Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom O zabezpečení dodávok energie a medzinárodnej spolupráci: „Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov s partnermi za hranicami EÚ (COM(2011)0539),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady predložený Komisii, ktorým sa stanovuje mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami (COM(2011)0540),

–  so zreteľom na závery Rady z 24. novembra 2011 o zabezpečení dodávok energie a medzinárodnej spolupráci – „Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov s partnermi za hranicami EÚ“,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 s názvom Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020(1),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj a Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0168/2012),

A.  keďže súčasné všeobecné globálne energetické výzvy a plnenie odvážnych cieľov EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy si vyžadujú spoločné, účinné a rovnocenné kroky zo strany Európskej únie na medzinárodnej scéne, a to najmä posilňovaním vonkajšieho rozmeru jej energetickej politiky a zaujatím jednotného postoja s cieľom rozšíriť diverzifikáciu energetických zdrojov a ciest, zvýšiť bezpečnosť dodávok a podporovať trvalo udržateľnú výrobu a spotrebu;

B.  keďže vzhľadom na súčasný vývoj sa očakáva, že v roku 2050 svetová populácia dosiahne 9 miliárd, svetový dopyt po energii sa do roku 2030 zvýši o 40 %, a to najmä v krajinách, ktoré nepatria do OECD, a zintenzívni sa svetová hospodárska súťaž o zdroje fosílnych palív zo strany rozvíjajúcich sa ekonomík;

C.  keďže závislosť EÚ od dovozu energie sa v priebehu nasledujúceho desaťročia pravdepodobne zvýši z dôvodu vyčerpania jej zdrojov fosílnych palív, a to aj napriek rastúcemu vstupu z obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a výskumu energetických technológií;

D.  keďže energetická účinnosť je kľúčom k znižovaniu závislosti EÚ od zahraničnej energie a zvyšovaniu jej geopolitickej nezávislosti a energetickej bezpečnosti, keďže EÚ vynakladá každoročne viac ako 400 miliárd EUR na dovoz energie; keďže dosiahnutie cieľa minimálne 20 % úspor energie nielenže zvýši našu energetickú bezpečnosť, ale takisto zníži aspoň o 50 miliárd EUR ročne objem finančných prostriedkov, ktoré sa presúvajú z hospodárstiev EÚ do krajín produkujúcich energie;

E.  keďže pre EÚ je dôležité uprednostniť zabezpečenie a rozvoj domácich zdrojov fosílnych palív, najmä rozsiahlych zdrojov, ktoré sa nedávno objavili v Stredozemnom mori a, ktoré by znížili závislosť Európy od dovozu energie; keďže existujú obrovské možnosti na spoluprácu EÚ so susednými krajinami v oblasti rozvoja a ťažby zdrojov fosílnych palív;

F.  keďže EÚ ako digitálne hospodárstvo a digitálna spoločnosť je v súčasnosti viac ako kedykoľvek v minulosti závislejšia od nepretržitých a spoľahlivých dodávok elektrickej energie;

G.  keďže EÚ už je významným dovozcom fosílnych palív a stáva sa čoraz závislejšou od dovozu a zraniteľnejšou voči externým dodávateľom a tranzitným krajinám; keďže na druhej strane jej to dáva značnú moc ako hlavnému nákupcovi na celosvetových trhoch s energiou;

H.  keďže rastúci počet obyvateľstva a zvyšujúca sa životná úroveň by do roku 2030 mohli spôsobiť zvýšenie celosvetového dopytu po energii až o 40 %; keďže vysoká a zvyšujúca sa závislosť EÚ od dovozu si vyžaduje politiky, ktoré zohľadnia a budú riešiť tento možný vývoj;

I.  keďže spoločná vonkajšia energetická politika založená na solidarite, diverzifikácii a strategickej spolupráci aj s krajinami, ktoré sú hlavnými spotrebiteľmi energie, ako aj na podpore domácich obnoviteľných zdrojov energie by vytvorila synergický účinok, ktorý by pomohol zaistiť bezpečnosť dodávok pre EÚ a posilnil by schopnosť EÚ konať v oblasti vonkajšej politiky a jej dôveryhodnosť ako globálneho aktéra takisto v oblasti zmeny klímy;

J.  keďže spoločnosti z tretích krajín využívajú otvorenie trhu EÚ s energiami, ale keďže neprehľadné obchodovanie a nepriateľské prevzatia iných spoločností z ich strany predstavujú hrozbu, ktorá si vyžaduje prísne uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ a ďalších relevantných právnych predpisov s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu s diverzifikovanými dodávkami energie a predchádzať budúcim narušeniam a krízam v oblasti dodávok plynu a ropy;

K.  keďže členské štáty sú stále viac prepojené a keďže snahy o zaistenie bezpečnosti dodávok výlučne na vnútroštátnej úrovni sa ukázali ako nedostatočné a neschopné zaručiť dlhodobé záujmy všetkých členských štátov;

L.  keďže aj napriek tomu, že EÚ vo veľkej miere uznáva potrebu rozvoja energetickej infraštruktúry, stále chýbajú potrebné investície;

M.  keďže len plne integrovaný európsky trh s energiou, ktorého fungovanie je založené na zásade solidarite, môže účinne riešiť problémy v oblasti bezpečnosti dodávok energie, ktoré vyplývajú z odlišného zloženia a podielov dovozu energie v rôznych členských štátoch;

N.  keďže zabezpečenie konzistentnosti a súdržnosti vonkajších vzťahov EÚ v oblasti energetiky s kľúčovými výrobcami, tranzitnými a spotrebiteľskými krajinami má kľúčový význam, a keďže strategická a politická koordinácia na úrovni týchto členských štátov je dôležitá v rokovaniach so silnými dodávateľmi energie v tretích krajinách;

O.  keďže vzťahy v oblasti energetiky si vyžadujú predvídateľnosť, stabilitu a dlhodobé investície;

P.  keďže úlohou v oblasti energetickej bezpečnosti je zmierniť neistoty, ktoré spôsobujú napätie medzi krajinami, a znížiť neefektívnosť trhu, ktorá bráni dodávateľom aj spotrebiteľom využívať výhody obchodovania;

Q.  keďže v arktickom regióne sa nachádza približne jedna tretina priemerne odhadovaných neobjavených svetových zásob plynu a 13 % neobjavených zásob ropy;

Vnútorný trh s energiou – lepšia koordinácia na úrovni EÚ

1.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť vybudovanie úplnej cezhraničnej energetickej infraštruktúry v rámci EÚ; zdôrazňuje tiež potrebu pevnej koordinácie politík členských štátov a spoločného pôsobenia a solidarity v oblasti vonkajšej energetickej politiky a energetickej bezpečnosti, pričom treba uznať význam transparentnosti a riadneho plnenia vnútorného trhu s energiou v súlade s dlhodobými cieľmi EÚ v oblasti energií a zmeny klímy;

2.  zastáva názor, že energetická politika musí byť integrovanou a hlavnou súčasťou spoločnej zahraničnej politiky a má byť vypracovaná a realizovaná v súčinnosti s ostatnými politikami, ktoré majú vonkajší rozmer;

3.  zdôrazňuje, že vzhľadom na súčasné hospodárske podmienky a cieľ dosiahnuť skutočný jednotný trh EÚ s energiou by EÚ mala uprednostniť tie investície do energetickej infraštruktúry, ktoré umožnia postupné zvyšovanie kapacít pri minimálnych investičných nákladoch, ako aj to, aby jednotný trh mal prospech z optimálneho využívania energetickej infraštruktúry a zároveň by sa hospodárne zaistila a podporila bezpečnosť dodávok, konkurencieschopnosť a trvalá udržateľnosť;

4.  pripomína požiadavku Parlamentu, aby sa pripravili plány pre Európske energetické spoločenstvo, zahŕňajúce pevnú spoluprácu v oblasti energetických sietí a európske financovanie nových energetických technológií s cieľom prekonať roztrieštenosť európskej energetickej politiky a zabezpečiť pre Úniu silný medzinárodný vplyv v jej vzťahoch v oblasti energetiky;

5.  nalieha na Komisiu, aby predložila právny návrh na vytvorenie energetického observatória s cieľom lepšie porozumieť dovozným trhom s energiou a lepšie analyzovať vývozné trhy;

6.  domnieva sa, že plne fungujúci, prepojený a integrovaný európsky vnútorný trh s energiou môže výrazne posilniť bezpečnosť dodávok aj v krátkodobom horizonte a že je dôležitým prvkom úspešnej vonkajšej európskej energetickej politiky; domnieva sa tiež, že v procese budovania vnútorného trhu s energiou v Európe je kľúčový európsky regulačný rámec pre energetiku a je potrebné propagovať ho v partnerských krajinách zvyšovaním informovanosti o jeho účele, výhodách a prínose; celkovým cieľom je zabezpečiť, aby vonkajšia energetická politika EÚ a bilaterálne dohody členských štátov boli plne v súlade s právnymi predpismi EÚ;

7.  zdôrazňuje, že Komisia a ESVČ musia zaručiť, aby všetky multilaterálne a bilaterálne dohody EÚ, najmä dohody o partnerstve a spolupráci, boli v úplnom súlade s pravidlami vnútorného trhu EÚ; zdôrazňuje, že tieto dohody by mali zaručovať reciprocitu, rovnaké podmienky a transparentnosť v záujme zaručenia bezpečného právneho prostredia pre investorov EÚ v krajinách dodávajúcich energiu a v tranzitných krajinách;

8.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili spojený vnútorný trh s energiou, ktorý odolá vonkajším tlakom a pokusom používať dodávky a ceny energie ako nástroj zahraničného politického tlaku; zdôrazňuje preto potrebu zvýšiť zdroje na projekty prepájajúce energetické trhy v EÚ a do konca roku 2015 dokončiť európske siete plynovej a elektrickej infraštruktúry, najmä plán prepojenia Pobaltska tak, ako sa stanovuje v treťom energetickom balíku EÚ;

9.  zdôrazňuje, že pre riadne fungovanie vnútorného trhu je potrebné, aby sa energia dovážaná do EÚ, ak sa už nachádza na území EÚ, plne riadila pravidlami vnútorného trhu s energiou; zdôrazňuje preto, že EÚ by sa mala usilovať o zblíženie regulačných predpisov so susednými krajinami, ktoré sú ochotné prijať jej pravidlá pre vnútorný trh s energiou; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam a úlohu Energetického spoločenstva;

10.  vyzýva Komisiu, aby podporila vytvorenie komplexného systému EÚ pre indexáciu cien plynu založeného na trhových cenách plynu, a tak umožnila všetkým spoločnostiam v EÚ, ktoré obchodujú s plynom, obchodovať s vonkajšími dodávateľmi plynu vyrovnanejšie a predvídateľnejšie, t. j. nezávisle od cien ropy, a aby ďalej posilňovala hospodársku súťaž na vnútornom trhu EÚ s plynom;

11.  zdôrazňuje, že sila vyplývajúca z integrácie vnútorného trhu s energiou a infraštruktúry by sa mala plne využívať prostredníctvom kombinovania prostriedkov, odborných skúseností a schopností členských štátov a EÚ; preto žiada o zlepšenie transparentnosti a intenzívnejšie zapojenie EÚ do rokovaní o dohodách medzi členskými štátmi a tretími krajinami, pretože tieto dohody by takisto mohli mať vplyv na fungovanie vnútorného trhu EÚ s energiou; podporuje Komisiu v jej úsilí o dosiahnutie väčšej transparentnosti a výmeny informácií medzi členskými štátmi a požaduje intenzívnejšie používanie existujúcich opatrení hospodárskej súťaže s cieľom zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov EÚ;

12.  zdôrazňuje ďalšie úlohy Európskeho parlamentu v oblasti energetiky podľa článku 194 ZFEÚ a trvá na jeho primeranej účasti na všetkých informačných a konzultačných procesoch, ktoré sa týkajú vonkajšej energetickej politiky; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že výmena informácií o spoločných činnostiach, programoch a projektoch, ktoré vykonáva EÚ, jej finančné inštitúcie alebo iné subjekty EÚ, by mala zahŕňať Európsky parlament;

13.  víta pristúpenie Moldavskej republiky a Ukrajiny k Energetickému spoločenstvu, ako aj skutočnosť, že Arménsko a Gruzínsko získali status pozorovateľa v tomto spoločenstve, čo prispeje k zlepšeniu regionálnej spolupráce v oblasti energetiky prostredníctvom lepšieho regulačného rámca pre budúce partnerstvá medzi EÚ a uvedenými partnerskými krajinami;

14.  znovu pripomína výzvu Európskeho parlamentu, aby sa medzinárodné projekty v oblasti energetiky riadili transparentnými medzivládnymi dohodami na úrovni členského štátu alebo EÚ; zdôrazňuje, že pokiaľ by sa projekty v oblasti energetiky zakladali výlučne na obchodných dohodách, bola by ohrozená ochrana investorov aj úplné dodržiavanie pravidiel vnútorného trhu;

15.  požaduje, aby sa v súlade so strategickými dokumentmi o spolupráci s partnermi mimo EÚ v oblasti energetickej politiky a v súlade so stratégiou Energia 2020 a oznámením Komisie o zabezpečení dodávok energie a medzinárodnej spolupráci v oblasti energetiky vytvorila väčšia súčinnosť medzi obchodnou a energetickou politikou EÚ;

16.  zdôrazňuje, že posilnenie vonkajšieho rozmeru energetickej politiky EÚ má kľúčový význam pre zaistenie energetickej bezpečnosti EÚ, ako aj zlepšenie obchodných vzťahov EÚ s tretími krajinami; zdôrazňuje nevyhnutnosť vytvoriť potrebné pevné rámcové podmienky pre spoluprácu v oblasti energetiky a zdrojov s našimi strategickými obchodnými partnermi, ktoré budú v každom ohľade zodpovedať skutočnostiam vnútorného trhu;

17.  domnieva sa, že lepšia koordinácia medzi samotnými členskými štátmi a medzi členskými štátmi a Komisiou by členským štátom mala umožniť plne využívať politický a hospodársky vplyv EÚ; v tejto súvislosti víta návrh rozhodnutia Komisie o vytvorení mechanizmu na výmenu informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami v oblasti energetiky; zdôrazňuje pridanú hodnotu stanoviska a pomoci Komisie počas procesu rokovaní s cieľom zabezpečiť súlad medzivládnych dohôd s právnymi predpismi týkajúcimi sa vnútorného trhu s energiou v súlade s dlhodobými cieľmi EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy;

18.  zdôrazňuje, že vytvorenie mechanizmu výmeny informácií pre medzivládne dohody o energetickej politike medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami by značne zlepšil politickú transparentnosť, koordináciu a účinnosť v EÚ ako celku;

19.  žiada o užšiu koordináciu medzi Radou, Komisiou a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť tak, aby sa mohli spoločne vyjadrovať a konať, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa spoločnej zahraničnej politiky v oblasti energetiky; zdôrazňuje potrebu vytvoriť oddelenie energetickej politiky v rámci ESVČ a zapojiť delegácie EÚ do vykonávania diplomacie v oblasti energetiky v praxi;

20.  podporuje používanie mechanizmov, ako napríklad mechanizmus včasného varovania, vo vzťahoch s dodávateľmi energie a tranzitnými krajinami; je presvedčený, že v kontexte narastajúcej hospodárskej súťaže v oblasti zdrojov a existujúcich výrobných monopolov je potrebné ďalšie podporovanie myšlienky spoločného nakupovania energetických surovín členskými štátmi;

21.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby identifikovali obchodné a investičné prekážky v oblasti energetiky, pokiaľ ide o vzťahy s tretími krajinami, a v prípade potreby podnikli kroky na ich odstránenie na bilaterálnej úrovni a prostredníctvom Svetovej obchodnej organizácie;

22.  podporuje návrh Rady analyzovať fungovanie Zmluvy o založení Energetického spoločenstva, ako aj zavedenie plánu, ktorý umožní rýchlejšiu modernizáciu energetického sektora; požaduje, aby sa väčší dôraz prikladal vykonávaniu reforiem a zavádzaniu technológií, ako sú napríklad inteligentné siete s cieľom zvýšiť využitie energie z obnoviteľných zdrojov a zvýšiť energetickú účinnosť; podporuje preto myšlienku poskytnutia nových podnetov pre Zmluvu o energetickej charte a navrhuje na tento účel vytvoriť strategické partnerstvá; opakovane pripomína, že na účinné riešenie takých problémov, ako je napríklad energetická chudoba a korupcia, je nevyhnutné rozvinúť sociálny rozmer zmluvy;

23.  vyzýva Komisiu, aby zdôraznila význam a nevyhnutnosť konferencie o energetickej charte s cieľom lepšie využiť jej potenciál, najmä v kľúčových oblastiach ako obchod, preprava, investície a urovnávanie sporov, okrem iného prostredníctvom rozšírenia Zmluvy o energetickej charte na štáty, ktoré ju nepodpísali a/alebo neratifikovali;

24.  domnieva sa, že každý členský štát by mal aspoň každý štvrťrok uverejniť a predložiť Eurostatu svoje priemerné dvojstranné dovozné ceny zemného plynu, s omeškaním maximálne dva štvrťroky;

25.  domnieva sa, že na vykonávanie konzistentnej a súdržnej vonkajšej energetickej politiky EÚ je nevyhnutná pravidelná koordinácia medzi členskými štátmi a Komisiou; vyzýva Komisiu, aby si s členskými štátmi pravidelne vymieňala informácie, najmä prostredníctvom navrhovanej strategickej skupiny pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti energetiky o prioritách a činnostiach EÚ a členských štátov v oblasti vonkajšej energetickej stratégie na politickej aj odbornej úrovni; vyzýva nezávislých energetických regulátorov, aby sa ako odborníci stali členmi strategickej skupiny pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti energetiky vzhľadom na ich skúsenosti a dôkladnú znalosť fungovania cezhraničných trhov s elektrickou energiou a plynom;

26.  domnieva sa, že účinnosť opatrení, ktoré navrhla Európska komisia, by bolo možné zlepšiť ich uprednostňovaním, vytvorením časových rámcov a akčných plánov a uvádzaním dosiahnutého pokroku a lehôt;

27.  domnieva sa, že pre vonkajšiu energetickú politiku EÚ je rozhodujúce zabezpečenie jednotnosti horizontálnych cieľov vyjadrených v Lisabonskej zmluve; požaduje, aby bol Parlament včas informovaný o prioritných projektoch EÚ;

28.  vyzýva členské štáty, aby s tretími krajinami, ktoré porušujú záujmy niektorého členského štátu Únie, neuzatvárali zmluvy o dodávkach energie alebo technológií súvisiacich s energiou;

29.  zastáva názor, že by sa mali konať pravidelné diskusie o výzvach, pred ktorými stojí vonkajšia energetická politika EÚ počas formálnych a neformálnych zasadnutí ministrov pre energetiku v Rade s účasťou a silnou podporou vysokého predstaviteľa, komisára pre energetiku a ich príslušných útvarov; tieto zasadnutia by sa mali využiť aj na koordináciu spoločnej a dôslednej európskej pozície pred zasadnutiami medzinárodných organizácií na vysokej úrovni, ako sú Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), OSN, Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA), Medzinárodné partnerstvo pre spoluprácu v oblasti energetickej efektívnosti (IPEEC) a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), na ktorých je dôležité, aby EÚ zohrávala aktívnejšiu a vplyvnejšiu úlohu; Parlament by mal byť pravidelne informovaný a konzultovaný vo všetkých relevantných otázkach;

30.  domnieva sa, že ak má infraštruktúrny projekt strategického významu vplyv na bezpečnosť dodávok energie pre EÚ ako celok, Rada by mala zvážiť, či Komisii udelí rokovací mandát na vedenie rokovaní, a takýto mandát by sa mal zvážiť aj v prípade iných medzivládnych dohôd, ktoré majú výrazný vplyv na dlhodobé ciele politiky EÚ v oblasti energetiky, najmä jej energetickú nezávislosť; vyzýva v tejto súvislosti na riadne konzultácie a komunikáciu s Európskym parlamentom;

31.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala nástroj na výmenu informácií s cieľom zhromažďovať a sprístupňovať príslušné údaje o energetických programoch administratívnych a finančných inštitúcií EÚ a členských štátov a projektoch v tretích krajinách; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti poskytli Komisii príslušné údaje;

32.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala globálne trhy s energiou a spolupracovala v tejto súvislosti s členskými štátmi a medzinárodnými organizáciami, ako je Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA); vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2012 predložila na tento účel právny nástroj;

33.  zdôrazňuje, že vzhľadom na vysokú závislosť Únie od dovozu energie sú posilnená diverzifikácia zdrojov zásobovania vrátane nových zdrojov energie a tranzitných trás a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie v EÚ naliehavými a zásadnými prvkami podporujúcimi zahraničnú bezpečnostnú politiku Únie, jej strategickú úlohu a nezávislosť, súdržnosť, hodnovernosť a efektívnosť zahraničnej politiky;

34.  požaduje koordinovanú, zjednotenú politickú stratégiu EÚ s cieľom rozvíjať nových dodávateľov energie s osobitnou pozornosťou venovanou zlepšovaniu podmienok hospodárskej súťaže EÚ, aby sa otvorili príležitosti vstupu na trh EÚ pre nových dodávateľov;

35.  požaduje väčšiu súčinnosť medzi obchodnou a energetickou politikou EÚ v súlade so stratégiou Európa 2020; zdôrazňuje, že je nevyhnutné vytvoriť globálne štruktúry riadenia surovín s cieľom znížiť medzinárodné napätie v tejto oblasti, a v tejto súvislosti oceňuje príklad medzinárodného fóra o energetike (IEF); považuje uzatvorenie dlhodobých zmlúv o dodávkach energie a surovín za primerané ceny so strategickými obchodnými partnermi EÚ za jednu z hlavných priorít; vyzýva preto Európsku úniu, aby prijala jednotnú stratégiu, pokiaľ ide o uzatváranie zmlúv o dodávkach energie s týmito partnermi;

Diverzifikácia – zvýšenie bezpečnosti dodávok energie do Európy

36.  zdôrazňuje, že Zmluva o EÚ vyzýva na solidaritu medzi členskými štátmi, ktorá by mala byť súčasťou každodennej činnosti a krízového riadenia vnútornej a vonkajšej energetickej politiky; žiada Komisiu, aby predložila jasné vymedzenie „energetickej solidarity“ s cieľom zabezpečiť, aby ju mohli dodržiavať všetky členské štáty;

37.  upozorňuje, že rastúca závislosť EÚ od dovážaných fosílnych palív zníži jej politický vplyv a môže významným spôsobom ovplyvniť nezávislosť jej rozhodovania v ostatných politických oblastiach a že tento nepriaznivý jav môže vyvážiť len úplný prechod na ekologické dodávky energie a energetickú účinnosť a prepojenie, vzájomná závislosť a solidarita medzi členskými štátmi;

38.  zdôrazňuje, že spoločná energetická politika EÚ a strategické ciele by sa mali primerane premietnuť do jej vonkajších vzťahov a regionálnych i európskych susedských politík;

39.  vyzýva Komisiu, aby tiež podporovala výskum a vývoj v oblasti vlastných zdrojov energie a aby podporovala zriadenie dodávok palív od rôznych dodávateľov, zdrojov dodávok a trás prepravy palív do jednotlivých regiónov EÚ s cieľom zabezpečiť aspoň dva rôzne zdroje dodávok pre každý región v súlade s oznámením Komisie s názvom Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky - Koncepcia integrovanej európskej energetickej siete (COM(2010)0677);

40.  zdôrazňuje, že vonkajšia energetická politika EÚ by mala prispieť k zaisteniu bezpečnej, udržateľnej a cenovo dostupnej energie v súlade s celkovými cieľmi energetickej politiky EÚ zameranými na konkurencieschopnosť, bezpečnosť dodávok a udržateľnosť, ako aj s cieľmi EÚ v oblasti energetiky a klímy do roku 2050;

41.  zdôrazňuje, že kroky na diverzifikáciu dodávateľov, trás a zdrojov dodávok energie do EÚ by sa mali urýchliť, pričom treba zohľadniť prioritné koridory energetickej infraštruktúry, najmä tie, ktoré sú zamerané na vytvorenie skutočne konkurenčného trhu s plynom, vytvorenie nových tranzitných koridorov (južný koridor a povodie Stredozemného mora), posilnenie jestvujúcich koridorov (východný koridor) a vytvorenie skutočnej hospodárskej súťaže medzi zdrojmi dodávok plynu zvyšovaním podielu skvapalneného zemného plynu (LNG) v EÚ a získaním nových vzdialených dodávateľov (Austrália, Kanada, Spojené štáty, Latinská Amerika, Subsaharská Afrika, Stredná Ázia atď.);

42.  zdôrazňuje tiež, že je dôležité zlepšiť prepojenie energetických sústav a dokončiť euro-stredozemské a euroatlantické okruhy infraštruktúry elektrickej energie a zemného plynu a plán prepojenia baltského trhu s energiou, pričom treba zároveň zmodernizovať a inovovať existujúce elektrárne a plynárne, ako aj infraštruktúru (prepojenia, sústavy, potrubia, prenosové siete, skladovanie a terminály na LNG); tieto opatrenia by mali zabezpečiť, že žiaden členský štát neostane energetickým ostrovom a že energia môže voľne prúdiť v celej EÚ; v tejto súvislosti víta navrhovaný Nástroj na prepojenie Európy;

43.  vyzýva Komisiu, aby začlenila tzv. doložku o energetickej bezpečnosti do obchodných dohôd a dohôd o pridružení, partnerstve a spolupráci s produkujúcimi a tranzitnými krajinami, ktorá ustanoví kódex správania a výslovne zavedie opatrenia, ktoré sa prijmú v prípade jednostrannej zmeny podmienok jedným z partnerov;

44.  víta oznámenie Komisie s názvom O zabezpečení dodávok energie a medzinárodnej spolupráci – Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov s partnermi za hranicami EÚ (COM(2011)0539); domnieva sa však, že sú potrebné ďalšie nástroje založené na solidarite medzi členskými štátmi EÚ na to, aby sa EÚ poskytla schopnosť chrániť svoje záujmy v oblasti energetickej bezpečnosti a počas rokovaní so svojimi vonkajšími partnermi, najmä v krízových situáciách;

45.  vyzýva Komisiu, aby navrhla komplexný súbor krátkodobých, strednodobých a dlhodobých priorít energetickej politiky voči svojim susedom s cieľom vytvoriť spoločnú právnu oblasť založenú na zásadách a normách vnútorného trhu súvisiacich s acquis; zdôrazňuje význam ďalšieho rozširovania Európskeho spoločenstva pre energiu a vytvorenia mechanizmov právnej kontroly na riešenie chybného vykonávania acquis;

46.  podporuje politický a hospodársky dialóg so susednými krajinami EÚ o používaní nových zdrojov energie;

47.  vyzýva na vykonávanie existujúcich mechanizmov a na vytvorenie nových v rámci európskej susedskej politiky a Čiernomorskej synergie s cieľom posilniť spoluprácu na účely dosiahnutia väčšej transparentnosti a stability dodávok a tranzitu;

48.  podporuje politický dialóg s Nórskom a Ruskom o využívaní nových zdrojov energie v Barentsovom mori, na základe predpokladu ochrany zraniteľného životného prostredia arktickej oblasti a spolupráce s Nórskom v oblasti dovozu hydroelektrickej energie pomocou diaľkových podmorských elektrických káblov; vyzýva na rýchlejšie vypracovanie stratégie EÚ pre arktickú oblasť;

49.  považuje zahraničný politický dialóg za nevyhnutný z hľadiska oddelenia celosvetového hospodárskeho rastu od využívania energetických zdrojov a podpory predvídateľných energetických trhov, ako aj z hľadiska prospešnosti pre politické vzťahy; popri dialógu s kľúčovými spotrebiteľskými krajinami, ako sú Spojené štáty a Japonsko, zdôrazňuje aj dôležitosť dialógu s rýchlo sa rozvíjajúcimi hospodárstvami, ako je Čína, India, Brazília, Indonézia a Južná Afrika;

50.  zastáva názor, že EÚ by mala podporovať rozvoj a prehlbovanie spolupráce v oblasti energetickej politiky s tretími krajinami, ktoré majú rovnaké hodnoty a sú ochotné zapojiť sa do demokratických reforiem a podpory hodnôt, na ktorých je založená EÚ;

51.  víta odporúčania Komisie týkajúce sa prehĺbenej politickej spolupráce s východnými susedmi a považuje za dôležité, že k pristúpeniu Turecka k Zmluve o založení Energetického spoločenstva a otvoreniu kapitoly o energetike v prístupových rokovaniach EÚ sa pristupuje s mimoriadnou naliehavosťou; okrem toho víta iniciatívu trojstranného dialógu medzi EÚ, Ukrajinou a Ruskom a zdôrazňuje nevyhnutnosť zabezpečiť úzku politickú a administratívnu spoluprácu s obidvomi partnermi;

52.  zdôrazňuje, že opatrenia na zvýšenie vnútornej výroby energie z obnoviteľných zdrojov sú rozhodujúce pre zníženie závislosti EÚ od dovozu uhľovodíkov zo zahraničia; domnieva sa, že výroba energie a distribučná štruktúra EÚ by sa mala prehodnotiť v súlade s dlhodobými cieľmi v oblasti energetiky a klímy;

53.  pripomína dôležitý prínos LNG k dodávkam energie v EÚ a vyzýva na posilnenie spolupráce s hlavnými dodávateľmi a súčasnými a budúcimi spotrebiteľmi;

54.  zdôrazňuje, že diverzifikácia by mala znamenať nové zdroje ropy, plynu a elektrickej energie mimo Ruska pre tie členské štáty, ktoré sú v priveľkej miere závislé od tohto jedného dodávateľa; zdôrazňuje, že kým podiel ruského plynu v rámci celkovej spotreby plynu v celej EÚ je len 24 %, v dvanástich z 27 členských štátov tvorí 48 % až 100 %, a preto má priamy vplyv na energetickú bezpečnosť Únie;

55.  zastáva názor, že vďaka vývoju nových, nekonvenčných energetických technológií (ropné piesky a bridlicový plyn z Kanady, Spojených štátov, Austrálie, Kataru, Brazílie a Argentíny, využívanie energie z arktického regiónu, ďalšia ťažba v Iraku, Venezuele a v Afrike) sa objavia nové subjekty, noví partneri a nové regióny ako možní budúci dodávatelia, pričom EÚ musí svoje úsilie zamerať na plné využitie tejto novej situácie a vytvoriť nové energetické partnerstvá v záujme diverzifikácie svojich dodávateľov;

56.  uznáva, že prechod k nízkouhlíkovému energetickému hospodárstvu má veľký význam; zdôrazňuje však nevyhnutnosť zachovať konkurencieschopnosť a inovácie okrem iného vhodnými nástrojmi obchodnej politiky; zastáva názor, že prechod k nízkouhlíkovému energetickému hospodárstvu sa musí vykonať takým spôsobom, ktorý zodpovedá okolnostiam tohto zemepisného regiónu, okolnostiam energetického systému, ako aj energetickej kombinácii príslušného členského štátu a jeho geologickej štruktúre; domnieva sa, že tento prístup umožní zachovať najvyššiu úroveň energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti hospodárstva a zároveň zaručí nezávislosť každého členského štátu, ako je zakotvená v zmluvách, pokiaľ ide o určovanie podmienok využívania jeho zdrojov energie, výber zdrojov energie a všeobecnú štruktúru dodávok energie;

57.  uznáva význam priamych zahraničných investícií EÚ do budovania a modernizácie energetickej infraštruktúry v rozvojových krajinách; zároveň zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je nevyhnutné vytvoriť príslušnú právnu ochranu, čo sa spája s rozšírením právneho základu EÚ vzhľadom na tretie krajiny;

58.  berie na vedomie význam širokej spolupráce v arktickom regióne, najmä medzi krajinami euroatlantického priestoru;

Udržateľnosť – posilnené partnerstvo s dodávateľskými krajinami a medzinárodnými organizáciami

59.  domnieva sa, že zvyšujúci sa svetový dopyt po energii a vysoká koncentrácia zásob fosílnych palív v prevažne nestabilných a nedemokratických krajinách spôsobuje, že EÚ sa stáva zraniteľnou, a hlboko podkopáva rozvoj dôveryhodných, účinných a konzistentných spoločných európskych politík;

60.  domnieva sa, že energetické partnerstvá EÚ a účasť EÚ na globálnych fórach ako G-20 musia podporovať udržateľnejšie energetické politiky v tretích krajinách a zároveň zlepšovať transparentnosť trhu, znižovať volatilitu medzinárodných trhov a prispievať k budovaniu globálneho trhu s energiami, ktorý bude menej citlivý na náhle zmeny situácie v oblasti dodávok a prerušenia dodávok;

61.  zdôrazňuje potrebu rozšíriť prepojenia medzi európskou energetickou sieťou a susednými krajinami (západný Balkán, východní susedia, krajiny v oblasti Kaspického mora, severnej Afriky a Blízkeho východu) vybudovaním nových spojovacích vedení, ako aj presadzovaním širšej regulačnej oblasti s cieľom rozšíriť environmentálne a bezpečnostné normy EÚ čo najďalej a zabezpečiť, aby všetky typy elektrární v blízkosti hraníc EÚ zodpovedali najvyšším normám jadrovej bezpečnosti;

62.  zdôrazňuje význam realizácie projektov spoločného záujmu zameraných na infraštruktúru, ako sa uvádza v návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorý predložila Komisia, a v jej oznámení s názvom Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky; vzhľadom na strategický význam týchto projektov považuje za nevyhnutné, aby sa výsledné dohody s vonkajšími partnermi v rámci trhového systému založeného na pravidlách zodpovedajúcim spôsobom zoradili, vypracovali tak, aby boli udržateľné, a rýchlo uzatvorili;

63. zdôrazňuje, že v dialógu o energii medzi EÚ a Ruskom, v rámci ktorého by EÚ mala vystupovať jednotne, by sa mala zohľadniť osobitná situácia závislosti členských štátov strednej a východnej Európy, pretože ich energetickú závislosť možno zaručiť iba prepojením sietí energetickej infraštruktúry celej EÚ a plným vykonávaním pravidiel vnútorného trhu s energiou; domnieva sa, že v dialógu by sa mali riešiť také dôležité otázky, ako je prístup k zdrojom energie, energetickým sieťam a vývozným trhom, ochrana investícií, reciprocita, predchádzanie krízam a spolupráca, rovnaké podmienky hospodárskej súťaže a tvorba cien energií; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť otázke ropovodu Družba a že by sa mali zaviesť na úrovni EÚ osobitné opatrenia na obnovu dodávok ropy cez zatvorenú vedľajšiu trať;

64.  zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že členské štáty plánujú prepojiť a integrovať svoje trhy investíciami do infraštruktúry a schválením spoločných pravidiel, je takisto potrebné, aby sa usilovali o spoluprácu s Ruskom s cieľom určiť kreatívne a obojstranne prijateľné opatrenia zamerané na obmedzenie nesúladu medzi týmito dvomi trhmi s energiou;

65.  zdôrazňuje význam dialógu o energii s Ruskom a spoločného plánu EÚ – Rusko podľa návrhu Rady ministrov pre energetiku; upozorňuje na význam spolupráce vo vzájomne prospešných oblastiach, ako je napríklad spoločný výskum a prenos technológií, najmä v oblasti energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov;

66.  požaduje, aby sa Zmluva o energetickej charte rozšírila na viac krajín a aby sa v rámci konferencie o energetickej charte vyvinulo úsilie o dosiahnutie riešenia, ku ktorému sa dospeje rokovaniami a na základe ktorého Rusko úplne prijme zásady energetickej charty a jej protokoly;

67.  žiada, aby bolo strategické partnerstvo s Ruskom upevnené uzatvorením novej dohody o partnerstve a spolupráci; zdôrazňuje, že táto nová dohoda by mala byť plne v súlade s pravidlami vnútorného trhu a nariadeniami tretieho energetického balíka EÚ a že by mala byť založená na vzájomnom rešpekte a reciprocite; zdôrazňuje, že Rusko je už zaviazané Zmluvou o európskej charte podľa jej článku 45; je presvedčený, že ratifikácia Zmluvy o európskej charte Ruskom by mala vzájomne výhodný vplyv na bilaterálne vzťahy v oblasti energetiky;

68.  zdôrazňuje úlohu Parlamentného zhromaždenia Euronest, ktoré prispeje k dosiahnutiu cieľov Východného partnerstva a bude mať pozitívny vplyv na otázky súvisiace s energetickou bezpečnosťou;

69.  upozorňuje, že krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru sú už súčasťou vnútorného trhu EÚ a že ich spolupráca je kľúčová na dosiahnutie cieľov v oblasti energetiky do roku 2020; víta súčasné iniciatívy zamerané na zintenzívnenie spolupráce so Švajčiarskom, ktoré by sa mali zamerať aj na jeho úplné začlenenie do vnútorného trhu EÚ s energiou;

70.  je presvedčený, že vonkajšia energetická politika EÚ by mala byť založená na zásadách solidarity, transparentnosti, subsidiarity, udržateľnosti, spolupráce, reciprocity, trhového prístupu založeného na pravidlách a koordinácii medzi EÚ, jej členskými štátmi a partnerskými krajinami, a mala by tieto zásady podporovať; domnieva sa, že pre potvrdenie úlohy Európy v meniacom sa regionálnom politickom kontexte je rozhodujúce dodržanie horizontálnych cieľov zakotvených v Lisabonskej zmluve; vyzýva Radu, aby poverila Komisiu začatím rokovaní o transformácii súčasných memoránd o porozumení o otázkach energie so susednými štátmi na právne záväzné dokumenty;

71.  zdôrazňuje význam ďalšieho rozvoja partnerstva EÚ a Afriky v oblasti energetiky, ktoré sa začalo v roku 2010;

72.  je presvedčený, že účinnejšie spravovanie na globálnej úrovni by zlepšilo spoluprácu s krajinami výroby, tranzitnými krajinami a spotrebiteľskými krajinami; domnieva sa, že EÚ by mala preto zohrávať hlavnú úlohu v medzinárodnom spravovaní energetickej politiky s cieľom podporovať transparentné a nediskriminačné zásady, sledovať cieľ udržateľnosti, znižovať transakčné náklady a zavádzať stimuly pre účastníkov trhu, aby súťažili prostredníctvom ceny a kvality;

73.  víta začlenenie cieľa všeobecného prístupu k energii do roku 2030 v oznámení Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov s partnermi za hranicami EÚ, a domnieva sa, že pre rozvojové krajiny by sa malo zameriavať na decentralizovanú, udržateľnú a cenovo dostupnú energiu najmä pre obyvateľov na vidieku a chudobných obyvateľov; povzbudzuje k podpore inovatívnych platobných systémov so súkromnou a verejnou účasťou s cieľom urobiť prístup k energiám dostupnejším pre koncových používateľov;

74.  zdôrazňuje, že udržateľná energia je kľúčovou hybnou silou rozvoja a opakuje svoju výzvu na osobitný program energetiky a rozvoja s osobitným dôrazom na riešenia zamerané na obnoviteľné zdroje, energetickú efektívnosť, decentralizovanú energiu a riešenia v malom rozsahu a podporu budovania kapacít a transfer technológií s cieľom zabezpečiť zodpovednosť za ne na miestnej úrovni; konštatuje, že môžu byť nevyhnutné rozsiahle schémy obnoviteľných zdrojov energie s cieľom udržateľným spôsobom uspokojovať rastúci dopyt mestských centier a priemyslu po energii, a to najmä v rozvíjajúcich sa krajinách; požaduje, aby tieto schémy vždy dodržiavali najvyššie sociálne a environmentálne kritériá;

75.  vyzýva na dodržiavanie prvoradých rozvojových cieľov EÚ, ako aj demokracie a ľudských práv pri riešení energetických otázok s rozvojovými krajinami, a to v súvislosti so strategickým prístupom k zaisteniu bezpečných, udržateľných a konkurencieschopných dodávok energie, ktorý kladie do stredobodu záujmy obyvateľov v rozvojových krajinách;

76.  zdôrazňuje význam transparentnosti, demokratického dohľadu a zapojenia občianskej spoločnosti do vzťahov s tretími krajinami v oblasti energetiky;

77.  zdôrazňuje, že je dôležité naďalej začleňovať kľúčové zásady obchodu a investovania vrátane tých, ktoré podporujú rovnaké podmienky pre investície do udržateľnej energie, do dvojstranných dohôd i mnohostranných právnych rámcov, ako sú Zmluva o energetickej charte a WTO, a zabezpečiť ich vynútiteľnosť prostredníctvom účinných mechanizmov urovnávania sporov;

78.  zastáva názor, že popri spolupráci v oblasti využívania energetických výrobkov, obchodovania s nimi a ich prepravy do EÚ je zároveň potrebné zintenzívniť spoluprácu v iných otázkach súvisiacich s energetikou; vyzýva preto na rozvoj strategických energetických partnerstiev medzi EÚ a kľúčovými tretími krajinami, napríklad krajinami BRICS a krajinami, ktorých spotreba energie rýchlo rastie, a to okrem iného v týchto oblastiach:

79.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyžadovala a presadzovala najprísnejšie medzinárodné bezpečnostné normy pre jadrové elektrárne v krajinách, ktoré susedia s EÚ, a to s využitím všetkých dostupných nástrojov a zmlúv, akými sú napríklad Dohovor o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice (Dohovor z Espoo) a Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor); vyzýva štáty, ktoré susedia s EÚ, aby vykonali komplexné testy EÚ v oblasti jadrovej bezpečnosti a záťažového rizika, a Komisiu, aby ponúkla na tento účel technickú pomoc EÚ;

80.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vo všetkých príslušných obchodných dohodách, a to aj v rámci WTO, podporovala prijatie zásad iniciatívy za transparentnosť v ťažobnom priemysle a medzinárodných noriem v oblasti správy trhov s energiou vrátane postupného rušenia dotácií na fosílne palivá podľa kvantitatívnych cieľov;

81.  pripomína, že na uskladnenie energie a elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a na iné pokročilé energetické aplikácie je potrebný celý rad surovín vrátane minerálov vzácnych zemín, ktoré je v súčasnosti ťažké získať; domnieva sa, že sú nevyhnutné koordinované opatrenia EÚ a ostatných krajín s vedúcim postavením v oblasti technológií vrátane USA a Japonska na podporu výskumu zameraného na vytvorenie nových surovín alebo náhrad surovín alebo na obmedzenie používania surovín, ktoré sú problematické z hľadiska neprerušených dodávok, toxicity či zaťaženia životného prostredia;

82.  v záujme presadzovania zabezpečenej, bezpečnej a ekologickej výroby energie na celom svete podporuje zintenzívnenie a propagáciu rádiologickej ochrany a záruk, normy jadrovej bezpečnosti, prísne požiadavky na ťažbu ropy a plynu na mori, bezpečnosť námornej prepravy surovej ropy, ropných výrobkov a LNG, ako aj spoluprácu na nových technológiách, výskume, vývoji a inováciách a vypracúvaní medzinárodných noriem;

83.  zastáva názor, že globálne problémy súvisiace so zmenou klímy nie je možné riešiť bez účasti veľkých producentov emisií, a podnecuje Komisiu, aby vytvorila spoločnú stratégiu s cieľom dospieť ku globálnemu riešeniu zahŕňajúcemu tieto krajiny; uznáva, že získané odborné znalosti v rámci EÚ založené na našich skúsenostiach s návrhom a uplatňovaním systému obchodovania s emisnými kvótami by mohli byť užitočné pre tretie krajiny, a vyzýva Komisiu, aby tretím krajinám poskytla pomoc a podporu pri vytváraní a navrhovaní ich vlastných systémov obchodovania s emisnými kvótami so zreteľom na prepojenie takýchto systémov so systémami EÚ;

84.  zdôrazňuje, že Európa potrebuje dlhodobú perspektívu politiky, ktorá bude zahŕňať nové globálne partnerstvá a dvojstranné nástroje spolupráce, ktoré EÚ umožnia zohrávať hlavnú úlohu pri vytváraní globálneho energetického programu tým, že prevezme vedúcu úlohu pri formovaní nových trhových štandardov a vedení medzinárodného úsilia v oblasti technologického výskumu a inovácií v oblasti energetiky;

85.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné zlepšiť spoluprácu s tretími krajinami v oblasti výskumu, vývoja a inovácií s cieľom riešiť globálne výzvy; domnieva sa, že EÚ by mala úzko spolupracovať s najväčšími vývozcami biopalív z tretích krajín s cieľom zabezpečiť, aby tieto alternatívne, čisté zdroje energie, ktoré môžu prispieť k diverzifikácii dodávok, boli skutočne udržateľné a aby bolo možné zabrániť nepriamej zmene využívania pôdy s negatívnymi následkami; zdôrazňuje, že vonkajšie zdroje biopalív by mali podliehať rovnakým normám ako zdroje z EÚ, najmä normám v oblasti životného prostredia a klímy; domnieva sa, že Únia by mala presadzovať prijatie druhej a tretej generácie technológií biopalív v rámci svojich hraníc aj mimo nich;

86.  upozorňuje na zložité vzťahy medzi energetikou, dodávkami potravín a bezpečnosťou, najmä pokiaľ ide o biopalivá, ktoré môžu mať negatívny sociálny a environmentálny vplyv na rozvojové krajiny; domnieva sa, že právo na výživu musí mať prednosť pred cieľom EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie pre biopalivá;

87.  konštatuje, že rozširovanie agropalív sa do veľkej miery opieralo o rozširovanie pestovania rozsiahlych priemyselných monokultúr, čím sa posilňujú poľnohospodárske postupy, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, biodiverzitu, úrodnosť pôdy a dostupnosť vodných zdrojov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v dôsledku podporovania koncentrácie vlastníctva pôdy môže mať rozširovanie produkcie agropalív dramatické následky, pokiaľ ide o porušovanie pozemkových práv, stratu prístupu k životne dôležitým prírodným zdrojom, odlesňovanie a zhoršovanie stavu životného prostredia;

88.  vyjadruje znepokojenie nad absenciou akýchkoľvek záväzných kritérií udržateľnosti pre výrobu biomasy v rámci smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (RED); domnieva sa, že za takýchto okolností by bioenergia mohla zohrávať negatívnu úlohu v boji proti zmene klímy a mohla by sa tiež stať hlavným dodatočným faktorom zaberania pôdy, nedostatočnej potravinovej bezpečnosti, odlesňovania a zhoršovania kvality lesov v rozvojových krajinách; nalieha preto na Komisiu, aby vypracovala právne záväzné kritériá udržateľnosti, ktoré by zabraňovali negatívnym klimatickým, environmentálnym a sociálnym dôsledkom vyplývajúcim z produkcie a využívania biomasy na energetické účely;

89.  vyzýva EÚ, aby zaviedla politiku udržateľnej výroby biomasy a jej využívania na energetické účely, ktorá by spĺňala požiadavky politiky v oblasti zmeny klímy a bola by v súlade s jej politikou rozvojovej spolupráce;

90.  domnieva sa, že EÚ by mala zabezpečiť, aby sa energetika stala hlavnou súčasťou jej programov vonkajšej pomoci, keďže prístup k energiám, ktorý je nevyhnutný pre hospodársky rozvoj, predstavuje v rozvojových krajinách stále veľký problém;

91.  domnieva sa, že spolupráca pri vývoji a zavádzaní energetických technológií zameraných na budúcnosť by mala byť stredobodom spolupráce EÚ s partnermi z priemyselných krajín a rozvíjajúcich sa hospodárstiev;

92.  zastáva názor, že EÚ by mala klásť záležitosti súvisiace s energetikou do stredobodu európskych iniciatív, ako sú Východné partnerstvo, Únia pre Stredozemie a európska susedská politika;

93.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné plány pre oblasť energetiky so všetkými kľúčovými dodávateľmi energie a strategicky dôležitými tranzitnými krajinami a vytvorila partnerstvá s krajinami, ktoré čelia podobným energetickým problémom a ktoré majú podobné hodnoty, najmä s cieľom podporovať technologickú, výskumnú a priemyselnú spoluprácu a stanoviť spoločné normy pre technológie využívania energie z obnoviteľných zdrojov, energetickú efektívnosť, elektrické vozidlá, nové a nekonvenčné energetické technológie, bezpečnosť ťažby na mori, ako aj jadrovú bezpečnosť a nešírenie;

94.  s cieľom zabezpečiť prístup k energii pre všetkých a v súlade s miléniovým rozvojovým cieľom znovu potvrdzuje význam zvýšenia priamych zahraničných investícií EÚ do budovania a modernizácie energetickej infraštruktúry a energetickej efektívnosti v rozvojových krajinách prostredníctvom budovania kapacít pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj podporovaním vytvárania primeraných právnych rámcov s cieľom pomôcť im pri diverzifikácii energetického mixu a zároveň posilniť ochranu európskych investícií v týchto krajinách prostredníctvom vhodných právnych prostriedkov;

95.  požaduje koordinované opatrenia s ostatnými vedúcimi krajinami v oblasti technológií (napr. USA a Japonskom) s cieľom riešiť vznikajúce výzvy, napríklad nedostatok surovín vrátane minerálov vzácnych zemín, ktoré majú vplyv na zavádzanie technológií využívania energie z obnoviteľných zdrojov, uskladnenie energie a pokročilé energetické riešenia;

96.  žiada, aby programy EÚ v oblasti energetickej spolupráce s rozvojovými krajinami podporovali vytvorenie príslušnej trhovej štruktúry a pravidiel s cieľom zabezpečiť, aby domáci spotrebitelia mohli využívať energiu z obnoviteľných zdrojov za primerané ceny;

97.  domnieva sa, že prísne predpisy v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktoré platia v EÚ, sa musia odrážať v stratégii EÚ voči tretím krajinám, najmä voči tým susedským krajinám, ktoré prevádzkujú alebo plánujú jadrové elektrárne s možným významným vplyvom na bezpečnosť EÚ;

98.  v tejto súvislosti víta nedávny záväzok Transatlantickej hospodárskej rady a Rady pre energetiku EÚ – USA podporovať spoluprácu v oblasti energetickej bezpečnosti, noriem inteligentných sústav, technológií pre vodík a palivové články, obnoviteľných zdrojov energie a ostatných čistých energetických technológií, energetickej efektívnosti a účinných politík zameraných na zjednodušenie obchodovania a uvádzania čistých energetických technológií na trh; požaduje, aby rozhodovacie štruktúry lepšie zohľadnili závery Rady pre energetiku EÚ – USA;

99.  zdôrazňuje potrebu prehĺbiť dialóg o strategických energetických otázkach vzájomného záujmu, posilniť spoluprácu v oblasti energetických politík a posilniť výskumnú spoluprácu so Spojenými štátmi, najmä v oblasti energeticky účinných technológií výroby a prepravy; vyzýva na vytvorenie partnerstva pre energetickú bezpečnosť so Spojenými štátmi na základe súčasnej spolupráce v rámci Rady pre energetiku EÚ – USA;

100.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Transatlantická hospodárska rada podporila okrem iného spoluprácu v oblasti režimov regulácie, výskumu udržateľnej energetiky a energetickej efektívnosti, výskumu jadrovej syntézy a v oblasti jadrovej bezpečnosti, a požaduje, aby sa s Ruskom a ďalšími partnermi viedli pravidelné dialógy o energetike s cieľom rozpracovať a lepšie presadzovať medzinárodné pravidlá bezpečnej, spoľahlivej a efektívnej výroby energie, jej prenosu, tranzitu, skladovania a spracovania, ako aj dvojstranného obchodu s novými energetickými technológiami a novými výrobkami, ako sú biopalivá;

101.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre energiu, ktorá poskytuje veľmi dôležité informácie a údaje pre plánovanie v oblasti energetiky; domnieva sa, že EÚ a všetky členské štáty, ktoré nie sú členmi Medzinárodnej agentúry pre energiu, by sa mali stať jej členmi;

102.  víta účasť EÚ na projekte medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora (ITER) a na medzinárodnom fóre Generácia IV (GIF);

103.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby naďalej spolupracovali s Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na otázkach energetickej bezpečnosti a ochrane kritickej energetickej infraštruktúry;

104.  žiada Radu a Komisiu, aby v záujme ochrany energetickej infraštruktúry pred počítačovými útokmi spolupracovali so Spojenými štátmi a ostatnými spojencami; zdôrazňuje, že vzhľadom na zavádzanie inteligentných sústav bude mať toto riziko, ktorému tradičné bezpečnostné opatrenia nemôžu zabrániť, ešte dôležitejší význam pri ochrane kritickej infraštruktúry;

105.  víta navrhované „Partnerstvo v oblasti energetiky EÚ – južné Stredozemie“; domnieva sa, že toto partnerstvo by sa malo zameriavať na obrovský potenciál tohto regiónu z hľadiska obnoviteľnej (solárnej) energie a že prostredníctvom tohto partnerstva by sa mali zaviesť nevyhnutné opatrenia s cieľom pomôcť naplniť značné energetické potreby v krajinách južného Stredozemia prostredníctvom udržateľných riešení;

106.  opakuje, že spolupráca v oblasti vonkajšej energetickej politiky musí prispievať k podpore kľúčových hodnôt Únie, ako je rešpektovanie ľudských práv, demokracia, dobrá správa vecí verejných, zásady právneho štátu, sociálny dialóg, vzájomné rešpektovanie, zodpovedné využívanie prírodných zdrojov, boj proti zmene klímy a komplexná ochrana životného prostredia, a nie k ich úpadku, a musí podporovať mier a byť v súlade so zahraničnou politikou Únie;

107.  vyzýva Radu a Komisiu, aby v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť do konca roka 2013 vytvorili podrobný plán na základe oznámenia Komisie s názvom O zabezpečení dodávok energie a medzinárodnej spolupráci – Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov s partnermi za hranicami EÚ (COM(2011)0539) vedúci k vytvoreniu účinnej zahraničnej energetickej politiky s krátko-, stredno- a dlhodobými zámermi, cieľmi a krokmi s konkrétnym časovým rámcom na ich vykonanie;

108.  upozorňuje na význam čiernomorského regiónu z hľadiska diverzifikácie zdrojov a trás, potenciálu v oblasti obnoviteľných zdrojov a geostrategickej polohy umožňujúcej prístup k oblasti Kaspického mora, Blízkemu východu a strednej Ázii; domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali poskytnúť podporu pre viacstrannú energetickú spoluprácu v oblastiach integrácie trhov, regulačných rámcov a infraštruktúr; zdôrazňuje v tejto súvislosti kľúčový význam južného koridoru, projektu Nabucco a transkaspického plynovodu, ako aj iných, menších projektov;

109.  uznáva prínos programu GMES k zisteniu zdrojov slnečnej energie, ktoré Zem prijíma, prostredníctvom meraní z vesmíru; vzhľadom na skutočnosť, že v rámci programu GMES sa zistilo, že púštne oblasti prijmú za jeden deň viac slnečnej energie, ako celé ľudstvo spotrebuje za jeden rok, vyzýva Komisiu, aby vytvorila partnerstvá s krajinami, v ktorých sa nachádzajú rozsiahle púštne oblasti, najmä v Afrike, a vytvorila stratégie a technológie na efektívne využívanie tohto energetického potenciálu, ktoré zahrnú uplatnenie mechanizmov spolupráce a rozvoja stanovených v klimaticko-energetickom balíku;

110.  vyzýva na ďalšie rozšírenie členstva v Zmluve o Energetickom spoločenstve o ďalšie krajiny susediace s EÚ, najmä krajiny Východného partnerstva a stredoázijské republiky; zdôrazňuje, že Komisia by mala zabezpečiť a presadzovať včasné a prísne vykonávanie pravidiel EÚ týkajúcich sa energetiky v členských štátoch Zmluvy o Energetickom spoločenstve, najmä podmienením dostupnosti finančných prostriedkov EÚ dodržiavaním zmluvných záväzkov;

111.  domnieva sa, že prístup k udržateľnej energii je hlavnou hnacou silou rozvoja, a naliehavo vyzýva EÚ, aby svoje rozvojové opatrenia zamerala na pomoc rozvojovým krajinám pri podpore udržateľnej energetickej politiky, reformných opatrení, rozvoja infraštruktúry, výhodných investičných podmienok a energetickej efektívnosti;

112.  požaduje osobitný dialóg o energetike s krajinami kaspickej oblasti a víta činnosť zameranú na vytvorenie Kaspického rozvojového združenia; žiada Komisiu, aby naďalej pracovala na posilnení vzťahov EÚ s Azerbajdžanom a Turkménskom;

113.  domnieva sa, že priority vonkajšej energetickej politiky EÚ by sa mali primerane vyjadriť vo vonkajších finančných nástrojoch po roku 2013;

114.  zdôrazňuje význam spolupráce v rámci platformy energetickej bezpečnosti Východného partnerstva pre podporu zavádzania európskych noriem a predpisov v oblasti energetickej politiky, pre podporu rozvoja infraštruktúry a prepojení, energetickej efektívnosti a využívania obnoviteľných zdrojov; víta iniciatívu Východoeurópske partnerstvo v oblasti energetickej účinnosti a životného prostredia (E5P) a verí, že okrem Ukrajiny sa do tejto iniciatívy onedlho zapoja aj ostatné krajiny Východného partnerstva;

115.  pripomína nedávne napätie v krajinách východného Stredozemia v súvislosti s výskytom uhľovodíkov; zdôrazňuje, že energetika by sa mala používať ako prostriedok na podporu mieru, spolupráce a stability v regióne;

o
o   o

116.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 64.