Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 16. februára 2012 - Štrasburg
Systémy ochrany vkladov ***I
 Usmernenia pre rozpočtový postup na rok 2013 – iné oddiely ako oddiel Komisia
 Viacročný plán pre západnú populáciu stavridy ostrobokej v Atlantickom oceáne a na ňu zameraný rybolov
 Prínos spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva k vytváraniu verejných statkov
 Nedávny politický vývoj v Maďarsku
 Situácia v Rusku
 Dohoda medzi EÚ a Marokom o recipročných liberalizačných opatreniach pre poľnohospodárske výrobky a výrobky rybného hospodárstva
 Dohoda medzi EÚ a Marokom o recipročných liberalizačných opatreniach pre poľnohospodárske výrobky a výrobky rybného hospodárstva ***
 Situácia v Sýrii
 19. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva
 Dostupnosť kníh pre nevidiacich
 Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu
 Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu ***
 Budúcnosť globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES)
 Trest smrti v Bielorusku, najmä prípad Dimitrija Konovaľova a Vladislava Kovaľova
 Najnovší vývoj v Egypte
 Trest smrti v Japonsku

Systémy ochrany vkladov ***I
PDF 849kWORD 464k
Uznesenie
Zjednotený text
Príloha
Príloha
Príloha
Príloha
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o systémoch ochrany vkladov (prepracované znenie) (COM(2010)0368 – C7-0177/2010 – 2010/0207(COD))
P7_TA(2012)0049A7-0225/2011

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2010)0368),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7–0177/2010),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhovanému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené v rámci protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality parlamentmi Dánska, dolnej a hornej komory parlamentu Nemecka, a švédskym parlamentom, v ktorých sa uvádza, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky zo 16. februára 2011(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 24. februára 2011 pre Výbor pre hospodárske a menové veci v súlade s článkom 87 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 87, 55 a 37 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre právne veci (A7–0225/2011),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty,

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Euróspkeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. februára 2012 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/.../EÚ o systémoch ochrany vkladov (prepracované znenie)

P7_TC1-COD(2010)0207


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  V smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov(5) sa majú vykonať podstatné zmeny. V záujme prehľadnosti by sa mala táto smernica prepracovať.

(2)  S cieľom uľahčiť začatie a vykonávanie činnosti úverových inštitúcií je potrebné odstrániť rozdiely medzi právnymi predpismi členských štátov, ktoré by mohli narúšať trhy, pokiaľ ide o pravidlá systémov ochrany vkladov, ktorým podliehajú tieto inštitúcie. [PDN 1]

(2a)   S cieľom zabrániť budúcim nárokom voči systémom ochrany vkladov by mal prevládať silný dôraz na preventívne opatrenia a dohľad, čím by sa zaistilo koordinované a transparentné hodnotenie podnikateľských modelov nových a existujúcich subjektov na základe spoločného prístupu dohodnutého medzi Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010(6)(EBA) a príslušnými orgánmi, čo by mohlo viesť k ďalším požiadavkám na dohľad, povinným zmenám podnikateľského modelu alebo dokonca k vylúčeniu úverových inštitúcií, ktoré prijímajú nezodpovedné miery rizika.[PDN 2]

(3)  Táto smernica predstavuje základný nástroj na vytvorenie vnútorného trhu v oblasti činnosti úverových inštitúcií z hľadiska slobody usadiť sa, ako aj slobody poskytovať finančné služby, pričom zvyšuje stabilitu bankového systému a ochranu vkladateľov. Vzhľadom na náklady pre celé hospodárstvo v prípade zlyhania úverových inštitúcií a negatívne následky pre finančnú stabilitu a dôveru vkladateľov by sa okrem samotného vyplácania náhrad vkladateľom mala zabezpečiť prostredníctvom systémov ochrany vkladov dostatočná pružnosť na vykonávanie preventívnych a podporných opatrení. Keďže v takomto prípade nesú náklady na systémov ochrany vkladov len pripojené úverové inštitúcie, existujú vhodné stimuly, aby sa problémy pripojených úverových inštitúcií rozpoznali už v skorom štádiu a hroziacim prípadom zlyhania ochrany sa bránilo primeranými opatreniami, ako napríklad povinnosťou reštrukturalizácie. Systémy ochrany vkladov, ktoré môžu pôsobiť aj preventívne, preto významne doplňujú konanie orgánov pre dohľad v ich neustálej činnosti dohľadu a v rámci riadenej likvidácie úverových inštitúcií. Podporné opatrenia systémov ochrany vkladov by však mali byť vždy viazané na podmienky a ich činnosť by mala byť vždy v súlade s právnymi predpismi o hospodárskej súťaži.[PDN 3]

(3a)   Vhodné podnety na účinné fungovanie systémov ochrany vkladov vznikajú najmä vtedy, keď je v najvyššej možnej miere zosúladená ich oblasť pôsobnosti s oblasťou, v ktorej vznikajú náklady zlyhania úverových inštitúcií. Na to, aby sa zohľadnila postupujúca integrácia na vnútornom trhu, malo by byť možné zlúčiť systémy ochrany vkladov rôznych členských štátov, alebo by sa mal zriadiť dobrovoľný samostatný cezhraničný systém. Jednou z podmienok schválenia príslušným orgánom by mala byť stabilita a vyvážené zloženie nových a existujúcich systémov ochrany vkladov. Musí sa zabrániť negatívnemu vplyvu na finančnú stabilitu, ako napríklad v prípade spojenia viacerých úverových inštitúcií s vysokým rizikom, ktoré by vo svojom systéme ochrany vkladov vykazovali len priemerné riziko, kým existujúcim systémom ochrany by sa odobrali príspevky.[PDN 4]

(4)  V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/14/ES z 11. marca 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov, pokiaľ ide o úroveň krytia a výplatnú lehotu(7), sa požaduje od Komisie, aby podľa potreby predložila návrhy na zmenu a doplnenie smernice 94/19/ES. Táto smernica sa dotýka harmonizácie mechanizmov financovania systémov ochrany vkladov, možných modelov zavedenia príspevkov založených na riziku, prínosov a nákladov možného zavedenia systému ochrany vkladov v celej Únii, vplyvu rozdielnych právnych predpisov v oblasti vzájomného započítania a protipohľadávok na efektívnosť systému a harmonizácie rozsahu pôsobnosti, pokiaľ ide o produkty a vkladateľov.

(5)  Smernica 94/19/ES vychádzala zo zásady minimálnej harmonizácie. Následkom toho saexistujú v súčasnosti v Únii zriadili rôzne systémy ochrany vkladov s veľmi odlišnými vlastnosťami., čo spôsobilo narušenie trhu, na ktorom pôsobia úverové inštitúcie, a obmedzenie výhod, ktoré prináša vnútorný trh vkladateľom.Stanovením spoločných požiadaviek na systémy ochrany vkladov, ktoré budú platiť v celej Únii a ktoré sa okrem iného budú týkať krytých vkladov, úrovne krytia, cieľovej úrovne, podmienok použitia prostriedkov a opatrení na náhrady, sa vkladateľom zaistí jednotná úroveň ochrany v celej Únii s rovnakou stabilitou systémov ochrany vkladov. Zároveň je uplatňovanie týchto spoločných požiadaviek pre systémy ochrany vkladov mimoriadne dôležité, aby sa odstránili narušenia trhu. Z tohto dôvodu napomáha smernica dokončeniu vnútorného trhu. [PDN 5]

(6)  Táto smernica by mala vytvoriť rovnaké podmienky pre úverové inštitúcie, umožniť vkladateľom ľahko pochopiť vlastnosti systémov ochrany vkladov a uľahčiťslúžiť na informovanie vkladateľov o krytých a nekrytých finančných produktoch a mala by zabezpečiť poskytnutie informácie o fungovaní systémov ochrany vkladov. Možnosť zabrániť zlyhaniu úverovej inštitúcie pomocou vhodných opatrení systémov ochrany vkladov by mala chrániť dôveru vo finančnú stabilitu a mala byť v záujme súkromných vkladateľov, zraniteľných spoločenstiev a najmä malých a stredných podnikov. Tým sa dá zabrániť väčšine negatívnych následkov zlyhania úverovej inštitúcie, ako napríklad náhlej strate bankového spojenia. V prípade aktivovania ochrany by táto smernica mala zabezpečiť rýchle vyplácanie vkladateľov zo strany zdravých a dôveryhodných systémov ochrany. vkladov v záujme finančnej stability. Preto by mala byť ochrana vkladov podľa možnosti čo najviac harmonizovaná a zjednodušená. [PDN 6]

(7)  V prípade zatvorenia insolventnej úverovej inštitúcie vkladatelia ktorejkoľvek pobočky umiestnenej v inom členskom štáte, než je ten, v ktorom má táto úverová inštitúcia svoje ústredie, musia byť chránení rovnakým systémom ochrany ako ostatní vkladatelia tejto inštitúcie.

(8)  V podstate táto smernica vyžaduje od každej úverovej inštitúcie pripojiť sa k systému ochrany vkladov. Členský štát povoľujúci pobočky úverovej inštitúcie, ktorá má ústredie v tretej krajine, ?by mal rozhodnúť, ako uplatniť túto smernicu na takéto pobočky, a mal by zohľadniť? nutnosť chrániť vkladateľov a udržiavať celistvosť finančného systému. Je podstatné, aby si vkladatelia v takých pobočkách boli vedomí úprav ochrany, ktoré sa ich týkajú.

(9)  Aj keď by v zásade všetky úverové inštitúcie mali byť členmi systému ochrany vkladov, malo by sa uznať, že existujú systémy, ktoré chránia samotnú úverovú inštitúciu (systémy inštitucionálneho zabezpečenia) a zaisťujú najmä jej likviditu a platobnú schopnosť. Takýmito systémami sa zaručuje ochrana vkladateľov nad rámec poskytovaný systémom ochrany vkladov. Ak sú takéto systémy oddelené od systémov ochrany vkladov, mala by sa ich dodatočná ochranná úloha zohľadniť pri určovaní príspevkov ich členov do systémov ochrany vkladov. Zosúladená úroveň krytia by nemala ovplyvňovať systémy na ochranu samotnej úverovej inštitúcie, pokiaľ nevyplácajú vkladateľov. Vkladatelia by si mali uplatňovať nároky voči všetkým systémom, a to najmä ak sa nemôže zaistiť ochrana zo strany systému vzájomných záruk. Preto by z pôsobnosti tejto smernice nemal byť vylúčený nijaký systém.[PDN 7]

(9a)   Každá úverová inštitúcia by preto mala byť súčasťou niektorého systému ochrany vkladov v zmysle tejto smernice, čím by sa zaručila vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov a rovnaké podmienky pre úverové inštitúcie a tiež by sa zabránilo regulačnej hospodárskej súťaži. Systémy ochrany vkladov by uvedenú ochranu mali zabezpečovať kedykoľvek.[PDN 8]

(9b)   Základnou úlohou systému ochrany vkladov je ochrana vkladateľov pred následkami insolventnosti úverovej inštitúcie. Systémy ochrany vkladov by túto ochranu mali zabezpečovať rôznymi spôsobmi. Na jednom póle oblasti pôsobnosti systémov ochrany vkladov by preto mali byť systémy s čistou funkciou odškodnenia („paybox“).[PDN 9]

(9c)   Systémy ochrany vkladov by však mali poskytovať viac ako len funkciu odškodnenia, mali by pripojeným inštitúciám uložiť povinnosť poskytovať obsiahle informácie a na ich základe vytvoriť systémy včasného varovania. Takýmto spôsobom je možné upraviť výšku príspevkov závisiacich od rizika v ranom štádiu a navrhnúť preventívne opatrenia proti rozpoznaným rizikám. V prípade hrozby problematickej situácie by sa systémy ochrany vkladov mali rozhodnúť pre podporné opatrenia alebo by svojimi prostriedkami mali mať možnosť podporiť riadenú likvidáciu problémových úverových inštitúcií, aby sa zabránilo nákladom na odškodnenie vkladateľov a ostatným negatívnym následkom v prípade zlyhania.[PDN 10]

(9d)   Na druhom póle oblasti pôsobnosti systémov ochrany vkladov by malo byť možné, aby fungovali vo forme systému inštitucionálneho zabezpečenia v zmysle článku 80 ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií(8). Systémy inštitucionálneho zabezpečenia chránia samotnú úverovú inštitúciu tým, že zaisťujú predovšetkým jej likviditu a platobnú schopnosť. Ak spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 80 ods. 8 smernice 2006/48/ES a v tejto smernici, mali by ich príslušné orgány uznať ako systémy ochrany vkladov. Tieto kritéria zabezpečujú predovšetkým to, aby bol v eventuálnom prípade náhrady stále k dispozícii dostatok prostriedkov, ako je to aj v ostatných systémoch ochrany vkladov.[PDN 11]

(10)  Systémy inštitucionálneho zabezpečenia sú vymedzené v článku 80 ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie)(9) a príslušné orgány ich môžu uznať ako systémy ochrany vkladov, ak spĺňajú všetky kritériá ustanovené v uvedenom článku a v tejto smernici.[PDN 12]

(11)  Počas nedávnej finančnej krízy nekoordinované zvyšovanie krytia úrovní v rámci Únie viedlo vkladateľov niektorých prípadoch k presunom peňazí do bánk v krajinách, v ktorých boli vyššie záruky. Takéto nekoordinované zvýšenie likvidity odčerpalo v obdobiach napätia likvidné prostriedky z bánk . V obdobiach stability môžu rôzne úrovne krytia viesť vkladateľov k tomu, že si namiesto najvhodnejšieho vkladového produktu radšej vyberú najvyššiu ochranu vkladov. Je možné, že takéto rôzne úrovne krytia narušia hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Preto je nevyhnutné zabezpečiť zosúladenú úroveň krytia vo všetkých uznaných systémoch ochrany vkladov, kdekoľvek sú v Únii umiestnené. Malo by však byť možné kryť určité vklady v súvislosti s osobnou situáciou vkladateľov na vyššej úrovni, ale iba na obmedzený čas. [PDN 13]

(11a)   Počas finančnej krízy sa ukázalo, že existujúce systémy ochrany vkladov nie sú schopné znášať všetky straty takým spôsobom, aby ochránili vkladateľov. Je preto nevyhnutné, aby dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov dosiahli určitú cieľovú úroveň a aby sa mohli vyberať mimoriadne príspevky. V prípade potreby by systémy ochrany vkladov mali mať primerané alternatívne finančné mechanizmy, ktoré im umožnia získať krátkodobé finančné prostriedky potrebné na uspokojenie nárokov uplatňovaných voči nim. [PDN 14]

(12)  Na všetkých vkladateľov by sa mala uplatňovať rovnaká úroveň krytiaVšetci vkladatelia by mali mať vo vzťahu k systémom ochrany vkladov v rámci úrovne krytia vymedzenej v tejto smernici rovnaký právny nárok bez ohľadu na to, či euro je alebo nie je menou členského štátubez ohľadu na to, či je banka členom systému, ktorý ochraňuje samotnú úverovú inštitúciu. Členské štáty, ktorých menou nie je euro, by však mali mať možnosť zaokrúhliť sumy, ktoré sú výsledkom prepočtu, bez toho, aby ohrozili rovnocennú ochranu vkladateľov. [PDN 15]

(13)  Na jednej strane úroveň krytia predpísaná v tejto smernici by nemala ponechať príliš veľkú časť vkladov bez ochrany v záujme ochrany spotrebiteľa, ako aj stability finančného systému, a na strane druhej by bolo treba brať do úvahy náklady na financovanie systémov ochrany vkladov. Preto by sa javilo primeraným stanoviť zosúladenú úroveň krytia na 100 000 EUR.

(14)  Táto smernica ponecháva sa princíp zosúladenej hranice radšej na vkladateľa než na vklad. Preto je vhodné brať do úvahy vklady uskutočnené vkladateľmi, ktorí buď nie sú uvedení ako držitelia účtu, alebo nie sú jedinými držiteľmi.;Táto hranica by mala byť preto použitá pre každého identifikovateľného vkladateľa. Princíp uplatnenia hranice na každého identifikovateľného vkladateľa sa nemal uplatňovať na podniky spoločného investovania, ktoré sú predmetom zvláštnych ochranných zásad, ktoré neplatia pre uvedené vklady.

(15)  Členským štátom by sa vo všeobecnosti nemalo brániť v tom, aby si zriadili systémy na ochranu dôchodkov, ktoré by mali pôsobiť oddelene od systémovČlenské štáty by ďalej mali zabezpečiť, aby boli vklady vyplývajúce z určitých transakcií počas stanoveného časového obdobia úplne kryté systémami ochrany vkladov. Členským štátom by sa nemalo brániť v tom, aby chránili určité vklady zo sociálnych dôvodov alebo vo vzťahu k transakciám s nehnuteľnosťami na súkromné účely bývania.Medzi takéto vklady patria aj vklady v súvislosti s nadobudnutím alebo predajom nehnuteľností na súkromné účely bývani, vklady, ktoré sú chránené z určitých sociálnych dôvodov, ktoré sú vymedzené vo vnútroštátnych právnych predpisoch a pre tie, ktoré súvisia s dôležitými udalosťami v živote, ako je pôrod, svadba, rozvod a najmä opatera v starobe, alebo s vyplatením určitého plnenia poistného alebo odškodného. Vo všetkých prípadoch by sa mali dodržiavať pravidlá štátnej pomoci. [PDN 16]

(16)  Je nevyhnutné zosúladiť metódy financovania systémov ochrany vkladov alebo samotných úverových inštitúcií. Na jednej strane tým, že náklady financovania takýchto systémov ochrany vkladov by mali znášať predovšetkýmv zásade samotné úverové inštitúcie a na strane druhej, že finančný objem takýchto systémov ochrany vkladov by mal byť úmerný k ich finančným záväzkom. S cieľom zaistiť, aby vkladateliasystémy ochrany vkladov vo všetkých členských štátoch mali podobne vysokú úroveň ochrany a aby si systémy ochrany vkladov navzájom poskytovali finančné prostriedky len vtedy, ak príslušný systém ochrany vkladov vynaložil významné finančné úsilie, malo by sa financovanie systémov ochrany vkladov zosúladiť na vysokej úrovni.  Tým by sa však nemala ohroziť stabilita bankového systému v danom členskom štátestability, mala by sa pre všetky systémy ochrany vkladov určiť jednotná cieľová úroveň ex-ante vybavenia finančnými prostriedkami. [PDN 17]

(17)  S cieľom obmedziť ochranu vkladov v rozsahu potrebnom na zaistenie právnej jasnosti a transparentnosti pre vkladateľov a vyhnúť sa presunu investičných rizík na systémy ochrany vkladov by sa niektoré finančné produkty investičnej povahy mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti krytia, a to najmä tie, ktoré nie sú splatné za nominálnu hodnotu a tie, ktoré sú napísané na doručiteľa nie na meno. [PDN 37]

(18)  Niektorí vkladatelia by nemali byť oprávnení na ochranu vkladov, najmä verejné orgány alebo iné finančné inštitúcie. Ich obmedzený počet v porovnaní so všetkými ostatnými vkladateľmi minimalizuje vplyv na finančnú stabilitu v prípade zlyhania banky. Orgány majú takisto oveľa ľahší prístup k úverom ako občania. Členské štáty by však mali zabezpečiť, aby boli kryté aj vklady zraniteľných spoločenstiev. Nefinančné spoločnosti by mali byť v zásade kryté, a to bez ohľadu na ich veľkosť. [PDN 18]

(19)  Vkladatelia, ktorých aktivity zahŕňajú pranie špinavých peňazí ako je vymedzené v článku 1 ods. 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu(10) by mali byť vylúčení z platieb zo systémov ochrany vkladov.

(20)  Náklady úverovej inštitúcie spojené s účasťou v systéme ochrany nie sú porovnateľné s nákladmi, ktoré by mohli vyplynúť z hromadného výberu bankových vkladov nielen z tých úverových inštitúcií, ktoré majú ťažkosti, ale aj zo zdravých inštitúcií, v dôsledku straty dôvery vkladateľov vo funkčnosť bankového systému.

(21)  Je nevyhnutné, aby dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov dosiahli určitú cieľovú úroveň a aby sa mohli vyberať mimoriadne príspevky. V prípade potreby by systémy ochrany vkladov mali mať primerané alternatívne finančné mechanizmy, ktoré im umožnia získať krátkodobé finančné prostriedky potrebné na uspokojenie nárokov uplatňovaných voči nim.

(22)  Finančné prostriedky systémov ochrany vkladov by sa mali používať predovšetkým na vyplácanie vkladateľov. Mohli by sa však takisto použiť na financovanie prevodu vkladov do inej úverovej inštitúcie za predpokladu, žeSystémy ochrany vkladov by mali mať k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na vyplácanie vkladateľov v prípade zlyhania úverovej inštitúcie. V mnohých prípadoch sa však uplatňujú také podporné opatrenia zabraňujúce zlyhaniu úverovej inštitúcie, ktoré sú z hľadiska ochrany vkladov účinnejšie ako vyplácanie vkladateľov. Pomocou týchto opatrení je takisto možné zabrániť ďalším nákladom a negatívnym následkom na finančnú stabilitu a posilniť dôveru vkladateľov. Mala by preto existovať možnosť použiť prostriedky systémov ochrany vkladov aj na podporné opatrenia. Podporné opatrenia by mali byť vždy spojené s podmienkami uloženými podporovanej inštitúcii. Mala by však takisto existovať možnosť použiť uvedené opatrenia v súvislosti s riadenou likvidáciou úverovej inštitúcie za predpokladu, že výsledkom je najlacnejšia alternatíva pre systém ochrany vkladov. Náklady, ktoré znáša systém ochrany vkladov, neprekročiaby preto nemali prekročiť sumu krytých vkladov v príslušnej úverovej inštitúcii. Mohli by sa takisto do určitej miery, ako sa vymedzuje v tejto smernici, použiť na financovanie prevencie proti zlyhaniu bánk. Takéto opatrenia by mali byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Tým nie jeUvedenými možnosťami konania systémov ochrany vkladov by nemala byť dotknutá budúca politika Komisie týkajúca sa zriadenia vnútroštátnych fondov na riešenie problémov bánk. [PDN 19]

(22a)   Prostriedky zo systémov ochrany vkladov by malo byť možné použiť na financovanie kontinuity vedenia účtov v rámci podielu krytých vkladov inštitúcie.[PDN 20]

(23)  V tabuľke 1 bode 14 prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti spoločností a úverových inštitúcií (prepracované znenie)(11) sa prideľuje stupeň rizika určitým položkám aktív. Uvedená tabuľka by sa mala zohľadňovať s cieľom zaistiť, aby systémy ochrany vkladov investovali iba do nízkorizikových aktív.

(24)  V príspevkoch do systémov ochrany vkladov by sa mal zohľadňovať stupeň rizika, ktorému sú vystavení ich členovia. To by malo umožniť zohľadnenie rizikových profilov jednotlivých bánk vrátane ich rôznych podnikateľských modelov, viesť k spravodlivému vypočítaniu príspevkov a poskytnúť motiváciu k menej rizikovému podnikateľskému modelu. Na tento účel by sa mala ustanoviť štandardná metóda na určenie a výpočet príspevkov založených na riziku do systémov ochrany vkladov. Vyvinutím súboru kľúčových ukazovateľov povinných pre všetky členské štáty a ďalšieho súboru nepovinných doplnkových ukazovateľov by sa postupne zaviedla harmonizácia. Charakter rizík, ktoré podstupujú pripojené úverové inštitúcie, sa však môže líšiť podľa podmienok na trhu a podnikateľských aktivít úverových inštitúcií. Má preto význam umožniť popri štandardnej metóde aj používanie vlastných alternatívnych metód založených na riziku za predpokladu, že uvedené alternatívne metódy založené na riziku budú spĺňať usmernenia, ktoré vypracuje EBA po konzultácii s Európskym fórom poisťovateľov vkladov (European Forum of Deposit Insurers, EFDI). Takéto alternatívne metódy zohľadnia rizikové profily jednotlivých bánk, povedie k presnejšiemu vypočítaniu príspevkov, ktoré budú prispôsobené podmienkam na trhu v členských štátoch, a poskytne motiváciu k menej rizikovému podnikateľskému modelu. Na to, aby sa zohľadnili odvetvia upravené vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sú vystavené oveľa menšiemu riziku, by sa mali stanoviť príslušné zníženia odvádzaných príspevkov.[PDN 21]

(24a)   Ziskovosť sa v niektorých prípadoch použila ako ukazovateľ zmierňujúci riziko v prípade rizikových prémií. To však nezohľadňuje podnikateľský model vzájomných fondov, ktorých zámerom nie je maximalizácia zisku. Túžba zvyšovania zisku navyše môže viesť k zvrátenému podnecovaniu k prijímaniu rizikovejších stratégií. Zohľadňovať by sa mal holistický pohľad na spoľahlivosť podnikateľského modelu. [PDN 22]

(25)  Ochrana vkladu je podstatným prvkom v dotvorení vnútorného trhu a nevyhnutným doplnkom systému dohľadu nad úverovými inštitúciami z dôvodu solidarity, ktorá sa vytvára medzi všetkými inštitúciami na danom finančnom trhu v prípade zlyhania ktorejkoľvek z nich. Preto by sa v prípade potreby mali umožniť vzájomné pôžičky medzi systémami ochrany vkladov.

(26)  Lehota na vyplatenie v trvaní najviac šesť týždňov od 31. decembra 2010 odporuje potrebe zachovávať dôveru vkladateľov a nespĺňa ich potreby. Lehota na vyplatenie by sa preto mala skrátiť na obdobie jedného týždňapiatich pracovných dní, nie však menej ako týždeň. [PDN 23 a 150/rev]

(26a)   Často však neexistujú postupy potrebné na dodržanie krátkej lehoty na náhradu. Ak ale budú vkladatelia naďalej uisťovaní, že lehota na náhradu je krátka, a v prípade zlyhania úverovej inštitúcie sa lehota nedodrží, mohlo by to natrvalo poškodiť dôveru vkladateľov, a tým narušiť stabilizujúci účinok a účel systémov ochrany vkladov. Členské štáty by preto mali mať do 31. decembra 2016 možnosť stanoviť lehotu na náhradu v trvaní 20 pracovných dní, ak príslušné orgány zistia, že skrátená lehota na náhradu je nerealizovateľná. V takom prípade by sa do 31. decembra 2016 mali vypracovať a vyskúšať postupy potrebné pre lehotu na náhradu v trvaní piatich pracovných dní. S cieľom zabezpečiť, aby sa vkladatelia v prípade zlyhania ich úverovej inštitúcie počas prechodného obdobia do 31. decembra 2016 nedostali do finančnej núdze, mali by mať vkladatelia možnosť, aby im príslušný systém ochrany vkladov do piatich pracovných dní, nie však v lehote kratšej ako týždeň, vyplatil do 5 000 EUR z ich vkladu, ktorý má nárok na náhradu.[PDN 24 a 150/rev]

(27)  Systémy ochrany vkladov v členských štátoch, v ktorých si úverová inštitúcia zriadila pobočky alebo kde priamo poskytuje služby, by mali informovať a vyplácať vkladateľov v mene systému ochrany vkladov v členskom štáte, v ktorom bola povolená úverová inštitúcia. Systémy ochrany vkladov, ktorých sa to môže týkať, by na uľahčenie ich úloh mali v predstihu uzatvárať dohody.

(28)  Informácie sú podstatným prvkom ochrany vkladateľa. Vkladatelia by preto o svojom krytí a zodpovednom systéme ochrany vkladov mali byť informovaní na svojich výpisoch z účtu a vkladatelia, ktorí sa chystajú vklad urobiť, by mali byť informovaní prostredníctvom štandardizovaného informačného formulára, ktorý podpíšu. Obsah takýchto informácií by mal byť totožný pre všetkých vkladateľov a vkladateľov, ktorí sa chystajú vklad urobiť. Neregulované odvolávanie sa na výšku a rozsah systémov ochrany vkladov v reklame by mohlo ovplyvniť stabilitu bankového systému alebo dôveru vkladateľov. Preto by sa odkazy na systémy ochrany vkladov v reklamách mali obmedziť na krátke vyhlásenie. Systémy, ktoré chránia samotnú úverovú inštitúciu, by mali jasne informovať vkladateľov o svojej funkciiich právnom nároku v rámci úrovne krytia vymedzenej v tejto smernici a o svojom spôsobe fungovania bez toho, aby sľubovali neobmedzenú ochranu vkladov. [PDN 25]

(29)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(12) sa uplatňuje pri spracovaní osobných údajov vykonávanom na základe tejto smernice.

(30)  Je možné, že táto smernica nepovedie k zodpovednosti členských štátov alebo ich príslušných orgánov vzhľadom na vkladateľov, ak zabezpečili, že jeden alebo viac systémov ochrany vkladov alebo samotné úverové inštitúcie a zaručujúcich odškodnenie alebo ochranu vkladateľov za podmienok predpísaných v tejto smernici, bude zavedených a oficiálne uznaných.

(31)  Komisia vo svojom návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo z 23. septembra 2009(13) predložila legislatívny návrh na vytvorenie európskeho systému orgánov pre finančný dohľad a poskytla podrobnosti o štruktúre takéhoto nového rámca dohľadu vrátane vytvorenia Európskeho orgánu pre bankovníctvo.

(32)  Pri rešpektovaní dohľadu nad systémami ochrany vkladov vykonávaného členskými štátmi by mal EBA prispieť k dosiahnutiu cieľa, ktorý sleduje uľahčenie začatia a výkonu činnosti úverových inštitúcií pri súčasnom zaistení efektívnej ochrany vkladateľov. Na tento účel by mal Európsky orgán pre bankovníctvo potvrdiť, že podmienky poskytovania pôžičiek medzi systémami ochrany vkladov ustanovené v tejto smernici sú splnené, a uviesť v rámci prísnych hraníc stanovených touto smernicou sumy, ktoré bude požičiavať každý systém, počiatočnú úrokovú sadzbu, ako aj trvanie pôžičky.a minimalizácie rizika pre daňových poplatníkov. V tejto súvislosti by mal EBA takisto zhromažďovať informácie o systémoch ochrany vkladov, a najmä o sume vkladov, ktoré kryjú, pričom tieto údaje musia potvrdiť príslušné orgány. Mal by informovať ostatné systémy ochrany vkladov o ich povinnosti poskytnúť pôžičku.[PDN 26]

(33)  Na zaistenie rovnakých podmienok a primeranej ochrany vkladateľov v rámci Európy je potrebné zaviesť efektívny nástroj na zriadenie zosúladených technických noriem v oblasti finančných služieb. Takéto normy by sa mali vypracovať s cieľom štandardizovať výpočet príspevkov založených na riziku.[PDN 27]

(34)  Na zaistenie efektívneho a účinného fungovania systémov ochrany vkladov a na vyvážené posúdenie ich pozícií v rôznych členských štátoch by mal byť EBA schopný riešiť ich vzájomné spory so záväzným účinkom.

(34a)   Európsky parlament vo svojom uznesení zo 7. júla 2010 s odporúčaniami pre Komisiu o cezhraničnom krízovom riadení v bankovom sektore zdôraznil potrebu európskeho mechanizmu na riešenie bankových kríz. Zriadením takéhoto mechanizmu na riešenie kríz v bankovom sektore by nemala byť dotknutá ochrana vkladateľov prostredníctvom systému ochrany vkladov.[PDN 28]

(35)  V súvislosti s článkom 5 ods. 5 byS cieľom prispôsobiť úroveň krytia stanovenú v tejto smernici pre úhrnné vklady jedného vkladateľa podľa inflácie v Únii na základe zmien indexu spotrebiteľských cien by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.[PDN 29]

(35a)   Komisia by ďalej mala mať právomoc prijímať návrh regulačných technických noriem EBA na ustanovenie vymedzenia pojmov a štandardných metód na výpočet príspevkov založených na riziku úverových inštitúcií do systémov ochrany vkladov, ktoré sú opísané v tejto smernici, v súlade s  článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. EBA by mal vypracovať príslušné návrhy regulačných technických noriem a predložiť ich Komisii na schválenie do 31. decembra 2012.[PDN 30]

(36)  V súlade so zásadou subsidiarity ustanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii sa ciele opatrenia, ktoré sa má prijať, konkrétne harmonizácia pravidiel týkajúcich sa fungovania systémov ochrany vkladov, môžu dosiahnuť iba na úrovni Únie. V súlade so zásadou proporcionality ustanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(37)  Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátnych právnych predpisov by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(38)  Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v prílohe IV do vnútroštátneho práva,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet a rozsah pôsobnosti

1.  Touto smernicou sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa fungovania európskeho systému vnútroštátnych systémov ochrany vkladov s cieľom vytvoriť určitú spoločnú bezpečnostnú sieť, ktorá zabezpečí vysokú úroveň ochrany vkladateľov v Únii. [PDN 31]

2.  Táto smernica sa uplatňuje na všetky systémy ochrany vkladov na štatutárom alebo zmluvnom základe a nauznané podľa článku 3 ods. 1 a na k nim pripojené úverové inštitúcie. Systémy ochrany vkladov môžu byť vytvorené na štatutárnom alebo zmluvnom základe a môžu byť vytvorené ako systémy inštitucionálneho zabezpečenia uznané ako systémy ochrany vkladovv zmysle článku 80 ods. 8 smernice 2006/48/ES. [PDN 32]

3.  Systémy inštitucionálneho zabezpečenia vymedzené v článku 80 ods. 8 smernice 2006/48/ES môžu byť príslušnými orgánmi uznané ako systémy ochrany vkladov. ak spĺňajú všetky kritériá ustanovené v uvedenom článku a v tejto smernici.[PDN 33]

4.  Na účely tejto smernice podliehajú systémy inštitucionálnej ochrany, ktoré nie sú uznané podľa odseku 3 a ktoré neručia za vklady, nepodliehajú tejto smernici s výnimkou druhéhopodľa článku 3 ods. 1 iba druhému pododseku článku 14 ods. 5 posledného, článku 14 ods. 6a a odseku 9 prílohy III. [PDN 34]

4a.   V prípade, že sa zriadi európsky fond na riešenie kríz v bankovom sektore, Komisia v spolupráci s EBA zabezpečí, že úroveň ochrany vkladateľov zostane naďalej vysoká.[PDN 35]

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.  Na účely tejto smernice:

  a) „vklad“ je:
   i) aktívny zostatok, ktorý vznikne z peňažných prostriedkov ponechaných na účte alebo z dočasných úložiek vyplývajúcich z bežných bankových činností vrátane termínovaných vkladov, úsporných vkladov a registrovaných vkladov, ktoré musí úverová inštitúcia splatiť v zmysle platných zákonných a zmluvných podmienok, alebo
   ii) každá pohľadávka potvrdená listinou vydanou úverovou inštitúciou. [PDN 36]

Podiely v stavebných spoločnostiach Spojeného kráľovstva a Írska okrem podielov kapitálového charakteru v zmysle článku 2 sa považujú za vklady.

   jeho existenciu môže potvrdiť iba iné osvedčenie ako výpis z účtuak je napísaný na doručiteľa nie na meno; [PDN 37]
   ak jeho istina nie je splatná v nominálnej hodnote;
   ak jeho istina je splatná v nominálnej hodnote iba na základe osobitnej záruky alebo dohody poskytnutej úverovou inštitúciou alebo treťou stranou;
   b) „oprávnený vklad“ je vklad, ktorý nie je vylúčený zo systému ochrany podľa článku 4;
   c) „krytý vklad“ je tá časť oprávneného vkladu, ktorá neprekračuje úroveň krytia uvedenú v článku 5;
   ca) 'vkladateľ' je osoba, ktorá je držiteľom alebo v prípade spoločného účtu spoludržiteľom vkladu;[PDN 38]
   d) „spoločný účet“ je účet otvorený na mená dvoch alebo viacerých osôb, alebo s ktorým majú právo nakladať dve alebo viaceré osoby proti podpisu jednej alebo viacerých z týchto osôb;
  e) „nedostupný vklad“ je vklad, ktorý je v zmysle zákonných a zmluvných podmienok, ktoré sa naň vzťahujú, splatný a má byť vyplatený, ale úverová inštitúcia ho ešte nevyplatila, pričom buď:
   i) príslušné oprávnené orgány rozhodli, na základe informácií, ktoré majú k dispozícii v danom čase, že z ich pohľadu úverová inštitúcia, ktorej sa to týka, nie je schopná z dôvodov, ktoré priamo súvisia s jej finančnou situáciou, splatiť vklad a ani nemá predpoklady, aby tak mohla urobiť neskôr. [PDN 39]

Príslušné orgány urobia takéto rozhodnutie v čo najskoršom možnom termíne, a v žiadnom prípade nie neskôr ako päť pracovných dní po tom, čo sa po prvýkrát presvedčia, že úverová inštitúcia nevyplatila vklady, ktoré sú splatné, alebo

   ii) ak nedošlo k rozhodnutiu podľa bodu i), súd vydal z dôvodov, ktoré priamo súvisia s finančnou situáciou úverovej inštitúcie, rozhodnutie, ktoré spôsobilo pozastavenie schopnosti vkladateľov uplatňovať nároky voči nej;

f-a) 'preventívne a podporné opatrenia' sú opatrenia, ktoré prostredníctvom systémov ochrany vkladov slúžia na zabránenie zlyhaniu pripojených úverových inštitúcií vrátane:

   f) „úverová inštitúcia“ je podnik v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2006/48/ES;
   i) overovania hospodárskej situácie a úrovne rizika pripojených úverových inštitúcií alebo v prípade, ak sa takáto inštitúcia zriaďuje, overovania základných plánov a informačných práv, pokiaľ ide o podstatné zmeny vlastníctva a kontrolného vplyvu;
   ii) uloženia povinnosti pripojeným úverovým inštitúciám poskytovať informácie o hospodárskej situácii a úrovni rizika a tiež o situácii a plánovaných zmenách podnikateľského modelu;
   iii) uloženia povinnosti obmedziť objem chránených vkladov alebo úplne alebo čiastočne obmedziť určité obchodné činnosti, pokiaľ na základe auditu alebo na základe iných skutočností existujú informácie, ktoré vedú k domnienke, že existuje pravdepodobné alebo akútne riziko aktivácie systému ochrany vkladov;
   iv) vyberania príspevkov podľa individuálnej úrovne rizika inštitúcie;
   v) dohody o výmene informácií s príslušnými orgánmi vrátane dôverných informácií;
   vi) poskytnutia záruk, pôžičiek a  rôznych druhov pomoci na zvýšenie likvidity a kapitálu vrátane splnenia nárokov tretích subjektov;[PDN 149/rev]
  fa) „opatrenia týkajúce sa riadenej likvidácie úverových inštitúcií“ sú opatrenia zamerané na predídenie potrebe využiť systém na ochranu vkladov vrátane:
   i) poskytnutie pomoci pri kúpe úverovej inštitúcie, ktorá sa dostala do problematickej situácie;
   ii) prevod vkladov a príslušného majetku vrátane obchodných úsekov na preberajúcu úverovú inštitúciu;
   iii) nútené zlúčenie s inými úverovými inštitúciami;
   iv) riadená likvidácia s účasťou systému ochrany vkladov;[PDN 40]
   g) „pobočka“ je pobočka v zmysle článku 4 ods. 3 smernice 2006/48/ES;
   h) „cieľová úroveň“ je 1,5 % oprávnenýchkrytých vkladov, za krytie ktorýchktoré je zodpovedný systém ochrany vkladov; [PDN 41]
   i) „dostupné finančné prostriedky“ sú peňažné prostriedky, vklady a nízkorizikové aktíva so zostatkovým obdobím do konečnej splatnosti 24 mesiacov alebo menej, ktoré môžu byť uhradené v lehote, ktorá neprekročí hranicu ustanovenú v článku 7 ods. 1 a až 10 % založených aktív; [PDN 42]   ia) 'založené aktíva' sú platobné záväzky, ktoré sú riadne zaručené vysokokvalitným zabezpečením a podliehajú týmto podmienkam:
   i) zabezpečenie tvoria nízkorizikové aktíva bez ťarchy v podobe práv tretích strán, ktoré sú voľne k dispozícii systému ochrany vkladov a sú určené na výlučné použitie v rámci tohto systému, ktorý má neodvolateľné právo požiadať o tieto platby,
   ii) úverová inštitúcia má nárok na výnos z aktív založených danou úverovou inštitúciou ako zabezpečenie,
   iii) zabezpečenie podlieha pravidelnej analýze oceňovania aktív aktuálnou trhovou cenou, pričom úverové inštitúcie zabezpečia, že takéto ocenenie zabezpečenia bude minimálne rovnaké ako príspevok danej úverovej inštitúcie do systému; ako aj
   iv) na ocenenie základných aktív sa použijú príslušné „zrážky z ocenenia“, pričom systém ochrany vkladov vyžaduje, aby sa trhová hodnota základných aktív upravených o zrážky v priebehu času udržiavala;[PDN 43]
   j) „nízkorizikové aktíva“ sú položky aktív, ktoré patria do jednej z kategórií uvedených v prvej a druhej kategórii v tabuľke 1 bode 14 prílohy I k smernici 2006/49/ES, ale s vylúčením iných kvalifikovaných položiek uvedených v bode 15 uvedenej prílohy;

k)  „domovský členský štát“ je domovský členský štát v zmysle článku 4 ods. 7 smernice 2006/48/ES;

l)  „hostiteľský členský štát“ je hostiteľský členský štát v zmysle článku 4 ods. 8 smernice 2006/48/ES;

   m) „príslušné orgány“ sú príslušné orgány v zmysle článku 4 ods. 4 smernice 2006/48/ES.

2.  Keď táto smernica odkazuje na nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, orgány, ktoré spravujú systémy ochrany vkladov, sa na účel uvedeného nariadenia považujú za príslušné orgány podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 3

Členstvo a dohľad

1.  Každý členský štát zabezpečí, aby na jeho území bol zavedený a oficiálne uznaný jeden alebo viac systémov ochrany vkladov.

Nevylučuje sa tým fúziamožnosť, aby členské štáty zriadili cezhraničné systémy ochrany vkladov alebo aby uskutočnili fúziu systémov rôznych členských štátov. Schválenie takéhoto cezhraničného alebo fúzovaného systému ochrany vkladov sa získava od príslušných orgánov v spolupráci s EBA.[PDN 44]

Pri rozhodovaní, či by mali byť systémy ochrany vkladov oficiálne uznané, venuje príslušný orgán pozornosť predovšetkým stabilite systému ochrany vkladov a zabezpečí, aby jeho členstvo bolo v rovnováhe.[PDN 45]

Žiadna úverová inštitúcia neprijíma vklady, ak nie je členom takéhoto systému.

2.  Ak úverová inštitúcia nesplní svoje povinnosti člena systému ochrany vkladov, príslušné orgány, ktoré jej vydali oprávnenie, budú o tom okamžite upovedomené a v spolupráci so systémom ochrany urobiavkladov bezodkladne prijmú všetky vhodné opatrenia vrátane uloženia sankcií, aby tým zabezpečili, že táto úverová inštitúcia splní svoje povinnosti. [PDN 46]

3.  Ak tieto opatrenia neuspejú pri zabezpečovaní nápravy zo strany úverovej inštitúcie, tento systém môže v prípadoch, keď štátne právo dovoľuje vylúčiť člena s výslovným súhlasom príslušných orgánov, vydať upozornenie o svojom zámere pozbaviť úverovú inštitúciu členstva v systéme ochrany vkladov v lehote najmenej  jedného  mesiaca. Vklady uskutočnené pred uplynutím výpovednej lehoty budú naďalej kryté týmto systémom. Ak do uplynutia lehoty na upozornenie úverová inštitúcia nesplní svoje povinnosti, systém ochrany vkladov prikročí k vylúčeniu.

4.  Vklady držané po odňatí povolenia úverovej inštitúcii oprávnenej podľa článku 6 smernice 2006/48/ES sú naďalej kryté systémom ochrany vkladov.

5.  Pokiaľ ide o dodržiavanie tejto smernice, všetky systémy ochrany vkladov uvedené v článku 1 sú pod stálym dohľadom príslušných orgánov v súlade s pravidlami existujúcimi v rámci európskeho systému orgánov pre finančný dohľad. [PDN 47]

EBA vykonáva dohľad nad cezhraničnými systémami ochrany vkladov spolupráci s kolégiom, ktoré sa skladá zo zástupcov príslušných orgánov jednotlivých krajín, v ktorých majú pripojené úverové inštitúcie sídlo.[PDN 48]

6.  Členské štáty zabezpečia, aby postupy používané metódy ochrany vkladov zodpovedali ustanoveniam článku 11 ods. 3 alebo usmerneniam vypracovaným EBA podľa článku 11 ods. 5, aby systémy ochrany vkladov vykonávali pravidelné testovania svojich systémov a , aby boli bezodkladne informované v prípade, že príslušné orgány zistia v úverovej inštitúcii problémy, ktoré pravdepodobne môžu viesť k použitiu systémov ochrany vkladov. EBA koordinuje opatrenia členských štátov.[PDN 49]

Takéto testy sa budú vykonávať aspoň každé tri rokykaždý rok alebo aj častejšie, keď si to vyžiadajú okolnosti. Prvý test sa vykoná do 31. decembra 2013. [PDN 50]

EBA postupuje Európskemu výboru pre systémové riziká (ESRB) zriadenému podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká(14) buď automaticky, alebo na základe jeho žiadosti, informácie týkajúce sa systému ochrany vkladov, ktoré sú potrebné na analýzu systémového rizika.[PDN 51]

EBA vykonáva pravidelnénajmenej každých päť rokov partnerské preskúmanie v tomto ohľade, a to na základe článku 15 [nariadenia EBA]článku 30 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Rozsah takéhoto partnerského preskúmania obsahuje postupy podnikového riadenia podľa odseku 7a. Podľa článku 56článku 70 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 sú systémy ochrany vkladov pri výmene informácií s EBA viazané povinnosťou mlčanlivosti.

EBA má právomoc preskúmať odolnosť systémov ochrany vkladov proti záťaži, a to ročne podľa rôznych scenárov vopred definovaných bodov zlomu na základe aktualizovaných hodnôt, aby zistil, či by bolo vhodné upraviť aktuálny model výpočtu a cieľovú úroveň. Stresový test je v tejto súvislosti založený na scenári s nízkym vplyvom, scenári so stredným vplyvom a scenári s vysokým vplyvom. [PDN 52]

7.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov kedykoľvek a na svoju žiadosť dostali od svojich členov všetky informácie potrebné na prípravu vyplatenia náhrad vkladateľom vrátane označenia podľa článku 4 ods. 2. Informácie potrebné na vykonávanie stresových testov sa predkladajú systémom ochrany vkladov nepretržite. Tieto informácie sú anonymné. Získané informácie sa môžu použiť iba na vykonanie stresových testov, na analýzu historického vývoja odolnosti systémov ochrany vkladov alebo na prípravu náhrad a uchovávajú sa iba na čas potrebný na tieto účelyako dôverné informácie.[PDN 53]

7a.  Členské štáty zabezpečia, že v rámci ich systémov ochrany vkladov budú zavedené spoľahlivé postupy podnikového riadenia a najmä, že:

   a) v ich správnych radách je minimálne jeden člen, ktorý nemá výkonné právomoci, a  existujú v nich otvorené a transparentné postupy vymenúvania členov;
   b) vypracúvajú výročné správy o svojich činnostiach.[PDN 54]

Článok 4

Oprávnenosť vkladov

1.  Z náhrad prostredníctvom systémov ochrany vkladov sa vylučujú tieto vklady a listiny:

   a) podľa článku 6 ods. 3 vklady uskutočnené inými úverovými inštitúciami v ich vlastnom mene a na ich vlastný účet;
   b) všetky listiny, ktoré by patrili pod vymedzenie pojmu „vlastné finančné zdroje“ v zmysle článku 57 smernice 2006/48/ES;
   c) vklady, ktoré vznikli z transakcií, v súvislosti s ktorými bol vynesený výrok o vine obžalovaných z prania špinavých peňazí v zmysle článku 1  písm. c) smernice Rady 91/308/EHSčlánku 1 ods. 2 smernice . 2005/60/ES; [PDN 55]
   ca) vklady, pri ktorých sa vkladateľ a úverová inštitúcia zmluvne dohodli, že vklad sa použije na zníženie konkrétnych záväzkov vkladateľa voči úverovej inštitúcií alebo inej strane za predpokladu, že na základe práva alebo zmluvných dohôd sumu vkladu môže vkladateľ započítať alebo sa automaticky započíta voči takýmto záväzkom za okolností, keď by sa vklad inak stal nedostupným;[PDN 56]
   d) vklady finančných inštitúcií podľa vymedzenia v článku 4 ods. 5 smernice 2006/48/ES;
   e) vklady investičných investičných spoločností podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bodu 1) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi(15);
   f) vklady, ktorých držiteľ nebol nikdybol identifikovaný v súlade s článkom 8 ods. 1 smernice 2005/60/ES, keď prestanú byť dostupnév čase aktivácie, počas splatenia a po splatení chránených vkladov; [PDN 57]
   g) vklady poisťovní;
   h) vklady podnikov kolektívneho investovania;
   i) vklady dôchodkových fondov s výnimkou tých, ktoré sú vedené v systémoch osobného dôchodkového zabezpečenia alebo v systémoch dôchodkového zabezpečenia zamestnancov v prípade zamestnávateľa, ktorý nie je veľkou spoločnosťou; [PDN 58]
   j) vklady štátu a ústredných orgánov štátnej správy a tiež regionálnej a miestnej správy; [PDN 59]
   k) dlhopisy vydané úverovou inštitúciou a záväzky vyplývajúce z vlastných akceptácií zmeniek a vlastných vystavených zmeniek.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie označovali vklady uvedené v odseku 1 spôsobom, ktorý umožňuje okamžitú identifikáciu takýchto vkladov.

2a.  Členské štáty však zabezpečia, že vklady miestnych orgánov sú oprávnené na vyplácanie zo systému ochrany vkladov za predpokladu, že je splnená niektorá z týchto podmienok:

   a) zvyčajne nezamestnávajú profesionálneho pokladníka; alebo
   b) strata vkladov by výrazne narušila pokračujúce poskytovanie služieb miestnej správy. [PDN 60]

Článok 5

Úroveň krytia

1.  Členské štáty zabezpečia, že úhrnné vklady každého vkladateľa sú kryté do výšky 100 000 EUR v prípade, že sa vklady stanú nedostupnými.

1a.   Členské štáty takisto zabezpečia, aby boli v plnom rozsahu chránené tieto vklady:

   a) vklady, ktoré vyplývajú z transakcií s nehnuteľnosťami na súkromné účely bývania, až do 12 mesiacov po pripísaní sumy alebo odo dňa, od ktorého je možné takéto vklady zákonne previesť;
   b) vklady, ktoré slúžia na účely vymedzené vo vnútroštátnych právnych predpisoch a súvisia s konkrétnymi životnými udalosťami, ako je sobáš, rozvod, odchod do dôchodku, prepustenie, invalidita alebo smrť vkladateľa, až do 12 mesiacov od pripísania sumy;
   c) vklady, ktoré plnia účely vymedzené vo vnútroštátnych právnych predpisoch a ktoré sú založené na vyplatení plnenia poistného alebo odškodného za škody spôsobené trestnými činmi alebo nesprávnym odsúdením, na obdobie nanajvýš dvanástich mesiacov po pripísaní sumy odo dňa, od ktorého je možné takéto vklady zákonne previesť.[PDN 61]

2.  Členské štáty zabezpečia, aby vkladatelia mali nárok na úroveň krytia ustanovenú v odseku 1.. Členské štáty však môžu rozhodnúť, že sú nasledujúce vklady kryté za predpokladu, že náklady na takéto vyplácanie nie sú predmetom článkov 9, 10 a 11:[PDN 62]

   a) vklady, ktoré vyplývajú z transakcií s nehnuteľnosťami na súkromné účely bývania, až do 12 mesiacov po pripísaní sumy;[PDN 63]
   b) vklady, ktoré spĺňajú sociálne dôvody vymedzené vo vnútroštátnych právnych predpisoch a súvisia s konkrétnymi životnými udalosťami, ako je svadba, rozvod, invalidita alebo smrť vkladateľa. V tomto prípade krytie neprekročí obdobie 12 mesiacov od takejto udalosti.[PDN 64]

3.  Podľa odseku 2odseku 1 sa členským štátom nebráni, aby udržiavali alebo zavádzali systémy ochrany dôchodkových produktov a dôchodkov za predpokladu, že sa takýmito systémami nekryjú iba vklady, ale že ponúkajú komplexnú úroveň krytia pre všetky produkty a situácie, ktoré sú významné v tomto ohľade. [PDN 65]

3a.  Pokiaľ ide o vklady, ktoré v úverových inštitúciách alebo pobočkách zahraničných úverových inštitúcií v členských štátoch existovali pred 31. decembrom 2010, a tiež pokiaľ ide o vklady vkladateľov s trvalým bydliskom v niektorom členskom štáte, v ktorom pred 1. januárom 2008 existoval zákonný systém ochrany vkladov s krytím vo výške 100 000 EUR až 300 000 EUR v prípade vkladov, môžu príslušné štáty stanoviť, že odchylne od ods. 1 platí doterajšia úroveň krytia. V takomto prípade sa primerane prispôsobia cieľová úroveň a príspevky úverových inštitúcií založené na riziku.[PDN 66]

4.  Vklady sa vyplácajú v mene, v ktorejeurách alebo v mene členského štátu, v ktorom bol vedený účet. Ak ? sa sumy vyjadrené v eurách v odseku 1 ? prepočítajú ? na ? iné ? meny, sumy skutočne vyplatené vkladateľom zodpovedajú sumám stanoveným v tejto smernici.V prípade, že sú vklady vyjadrené v inej mene, vkladatelia majú nárok rozhodnúť, či sumy budú vyplatené v jednej z týchto mien:

   a) v tej, v ktorej bol vedený účet do dátumu, ktorý bol dohodnutý s príslušnými orgánmi a ktorý je neskorší než lehota stanovená v článku 7, alebo
   b) v mene členského štátu, v ktorom bol vedený účet.

Podľa písmena b) prvého pododseku, použije sa výmenný kurz zodpovedajúcej meny, v ktorej bol vklad vedený k dátumu, ku ktorému príslušné orgány rozhodli podľa článku 2 ods. 1 písm. e) bod i) alebo ku ktorému súdny orgán vydal rozhodnutie podľa článku 2 ods. 1 písm. e) bod ii).[PDN 67]

5.  Členské štáty, ktoré prepočítajú sumy vyjadrené v eurách na svoju domácu menu, použijú na začiatku na prepočet výmenný kurz platný ...(16).

Členské štáty môžu zaokrúhliť sumy, ktoré sú výsledkom prepočtu za predpokladu že toto zaokrúhlenie neprekročí sumu 2 500 EUR.

Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek, členské štáty upravia úrovne krytia prepočítané na inú menu na sumu uvedenú v odseku 1 aspoň každých päť rokov. Členské štáty môžu po konzultácii s Komisiou vykonať skoršie úpravy úrovní krytia, pokiaľ sa vyskytnú nepredvídané udalosti, ako napríklad kolísanie meny.

6.  Sumu uvedenú v odseku 1 Komisia v spolupráci s EBA pravidelne posúdi najmenej raz za päť rokov. Ak je to vhodné, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na smernicu upravujúcu sumu stanovenú v odseku 1, a to najmä vzhľadom na rozvoj v bankovom sektore a na hospodársku a peňažnú situáciu v Únii. Prvé pravidelné posúdenie sa neuskutoční skôr než do 31. decembra 2015, pokiaľ si nepredvídané udalosti nevyžiadajú skoršie posúdenie. [PDN 68]

7.  Komisia môže upravovať sumy uvedenéje splnomocnená najmenej každých päť rokov od poslednej aktualizácie prijať delegované akty v súlade s článkom 16 o pravidelnom posúdení uvedenom v odseku 6 sumy uvedenej v odseku 1 v závislosti od inflácie v Únii na základe zmien v harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien, ktorý uverejňuje Komisia.

Uvedené opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijme v súlade s článkom 16.[PDN 69]

Článok 6

Určenie splatnej sumy

1.  Obmedzenie stanovené v článku 5 ods. 1 sa použije na úhrnné vklady uložené v tej istej úverovej inštitúcii bez ohľadu na počet vkladov, menu a miesto v rámci Únie.

2.  Podiel každého vkladateľa na spoločnom účte je pri výpočte obmedzenia stanoveného v článku 5 ods. 1 potrebné vziať do úvahy.

Ak chýba osobitné určenie, vklad na účte sa rozdelí medzi vkladateľov rovnakým dielom.

Členské štáty môžu stanoviť, že vklady, na účet ktorých majú oprávnenie dve alebo viaceré osoby ako členovia obchodného spoločenstva, združenia alebo zoskupenia podobného charakteru bez právnej subjektivity, sa môžu združovať a pri výpočte obmedzení stanovených v článku 5 ods. 1 sa môže s nimi zaobchádzať ako s vkladmi uskutočnenými jedným vkladateľom.

3.  Ak vkladateľ nemá úplné právo nakladať s čiastkami uloženými na účte, vzťahuje sa krytie na osobu, ktorá je plne oprávnená, pod podmienkou, že táto osoba bola určená alebo je zistiteľná predtým, než príslušné orgány vykonali zistenie opísané v článku 2 ods. 1 písm. e) bode i) alebo súdne orgány vydali rozhodnutie opísané v článku 2 ods. 1 písm. e) bode ii). Ak je niekoľko osôb, ktoré sú plne oprávnené, pri výpočte obmedzenia stanoveného v článku 5 ods. 1 sa zoberie do úvahy podiel každej z nich s úpravami, podľa ktorých sa spravujú tieto čiastky.

4.  Referenčný dátum výpočtu splatnej sumy je dátum, ku ktorému príslušné orgány vydajú rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. e) bode i) alebo ku ktorému súdny orgán vydá rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. e) bode ii). Pri výpočte splatnej sumy sa nezohľadňujú záväzky vkladateľa voči úverovej inštitúcii, pokiaľ nejde o záväzky vkladateľa splatné v rozhodný deň okrem finančných záväzkov vkladateľa splatných k referenčnému dátumu. [PDN 70]

5.  Členské štáty zabezpečia, že systémy ochrany vkladov môžu kedykoľvek požiadať úverové inštitúcie, aby ich informovali o celkovej sume vkladov každého vkladateľa.

6.  Vzniknuté úroky z vkladov, ktoré k dátumu, ku ktorému príslušné orgány vydajú rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. e) bode i) alebo ku ktorému súdny orgán vydá rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. e) bode ii), nie sú pripísané, vypláca systém ochrany vkladov. Obmedzenie uvedené v článku 5 ods. 1 sa nesmie prekročiť.

Ak úroky závisia od hodnoty iného finančného nástroja, a preto sa nemôžu určiť bez toho, aby sa neohrozilo vyplácanie v lehote uvedenej v článku 7 ods. 1, náhrada takýchto úrokov sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov obmedzuje na sadzbu úrokov z omeškania.

7.  Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že sa určité kategórie vkladov vymedzené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré slúžia na sociálne účely a za ktoré dala tretia strana záruku, že sú v súlade s pravidlami štátnej pomoci, nezohľadnia pri združovaní vkladov toho istého vkladateľa uložených v tej istej úverovej inštitúcii, ako sa uvádza v odseku 1. V takýchto prípadoch je záruka tretej strany obmedzená na úroveň krytia podľa článku 5 ods. 1.

7a.  Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že na účely vyplatenia podľa ods. 7 sa vklady vkladateľa v jednej úverovej inštitúcii nemôžu zlúčiť, pokiaľ právne predpisy členského štáty povoľujú, aby úverové inštitúcie vystupovali pod rôznymi obchodnými značkami. Vklady v jednej úverovej inštitúcii pod tým istým názvom sa zlúčia a bude sa na ne vzťahovať úroveň krytia podľa článku 5 ods. 1. Ak sa na základe uvedených výpočtov určí vyššia suma krytých vkladov na vkladateľa a na úverovú inštitúciu, ako je stanovené v článku 5, príspevky do systému ochrany vkladov vypočítané podľa článkov 9 a 11 sa primerane zvýšia.

Ak sa členský štát rozhodne, že nepovolí samostatnú ochranu vkladov pre rôzne obchodné značky tej istej úverovej inštitúcie, potom držiteľ a obchodné značky nemajú samostatnú ochranu. Združovanie vkladov pre rôzne obchodné značky tej istej úverovej inštitúcie by sa nemalo uplatňovať na cezhraničné situácie.

Úverové inštitúcie z členských štátov, ktoré uplatňujú toto ustanovenie, nemôžu ponúkať úroveň krytia vo svojich pobočkách, ktoré sú prevádzkované v členských štátoch, ktoré úverovým inštitúciám neumožňujú fungovať pod rozličnými obchodnými značkami.[PDN 71]

Článok 7

Vyplácanie náhrad

1.  Systémy ochrany vkladov musia byť schopné vyplácať nedostupné vklady do siedmich dnípiatich pracovných dní, nie však v lehote kratšej ako týždeň, odo dňa, keď príslušné orgány rozhodnú v zmysle článku 2 ods. 1 písm. e) bodu i) alebo keď súd vydá rozhodnutie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. e) bodu ii).

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že vklady uvedené v článku 6 ods. 3 budú podliehať dlhšej výplatnej lehote. Táto lehota však nesmie prekročiť tri mesiace od dátumu, ku ktorému príslušné orgány vydajú rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. e) bode i) alebo ku ktorému súdny orgán vydá rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. e) bode ii).

Členské štáty môžu povoliť, že do 31. decembra 2016 sa bude uplatňovať lehota na vyplatenie v trvaní 20 pracovných dní, pokiaľ príslušné orgány po dôkladnej kontrole zistia, že systémy ochrany vkladov ešte nedokážu zabezpečiť lehotu na vyplatenie v trvaní piatich pracovných dní, nie však kratšiu ako týždeň.

Vkladateľ, ktorý nie je plne oprávnený nakladať so sumami uloženými na účtoch uvedených v článku 6 ods. 3, bude vyplatený v lehote uvedenej v prvom pododseku. Táto platba sa zohľadňuje pri vyplácaní osôb, ktoré sú plne oprávnené.

1a.  Ak členské štáty povolia do 31. decembra 2016 lehotu na vyplatenie v trvaní 20 pracovných dní podľa tretieho pododseku odseku 1, bude vkladateľovi na základe žiadosti podanej systému ochrany vkladov vyplatený jednorazovo jeho právoplatný vklad do výšky 5 000 EUR v lehote piatich pracovných dní, nie však kratšej ako týždeň. [PDN 150/rev]

1b.  Náhrada alebo vyplácanie, ktoré sa uvádza v odseku 1, sa môže odložiť, ak:

   a) nie je isté, či osoba má právny nárok na vyplatenie alebo či je vklad predmetom právneho sporu,
   b) vklad podlieha hospodárskym sankciám, ktoré uložili národné vlády alebo medzinárodné orgány,
   c) sa neuskutočnila žiadna transakcia v súvislosti s vkladom počas posledných 24 mesiacov(účet je neaktívny),
   d) sa účet považuje za súčasť dočasne vysokého zostatku, ako ho definuje článok 5 ods. 1 písm. a); alebo
   e) má sumu vyplatiť systém ochrany vkladov hostiteľského členského štátu v súlade s článkom 12 ods. 2.[PDN 75]

2.  Vkladatelia sa vyplácajú bez toho, aby bolo potrebné požiadať systémy ochrany vkladov. Na tento účel úverová inštitúcia posiela potrebné informácie o vkladoch a vkladateľoch ihneď potom, ako o ne systém ochrany vkladov požiada.

3.  Akákoľvek korešpondencia medzi systémom ochrany vkladov a vkladateľom sa vystaví v úradnom jazyku Únie, ktorý banka, v ktorej sa nachádza chránený vklad, používa na komunikáciu s vkladateľom, alebo ak takýto jazyk nie je určený, v úradnom jazyku alebo v jazykoch členského štátu, v ktorom je umiestnený chránený vklad. Ak banka pôsobí v inom členskom štáte bez toho, aby zriadila pobočky, informácie sa poskytujú v jazyku, ktorý si vybral vkladateľ, keď si otváral účet. [PDN 76]

4.  Bez ohľadu na lehotu stanovenú v odseku 1, ak vkladateľ alebo iná osoba, ktorá má nárok alebo iný právny záujem na vklade na účte, bola obvinená z protiprávneho konania vyplývajúceho z prania peňazí alebo súvisiaceho s ním, ako je vymedzené v článku 1článku 1 ods. 2 smernice 2005/60/ES, systém ochrany vkladov môže pozastaviť výplatu náhrady týkajúcej sa vkladateľa do rozhodnutia súdu. [PDN 77]

4a.  Náhrada sa neposkytne, ak sa počas posledných 24 mesiacov neuskutočnila žiadna transakcia súvisiaca s vkladom a hodnota vkladu je nižšia, než administratívne náklady, ktoré by bolo spojené s takouto náhradou. [PDN 78]

Článok 8

Nároky voči systémom ochrany vkladov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby vkladatelia mohli uplatniť svoje práva na náhradu voči systému ochrany vkladov v súdnom konaní. [PDN 79 - netýka sa slovenskej verzie]

2.  Bez toho, aby boli dotknuté iné práva podľa vnútroštátnych právnych predpisov  a na základe odseku 3, majú systémy, ktoré uskutočňujú výplaty vo vnútroštátnom rámci ochrany vkladov, právo subrogácie (zmeny veriteľov) k právam vkladateľov pri likvidačnom konaní v hodnote rovnajúcej sa ich výplatám.

Práva, na ktoré sa vzťahuje právo subrogácie uvedené v tomto odseku, sú na prvom mieste hneď po práve vkladateľa uvedenom v ods. 1 a pred všetkými ostatnými právami voči likvidátorovi.[PDN 80]

3.  Ak systémy ochrany vkladov poskytnú pôžičku inému systému podľa postupu uvedeného v článku 10, systémy ochrany vkladov, ktoré pôžičku poskytli, majú pomerne k vypožičanej sume právo subrogácie k právam vkladateľov pri likvidačnom konaní v hodnote rovnajúcej sa výške ich platieb.

Právo subrogácie sa nevykonáva pred termínom splatnosti pôžičky podľa článku 10 ods. 5. Ak sa likvidačný postup skončí pred touto lehotou, právo subrogácie sa rozširuje na výnosy z likvidačného konania uhradené do systému, ktorý prijal pôžičku.

Práva, na ktoré sa vzťahuje právo subrogácie uvedené v tomto odseku, sú na prvom mieste hneď po práve vkladateľov uvedenom v článku 8 ods. 1 a pred všetkými ostatnými právami voči likvidátorovi.

4.  Členské štáty môžu obmedziť lehotu, v ktorej si vkladatelia, ktorých vklady systém nevyplatil alebo neuznal v lehote stanovenej v článku 7 ods. 1, môžu nárokovať vyplatenie svojich vkladov. Takáto lehota je určená dátumom, ku ktorému majú byť práva, ktoré systém ochrany vkladov subrogoval na základe odseku 2, zaregistrované v procese likvidácie podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

Pri určovaní lehoty členské štáty zohľadňujú čas, ktorý systém ochrany vkladov potrebuje na zhromaždenie takýchto nárokov pred takouto registráciou.

Článok 9

Financovanie systémov ochrany vkladov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov zaviedli primerané systémy na určenie ich možných záväzkov. Dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov budú úmerné týmto záväzkom.

Systémy ochrany vkladov zvýšia dostupné finančné prostriedky pravidelnými príspevkami od svojich členov, a to každý rok 30. júna a 30. decembranajmenej raz ročne. Nebráni to získaniu ďalších finančných prostriedkov z iných zdrojov. Nepožadujú sa jednorazové poplatky. [PDN 81]

Dostupné finančné prostriedky dosiahnu aspoň cieľovú úroveň. Keď finančná kapacita klesne pod cieľovú úroveň, opäť sa začne s platbami príspevkov aspoň dovtedy, kým sa opäť nedosiahne cieľová úroveň. AkPravidelný príspevok riadne zohľadní podnikový cyklus a nie je nižší než 0,1 % krytých vkladov. Povinnosť platiť príspevky platí len v prípade, že suma finančných prostriedkov v systéme ochrany vkladov je nižšia než cieľová úroveň Po prvom dosiahnutí cieľovej úrovne, keď dostupné finančné prostriedky predstavujú z dôvodu využívania prostriedkov sumu nižšiu ako dve tretiny cieľovej úrovne, pravidelný príspevok nesmie byť nižší ako 0,25 % oprávnenýchkrytých vkladov. [PDN 82]

2.  Kumulovaná suma vkladov a investícií systému, ktorá sa vzťahuje na jediný subjekt, nesmie prekročiť 5 % jeho dostupných finančných prostriedkov.Dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov musia byť investované do menej rizikových investícií a tieto investície musia byť dostatočne diverzifikované a nesmú prekročiť 5 % jeho dostupných finančných prostriedkov okrem prípadov, ak sa na uvedené vklady uplatňuje nulová riziková váha podľa prílohy VI časti I smernice 2006/48/ES. Spoločnosti, ktoré na účely konsolidovaných účtovných závierok podľa vymedzenia v smernici Rady 83/349/EHS(17) alebo v súlade s uznávanými medzinárodnými účtovnými pravidlami patria do rovnakej skupiny, sa na účel výpočtu tohto obmedzenia považujú za jediný subjekt. [PDN 83]

3.  Ak sú dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov nedostatočné na vyplatenie vkladateľov, keď sa vklady stanú nedostupnými, jeho členovia musia zaplatiť mimoriadne príspevky, ktoré neprekročia 0,5 % ich oprávnenýchkrytých vkladov za kalendárny rok. Platba sa vykoná deň pred lehotou uvedenou v článku 7 ods. 1. [PDN 84]

4.  Kumulovaná suma príspevkov uvedená v odsekoch 1 a 23 neprekročí 1 % oprávnenýchkrytých vkladov za kalendárny rok. [PDN 85]

Príslušné orgány môžu úplne alebo čiastočnedočasne oslobodiť úverovú inštitúciu od povinnosti uvedenej v odseku 2, ak by sa celkovými platbami uvedenými v odsekoch 1 a 2 ohrozilo vyrovnanie nárokov ostatných veriteľov voči tejto inštitúcii. Takéto oslobodenie sa udelí najviac na šesť mesiacov, na žiadosť úverovej inštitúcie sa však môže obnoviť. Dotknutá suma bude vyplatená ako príspevok neskôr v čase, keď jej platba už neohrozí žiadne vyrovnanie nárokov iných veriteľov. Finančné prostriedky uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 sa predovšetkým používajú na ochranu a vyplatenie vkladateľov v súlade s touto smernicou. Až tretina dostupných finančných prostriedkov sa môže použiť na preventívne a podporné opatrenia v zmysle tejto smernice. V tomto prípade systém ochrany vkladov do jedného mesiaca predloží príslušnému orgánu správu, v ktorej sa potvrdí, že hranica jednej tretiny dostupných prostriedkov nebola prekročená.[PDN 86]

5.  Finančné prostriedky uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku sa predovšetkým používajú na vyplatenie vkladateľov v súlade s touto smernicou.

Môžu sa však takisto použiť na financovanie prevodu vkladov do inej úverovej inštitúcie za predpokladu, že náklady, ktoré znáša systém ochrany vkladov, neprekročia sumu krytých vkladov v príslušnej úverovej inštitúcii. V tomto prípade systém ochrany vkladov do jedného mesiaca od prevodu vkladov predloží Európskemu orgánu pre bankovníctvo správu, v ktorej sa potvrdí, že vyššie uvedené obmedzenie nebolo prekročené. [PDN 87]

Členské štáty môžu umožniť systémom ochrany vkladov, aby použili svoje finančné prostriedky na zabránenie zlyhaniu banky, pričom toto financovanie nie je obmedzené iba na financovanie prevodu vkladov do inej úverovej inštitúcie. Takéto využitie finančných prostriedkov sa povoľuje za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky: [PDN 88]

   a) finančné prostriedky systému prekračujú 1 % oprávnených vkladov po prijatí takéhoto opatrenia; [PDN 89]
   b) systém ochrany vkladov do jedného mesiaca od prevodu vkladov predloží Európskemu orgánu pre bankovníctvo správu, v ktorej sa potvrdzuje, že vyššie uvedené obmedzenie nebolo prekročené.[PDN 90]

V jednotlivých prípadoch môžu príslušné orgány na základe odôvodnenej žiadosti príslušného systému ochrany vkladov povoliť, aby sa percento uvedené v písmene a) stanovilo v rozpätí od 0,75 do 1 %.[PDN 91]

5a.  Systémy ochrany vkladov môžu dostupné finančné prostriedky použiť na preventívne a podporné opatrenia nad rámec stanovený v ods. 5, ak sú splnené tieto podmienky:

   a) systém ochrany vkladov má vo vzťahu k pripojeným úverovým inštitúciám k dispozícii vhodné systémy na sledovanie a klasifikáciu rizík s príslušnými možnosťami ovplyvňovania;
   b) systém ochrany vkladov má potrebné postupy a štruktúry na výber, uskutočňovanie a monitorovanie preventívnych a podporných opatrení;
   c) poskytnutie preventívnych a podporných opatrení zo systému ochrany vkladov je spojené s podmienkami pre podporenú úverovú inštitúciu, ktoré zahŕňajú minimálne starostlivejšie sledovanie rizík a väčšie kontrolné právomoci systému ochrany vkladov;
   d) pripojené úverové inštitúcie okamžite odvedú systému ochrany vkladov prostriedky použité na preventívne a podporné opatrenia vo forme mimoriadnych príspevkov, v prípade potreby vyplatenia vkladateľov a ak sú finančné prostriedky systému ochrany vkladov menšie ako dve tretiny cieľovej úrovne; a
   e) schopnosť pripojených úverových inštitúcií vyplatiť mimoriadne príspevky podľa písmena d) posudzuje príslušný orgán.[PDN 92]

5b.  Finančné prostriedky sa môžu použiť aj na opatrenia týkajúce sa riadenej likvidácie úverových inštitúcií, ak náklady, ktoré znáša systém ochrany vkladov, neprekročia sumu krytých vkladov danej úverovej inštitúcie. Ak dôjde k riadenej likvidácii takýmto spôsobom, systém ochrany vkladov do jedného mesiaca od prevodu vkladov predloží EBA správu, v ktorej potvrdí, že vynaložené náklady neprekročili sumu krytých vkladov.[PDN 93]

6.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov zaviedli primerané alternatívne finančné mechanizmy, ktoré im umožnia získať krátkodobé finančné prostriedky potrebné na uspokojenie nárokov uplatňovaných voči týmto systémom ochrany vkladov.

7.  Členské štáty raz mesačneštvrťročne informujú EBA o výške oprávnených vkladov a krytých vkladov na svojom území a o výške dostupných finančných prostriedkov ich systémov ochrany vkladov. Tieto informácie potvrdia príslušné orgány a spolu s týmto potvrdením sa do desiatich dní od uplynutia každého mesiacado jedného mesiaca odovzdajú EBA. [PDN 94]

Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie uvedené v prvom pododseku uverejňovali na webovej stránke systémov ochrany vkladov, ako aj na webovej stránke  EBA, a to aspoň raz ročne. [PDN 95]

7a.  Systémy ochrany vkladov musia spĺňať osobitné pravidlá správy a vytvoria osobitný výbor, ktorý tvoria vysokí predstavitelia systému ochrany vkladov, jeho členovia a príslušné orgány, ktorí vypracujú transparentné investičné usmernenia pre dostupné finančné prostriedky a rozhodnú o nich. V uvedených usmerneniach sa zohľadnia faktory ako zhodná dĺžka trvania, kvalita, diverzifikácia a vzťah medzi investíciami.[PDN 96]

Článok 10

Poskytovanie pôžičiek medzi systémami ochrany vkladov

1.  Systém bude mať právo prijať pôžičku od všetkých ostatných systémov ochrany vkladov uvedených v článku 1 ods. 2Členské štáty môžu povoliť systémom ochrany vkladov požičaťdobrovoľne iným systémom ochrany vkladov v rámci Únie za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky: [PDN 97]

   a) systém prijímajúci pôžičku nie je schopný splniť svoje záväzky podľa článku 8 ods. 1 z dôvodu predchádzajúcich platieb v oblasti pôsobnosti článku 9 ods.5; [PDN 87]
   b) situácia uvedená v písm. a) je dôsledkom nedostatočnej sumy dostupných finančných prostriedkov, ako sa uvádza v článku 9;
   c) systém prijímajúci pôžičku využil mimoriadne príspevky uvedené v článku 9 ods. 3;
   d) systém prijímajúci pôžičku sa právne zaviaže, že vypožičané finančné prostriedky sa použijú na vyplatenie nárokov podľa článku 8 ods. 1.
   e) systém prijímajúci pôžičku nie je v danom okamihu viazaný záväzkom splatiť pôžičku inému systému ochrany vkladov podľa tohto článku;
   f) systém prijímajúci pôžičku uvedieoznámi príslušným orgánom požadovanú finančnú sumu; [PDN 98]
   g) celková vypožičaná suma neprekročí 0,5 % oprávnenýchkrytých vkladov systému prijímajúceho pôžičku; [PDN 99]
   h) systém prijímajúci pôžičku bezodkladne informuje EBA a uvedie dôvody, pre ktoré sú splnené podmienky stanovené v tpmto odseku, a sumu požadovaných finančných prostriedkov.

Suma uvedená pod písm. f) prvého pododseku sa určuje takto:

[výška krytých vkladov, ktorá sa má vyplatiť podľa článku 8 ods. 1] – [dostupné finančné prostriedky] + maximálna výška mimoriadnych príspevkov uvedená v článku 9 ods. 3][PDN 100]

Ostatné systémy ochrany vkladov vystupujú ako systémy poskytujúce pôžičky. Na tento účel členské štáty, v ktorých je zriadený viac ako jeden systém, určia jeden systém, ktorý bude vystupovať ako systém poskytujúci pôžičky, tohto členského štátu a informujú o tom Európsky orgán pre bankovníctvo. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, či a akým spôsobom ostatné systémy ochrany vkladov zriadené v tom istom štáte vyplácajú systém poskytujúci pôžičky. [PDN 101]

Systémy ochrany vkladov, od ktorých sa požaduje splatenie pôžičky iným systémom ochrany vkladov v zmysle tohto článku, neposkytujú pôžičku iným systémom ochrany vkladov.

2.  Pôžička podlieha týmto podmienkam:

   a) každý systém požičia sumu úmernú výške oprávnených vkladov v každom systéme bez toho, aby sa bral do úvahy systém prijímajúci pôžičku a systémy ochrany vkladov uvedené v písm. a) prvého pododseku odseku 1. Sumy sa vypočítajú na základe najnovších potvrdených mesačných informácií uvedených v článku 9 ods. 7;[PDN 102]
   b) systém prijímajúci pôžičku splatí pôžičku najneskôr po piatich rokoch, vrátane ročných splátok, úroky sú splatné až v čase splatnosti pôžičky;
   c) úroková sadzba sa rovnáje minimálne marginálnej sadzbe úverového nástroja Európskej centrálnej banky počas doby pôžičky; [PDN 103]
   ca) systém prijímajúci pôžičku oznámi EBA počiatočnú úrokovú sadzbu a dĺžku trvania pôžičky.[PDN 104]

3.  EBA potvrdzuje, že požiadavky uvedené v odseku 1odsekoch 1 a 2 boli splnené, uvedie sumy, ktoré má požičať každá schéma vypočítané podľa písm. a) odseku 2, a počiatočnú úrokovú sadzbu podľa písm. c) odseku 2, ako aj dĺžku trvania pôžičky. [PDN 105]

EBA do dvoch pracovných dní odošle svoje potvrdenie spolu s informáciami uvedenými v odseku 1 písm. h) systémom ochrany vkladov poskytujúcim pôžičky, ktoré potom poskytnú pôžičky tomuto systému. Toto potvrdenie a informácie im pošle do dvoch pracovných dní. Systémy poskytujúce úver bezodkladne, ale najneskôr do ďalších 2 pracovných dní od prijatia potvrdenia vyplatia úver požičiavajúcemu si systému.[PDN 106]

5.  Členské štáty zabezpečia, aby príspevky vyberané systémom prijímajúcim pôžičku boli dostatočné na vyplatenie vypožičanej sumy a na opätovné zriadenie cieľovej úrovne v čo najskoršom termíne.

Článok 11

Výpočet príspevkov do systémov ochrany vkladov

1.  Príspevky do systémov ochrany vkladov uvedené v článku 9 sa určujú pre každého člena na základepomerne podľa stupňa rizika, ktorému sa vystavuje. Úverové inštitúcie neplatia menej ako 75 % alebo viac ako 200 %250 % sumy, ktorou by mala prispieť banka s priemerným rizikom. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že členovia systémov inštitucionálneho zabezpečenia uvedených v článku 1 ods. 3 aods.4 zaplatia do systémov ochrany vkladov nižšie príspevky, nie však menej ako 37,5 % sumy, ktorou by mala prispieť banka s priemerným rizikom.

Členské štáty môžu stanoviť nižšie príspevky pre osobitne nízkorizikové odvetvia upravené vnútroštátnymi právnymi predpismi.[PDN 107]

1a.  Členské štáty môžu povoliť, aby sa pre úverové inštitúcie pripojené k rovnakému ústrednému orgánu podľa článku 3 ods. 1 smernice 2006/48/ES určovala riziková váha pre ústredný orgán a jeho pripojené inštitúcie na konsolidovanom základe ako pre celok. Členské štáty môžu od úverových inštitúcií požadovať, aby platili minimálne príspevky bez ohľadu na sumu ich krytých vkladov.[PDN 112]

2.  V prílohách I a II je opísaná štandardná metóda na určenie stupňa podstupovaného rizika a výpočet príspevkov vychádza z prvkov uvedených v prílohách I a IIčlenov systému ochrany vkladov. [PDN 108]

3.  Odsek 2 sa neuplatňuje na systémy ochrany vkladov uvedené v článku 1 ods. 2.[PDN 109]

3a.  Bez ohľadu na odseky 1 a 2 môžu systémy ochrany vkladov používať vlastné alternatívne metódy na určenie a výpočet príspevkov ich členov založených na riziku . Príspevky sa vypočítavajú úmerne obchodnému riziku členov a pri výpočte sa primerane zohľadnia rizikové profily jednotlivých podnikateľských modelov. Alternatívna metóda môže zohľadniť aj stranu aktív súvahy a ukazovatele rizika, ako je kapitálovú primeranosť, kvalita aktív a likvidita.

Každú alternatívnu metódu schvaľujú jednotlivé príslušné orgány a EBA a musia byť v súlade s usmerneniami EBA podľa článku 11 ods. 5. EBA skontroluje dodržiavanie usmernení najmenej raz za päť rokov a v každom prípade pri každej zmene alternatívnej metódy systému ochrany vkladov.[PDN 110]

4.  Na Komisiu sa delegujú právomoci S cieľom zaistiť účinnú harmonizáciu, aby sa bližšie určili prvky vymedzení pojmov a ustanovenie štandardných metód podľa prílohy II časti Auvedených v odsekoch 1 a 2 vypracuje EBA. Tieto návrhy regulačných technických noriem. sa prijímajú v súlade s článkami 7 až 7d [nariadenia EBA].V prípade potreby môže EBA navrhnúť úpravy uvedených vymedzení pojmov a metód na zabezpečenie plnej porovnateľnosti a zabránenie skresľujúcich prvkov.

EBA môže vypracovaťpredloží uvedený návrh regulačných technických noriem na predloženie Komisii do 31. decembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.[PDN 111]

4a.  EBA vo svojich analýzach rizík a pri vypracúvaní návrhov na technické normy riadenia zohľadní kontrolné mechanizmy zavedené úverovými inštitúciami. Zabezpečí šírenie príkladov osvedčených postupov cez ESFS.[PDN 113]

5.  Európsky orgán pre bankovníctvo vydá do 31. decembra 2012 usmernenia podľa článku 16 smernice (EÚ) č. 1093/2010 k uplatňovaniu prílohy II časti B v súlade s [článkom 8 nariadenia EBA]a k alternatívnym metódam systémov ochrany založených na riziku, ktoré systémy ochrany vkladov vypracujú v súlade s ods. 3a. [PDN 114]

Článok 12

Spolupráca v rámci Únie

1.  Systémy ochrany vkladov sa vzťahujú aj na vkladateľov v pobočkách zriadených úverovými inštitúciami v iných členských štátoch.

2.  Vkladateľov v pobočkách zriadených úverovými inštitúciami v iných členských štátoch alebo v členských štátoch, kde pôsobí úverová inštitúcia povolená v inom členskom štáte, vypláca systém hostiteľského členského štátu v mene domovského členského štátu. Domovský systém vyplatívopred poskytne potrebné prostriedky, aby zabezpečil, že hostiteľský systém splní záväzky domovského systému na vyplatenie vkladateľov podľa odseku 1. [PDN 115]

Systém hostiteľského členského štátu takisto informuje príslušných vkladateľov v mene systému domovského členského štátu a je oprávnený prijímať korešpondenciu od týchto vkladateľov v mene domovského členského štátu.

3.  Ak úverová inštitúcia ukončí členstvo v jednom systéme a vstúpi do iného systému, príspevky platené počas šiestich mesiacovodvedené v roku pred zrušením členstva sa vyplatia druhému systému alebo sa doňho prevedú pomerným spôsobom za predpokladu, že nejde o zvýšené pravidelné príspevky podľa článku 9 ods. 1 pododseku 3 alebo o mimoriadne príspevky podľa článku 9 ods. 3. Toto pravidlo sa neuplatňuje, ak bola úverová inštitúcia vylúčená zo systému v súlade s článkom 3 ods. 3. [PDN 116]

4.  Členské štáty zabezpečia, aby si systémy ochrany vkladov domovského členského štátu vymieňali informácie uvedené v článku 3 ods. 7 so systémami ochrany vkladov hostiteľského členského štátu. Obmedzenie ustanovené v uvedenom článku sa uplatňuje.

Úverové inštitúcie, ktoré chcú dobrovoľne prejsť z jedného systému ochrany vkladov do iného, upozornia v súlade s  touto smernicou na takýto svoj zámer v lehote najmenej šesť mesiacov pred prechodom. Počas uvedeného obdobia je úverová inštitúcia naďalej prispieva do pôvodného systému ochrany vkladov z hľadiska financovania ex ante aj ex post.[PDN 117]

5.  S cieľom uľahčiť efektívnu spoluprácu medzi systémami ochrany vkladov, najmä so zreteľom na tento článok a článok 10, podpísali systémy ochrany vkladov alebo prípadne príslušné orgány dohody o spolupráci. V takýchto dohodách sa zohľadňujú požiadavky ustanovené v smernici 95/46/ES.

Systémy ochrany vkladov informujú EBA o existencii a obsahu takýchto dohôd. EBA môže vydávať stanoviská k takýmto dohodám podľa článku 6 ods. 2 písm. f) a článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Ak príslušné orgány alebo systémy ochrany vkladov nemôžu dosiahnuť dohodu alebo ak sa vedie spor v súvislosti s interpretáciou takejto dohody, EBA rieši nezhody v súlade s článkom článok 11 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Absencia takýchto dohôd neovplyvní nároky vkladateľov podľa článku 8 ods. 2 alebo úverových inštitúcií podľa odseku 3 uvedeného článku.

Článok 13

Pobočky úverových inštitúcií zriadené v tretích krajinách

1.  Členské štáty kontrolujú, či pobočky zriadené úverovou inštitúciou, ktorá má svoje ústredie mimo Únie (úverové inštitúcie tretích krajín), majú ochranu rovnocennú predpísanej v tejto smernici.

Ak nie, členské štáty môžu podľa článku 38 ods. 1 smernice 2006/48/ES stanoviť, že pobočky založené úverovou inštitúciou tretej krajiny, sa musia pripojiť k systémom ochrany vkladov pôsobiacich na ich územiach.

1a.   Na zabezpečenie jednotnej harmonizácie odseku 1 vypracuje EBA návrh regulačných technických noriem na stanovenie všeobecných kritérií rovnocennosti.

EBA predloží tento návrh regulačných technických noriemv Komisii do [ ...].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.[PDN 118]

2.  Vkladateľom a potenciálnym vkladateľom v pobočkách založených úverovou inštitúciou tretej krajiny, ktorá nie je členom systému pôsobiaceho v členskom štáte, poskytne úverová inštitúcia všetky príslušné informácie týkajúce sa ochranných opatrení, ktoré kryjú ich vklady.

3.  Informácie stanovené v odseku 2 sa sprístupňujú spôsobom predpísaným vnútroštátnym právom v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, v ktorom je pobočka zriadená, a ak o to vkladateľ požiada a pobočka bude schopná vyhovieť jeho žiadosti, sprístupnia sa aj v iných jazykoch v jasnej a zrozumiteľnej forme. [PDN 151/rev]

Článok 14

Informácie pre vkladateľov

1.  Členské štáty zabezpečia, že úverové inštitúcie sprístupnia súčasným a potenciálnym vkladateľom údaje potrebné na identifikáciu systému ochrany vkladov, ktorých členmi sú inštitúcia a jej pobočky v rámci Únie. Ak vklad nie je chránený systémom ochrany vkladov v súlade s článkom  4 ods. 1)(a) až (g) a (i) až (k) a článkom 4 ods. 2, úverová inštitúcia o tom vkladateľa náležite informuje, pričom úverová inštitúcia vkladateľovi ponúkne možnosť vybrať vklady, vrátane všetkých získaných úrokov a výnosov, bez akýchkoľvek penále. [PDN 119]

2.  Informácie potenciálnym vkladateľom musia byť sprístupnené pred uzavretím zmluvy o prijímaní vkladov a podpísané potenciálnymi vkladateľmi. Na tieto účely sa použije vzor formulára stanovený v prílohe III.

3.  Vkladateľom sa poskytujú informácie na ich výpisoch z účtu. Tieto informácie pozostávajú z potvrdenia o tom, že vklady sú oprávnenými vkladmi. Okrem toho sa urobí odkaz na informačný formulár stanovený v prílohe III a uvedie sa, kde ho možno získať. Informačný formulár ustanovený v prílohe III sa tiež priloží k jednému z ich výpisov z účtu aspoň raz ročne. Na informačnom formulári sa môže uviesťuvedie webová stránka zodpovedného systému ochrany vkladov. [PDN 120]

Webová stránka systému ochrany vkladov obsahuje potrebné informácie pre vkladateľov, najmä informácie týkajúce sa opatrení v súvislosti s procesom a podmienkami ochrany vkladov, ako sú vymedzené v tejto smernici.

4.  Informácie stanovené v odseku 1 budú sprístupnené spôsobom predpísaným vnútroštátnym právom v úradnom jazyku alebo v jazykoch členského štátu, v ktorom je pobočka zriadená, a ak o to vkladateľ požiada a pobočka bude schopná vyhovieť jeho žiadosti, sprístupnia sa aj v iných jazykoch. [PDN 121]

5.  Členské štáty ohraničia použitie informácií uvedených v odseku 1odsekoch 1, 2 a 3 v reklame len na vecné odkazy týkajúce sa systému  na účel ochrany výrobku, ktorého sa reklama týka.  [PDN 122]

Úverové inštitúcie, ktoré sú členmi systému uvedeného v článku 1 ods. 3 a ods. 4 primerane a zrozumiteľným spôsobom informujú vkladateľov o fungovaní systémusystému ochrany vkladov. Úverové inštitúcie zároveň vkladateľom poskytnú informáciu o maximálnej úrovni krytia a ďalších záležitostiach týkajúcich sa systému ochrany vkladov. Takéto informácie neobsahujú odkaz na neobmedzené krytie vkladov. [PDN 123]

6.  Ak sa úverové inštitúcie zlúčia, ich vkladatelia sú informovaní o fúzii aspoň jeden mesiac pred tým, ako nadobudne právnu účinnosť. Vkladatelia sú informovaní, že po nadobudnutí účinnosti fúzie dôjde k združeniu všetkých ich vkladov uložených v každej zo zlúčených bánk s cieľom určiť ich úroveň krytia v rámci systému ochrany vkladov. Vkladatelia majú po oznámení o fúzii k dispozícii trojmesačné obdobie, počas ktorého majú možnosť previesť svoje vklady vrátane všetkých získaných úrokov a výnosov, pokiaľ sú nad úroveň krytia podľa článku 5 ods. 1, do inej banky alebo do banky s inou obchodnou značkou bez akýchkoľvek penále. Ak sa počas uvedeného trojmesačného obdobia prekročí suma stanovená v článku 5 ods. 1, ochrana sa rozšíri vynásobením sumy stanovenej v článku 5 ods. 1 počtom úverových inštitúcií, ktoré sa zlúčili. [PDN 124]

6a.  V prípade vystúpenia alebo vylúčenia úverovej inštitúcie zo systému ochrany vkladov informuje vylúčená úverová inštitúcia svojich vkladateľov najneskôr do jedného mesiaca.[PDN 125]

7.  Ak vkladateľ využíva internetbanking, informácie, ktoré sa majú zverejniť podľa tejto smernice, sa oznámia elektronickýmivhodnými prostriedkami spôsobom, ktorý upúta pozornosť vkladateľa, alebo v papierovej forme, ak sa tak vkladateľ rozhodne. [PDN 126]

7a.  Členské štáty zabezpečia, že budú k dispozícii vhodné postupy na to, aby mohli systémy ochrany vkladov zdieľať informácie a efektívne komunikovať s inými systémami ochrany vkladov, k nim pripojenými úverovými inštitúciami a príslušnými orgánmi v ich vlastnej jurisdikcii a v prípade potreby s inými agentúrami na cezhraničnej báze.[PDN 127]

Článok 15

Zoznam oprávnených úverových inštitúcií

V zozname oprávnených úverových inštitúcií, ktorý musí byť zostavený v súlade s článkom 14 smernice 2006/48/ES, Komisia transparentným spôsobom uvedie status každej úverovej inštitúcie vzhľadom na túto smernicu. [PDN 128]

Článok 16

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

1a.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 7 sa prenesie na Komisii udeľuje na dobu neurčitú od...(18).

1b.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 7 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

2.  Ihneď ako Komisia prijme delegovaný akt, oznámi to súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

3.  Právomoc prijímať delegovane akty sa prenesie na Komisiu na základe podmienok ustanovených v článkoch 17 a 18.Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 7 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.[PDN 129]

Článok 17

Zrušenie delegovania právomoci

1.  Delegovanie právomocí uvedené v článku 16 môže kedykoľvek zrušiť Európsky parlament alebo Rada.

2.  Inštitúcia, ktorá začala interný postup na účely rozhodnutia o zrušení delegovania právomocí, sa o tom pokúsi informovať druhú inštitúciu a Komisiu v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktoré by sa mohli zrušiť a možné dôvody na ich zrušenie.

3.  Rozhodnutím o zrušení sa ukončí delegovanie právomocí vymedzené v tomto rozhodnutí. Nadobudne účinnosť okamžite alebo v neskoršom dátume, ktorý je uvedený v rozhodnutí. Neovplyvní sa tým účinnosť už účinných delegovaných aktov. Uverejňuje sa v Úradnom vestníku Európskej únie. [PDN 130]

Článok 18

Námietky proti delegovaným aktom

1.  Európsky parlament a Rada môžu namietať voči delegovaným aktom počas dvoch mesiacov odo dňa ich oznámenia. Z iniciatívy Európskeho parlamentu alebo Rady sa toto obdobie môže predĺžiť o jeden mesiac.

2.  Ak do uplynutia tohto obdobia ani Európsky parlament ani Rada nenamietala proti delegovanému aktu, uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je tam uvedený.

Delegovaný akt môže byť uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť pred uplynutím tohto obdobia, ak aj Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom zámere nevzniesť námietky.

3.  Ak Európsky parlament alebo Rada namieta proti delegovanému aktu, delegovaný akt nenadobudne účinnosť. Inštitúcia, ktorá namieta, uvedie dôvody svojich námietok proti delegovanému aktu. [PDN 131]

Článok 19

Prechodné ustanovenia

1.  Príspevky do systémov ochrany vkladov uvedené v článku 9 sa rozdeľujú čo najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne cieľová úroveň uvedená v treťom pododseku ods. 1 článku 9.[PDN 132]

1a.  Ak systém ochrany vkladov nemôže k dňu nadobudnutia účinnosti tejto smernice určiť kryté vklady svojich pripojených úverových inštitúcií, vzťahuje sa cieľová úroveň podľa článku 2 ods. 1 písm. h) na oprávnené vklady systému. Od 1. januára 2015 sa ako základ cieľovej úrovne pre všetky systémy ochrany vkladov budú používať kryté vklady.[PDN 133]

2.  Vkladatelia vlastniaci dlhopisy vydané rovnakou úverovou inštitúciou a záväzky vyplývajúce z vlastných akceptácií zmeniek a vlastných vystavených zmeniek, vklady, ktorých existencia sa môže dokázať iba iným osvedčením než výpis z účtuktoré sú napísané na doručiteľa nie na meno , vklady, ktorých istina nie je splatná za nominálnu hodnotu; alebo ktorých istina je splatná iba za nominálnu hodnotu na základe určitej záruky alebo dohody poskytnutej úverovou inštitúciou alebo treťou stranou, sú informovaní o tom, že ich vklady už viac nebudú kryté na základe systému ochrany vkladov.

3.  Ak niektoré vklady prestanú byť v plnom rozsahu alebo sčasti kryté systémami ochrany vkladov po transpozícii tejto smernice alebo smernice 2009/14/ES do vnútroštátnych právnych predpisov, môžu členské štáty umožniť, aby takéto vklady boli kryté do 31. decembra 2014, ak boli tieto vklady zaplatené pred 30. júnom 2010. Členské štáty po 31. decembri 2014 zabezpečia, aby nijaký systém ochrany vkladov neudeľoval vyššie alebo komplexnejšie záruky, než sa poskytujú v tejto smernici, a to bez ohľadu na to, kde boli vklady zaplatené.

4.  Do 2. januára 2014 Komisia do 31. decembra 2015 predloží správu a v prípade potreby aj legislatívny návrh Európskemu parlamentu a Rade s cieľom určiť, či byo tom, ako môžu systémy ochrany vkladov mali byť nahradené jediným systémom pre celú Úniupôsobiace v Únii pod koordináciou EBA spolupracovať prostredníctvom európskeho systému na zabránenie rizikám vyplývajúcim z cezhraničných činností a na ochranu vkladov pred takýmito rizikami. [PDN 134]

5.  Komisia v spolupráci s EBA predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2015 správu o pokroku smerom k vykonávaniu tejto smernice. V uvedenej správe by mala byť zahrnutá predovšetkým:možnosť určiť

   cieľová úroveň na základe krytých vkladov, a to bez zníženia ochrany vkladateľovspolu s vyhodnotením adekvátnosti prijatého percentuálneho zhodnotenia alebo s vyhodnotením adekvátnosti ďalších možností v súlade s právnymi predpismi, uvedená cieľová úroveň odrážajúca zlyhanie vkladov za posledných desať rokov v rámci povinného, zmluvného alebo inštitucionálneho systému ochrany, ako sa to uvádza v článku 80 ods. 8 smernice 2006/48/ES;
   celkový účinok zákonných záväzkov úverových inštitúcií, ako napríklad kapitálové požiadavky;
   prepojenie medzi legislatívou o systémoch ochrany vkladov a budúcou legislatívou na účely krízového manažmentu;
   vplyv diverzity bankových modelov, pričom treba mať na pamäti jej ochranu;
   dostatočnosť súčasnej úrovne krytia pre vkladateľov.

Správa tiež prehodnotí, či opatrenia uvedené v prvom odseku boli vykonané takým spôsobom, aby bola zachovaná ochrana vkladateľov.[PDN 135]

Článok 20

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s s článkom 1, článkom 2 ods. 1 písm. a), c), d), f) h) až m), článkom 2 ods. 2, článkom 3 ods. 1, článkom 3 ods. 3, článkom 3 ods. 5 až ods. 7, článkom 4 ods. 1 písm. d) až k), článkom 5 ods. 2 až ods. 5, článkom 6 ods. 4 až ods. 7, článkom 7 ods. 1 až ods. 3, článkom 8 ods. 2 až ods. 4, článkami 9 až 11, článkom 12, článkom 13 ods.1 až ods. 2, článkom 14 ods. 1 až ods. 3, článkom 14 ods. 5 až ods. 7, článkom 19 a prílohami I až III najneskôrtouto smernicou do 31. decembra 2012. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a tohto smernicou. [PDN 136]

Odchylne od prvého pododseku členské štáty do 31. decembra 2020 uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s tretím pododsekom ods. 1 článku 9, článkom 9 ods. 3 a článkom 10 .[PDN 137]

Odchylne od prvého pododseku členské štáty do 31. decembra 2020 uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 7 ods. 1 a článkom 9 ods. 5. Percentuálny podiel oprávnených vkladov uvedený v článku 9 ods. 5 písm. a) sa však neuplatňuje pred 1. januárom 2014. Do 31. decembra 2017 sa uplatňuje percentuálny podiel 0,5 %. Po tomto dátume sa do 31. decembra 2020 uplatňuje percentuálny podiel 0,75 %.[PDN 138]

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernice zrušené touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 21

Zrušenie

Smernica 94/19/ES spolu s následnými zmenami a doplneniami sa zrušuje s účinnosťou od 31. decembra 2012 bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa časových obmedzení na transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov a uplatňovania týchto smerníc uvedených v prílohe IV.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s korelačnou tabuľkou uvedenou v prílohe V.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej Únie.

Článok 2 ods. 1 písm. b), e) g), článok 4 ods. 1 písm. a), b) a c), článok 5 ods. 1, článok 6 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, článok 7 ods. 4, článok 8 ods. 1, článok 12 ods. 1, článok 13 ods. 3, článok 14 ods. 4 a články 15 až 18 sa uplatňujú od 1. januára 2013. 

Článok 23

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda

PRÍLOHA I

Určenie príspevkov založených na riziku do systémov ochrany vkladov

1.  Používajú sa tieto vzorce:

   a) výška príspevkov založených na riziku na jedného člena

Ci = TC * RSi

   b) rizikový podiel na jedného člena

20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000001.jpg

   c) rizikovo vážená výška príspevku na jedného člena

RAi = CB *20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000002.jpg

kde:

Ci výška príspevku i-tého člena systému ochrany vkladov

TC celková výška príspevkov vyzbieraných systémom

RSi rizikový podiel i-tého člena

RAi rizikovo vážená výška príspevku na i-tého člena

RAk rizikovo vážené výšky príspevkov každého n-tého člena

CB základ príspevku (t. j. od 1. januára 2015 kryté vklady, resp. ak ich nie je možné vypočítať pre všetky členské inštitúcie systému ochrany, oprávnené vklady) [PDN 139]

βi koeficient rizika pridelený každému i-tému členovi v súlade s prílohou II.

2.  Používajú sa tieto vzorce:

   a) celkový súčet bodov jedného člena

20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000003.jpg20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000004.jpg20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000005.jpg= ¾+ ¼

   b) čiastočný súčet bodov jedného člena vzhľadom na kľúčové ukazovatele

20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000006.jpg20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000007.jpg20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000008.jpg20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000009.jpg20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000010.jpg= ¼ [+++]

   c) čiastočný súčet bodov jedného člena vzhľadom na doplňujúce ukazovatele

20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000011.jpg20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000012.jpg20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000013.jpg20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000014.jpg20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000015.jpg=[++ … +]

kde:

20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000016.jpg celkový súčet bodov i-tého člena

20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000017.jpg celkový čiastočný súčet bodov i-tého člena vzhľadom na kľúčové ukazovatele

20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000018.jpg celkový čiastočný súčet bodov i-tého člena vzhľadom na doplňujúce ukazovatele

20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000019.jpg premenná vyjadrujúca riziko i-tého člena vzhľadom na jednotlivé kľúčové alebo doplňujúce ukazovatele uvedené v prílohe II

x symbol daného kľúčového alebo doplňujúceho ukazovateľa.

PRÍLOHA II

Ukazovatele, výsledky a váhy na výpočet príspevkov založených na riziku

ČASŤ A

Kľúčové ukazovatele

1.  Na výpočet príspevkov založených na riziku sa používajú tieto kľúčové ukazovatele:

Riziková trieda

Ukazovateľ

Pomer

Kapitálová primeranosť

Položky vlastných zdrojov uvedené v článku 57 písm. a) až ca) smernice 2006/48/ES a rizikovo vážené aktíva uvedené v článku 76 smernice 2006/48/ES

Vlastné zdroje

Rizikovo vážené aktíva

Kvalita aktív

Problémové pôžičky

Zlyhané úvery

Hrubé úvery

Ziskovosť

Návratnosť aktív upravená o riziko

[PDN 140]

Čistý príjem

Priemerné celkové aktíva

Likvidita

Určia členské štáty na základe článku 11 ods. 4

2.  Na premietnutie rizikových profilov vzhľadom na kľúčové ukazovatele sa používajú tieto bodové hodnotenia:

Úroveň rizika

Kapitálová primeranosť

Kvalita aktív

Ziskovosť

Likvidita

Veľmi nízke riziko

1

1

1

1

Nízke riziko

2

2

2

2

Stredné riziko

3

3

3

3

Vysoké riziko

4

4

4

4

Veľmi vysoké riziko

5

5

5

5

3.  Jednotlivým členom sa na základe skutočných hodnôt ukazovateľov v danej rizikovej triede pridelí takéto bodové hodnotenie:

Prvok

Symbol (x)

20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000020.jpg= 1

20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000021.jpg= 2

20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000022.jpg= 3

20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000023.jpg= 4

20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000024.jpg= 5

Kapitálová primeranosť

CA

x > 12,3%

12,3 % ≥ x > 9,6 %

9,6 % ≥ x > 8,2 %

8,2 % ≥ x > 7 %

x ≤ 7 %

Kvalita aktív

AQ

x ≤ 1 %

1 % < x ≤ 2,1 %

2,1 % < x ≤ 3,7 %

3,7 % < x ≤ 6 %

x > 6 %

Ziskovosť

P

x > 1,2 %

1,2 % ≥ x > 0,9 %

0,9 % ≥ x > 0,7 %

0,7 % ≥ x > 0,5 %

x ≤ 0,5 %

Likvidita

L

Členské štáty môžu určiť prahové hodnoty pre každé 20120216-P7_TA(2012)0049_SK-p0000025.jpgna základe článku 11 ods. 4

4.  Jednotlivým členom sa v závislosti od ich celkového bodového hodnotenia pridelia tieto rizikové váhy (koeficienty):

Celkové bodové hodnotenie (ρ)

1 < ρ ≤ 1,5

1,5 < ρ ≤ 2,5

2,5 < ρ ≤ 3,5

3,5 < ρ ≤ 4,5

4,5 < ρ ≤ 5

Rizikový koeficient (β)

75 %

100 %

125 %

150 %

200 %

ČASŤ B

Doplňujúce ukazovatele

1.  Členské štáty určujú doplňujúce ukazovatele na výpočet príspevkov založených na riziku. Na tento účel Na výpočet príspevkov založených na riziku sa môžu použiť niektoré alebo všetky tieto ukazovatele: [PDN 141]

Riziková trieda

Ukazovateľ / pomer

Vymedzenie pojmov

Kapitálová primeranosť

Celkový kapitál

Celkový kapitál

Rizikovo vážené aktíva

Prebytočný kapitál *

Prebytočný kapitál

alebo

Prebytočný kapitál

Celkové aktíva

Rizikovo vážené aktíva

Kvalita aktív

Rezervy na straty z úverov

Rezervy na straty z úverov

alebo

Rezervy na straty z úverov

Čistý príjem z úrokov

Prevádzkový príjem

Rizikovo vážené aktíva

Rizikovo vážené aktíva

Celkové aktíva

Ziskovosť

Pomer nákladov k príjmom

Prevádzkové náklady

Prevádzkový príjem

Čistá marža

Čistá marža

Celkový kapitál

Likvidita

Určia členské štáty na základe článku 11 ods. 5

* Nadmerný kapitál = Kapitál – vlastné zdroje uvedené v článku 57 písm. a) až h) smernice 2006/48/ES.

2.  Na premietnutie rizikových profilov vzhľadom na doplňujúce ukazovatele sa používajú tieto bodové hodnotenia:

Úroveň rizika

Kapitálová primeranosť

Kvalita aktív

Ziskovosť

Likvidita

Veľmi nízke riziko

1

1

1

1

Nízke riziko

2

2

2

2

Stredné riziko

3

3

3

3

Vysoké riziko

4

4

4

4

Veľmi vysoké riziko

5

5

5

5

3.  Jednotlivým členom sa v závislosti od ich celkového bodového hodnotenia pridelia tieto rizikové váhy (koeficienty):

Celkové bodové hodnotenie (ρ)

1 < ρ ≤ 1,5

1,5 < ρ ≤ 2,5

2,5 < ρ ≤ 3,5

3,5 < ρ ≤ 4,5

4,5 < ρ ≤ 5

Koeficient rizika (β)

75 %

100 %

125 %

150 %

200 %

PRÍLOHA III

Informačný formulár vkladateľa

Ak váš vklad, ktorý je splatný a má byť vyplatený, vaša úverová inštitúcia nevyplatila z dôvodov, ktoré sa priamo týkajú jej finančných podmienok, vyplatí vkladateľovvás ako vkladateľov systém ochrany vkladov. [Vložte názov produktu] [vložte názov úverovej inštitúcie, ktorá vedie účet] je vo všeobecnosti krytý zodpovedným systémom ochrany vkladov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/.../EÚ o systémoch ochrany vkladov(19). [PDN 142]

Takáto úhrada kryje najviac 100 000 EUR na jednu banku. To znamená, že s cieľom určiť úroveň krytia sa združia všetky vaše vklady v tej istej banke. Ak má napríklad vkladateľ na sporivomAk máte napríklad na vkladnom účte 90 000 EUR a na bežnom účte 20 000 EUR40 000 EUR, vyplatí sa vám iba 100 000 EUR. [PDN 143]

[Len v prípade potreby]: Táto metóda sa bude používať aj v prípade, že banka pôsobí pod rôznymi obchodnými názvamiznačkami. [Vložte názov úverovej inštitúcie, ktorá vedie účet] takisto obchoduje v rámci [vložte všetky ostatné obchodné značky tej istej úverovej inštitúcie]. To znamená, že všetky vklady v jednej alebo viacerých z týchto obchodných značiek sú spolu kryté do výšky 100 000 EUR. [PDN 144]

V prípade spoločných účtov sa na každého vkladateľa uplatňuje obmedzenie vo výške 100 000 EUR.

[Len v prípade potreby]: Vklady na účte, na ktorý majú oprávnenie dve alebo viaceré osoby ako členovia obchodného spoločenstva, združenia alebo zoskupenia podobného charakteru bez právnej subjektivity, sa však združujú a na účel výpočtu obmedzenia vo výške 100 000 EUR sa s nimi zaobchádza ako s vkladmi uskutočnenými jedným vkladateľom.

Všetci retailoví vkladatelia a podniky [ak sa to vzťahuje na členský štát: a zraniteľné miestne správne orgány] sú vo všeobecnosti kryté systémami ochrany vkladov. Výnimky pre určité vklady sú uvedené na webovej stránke zodpovedného systému ochrany vkladov [vložte webovú stránku zodpovedného systému ochrany vkladov]. Vaša úverová inštitúcia vás na požiadanie bude takisto informovať o tom, či sú niektoré produkty kryté alebo nie. Ak sú vklady kryté, úverová inštitúcia to potvrdíuvedie aj na vašom výpise z účtu. [PDN 145]

Zodpovedný systém ochrany vkladov je [vložte názov a adresu, telefónne číslo, e-mailovú adresu a webovú stránku]. Tento systém vyplatí vaše vklady (až do výšky 100 000 EUR) najneskôr do šiestich týždňov, od 31. decembra 2013 do jedného týždňapiatich [len v prípade potreby: dvadsiatich] pracovných dní. [Len v prípade potreby: Na žiadosť vám orgán ochrany vkladov poskytne úver do výšky 5 000 EUR do piatich pracovných dní. Od roku 2017 budú vaše vklady (až do 100 000 EUR) vyplatené do piatich pracovných dní. [PDN 146]

Ak ste neboli vyplatení v uvedených lehotách, mali by ste sa obrátiť na systém ochrany vkladov, pretože po určitom čase môže uplynúť[uveďte príslušnú lehotu platnú v danom členskom štáte a presný odkaz na konkrétny vnútroštátny právny predpis a osobitné články, ktorými sa riadia tieto ustanovenia] uplynie lehota, počas ktorej máte nárok na vyplatenie. Ďalšie informácie môžete získať na [vložte webovú stránku zodpovedného systému ochrany vkladov]. [PDN 147]

[ Len v relevantných prípadoch]: Váš vklad je chránený systémomVaša úverová inštitúcia je súčasťou systému inštitucionálneho zabezpečenia [uznaným/neuznaným] ako systém ochrany vkladov. To znamená, že všetky bankyúverové inštitúcie, ktoré sú členmi tohto systému, sa vzájomne podporujú, aby zabránili zlyhaniu bankyplatobnej neschopnosti. Ak však napriek tomu dôjde k zlyhaniu banky, vaše vklady sa vám vyplatia až do výšky 100 000 EUR v rámci rámca systémov ochrany vkladov uznávaných podľa vnútroštátnych právnych predpisov. [PDN 148]

PRÍLOHA IV

ČASŤ A

Zrušené smernice spolu s ich následnými zmenami a doplneniami (uvedenými v článku 21)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/14/ES z 11. marca 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov, pokiaľ ide o úroveň krytia a výplatnú lehotu

ČASŤ B

Lehoty na transpozíciu (uvedené v článku 21)

Smernica

Lehota na transpozíciu

94/19/ES

1.7.1995

2009/14/ES

30.6.2009

2009/14/ES (druhý pododsek ods. 3 bod i) článku 1, článok 7 ods. 1a až 3 a článok 10 ods. 1 smernice 94/19/ES zmenenej a doplnenej smernicou 2009/14/ES)

31.12.2010

PRÍLOHA V

Korelačná tabuľka

Táto smernica

Smernica 2009/14/ES

Smernica 94/19/ES

Článok 1

-

-

Článok 2 ods. 1 písm. a)

Článok 1 ods. 1

Článok 2 ods. 1 písm. d)

Článok 1 ods. 2

Článok 2 ods. 1 písm. e)

Článok 1 ods. 1

Článok 1 ods. 3

Článok 2 ods. 1 písm. f)

Článok 1 ods. 4

Článok 2 ods. 1 písm. g

Článok 1 ods. 5

Článok 3 ods. 1

Článok 3 ods. 1

Článok 3 ods. 2

Článok 3 ods. 2

Článok 3 ods. 3

Článok 3 ods. 3

Článok 3 ods. 4

Článok 5

Článok 3 ods. 6

Článok 1 ods. 6 písm. a)

Článok 4 ods. 1 písm. a) až c)

Článok 2

Článok 4 ods. 1 písm. d)

Článok 7 ods. 2, príloha I ods. 1

Článok 4 ods. 1 písm. f)

Článok 7 ods. 2, príloha I ods. 10

Článok 4 ods. 1 písm. g)

Článok 7 ods. 2, príloha I ods. 2

Článok 4 ods. 1 písm. h)

Článok 7 ods. 2, príloha I ods. 5

Článok 4 ods. 1 písm. i)

Článok 7 ods. 2, príloha I ods. 6

Článok 4 ods. 1 písm. j)

Článok 7 ods. 2, príloha I ods. 3 a 4

Článok 4 ods. 10 písm. k)

Článok 7 ods. 2, príloha I ods. 12

Článok 5 ods. 1

Článok 1 ods. 3 písm. a)

Článok 7 ods. 1

Článok 5 ods. 4

Článok 1 ods. 3 písm. a)

Táto smernica

Smernica 2009/14/ES

Smernica 94/19/ES

Článok 5 ods. 6

Článok 7 ods. 4, článok 7 ods. 5

Článok 5 ods. 7

Článok 1 ods. 3 písm. d)

Článok 6 ods. 1 až ods. 3

Článok 8

Článok 7 ods. 1

Článok 1 ods. 6 písm. a)

Článok 10 ods. 1

Článok 7 ods. 3

Článok 10 ods. 4

Článok 7 ods. 4

Článok 10 ods. 5

Článok 8 ods. 1

Článok 7 ods. 6

Článok 8 ods. 2

Článok 11

Článok 12 ods. 1

Článok 4 ods. 1

Článok 13

Článok 6

Článok 14 ods. 1 až ods. 3

Článok 1 ods. 5

Článok 9 ods. 1

Článok 14 ods. 4

Článok 9 ods. 2

Článok 14 ods. 5

Článok 9 ods. 3

Článok 15

Článok 13

Články 16 – 18

Článok 1 ods. 4

(1) Ú. v. EÚ C 99, 31.3.2011, s. 1.
(2) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 99, 31.3.2011, s. 1.
(4) Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012.
(5) Ú. v. ES L 135, 31.5.1994, s. 5.
(6) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.
(7) Ú. v. EÚ L 68, 13.3.2009, s. 3.
(8) Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.
(11) Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201.
(12) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.
(13) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo, COM(2009)0501.
(14) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1.
(15) Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.
(16)* Ú. v. : vložiť dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(17) Siedma smernica Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1).
(18)* Ú. v.: vložte prosím dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice .
(19)* Ú. v. : vložte ptrosím číslo a odkaz na uverejnenie tejto smernice.


Usmernenia pre rozpočtový postup na rok 2013 – iné oddiely ako oddiel Komisia
PDF 290kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012 o usmerneniach pre rozpočtový postup na rok 2013, oddiel I ‐ Európsky parlament, oddiel II ‐ Rada, oddiel IV – Súdny dvor, oddiel V – Dvor audítorov, oddiel VI ‐ Európsky hospodársky a sociálny výbor, oddiel VII – Výbor regiónov, oddiel VIII ‐ Európsky ombudsman, oddiel IX – Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a oddiel X – Európska služba pre vonkajšiu činnosť (2012/2001(BUD))
P7_TA(2012)0050A7-0030/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 2012/5/EÚ z 13. decembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, pokiaľ ide o viacročný finančný rámec, s cieľom riešiť potreby dodatočného financovania projektu ITER(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2010 spolu s odpoveďami kontrolovaných inštitúcií(3),

–  so zreteľom na článok 23 a článok 79 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0030/2012),

A.  keďže strop pre okruh 5 viacročného finančného rámca (VFR) pre rozpočet EÚ na rok 2013 je 9 181 miliónov EUR v bežných cenách(4);

B.  keďže pristúpenie Chorvátska bude mať vplyv na rozpočet na rok 2013, najmä čo sa týka prostriedkov pre nových poslancov a prijímanie zamestnancov vo všetkých inštitúciách;

C.  keďže vzhľadom na vysoké zaťaženie vyplývajúce z verejného dlhu a obmedzení v čase prebiehajúcich snáh o vnútroštátnu rozpočtovú konsolidáciu by Európsky parlament a všetky ostatné inštitúcie mali preukázať rozpočtovú zodpovednosť a vlastné uskromnenie; berúc na vedomie list komisára Lewandowského z 23. januára 2012 zaslaný predsedom európskych inštitúcií;

D.  keďže v tomto štádiu ročného postupu Parlament očakáva odhady ostatných inštitúcií a návrhy svojho Predsedníctva na rozpočet na rok 2013;

Všeobecný rámec a priority rozpočtu na rok 2013

1.  domnieva sa, že inštitúcie by v kontexte pretrvávajúcich náročných ekonomických podmienok mali zmraziť svoje administratívne rozpočty; zdôrazňuje však potrebu dodržiavať právne záväzné povinnosti a možné následné zvýšenia;

2.  vyzýva inštitúcie, aby posilnili medziinštitucionálnu spoluprácu s cieľom vymieňať si najlepšie postupy, hľadať úspory a modernizovať tak svoje politiky týkajúce sa ľudských zdrojov, organizácie, technológií a budov;

   3. zdôrazňuje význam medziinštitucionálnej spolupráce pre čo najplynulejšie pristúpenie Chorvátska;
   4. zdôrazňuje význam posilnenia nediskriminačných politík, ktoré uľahčujú prístup, prijímanie a integráciu osôb so zdravotným postihnutím;
   5. zdôrazňuje potrebu účinnej environmentálnej politiky vo všetkých inštitúciách;

Parlament

6.  pripomína významné úspory dosiahnuté v rozpočte na rok 2012 vďaka štrukturálnym zmenám a reorganizácii; nabáda na pokračovanie štrukturálnych organizačných reforiem a podporuje inovácie v ostatných oblastiach; domnieva sa, že skutočné úspory možno dosiahnuť identifikáciou prekrývajúcich sa a neefektívnych prvkov vo všetkých rozpočtových riadkoch; požaduje preto podrobnú správu generálneho tajomníka pre Výbor pre rozpočet, ktorá bude obsahovať jasný prehľad rozpočtových riadkov, v ktorých bolo plnenie v roku 2011 nedostatočné, a objektívnu analýzu dôvodov nedostatočného plnenia;

7.  domnieva sa, že skutočné a najväčšie úspory možno dosiahnuť stanovením jediného sídla pre Európsky parlament; pobáda preto k tomu, aby sa bezodkladne vyhodnotila situácia v tejto oblasti;

8.  domnieva sa, že s cieľom dosiahnuť významné dlhodobé úspory treba zvážiť možnosť nezávislého hodnotenia rozpočtu EP; domnieva sa, že by sa malo zvážiť zriadenie pracovnej skupiny; vyzýva generálneho tajomníka a Predsedníctvo, aby predložili konkrétne návrhy na zriadenie takejto skupiny čo najskôr a aby navrhli možné úspory najneskôr do konca roku 2012; rovnako vyzýva na rýchlu implementáciu všetkých záverov tejto skupiny;

9.  víta posilnenú spoluprácu medzi Výborom pre rozpočet a Predsedníctvom počas ročného rozpočtového postupu; dôrazne nabáda na ďalšie posilnenie spolupráce medzi generálnym tajomníkom, Predsedníctvom a Výborom pre rozpočet počas celého roka s cieľom zabezpečiť plynulý rozpočtový proces a účinné plnenie rozpočtu; očakáva od Predsedníctva, že predloží obozretné návrhy odhadov založené na potrebách, v ktorých budú zohľadnené možné následné zvýšenia vyplývajúce z právne záväzných povinností; domnieva sa, že treba vynaložiť maximálne úsilie, aby sa zaistilo vyváženie akýchkoľvek cielených zvýšení úsporami identifikovanými v iných oblastiach;

10.  vyzýva na zmrazenie rozpočtových riadkov týkajúcich sa všetkých ciest v roku 2013 a zrušenie indexácie akýchkoľvek individuálnych príspevkov poslancov až do konca volebného obdobia; so záujmom očakáva správu generálneho tajomníka o cestovaní, ktorá má byť Predsedníctvu a Výboru pre rozpočet doručená do 31. marca 2012;

11.  domnieva sa, že úspory by nemali ohroziť legislatívnu činnosť EP; je presvedčený, že legislatívne činnosti poslancov sa môžu posilniť dokončením systému riadenia poznatkov; víta informácie poskytnuté administratívou, požaduje aktualizované informácie o súčasnom stave projektu a očakáva, že systém bude riadne fungovať a bude dostupný občanom EÚ; vyzýva na zvýšené úsilie s cieľom urýchliť implementáciu tohto projektu; pripomína svoju žiadosť o informácie o tom, ako je možné dosiahnuť úspory po implementácii systému riadenia poznatkov;

12.  pripomína rozpočtové uznesenia Parlamentu vrátane posledného uznesenia z 26. októbra 2011(5), v ktorom požaduje včasné informácie, dialóg a transparentný proces rozhodovania v rámci politiky v oblasti budov; žiada, aby sa presné informácie o pokroku v projektoch v oblasti budov a jeho finančných dôsledkoch poskytovali každých šesť mesiacov; konštatuje, že v tomto volebnom období by sa nemali začínať žiadne ďalšie nepredvídané projekty v oblasti budov;

Ostatné inštitúcie

13.  vyzýva všetky inštitúcie, aby hľadali ďalšie úspory s cieľom dodržať rozpočtovú disciplínu a zmrazili svoje rozpočty a pritom zohľadnili svoje právne záväzky a nové finančné nároky, ako je napríklad rozšírenie o Chorvátsko;

14.  berie na vedomie požiadavku Európskeho súdneho dvora (oddiel IV) o zmenu a doplnenie jeho štatútu spôsobom, ktorý bude mať priamy dosah na rozpočet; domnieva sa, že treba zabezpečiť potrebné financovanie s cieľom zaručiť plynulý chod inštitúcie a následne riadnu súdnu ochranu občanov EÚ;

15.  chápe výzvy, ktorým čelila ESVČ pri vypracúvaní svojho prvého rozpočtu na rok 2011; vyzýva na dodržanie zásad riadneho finančného hospodárenia pri zostavovaní rozpočtu tejto novej inštitúcie a žiada službu, aby preskúmala príležitosti, ktoré by mohli vytvoriť výraznejšie rozpočtové synergie s členskými štátmi v prípadoch, kde to je možné;

o
o   o

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru, Dvoru audítorov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, európskemu ombudsmanovi, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a ESVČ.

(1) Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17.
(2) Ú. v. EÚ L 4, 7.1.2012, s. 12.
(3) Ú. v. EÚ C 326, 10.11.2011, s. 1.
(4) Strop okruhu 5 zahŕňa príspevok zamestnancov do systému dôchodkového zabezpečenia.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2011)0461.


Viacročný plán pre západnú populáciu stavridy ostrobokej v Atlantickom oceáne a na ňu zameraný rybolov
PDF 213kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012 o súčasnom stave navrhovaného viacročného plánu pre západnú populáciu stavridy ostrobokej v Atlantickom oceáne a na ňu zameraného rybolovu (2011/2937(RSP))
P7_TA(2012)0051B7-0064/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2009)0189) a na článok 37 Zmluvy o ES, na základe ktorých Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0010/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (COM(2009)0665),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 43 ods. 2,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. marca 2010(1),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 23. novembra 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2011, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre západnú populáciu stavridy ostrobokej v Atlantickom oceáne a na ňu zameraný rybolov(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2010 o zelenej knihe Komisie o reforme spoločnej rybárskej politiky(3),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 13. júla 2011 o spoločnej rybárskej politike (COM(2011)0425),

–  so zreteľom na otázky na ústne zodpovedanie adresované Komisii a Rade o súčasnom stave navrhovaného viacročného plánu pre západnú populáciu stavridy ostrobokej v Atlantickom oceáne a na ňu zameraného rybolovu (O-000308/2011 -B7-0023/2012, O-000309/2011 - B7-0024/2012),

–  so zreteľom na články 115 ods. 5 a 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia sa v súlade s vykonávacím plánom prijatým na svetovom samite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu v roku 2002 zaväzuje k tomu, že zachová alebo obnoví populáciu rýb na úroveň, na základe ktorej sa môže produkovať maximálny udržateľný výnos s cieľom urýchlene dosiahnuť tieto ciele týkajúce sa vyčerpaných stavov, a kde je to možné, najneskôr do roku 2015;

B.  keďže spoločná rybárska politika sa v súlade s článkom 2 nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu zameriava na zabezpečenie využívania živých vodných zdrojov, ktorým sa zaistia udržateľné hospodárske, environmentálne a sociálne podmienky;

C.  keďže západná populácia stavridy ostrobokej je z ekonomického hľadiska najdôležitejšou populáciou stavridy ostrobokej žijúcej vo vodách Únie;

D.  keďže v apríli 2009 Komisia navrhla plán riadenia (COM (2009)0189) založený na prípravných prácach Regionálneho poradného výboru pre pelagické druhy a na pokynoch Medzinárodnej rady pre výskum morí (ICES) a Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo (STECF);

E.  keďže viacročné plány sú základným kameňom spoločnej rybárskej politiky a základným nástrojom na vypracovanie všeobecných ustanovení potrebných na dosiahnutie cieľov spoločnej rybárskej politiky, a preto musia byť prijaté v súlade s riadnym legislatívnym postupom podľa článku 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ;

F.  keďže biologické informácie o západnej populácii stavridy ostrobokej nestačia na celkové posúdenie stavu populácie; keďže z odporúčania STECF však vyplýva, že na udržateľné riadenie populácie by sa malo využívať pravidlo kontroly výlovu založené na trende vo vývoji množstva ikier; keďže pravidlo kontroly výlovu by malo rovnakým dielom vychádzať z preventívnych odporúčaní týkajúcich sa priemerných podmienok dopĺňania zásob, ako aj z aktuálneho celkového povoleného výlovu prispôsobeného pomocou faktora, ktorý zohľadňuje trend vývoja stavov zistený prostredníctvom produkcie ikier;

G.  keďže zriadenie a pridelenie rybolovných možností v rámci spoločnej rybárskej politiky má priamy vplyv na sociálno-ekonomickú situáciu rybárskych flotíl členských štátov, najmä na malé pobrežné flotily;

H.  keďže Rada si nemôže vyhradiť právomoc jednostranne upraviť parametre stanovené v návrhu na určenie celkového povoleného výlovu, pretože sú to kľúčové prvky navrhovaného dlhodobého plánu;

I.  keďže Parlament vo svojej pozícii v prvom čítaní zaviedol pre Radu do spôsobu výpočtu celkového množstva odberu určitú pružnosť, a to v súlade s vedecky podloženými pravidlami výlovu, s cieľom uľahčiť kompromisné riešenie a prispieť ku konštruktívnemu a pozitívnemu prístupu, pokiaľ ide o tento legislatívny návrh;

J.  keďže, pokiaľ ide o biologické referencie a parametre, ktoré sú súčasťou pravidiel výlovu, mali by sa zohľadniť najnovšie vedecké odporúčania a Komisia by mala mať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní EÚ, pokiaľ ide o úpravy niektorých biologických referencií a parametrov začlenených do pravidiel výlovu, aby bola schopná rýchlo reagovať na zmeny;

1.  zdôrazňuje, že cieľom plánu je zachovať biomasu západnej populácie stavridy ostrobokej na úrovni, ktorá zabezpečí jej udržateľné využívanie, a dosiahnuť čo najvyšší dlhodobý výnos;

2.  je presvedčený, že pravidlo kontroly výlovu by malo rovnakým dielom vychádzať z preventívnych odporúčaní, ako aj z aktuálneho celkového povoleného výlovu upraveného podľa faktora, ktorý zohľadňuje trend vývoja zásob nameraný prostredníctvom produkcie ikier.

3.  zdôrazňuje, že pravidlá kontroly výlovu sú základnými prvkami viacročných plánov, o ktorých sa musí rozhodovať v rámci riadneho legislatívneho postupu;

4.  zdôrazňuje, že dlhodobé plány riadenia uplatňované na čo najväčší počet populácií rýb sú kľúčové pre zachovanie populácií rýb, ako to zdôrazňuje Komisia vo svojom návrhu reformy spoločnej rybárskej politiky;

5.  zdôrazňuje, že súčasné medziinštitucionálne blokovanie musí byť odstránené v záujme udržateľnej populácie rýb a v záujme toho, aby subjekty v oblasti rybolovu mohli lepšie plánovať svoje činnosti;

6.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie iniciatívy na podporu politického dialógu medzi troma inštitúciami, ktorých cieľom je objasniť ich úlohy v rozhodovacom procese a vyriešiť otázky budúcej štruktúry viacročných plánov riadenia;

7.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby konala rýchlo, ako to uviedla a sľúbila pri viacerých príležitostiach, aby sa zabránilo ďalšiemu medziinštitucionálnemu blokovaniu vo vzťahu k budúcim dlhodobým plánom;

8.  naliehavo vyzýva Radu, aby predložila svoju pozíciu k návrhu viacročného plánu pre západnú populáciu stavridy ostrobokej, aby umožnila Parlamentu začať druhé čítanie a pokročiť v tejto oblasti;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii pre informáciu.

(1) Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s. 68.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0421.
(3) Ú. v. EÚ C 348 E, 21.12.2010, s. 15.


Prínos spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva k vytváraniu verejných statkov
PDF 223kWORD 64k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012 o príspevku spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva k tvorbe verejných statkov (2011/2899(RSP))
P7_TA(2012)0052RC-B7-0579/2011

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rio+20: Na ceste k ekologickému hospodárstvu a lepšiemu riadeniu (COM(2011)0363),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020 (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na rámcovú smernicu o morskej stratégii (smernica 2008/56/ES)(2),

–  so zreteľom na reformný balík spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, ktorý Komisia predložila 13. júla 2011,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982,

–  so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov FAO prijatý 31. októbra 1995,

–  so zreteľom na článkov 115 ods. 5 a 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rybolov patrí k najstarším ľudským činnostiam a keďže ryby sú dôležitou a nenahraditeľnou súčasťou výživy ľudí, a preto by sa mala zaručiť ich dostupnosť a v rámci spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva by sa mal náležite uznať a oceniť ich význam;

B.  keďže odvetvie rybného hospodárstva, ktoré sa vzťahuje na lov voľne žijúcich rýb aj na akvakultúru, zahŕňa činnosti, ktoré prispievajú k tvorbe nevyhnutných spoločných statkov prostredníctvom troch hlavných oblastí činnosti: rybolovu, spracovania rýb a ich uvádzania na trh; keďže zdravé populácie rýb, zdravé morské ekosystémy a zachovanie morskej biodiverzity sú významné spoločné statky, ktoré je nutné chrániť;

C.  keďže udržateľná akvakultúra, či už morská, alebo sladkovodná, pobrežná, alebo na otvorenom mori, je dôležitou súčasťou odvetvia rybného hospodárstva;

D.  keďže maloobjemový rybolov zohráva obzvlášť dôležitú úlohu z hľadiska hospodárskeho, sociálneho, environmentálneho a kultúrneho života, ktorá sa musí v rámci spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva náležite uznať a oceniť; keďže pobrežné komunity značne postihol úpadok celého odvetvia rybného hospodárstva, čo vážne zasiahlo malé rybárske prístavy v celej EÚ;

E.  keďže reformovaná spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva by mala zaručiť environmentálnu, sociálnu a hospodársku udržateľnosť odvetvia rybného hospodárstva v rôznych hydrografických povodiach, a to aj prostredníctvom zavedenia decentralizovaného modelu riadenia, ktorý privedie rozhodovacie centrá bližšie k reálnym oblastiam činnosti a zvýši zodpovednosť zainteresovaných strán;

F.  keďže odvetvie rybného hospodárstva zahŕňa činnosti závislé od fungujúcich ekosystémov, pre ktoré sú bohaté populácie rýb a morské ekosystémy v environmentálne dobrom stave nevyhnutné z hľadiska dlhodobej udržateľnosti rybolovu, spracovávania a uvádzania produktov rybného hospodárstva na trh;

G.  keďže európske odvetvie rybného hospodárstva prispieva k sociálnemu rozvoju tým, že priamo aj nepriamo vytvára pracovné miesta, a k hospodárskemu rastu v Európe tým, že každoročne poskytuje 6,4 milióna ton rýb;

H.  keďže mnohostranný charakter odvetvia rybného hospodárstva možno pozorovať v rozličných oblastiach, napr. prostredníctvom vplyvu, ktorý má na sociálno-ekonomické, historické, kultúrne, vedecké a environmentálne otázky;

I.  keďže činnosti rybného hospodárstva majú vplyv najmä na pobrežné oblasti a ostrovy a prispievajú k ich účinnej správe a sociálnej a hospodárskej dynamike; keďže táto skutočnosť je obzvlášť dôležitá pre ich miestne spoločenstvá, ktoré sú často znevýhodnené v dôsledku nedostatku pracovných miest a slabých miestnych ekonomík;

J.  keďže reformovaná spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva by mala byť úzko prepojená s ďalšími kľúčovými iniciatívami EÚ v oblasti námorných záležitostí, najmä s iniciatívami uvedenými v oznámení Komisie s názvom Integrovaná námorná politika Európskej únie (COM(2007)0575), v ktorom sa uvádza, že európske odvetvie rybného hospodárstva môže tiež iniciovať a skvalitniť veľké množstvo vedeckých štúdií, ktoré prehlbujú naše vedomosti o oceánografickej dynamike, ekosystémoch a biológii vodných druhov, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s činnosťou v oblasti rybného hospodárstva;

K.  keďže dynamické a dobre riadené odvetvie rybného hospodárstva by mohlo mať výraznejší prínos pre európsku spoločnosť a európske hospodárstvo a tak zohrávať dôležitú úlohu v stratégii Európa 2020;

1.  zdôrazňuje, že odvetvie rybného hospodárstva je významným priemyselným odvetvím EÚ, ktoré občanom EÚ poskytuje potraviny vysokej kvality a pre Európsku úniu vytvára hospodársku a sociálnu pridanú hodnotu; zastáva preto názor, že je potrebné, aby reformovaná spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva zabezpečovala udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva a zachovanie populácií rýb na zdravej úrovni, tak aby sa v tradičných oblastiach a spoločenstvách mohlo dlhodobo pokračovať v rybolovných činnostiach;

2.  domnieva sa, že environmentálna, hospodárska a sociálna udržateľnosť je významným cieľom spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, a zdôrazňuje, že najvyššou prioritou spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva by malo byť vybudovanie udržateľného odvetvia rybného hospodárstva s cieľom zaistiť environmentálny, spoločenský a hospodársky prínos rybolovu pre súčasné i budúce generácie;

3.  zdôrazňuje, že správne riadené rybné hospodárstvo by mohlo významnejšie prispieť k rozvoju európskej spoločnosti, pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, zamestnanosť, udržanie dynamických rybárskych komunít a mnohé ďalšie oblasti; zdôrazňuje, že existencia zdravých populácií rýb, zdravých morských ekosystémov a zachovanie morskej biodiverzity sú samy osebe spoločnými statkami, ktoré sa vytvárajú len vtedy, keď sú populácie rýb riadené udržateľným spôsobom a keď je minimalizovaný zbytočný negatívny vplyv na životné prostredie;

4.  považuje za zásadné uznať moria – ktoré pokrývajú viac ako dve tretiny plochy našej planéty – ako zdroj, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní ďalších prírodných zdrojov (napr. rybolovných zdrojov); takisto považuje za strategicky dôležité, aby spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva zahŕňala jasné a konkrétne opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby mohla prostredníctvom ekosystémového prístupu plniť svoju strategickú úlohu;

5.  zdôrazňuje, že spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva prispieva k plneniu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti biodiverzity a k cieľu EÚ zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb do roku 2020, a to prijatím opatrení zameraných na zabezpečenie udržateľného rybného hospodárstva, prijatím preventívnych opatrení zameraných na odstránenie ničivých spôsobov rybolovu, zabezpečením obnovy nadmerne využívaných populácií rýb a prijatím opatrení na ochranu druhov, na ktoré sa rybné hospodárstvo nezameriava;

6.  pripomína, že odvetvie rybného hospodárstva (vrátane akvakultúry) vytvára podľa odhadov na hospodárskej úrovni ročné príjmy vo výške 34,2 miliárd EUR a že na sociálnej úrovni vytvára viac než 350 000 pracovných miest na začiatku i na konci priemyselného reťazca odvetvia rybolovu, spracovania rýb a ich uvádzania na trh, najmä v pobrežných a odľahlých regiónoch a na ostrovoch;

7.  zdôrazňuje, že odvetvie rybného hospodárstva má mnohostranný rozmer a popri svojich troch tradičných oblastiach činnosti a viditeľnom vplyve na hospodársku, environmentálnu a sociálnu úroveň zohráva tiež dôležitú úlohu v ďalších rôznych oblastiach, napr. v environmentálnej, kultúrnej, rekreačnej a turistickej, vedeckej, energetickej a vo vzdelávacej oblasti, a zdôrazňuje v tejto súvislosti predovšetkým význam odvetvia maloobjemového rybolovu;

8.  vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila skutočnosť, že odvetvie rybného hospodárstva zohráva významnú úlohu v týchto oblastiach:

   i) kultúra – poskytuje prínos pre gastronómiu, etnografiu, históriu, literatúru, muzeológiu atď.
   ii) rekreácia a cestovný ruch – ponúka mnoho rôznych činností, ako sú výlety na more s miestnymi rybármi, pozorovanie veľrýb a morských vtákov, ekologické potápanie atď.
   iii) veda – pomáha vo výskume vedcom z námornej oblasti a ďalších oblastí
   iv) energetika – podporuje rozvoj nových technológií, z ktorých môžu mať neskôr prospech celá spoločnosť;
   v) životné prostredie – ochraňuje biosenzitívne zemepisné oblasti, ako aj pobrežné oblasti s liahňami a odchovňami a podieľa sa na čistení mora
   vi) vzdelávanie – pestuje v ľuďoch potešenie z pobytu v prírode a učí ich úcte k moru;

9.  zdôrazňuje, že odvetvie rybného hospodárstva vzhľadom na svoj multifunkčný rozmer poskytuje spoločenstvám spoločné statky, ktoré sú prospešné pre občanov EÚ vo všeobecnosti, a nielen pre tých, ktorí sú priamo či nepriamo zapojení do rybného hospodárstva, čo je nevyhnutné uznať a oceniť; ďalej konštatuje, že mnohostranný charakter činností v oblasti rybného hospodárstva je prínosný pre značný počet občanov EÚ, prevažne pre tých, ktorí žijú v pobrežných oblastiach; nazdáva sa, že pri financovaní spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva by sa mal v plnej miere zohľadňovať mnohostranný charakter odvetvia rybného hospodárstva; zdôrazňuje, že tvorba týchto dodatočných verejných statkov sa nesmie využívať ako zámienka pre odklad potrebných reforiem spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva;

10.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytovala pomoc malým rybárskym prístavom, ktoré boli ťažko zasiahnuté poklesom vykládok v dôsledku nadmerného rybolovu;

11.  zdôrazňuje, že odvetvie rybného hospodárstva (ktoré zahŕňa udržateľný lov voľne žijúcich rýb a akvakultúru) je pre Európsku úniu jedným z najdôležitejších pilierov potravinovej bezpečnosti, a preto sa musí zabezpečiť jeho udržateľnosť a stabilita prostredníctvom reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, tak aby v budúcnosti toto odvetvie mohlo dodávať produkty rybného hospodárstva v dostatočnej kvalite a v dostatočnom množstve s cieľom uspokojiť dopyt viac ako pol miliardy občanov EÚ;

12.  zdôrazňuje potenciál udržateľnej morskej a sladkovodnej akvakultúry prispieť k úlohe rybného hospodárstva, pokiaľ ide o zaistenie značnej časti potravinovej bezpečnosti v EÚ; zdôrazňuje, že na zaistenie environmentálnej udržateľnosti odvetvia akvakultúry je potrebná osobitná politika; vyzýva Komisiu, aby stanovila všeobecné kvalitatívne kritériá v oblasti akvakultúry, ktoré by sa mali dodržiavať v celej EÚ a ktoré zohľadnia environmentálny a sociálny vplyv akvakultúry; ďalej vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby dovezené produkty akvakultúry boli vyrobené v súlade s príslušnými normami EÚ v oblasti udržateľnosti a kvality, t. j. environmentálnymi normami alebo normami týkajúcimi sa dobrých podmienok zvierat;

13.  konštatuje, že návrhy Komisie predložené 13. júla 2011 sa nezaoberali rekreačným rybolovom; zdôrazňuje, že táto otázka sa mala osobitne riešiť ako súčasť procesu reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva;

14.  zdôrazňuje, že ďalšia diverzifikácia činností priamo alebo nepriamo spojených s rybným hospodárstvom by mohla pomôcť spomaliť hromadný odchod pracovníkov z tohto odvetvia, udržať pri živote regionálne zvyklosti a tradície a zastaviť vyľudňovanie niektorých pobrežných oblastí;

15.  zdôrazňuje, že riadenie rybného hospodárstva v čoraz väčšej miere vychádza z vedeckých údajov, ktoré stimulujú aplikovaný výskum v tejto oblasti a zároveň podporujú znalosti a posilňujú technologický rozvoj a inovácie, v súlade so stratégiou Európa 2020 na podporu inteligentného rastu;

16.  zdôrazňuje, že odvetvie rybného hospodárstva závisí od zdravia populácií rýb a od rovnováhy ekosystému, a preto sa reformovaná spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva musí opäť zamerať na úlohu odvetvia ako garanta a správcu morských zdrojov s cieľom vytvoriť efektívnejšie, ekologickejšie a konkurencieschopnejšie hospodárenie v súlade so stratégiou Európa 2020 na podporu udržateľného rastu;

17.  zdôrazňuje, že rybolovné činnosti s prihliadnutím na všetky ich aspekty (vrátane udržateľnej akvakultúry) a ich priamy i nepriamy vplyv, ako aj spoločné statky vytvárané prostredníctvom rybolovných činností zaručujú sociálnu a územnú súdržnosť a podporujú odborné vzdelávanie a sociálnu a hospodársku dynamiku v súlade so stratégiou Európa 2020 na podporu inkluzívneho rastu;

18.  zdôrazňuje, že odvetvie rybného hospodárstva musí svojimi vlastnými prostriedkami, ako aj prostredníctvom integrovanej námornej politiky prispievať k dosiahnutiu cieľov otvoreného hospodárstva Rio+20 a tiež k tvorbe pracovných miest a odstraňovaniu chudoby;

19.  konštatuje, že rybolovné činnosti zohrávajú dôležitú úlohu v širšom kontexte integrovanej námornej politiky a predstavujú kľúčový prvok v politikách námorného územného plánovania, ako aj v rámci Európskeho fondu námorného a rybného hospodárstva;

20.  žiada Komisiu, aby uznala mnohostranný charakter odvetvia rybného hospodárstva a hodnotu širokej škály verejných statkov, ktoré vytvára;

21.  žiada Komisiu, aby vo svojich budúcich politických návrhoch a rozhodnutiach zabezpečila, aby spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva prispievala k ústredným politickým cieľom, ako je stratégia Európa 2020; zastáva názor, že spoločnú politiku v oblasti rybného hospodárstva je nutné v rámci kľúčového procesu jej reformy uznať ako zdroj rozvoja v rámci projektu európskeho rastu a že sa musia vytvoriť podmienky, ktoré umožnia v plnej miere rozvinúť jej potenciál; žiada Komisiu, aby pri vypracúvaní a vykonávaní týchto politík zohľadňovala osobitný charakter rybného hospodárstva a pobrežných regiónov;

22.  žiada Komisiu, aby do reformovanej spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva zahrnula koncepciu podmienenosti, ktorá sa už uplatňuje v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, s cieľom zabezpečiť pozitívnu diskrimináciu rybolovných činností šetrných k životnému prostrediu, napr. prostredníctvom lepšieho prístupu k finančným prostriedkom;

23.  žiada Komisiu, aby v záujme podpory rozvoja paralelných činností našla právne riešenie, ktoré rybárom umožní rozvinúť iné zdroje príjmov v rámci širokého okruhu činností spojených s rybolovom, a to bez finančných sankcií;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59.
(2) Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.


Nedávny politický vývoj v Maďarsku
PDF 221kWORD 55k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012 o nedávnom politickom vývoji v Maďarsku (2012/2511(RSP))
P7_TA(2012)0053B7-0095/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 4, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), články 49, 56, 114, 167 a 258 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie (ZFEÚ), Chartu základných práv Európskej únie a na Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP), ktoré sa týkajú dodržiavania, ochrany a presadzovania základných práv,

–  so zreteľom na Základný zákon Maďarska prijatý 18. apríla 2011 Národným zhromaždením Maďarskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2012 (ďalej len „nová ústava“) a prechodné ustanovenia Základného zákona Maďarska prijaté 30. decembra 2011 národným zhromaždením (ďalej len „prechodné ustanovenia),

–  so zreteľom na stanoviská Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátskej komisie) č. CDL(2011)016 a CDL(2011)001 k novej maďarskej ústave a k trom právnym otázkam, ktoré vyvstali v procese vypracovávania návrhu novej maďarskej ústavy,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 10. marca 2011 o zákone o médiách v Maďarsku(1) a z 5. júla 2011 o revízii maďarskej ústavy(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o článku 7 Zmluvy o Európskej únii s názvom Dodržiavanie a presadzovanie hodnôt, na ktorých sa zakladá Únia (COM(2003)0606),

–  so zreteľom na zriadenie skupiny na vysokej úrovni v oblasti slobody médií a pluralizmu podpredsedníčkou Európskej komisie Neelie Kroesovou v októbri 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie počas plenárnych rozpráv Európskeho parlamentu z 18. januára 2012 o nedávnom politickom vývoji v Maďarsku, ako aj vypočutie, ktoré uskutočnil Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci 9. februára 2012,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskej komisie zo 17. januára 2012 začať zrýchlené konanie voči Maďarsku vo veci porušenia právnych predpisov v súvislosti s nezávislosťou jeho centrálnej banky a orgánov na ochranu údajov, ako aj opatreniami zasahujúcimi súdnictvo,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia je založená na demokratických hodnotách a právnom štáte, ako sa uvádza v článku 2 ZEÚ, na jednoznačnom dodržiavaní základných práv a slobôd, ako sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie a EDĽP, a na uznaní právnej hodnoty uvedených práv, slobôd a zásad, čo potvrdzuje aj nadchádzajúce pristúpenie EÚ k EDĽP;

B.  keďže súčasné členské štáty, ako aj štáty v prístupovom procese, a EÚ majú povinnosť zabezpečiť, aby obsah a procesy právnych predpisov členských štátov boli v súlade s právnymi predpismi a hodnotami EÚ, ktorú sú zakotvené najmä v kodanských kritériách, Charte základných práv EÚ a EĽDP, a aby obsah a zmysel prijatých právnych predpisov nebol v rozpore s týmito hodnotami a nástrojmi;

C.  keďže Maďarsko prijalo 18. apríla 2011 novú ústavu, ktorej prijatie a niektoré jej ustanovenia kritizoval Európsky parlament vo svojom uznesení z 5. júla 2011, v ktorom vyzval maďarskú vládu, aby riešila otázky a obavy vznesené Benátskou komisiou, a vyzval Európsku komisiu, aby uskutočnila dôsledné prehodnotenie a analýzu novej ústavy a základných zákonov s cieľom overiť, že sú v súlade s obsahom a zmyslom acquis communautaire a najmä Chartou základných práv Európskej únie;

D.  keďže prijatie základných zákonov vyvolalo obavy v mnohých oblastiach, najmä čo sa týka nezávislosti súdnictva, nezávislosti centrálnej banky, nezávislosti orgánu na ochranu údajov, spravodlivých podmienok politickej súťaže a politickej obmeny, ako aj tzv. zákona stability podmieňujúceho zmenu systému dane z príjmov dvojtretinovou väčšinou a základných zákonov, prostredníctvom ktorých sa súčasnej väčšine dáva výlučná právomoc vymenovať úradníkov na neobvykle dlhú dobu, čo ovplyvňuje schopnosť budúcich vlád vládnuť;

E.  keďže nový šéf Národného súdneho orgánu a hlavný prokurátor budú mať právo priradiť prípady súdom, čím sa porušuje zásada práva na prístup k súdu a na spravodlivý súdny proces a zásada nezávislosti súdnictva;

F.  keďže Najvyšší súd bol podľa novej ústavy a jej prechodných ustanovení premenovaný na „Kúria“ a šesťročný mandát bývalého predsedu Najvyššieho súdu bol predčasne ukončený po 2 rokoch;

G.  keďže novou ústavou sa ustanovilo zníženie povinného dôchodkového veku sudcov a prokurátorov z predchádzajúcich 70 rokov na 62 rokov, s výnimkou predsedu Kúrie a hlavného prokurátora, čo môže byť diskriminačné a povedie k odchodu do dôchodku približne 300 sudcov, čo predstavuje vážny zásah do nezávislého fungovania súdnictva;

H.  keďže podľa ustanovení novej ústavy bol predchádzajúci systém štyroch parlamentných komisárov obmedzený na jedného, ​​čím sa predčasne ukončil šesťročný mandát komisára pre ochranu údajov a slobody informácií a jeho právomoci sa presunuli na novovytvorený orgán, čo predstavuje vážnym zásah do jeho nezávislosti;

I.  keďže Maďarský parlament prijal niekoľko retroaktívnych zákonov, čím porušujú jednu zo základných zásad európskeho práva, konkrétne zásadu neprijímania retroaktívnych zákonov;

J.  keďže nedávno prijatý zákon o cirkvách a náboženských vyznaniach obsahuje neobvykle obmedzujúce pravidlá registrácie cirkví a podmieňuje registráciu schválením parlamentu s dvojtretinovou väčšinou;

K.  keďže na základe ustanovení ústavy boli významne obmedzené právomoci Maďarského ústavného súdu v oblasti prehodnocovania zákonov súvisiacich s rozpočtom;

L.  keďže preradenie podrobnej regulácie významného počtu záležitostí pod základné zákony, ktoré si vyžadujú dvojtretinovú väčšinu, vrátane otázok, ktoré by mali podliehať bežnému politickému procesu a o ktorých sa zvyčajne rozhoduje jednoduchou väčšinou, vyvoláva obavy, ako boli vyjadrené v správe Benátskej komisie;

M.  keďže podpredsedníčka Európskej komisie Viviane Reding zdôraznila zámer Európskej komisie overiť, či nová organizácia súdneho systému v Maďarsku ovplyvňuje nezávislosť súdnictva; keďže podpredsedníčka Európskej komisie Neelie Kroes a vedúca skupiny na vysokej úrovni v oblasti slobody médií a pluralizmu Vaira Vike Freiberga opakovane vyjadrili svoje obavy ohľadom slobody a plurality médií v Maďarsku;

N.  keďže predseda Európskej komisie José Manuel Barroso 18. januára 2012 zdôraznil, že okrem právnych aspektov boli vyjadrené obavy aj v súvislosti s kvalitou demokracie v Maďarsku, a vyzval maďarské orgány, aby dodržiavali zásady demokracie a slobody a uplatňovali ich nielen v zásade, ale aj v praxi a v politickom a spoločenskom živote v Maďarsku;

O.  keďže 17. januára 2012 Európska komisia začala konanie voči Maďarsku vo veci porušenia právnych predpisov v troch oblastiach, ktorými sú nezávislosť Maďarskej centrálnej banky, zníženie povinného veku odchodu do dôchodku sudcov stanovené v základnom zákone Maďarska a nezávislosť orgánu na ochranu údajov, a tiež vyzvala maďarské orgány, aby poskytli ďalšie informácie v otázke nezávislosti súdnictva;

P.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. decembra 2010 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2009) – účinné uplatňovanie po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy(3) žiadal o „opatrenia nadväzujúce na oznámenie z roku 2003 o článku 7 Zmluvy o Európskej únii s cieľom transparentne a súvislo vymedziť spôsob, ako riešiť možné prípady porušenia ľudských práv, a náležite využiť článok 7 ZEÚ na základe novej architektúry základných práv“;

Q.  keďže maďarská vláda, a najmä maďarský premiér vo svojom liste Komisii a vo svojom vystúpení v Európskom parlamente naznačili pripravenosť riešiť problémy, ktoré vyústili v konania vo veci porušenia práva, zmeniť a doplniť príslušné právne predpisy a ďalej spolupracovať s európskymi inštitúciami nad rámec súdnych konaní;

R.  keďže úlohou Európskeho parlamentu je monitorovanie dodržiavania základných práv, slobôd a zásad vo všetkých 27 členských štátov, ako sa ustanovuje v európskom acquis;

1.  vyjadruje vážne znepokojenie nad situáciou v Maďarsku v súvislosti s uplatňovaním demokracie a zásad právneho štátu, dodržiavaním a ochranou ľudských a sociálnych práv, systému kontrol a rovnováh, rovnosti a nediskriminácie;

2.  vyzýva maďarskú vládu, aby v spoločnom záujme s maďarskými občanmi a Európskou úniou splnila odporúčania, vyhovela námietkam a požiadavkám Európskej komisie, Rady Európy a Benátskej komisie, ktoré sa týkajú uvedených otázok, a adekvátne zmenila a doplnila príslušné zákony rešpektujúc základné hodnoty a normy Európskej únie;

3.  berie na vedomie záväzok Európskej komisie, Rady Európy a Benátskej komisie dôkladne preskúmať súlad maďarských právnych predpisov nielen s obsahom, ale aj zmyslom európskeho práva;

4.  vyzýva Európsku Komisiu ako ochrancu zmlúv, aby dôsledne monitorovala prípadné zmeny a doplnenia, ako aj vykonávanie uvedených právnych predpisov a ich súlad s obsahom a zmyslom európskych zmlúv, a aby uskutočnila podrobnú štúdiu s cieľom zabezpečiť:

   a) plnú nezávislosť súdnictva a najmä toho, aby Národný súdny orgán, prokuratúra a súdy vo všeobecnosti boli riadené bez politického vplyvu, a aby mandát nezávisle menovaných sudcov nemohol byť svojvoľne skrátený;
   b) aby regulácia Maďarskej národnej zodpovedala európskym právnym predpisom;
   c) aby sa v ustanoveniach príslušných právnych predpisov a ich uplatňovaním obnovila a zabezpečila inštitucionálna nezávislosť ochrany údajov a sloboda informácií,
   d) aby sa v plnej miere obnovila právomoc Ústavného súdu preskúmať akékoľvek právne predpisy, vrátane právomoci preskúmať rozpočet a daňové zákony;
   e) aby sa v ustanoveniach maďarského mediálneho zákona a jeho uplatňovaním zabezpečila sloboda a pluralita médií, najmä v súvislosti s účasťou občianskych a opozičných zástupcov v mediálnej rade;
   f) aby nový volebný zákon spĺňal európske demokratické štandardy a rešpektoval zásadu politickej obmeny;
   g) právo vykonávať politickú opozíciu demokratickým spôsobom v rámci, ako aj mimo inštitúcií;
   h) aby zákon o cirkvách a náboženských vyznaniach dodržiaval základné zásady slobody svedomia a aby sa upustilo od podmieňovania registrácie cirkví schválením Maďarským parlamentom s dvojtretinovou väčšinou;

5.  vyzýva Európsku komisiu, aby požiadala Benátsku komisiu o stanovisko k legislatívnemu balíku, ktorý pozostáva z novej ústavy, prechodných ustanovení a základných zákonov ako celku, a aby pokračovala v spolupráci v týchto veciach s Radou Európy;

6.  poveruje Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby v spolupráci s Európskou komisiou, Radou Európy a Benátskou komisiou sledoval otázku, či a ako odporúčania Komisie a Európsky parlament uvedené v bode 4 tohto uznesenia boli vykonané, a aby predložil svoje zistenia v správe;

7.  v súvislosti so správou uvedenou v bode 6 poveruje Konferenciou predsedov, aby zvážila, či treba začať potrebné opatrenia vrátane opatrení podľa článku 74e rokovacieho poriadku a článku 7 ods. 1 ZEÚ;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Rade Európy, vládam a parlamentom členských štátov, Agentúre pre základné práva, OBSE a generálnemu tajomníkovi OSN.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0094.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0483.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0483.


Situácia v Rusku
PDF 223kWORD 57k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012 o nadchádzajúcich prezidentských voľbách v Rusku (2012/2505(RSP))
P7_TA(2012)0054RC-B7-0052/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1997, pričom jej platnosť bola predĺžená dovtedy, kým ju nenahradí nová dohoda,

–  so zreteľom na prebiehajúce rokovania o novej dohode o novom komplexnom rámci vzťahov EÚ – Rusko a na Partnerstvo pre modernizáciu, ktoré sa začalo v roku 2010,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o Rusku, najmä na uznesenia zo 14. decembra 2011 o nadchádzajúcom samite EÚ – Rusko 15. decembra 2011 a výsledkoch volieb do Dumy zo 4. decembra 2011(1) a zo 7. júla 2011 o prípravách na decembrové voľby do ruskej Štátnej dumy(2),

–  so zreteľom na záverečnú pozorovateľskú správu OBSE/ODIHR z 12. januára 2012 o voľbách do Štátnej dumy 4. decembra 2011,

–  so zreteľom na záverečnú pozorovateľskú správu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZRE) z 23. januára 2012 o ruských parlamentných voľbách a vyhlásenie jeho delegácie vyslanej do Ruska po voľbách z 21. januára 2012,

–  so zreteľom na konzultácie o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom, najmä na poslednú schôdzu, ktorá sa v tomto kontexte konala 29. novembra 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej o voľbách do Dumy v Ruskej federácii zo 6. decembra 2011 a na jej prejavy zo 14. decembra 2011 v Štrasburgu o samite EÚ–Rusko a z 1. februára 2012 o politickej situácii v Rusku,

–  so zreteľom na vyhlásenie z 15. decembra 2011 predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya po samite EÚ – Rusko,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže posilnená spolupráca a dobré susedské vzťahy medzi EÚ a Ruskom majú zásadný význam pre stabilitu, bezpečnosť a prosperitu Európy; keďže rozvoj strategického partnerstva EÚ a Ruskej federácie môže byť založený len na spoločných hodnotách;

B.  keďže pretrvávajú obavy o vývoji v Ruskej federácii, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv a ich ochranu a dodržiavanie spoločne dohodnutých demokratických zásad, volebných pravidiel a postupov; keďže Ruská federácia je plný člen Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a zaviazala sa preto chrániť a presadzovať zásady demokracie a ľudské práva;

C.  keďže Európsky súd pre ľudské práva sa 12. apríla 2011 v rozsudku vyslovil proti zdĺhavým registračným postupom pre politické strany v Rusku, ktoré nie sú v súlade s volebnými normami stanovenými Radou Európy a OBSE; keďže obmedzovanie registrácie politických strán a kandidátov obmedzuje politickú súťaž a pluralitu v Rusku;

D.  keďže napriek nedávnym obmedzeným krokom k zlepšeniu volebných zákonov zostávajú všeobecné predpisy naďalej príliš zložité a keďže nekonzistentné uplatňovanie pravidiel diskriminuje opozíciu;

E.  keďže 22. decembra 2011 v prejave v Dume prezident Medvedev oznámil rad zmien politického systému vrátane vytvorenia novej nezávislej verejnoprávnej televízie, zjednodušenia postupov pre politické strany a prezidentských kandidátov, obnovenie priamych volieb gubernátorov a vyšetrovanie volebných podvodov;

F.  keďže podľa záverečnej pozorovateľskej správy OBSE/ODIHR voľby do Dumy 4. decembra 2011 neboli úplne v súlade s normami slobodných a spravodlivých volieb a boli poznačené čoraz užším prepojením štátu a vládnej strany a nedostatočnou nezávislosťou volebných orgánov, zaujatosťou médií a zasahovaním štátu na rôznych úrovniach; keďže podľa tejto správy charakterizovali voľby do Dumy mnohé porušovania postupov, prípady zjavnej manipulácie a vážnych prípadov hlasovania s viacerými volebnými lístkami;

G.  keď ruská organizácia na pozorovanie volieb Golos vo svojej záverečnej správe uviedla, že voľby „neboli ani slobodné, ani spravodlivé, a nespĺňali požiadavky ruského volebného zákona a medzinárodné volebné normy“ a  že „neboli dodržané základné zásady volieb, t. j. skutočná súťaž a rovnaké práva všetkých zúčastnených strán, neutrálne riadenie, nezávislé volebné komisie, voľby v súlade so zákonom a korektný proces sčítavania hlasov“;

H.  keďže ruský ľud vyjadril vo viacerých masových demonštráciách po voľbách do Dumy 4. decembra 2011 svoju túžbu po väčšej demokracii vrátane slobodných a spravodlivých volieb a komplexnej reformy volebného systému, najmä protestujúci s bielymi stužkami;

I.  keďže politická pluralita je základom demokracie a modernej spoločnosti a zdrojom politickej legitimity, keďže prípravy na prezidentské voľby musia zaručiť slobodný a spravodlivý priebeh s rovnakými šancami pre všetkých kandidátov; keďže registračné postupy opäť znemožnili niektorým kandidátom zúčastniť sa na voľbách;

J.  keďže vzťahy medzi EÚ a Ruskom sa počas posedných desaťročí vyvíjali a viedli ku komplexnému vzájomnému previazaniu, ktoré sa v budúcnosti určite ešte zvýši; keďže uzavretie strategickej dohody o partnerstve medzi EÚ a Ruskou federáciou bude mať aj naďalej mimoriadny význam pre budúci rozvoj a posilnenie spolupráce medzi oboma partnermi;

K.  keďže Rusko už dvakrát zabránilo Bezpečnostnej rade OSN prijať rezolúciu o kríze v Sýrii vyzývajúcu na podporu plánu Ligy arabských štátov, ktorý podporuje aj EÚ;

1.  berie na vedomie správy OBSE/ODIHRA a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o voľbách do Dumy, v ktorých sa uvádza, že voľby neboli v súlade s volebnými normami stanovenými OBSE a že boli poznačené čoraz užším prepojením štátu a vládnej strany, porušovaním postupov, zjavnou manipuláciou a nedostatočnou nezávislosťou volebných orgánov;

2.  je znepokojený, že výsledky volieb (zloženie Dumy) neprinesú zlepšenie, pokiaľ ide o úlohu a vplyv Dumy v politickom systéme Ruska;

3.  vyzýva Delegáciu v Parlamentnom výboru pre spoluprácu EÚ – Rusko, aby pravidelne nastoľovala otázky demokracie, základných práv a právneho štátu pri rokovaniach so zástupcami Ruska; ďalej vyzýva na hodnotenie aktivít Parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ – Rusko a na zintenzívnenie dialógu s mimoparlamentnou opozíciou a občianskou spoločnosťou;

4.  berie na vedomie nedávne výzvy na anulovanie volieb do Štátnej Dumy a vyzýva ruské orgány, aby naďalej podrobne a transparentne vyšetrovali všetky správy o podvodoch a zastrašovaní s cieľom trestať tých, čo budú uznaní za zodpovedných, a nanovo usporiadať hlasovanie tam, kde sa preukážu nezrovnalosti; zdôrazňuje, že ruské volebné právo zahŕňa možnosti odvolania a nápravy; poukazuje však na to, ústredná volebná komisia pri vybavovaní sťažností nepostupovala transparentne a sťažnosťami sa nezaoberala účinne a včas; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takmer 3000 sťažností voči protiprávnym konaniam, podvodom a porušeniam zákona v jednotlivých volebných obvodoch bolo zamietnutých na príslušných súdoch, pričom niekoľko ešte stále čaká na vyriešenie;

5.  berie na vedomie, že prezident Medvedev oznámil rozsiahle zmeny politického systému vrátane veľmi potrebného zjednodušenia pravidiel registrácie politických strán; vyzýva na vážne odhodlanie, pokiaľ ide o riešenie problémov slobody médií a slobody zhromažďovania a prejavu; pripomína, že EÚ je pripravená spolupracovať s Ruskom aj v rámci Partnerstva pre modernizáciu na zlepšovaní dodržiavania ľudských a základných práv a účinnosti nezávislého systému právneho štátu v Rusku;

6.  vyzýva ruskú vládu, aby zaviedla balík legislatívnych návrhov v súlade s odporúčaniami OBSE, ktorých cieľom bude vypracovať skutočne demokratický politický systém vrátane reforiem na uľahčenie registrácie politických strán, ako aj kandidátov na funkciu prezidenta, a aby sa zaoberala obmedzujúcim uplatňovaním pravidiel registrácie s cieľom umožniť naozaj slobodné a spravodlivé voľby čo najskôr;

7.  zdôrazňuje, že pokojné demonštrácie v Rusku sú vyjadrením túžby ruského ľudu po slobodných a spravodlivých voľbách; vyzýva ruské orgány, aby považovali nedávne demonštrácie za možnosť na prijatie krokov k reformám potrebným pre viac demokracie, politickej účasti a právneho štátu, ako aj na reformy volebných zákonov v súlade s normami Rady Európy a OBSE; naliehavo vyzýva ruské orgány, aby tieto normy uplatňovali v praxi s cieľom zaručiť slobodné a demokratické prezidentské voľby v marci, ako aj rovnaké príležitosti pre všetkých kandidátov;

8.  odsudzuje zásahy polície proti pokojným demonštráciám vyjadrujúcim protest proti volebným nezrovnalostiam a podvodom, ktoré oznámili medzinárodní pozorovatelia, a dokumentujúce videá, ktoré zaznamenali bežní občania; vyzýva orgány Ruska, aby v plnej miere dodržiavali slobodu zhromažďovania a slobodu prejavu v súlade s ústavou Ruskej federácie;

9.  pripomína, že obmedzenia politickej plurality počas príprav na voľby do Dumy boli jedným z najzávažnejších nedostatkov týchto volieb; vyjadruje znepokojenie v súvislosti so znemožnením kandidovať opozičným kandidátom v prezidentských voľbách 4. marca 2012, čo opäť narúša politickú súťaž a pluralitu;

10.  vyzýva ruské orgány, aby sa zúčastnili na dialógu s opozíciou, a vyjadruje poľutovanie nad zamietnutím registrácie kandidáta na prezidenta Grigorija Javlinského, v dôsledku čoho nemôže jeho strana vyslať volebných pozorovateľov;

11.  vyzýva OBSE, Radu Európy a vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby naďalej sledovali vyšetrovania nezrovnalostí a dôkladne dohliadali na prípravy prezidentských volieb a presadzovanie volebného zákona, ako už odsúhlasili ruské orgány;

12.  berie na vedomie, že ruské prezidentské voľby má monitorovať okolo 600 zahraničných pozorovateľov (z OBSE/ODIHR, PZRE, Šanghajskej organizácie pre spoluprácu a SNŠ); zdôrazňuje, že medzinárodné a národné volebné pozorovacie misie by mali byť plne rozmiestnené na to, aby sa zabezpečilo účinné monitorovanie volebného procesu v súlade sn normami OBSE/ ODIHR a RE; vyzýva ruské orgány, aby sa zdržali bránenia a narušovania, k  ktorým údajne došlo počas volieb do Dumy;

13.  opätovne vyzýva vyšetrovací výbor, aby viedol komplexné a dôkladné vyšetrovanie smrti Sergeja Magnitského bez tabuizovania, bezodkladne predložil konkrétne závery a prijal všetky kroky potrebné na privedenie zodpovedných osôb pred súd; vyzýva Radu, aby v prípade pretrvávajúcej nečinnosti ruských orgánov zvážila opatrenia ako zákaz cestovania v rámci celej EÚ a zmrazenie finančných aktív osôb uznaných za vinné z mučenia a smrti Sergeja Magnitského, ako aj z utajovania tohto prípadu;

14.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zneužívaním právnych predpisov určených na boj proti extrémizmu, napr. nad nezákonným uplatňovaním trestných zákonov voči organizáciám občianskej spoločnosti ako organizácii Memorial a voči náboženským menšinám ako Svedkovia Jehovovi a Falun Dafa a nad zákazom ich materiálov z dôvodu údajného extrémizmu;

15.  dôrazne odsudzuje prijatie zákona proti propagácii sexuálnej orientácie zo strany zákonodarného zhromaždenia v Petrohrade; takisto odsudzuje podobné zákony prijaté v oblastiach Riazaň, Archangeľsk a Kostroma; vyzýva všetky ruské orgány, aby zastavili obmedzovanie slobody prejavu v súvislosti so sexuálnou orientáciou alebo rodovou identitou, v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby vyjadrila nesúhlas Európskej únie s týmito zákonmi;

16.  naliehavo žiada Rusko, aby sa pridalo k medzinárodnému konsenzu a umožnila Bezpečnostnej rade OSN konať na základe návrhov Ligy arabských štátov s cieľom vyriešiť krízu v Sýrii; zdôrazňuje, že ako trvalý člen bezpečnostnej rady OSN musí Rusko brať vážne svoju zodpovednosť za medzinárodný mier a bezpečnosť; vyzýva Rusko, aby okamžite zastavilo predaj zbraní a vojenských zariadení sýrskej vláde;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Ruskej federácie, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0575.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0335.


Dohoda medzi EÚ a Marokom o recipročných liberalizačných opatreniach pre poľnohospodárske výrobky a výrobky rybného hospodárstva
PDF 290kWORD 57k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012 o dohode medzi EÚ a Marokom o recipročných liberalizačných opatreniach pre poľnohospodárske výrobky a výrobky rybného hospodárstva (2012/2522 (RSP))
P7_TA(2012)0055RC-B7-0048/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Barcelonské vyhlásenie z 28. novembra 1995, ktorým sa ustanovilo partnerstvo medzi Európskou úniou a krajinami južného Stredozemia,

–  so zreteľom na Euro-stredomorskú dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady zo 14. októbra 2005 o povolení rokovať s Marokom o recipročnej liberalizácii obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami, spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami, rybami a výrobkami rybného hospodárstva,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady zo 14. decembra 2011 o povolení rokovať s Egyptom, Jordánskom, Marokom a Tuniskom s cieľom vytvoriť „prehĺbené a komplexné“ zóny voľného obchodu ako súčasti existujúcich euro-stredomorských dohôd o pridružení s týmito krajinami,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie predložené Európskej rade, Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. marca 2011 s názvom Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (COM(2011)0200),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie predložené Európskej rade, Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(1),

–  so zreteľom na postup súhlasu v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie s ohľadom na návrh dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom o recipročných liberalizačných opatreniach pre poľnohospodárske výrobky, spracované poľnohospodárske výrobky, ryby a výrobky rybného hospodárstva a o nahradení protokolov č. 1, 2 a 3 a ich príloh a o zmenách a doplneniach Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej (ďalej „dohoda“) (15974/2010),

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže meniaca sa politická situácia v južnom Stredozemí si po nedávnych udalostiach arabskej jari vyžiadala silnú, účinnú a rýchlu reakciu EÚ;

B.  keďže posilnenie obchodných vzťahov a vyvážená a postupná liberalizácia obchodu s týmito krajinami sú významnými prvkami tejto reakcie;

C.  keďže obchod a investície sú motormi rastu a pomáhajú znižovať chudobu, spájajú ľudí, zabezpečujú vzťahy medzi krajinami a prispievajú k politickej stabilite;

D.  keďže článok 16 Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Marokom, ktorá vstúpila do platnosti 1. marca 2000, stanovuje, že Európske spoločenstvo a Maroko budú postupne zavádzať väčšiu liberalizáciu vzájomného obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami, spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami, rybami a výrobkami rybného hospodárstva;

E.  keďže EÚ má naďalej značný prebytok v obchode s tovarom s Marokom, ktorý v roku 2010 dosiahol 5,9 mld. EUR;

F.  keďže EÚ má značný prebytok obchodnej bilancie s krajinami južného Stredozemia v hodnote viac ako 4 mld. EUR, pokiaľ ide o výrobky poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, ale má deficit obchodnej bilancie s Marokom, pokiaľ ide o výrobky poľnohospodárstva a rybného hospodárstva a spracované poľnohospodárske výrobky, ktorý v roku 2010 dosiahol 871 mil. EUR; keďže obchod s výrobkami poľnohospodárstva a rybného hospodárstva predstavuje približne 18 % vývozu Maroka;

G.  keďže poľnohospodárstvo predstavuje 15 % až 20 % HDP Maroka a 12 % marockého vývozu a zamestnáva 38 % marockej pracovnej sily, vo vidieckych oblastiach dokonca až 75 %; keďže to poukazuje na to, že stabilita a rozšírenie tohto odvetvia sú mimoriadne dôležité pre politickú stabilitu krajiny;

H.  keďže navrhovaná dohoda liberalizuje 55 % ciel na poľnohospodárske výrobky a výrobky rybného hospodárstva Maroka (zvýšenie z 33 %) s okamžitým účinkom a 70 % ciel na poľnohospodárske výrobky a výrobky rybného hospodárstva EÚ do 10 rokov (zvýšenie z 1 %);

I.  keďže monitorovanie citlivých výrobkov a nekompromisné uplatňovanie kvót je nevyhnutným predpokladom vyváženého fungovania dohody;

J.  keďže všetok poľnohospodársky tovar zo všetkých tretích krajín dovážaný do EÚ musí spĺňať pravidlá Únie o sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach;

K.  keďže Maroko je jednou zo štyroch krajín južného Stredozemia, v súvislosti s ktorými Rada schválila usmernenia na rokovanie o prehĺbenej a komplexnej dohode o voľnom obchode (DCFTA); keďže obchod s poľnohospodárskymi výrobkami bude súčasťou týchto rokovaní;

Všeobecné úvahy

1.  je presvedčený, že otvorenie trhov a postupná integrácia do vnútorného trhu EÚ sa môže stať významným nástrojom rozvoja krajín južného Stredozemia a môže im pomôcť zmierniť rozšírenú chudobu a nezamestnanosť, ktoré sú príčinou hospodárskych, migračných a bezpečnostných problémov v regióne; domnieva sa, že EÚ musí byť pripravená urobiť obchodné ústupky v citlivých odvetviach, aby bolo možné využiť tento potenciál;

2.  pripomína, že EÚ sa v nadväznosti na arabskú jar zaviazala pomáhať krajinám južného Stredozemia s prechodom k demokracii prostredníctvom obchodných a hospodárskych nástrojov na zabezpečenie vyššej miery slobody a väčších hospodárskych príležitostí; domnieva sa, že Maroko urobilo významný krok smerom k upevneniu demokracie reformou ústavy a zorganizovaním spravodlivých volieb; v tejto súvislosti víta dohodu ako pozitívny krok vedúci k podpore politickej stabilizácie a vzájomnému trvalo udržateľnému hospodárskemu rozvoju;

3.  domnieva sa, že je dôležité, aby sa obchodné a investičné iniciatívy zameriavali na dosiahnutie prospechu pre všetky zložky spoločnosti a zvlášť pre MSP a malých poľnohospodárov; v tejto súvislosti poznamenáva, že viac ako 80 % marockých poľnohospodárov vlastní menej ako päť hektárov pôdy,  preto víta skutočnosť, že Marocká konfederácia pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (Comader – Confédération marocaine de l'agriculture et du développement rural) podporuje dohodu; pripomína, že potravinová bezpečnosť má okrem ekonomického aj sociálny, environmentálny a kultúrny rozmer;

Dohoda

4.  zdôrazňuje, že vzhľadom na dôležitosť a váhu poľnohospodárskeho sektora v Maroku, a to najmä pri poskytovaní zamestnania, bude dohoda zohrávať kľúčovú úlohu v hospodárskom rozvoji a politickej stabilizácii, pretože prináša nové príležitosti pre vývoz do EÚ, ktorá je hlavným trhom pre marocké výrobky; domnieva sa, že poskytne tiež príležitosť pre poľnohospodárske odvetvie v EÚ, najmä pokiaľ ide o spracované potraviny; poukazuje na to, že vývozcovia v EÚ napokon získajú výhody z odstránenia marockých dovozných ciel v prípade 70 % poľnohospodárskych výrobkov a výrobkov rybného hospodárstva, čím sa na clách ročne ušetrí odhadovaná suma 100 miliónov EUR, keď sa bude dohoda plne uplatňovať;

5.  víta ďalšie netarifné opatrenia obsiahnuté v dohode, akými sú budúce rokovania na zabezpečenie dodatočnej ochrany európskych zemepisných označení, posilneného mechanizmu ochrany a sanitárnych a fytosanitárnych opatrení; okrem toho pripomína, že EÚ a Maroko schválili mechanizmus urovnávania sporov, ktorý umožňuje ktorejkoľvek strane získať odškodnenie, ak druhá strana nedodrží podmienky dohody;

6.  poukazuje na obavy, ktoré zaznievajú z niektorých odvetví EÚ, z narastajúcich bezcolných kvót na dovoz citlivého ovocia a zeleniny; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala hodnotenie vplyvu na európskych producentov, najmä na príjmy poľnohospodárov, a aby o tejto problematike pravidelne informovala Parlament;

7.  je znepokojený neustálymi sťažnosťami európskych priemyselných skupín na údajné podvody v spojitosti so systémom vstupných cien a žiada záruky, že EÚ bude naďalej riadne regulovať tarifné kvóty, ktorých zvýšenie sa ustanovuje v dohode, a že nebude dochádzať k nesprávnemu výkladu uplatňovania pravidiel pre mechanizmus vstupných cien; zdôrazňuje, že európske subjekty podali sťažnosti úradu OLAF a Výboru Európskeho parlamentu pre petície a že tento výbor požiadal Komisiu, aby zmenila systém vstupných cien s cieľom zamedziť podvodom; v tejto súvislosti berie na vedomie návrhy na zosúladenie pravidiel pre uplatňovanie systému vstupných cien s Colným kódexom Spoločenstva v budúcej reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky; domnieva sa, že ich treba doplniť o zmenu vykonávacieho nariadenia o spoločnej organizácii poľnohospodárskych trhov s cieľom  zaviesť účinné kontrolné opatrenia;

8.  domnieva sa, že dohoda stanovuje osobitné inštitucionálne opatrenia a mechanizmy, akými sú spolupráca s cieľom zabrániť narušeniu trhov, skupiny odborníkov vytvorené Komisiou a tretími krajinami vrátane Maroka, podvýbor pre obchod s poľnohospodárskymi výrobkami v rámci uplatňovania dohody o pridružení, výmena informácií o politikách a údajov o výrobe, ako aj ochranná doložka podľa článku 7 protokolu; vyzýva Komisiu, aby tieto mechanizmy vhodne používala;

Všeobecnejšie obchodné a ekonomické otázky

9.  zdôrazňuje, že prístup na vnútorný trh EÚ by mal byť podmienený splnením určitých sanitárnych, fytosanitárnych a environmentálnych noriem, a víta pozitívnu správu Potravinového a veterinárneho úradu za rok 2011; víta skutočnosť, že v dohode sa kladie dôraz na sanitárne a fytosanitárne opatrenia, a žiada, aby technická pomoc bola ústredným bodom rokovaní o dohode DCFTA; žiada Komisiu, aby podporila rovnocennosť opatrení a kontroly v oblasti environmentálnych noriem a noriem potravinovej bezpečnosti medzi Marokom a Európskou úniou s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na oboch trhoch;

10.  víta reformy poľnohospodárstva v Maroku, najmä tzv. zelený plán („Plan Vert“), ktorý bol navrhnutý špeciálne na podporu malých poľnohospodárov s cieľom poskytnúť im prístup k moderným technológiám a investíciám; žiada trvalú podporu EÚ s cieľom zlepšovať metódy výroby prostredníctvom výmeny najlepších postupov a pomoc Maroku v úsilí o ochranu vôd;

11.  oceňuje, že Maroko už ratifikovalo väčšinu dôležitých dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a nedávno prijalo právne predpisy, ktoré zakazujú detskú prácu; napriek tomu zdôrazňuje, že ešte stále je čo zlepšovať, pokiaľ ide o slobodu združovania a detskú prácu; domnieva sa, že ustanovenia dohody DCFTA by mali zahŕňať pomoc pri uplatňovaní dohovorov MOP a ratifikácii nepodpísaných základných dohovorov MOP (napr. Dohovoru o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať (č. 87)) a uplatňovaní iniciatív týkajúcich sa sociálnej zodpovednosti podnikov v rámci kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji;

12.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že budúca dohoda bude v plnej miere v súlade s medzinárodným právo a bude prospešná pre všetky dotknuté skupiny miestneho obyvateľstva;

o
o   o

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Delegácii pre vzťahy s krajinami Magrebu, predsedníctvu Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie a vláde a parlamentu Maroka.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0446.


Dohoda medzi EÚ a Marokom o recipročných liberalizačných opatreniach pre poľnohospodárske výrobky a výrobky rybného hospodárstva ***
PDF 199kWORD 34k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012 k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom o recipročných liberalizačných opatreniach pre poľnohospodárske výrobky, spracované poľnohospodárske výrobky, ryby a výrobky rybného hospodárstva a o nahradení protokolov č. 1, 2 a 3 a ich príloh a o zmenách a doplneniach Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej (15975/2010 – C7-0432/2010 – 2010/0248(NLE))
P7_TA(2012)0056A7-0023/2012

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15975/2010),

–  so zreteľom na návrh dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom o recipročných liberalizačných opatreniach pre poľnohospodárske výrobky, spracované poľnohospodárske výrobky, ryby a výrobky rybného hospodárstva a o nahradení protokolov č. 1, 2 a 3 a ich príloh a o zmenách a doplneniach Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej (15974/2010),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0432/2010),

–  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre rybné hospodárstvo (A7-0023/2012),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Marockého kráľovstva.


Situácia v Sýrii
PDF 137kWORD 62k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012 o situácii v Sýrii (2012/2543(RSP))
P7_TA(2012)0057RC-B7-0068/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 10. októbra 2011, 14. novembra 2011, 1. decembra 2011 a 23. januára 2012 o Sýrii a na závery Európskej rady z 23. októbra a 9. decembra 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Sýrii z 8. októbra 2011, 3. a 28. novembra 2011, 2. decembra 2011 a 1. a 4. februára 2012,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/782/SZBP z 1. decembra 2011 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/273/SZBP(1), a na rozhodnutie Rady sprísniť reštriktívne opatrenia EÚ voči sýrskemu režimu v nadväznosti na schôdzu Rady pre zahraničné veci z 23. januára 2012,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 36/2012 z 18. januára 2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 442/2011(2),

–  so zreteľom na vyhlásenia Ligy arabských štátov o situácii v Sýrii z 27. augusta 2011, 16. októbra 2011, 12., 16. a 24. novembra 2011, 22. januára 2012 a 12. februára 2012, jej akčný plán z 2. novembra 2011 a jej sankcie voči Sýrii prijaté 27. novembra 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva Bezpečnostnej rady OSN z 3. augusta 2011,

–  so zreteľom na rezolúciu tretieho výboru Valného zhromaždenia OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Sýrskej arabskej republike z 22. novembra 2011,

–  so zreteľom na správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku z 23. novembra 2011,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) o situácii v oblasti ľudských práv v Sýrskej arabskej republike z 2. decembra 2011,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o právach dieťaťa a Opčný protokol o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy, ktorých všetkých je Sýria zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže od začiatku násilného zásahu voči nenásilným protestujúcim v Sýrii v marci 2011 sa dramaticky vyhrotilo systematické zabíjanie, násilie a mučenie a keďže sýrska armáda a bezpečnostné sily naďalej reagujú cieleným zabíjaním, mučením a masovým zatýkaním; keďže mestá po celej Sýrii obliehajú a bombardujú vládne jednotky; keďže prístup k potravinám a zdravotníckym potrebám je mimoriadne ťažký; keďže mnohí Sýrčania čelia v dôsledku násilia a vysídľovania zhoršujúcej sa humanitárnej situácii;

B.  keďže OSN odhaduje, že 11-mesačné povstanie si vyžiadalo už viac než 5 400 obetí na životoch, hoci je veľmi zložité získavať aktuálne údaje, pretože niektoré oblasti, napríklad časti mesta Homs, sú úplne uzavreté; keďže ďalšie tisícky osôb boli zranené a najmenej 69 000 osôb bolo zadržaných, z čoho bolo následne 32 000 prepustených, a približne 12 400 osôb ušlo do okolitých krajín; keďže podľa údajov Detského fondu OSN boli stovky detí zabité a ďalšie stovky bezdôvodne zadržané a vo väzbe mučené a sexuálne zneužívané;

C.  keďže obyvatelia žijúci v obliehanom meste Homs sú vystavení neustálemu masívnemu bombardovaniu a obávajú sa, že režim sa pripravuje na záverečný smrteľný pozemný útok; keďže arabské médiá informovali 12. februára 2012 o tom, že sýrske tanky a delostrelectvo uskutočňujú ťažké bombardovanie mesta Hama, pričom zároveň pokračujú v útoku na mesto Homs; keďže sýrske orgány zároveň trvajú na tom, že bojujú proti „teroristickým skupinám“ a budú v tom pokračovať až dovtedy, kým nenastolia „poriadok“;

D.  keďže početné prísľuby reforiem a amnestií prezidenta Baššára al-Asada neboli nikdy naplnené a režim stratil všetku dôveryhodnosť a legitimitu, čo viedlo k širokým výzvam medzinárodného spoločenstva na odstúpenie prezidenta;

E.  keďže francúzsky novinár bol zabitý a holandský novinár zranený počas toho, ako si plnili dôležitú úlohu poskytovania nezávislých informácií o dianí v Sýrii; keďže sýrske orgány upierajú medzinárodným novinárom akýkoľvek ďalší vstup do krajiny; keďže hlavným zdrojom informácií o krajine sú aj naďalej svedectvá sýrskych utečencov, informácie od občanov nachádzajúcich sa v Sýrii a fotografie z mobilných telefónov prenášané prostredníctvom samostatných satelitných spojení;

F.  keďže Liga arabských štátov sa rozhodla hľadať podporu politického riešenia pre Sýriu v BR OSN; keďže Ruská federácia a Čína vetovali 4. februára 2012 rezolúciu BR OSN, ktorá podporovala výzvu Ligy arabských štátov na začatie mierového politického procesu vedeného Sýrčanmi za účasti všetkých strán; keďže pozorovateľská misia Ligy arabských štátov bola prerušená 28. januára 2012 v dôsledku závažného zhoršenia situácie;

G.  keďže 18. januára 2012 vstúpili do platnosti dodatočné reštriktívne opatrenia EÚ proti sýrskemu režimu vrátane zákazu vývozu telekomunikačných monitorovacích zariadení pre sýrsky režim a zákazu účasti na určitých projektoch budovania infraštruktúry a investovania do takýchto projektov, ako aj dodatočné obmedzenia týkajúce sa prevodu finančných prostriedkov a poskytovania finančných služieb;

H.  keďže 23. januára 2012 bol rozšírený zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia EÚ, o 22 osôb zodpovedných za porušovanie ľudských práv a osem subjektov, ktoré režim podporujú finančne;

I.  keďže Spojené štáty uzavreli svoje veľvyslanectvo v Sýrii ako odpoveď na zvyšujúce sa násilie a vážne obavy v oblasti bezpečnosti; keďže svojich veľvyslancov odvolalo Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko a Belgicko; keďže štáty Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive a Tunisko odvolali svojich veľvyslancov v Sýrii a rozhodli o vyhostení sýrskych veľvyslancov zo svojich hlavných miest;

J.  keďže od marca 2011 našli v Turecku útočisko desaťtisíce sýrskych utečencov; keďže Turecko zohráva v celosvetovom meradle čím ďalej dôležitejšiu úlohu v boji proti násiliu v Sýrii;

K.  keďže zúfalá situácia v Sýrii má už teraz negatívny vplyv na situáciu v Libanone, pričom existujú obavy z toho, že sa v najbližšom čase rozšíri za hranice Sýrie, a následne zasiahne celý región, čo bude mať nepredvídateľné dôsledky a následky;

L.  keďže Rusko naďalej predáva sýrskemu režimu zbrane a ďalší vojenský materiál a má v Sýrii námornú základňu; keďže v EÚ platí embargo na vývoz vojenského materiálu do Sýrie a keďže na Cypre bola zadržaná ruská loď, ktorá podľa cyperských orgánov pokračovala pod falošnou zámienkou ďalej do Sýrie; keďže Úrad vysokej predstaviteľky nikdy oficiálne a verejne neobjasnil okolnosti tejto udalosti;

M.  keďže Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva vyzvala, aby boli obvinenia Sýrie zo zločinov proti ľudskosti postúpené Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) na základe zistení nezávislej vyšetrovacej komisie OSN, a to v nadväznosti na osobitnú schôdzu Rady OSN pre ľudské práva o Sýrii v decembri, pričom generálny tajomník OSN 15. januára 2012 uviedol, že cesta represie je slepou uličkou;

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rusko a Čína využili právo veta v Bezpečnostnej rade OSN na blokovanie návrhu rezolúcie o Sýrii, čím hlasovali proti návrhu Ligy arabských štátov na pokojnú zmenu, čo al-Asadov režim vnímal ako povolenie na zosilnenie represívnych prostriedkov v krajine s použitím ťažkých zbraní a bezohľadného násilia proti neozbrojeným civilistom; opakuje svoju výzvu členským štátom BR OSN, predovšetkým Rusku a Číne, aby si splnili svoju úlohu a zabezpečili okamžité ukončenie násilného útlaku sýrskeho ľudu; naďalej podporuje úsilie EÚ a jej členských štátov v tejto oblasti;

2.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby urobila všetko pre to, aby zabezpečila prijatie rezolúcie BR OSN v spolupráci s Ruskom aj Čínou;

3.  vyzýva Rusko, najväčšieho zámorského dodávateľa zbraní sýrskej vláde, aby okamžite zastavilo dodávky zbraní do Sýrie, a vyzýva EÚ, aby vytvorila čiernu listinu firiem, ktoré dodávajú zbrane do Sýrie; v tejto súvislosti vyzýva všetky zainteresované strany EÚ, aby v plnej miere rešpektovali Kódex Európskej únie pre vývoz zbraní určený na to, aby sa zabránilo vývozu zariadení, ktoré by mohli byť použité na represie v krajine alebo by mohli prispieť k regionálnej nestabilite;

4.  opätovne čo najdôraznejšie odsudzuje brutálne represie vykonávané sýrskym režimom voči vlastnému obyvateľstvu, najmä v meste Homs; vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s vážnym porušovaním ľudských práv, ktoré páchajú sýrske orgány, vrátane hromadného zatýkania, mimosúdneho zabíjania, svojvoľného zadržiavania, núteného miznutia osôb, mučenia a zlého zaobchádzania so zadržanými vrátane detí; zdôrazňuje, že osobám zraneným pri násilných stretoch nesmie byť odopretá lekárska pomoc;

5.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že podľa výzvy Detského fondu OSN zo 7. februára 2012 a správy nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýriu z 23. novembra 2011 zomrelo od začiatku násilia v Sýrii v marci 2011 takmer 400 detí a takmer 380 ich bolo bezdôvodne zadržaných a mučených a sexuálne zneužívaných vo väzbe, pričom niektoré z nich nemali ani 14 rokov; dôrazne odsudzuje každé porušenie ľudských práv vrátane práv detí, ktoré spáchali sýrske vojenské a bezpečnostné sily, a vyzýva sýrsku vládu, aby v plnom rozsahu skoncovala s porušovaním práv detí a ostatných ľudských práv;

6.  vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám obetí; vyzdvihuje odvahu a odhodlanie sýrskeho ľudu a rozhodne podporuje jeho úsilie o zabezpečenie úplného dodržiavania demokracie, zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd a o zaistenie lepších hospodárskych a sociálnych podmienok;

7.  opakuje svoju výzvu prezidentovi Baššárovi al-Asadovi a jeho režimu, aby okamžite odstúpili a umožnili v Sýrii pokojnú a demokratickú zmenu;

8.  naliehavo vyzýva al-Asadov režim na ukončenie násilia proti sýrskemu ľudu, stiahnutie vojsk a tankov z miest, prepustenie všetkých zadržiavaných protestujúcich, politických väzňov, obhajcov ľudských práv, blogerov a novinárov a udelenie neobmedzeného prístupu medzinárodným humanitárnym organizáciám a organizáciám v oblasti ľudských práv, ako aj medzinárodným médiám do krajiny;

9.  opätovne vyzýva na okamžité, nezávislé a transparentné vyšetrenie rozsiahleho, systematického a hrubého porušovania ľudských práv a základných slobôd zo strany sýrskych orgánov a vojenských a bezpečnostných síl s cieľom zabezpečiť, aby medzinárodné spoločenstvo vyvodilo zodpovednosť voči všetkým osobám zodpovedným za tieto činy, ktoré môžu predstavovať zločiny proti ľudskosti; nazdáva sa, že úsilie BR OSN o ukončenie sýrskej krízy musí byť založené na jednoznačných mechanizmoch zodpovednosti, a opätovne podporuje výzvu Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva, aby bola otázka Sýrie postúpená Medzinárodnému trestnému súdu;

10.  pripomína svoju podporu úsiliu Ligy arabských štátov o ukončenie násilia a presadenie politického riešenia v Sýrii; víta rozhodnutie Ligy arabských štátov zintenzívniť spoluprácu s OSN; berie na vedomie rozhodnutie Ligy arabských štátov prerušiť pozorovateľskú misiu v Sýrii v reakcii na stupňujúce sa násilie zo strany sýrskych orgánov;

11.  víta podporu, ktorú podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vyjadrila vytvoreniu kontaktnej skupiny krajín podporujúcich demokratické zmeny v Sýrii s názvom Priatelia sýrskeho ľudu vrátane Turecka a členov Ligy arabských štátov; víta vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o tom, že sa zúčastní na prvej schôdzi tejto kontaktnej skupiny v Tunisku 24. februára 2012;

12.  vyzýva Radu, aby prijala spoločné rozhodnutie o stiahnutí všetkých veľvyslancov zo Sýrie a zmrazení diplomatických kontaktov s veľvyslancami Sýrie v členských štátoch EÚ; naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby posilnila humanitárnu kapacitu delegácie EÚ v Damasku, a aby rovnako učinila aj všade tam, kde je to potrebné;

13.  víta odhodlanie EÚ naďalej sa usilovať o zvýšenie medzinárodného tlaku na sýrsky režim; podporuje rozhodnutie Rady pre zahraničné veci z 23. januára 2012 zaviesť nové reštriktívne opatrenia voči sýrskemu režimu a vyzýva na ďalšie cielené sankcie;

14.  víta rozhodnutie Komisie z 3. februára 2012 o poskytnutí humanitárnej pomoci (vo výške 3 miliónov EUR) na zmiernenie utrpenia obyvateľov Sýrie aj susedných štátov;

15.  víta a podporuje úsilie, ktoré sýrska opozícia neustále vynakladá v záujme vlastného zjednotenia mimo krajiny i v rámci nej a pokračovania spolupráce s medzinárodným spoločenstvom, najmä s Ligou arabských štátov, ako aj jej úsilie zamerané na vytvorenie spoločnej vízie budúcnosti Sýrie a prechod na demokratický systém; naliehavo vyzýva EÚ, aby posilnila svoju politickú, technickú, komunikačnú a humanitárnu podporu opozície;

16.  žiada mierumilovný a skutočný prechod k demokracii, ktorý spĺňa legitímne požiadavky obyvateľov Sýrie a je založený na otvorenom dialógu, do ktorého sú zapojené všetky demokratické sily a zložky sýrskej spoločnosti, s cieľom začať proces hlbokých demokratických reforiem, ktorý zohľadňuje potrebu zabezpečiť národné zmierenie a je preto zameraný na zabezpečenie dodržiavania práv menšín; vyzýva EÚ, aby podporila všetky pokusy sýrskej opozície o zjednotenie a vytvorila zrozumiteľný program pre demokratickú Sýriu;

17.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že by sa zastrašovanie zo strany sýrskych orgánov mohlo rozšíriť aj na opozičných aktivistov v exile;

18.  víta výraznú podporu Turecka obyvateľom Sýrie, ktorá sa prejavila aj tým, že Turecko prijalo utečencov, ktorí prešli cez turecko-sýrske hranice, a povolilo sýrskej opozícii organizovať sa; naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby vyvinula maximálne úsilie s cieľom začať rokovania s Tureckom, Ligou arabských štátov a sýrskou opozíciou o opatreniach na vytvorenie humanitárnych koridorov na sýrsko-tureckých hraniciach;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Ruskej federácie, vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky, vláde a parlamentu Turecka, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov a vláde a parlamentu Sýrskej arabskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 319, 2.12.2011, s. 56.
(2) Ú. v. EÚ L 16, 19.1.2012, s. 1.


19. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva
PDF 395kWORD 95k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012 o pozícii Parlamentu k 19. zasadnutiu Rady OSN pre ľudské práva (2012/2530(RSP))
P7_TA(2012)0058B7-0071/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na všetky dohovory OSN v oblasti ľudských práv a opčné protokoly k týmto dohovorom(1),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC), najmä na uznesenie z 10. marca 2011 o prioritách 16. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva a hodnotení v roku 2011(2),

–  so zreteľom na delegáciu Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva, ktorá počas 16. zasadnutia UNHRC navštívila Ženevu, a jej správu pre podvýbor, ako aj na spoločnú delegáciu Výboru pre zahraničné veci a Podvýboru pre ľudské práva na 66. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie(3),

–  so zreteľom na rezolúciu UNHRC 16/21 z 25. marca 2011 o preskúmaní činnosti a fungovania Rady pre ľudské práva,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie z 11. mája 2011 o EÚ ako globálnom aktérovi: jej úloha v multilaterálnych organizáciách(4),

–  so zreteľom na nadchádzajúci siedmy cyklus UNHRC, najmä 19. zasadnutie, ktoré sa uskutoční od 27. februára do 23. marca 2012, a na 13. a 14. zasadnutie Všeobecného pravidelného hodnotenia (UPR), ktoré sa zorganizuje v priebehu roka 2012,

–  so zreteľom na predchádzajúce pravidelné a mimoriadne zasadnutia UNHRC, ako aj na prvý cyklus UPR, ktorý bol ukončený v decembri 2011,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

–  so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 5, článok 18, článok 21, článok 27 a článok 47 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rešpektovanie, presadzovanie a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv je súčasťou etického a právneho acquis Európskej únie (EÚ) a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity(5);

B.  keďže prebiehajúce preskúmanie politiky EÚ v oblasti ľudských práv by malo prispieť k tomu, aby sa vonkajšia politika EÚ stala aktívnejším, súdržnejším a účinnejším faktorom vo svete;

C.  keďže EÚ a jej členské štáty by mali zaručiť rešpektovanie ľudských práv vo vlastných politikách, aby sa upevnila súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami, a tým sa zlepšila dôveryhodnosť EÚ a UNHRC;

D.  keďže všetky medzinárodné subjekty sa musia usilovať o odstránenie dvojitých kritérií a o zabránenie selektívnosti a politizácii riešenia otázok súvisiacich s ľudskými právami;

E.  keďže UNHRC je jedinečnou platformou, ktorá sa zameriava na všeobecné ľudské práva, a špecifickým fórom na riešenie otázok ľudských práv v rámci systému OSN; keďže je poverená dôležitou úlohou posilňovať presadzovanie, ochranu a dodržiavanie ľudských práv na celom svete;

F.  keďže by sa mal zohľadniť vplyv práce vykonanej v treťom výbore Valného zhromaždenia a v UNHRC na diskusiu v Bezpečnostnej rade OSN;

G.  keďže delegácia Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva navštívi počas 19. zasadnutia UNHRC Ženevu, ako to už bolo v predchádzajúcich rokoch pri zasadnutiach UNHRC;

1.  berie na vedomie prebiehajúci proces potvrdzovania priorít EÚ pre 19. zasadnutie UNHRC a víta skutočnosť, že za kľúčové témy boli označené Barma/Mjanmarsko, Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR), Sýria, Líbya a Irán;

2.  víta skutočnosť, že do programu 19. riadneho zasadnutia patria okrem iného panelové diskusie o začleňovaní otázky ľudských práv, slobode prejavu na internete, slobode náboženstva alebo viery a svedomia, diskriminácii a násilí na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, ľudských právach a HIV/AIDS a deklarácii o právach menšín, ako aj obsiahle schôdze týkajúce sa práv dieťaťa, mučenia, ľudských práv a boja proti terorizmu, zmiznutí a svojvoľného zadržiavania; vyzýva členské štáty, aby konštruktívne prispeli k týmto rozpravám a jasne vyjadrili, že všeobecne platné a nedeliteľné ľudské práva sa vzťahujú na všetkých ľudí bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu a rodovú identitu;

3.  víta nominácie pre túto schôdzu týkajúce sa mandátov nezávislého experta pre podporu demokratického a spravodlivého medzinárodného poriadku, osobitného spravodajcu pre podporu pravdy, spravodlivosti, nápravy škody a záruk proti recidíve, osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Sýrii a nezávislého experta pre situáciu v oblasti ľudských práv v Sudáne; berie na vedomie správy, ktoré títo osobitní spravodajcovia predložia, okrem iného o situácii v oblasti ľudských práv v KĽDR, Iráne a Barme/Mjanmarsku, ako aj správy o mučení a inom krutom, neľudskom alebo ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní, o situácii ochrancov ľudských práv a o slobode náboženstva alebo viery; vyzýva členské štáty, aby sa aktívne podieľali na týchto diskusiách;

Činnosť Rady pre ľudské práva

4.  víta intenzívnejšie začleňovanie otázky ľudských práv do činnosti OSN, o čom svedčí napr. oveľa častejšie vystupovanie Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva v Bezpečnostnej rade – vrátane vystúpenia jeho veľmi obratne vedeného zastúpenia na úrovni asistenta generálneho tajomníka v New Yorku – alebo organizovanie každoročnej panelovej diskusie UNHRC s cieľom spolupracovať s vedúcimi predstaviteľmi riadiacich orgánov a sekretariátov agentúr a fondov OSN, ako vyplýva z poverenia na základe výsledku procesu preskúmania; dôrazne nabáda členské štáty Bezpečnostnej rady OSN, aby pravidelnejšie požadovali brífingy UNHRC s cieľom účinne riešiť prípady porušovania ľudských práv, ktoré sú zdrojom mnohých konfliktov, ktorými sa BR OSN zaoberá;

5.  znovu opakuje svoju výzvu členským štátom EÚ, aby aktívne odmietali všetky pokusy o narušenie koncepcie všeobecnej platnosti, nedeliteľnosti a vzájomnej previazanosti ľudských práv a aktívne podporovali UNHRC v tom, aby sa rovnako zaoberala otázkou diskriminácie každého druhu vrátane rodovej diskriminácie, diskriminácie na základe rasového pôvodu, veku, sexuálnej orientácie a náboženstva alebo viery; zastáva názor, že je potrebné konkrétnym a trvalým spôsobom nadväzovať na rezolúciu A/HRC/RES/17/19 zo 17. júna 2011 o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite;

6.  znovu opakuje svoju výzvu členským štátom EÚ, aby aj naďalej boli príkladom pri podporovaní univerzálneho charakteru činnosti Rady pre ľudské práva, najmä pri ratifikácii všetkých medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv, ktoré zaviedla; vyjadruje poľutovanie najmä nad tým, že žiadny členský štát EÚ neratifikoval dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, že niektoré členské štáty doteraz neprijali a/alebo neratifikovali dohovor na ochranu všetkých osôb pred núteným zmiznutím a že iba jeden členský štát ratifikoval opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, a pripomína svoju výzvu všetkým členský štátom EÚ, aby tieto dokumenty ratifikovali;

7.  vyjadruje aj naďalej znepokojenie – uznávajúc určitý pokrok – z pretrvávania „politiky blokov“, ktorá niekedy stále prevláda a ovplyvňuje výber krajín, ktorým UNHRC venuje pozornosť, čo má negatívny vplyv na jej autoritu a dôveryhodnosť;

8.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že proces preskúmania neviedol k vypracovaniu rozsiahlejších kritérií členstva, pokiaľ ide o záväzky a činnosti súvisiace s ľudskými právami; opakuje svoju požiadavku, aby sa vo všetkých regionálnych skupinách konali pluralitné voľby, a odporúča, aby EÚ a jej členské štáty vyjadrili jasný nesúhlas s postupom regionálnych skupín navrhujúcich koncepciu tzv. čistých štátov a aby boli v tejto záležitosti dobrým príkladom;

Porušovanie ľudských práv v krajinách arabskej jari

9.  berie na vedomie, že Líbya získala späť svoje členstvo v UNHRC, a nabáda na opätovnú integráciu tejto krajiny; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že nebola využitá príležitosť vypracovať prísne a transparentné kritériá pre opätovné členstvo vylúčených krajín, ktoré by sa logicky mali zakladať na počiatočných kritériách vyžadovaných pre zvolenie; naliehavo vyzýva UNHRC, aby bez ďalšieho odkladu vypracovala takéto kritériá na účely ich použitia v budúcnosti, a aby tak stanovila rámec pre koherentné hodnotenie vhodnosti členstva určitého štátu v UNHRC na základe jeho výsledkov v oblasti ľudských práv;

10.  víta skutočnosť, že nezávislý medzinárodný vyšetrovací výbor pre Líbyu predložil v septembri 2011 v súlade s výsledkami 15. mimoriadneho zasadnutia svoju prvú správu pre UNHRC; podporuje rozšírenie jeho mandátu a očakáva, že na 19. zasadnutí predloží záverečnú písomnú správu; nabáda na vykonávanie odporúčaní, ktoré predložil vyšetrovací výbor, a dôrazne podporuje jeho výzvu na uskutočnenie rozsiahlych, nestranných a verejných vyšetrovaní všetkých údajných prípadov porušovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva počas konfliktu bez ohľadu na to, kto tieto práva porušil, a pri plnom rešpektovaní súdnych záruk; domnieva sa, že situácia v oblasti ľudských práv v Líbyi je aj naďalej problematickou oblasťou, najmä pokiaľ ide o podmienky pri väznení zadržiavaných osôb a zaobchádzaní s nimi zo strany rôznych militantných skupín bez toho, aby nad týmito jednotkami mala účinnú kontrolu dočasná vláda, a požaduje zvýšenú ostražitosť a stálu pomoc medzinárodného spoločenstva v súlade s vyhláseniami vysokej komisárky OSN pre ľudské práva, ktoré predniesla 25. januára 2012 v Bezpečnostnej rade OSN;

11.  čo najdôraznejšie odsudzuje rozšírené brutálne represie a systematické porušovanie ľudských práv, ktoré pácha sýrsky režim a ktoré sú namierené proti obyvateľstvu krajiny vrátane detí, a vyzýva sýrske orgány, aby okamžite ukončili násilie a splnili svoje záväzky podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv s cieľom umožniť pokojnú a demokratickú zmenu;

12.  víta organizovanie 16., 17. a 18. mimoriadneho zasadnutia o situácii v oblasti ľudských práv v Sýrii na základe iniciatív Spojených štátov, Poľska a EÚ; podporuje odporúčania uvedené v svojej správe z novembra a očakáva, že na 19. zasadnutí sa aktualizujú a uskutoční sa interaktívny dialóg;

13.  víta rozhodnutie vytvoriť mandát osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Sýrii, keď skončí mandát vyšetrovacieho výboru; vyjadruje najmä plnú podporu výzve vyšetrovacieho výboru, vysokej komisárky a všetkých držiteľov mandátov pre osobitné postupy adresovanú sýrskym orgánom, aby plne spolupracovali pri vyšetrovaní s cieľom zabezpečiť plnú zodpovednosť a zabrániť beztrestnosti; víta diplomatické úsilie vysokej predstaviteľky EÚ/podpredsedníčky Komisie Catherine Ashtonovej a členských štátov EÚ vo vzťahu k Číne a Rusku v rámci Bezpečnostnej rady OSN, a to v záujme okamžitého prijatia rezolúcie o Sýrii; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že vzhľadom na obnovené veto Ruskej federácie a Číny nemohla Bezpečnostná rada podporiť výzvu Ligy arabských štátov na inkluzívny politický proces vedený Sýriou v atmosfére bez násilia;

14.  opakuje svoje obavy týkajúce sa situácie v oblasti ľudských práv v Bahrajne a vyzýva členské štáty EÚ, aby sa usilovali o vypracovanie rezolúcie o situácii v oblasti ľudských práv v Bahrajne na pôde UNHRC; zdôrazňuje potrebu sledovať na pôde UNHRC otázku boja proti beztrestnosti v Jemene v súvislosti s protivládnymi protestmi v roku 2011 a domnieva sa, že amnestie porušujú medzinárodné právo v oblasti ľudských práv, ak bránia trestnému stíhaniu osôb, ktoré môžu byť zodpovedné za zločiny proti ľudskosti, genocídu, vojnové zločiny a hrubé porušovanie ľudských práv;

15.  víta vyhlásenia, ktoré počas roku 2011 urobila komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillay a v ktorých naliehavo vyzvala egyptské orgány, aby ukončili neprimerané a brutálne použitie sily proti demonštrantom na námestí Tahrír a na iných miestach v krajine, a to vrátane nevhodného použitia slzného plynu, gumových nábojov a ostrej munície, ako aj jej výzvy na nezávislé vyšetrovanie, ktoré sa má začať v súvislosti s rôznymi demonštráciami a udalosťami;

16.  vyzýva EÚ a členské štáty EÚ, aby sa pri príležitosti druhého kola Všeobecného pravidelného hodnotenia (UPR) týkajúceho sa Alžírska zamerali na otázku nútených zmiznutí a aby zdôraznili skutočnosť, že Alžírsko v nedostatočnej miere plní odporúčania prijaté subjektmi zmluvy v tejto záležitosti; požaduje vytvorenie osobitného mechanizmu nadväzujúcich opatrení v tejto súvislosti; zároveň vyzýva EÚ a členské štáty EÚ, aby vyjadrili vážne obavy nad nedávnym prijatím piatich zákonov, najmä represívneho zákona o združeniach a diskriminačného zákona o ženách;

17.  zdôrazňuje potrebu medzinárodného monitorovania situácie v oblasti ľudských práv v Západnej Sahare, v neposlednom rade prostredníctvom osobitných spravodajcov UNHRC;

Ostatné

18.  víta rozhodnutie menovať osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike; víta predbežnú správu, ktorú osobitný spravodajca predložil tretiemu výboru Valného zhromaždenia OSN, a očakáva, že na 19. zasadnutí sa táto správa bude posudzovať; naliehavo vyzýva iránske orgány, aby spolupracovali pri vyšetrovaniach osobitného spravodajcu, okrem iného povolením vstupu do krajiny; vzhľadom na žalostnú situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne žiada rozšíriť mandát osobitného spravodajcu;

19.  vyzdvihuje neutíchajúce úsilie osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v KĽDR a osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Barme/Mjanmarsku pri výkone svojich mandátov a požaduje rozšírenie týchto mandátov; víta nedávne pozitívne zmeny v postoji Barmy/Mjanmarska, pokiaľ ide o intenzívnejšiu spoluprácu v rámci osobitných postupov, a opakuje svoju požiadavku prepustiť všetkých zostávajúcich väzňov svedomia, ako aj uskutočniť konkrétne kroky v boji proti beztrestnosti v Barme, najmä v súvislosti so zločinmi proti ľudskosti spáchanými v oblastiach s etnickými menšinami;

20.  opakuje svoju výzvu adresovanú vysokej predstaviteľke/podpredsedníčke Komisie a členským štátom EÚ, aby sa usilovali prijať silnú spoločnú pozíciu EÚ v súvislosti s opatreniami nadväzujúcimi na vyšetrovaciu misiu pre konflikt v Gaze a aby v nej verejne požadovali plnenie odporúčaní tejto misie a zodpovednosť v prípade všetkých porušení medzinárodného práva bez ohľadu na údajného páchateľa prostredníctvom uskutočnenia nezávislých, nestranných, transparentných a účinných vyšetrovaní; zastáva názor, že bez zodpovednosti a spravodlivosti nemôže existovať efektívny mierový proces na Blízkom východe;

21.  vyjadruje svoju podporu mandátu nezávislého experta pre situáciu v oblasti ľudských práv na Pobreží Slonoviny, ktorý bol nedávno zriadený s cieľom plniť odporúčania vyšetrovacieho výboru, a očakáva, že na 19. zasadnutí sa príslušná správa bude posudzovať;

22.  zdôrazňuje, že je potrebné ďalšie úsilie o posilnenie procesu zabezpečenia zodpovednosti na Srí Lanke, a požaduje zriadenie vyšetrovacieho výboru OSN v súvislosti so všetkými spáchanými zločinmi, ako odporúčala skupina expertov generálneho tajomníka OSN pre Srí Lanku; vyzýva vládu Srí Lanky, aby zaslala pozvánku osobitnému spravodajcovi OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu;

23.  je znepokojený zhoršujúcou sa situáciou ľudských práv v Kazachstane; domnieva sa, že správa kancelárie generálneho prokurátora o udalostiach v Žanaozene a Šetpe (západný Kazachstan) sa dostatočne podrobne nezaoberá úlohou kazašských štátnych síl pri brutálnom potláčaní protestov štrajkujúcich robotníkov v ropnom priemysle, ich sympatizantov a podporovateľov v dňoch 16. – 18. decembra 2011, keď zomrelo najmenej 17. ľudí; je pobúrený následným zatýkaním vedúcich predstaviteľov opozičných strán, obhajcov ľudských práv a novinárov; žiada nezávislé medzinárodné vyšetrenie udalostí a okamžité prepustenie všetkých politických väzňov vrátane obhajkyne robotníkov v ropnom priemysle Natálie Sokolovej; zdôrazňuje potrebu diskutovať o situácii ľudských práv v Kazachstane na nadchádzajúcom zasadaní UNHRC;

24.  vyzdvihuje činnosť Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva v súvislosti so situáciou v oblasti ľudských práv v Konžskej demokratickej republike a zdôrazňuje, že je potrebné obnoviť mandát nezávislého experta pre monitorovanie situácie v oblasti ľudských práv v Konžskej demokratickej republike a spolupracovať s orgánmi krajiny pri plnení odporúčaní vydaných v rámci medzinárodných mechanizmov v oblasti ľudských práv;

25.  žiada, aby sa delegácia EÚ a členské štáty EÚ usilovali o prijatie rezolúcie UNHRC o situácii v Eritrei vzhľadom na poľutovaniahodné a zhoršujúce sa výsledky tejto krajiny pri dodržiavaní slobody prejavu a slobody náboženstva alebo viery a svedomia;

26.  víta správu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva o situácii v Afganistane, ktorá bola vypracovaná na základe činnosti jej kancelárie v rámci UNAMA; vyzýva členské štáty EÚ, aby túto správu verejne podporili a aby sa zapojili do diskusie o tejto správe a podporili jej odporúčania týkajúce sa posilnenia právneho štátu, boja proti beztrestnosti, práv žien a činnosti afganistanskej inštitúcie pre ľudské práva; podporuje menovanie osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Afganistane;

27.  konštatuje, že koncepcia zodpovednosti za ochranu (R2P) zaznamenala dobrý pokrok v orgánoch OSN, ako je Bezpečnostná rada OSN, Valné zhromaždenie OSN a UNHRC; zdôrazňuje, že zodpovednosť za ochranu je obsiahlou koncepciou, ktorá zahŕňa nielen vojenské intervencie; berie na vedomie aj nový výklad tejto koncepcie („Responsibility while protecting“ – zodpovednosť počas ochranného zásahu), ktorý sa v súčasnosti objavuje a ktorý po líbyjskej kríze spočiatku rozvinuli niektoré krajiny tzv. skupiny BRIC, konkrétne Brazília; nabáda na ďalšiu rozpravu o tom, ako by orgány Spojených národov, konkrétne Bezpečnostná rada, mohli prípadne túto koncepciu používať pri zabezpečovaní intenzívnejšej spolupráce členských štátov v prípade krízy; zdôrazňuje najmä preventívnu úlohu Medzinárodného trestného súdu, konkrétne jeho úradu prokurátora, a význam využitia Medzinárodného trestného súdu Bezpečnostnou radou OSN v tejto súvislosti;

28.  zdôrazňuje potrebu medzinárodného monitorovania situácie v oblasti ľudských práv v Číne a vyzýva členské štáty EÚ, aby sa vzhľadom na neúspech dialógu EÚ a Číny o ľudských právach aktívne usilovali o zavedenie takéhoto monitorovania s cieľom dosiahnuť významné a konkrétne výsledky;

29.  opakuje, že sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania, a to aj sloboda zmeniť náboženstvo alebo vieru či zrieknuť sa ich, sú základnými ľudskými právami; vyzdvihuje činnosť osobitného spravodajcu pre slobodu náboženského vyznania a viery a vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohým jednotlivcom a spoločenstvám na celom svete je toto právo odopierané; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sloboda náboženského vyznania a prejavu sa na území historického Tibetu neustále porušuje, v dôsledku čoho rastie počet Tibeťanov, ktorí v poslednej dobe páchajú samoupálenie ako extrémnu formu protestu proti obmedzovaniu ich práv a slobôd;

30.  odsudzuje nedávne vyhlásenie japonského ministra spravodlivosti o možnom obnovení používania trestu smrti; víta rozhodnutie Mongolska z 5. januára 2012 o zrušení trestu smrti, ktoré nasledovalo po moratóriu na trest smrti z januára 2010, a nabáda UNHRC a Valné zhromaždenie OSN, aby pokračovali v úsilí o zavedenie moratórií na trest smrti a zrušenie trestu smrti vo svete;

31.  víta rozhodnutie parlamentu Guatemaly ratifikovať Rímsky štatút;

32.  víta činnosť orgánu OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien, ktorá by mala mať vplyv na plnenie a obranu „pekinského acquis“, a to aj s ohľadom na sexuálne a reprodukčné práva, a na uplatňovanie rezolúcie BR OSN 1325 o úlohe žien, pokiaľ ide o mier a bezpečnosť, pričom všetky tieto otázky sú pre EÚ kľúčové;

Všeobecné pravidelné hodnotenie

33.  víta potvrdenie obsiahnuté vo výsledku hodnotenia UNHRC, že druhý cyklus UPR by sa mal okrem iného zameriavať na plnenie akceptovaných odporúčaní z prvého cyklu, ale zdôrazňuje, že odporúčania, ktoré hodnotený štát neakceptoval, by sa nemali z tohto procesu vylúčiť; vyzýva štáty podieľajúce sa na UPR, aby zameriavali svoje hodnotenie tretích krajín najmä na opatrenia nadväzujúce na odporúčania zmluvných subjektov OSN a osobitných postupov a na plnenie týchto odporúčaní, čo je významnou politickou podporou pre tieto cenné príspevky expertov;

34.  nabáda členské štáty EÚ, aby poskytovali technickú podporu s cieľom pomôcť pri plnení odporúčaní UPR, a to v súlade so záväzkami prijatými v rámci balíka UNHRC týkajúceho sa budovania inštitúcií a s výsledkom procesu hodnotenia; poukazuje na dobrovoľný fond pre finančnú a technickú podporu pri uplatňovaní UPR ako na užitočný nástroj v tejto súvislosti a nabáda ostatné členské štáty, aby nasledovali príklad Veľkej Británie a Nemecka pri prispievaní do tohto fondu;

35.  vyjadruje presvedčenie, že EÚ by sa mala usilovať o skvalitnenie profilu UPR tým, že zahrnie príslušné odporúčania do dvojstranných a viacstranných dialógov s členskými štátmi OSN;

36.  víta silnejšiu úlohu, ktorá v súlade s parížskymi zásadami prislúcha vnútroštátnym inštitúciám pôsobiacim v oblasti ľudských práv, ktoré sú v súčasnosti oprávnené zasiahnuť počas prijímania výsledku UPR v pléne bezprostredne po hodnotenom štáte; opakuje svoju podporu mimovládnym organizáciám pôsobiacim v oblasti ľudských práv a väčšiemu zapojeniu občianskej spoločnosti a expertov do UPR;

37.  víta skutočnosť, že vo výsledku hodnotenia UNHRC sa stanovuje predloženie dobrovoľnej aktualizovanej správy v polovici trvania týkajúcej sa opatrení nadväzujúcich na akceptované odporúčania, a nabáda členské štáty EÚ, aby boli v tejto súvislosti príkladom;

Osobitné postupy

38.  opätovne potvrdzuje svoj názor, že osobitné postupy sú jadrom systému ochrany ľudských práv v rámci OSN a že dôveryhodnosť a účinnosť UNHRC spočíva v plnom uplatňovaní týchto postupov a v spolupráci Rady s držiteľmi mandátov;

39.  víta skutočnosť, že postup hodnotenia UNHRC opätovne potvrdil integritu a nezávislosť držiteľov mandátov ako základné charakteristiky osobitných postupov;

40.  víta opatrenia, ktoré UNHRC prijala s cieľom zvýšiť transparentnosť v postupoch výberu a menovania držiteľov mandátov; víta takisto skutočnosť, že v tomto výberovom procese zohrávajú významnejšiu úlohu vnútroštátne inštitúcie pôsobiace v oblasti ľudských práv, ktoré konajú podľa parížskych zásad;

41.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že schopnosť včasného varovania v rámci osobitných postupov nebola väčšmi posilnená stanovením mechanizmu, ktorý by umožnil automatické posúdenie situácie zo strany UNHRC; vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje mechanizmus s cieľom nadväzovať na plnenie odporúčaní vyplývajúcich z osobitných postupov;

Účasť EÚ

42.  víta oznámené zvýšenie prostriedkov európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a zdôrazňuje, že tieto dodatočné prostriedky by sa mali použiť aj na zvýšenie podpory UNHRC; víta finančné príspevky, ktoré boli od roku 2007 poskytnuté Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva; očakáva, že vzhľadom na rozsah nových problémov, ktoré sa objavili v ostatnom období, Komisia možno bude chcieť zvýšiť sumy týchto ročných príspevkov;

43.  opakuje svoju dôraznú podporu aktívnej účasti EÚ na činnosti UNHRC, ktorá spočíva v spoločnom podporovaní rezolúcií, vydávaní vyhlásení a zapájaní sa do interaktívnych dialógov a diskusií;

44.  opakuje svoju výzvu adresovanú EÚ a jej členským štátom, aby zabezpečili, že ľudské práva sa budú plne dodržiavať aj vo vnútorných politikách, a to s cieľom zabrániť dvojitým normám a zlepšiť súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami, a tým zvýšiť ich morálnu autoritu na medzinárodnej scéne; vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie barónku Ashtonovú, aby sa zaoberala otázkou spolupáchateľstva podnikov EÚ pri porušovaní ľudských práv mimo EÚ a aby sa usilovala o uplatňovanie systému sankcií voči týmto podnikom alebo aspoň o dokumentáciu takýchto prípadov a zabezpečenie toho, aby tieto podniky nedostávali dotácie EÚ ani iné druhy pomoci v rámci ESVČ;

45.  znovu zdôrazňuje, že formulácia silných spoločných pozícií EÚ má prvoradý význam v záujme využitia spoločnej váhy EÚ a jej členských štátov; v tejto súvislosti berie na vedomie rozvoj kapacít pracovnej skupiny Rady pre ľudské práva (COHOM) a úsilie o identifikáciu kľúčových priorít, ako aj úsilie o objasnenie deľby práce, ktorá prispeje k vytvoreniu nadregionálnej dimenzie a spolupráce a k lobovaniu voči všetkým umierneným štátom aj medzi Ženevou a New Yorkom; víta skutočnosť, že COHOM má de facto sídlo v Bruseli, a návrh usporadúvať každoročnú schôdzu COHOM v Ženeve; víta úsilie o vyjadrenie „jedného posolstva mnohými hlasmi“, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že hľadanie spoločného menovateľa príliš často vedie k prijatiu najnižšieho spoločného štandardu, najmä v konečných záveroch Rady, a požaduje odvážnejšie a ambicióznejšie postupy; v tejto súvislosti nabáda ESVČ, najmä delegácie EÚ v Ženeve a New Yorku, aby na základe včasných a vecných konzultácií zvýšili svoju súdržnosť a aby zlepšili viditeľnosť opatrení EÚ s cieľom zvýšiť jej dôveryhodnosť vo svete;

46.  víta záväzok vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie vypracovať každoročný postup zisťovania priorít v rámci OSN na všetkých zasadnutiach týkajúcich sa ľudských práv v Ženeve aj v New Yorku a poukazuje na potrebu úzkej spolupráce medzi vysokou predstaviteľkou/podpredsedníčkou Komisie a komisárom pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu, keďže ich úlohy sú najmä v oblasti ľudských práv silne vzájomne prepojené;

47.  víta prijatie rezolúcie 65/276 o účasti EÚ na práci OSN Valným zhromaždením OSN ako skromný začiatok väčšieho úsilia o zlepšenie úlohy Únie v činnosti tejto organizácie v oblasti ľudských práv; domnieva sa, že EÚ musí teraz energicky trvať na uplatňovaní svojich práv a sledovať ambicióznu stratégiu s cieľom ďalej posilňovať svoje postavenie v OSN;

48.  víta konštruktívnu úlohu, ktorú EÚ a jej členské štáty zohrávajú v hodnotení UNHRC, najmä pri obrane nezávislosti Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva a pri podporovaní vysokej komisárky v súvislosti s osobitnými postupmi a mandátmi krajín; pripomína potrebu dostatočných finančných prostriedkov v záujme ďalšej prevádzky regionálnych kancelárií Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva;

49.  zdôrazňuje skutočnosť, že je naliehavo potrebné zlepšiť schopnosť EÚ mať väčší dosah, a to aj rozvíjaním silných aliancií s kľúčovými regionálnymi partnermi a so všetkými umiernenými štátmi, ako aj prostredníctvom mechanizmu na zabezpečenie podpory vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie pri lobovaní v hlavných mestách tretích krajín;

50.  s potešením víta vyhlásenie vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie pre Parlament z 13. decembra 2011 po dlhodobej výzve Parlamentu na vytvorenie postu osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva; zdôrazňuje, že držiteľ tohto mandátu by mal byť kandidátom z radov odborníkov s overenými skúsenosťami v oblasti ľudských práv; naliehavo žiada, aby sa toto menovanie uskutočnilo čo najskôr a aby sa pre tento post pridelili dostatočné prostriedky s cieľom zabezpečiť splnenie tohto mandátu;

51.  poveruje svoju delegáciu na 19. zasadnutí UNHRC, aby vyjadrila znepokojenie a názory uvedené v tomto uznesení; vyzýva delegáciu, aby Podvýboru pre ľudské práva predložila správu o svojej návšteve; považuje za nevyhnutné, aby sa aj naďalej vysielali delegácie EP na príslušné zasadnutia UNHRC a Valného zhromaždenia OSN;

o
o   o

52.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 66. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokej komisárke OSN pre ľudské práva a pracovnej skupine EÚ – OSN zriadenej Výborom pre zahraničné veci.

(1) Dohovor OSN proti mučeniu, Dohovor OSN o právach dieťaťa, Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, Medzinárodný dohovor na ochranu všetkých osôb pred núteným zmiznutím.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0097.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0334.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0229.
(5) Článok 2, článok 3 ods. 5 a článok 6 Zmluvy o Európskej únii.


Dostupnosť kníh pre nevidiacich
PDF 207kWORD 35k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012 o petícii č. 0924/2011 o prístupe nevidiacich ku knihám a iným tlačovinám, ktorú v mene Európskej únie nevidiacich/Kráľovského národného inštitútu nevidiacich predložil britský občan Dan Pescod (2011/2894(RSP))
P7_TA(2012)0059B7-0062/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii z 13. januára 2012 o petícii č. 0924/2011 o prístupe nevidiacich ku knihám a iných tlačovinám, ktorú v mene Európskej únie nevidiacich/Kráľovského národného inštitútu nevidiacich predložil britský občan Dan Pescod, (O-000005/2012 – B7-0029/2012 a O-000006/2012 – B7-0030/2012),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže nevidiaci a zrakovo postihnuté osoby majú v Európskej únii značne obmedzený prístup ku knihám a iným tlačovinám, pretože 95 % všetkých vydávaných kníh nikdy nie je prevedených do „prístupných formátov“, ako sú napríklad Braillovo písmo, väčšie písmo alebo zvukový záznam;

B.  keďže na celom svete v súčasnosti nejestvuje medzinárodná právna norma pre cielenú výnimku z pravidiel autorských práv pre cezhraničnú distribúciu formátov prispôsobených osobám s poruchami čítania;

C.  keďže Výbor pre autorské práva Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) zvažuje vypracovanie medzinárodnej zmluvy, ktorej cieľom by malo byť zlepšenie prístupu nevidiacich a ostatných zrakovo postihnutých osôb ku knihám;

D.  keďže predstavitelia Európske únie neustále namietajú voči právne záväznému zneniu a uprednostňujú nezáväzné odporúčania;

E.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu(1) vyzval EÚ, aby podporila záväznú zmluvu WIPO;

F.  keďže v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, najmä v článkoch 21 a 30, a v Charte základných práv Európskej únie sa stanovujú zásady vzťahujúce sa na zákaz diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím;

1.  vyzýva Radu a Komisiu, aby podporili záväznú zmluvu WIPO so zreteľom na autorské práva týkajúce sa kníh a tlačovín pre nevidiacich a zrakovo postihnuté osoby;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0240.


Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu
PDF 313kWORD 77k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (2012/2519(RSP))
P7_TA(2012)0060B7-0061/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2005 o prehodnotení barcelonského procesu(1) a na uznesenie z 25. novembra 2009 o euro-stredomorskom hospodárskom a obchodnom partnerstve v súvislosti s ôsmou konferenciou ministrov obchodu štátov Euromed-u(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie z Barcelony z 28. novembra 1995, na základe ktorého bolo ustanovené partnerstvo medzi Európskou úniou a krajinami južného a východného Stredozemia, ako aj na pracovný program prijatý na tejto konferencii,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie predložené Európskej rade, Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. marca 2011 na tému Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (COM(2011)0200),

–  so zreteľom na euro-stredozemský obchodný plán do roku 2010 a neskôr v znení prijatom na ôsmej konferencii ministrov obchodu Únie pre Stredozemie v roku 2009,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie predložené Európskej rade, Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 25. mája 2011 na tému Nová reakcia na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

–  so zreteľom na euro-stredozemské dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Tuniskom(3), Izraelom(4), Marokom(5), Jordánskom(6), Egyptom(7), Libanonom(8) a Alžírskom(9) na strane druhej a na Euro-stredomorskú dočasnú dohodu o pridružení o obchode a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Organizáciou pre oslobodenie Palestíny v prospech palestínskych orgánov(10),

–  so zreteľom na rozhodnutie Asociačnej Rady ES – Turecko č. 1/95 z 22. decembra 1995 o vykonávaní záverečnej etapy colnej únie (96/142/ES),

–  so zreteľom na posúdenie vplyvu euro-stredozemskej zóny voľného obchodu na udržateľnosť, vypracované Inštitútom pre rozvojovú politiku a riadenie rozvoja Manchesterskej univerzity,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2007 o vytvorení euro-stredozemskej zóny voľného obchodu(11) a v ňom uvedené príslušné úvahy,

–  so zreteľom na závery euro-stredozemských ministerských konferencií a sektorových ministerských konferencií, ktoré sa konali od začatia barcelonského procesu, a predovšetkým na závery deviatej konferencie ministrov obchodu Únie pre Stredozemie, ktorá sa konala 11. novembra 2010,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 25. februára 2010, vec C-386/08, Brita GmbH/Hauptzollamt Hamburg-Hafen,

–  so zreteľom na vyhlásenie EÚ pre štvrté zasadnutie Asociačnej Rady EÚ – Izrael, ktoré sa konalo 17. a 18. novembra 2003 v Bruseli,

–  so zreteľom na technickú dohodu medzi EÚ a Izraelom o Protokole č. 4 k Dohode o pridružení medzi EÚ a Izraelom a na Oznámenie Komisie dovozcom – Dovoz z Izraela do Spoločenstva(12),

–  so zreteľom na závery Rady týkajúce sa mierového procesu na Blízkom východe prijaté na 2985. zasadnutí Rady pre zahraničné veci, ktoré sa konalo 8. decembra 2009 v Bruseli,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie, týkajúce sa dátumu začatia uplatňovania protokolov o pravidlách pôvodu na zabezpečenie diagonálnej kumulácie medzi Európskou úniou, Alžírskom, Egyptom, Faerskými ostrovmi, Islandom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Marokom, Nórskom, Švajčiarskom (vrátane Lichtenštajnska), Sýriou, Tuniskom, Tureckom a západným brehom Jordánu a pásmom Gazy(13),

–  so zreteľom na Dohodu medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a vládou Dánska a miestnou vládou Faerských ostrovov na druhej strane(14),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže paneuro-stredomorská zóna diagonálnej kumulácie pôvodu je založená na mnohých dvojstranných protokoloch o pravidlách pôvodu, ktoré sú pre podniky, najmä pre malé a stredné podniky, ako aj pre štáty, príliš komplikované na to, aby z nich mohli mať prospech;

B.  keďže ministri obchodu Euromed-u na zasadnutí v októbri 2007 v Lisabone schválili vypracovanie dohovoru, ktorý spája všetky protokoly pôvodu pre paneuro-stredomorský priestor do jedného zjednodušeného nástroja, a tým uľahčuje využívanie paneuro-stredomorskej kumulácie pôvodu; keďže tento dohovor bol schválený na 9. konferencii ministrov obchodu Únie pre Stredozemie 11. novembra 2010;

C.  keďže geografický rozsah pôsobnosti tohto dohovoru bol rozšírený tak, aby zahŕňal aj účastníkov procesu stabilizácie a pridruženia, čím sa účinne násobia výhody paneuro-stredomorskej kumulácie pôvodu;

D.  keďže napriek tomu, že ide o veľmi pozitívne kroky, výsledkom je to, že akékoľvek zneužitie alebo obchádzanie pravidiel kumulácie pôvodu by zároveň malo širšie geografické dôsledky;

E.  keďže EÚ uzavrela dohodu o pridružení aj s Izraelom, aj s Palestínou, pričom súčasťou oboch dohôd je aj dohoda o voľnom obchode obsahujúca samostatné a rozdielne ustanovenia týkajúce sa preferenčného zaobchádzania v oblasti obchodu;

F.  keďže Rada Európskej únie vo svojich záveroch z 8. decembra 2009 týkajúcich sa mierového procesu na Blízkom východe opätovne zdôrazňuje, „že osídľovanie je podľa medzinárodného práva nelegálne, predstavuje prekážku pre mier a hrozí, že riešenie v podobe existencie dvoch štátov sa stane nemožné“;

G.  keďže preferenčné sadzby podľa Dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom sa podľa stanoviska EÚ nemôžu uplatňovať v prípade výrobkov pochádzajúcich z miest, ktoré sú pod správou Izraela od roku 1967;

H.  keďže skutočnosť, že Izrael uplatňuje Dohodu o pridružení medzi EÚ a Izraelom na okupované územia má za následok nedostatočné uplatňovanie právnych predpisov EÚ, ktoré – ako potvrdil Súdny dvor vo veci Brita GmbH/Hauptzollamt Hamburg-Hafen – neumožňujú colným orgánom členských štátov uplatňovať preferenčné zaobchádzanie podľa Dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom na výrobky pochádzajúce z Izraelom okupovaných území;

I.  keďže európski občania vyjadrili jednoznačne svoju vôľu, pokiaľ ide o výrobky z okupovaných palestínskych území;

J.  keďže EÚ naráža pri presadzovaní pravidiel pôvodu na rozličné problémy, pokiaľ ide o výrobky pochádzajúce z osád na okupovaných územiach; keďže EÚ vo svojom vyhlásení pre štvrté zasadnutie Asociačnej rady EÚ – Izrael v roku 2003 zdôraznila, že „je dôležité vyriešiť bilaterálne otázky týkajúce sa pravidiel pôvodu predtým, ako dôjde k zmene a doplneniu protokolu týkajúceho sa pravidiel pôvodu“, v záujme toho, aby bolo možné uplatňovať paneuro-stredomorskú kumuláciu pôvodu; keďže sa však takéto riešenie nenašlo, Komisia sa snažila vyriešiť tieto problémy uzavretím právne nezáväznej bilaterálnej technickej dohody s Izraelom, v súlade s ktorou Izrael umiestňuje na každý doklad o pôvode poštové smerovacie čísla miest, v ktorých boli vyrobené výrobky, na ktoré sa tento doklad vzťahuje, čo colným orgánom EÚ umožňuje, aby na výrobky vyrobené v izraelských osadách okamžite uplatnili nepreferenčné colné sadzby;

K.  keďže táto technická dohoda existuje medzi EÚ a Izraelom na jednej strane a medzi krajinami EZVO a Izraelom na strane druhej; keďže navrhovaný dohovor nijakým spôsobom nerozširuje túto dohodu na geografické územie, na ktoré sa vzťahuje, ani nezaväzuje ďalšie strany;

L.  keďže pravidlá technickej dohody už ukladajú Izraelu a jeho vývozcom povinnosť rozlišovať medzi výrobnými činnosťami vykonávanými na územiach, ktoré sú pod správou Izraela od roku 1967, a výrobou vykonávanou na medzinárodne uznávanom území štátu Izrael;

M.  keďže vo svojej súčasnej podobe nebude dohovor Európskej únii ani akejkoľvek zmluvnej strane poskytovať ďalšie opravné prostriedky v prípadoch, keď sa pravidlá o kumulácii nepovažujú za riadne splnené;

N.  keďže za overovanie pravosti tvrdení o preferenčnom pôvode výrobkov dovážaných do EÚ sú zodpovedné colné orgány jednotlivých členských štátov EÚ; keďže colné orgány ani napriek svojmu najväčšiemu úsiliu nedokážu skontrolovať všetky doklady o pôvode a zásielky dovážané z Izraela do EÚ na základe preferenčných pravidiel; keďže dohovor môže ešte znásobiť tento logistický problém tým, že rozšíri počet partnerských krajín, ktoré pri vývoze výrobkov na základe svojich dohôd s EÚ kumulujú prácu s materiálmi vyvážanými Izraelom alebo ich spracovanie;

O.  keďže napriek tomu, že je potrebné viac sa zamerať na problém stanovovania skutočného pôvodu výrobkov vyvážaných z Izraela, táto otázka by nemala brzdiť sociálnu a ekonomickú integráciu v regióne ako celku;

P.  keďže arabská jar upozornila na potrebu spravodlivých a nestranných pravidiel, ktoré obyvateľom každého stredomorského štátu umožnia plne čerpať z výhod vyplývajúcich z ich hospodárskeho úsilia, ako aj na to, aby EÚ jednoznačne podporovala tieto úsilia; keďže EÚ v nadväznosti na arabskú jar opätovne potvrdila svoje odhodlanie nadviazať užšie obchodné vzťahy s arabskými krajinami;

Q.  keďže Komisia vo svojom spoločnom oznámení z 8. marca 2011 na tému Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím uvádza prijatie dohovoru ako jeden z nástrojov na zaistenie maximálneho dosahu obchodu a investícií v regióne;

R.  keďže euro-stredomorskú zónu voľného obchodu sa do roku 2010 nepodarilo zrealizovať; keďže jedným z hlavných dôvodov tohto zlyhania bola nedostatočná sociálna, obchodná a hospodárska integrácia medzi krajinami južného Stredozemia;

S.  keďže dosah tejto dohody na krajiny a regióny by mohol byť veľmi výrazný;

1.  domnieva sa, že medzinárodný obchod môže byť prostriedkom na dosiahnutie hospodárskeho rastu, diverzifikáciu hospodárstva a znižovanie chudoby, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou demokratizácie stredozemského regiónu; podporuje úsilie Komisie poskytnúť preferenčný prístup na vnútorný trh Únie tovaru vyrobenému a kumulovanému v stredozemskom regióne;

2.  víta iniciatívu zameranú na zjednodušenie uplatňovania systému kumulácie pravidiel pôvodu v paneuro-stredomorskom priestore; domnieva sa, že regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu je dôležitým krokom na uľahčenie obchodu a sociálnej a hospodárskej integrácie v južnom susedstve;

3.  je znepokojený súčasným stavom, čo sa týka zriadenia euro-stredomorskej zóny voľného obchodu, ktorá mala byť zavedená do roku 2010 a ktorú sa nepodarilo zrealizovať; vyjadruje poľutovanie nad tým, že jednotlivé subjekty nedosiahli žiaden reálny pokrok, pokiaľ ide o vytvorenie potrebných podmienok; podporuje tiež rozvoj bilaterálnej a mnohostrannej hospodárskej spolupráce juh – juh, ktorá by viedla k skutočným prínosom pre občanov zúčastnených krajín a zlepšila by politickú klímu v regióne; uznáva, že nedostatočná obchodná výmena medzi regiónmi v rámci krajín južného Stredozemia je veľkou prekážkou tohto projektu; trvá na tom, že vytvorenie euro-stredomorskej zóny voľného obchodu by malo byť naďalej jedným z cieľov EÚ a jej južných partnerov; považuje tento dohovor za významný krok k vytvoreniu zóny voľného obchodu a zároveň za potenciálny stimul obchodnej výmeny v regióne juh – juh;

4.  dúfa, že v nových demokraciách, ktoré vzniknú v regióne po arabskej jari, sa budú presadzovať ľudské a sociálne práva a prehĺbi sa politický dialóg, ktorý by mal viesť k vytvoreniu priaznivejšieho prostredia pre obchod medzi regiónmi, keďže jedným z dôvodov nedostatočného obchodu boli politiky predchádzajúcich diktátorských vedúcich predstaviteľov; nabáda tieto nové demokracie na úzku spoluprácu v skupine Agadir a na vykonávanie tohto dohovoru v plnom rozsahu; žiada Komisiu, aby týmto novým demokraciám poskytla technickú pomoc tak, aby mohli plne využívať obchodné nástroje, ktoré majú k dispozícii, vrátane tohto dohovoru;

5.  víta skutočnosť, že dohovor je jediným nástrojom, ktorý nielenže vytvára potrebný právny rámec pre diagonálnu kumuláciu u všetkých tradičných partnerských krajín južného Stredozemia, ale zahŕňa tiež krajiny, ktoré sa zúčastňujú na procese stabilizácie a pridruženia a krajiny EZVO, čím kumulácii poskytuje širší geografický rozsah a vytvára väčší trh pre kumulovaný vývoz;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že dohovor nie je doplnený o mechanizmus urovnávania sporov, ktorý by sa dal použiť na riešenie otázok týkajúcich sa overovania dokladu o pôvode; domnieva sa, že spoločný výbor ustanovený dohovorom nebude funkčným nástrojom na riešenie týchto otázok; konštatuje, že tieto otázky sa preto budú musieť riešiť prostredníctvom dvojstranných mechanizmov riešenia sporov v prípade, ak takéto mechanizmy existujú;

7.  zastáva názor, že dohovor by sa bol býval výrazne posilnil začlenením jediného účinného mechanizmu urovnávania sporov, ktorý by umožňoval rýchle a uspokojivé vyriešenie sporov týkajúcich sa pôvodu a kumulácie výrobkov; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť začlenenia takéhoto mechanizmu do dohovoru v rámci jeho budúcej revízie;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v texte dohovoru sa nepredpokladá žiadna revízia alebo preskúmanie v budúcnosti; je presvedčený, že včasná revízia by prospela tak komplexnému a rozsiahlemu nástroju, akým je tento dohovor; žiada preto Komisiu, aby zvážila zahrnutie doložky o preskúmaní do dohovoru;

9.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby bolo uzavretie dohovoru čo najskôr doplnené revíziou pravidiel pôvodu, ktoré sa uplatňujú na strany dohovoru, a aby sa takáto revízia uskutočnila takým spôsobom, aby sa zosúladili pravidlá pôvodu krajín južného Stredozemia s pravidlami navrhovanými v novom nariadení o všeobecnom systéme preferencií; vyjadruje presvedčenie, že menej výhodné pravidlá pôvodu by oslabili plný potenciál dohovoru a znevýhodnili južné susedstvo;

10.  je vážne znepokojený praktikami niektorých firiem, ktoré naďalej využívajú ustanovenia Dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom tým, že vyvážajú tovar vyrobený na okupovaných územiach; odsudzuje tieto praktiky a domnieva sa, že sú v priamom rozpore s politikami EÚ v medzinárodnej oblasti, ako aj zneužitím rozsiahlych možností oprávneného preferenčného prístupu na vnútorný trh Únie; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala čierny zoznam spoločností, ktoré tieto politiky naďalej uplatňujú, a informovala členské štáty;

11.  pripomína, že Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku vo veci Brita GmbH/Hauptzollamt Hamburg-Hafen potvrdil, že colné orgány dovážajúcich členských štátov musia odmietnuť preferenčné zaobchádzanie podľa Dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom v prípade výrobkov vyvážaných do EÚ a pochádzajúcich z miest, ktoré sú okupované Izraelom a pre ktoré izraelské úrady neposkytujú dostatočné informácie, aby bolo možné určiť ich skutočný pôvod;

12.  zastáva názor, že vykonávanie dohovoru by nemalo viesť k predlžovaniu takého stavu, ktorý uľahčuje či podporuje takéto zneužívanie pravidiel, a ani by nemalo viesť k vzniku takého stavu; zdôrazňuje, že ako sa uvádza v jeho preambule, dohovor by celkovo nemal viesť k menej výhodnej situácii než tej, ktorá bola v predchádzajúcom vzťahu medzi partnermi voľného obchodu, ktorí uplatňujú diagonálnu kumuláciu; žiada Komisiu, aby spolupracovala s Európskym parlamentom, aby obe inštitúcie mohli spojiť svoju politickú vôľu a vplyv s cieľom nájsť riešenie takéhoto zneužívania vnútorného trhu; vyzýva Komisiu, aby predložila nové návrhy na dokonalejšie riešenie tohto problému;

13.  konštatuje, že EÚ a krajiny EZVO majú technickú dohodu s Izraelom, ktorá sa zaoberá otázkou teritoriality a ktorá v obmedzenej miere ponúka niektoré riešenia; nazdáva sa, že riešenia, ktoré tieto technické dohody ponúkajú, nie sú uspokojujúce; okrem toho poukazuje na to, že tieto technické dohody nie sú záväzné pre ostatné strany regionálneho dohovoru; je preto znepokojený, že regionálny dohovor môže viesť k šíreniu situácií, v ktorých budú mať ďalšie zmluvné strany ťažkosti pri zabezpečovaní kumulácie podľa vlastných dohôd s EÚ pri práci na vlastnom území s výrobkami dovezenými v rámci vlastných dohôd s Izraelom, ako aj pri ich spracúvaní;

14.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala a v prípade potreby opätovne prerokovala technickú dohodu s cieľom jej zefektívnenia a zjednodušenia; žiada Komisiu, aby hľadala riešenie, ktoré by bolo uplatniteľné aj na tovar dovážaný z tretích strán, ktoré kumulovali prácu a spracúvanie na vlastnom území s materiálmi dovážanými podľa ich vlastných dohôd s Izraelom; žiada Komisiu, aby presadzovala začlenenie ustanovení, ktoré vedú k jednotnému uplatňovaniu zásady teritoriality všetkými zmluvnými stranami, ako súčasť akejkoľvek budúcej revízie regionálneho dohovoru;

15.  konštatuje, že v súlade s postupmi stanovenými na základe technickej dohody medzi EÚ a Izraelom na jednej strane a medzi EZVO a Izraelom na strane druhej, ktorá je v súčasnosti v platnosti, colné orgány a vývozcovia z Izraela rozlišujú medzi výrobnými činnosťami vykonávanými na území izraelských osád na okupovaných územiach a výrobou vykonávanou na medzinárodne uznávanom území štátu Izrael; konštatuje, že tieto postupy nestanovujú povinnosť komunikácie výsledku rozlišovania zo strany izraelských orgánov a vývozcov, aby colné orgány EÚ mohli správne, jednoducho a efektívne uplatniť rovnaké rozlíšenie; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s colnými orgánmi členských štátov a našla riešenie zamerané na premenu tohto technického systému na jednoduchý, účinný a spoľahlivý mechanizmus;

16.  domnieva sa, že jednoduchý, účinný a spoľahlivý mechanizmus, ktorý by nahradil existujúcu technickú dohodu, by mal byť dohodnutý s Izraelom tak, aby vývozcovia a colné orgány Izraela uplatňovali rovnaké rozlíšenie a jednoznačne a riadne označovali skutočnosť, že výrobkom pridelili štatút pôvodu na základe výrobnej činnosti vykonávanej na územiach, ktoré sú pod správou Izraela od roku 1967;

17.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich colné orgány budú účinne uplatňovať technickú dohodu a konať v duchu rozsudku Súdneho dvora Európskej únie pri vstupe izraelských kumulovaných výrobkov na územie EÚ na základe diagonálnej kumulácie ustanovenej v regionálnom dohovore; domnieva sa, že Komisia by mala byť na čele koordinácie takéhoto úsilia v rámci celej EÚ a mala by tiež podniknúť kroky na šírenie informovanosti medzi colnými orgánmi jednotlivých členských štátov EÚ o tom, ako by sa technická dohoda mala uplatňovať na izraelské kumulované výrobky; vyjadruje presvedčenie, že colné orgány EÚ by mali účinnejšie preskúmať uplatňovanie technickej dohody, aby zabránili zneužívaniu systému preferencií;

18.  keďže v texte dohovoru neexistuje žiadne takéto ustanovenie, žiada Komisiu, aby vykonala hodnotenie vplyvu po troch rokoch, v ktorom okrem iného vyhodnotí prínosy plynúce z prijatia dohovoru a dosah kumulácie dosiahnutej na základe dohovoru na praktiky niektorých uvedených spoločností;

19.  zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť informovanosť o možnostiach, ktoré ponúka kumulácia zjednodušená podľa nového paneuro-stredomorského dohovoru, a to najmä v podnikateľských spoločenstvách krajín južného Stredozemia; podporuje iniciatívy Komisie zamerané na šírenie takejto informovanosti;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom zmluvných strán regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu a predsedovi Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie.

(1) Ú. v. EÚ C 272 E, 9.11.2006, s. 570.
(2) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 35.
(3) Ú. v. ES L 97, 30.3.1998, s. 2.
(4) Ú. v. ES L 147, 21.6.2000, s. 3.
(5) Ú. v. ES L 70, 18.3.2000, s. 2.
(6) Ú. v. ES L 129, 15.5.2002, s. 3.
(7) Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 39.
(8) Ú. v. EÚ L 143, 30.5.2006, s. 2.
(9) Ú. v. EÚ L 265, 10.10.2005, s. 2.
(10) Ú. v. ES L 187, 16.7.1997, s. 3.
(11) Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 210.
(12) Ú. v. EÚ C 20, 25.1.2005, s. 2.
(13) Ú. v. EÚ C 156, 26.5.2011, s. 3.
(14) Ú. v. ES L 53, 22.2.1997, s. 2.


Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu ***
PDF 197kWORD 32k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (11343/2010 – C7-0207/2011 – 2010/0093(NLE))
P7_TA(2012)0061A7-0026/2012

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11343/2010),

–  so zreteľom na návrh regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (09429/2010),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7–0207/2011),

–  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7–0026/2012),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohovoru;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom zmluvných strán regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu a predsedom Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie.


Budúcnosť globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES)
PDF 208kWORD 41k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012 o budúcnosti GMES (2012/2509(RSP))
P7_TA(2012)0062B7-0063/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2011 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) a jeho prevádzke (od roku 2014) (COM(2011)0831),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 (COM(2011)0500),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2012 o stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov(1),

–  so zreteľom na závery Rady s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov z 31. mája 2011,

–  so zreteľom na ústnu otázku pre Komisiu o budúcnosti GMES (O-000325/2011 - B7-0027/2012),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže program Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) predstavuje jednu z dvoch hlavných iniciatív Európskej únie v oblasti kozmického priestoru a zohráva kľúčovú úlohu pri pozorovaní Zeme, čo je zásadný nástroj z hľadiska boja proti zmene klímy a degradácii životného prostredia, civilnej ochrany a bezpečnosti, trvalo udržateľného rozvoja, mobility a krízového riadenia, ako aj zabezpečenia dôležitých hospodárskych príležitostí rozvíjaním následných služieb a posilňovaním inovácie;

B.  keďže z politického, strategického a technického hľadiska má GMES pre Európu obrovský význam a vzhľadom na hospodárske, sociálne a technologické prínosy ponúka za vynaložené peniaze veľmi vysokú hodnotu;

C.  keďže GMES, ktorý bol vytvorený ako program Únie a na financovanie ktorého sa z rozpočtu EÚ do roku 2013 vynaloží celkovo asi 3,2 miliardy EUR, je v správe a zodpovednosti EÚ;

D.  keďže absencia spoľahlivého plánu financovania na zabezpečenie dlhodobej a stabilnej finančnej podpory by pravdepodobne z dlhodobého hľadiska viedla k vyšším nákladom, k rozdielom v prístupe k výstupným informáciám a rozdielnym výhodám pre európskych občanov, k pozastaveniu alebo dokonca prerušeniu programu a poskytovania jeho informácií a v konečnom dôsledku by mohla znamenať, že doposiaľ vynaložené investície sa stanú zbytočnými a že Európa príde o svoju nezávislosť a technologický náskok v tejto významnej vesmírnej infraštruktúre;

E.  keďže 31. mája 2011 Rada požiadala, aby sa program GMES naďalej financoval z rozpočtu EÚ v súlade so záväzkami Únie, keďže niektoré členské štáty už informovali, že namietajú proti tomu, aby sa financovanie GMES upravilo medzinárodnou dohodou, a keďže navrhovaný fond GMES teda pravdepodobne nezíska potrebné finančné prostriedky;

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že 30. novembra 2011 Komisia zverejnila iba oznámenie a nepredložila legislatívny návrh týkajúci sa GMES, keďže súčasné nariadenie (EÚ) č. 911/2010 sa vzťahuje iba na počiatočnú prevádzku a jeho účinnosť sa skončí koncom roku 2013;

2.  nesúhlasí so smerovaním, ktoré Komisia naznačila vo svojom oznámení, pokiaľ ide o budúcnosť financovania a správy GMES, keď jej cieľom je financovanie projektu na medzivládnej úrovni; vyjadruje znepokojenie nad tým, že toto smerovanie v značnej miere poškodí budúci rozvoj programu, spôsobí, že program stratí svoj európsky rozmer, bude v rozpore so zásadami transparentnosti a úplného, otvoreného a rovnakého prístupu pre všetkých a bude sa považovať za znak toho, že EÚ odstupuje od tejto hlavnej iniciatívy;

3.  nedomnieva sa, že financovanie GMES mimo viacročného finančného rámca (VFR) – pri štruktúre financovania a správy, ktorú Komisia navrhla vo svojom oznámení – je uskutočniteľným riešením;

4.  poukazuje na to, že nejasnosti v súvislosti s budúcnosťou programu GMES a jeho financovaním v značnej miere poškodia rozvoj služieb a aplikácií GMES a ich uvedenie na trh, pričom od týchto služieb a aplikácií sa očakáva, že európskym občanom prinesú hospodársky rast a blahobyt;

5.  vyzýva preto Komisiu, aby urýchlene predložila legislatívny návrh týkajúci sa dlhodobej správy, financovania a prevádzky programu GMES, ktorý bude financovaný v rámci VFR, a to s cieľom zabezpečiť náležité zavedenie a fungovanie programu, ako aj splnenie cieľa, ktorým je dosiahnutie plnohodnotnej prevádzky programu od roku 2014;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0013.


Trest smrti v Bielorusku, najmä prípad Dimitrija Konovaľova a Vladislava Kovaľova
PDF 219kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012 o treste smrti v Bielorusku, najmä prípadoch Dimitrija Konovaľova a Vladislava Kovaľova (2012/2539(RSP))
P7_TA(2012)0063RC-B7-0075/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom svoje uznesenie zo 17. decembra 2009 o Bielorusku(1) a na jeho predchádzajúce uznesenia o tejto otázke, najmä uznesenia z 15. septembra 2011(2), 12. mája 2011(3), 10. marca 2011(4) a 20. januára 2011(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o Svetovom dni proti trestu smrti(6) a jeho predchádzajúce uznesenia o zrušení trestu smrti, najmä uznesenie z 26. apríla 2007 o iniciatíve za všeobecné moratórium na trest smrti(7),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č 65/206 z 21. decembra 2010 vyzývajúcu na prijatie moratória na trest smrti, ako aj na jeho predchádzajúce rezolúcie o treste smrti z roku 2007 a 2008,

–  so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia OBSE o treste smrti prijatú na zasadnutí v dňoch 6. – 10. júla 2010,

–  so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č 1857 (2012) z 25. januára 2012 o situácii v Bielorusku,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej z 1. decembra 2011 o treste smrti v Bielorusku,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu EP Martina Schulza z 24. januára 2012, v ktorom ostro kritizoval odsúdenie Dmitrija Konovaľova a Vladislava Kovaljova na trest smrti,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady EÚ pre zahraničné veci z 23. januára 2011 o reštriktívnych opatrení voči Bielorusku,

–  so zreteľom na článok 2 Charty základných práv Európskej únie;

–  so zreteľom na vyhlásenie prijaté na pražskom summite Východného partnerstva, ktorý sa konal 7. – 9. mája 2009, a na vyhlásenie o situácii v Bielorusku, ktoré bolo prijaté 30. septembra 2011 pri príležitosti konania summitu Východného partnerstva vo Varšave,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Bielorusko zostáva jedinou krajinou v Európe, ktorá ukladá trest smrti a naďalej vykonáva popravy;

B.  keďže v júli 2011 boli popravení Oleg Gryškavcov a Andrej Burdyka, hoci boli ich prípady stále prerokovával Výbor OSN pre ľudské práva, a keďže podľa aktivistov pôsobiacich v oblasti ľudských práv bolo v Bielorusku od roku 1991 popravených približne 400 osôb;

C.  keďže naposledy bol trest smrti uložený Najvyšším súdom Bieloruskej republiky dňa 30. novembra 2011, a to Dmitrijovi Konovaľovi a Vladislavovi Kovaľovovi za údajné spáchanie teroristických útokov, ku ktorým došlo v roku 2005 vo Vitebsku, v roku 2008 v Minsku a v apríli 2011 v minskom metre;

D.  keďže podľa správ z vierohodných zdrojov (Medzinárodná federácia pre ľudské práva – FIDH, organizácia Human Rights Watch) existujú argumenty, ktoré dokazujú, že prokurátori a Najvyšší súd Bieloruskej republiky viedli nespravodlivý proces a že vyšetrovanie bolo marené závažným porušovaním ľudských práv a zámerným prehliadaním dôležitých dôkazov preukazujúcich nevinu týchto dvoch mužov, a že podľa pozorovateľov procesu došlo v rámci predbežného vyšetrovania a súdneho preskúmania prípadu k závažným procesným pochybeniam;

E.  keďže Dimitrijovi Konovaľovi a Vladislavovi Kovaľovi bol zamietnutý prístup k právnikom a keďže podľa dôveryhodných správ boli počas vypočúvania mučení, aby sa priznali; keďže neexistujú forenzné dôkazy o tom, že ktorýkoľvek z nich by bol spojený s výbuchom, a keďže na šatstve a telách oboch mužov neboli nájdené stopy po výbušninách;

F.  keďže všetky dôležité dôkazy, ktoré žalobcovia uviedli počas procesu, boli po oznámení rozhodnutia najvyššieho súdu okamžite zničené;

G.  keďže podľa článku 14 časti 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý Bieloruská republika ratifikovala, má každý právo na spravodlivé a verejné vypočutie príslušným, nezávislým a nestranným súdom;

H.  keďže rodičia pána Konovaľova sú zastrašovaní, nachádzajú sa pod dohľadom členov tajnej služby a muži v civilnom oblečení sa stále zdržujú v blízkosti ich domu, aby rodine bránili niekoľko mesiacov komunikovať s vonkajším svetom;

I.  keďže trest smrti je v Bielorusku stále „štátnym tajomstvom“ a podľa bieloruského trestného zákonníka spoluväzni odsúdení na smrť, rodiny ani verejnosť nepoznajú dátumy popráv; keďže trest smrti sa vykonáva zastrelením a neverejne, telo popraveného sa nevydáva jeho príbuzným a miesto pohrebu sa neoznamuje;

J.  keďže popravy pána Konovaľova a Kovaľova môžu byť vykonané veľmi skoro;

K.  keďže rozhodnutie najvyššieho súdu je konečné, bez možnosti odvolania; keďže podľa bieloruských zákonov môže žiadosť o milosť zvážiť prezident krajiny; keďže Vladislav Kovaľov požiadal Alexandra Lukašenka o milosť, odmietol všetky obvinenia a požaduje o oslobodenie od trestnej zodpovednosti, ale dosiaľ nedostal žiadnu odpoveď;

L.  keďže bieloruské orgány podpísali pražské vyhlásenie zo samitu o Východnom partnerstve, ktorým sa zaviazali dodržiavať zásady medzinárodného práva a základné hodnoty vrátane demokracie, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd;

1.  opäť zdôrazňuje, že Európska únia a ďalšie medzinárodné inštitúcie opakovanie naliehajú na bieloruské orgány, aby zrušili trest smrti;

2.  zdôrazňuje skutočnosť, že tento nezvrátiteľný, krutý, nehumánny a ponižujúci trest, ktorý porušuje právo na život, je neprijateľný; vyjadruje poľutovanie nad tým, že bieloruské orgány stále nie sú schopné prijať akékoľvek konkrétne opatrenia na zrušenie trestu smrti, ani okamžité zavedenie moratória na trest smrti;

3.  odsudzuje trest smrti vynesený v prípade pána Kovaľova a Konovaľova a naliehavo vyzýva Aleksandra Lukašenka, aby omilostil oboch mužov a vyhlásil moratórium na všetky tresty smrti a popravy a aby ratifikáciou Druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach v súlade s medzinárodnými normami zrušil trest smrti v trestnom systéme;

4.  vyzýva príslušné orgány v Bielorusku, aby vykonali úplné, spravodlivé a nestranné vyšetrovanie obvinení vznesených v tejto súvislosti a zabezpečili skutočnú spravodlivosť pre obete predmetných odporných teroristických činov;

5.  naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby s cieľom dosiahnuť zrušenie trestu smrti využili všetky dostupné nástroje diplomacie, pomoci a spolupráce;

6.  vyzýva krajiny Východného partnerstva a Rusko, aby naliehali na Bielorusko, aby zaviedlo moratórium na trest smrti;

7.  dôrazne nabáda bieloruskú občiansku spoločnosť a mimovládne organizácie, aby pracovali na zrušení trestu smrti;

8.  vyzýva bieloruské orgány, aby obnovili činnosť parlamentnej pracovnej skupiny pre trest smrti, ktorá začala v roku 2010, uviedli vnútroštátne právne predpisy do súladu so záväzkami krajiny vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a zabezpečili dôsledné dodržiavanie medzinárodne uznávaných štandardov pre spravodlivý súdny proces;

9.  nabáda bieloruské úrady, aby podporovali úlohu súdnictva v Bielorusku a jeho činnosť bez zasahovania alebo tlaku zo strany výkonnej moci, vykonali odporúčania osobitného spravodajcu OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov, zabezpečili primeranú medzinárodnú publicitu súdnych procesov a dodržiavali záväzky v rámci ľudského rozmeru OBSE, a to najmä v oblasti právneho štátu;

10.  odsudzuje pokračujúce prenasledovanie obrancov ľudských práv a členov demokratickej opozície a obťažovanie aktivistov z občianskej spoločnosti a nezávislých médií v Bielorusku z politických dôvodov; požaduje okamžité prepustenie všetkých osôb odsúdených z politických dôvodov, ktoré sú väznené alebo vykonávajú iné formy trestu, vrátane Alesa Bialiackého, predsedu Centra pre ľudské práva „Viasna“ a podpredsedu FIDH;

11.  žiada bezpodmienečné okamžité prepustenie všetkých politických väzňov; víta rozhodnutie Rady EÚ pre zahraničné veci z 23. januára 2012 o rozšírení sankčných kritérií, ktoré pripravuje cestu pre budúce označenie osôb zodpovedných za závažné porušovanie ľudských práv alebo za potláčanie občianskej spoločnosti a demokratickej opozície v Bielorusku, a opakuje, že nie je možné dosiahnuť žiadny pokrok v dialógu medzi EÚ a Bieloruskom bez toho, aby Bielorusku urobilo pokrok k demokracii, ľudským právam a právnemu štátu, a dovtedy, kým nebudú bezpodmienečne prepustení všetci politickí väzni vrátane dvoch bývalých prezidentských kandidátov Mikolaja Statkeviča a Andreja Sannikaua, vedúcich prezidentských kampaní kandidátov demokratickej opozície Pavla Sevjarinca a Dzmitriho Bandarenku, ako aj Sjarheja Kavalenku, politického väzňa zadržaného za údajné porušenie domáceho väzenia, ktorý držal dlhodobú hladovku, ktorá viedla ku kritickému zhoršeniu jeho zdravia a priamo ohrozuje jeho život, a kým nebudú plne obnovené ich občianske práva;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Bieloruskej republiky, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

(1) Ú. v. EÚ C 286 E, 22.10.2010, s. 16.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0392.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0244.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0099.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2011)0022.
(6) Ú. v. EÚ C 371 E, 20.12.2011, s. 5.
(7) Ú. v. EÚ C 74 E, 20.3.2008, s. 775.


Najnovší vývoj v Egypte
PDF 220kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012 o Egypte: najnovší vývoj (2012/2541(RSP))
P7_TA(2012)0064RC-B7-0079/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Egypte, najmä na uznesenie zo 17. novembra 2011 o Egypte, najmä o prípade blogera Alá´Abdulfattáha(1),

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966, ktorého je Egypt zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/HR) Catherine Ashtonovej z 2. februára 2012 o tragédii na futbalovom štadióne v Egypte a z 1. februára 2012 o trvajúcich tvrdých zákrokoch proti občianskej spoločnosti v Egypte,

–  so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi EÚ a Egyptom z roku 2004 a akčný plán z roku 2007,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 10. októbra 2011 a na závery Európskej rady o Egypte z 23. októbra 2011,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo, ktoré vypracovala Európska komisia a podpredsedníčka Komisie / vysoká predstaviteľka Únie a ktoré bolo adresované Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov,

–  so zreteľom na vývoj európskej susedskej politiky (ESP) od roku 2004, najmä na správy Komisie o dosiahnutom pokroku v jej vykonávaní,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie Európskej rade, Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o partnerstve pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv z roku 2004, ktoré boli aktualizované v roku 2008,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže situácia mimovládnych organizácií (MVO) v Egypte je znepokojujúca; keďže v októbri 2011 bolo oznámené zriadenie výboru pre revíziu občianskych inštitúcií a mimovládnych organizácií s cieľom sprísniť právnu kontrolu zahraničného financovania organizácií občianskej spoločnosti a politických nadácií a následne bola centrálnej banke predložená požiadavka monitorovať všetky bankové transakcie mimovládnych organizácií; keďže kancelárie desiatich organizácií financovaných zo zahraničných prostriedkov boli podrobené prehliadke a tieto organizácie boli vyšetrované a 29. decembra 2011 zakázané Najvyššou radou ozbrojených síl (SCAF); keďže vojenská vláda Egypta 5. februára 2012 oznámila, že postaví pred súd 19 amerických občanov a 24 ďalších osôb vo veci trestného vyšetrovania zahraničného financovania neziskových organizácií pôsobiacich v Egypte; keďže egyptskí sudcovia vyšetrujú údajné zahraničné financovanie prodemokratických mimovládnych organizácií a politických nadácií a keďže 44 obžalovaných vrátane 19 Američanov, 14 Egypťanov, piatich Srbov, dvoch Nemcov, dvoch Libanoncov, jedného Jordánca a jedného Palestínčana bolo postavených pred káhirský trestný súd a bolo im nariadené, aby neopúšťali krajinu;

B.  keďže MVO sú tiež obžalované zo zriadenia a prevádzky kancelárií v Egypte bez vládneho povolenia, hoci na žiadosti o registráciu, ktoré organizácie podali v súlade s príslušnými predpismi, egyptské orgány viac ako päť rokov nereagovali; keďže tieto obvinenia sú vyvrcholením stupňujúcich sa právnych zákrokov voči vnútroštátnym i medzinárodným MVO v Egypte a tento prístup je v rozpore s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a marí úsilie o podporu demokratických hodnôt a ochranu ľudských práv;

C.  keďže prinajmenej 74 osôb bolo zabitých a stovky ďalších bolo zranených po vypuknutí zrážok na futbalovom zápase v Port Saide, v ktorom proti sebe nastúpili káhirský klub Al Ahlí a miestny klub Al Masr;

D.  keďže reakcia polície na tieto zrážky bola prekvapivo pasívna; keďže hnev a domnienky, že tieto zrážky mohli byť politicky motivované, v spojení s požiadavkami ukončiť vojenskú vládu viedli k pouličným demonštráciám zameraným proti akémukoľvek druhu diktatúry, či už vojenskej alebo inej, ktoré si v dňoch, ktoré nasledovali po tragédii na futbalovom štadióne, vyžiadali ďalšie obete na životoch a zranenia; keďže polícia naďalej používa proti demonštrantom slzný plyn, broky a gumové projektily;

E.  keďže egyptský námestník ministra zdravotníctva Hišám Šejha označil tragédiu na štadióne za najväčšiu pohromu v dejinách egyptského futbalu; keďže SCAF nariadila, aby boli zranení členovia tímu a fanúšikovia hosťujúcej strany prevezení vrtuľníkmi do vojenskej nemocnice; keďže šport – a to najmä v období prechodu a sociálnych nepokojov – by mal mať zjednocujúcu úlohu, navodzovať pocit normálneho života a iniciovať zmierenie rozdelených spoločenstiev;

F.  keďže úspech európskej susedskej politiky, ako i úspech reforiem v oblasti ľudských práv a konkrétnejšie práv žien závisí od zapojenia občianskej spoločnosti do vykonávania príslušných politík;

G.  keďže SCAF postupovala podľa kontroverzného programu, pretože zákon o výnimočnom stave nebol v plnej miere zrušený a stále je možné jeho uplatnenie v súvislosti s prípadmi „násilníctva“, ktoré môže byť predmetom širokého výkladu a svojvoľného uplatňovania; keďže podľa medzinárodných a vnútroštátnych organizácií sa ochrana ľudských práv v Egypte v priebehu uplynulých 10 mesiacov vojenskej vlády vôbec nezlepšila; keďže pokračuje súdenie civilistov vojenskými súdmi a blogeri, žurnalisti a ochrancovia ľudských práv sú vystavení priamemu alebo nepriamemu obťažovaniu, čo prispelo k rastu napätia a rozdúchalo ďalšie ľudové protesty; keďže SCAF sa nepodarilo vyšetriť správy o sexuálnych útokoch na demonštrantky vrátane takzvaných testov „panenskosti“ a vyhrážania sa smrťou, ako i ďalšieho porušovania ľudských práv;

H.  keďže vo voľbách do Ľudového zhromaždenia, ktoré sa konali medzi novembrom 2011 a januárom 2012 získala Strana slobody a spravodlivosti Moslimského bratstva 47 % hlasov a Strana Núr ovládaná prívržencami hnutia salafíja získala 25 % hlasov, čím klesol počet poslankýň parlamentu zo 64 na 8; keďže v júni sa majú konať prezidentské voľby; keďže žiadne medzinárodné inštitúcie, ani EÚ, neboli pozvané na pozorovanie týchto volieb;

I.  keďže Európsky parlament opakovane žiadal zrušenie výnimočného stavu, ktorý trvá od roku 1981, posilnenie demokracie a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd v Egypte; keďže Európska únia opakovane vyjadrila svoj záväzok týkajúci sa slobody myslenia, slobody svedomia a slobody náboženského vyznania a zdôraznila, že vlády majú povinnosť zaručiť tieto slobody na celom svete;

1.  vyjadruje solidaritu s egyptským ľudom v tomto dôležitom období prechodu k demokracii v krajine; vyzýva egyptské orgány, aby zaistili plné dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd vrátane práv žien, slobody náboženského vyznania, svedomia a myslenia, ochrany menšín a nediskriminácie na základe sexuálnej orientácie, slobody tlače a médií, slobody združovania a pokojného zhromažďovania, riadneho procesu a slobody vyjadrenia a prejavu, keďže tieto práva tvoria hlavné prvky hlbokej demokracie;

2.  žiada, aby boli okamžite odvolané obvinenia z trestných činov vznesené proti MVO a politickým nadáciám; vyzýva egyptské orgány, aby zaistili, aby sa všetky kontroly domácich alebo zahraničných organizácií občianskej spoločnosti uskutočňovali na základe úplnej transparentnosti a nestrannosti a aby boli pritom dodržiavané príslušné právne postupy a medzinárodné normy v oblasti ľudských práv a základných slobôd; domnieva sa, že táto taktika predstavuje hrubé porušenie práva na slobodu združovania stanoveného v článku 22 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR); vyzýva egyptské orgány, aby v úzkej spolupráci s mimovládnymi organizáciami a skupinami na ochranu ľudských práv a prodemokratickými skupinami prijali nový zákon o združeniach vychádzajúci z medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv; vyjadruje svoju plnú podporu odhodlaniu, ktoré prejavili tieto organizácie, a ich dôležitej a veľmi kvalitnej činnosti, ktorú vyvíjajú na podporu občianskej spoločnosti a egyptského ľudu s cieľom podporovať mier, demokraciu a ľudské práva;

3.  vyjadruje poľutovanie nad značnými stratami na životoch a vysokým počtom zranených v Port Saide a vyjadruje sústrasť rodinám obetí; žiada o nezávislé prešetrenie udalostí, ktoré viedli k tragédii, a žiada, aby osoby, ktoré za ňu nesú zodpovednosť, boli súdené;

4.  je znepokojený obvineniami, že zrážky boli politicky motivované, a vyzýva egyptské orgány, aby bezodkladne začali nezávislé vyšetrovanie udalostí, ku ktorým došlo 1. februára 2012;

5.  vyjadruje pevnú podporu reformám vedúcim k nastoleniu demokracie, právneho štátu a sociálnej spravodlivosti v Egypte v súlade s vôľou egyptského ľudu; opakuje svoju požiadavku na úplné zrušenie výnimočného stavu; opäť zdôrazňuje význam dobrej správy veci verejných, boja proti korupcii a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd v Egypte, žiada objasnenie, pokiaľ ide o ústavný proces, jeho časový rozvrh a zásady, aby sa tak zaistilo, aby sa všetky ústavné ustanovenia vzťahovali na všetkých egyptských občanov a neumožňovali, aby bol ktokoľvek v egyptskej spoločnosti diskriminovaný; opäť zdôrazňuje, že je potrebné, aby bola najvyššia moc čo najskôr odovzdaná do rúk demokraticky zvolenej občianskej vlády;

6.  zdôrazňuje, že je dôležité usporiadať slobodné, spravodlivé a transparentné voľby, a nabáda EÚ a jej členské štáty, aby naďalej poskytovali podporu a pomáhali egyptským orgánom, politickým stranám a občianskej spoločnosti v ich úsilí o dosiahnutie tohto cieľa; vyzýva SCAF, aby umožnila nezávislým pozorovateľom sledovať nadchádzajúce prezidentské voľby a monitorovať ich; vyzýva podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku Únie, aby sa zasadila o vytvorenie pracovnej skupiny zahrňujúcej Európsky parlament s cieľom podporovať proces prechodu k demokracii, v súlade s výzvami, ktoré vyjadrili aktéri snažiaci sa o demokratickú zmenu, najmä pokiaľ ide o usporiadanie slobodných a demokratických volieb a budovanie inštitúcií vrátane rozvoja nezávislého súdnictva;

7.  víta prepustenie uväznených blogerov Alá´ Abdulfattáha a Maikela Nabíla Sanada; opätovne vyzýva egyptské orgány, aby zaručili, že žiadni blogeri, novinári ani ochrancovia ľudských práv nebudú v tejto krajine vystavení priamemu alebo nepriamemu prenasledovaniu či zastrašovaniu; víta prepustenie politických väzňov, zároveň však opakuje, že predovšetkým nemali byť postavení pred vojenské súdy; je presvedčený, že títo väzni by preto mali byť zbavení obvinenia, a nie omilostení;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a egyptským orgánom.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0518.


Trest smrti v Japonsku
PDF 116kWORD 39k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012 o treste smrti v Japonsku (2012/2542(RSP))
P7_TA(2012)0065RC-B7-0089/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 63/168, ktorá vyzýva na vykonanie rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 62/149 z 18. decembra 2007 požadujúcej celosvetové moratórium na trest smrti a popravy,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 65/206 z 21. decembra 2010 o moratóriu na využívanie trestu smrti,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o treste smrti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2007 o všeobecnom moratóriu na trest smrti(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2002 o zrušení trestu smrti v Japonsku, Južnej Kórei a na Taiwane(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o Svetovom dni proti trestu smrti(3),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Catherine Ashtonovej, vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, a Thorbjørna Jaglanda, generálneho tajomníka Rady Európy, k Európskemu a Svetovému dňu proti trestu smrti 10. októbra 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenie Európskej únie zo 6. apríla 2011 o zrušení trestu smrti, v ktorom vyzýva pozorovateľské krajiny v Rade Európy vrátane Japonska, aby trest smrti zrušili,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý Japonsko ratifikovalo v roku 1999,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia je pevne odhodlaná zasadzovať sa o celkové zrušenie trestu smrti a snaží sa dosiahnuť všeobecný súhlas so základnou zásadou práva na život,

B.  keďže rok 2011 bol prvým rokom bez jedinej popravy v Japonsku od roku 1992; keďže však podľa správ z tlače nový minister spravodlivosti Toshio Ogawa oznámil, že nehodlá pokračovať v obozretnej politike jeho predchodcu Hiraoka Hideu a že je pripravený opäť podpísať rozkazy na vykonanie popravy;

C.  keďže došlo k významnému pokroku smerom k zrušeniu trestu smrti na celom svete a čoraz väčší počet krajín najvyšší trest zrušilo;

D.  keďže oficiálny záväzok Japonska ako poprednej demokracie v Ázii a kľúčového člena medzinárodného spoločenstva k zrušeniu trestu smrti bude nielen v súlade s medzinárodným trendom, ale vydá aj silný signál celému svetu o tom, že právo na život sa musí dodržiavať a chrániť;

E.  keďže v Japonsku čaká na popravu približne 130 osôb odsúdených na trest smrti;

F.  keďže väzni a ich právni zástupcovia bývajú informovaní o poprave až v samotný deň jej vykonania a rodinní príslušníci sa o nej dozvedia až po jej vykonaní, čo je obzvlášť kruté vzhľadom na dlhé roky čakania na popravu;

1.  víta skutočnosť, že vzťah EÚ s Japonskom je založený na spoločnom vyznávaní slobody, demokracie, zásad právneho štátu a ľudských právach;

2.  víta skutočnosť, že od júla 2010 sa v Japonsku neuskutočnila žiadna poprava a že na ministerstve spravodlivosti bola v roku 2010 zriadená študijná skupina pre trest smrti;

3.  naliehavo vyzýva ministra spravodlivosti Toshia Ogawu, aby v budúcnosti neschválil žiaden rozkaz na popravu a aby podporil prácu študijnej skupiny;

4.  vyzýva Japonsko, aby pokračovalo v úsilí smerujúcom k de facto moratóriu, ktoré bolo v platnosti od novembra 1989 do marca 1993, a aby nabádalo verejné orgány, poslancov parlamentu, občianske organizácie a médiá, aby sa zapájali do celonárodnej diskusie o využívaní trestu smrti v krajine;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN a vysokej komisárke OSN pre ľudské práva, ako aj predsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti Japonska a japonskému parlamentu.

(1) Ú. v. EÚ C 219 E, 28.8.2008, s. 306.
(2) Ú. v. EÚ C 261 E, 30.10.2003, s. 597.
(3) Ú. v. EÚ C 371 E, 20.12.2011, s. 5.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia