Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie, ktoré prijali hlavy štátov alebo predsedovia vlád 27 členských štátov na zasadnutí Európskej rady 19. júna 2009, o obavách írskych občanov týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy (príloha 1 k záverom predsedníctva),

–  so zreteľom na list, ktorý írska vláda poslala Rade 20. júla 2011 v súlade s článkom 48 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a ktorý sa týka návrhu na pripojenie protokolu o obavách írskych občanov týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy (ďalej len „návrh protokolu“) k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Rada v súlade s článkom 48 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii predložila 11. októbra 2011 tento návrh Európskej rade,

–  so zreteľom na článok 48 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o Európskej únii, v súlade s ktorým Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0387/2011),

–  so zreteľom na článok 74a rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A7-0064/2012),

A.  keďže v roku 2008 írska vláda rozhodla o usporiadaní referenda o ratifikácii Lisabonskej zmluvy,

B.  keďže v dôsledku negatívnych výsledkov referenda z 12. júna 2008 Írsko nemohlo ratifikovať Lisabonskú zmluvu,

C.  keďže Európska rada sa na základe žiadosti írskej vlády dohodla na svojom zasadnutí 11. a 12. decembra 2008, že sa prijme rozhodnutie, ktoré umožní, aby mal po roku 2014 každý štát svojho zástupcu v Komisii,

D.  keďže na základe požiadavky jednomyseľnosti potrebnej na to, aby mohla Lisabonská zmluva vstúpiť do platnosti, od írskej vlády sa očakávalo, že nájde riešenie situácie, ktorá vznikla na základe rozhodnutia usporiadať referendum a jeho následného negatívneho výsledku,

E.  keďže hlavy štátov alebo predsedovia vlád sa na zasadnutí Európskej rady 19. júna 2009 uzniesli na prijatí rozhodnutia s cieľom poskytnúť írskym občanom potrebné právne záruky a reagovať tak na ich obavy týkajúce sa ustanovení Lisabonskej zmluvy o otázkach práva na život, rodiny, vzdelávania, zdaňovania, bezpečnosti a obrany a dohodli sa, že pri uzatváraní budúcej zmluvy o pristúpení a v súlade so svojimi príslušnými ústavnými požiadavkami začlenia ustanovenia tohto rozhodnutia do protokolu, ktorý sa priloží k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, ako objasnenie ustanovení Lisabonskej zmluvy vzhľadom na obavy Írov,

F.  keďže článok 1 návrhu protokolu, v ktorom sa uvádza, že žiadne ustanovenie Lisabonskej zmluvy nemá vplyv na rozsah pôsobnosti a uplatniteľnosti ochrany práva na život, ochrany rodiny a ochrany práv na vzdelávanie, ktorých uplatňovanie zaručuje írska ústava, sa týka oblastí, ktoré nie sú zahrnuté do právomoci Únie v zmysle článkov 4 a 5 Zmluvy o Európskej únii a článkov 2 až 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, alebo oblastí, v ktorých Únia hrá iba doplnkovú úlohu (článok 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie),

G.  keďže v článku 2 návrhu protokolu sa v súvislosti so zdaňovaním ustanovuje, aby „nijaká časť Lisabonskej zmluvy ani v jednom členskom štáte nijakým spôsobom nemenila rozsah či vykonávanie právomoci Európskej únie“, a nebráni sa v ňom ďalšiemu rozvoju posilnenej hospodárskej koordinácii v rámci Únie,

H.  keďže v článku 3 návrhu protokolu sa vysvetľujú ustanovenia Lisabonskej zmluvy o bezpečnosti a obrane (články 42 až 46 Zmluvy o Európskej únii), pričom sa jasne stanovuje, že spoločná politika Únie v oblasti bezpečnosti a obrany nemá vplyv na bezpečnostnú a obrannú politiku Írska, či na jeho povinnosti, a vysvetľuje sa , že toto zahŕňa povinnosť pomoci a podpory v zmysle článku 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii a povinnosť konať spoločne v duchu solidarity, ak sa členský štát stane obeťou ozbrojeného útoku na svojom území, v zmysle článku 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

I.  keďže je potrebné rešpektovať predošlé politické porozumenie medzi vládami a keďže obsah návrhu protokolu sa týka iba situácie Írska,

1.  súhlasí s rozhodnutím Európskej rady v prospech preskúmania navrhovaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k zmluvám;

2.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej rade, Rade, Komisii a národným parlamentom.