Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2012 o násilí voči lesbickým ženám a právach lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálne identifikovaných ľudí (LGBTI) v Afrike (2012/2701(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach a Africkú chartu ľudských práv a práv národov,
– so zreteľom na Dohovor o odstraňovaní všetkých foriem diskriminácie voči ženám a Pekinskú platformu na konanie, zdôrazňujúc, že všetky ženy majú právo na kontrolu a slobodnú a zodpovednú voľbu v otázkach súvisiacich s ich sexualitou bez donútenia, stigmatizovania a násilia,
– so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva A/HRC/17/19 zo 17. júna 2011 o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite a na správu vysokej komisárky Organizácie spojených národov pre ľudské práva zo 17. novembra 2011 o diskriminačných zákonoch a praktikách a aktoch násilia voči jednotlivcom na základe ich sexuálnej orientácie a rodovej identity,
– so zreteľom na panelovú diskusiu Rady OSN pre ľudské práva venovanú ľudským právam, sexuálnej orientácii a rodovej identite, ktorá sa uskutočnila 7. marca 2012,
– so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navanetheman Pillayovej na panelovej diskusii Rady OSN pre ľudské práva venovanej ľudským právam, sexuálnej orientácii a rodovej identite, ktorá sa uskutočnila 7. marca 2012,
– so zreteľom na výročnú správu organizácie Amnesty International za rok 2012 o situácii v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete, v ktorej sa uvádza, že netolerancia voči lesbičkám, gejom, bisexuálom a transrodovým osobám (LBGT) v Afrike vzrástla,
– so zreteľom na druhú revíziu Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (dohoda z Cotonou), a jej ustanovenia o ľudských právach, najmä článok 8 ods. 4 a článok 9,
– so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 4 a 21 Zmluvy o Európskej únii a článok 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré zaväzujú Európsku úniu a jej členské štáty na presadzovanie a podporu univerzálnych ľudských práv a ochranu jednotlivcov v rámci ich vzťahov s okolitým svetom,
– so zreteľom na Akčný plán Európskej únie o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce na roky 2010 – 2015,
– so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Európskej komisie/vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedu Európskeho parlamentu na medzinárodný deň proti homofóbii v rokoch 2010, 2011 a 2012,
– so zreteľom na súbor nástrojov Rady na presadzovanie a ochranu uplatňovania všetkých ľudských práv lesbičkami, gejmi, bisexuálmi a transrodovými osobami (the LGBT Toolkit),
– so zreteľom na návrh Komisie zo 7. decembra 2011 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vytvára finančný nástroj na rozvojovú spolupráce (COM(2011)0840), a na oznámenie Komisie z 13. októbra 2011 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiku EÚ: program zmien (COM(2011)0637),
– so zreteľom na svoje uznesenia zo 17. decembra 2009 o Ugande: návrh zákona proti homosexualite(1), zo 16. decembra 2010 o Ugande: takzvaný Bahatiho zákon a diskriminácia proti LGBT obyvateľom(2), zo 17. februára 2011 o Ugande: vražda Davida Kata(3) a z 28. septembra 2011 o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite v Organizácii Spojených národov(4),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o uplatňovaní rodového hľadiska vo vonkajších vzťahoch EÚ a pri budovaní mieru/obnove krajín(5),
– so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže všetky ľudské bytosti sa rodia slobodné a rovnaké, čo sa týka dôstojnosti a práv; keďže všetky štáty majú za povinnosť predchádzať násiliu a podnecovaniu nenávisti založenému na sexuálnej orientácii, rodovej identite a rodovom prejave a dodržiavať zásady rovnoprávnosti medzi ženami a mužmi;
B. keďže práva lesbičiek, bisexuálov, transrodových a intersexuálnych žien sú rovnaké ľudské práva ako práva všetkých žien a všetkých mužov, ktoré treba chrániť bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu, rodovú identitu či rodový prejav;
C. keďže niektoré africké krajiny sú na poprednom mieste v dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd; keďže post-apartheidová ústava Južnej Afriky bola prvou vo svete, ktorá postavila diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie mimo zákona, a keďže Južná Afrika bola iniciátorom rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva A/HRC/17/19 o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite;
D. keďže existujú politické hnutia a vodcovia, ktorí dokážu stáť na čele zmien a posilňovania ľudských práv, práv žien a práv lesbičiek, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI) v Afrike;
E. keďže sa čoraz častejšie vyskytujú prípady stigmatizovania a násilia voči lesbičkám, bisexuálom, transrodovým a intersexuálnym ženám, ako aj voči ženám, ktoré sú vnímané ako lesbičky, bisexuálky, transrodové a intersexuálne, zo strany štátu a policajných síl, rodín týchto žien a členov spoločenstiev v Afrike, čo spôsobuje spoločné obavy, čoho príkladom sú početné vyhlásenia generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna, vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navanethem Pillayovej a rezolúcia Rady OSN pre ľudské práva A/HRC/17/19 o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite;
F. keďže na výročnej rozprave Rady OSN pre ľudské práva o obhajkyniach ľudských práv z 25. – 26. júna 2012 osobitná spravodajkyňa OSN o obhajcoch ľudských práv Margret Sekaggya poukázala na to, že zneuctenia, ktoré utrpeli obhajkyne ľudských práv naberajú rodovo špecifickú formu od slovných útokov založených na pohlaví až po sexuálne zneužívanie a znásilňovanie, že ženy sa považovali za tie, ktoré spochybňujú akceptované spoločenské normy, kultúru alebo tradície, alebo za tie, ktoré spochybňujú náboženské predpisy, a potom boli stigmatizované, a že obhajkyne ľudských práv potrebovali osobitnú pozornosť, pretože utrpenie, ktorým prešli v práci, niekedy presahovalo utrpenie ich mužských náprotivkov;
G. keďže ženy, ktoré prekračujú spoločenské a kultúrne normy, možno označiť ako lesbičky a vzniká riziko, že sa stanú terčom násilného správania mužov alebo ponižujúceho zaobchádzania, a keďže toto má následky na potláčanie prejavu sexuality všetkých žien a slobodu výberu aj pre heterosexuálne ženy; keďže sexuálne práva súvisia s telesnou autonómiou a slobodou výberu pre všetky ženy;
H. keďže v Afrike je ženská homosexualita legálna v 27 krajinách a nelegálna v 27 krajinách, keďže mužská homosexualita je legálna v 16 krajinách a nelegálna v 38 krajinách, keďže homosexualita sa tresce smrťou v Mauritánii, Sudáne, častiach Somálska a Nigérie a keďže v zákone dolnej snemovne ugandského parlamentu sa zakotvuje trest smrti za homosexualitu;
I. keďže zákony, ktoré kriminalizujú vzťahy a sexualitu osôb rovnakého pohlavia prispievajú k vytváraniu atmosféry, ktorá podnecuje násilie voči ženám, ktoré sú alebo ktoré sú vnímané ako lesbičky;
J. keďže zabíjanie, mučenie, väznenie, násilie, stigmatizovanie a prejavy nenávisti zamerané proti LGBTI ľuďom, niekedy legitimizované zákonom, sa objavujú v správach zo všetkých regiónov sveta; keďže sa opakovane vyskytovali akty násilia a agresie voči lesbičkám vo viacerých afrických krajinách;
K. keďže boj za rovnoprávnosť a spravodlivosť a za zviditeľňovanie a práva lesbičiek je úzko spätý s bojom za ľudské práva žien vo všeobecnosti; a keďže lesbičky, podobne ako mnohé iné ženy, sa stretávajú s násilím na základe toho, že sú ženy, ako aj na základe sexuálnej orientácie;
L. keďže v Kamerune zatkli desať žien a tri ženy odsúdili za praktizovanie homosexuality po prvý raz vo februári roku 2012; keďže zatýkanie a bitky zo strany polície pokračujú, pričom najnovší prípad sa zaznamenal 24. júna 2012; keďže právničke Alice Nkomovej sa pri viacerých príležitostiach vyhrážali smrťou a násilím za to, že obhajovala ľudí obvinených z homosexuality; keďže stretnutie LGBTI v Yaoundé násilne prerušila ozbrojená skupina 19. mája 2012;
M. keďže v libérijskom senáte sa teraz diskutuje o návrhu na rozšírenie zákazu vzťahov osôb rovnakého pohlavia, ktorý predpokladá existujúci zákon; keďže médiá a verejná mienka sa čoraz častejšie snažia zastrašovať LGBTI ľudí; keďže na dve lesbické ženy v Libérii nedávno zaútočili ozbrojení muži;
N. keďže v Malawi postavili ženskú homosexualitu mimo zákona v januári r. 2011; keďže nová prezidentka Joyce Banda povedala, že požiada parlament, aby zrušil zákony, ktoré kriminalizujú homosexualitu;
O. keďže Nigéria sa snaží kriminalizovať registrovanie, prevádzku či financovanie niektorých organizácií a ich stretnutí alebo sprievodov a stavia mimo zákona činnosti, ktoré spadajú výhradne do hraníc súkromného života;
P. keďže v Južnej Afrike počet prípadov takzvaných nápravných znásilňovaní lesbičiek a transrodových žien neklesá; keďže pokračujúce debaty o ústavnej ochrane osôb šikanovaných z dôvodov ich sexuálnej orientácie sú olejom do ohňa násilia voči LBGTI ľuďom; keďže aktivistu za práva homosexuálov Thapela Makutleho nedávno mučili a zabili, 22-ročnú lesbičku Phumezu Nkolonzi zastrelili do hlavy pre jej sexuálnu orientáciu a Neila Danielsa dobodali, zmrzačili a upálili za živa, pretože bol gej;
Q. keďže vo Svazijsku vyvíjajú pozitívne úsilie na prevenciu a liečbu ochorenia HIV/AIDS medzi ohrozenými obyvateľmi vrátane žien a mužov, ktorí majú sex s mužmi, a to aj napriek kriminalizovaniu homosexuality v krajine;
R. keďže vo februári a v júni roku 2012 v Ugande policajné sily a minister pre etiku a integritu konajúc bez súdnych príkazov a ignorujúc slobodu zhromažďovania občanov prerušili súkromné stretnutie aktivistov za ľudské práva; keďže minister plánuje postaviť mimo zákona 38 organizácií, ktoré údajne pracujú za dodržiavanie ľudských práv ľudí LGBTI; keďže zákon proti homosexualite sa navrhol po prvý raz v roku 2009 a stále sa o ňom diskutuje, pričom môže obsahovať neprijateľné ustanovenia vrátane trestu smrti; keďže súdne procesy a vyšetrovania v Ugande a v Spojených štátoch odhalili úlohu okrem iného Scotta Livelyho a Abiding Truth Ministeries, fundamentalistickej evanjelickej skupiny sídliacej v USA, pri šírení nenávisti a netolerancie na základe sexuálnej orientácie a pri predložení zákona;
Diskriminácia a násilie voči lesbickým ženám v Afrike
1. rozhodne odsudzuje všetky formy násilia a diskriminácie voči lesbičkám v afrických krajinách, kde sa to vyskytuje, vrátane extrémnych foriem násilia, ako sú „nápravné“ znásilňovania, a iných foriem sexuálneho násilia;
2. vyjadruje rozhodnú podporu kampaniam a iniciatívam zameraným na zrušenie všetkých diskriminačných zákonov proti ženám a osobám LGBTI; vyzýva tie africké krajiny, ktoré stále majú v účinnosti diskriminačné práva, aby ich bezodkladne zrušili, vrátane zákonov, ktoré zakazujú homosexualitu, a zákonov, ktoré sú diskriminačné voči ženám, čo sa týka rodinného stavu, majetkových a dedičských práv;
3. potvrdzuje, že boj za základné a ľudské práva lesbičiek v Afrike je úzko spätý s ochranou sexuálneho a reprodukčného zdravia všetkých žien; preto vyzýva Európsku úniu, aby v rámci spolupráce s partnerskými krajinami v Afrike vyjadrila rozhodný záväzok, čo sa týka zdrojov a politiky na podporu sexuálneho a reprodukčného zdravia;
4. vyzýva príslušné orgány v Afrike, aby účinne chránili všetky ženy pred vraždami, takzvanými nápravnými znásilneniami a iným sexuálnym násilím a aby páchateľov postavili pred súd;
5. konštatuje, že stigmatizovanie lesbičiek, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych žien často úzko súvisí s diskrimináciou, ako aj násilie, ktoré je nasmerované proti nim;
6. vyjadruje solidaritu so všetkými aktérmi, ktorí mobilizujú svoje sily v záujme silnejšieho programu práv žien, a vyslovuje im podporu;
7. vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby podporovali ženské organizácie a organizácie LGBTI v Afrike v ich boji za rovnoprávnosť, telesnú autonómiu a právo na slobodu v sexualite všetkých žien a LGBTI osôb; zároveň zdôrazňuje potrebu venovať osobitnú pozornosť lesbičkám v rámci LGBTI a ženského hnutia, ako aj v iných spoločenských hnutiach, s cieľom odsúdiť dvojakú a niekedy aj trojakú diskrimináciu, ktorej sú vystavené lesbičky v afrických krajinách;
8. vyzýva Európsku komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a členské štáty, aby urýchlili plnenie cieľov vytýčených v akčnom Pláne Európskej únie o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce, a aby osobitnú pozornosť venovali právam lesbičiek, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych žien v rámci ich vzťahov s tretími krajinami, ako aj pri poskytovaní pomoci mimovládnym organizáciám a obhajcom ľudských práv;
Práva LGBTI v Afrike
9. vyzýva 76 krajín na celom svete, kde je homosexualita protizákonná, vrátane 38 krajín v Afrike, aby homosexualitu odkriminalizovali;
10. odsudzuje podnecovanie nenávisti a násilia na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo rodového prejavu; vyzýva spomenuté krajiny, aby účinne dodržiavali právo LGBTI ľudí na život a dôstojnosť, a odsudzuje všetky akty násilia, diskriminácie, stigmatizovania a ponižovania nasmerované voči nim;
11. vyzýva politický a náboženských vodcov, aby odsúdili prenasledovanie a diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a zaujali rozhodný postoj proti homofóbii, a tým sa pripojili k výzve arcibiskupa Desmonda Tutu proti nespravodlivosti a predsudkom a za solidaritu a spravodlivosť;
12. vyzýva ESVČ, Európsku komisiu a členské štáty, aby v rámci politického dialógu pripomenuli africkým krajinám ich povinnosť plniť záväzky, ktoré na seba prevzali na základe právne záväzných medzinárodných nástrojov a dohovor v oblasti ľudských práv, a to najmä dodržiavať a podporovať právo nebyť diskriminovaný na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity;
13. víta skutočnosť, že niektoré africké krajiny vrátane Kapverd, Stredoafrickej republiky, Gabonu, Guinei – Bissau, Malawi, Maurícia, Rwandy, Svätého Tomáša a Princovho ostrova, Južnej Afriky a Svazijska, dali jasne najavo svoj nesúhlas s kriminalizovaním homosexuality, zabezpečili prístup LGBTI ľudí k zdravotníckej starostlivosti alebo prisľúbili, že homosexualitu odkriminalizujú;
14. vyzýva skupinu štátov AKT, aby sa zapojili do otvorenej, konštruktívnej a navzájom zdvorilej diskusie;
15. vyzýva africké krajiny, aby zaistili bezpečnosť obhajcom ľudských práv LGBTI osôb, a vyzýva EÚ, aby pomáhala občianskej spoločnosti s programami na budovanie kapacít v Afrike;
16. naliehavo vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby v plnej miere využívali LGBTI Toolkit na podporu tretích krajín, aby odkriminalizovali homosexualitu, pomáhali pri obmedzovaní násilia a diskriminácie a chránili obhajcov ľudských práv LGBTI osôb;
17. vyzýva Komisiu, ale predovšetkým vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčku Európskej komisie Catherine Ashtonovú, aby prijala konkrétne opatrenia mobilizáciou všetkých vhodných nástrojov, na vyvíjanie tlaku s cieľom chrániť ľudí pred diskrimináciou a prenasledovaním na základe ich sexuálnej orientácie, a aby predložila tieto témy v rámci vzťahov a dialógov EÚ s tretími krajinami;
o o o
18. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke / podpredsedníčke pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členským štátom, generálnemu tajomníkovi skupiny štátov AKT, všetkým veľvyslancom krajín AKT pri Európskej únii, juhoafrickému parlamentu a Africkej únii a jej inštitúciám.