Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2012/2032(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0248/2012

Predkladané texty :

A7-0248/2012

Rozpravy :

PV 10/09/2012 - 28
CRE 10/09/2012 - 28

Hlasovanie :

PV 11/09/2012 - 10.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2012)0310

Prijaté texty
PDF 248kWORD 110k
Utorok, 11. septembra 2012 - Štrasburg
Posilnená solidarita v rámci EÚ v oblasti azylu
P7_TA(2012)0310A7-0248/2012

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2012 o posilnenej solidarite v rámci EÚ v oblasti azylu (2012/2032(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 67 ods. 2, článok 78 a článok 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 2. decembra 2011 o posilnenej solidarite v rámci EÚ v oblasti azylu – Program EÚ v oblasti lepšej deľby kompetencií a zvýšenia vzájomnej dôvery (COM(2011)0835),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov – Štokholmský program(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade zo 6. apríla 2005, ktorým sa zriaďuje rámcový program „Solidarita a riadenie migračných tokov“ na obdobie rokov 2007 – 2013 (COM(2005)0123),

–  so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 8. marca 2012 o spoločnom rámci pre skutočnú a praktickú solidaritu s členskými štátmi, ktoré čelia mimoriadnemu tlaku na svoje azylové systémy spôsobenému aj zmiešanými migračnými tokmi, ktoré Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci prijala počas svojho 3 151. zasadnutia,

–  so zreteľom na medzinárodné a európske nástroje v oblasti ľudských práv vrátane najmä Dohovoru OSN o štatúte utečencov, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a Charty základných práv Európskej únie (ďalej „charta“),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie zo 6. júna 2007 o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme (COM(2007)0301),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júna 2008 s názvom Plán politiky v oblasti azylu – integrovaný prístup k ochrane v rámci celej EÚ (COM(2008)0360),

–  so zreteľom na smernicu 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov(2),

–  so zreteľom na 18-mesačný program Rady zo 17. júna 2011, ktorý pripravilo poľské, dánske a cyperské predsedníctvo,

–  so zreteľom na návrh Komisie z 15. novembra 2011 na nariadenie, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu (COM(2011)0751),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0248/2012),

A.  keďže Európska únia sa zaviazala, že v roku 2012 dokončí zriaďovanie spoločného európskeho azylového systému (SEAS);

B.  keďže solidarita bola už od začiatku uznaná za základnú súčasť a smerodajnú zásadu SEAS, ktorá je zároveň ústrednou zásadou právnych predpisov EÚ, podľa ktorej by sa mali výhody a súčasne aj záťaž rozdeliť medzi členské štáty rovnakým a spravodlivým spôsobom;

C.  keďže solidaritu nemožno odlúčiť od zodpovednosti a členské štáty musia zabezpečiť, aby ich azylové systémy spĺňali normy ustanovené v medzinárodnom a európskom práve, najmä normy v ženevskom Dohovore o právnom postavení utečencov z roku 1951 a v jeho dodatkovom protokole z roku 1967, v Európskom dohovore o ľudských právach a v Charte základných práv Európskej únie;

D.  keďže poskytovanie podpory pri vykonávaní azylových postupov v zmysle účinnej solidarity a spravodlivo zdieľanej zodpovednosti treba chápať ako prostriedok pomoci členským štátom, aby mohli plniť svoju povinnosť poskytovať ochranu tým, ktorí potrebujú medzinárodnú pomoc, a poskytovať pomoc tretím krajinám, v ktorých je najväčší počet utečencov, s cieľom posilniť spoločný priestor ochrany ako celku;

E.  keďže bez ohľadu na povinnosť skúmať individuálne žiadosti o azyl v každom prípadne osobitne je potrebné náležite zohľadňovať spoločné koncepty EÚ týkajúce sa bezpečnej krajiny pôvodu a bezpečných tretích krajín v súlade s podmienkami a opatreniami uvedenými v pozícii Parlamentu do prvého čítania zo 6. apríla 2011 týkajúcej sa návrhu Komisie na prepracovanie smernice o azylových postupoch, aby spoločné postupy spracovania viedli k spoločným rozhodnutiam;

Úvod

1.  víta oznámenie Komisie o posilnenej solidarite v rámci EÚ v oblasti azylu, v ktorom Komisia žiada, aby sa solidarita a spoločné znášanie zodpovednosti previedli do konkrétnych opatrení a aby členské štáty plnili svoju úlohu tým, že zabezpečia, aby ich azylové systémy spĺňali medzinárodné, ako aj európske normy;

2.  zdôrazňuje ústrednú úlohu a horizontálne účinky solidarity a rozdelenia zodpovednosti pri zriaďovaní SEAS; pripomína, že je potrebné zabezpečiť účinné a jednotné uplatňovanie azylového acquis Únie a vykonávanie právnych predpisov na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany;

3.  pripomína, že právo na medzinárodnú ochranu je základným právom zakotveným v medzinárodnom práve a práve Únie a že ho dopĺňajú skupiny ďalších práv a zásad, ako napríklad zásada nenavracania, právo na dôstojnosť, zákaz mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, ochrana žien pred násilím a akoukoľvek formou diskriminácie, právo na účinný opravný prostriedok a právo na súkromný a rodinný život;

4.  zdôrazňuje, že zásada solidarity a rozdelenia zodpovednosti je zakotvená v zmluvách a že súčasťou skutočného rámca solidarity je minimálne povinnosť inštitúcií a agentúr EÚ a členských štátov spolupracovať na hľadaní spôsobov, ako túto zásadu uskutočňovať; vyhlasuje, že solidarita sa neobmedzuje na vzájomné vzťahy členských štátov, ale že je tiež zameraná na žiadateľov o azyl a osôb pod medzinárodnou ochranou;

5.  poukazuje na skutočnosť, že hoci počet žiadateľov o azyl v priebehu roka 2011 klesol, za posledných desať rokov celkový počet žiadostí o azyl v EÚ zaznamenal výrazný pokles; zdôrazňuje, že niektoré členské štáty dostávajú v porovnaní s inými neprimeraný počet žiadostí o azyl v dôsledku rôznych faktorov vrátane ich zemepisných podmienok a že žiadosti o azyl sú v EÚ nerovnomerne rozložené; pripomína, že v roku 2011 pripadlo viac ako 90 % žiadostí o azyl na desať členských štátov, že do leta 2011 bolo v rámci EÚ premiestnených len 227 osôb pod medzinárodnou ochranou z Malty do šiestich iných členských štátov a že v roku 2011 bolo v celej EÚ len 4 125 utečencov presídlených iba do desiatich členských štátov, čo predstavuje približne 6,6 % z celkového počtu osôb presídlených v tom roku; zdôrazňuje, že je rozhodujúce zisťovať tieto nerovnosti okrem iného porovnávaním absolútnych čísel a ukazovateľov kapacity a že členským štátom, ktoré čelia najväčšiemu počtu žiadostí o azyl, musí EÚ poskytovať väčšiu administratívnu aj finančnú pomoc;

6.  zdôrazňuje, že nie je možné dosiahnuť vysokú úroveň ochrany žiadateľov o azyl a osôb pod medzinárodnou ochranou a prijímať spoľahlivé rozhodnutia o poskytnutí azylu, pokiaľ sa neodstránia rozdiely medzi podielom žiadostí o azyl a absorpčnou kapacitou jednotlivých členských štátov v technickej a administratívnej oblasti a pokiaľ sú podporné opatrenia existujúce v členských štátoch na riešenie nestálych azylových tokov neprimerané;

7.  pripomína, že členské štáty by mali zabezpečiť zavedenie spravodlivých a účinných azylových systémov s cieľom riešiť nestále azylové toky; zastáva názor, že aj keď počet žiadostí o azyl nie je stály, existujú dôkazy o konkrétnych miestach na vonkajších hraniciach EÚ, ktoré tvoria kritické miesta a kde sa dá oprávnene predpokladať veľký počet podaných žiadostí o azyl; vyzýva, aby opatrenia napomohli pripravenosť azylových systémov tých členských štátov, ktoré sa nachádzajú na hlavných miestach vstupu, ako znak skutočnej solidarity;

8.  zdôrazňuje, že všetky členské štáty sú povinné v plnej miere vykonávať a uplatňovať právne predpisy EÚ a svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa azylu; konštatuje, že členské štáty na vonkajších hraniciach Únie čelia iným problémom v rámci systému SEAS ako členské štáty bez vonkajších hraníc, a preto potrebujú iné formy podpory na primerané vykonávanie príslušných úloh; poukazuje na to, že článok 80 ZFEÚ vyžaduje praktickú realizáciu existujúcich opatrení, ako aj vypracovanie nových opatrení, aby bolo možné pomáhať týmto členským štátom, ak to bude potrebné;

9.  vyzýva na optimalizáciu využitia existujúcich opatrení, ako aj na vyvinutie nových cielených opatrení a nástrojov s cieľom reagovať na neustále sa meniace výzvy pružným a účinným spôsobom; takáto optimalizácia prichádza v obzvlášť vhodný čas vzhľadom na vážnu finančnú krízu, v ktorej sa EÚ nachádza a ktorá predstavuje dodatočný tlak na členské štáty snažiace sa účinne si poradiť s azylovými postupmi, najmä v prípade tých členských štátov, ktoré prijímajú neprimerané množstvá žiadateľov o azyl;

10.  konštatuje, že vzhľadom na rastúce potreby, pokiaľ ide o utečencov na globálnej úrovni, môže spolupráca s tretími krajinami v súvislosti s environmentálnymi a rozvojovými politikami zohrávať dôležitú úlohu pri budovaní vzťahov, ktoré sa riadia solidaritou;

11.  poukazuje na význam zhromažďovania a analýzy spoľahlivých, presných, komplexných, porovnateľných a aktuálnych kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov, ako aj vytvorenia súvislostí medzi nimi s cieľom monitorovať a vyhodnocovať opatrenia a dobre pochopiť problémy týkajúce sa azylu; vyzýva preto členské štáty, aby úradu EASO a Komisii poskytli okrem údajov poskytovaných v rámci nariadenia o migračnej štatistike a nariadenia o EASO príslušné údaje o azylových záležitostiach; všetky štatistické údaje by podľa možnosti mali byť rozdelené podľa pohlavia;

12.  vyjadruje poľutovanie nad nárastom xenofóbie a rasizmu a negatívnymi a nesprávnymi predpokladmi o žiadateľoch o azyl a utečencoch, ktoré sprevádzajú sociálno-ekonomickú neistotu v EÚ; odporúča, aby členské štáty uskutočnili kampane na zvýšenie povedomia o skutočnej situácii žiadateľov o azyl a osôb pod medzinárodnou ochranou;

Praktická spolupráca a technická pomoc

13.  zdôrazňuje, že zriadenie Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) môže podporiť užšiu praktickú spoluprácu medzi členskými štátmi, aby sa dali odstrániť výrazné odchýlky v azylových postupoch a vytvorili sa tak lepšie a spravodlivejšie azylové systémy v EÚ; domnieva sa, že táto aktívna a praktická spolupráca musí byť spojená s legislatívnou harmonizáciou európskych politík v oblasti azylu;

14.  pripomína, že EASO musí v spolupráci s občianskou spoločnosťou a UNHCR členským štátom poskytovať technickú podporu a špecifické odborné znalosti pri implementácii právnych predpisov o azyle; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia využívala informácie, ktoré získal EASO, s cieľom identifikovať prípadné nedostatky v azylových systémoch členských štátov; takéto údaje zozbierané úradom EASO podľa nariadenia (EÚ) č. 439/2010 sa takisto týkajú rámca mechanizmu včasného varovania, pripravenosti a krízového riadenia, ktoré budú tvoriť súčasť zmeneného a doplneného nariadenia Dublin; zdôrazňuje význam predkladania pravidelných správ a vypracovania akčných plánov s cieľom podporovať cielené riešenia a odporúčania v záujme zlepšovania SEAS a napravovania potenciálnych nedostatkov; konštatuje najmä úlohu agentúry pri koordinácii a podporovaní spoločných opatrení s cieľom pomôcť členským štátom, ktorých azylové systémy a prijímacie zariadenia sú vystavené osobitnému tlaku, prostredníctvom opatrení vrátane vysielania úradníkov do takýchto členských štátov a využitia tímov odborníkov v oblasti azylu a sociálnych pracovníkov a tlmočníkov, ktorí môžu byť v krízových situáciách rýchlo mobilizovaní; pripomína, že vplyv úradu EASO bude závisieť od ochoty členských štátov naplno využívať jeho potenciál;

15.  vyzýva úrad EASO, pričom berie do úvahy jeho povinnosti, ako aj obmedzený rozpočet, zdroje a skúsenosti, aby optimalizoval svoje dostupné zdroje tak, že sa zapojí do úzkeho dialógu a spolupráce s medzinárodnými organizáciami a občianskou spoločnosťou s cieľom vymieňať si informácie a spájať znalosti v oblasti azylu, zhromažďovať údaje, vymieňať si najlepšie postupy, rozvíjať komplexné usmernenia k otázkam rodovej rovnosti v oblasti azylu, rozvíjať odbornú prípravu a vytvárať zoskupenia odborníkov, pracovníkov v teréne a tlmočníkov, ktorých by bolo možné v krátkom čase povolať, aby poskytli pomoc; ďalej odporúča, aby úrad EASO zaistil široké zastúpenie organizácií zúčastňujúcich sa na konzultačnom fóre;

16.  zdôrazňuje, že činnosti úradu EASO by sa mali zamerať na dlhodobé preventívne ciele a krátkodobé reaktívne opatrenia s cieľom primerane reagovať na rozličné situácie; domnieva sa preto, že úrad EASO by mal síce podporovať opatrenia na budovanie kapacít pre zaostalé alebo nefunkčné azylové systémy, ale zároveň by mal uprednostňovať naliehavé situácie a členské štáty, ktoré čelia osobitným alebo neprimeraným tlakom; v tejto súvislosti zdôrazňuje nevyhnutnú úlohu azylových expertných tímov pri pomoci s náročnými prípadmi a nedoriešenými záležitosťami, poskytovaní odbornej prípravy, vykonávaní projektového riadenia, poradenstve a odporúčaní konkrétnych opatrení a monitorovaní a vykonávaní následných opatrení;

17.  berie na vedomie zavedený operačný plán na podporu azylového systému v Grécku a zlepšenie situácie žiadateľov o azyl a osôb pod medzinárodnou ochranou v Grécku; zdôrazňuje, že aj napriek určitému pokroku je zo strany orgánov EÚ aj Grécka potrebné dodatočné úsilie, aby sa zlepšil azylový systém a zabezpečilo sa dodržiavanie práv žiadateľov o azyl v plnom rozsahu; pripomína, že opatrenia na zníženie rozpočtového deficitu znemožňujú vyčlenenie vnútroštátnych finančných prostriedkov na zamestnanie ďalších úradníkov, a odporúča, aby sa tento problém riešil, keďže je potrebný dobre fungujúci azylový orgán, aby Grécko mohlo spĺňať svoje záväzky v rámci medzinárodného práva a práva EÚ;

18.  berie na vedomie odporúčania Komisie a Rady týkajúce sa spolupráce medzi agentúrami, konkrétne medzi úradom EASO a agentúrou Frontex, a zdôrazňuje, že úplné a pružné vykonávanie stratégie agentúry Frontex v oblasti základných práv je nevyhnutným predpokladom každej takejto spolupráce v oblasti medzinárodnej ochrany vrátane vymenovania úradníka pre ľudské práva, vytvorenia konzultačného fóra s občianskou spoločnosťou a vyzvania medzinárodných organizácií k účasti na jeho aktivitách ako pozorovateľov v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že každú spoluprácu treba posudzovať v kontexte dodržiavania štandardov stanovených európskymi a medzinárodnými normami, a teda zvýšiť v praxi kvalitu ochrany poskytovanej žiadateľom o azyl; vyzýva preto EASO, aby podporoval agentúru Frontex, pokiaľ ide o jej povinnosti týkajúce sa prístupu k medzinárodnej ochrane, najmä zásady nenavracania; zdôrazňuje, že opatrenia na hraniciach by sa mali uplatňovať spôsobom citlivým voči ochrane;

19.  uznáva potrebu pravidelne prehodnocovať mandát úradu EASO s cieľom zabezpečiť primeranú schopnosť reakcie na rozličné problémy, ktorým sú vystavené azylové systémy; so zreteľom na skutočnosť, že všetky opatrenia prijaté úradom EASO závisia od dobrej vôle členských štátov, navrhuje zvážiť možnosť začlenenia štrukturálnych záruk do mandátu úradu EASO, aby sa v prípade potreby zabezpečilo poskytovanie praktickej spolupráce a technickej pomoci;

Finančná solidarita

20.  vyzýva členské štáty, aby plne využívali dostupné možnosti v rámci Európskeho fondu pre utečencov (EFU), pokiaľ ide o vykonávanie cielených opatrení na zlepšovanie azylových systémov; odporúča, aby členské štáty prijali opatrenia na riešenie problémov, ako sú ťažkopádne a byrokratické postupy, absorpčné omeškania a problémy s likviditou s cieľom zabezpečiť účinné a rýchle rozdelenie finančných prostriedkov;

21.  konštatuje, že členské štáty musia zabezpečiť úplné využívanie príležitostí, ktoré ponúka Európsky fond pre utečencov, a že sa všetky rozdelené rozpočtové prostriedky môžu vyplatiť, aby tak projektoví vedúci nečelili problémom pri vykonávaní financovaných projektov;

22.  víta vytvorenie jednoduchšieho a pružnejšieho Fondu pre azyl a migráciu (FAM) od roku 2014, ktorý nahradí Európsky fond pre utečencov, Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín a Európsky fond pre návrat, a poukazuje na potrebu vyčleniť dostatočné zdroje na podporu ochrany osôb pod medzinárodnou ochranou a žiadateľov o azyl; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam začlenenia záruk do FAM, aby sa zabránilo nadmernému vyčleneniu prostriedkov len na jednu politickú oblasť na úkor celého systému SEAS; v rámci reformy rozdeľovania prostriedkov v oblasti vnútorných záležitostí viacročného finančného rámca na obdobie 2014 – 2020 považuje za nevyhnutné, aby sa tiež vyčlenili dostatočné zdroje na ochranu hraníc s cieľom dosiahnuť väčšiu solidaritu aj v tejto oblasti; pripomína, že by mali vždy existovať dostatočné zdroje na financovanie medzinárodnej ochrany a opatrení solidarity pre členské štáty;

23.  zdôrazňuje, že Fond pre azyl a migráciu musí byť dostatočne pružný a ľahko mobilizovateľný a že musí zabezpečovať rýchly prístup, aby mohol rýchlo a primerane reagovať na nepredvídateľné tlaky alebo naliehavé situácie, ktoré majú vplyv na jeden alebo niekoľko členských štátov; v tejto súvislosti navrhuje v prípade potreby vyčleniť určitý percentuálny podiel zo sumy určenej pre Fond pre azyl a migráciu v rámci preskúmania v polovici obdobia na opatrenia, ktorých cieľom je pomáhať členským štátom pri plnom vykonávaní a uplatňovaní existujúceho azylového acquis EÚ a pri dodržiavaní všetkých medzinárodných záväzkov v tejto oblasti;

24.  víta politické dialógy s jednotlivými členskými štátmi v oblasti vnútorných záležitostí o tom, ako využívajú finančné prostriedky pred tvorbou viacročných plánov; zdôrazňuje význam participatívnych opatrení pre dosiahnutie optimálnych výsledkov a odporúča posilnenie zásady partnerstva zapojením občianskej spoločnosti, medzinárodných organizácií a miestnych a regionálnych orgánov, ako aj príslušných zainteresovaných strán, pretože ich praktické skúsenosti majú zásadný význam pre stanovenie realistických priorít a rozvoj udržateľných programov; ich prínos, pokiaľ ide o rozvoj, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie cieľov a programov, je preto dôležitý a členské štáty by ho mali zohľadňovať;

25.  zdôrazňuje význam rozdelenia finančnej zodpovednosti v oblasti azylu a odporúča vytvorenie mechanizmu s dostatočnými zdrojmi na prijímanie väčších počtov žiadateľov o azyl a osôb pod medzinárodnou ochranou, v absolútnom alebo relatívnom vyjadrení, a na pomoc štátom s menej rozvinutými azylovými systémami; domnieva sa, že na identifikáciu a kvantifikáciu skutočných nákladov na prijatie a na spracovanie žiadostí o azyl je potrebný ďalší výskum; vyzýva preto Komisiu, aby uskutočnila štúdiu s cieľom vyhodnotiť prostriedky, ktoré by sa mali vyčleniť podľa podielu zodpovednosti jednotlivých členských štátov, na základe ukazovateľov ako: počet žiadateľov o azyl, ktorí žiadajú prvýkrát, počet kladných rozhodnutí o udelení postavenia utečenec alebo doplnkovej ochrany, počet presídlených alebo premiestnených utečencov, počet rozhodnutí a operácií týkajúcich sa návratu a počet zatknutých nelegálnych migrantov;

26.  odporúča, aby členské štáty využili finančné stimuly dostupné prostredníctvom FAM na činnosti spojené s premiestnením osôb, pričom uznáva dôležitosť finančnej pomoci prostredníctvom fondu a technickej pomoci prostredníctvom úradu EASO; navrhuje zavedenie prioritných oblastí na riešenie naliehavých situácií a na poskytnutie podstatnejšej finančnej pomoci členským štátom, ktoré sa chcú zúčastniť na iniciatívach týkajúcich sa premiestňovania, s cieľom znížiť súvisiace finančné náklady;

27.  domnieva sa, že zriadenie jasnejšieho a účinnejšieho systému finančných stimulov pre členské štáty zúčastňujúce sa na činnostiach spojených s premiestňovaním osôb a aktívne stratégie zamerané na zlepšenie infraštruktúry národných azylových systémov budú mať dlhodobý pozitívny vplyv na zbližovanie noriem v EÚ a kvalitu systému SEAS;

28.  víta možnosť zvýšiť príspevok Komisie až na 90 % celkových oprávnených nákladov na projekty, ktoré by sa inak nemohli uskutočniť; domnieva sa, že z projektov financovaných Komisiou by sa mohla vytvoriť jasná pridaný hodnota; zdôrazňuje, že financovanie zo strany EÚ by v žiadnom prípade nemalo nahrádzať vnútroštátne rozpočty vyčlenené pre azylové politiky;

29.  poukazuje na problémy aktuálne spojené s financovaním činností, čo sa týka prekážok prístupu k presným informáciám a financovaniu, stanovením reálnych a prispôsobených cieľov a vykonávaním účinných nadväzujúcich opatrení; navrhuje zaviesť záruky na predchádzanie duplicite, jasné vyčlenenie finančných prostriedkov a celkové preskúmanie pridanej hodnoty činností a dosiahnutých výsledkov;

30.  zdôrazňuje význam prísneho dohľadu nad používaním a riadením fondov na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov a konkrétnych kritérií, aby sa zabránilo nesprávnemu prideľovaniu ľudských a finančných zdrojov a zabezpečil súlad so stanovenými cieľmi; v tejto súvislosti víta zriadenie spoločného systému hodnotenia a monitorovania;

31.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby s pomocou Komisie zabezpečili plné využívanie existujúcej komplementarity medzi ostatnými dostupnými finančnými nástrojmi, ako je napríklad Európsky sociálny fond a iné štrukturálne fondy, s cieľom dosiahnuť holistický prístup, pokiaľ ide o financovanie politík týkajúcich sa azylu;

Rozdelenie zodpovednosti

32.  víta záväzok Komisie uskutočniť v roku 2014 komplexné hodnotenie dublinského systému, pri ktorom sa preskúmajú jeho zákonné, hospodárske, sociálne účinky a vplyv na ľudské práva vrátane vplyvu na situáciu žien, ktoré sa uchádzajú o azyl; domnieva sa, že je potrebné ďalej zvážiť rozvoj mechanizmu spravodlivého delenia zodpovednosti, aby sa určilo, ktorý členský štát by mal byť zodpovedný za spracovanie žiadostí o azyl, čo by umožnilo poskytnúť rýchlu a účinnú praktickú podporu členským štátom nachádzajúcim sa v naliehavých situáciách a čeliacim neprimeranej záťaži;

33.  domnieva sa, že nariadenie Dublin, ktorým sa riadi rozdeľovanie zodpovedností za žiadosti o azyl, kladie neprimeranú záťaž na členské štáty, ktoré sú miestom vstupu do EÚ, a neumožňuje spravodlivé rozdelenie zodpovednosti za azyl medzi členskými štátmi; konštatuje, že dublinský systém tak, ako sa uplatňoval doteraz, v situácii, pre ktorú sú typické veľmi odlišné azylové systémy a nedostatočná úroveň vykonávania azylového acquis, vedie k nerovnakému zaobchádzaniu so žiadateľmi o azyl a zároveň má nepriaznivý vplyv na zjednocovanie rodín a ich integráciu; okrem toho poukazuje na jeho nedostatky z hľadiska účinnosti a nákladovej efektívnosti, keďže viac než polovica odsúhlasených presunov sa nikdy neuskutočnila a počet viacnásobne podaných žiadostí je stále značný; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že žiadatelia o azyl, ktorí sa majú vrátiť do členského štátu na základe nariadenia Dublin II, nie sú diskriminovaní len z toho dôvodu, že ide o navrátilcov podľa Dublin II;

34.  zdôrazňuje, že príslušná judikatúra už podkopáva opodstatnenie dublinského systému; domnieva sa, že hoci judikatúra poskytuje odpoveď v jednotlivých prípadoch, nerieši nedostatky vyskytujúce sa pri plnení azylového acquis; uznáva, že členské štáty musia zabezpečiť, aby ich azylové systémy dodržiavali normy EÚ a medzinárodné normy, a preto víta úsilie o začlenenie dodatočných kritérií do nariadenia Dublin II s cieľom zmierniť neželané nepriaznivé účinky systému; je presvedčený, že diskusie o určení zodpovedného členského štátu musia zohľadniť skutočnosť, že niektoré členské štáty už čelia neprimeranému tlaku a niektoré azylové systémy sú čiastočne alebo plne nefunkčné;

Spoločné spracovanie žiadostí o azyl

35.  považuje za potrebné začať ďalší dialóg o rozdelení zodpovednosti voči žiadateľom o azyl a osobám pod medzinárodnou ochranou, ako aj o používaní nástrojov, ako sú napríklad spoločné spracovanie žiadostí o azyl (ďalej len „spoločné spracovanie“) a systémy premiestňovania osôb;

36.  domnieva sa, že spoločné spracovanie by mohlo predstavovať cenný nástroj solidarity a rozdelenia zodpovednosti v rozličných prípadoch, najmä keď členské štáty čelia značnému alebo náhlemu prílevu žiadateľov o azyl alebo keď sa veľký počet žiadostí nevybaví, čo oneskoruje a narušuje azylový postup na úkor žiadateľov o azyl; spoločným spracovaním by sa dalo predísť problémom s kapacitou alebo obmedziť tieto problémy, znížiť záťaž a náklady súvisiace so spracovaním žiadostí o azyl, skrátiť čas vybavovania sťažností a zaistiť rovnomernejšie rozdelenie zodpovednosti za spracovanie žiadostí o azyl; zdôrazňuje, že spoločné spracovanie si vyžaduje jasné rozdelenie zodpovednosti medzi zapojenými členskými štátmi, aby sa predišlo presúvaniu zodpovednosti, a že prijímanie rozhodnutí je naďalej v právomoci členských štátov; konštatuje, že toto by sa malo doplniť systémom na zabezpečenie spravodlivejšieho rozdelenia zodpovednosti po tom, ako sa žiadosti spracujú;

37.  víta štúdiu uskutočniteľnosti, ktorú iniciovala Komisia s cieľom preskúmať zákonné a praktické následky spoločného spracovania na území Únie, keďže je potrebné objasniť celý rad problémov;

38.  konštatuje, že spoločné spracovanie nemusí nevyhnutne zahŕňať spoločné rozhodnutie, ale jeho súčasťou by mohla byť podpora a spoločné spracovanie týkajúce sa ostatných aspektov azylového postupu, ako sú identifikácia, príprava postupov pre prvé konanie, rozhovory alebo posúdenie politickej situácie v krajine pôvodu;

39.  zdôrazňuje, že spoločné spracovanie by prinieslo pridanú hodnotu, pokiaľ ide o kvalitu rozhodovacieho procesu, a zabezpečilo a umožnilo by spravodlivé, účinné a rýchle postupy; zdôrazňuje skutočnosť, že zlepšením azylových postupov od samého začiatku (tzv. frontloading) je možné skrátiť dĺžku a znížiť náklady tohto postupu, čo by bolo prínosom pre žiadateľov o azyl, ako aj členské štáty;

40.  zdôrazňuje, že systém spoločného spracovania by mal v plnej miere rešpektovať práva žiadateľov a v tomto smere by mal obsahovať silné záruky; trvá na tom, že spoločné spracovanie sa za žiadnych okolností nemôže použiť na zrýchlenie azylového konania na úkor jeho kvality; zastáva názor, že spoločné spracovanie by mohlo viesť k účinnejším azylovým postupom, z čoho by mali úžitok aj jednotlivci žiadajúci o azyl, pretože ak by sa zvýšili administratívne kapacity, ich potreby týkajúce sa ochrany by boli rýchlejšie uznané;

41.  domnieva sa, že úloha úradu EASO by mohla byť mala byť cenná, pokiaľ ide o zostavenie, odbornú prípravu a koordinovanie podporných tímov v oblasti azylu, ktoré by poskytovali pomoc, poradenstvo a odporúčania pre postupy pre prvé konanie;

42.  odporúča, aby sa v navrhovaných systémoch v súvislosti so spoločným spracovaním uprednostňovali možnosti zahŕňajúce skôr využitie a spoluprácu príslušných orgánov ako presun žiadateľov o azyl;

43.  vyzýva EASO, aby podporoval, umožňoval a koordinoval výmeny informácií a ďalšie činnosti v súvislosti so spoločným spracovaním;

Premiestňovanie osôb pod medzinárodnou ochranou a žiadateľov o azyl

44.  zdôrazňuje, že systémy EÚ v oblasti presídlenia a premiestňovania v rámci EÚ sú doplnkové opatrenia zamerané na posilnenie ochrany žiadateľov o azyl a osôb pod medzinárodnou ochranou a zároveň dokazujú solidaritu v rámci EÚ aj mimo nej;

45.  zdôrazňuje, že za istých podmienok je fyzické premiestnenie osôb pod medzinárodnou ochranou a žiadateľov o azyl jednou z najkonkrétnejších foriem solidarity a môže výrazne prispieť k spravodlivejšiemu systému SEAS; zdôrazňuje, že hoci predstavuje jasné vyjadrenie záväzku medzinárodnej ochrany a presadzovania ľudských práv, len pár členských štátov sa doteraz zapojilo do iniciatív týkajúcich sa premiestňovania;

46.  zdôrazňuje význam projektov, ako je Pilotný projekt relokácie utečencov z Malty v rámci EÚ (Eurema) a jeho rozšírenie, v rámci ktorého sa premiestňovali a premiestňujú osoby pod medzinárodnou ochrany z Malty do iných členských štátov, a odporúča vývoj ďalších iniciatív tohto druhu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento projekt nebol taký úspešný, ako sa očakávalo, keďže členské štáty neboli ochotné sa na ňom zúčastniť; vyzýva členské štáty, aby sa v duchu solidarity a zdieľanej zodpovednosti aktívne zapájali do projektu Eurema; víta záväzok Komisie dôsledne posúdiť projekt Eurema a predložiť návrh trvalého mechanizmu premiestňovania v EÚ;

47.  vyzýva Komisiu, aby vo svojom legislatívnom návrhu trvalého mechanizmu premiestňovania v rámci EÚ zohľadnila použitie európskeho distribučného kľúča na premiestnenie osôb pod medzinárodnou ochranou, na základe príslušných ukazovateľov týkajúcich sa prijímacích a integračných kapacít členských štátov, ako sú HDP, obyvateľstvo a veľkosť územia členských štátov, ako aj najlepšie záujmy týchto osôb a ich vyhliadky na integráciu; tento európsky distribučný kľúč by sa bral do úvahy v prípade členských štátov, v ktorých sa vyvíja osobitný a neprimeraný tlak na ich národné azylové systémy alebo počas naliehavých situácií; zdôrazňuje, že premiestňovanie bude vždy závisieť od súhlasu osôb pod medzinárodnou ochranou a že európsky distribučný kľúč by sa zaviedol bez toho, aby tým bol dotknutý záväzok každého členského štátu plne vykonávať a uplatňovať existujúce európske azylové acquis, pokiaľ ide o nárok na ochranu, podmienky prijatia a procesné záruky, a dodržiavať všetky medzinárodné záväzky v tejto oblasti;

48.  vyzýva Komisiu, aby do svojho návrhu trvalého systému premiestňovania v EÚ začlenila pevné procesné záruky a jasné kritériá, aby sa dali zaručiť najlepšie záujmy potenciálnych príjemcov a uvoľnil sa migračný tlak v členských štátoch, ktoré sú osobitne vystavené migračným tokom; odporúča, aby sa do iniciatív týkajúcich sa premiestňovania od samého začiatku zapojili hostiteľská spoločnosť, občianska spoločnosť a miestne orgány;

49.  zdôrazňuje, že aj keď môže byť premiestnenie trvalým riešením pre osoby pod medzinárodnou ochranou a zároveň môže zmierniť tlak na azylové systémy členských štátov, nesmie viesť k presúvaniu zodpovednosti; trvá na tom, aby súčasťou premiestnenia boli dôrazné záväzky členských štátov, ktoré ho využívajú, že budú účinne riešiť nedostatky v ochrane vo vlastných azylových systémoch a že zaručia vysokú úroveň ochrany pre osoby, ktoré zostali vo vysielajúcom členskom štáte, pokiaľ ide o podmienky prijatia, azylové postupy a integráciu;

50.  víta možnosti financovania, ktoré poskytuje Fond pre azyl a migráciu pri premiestňovaní žiadateľov o azyl, a podnecuje členské štáty, aby sa zapojili do dobrovoľných iniciatív a aby pritom v plnej miere rešpektovali práva žiadateľov o azyl a potrebu ich súhlasu; žiada Komisiu, aby preskúmala, nakoľko je možné vyvinúť systém EÚ pre premiestňovanie žiadateľov o azyl, a zároveň okrem iného realistické, aby bol tento systém založený na európskom distribučnom kľúči, ktorý by zohľadňoval objektívne overiteľné kritériá, ako je HDP, obyvateľstvo a rozloha územia členských štátov, ako aj najlepšie záujmy dotknutých osôb a ich vyhliadky na integráciu; takýto systém by sa mohol uplatňovať ako opatrenie solidarity v situáciách, keď je počet žiadateľov o azyl neprimerane vysoký v porovnaní s kapacitou azylového systému členského štátu, alebo v prípadoch stavu núdze;

51.  pripomína mandát úradu EASO v súvislosti s podporovaním premiestňovania osôb pod medzinárodnou ochranou v členských štátoch a vyzýva agentúru, aby budovala svoje kapacity s cieľom aktívne podporovať programy a činnosti premiestňovania v úzkej spolupráci s UNHCR prostredníctvom výmeny informácií a najlepších postupov a prostredníctvom činností koordinácie a spolupráce;

52.  konštatuje, že Komisia oznámila, že vždy zváži aktiváciu mechanizmu smernice o dočasnej ochrane, pokiaľ budú splnené podmienky, najmä v prípade hromadného príchodu vysídlených osôb, ktoré nie sú schopné vrátiť sa do svojej krajiny pôvodu za bezpečných a udržateľných podmienok; vyzýva Komisiu, aby umožnila aktiváciu tejto smernice aj v prípadoch, keď príslušný príchod predstavuje hromadný príchod aspoň pre jeden členský štát, a nielen vtedy, keď predstavuje takýto príchod pre EÚ ako celok;

Vzájomná dôvera ako jadro obnoveného systému riadenia

53.  trvá na tom, že vzájomná dôvera je založená na spoločnom chápaní zodpovednosti; zdôrazňuje, že súlad s právom EÚ je nevyhnutným prvkom dôvery medzi členskými štátmi;

54.  zdôrazňuje, že členské štáty plnením svojich povinností týkajúcich sa zákonom stanovených práv a základných práv posilňujú dôveru aj solidaritu;

55.  poukazuje na význam vytvorenia pevných základov vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, keďže sa to nevyhnutne spája s rozvojom systému SEAS a so skutočnou a praktickou solidaritou;

56.  uznáva, že aj keď dodržiavanie medzinárodných povinností v oblasti ochrany zvyšuje vzájomnú dôveru, nemusí to mať vždy za následok jednotné uplatňovanie pravidiel, keďže výklad a uplatňovanie medzinárodných a európskych právnych predpisov o azyle sa stále veľmi líši v jednotlivých členských štátoch, ako je jasne vidieť z aktuálnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie súvisiacej s nariadením Dublin; zdôrazňuje, že za monitorovanie a hodnotenie uplatňovania azylových pravidiel v súlade s medzinárodným právom a právom EÚ je zodpovedná Komisia a súdy;

57.  je presvedčený, že mechanizmy včasného varovania zavedené na zisťovanie a riešenie naliehavých problémov skôr, ako povedú ku krízam, môžu predstavovať hodnotný nástroj; napriek tomu sa však domnieva, že by sa mali zvážiť doplňujúce riešenia, aby sa predchádzalo porušovaniu základných práv a zabezpečilo správne fungovanie azylových systémov;

58.  zdôrazňuje, že konania o porušení by sa mali využívať pohotovejšie, aby sa upozornilo na zodpovednosti členských štátov a ich nedodržiavanie existujúceho azylového acquis, a zároveň by mali byť doplnené preventívnymi opatreniami, operačnými plánmi a mechanizmami dohľadu, aby sa dosiahli výsledky; zdôrazňuje význam pravidelných hodnotení, konštruktívneho dialógu a výmeny osvedčených postupov ako kľúčových prvkov, ktoré môžu s najväčšou pravdepodobnosťou priniesť pozitívny vývoj v azylových systémoch pri zistení nedostatkov; môžu sa teda zabezpečiť rozličné formy finančnej a praktickej pomoci s cieľom dosiahnuť úplné a správne vykonávanie európskych právnych predpisov v azylovej oblasti;

59.  konštatuje, že dublinský systém je založený na vzájomnej dôvere a jeho vykonávanie znamená vzájomné uznávanie rozhodnutí o zamietnutí medzi členskými štátmi vzhľadom na to, že žiadosť o azyl sa môže v EÚ posudzovať len raz; vyzýva Komisiu, aby do roku 2014 predložila oznámenie o rámci presunu ochrany osôb pod medzinárodnou ochranou a vzájomnom uznávaní rozhodnutí o azyle v súlade s akčným plánom na vykonávanie Štokholmského programu;

60.  zdôrazňuje, že riadením migrácie možno zvýšiť vzájomnú dôveru a solidaritu len vtedy, ak tieto opatrenia budú spojené s prístupom citlivým voči ochrane, v rámci ktorého sa opatrenia na hraniciach vykonávajú bez toho, aby nimi boli dotknuté práva utečencov a osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu;

61.  zdôrazňuje, že vízové režimy určujú množstvo povolení na vstup a odchod a že tieto pravidlá vstupu a odchodu žiadnym spôsobom neobmedzujú právnu povinnosť poskytovať prístup k azylu;

62.  pripomína záväzok Komisie zjednodušiť riadny príchod osôb, ktoré potrebujú ochranu, do EÚ a vyzýva Komisiu, aby preskúmala nové prístupy, pokiaľ ide o prístup k azylovým postupom; v tejto súvislosti víta záväzok Komisie prijať do roku 2013 oznámenie o nových koncepciách, pokiaľ ide o prístup k azylovým postupom, so zameraním sa na hlavné tranzitné krajiny;

o
o   o

63.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, parlamentom členských štátov a Rade Európy.

(1) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 12.
(2) Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia