila žiaden legislatívny návrh;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia na zníženie rozdielu v dôchodkoch žien a mužov ako priameho dôsledku platových rozdielov medzi ženami a mužmi a aby posúdili vplyv nových dôchodkových systémov na rozličné kategórie žien, pričom by mali venovať osobitnú pozornosť zmluvám na čiastočný úväzok a atypickým zmluvám;

20.  vyzýva členské štáty, aby podnikli cielené kroky na zabezpečenie lepšieho a spravodlivejšieho finančného štatútu sociálneho zamestnania; domnieva sa, že pracovné miesta v oblastiach školstva a starostlivosti musia byť finančne rovnocenné s inými pracovnými miestami a že nesmú existovať žiadne finančné nevýhody vyplývajúce zo skutočnosti, že sa muži a ženy rozhodnú pre sociálne povolania;

21.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že hospodárska kríza a škrty v rozpočte zhoršia tento problém, keďže táto situácia neprimerane zasiahne ženy, a vyzýva vlády členských štátov, ako aj sociálnych partnerov, aby vypracovali akčný plán a stanovili konkrétne ambiciózne ciele;

22.  vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali zručnosti vysoko kvalifikovaných migrantiek a zabezpečili prístup k vzdelaniu a odbornej príprave vrátane jazykových kurzov s cieľom zabrániť strate zručností, zabezpečiť rovnaké pracovné príležitosti a presadzovať integráciu migrantov; vyzýva členské štáty, aby venovali pozornosť prijímaniu opatrení v prospech migrantiek, pričom nabáda na konzultácie s MVO a organizáciami migrantiek o politikách a opatreniach zameraných na ich sociálnu integráciu;

23.  je znepokojený právnymi predpismi v niektorých členských štátoch, ktoré výslovne nezakazujú odovzdávanie vopred podpísaných výpovedí zamestnávateľom pri prijímaní žien do zamestnania, čoho dôsledkom je umožnenie obchádzania právnych predpisov v oblasti materstva;

Rovnosť pri prijímaní rozhodnutí

24.  domnieva sa, že aktívne zapojenie a úplné začlenenie žien do európskeho pracovného trhu má nielen pozitívny vplyv na podniky, ale je prínosom aj pre hospodárstvo a spoločnosť ako celok a je otázkou základných práv a demokracie: ženy predstavujú 60 % čerstvých absolventov vysokých škôl, no stále sú nedostatočne zastúpené na pozíciách, ktoré sa vyznačujú prijímaním hospodárskych rozhodnutí;

25.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že projekty týkajúce sa oživenia hospodárstva sa stále zameriavajú najmä na odvetvia, v ktorých sú zamestnávaní prevažne muži; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa pri vykonávaní stratégie Európa 2020 a národných programov reforiem konzistentným spôsobom venovali rodovej rovnosti a aby sa prioritne zameriavali na riešenie prekážok brániacich zapojeniu žien do pracovného trhu, a to s osobitným dôrazom na ženy so zdravotným postihnutím, migrantky a príslušníčky etnických menšín, ženy vo vekovej skupine 54 – 65 rokov a rómske ženy; zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia správnej rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom a získania finančnej nezávislosti musia mať ženy a muži prístup k pružným formám zamestnania vrátane práce na diaľku; pripomína, že ženy sú nedostatočne zastúpené v odvetviach, ktoré sa budú pravdepodobne rozširovať, napríklad v odvetví obnoviteľných zdrojov či v zamestnaniach v oblasti vedy a špičkovej technológie, a preto vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby vytvorili politiky zamestnanosti, ktoré budú dbať o vyvážené zastúpenie mužov a žien v týchto nových odvetviach;

26.  žiada, aby sa podporovali iniciatívy a kampane, ktoré odstraňujú stereotypy o nízkej efektivite zamestnankýň a o tom, že im chýbajú manažérske schopnosti; žiada tiež o podporu žien pri rozvoji ich kariéry a pri úsilí o dosiahnutie manažérskych pozícií;

27.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v oblasti zvyšovania zastúpenia žien v správnych radách spoločností, ako to vyplýva zo správy Komisie z roku 2012 o ženách pri rozhodovaní o hospodárskych otázkach; berie na vedomie, že v rámci EÚ je podiel žien vo vedúcich funkciách veľkých spoločností kótovaných na burze v priemere len 13 %, pričom podiel predsedníčok je iba 3 %;

28.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila komplexné aktuálne údaje o situácii v oblasti zastúpenia žien vo všetkých typoch podnikov v EÚ, ako aj o opatreniach záväzného i nezáväzného charakteru prijatých v hospodárskom sektore a opatreniach, ktoré v poslednom čase prijali jednotlivé členské štáty s cieľom zvýšiť toto zastúpenie; poznamenáva, že podľa správy Komisie z roku 2012 o účasti žien na rozhodovaní o hospodárskych otázkach sú kroky prijaté spoločnosťami a členskými štátmi nedostatočné; víta ohlásené konzultácie o opatreniach zameraných na posilnenie rodovej rovnováhy pri rozhodovaní o hospodárskych otázkach; vyjadruje však sklamanie nad tým, že Komisia neprijíma okamžité legislatívne opatrenia, ako sa k tomu zaviazala v prípade, že nebudú splnené stanovené ciele; domnieva sa, že slabý pokrok dosiahnutý v roku 2011 si zasluhuje konkrétnejšie opatrenia než len konzultácie; opakuje preto svoju výzvu z roku 2011, aby sa do roku 2012 navrhli právne predpisy vrátane kvót na zvýšenie zastúpenia žien v rámci riadiacich zložiek podnikov o 30 % do roku 2015 a o 40 % do roku 2020 a aby sa pritom zohľadnili právomoci členských štátov, ako aj ich hospodárske, štrukturálne (t. j. veľkosť podnikov), právne a regionálne osobitosti;

29.  zdôrazňuje potrebu členských štátov prijať opatrenia, a to najmä legislatívnymi prostriedkami, na stanovenie záväzných cieľov v záujme zabezpečenia vyváženej prítomnosti žien a mužov na zodpovedných pozíciách v podnikoch, verejnej správe a politických orgánoch; odkazuje na úspešné príklady Nórska, Španielska, Nemecka, Talianska a Francúzska;

30.  pripomína, že voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014, po ktorých bude nasledovať menovanie novej Európskej komisie a nominácie na vyššie administratívne pozície v rámci európskych inštitúcií, sú príležitosťou posunúť sa smerom k paritnej demokracii na úrovni EÚ;

31.  vyzýva členské štáty, aby podporovali rovnosť tým, že ako kandidátov na úrad európskeho komisára navrhnú jednu ženu a jedného muža; vyzýva nominovaného predsedu Komisie, aby sa pri tvorbe Komisie snažil o paritu; vyzýva Komisiu, aby tento postup verejne podporila;

32.  zdôrazňuje, že využívanie volebných kvót má pozitívne účinky na zastúpenie žien, a víta legislatívne upravené systémy parity a rodové kvóty zavedené vo Francúzsku, Španielsku, Belgicku, Slovinsku, Portugalsku a Poľsku; vyzýva členské štáty s osobitne nízkym zastúpením žien v politických zhromaždeniach, aby zvážili zavedenie rovnakých opatrení;

33.  víta významné zvýšenie počtu predsedníčok parlamentných výborov a počtu poslankýň Európskeho parlamentu vo volebnom období 2009 – 2014, ľutuje však pokles počtu podpredsedníčok EP v druhej polovici volebného obdobia; preto navrhuje opatrenia zabezpečujúce absolútnu rodovú vyváženosť podpredsedníckych postov;

34.  vyzýva členské štáty, aby presadzovali podnikanie žien a zabezpečili finančnú podporu, profesionálne poradenstvo a odbornú prípravu s cieľom podnecovať ženy k tomu, aby si vytvárali vlastné spoločnosti;

Dôstojnosť, nedotknuteľnosť osôb a koniec násilia založeného na rodovej príslušnosti

35.  naliehavo žiada Komisiu, aby začlenila homofóbne a transfóbne násilie a obťažovanie do svojich akčných programov proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti;

36.  víta úsilie, ktoré sa vyvíja na úrovni Spoločenstva i na úrovni členských štátov a je zamerané na boj proti násiliu páchanému na ženách, mužoch a deťoch, ako je napr. európsky ochranný príkaz, smernica o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu a legislatívny balík na posilnenie práv obetí v EÚ, pričom však zdôrazňuje, že tento jav zostáva naďalej nevyriešeným problémom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali a vykonávali politiky zamerané na boj proti všetkým formám násilia voči ženám vrátane sexuálneho zneužívania, fyzického a psychického týrania, domáceho násilia a obťažovania, a zdôrazňuje potrebu zahrnúť boj proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti do vonkajšej politiky a politiky rozvojovej spolupráce EÚ; zdôrazňuje potrebu zistiť skutočný rozsah problému násilia založeného na rodovej príslušnosti v EÚ; poznamenáva, že dôležitú prácu má v tejto oblasti vykonať Európske stredisko pre monitorovanie násilia založeného na rodovej príslušnosti, a preto žiada, aby sa toto stredisko čo najskôr uviedlo do prevádzky;

37.  opakovane potvrdzuje, že je potrebné, aby Komisia predložila celoeurópsku stratégiu na skoncovanie s násilím páchaným na ženách vrátane legislatívneho trestnoprávneho nástroja na boj proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti, ako to žiadal Parlament vo viacerých uzneseniach; vyzýva Komisiu, aby ustanovila rok 2015 ako Európsky rok ukončenia násilia páchaného na ženách;

38.  nabáda členské štáty, aby vytvorili informačné programy o obťažovaní a šikanovaní v práci, aby ženy, ktoré sú takémuto zaobchádzaniu vystavené, mohli prijať účinné protiopatrenia;

39.  domácim násilím rozumie akékoľvek sexuálne zneužívanie a fyzické a psychické týranie; poukazuje na to, že násilie založené na rodovej príslušnosti si každoročne vyžiada v EÚ mnoho obetí; preto žiada, aby boli prijaté primerané opatrenia na to, aby sa k násiliu založenému na rodovej príslušnosti pristupovalo skôr ako k problému verejnej bezpečnosti, a nie ako k súkromnej domácej záležitosti a porušovaniu základných práv, a to tým, že sa okrem iného zabezpečí prístup k formám prevencie, právnej ochrany a pomoci, a to aj pokiaľ ide o tzv. stalking (prenasledovanie);

40.  vyjadruje uspokojenie s nedávnym prijatím smernice o európskom ochrannom príkaze, ktorého zámerom je chrániť napríklad obete násilia založeného na rodovej príslušnosti, a vyzýva členské štáty, aby ju urýchlene transponovali do vnútroštátneho práva, čím sa umožní riadne fungovanie európskeho ochranného príkazu;

41.  v tejto súvislosti berie na vedomie balík opatrení EÚ týkajúcich sa obetí; vyzýva členské štáty, aby do toho balíka zahrnuli konkrétne kroky a prostriedky na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách vrátane domáceho násilia, sexuálneho násilia, obťažovania, takzvaných vrážd v mene cti, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a iných foriem násilia a porušovania práv jednotlivcov;

42.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli rehabilitačné a psychologické programy pre páchateľov psychického zneužívania, ktoré by znížili výskyt takéhoto zneužívania; okrem toho upozorňuje na zvýšený výskyt agresívneho správania medzi dievčatami;

43.  vyzýva Komisiu, aby splnila svoj záväzok uviesť rodovú rovnosť do popredia spoločného európskeho azylového systému;

44.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty a regionálne a miestne orgány prijali opatrenia, a to prostredníctvom nástrojov ako ESF alebo program PROGRESS, na pomoc ženám, ktoré sú obeťami násilia založeného na rodovej príslušnosti, dostať sa späť na pracovný trh;

45.  poukazuje na to, že posilnenie sociálnej a hospodárskej nezávislosti, ako aj samostatnosť v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a slobodná voľba partnera je základným predpokladom boja proti násiliu;

46.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznávali rodový rozmer zdravia ako základnú súčasť zdravotných politík EÚ a aby ešte viac zintenzívnili svoje úsilie o prijatie dvojitej stratégie s presadzovaním tém spojených s rodom a vekom a osobitnými krokmi založenými na rodovej príslušnosti v zdravotných politikách EÚ a členských štátov;

47.  pripomína svoju pozíciu k právam v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ako uvádza vo svojich uzneseniach z 10. februára 2010 a 8. marca 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009 a 2010; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi škrtmi v oblasti financovania plánovania rodiny a sexuálneho vzdelávania, ako aj nad obmedzením prístupu k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia v niektorých členských štátoch, najmä prístupu k ochrane pred otehotnením a materstvom a k bezpečnému a legálnemu potratu; zdôrazňuje, že všetky ženy musia mať kontrolu nad svojimi reprodukčnými a sexuálnymi právami, a to aj vďaka tomu, že budú mať prístup k cenovo dostupnej kvalitnej antikoncepcii;

48.  vyjadruje znepokojenie nad zvýšeným výskytom HIV/AIDS a iných sexuálne prenosných chorôb, najmä medzi ženami; pripomína, že 45 % mladých žien a dievčat novo infikovaných vírusom HIV je vo veku 15 až 24 rokov; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby vo svojej stratégii boja proti HIV/AIDS kládla väčší dôraz na prevenciu, aby zvýšila všeobecnú informovanosť o nebezpečenstvách sexuálne prenosných chorôb tým, že do nej začlení sexuálnu výchovu, bezplatný prístup ku kondómom a testom na HIV, a aby znížila počet nových infekcií vírusom HIV;

49.  žiada diskusiu na európskej úrovni a úrovni členských štátov o tom, ako bojovať proti stereotypom týkajúcich sa príslušných úloh žien a mužov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité presadzovať zobrazovanie žien takým spôsobom, ktorý rešpektuje dôstojnosť žien, ako aj bojovať proti pretrvávajúcim rodovým stereotypom a predovšetkým proti veľkému výskytu ponižujúcich obrázkov, no pritom rešpektovať slobodu vyjadrenia a slobodu tlače;

50.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby v rámci požiadavky na presadzovanie rodového hľadiska začlenili do všetkých svojich politík osobitnú pozornosť venovanú ženám s osobitnými potrebami;

51.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby venovali osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám žien; ženy so zdravotným postihnutím, ženy vo vyššom veku, ženy s malou alebo žiadnou odbornou prípravou, ženy starajúce sa o závislé osoby, prisťahovalkyne a príslušníčky menšín, to všetko sú osobitné skupiny, voči ktorým je potrebné prijať opatrenia prispôsobené ich okolnostiam;

52.  vyzýva celoštátne, regionálne a miestne orgány zodpovedné za zabezpečovanie rovnosti, aby zaviedli integrované prístupy s cieľom zlepšiť svoje reakcie na prípady viacnásobnej diskriminácie a zlepšiť zvládanie týchto prípadov; okrem toho zdôrazňuje, že tieto orgány by mali ponúkať odbornú prípravu sudcom, právnikom a pracovníkom vo všeobecnosti, aby im umožnili odhaľovať prípady viacnásobnej diskriminácie, predchádzať im a zvládať ich;

Rodová rovnosť za hranicami Únie

53.  žiada, aby sa v rámci vonkajších politík EÚ udelila najvyššia priorita ľudským právam žien a schopnosti účinne ich využívať; žiada tiež o vykonávanie smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania;

54.  hoci víta prechod k demokratickejšiemu systému a väčšej miere slobody v krajinách južného Stredozemia, vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že práva žien môžu byť v dôsledku arabskej jari oslabené; žiada Komisiu, aby vytvorila osobitné opatrenia na podporu rodovej rovnosti v týchto krajinách;

55.  odsudzuje skutočnosť, že v niektorých regiónoch sveta sa ešte stále znásilnenie používa ako vojnová zbraň; vyzýva Európsku úniu, aby prostredníctvom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť začlenila tento jav ako prioritu do svojej politickej agendy;

56.  poznamenáva, že svetová populácia dosiahla tento rok 7 miliárd; vyjadruje presvedčenie, že plánovanie rodiny by malo byť prioritnou oblasťou politického programu;

57.  vyjadruje znepokojenie nad slabým pokrokom v dosahovaní miléniových rozvojových cieľov, najmä cieľa č. 5: Zlepšiť zdravie matiek, a nad skutočnosťou, že pokrok v znižovaní úmrtnosti matiek o tri štvrtiny sa veľmi oneskoruje a že cieľ dosiahnuť do roku 2015 všeobecný prístup k reprodukčnému zdraviu sa doteraz ani zďaleka nepodarilo splniť; poznamenáva, že každý deň stále umrie približne 1 000 žien v dôsledku tehotenstva, ktorému sa dalo v plnej miere zabrániť, či komplikácií pri narodení dieťaťa;

58.  naliehavo vyzýva politických a náboženských vodcov, aby verejne podporili plnenie miléniového rozvojového cieľa č. 5 a aby podporovali moderné služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia;

59.  vyzýva členské štáty, aby potvrdili svoju politickú a finančnú podporu miléniových rozvojových cieľov a aby zintenzívnili svoje úsilie o dosiahnutie miléniového rozvojového cieľa č. 5, a to i v období hospodárskeho poklesu;

60.  víta nedávne rozhodnutie OSN vytvoriť z 11. októbra Medzinárodný deň dievčat, čo je účinný spôsob, ako zvýrazniť konkrétne potreby a práva dievčat a presadzovať výraznejšie kroky a investície umožňujúce dievčatám dosiahnuť svoj plný potenciál v súlade s medzinárodnými normami a záväzkami v oblasti ľudských práv vrátane miléniových rozvojových cieľov;

61.  pripomína Komisii a členským štátom ich záväzok zaviesť do praxe rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti a naliehavo žiada o to, aby sa poskytovanie humanitárnej pomoci EÚ stalo skutočne nezávislým od obmedzení, ktoré na humanitárnu pomoc uvaľujú USA, najmä tým, že sa zabezpečí prístup k potratu pre ženy a dievčatá, ktoré sa stali obeťami znásilnenia v ozbrojených konfliktoch;

Správa

62.  vyzýva nadchádzajúce predsedníctvo Rady, aby odblokovalo smernicu Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu s cieľom umožniť jej prijatie počas dánskeho predsedníctva;

63.  žiada Komisiu, aby splnila uznesenie Európskeho parlamentu o štokholmskom akčnom pláne;

64.  vyzýva Komisiu, aby v budúcich právnych predpisoch zohľadnila dôsledky prípadu Test-Achats s cieľom zlepšiť právnu istotu konkrétne a bezodkladne v súvislosti so smernicou Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu;

65.  vyzýva Radu, aby v rámci prebiehajúcich rokovaní o viacročnom finančnom rámci EÚ na roky 2014 – 2020 zaviedla do procesu tvorby rozpočtu EÚ rozpočtovanie zohľadňujúce rodové hľadisko a aby zaručila predvídateľnosť a neznižovanie úrovne financovania činností v oblasti práv žien a rodovej rovnosti, a vrátane boja proti násiliu páchanému na ženách, spojených s vnútornými aj vonkajšími politikami z prostriedkov EÚ;

66.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom členských štátov v súvislosti s plánmi modernizácie právnych predpisov v oblasti materskej a otcovskej dovolenky a žiada, aby sa dosiahla vyvážená dohoda s budúcim dánskym predsedníctvom EÚ, ktorá by sa mala prijať v prvej polovici roka 2012 s cieľom reagovať na potreby európskych rodín a európskeho hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy týkajúce sa dovolenky v prípade starostlivosti o starších ľudí alebo chorých príbuzných;

67.  vyzýva Komisiu, aby predložila súhrnné oznámenie o situácii jednočlenných domácností v EÚ spolu s politickými návrhmi na dosiahnutie rovnakého zaobchádzania v oblastiach, ako sú zdaňovanie, sociálne zabezpečenie, bývanie, zdravotná starostlivosť, poistenie a dôchodky, a to na základe zásady politickej neutrality, pokiaľ ide o zloženie domácností;

68.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromaždili, analyzovali a uverejnili spoľahlivé údaje, ktoré nebudú založené na rodovej príslušnosti, a kvalitatívne rodové ukazovatele, a umožnili tak riadne zhodnotiť a aktualizovať stratégiu Komisie pre rovnosť mužov a žien na roky 2010 – 2015, ako aj monitorovať prierezovú povahu rodovej rovnosti vo všetkých politikách;

69.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby predložila plán rovnosti pre lesbičky, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov podobný plánu v oblasti rodovej rovnosti;

70.  je hlboko znepokojený správami z médií o obetiach obchodovania s ľuďmi, s ktorými sa zaobchádzalo ako so zločincami namiesto toho, aby sa im poskytla podpora, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala zaobchádzanie s obeťami obchodovania s ľuďmi, sexuálneho otroctva a nútenej prostitúcie v jednotlivých členských štátoch;

71.  žiada, aby sa venovala pozornosť situácie inštitucionálnych mechanizmov zahŕňajúcich rodovú rovnosť v členských štátoch, aby hospodársky pokles, prebiehajúce reformy a iné prípady reštrukturalizácie nemali osobitne negatívny vplyv na tieto mechanizmy, bez ktorých prierezová priorita rovnosti mužov a žien s osobitosťou svojej správy pravdepodobne nebude účinná;

72.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť spôsoby spolupráce a zapájania ženských organizácií, a občianskej spoločnosti ako celku, do procesov zohľadňovania rodového hľadiska;

o
o   o

73.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1. (2) Príloha k záverom Rady zo 7. marca 2011. (3) Ú. v. EÚ C 130, 30.4.2011, s. 4. (4) Ú. v. EÚ C 233E, 28.9.2006, s. 130. (5) Ú. v. EÚ C 67E, 18.3.2010, s. 31. (6) Ú. v. EÚ C 341E, 16.12.2010, s. 35. (7) Prijaté texty, P7_TA(2011)0085. (8) Prijaté texty, P7_TA(2011)0330. (9) Prijaté texty, P7_TA(2011)0127. (10) Prijaté texty, P7_TA(2011)0086. (11) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 79.