Európsky parlament,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva(1),

–  so zreteľom na Spoločné politické vyhlásenie členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom(2),

–  so zreteľom na Spoločné politické vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 27. októbra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom(3),

–  so zreteľom na praktické opatrenia, na ktorých sa 22. júla 2011 zhodli príslušné útvary Európskeho parlamentu a Rada, týkajúce sa plnenia ustanovení článku 294 ods. 4 ZFEÚ v prípade zhody dosiahnutej pri prvom čítaní,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o lepšej tvorbe právnych predpisov, subsidiarite a proporcionalite a inteligentnej regulácii(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o 27. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva Európskej únie(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o zaručení nezávislých posúdení vplyvu(6),

–  so zreteľom na správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite (18. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2010) (COM(2011)0344),

–  so zreteľom na správu Komisie o minimalizovaní regulačného zaťaženia pre MSP – Prispôsobenie právnych predpisov EÚ potrebám mikropodnikov (COM(2011)0803),

–  so zreteľom na 28. výročnú správu Komisie o kontrole uplatňovania práva EÚ (2010) (COM(2011)0588),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o inteligentnej regulácii v Európskej únii (COM(2010)0543),

–  so zreteľom na závery Rady pre konkurencieschopnosť o posudzovaní vplyvu z 5. decembra 2011,

–  so zreteľom na závery Rady pre konkurencieschopnosť o inteligentnej regulácii z 30. mája 2011,

–  so zreteľom na správu Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívneho zaťaženia z 15. novembra 2011 s názvom ’Európa môže byť úspešnejšia: správa o osvedčených postupoch pri implementovaní právnych predpisov EÚ v členských štátoch najmenej zaťažujúcim spôsobom’,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanovisko Výboru pre ústavné veci (A7-0251/2012),

A.  keďže národné parlamenty predložili Európskemu parlamentu v roku 2010 vyše sedemnásobne viac príspevkov ako odôvodnených stanovísk;

B.  keďže program inteligentnej regulácie predstavuje snahu o zjednotenie úsilia v oblasti lepšej tvorby predpisov, zjednodušenia právnych predpisov EÚ a zníženia administratívneho a regulačného zaťaženia a o vykročenie smerom k dobrému spravovaniu vecí verejných vychádzajúcemu z tvorby politík na základe overených poznatkov, v ktorej zohrávajú zásadnú úlohu posudzovanie vplyvu a kontroly ex post;

C.  keďže Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva z roku 2003 prestala vyhovovať súčasnému legislatívnemu prostrediu, ktoré sa vytvorilo v dôsledku Lisabonskej zmluvy, v neposlednom rade s ohľadom na roztrieštený prístup inštitúcií EÚ v súvislosti s prijímaním spoločných politických vyhlásení k vysvetľujúcim dokumentom a praktických opatrení na úrovni sekretariátov určených na vykonávanie článku 294 ZFEÚ;

D.  keďže nesprávna voľba medzi využitím delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ alebo vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ v legislatívnom akte vedie k riziku, že daný legislatívny akt bude anulovaný rozhodnutím Súdneho dvora;

Všeobecné pripomienky

1.  zdôrazňuje všeobecnú potrebu zabezpečiť, aby boli právne predpisy jasné, jednoduché, ľahko zrozumiteľné a prístupné pre všetkých;

2.  zdôrazňuje, že európske inštitúcie musia pri tvorbe právnych predpisov dodržiavať zásadu subsidiarity a proporcionality;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s názorom výboru pre posudzovanie vplyvu, že Komisia vo svojom posudzovaní vplyvu neberie v podstate dostatočný ohľad na tieto zásady; považuje za nesmierne dôležité, aby sa Komisia venovala riešeniu všetkých nedostatkov v tejto oblasti s cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto zásad;

4.  znovu pripomína svoje opakované výzvy na opätovné prerokovanie Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z roku 2003, aby sa v nej zohľadnilo nové legislatívne prostredie, ktoré sa vytvorilo v dôsledku Lisabonskej zmluvy, aby sa zjednotili najlepšie postupy a aby sa aktualizovala dohoda v súlade s programom inteligentnej regulácie; navrhuje, aby sa v tejto súvislosti dosiahla dohoda o opatreniach týkajúcich sa vymedzenia hraníc medzi delegovanými a vykonávacími aktmi; žiada svojho predsedu o podniknutie krokov, ktoré sú potrebné na otvorenie rokovaní s ostatnými inštitúciami;

Kontrola subsidiarity národnými parlamentmi

5.  víta užšie zapojenie národných parlamentov do európskeho legislatívneho procesu, najmä pokiaľ ide o kontrolu legislatívnych návrhov so zreteľom na zásady subsidiarity a proporcionality;

6.  konštatuje, že v roku 2010 národné parlamenty predložili 211 stanovísk, ale iba 34 z nich sa týkalo obáv v súvislosti so zásadou subsidiarity; poukazuje na to, že podmienky článku 2 ods. 2 prvej vety Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality sa prvý raz splnili v máji 2012 v súvislosti s návrhom nariadenia Rady o výkone práva uskutočniť kolektívnu akciu v rámci slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby (COM(2012)0130); v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vykonala potrebné preskúmanie návrhu s maximálnym ohľadom na výslovnú vôľu národných parlamentov, keďže cieľom nového kontrolného postupu je zabezpečiť, aby sa rozhodnutia prijímali čo najbližšie občanom;

7.  žiada, aby sa vykonala nezávislá analýza v mene Komisie, ktorá preskúma úlohu regionálnych alebo miestnych parlamentov v oblasti kontroly uplatňovania zásady subsidiarity; v tejto súvislosti poukazuje na internetovú platformu IPEX, ktorú financuje Európsky parlament a národné parlamenty a ktorá je mimoriadne užitočná pri výmene informácií súvisiacich s postupmi kontroly;

8.  odporúča náležite upozorniť zákonodarné orgány na potrebu zabezpečenia správneho uplatňovania zásad subsidiarity a proporcionality podľa podmienok protokolu č. 2 pripojeného k Zmluve o fungovaní Európskej únie;

9.  konštatuje, že kritiku výboru pre posudzovanie vplyvu týkajúcu sa zohľadnenia zásady subsidiarity vyjadrilo aj niekoľko národných parlamentov v stanoviskách predložených v rámci mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity, ktorý sa zaviedol v Lisabonskej zmluve; ďalej však konštatuje, že ani raz v roku 2010 sa nedosiahol prah na aktivovanie formálneho postupu podľa protokolu č. 2 pripojeného k zmluvám;

10.  konštatuje však, že národné parlamenty uplatnili postup ’žltej karty’ prvý raz od nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy 22. mája 2012 prijatím odôvodnených stanovísk proti návrhu Komisie na nariadenie Rady o výkone práva uskutočniť kolektívnu akciu v rámci slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby (COM(2012)0130);

11.  konštatuje so znepokojením, že v niektorých stanoviskách národných parlamentov sa zdôrazňuje skutočnosť, že v mnohých návrhoch Komisie je odôvodnenie z hľadiska subsidiarity nedostatočné alebo úplne chýba;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby európske inštitúcie umožnili národným parlamentom kontrolovať legislatívne návrhy tak, že zabezpečia, aby Komisia predkladala podrobné a komplexné odôvodnenia svojich rozhodnutí z hľadiska zásad subsidiarity a proporcionality v súlade s článkom 5 protokolu č. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

13.  navrhuje vypracovať posúdenie s cieľom zistiť, či by sa nemali stanoviť vhodné kritériá na európskej úrovni na hodnotenie súladu so zásadami subsidiarity a proporcionality;

14.  domnieva sa, že súčasný časový rámec stanovený v zmluvách, v ktorom majú národné parlamenty vykonávať kontroly uplatňovania zásady subsidiarity, by sa mal preskúmať s cieľom zistiť, či je dostatočný; navrhuje, aby EP, Komisia a zástupcovia národných parlamentov preskúmali, ako by sa mohli zmenšiť prekážky účasti národných parlamentov v rámci mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity;

15.  pripomína, že podľa zásady subsidiarity EÚ koná mimo oblastí svojej výlučnej právomoci iba v prípade, že ciele plánovaného opatrenia možno v dostatočnej miere a vzhľadom na jeho rozsah lepšie dosiahnuť na úrovni Únie než na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni; zásada subsidiarity teda môže viesť k rozšíreniu činnosti Únie v rámci jej právomocí, ak si to vyžadujú okolnosti, ale naopak aj k obmedzeniu alebo zredukovaniu príslušnej činnosti, ak už nie je opodstatnená; zdôrazňuje skutočnosť, že subsidiarita sa v tejto súvislosti netýka len vzťahu medzi EÚ a jej členskými štátmi, ale zahŕňa aj regionálnu a miestnu úroveň;

16.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby na základe zásady subsidiarity zlepšila a upravila vyhlásenia, ktorými odôvodňuje legislatívne iniciatívy; pripomína, že je potrebné upraviť a zjednodušiť administratívne právne predpisy EÚ, aby sa znížili administratívne a regulačné náklady; v tejto súvislosti konštatuje, že by sa mali primerane uplatňovať zásady subsidiarity a proporcionality;

17.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia ešte nepredložila riadnu správu o uplatňovaní zásady proporcionality, najmä pokiaľ ide o používanie článkov 290 a 291 ZFEÚ o delegovaných a vykonávacích aktoch; varuje Radu, aby nenarúšala zreteľný rozdiel medzi delegovanými a vykonávacími aktmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne uplatňovanie oboch článkov;

18.  konštatuje, že v čase, na ktorý sa vzťahuje správa, Súdny dvor EÚ vyhlásil iba jeden rozsudok o zásadách proporcionality a subsidiarity (’roaming’ pri mobilnom telefonovaní), a poznamenáva, že podľa zistenia Súdneho dvora nedošlo v danom prípade k porušeniu ani jednej z týchto dvoch zásad, pretože obmedzenie cien pre konečných spotrebiteľov bolo nevyhnutné pre ochranu ich záujmov a tento cieľ možno najlepšie vykonať na úrovni Únie;

19.  v tejto súvislosti víta predstavenie prepracovanej internetovej stránky IPEX, ktorá môže slúžiť ako katalyzátor ďalších zlepšení a na zapojenie sa do činností mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity, a zdôrazňuje potrebu naďalej propagovať túto stránku;

20.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné rozšíriť kontrolu uplatňovania zásady subsidiarity na regionálnu a miestnu úroveň v členských štátoch; v tejto súvislosti víta výročnú správu o subsidiarite, ktorú zverejnil Výbor regiónov, ako aj internetovú stránku REGPEX vytvorenú týmto výborom, ktoré napomáhajú výmenu informácií a prispejú k dosiahnutiu ďalších zlepšení v oblasti kontroly dodržiavania zásady subsidiarity;

21.  vyzýva národné parlamenty, aby v súlade s protokolom o uplatňovaní zásady subsidiarity konzultovali regionálne parlamenty s legislatívnymi právomocami; vyzýva Komisiu, aby pri kontrole dodržiavania zásady subsidiarity, a najmä vo svojich výročných správach o subsidiarite a proporcionalite venovala pozornosť úlohe regionálnych parlamentov s legislatívnymi právomocami;

Tvorba politík na základe overených poznatkov

22.  zdôrazňuje význam programu inteligentnej regulácie a vývoja nových regulačných prístupov na zabezpečenie toho, že legislatíva EÚ bude primeraná svojmu účelu a že bude môcť účinne prispievať k riešeniu budúcich problémov týkajúcich sa konkurencieschopnosti a rastu;

23.  pripomína rozhodujúci význam posúdení vplyvu ako nástroja na podporu rozhodovania v legislatívnom procese a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu riadne preskúmať otázky týkajúce sa zásad subsidiarity a proporcionality;

24.  vyzdvihuje odhodlanie Parlamentu plniť svoje povinnosti v rámci programu inteligentnej regulácie a nabáda výbory zúčastňujúce sa legislatívnej činnosti v rámci bežného postupu, aby využívali Riaditeľstvo Parlamentu pre hodnotenie vplyvu; pripomína, že Parlament a Rada sa zaviazali v spoločnom medziinštitucionálnom prístupe k hodnoteniu vplyvu z roku 2005 vykonávať posudzovanie vplyvu pred prijatím podstatných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, a vyzýva výbory, aby pri plnení tohto záväzku využívali nové Riaditeľstvo pre hodnotenie vplyvu;

25.  navrhuje, aby výbory ako súčasť systematickejšieho prístupu k posudzovaniu hodnotení vplyvu v Parlamente pri prvej výmene stanovísk požiadali Riaditeľstvo pre hodnotenie vplyvu o vypracovanie krátkeho zhrnutia každého hodnotenia vplyvu určeného na posúdenie; navrhuje, aby súčasťou tohto zhrnutia bol stručný záver týkajúci sa kvality hodnotenia vplyvu a krátka poznámka o hlavných zisteniach a o všetkých oblastiach analýzy, ktoré Komisia vynechala; zastáva názor, že by sa tým výrazne zlepšila parlamentná kontrola navrhovaných právnych predpisov;

26.  považuje za zásadné, aby metódy, ktoré využíva Riaditeľstvo pre hodnotenie vplyvu, boli kompatibilné a porovnateľné s prístupom, ktorý zaujala Komisia, a v tejto súvislosti vyzýva Parlament a Komisiu na úplnú spoluprácu;

27.  pripomína Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva z roku 2003 a povzbudzuje Radu, aby bez zbytočného odkladu dokončila ustanovenie jej vlastného mechanizmu na vykonávanie hodnotení vplyvu v súlade s jej záväzkami v rámci dohody z roku 2003;

28.  povzbudzuje Komisiu, aby ďalej zlepšovala svoj prístup k hodnoteniu vplyvu, a vyzýva ju, aby posilnila úlohu výboru pre posudzovanie vplyvu, a najmä aby dokončovala a predkladala len tie legislatívne návrhy, ktoré priaznivým stanoviskom schválil výbor pre posudzovanie vplyvu;

Minimalizovanie regulačného zaťaženia

29.  víta oznámenie Komisie o minimalizovaní regulačného zaťaženia pre MSP; považuje za zásadné, aby Komisia dodržiavala pri tvorbe právnych predpisov zásadu ’najskôr myslieť na malých’, a za povzbudivé považuje odhodlanie, ktoré prejavila Komisia, ako aj jej želanie prekonať rámec súčasných prístupov a zaviesť menej prísne režimy a výnimky pre menšie podniky;

30.  pripomína pozíciu Parlamentu k otázke regulačných výnimiek a naliehavo žiada Komisiu, aby rozšírila výnimky pre malé a stredné podniky v prípadoch, keď by regulačné predpisy na ne mali neprimeraný dosah a keď neexistuje žiadny rozumný dôvod, aby sa zahrnuli do rozsahu pôsobnosti právneho predpisu; víta obnovené zameranie na rozsiahle uplatňovanie testu MSP a rozmer mikrosubjektov považuje za neodmysliteľnú súčasť tohto testu, pri ktorom sa systematicky hodnotia všetky existujúce možnosti; víta v tejto súvislosti stanovisko Komisie týkajúce sa začlenenia mikrosubjektov, ktoré by mali byť v plnej miere zahrnuté do rozsahu pôsobnosti navrhovaných právnych predpisov len vtedy, ak vyhoveli posilnenému testu MSP;

31.  pripomína však Komisii, že prenesenie dôkazného bremena by nemalo automaticky viesť ku komplikovanejšej legislatíve, ktorá vznikala bez zreteľa na malé a stredné podniky; vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o zjednodušenie právnych predpisov, kedykoľvek to je možné, a aby ďalej vypracúvala a predkladala návrhy, pričom prístupnosť a nenáročné vykonávanie pre malé a stredné podniky by mali byť hlavné zásady pri navrhovaní právnych predpisov, a to aj v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú výnimky;

32.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia zabezpečila dôsledné uplatňovanie zdokonaleného testu MSP vo všetkých svojich riaditeľstvách, a vyzýva členské štáty, aby podobné úvahy zahrnuli do svojich vnútroštátnych rozhodovacích postupov;

33.  víta prístup k legislatíve založený na prispôsobení, ktorý navrhuje Komisia; vyzýva, aby sa zvážilo možné uplatňovanie prístupov prispôsobenia pri revízii existujúcich právnych predpisov;

Následné činnosti, kontroly ex post a spätná väzba pre cyklus tvorby politík

34.  víta skutočnosť, že Komisia prijala odporúčanie Parlamentu o uverejňovaní informácií týkajúcich sa vykonávania, čím sa venovala riešeniu problému pridávania ďalších požiadaviek; pripomína Komisii a Rade, že na zabezpečenie toho, aby boli súčasné a budúce programy na zníženie zaťaženia úspešné, je nevyhnutná aktívna spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi, ktorou sa predíde nezrovnalostiam pri výklade a vykonávaní právnych predpisov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby do roku 2015 znížili svoju administratívnu záťaž o ďalších 25 %;

35.  domnieva sa, že návrhy na zverejňovanie a pranierovanie európskych inštitúcií, ktoré poľavujú v zjednodušovaní, vychádzajú z dobrého úmyslu; domnieva sa však, že konštruktívnejšou spoluprácou s príslušnými zainteresovanými stranami a inštitúciami v predlegislatívnom procese spoločne s dodržiavaním všeobecných záväzkov týkajúcich sa zjednodušenia a programu inteligentnej regulácie by sa mohlo dosiahnuť, že takéto zviditeľnenie nebude potrebné; bez ohľadu na to navrhuje, aby sa zverejňovali tie členské štáty, ktoré sa najviac zúčastňujú na pridávaní ďalších požiadaviek k smerniciam, ako aj tie štáty, ktoré sú najväčšími previnilcami v prípade oneskorenej, nepresnej alebo neúplnej transpozície právnych predpisov EÚ;

36.  pripomína svoje predchádzajúce vyhlásenia o potrebe, aby Komisia uskutočnila komplexné preskúmanie konzultačného procesu, a očakáva, že Komisia do konca roka 2012 prijme odporúčania Parlamentu v tejto oblasti;

Zabezpečenie kontinuity a opatrnosti

37.  zdôrazňuje význam týchto opatrení ako kľúčového prvku obnoveného hospodárskeho rastu v EÚ; v tejto súvislosti pripomína svoje uznesenie o inteligentnej regulácii a vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy, ktorými by sa vykonávala regulačná kompenzácia, na základe ktorej by sa vyžadovalo, aby sa pred novými právnymi predpismi vytvárajúcimi náklady určila rovnocenná kompenzácia týchto nákladov; okrem toho pripomína svoju pozíciu v prospech rozšírenia rozsahu programu na zníženie administratívnej záťaže a naliehavo žiada Komisiu, aby vo svojom pracovnom programe na rok 2013 predstavila program na riešenie potreby znížiť celkového regulačného zaťaženia;

o
o   o

38.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14. (3) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 15. (4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0381. (5) Prijaté texty, P7_TA(2011)0377. (6) Prijaté texty, P7_TA(2011)0259.