Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä z 29. septembra 2011 o situácii v Palestíne(1), zo 16. februára 2012 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu(2) a z 9. septembra 2010 o stave rieky Jordán s osobitným zreteľom na oblasť dolného toku rieky Jordán(3),

–  so zreteľom na závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe zo 14. mája 2012, z 18. júla a 23. mája 2011 a 8. decembra 2009,

–  so zreteľom na prejav podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej o najnovšom vývoji na Blízkom východe a v Sýrii, s ktorým vystúpila 12. júna 2012 na plenárnej schôdzi Parlamentu,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej, predovšetkým vyhlásenie o rozširovaní osád z 8. júna 2012, vyhlásenie o rozhodnutí izraelských orgánov, pokiaľ ide o stav osád Sansana, Rechelim a Bruchin na okupovanom palestínskom území, z 25. apríla 2012 a vyhlásenie o izraelskom schvaľovaní osídľovania z 22. februára 2012,

–  so zreteľom na správu vedúcich misií EÚ o východnom Jeruzaleme z januára 2012, o oblasti C a budovaní palestínskeho štátu z júla 2011 a o násilnostiach osadníkov z apríla 2011 a na sprievodnú nótu vedúcich misií EÚ o násilnostiach osadníkov z februára 2012,

–  so zreteľom na IV. ženevský dohovor o ochrane civilných osôb počas vojny z roku 1949,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 181 (1947) a 194 (1948) a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č.242 (1967), 252 (1968), 338 (1973), 476 (1980), 478 (1980), 1397 (2002), 1515 (2003), a 1850 (2008),

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na vyhlásenia Kvarteta pre Blízky východ, najmä na jeho vyhlásenia z 11. apríla 2012 a 23. septembra 2011,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Izraelu a Palestínskej samosprávy z 12. mája 2012,

–  so zreteľom na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora o právnych dôsledkoch výstavby múru na okupovanom palestínskom území z 9. júla 2004,

–  so zreteľom na dvojročný plán budovania štátu nazvaný Palestína, skončenie okupácie, vytvorenie štátu, ktorý predložil palestínsky premiér Salám Fajjád v auguste 2009,

–  so zreteľom na Dočasnú dohodu o Predjordánsku a pásme Gazy z 18. septembra 1995,

–  so zreteľom na dohody z Osla (Deklarácia zásad týkajúcich sa dohôd o dočasnej samospráve) z 13. septembra 1993,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ opakovane potvrdila svoju podporu riešeniu na princípe dvoch štátov, na základe ktorého by v mieri a bezpečnosti bok po boku nažívali Izraelský štát s bezpečnými a uznanými hranicami a nezávislý, demokratický a životaschopný susedný Palestínsky štát, a vyhlasuje, že okrem zmien, na ktorých sa strany vzájomne dohodli, neuzná žiadnu zmenu hraníc spred roka 1967, ani pokiaľ ide o Jeruzalem ako hlavné mesto dvoch štátov; keďže právo Palestínčanov na sebaurčenie a vlastný štát nemožno spochybniť, rovnako ako ani právo Izraela existovať v rámci bezpečných hraníc;

B.  keďže v záveroch Rady zo 14. mája 2012 sa zdôrazňuje, že „z dôvodu prebiehajúcich zmien v arabskom svete je potreba dosiahnuť pokrok v mierovom procese na Blízkom východe ešte naliehavejšia“ a že „základným prvkom trvalého mieru, stability a prosperity tejto oblasti je venovať pozornosť túžbam jej obyvateľov vrátane túžob Palestínčanov, pokiaľ ide o štátnu zvrchovanosť, a Izraelčanov, pokiaľ ide o bezpečnosť“;

C.  keďže priame mierové rozhovory medzi stranami sa preťahujú a všetko nedávne úsilie o obnovu rokovaní stroskotalo; keďže EÚ vyzvala strany, aby uskutočňovali opatrenia, ktoré by vytvárali prostredie založené na dôvere potrebnej na zabezpečenie zmysluplných rokovaní, aby sa vyhli krokom, ktoré oslabujú dôveryhodnosť procesu, a zabránili provokáciám;

D.  keďže Izrael a Palestínska samospráva vydali 12. mája 2012 spoločné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza: „Izrael a Palestínska samospráva sa zaväzujú dosiahnuť mier a obidve strany dúfajú, že výmena listov medzi prezidentom Abbásom a premiérom Netanjahuom pomôže presadiť tento cieľ“;

E.  keďže pre Predjordánsko spolu s východným Jeruzalemom a pásmom Gazy v plnej miere platia medzinárodné ľudské práva a humanitárne právo vrátane IV. ženevského dohovoru; keďže Izrael je okrem iného povinný v dobrej viere zabezpečovať uspokojovanie základných potrieb palestínskeho obyvateľstva, riadiť okupáciu spôsobom prospešným pre miestne obyvateľstvo, ochraňovať a zachovávať civilné objekty a nepresúvať vlastné obyvateľstvo na okupované územie a obyvateľstvo z okupovaného územia na vlastné územie;

F.  keďže nedávne správy vedúcich misií EÚ o oblasti C a budovaní Palestínskeho štátu, o východnom Jeruzaleme a o násilnostiach zo strany osadníkov znovu potvrdili alarmujúci a potenciálne nezvratný vývoj udalostí v týchto oblastiach; keďže izraelské ministerstvo zahraničných vecí odmieta tvrdenia uverejnené v tlači EÚ, kritizovalo ich a uviedlo, že nepomáhajú rozvoju mierového procesu;

G.  keďže od prijatia dohôd z Osla z roku 1995 sa Predjordánsko administratívne rozdelilo na tri zóny alebo oblasti; keďže oblasť C tvorí najväčšiu časť územia Predjordánska; keďže sociálny a ekonomický rozvoj v oblasti C je zásadne dôležitý pre životaschopnosť budúceho palestínskeho štátu;

H.  keďže politika izraelskej vlády, predovšetkým budovanie a rozširovanie osád, ohrozuje prítomnosť Palestínčanov v Predjordánsku, najmä v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme; keďže izraelské osady sú podľa medzinárodného práva nelegálne a predstavujú hlavnú prekážku mierového úsilia, pričom ich izraelská vláda finančne podporuje rozsiahlymi stimulmi v oblasti daní, bývania, infraštruktúry, ciest, prístupu k vode, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti atď.;

I.  keďže Izrael vo svojom ústavnom zákone Jeruzalem, hlavné mesto Izraela z roku 1980 vyhlásil Jeruzalem za úplné a zjednotené hlavné mesto Izraela, čo je v rozpore s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 478 (1980);keďže v záveroch Rady zo 14. mája 2012 sa opätovne zdôrazňuje, že prostredníctvom rokovaní sa musí nájsť spôsob vyriešenia postavenia Jeruzalema ako budúceho hlavného mesta dvoch štátov; keďže v dôsledku súčasného vývoja situácie vo východnom Jeruzaleme sú vyhliadky, že Jeruzalem by sa v budúcnosti stal hlavným mestom dvoch štátov, čoraz menej pravdepodobné a reálne; keďže oddelenie východného Jeruzalema od Predjordánska a historickej časti Jeruzalema od zvyšku východného Jeruzalema je stále výraznejšie;

J.  keďže Palestínčania žijúci vo východnom Jeruzaleme síce tvoria 37 % obyvateľstva Jeruzalema a ich podiel na daňových príjmoch mesta predstavuje 36 %, vo východnom Jeruzaleme sa však vynaloží len 10 % rozpočtu mesta a poskytované služby sú značne nedostačujúce; keďže izraelské orgány vo východnom Jeruzaleme zatvorili väčšinu palestínskych inštitúcií vrátane palestínskeho centra Orient House, v dôsledku čoho došlo k vytvoreniu vákua v oblasti inštitúcií a vedenia v miestnej palestínskej komunite, čo je veľkým pretrvávajúcim problémom;

K.  keďže Palestínčania žijúci vo východnom Jeruzaleme majú postavenie obyvateľov s trvalým pobytom a toto postavenie môžu za určitých podmienok získať aj ich deti, pričom nie je možné nadobudnúť ho automaticky sobášom, čo manželom/manželkám a deťom mnohých obyvateľov, ktorí majú vo východnom Jeruzaleme trvalý pobyt, bráni žiť spoločne s rodinnými príslušníkmi; keďže na druhej strane žije vo východnom Jeruzaleme a v jeho okolí približne 200 000 izraelských osadníkov;

L.  keďže ochrana palestínskeho obyvateľstva a jeho práv v Predjordánsku a najmä v oblasti C a východnom Jeruzaleme je nanajvýš dôležitá z hľadiska zachovania funkčnosti riešenia na princípe existencie dvoch štátov; keďže pretrvávajúca expanzia osád a násilnosti osadníkov, obmedzenia týkajúce sa plánovania a následný akútny nedostatok domov, demolácie domov, vysťahovanie a vysídľovanie obyvateľstva, konfiškácia pôdy, sťažený prístup k vode a iným prírodným zdrojom a chýbajúce základné sociálne služby a pomoc majú výrazne negatívny vplyv na životné podmienky Palestínčanov; keďže hospodárska situácia v týchto oblastiach, sťažená obmedzeniami v prístupe, pohybe a plánovaní, je aj naďalej hlavnou príčinou obáv; keďže podľa výročnej správy MOP 53,5 % mladých žien a 32,3 % mladých mužov vo veku 15 až 24 rokov v Predjordánsku nemá zamestnanie;

M.  keďže palestínske obyvateľstvo v Predjordánsku, najmä v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme trpí vážnym nedostatkom vody; keďže palestínskych poľnohospodárov vážne sužuje nedostatok vody na zavlažovanie, čo je spôsobené tým, že väčšinu vody využíva Izrael a izraelskí osadníci; keďže dostupnosť postačujúcich vodných zdrojov má zásadný význam pre fungovanie budúceho Palestínskeho štátu;

N.  keďže deliaci múr postavený Izraelom, ktorý nerešpektuje zelenú líniu, uberá značnú časť palestínskeho územia v Predjordánsku aj vo východnom Jeruzaleme; keďže v poradnom stanovisku Medzinárodného súdneho dvora o právnych dôsledkoch výstavby múru na okupovanom palestínskom území z roku 2004 sa uvádza, že „výstavba múru, ktorú realizuje Izrael (...), ako aj režim, ktorý s ním súvisí, sú v rozpore s medzinárodným právom“;

O.  keďže Parlament opakovane vyjadril svoju podporu úsiliu budovania štátu, ktoré vynaložili prezident Mahmúd Abbás a premiér Salám Fajjád, a uznal a privítal úspech dvojročného plánu premiéra Fajjáda v oblasti budovania štátu; keďže oblasť C a východný Jeruzalem by mali zostať prioritami palestínskych plánov národného rozvoja, ktorými sa malo reagovať najmä na pocit Palestínčanov žijúcich v týchto oblastiach, že sa na nich zabúda;

P.  keďže vyše 4500 palestínskych väzňov vrátane 24 členov Palestínskej zákonodarnej rady, približne 240 detí a viac než 300 osôb zadržiavaných administratívnym spôsobom sa momentálne nachádza v izraelských väzniciach a záchytných táboroch;

Q.  keďže arabskí beduíni sú pôvodní obyvatelia, ktorí vedú usadlý a tradičný život roľníkov na pôde svojich predkov a usilujú sa o formálne a trvalé uznanie svojej jedinečnej situácie a postavenia; keďže spoločenstvá arabských beduínov predstavujú na okupovanom palestínskom území a v oblasti Negev mimoriadne zraniteľné obyvateľstvo ohrozované izraelskou políciou, ktorá útočí na ich živobytie a núti ich k presunu;

R.  keďže podľa správy pracovnej skupiny pre vysídľovanie uverejnenej 14. mája 2012 a humanitárneho monitoru OCHA, ktorý vychádza raz mesačne, zničili izraelské sily od januára 2011 viac než 60 zariadení vrátane solárnych panelov, vodných nádrží a poľnohospodárskych budov, ktoré financuje Európska únia a viacero členských štátov; keďže viac než stovke podobných projektov hrozí demolácia;

S.  keďže EÚ a členské štáty potvrdili pri mnohých príležitostiach, napríklad v záveroch Rady zo 14. mája 2012, svoje zásadné odhodlanie zaručiť bezpečnosť Izraela, ostro odsúdili násilnosti úmyselne zamerané na civilné obyvateľstvo vrátane raketových útokov z pásma Gazy a vyzvali na účinnú prevenciu pašovania zbraní do Gazy;

T.  keďže podľa článku 2 Dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom, v ktorej sa uvádza, že vzťahy medzi oboma stranami musia byť založené na dodržiavaní ľudských práv a demokratických zásad, ktoré majú riadiť ich vnútornú a medzinárodnú politiku a predstavovať rozhodujúci prvok tejto dohody;

U.  keďže blokáda a humanitárna kríza v pásme Gazy pokračuje od roku 2007 i napriek mnohým výzvam medzinárodného spoločenstva okamžite, natrvalo a bezpodmienečne otvoriť hraničné prechody pre tok humanitárnej pomoci, komerčného tovaru a osôb z Gazy a do Gazy, ako sa uvádza aj v záveroch Rady zo 14. mája 2012;

1.  potvrdzuje svoju pevnú podporu riešenia založenom na zásade dvoch štátov, ktorého podstatou sú hranice z roku 1967 a Jeruzalem ako hlavné mesto oboch štátov, pričom by v mieri a bezpečnosti vedľa seba žili Izraelský štát s bezpečnými a uznanými hranicami a nezávislý, demokratický a životaschopný susedný Palestínsky štát;

2.  víta závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe zo 14. mája 2012 – ktorých súčasťou sú závery týkajúce sa Predjordánska a východného Jeruzalema – a opakuje, že EÚ neuzná žiadnu zmenu hraníc spred roka 1967, ani pokiaľ ide o Jeruzalem, na ktorej sa strany vzájomne nedohodnú, a takisto víta vyhlásenie Kvarteta pre Blízky východ z 11. apríla 2012;

3.  zdôrazňuje, že ukončenie konfliktu je zásadným záujmom EÚ, ako aj samotných strán a širšieho regiónu a možno ho dosiahnuť komplexnou mierovou dohodou, ktorá bude vychádzať z príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, madridských zásad vrátane zásady „pôda za mier“, akčného plánu, dohôd, ktoré v minulosti strany uzavreli, ako aj arabskej mierovej iniciatívy; trvá na skutočnosti, že žiadne rozhodnutie, ku ktorému sa dospeje, by sa nemalo dotknúť dôstojnosti ani jednej zo strán; konštatuje, že EÚ má ako najväčší darca Palestínskej samosprávy a jeden z najväčších obchodných partnerov Izraela k dispozícii nástroje, prostredníctvom ktorých môže obe strany aktívnejšie nabádať k tomu, aby sa snažili o nájdenie riešenia; vyzýva obe strany na spoluprácu s EÚ, prostredníctvom ktorej by sa malo vyvíjať úsilie o vyriešenie konfliktu; pripomína uplatniteľnosť medzinárodného humanitárneho práva na okupovanom palestínskom území vrátane štvrtého Ženevského dohovoru o ochrane civilných osôb počas vojny;

4.  zdôrazňuje, že by mali byť obnovené priame rokovania medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi vedúce k riešeniu založenom na existencii dvoch štátov, a to bezodkladne a v súlade s lehotami, ktoré požaduje kvarteto, s cieľom prekonať neprijateľný status quo; víta výmenu listov medzi oboma stranami, ktorá sa začala 17. apríla 2012, a spoločné vyhlásenie Izraelu a Palestínskej samosprávy z 12. mája 2012;

5.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad vývojom situácie v oblasti C v Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme, ako sa uvádza v správach vedúcich misií EÚ o oblasti C a budovaní Palestínskeho štátu z júla 2011 a o východnom Jeruzaleme z januára 2012;

6.  zdôrazňuje dôležitosť ochrany palestínskeho obyvateľstva a jeho práv v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme, čo má zásadný význam z hľadiska zachovania funkčnosti riešenia na princípe existencie dvoch štátov;

7.  opakuje, že všetky osady sú podľa medzinárodného práva naďalej nezákonné, a vyzýva izraelskú vládu, aby zastavila budovanie a rozširovanie osád v Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme a odstránila všetky stanovištia vybudované od marca 2001;

8.  rozhodne odsudzuje všetky akty extrémizmu, násilia a šikanovania zo strany osadníkov voči palestínskemu civilnému obyvateľstvu a vyzýva izraelskú vládu a izraelské orgány, aby postavili ich aktérov pred súd a brali ich na zodpovednosť;

9.  žiada plné a účinné vykonávanie platných právnych predpisov EÚ a dvojstranných dohôd medzi EÚ a Izraelom s cieľom zabezpečiť, aby kontrolný mechanizmus – tzv. technické opatrenia – neumožňoval dovoz produktov, ktoré pochádzajú z izraelských osád, na európsky trh v rámci preferenčného režimu na základe Dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom;

10.  vyzýva izraelskú vládu a izraelské orgány, aby si plnili svoje povinnosti v zmysle medzinárodného humanitárneho práva a najmä

11.  žiada ukončiť prax administratívneho zadržiavania Palestínčanov izraelskými orgánmi bez formálneho obvinenia alebo súdu, prístup všetkých palestínskych väzňov k spravodlivému súdu, ako aj prepustenie palestínskych politických väzňov, najmä členov Palestínskej zákonodarnej rady vrátane Marwana Barghoutiho a osôb zadržiavaných administratívnym spôsobom; žiada, aby bol okamžite prepustený Nabil al-Raee, umelecký riaditeľ Divadla slobody v utečeneckom tábore Jenin, zadržiavaný od svojho zatknutia 6. júna 2012; víta dohodu dosiahnutú 14. mája 2012, ktorá palestínskym väzňom umožnila ukončiť hladovku, a žiada, aby sa okamžite v plnej miere plnila;

12.  žiada ochranu spoločenstiev beduínov v Predjordánsku a v oblasti Negev a plné dodržiavanie ich práv izraelskými orgánmi a odsudzuje ich porušovanie (napr. demolácie domov, násilné vysídľovanie a obmedzovanie verejných služieb); v tejto súvislosti žiada, aby izraelská vláda stiahla plán Prawer;

13.  nabáda palestínsku vládu a palestínske orgány, aby v palestínskych plánoch a projektoch národného rozvoja venovali väčšiu pozornosť oblasti C a východnému Jeruzalemu s cieľom zlepšiť situáciu a životné podmienky palestínskeho obyvateľstva v týchto oblastiach;

14.  opätovne zdôrazňuje, že udržateľné riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu možno dosiahnuť jedine pokojnými a nenásilnými prostriedkami; v tejto súvislosti naďalej podporuje politiku nenásilného odporu prezidenta Abbása, povzbudzuje zmierovací proces vnútri Palestíny a budovanie Palestínskeho štátu a za významné prvky tohto procesu považuje prezidentské a parlamentné voľby;

15.  opakuje svoje pevné odhodlanie presadzovať bezpečnosť Izraelského štátu; odsudzuje všetky prejavy násilia niektorej zo strán úmyselne namierené proti civilistom a je otrasený raketovými útokmi z pásma Gazy;

16.  vyzýva Radu a Komisiu, aby ďalej podporovali palestínske inštitúcie a rozvojové projekty v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme a poskytovali im pomoc s cieľom chrániť a podporovať palestínske obyvateľstvo; požaduje zlepšenie koordinácie medzi EÚ a členskými štátmi v tejto oblasti; zdôrazňuje, že Izrael musí prestať zadržiavať colné a daňové príjmy, ktoré patria Palestínskej samospráve;

17.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby na mieste preverili všetky obvinenia z ničenia a poškodzovania objektov a projektov financovaných EÚ na okupovaných územiach a výsledky predložili Európskemu parlamentu;

18.  vyzýva Radu a Komisiu, aby tieto otázky naďalej riešili na všetkých úrovniach v rámci dvojstranných vzťahov EÚ s Izraelom a Palestínskou samosprávou; zdôrazňuje, že záväzok Izraela plniť si povinnosti v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva v súvislosti s palestínskym obyvateľstvom treba brať v plnej miere do úvahy v dvojstranných vzťahoch EÚ s touto krajinou;

19.  naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby v rámci svojich politík zohrávali aktívnejšiu úlohu v úsilí o dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, a to aj v rámci kvarteta; opätovne zdôrazňuje ústrednú úlohu kvarteta a naďalej podporuje vysokú predstaviteľku v jej snahách o vytvorenie dôveryhodných perspektív obnovenia mierového procesu;

20.  opakuje svoju výzvu na okamžité, trvalé a bezpodmienečné zrušenie blokády pásma Gazy, a to blokády osôb, toku humanitárnej pomoci a obchodného tovaru, a na prijatie krokov, ktoré umožnia obnovu a hospodárske oživenie tejto oblasti; žiada tiež účinný kontrolný mechanizmus, ktorý zabráni pašovaniu zbraní do pásma Gazy a ktorý bude prihliadať na legitímne bezpečnostné záujmy Izraela; berie na vedomie rozhodnutie Rady rozšíriť do 30. júna 2013 európsku pomocnú pohraničnú misiu v Rafahu a očakáva, že misia si bude plniť svoje úlohy a zohrá rozhodujúcu a účinnú rolu pri každodennom riadení cezhraničných vzťahov a pri budovaní dôvery medzi Izraelom a Palestínskou samosprávou; vyzýva Hamas, aby uznal Izraelský štát a podporil riešenie na princípe existencie dvoch štátov; vyzýva ďalej Hamas, aby ukončil násilie, ktorého sa dopúšťa zvnútra i zvonka voči Izraelskému štátu;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, osobitnému predstaviteľovi EÚ pre mierový proces na Blízkom východe, predsedovi Valného zhromaždenia OSN, vládam a parlamentom členov Bezpečnostnej rady OSN, vyslancovi Kvarteta pre Blízky východ, Knesetu a vláde Izraela, predsedovi Palestínskej samosprávy a Palestínskej zákonodarnej rade.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0429. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0060. (3) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 81.