Európsky parlament,

–  so zreteľom na prebiehajúce rokovania o dohodách o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou, EÚ a Moldavskom, EÚ a Gruzínskom, EÚ a Arménskom a EÚ a Azerbajdžanom, ktoré budú zahŕňať dôležité obchodné aspekty,

–  so zreteľom na závery Rady z 22. januára 2007, v ktorých Rada prijala smernice na rokovania o dohode o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou zahŕňajúcej prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu,

–  so zreteľom na závery Rady z 10. mája 2010, v ktorých Rada prijala smernice na rokovania o dohodách o pridružení medzi EÚ a Arménskom a EÚ a Gruzínskom, pričom každá z nich zahŕňa prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu,

–  so zreteľom na závery Rady z 15. júna 2009, v ktorých Rada prijala smernice na rokovania o dohode o pridružení medzi EÚ a Moldavskom a na dodatočné podrobné smernice na rokovania o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu, ktoré Rada prijala 20. júna 2011,

–  so zreteľom na závery Rady z 10. mája 2010, v ktorých Rada prijala smernice na rokovania o dohode o pridružení medzi EÚ a Azerbajdžanom,

–  so zreteľom na dohodu o obchode a spolupráci, ktorú v roku 1989 uzatvorilo Európske spoločenstvo s bývalým Sovietskym zväzom a ktorú následne schválilo Bielorusko,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 25. mája 2011 o novej reakcii na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

–  so zreteľom na vývoj európskej susedskej politiky (ESP) od roku 2004, najmä na správy Komisie o dosiahnutom pokroku v jej vykonávaní,

–  so zreteľom na svoje odporúčania na rokovania o dohodách o pridružení s Moldavskom, Gruzínskom, Arménskom a Azerbajdžanom,

–  so zreteľom na akčný plán, ktorý bol prijatý spoločne s Arménskom, Azerbajdžanom, Gruzínskom a Moldavskom, a so zreteľom na program pridruženia s Ukrajinou,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 7. mája 2009 v Prahe, a zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 29. – 30. septembra 2011 vo Varšave,

–  so zreteľom na vytvorenie Parlamentného zhromaždenia EURONEST na základe zakladajúcej listiny z 3. mája 2011,

–  so zreteľom na článok 8 Zmluvy o Európskej únii a na článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0183/2012),

A.  keďže prvoradým cieľom a ambíciou zrevidovanej európskej susedskej politiky, pokiaľ ide o Východné partnerstvo, je uzatvorenie a vykonávanie dohôd o pridružení zahŕňajúcich prehĺbené a komplexné zóny voľného obchodu (dohody DCFTA);

B.  keďže štyri zo šiestich krajín Východného partnerstva sú už členmi WTO, pričom vlády Azerbajdžanu a Bieloruska majú len štatút pozorovateľov;

C.  keďže po revolučných zmenách v južnom susedstve EÚ v roku 2011, teraz známych ako arabská jar, sa záujem EÚ zameral na južných susedov; keďže krajiny patriace do Východného partnerstva a obchodné vzťahy EÚ s týmito krajinami si zasluhujú pozornosť EÚ;

D.  keďže hospodárska prítomnosť Číny v krajinách Východného partnerstva stále rastie;

E.  keďže rokovania o dohode DCFTA s Ukrajinou sa uzavreli v októbri 2011; keďže dohoda DCFTA nadobudne platnosť až po uzatvorení dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou, ktorá je v súčasnosti zablokovaná z dôvodu nesúhlasu EÚ s vnútropolitickým vývojom na Ukrajine a s fungovaním jej súdneho systému;

F.  keďže rokovania o dohodách DCFTA s Gruzínskom a Moldavskom schválila Rada v decembri 2011 a prvé kolo rokovaní by sa malo uskutočniť na jar 2012;

G.  keďže Arménsko dosiahlo v roku 2011 výrazný pokrok pri plnení kľúčových odporúčaní a rokovania o dohode DCFTA medzi EÚ a Arménskom sa začali vo februári 2012 a prakticky sa začali 6. marca 2012;

H.  keďže rokovania o pristúpení Azerbajdžanu k Svetovej obchodnej organizácii pokračujú od roku 1997, ich úspech je však obmedzený, čo je jednou z hlavných prekážok začatia rokovaní o dohode DCFTA s EÚ;

I.  keďže Bielorusko sa zatiaľ zapája do rôznych platforiem Východného partnerstva len v obmedzenej miere; keďže to ohrozuje naplnenie konečného cieľa Východného partnerstva, ktorým je posilnená demokracia, pokrok, stabilita a prosperita vo východnom susedstve EÚ; berie na vedomie hospodársku dynamiku nového hospodárskeho priestoru, ktorý tvoria Rusko, Kazachstan a Bielorusko, a povzbudzuje jeho členov, aby svoje obchodné aktivity vykonávali v súlade s medzinárodne prijatými obchodnými pravidlami a normami, najmä tými, ktoré pochádzajú od WTO;

J.  keďže všetci východní partneri EÚ, ktorými sú štáty bývalého ZSSR, majú rovnaké historické a inštitucionálne východiská a v uplynulých dvadsiatich rokoch riešili podobné problémy súvisiace s politickou a sociálno-ekonomickou transformáciou;

Všeobecné úvahy

1.  zdôrazňuje, že perspektíva vytvorenia prehĺbených a komplexných zón voľného obchodu s EÚ je jedným z hlavných motívov na to, aby partnerské krajiny pokračovali vo svojom reformnom úsilí; domnieva sa, že vytvorenie prehĺbených a komplexných zón voľného obchodu bude jedným z najambicióznejších nástrojov dvojstrannej obchodnej politiky EÚ na dosiahnutie stabilného, transparentného a predvídateľného hospodárskeho prostredia, ktoré rešpektuje demokraciu, základné práva a zásady právneho štátu, pričom zabezpečuje nielen väčšiu hospodársku integráciu postupným odstraňovaním obchodných prekážok, ale aj zbližovanie regulačných rámcov v oblastiach, ktoré ovplyvňujú obchod s tovarom a službami, najmä posilnením ochrany investícií, zefektívnením colných a pohraničných procedúr, obmedzením technických a iných netarifných prekážok obchodu, posilnením sanitárnych a fytosanitárnych pravidiel, zlepšením životných podmienok zvierat, posilnením právnych rámcov pre hospodársku súťaž a verejné obstarávanie a zaručením udržateľného rozvoja; domnieva sa, že uzatváranie dohôd DCFTA má zásadný význam v boji proti sklonu k protekcionizmu na celosvetovej úrovni;

2.  uznáva, že dohody DCFTA predstavujú pre EÚ dôležitý obchodný nástroj na budovanie dlhodobých hospodárskych vzťahov s tretími krajinami; berie na vedomie vplyv dohôd DCFTA na celkové fungovanie obchodných partnerských krajín EÚ, ktorý ďaleko prekračuje rámec obchodných otázok a ovplyvňuje aj stav demokracie, dodržiavanie zásad právneho štátu a ostatných bežných noriem.

3.  zdôrazňuje, že rozhodovací proces na posúdenie pripravenosti potenciálnych partnerov EÚ vstúpiť do obchodných rokovaní by sa mal oslobodiť od predčasných politických úsudkov a mal by vo veľkej miere závisieť od skutočnej schopnosti obchodného partnera účinným spôsobom plniť podmienky dohody DCFTA;

4.  berie na vedomie skutočnosť, že dohody DCFTA by mohli byť základnou súčasťou širšej politickej dohody (dohody o pridružení); zdôrazňuje však, že v prípadoch, keď nie je možné alebo vhodné uzavrieť s určitou krajinou dohodu o pridružení, zvážia sa iné stratégie v záujme efektívneho plnenia hospodárskych a obchodných cieľov Únie spojených s dotknutou krajinou;

5.  zdôrazňuje význam komplexných programov budovania inštitúcií, nástroja technickej pomoci a výmeny informácií (TAIEX) a programov partnerských miest (twinning), ktoré pomáhajú východným partnerom pri plnení kľúčových odporúčaní, ako aj pri prehlbovaní ich realizačnej spôsobilosti;

6.  uznáva, že lepšia obchodná integrácia spolu s potrebnými hlbokými zmenami v hospodárskych štruktúrach si vyžaduje od našich východných partnerov veľké strednodobé a dlhodobé úsilie, je však presvedčený, že v dlhodobom meradle výhody integrácie vyvážia vynaložené úsilie; zdôrazňuje, že kľúčom k úspechu ich reforiem je podpora a zapojenie občianskej spoločnosti a medzinárodných mimovládnych organizácií do propagácie dlhodobých prínosov;

7.  je zástancom posilnenia spolupráce medzi EÚ a jej východnými partnermi vo viacerých odvetviach, najmä priemyslu, malých a stredných podnikov, výskumu, vývoja a inovácie, IKT a cestovného ruchu;

8.  domnieva sa, že diferenciácia a uplatňovanie zásady „viac za viac“, ako sa vymedzuje v spoločnom oznámení s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo, je krokom správnym smerom v rámci obchodných vzťahov s východnými partnermi uznávajúcim úsilie tých, ktorí dosiahli najväčší pokrok, a motivujúcim ostatných, aby zintenzívnili svoje úsilie; domnieva sa, že obchod by mal byť prostriedkom na dosiahnutie zmeny a zdôrazňuje význam ustanovení o podmienenosti a ich následného presadzovania;

9.  je presvedčený, že efektívna hospodárska integrácia východných partnerov s EÚ nie je možná bez politických a spoločenských reforiem, bez účasti občianskej spoločnosti na rozhodovacom procese a bez hospodárskej integrácie medzi samotnými východnými partnermi; zdôrazňuje, že hospodárska integrácia medzi týmito krajinami by mala byť otvorená, aby mohli využívať jej výhody; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že regionálne zmrazené konflikty po mnohé roky spôsobovali ujmu efektívnosti a rozvoju cezhraničného obchodu a naďalej zapríčiňujú obrovské hospodárske straty niektorým východným partnerom, a tým vedú k ich hospodárskej izolácii;

10.  považuje za dôležité, že EÚ ponúka všetkým partnerom DCFTA pružnosť, na ktorú majú nárok podľa pravidiel WTO;

11.  zdôrazňuje význam predchádzania konfliktom prostredníctvom hospodárskej a sociálnej súdržnosti;

12.  vyzýva Komisiu, aby poskytla najmä pružnosť, ktorá podporuje budovanie novo vznikajúcich priemyselných odvetví v partnerských krajinách DCFTA;

13.  víta návrh Komisie týkajúci sa viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020, v ktorom sa navrhuje 40 % zvýšenie finančných prostriedkov na európsku susedskú politiku; zdôrazňuje svoje stanovisko, že východní partneri nemôžu sami znášať bremeno nákladov na aproximáciu právnych predpisov a nevyhnutné inštitucionálne a štrukturálne reformy a že finančná podpora EÚ, ktorá by mala dopĺňať ich vlastné reformné úsilie, má takisto zásadný význam pre úspech; vyzýva preto Radu, aby zachovala financie navrhnuté Komisiou;

14.  poukazuje na úlohu národných parlamentov východných partnerov EÚ pri aproximácii právnych predpisov týkajúcich sa obchodu s acquis EÚ, ktorá je podmienkou uzatvorenia a riadneho vykonávania budúcich dohôd DCFTA; vyzýva v tejto súvislosti EÚ a jej členské štáty, aby uvedeným parlamentom poskytli väčšiu technickú pomoc a osobitne vyzýva nové členské štáty EÚ, aby sa s nimi podelili o odborné znalosti a osvedčené postupy, ktoré získali v období zlaďovania svojich vnútroštátnych právnych predpisov s acquis communautaire v oblasti obchodu;

15.  víta pristúpenie Ukrajiny a Moldavska k Zmluve o založení Energetického spoločenstva vzhľadom na jeho potenciálne významnú úlohu, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti a posilnenie bezpečnosti uvedených krajín;

16.  víta všetku snahu o posilnenie Východného partnerstva, najmä hlavných iniciatív Komisie týkajúcich sa malých a stredných podnikov vrátane programu Východného partnerstva pre MSP a regionálnych trhov s energiou a energetickej účinnosti;

17.  vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala stratégiu EÚ pre oblasť Čierneho mora, keďže predstavuje dôležitú súčasť vonkajšej energetickej stratégie EÚ, vzhľadom na jej geostrategickú úlohu, ktorá ponúka významný potenciál z hľadiska energetickej bezpečnosti a diverzifikácie dodávok;

18.  uznáva význam Parlamentného zhromaždenia EURONEST, predovšetkým jeho výbor pre hospodársku integráciu, aproximáciu právnych predpisov a konvergenciu s politikami EÚ a výbor pre energetickú bezpečnosť, v diskusiách o obchodných otázkach medzi poslancami Európskeho parlamentu a poslancami národných parlamentov východných partnerov EÚ; dúfa, že v dohľadnom čase budú splnené podmienky na zapojenie bieloruských poslancov do činnosti Parlamentného zhromaždenia EURONEST;

19.  zdôrazňuje, že dohoda DCFTA nepredstavuje pomoc poskytnutú východným partnerom, ale je to obchodná transakcia s výhodami a povinnosťami pre obe zmluvné strany; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v revízii ESP sa stále nepojednáva o tom, ako by rozvoj takejto obchodnej politiky mohol predstavovať oživenie pre hospodárske záujmy EÚ v podobe významných výhod pre spotrebiteľov, firmy a pracovníkov EÚ; zdôrazňuje, že dohody DCFTA by boli pre východných partnerov nielen hospodársky prospešné, ale mohli by tiež urýchliť inštitucionálne reformy, modernizáciu a rozvoj;

20.  berie na vedomie vytvorenie zóny voľného obchodu medzi hlavnými členmi Spoločenstva nezávislých štátov 18. októbra 2011, ktorá zahŕňa východných partnerov EÚ okrem Gruzínska a dočasne Azerbajdžanu; domnieva sa, že uzatvorenie dohôd o voľnom obchode s inými štátmi by nemalo poškodiť dohody DCFTA, ktoré krajiny Východného partnerstva uzatvárajú s EÚ, v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ ponúkla východným partnerom príťažlivú a životaschopnú alternatívu;

21.  trvá na tom, že stratégia EÚ voči Rusku by mala zohľadňovať ruský vplyv na východných partnerov; konštatuje, že Rusko uzatvorilo colnú úniu s Kazachstanom a s jedným východným partnerom, ktorým je Bielorusko; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rusko pravdepodobne zmarilo obchodné rokovania medzi EÚ a niekoľkými východnými partnermi, najmä Ukrajinou, tým, že im ponúklo alternatívnu cestu založenú na krátkodobých riešeniach, napríklad nižšie ceny plynu; domnieva sa, že tieto alternatívy sa v dlhodobom horizonte ukážu pre východných partnerov ako kontraproduktívne;

22.  trvá na tom, že úspech dohôd DCFTA bude do veľkej miery závisieť od budovania inštitúcií a riadneho plnenia záväzkov, čo možno zabezpečiť len v otvorenom a transparentnom obchodnom prostredí bez korupcie, čo je predpokladom úspešného plnenia dohôd DCFTA;

23.  konštatuje, že prosperita a stabilita vo východnom susedstve EÚ patria k prvoradým európskym záujmom a že stabilné a predvídateľné vzťahy medzi EÚ a jej východnými partnermi nepochybne zvýšia obchodné objemy v oboch smeroch;

24.  konštatuje, že EÚ je zároveň hlavným vývozným partnerom krajín Východného partnerstva;

25.  poukazuje na skutočnosť, že napriek dosiahnutiu dostatočného pokroku pri plnení kľúčových odporúčaní ako podmienky umožňujúcej začať rokovania o dohode DCFTA musia Gruzínsko a Moldavsko zaručiť, že ich úsilie o reformy má dlhodobú povahu a že počas rokovaní začnú s trvalými reformami; zdôrazňuje, že obe uvedené krajiny musia výrazne pokročiť v oblasti regulačnej reformy, pokiaľ ide o určité technické prekážky obchodu, sanitárne a fytosanitárne opatrenia, práva duševného vlastníctva a právne predpisy o hospodárskej súťaži;

26.  vyjadruje znepokojenie nad inštitucionálnou spôsobilosťou východných partnerov, pokiaľ ide o skutočné vykonávanie dohôd DCFTA; zdôrazňuje, že uzatvorenie dohody DCFTA samé osebe nezaručuje úspech, ak sa účinným spôsobom nevykonáva a ak ho nedoplnia účinné opatrenia v oblasti hospodárskej súťaže a boja proti korupcii;

27.  poznamenáva, že pri uzatváraní dohôd DCFTA sa musia dodržiavať medzinárodne schválené pracovné normy; konštatuje, že dodržiavanie základných pracovných práv schválených Medzinárodnou organizáciou práce je kľúčovým prvkom pre dodržiavanie ľudských práv;

28.  požaduje ambiciózny prístup pri integrovaní hospodárstiev EÚ a krajín Východného partnerstva prostredníctvom dohôd DCFTA začlenením ostatných aspektov týkajúcich sa voľného a spravodlivého obchodu; odporúča, aby všetky dohody DCFTA obsahovali záväznú kapitolu o udržateľnom rozvoji s ustanoveniami o ochrane životného prostredia a medzinárodných pracovných právach;

Arménsko

29.  chváli arménsku vládu za zvýšenie úsilia o splnenie kľúčových odporúčaní v roku 2011, ktoré vo februári 2012 viedlo k začatiu rokovaní o dohode DCFTA;

30.  víta otvorenie rokovaní o dohode DCFTA medzi Arménskom a EÚ vo februári 2012 a ich praktický začiatok 6. marca 2012; podporuje Arménsko, aby využívalo potenciál dohody DCFTA na oživenie hospodárstva krajiny, vývozných možností a prístupu na trh EÚ, na urýchlenie potrebných reforiem a všeobecnú aktualizáciu arménskych noriem na európsku úroveň; zdôrazňuje, že úzka hospodárska integrácia s EÚ musí prispievať k posilňovaniu politickej stability a bezpečnosti v regióne; je presvedčený, že rokovania o dohode DCFTA medzi EÚ a Arménskom sa rýchlo uzatvoria;

31.  víta začatie rokovaní DCFTA, ktoré poskytnú príležitosti na posilnenie hospodárskych vzťahov medzi oboma stranami; považuje za dôležité, aby sa podporovali reformy na vytvorenie stabilného a transparentného prostredia, ktoré priláka zahraničné investície, oživí rast a vytvorí pracovné príležitosti;

32.  domnieva sa, že uzatvorenie dohody DCFTA oživí hospodárstvo Arménska okrem iného oživením hospodárskej súťaže;

33.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v blízkosti arménskych hraníc s Azerbajdžanom a Tureckom stále rezonuje konflikt v Náhornom Karabachu, ktorý krajinu hospodársky izoluje z dôvodu nedostatočných prístupových ciest; zdôrazňuje, že otvorenie hraníc je okrem iného dôležitou podmienkou prilákania zahraničných investorov;

34.  je znepokojený náznakmi trvajúceho úzkeho prepojenia politických a obchodných kruhov a závažnými prekážkami pre podniky vrátane netransparentnej daňovej sústavy a slabej ochrany investícií; uznáva potrebu pevného inštitucionálneho rámca pre verejné obstarávanie a politiku hospodárskej súťaže, aby sa mohol zaviesť účinný vykonávací mechanizmus;

35.  víta rozhodnutie Arménska znovu sa pripojiť k mnohostranným dohodám WTO o verejnom obstarávaní v decembri 2011; je presvedčený, že tento krok je prínosný pre obraz Arménska ako spoľahlivého obchodného partnera;

36.  zdôrazňuje, že dohoda DCFTA by mala obsahovať úprimný záväzok Arménska reformovať svoje predpisy tak, aby sa prispôsobili normám EÚ a zároveň prijať efektívne protikorupčné opatrenia;

37.  odporúča tiež, aby dohoda DCFTA zahrnula opatrenia zamerané na posilnenie vykonávania právnych predpisov o hospodárskej súťaži, čo umožní zahraničným investorom a podnikom, aby sa podieľali najmä na arménskom stavebníctve a energetike;

38.  naliehavo žiada Arménsko, aby urýchlilo postup dosiahnutia súladu so sanitárnymi a s fytosanitárnymi opatreniami EÚ, čo by umožnilo diverzifikovať arménsky vývoz a zahrnúť poľnohospodárske výrobky;

39.  je presvedčený, že oslabenie závislosti Arménska od ruskej komerčnej a vládnej podpory v dôsledku otvorenia arménskych hraníc a posilnenia medzinárodnej spolupráce podporí hospodársky rast Arménska; je presvedčený, že v tejto súvislosti by bolo uzatvorenie dohody DCFTA s EÚ mimoriadne prínosné;

Azerbajdžan

40.  berie na vedomie úsilie a výsledky Azerbajdžanu smerom k aproximácii s acquis EÚ; v tejto súvislosti víta nedávne prijatie nového colného kódexu a stavebného kódexu;

41.  zdôrazňuje, že kľúčovou podmienkou otvorenia rokovaní o dohode DCFTA a pozdvihnutia obchodných vzťahov medzi EÚ a Azerbajdžanom na vyššiu úroveň je pristúpenie Azerbajdžanu k Svetovej obchodnej organizácii; poznamenáva, že štruktúra azerbajdžanského hospodárstva jeho vládu výrazne nemotivuje, aby sa usilovala o členstvo vo Svetovej obchodnej organizácii a uzatvoril dohodu DCFTA s EÚ; zdôrazňuje však, že prínos dohody DCFTA nie je výlučne hospodársky, ale že by mohla rozvinúť miestne hospodárstvo tak, aby nebolo príliš závislé od vývozu energie; naliehavo preto žiada azerbajdžanskú vládu, aby zintenzívnila úsilie o vstup do WTO; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby Azerbajdžanu poskytla potrebnú pomoc;

42.  chváli pozoruhodný hospodársky rast, ktorý Azerbajdžan dosiahol v ostatných rokoch; poukazuje však na to, že 50 % azerbajdžanského HDP, 95 % vývozu a 60 % príjmov štátneho rozpočtu tvorí ropný priemysel, a z tohto dôvodu je hospodárstvo Azerbajdžanu vystavené vplyvu výkyvov cien ropy a všetkým zmenám v celosvetovom dopyte; v tejto súvislosti vyzýva azerbajdžanskú vládu, aby zvážila prijatie efektívnych a konzistentných opatrení na diverzifikáciu štátneho hospodárstva;

43.  pripomína potenciál Azerbajdžanu na rozvoj konkurencieschopnej poľnohospodárskej výroby a odporúča, aby azerbajdžanská vláda túto oblasť zohľadnila ako potenciálne dôležitý krok k diverzifikácii hospodárstva a vývozu do EÚ, a to v súlade so sanitárnymi a s fytosanitárnymi požiadavkami EÚ, a do ostatných krajín;

44.  vyzýva azerbajdžanskú vládu, aby sa skutočne venovala boju proti korupcii a sociálnej nerovnosti, ktorá môže viesť k sociálnym nepokojom a zlepšila prístup podnikov k financiám, čím zvýši konkurencieschopnosť hospodárstva a jeho príťažlivosť pre zahraničných investorov;

45.  dôrazne podporuje rozšírenie obchodnej zložky budúcej dohody o pridružení medzi EÚ a Azerbajdžanom na dohodu DCFTA po splnení všetkých podmienok;

Bielorusko

46.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bielorusko sa napriek svojmu nespochybniteľnému potenciálu stále čoraz viac odďaľuje od Európskej únie, pokiaľ ide o jeho všeobecné politické a hospodárske normy, ako aj jeho hospodársky model;

47.  zdôrazňuje význam strategického postavenia Bieloruska ako krajiny energetického tranzitu, najmä dodávok zemného plynu pre EÚ; preto vyzýva Bielorusko, aby urýchlene ratifikovalo a riadne uplatňovalo energetickú chartu;

48.  pripomína, že EÚ je po Rusku druhým najväčším obchodným partnerom Bieloruska;

49.  zdôrazňuje potrebu rozšírenia pomoci EÚ s cieľom zvýšiť výkonnosť administratívnych štruktúr, najmä potrebu boja proti korupcii;

50.  poukazuje na problémy pri hodnotení skutočnej hospodárskej situácie Bieloruska z dôvodu oficiálnych štatistík, ktoré (podľa nezávislých pozorovateľov) zatajujú, že údajne 20 % Bielorusov žije pod hranicou existenčného minima;

51.  poznamenáva, že 80 % všetkých podnikov vlastní štát a že rozvoju súkromného sektora bránia diskriminačné a svojvoľné opatrenia, zmeny právnych predpisov a vysoké zdanenie, ktoré nútia súkromný sektor, aby čiastočne pôsobil v tieňovej ekonomike;

52.  pripomína, že 1996 Medzinárodný menový fond a Svetová banka v roku pozastavili poskytovanie úverov Bielorusku z dôvodu tamojšieho nepriaznivého politického a hospodárskeho ovzdušia a že v roku 1997 prijala rovnaké opatrenie aj EÚ; poukazuje na to, že uvedené skutočnosti odrádzajú a budú odrádzať zahraničných investorov, pričom priame zahraničné investície v súčasnosti predstavujú len 1 % HDP Bieloruska;

53.  domnieva sa, že EÚ by mala pomáhať pri posilňovaní bieloruskej občianskej spoločnosti presmerovaním finančných prostriedkov EÚ týmto smerom;

54.  je presvedčený o potrebe uskutočniť hlboké inštitucionálne a štrukturálne reformy s cieľom začať budovať funkčné, transparentné a otvorené trhové hospodárstvo;

55.  poukazuje na to, že podmienkou začatia rokovaní o akomkoľvek druhu dohody o voľnom obchode s EÚ je vstup Bieloruska do Svetovej obchodnej organizácie; v tejto súvislosti vyzýva Bielorusko, aby sa skutočne zapojilo do procesu pristúpenia k WTO; poukazuje na to, že Bielorusko ako člen colnej únie s Ruskom a Kazachstanom by mohlo čerpať zo skúseností Ruska s procesom pristúpenia k WTO;

56.  je presvedčený, že EÚ by mala vyvinúť všetko úsilie o zapojenie Bieloruska do skutočného politického a hospodárskeho dialógu a podnietiť nutné reformy, ktoré majú obrovský význam pre bieloruských občanov; v tejto súvislosti berie na vedomie súčasné cielené reštriktívne hospodárske opatrenia EÚ voči Bielorusku; zastáva názor, že EÚ by mala pokračovať v uplatňovaní cielených jednotlivých reštriktívnych opatrení a zároveň v podpore občianskej spoločnosti a podnikateľov s cieľom nielen zlepšenia hospodárskych podmienok, ale aj posilnenia zásad právneho štátu, transparentnosti a boja proti korupcii;

Gruzínsko

57.  poukazuje na skutočnosť, že podľa hodnotenia Svetovej banky patrí Gruzínsko k najrýchlejšie sa reformujúcim hospodárstvam a v rebríčku najlepších miest na podnikanie, ktorý zostavila Svetová banka, sa umiestnilo na 16. mieste;

58.  Berie na vedomie rekonštrukčné práce Gruzínska po vojne v roku 2008 a jeho otvorenie novým trhom;

59.  uznáva, že gruzínska vláda sa snaží posilniť ochranu práv duševného vlastníctva, poukazuje však na skutočnosť, že Gruzínsko naďalej patrí ku krajinám s údajne najvyšším podielom pirátskeho softvéru; v tejto súvislosti vyzýva gruzínsku vládu, aby vypracovala právne predpisy na presadzovanie práv duševného vlastníctva, ale aby pritom brala do úvahy ľudské práva a proporcionalitu;

60.  berie na vedomie, že Gruzínsko preukázalo značný hospodársky rast a mieru investícií, a zdôrazňuje, že dohoda DCFTA by mohla byť ďalším faktorom na podporu rozsiahleho rastu a na prilákanie zahraničných investícií;

61.  povzbudzuje Gruzínsko, aby zdokonalilo svoje právne predpisy, zlepšilo efektívnosť svojich inštitúcií a zabezpečilo kontrolné normy vysokej kvality pre svoje výrobky v záujme plnenia požiadaviek, ktoré stanovila Európska komisia;

62.  víta nový gruzínsky systém verejného obstarávania umožňujúci realizáciu elektronických aukcií pre všetky druhy zmlúv bez ohľadu na ich veľkosť či povahu; poukazuje na to, že Gruzínsko by malo slúžiť ako príklad pre členské štáty EÚ v tejto oblasti;

63.  vyzýva Gruzínsko, aby zaistilo, že po ukončení rokovaní o dohode DCFTA sa budú obchodné preferencie týkať len vhodných výrobkov pochádzajúcich z regiónov, ktoré formálne uznávajú ich pripojenie ku gruzínskemu štátu;

Moldavsko

64.  s uspokojením uznáva, že Moldavsko napriek zraniteľnosti svojho hospodárstva v posledných rokoch uskutočňuje pozoruhodné reformy a výrazne zlepšilo svoju hospodársku výkonnosť; v tejto súvislosti poukazuje na zásadný význam finančnej pomoci poskytnutej Medzinárodným menovým fondom a makrofinančnej pomoci zo strany EÚ;

65.  zastáva názor, že budúca dohoda DCFTA by sa mala vzťahovať na celé územie Moldavska, ktoré formálne uznáva pripojenie k moldavskému štátu;

66.  poznamenáva, že v súčasnosti pochádza väčšina moldavského vývozu z poľnohospodárstva, a preto musí na trhu EÚ čeliť tvrdej konkurencii a prísnym požiadavkám; domnieva sa, že dohoda DCFTA by mala pomôcť pri diverzifikácii moldavského vývozu a zvýšení konkurencieschopnosti Moldavska a umožnila by Moldavsku prilákať zahraničné investície v záujme ukončenia jeho závislosti od zasielaných peňazí a prechodu na vývozne konkurencieschopné trhové hospodárstvo;

67.  zdôrazňuje význam postupného zladenia Moldavska s EÚ z hľadiska infraštruktúry a systémov technickej regulácie, štandardizácie, posudzovania zhody, testovania, dohľadu nad trhom a metrológie;

68.  poukazuje na potrebu zásadného pokroku v oblasti služieb a ochrany investícií;

69.  vyzýva orgány EÚ, aby sa viac zapojili do hľadania mierového riešenia problémov týkajúcich sa obnovenia územnej celistvosti Moldavska;

Ukrajina

70.  víta uzatvorenie dohody DCFTA medzi EÚ a Ukrajinou ako prvej dohody o voľnom obchode medzi EÚ a východným partnerom; domnieva sa, že táto prelomová dohoda a skúsenosti získané počas rokovaní nepochybne poslúžia ako užitočný príklad budúcich rokovaní o dohodách DCFTA;

71.  poukazuje na to, že Ukrajina je najväčším východným partnerom EÚ a že dohoda DCFTA otvára EÚ nový trh s 46 miliónmi spotrebiteľov; domnieva sa, že najväčším prínosom vykonávania dohody DCFTA pre EÚ bude stabilnejší a predvídateľnejší obchodný a investičný režim na Ukrajine;

72.  víta snahu ukrajinských orgánov zamerať sa na prekonanie sociálnych a geografických nerovností, predovšetkým medzi hlavným mestom a regiónmi;

73.  vyjadruje poľutovanie nad odďaľovaním podpísania dohody o pridružení, čo je podmienkou vstupu dohody DCFTA do platnosti; vyjadruje nádej, že prekážky podpísania dohody sa čoskoro odstránia;

74.  berie na vedomie skutočnosť, že Komisia vylúčila možnosť dočasného využívania dohody DCFTA pred uzavretím dohody o pridružení a pred získaním súhlasu Európskeho parlamentu; upozorňuje, že uplatňovanie dohody o pridružení, ako aj dohody DCFTA spôsobí štrukturálne a politické reformy, a preto si želá, aby sa obe dohody začali čo najskôr uplatňovať;

75.  uvedomuje si, že pokiaľ ide o integráciu do európskych štruktúr, Ukrajina dosiahla určitý pokrok a začala prispôsobovať svoj právny systém EÚ a medzinárodným normám a dosiahol veľký pokrok aj pri prijímaní noriem a štandardov OECD; konštatuje však, že Svetová banka vo svojej publikácii Doing Business stále umiestňuje obchodné ovzdušie na Ukrajine na 152. miesto, pričom sa prehlbujú problémy cezhraničného obchodovania;

76.  zdôrazňuje, že úspešné plnenie dohody DCFTA bude do veľkej miery závisieť od politickej vôle a administratívnych kapacít na včasné a presné uplatňovanie všetkých jej ustanovení; domnieva sa, že ide o významnú úlohu pre Ukrajinu, ktorá dosahuje zmiešané výsledky pri reforme hospodárstva a štátu a ktorá stále nedokáže plniť všetky záväzky vyplývajúce z procesu pristúpenia k WTO ani záväzky voči Svetovej banke a Medzinárodnému menovému fondu;

77.  znova pripomína, že hlavné hospodárske, politické a inštitucionálne reformy vrátane rozsiahlej a stálej účasti organizácií a sietí organizácií občianskej spoločnosti sa musia urýchliť a realizovať súdržnejšie a konzistentnejšie, aby sa zabezpečilo riadne plnenie dohody DCFTA a využívanie výhod, ktoré z nej vyplývajú; požaduje predovšetkým pokračovanie hospodárskych reforiem v oblastiach poľnohospodárstva a v odvetviach energetiky a dopravy;

78.  je znepokojený negatívnymi príznakmi týkajúcimi sa ukrajinského podnikateľského a investičného prostredia, ktoré sú dôsledkom rôznych inštitucionálnych a systémových nedostatkov, ako sú prekážky vstupu na trh, administratívne povolenia, nadmerný počet administratívnych kontrol, netransparentná daňová a colná sústava a zlé riadenie, nestabilný a netransparentný právny systém a jeho nedostatočné fungovanie, zlá správa verejných vecí a súdnictvo poznamenané úplatkárstvom, slabé uplatňovanie zmlúv a zlá ochrana vlastníckych práv a nedostatočne rozvinutá a monopolizovaná infraštruktúra; naliehavo vyzýva ukrajinskú vládu, aby urýchlila reformný proces s cieľom odstrániť uvedené prekážky slobodného a spravodlivého podnikania a obchodu;

79.  zjednodušený a transparentnejší systém vyberania daní, vrátenia dani z pridanej hodnoty vývozcom, colného odbavenia a schvaľovacieho konania pri dovoze, podpora odvetvia malých a stredných podnikov, zlepšenie presadzovania práva v oblasti ochrany hmotného majetku a duševného vlastníctva; keďže všetky tieto prvky majú okamžitý a priamy vplyv na kvantitu a kvalitu obchodných vzťahov s EÚ a prílevu jej priamych zahraničných investícií na Ukrajinu;

80.  vyzýva Ukrajinu, aby prijala vnútorné právne predpisy s cieľom zjednodušiť voľný a neprerušovaný tranzit plynu do členských štátov EÚ; konštatuje, že tento proces by mal zahrnovať reštrukturalizáciu plynárenského odvetvia a nastavenia spravodlivej regulácie energetickej infraštruktúry v záujme dosiahnutia rovnakých podmienok pre zahraničných dodávateľov, zahraničných zákazníkov a miestneho dopytu po energii; požaduje posilnenie spolupráce medzi EÚ a Ukrajinou v odvetví energetiky, na začlenenie ukrajinského energetického odvetvia do európskej energetickej sféry a na začatie spoločných projektov na modernizáciu a rozvoj v oblasti energetickej infraštruktúry; vyzýva vládu, aby uplatňovala tretí energetický balíček;

81.  vyjadruje nádej, že Ukrajina nájde dostatok politickej vôle a odvahy na to, aby vytvorila politické a regulačné podmienky na úplné a včasné vykonávanie dohody DCFTA, ktorá bude veľmi prínosná pre ukrajinské obyvateľstvo;

82.  vyzýva orgány EÚ, aby výraznejšie podporili zlepšovanie výkonnosti ukrajinských administratívnych štruktúr a propagáciu noriem EÚ v oblasti správy vecí verejných;

o
o   o

83.  vyzýva Radu, Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby uvedené úvahy a odporúčania náležite zohľadnili pri rokovaniach a uplatňovaní obchodných častí dohôd o pridružení s Arménskom, Azerbajdžanom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou, ako aj pri rozvíjaní obchodných vzťahov EÚ s Bieloruskom;

84.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne a úplne informovala Európsky parlament o pokroku rokovaní a po nadobudnutí platnosti jednotlivých dohôd DCFTA o pokroku pri ich vykonávaní;

85.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov a krajín, ktoré patria do Východného partnerstva.