Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2012/2000(BUD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0040/2012

Predkladané texty :

A7-0040/2012

Rozpravy :

PV 13/03/2012 - 14
CRE 13/03/2012 - 14

Hlasovanie :

PV 14/03/2012 - 9.4
CRE 14/03/2012 - 9.4
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2012)0077

Prijaté texty
PDF 378kWORD 78k
Streda, 14. marca 2012 - Štrasburg
Všeobecné usmernenia pre rozpočet na rok 2013: oddiel III – Komisia
P7_TA(2012)0077A7-0040/2012

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2012 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2013 – oddiel III – Komisia (2012/2000(BUD))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 313 a 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1) (MID),

–  so zreteľom na aktualizovaný finančný plán Komisie na roky 2007 – 2013, ktorý bol predložený v súlade s bodom 46 uvedenej MID zo 17. mája 2006,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2012(2),

–  so zreteľom na závery Rady z 21. februára 2012 o rozpočtových usmerneniach na rok 2013,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0040/2012),

Úloha rozpočtu EÚ pri riešení hospodárskej a finančnej krízy

1.  berie na vedomie úsilie o fiškálnu konsolidáciu vynaložené väčšinou členských štátov v dôsledku finančnej a rozpočtovej krízy; zdôrazňuje však skutočnosť, že EÚ nikdy nebude schopná primerane reagovať na súčasnú hospodársku a sociálnu krízu alebo predchádzať budúcim krízam bez ďalšej politickej integrácie, spoločných nástrojov, ako sú automatické sankcie, a práva Komisie podať žalobu v postupe pri nadmernom deficite, ale aj spoločných programov financovaných z prostriedkov EÚ a prostriedkov na ich fungovanie; trvá na tom, že oživenie hospodárstva si vyžaduje opatrenia na posilnenie solidarity a podporu udržateľného rastu a zamestnanosti; víta skutočnosť, že Európska rada uznala túto skutočnosť vo svojom vyhlásení z 30. januára 2012 a vo svojich záveroch zo samitu z 1. a 2. marca 2012, ale trvá na tom, že je potrebné prijať konkrétne opatrenia, najmä prostredníctvom využitia rozpočtu EÚ ako spoločného nástroja; zdôrazňuje skutočnosť, že priority stanovené v uvedených vyhláseniach sú presne tie, ktoré Parlament obhajoval v rámci predchádzajúcich rozpočtových postupov;

2.  je naďalej znepokojený bezprecedentnou globálnou krízou, ktorá vážne narušila hospodársky rast a finančnú stabilitu a vyvolala výrazné zhoršenie deficitu verejných financií a dlhovej pozície členských štátov; chápe znepokojenie Rady ohľadom hospodárskych a rozpočtových obmedzení na vnútroštátnej úrovni a trvá na tom, že rok 2013 bude kľúčový pre oživenie hospodárstva;

3.  pripomína, že rozpočet Európskej únie je jedným z najdôležitejších nástrojov prejavu solidarity medzi členskými štátmi a medzi generáciami a že poskytuje jasnú pridanú hodnotu vzhľadom na svoj mimoriadny dosah na reálnu ekonomiku a každodenný život európskych občanov; pripomína, že ak by politiky Únie mali byť financované len členskými štátmi, ich náklady by prudko narástli, a že z tohto pohľadu európsky rozpočet v prípade, že sa bude využívať synergickým spôsobom, skutočne predstavuje jasnú spoločnú úsporu pre blaho všetkých; zastáva názor, že úsporné opatrenia prijaté na úrovni jednotlivých štátov by nemali viesť k ekvivalentnému zníženiu prostriedkov na úrovni EÚ, keďže každé euro, ktoré sa na tejto úrovni vydá, môže vytvoriť úspory v 27 členských štátoch;

4.  zdôrazňuje, že v čase krízy sa viac ako inokedy musí posilniť kolektívne úsilie na úrovni EÚ, aby sa zabezpečilo, že naše opatrenia prinesú výsledky; zdôrazňuje skutočnosť, že ročný rozpočet Európskej únie so svojím pákovým efektom, priority stanovené vo vnútroštátnych rozpočtoch a všetky ostatné európske nástroje musia podporovať politiky obnovy členských štátov a musia byť v súlade so stratégiou pre rast a zamestnanosť Európa 2020 a že je to nevyhnutné pre úspech tejto stratégie a pre zachovanie dôvery v politiky EÚ, najmä medzi jej občanmi; zdôrazňuje, že vzhľadom na úlohu rozpočtu EÚ ako katalyzátora pre investície by zníženie jeho výšky malo nepriaznivý vplyv na vytváranie rastu a zamestnanosti v Únii;

5.  zastáva názor, že podpora rastu a zamestnanosti si vyžaduje konkrétne opatrenia a posilnenie rozpočtového úsilia na podporu udržateľnej a dlhodobej priemyselnej politiky, konkurencieschopnosti, inovácií a malých a stredných podnikov (MSP), pretože väčšina hospodárskeho potenciálu EÚ spočíva v MSP, ktoré podľa najnovších štúdií vytvorili 85 % čistých nových pracovných miest v EÚ medzi rokmi 2002 a 2010 a sú tak chrbticou nášho hospodárskeho rastu; domnieva sa preto, že podpora podnikateľského ducha a zakladania podnikov prostredníctvom konkrétnych opatrení má mimoriadny význam a mali by sa na ňu poskytnúť primerané zdroje; uznáva preto, že je potrebné vyvinúť úsilie s cieľom ešte viac posilniť financovanie EÚ na podporu snáh o dosiahnutie rastu;

6.  zdôrazňuje, že takáto podpora by bola užitočná na to, aby sa MSP zabránilo v znižovaní investícií, a to najmä do výskumu a vývoja, a zároveň by podporovala zamestnanosť a odborné vzdelávanie, najmä pre mladších občanov, a zabezpečila, aby zručnosti boli zachované; domnieva sa, že zvýšenie podpory EIB pre MSP a infraštruktúru by sa malo považovať za kľúčovú prioritu, čím by pomohla uvoľniť inovačný potenciál MSP, ktorý je nevyhnutný pre prosperitu EÚ a vytvorenie spoločnosti založenej na vedomostiach; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné ešte viac zjednodušiť postup podávania žiadostí v prípade programov financovaných z prostriedkov EÚ;

7.  vyjadruje presvedčenie, že väčšie investície do udržateľného hospodárstva z rozpočtu EÚ by mohli viesť k vyššej miere vytvárania pracovných miest než v prípade súčasného rozpočtu; domnieva sa, že takéto investície by tak mohli výrazne prispieť k tomu, aby hospodárstvo EÚ znovu začalo rásť;

8.  zdôrazňuje skutočnosť, že výsledky stratégie Európa 2020 závisia do značnej miery od dnešnej mládeže, ktorá je najvzdelanejšia, technicky najpokročilejšia a najmobilnejšia v dejinách, a preto je a bude najväčším prínosom pre rast a zamestnanosť v EÚ; vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou nezamestnanosti mladých ľudí v členských štátoch; vzhľadom na uvedené zdôrazňuje, že na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni sa musí vynaložiť maximálne úsilie na to, aby sa zabezpečilo, že rast a pracovné miesta budú realitou, a to najmä pre mladých ľudí, ktorí predstavujú spoločnú budúcnosť EÚ; rovnako zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene riešiť problém nezamestnanosti a rastúcej úrovne chudoby v Európskej únii v duchu hlavnej iniciatívy s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

9.  víta návrh Komisie na presmerovanie prostriedkov vo výške 82 miliárd EUR, ktoré ešte treba vyčleniť na programy v rámci všetkých štrukturálnych fondov EÚ (Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond), na pomoc MSP a na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí; požaduje, aby bol náležite informovaný o tejto iniciatíve, jej realizácii a jej prípadnom dosahu na rozpočet na rok 2013;

Dobre skoordinovaný a zodpovedný rozpočet na rok 2013

10.  zdôrazňuje skutočnosť, že všetky doteraz prijaté opatrenia v boji proti kríze by mali pomáhať v návrate na rastovú trajektóriu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na mieru šité úsporné opatrenia, ktoré už boli prijaté, musia byť sprevádzané cielenými investíciami, ktorých výsledkom bude udržateľný hospodársky rozvoj; poukazuje na to, že rozpočet EÚ má v tomto kontexte rozhodujúcu úlohu ako nástroj na zabezpečenie rýchlych a dobre koordinovaných opatrení vo všetkých oblastiach s cieľom zmierniť dosahy krízy na reálnu ekonomiku a pôsobiť ako katalyzátor pre zvýšenie investícií, rastu a zamestnanosti v Európe;

11.  zdôrazňuje, že dobre koordinované, koherentné a včasné plnenie politických záväzkov a priorít zdieľaných na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ si vyžaduje, aby vnútroštátne a európske inštitúcie spolupracovali na stanovení verejných výdavkov na rastové oblasti za prioritu, na hodnotení účinkov plánovaných opatrení ex ante, na zvyšovaní svojej súčinnosti a na zabezpečovaní svojho pozitívneho vplyvu tým, že odstránia prekážky a využijú nedostatočne využívaný potenciál; v tomto smere zdôrazňuje, že je dôležité naďalej organizovať, a to pred tým, ako sa uskutoční jarný samit, ako Komisia predloží svoj návrh rozpočtu a ako sa začnú vnútroštátne rozpočtové postupy v členských štátoch, medziparlamentné diskusie o spoločných hospodárskych a rozpočtových orientáciách členských štátov a Únie, aby sa zabezpečila koordinácia medzi vnútroštátnymi rozpočtami a rozpočtom EÚ spadajúca do všeobecného rámca rozšírených činností Parlamentu v rámci európskeho semestra s cieľom zvýšiť jeho demokratickú legitimitu, ako sa požaduje v uznesení z 1. decembra 2011 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík;

12.  požaduje prijatie zodpovedného a na výsledky orientovaného rozpočtu založeného na kvalitných výdavkoch a optimálnom a dobre načasovanom použití existujúcich finančných prostriedkov EÚ; v duchu vyhlásenia členov Európskej rady z 30. januára 2012 zdôrazňuje potrebu investovať do rastu a zamestnanosti, najmä pokiaľ ide o MSP a mladých ľudí; zdôrazňuje svoj zámer zapojiť sa spolu so špecializovanými parlamentnými výbormi nielen do identifikácie konkrétnych oblastí, v ktorých treba posilniť opatrenia, ale aj do identifikácie možných negatívnych priorít;

13.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ predstavuje investíciu nasmerovanú výlučne na politiky a opatrenia, ktoré vykazujú pridanú hodnotu EÚ; upozorňuje na skutočnosť, že rozpočet EÚ – ktorý sa nemôže dostať do deficitu – má na rast a zamestnanosť oveľa vyšší pákový efekt, než je efekt národných výdavkov, rovnako ako jeho schopnosť stimulovať investície, zabezpečiť stabilitu v Európe a pomôcť EÚ dostať sa zo súčasnej hospodárskej a finančnej krízy; zdôrazňuje však potrebu pritiahnuť viac investícií, aby neboli ohrozené kľúčové projekty zamerané na oživenie hospodárstva a konkurencieschopnosť; v tomto kontexte vyzdvihuje skutočnosť, že vypracovaním nových a kvalitnejších finančných nástrojov by bolo možné ďalej zvyšovať pákový efekt príspevku výdavkov EÚ k rastu prostredníctvom pritiahnutia súkromných investícií, čím sa vykompenzujú obmedzenia na úrovni členských štátov a optimalizujú verejné výdavky;

14.  pripomína, že medzi rokmi 2000 a 2011 sa vnútroštátne rozpočty v EÚ zvýšili priemerne o 62 %, zatiaľ čo platby z rozpočtu EÚ sa zvýšili o niečo menej než 42 %, hoci EÚ sa rozšírila z 15 na 27 členských štátov;

15.  v súvislosti s rozpočtovým postupom na rok 2013 bude venovať osobitnú pozornosť plneniu rozpočtových priorít EP z predchádzajúcich rokov a osobitne bude pozorne sledovať financovanie a vykonávanie stratégie Európa 2020, ktorú plne podporili členské štáty, pokiaľ ide o podporu konkurencieschopnosti a zamestnanosti, ako aj ďalšie sektorové priority;

16.  víta skutočnosť, že Komisia vo svojej najnovšej verzii finančného plánovania na roky 2012 – 2013 rešpektovala rozpočtové priority EP na rok 2012, ako tomu bolo aj v roku 2011, a nevykompenzovala minulé zvýšenia; žiada, aby sa pri návrhu rozpočtu na rok 2013 postupovalo rovnakým spôsobom;

17.  pripomína, že stropy pre niekoľko okruhov, najmä okruh 1a (konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť) a okruh 4 (EÚ ako globálny aktér), v rámci súčasného finančného rámca nepostačujú na realizáciu politík, ktoré Parlament, Rada a Komisia schválili ako prioritné; okrem toho pripomína, že rozpočtové prostriedky pridelené na niektoré politiky sa museli niekoľkokrát prehodnotiť, aby sa zohľadnili nové ciele a úlohy, čím sa využitie nástroja flexibility stalo potrebným v takmer každom ročnom rozpočte; zdôrazňuje, že nebude akceptovať, aby boli dlhodobé politické záväzky EÚ ohrozené; pripomína najmä, že treba dodržiavať a do návrhu rozpočtu riadne zahrnúť finančné záväzky prijaté v medzinárodných dohodách a/alebo dohodách medzi EÚ a medzinárodnými organizáciami;

Rozpočet na rok 2013 orientovaný na plnenie programov a priorít Únie

18.  pripomína, že cieľom viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2007 – 2013 bolo zvýšenie prosperity a kvality života našich občanov a využitie celého potenciálu rozšírenia, EÚ však od roku 2008 prekonáva bezprecedentnú krízu, ktorá mala vplyv aj na každý z príslušných ročných rozpočtov; v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že finančný rámec na roky 2007 – 2013 nebol revidovaný s cieľom zohľadniť dodatočné finančné potreby vyplývajúce zo súčasnej krízy, ale naopak, od roku 2007 boli v každom ročnom rozpočte ponechané výrazné celkové rezervy v rámci celkových stropov a že v tejto súvislosti boli všetky príslušné ročné rozpočty zdržanlivé a úsporné; zdôrazňuje, že zodpovedajúce platby by sa preto mali uhradiť aspoň v súlade s bežným rozpočtovým cyklom; pripomína, že platby sú odčlenené od viazaných rozpočtových prostriedkov iba z dôvodu časového oneskorenia, a to v prípade viacročných programov, pred skutočným vyplatením finančných prostriedkov;

19.  zdôrazňuje, že vzhľadom na skutočnosť, že rok 2013 je posledným rokom súčasného programového obdobia, bude potrebné napredovať v oblasti platieb, tak ako tomu bolo vždy na konci finančných výhľadov, vzhľadom na začiatok procesu dokončenia programov na roky 2007 – 2013, ako aj v oblasti viazaných rozpočtových prostriedkov s cieľom dodržať sumy finančného plánu, ktoré sa za rok 2013 približujú k 152 miliardám EUR; opakuje, že akékoľvek umelé zníženie úrovne platieb spôsobí oneskorenie plnenia zmluvných povinností aj predchádzajúcich záväzkov EÚ a mohlo by vyústiť aj do nároku na úrok z omeškania a straty dôvery v európske politiky, ako aj straty dôveryhodnosti inštitúcií EÚ; zdôrazňuje preto, že zmluvné záväzky by sa z hľadiska dodržiavania rozpočtovej disciplíny mali vyplatiť čo najskôr;

20.  konštatuje, že úroveň platieb, ktorá by sa vzhľadom na skutočnosť, že predstavuje iba vyjadrenie záväzkov prijatých v minulosti, mala určiť na základe technických kritérií, ako sú údaje o plnení, prognóza čerpania alebo úroveň nevyčerpaných viazaných rozpočtových prostriedkov, sa stala hlavnou politickou témou v Rade v rámci niekoľkých rozpočtových postupov v minulosti; poukazuje na rastúci podiel nevyčerpaných viazaných rozpočtových prostriedkov na konci roka 2011 vo výške 207 miliárd EUR, čo predstavuje takmer o 7 % viac ako úroveň na konci roku 2010; so zreteľom na nadchádzajúcu medziinštitucionálnu schôdzu, ktorá sa bude zaoberať rozdielom medzi viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami, bude iniciovať dialóg s Komisiou s cieľom úplne objasniť zloženie nevyčerpaných viazaných rozpočtových prostriedkov; trvá na tom, aby sa Rada zdržala prijatia a priori rozhodnutia o úrovni platieb bez zohľadnenia skutočných potrieb a právnych záväzkov; ďalej konštatuje, že rastúca suma nevyčerpaných viazaných rozpočtových prostriedkov skutočne podkopáva transparentnosť rozpočtu EÚ, v ktorom je jasne viditeľný pomer záväzkov a platieb v konkrétnom rozpočtovom roku;

21.  zdôrazňuje skutočnosť, že výhradný prístup čistých prispievateľov do rozpočtu EÚ/čistých príjemcov z rozpočtu EÚ nezohľadňuje v náležitej miere vysoký pozitívny účinok presahovania rozpočtových postupov EÚ medzi krajinami EÚ v prospech spoločných politických cieľov EÚ; je hlboko znepokojený veľmi miernym nárastom platieb v rámci posledných dvoch rozpočtov, ktorý bol v prípade rozpočtu na rok 2012 dokonca nižší ako úroveň inflácie, a to v kľúčovom období, v ktorom by sa všetky investičné programy mali vykonávať v plnej miere a mali by naplno využiť svoj potenciál;

22.  zdôrazňuje, že by sa z dôvodu riadneho finančného hospodárenia malo predchádzať zostavovaniu rozpočtu v nedostatočnej výške a že je potrebné zosúladiť rozpočtové prostriedky s realistickými odhadmi absorpčnej kapacity; zdôrazňuje skutočnosť, že umelé znižovanie úrovne rozpočtových prostriedkov, ktoré je v protiklade s realistickými odhadmi Komisie, môže naopak zabrániť tomu, aby konečná úroveň plnenia rozpočtu dosiahla svoj plný potenciál; pripomína, že úroveň platobných rozpočtových prostriedkov navrhovanú Komisiou v jej návrhu rozpočtu určujú najmä vlastné odhady členských štátov a ich schopnosti vykonávania, keďže členské štáty spolu s Komisiou spoločne spravujú viac než 80 % finančných prostriedkov EÚ;

23.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Rada v decembri 2011 zamietla financovať identifikované dodatočné potreby, pričom niektoré platobné nároky dosahujúce výšku viac ako 10 miliárd EUR nemohli byť koncom roka 2011 uhradené, čo v súčasnosti priamo ovplyvňuje disponibilné platby na rok 2012 vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že dôvodom tohto kroku bolo spochybnenie údajov Komisie o plnení a hodnotení potrieb Radou bez poskytnutia akýchkoľvek alternatívnych údajov alebo zdrojov;

24.  vyjadruje preto mimoriadne znepokojenie nad situáciou v oblasti platieb na rok 2012 a požaduje, aby Komisia predložila návrhy s cieľom nájsť riešenie v čo možno najkratšom čase v tomto roku tak, aby sa tento problém opäť neodsunul na rok 2013; okrem toho sa domnieva, že takéto použitie rozpočtových prostriedkov nadchádzajúceho roka na financovanie súčasných potrieb predstavuje zlé rozpočtové hospodárenie a je porušením zásady ročnej platnosti rozpočtu; vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že takýto postup podkopáva zásadu nulového dlhu Únie;

25.  opätovne vyzýva Radu, aby sa zdržala umelého znižovania platieb počas rozpočtového postupu, a zdôrazňuje, že to zjavne vedie k neudržateľnej úrovni platieb; v prípade, že by boli takéto návrhy predložené, žiada, aby Rada jednoznačne a verejne určila a odôvodnila tie programy alebo projekty EÚ, ktoré by sa podľa nej mohli odsunúť alebo celkom vypustiť;

26.  v tejto súvislosti žiada Radu, aby zosúladila svoju pozíciu s realistickým a zodpovedným zostavovaním rozpočtu, a zaväzuje sa pokračovať v nepretržitom monitorovaní vykonávania rozpočtových prostriedkov na rok 2012, a to najmä platieb; žiada Radu, aby uplatňovala tento prístup tak, aby rozpočtový orgán mohol pracovať na základe spoločných, aktualizovaných údajov o plnení a vypracovať spoľahlivé odhady výdavkov; v záujme toho vyzýva Radu a Komisiu na účasť na medziinštitucionálnej schôdzi, ktorá sa uskutoční počas prvého semestra roku 2012 na príslušnej politickej úrovni s cieľom objasniť a vyriešiť akékoľvek možné nedorozumenia týkajúce sa údajov o plnení a odhadovaných platobných potrieb a aby spoločne zhodnotili situáciu v oblasti platieb týkajúcu sa rozpočtových rokov 2012 a 2013;

27.  zdôrazňuje, že je dôležité financovať európske orgány dohľadu (EBA, EIOPA a ESMA) s cieľom umožniť komplexné vykonávanie programu regulácie finančného sektora a vytvorenie štruktúr dohľadu na zabránenie budúcim krízam; zdôrazňuje, že rozpočet by mal byť prednostne zameraný na finančné prostriedky pre európske orgány dohľadu a nezávislé právne služby poskytované týmto orgánom;

28.  víta, že sa v decembri 2011 dosiahla dohoda o financovaní dodatočných nákladov ITER; vyzýva Komisiu, aby dodržiavala spoločné závery tejto dohody v plnej miere a aby predložila správne návrhy týkajúce sa sumy 360 miliónov EUR v návrhu rozpočtu na rok 2013 a v plnej miere využila ustanovenia vymedzené v rozpočtových pravidlách a MID zo 17. mája 2006 a vylúčila akúkoľvek ďalšiu revíziu VFR v súvislosti s ITER; opätovne zdôrazňuje svoje silné presvedčenie, že zabezpečenie sumy 360 miliónov EUR v rozpočte na rok 2013 by nemalo narušiť úspešné uplatňovanie iných politík EÚ – najmä tých, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 – počas tohto posledného roka programového obdobia, a osobitne sa stavia proti akýmkoľvek presunom ohrozujúcim tieto rozpočtové priority; zdôrazňuje,, že Komisia počíta v rámci svojho finančného plánovania s rezervou 47 miliónov EUR v okruhu 1a, ktorá čiastočne pokrýva potreby v súvislosti s ITER;

29.  v súvislosti s nadchádzajúcim vstupom Chorvátska do EÚ 1. júla 2013 očakáva, že revízia VFR sa prijme rýchlo v súlade s bodom 29 MID (Úprava finančného rámca z hľadiska rozšírenia) a žiada Komisiu, aby predložila svoj návrh týkajúci sa príslušných dodatočných rozpočtových prostriedkov hneď po tom, ako bude akt o rozšírení ratifikovaný všetkými členskými štátmi; opakuje, že s rozšírením o Chorvátsko by malo byť spojené primerané dodatočné financovanie, a to novými prostriedkami, a nie presunmi do druhej polovice roku 2013;

Administratívne výdavky

30.  berie na vedomie list komisára pre rozpočet a finančné plánovanie z 23. januára 2012, v ktorom vyjadril odhodlanie Komisie znížiť počet pracovných miest v organizačnom poriadku Komisie o 1 % už v roku 2013, pričom by starostlivo zohľadnila rôzne dôsledky pre veľké, stredné a malé generálne riaditeľstvá; má v úmysle podrobne preskúmať plán Komisie znížiť počet pracovných miest v inštitúciách a orgánoch EÚ o 5 % do roku 2018 v porovnaní s rokom 2013 a pripomína, že by sa to malo považovať za celkový cieľ; pripomína, že každá zmena plánu pracovných miest má priamy dosah na rozpočet a nemala by v žiadnom prípade oslabiť rozpočtové právomoci Výboru pre rozpočet a Európskeho parlamentu; domnieva sa, že akékoľvek krátkodobé alebo dlhodobé znižovanie počtu pracovných miest by malo vychádzať z predchádzajúceho hodnotenia vplyvu a malo by, okrem iného, v plnej miere zohľadňovať právne povinnosti Únie a nové právomoci a rozšírené úlohy inštitúcií vyplývajúce zo zmlúv;

31.  pripomína význam úzkej a konštruktívnej medziinštitucionálnej spolupráce počas celého postupu a opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie v plnej miere prispievať k takejto spolupráci v plnom súlade s ustanoveniami ZFEÚ; očakáva, že sa tieto usmernenia zohľadnia v plnej miere v rámci rozpočtového postupu a pri príprave návrhu rozpočtu;

o
o   o

32.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s.1.
(2) Ú. v. EÚ L 56, 29.2.2012.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia