Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. októbra 2010 s názvom Pracovný program Komisie na rok 2011 (COM(2010)0623) a konkrétne na odkaz na plánovanú legislatívu týkajúcu sa prístupu k základným bankovým službám,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu: Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery „Spoločne za nový rast“ (COM(2011)0206),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom EURÓPA 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu(1), a najmä na zriadenie jednotnej oblasti platieb v eurách,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu(2),

–  so zreteľom na konzultácie Komisie týkajúce sa otázky finančného začleňovania: zabezpečovanie prístupu k základnému bankovému účtu od roku 2009 a prístupu k základnému platobnému účtu od roku 2010,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2011/442/EÚ z 18. júla 2011 o prístupe k základnému platobnému účtu(3) a k nemu priložené hodnotenie vplyvu (SEC(2011)0906),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Jednotný trh očami ľudí: Prehľad názorov a obáv občanov a podnikov (SEC(2011)1003), najmä na obavu č. 7, ktorá sa týka problémov, ktorým občania čelia, keď si otvárajú účet v členskom štáte, ktorý nie je krajinou ich trvalého pobytu,

–  so zreteľom na články 42 a 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0197/2012),

A.  keďže bezproblémové fungovanie vnútorného trhu a rozvoj moderného, sociálneho trhového hospodárstva závisí aj od univerzálneho poskytovania cenovo dostupných a ľahko prístupných základných platobných služieb a sociálne zodpovedného bankového sektora;

B.   keďže prístup k základným platobným službám je jedným zo základných predpokladov toho, aby mohli spotrebitelia využívať výhody vnútorného trhu, najmä slobodu pohybu, peňažných prevodov a nákup tovaru a služieb s primeranými transakčnými nákladmi; keďže základné platobné služby sú zásadne dôležité pre to, aby mohli spotrebitelia využívať výhody elektronického obchodu; keďže ročné alternatívne náklady z dôvodu nemožnosti prístupu k platobnému účtu sa odhadujú na 185 až 365 EUR na spotrebiteľa; keďže prístup k základným platobným službám je čoraz viac najmä podmienkou sociálneho začleňovania z hľadiska prístupu k zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a bývaniu;

C.   keďže Komisia odhaduje, že v súčasnosti 7 % dospelých obyvateľov Únie, t.j. asi 30 miliónov osôb, nemá bankový účet, pričom sa odhaduje, že 6,4 milióna z nich nebol účet poskytnutý alebo sa ani neodvážili o bankový účet požiadať; keďže finančné vylúčenie sa v jednotlivých členských štátoch líši; keďže niektoré členské štáty majú veľmi nízku mieru rozšírenia bankových účtov, pričom najnižší percentuálny podiel medzi dospelými obyvateľmi je okolo 50 % v Rumunsku a Bulharsku;

D.   keďže každý spotrebiteľ má právo rozhodnúť sa nemať platobný účet alebo základný platobný účet; keďže by preto spotrebitelia nemali mať povinnosť mať platobný účet alebo základný platobný účet; keďže však v tomto kontexte je dôležité finančné vzdelávanie pre zdôrazňovanie výhod finančného začlenenia;

E.   keďže banky môžu zamietnuť osobe možnosť otvoriť si bankový účet, ak táto osoba nemá pobyt v členskom štáte, kde je banka registrovaná; keďže ťažkosti, s ktorými sa stretávajú nerezidenti pri otváraní bankových účtov, sú prekážkami brániacimi v riadnom fungovaní vnútorného trhu;

F.   keďže všeobecný hospodársky a sociálny vývoj prispievajú k veľkému rozšíreniu bankových účtov; keďže v členských štátoch možno 33 % variácií v percentuálnom zastúpení obyvateľov používajúcich bežný platobný účet vysvetliť úrovňou hospodárskeho rozvoja, a tak 67 % závisí od iných faktorov, napr. od nástrojov regulácie alebo samoregulačných opatrení;

G.   keďže poskytovatelia platobných služieb, ktorí konajú v súlade s logikou trhu, majú tendenciu sústreďovať sa na komerčne atraktívnych spotrebiteľov a v niektorých prípadoch preto nedávajú menej atraktívnym spotrebiteľom na výber rovnaký repertoár produktov; keďže kódexy pre toto odvetvie, ktoré boli zavedené v Írsku, Luxembursku, Nemecku, Spojenom kráľovstve, Slovinsku a Taliansku boli okrem iného výsledkom tlaku verejnosti a žiadostí o legislatívnu iniciatívu; keďže nástroje samoregulácie dosiahli pozitívne alebo zmiešané výsledky a doteraz sa im nepodarilo zaručiť prístup k základným platobným službám vo všetkých členských štátoch;

H.   keďže legislatívne prístupy na zabezpečenie prístupu k základným bankovým službám priniesli uspokojivé výsledky; napríklad v Dánsku a Fínsku využíva platobné služby takmer 100 % domácností a počet občanov, ktorí ich nevyužívajú, výrazne klesol v Belgicku a Francúzsku z dôvodu zavedenia legislatívnych iniciatív;

I.   keďže nie všetky členské štáty prijali primerané kroky, ktoré požaduje Komisia v odporúčaní 2011/442/EÚ z 18. júla 2011o prístupe k základnému platobnému účtu(4) a v príliš mnohých členských štátoch stále neexistujú zákonné alebo dobrovoľné požiadavky na poskytovateľov, aby ponúkali základné platobné služby;

J.   keďže v záujme efektívnosti musí byť jednoduché otvoriť si základný platobný účet a poskytovať špecifikovaný rozsah základných služieb, a musia byť zavedené opatrenia na účinný dohľad a urovnávanie konfliktov, ako aj na uľahčenie prístupu k takémuto účtu pre spotrebiteľov bez stálej adresy; keďže právne predpisy týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu terorizmu by sa mali uplatňovať primeraným spôsobom a nemali by sa nikdy využívať ako neodôvodnená zámienka na odmietanie komerčne menej atraktívnych spotrebiteľov; keďže Komisia by mala preskúmať, či by spotrebitelia mali mať väzby na členský štát, aby boli oprávnení na základný platobný účet;

K.   keďže poskytovatelia platobných služieb by mali poskytovať prístup k základnému platobnému účtu bezplatne alebo za primeranú cenu;

L.   keďže poskytovatelia platobných služieb by mali pri poskytovaní povoleného prečerpania účtu a doplnkových úverových produktov venovať osobitnú pozornosť finančne citlivým spotrebiteľom, aby sa zabránilo nadmernej zadlženosti; keďže členské štáty ba sa mali vyhýbať tomu, aby sa akékoľvek prípadné poplatky za základné platobné služby stali prekážkou pre finančne vylúčených spotrebiteľov v prístupe k základný platobným službám;

M.   keďže čiastočne ako výsledok sociálnej a hospodárskej krízy sa nadmerné zadlženie stalo najvýznamnejším novým sociálnym rizikom v celej Únii a ochrana pred súdnym obstavením, ktorá by sa mala riadiť a vypracúvať výhradne na úrovni členských štátov, je v tomto ohľade významným aspektom;

N.   keďže by sa malo predchádzať narušeniam hospodárskej súťaže a mali by sa zohľadniť potreby spotrebiteľov v regiónoch s nedostatočným zastúpením bánk, a preto musí byť rozsah pôsobnosti iniciatívy čo najširší; keďže pri ďalšej tvorbe a hodnotení iniciatív v tejto oblasti by sa mal zohľadňovať nový vývoj na trhu s platobnými službami, ako sú predplatené riešenia alebo mobilné bankovníctvo;

O.   keďže kľúčovým prvkom všetkých iniciatív v oblasti prístupu k základným platobným službám je dostupnosť zrozumiteľných informácií pre spotrebiteľov; keďže Komisia by preto mala podporovať členské štáty, aby vypracovali správne cielené komunikačné kampane, ktoré sa budú venovať osobitným potrebám a problémom spotrebiteľov, ktorí nevyužívajú bankové služby, citlivých a mobilných spotrebiteľov; keďže poskytovatelia by mali zabezpečiť primerané odborné vzdelávanie príslušných pracovníkov s cieľom poskytovať služby spotrebiteľom so základným platobným účtom vhodným spôsobom; keďže poskytovatelia by tiež mali zaistiť, aby prípadné konflikty záujmu neovplyvnili takýchto zákazníkov negatívnym spôsobom;

P.   keďže študenti, pracovníci a poskytovatelia služieb musia mať možnosť pohybovať sa cez hranice a bez problémov využívať mobilitu v rámci Únie;

Q.   keďže na otvorenie platobného účtu v členskom štáte by sa nemalo vyžadovať, aby spotrebiteľ zrušil jestvujúci účet v inom členskom štáte;

R.   keďže jestvujúce požiadavky poskytovateľa platobných služieb na otvorenie základného platobného účtu sú obmedzujúce a mohli by brzdiť cezhraničnú mobilitu v rámci Únie;

1.  žiada Komisiu, aby do septembra 2012 predložila podrobné hodnotenie situácie vo všetkých členských štátoch; žiada Komisiu, aby v nadväznosti na podrobné odporúčania uvedené v prílohe do januára 2013 predložila na základe článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie návrh smernice, ktorou sa zaručí prístup k základným platobným službám pre všetkých spotrebiteľov legálne žijúcich v Únii, pokiaľ podrobné hodnotenie nepreukáže, že takýto návrh nie je potrebný;

2.  potvrdzuje, že v odporúčaniach sa rešpektujú základné práva a zásady subsidiarity a proporcionality;

3.  domnieva sa, že vyžiadaný návrh nemá žiadne finančné dôsledky pre rozpočet Európskej únie;

4.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie spolu s pripojenými podrobnými odporúčaniami postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15. (3) Ú. v. EÚ L 190, 21.7.2011, s. 87. (4) Ú. v. EÚ L 190, 21.7.2011, s. 87.

PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Európsky parlament sa domnieva, že smernica, ktorá sa má prijať, by sa mala zamerať na reguláciu nasledujúcich oblastí

Odporúčanie 1 (k rozsahu pôsobnosti)

1.  Pojem „základný platobný účet“ by mal byť vymedzený ako platobný účet ponúkaný v súlade s ustanoveniami navrhovaných právnych predpisov. Platobné účty základnej povahy, ktoré nie sú úplne v súlade s týmito ustanoveniami, by sa nemali považovať za platobné účty spadajúce pod tento pojem.

2.  Touto smernicou by sa malo ustanoviť, že členské štáty musia zaistiť prístup k základným platobným službám tým, že všetkým poskytovateľom platobných služieb vymedzeným v článku 4 ods. 9 smernice 2007/64/ES, ktorí ako integrálnu súčasť svojho bežného podnikania ponúkajú spotrebiteľom platobné účty, ustanovia povinnosť poskytovať základné platobné účty.

3.  Akákoľvek legislatívna iniciatíva by mala dodržiavať zásadu subsidiarity a zohľadňovať existujúce zákonné alebo dobrovoľné pravidlá v členských štátoch, v ktorých je právo na prístup k základnému platobnému účtu a jeho používanie už v súčasnosti úspešne zaručené.

4.  Preto by s cieľom zabrániť nenáležitej záťaži pre poskytovateľov platobných služieb, ktorí neposkytujú platobné účty spotrebiteľom, mali byť ďalej uvedení poskytovatelia oslobodení od povinnosti poskytovať základný platobný účet:

5.  Členské štáty by mali mať možnosť oslobodiť od povinnosti poskytovať základný platobný účet ďalších poskytovateľov platobných služieb. Všetky výnimky by sa mali zakladať na objektívnych a veľmi prísnych kritériách a mali by sa vzťahovať len na tých poskytovateľov platobných služieb, ako sú poskytovatelia vychádzajúci z neziskového podnikateľského modelu alebo neprevádzkujúci služby všeobecných retailových platieb. Akékoľvek výnimky by nemali narušiť právo prístupu spotrebiteľov a malo by ich byť čo najmenej, aby sa minimalizovali negatívne vplyvy na hospodársku súťaž.

Odporúčanie 2 (k požiadavkách na prístup a identifikáciu)

6.  Právne predpisy, ktoré sa majú prijať, by mali zaručiť, aby každý spotrebiteľ, čiže každá fyzická osoba, ktorá koná na iné účely, než sú obchodné, podnikateľské, živnostenské či profesijné, a má legálny pobyt v Únii, mal právo otvoriť si a využívať základný platobný účet u poskytovateľa platobných služieb pôsobiaceho v niektorom členskom štáte za predpokladu, že spotrebiteľ ešte nemá v tomto členskom štáte platobný účet. Členské štáty by mali zabezpečiť pre spotrebiteľa schodné mechanizmy na zatvorenie bežného platobného účtu s cieľom zmeniť ho alebo prejsť na základný platobný účet. Pri otvorení základného platobného účtu by sa mal vyžadovať dôkaz totožnosti.

7.  Právne predpisy, ktoré sa majú prijať, by mali zaručovať, aby dokazovanie skutočnosti, že už nevlastnia platobný účet nepredstavovalo pre spotrebiteľov nenáležitú záťaž. Mohlo by sa to vykonať aj tým, že sa bude požadovať čestné vyhlásenie zo strany spotrebiteľa.

8.  Pri otvorení základného platobného účtu by sa nemali zohľadňovať kritériá ako výška či pravidelnosť príjmu, zamestnanosť, úverová história, výška zadlženosti, individuálna situácia týkajúca sa úpadku či očakávaný obrat majiteľa účtu. Prístup k základnému platobnému účtu by za žiadnych okolností nemal byť podmienený nákupom iných produktov či služieb, ako je poistenie alebo ďalší účet.

9.  Návrh by mal ustanovovať, že základný platobný účet je možné odmietnuť alebo zrušiť len za objektívne odôvodnených okolností podľa príslušných právnych predpisov Únie alebo podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sa nevzťahujú na kritériá uvedené v bode 8, ako napríklad v prípade:

10.  Členské štáty by mali v prípade potreby zaviesť nediskriminačné a flexibilné opatrenia na pomoc spotrebiteľom pri plnení požiadaviek povinnej starostlivosti, a pritom dodržiavať právne predpisy v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Tieto opatrenia by mali zohľadňovať najmä potreby spotrebiteľov bez stálej adresy.

11.  V záujme uľahčenia by mali mať členské štáty možnosť klasifikovať základné platobné účty ako produkty s nízkym rizikom v súlade s článkom 3 ods. 3 smernice Komisie 2006/70/ES, ktorou sa vykonáva smernica 2005/60/ES. Poskytovatelia preto môžu mať povinnosť uplatňovať požiadavky zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku spotrebiteľovi. Komisia by sa mala zamerať na ďalšie objasnenie výkladov právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, aby sa zabezpečilo, že sa budú v kontexte základných bankových služieb uplatňovať vyváženým a primeraným spôsobom. Nikomu by sa v tejto súvislosti nemal upierať prístup k základnému platobnému účtu, ak pre to neexistujú dobre podložené a objektívne dôvody. Takéto pravidlá by sa nikdy nemali používať ako neodôvodnená zámienka pre odmietnutie komerčne menej atraktívnych spotrebiteľov.

12.  Právne predpisy, ktoré sa majú prijať, by mali zaviazať poskytovateľov platobných služieb konať transparentne, pokiaľ ide o rozhodnutie odmietnuť otvorenie základného platobného účtu alebo ho zrušiť, a pritom dodržiavať právne predpisy v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a v oblasti predchádzania zločinom a ich vyšetrovania. S cieľom umožniť spotrebiteľovi spochybniť rozhodnutie poskytovateľa platobných služieb by mal poskytovateľ platobných služieb písomne oboznámiť spotrebiteľa o dôvode odmietnutia otvoriť základný platobný účet alebo rozhodnutia zrušiť základný platobný účet. Poskytovateľ by mal tiež mať povinnosť oboznámiť spotrebiteľa o možnostiach alternatívnych mechanizmov riešenia sporov.

13.  Právne predpisy, ktoré sa majú prijať, by mali poskytovateľovi ustanovovať povinnosť konať pri preverovaní práva spotrebiteľa na prístup k základnému platobnému účtu urýchlene, pričom poskytovateľ musí spotrebiteľa písomne oboznámiť o dôvodoch akéhokoľvek zdržania presahujúceho dva týždne. Dôvody, za ktoré zodpovedá poskytovateľ, napríklad nadmerná pracovná záťaž, by nemali byť dôvodom takéhoto zdržania. Poskytovateľ môže požadovať, aby bol spotrebiteľ fyzicky prítomný pri otváraní účtu na najbližšej dostupnej pobočke. Ak by však bolo pre spotrebiteľov nemožné alebo nenáležite zaťažujúce, aby boli fyzicky prítomní, mali by sa nájsť alternatívne riešenia.

Odporúčanie 3 (k funkciám a nákladom)

14.  Právne predpisy by mali umožniť užívateľovi základného platobného účtu uskutočniť akékoľvek základné platobné transakcie, ako napr. dostávať príjem či dávky, platiť účty alebo dane a nakupovať tovar a služby fyzickými kanálmi a kanálmi ovládanými na diaľku prostredníctvom využitia obvyklých vnútroštátnych systémov.

15.  Členské štáty by mali byť schopné, ak to uznajú za vhodné, umožniť poskytovateľom platobných služieb, aby poskytovali vo vhodných prípadoch menšie prečerpávanie účtu na pokrytie dočasných záporných zostatkov. Poskytovatelia by navyše mali mať možnosť ponúkať zákazníkom so základným platobným účtom vo vhodných prípadoch úverové produkty ako oddelené služby. Prístup k základnému účtu ani jeho používanie by nemali byť žiadnym spôsobom obmedzené alebo podmienené nákupom takýchto služieb alebo produktov. Poplatky za takéto prečerpanie a za oddelené úverové produkty by mali byť transparentné a aspoň tak výhodné, ako zvyčajná cenová politika poskytovateľa.

16.  Prístup k základnému platobnému účtu by mal byť ponúkaný bezplatne alebo za primeranú cenu. Ak sa účtujú poplatky, mali by byť transparentné. Každý členský štát by mal stanoviť hornú hranicu celkových ročných poplatkov spojených s otvorením a používaním základného platobného účtu. Komisia by mala posúdiť realizovateľnosť stanovenia hornej hranice celkových ročných poplatkov týkajúcich sa otvorenia a používania základného platobného účtu v rámci celej Únie. Komisia by tiež mala preskúmať spôsoby, akými sa tieto hranice v rámci celej Únie prispôsobia vnútroštátnym okolnostiam, napríklad všeobecným úrovniam spotrebiteľských cien, úrovni príjmov a priemerným poplatkom spojeným s bežnými platobnými účtami. Poskytovatelia platobných služieb by mali byť povinní zabezpečiť, aby medzi produktmi, ktoré ponúkajú, bol základný platobný účet vždy – bez ohľadu na spôsob porovnávania – najdostupnejším účtom pre uskutočňovanie základných platobných transakcií.

17.  Akékoľvek pokuty by mali byť primerané a aspoň tak výhodné, ako zaručuje zvyčajná cenová politika poskytovateľa. Pokuty by sa nemali zahrnúť do výpočtu celkových ročných poplatkov.

18.  Poskytovatelia by mali byť povinní zahrnúť len funkcie, ktoré patria do ich bežnej ponuky. V takom prípade by mal základný platobný účet zahŕňať tieto služby:

A.  Služby spojené s vedením základného účtu

B.  Štandardné platobné služby

Počet uskutočnených operácií uvedených v oddieloch A alebo B by nemal byť obmedzený. Na vykonávanie služieb podľa oddielov A a B by mal mať spotrebiteľ možnosť nediskriminačného prístupu k rôznym kanálom, ktoré ponúka poskytovateľ, ako sú ručne spracúvané transakcie zadané osobne na pobočke, transakcie cez bankomat vrátane bankomatov iných poskytovateľov tam, kde je to technicky možné, elektronické bankovníctvo a telefonické bankovníctvo.

C.  Dodatočné služby

Členské štáty môžu žiadať, aby boli do základného platobného účtu zahrnuté ďalšie funkcie. Poskytovatelia platobných služieb by mali mať tiež možnosť z vlastnej iniciatívy rozšíriť ponuku funkcií, ako napr. nástroj pre úspory alebo medzinárodné peňažné prevody na účty mimo Úniu a z týchto účtov.

Odporúčanie 4 (k informáciám)

19.  Členské štáty by mali spotrebiteľom poskytovať potrebné a zrozumiteľné informácie o dostupnosti základných platobných účtov, so zameraním na osobitné potreby a problémy spotrebiteľov, ktorí nevyužívajú bankové služby, citlivých a mobilných spotrebiteľov. Komisia a členské štáty by mali prispievať k vysokej úrovni informovanosti spotrebiteľov a zainteresovaných subjektov. Poskytovatelia by mali využiť rôzne dostupné kanály, napríklad svoje internetové stránky, prípadne pobočky, kde by mali byť informácie viditeľné pre spotrebiteľov.

20.  Členské štáty by mali nabádať banky, aby vypracovali mechanizmy na poradenstvo pre ich najcitlivejších klientov, aby im pomohli konať zodpovedne a so správou ich prostriedkov.

21.  S cieľom poskytovať služby spotrebiteľom so základným platobným účtom vhodným spôsobom by sa malo v právnych predpisoch, ktoré sa majú prijať, od poskytovateľov vyžadovať, aby zaistili primerané odborné vzdelávanie príslušných pracovníkov a aby prípadné konflikty záujmov negatívne týchto spotrebiteľov neovplyvnili.

22.  Požiadavkami na informácie vyplývajúcimi z právnych predpisov, ktoré sa majú prijať, by nemali byť dotknuté požiadavky ustanovené v smernici 2007/64/ES týkajúce sa poskytovania informácií spotrebiteľom.

Odporúčanie 5 (k dohľadu, urovnávaniu sporov, štatistikám a k odškodneniu)

23.  Právne predpisy, ktoré sa majú prijať, by mali uložiť členským štátom povinnosť určiť príslušné orgány poverené zabezpečením a monitorovaním účinného súladu s požiadavkami uvedenými v týchto predpisoch. Tieto určené príslušné orgány by mali byť nezávislé od poskytovateľov platobných služieb.

24.  Členské štáty by mali mať povinnosť špecifikovať zásady pre sankcie, ktoré sa majú ukladať poskytovateľom za nesúlad s rámcom týkajúcim sa základných platobných účtov vrátane porušenia požiadaviek týkajúcich sa štatistiky, ako sa uvádza v bode 25.

25.  Členské štáty by mali mať povinnosť zabezpečiť, aby poskytovatelia pravidelne poskytovali príslušným vnútroštátnym orgánom spoľahlivé informácie o otvorených a zrušených základných platobných účtoch, ako aj o žiadostiach o základné platobné účty, ktoré boli zamietnuté, a o dôvodoch tohto zamietnutia. Poskytovatelia by tiež mali príslušným vnútroštátnym orgánom sprístupniť podrobné informácie o nákladoch spojených so základnými platobnými účtami.

26.  Členské štáty by mali každoročne poskytovať súhrnné informácie, ako je uvedené v bode 25, Komisii a Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo). Údaje by mali byť uverejnené súhrnným a zrozumiteľným spôsobom.

27.  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli ustanovené riadne a účinné postupy vybavovania sťažností a zabezpečovania nápravy v rámci mimosúdneho urovnávania sporov týkajúcich sa práv a povinností – stanovených podľa zásad uvedených v právnych predpisoch, ktoré sa majú prijať – medzi poskytovateľmi platobných služieb a spotrebiteľmi, a to v prípade vhodnosti za využitia existujúcich orgánov. Orgány alternatívneho urovnávania sporov musia byť nezávislé, ľahko dostupné a ich služby by mali byť poskytované bezplatne. V záujme zabezpečenia nestrannosti sa musí zabezpečiť rovnaké zastúpenie poskytovateľov, spotrebiteľov a iných používateľov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa všetci poskytovatelia základných platobných účtov obracali na jeden orgán alebo viaceré takéto orgány, ktoré sa zaoberajú vybavovaním sťažností a zabezpečovaním nápravy.

28.  Členské štáty by mali mať povinnosť zaistiť aktívnu spoluprácu týchto orgánov alternatívneho urovnávania sporov pri riešení cezhraničných sporov. Ak sú do sporu zapojení účastníci v rôznych členských štátoch, na riešenie sťažností spotrebiteľov by sa mala použiť sieť FIN NET.

Odporúčanie 6 (k vykonávaniu a preskúmaniu)

29.  Právne predpisy, ktoré sa majú prijať, by mali členské štáty vykonať do 12 mesiacov od ich uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

30.  Komisia by mala v úzkej spolupráci s členskými štátmi a zainteresovanými osobami uverejniť do troch rokov od nadobudnutia účinnosti smernice a potom každých päť rokov správu o jej uplatňovaní. V tejto správe by sa malo vyhodnotiť:

Ak to bude vhodné, k správe by sa mal pripojiť návrh na zmenu a doplnenie právnych predpisov a odporúčania pre lepšie vykonanie členskými štátmi. Táto správa by sa mala postúpiť Európskemu parlamentu a Rade.

31.  Komisia by mala doplniť navrhovanú smernicu o základných platobných účtoch ďalšími iniciatívami zameranými na ďalšiu integráciu a harmonizáciu retailových bankových služieb a na predchádzanie finančnému vylúčeniu. Takýto balík predpisov by mal najmä: