Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (12562/2011),

–  so zreteľom na článok 36 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na časť II oddiel G ods. 43 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006(1),

–  so zreteľom na uvedenú medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o výročnej správe o SZBP za rok 2009 z 11. mája 2011(2) a o výročnej správe o SZBP za rok 2008 z 10. marca 2010(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010(4) o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o politickej zodpovednosti(5),

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu 8. júla 2010 o základnej organizácii ústrednej správy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2012 o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv(7),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – Smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti, rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1888 (2009) o sexuálnom násilí páchanom na ženách a deťoch v ozbrojených konfliktoch, rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1889 (2009), ktorej cieľom je posilniť vykonávanie a monitorovanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325, a na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1960 (2010), ktorá vytvorila mechanizmus na zhromažďovanie údajov o páchateľoch sexuálneho násilia v ozbrojených konfliktoch,

–  so zreteľom na článok 119 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0252/2012),

A.  keďže EÚ by mala ďalej rozvíjať ciele svojej zahraničnej politiky a presadzovať svoje hodnoty a záujmy na celom svete, aby najmä prispievala k mieru, bezpečnosti ľudí, solidarite, predchádzaniu konfliktom, právnemu štátu a podpore demokracie, ochrane ľudských práv a základných slobôd, rodovej rovnosti, dodržiavaniu medzinárodného práva, podpore medzinárodných inštitúcií, účinnému multilateralizmu a vzájomnému rešpektovaniu medzi národmi, trvalo udržateľnému rozvoju, transparentnej a zodpovednej správe vecí verejných, voľnému a spravodlivému obchodu a odstráneniu chudoby;

B.  keďže na dosiahnutie týchto cieľov by EÚ mala byť schopná vytvárať synergie a rozvíjať strategické partnerstvá s tými krajinami, ktoré uznávajú rovnaké hodnoty a chcú prijať spoločné politiky a zapojiť sa do spoločne dohodnutých činností;

C.  keďže vykonávanie Lisabonskej zmluvy prináša do európskej vonkajšej činnosti nový rozmer a bude napomáhať pri posilňovaní súdržnosti, jednotnosti a účinnosti zahraničnej politiky EÚ a v širšom kontexte vonkajších činností EÚ; keďže je nutné poučiť sa zo zlyhaní Európskej únie a jej členských štátov v minulosti pri pretváraní jej vonkajších činností pri súčasnom začleňovaní ľudských práv a demokracie do jadra jej politík a presadzovaní transformácie v krajinách s autoritatívnymi režimami, najmä v prípadoch, kde obavy zo stability a bezpečnosti ohrozili principiálnu politiku presadzovania demokracie a ľudských práv;

D.  keďže Lisabonská zmluva vytvára v rámci zahraničnej politiky EÚ nový impulz predovšetkým tým, že poskytuje inštitucionálne a funkčné nástroje, ktoré by Únii mohli umožniť prevziať na medzinárodnej úrovni úlohu, ktorá jej prináleží vzhľadom na jej významné hospodárske postavenie a jej ambície, a nadobudnúť takú štruktúru, aby bola účinným globálnym aktérom, ktorý je schopný spoločne zodpovedať za svetovú bezpečnosť a prevziať vedúcu úlohu pri vymedzovaní spoločných reakcií na spoločné výzvy;

E.  keďže prebiehajúca finančná kríza a kríza štátneho dlhu má výrazný vplyv na dôveryhodnosť Európskej únie na medzinárodnej scéne a oslabuje účinnosť a dlhodobú udržateľnosť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP);

F.  keďže nový impulz v rámci európskej vonkajšej činnosti si rovnako vyžaduje, aby EÚ konala strategickejšie, a uplatnila tak svoj vplyv na medzinárodnej úrovni; keďže schopnosť EÚ ovplyvňovať medzinárodný poriadok závisí nielen od súdržnosti jej politík, aktérov a inštitúcií, ale aj od reálnej strategickej koncepcie jej zahraničnej politiky, ktorá musí zjednocovať a koordinovať všetky členské štáty v rámci jedného súboru priorít a cieľov, aby v medzinárodnom priestore vystupovali jednotne a dôrazne a preukazovali solidaritu; keďže zahraničná politika EÚ musí mať k dispozícii potrebné prostriedky a nástroje na to, aby Únia mohla na svetovej scéne konať účinne a jednotne;

G.  keďže kontrola zahraničnej politiky EÚ vykonávaná Európskym parlamentom a vnútroštátnymi parlamentmi na príslušných úrovniach má zásadný význam pre to, aby občania EÚ chápali a podporovali európsku vonkajšiu činnosť; keďže parlamentná kontrola zvyšuje opodstatnenie tejto činnosti;

HODNOTENIE VÝROČNEJ SPRÁVY RADY O SZBP ZA ROK 2010

1.  víta kroky, ktoré podnikla Rada s podporou podpredsedníčky Európskej komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vo výročnej správe za rok 2010, zamerané na zmapovanie zahraničnej politiky Únie vo výhľadovom dokumente v oblasti strategickej politiky;

2.  domnieva sa však, že výročná správa Rady zaostáva za ambíciami Lisabonskej zmluvy v dôležitých oblastiach, okrem iného tým, že: nevenuje jasnú pozornosť strednodobým a dlhodobým prioritám ani strategickým usmerneniam SZBP; neobjasňuje politické mechanizmy na zabezpečenie súdržnosti a jednotnosti medzi rôznymi zložkami zahraničnej politiky vrátane tých, za ktoré zodpovedá Komisia; nerieši dôležité otázky týkajúce sa úlohy ESVČ a delegácií pri zaistení zosúladenia zdrojov Únie (personálnych, finančných a diplomatických) s jej prioritami v oblasti zahraničnej politiky; a vyhýba sa diskusii o tom, ako začleniť misie a operácie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) ad hoc (ich zdôvodnenie a konečný stav) medzi priority politicko-strategického rámca zahraničnej politiky EÚ pre krajinu alebo región, pričom uskutočnenie tejto diskusie je zaradené do nových stratégií pre regióny Afrického rohu a Sahelu;

3.  pripomína svoju výsadu vyplývajúcu zo zmluvy, aby sa s ním v oblasti SZBP a SBOP konzultovalo a aby boli jeho názory náležite zohľadnené, ako aj svoju výsadu predkladať odporúčania; uznáva, že podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka je v tomto smere Európskemu parlamentu k dispozícii; domnieva sa však, že od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy by sa mohli vykonať zlepšenia, pokiaľ ide o informovanie príslušného výboru o výsledkoch Rady pre zahraničné veci, ako aj o konzultácie s Parlamentom, aby sa zabezpečilo, že jeho názory budú pred schválením mandátov a stratégií v oblasti SZBP riadne zohľadnené; očakáva preskúmanie nástrojov zahraničnej pomoci a výsledok, ktorý uznáva práva Parlamentu na strategické dokumenty a viacročné akčné plány, ako sa uvádza v článku 290 ZFEÚ; ďalej vyzýva na zlepšenie poskytovania informácií Parlamentu a konzultácií s ním vo všetkých fázach konania pri prijímaní rozhodnutí Rady o SZBP týkajúcich sa dohôd s tretími krajinami, a to najmä pred rozhodnutím poveriť Komisiu alebo podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby v mene Únie vyjednala a podpísala dohody, a pokiaľ ide o rámce účasti tretích krajín na operáciách krízového riadenia EÚ;

4.  vyzýva Radu, aby sa pri príprave budúcich výročných správ o SZBP spolu s Výborom pre zahraničné veci pri prvej príležitosti zapojila do diskusie o všeobecnom politickom rámci na nasledujúci rok a dlhodobejších strategických cieľoch a o vytvorení porovnávacieho kritéria na poskytovanie jasných informácií o vývoji, prioritách a pokroku zahraničnej politiky Európskej únie európskym občanom;

NOVÝ KOMPLEXNÝ PRÍSTUP K ZAHRANIČNEJ POLITIKE EÚ

5.  upozorňuje na skutočnosť, že v druhom desaťročí dvadsiateho prvého storočia sa zvyšuje povedomie európskych občanov aj občanov v iných častiach sveta o tom, že len komplexné prístupy, ktoré spájajú diplomatické, hospodárske a rozvojové a v krajnom prípade a v úplnom súlade s ustanoveniami Charty OSN vojenské prostriedky, sú vhodné na riešenie globálnych hrozieb a problémov;

6.  domnieva sa, že nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy má EÚ k dispozícii všetky prostriedky potrebné na prijatie takéhoto komplexného prístupu, na základe ktorého sa všetky diplomatické a finančné zdroje Únie použijú na podporu usmernení spoločnej strategickej politiky s cieľom získať čo najväčší vplyv pri podpore bezpečnosti a hospodárskej prosperity európskych občanov a ich susedov, ako aj základných práv; okrem toho žiada ďalší rozvoj vhodného mechanizmu v rámci ESVČ so zapojením príslušných útvarov Komisie, do ktorého budú začlenené odborné geografické a tematické poznatky a ktorý bude stimulovať komplexný prístup k príprave, tvorbe a vykonávaniu politiky;

7.  zdôrazňuje, že komplexné chápanie SZBP zahŕňa všetky oblasti zahraničnej politiky vrátane postupného formovania spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), ktorá môže viesť ku spoločnej obrane, s dôrazom na uplatňovanie súdržnosti a jednotnosti pri súčasnom dodržiavaní osobitostí každej zložky vonkajšej činnosti; opakovane zdôrazňuje, že tento prístup k rozvoju zahraničnej politiky EÚ musí vychádzať zo zásad a cieľov uvedených v článku 21 Zmluvy o Európskej únii, čo znamená, že vonkajšia činnosť EÚ musí vychádzať z presadzovania a ochrany hodnôt EÚ, ako je dodržiavanie ľudských práv, sloboda, demokracia a zásady právneho štátu; súčasne zdôrazňuje, že je dôležité užšie koordinovať vnútorný a vonkajší rozmer bezpečnostných politík EÚ, čo by sa malo odrážať vo vonkajšej činnosti Únie;

8.  konštatuje, že v roku 2013 uplynie desať rokov od prijatia Európskej bezpečnostnej stratégie, a preto zdôrazňuje, že je potrebné tento rámcový dokument aktualizovať a zjednotiť v súlade so súčasným medzinárodným prostredím;

ŠTRUKTÚRA ZAHRANIČNEJ POLITIKY

9.  zdôrazňuje úlohu politického vedúceho postavenia, ktorá sa očakáva od podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky pri zabezpečení jednotnosti, koordinácie, súdržnosti, dôveryhodnosti a účinnosti činností Únie; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby v plnej miere a včas využila svoju právomoc iniciovať, uskutočňovať a zabezpečovať súlad so SZBP s plným zapojením príslušných orgánov Parlamentu do tohto úsilia; v mene medzinárodného spoločenstva víta dôležité vedúce postavenie, ktoré mala podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka za ťažkých okolností počas rokovaní s Iránom; berie na vedomie významný historický vzťah medzi európskym a iránskym ľudom, žiada o vedúce postavenie v rámci posilňovania úlohy Únie pri podpore európskeho susedstva vo svetle arabskej jari, najmä demokratických transformačných procesov v južnom Stredozemí, a to aj prostredníctvom novej Európskej nadácie na podporu demokracie, ako aj v rámci zablokovaného mierového procesu na Blízkom východe;

10.  uznáva zásadnú úlohu ESVČ (vrátane jej delegácií a osobitných predstaviteľov EÚ) v rámci pomoci podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke pri uplatňovaní strategickejšieho, súdržnejšieho a jednotnejšieho politického prístupu k vonkajšej činnosti Únie; potvrdzuje svoj zámer pokračovať v monitorovaní geografickej a rodovej rovnováhy zamestnancov ESVČ vrátane zamestnancov na vyšších pozíciách a posudzovať, či je vymenovanie diplomatov členských štátov za vedúcich delegácií a do iných kľúčových pozícií v záujme Únie, a nie výhradne v záujme ich členských štátov; zdôrazňuje význam toho, aby EÚ mala plnohodnotne fungujúcu a efektívnu ESVČ, a posilnenia vzťahov medzi ESVČ, Komisiou a členskými štátmi s cieľom dosiahnuť súčinnosť pri účinnom vykonávaní vonkajšej činnosti a pri sprostredkovaní jednotného odkazu EÚ týkajúceho sa kľúčových politických otázok;

11.  zdôrazňuje, že úloha osobitných zástupcov EÚ (OZEÚ) by mala dopĺňať prácu, ktorú vykonávajú vedúci delegácií EÚ v rámci jednotlivých krajín, a byť s ňou v súlade a mala by predstavovať a koordinovať politiku EÚ zameranú na regióny, s ktorými sa spájajú osobitné strategické alebo bezpečnostné záujmy a ktoré si vyžadujú stálu prítomnosť a viditeľnosť EÚ; víta priaznivú reakciu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky na návrh, aby novo menovaní osobitní zástupcovia EÚ a vedúci delegácií predstúpili pred Parlament a zúčastnili sa výmeny názorov pred ich nástupom do funkcie; žiada o zlepšenie podávania správ a prístupu k politickým správam delegácií a osobitných zástupcov EÚ s cieľom včas poskytnúť Parlamentu úplné informácie o vývoji priamo z miesta, a to najmä v oblastiach, ktoré sa považujú za strategicky dôležité alebo za predmet politického záujmu;

12.  opätovne zdôrazňuje svoju pozíciu, že dôležité tematické politiky, za ktoré boli predtým zodpovední osobní zástupcovia, by mali mať plnú podporu ESVČ a primerané vonkajšie politické zastúpenie, a preto žiada predloženie návrhov, ako sú napríklad návrhy v oblasti ľudských práv;

13.  víta rozhodnutie o menovaní osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, ktorý by mal mať zásadný mandát začleňovať otázky ľudských práv do celého rámca SZBP a SBOP a iných politík EÚ a zviditeľňovať a zjednocovať činnosť EÚ v tejto oblasti;

14.  zastáva názor, že jasne vymedzené strategické usmernenia pomôžu prispôsobiť dôležité, ale obmedzené finančné prostriedky Únie ambíciám a prioritám vonkajšej činnosti Únie; zdôrazňuje, že takýto strategický prístup by mal podliehať demokratickej kontrole, ale že kontrola by nemala prekážať ani spomaľovať pružnosť reakcie na meniacu sa politickú situáciu na danom mieste;

15.  víta záväzok členských štátov v Lisabonskej zmluve, že budú v plnej miere zohrávať svoju úlohu v rozvíjaní a vykonávaní zahraničnej politiky EÚ a v zabezpečovaní koordinácie a súladu s inými politikami Únie; zdôrazňuje význam solidarity členských štátov v čase hospodárskych obmedzení, pokiaľ ide o zlepšenie účinnosti Únie ako súdržného globálneho aktéra; berie na vedomie najmä význam sprístupňovania civilných a vojenských spôsobilostí členských štátov pre účinné vykonávanie SBOP; ľutuje však, že v mnohých prípadoch dvojstranné vzťahy niektorých členských štátov s tretími krajinami aj naďalej zatieňujú či podrývajú vzájomný súlad činností EÚ, a v tomto smere žiada členské štáty, aby vyvinuli väčšie úsilie o zosúladenie svojich zahraničných politík so SZBP;

16.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby posilňovala systematickú spoluprácu medzi všetkými členskými štátmi v rámci SZBP a pritom v plnej miere preskúmala možnosti, ktoré v oblasti rozšírenej spolupráce ponúka Lisabonská zmluva, vrátane vytvorenia usmernení pre systematické odovzdávanie konkrétnych úloh a misií tzv. koalícii ochotných, t. j. napríklad „základnej skupine“ štátov EÚ, a aby takisto začala proces, ktorý povedie k vypracovaniu záverov Európskej rady o stálej štruktúrovanej spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany a o uplatňovaní doložky o vzájomnej obrane;

ZAHRANIČNÁ POLITIKA – ROZPOČTOVÁ A FINANČNÁ ŠTRUKTÚRA

17.  pripomína, že revízia medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení z roku 2006 by mala byť ďalším krokom smerom k väčšej transparentnosti v oblasti SZBP a poskytovaniu informácií rozpočtovému orgánu, a to v súlade s vyhlásením podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky o politickej zodpovednosti; v tejto súvislosti sa domnieva, že úplná transparentnosť a demokratická kontrola si vyžadujú samostatné rozpočtové riadky pre každú misiu a operáciu SBOP a pre každého osobitného zástupcu EÚ, ktoré sprevádzajú zjednodušené, ale transparentné postupy na presun rozpočtových prostriedkov z jednej položky do druhej, ak si to vyžadujú okolnosti; súčasne je presvedčený, že do potrebnej pružnosti a schopnosti reagovať, ktorá je pre SZBP nutná, by sa nemalo zasahovať;

18.  trvá na tom, že zdroje EÚ, ktoré sú k dispozícii na vykonávanie SZBP, by sa mali využívať čo najefektívnejšie, a preto by sa mala dosiahnuť synergia medzi vonkajšími činnosťami EÚ a jej členských štátov z hľadiska politiky aj rozpočtu;

19.  domnieva sa, že mechanizmus Athena pre financovanie spoločných nákladov na vojenské a obranné operácie pod vedením EÚ nezabezpečuje dostatočný prehľad o všetkých finančných dôsledkoch misií uskutočňovaných v rámci SZBP, a preto požaduje prehľadný súpis všetkých výdavkov;

20.  víta väčšie zdôrazňovanie súdržnosti a jednotnosti v rámci súboru finančných nástrojov Únie, napríklad vo forme prierezových ustanovení týkajúcich sa ESVČ v navrhnutých nariadeniach pre nové finančné nástroje v oblasti vonkajších vzťahov na obdobie 2014 – 2020; domnieva sa, že tento prístup potvrdí pridanú hodnotu Únie v snahe o dosiahnutie bezpečnosti a prosperity pre občanov Európy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že finančné nástroje by sa mali používať v celom komplexnom spektre zahraničnej politiky Únie bez duplicity tak, aby sa navzájom dopĺňali;

21.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa nové finančné nástroje v oblasti vonkajších vzťahov, ktoré posudzuje Parlament a Rada, prispôsobili a primeraným spôsobom financovali tak, aby zodpovedali strategickým záujmom Únie, ako aj to, aby boli schopné prispôsobiť sa meniacej sa politickej situácii; preto žiada, aby sa pre rozpočet Únie (viacročný finančný rámec na obdobie 2014 – 2020) zabezpečili primerané zdroje v súlade s ambíciami a prioritami Únie ako globálneho aktéra tak, aby pre občanov zaistil bezpečnosť a prosperitu v budúcnosti a aby zabezpečil aj pružnosť nevyhnutnú na riešenie nepredvídateľných situácií;

22.  domnieva sa, že ucelenejší a komplexnejší prístup k uplatňovaniu nástrojov vonkajších vzťahov EÚ na podporu spoločných politických a strategických cieľov bude znamenať účinnejšie a nákladovo efektívnejšie reakcie na výzvy zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a teda aj viac bezpečnosti a prosperity pre európskych občanov; zdôrazňuje, že na to, aby mohol Parlament opakovane uistiť občanov o súdržnosti a nákladovej efektívnosti vonkajších politík a finančných nástrojov Únie, sa musia pri revízii finančných nástrojov, a najmä pri použití delegovaných aktov pre strategické programové dokumenty náležite zohľadniť právomoci, ktoré mu boli udelené na základe zmlúv (najmä podľa článku 290 ZFEÚ);

23.  zastáva názor, že finančné nástroje, ktoré okrem iného podporujú budovanie mieru, bezpečnosť, demokraciu, zásady právneho štátu, dobrú správu vecí verejných a spravodlivé usporiadanie spoločností, by sa mali v záujme zaistenia ich súladu s hodnotami Únie posilniť, keďže sú strategickými nástrojmi zahraničnej politiky a vonkajšej činnosti EÚ pri riešení celosvetových výziev;

24.  zdôrazňuje význam zabezpečenia súdržnosti medzi plánovaním, tvorbou a vykonávaním politiky prostredníctvom primeranej kombinácie vonkajších finančných nástrojov v oblasti zahraničnej politiky; okrem iného požaduje trvalú komplementárnosť medzi SZBP a nástrojom stability v oblasti sprostredkovania, predchádzania konfliktom, krízového riadenia a budovania mieru po skončení konfliktu, ako aj ďalšiu prácu smerujúcu ku komplementárnosti s geografickými nástrojmi na dlhodobú spoluprácu s určitou krajinou alebo regiónom; víta zavedenie nového nástroja partnerstva podľa požiadavky Parlamentu, ktorý prináša SZBP EÚ dôležitú pridanú hodnotu zabezpečením finančného rámca spolupráce EÚ s tretími krajinami v oblasti cieľov, ktoré vyplývajú z dvojstranných, regionálnych alebo mnohostranných vzťahov Únie, ale nepatria do rozsahu pôsobnosti nástroja rozvojovej spolupráce;

25.  vyjadruje presvedčenie, že tomuto prístupu môže pomôcť vytvorenie jasných porovnávacích kritérií, ktoré by mal monitorovať a hodnotiť Parlament z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska; žiada referenčné hodnotenie zahraničnej politiky EÚ, pri ktorom sa má čerpať z existujúcich strategických programových dokumentov alebo strategických politických rámcov (ako je to v prípade Afrického rohu alebo Sahelu) vrátane systematickejšieho a vyčísliteľného vymedzenia politických priorít a cieľov, ako aj zdrojov, ktoré sa majú použiť v presne stanovených lehotách v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte;

26.  domnieva sa, že komplexný prístup k vonkajšej činnosti Únie si okrem iného vyžaduje väčšie zosúladenie a vzájomnú podporu SZBP a európskej susedskej politiky (ESP); v tejto súvislosti víta spoločnú politickú reakciu Komisie a ESVČ na udalosti v južnom susedstve, ktorej príkladom je spoločné oznámenie z 25. mája 2011; okrem toho sa domnieva, že multilaterálne štruktúry ESP by sa mali konsolidovať a strategickejšie rozvíjať, aby účinne presadzovali priority zahraničnej politiky Únie; tvrdí, že so zreteľom na kľúčový význam „účinného multilateralizmu“ vo vonkajších činnostiach Únie by ESVČ a Komisia mali preskúmať životaschopnosť multilaterálneho smerovania ESP ako rámca pre organizovanie politických vzťahov v širšej Európe;

STRATEGICKÉ PRIORITY: SÚSTREDNÉ KRUHY MIERU, BEZPEČNOSTI A SOCIÁLNO-HOSPODÁRSKEHO ROZVOJA

27.  domnieva sa, že strategické záujmy, ciele a všeobecné usmernenia, ktoré sa majú uplatňovať prostredníctvom SZBP, musia byť založené na zabezpečení mieru, bezpečnosti a prosperity pre občanov Európy a iných krajín, a to predovšetkým vo všetkých našich susedných krajinách, ale aj v inej časti sveta, a musia ich sprevádzať zásady, ktoré boli podnetom na vznik samotnej EÚ, vrátane demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávania ľudskej dôstojnosti, rovnosti a solidarity a dodržiavania medzinárodného práva a Charty Organizácie Spojených národov, ako aj zodpovednosti za ochranu;

28.  naďalej podporuje potenciálne rozšírenie Európskej únie o akýkoľvek európsky štát, ktorý rešpektuje hodnoty Únie a je odhodlaný presadzovať ich a ktorý chce a je schopný splniť kritériá pristúpenia;

29.  konštatuje, že Únia postupom času rozvinula vzťahy s krajinami a regionálnymi organizáciami, ktorých zmluvné a právne základy sa líšia – niektoré boli nazvané „strategické“; konštatuje, že neexistuje jasný vzorec na určenie výberu strategického partnera Únie a že Európsky parlament nie je pri uskutočňovaní takéhoto výberu informovaný ani sa s ním nekonzultuje; poznamenáva, že využívanie skutočných a spoľahlivých dvojstranných vzťahov môže byť dôležitým faktorom na posilnenie zahraničnej politiky EÚ na regionálnej úrovni aj v rámci mnohostranných fór, a preto si výber strategických partnerov vyžaduje starostlivé zváženie z hľadiska hodnôt a strategických cieľov, ktoré Únia plánuje navrhnúť;

30.  domnieva sa preto, že budúce rozhodnutia o strategických partneroch by sa mali starostlivo vymedziť v súlade s prioritami zahraničnej politiky Únie buď vo vzťahu k danej krajine alebo regiónu, alebo na medzinárodných fórach, a že by sa malo náležite zvážiť ukončenie vzťahov, ktoré sú zastarané alebo sa stali kontraproduktívnymi; požaduje preto, aby pokračovali rokovania s Parlamentom o diskusii Európskej rady zo septembra 2010 týkajúcej sa strategických partnerstiev a aby bol Parlament pravidelne informovaný pred prijatím rozhodnutí o budúcich partnerstvách, najmä ak tieto partnerstvá získajú finančnú podporu z rozpočtu Únie alebo si vyžadujú užší zmluvný vzťah s EÚ;

31.  zastáva názor, že na zaistenie účinnosti Únie pri zabezpečovaní mieru, bezpečnosti a sociálno-hospodárskeho rozvoja pre svojich občanov v rámci vysoko konkurencieschopného, meniaceho sa a nepredvídateľného medzinárodného politického poriadku je dôležité zamerať obmedzené zdroje Únie na strategické priority a začať pritom od problémov, ktoré sú bližšie k vlastnej krajine, najmä v kandidátskych krajinách a v susedných krajinách, a rozširovať sa v sústredných kruhoch aj tam, kde je relevantná úloha a vzájomný vplyv regionálnych organizácií;

32.  domnieva sa, že rešpektovaním záväzkov prijatých v rámci rozširovania a preukázaním zodpovednosti za naše susedstvo sa posilní vierohodnosť Únie v celosvetovom rozsahu; opätovne potvrdzuje odhodlanie EÚ uplatňovať účinný multilateralizmus, v centre ktorého by bol systém Spojených národov, a zdôrazňuje význam práce s inými medzinárodnými partnermi ako reakcie na medzinárodné krízy, hrozby a výzvy;

Západný Balkán

33.  podporuje stratégie EÚ zamerané na západný Balkán vrátane perspektívy rozšírenia EÚ v záujme podpory demokratizácie, stabilizácie, mierového riešenia konfliktov a sociálno-hospodárskej modernizácie jednotlivých krajín aj regiónu ako celku; so znepokojením konštatuje, že politická nestabilita, inštitucionálne nedostatky, rozšírená korupcia, organizovaný zločin a nevyriešené regionálne a dvojstranné otázky brzdia ďalší pokrok niektorých krajín v ich integrácii do EÚ; vyzýva preto EÚ, aby sa v súlade s Chartou OSN týmto záležitostiam venovala v rámci integračného procesu intenzívnejšie a aby takisto posilnila svoju ústrednú úlohu v regióne;

34.  opakovane zdôrazňuje svoju podporu zlepšovania prístupového procesu týkajúceho sa západného Balkánu, a to jeho väčším zameraním na porovnávacie kritériá, väčšou transparentnosťou, zabezpečením väčšej vzájomnej zodpovednosti a zavedením jasných ukazovateľov; vyzýva EÚ, aby vyvinula nové, presvedčivé a skutočné úsilie o revitalizáciu procesu rozširovania a aby takisto naďalej uprednostňovala tieto podmienky: konštruktívny politický dialóg, dobré susedské vzťahy, hospodársky rozvoj, konsolidácia právneho štátu vrátane zabezpečenia slobody prejavu a dodržiavania práv osôb patriacich k národnostným menšinám, účinný boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, zvýšenie účinnosti a nezávislosti súdnictva, zlepšovanie správnych kapacít v záujme presadzovania právnych predpisov týkajúcich sa acquis, riešenie napätia medzi etnikami a medzi náboženstvami a riešenie situácie utečencov a vysídlených osôb, ako aj vyriešenie otvorených bilaterálnych a regionálnych otázok;

35.  okrem toho považuje za dôležité, aby zahraničná politika EÚ zameraná na región, v ktorom bol v nedávnej minulosti medzietnický ozbrojený konflikt, podporovala atmosféru tolerancie, dodržiavanie práv osôb patriacich k menšinám a antidiskriminačných politík a právnych predpisov, dobré susedské vzťahy a regionálnu spoluprácu, a to aj prostredníctvom integrovanejších systémov vzdelávania (medziregionálne výmeny študentov) a vedeckej spolupráce, ako predpoklad európskej stability a prostriedok na uľahčenie zmierenia;

36.  víta zmenu nastavenia misie EULEX a zmenu jej zamerania na zásady právneho štátu a exekutívny mandát; očakáva, že táto misia bude plne funkčná na celom území Kosova vrátane severu a že zintenzívni boj proti korupcii na všetkých úrovniach, ako aj boj proti organizovanej trestnej činnosti;

Turecko

37.  víta pozitívnu agendu Komisie, pokiaľ ide o vzťahy medzi EÚ a Tureckom; vyjadruje znepokojenie nad situáciou v mnohých oblastiach, najmä pokiaľ ide o slobodu prejavu, zásady právneho štátu a práva žien v Turecku, ako aj nad pomalým pokrokom na ceste k novej civilnej ústave a okrem toho aj nad polarizáciou tureckej spoločnosti; nabáda Turecko, aby urýchlilo reformný proces; poukazuje na skutočnosť, že Turecko je nielen kandidátskou krajinou, ale aj dôležitým strategickým partnerom a spojencom v rámci NATO; žiada preto posilnenie existujúceho politického dialógu s Tureckom o možnostiach zahraničnej politiky a cieľoch spoločného záujmu; zdôrazňuje význam podpory Turecka pri uplatňovaní jeho zahraničnej politiky v rámci dobrých susedských vzťahov, intenzívneho dialógu a úzkej koordinácie s Európskou úniou v záujme vytvorenia hodnotnej súčinnosti a posilnenia potenciálu priaznivého vplyvu, najmä pokiaľ ide o podporu reformného procesu v arabskom svete; vyjadruje nádej na zlepšenie podmienok na otvorenie ďalších kapitol v rámci rokovaní o členstve (napr. ratifikácia a vykonávanie Ankarského protokolu);

Južné susedstvo a Blízky východ

38.  požaduje, aby zásady, ktoré tvoria základ nového prístupu k ESP a ktoré sa uvádzajú v spoločnom oznámení podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky a Komisie z 25. mája 2011, najmä zásada „viac za viac“, zásada diferenciácie, zásada vzájomnej zodpovednosti a zásada „partnerstvo so spoločnosťou“, boli plne funkčné a aby sa pomoc Únii v plnej miere zosúladila s týmto novým prístupom; pripomína, že spoločné oznámenie z 15. mája 2012 nazvané Uplatňovanie novej európskej susedskej politiky uvádza tieto výzvy, ktorým čelia krajiny v regióne: udržateľná demokracia, inkluzívny hospodársky rozvoj a rast, mobilita, regionálna spolupráca a zásady právneho štátu;

39.  pripomína, že južné susedstvo má zásadný význam pre Európsku úniu, zdôrazňuje potrebu posilnenia partnerstva medzi EÚ a krajinami a spoločnosťami v susedstve v rámci pomoci pri prechode ku konsolidovaným demokraciám a naliehavo vyzýva na vytvorenie lepšej rovnováhy medzi uplatňovaním trhovo orientovaného prístupu na jednej strane a ľudského a sociálneho prístupu na strane druhej v rámci reakcie EÚ na arabskú jar; žiada preto, aby sa väčší dôraz kládol na ľudské práva, zásady právneho štátu, zamestnanosť (najmä v súvislosti s nezamestnanosťou mladých ľudí), vzdelávanie, odbornú prípravu a regionálny rozvoj s cieľom pomôcť zmierniť súčasnú sociálnu a hospodársku krízu v týchto krajinách a poskytnúť pomoc, ktorá je potrebná na podporu posilnenia dobrej správy vecí verejných a demokratických politických reforiem, ako aj sociálneho a hospodárskeho rozvoja; okrem toho zdôrazňuje význam podpory budovania inštitucionálnych kapacít a účinnej verejnej správy vrátane parlamentov týchto krajín, nezávislého súdneho systému, posilnenia organizácií občianskej spoločnosti a nezávislých médií a vytvárania pluralistických politických strán v rámci čo najviac sekulárneho systému, v ktorom sa plne dodržiavajú práva žien a v ktorom došlo k významným zlepšeniam, pokiaľ ide o dodržiavanie kľúčových základných práv, ako je sloboda náboženstva vo svojich individuálnych, kolektívnych, verejných, súkromných a inštitucionálnych aspektoch;

40.  opakuje, že hospodárske, politické, sociálne, kultúrne či akékoľvek iné vzťahy medzi EÚ a krajinami ESP musia vychádzať z rovnosti v zaobchádzaní, zo solidarity, z dialógu a z rešpektovania osobitných asymetrií a charakteristík každej krajiny;

41.  domnieva sa, že hodnotenie celkového pokroku, ktorý dosiahli partnerské krajiny, musí byť založené na vzájomnej transparentnosti a malo by sa zakladať na úrovni odhodlania uskutočňovať reformy a na jasne vymedzených a spoločne dohodnutých porovnávacích kritériách, ktorými sa stanovujú časové plány vykonávania reforiem, ako sa uvádza v akčných plánoch; tieto porovnávacie kritériá by mali byť základom pre pravidelné a podľa možnosti spoločné monitorovanie a hodnotenie, ktoré zahŕňa úplnú úlohu občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť účinné a transparentné vykonávanie politík;

42.  zdôrazňuje význam Únie pre Stredozemie ako nástroja na inštitucionalizáciu vzťahov s južným susedstvom; zdôrazňuje potrebu prekonať stav paralýzy, do ktorého sa táto organizácia dostala; víta zmeny uskutočnené v oblasti európskeho spolupredsedníctva a dúfa, že dynamika nového generálneho tajomníka prispeje k posunu označených projektov vpred;

43.  pripomína odhodlanie EÚ k mierovému procesu na Strednom východe a jej podporu dvojštátneho riešenia s Izraelským štátom a nezávislým, demokratickým, bezprostredne susediacim a životaschopným Palestínskym štátom, ktoré by žili vedľa seba v mieri a bezpečí;

44.  pripomína, že riešenie konfliktu na Strednom východe je zásadným záujmom Európskej únie, ako aj samotných zúčastnených strán a širšieho regiónu; preto zdôrazňuje, že potreba pokroku v tomto mierovom procese je kvôli prebiehajúcim zmenám v arabskom svete ešte viac naliehavá;

Irán

45.  podporuje dvojaký prístup Rady zameraný na nájdenie diplomatického riešenia ako jediný schodný prístup k iránskej jadrovej problematike; pripomína, že sankcie nie sú samoúčelné; naliehavo vyzýva skupinu EÚ 3+3 a Irán, aby neopúšťali rokovací stôl, a vyzýva rokovacie strany, aby dosiahli dohodu; pripomína, že v súlade so základnou tézou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) má Irán právo obohacovať urán na mierové účely a dostávať na tento účel technickú pomoc; vyjadruje znepokojenie nad tým, že by mohlo dôjsť k vojenským akciám, vyzýva všetky strany, aby pracovali na mierovom riešení a naliehavo vyzývaIrán, aby dodržiaval Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, ako aj rezolúcie OSN, a aby plne spolupracoval s MAAE;

46.  ďalej vyzýva Radu, aby zvážila pozitívne opatrenia, ak sa Irán zaviaže obmedziť obohacovanie uránu na menej než 5 %, vyvážať všetky zásoby uránu nad touto úrovňou s cieľom ich opätovného spracovania na palivové tyče na civilné jadrové účely a v plnej miere sprístupniť všetky aspekty svojho jadrového programu Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE), aby MAAE mohla overiť, že jadrový program Iránu je výhradne civilný; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a Radu, aby opäť otvorili diplomatické rokovania o ďalších záležitostiach spoločného záujmu EÚ a Iránu, ako je regionálna bezpečnosť, ľudské práva a situácia v Sýrii, Afganistane, Iraku a Perzskom zálive; vyzýva Irán, aby v oblasti regionálnej politiky konal konštruktívne;

47.  žiada, aby podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka a Rada vyvíjali neustále a vytrvalé úsilie pri dôraznom požadovaní dodržiavania ľudských práv od Iránu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby politika EÚ voči Iránu vyjadrovala solidaritu so všetkými tými, ktorí kladú odpor proti represii a bojujú za základné práva a demokraciu; trvá na tom, že prítomnosť EÚ na mieste by mohla zabezpečiť to, aby členské štáty aj EÚ náležitým spôsobom posudzovali vývoj v každej oblasti a komunikovali s iránskymi orgánmi; domnieva sa, že k zriadeniu delegácie EÚ v Teheráne by mohlo dôjsť vo vhodnom čase v rozvoji vzťahov medzi EÚ a Iránom;

Líbya

48.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila urýchlené rozmiestnenie dostatočného množstva pracovníkov a inštitucionálnych odborníkov v Líbyi s cieľom pomôcť tejto krajine s uspokojovaním svojich potrieb a s cieľom reagovať na požiadavky Líbye v oblasti budovania kapacít, verejnej správy, občianskej spoločnosti a rozvoja; naliehavo vyzýva EÚ, aby podporovala prechod Líbye k demokracii vo všetkých oblastiach, a vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila, že členské štáty budú konať koordinovaným spôsobom, ktorý je v súlade so zásadami a hodnotami EÚ a so strategickými záujmami na uspokojovaní potrieb a požiadaviek Líbye;

Sýria

49.  naliehavo žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, Radu a členské štáty, aby sa usilovali o nájdenie riešenia krízy v Sýrii; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila, že členské štáty budú jednotným a koordinovaným spôsobom vystupovať v Bezpečnostnej rade OSN, ktorá je vhodným fórom na diskusiu o prípadnom medzinárodnom zásahu v Sýrii s podporou OSN; okrem toho naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby zintenzívnila úsilie o vyvíjanie diplomatického tlaku na Rusko a Čínu s cieľom odblokovať patovú situáciu v Bezpečnostnej rade vo vzťahu k Sýrii; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby preskúmali všetky spôsoby na poskytnutie a posilnenie humanitárnej pomoci v záujme reagovania na potreby v tých susedných krajinách, ktoré sú – najmä v dôsledku prílevu utečencov – najviac postihnuté krízou v Sýrii;

Východné susedstvo

50.  pripomína, že Východné susedstvo má strategický význam; požaduje vynaloženie väčšieho úsilia a výraznejšie politické záväzky v záujme dosiahnutia cieľov Východného partnerstva uvedených v pražskej deklarácii a v záveroch varšavského samitu, ktoré pripomína spoločné oznámenie z 15. mája 2012 nazvané Východné partnerstvo: Plán opatrení na obdobie do samitu na jeseň 2013, a to najmä urýchlenie procesu politického pridruženia a hospodárskej integrácie a zlepšenie mobility občanov v bezpečnom a dobre spravovanom prostredí; zastáva názor, že Únia by mala predovšetkým viesť rokovania a uplatňovať závery týkajúce sa dohôd o pridružení s východnými partnermi, ktorí podporujú mobilitu prostredníctvom partnerstiev v oblasti mobility a dialógov o vízach a ktorí zabezpečujú trvalý pokrok pri prijímaní a vykonávaní reforiem v úzkej spolupráci s parlamentným zhromaždením EURONEST; zdôrazňuje, že všetky rozhodnutia musí sprevádzať vyčlenenie primeraných finančných prostriedkov, a požaduje zlepšenia pri riešení týchto otázok v rámci partnerstva pre modernizáciu;

51.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že celková situácia v oblasti demokratických noriem a dodržiavania ľudských práv v krajinách Východného partnerstva sa sotva zlepšila; okrem toho zdôrazňuje, že plnohodnotný rozvoj Východného partnerstva môže nastať až po vyriešení všetkých tzv. zmrazených konfliktov; požaduje v tomto smere aktívnejšie zapojenie EÚ do príslušných mierových procesov s cieľom zaviesť dôveryhodné iniciatívy zamerané na prekonanie súčasných patových situácií, uľahčenie obnovenia dialógu medzi stranami sporu a vytvorenie podmienok pre komplexné a trvalé riešenia;

52.  žiada, aby sa EÚ v spolupráci s regionálnymi partnermi dôraznejšie zapájala do riešenia tzv. zmrazených konfliktov odohrávajúcich sa na území krajín Východného partnerstva, predovšetkým pokiaľ ide o nájdenie východiská zo sitácie vJužnom Osetsku a Abcházsku, ako aj do vyriešenia patovej situácie v spore o Náhorný Karabach a vyvíjania všemožného úsilia o podporu akejkoľvek následnej mierovej dohody; domnieva sa, že podnesterská otázka by mohla byť vhodnou skúškou dobrej vôle regionálnych partnerov;

Moldavsko

53.  víta mnohorozmerné úsilie Moldavskej republiky o priblíženie sa k EÚ najmä prostredníctvom napredovania domácich politických reforiem a prijatia významných a pozitívnych krokov v rokovaniach „5+2“ o podnesterskom konflikte;

Ukrajina

54.  zdôrazňuje skutočnosť, že hoci dohoda medzi EÚ a Ukrajinou bola parafovaná, jej podpísanie a ratifikácia sa môžu uskutočniť len vtedy, ak Ukrajina splní potrebné požiadavky, t. j. ak zabezpečí dodržiavanie práv menšín a bude presadzovať zásady právneho štátu prostredníctvom posilnenia stability, nezávislosti a účinnosti inštitúcií, ktoré ich zaručujú, ako aj preukázaním rešpektovania práv opozície a ukončením jej prenasledovania, čím sa zavedie skutočná pluralistická demokracia; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila dostatok finančných prostriedkov na podporu ďalších volebných pozorovateľských misií naplánovaných pre nadchádzajúce parlamentné voľby na Ukrajine; vyzýva ukrajinský parlament, aby zmenil a doplnil trestný zákonník pochádzajúci zo sovietskych čias a odstránil trestné sankcie za zjavne politické činy vykonané funkcionármi štátu vo svojej úradnej moci;

Bielorusko

55.  vyzýva bieloruské orgány, aby prepustili všetkých politických väzňov; žiada, aby bol rozvoj vzťahov s bieloruskými úradmi podmienený pokrokom pri dodržiavaní zásad demokracie a právneho štátu a ľudských práv; pripomína, že nemôže nastať žiaden pokrok v dialógu medzi EÚ a Bieloruskom, pokiaľ nedôjde k prepusteniu a rehabilitácii všetkých politických väzňov; zároveň víta úsilie, ktoré vynaložila EÚ a jej delegácia v Minsku v záujme informovania bieloruskej spoločnosti a väčšieho prepojenia s ňou, a to aj prostredníctvom „európskeho dialógu pre modernizáciu“, zjednodušenia postupov udeľovania víz a zvýšenia účasti bieloruských občanov v programoch EÚ;

Zakaukazsko

56.  berie na vedomie významný pokrok dosiahnutý v rámci Východného partnerstva pri posilňovaní vzťahov Európskej únie s Arménskom, Azerbajdžanom a Gruzínskom; požaduje ďalšie kroky na prehĺbenie vzťahov medzi EÚ a týmito tromi krajinami Zakaukazska;

Stratégia pre oblasť Čierneho mora

57.  zdôrazňuje strategický význam čiernomorského regiónu pre Úniu a opätovne vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vypracovali stratégiu pre čiernomorský región, v ktorej by vymedzili integrovaný a komplexný prístup EÚ k riešeniu výziev a možností tohto regiónu;

Rusko

58.  podporuje politiku Únie spočívajúcu v kritickom prístupe k Rusku; považuje Rusko za dôležitého strategického partnera a suseda, ale naďalej vyjadruje svoje znepokojenie v súvislosti so záväzkom Ruska týkajúcim sa právneho štátu, pluralistickej demokracie a ľudských práv; vyjadruje poľutovanie predovšetkým nad neustálym zastrašovaním, obťažovaním a zatýkaním predstaviteľov opozičných síl a mimovládnych organizácií, nedávnym prijatím zákona o financovaní MVO a zvyšujúcim sa tlakom na slobodné a nezávislé médiá; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby aj naďalej trvala na svojej požiadavke, že orgány Ruska si musia splniť svoje povinnosti vyplývajúce z jeho členstva v Rade Európy a OBSE; zdôrazňuje, že posilnenie zásad právneho štátu vo všetkých oblastiach ruského verejného života vrátane hospodárstva by bolo konštruktívnou reakciou na zvyšujúcu sa nespokojnosť vyjadrovanú mnohými ruskými občanmi a je potrebné pre vybudovanie skutočného a konštruktívneho partnerstva medzi EÚ a Ruskom; vyzdvihuje ochotu EÚ prispieť k partnerstvu pre modernizáciu a k akejkoľvek následnej dohode v nadväznosti na súčasnú dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorá by bola prepojená s pokrokom Ruska v oblasti ľudských práv, právneho štátu a pluralistickej demokracie;

59.  zastáva názor, že nedávne odsúdenie troch členiek feministickej punkovej skupiny Pussy Riot na dva roky v trestaneckej kolónii za „výtržníctvo motivované náboženskou neznášanlivosťou“ je súčasťou ostrého zásahu proti politickým disidentom a opozičným silám, ktorý ďalej zmenšuje demokratický priestor v Rusku a veľmi oslabuje dôveryhodnosť systému ruského súdnictva; dôrazne odsudzuje tento politicky motivovaný rozsudok a očakáva, že toto odsúdenie bude zrušené na základe odvolania a tri členky Pussy Riot budú prepustené;

60.  domnieva sa, že najlepším základom pre užšie partnerstvo by mala byť ambiciózna a komplexná nová dohoda o partnerstve a spolupráci, ktorá by obsahovala kapitoly týkajúce sa politického dialógu, obchodu a investícií, energetickej spolupráce, dialógu o ľudských právach a oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti; zdôrazňuje, že je potrebné vybudovať skutočné partnerstvo medzi spoločnosťou v EÚ a v Rusku, a v tejto súvislosti víta pokrok dosiahnutý pri zavádzaní spoločných krokov k bezvízovému cestovaniu, na ktorých sa EÚ a Rusko dohodli;

61.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a Radu, aby spolupracovali s Ruskom a Čínou na prekonaní rozdielov – a to aj v rámci Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov – týkajúcich sa posudzovania situácie v Sýrii so spoločným cieľom prelomiť cyklus násilností, zabrániť občianskej vojne a nájsť trvalé mierové riešenie pre Sýriu; víta spoluprácu s Ruskom v rámci rokovaní skupiny EÚ 3+3 s Iránom v záujme zabránenia tomu, aby Irán získal jadrové zbrane;

62.  naliehavo žiada Rusko, aby posilnilo stabilitu, politickú spoluprácu a hospodársky rozvoj, a aby pritom rešpektovalo zvrchované právo každej strany prijať vlastné bezpečnostné opatrenia; naliehavo žiada Rusko, aby rešpektovalo územnú a ústavnú celistvosť regionálnych susedov a aby sa pripojilo k medzinárodnému konsenzu v rámci OSN týkajúcemu sa vznikajúcej demokracie;

63.  zdôrazňuje, že súbežne s tým, ako členské štáty spájajú a integrujú svoje vnútroštátne trhy prostredníctvom investícií do infraštruktúry a schvaľovania spoločných nariadení, by sa malo vyvíjať aj trvalé úsilie o spoluprácu s Ruskom s cieľom odhaliť kreatívne a obojstranne prijateľné opatrenia na zmenšenie rozdielov medzi oboma energetickými trhmi;

64.  vyjadruje znepokojenie nad nedávnou nadmernou militarizáciou oblasti Kaliningradu, čo spôsobuje rastúcu neistotu v okolí územia EÚ;

Stredná Ázia

65.  podporuje presadzovanie regionálneho prístupu EÚ v Strednej Ázii, ktorý má zásadný význam pri riešení regionálneho rozmeru problémov vrátane organizovanej trestnej činnosti, nezákonného obchodovania (s drogami, rádioaktívnym materiálom a ľuďmi), terorizmu, prírodných katastrof a environmentálnych katastrof zapríčinených ľuďmi a riadenia vodných a energetických zdrojov; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom významného pokroku, a to len čiastočne v dôsledku obmedzených dostupných finančných zdrojov; žiada, aby táto angažovanosť bola pevná a podmienená (podľa zásady „viac za viac“) pokrokom v oblasti demokratizácie, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných, trvalo udržateľného sociálneho a hospodárskeho rozvoja, právneho štátu a boja proti korupcii; zdôrazňuje, že regionálny prístup by nemal podkopávať individuálne úsilie rozvinutejších štátov; poznamenáva, že stratégia spolupráce EÚ pre Strednú Áziu určuje sedem priorít, ale poskytuje príliš obmedzené zdroje na to, aby sa dali ovplyvniť všetky oblasti politiky; vyzýva EÚ, aby lepšie vymedzila priority v súlade s dostupnými zdrojmi; pripomína význam regiónu z hľadiska hospodárskej spolupráce, energetiky a bezpečnosti, zdôrazňuje však, že je dôležité zabezpečiť, aby rozvojová spolupráca nebola podriadená hospodárskym, energetickým alebo bezpečnostným záujmom; zdôrazňuje však význam dialógu EÚ s krajinami Strednej Ázie o záležitostiach regionálnej bezpečnosti, najmä v kontexte situácie v Afganistane a možnej eskalácie uzbecko-tadžických vzťahov; navrhuje, aby EK preskúmala možnosti spájania zdrojov s členskými štátmi, ktoré sú v tomto regióne aktívne;

66.  konštatuje, že celková situácia týkajúca sa ľudských práv, pracovných práv, chýbajúcej podpory občianskej spoločnosti a stavu právneho štátu je aj naďalej znepokojujúca; žiada posilnenie dialógov o ľudských právach a zvýšenie ich účinnosti a zamerania na výsledok v úzkej spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti a v rámci zapojenia týchto organizácií do prípravy, monitorovania a uskutočňovania takýchto dialógov; vyzýva EÚ a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby verejne informovali o prípadoch politických väzňov a uväznených obhajcov ľudských práv a novinárov a aby požadovali okamžité prepustenie všetkých politických väzňov, ako aj spravodlivé a transparentné súdne konania pre ostatných; žiada, aby sa zvýšila transparentnosť iniciatívy na podporu právneho štátu voči organizáciám občianskej spoločnosti a aby táto iniciatíva obsahovala jasné ciele, aby bolo možné transparentne hodnotiť jej vykonávanie a výsledky;

67.  konštatuje, že krajiny Strednej Ázie, ktoré sú bohaté na energiu a zdroje, predstavujú pre EÚ potenciálne významný prostriedok v záujme diverzifikácie zdrojov a trás dodávok; konštatuje, že EÚ je spoľahlivý spotrebiteľ a že produkujúce krajiny musia preukázať svoju spoľahlivosť ako dodávatelia voči spotrebiteľským krajinám a zahraničným investorom, a to okrem iného tým, že zavedú rovnaké podmienky pre vnútroštátne a medzinárodné podniky podľa zásad právneho štátu; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby naďalej podporovali projekty v oblasti energetiky a presadzovali poskytovanie informácií o dôležitých cieľoch, ako je napríklad južný koridor a transkaspický plynovod, a aby pritom nezanedbávali zásady dobrej správy vecí verejných a transparentnosti, ktoré sú aspektmi prospešnými pre obe strany v rámci energetickej spolupráce medzi EÚ a partnerskými krajinami;

68.  zdôrazňuje, že využívanie a riadenie prírodných zdrojov, najmä pokiaľ ide o vodu, je stále v tomto regióne spornou záležitosťou a zdrojom nestability, napätia a potenciálneho konfliktu; víta v tejto súvislosti vodnú iniciatívu, ktorú EÚ zaviedla v Strednej Ázii, požaduje však účinnejší a konštruktívnejší dialóg medzi hornatými krajinami ležiacimi na horných tokoch riek a krajinami ležiacimi na dolných tokoch riek s cieľom nájsť prijateľné a udržateľné spôsoby riešenia záležitostí spojených s vodou a prijať komplexné a dlhodobé dohody o spoločnom využívaní vodných zdrojov;

Afganistan

69.  vyjadruje znepokojenie nad opätovným vypuknutím násilia, ktoré nasledovalo po prerušení mierových rokovaní; zdôrazňuje význam subregionálneho stredoázijského prístupu k riešeniu cezhraničného obchodovania s ľuďmi a tovarom a k boju proti nelegálnej výrobe drog a obchodovaniu s nimi, čo je základný zdroj financovania organizovanej trestnej činnosti a terorizmu; požaduje lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú na misii NATO ISAF, aby sa zabezpečila účinnosť zásahu; žiada zintenzívnenie úsilia o podporu budovania kapacity vlády Afganskej islamskej republiky a národných bezpečnostných síl a o pomoc širokému obyvateľstvu v rámci poľnohospodárskeho a sociálno-hospodárskeho rozvoja, aby krajina mohla po ukončení presunu vnútornej bezpečnosti do právomoci afganských síl do konca roku 2014 prevziať plnú zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť;

70.  berie na vedomie, a to s veľkou obavou o dotknuté obyvateľstvo, že vojenský zásah v Afganistane neviedol k vybudovaniu životaschopného štátu s demokratickými štruktúrami, zlepšeniu životných podmienok väčšiny ľudí – najmä žien a dievčat – ani nahradeniu výroby narkotík inými formami poľnohospodárstva, ale namiesto toho krajinu uvrhol do korupcie bezprecedentnej úrovne; vzhľadom na urýchlené stiahnutie európskych jednotiek vyzýva EÚ a členské štáty, aby prioritne pripravili bezpečnostný plán pre tých Afgancov, ktorí dôrazne podporovali úsilie EÚ o budovanie štátu a ktorých existenciu by odchod európskych jednotiek mohol ohroziť, a to najmä pre ženské aktivistky; vyzýva ESVČ, aby spravodlivo posúdila politiku členských štátov a EÚ v Afganistane od roku 2001 a aby do konca roka predložila realistický plán budúcich činností EÚ v tomto regióne;

71.  zdôrazňuje potrebu posilnenej spolupráce s krajinami ako Rusko, Pakistan, India a Irán pri riešení výziev v Afganistane, najmä tých, ktoré sú spojené s obchodovaním s drogami, terorizmom a rizikom prenosu týchto javov do susedných krajín a regiónu;

Amerika
USA

72.  vyjadruje pevné presvedčenie o tom, že USA sú najdôležitejším strategickým partnerom EÚ; naliehavo preto vyzýva EÚ, aby určila ako jasnú politickú prioritu prehlbovanie transatlantických vzťahov na všetkých úrovniach;

73.  zdôrazňuje maximálnu dôležitosť transatlantických vzťahov; zastáva názor, že pravidelné samity EÚ – USA by poskytli príležitosť stanoviť spoločné ciele a koordinovať stratégie týkajúce sa hrozieb a výziev celosvetového významu, a to aj vrátane správy ekonomických záležitostí, a stratégie týkajúce sa rozvíjania spoločného prístupu k vznikajúcim mocnostiam; víta správu pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre zamestnanosť a rast; domnieva sa, že Transatlantická hospodárska rada (TEC) a Transatlantický dialóg zákonodarcov (TLD) by mali zahŕňať úvahy o strategickom spojení EÚ a USA s krajinami BRICS a s inými dôležitými krajinami s rozvíjajúcou sa ekonomikou, ako aj so združením ASEAN, s Africkou úniou, so združením Mercosur, s Andským spoločenstvom a so združením CELAC, a to v súvislosti so spôsobom, ako podporovať konvergenciu regulačných predpisov s týmito krajinami; zdôrazňuje význam TEC ako orgánu zodpovedného za prehlbovanie hospodárskej integrácie a regulačnej spolupráce a TLD ako fóra pre parlamentný dialóg a koordináciu parlamentnej práce oboch strán v oblastiach spoločného záujmu, najmä na právnych predpisoch relevantných pre transatlantický trh; pripomína potrebu bezodkladne vytvoriť transatlantickú politickú radu ako orgán ad hoc pre systematické konzultácie na vysokej úrovni a koordináciu otázok v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky medzi EÚ a USA súbežný s NATO;

74.  konštatuje, že USA postupne presúvajú svoju hlavnú pozornosť, politické a hospodárske investície a vojenské zdroje do tichomorskej oblasti, a to vzhľadom na rastúci celosvetový a regionálny význam Číny, Indie a iných krajín s rozvíjajúcou sa ekonomikou v Ázii; ďalej poznamenáva, že Ázia by mala mať významnejšie miesto v programe zahraničnej politiky EÚ a členských štátov; žiada preto väčšiu koordináciu politík USA a EÚ vo vzťahu k Číne, Indii a iným krajinám s rozvíjajúcou sa ekonomikou v Ázii s cieľom zabrániť oddeleniu ich prístupov ku kľúčovým politikám;

75.  domnieva sa, že USA bude naďalej veľmi významne prispievať ku kolektívnej bezpečnosti v euroatlantickom priestore, a opätovne potvrdzuje nemenný a kľúčový význam transatlantickej bezpečnostnej väzby; upozorňuje, že v meniacej sa geostrategickej a hospodárskej situácii predstavuje budovanie pevnejších európskych bezpečnostných a obranných kapacít významný spôsob posilňovania transatlantickej väzby;

Latinská Amerika

76.  požaduje rozšírenie politického dialógu medzi EÚ a Latinskou Amerikou na všetkých úrovniach vrátane samitov vedúcich predstaviteľov štátov a parlamentného zhromaždenia EUROLAT ako dôležitého nástroja na rozvoj politického konsenzu; žiada, aby politické záväzky prijaté na samitoch EÚ – Latinská Amerika sprevádzalo prideľovanie primeraných finančných zdrojov; vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že Argentína nedávno znárodnila významnú ropnú spoločnosť v španielskom vlastníctve (YPF) a vyslovila tiež veľmi nevhodné vyjadrenia týkajúce sa Falklandských ostrovov Spojeného kráľovstva;

77.  navrhuje preskúmať možnosť užšej spolupráce, najmä v oblasti hospodárstva, medzi Severnou a Južnou Amerikou a EÚ s cieľom uzatvoriť spoločnú dohodu o voľnom obchode;

78.  požaduje posilnenie existujúcich dialógov o ľudských právach spolu s výraznejším zapojením Parlamentu a zavedenie dialógu o posilnení spolupráce v oblasti dôležitých problémov bezpečnosti a v neposlednom rade v súvislosti so zničujúcim vplyvom organizovanej trestnej činnosti a trestnej činnosti súvisiacej s drogami na štátne inštitúcie a bezpečnosť ľudí; konštatuje, že 7. samit hláv štátov a predsedov vlád EÚ – Latinská Amerika a Karibik, ktorý sa má uskutočniť v januári 2013 v Čile, by mohol byť dobrou príležitosťou na iniciovanie nových predstáv o spolupráci medzi dvoma regiónmi v rámci celého spektra politických a sociálno-hospodárskych oblastí;

79.  zdôrazňuje, že sociálna súdržnosť by mala ostať kľúčovou zásadou stratégie rozvojovej spolupráce voči Latinskej Amerike, a to nielen pre jej sociálno-hospodársky vplyv, ale aj pre jej význam z hľadiska upevňovania demokratických inštitúcií v regióne a právneho štátu; konštatuje tiež, že ďalší rozvoj spolupráce medzi EÚ a latinskoamerickými krajinami so strednými príjmami je potrebný na riešenie významných rozdielov, ktoré v regióne ešte stále existujú; žiada posilnenie trojstrannej spolupráce a spolupráce typu juh – juh s juhoamerickými krajinami;

80.  vyzýva k ďalšiemu rozvíjaniu trojstrannej spolupráce so Severnou a Južnou Amerikou v otázkach spoločného záujmu, a to s cieľom smerovať k vytvoreniu euro-atlantického priestoru, ktorý by zahŕňal EÚ, USA, Kanadu a Latinskú Ameriku;

81.  berie na vedomie významný vplyv rastu významu Brazílie v tomto regióne a na celom svete, pričom kombinuje hospodárske a sociálne programy s demokraciou, právnym štátom a základnými slobodami; vyzýva na posilnenie strategického partnerstva a politického dialógu medzi EÚ a Brazíliou s cieľom podporiť úsilie krajiny o posilnenie budovania inštitúcií v Mercosure a Unasure;

82.  víta skutočnosť, že v krátkom čase bude podpísaná dohoda o pridružení so Strednou Amerikou a bude sa ňu vzťahovať postup súhlasu v Európskom parlamente; zdôrazňuje skutočnosť, že táto dohoda ako prvá komplexná zmluva EÚ týkajúca sa dvoch regiónov zlepšuje vzťah a podporuje regionálny prístup, ako aj regionálnu integráciu Latinskej Ameriky; pripomína svoj zámer dôsledne monitorovať vykonávanie dohody, a najmä jej vplyv na situáciu týkajúcu sa ľudských práv a právneho štátu v Strednej Amerike;

83.  víta skutočnosť, že v krátkom čase bude podpísaná obchodná dohoda medzi Európskou úniou a Kolumbiou a Peru a bude sa na ňu vzťahovať postup súhlasu v Európskom parlamente; pripomína, že túto dohodu nemožno vnímať ako definitívny rámec vzťahu medzi EÚ a týmito krajinami, ale ako ďalší krok ku globálnej dohode o pridružení, ktorý ponecháva iným krajinám Andského spoločenstva otvorené dvere na to, aby sa pripojili;

84.  preto konštatuje, že cieľom EÚ je podpísanie dohody o pridružení so všetkými členmi Andského spoločenstva; zastáva názor, že dohoda o pridružení so združením Mercosur by predstavovala rozhodný pokrok v oblasti strategických vzťahov s Latinskou Amerikou, ak bude vychádzať zo zásad slobodného a spravodlivého obchodu a právnej istoty investícií, dodržiavania medzinárodných, pracovných a environmentálnych noriem a dôveryhodného správania sa partnerov;

85.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrhy Komisie na reguláciu podľa systému všeobecných colných preferencií a nástroj rozvojovej spolupráce ignorujú strategickú povahu vzťahov s Latinskou Amerikou, keďže vylučujú významný počet zraniteľných krajín v tomto regióne; pripomína, že niektoré krajiny Latinskej Ameriky patria medzi krajiny s najnerovnejšími príjmami na obyvateľa vo svete a že k pretrvávajúcej nerovnosti dochádza v kontexte nízkej sociálno-ekonomickej mobility; domnieva sa, že odkaz, ktorý EÚ vysiela do tohto regiónu, je veľmi znepokojivý, keďže sa prakticky rovná vyhláseniu, že tomuto regiónu neprikladá význam, ktorý si zaslúži, a to napriek viacerým prijatým politickým a obchodným záväzkom, ako aj spoločným celosvetovým záujmom;

Afrika

86.  poznamenáva, že spoločná stratégia Afriky a EÚ a jej 8 oblastí sa najprv zamerala na Africkú úniu (AÚ) a na technickú podporu budovania inštitucionálnych kapacít a politík v oblasti mieru a bezpečnosti, ľudských práv, podpory demokracie, právneho štátu a dosahovania miléniových rozvojových cieľov; pripomína, že aj keď stále platí takýto komplexný prístup, existencia prekrývajúcich sa dohôd s viacerými partnermi a nedostatok osobitných rozpočtových zdrojov na jej vykonávanie znížili jej ucelenosť a účinnosť, okrem toho je naliehavo potrebné presiahnuť budovanie inštitucionálnych kapacít na kontinentálnej úrovni a zamerať sa na rozvíjanie politického partnerstva pre mier, bezpečnosť a sociálno-hospodársky rozvoj na regionálnej a subregionálnej úrovni; žiada, aby sa tieto politické partnerstvá rozšírili a zahrnuli regionálne hospodárske spoločenstvá nielen ako stratégiu na posilnenie Africkej únie, ale tiež ako prostriedok na prehĺbenie partnerstva medzi EÚ a Afrikou na regionálnej a subregionálnej úrovni, čo vyrieši politické, bezpečnostné a hospodárske záujmy afrických a európskych občanov; vyjadruje poľutovanie nad tým, aké problémy spôsobili štátne prevraty, ako sú tie, ktoré sa odohrali v Mali a Guinei-Bissau, z hľadiska demokratických zásad a cieľov, ktoré presadzuje AÚ, EÚ a OSN; žiada urýchlenú obnovu ústavného poriadku v týchto krajinách;

87.  berie na vedomie stratégiu EÚ pre Africký roh a stratégiu EÚ pre región Sahelu; domnieva sa, že je nutné riešiť štrukturálne príčiny konfliktov v týchto regiónoch, aby sa vydláždila cesta k uskutočniteľnému mierovému riešeniu problémov a aby obyvateľstvo získalo lepšiu perspektívu, čo zahŕňa zabezpečenie spravodlivého prístupu ku zdrojom, trvalo udržateľného rozvoja regiónov a prerozdelenia bohatstva; požaduje vyhodnotenie politík Únie, pre ktoré sú pridelené značné diplomatické zdroje a rozvojová pomoc, a to s cieľom posúdiť vplyv na obyvateľstvo; požaduje tiež užšie prepojenie medzi opatreniami Európskeho parlamentu, Panafrického parlamentu a regionálnych parlamentov s cieľom zabezpečiť väčšiu zodpovednosť za politické a rozpočtové rozhodnutia voči občanom oboch kontinentov a ako základ pre meranie a hodnotenie pokroku v realizácii politík; víta predovšetkým rozhodnutie Rady rozšíriť mandát operácie EUNAVFOR Atalanta (tak, aby zahŕňala boj proti hroziacemu pobrežnému pirátstvu), čo má slúžiť ako prostriedok na posilnenie jej komplexného prístupu k riešeniu konkrétnej hrozby pirátstva, ako aj na poskytnutie podpory v záujme dlhodobého rozvoja regiónu;

88.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad napätím medzi Sudánom a Južným Sudánom; vyzýva obe strany, aby preukázali politickú vôľu riešiť svoje problémy, ktoré pretrvávajú po rozdelení, na základe plánu podporeného rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2046 (2012) z 2. mája 2012; zdôrazňuje, že dlhodobá stabilita v regióne si vyžaduje novú jednotnú a komplexnú medzinárodnú stratégiu, v ktorej by EÚ popri iných svetových a regionálnych aktéroch zohrávala svoju úlohu a ktorá by sa zameriavala nielen na problémy medzi juhom a severom a na situáciu v Južnom Kordofáne a na Modrom Níle, ale aj na reformný proces v Sudáne, ktorý mal prebehnúť už dávno, a na prehĺbenie demokratických reforiem v Južnom Sudáne;

89.  pripomína svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o situácii v Západnej Sahare, naliehavo vyzýva Maroko a Front Polisario, aby pokračovali v rokovaniach o mierovom a dlhodobom riešení konfliktu v Západnej Sahare, a opätovne potvrdzuje právo západosaharského obyvateľstva na sebaurčenie a jeho právo rozhodnúť o statuse Západnej Sahary v demokratickom referende v súlade s príslušnými rezolúciami Organizácie Spojených národov;

Ázia

90.  vyzýva EÚ, aby posilnila svoju účasť v ázijsko-tichomorskom regióne najmä tým, že zdôrazní výsledky dosiahnuté prechodom k demokracii v Indonézii, ktorá je najväčšou moslimskou krajinou, a prispeje svojimi skúsenosťami a odbornými vedomosťami k viacstranným iniciatívam v krajinách združenia ASEAN a v ich susedstve a k postupnému vznikaniu významnejších iniciatív v rámci tichomorského regiónu; zastáva názor, že ESVČ by teraz mala v plnej miere využiť potenciál rozvoja spolupráce medzi EÚ a Áziou; považuje akčným plán z Bandar Seri Begawanu na posilnenie rozšíreného partnerstva medzi krajinami združenia ASEAN a EÚ za relevantný prvý krok v tomto smere; vyzdvihuje tiež nedávne prijatie zmluvy o priateľstve ako príležitosť na prehĺbenie spolupráce zameranej na presiahnutie perspektívy obchodných dohôd medzi EÚ a ázijskými krajinami; zdôrazňuje, že by sa malo viac uprednostňovať vzájomné hospodárske a kultúrne obohacovanie, a to najmä podporovaním možností priamych investícií a zjednodušením a zatraktívnením prístupu študentov a výskumníkov; poznamenáva, že si to vyžaduje strategickú koordináciu úsilia členských štátov a EÚ na rozdiel od súbežných a konkurenčných vnútroštátnych politík; poznamenáva, že v kontexte ázijsko-tichomorskej regionálnej bezpečnosti, a to aj sporov o územie v oblasti Juhočínskeho mora a obáv zo Severnej Kórey, by EÚ ako neutrálny partner mala byť aktívnym zástancom stabilného mierového riešenia založeného na viacstranných inštitúciách;

91.  požaduje urýchlené začatie rokovaní o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Japonskom;

Čína

92.  víta pokrok dosiahnutý v oblasti rozvoja strategického partnerstva medzi EÚ a Čínou vrátane rozvoja tretieho piliera – tzv. dialógu medzi národmi – dopĺňajúceho hospodársky a bezpečnostný dialóg; zdôrazňuje čoraz väčšiu vzájomnú závislosť hospodárstiev EÚ a Číny a pripomína význam rýchleho rastu čínskeho hospodárstva a jeho vplyv na medzinárodný systém;

93.  poznamenáva, že zmena vo vedení Číny bude hlavnou skúškou vývoja krajiny; opakuje svoj cieľ vytvoriť komplexné strategické partnerstvo s Čínou; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby boli vo svojich odkazoch a politikách súdržnejšie a postupovali strategickejšie, a aby tak svojou podporou prispeli k vývoju pozitívnym smerom; zdôrazňuje, že z toho vyplýva odstránenie nezrovnalostí medzi prioritami členských štátov a EÚ týkajúcich sa ľudských práv v Číne, dialógu o ľudských právach a podpory organizácií občianskej spoločnosti;

Japonsko

94.  zdôrazňuje potrebu upevnenia vzťahov Únie s Japonskom ako významným medzinárodným aktérom, ktorý s EÚ zdieľa spoločné demokratické hodnoty a je prirodzeným partnerom pre spoluprácu na medzinárodných fórach a v oblastiach spoločného záujmu; s potešením očakáva uskutočňovanie komplexnej rámcovej dohody a dohody o voľnom obchode;

Južná a východná Ázia

95.  vyzýva EÚ, aby bola v regióne južnej Ázie a juhovýchodnej Ázie aktívnejšia v rámci podpory demokratického vývoja a reforiem v oblasti správy vecí verejných a právneho štátu; víta preto záväzok v prospech demokratického, sekulárneho, stabilného a sociálne inkluzívneho Pakistanu; víta prvý strategický dialóg medzi EÚ a Pakistanom, ktorý sa konal v júni 2012, a odhodlanie ku konštruktívnym diskusiám o zlepšovaní dvojstrannej spolupráce a spoločných pohľadoch na regionálne a medzinárodné otázky spoločného záujmu vrátane aktívnejšieho zapojenia sa do boja proti terorizmu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na základe podpory demokracie, sociálneho začlenenia, právneho štátu a ľudských práv posilnili vzťahy s Indiou, a vyzýva EÚ a Indiu, aby urýchlene dokončili svoje prebiehajúce rokovania o komplexnej dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou, ktorá by stimulovala európsky a indický obchod a hospodársky rast; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali srílanské povojnové zmierenie, obnovu a hospodársky rozvoj, a v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Radu, aby podporovala Srí Lanku pri vykonávaní LLRC (Lessons Learnt and Reconciliation Committee ); víta aktívnu podporu EÚ v prospech presadzovania demokracie v Mjanmarsku;

96. víta úspešné závery prezidentských a parlamentných volieb, ktoré sa konali na Taiwane 14. januára 2012; vyzdvihuje pretrvávajúce úsilie Taiwanu o zachovanie mieru a stability v ázijsko-tichomorskej oblasti; uznáva pokrok dosiahnutý vo vzťahoch medzi Čínou a Taiwanom, najmä zlepšenie hospodárskeho prepojenia, a poznamenáva, že užšie hospodárske väzby s Taiwanom by mohli zlepšiť prístup EÚ na čínsky trh; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby v súlade s uznesením Parlamentu o SZBP z mája 2011 podnikli konkrétne kroky na ďalšie posilnenie hospodárskych vzťahov medzi EÚ a Taiwanom a uľahčenie rokovaní o dohode o hospodárskej spolupráci medzi EÚ a Taiwanom; opätovne pripomína svoju výraznú podporu zmysluplnej účasti Taiwanu v dôležitých medzinárodných organizáciách a činnostiach, a to vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie; uznáva, že program bezvízového styku s EÚ pre občanov Taiwanu, ktorý nadobudol účinnosť v januári 2011, sa ukázal ako obojstranne prínosný; nabáda na užšiu dvojstrannú spoluprácu medzi EÚ a Taiwanom v oblastiach ako obchod, výskum, kultúra, vzdelávanie a ochrana životného prostredia;

97.  vyzýva EÚ, aby zvýšila informovanosť o vážnych prípadoch porušovania ľudských práv, masívnom zabíjaní a neľudskom zaobchádzaní v pracovných táboroch a táboroch politických väzňov v Severnej Kórei a aby podporovala obete týchto prípadov porušenia ľudských práv;

Mnohostranní partneri
G-7, G-8 a G-20

98.  domnieva sa, že vzhľadom na zvyšovanie významu krajín BRICS a iných vznikajúcich mocností a multipolárny systém globálneho riadenia, ktorý sa formuje, by skupina G-20 mohla byť užitočným a mimoriadne vhodným fórom na dosiahnutie konsenzu, ktoré je inkluzívne, zakladá sa na partnerstve a je schopné podporovať konvergenciu vrátane konvergencie právnych predpisov; zastáva však názor, že G-20 doteraz nepreukázala svoj význam pri premieňaní záverov samitu do udržateľných politík, ktoré sa zaoberajú kritickými problémami, v neposlednom rade kontrolou daňových rajov a inými výzvami a hrozbami, ktorými sa prejavuje celosvetová finančná a hospodárska kríza; v tejto súvislosti berie na vedomie potenciál skupiny G-8 zohrávať úlohu pri dosahovaní konsenzu pred zasadnutiami skupiny G-20; zastáva názor, že by sa mala využiť aj existencia skupiny G-8 v úsilí o zosúladenie pozícií s Ruskom tak, aby sa spoločné problémy mohli riešiť koordinovaným a účinným spôsobom;

OSN

99.  potvrdzujúc, že účinný multilateralizmus je základným kameňom zahraničnej politiky EÚ, vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu v rámci medzinárodnej spolupráce a presadzovala celosvetové opatrenia medzinárodného spoločenstva; nabáda EÚ, aby naďalej podporovala súčinnosť v rámci systému OSN, odstraňovala rozdiely v rámci OSN a globálne sa zapájala do spolupráce s regionálnymi organizáciami a strategickými partnermi; vyjadruje svoju podporu pokračovaniu reformy OSN; vyzýva EÚ, aby prispela k riadnemu finančnému hospodáreniu a rozpočtovej disciplíne s prihliadnutím na zdroje OSN;

100.  vyzýva preto EÚ, aby presadzovala komplexnú reformu Bezpečnostnej rady OSN s cieľom posilniť jej legitimitu, regionálne zastúpenie a účinnosť; zdôrazňuje, že takýto reformný proces môžu nezvratne začať členské štáty EÚ, ak v súlade so zámerom Lisabonskej zmluvy posilniť zahraničnú politiku EÚ a úlohu EÚ týkajúcu sa celosvetového mieru a bezpečnosti budú žiadať stále kreslo pre EÚ v rozšírenej a reformovanej BR OSN; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby bezodkladne prevzala iniciatívu s cieľom podnietiť členské štáty k tomu, aby dospeli k spoločnej pozícii na tento účel; naliehavo vyzýva členské štáty, aby do prijatia takejto spoločnej pozície bezodkladne odsúhlasili a schválili rotačný systém v Bezpečnostnej rade OSN s cieľom zabezpečiť stále kreslo EÚ v Bezpečnostnej rade OSN;

101.  považuje za dôležité, aby sa rezolúcia Valného zhromaždenia OSN o účasti EÚ na práci VZ OSN vykonávala v plnej miere a aby EÚ v súvislosti s podstatnými otázkami konala včas a riešila ich koordinovaným spôsobom; vyzýva EÚ, aby naďalej zlepšovala koordináciu stanovísk a záujmov členských štátov EÚ v Bezpečnostnej rade OSN; víta určenie strednodobých priorít EÚ v OSN a požaduje, aby sa s Výborom Parlamentu pre zahraničné veci pravidelne konzultovalo o ročnom preskúmaní a o každom vykonávaní; zdôrazňuje potrebu prísnejšej verejnej diplomacie v záležitostiach OSN a toho, aby bola európska verejnosť účinnejším spôsobom informovaná o globálnej úlohe EÚ;

102.  vyjadruje pevné presvedčenie o potrebe budovať partnerstvá v oblasti predchádzania konfliktom, civilného a vojenského krízového riadenia a budovania mieru a s prihliadnutím na to zvýšiť prevádzkyschopnosť riadiaceho výboru EÚ a OSN v rámci krízového riadenia; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby dosiahli ďalší pokrok pri uplatňovaní zásady zodpovednosti za ochranu a spolupracovali s partnermi z OSN pri zabezpečení toho, aby sa táto koncepcia stala súčasťou prevencie a obnovy po skončení konfliktu; požaduje vypracovanie medziinštitucionálneho konsenzu o zodpovednosti za ochranu a spoločnej politike predchádzania konfliktom, ktorý by bol súbežný s už existujúcim konsenzom o humanitárnej pomoci a konsenzom o rozvoji, čo by mohlo zabezpečiť väčšiu jednotu EÚ na fórach OSN venovaných týmto záležitostiam;

103.  pripomína, že komplexný prístup k plneniu rezolúcií Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti, ktoré Rada Európskej únie prijala 1. decembra 2008, uznáva úzke väzby medzi problematikami mieru, bezpečnosti, rozvoja a rodovej rovnosti a mal by byť základným kameňom SZBP; zdôrazňuje, že EÚ vždy požadovala plnohodnotné plnenie agendy týkajúcej sa žien, mieru a bezpečnosti stanovenej v rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a 1820 (2008) a následne posilnenej prijatím rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 1888 a 1889 (2009), ako aj č. 1960 (2010), najmä pokiaľ ide o potrebu bojovať proti násiliu páchanému na ženách v situáciách konfliktu a podporu zapájania žien do budovania mieru; vyzýva tie členské štáty, ktoré tak ešte neučinili, aby prijali národné akčné plány týkajúce sa žien, mieru a bezpečnosti, a zdôrazňuje, že by mali z hľadiska svojich cieľov, plnenia a monitorovania v celej EÚ vychádzať z jednotných minimálnych európskych noriem;

104.  zdôrazňuje potrebu vyvinúť účinnejšie usmernenia a kapacity v oblasti sprostredkovania prostredníctvom spolupráce medzi EÚ a OSN v oblasti kapacít sprostredkovávania s cieľom včas a koordinovaným spôsobom zabezpečiť primerané zdroje na sprostredkovanie, a to aj prostredníctvom zaručenia zapojenia žien do týchto procesov; na vykonávanie politiky EÚ v oblasti ľudských práv považuje za nevyhnutné vytvoriť kapacitu Rady OSN pre ľudské práva v záujme riešenia vážnych a naliehavých situácií týkajúcich sa ľudských práv, posilniť nadväzujúci proces, pokiaľ ide o vykonávanie odporúčaní osobitných postupov, a posilniť proces všeobecného pravidelného preskúmania; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ naďalej podporovala Medzinárodný trestný súd s cieľom prispieť k účinnej ochrane ľudských práv a boju proti beztrestnosti;

105.  s ohľadom na rokovania OSN o zmluve o obchode so zbraňami (ATT) vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a Radu, aby pracovali na čo najvyšších štandardoch ochrany medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva stanovením štandardov, ktoré presahujú tie, ktoré sú už v súčasnosti dohodnuté na úrovni EÚ a ktoré sú začlenené do spoločnej pozície EÚ k vývozu zbraní; zdôrazňuje, že štáty EÚ, ktoré sú zúčastnenými stranami, preto nesmú prijať nižšie štandardy, ktoré by mali nepochybne škodlivý vplyv na úspech a účinnosť zmluvy o obchode so zbraňami;

EÚ – NATO

106.  víta záväzok EÚ a NATO posilniť svoje strategické partnerstvo, potvrdený alianciou v rámci jej novej strategickej koncepcie a na chicagskom samite, a zdôrazňuje pokrok dosiahnutý v praktickej spolupráci na operáciách; poznamenáva, že súčasná celosvetová a európska hospodárska kríza podnietila úsilie o hľadanie nákladovo efektívnejších a naliehavo potrebných operačných kapacít v rámci EÚ aj NATO; vyzýva preto podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby bola aktívnejšia pri podpore ďalších konkrétnych návrhov na spoluprácu jednotlivých organizácií, a to aj prostredníctvom Európskej obrannej agentúry (pričom hlavnými zásadami sú inteligentná obrana, združovanie a spoločné využívanie spôsobilostí a komplexný prístup, a to na základe vzájomného dopĺňania sa jednotlivých iniciatív); požaduje naliehavé politické riešenie blokovania spolupráce v rámci dohody Berlín plus, ktoré brzdí vyhliadky týchto dvoch organizácií na účinnejšiu spoluprácu;

Rada Európy

107.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby splnili svoju povinnosť urýchlene uzavrieť rokovania o pristúpení EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP); zdôrazňuje význam noriem, monitorovacích postupov a zistení Rady Európy ako hlavný prínos k hodnoteniu pokroku, ktorý dosiahli susedné krajiny pri uskutočňovaní reforiem;

108.  zdôrazňuje skutočnosť, že pristúpenie EÚ k EDĽP je historickou príležitosťou potvrdiť ľudské práva ako základnú hodnotu EÚ a súčasne spoločný základ jej vzťahov s tretími krajinami, a dúfa, že sa uskutoční bez zbytočného zdržania; opätovne potvrdzuje, že pristúpenie EÚ k EDĽP je významným úspechom pre ďalšie posilňovanie ochrany ľudských práv v Európe;

OBSE

109.  podporuje dialóg o reforme Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ak to nebude za cenu oslabenia existujúcich inštitúcií a mechanizmov ani to neovplyvní ich nezávislosť; zdôrazňuje potrebu udržať rovnováhu medzi tromi rozmermi OBSE, súdržne a komplexne ich rozvíjať a budovať na tom, čo sa už dosiahlo; okrem toho zdôrazňuje, že ak majú byť opatrenia naozaj účinné, bezpečnostné hrozby a problémy by sa mali riešiť prostredníctvom všetkých týchto troch rozmerov; vyzýva OBSE, aby ďalej posilňovala svoju kapacitu s cieľom zabezpečiť dodržiavanie a vykonávanie zásad a záväzkov, ktoré prijali zúčastnené štáty v rámci všetkých troch rozmerov, a to okrem iného zdokonalením nadväzujúcich mechanizmov;

GCC

110.  očakáva, že EÚ nadviaže skutočné strategické partnerstvo s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) vrátane otvoreného, pravidelného a konštruktívneho dialógu a štruktúrovanej spolupráce v oblasti ľudských práv a demokracie, ako aj v súvislosti s procesom prechodu a krízového riadenia v rámci južného susedstva; na podporu tohto cieľa opätovne zdôrazňuje, že ESVČ by mala vyčleniť viac ľudských zdrojov pre tento región a zriadiť delegácie v hlavných krajinách GCC; zdôrazňuje, že ľudské práva, práva žien, zásady právneho štátu a demokratické ašpirácie ľudí v krajinách GCC od Bahrajnu po Saudskú Arábiu nemožno naďalej v politikách EÚ voči tomuto regiónu prehliadať;

Liga arabských štátov

111.  uznáva stále dôležitejšiu úlohu regionálnych organizácií, najmä Ligy arabských štátov, ale aj Organizácie islamskej konferencie a Organizácie pre hospodársku spoluprácu, a vyzýva EÚ, aby posilnila spoluprácu najmä v otázkach týkajúcich sa procesov prechodu a krízového riadenia v rámci južného susedstva; víta snahu EÚ pomôcť Lige arabských štátov v jej integračnom procese;

Tematické priority SZBP
Spoločná bezpečnostná a obranná politika

112.  zdôrazňuje, že činnosti v rámci SBOP by mali byť pevne začlenené do komplexnej politiky zameranej na krajiny a regióny prechádzajúce krízou, kde sú ohrozené hodnoty a strategické záujmy EÚ a kde by operácie SBOP priniesli skutočnú pridanú hodnotu pri presadzovaní mieru, stability a zásad právneho štátu; ďalej zdôrazňuje potrebu zaviesť taký proces, ktorý bude vychádzať zo skúseností a bude presnejší pri hodnotení úspešnosti vykonávania každej operácie a jej trvalého vplyvu na mieste;

113.  opakovane vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, Radu a členské štáty, aby riešili početné problémy, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú civilno-vojenskú spoluprácu, a to od nedostatku kvalifikovaného personálu po nedostatok a nevyváženosť vybavenia; požaduje najmä zamestnancov v oblasti spravodlivosti, civilnej správy, colníctva, dialógu, zmierenia a sprostredkovania, aby bolo možné zabezpečiť poskytovanie primeraných a dostatočných odborných poznatkov pre misie SPOB; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby predložila konkrétne návrhy na náhradu chýbajúcich zamestnancov najmä v oblasti civilného krízového riadenia, predchádzania konfliktom, obnovy po skončení krízy a vyššie uvedených odvetviach;

114.  víta požiadavky na väčšie združovanie a spoločné využívanie kľúčových vojenských spôsobilostí, na zdokonalenie kapacít plánovania a realizácie misií a operácií a na integráciu civilných a vojenských misií a operácií; zdôrazňuje potrebu neustáleho zlepšovania výkonnosti misií a operácií SBOP, a to aj prostredníctvom vyhodnocovania výsledkov, referenčného porovnávania, hodnotenia vplyvu, identifikovania a uplatňovania získaných poznatkov a rozvíjania najlepších postupov pre účinnú a efektívnu činnosť SBOP; vyjadruje však poľutovanie nad politickými obmedzeniami v oblasti spolupráce, ktoré sú niekedy prekážkou uplatňovania najlepších postupov pri vytváraní synergií;

Obchod so zbraňami

115.  pripomína, že členské štáty sú zodpovedné za viac než tretinu celosvetového vývozu zbraní; naliehavo žiada členské štáty, aby dodržiavali nielen osem kritérií uvedených v spoločnej pozícii 2008/944/SZBP (Kódex Európskej únie pre vývoz zbraní), ale aj zásady rozvojovej politiky EÚ; žiada, aby právomoc týkajúca sa pravidiel na vývoz zbraní bola prenesená na EÚ; pripomína členským štátom, že rozvojové krajiny by mali investovať finančné zdroje predovšetkým do udržateľného sociálneho a hospodárskeho rozvoja, demokracie, ľudských práv a právneho štátu; naliehavo žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a členské štáty, aby využili prebiehajúcu revíziu spoločnej pozície EÚ 2008/944/SZBP na posilnenie uplatňovania a monitorovania kritérií EÚ pre vývoz zbraní; vyslovuje hlboké poľutovanie nad zlyhaním rokovaní OSN o celosvetovej zmluve o obchodovaní so zbraňami v júli 2012; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a členské štáty, aby naliehavo vyvíjali tlak na tie krajiny, ktoré nesúhlasia so silnou celosvetovou zmluvou o obchodovaní so zbraňami; žiada silnú a robustnú ATT, ktorá bude od štátov, ktoré budú jej zmluvnými stranami, vyžadovať, aby odmietli akýkoľvek vývoz zbraní a munície v prípade, že existuje vážne riziko, že by sa zbrane použili na spáchanie alebo uľahčenie závažného porušenia medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, a to vrátane genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov;

Prevencia konfliktov a budovanie mieru

116.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby predložila návrhy na posilnenie kapacít ESVČ na predchádzanie konfliktom a budovanie mieru, najmä v súvislosti s göteborským programom, a aby ďalej rozšírila kapacitu EÚ na predchádzanie konfliktom a zabezpečila sprostredkovateľské kapacity, kapacity pre dialóg a zmierenie spolu s kapacitami krízového riadenia s pridelenými väčšími zdrojmi; žiada, aby sa prioritne zhodnotili politiky EÚ v oblasti predchádzania konfliktom a budovania mieru v záujme toho, aby podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka podávala Parlamentu správy o návrhoch na posilnenie vonkajšej kapacity Únie a jej schopnosti reagovať v tejto oblasti; víta návrh Komisie a ESVČ na zavedenie rozpočtovej položky vo výške 500 000 EUR na služby v oblasti predchádzania konfliktom a podpory sprostredkovania do rozpočtu ESVČ na rok 2013, a to po úspešnom dokončení prípravnej činnosti, ktorú navrhol Parlament, koncom tohto roka; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby zlepšila zapojenie žien do mechanizmov v oblasti predchádzania konfliktom, sprostredkovávania, dialógu a zmierenia a budovania mieru;

117.  považuje návrh na autonómny alebo poloautonómny európsky mierový inštitút s úzkymi väzbami na EÚ, ktorý by mohol prispieť k posilneniu kapacít v oblasti predchádzania konfliktom a sprostredkovávania v Európe, za veľmi sľubnú myšlienku; žiada, aby takýto inštitút vychádzal z jasne vymedzeného mandátu brániaceho duplicite s existujúcimi vládnymi a mimovládnymi organizáciami a zameraného na neformálnu sprostredkovaciu diplomaciu a prenos znalostí medzi EÚ a nezávislými aktérmi v oblasti sprostredkovania; očakáva výsledky pilotného projektu o európskom mierovom inštitúte zavedeného tento rok; očakáva svoje plnohodnotné zapojenie do diskusií vedúcich k možnému vytvoreniu takéhoto inštitútu;

Sankcie a reštriktívne opatrenia

118.  domnieva sa, že v rámci svojho zaobchádzania s autoritárskymi režimami by EÚ mala vypracovať jednotnejšiu politiku z hľadiska ukladania a rušenia sankcií a reštriktívnych opatrení;

Nešírenie zbraní a odzbrojenie

119.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby zanalyzovala účinnosť Európskej únie pri riešení hrozby, ktorú predstavujú chemické, biologické, rádiologické a jadrové zbrane desať rokov po prijatí stratégie proti šíreniu zbraní hromadného ničenia z roku 2003 a po uplynutí predĺženej lehoty na implementáciu nových smerov činnosti z roku 2008, tak aby podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka mohla podať Parlamentu správu o návrhoch na posilnenie schopností EÚ v tejto oblasti politiky;

120.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby zanalyzovala účinnosť Európskej únie pri riešení hrozby, ktorú predstavuje šírenie ručných a ľahkých zbraní (RĽZ) a iných konvenčných zbraní, ako pri riešení širších záležitostí spojených s odzbrojovaním po prijatí stratégie pre ručné a ľahké zbrane z roku 2005 a iných relevantných politických rámcov vrátane spoločnej pozície EÚ k obchodovaniu so zbraňami a zbrojným embargám EÚ, tak aby podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka mohla podať Parlamentu správu o návrhoch na posilnenie kapacity EÚ v tejto oblasti politiky;

Európska obranná agentúra

121.  opakovane vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili európsku spoluprácu v oblasti obrany, čo je jediný možný spôsob, ako aj naďalej zaistiť dôveryhodnosť a akcieschopnosť európskych vojenských síl v situácii znižovania rozpočtov vyčlenených na obranu; berie na vedomie pokrok, ktorý sa dosiahol na základe združovania a spoločného využívania spôsobilostí EÚ a koncepcie inteligentnej obrany NATO, a považuje za nevyhnutné, aby sa medzi týmito dvomi organizáciami dosiahla ďalšia súčinnosť; zdôrazňuje potrebu dosiahnuť ďalší pokrok v združovaní a spoločnom využívaní aktív a v súvislosti s potenciálom synergií vo výskume, vývoji a priemyselnej spolupráci v oblasti obrany na úrovni Únie; víta iniciatívy v záujme posilnenia spolupráce v tejto oblasti, a to aj iniciatívu Weimar plus;

122.  v tejto súvislosti pripomína zásadnú úlohu Európskej obrannej agentúry (EDA) v rozvoji a vykonávaní politiky EÚ v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania; vyzýva preto Radu, aby posilnila inštitucionálny charakter agentúry EDA a uvoľnila jej plný potenciál, ako sa uvádza v článku 42 ods. 3 a článku 45 ZEÚ;

123.  naliehavo vyzýva Radu a členské štáty, aby zabezpečili pre EDA primerané financovanie na plnenie všetkých jej misií a úloh; zastáva názor, že najlepšie by sa to dalo uskutočniť financovaním nákladov na zamestnancov agentúry a jej prevádzkových nákladov z rozpočtu Únie, počnúc nasledujúcim viacročným finančným rámcom; na tento účel vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby predložila potrebné návrhy;

Energetická bezpečnosť

124.  poznamenáva, že v článku 194 Lisabonskej zmluvy sa uvádza, že EÚ je oprávnená podniknúť opatrenia na európskej úrovni na zaistenie bezpečnosti dodávok energie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na zlepšenie energetickej bezpečnosti a súčasne posilnenie dôveryhodnosti a účinnosti SZBP je mimoriadne dôležité znížiť energetickú závislosť od takých tretích krajín, ktoré nezdieľajú hodnoty EÚ alebo konajú v rozpore s nimi; domnieva sa, že diverzifikácia zdrojov dodávok a tranzitných trás a zvýšenie miery spoliehania sa na obnoviteľné a čisté zdroje energie a tranzitné trasy sú naliehavé a majú zásadný význam pre EÚ, ktorá je do veľkej miery závislá od vonkajších zdrojov energie; poznamenáva, že hlavnými smermi diverzifikácie sú Arktída, oblasť Stredozemného mora a južný koridor smerujúci z Iraku do Strednej Ázie a na Blízky východ, a vyzýva Komisiu, aby uprednostnila príslušné projekty; vyjadruje znepokojenie nad oneskoreniami, ku ktorým došlo pri dokončovaní južného koridoru; zdôrazňuje potrebu dosiahnuť energetickú bezpečnosť prostredníctvom energetickej rozmanitosti a vyzdvihuje potenciál doplnkového koridoru pre skvapalnený zemný plyn (LNG) vo východnom Stredozemí ako pružného zdroja energie a stimulu pre väčšiu konkurenciu v rámci vnútorného trhu EÚ; domnieva sa, že EÚ by mala zabezpečiť, aby súčasný hlavný zdroj dovozu – Rusko – dodržiavalo pravidlá vnútorného trhu, predpisy v rámci tretieho energetického balíka a Zmluvu o energetickej charte; berie na vedomie veľký potenciál týkajúci sa rozvoja a vzájomnej závislosti, ktorý by mohli predstavovať transkontinentálne inteligentné sústavy pre energiu z obnoviteľných zdrojov spájajúce Európu a Afriku;

125.  poznamenáva, že v roku 2011 Komisia navrhla vytvorenie mechanizmu výmeny informácií týkajúcich sa medzivládnych dohôd v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami; domnieva sa, že výmeny najlepších postupov a politická podpora Komisie by tiež posilnili rokovaciu právomoc členských štátov; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby pravidelne podávali Parlamentu správy o vytvorení a realizácii tohto mechanizmu; vyzýva Komisiu, aby do dohôd o obchode, pridružení, partnerstve a spolupráci s producentskými a tranzitnými krajinami zahrnula tzv. doložku o energetickej bezpečnosti, t. j. kódex správania v prípade porušenia alebo jednostranných zmien podmienok dodávky;

Nové hrozby a výzvy

126.  zdôrazňuje, že v rámci SZBP musia mať významné miesto opatrenia proti novej generácii problémov pre stabilitu a medzinárodnú bezpečnosť, ako sú zmena klímy, medzinárodná trestná činnosť a terorizmus, kybernetické útoky, šírenie jadrových zbraní a zbraní hromadného ničenia, zlyhávajúce štáty, pirátstvo a pandémie;

Vonkajší rozmer priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

127.  pripomína, že vonkajší rozmer priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti musí v rámci SZBP zohrávať významnú úlohu; zdôrazňuje potrebu organizovaného riadenia migračných tokov, čo zabezpečení spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami;

Kultúrny a náboženský dialóg

128.  domnieva sa, že posilnenie dialógu a porozumenia medzi rôznymi náboženstvami a kultúrami by malo byť neoddeliteľnou súčasťou nášho externého prepojenia s tretími krajinami a spoločenstvami, a predovšetkým našej pomoci pri riešení konfliktov a pri podpore tolerantných, inkluzívnych a demokratických spoločností;

o
o   o

129.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi NATO, predsedovi Parlamentného zhromaždenia NATO, úradujúcemu predsedovi OBSE, predsedovi Parlamentného zhromaždenia OBSE, predsedovi Výboru ministrov Rady Európy a predsedovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0227. (3) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 51. (4) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 454. (5) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 470. (6) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 472. (7) Prijaté texty, P7_TA(2012)0126.