Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2011/2179(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0219/2012

Predkladané texty :

A7-0219/2012

Rozpravy :

PV 02/07/2012 - 27
CRE 02/07/2012 - 27

Hlasovanie :

PV 03/07/2012 - 6.4
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2012)0269

Prijaté texty
PDF 321kWORD 92k
Utorok, 3. júla 2012 - Štrasburg
Vývoj makroregionálnych stratégií EÚ: súčasná prax a vyhliadky do budúcnosti, najmä v oblasti Stredozemia
P7_TA(2012)0269A7-0219/2012

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2012 o vývoji makroregionálnych stratégií EÚ: súčasná prax a vyhliadky do budúcnosti, najmä v oblasti Stredozemia (2011/2179(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na operačný program MED 2007 – 2013, ktorý Komisia schválila v decembri 2007,

–  so zreteľom na program cezhraničnej spolupráce ENPI pre oblasť Stredozemného mora 2007 – 2013, ktorý Komisia schválila 14. augusta 2008,

–  so zreteľom na strategický plán Arco Latino 2010 – 2015 pre štruktúrované a inovatívne Stredozemie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o Stratégii Európskej únie pre región Baltického mora a o úlohe makroregiónov v budúcej politike súdržnosti(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 o európskej stratégii pre hospodársky a sociálny rozvoj horských regiónov, ostrovov a riedko osídlených oblastí(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2010 s názvom Závery z piatej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti (piata správa o súdržnosti) (COM(2010)0642),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. decembra 2010 o stratégii Európskej únie pre podunajskú oblasť (COM(2010)0715) a orientačný akčný plán, ktorý túto stratégiu dopĺňa (SEC(2009)0712),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o plnení stratégie EÚ pre podunajskú oblasť(3),

–  so zreteľom na správu zhromaždenia ARLEM z 29. januára 2011 o územnom rozmere Únie pre Stredozemie – odporúčania do budúcnosti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. apríla 2011 o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky(4),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 22. júna 2011 o vykonávaní stratégie EÚ pre región Baltského mora (COM(2011)0381),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o cieli 3: výzva pre územnú spoluprácu – budúca agenda cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce(5),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. júna 2011, ktorými sa schválila európska stratégia pre podunajskú oblasť a ktorými sa zároveň vyzvali členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou pokračovali v práci na možných budúcich makroregionálnych stratégiách, najmä pokiaľ ide o región Jadranského a Iónskeho mora,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 6. októbra 2011 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (COM(2011)0611),

–  so zreteľom na stanovisko z vlastnej iniciatívy o územnej spolupráci v oblasti Stredozemia prostredníctvom jadransko-iónskeho makroregiónu, ktoré bolo jednomyseľne prijaté 11. októbra 2011 na plenárnom zasadnutí Výboru regiónov,

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie predsedníctva medziinštitucionálneho fóra v Katánii z 10. decembra 2011 na tému Starí a noví aktéri Stredozemia, ktorí sa menia: úloha obyvateľstva, regiónov a miestnych problémov, nadnárodných vlád a inštitúcií v integrovanej stratégii pre spoločný rozvoj,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky(6),

–  so zreteľom na svoje vyhlásenie z 19. januára 2012 o vytvorení Paktu ostrovov ako oficiálnej európskej iniciatívy(7), v súlade s článkom 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 23. marca 2012 týkajúce sa stratégie Európskej únie pre región Baltského mora (COM(2012)0128),

–  so zreteľom na Belehradskú deklaráciu schválenú na 14. stretnutí jadransko-iónskej rady 30. apríla 2012,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu (COM(2011)0782),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0219/2012),

A.  keďže makroregionálna stratégia pre Baltské more bola schválená v roku 2009 a keďže Komisia (správa z 22. júna 2011 - COM(2011)0381) zdôraznila „hodnotu [tohto] nového spôsobu spolupráce“;

B.  keďže treba vziať do úvahy makroregionálnu stratégiu pre podunajskú oblasť, pre ktorú Rada 13. apríla 2011(8) vyzvala Komisiu, aby „pri strategickej koordinácii zohrávala vedúcu úlohu“;

C.  keďže makroregionálna stratégia má za cieľ otvoriť nové pole pre politiku súdržnosti Európe, v záujme vytvorenia územnej základne;

D.  keďže rozpočtový riadok Technická pomoc na stratégiu Európskej únie pre región Baltského mora„, ktorý sa vytvoril na základe iniciatívy Parlamentu, keď sa schválil rozpočet Európskej únie na rok 2011, názorne ukázal hodnotu týchto finančných prostriedkov na úspešný rozvoj makroregionálnej stratégie;

E.  keďže Komisia navrhuje, aby sa posilnil nadnárodný prvok politiky územnej spolupráce na podporu nových makroregionálnych politík (COM(2010)0642);

F.  keďže viacero projektov makroregiónov zaznamenalo pokrok a keďže Komisia by mala v rámci svojej koordinačnej úlohy pomôcť vytvoriť udržateľnú správu a vymedziť spoločné kritériá a merateľné ukazovatele, ktoré by umožnili posúdiť ich relevantnosť;

G.  keďže treba vziať do úvahy významnú historickú úlohu Stredozemia v Európe;

H.  keďže takzvaná Arabská jar zvýraznila strategický potenciál zemepisných, politických a hospodárskych väzieb medzi obidvoma stranami Stredozemia;

I.  berúc do úvahy úspešnú spoluprácu v rámci Barcelonského procesu a Únie pre Stredozemie a mnohostranné a dvojstranné iniciatívy na spoluprácu prijaté v rámci nástrojov a programov EÚ, ako sú MED a INPI v kontexte európskej susedskej politiky;

J.  berúc do úvahy súčasný vývoj Únie voči Stredozemiu a na skutočnosť, že jej potenciál katalyzátora v tomto regióne sa bude aj naďalej zvyšovať;

K.  keďže makroregionálnym prístupom by bolo možné vymedziť celý projekt v tomto priestore zásadného významu pre budúcnosť Únie, s cieľom skončiť súčasnú krízu a splniť očakávania všetkých svojich susedov, najmä obyvateľstva južného pobrežia;

L.  keďže oblasť Stredozemia je súvislý celok, ktorý tvorí jeden kultúrny a ekologický priestor a v dôsledku stredomorskej klímy má mnohé spoločné charakteristické znaky a priority: rovnaké poľnohospodárske výrobky, bohatstvo obnoviteľných zdrojov energie, najmä solárnej energie, význam cestovného ruchu, rovnaké riziko prírodných katastrof (požiare, záplavy, zemetrasenia, nedostatok vodných zdrojov) a rovnaké riziká ľudského konania, najmä pokiaľ ide o znečisťovanie mora;

M.  keďže Stredozemie je veľmi rozsiahla oblasť, ktorá siaha od východu na západ na ploche približne 4 000 kilometrov, s mnohými ostrovnými oblasťami a územiami hraničiacimi pevninou a morom so Severnou Afrikou, a keďže by bolo vhodné podporiť rozsiahlu sieť námorných ciest, ktorá umožňuje rozvoj obchodu, pričom sa znižuje vplyv ich emisií CO2;

N.  keďže európske inštitúcie, napriek článku 174 ZFEÚ, zatiaľ neschválili stálu stratégiu, ktorá zohľadňuje konkrétne potreby ostrovov, a keďže úplná dostupnosť stredomorských ostrovných regiónov a ich lepšia integrácia v rámci európskeho jednotného trhy by sa mohla najlepšie zabezpečiť vyčlenením primeraných finančných zdrojov a schválením integrovaného prístupu v otázke izolovanosti, uznaním štrukturálnych znevýhodnení, ktoré znáša ostrovné obyvateľstvo v oblasti dopravy a energetiky;

O.  keďže treba vziať do úvahy pokrok návrhu projektu jadransko-iónskej makroregionálnej stratégie, ktorý je súčasťou dlhodobej praktickej spolupráce a solidarity na súvislom území okolo Jadranského a Iónskeho mora, ktorý podporilo osem zúčastnených štátov jadransko-iónskej iniciatívy (AII), ako na to bolo opakovane poukázané vo vyhláseniach ôsmich ministrov zahraničných vecí, ktorí túto iniciatívu podpísali v Ancone (2010), Bruseli (2011) a v Belehrade (2012);

P.  keďže treba vziať do úvahy konzultácie uskutočnené v rámci prípravy tejto správy s mnohými zainteresovanými regiónmi, Úniou pre Stredozemie a rôznymi organizáciami zapojenými do politiky územnej spolupráce Európskej únie;

O makroregionálnych stratégiách všeobecne

1.  schvaľuje makroregionálny prístup politík územnej spolupráce medzi územiami, ktoré patria do rovnakej oblasti: majú rovnaký námorný priestor, rovnaký horský masív, rovnaké riečne povodie; domnieva sa, že makroregionálne stratégie otvorili novú kapitolu európskej územnej spolupráce uplatňovaním prístupu zdola nahor a rozšírením tejto spolupráce na čoraz viac oblastí prostredníctvom lepšieho využívania dostupných zdrojov; odporúča, aby sa makroregionálnym stratégiám vzhľadom na ich očividnú európsku pridanú hodnotu venovala väčšia pozornosť v rámci európskej územnej spolupráce, ktorá sa má do roku 2013 posilniť;

2.  domnieva sa, že takýto prístup k územnej spolupráci je užitočný, pretože hranice tento priestor počas histórie rozdelili, a môže ďalej podporovať integráciu nových členských štátov a ich regiónov;

3.  domnieva sa, že projekty územnej spolupráce a nástroj európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) by dosiahli lepšie zhodnotenie vďaka celistvému pohľadu, ktorý prináša makroregionálna stratégia a že by sa tak posilnila súčinnosť s hlavnými stratégiami Spoločenstva, ako napríklad stratégiami pre transeurópske dopravné siete alebo integrovanú námornú politiku; domnieva sa, že by sa tým zároveň uľahčilo zapojenie ostatných nástrojov európskej politiky, akými sú nástroje navrhnuté EIB; domnieva sa, že tieto opatrenia zlepšia koordináciu politík EÚ na nadnárodnej a medziregionálnej úrovni;

4.  odporúča, aby sa makroregionálne stratégie zakladali na viacúrovňovom riadení, zabezpečujúc zapojenie sa miestnych a regionálnych orgánov a čo najväčšieho počtu partnerov a zainteresovaných subjektov ako predstaviteľov občianskej spoločnosti, univerzít a výskumných centier tak do prípravy, ako aj do realizácie makroregionálnych stratégií, aby sa zväčšilo ich vlastníctvo na miestnej a regionálnej úrovni;

5.  zdôrazňuje, že makroregióny predstavujú priaznivé prostredie pre zapojenie miestnych politických aktérov i mimovládnych aktérov, keďže tieto regióny rozvíjajú účinné koordinačné systémy, ktoré podporujú prístupy zdola nahor s cieľom zaistiť skutočnú účasť občianskej spoločnosti na politických rozhodovacích procesoch a spoločne využiť súčasné iniciatívy v záujme optimalizácie využívania zdrojov a spájania zúčastnených aktérov;

6.  domnieva sa, že makroregionálna stratégia môže susedským a/alebo predvstupovým politikám Únie zabezpečiť väčšiu účinnosť;

O súčasných makroregionálnych stratégiách

7.  víta dôkazy toho, že makroregionálna stratégia pre Baltské more je pre Európu veľkým prínosom; vymedzila akčný plán s jasne stanovenými prioritami a potvrdila ju Rada, podporila ju Komisia a je spoločná pre všetky vnútroštátne, regionálne a miestne zainteresované subjekty;

8.  žiada, aby sa táto stratégia podrobila celkovému vyhodnoteniu na základe objektívnych kritérií a merateľných ukazovateľov pre každú z prioritných oblastí;

9.  považuje za dôležité, aby sa v záujme zabezpečenia celkového úspechu tohto procesu udržateľne podporila štruktúra riadenia jej rozšírením na miestne a regionálne orgány, ako aj jej začlenením do budúceho programovacieho obdobia 2014 – 2020;

10.  žiada Komisiu a Radu, aby plne podporili zvolený prístup pre podunajskú oblasť, ktorý musí podliehať hodnoteniu a pravidelnému monitorovaniu;

O budúcich makroregionálnych stratégiách

11.  navrhuje Komisii, aby koordinovala proces úvah a konzultácií pre budúce makroregionálne stratégie; domnieva sa, že je potrebné vymedziť prioritné oblasti z hľadiska nedostatku spolupráce alebo potreby posilnenia existujúcej spolupráce medzi európskymi územiami, ktoré patria rôznym členským štátom, ale sú súčasťou rovnakej oblasti; domnieva sa, že tento dialóg by mal viesť k vytvoreniu predbežnej mapy európskych makroregiónov nezáväzného charakteru, koordinovanej prevažne členskými štátmi a príslušnými regiónmi, ktorá sa môže meniť v závislosti od miestnej dynamiky;

12.  zastáva názor, že makroregionálne stratégie sa musia lepšie zladiť s financovaním, účinnejším využívaním existujúcich zdrojov a koordináciou nástrojov, domnieva sa, že hoci si takéto stratégie nevyžadujú ďalšie finančné prostriedky ani nový inštitucionálny nástroj či nové právne predpisy, financovanie ich monitorovania formou finančných prostriedkov na technickú pomoc a finančných prostriedkov na predbežné hodnotenie a zber údajov a na každý nový začiatok je oprávnené a že makroregionálna stratégia by mala podporovať štrukturálne projekty, berúc do úvahy viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020;

13.  vyzýva Komisiu a Radu, aby pri prijímaní rozhodnutí o rozpočtových balíkoch, ako sú štrukturálne fondy a Kohézny fond, prostriedky na výskum a vývoj a najmä prostriedky na regionálnu spoluprácu, zohľadňovali makroregionálne stratégie EÚ;

14.  požaduje zavedenie záväzného vyčleňovania prostriedkov pre operačné programy k makroregionálnym prioritám, ktorých sa týkajú, s cieľom zaistiť čo najlepšiu koordináciu cieľov a prostriedkov;

Perspektívy v Stredozemia

15.  podporuje vytvorenie makroregionálnej stratégie pre oblasť Stredozemia s cieľom ponúknuť akčný plán na riešenie spoločných a problematických úloh, ktoré krajiny a regióny v oblasti Stredozemia musia riešiť, a usporiadať tento priestor, ktorý je pre rozvoj a integráciu Európy kľúčový, a žiada Radu a Komisiu, aby v tejto otázke rýchlo konali;

16.  domnieva sa, že prístup stredozemnej makroregionálnej stratégie zahŕňajúci európske, vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, finančné inštitúcie a mimovládne organizácie v európskej časti Stredozemia a Úniu pre Stredozemie, ktorý je otvorený susedným alebo krajinám v predvstupovej fáze, by výrazne zvýšili politickú a operatívnu úroveň územnej spolupráce v tejto oblasti; zdôrazňuje význam využitia skúseností, existujúcich zdrojov a úspechov existujúcich regionálnych organizácií;

17.  zdôrazňuje že stredozemský makroregión by mohol zabezpečiť, že by sa rôzne programy EÚ týkajúce sa Stredozemia vzájomne dopĺňali, a že by sa existujúce financovanie využívalo čo najúčinnejšie, mohol by priniesť skutočnú pridanú hodnotu konkrétnym projektom Únie pre stredozemie a zapojiť príslušné tretie krajiny a regióny v čase definovania stratégie, s využitím nástroja partnerstva a stability na tento účel, vždy však v úplnom súlade so zásadami právneho štátu a na základe dodržiavania ľudských práv, základných slobôd a demokracie a v prípade potreby ;

18.  zdôrazňuje význam Stredozemia ako priestoru decentralizovanej spolupráce, ktorá presahuje prísne zemepisné hranice, na posilnenie medziregionálnych rozhodovacích procesov a výmenu osvedčených postupov nielen v oblasti demokracie, ľudských práv, zásad právneho štátu, ekológie, hospodárskeho rozvoja a ekoturistiky, ale aj partnerstiev v oblasti kultúry, výskumu, vzdelávania, mládeže a športu; podčiarkuje osobitný význam vzdelávania ako „spúšťača“ prechodu k demokracii;

19.  domnieva sa, že stredozemský makroregión sa musí rozvíjať v súlade s medzinárodnými normami v oblasti hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, najmä so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a s Dohovorom organizácie Unesco o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov;

20.  naliehavo vyzýva Radu, aby nadviazala na svoje rozhodnutie z 24. júna 2011 a so zreteľom na ochotu, ktorú preukázali príslušné územia na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni vzhľadom na jadransko-iónsku makroregionálnu stratégiu, historické prepojenia, tradície a realizované iniciatívy, a v najbližších mesiacoch bezodkladne schválila jadransko-iónsku makroregionálnu stratégiu, aby sa urobil prvý krok k realizácii makroregionálnej stratégie v Stredozemí;

21.  zdôrazňuje, že jadransko-iónska makroregionálna stratégia je výrazným faktorom zmierenia medzi územiami západného Balkánu a môže tak prispieť k začleneniu týchto krajín do EÚ;

22.  vyjadruje nádej, že v západnej a vo východnej časti Stredozemia sa takisto objavia makroregionálne stratégie, ktoré zahrnú dôležité námorné prvky a zohľadnia špecifiká mnohých pobrežných a ostrovných území v oblasti Stredozemia a potreby ich rozvoja; je presvedčený, že takéto budúce stratégie by mali vo zvýšenej miere zohľadňovať ochranu životného prostredia, biodiverzitu a udržateľný cestovný ruch;

23.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne uplatnila článok 174 ZFEÚ pomocou strategického plánu s cieľom prekonania štrukturálnych nevýhod ostrovných území a zabezpečenia podmienok na ekonomický rast a účinnú sociálnu a územnú kohéziu; zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať zabezpečeniu úplnej dostupnosti a územnej kontinuity týchto území s pevninou prostredníctvom primeraného financovania; navyše naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia, ako je zvýšenie prahovej hodnoty pomoci de minimis pre ostrovy, s osobitným dôrazom na poľnohospodárske, dopravné a rybárske odvetvia, ktoré prispievajú k vyrovnaniu konkurencieschopnosti ostrovných území s územiami na pevnine, aby sa zmenšili rozdiely úrovne rozvoja medzi európskymi regiónmi a zabezpečila ich účinná integrácia do jednotného trhu;

24.  verí, že Komisia zaujme kladné stanovisko voči ostrovnému rozmeru stredozemnej makroregionálnej stratégii, najmä pri posudzovaní štátnej pomoci, ktorá predstavuje legitímnu náhradu vzhľadom na nevýhody izolovanosti, a pri prispôsobovaní politiky súdržnosti a politík v oblasti výskumu a inovácie konkrétnym potrebám ostrovov, aby sa zlepšila ich integrácia do pevninovej Európy;

25.  zdôrazňuje význam kultúrneho a kreatívneho odvetvia ako základného piliera rozvoja a vytvárania pracovných miest v ostrovných regiónoch;

26.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby stanovila, ktoré nástroje treba na vyhodnotenie a začatie nových makroregionálnych iniciatív v západnej a vo východnej časti Stredozemia, ako sú pilotné projekty;

27.  zdôrazňuje, že medzi významné oblasti intervencie v stredozemskom makroregióne by sa mali zameriavať na príslušné podregionálne úrovne spolupráce na konkrétnych projektoch a mali by zahrnovať energetické siete, vedeckú spolupráca a inovácie, siete pre kultúru, vzdelávanie a odbornú prípravu, cestovný ruch, obchod, ochranu životného prostredia, udržateľnú námornú dopravu, námornú bezpečnosť a ochranu a ochranu morského prostredia pred znečistením, nadmerný rybolov a nezákonný rybolov prostredníctvom vytvorenia integrovanej siete systémov podávania správ a kontroly pre námorné činnosti, posilňovania dobrej správy a účinnej verejnej správy, s cieľom podporovať tvorbu pracovných miest;

28.  zastáva názor, že koordinácia týchto troch makroregionálnych stratégií – pre západné Stredozemie, jadransko-iónsku oblasť a východné Stredozemie – umožní realizovať komplexnú politiku pre celú oblasť Stredozemia, v súčinnosti s prioritami, ktoré si stanovili regionálne a medzinárodné organizácie, a najmä tie, ktoré Únia vymedzila pre Stredozemie, a s vykonávaním osvedčených postupov, ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov inteligentného a udržateľného hospodárskeho rastu v rámci stratégie EÚ;

29.  považuje najmä po udalostiach Arabskej jari za dôležité, aby nový makroregión prispel k vymedzeniu novej spoločnej stratégie s tretími krajinami na primerané riadenie imigračných tokov s prihliadaním na vzájomné výhody zo väčšej mobility, vychádzajúcej z boja proti chudobe a podpory zamestnanosti a spravodlivého obchodu, ktorá by tak prispievala k stabilite v makroregióne;

30.  domnieva sa, že vzhľadom na skutočnosť, že stredozemné územia EÚ hraničia morom a pevninou so Severnou Afrikou, by makroregionálna stratégia oživila južný rozmer susedskej politiky EÚ so zreteľom na konkrétny územný rozmer, ktorý by zaručil lepšie riadenie migračných tokov a pozitívne ovplyvňoval hospodárstvo týchto krajín;

31.  domnieva sa, že makroregionálna stratégia v Stredozemí musí koordinovať existujúce finančné prostriedky EÚ, najmä prostriedky v oblasti susedskej politiky, politiky súdržnosti a územnej spolupráce, s cieľom uskutočňovať projekty zamerané na riešenie spoločných problémov, ako sú ochrana a zveľaďovanie európsko-stredozemského kultúrneho dedičstva; pripomína význam koordinovanej a vyváženej susedskej politiky pre juh a vhodnosť kultúrnych projektov, ktoré sú financované z EFRR, na riešenie týchto výziev;

32.  zdôrazňuje význam kreatívneho a kultúrneho priemyslu a domnieva sa, že toto hospodárske odvetvie bude hrať stále dôležitejšiu úlohu pri hospodárskom raste a zamestnanosti v tomto regióne; žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť uskutočňovaniu kultúrnych a akademických výmenných programov, ako aj posilňovaniu kultúrnych a stabilných turistických väzieb;

33.  domnieva sa, že kultúrny cestovný ruch môže mať na stredozemský región osobitný vplyv, a to z hospodárskeho hľadiska, ako aj faktor spoločného poznania a medzikultúrneho porozumenia;

34.  zdôrazňuje, že stredozemský makroregión by podporoval medzikultúrny dialóg a obohatenie spoločného kultúrneho dedičstva Európskej únie, mobilizoval občiansku spoločnosť, a tým podnecoval účasť mimovládnych organizácií a občanov Stredozemia na kultúrnych a vzdelávacích programoch EÚ;

35.  pripomína zásadnú úlohu vzdelávania v rámci demokracie a sociálneho a hospodárskeho rozvoja, ako aj význam odbornej prípravy pre boj proti nezamestnanosti mladých ľudí;

36.  zdôrazňuje, že v kontexte stredozemského makroregiónu a so zreteľom na motiváciu mladých ľudí, najmä v južných krajinách, je dôležité posilniť spoluprácu v oblasti mládeže propagáciou európskych programov a vytváraním synergie s činnosťou Stredozemského úradu pre mládež (Mediterranean Office for Youth);

37.  zdôrazňuje, že sa treba zameriavať najmä na mladých ľudí, pretože budú základom novej generácie a budú mať najväčší vplyv na to, ako sa ich krajiny vyrovnajú s budúcnosťou;

38.  s cieľom podporovať výmenné programy, dynamický výskum, inovácie a celoživotné vzdelávanie odporúča, aby sa v budúcom stredozemskom makroregióne vytvárali prepojenia s inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a s výskumnými organizáciami, aby sa rozvíjala vzdelávacia infraštruktúra v tomto regióne a tiež aby sa odstránili prekážky voľného pohybu študentov, osôb školených v rámci odbornej prípravy, mladých dobrovoľníkov, vyučujúcich, školiteľov, výskumníkov a administratívnych pracovníkov; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť kvalitu vyučovacieho a výskumného procesu v týchto prepojeniach prostredníctvom primeraného financovania a podpory programov Tempus a Erasmus Mundus, a to najmä so zreteľom na nízky počet osôb, ktoré využívajú program Erasmus Mundus v stredozemskej oblasti;

39.  domnieva sa, že mobilitu umelcov a umeleckých diel v európsko-stredozemskej oblasti obmedzujú mnohé prekážky, ktoré sa v jednotlivých krajinách a regiónoch líšia a ktoré sú spojené nielen s ťažkosťami pri získavaní víz, ale aj s absenciou štatútu umelcov a s podmienkami, v ktorých sa umelci ako tvorcovia umeleckých diel nachádzajú, najmä v južných krajinách; domnieva sa, že stredozemský makroregión by slúžil na podporu vzájomného uznávania štatútu umelcov, ponúkal príležitosti na zváženie mobility, optimalizoval využívanie programov odbornej prípravy, vytvárania sietí a voľného pohybu kultúrnych subjektov, umelcov a diel;

40.  žiada, aby sa počas nasledujúceho programového obdobia zaviedol program typu „európsko-stredozemský Erasmus“, ktorý by bol určený na podporu nadnárodnej mobility študentov na oboch brehoch Stredozemného mora, ako aj program typu „európsko-stredozemský Leonardo da Vinci“ pre mladých ľudí, ktorí chcú v rámci makroregionálnej stratégie získať odbornú prípravu v zahraničí;

41.  zdôrazňuje potrebu prijať opatrenia na zabrzdenie tzv. úniku mozgov z tohto regiónu;

42.  požaduje, aby sa využívala historická, kultúrna a jazyková rozmanitosť stredozemskej oblasti ako zdroj inovácií, ktoré sú hybnou silou rozvoja kultúrneho a kreatívneho odvetvia, ako aj odvetvia cestovného ruchu; žiada, aby sa podnecovala a podporovala spolupráca medzi múzeami a kultúrnymi inštitúciami;

43.  pripomína, že v stredozemských krajinách je osobitný záujem o európsku kinematografickú a audiovizuálnu produkciu a že tento záujem má naďalej výrazný vplyv na dialóg medzi kultúrami v tejto oblasti v rámci súčasnej etapy demokratického rozvoja týchto spoločností;

44.  navrhuje, aby sa viac podporovala spolupráca a obchod s tretími krajinami s cieľom zlepšiť súčasnú európsku filmovú produkciu v rámci celosvetového trhu a najmä v stredozemskej oblasti, a tým sa podporovala kultúrna výmena a spustenie nových iniciatív s cieľom podnietiť európsko-stredozemský dialóg a demokratický pokrok v celom regióne, predovšetkým v súvislosti so záväzkami prijatými počas európsko-stredozemskej konferencie o kinematografii;

45.  vyzýva príslušné členské štáty, aby podporovali ducha spolupráce, ktorý sa objavil počas prípravy tejto správy, a naliehavo žiada budúce cyperské predsedníctvo EÚ, aby tento návrh podporila, na základe čoho by Komisia a Rada mohli urýchlene prijať akčný plán stredozemnej makroregionálnej stratégie; okrem toho poukazuje na význam medzivládnej a medziregionálnej spolupráce pri vypracúvaní makroregionálnej stratégie;

o
o   o

46.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 55.
(3) Ú. v. EÚ C 188 E, 28.6.2012, s. 30.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0154.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2011)0285.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2011)0576.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2012)0016.
(8) Dokument 8743/1/2011 REV 1.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia