Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 311 a 312 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, ktorý Komisia predložila 29. júna 2011 a v pozmenenej a doplnenej podobe 6. júla 2012 (COM(2011)0398 a COM(2012)0388),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 29. júna 2011 týkajúci sa Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení (COM(2011)0403),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 (COM(2011)0500),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 27. apríla 2010 o fungovaní medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (COM(2010)0185),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 s názvom Investovanie do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2012 o viacročnom finančnom rámci a vlastných zdrojoch(3),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie k otázkam súvisiacim s VFR pripojené k revidovaným rozpočtovým pravidlám, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie,

–  so zreteľom na článok 81 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre rybné hospodárstvo, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0313/2012),

A.  keďže podľa článku 312 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom prijme nariadenie, ktorým sa určí viacročný finančný rámec (VFR), pričom sa uznáša jednomyseľne po udelení súhlasu Európskeho parlamentu; keďže podľa článku 312 ods. 2 ZFEÚ Európska rada môže jednomyseľne prijať rozhodnutie, ktorým oprávni Radu uznášať sa kvalifikovanou väčšinou na prijatí nariadenia, ktorým sa ustanovuje VFR,

B.  keďže v súlade s článkom 310 ods. 1 ZFEÚ musia byť všetky položky príjmov a výdavkov Únie uvedené v rozpočte,

C.  keďže podľa článku 295 ZFEÚ sa Európsky parlament, Rada a Komisia navzájom radia a vzájomnou dohodou upravia podrobnosti svojej spolupráce a keďže by sa na tento účel mala prijať medziinštitucionálna dohoda s cieľom zlepšiť fungovanie ročného rozpočtového postupu a spoluprácu medzi inštitúciami v oblasti rozpočtu,

D.  keďže v článku 312 ods. 5 ZFEÚ sú Európsky parlament, Rada a Komisia vyzvané, aby prijali všetky opatrenia potrebné na uľahčenie prijatia finančného rámca,

E.  keďže podľa článku 311 ZFEÚ si Únia musí zabezpečiť prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík a jej rozpočet má byť plne financovaný z vlastných zdrojov; keďže Rada je povinná konzultovať s Európskym parlamentom pred prijatím nového rozhodnutia o reforme vlastných zdrojov a tiež získať jeho súhlas pred prijatím predpisov týkajúcich sa opatrení na uplatňovanie tohto systému vlastných zdrojov,

F.  keďže nariadenie o VFR sa po prvýkrát prijíma podľa nových ustanovení Lisabonskej zmluvy, a zahŕňa preto nové formy spolupráce medzi inštitúciami zamerané na zosúladenie efektívneho rozhodovania s dodržiavaním výsad vyplývajúcich zo zmluvy,

G.  keďže Lisabonská zmluva udeľuje Európskej únii významné nové výsady, napríklad v oblasti vonkajšej činnosti (článok 27 ods. 3 ZEÚ), športu (článok 165 ZFEÚ), kozmického priestoru (článok 189 ZFEÚ), zmeny klímy (článok 191 ZFEÚ), energetiky (článok 194 ZFEÚ), cestovného ruchu (článok 195 ZFEÚ) a civilnej ochrany (článok 196 ZFEÚ),

H.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. júna 2011, ktoré bolo prijaté veľkou väčšinou, stanovil svoje všeobecné politické priority pre nový VFR tak z legislatívneho, ako aj z rozpočtového hľadiska,

I.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 13. júna 2012, ktoré bolo prijaté veľkou väčšinou, vyjadril svoje všeobecné priority pre nový VFR z rozpočtového hľadiska tak na strane výdavkov, ako aj príjmov;

J.  keďže príslušné parlamentné výbory uskutočnili komplexnú hĺbkovú analýzu potrieb s cieľom určiť politické priority, ako sú doložené v ich priložených stanoviskách,

K.  keďže úradujúce cyperské predsedníctvo má v úmysle predložiť „rokovací rámec“ vrátane súm stropov (ale aj výberu politík spadajúcich pod riadny legislatívny postup) na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady v novembri 2012,

L.  keďže rozpočet Únie už poskytuje záruky za finančnú pomoc pre strednodobú platobnú bilanciu členských štátov, ktoré nie sú členmi eurozóny, a to až do výšky 50 miliárd EUR, ako aj záruky za európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM) až do výšky 60 miliárd EUR (celková suma nesplatených úverov),

M.  keďže Únia musí mať rozpočet aj rozpočtový postup, ktoré v plnej miere zodpovedajú transparentnej a demokratickej podstate rozhodovacieho a kontrolného procesu Európskeho parlamentu na základe dodržiavania všeobecných zásad jednotnosti a univerzálnosti, čo si vyžaduje, aby všetky príjmy a výdavky boli zahrnuté v plnom rozsahu bez akýchkoľvek vzájomných úprav a aby sa uskutočnila parlamentná diskusia a hlasovanie o príjmoch aj výdavkoch v rámci právomocí na základe zmluvy,

Rozpočet Únie ako kľúčový nástroj na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu pre celú Úniu

1.  je si plne vedomý toho, že rokovania o VFR 2014 – 2020 sa konajú vo veľmi zložitej sociálnej, ekonomickej a finančnej situácii, v ktorej členské štáty vyvíjajú značné úsilie o dosiahnutie fiškálnych úprav ich vlastných vnútroštátnych rozpočtov so zreteľom na udržateľnosť verejných financií a stabilitu bankového sektora a jednotnej meny; trvá na tom, že Únia sa nemôže prejavovať tak, že pridáva mimoriadne fiškálne zaťaženie na daňovníkov; je však presvedčený, že rozpočet Únie je súčasťou riešenia, ktoré umožňuje Európe prekonať súčasnú krízu tým, že podporuje investície do rastu a zamestnanosti a pomáha členským štátom kolektívne, spoločným úsilím a na udržateľnom základe riešiť súčasné štrukturálne problémy, najmä stratu konkurencieschopnosti, zvyšujúcu sa nezamestnanosť a chudobu;

2.  domnieva sa však, že vyrovnané štrukturálne reformy na úrovni členských štátov aj Únie predstavujú základný predpoklad pre riadne a efektívne čerpanie financovania Únie, a zároveň pripomína dôležitosť zdravých verejných financií;

3.  pripomína, že Európska rada pri viacerých príležitostiach trvala na potrebe posilniť európske hospodárske riadenie a podporila ciele stanovené v stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, najmä podporou zamestnanosti, zlepšením podmienok pre inováciu, výskum a vývoj a zvýšením výdavkov na ne, plnením našich cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, zlepšením úrovne vzdelávania a podporou sociálneho začlenenia predovšetkým prostredníctvom zmierňovania chudoby;

4.  pripomína, že samotná Európska rada v júni 2012 prijala Pakt pre rast a zamestnanosť, v ktorom priznáva pákový účinok rozpočtu Únie v oblasti rastu a zamestnanosti a kladie hlavný dôraz na jeho prínos k pomoci celej Únii s cieľom prekonať súčasnú hospodársku a finančnú krízu;

5.  domnieva sa, že Úniu v mimoriadnej miere postihli krízy, ktoré počas štyroch posledných rokov nasledovali jedna za druhou, pretože finančné subjekty, medzinárodní partneri a verejná mienka spochybňovali úroveň solidarity v Únii; domnieva sa, že rozpočet EÚ by mal byť základom takejto solidarity; vyjadruje preto presvedčenie, že rozhodnutie o nasledujúcom VFR bude mať buď pozitívny vplyv na úsilie vlád členských štátov o prekonanie krízy, alebo bude viesť k ďalšej recesii v Únii;

6.  pripomína, že všetky makroekonomické opatrenia na stabilizáciu finančného sektora prijaté od roku 2008 dosiaľ neviedli k skončeniu hospodárskej a finančnej krízy; domnieva sa preto, že s cieľom vrátiť sa k rastu a vytvárať pracovné miesta v Európe by členské štáty mali pokračovať v úsilí o uvoľnenie svojho potenciálu na udržateľný rast a že treba prijať dobre cielený, silný a dostatočný rozpočet Únie, ktorý by pomohol lepšie koordinovať a posilniť úsilie členských štátov;

7.  konštatuje, že rozpočet Únie predstavuje len približne 2 % celkových vládnych výdavkov v Únii, a je teda o viac ako 45-krát nižší než suma vládnych výdavkov v členských štátoch;

8.  pripomína, že podľa článku 310 ZFEÚ musia byť príjmy a výdavky vykázané v rozpočte Únie vyrovnané, a rozpočet preto nemôže vytvárať deficit a verejný dlh;

9.  zdôrazňuje, že rozpočet Únie je v prvom rade investičným rozpočtom a že 94 % jeho celkových výnosov sa investuje v samotných členských štátoch alebo na vonkajšie priority Únie; zdôrazňuje, že pre regióny a členské štáty by verejné investície boli bez príspevku z rozpočtu Únie na minimálnej úrovni alebo úplne nemožné; domnieva sa, že akékoľvek zníženie rozpočtu Únie by nevyhnutne viedlo k zvýšeniu nerovnováh a k brzdeniu rastu a konkurenčnej sily celého hospodárstva Únie, ako aj jeho súdržnosti, a ohrozilo by zásadu solidarity ako hlavnú hodnotu Únie;

10.  podčiarkuje skutočnosť, že lisabonská stratégia nedosiahla svoje ciele, okrem iného z dôvodu nedostatku koordinácie a záväzkov na všetkých úrovniach tak z legislatívneho, ako aj z rozpočtového hľadiska; je pevne presvedčený, že stratégia Európa 2020 sa musí realizovať teraz a nesmie sa už ďalej odkladať, aby mohla byť účinná;

11.  pripomína, že splnenie siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 si bude vyžadovať významné množstvo do budúcna orientovaných investícií odhadovaných na nie menej ako 1 800 miliárd EUR do roku 2020(4); zdôrazňuje, že jeden z hlavných cieľov stratégie Európa 2020, ktorým je podpora rastu a pracovných miest vysokej kvality pre všetkých Európanov, bude možné dosiahnuť len v prípade, že sa potrebné investície do vzdelávania, podpory znalostnej spoločnosti, výskumu a inovácií, MSP a zelených a nových technológií pri súčasnom podporovaní sociálneho začlenenia vynaložia teraz a nebudú sa už ďalej odkladať; podporuje kombináciu dvojúrovňového prístupu, ktorý spočíva v opatreniach fiškálnej konsolidácie podporujúcej rast s cieľom znížiť deficity a verejný dlh a v podpore takýchto investícií;

12.  domnieva sa, že znepokojivá situácia, ktorej čelia mladí ľudia v celej Únii, vrátane bezprecedentne vysokej úrovne nezamestnanosti, zvyšujúcej sa chudoby a výziev spojených so vzdelávaním, si vyžaduje osobitné úsilie prostredníctvom opatrení na uplatňovanie tohto hľadiska zamerané na to, aby nové generácie boli aj naďalej presvedčené o hodnotách Únie týkajúcich sa mieru, demokracie a ľudských práv, hospodárskej prosperity a sociálnej spravodlivosti, a to aj prostredníctvom poskytovania primeraných programov rozpočtovej podpory;

13.  zdôrazňuje, že silná, diverzifikovaná a konkurencieschopná priemyselná základňa je kľúčom k dosiahnutiu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho európskeho hospodárstva; zdôrazňuje význam odvetvia priemyslu pri podpore konkurencieschopnosti a vytvárania pracovných miest v Únii a z toho vyplývajúci rozhodujúci príspevok k prekonaniu hospodárskej krízy;

14.  vyjadruje výraznú podporu návrhu Komisie uplatňovať opatrenia na boj proti zmene klímy, ktorého cieľom je vynakladať aspoň 20 % výdavkov na opatrenia v oblasti klímy; považuje za nevyhnutné, aby rozpočet Únie bol schopný mobilizovať investície do udržateľného a prosperujúceho nízkouhlíkového hospodárstva, aby poskytoval zodpovedajúcu podporu na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti klímy, energetiky, efektívneho využívania zdrojov a biodiverzity a aby občania Únie mali z neho prínos v podobe zdravšieho životného prostredia;

15.  vyzýva preto členské štáty, aby využili synergický účinok konsolidačného úsilia na vnútroštátnej úrovni s pridanou hodnotou rozpočtu Únie s vhodne určenými prioritami, čo umožní plnenie už prijatých politických záväzkov na najvyššej úrovni;

Úroveň výdavkov

16.  zdôrazňuje, že od roku 1988 sa vnútroštátne rozpočty zvyšovali v priemere rýchlejšie ako rozpočet Únie; konštatuje, že aj od začiatku krízy v roku 2008 sa celkové vládne výdavky v členských štátoch zvyšovali nominálnou ročnou mierou vo výške 2 %; konštatuje, že toto znižovanie rozpočtu Únie v porovnaní s rozpočtami členských štátov je v zjavnom rozpore s rozširovaním kompetencií a úloh, ktorými je Únia poverená na základe zmluvy, a so zásadnými politickými rozhodnutiami samotnej Európskej rady, najmä rozvojom posilneného európskeho hospodárskeho riadenia;

17.  zdôrazňuje, že od roku 2000 sa rozdiel medzi stropom vlastných zdrojov Únie (1,29 % HND vo viazaných a 1,23 % v platobných rozpočtových prostriedkoch) a stropmi VFR výrazne prehlbuje; konštatuje tiež, že VFR stanovuje len maximálne úrovne výdavkov, zatiaľ čo rozpočet Únie vždy ostáva hlboko pod týmito úrovňami;

18.  domnieva sa, že návrh Komisie, ktorý predstavuje zmrazenie stropov VFR 2014 – 2020 na úrovni stropov z roku 2013, nebude postačovať na financovanie prijatých politických priorít spojených so stratégiou Európy na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, nových úloh vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy alebo nepredvídaných výdavkov, nehovoriac o politických cieľoch a záväzkoch, ktoré stanovila samotná Európska rada;

19.  pripomína svoje stanovisko z 8. júna 2011, že bez adekvátneho zvýšenia rozpočtu nad úroveň stropov z roku 2013 sa budú musieť niektoré priority a politiky Únie prehodnotiť tak, že sa obmedzia, alebo dokonca zrušia;

20.  varuje Radu pred akýmkoľvek pokusom ďalej znížiť úroveň výdavkov Únie, ako to navrhla Komisia; dôrazne odmieta akékoľvek žiadosti o vykonávanie lineárnych plošných škrtov, ktoré by ohrozili vykonávanie a účinnosť všetkých politík Únie bez ohľadu na ich európsku pridanú hodnotu, politickú váhu alebo výkonnosť; namiesto toho vyzýva Radu, aby v prípade, že navrhne škrty, jasne a verejne vyhlásila, ktoré jej politické priority alebo projekty by sa mali úplne zrušiť;

21.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú musí rozpočet Únie zohrávať pri dosahovaní spoločne dohodnutých cieľov stratégie Európa 2020; je pevne presvedčený, že ak je financovanie Únie dobre navrhnuté, môže skutočne spustiť a urýchliť činnosti s jasnou pridanou hodnotou Únie, ktoré členské štáty nie sú schopné vykonávať samy, ako aj vytvoriť súčinnosť a komplementárnosť s činnosťami členských štátov tým, že im pomôže zamerať sa na kľúčové investície orientované na budúcnosť;

22.  v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje svoju pozíciu v prospech výrazného zvýšenia financovania dostupného na programy Únie v oblastiach konkurencieschopnosti, MSP, podnikania a udržateľnej infraštruktúry, ktoré sú základom stratégie Európa 2020; je pevne presvedčený, že ďalšie škrty v návrhu Komisie vážne ohrozia vierohodnosť Únie a jej politické záväzky v prospech rastu a zamestnanosti;

23.  vrelo víta návrh Komisie týkajúci sa Nástroja na prepojenie Európy (CEF) a jeho realistické finančné prostriedky v záujme zlepšenia európskych dopravných, energetických a digitálnych sietí; v tejto súvislosti naliehavo žiada, aby sa suma presunutá z Kohézneho fondu na CEF vynaložila počas prvých rokov v plnom súlade s prostriedkami pridelenými z tohto fondu jednotlivým štátom;

24.  zdôrazňuje význam výskumu a inovácie pri urýchľovaní prechodu na udržateľné znalostné hospodárstvo s vedúcim postavením na celosvetovej úrovni, ktoré bude svoje prírodné zdroje využívať efektívne a zodpovedne; vyzýva inštitúcie Únie a členské štáty, aby odsúhlasili osobitný plán na dosiahnutie cieľa 3 % HDP na investície do výskumu; upozorňuje, že tento cieľ by znamenal veľký ekonomický záväzok v zmysle dodatočných výdavkov v celkovom objeme 130 miliárd EUR ročne, ktoré by boli financované zo všetkých zdrojov; zdôrazňuje preto potrebu posilniť, stimulovať a zabezpečiť financovanie výskumu a inovácie v Únii prostredníctvom výrazného zvýšenia výdavkov a financovania výskumu a inovácie z Únie, najmä prostredníctvom programu Horizont 2020;

25.  pripomína, že MSP sú hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti, inovácií a zamestnanosti, a uznáva ich významnú úlohu pri zabezpečovaní obnovy a podporovaní udržateľného hospodárstva Únie; víta preto skutočnosť, že stratégia Európa 2020 kladie dôraz na politiku v oblasti inovácie a priemyslu; dôrazne odmieta akýkoľvek pokus o ďalšie znižovanie prostriedkov prideľovaných na programy, ako je napríklad COSME, ktorý je kľúčovým programom pri zabezpečovaní európskej konkurencieschopnosti a zamestnanosti;

26.  domnieva sa, že politika súdržnosti Únie (štrukturálne fondy a Kohézny fond) je strategickým nástrojom pre investície, udržateľný rast a konkurencieschopnosť a hlavným pilierom európskej solidarity s nespochybniteľnou pridanou hodnotou Únie; berie na vedomie aj výrazné účinky presahovania vo všetkých členských štátoch Únie, pokiaľ ide o financovanie súdržnosti; trvá na tom, že s cieľom účinne znižovať makroekonomické nerovnováhy v rámci Únie a prispievať k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti by Únia mala mať možnosť opierať sa o stabilný, pevný a udržateľný finančný rámec; potvrdzuje svoje stanovisko, že financovanie politiky súdržnosti by sa vzhľadom na naliehavú potrebu zabezpečiť verejné investície do rastu a zamestnanosti malo udržať aspoň na úrovni z obdobia 2007 – 2013 a malo by sa aj naďalej vzťahovať na všetky regióny Únie, pričom by sa zameriavalo na menej rozvinuté regióny; schvaľuje návrh Komisie vyčleniť na ESF 25 % celkových prostriedkov pridelených politike súdržnosti;

27.  pripomína svoje stanovisko, že vzhľadom na širokú škálu úloh, výziev a cieľov, ktoré má spoločná poľnohospodárska politika plniť, by sa mali sumy vyčlenené na ňu v rozpočte na rok 2013 počas nasledujúceho programového obdobia aspoň zachovať; domnieva sa, že cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky by malo byť účinnejšie a efektívnejšie prideľovanie prostriedkov z jej rozpočtu, okrem iného prostredníctvom spravodlivého rozdeľovania priamych platieb a prostriedkov pridelených na rozvoj vidieka medzi členské štáty, regióny a poľnohospodárov, a to v záujme obmedzenia existujúcich rozdielov; v tejto súvislosti zdôrazňuje významnú úlohu druhého piliera spoločnej SPP, ktorý významne prispieva k investíciám a vytváraniu pracovných miest vo vidieckych oblastiach, k zvyšovaniu efektivity a konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia, najmä so zreteľom na nové výzvy uvedené v stratégii Európa 2020, a k riadeniu životného prostredia, ako aj k ochrane biodiverzity;

28.  zdôrazňuje, že posilnenie dobre zameraného a účinného programu Únie pre životné prostredie a klímu je nevyhnutné a že integrované výdavky na klímu a životné prostredie by sa mali aktívne podporovať v rámci príslušných fondov Únie;

29.  uznáva dôležité výzvy, pred ktorými stoja mladí ľudia v Únii počas hospodárskej krízy; domnieva sa, že účasť, zamestnanosť, vzdelanie, neformálne vzdelávanie, odborná príprava, mobilita a sociálne začlenenie mladých Európanov sú otázky strategického významu pre vývoj Únie a európskej spoločnosti; trvá na uplatňovaní a uprednostňovaní týchto otázok vo všetkých relevantných politikách a programoch financovaných z rozpočtu Únie, ako aj na potrebnom zvýšení financovania konkrétnych nástrojov špecificky sa týkajúcich mládeže, ktoré navrhla Komisia, ako je napríklad systém záruk pre mládež, ktorý má všetkým mladým ľuďom v Európe, ktorí si nevedia nájsť zamestnanie, zaručiť možnosť ďalšieho vzdelania alebo odbornej prípravy;

30.  zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v programe pre najodkázanejšie osoby; pripomína Komisii jej záväzok predložiť včas legislatívny návrh v tomto zmysle, aby sa zabezpečilo pokračovanie podpory takéhoto programu po roku 2013 na novom právnom základe a so samostatnými finančnými prostriedkami;

31.  zastáva názor, že celková suma vyčlenená Komisiou na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti neodráža v primeranej miere posilnenie, ku ktorému v tejto oblasti došlo v dôsledku Lisabonskej zmluvy, ani rastúce úlohy a výzvy; zdôrazňuje, že je potrebné, aby financované činnosti mali európsku pridanú hodnotu a aby bolo zabezpečené spravodlivé, vyvážené a transparentné rozdelenie finančných prostriedkov medzi rôzne ciele, ktoré tieto programy sledujú;

32.  pripomína, že programy Únie v oblasti vzdelávania, mládeže, médií a kultúry sú blízke občanom, ich miera plnenia je mimoriadne vysoká, dosahujú značný pákový efekt a účinok presahovania vrátane významných hospodárskych výsledkov a vytvárajú jasnú a dokázanú európsku pridanú hodnotu združovaním zdrojov, podporou mobility a aktívneho občianstva a posilňovaním spolupráce medzi rôznymi sektormi a zainteresovanými stranami;

33.  opätovne zdôrazňuje svoje stanovisko, že nové povinnosti, ktorými bola Únia poverená na základe zmlúv, si v porovnaní s VFR na roky 2007 – 2013 vyžiadajú primerané dodatočné financovanie, aby tak Únia mohla plniť svoju úlohu globálneho hráča pri zachovaní záväzkov, ktoré už prijala, najmä dosiahnutie cieľov členských štátov týkajúcich sa vynaloženia 0,7 % ich HND na oficiálnu rozvojovú pomoc a plnenie miléniových rozvojových cieľov do roku 2015; vyzdvihuje úlohu Únie pri podpore demokracie, mieru, solidarity, stability a obmedzovania chudoby v susedných a partnerských krajinách; zdôrazňuje doplnkovosť pomoci Únie a pomoci poskytovanej členskými štátmi a jej urýchľujúci účinok, pokiaľ ide o zásahy v regiónoch, v ktorých sa bilaterálna pomoc neposkytuje; je osobitne naklonený spoločnému plánovaniu akcií členských štátov a Únie; zdôrazňuje preto, že návrhy Komisie týkajúce sa Globálnej Európy a Európskeho rozvojového fondu treba považovať iba za minimum potrebné na zabezpečenie ambícií Európy vo svete; berie na vedomie predovšetkým potrebu poskytovať na vykonávanie povinností ESVČ zodpovedajúce rozpočtové prostriedky;

Rozsiahle projekty

34.  zdôrazňuje strategický význam rozsiahlych infraštruktúrnych projektov, ako sú ITER, Galileo a GMES, pre budúcnosť konkurencieschopnosti Únie; odmieta preto akékoľvek pokusy o transformáciu GMES na medzivládny program;

35.  dôrazne zastáva názor, že financovanie týchto rozsiahlych projektov by malo byť v rozpočte Únie zabezpečené, ale zároveň ohraničené s cieľom zabezpečiť, aby možné prekročenia nákladov neohrozovali financovanie a úspešné vykonávanie ostatných politík Únie;

36.  víta návrh Komisie stanoviť maximálnu sumu na projekt Galileo v nariadení o VFR, a ohraničiť tak rozpočtový príspevok na tento projekt; domnieva sa tiež, že v uvedenom nariadení by sa mali stanoviť aj maximálne sumy na projekty ITER a GMES; domnieva sa, že finančné balíky na tieto tri projekty by mali byť vyčlenené nad rámec stropov VFR, aby sa v prípade potreby uľahčilo poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov z členských štátov;

Lepšie vynakladanie prostriedkov

37.  opätovne zdôrazňuje, že dosiahnutie európskej pridanej hodnoty a zabezpečenie riadneho finančného hospodárenia (efektívnosti, účinnosti a hospodárnosti) by – v súčasnosti ešte viac ako kedykoľvek predtým – mali byť usmerňujúcimi zásadami rozpočtu Únie; víta v tejto súvislosti súbor legislatívnych návrhov Komisie o novej generácii viacročných programov, ktoré sa majú prijímať v rámci riadneho legislatívneho postupu; trvá na tom, že treba zabezpečiť čo najväčší synergický účinok medzi programami pomoci Únie a investíciami členských štátov;

38.  domnieva sa, že v súčasnom kontexte obmedzení verejných rozpočtov je pákový efekt iných zdrojov financovania absolútne nevyhnutný na realizáciu dlhodobých investícií, ktoré sú potrebné na splnenie cieľov stratégie Európa 2020; je pevne presvedčený, že pridaná hodnota Únie sa dá nájsť najmä v dlhodobých investíciách, ktoré sú mimo dosahu jednotlivých členských štátov; v tejto súvislosti zdôrazňuje závery a odporúčania svojho uznesenia o inovačných finančných nástrojoch v kontexte budúceho viacročného finančného rámca(5);

39.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť súdržnosť medzi špecifickými sektorovými predpismi a všeobecným rámcom nariadenia o rozpočtových pravidlách a dosiahnuť rovnováhu medzi zjednodušovaním a riadnym finančným hospodárením; víta hodnotiacu tabuľku zjednodušovania, ktorú navrhla Komisia, a potvrdzuje svoje odhodlanie podporiť program zjednodušovania; je presvedčený o potrebe ďalej znižovať administratívnu záťaž na strane príjemcov a požaduje zavedenie dôkladných „kontrol byrokracie“ v súvislosti s novou generáciou viacročných programov, aby tak bolo možné zabrániť akémukoľvek ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu na úrovni Únie aj členských štátov;

40.  domnieva sa, že účinnosť výdavkov Únie závisí od vhodného politického, regulačného a inštitucionálneho rámca na všetkých úrovniach; trvá na tom, že v súlade s článkom 310 ods. 5 a článkom 317 ZFEÚ musia členské štáty plniť rozpočet v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia; pripomína členským štátom ich právnu povinnosť zabezpečiť, aby sa prostriedky zahrnuté do rozpočtu použili v súlade s touto zásadou, ako aj to, že musia niesť svoj podiel zodpovednosti za zefektívnenie financovania Únie; pripomína, že 90 % chýb zistených Európskym súdnym dvorom sa vyskytlo v členských štátoch a že väčšine z týchto chýb sa dalo predísť; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby vydávali národné vyhlásenia o vierohodnosti podpísané na príslušnej politickej úrovni;

41.  podporuje zavedenie podmieňujúcich ustanovení ex ante s cieľom zabezpečiť, aby financovanie z Únie, najmä pokiaľ ide o Kohézny fond, štrukturálne fondy a Fond pre rozvoj vidieka a Európsky fond pre rybné hospodárstvo, bolo lepšie zamerané na dosiahnutie cieľov Európa 2020; domnieva sa, že ak je ich vykonávanie založené na jednej strane na zásade posilneného partnerstva prostredníctvom širšej účasti miestnych a regionálnych orgánov a na druhej strane na podmienkach, ktoré sa vzťahujú na ciele jednotlivých fondov, tieto podmieňujúce ustanovenia by mohli zlepšiť legitímnosť a účinnosť podpory z Únie;

42.  žiada, aby financovanie v rámci rozvojových partnerstiev podliehalo určitým osobitným záväzkom vopred prijatým v dialógu medzi Komisiou a členskými štátmi; považuje za správne, aby tieto podmienky zahŕňali najmä riadne vykonávanie už prijatých právnych predpisov Únie (napr. v oblasti cenovej regulácie, verejného obstarávania, dopravy, životného prostredia, zdravia atď.), aby sa tak predišlo nezrovnalostiam a zabezpečila sa účinnosť; odmieta však ukladanie podmienok, ktoré od členských štátov vyžadujú zásadné sociálne a hospodárske reformy; každá podmienka by mala v plnej miere rešpektovať zásady subsidiarity a partnerstva;

43.  zdôrazňuje však, že neexistuje priamy vzťah medzi výkonnosťou regionálnej politiky a makroekonomickými výsledkami členských štátov a že regióny by nemali byť trestané za neschopnosť štátu spĺňať postupy spojené s hospodárskym riadením; domnieva sa, že ukladanie dodatočných trestov by tak mohlo prehĺbiť problémy členských štátov, ktoré už čelia makroekonomickým ťažkostiam, a že preto sú makroekonomické podmienky neprijateľné;

44.  zdôrazňuje kľúčovú činnosť decentralizovaných agentúr Únie pri podpore cieľov Únie a potrebu poskytovať na vykonávanie ich povinností zodpovedajúce rozpočtové prostriedky;

45.  zároveň sa domnieva, že činnosť decentralizovaných agentúr Únie by mala viesť k výrazne vyšším úsporám na vnútroštátnej úrovni; nalieha na členské štáty, aby posúdili mieru efektívnosti dosiahnutú týmito agentúrami na vnútroštátnej úrovni a aby ich čo najviac využívali a tým zracionalizovali svoje vnútroštátne výdavky; vyzýva tiež členské štáty, aby identifikovali možné oblasti zdvojenia činností alebo zníženej pridanej hodnoty vo vzťahu k týmto agentúram s cieľom zjednodušiť ich fungovanie;

46.  je presvedčený, že zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by malo priniesť úspory z rozsahu na úrovni Únie a významné úspory na národnej úrovni, najmä čo sa týka národných diplomatických služieb v tretích krajinách;

47.  navrhuje, aby sa vykonalo nezávislé posúdenie účinnosti verejných výdavkov na troch úrovniach – národnej, regionálnej a európskej – s cieľom do hĺbky preskúmať pridanú hodnotu a možnosti združovania prostriedkov a úspor nákladov v oblastiach, ako sú obrana, rozvojová politika, decentralizované agentúry, Európska služba pre vonkajšiu činnosť a vedecký výskum, nielen prostredníctvom podpory úspor z rozsahu na úrovni Únie, ale aj rešpektovaním zásady subsidiarity; domnieva sa, že toto posúdenie by malo viesť k úsporám nákladov; pripomína, že posúdenie týkajúce sa decentralizovaných agentúr by malo zohľadniť príslušné ustanovenia spoločného prístupu pripojeného k spoločnému vyhláseniu Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie o decentralizovaných agentúrach, ktoré bolo podpísané 19. júla 2012;

48.  súhlasí s názorom Komisie, že treba racionalizovať administratívne výdavky; zdôrazňuje však, že je mimoriadne dôležité nájsť rovnováhu medzi vytváraním ďalších úspor a zabezpečením toho, aby si všetky inštitúcie mohli plniť úlohy a povinnosti v súlade so svojimi záväzkami a právomocami vyplývajúcimi zo zmlúv, pričom treba brať ohľad na veľké výzvy, ktoré so sebou prináša súčasná hospodárska kríza;

49.  zásadne nesúhlasí s uplatnením lineárneho znižovania počtu zamestnancov vo všetkých inštitúciách, orgánoch a agentúrach, keďže ich úlohy a záväzky vyplývajúce zo zmlúv sa výrazne líšia; zdôrazňuje, že v záujme individuálneho prístupu k inštitúciám by sa rozhodnutie o tom, v akých oblastiach a aké zníženia vykonať, malo ponechať na ne, aby sa nenarušilo ich riadne fungovanie;

50.  poukazuje na významné úspory, ktoré by sa dali dosiahnuť, ak by Európsky parlament mal len jedno sídlo; naliehavo vyzýva rozpočtový orgán, aby túto otázku vzniesol v rámci rokovaní o ďalšom VFR na roky 2014 – 2020;

Trvanie

51.  domnieva sa, že v prípade nasledujúceho VFR by sa sedemročné obdobie stanovené do roku 2020 malo považovať za prechodné riešenie, pretože je jednoznačne prepojené so stratégiou Európa 2020; domnieva sa však, že prostredníctvom päťročného, prípadne 5 + 5-ročného obdobia by sa vytvorilo lepšie prepojenie medzi trvaním VFR a funkčným obdobím inštitúcií, čím by sa posilnila demokratická zodpovednosť; pripomína, že v záujme dosiahnutia životaschopného a účinného VFR si sedemročné obdobie vyžaduje maximálnu úroveň pružnosti;

Hodnotenie v polovici trvania

52.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa do nariadenia o VFR zakotvilo hodnotenie v polovici trvania s osobitným postupom vrátane záväzného harmonogramu, ktorými sa zabezpečí plné zapojenie novozvoleného Európskeho parlamentu; domnieva sa, že Komisia by mala predložiť legislatívny návrh umožňujúci včasné prijatie zrevidovaného VFR pre rozpočtový postup na rok 2018; zdôrazňuje, že hodnotenie v polovici trvania by nemalo obmedziť stabilitu investičných vyhliadok a malo by chrániť príjemcov a stabilitu dlhodobého plánovania a investícií;

Potreba flexibilnejšieho VFR

53.  je presvedčený, že meniace sa politické a hospodárske okolnosti, ako aj nepredvídateľné udalosti, si budú v zásade vyžadovať prispôsobenie VFR počas sedemročného obdobia; trvá na skutočnosti, že VFR musí poskytovať zvýšenú rozpočtovú flexibilitu v rámci riadkov a medzi nimi, ako aj medzi rozpočtovými rokmi v rámci VFR, s cieľom zaistiť, aby bolo možné v plnej miere využívať dostupné rozpočtové zdroje;

54.  domnieva sa, že 5 % miera flexibility je nevyhnutná v súvislosti so stropmi (pod)okruhov s cieľom umožniť prispôsobenie sa novým okolnostiam bez zvyšovania celkovej sumy a bez toho, aby bolo potrebné revidovať VFR;

55.  víta návrh Komisie zvýšiť mieru legislatívnej flexibility (možnosť odchýlenia sa od danej sumy na celé trvanie príslušného programu) od 5 % do 10 %;

56.  zdôrazňuje potrebu čo najlepšie využívať stropy stanovené v rámci VFR; v záujme toho navrhuje, aby bolo možné prenášať zostávajúce rezervy v rámci stropov viazaných rozpočtových prostriedkov z jedného rozpočtového roku do ďalšieho a považovať ich za všeobecné rezervy VFR, ktoré je možné v budúcnosti prideliť do rôznych okruhov v súlade s odhadovanými potrebami a mobilizovať v rámci ročného rozpočtového postupu;

57.  takisto zdôrazňuje potrebu zavedenia všeobecnej rezervy VFR pre platobné rozpočtové prostriedky umožňujúcej prenášanie zostávajúcich rezerv v rámci stropu platobných rozpočtových prostriedkov do nasledujúcich rokov a mobilizáciu v rámci ročného rozpočtového postupu;

58.  vyjadruje obavy najmä v súvislosti so súčasnou stále rastúcou úrovňou neuhradených záväzkov; vyzýva na spoločnú medziinštitucionálnu stratégiu na udržanie úrovne neuhradených záväzkov vo VFR na roky 2014 – 2020 pod kontrolou a na prijatie vhodných opatrení na tento účel; nabáda v tejto súvislosti na diskusiu o tom, ako rovnomernejšie rozdeliť úroveň platobných rozpočtových prostriedkov počas obdobia VFR, aby sa čo najviac predchádzalo riziku obmedzenia vykonávania programov Únie z dôvodu nedostatku platobných rozpočtových prostriedkov na konci finančného rámca;

59.  konštatuje, že rozpočet Únie každý rok vykazuje prebytok a že príspevky členských štátov do rozpočtu Únie sa znižujú o túto sumu; zároveň vyjadruje poľutovanie nad pravidelnými lineárnymi zníženiami, ktoré Rada vykonáva v odhadoch Komisie týkajúcich sa platobných rozpočtových prostriedkov, ktoré sú uvedené v návrhu rozpočtu, ako aj nad opakovanými námietkami Rady v posledných rokoch voči tomu, aby sa rozpočtu Únie poskytla úroveň dodatočných platieb, ktorú Komisia na konci rozpočtového roka potrebuje na to, aby Únia mohla splniť svoje finančné záväzky; zastáva názor, že takýto prístup nepredstavuje dobré rozpočtovanie a že aj keď vrátený prebytok nemá žiaden vplyv na celkovú úroveň deficitu členských štátov, táto suma by sa mohla zreteľne prejaviť v ročnom rozpočte Únie; pripomína záväzok prijatý inštitúciami, že zrevidujú nariadenie o rozpočtových pravidlách s cieľom umožniť prenos nepoužitých rozpočtových prostriedkov a salda rozpočtu;

60.  rozhodne podporuje mimoriadnu rezervu, ale zdôrazňuje , že v záujme jej účinnosti by sa jej mobilizácia nemala spájať s povinnými kompenzáciami na strane stropov a že by sa mala prijímať hlasovaním kvalifikovanou väčšinou v Rade;

61.  víta návrh Komisie zvýšiť celkový objem finančných prostriedkov pre nástroj flexibility a používanie ročných súm do roku n+3;

62.  zdôrazňuje svoju rozhodnú podporu návrhu Komisie, že rezerva na núdzovú pomoc, Fond solidarity Európskej únie, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a rezerva pre krízové situácie v poľnohospodárskom odvetví by sa vzhľadom na ich neplánovateľný charakter mali začleniť do rozpočtu mimo stropov pre príslušné okruhy;

63.  poukazuje na pridanú hodnotu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) ako krízového intervenčného nástroja na pomoc pracovníkom, ktorí stratili prácu, aby sa vrátili na pracovný trh; zdôrazňuje, že EGF musí pokračovať aj po roku 2013 a musí sa posilniť ako nástroj dostupný za rovnakých podmienok všetkým kategóriám pracovníkov; tiež zdôrazňuje potrebu zjednodušeného a zrýchleného postupu vyplácania grantov, aby sa zvýšila jeho efektívnosť;

Jednotnosť rozpočtu

64.  pripomína, že rozpočet Únie pokrýva všetky príjmy a výdavky vyplývajúce z rozhodnutí prijatých inštitúciami Únie v rámci ich pôsobnosti a že samostatne zohľadňuje finančné operácie Únie vo forme prijímania a poskytovania úverov a záruk;

65.  naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby v samostatnej prílohe uviedli zoznam rozpočtových alebo finančných záväzkov a záruk, ktoré prijala Únia alebo niektoré členské štáty v rámci európskych stabilizačných mechanizmov (EFSM, ENFS, EMS) v súlade s ustanoveniami článku 122 ods. 2, článku 136 ods. 3 a článku 143 ZFEÚ, ako aj priamu bilaterálnu finančnú pomoc iným členským štátom alebo iným projektom v rámci tzv. bankovej únie;

66.  zdôrazňuje, že všetky rozhodnutia súvisiace s posilnením hospodárskej a menovej únie by sa mali prijímať na základe zmlúv prostredníctvom príslušných inštitúcií; zdôrazňuje, že akékoľvek odchýlenie sa od metódy Spoločenstva a zvýšené využívanie medzivládnych dohôd len rozdelí a oslabí Európsku úniu vrátane eurozóny;

67.  vyjadruje pevné presvedčenie, že každá nová fiškálna kapacita pre členské štáty eurozóny zameraná na prispôsobenie sa asymetrickým šokom a štrukturálnym reformám špecifickým pre jednotlivé krajiny, ktorých fiškálne funkcie nezapadajú do VFR, musí byť vyvinutá v rámci Únie a musí byť predmetom riadnej demokratickej zodpovednosti prostredníctvom existujúcich inštitúcií; pripomína, že ako je stanovené v zmluvách, musia byť všetky nové rozpočtové kapacity súčasťou rozpočtu Únie, čím sa dodrží jeho jednota; navyše sa domnieva, že pre zlepšenie viditeľnosti a zaistenie doplnkovosti takýchto nových rozpočtových kapacít by mal byť vytvorený osobitný nový okruh VFR; dôrazne odmieta akúkoľvek snahu o zníženie stropov VFR, ktoré navrhla Komisia, s cieľom zabezpečiť prostriedky pre túto novú kapacitu;

68.  dôrazne odporúča členským štátom, aby prijali pevný záväzok začleniť Európsky rozvojový fond do rozpočtu Únie od roku 2021; konštatuje, že takáto reforma by si mala vyžiadať primerané zvýšenie stropov VFR;

69.  potvrdzuje svoj zámer organizovať v budúcnosti osobitnú verejnú rozpravu a hlasovať o príjmovej stránke rozpočtu v rámci hodnotenia ročného návrhu rozpočtu, ktoré vykonáva; vyjadruje pevné presvedčenie, že sa tým zachová stála diskusia o systéme financovania Únie, pričom v plnej miere uznáva, že rozpočtový orgán v súčasnosti nedisponuje právomocou navrhnúť zmeny v tejto časti rozpočtu;

Vlastné zdroje

70.  domnieva sa, že rokovania o novom VFR, ktoré sa začali pred viac ako rokom, jasne poukazujú na patovú situáciu vytvorenú neexistenciou skutočného systému vlastných zdrojov; tieto rokovania sa v Rade organizujú medzi dvomi protichodnými tábormi vedenými na jednej strane krajinami, ktoré sú čistými prispievateľmi do rozpočtu Únie, a na druhej strane krajinami, ktoré sú čistými príjemcami z rozpočtu Únie, v rámci systému, ktorý vytvára čisto účtovnícku víziu tzv. spravodlivej návratnosti a ktorý v konečnom dôsledku podmieňuje akúkoľvek dohodu o VFR dohodou na dlhom zozname výnimiek a kompenzácií vyrokúvaných za zatvorenými dverami, ktoré sú pre európskych občanov nezrozumiteľné;

71.  vyjadruje pevné presvedčenie, že financovanie rozpočtu Únie by sa malo vrátiť k skutočnému systému vlastných zdrojov, ako ustanovuje Rímska zmluva a všetky nasledovné zmluvy o Únii; vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že súčasný systém, v ktorom prevažná väčšina finančných prostriedkov pochádza z vnútroštátnych príspevkov, je netransparentný a nespravodlivý a nepodlieha parlamentnej kontrole na európskej ani vnútroštátnej úrovni; zdôrazňuje, že takýto systém je v rozpore s literou a duchom zmluvy;

72.  poukazuje na skutočnosť, že reštrukturalizácia systému vlastných zdrojov ako taká sa netýka výšky rozpočtu Únie, ale sa zameriava na nájdenie efektívnejšej kombinácie zdrojov na financovanie schválených politík a cieľov Únie; zdôrazňuje, že zavedením nového systému by sa nezvýšilo celkové daňové zaťaženie pre občanov, ale znížilo by sa zaťaženie štátnych pokladníc;

73.  opätovne potvrdzuje svoju základnú pozíciu, ako sa uvádza v uznesení z 13. júna 2012, že nie je pripravený odsúhlasiť nariadenie o budúcom VFR bez politickej dohody o reforme systému vlastných zdrojov v súlade s návrhmi Komisie z 29. júna 2011 vrátane jej legislatívnych návrhov na skutočné nové vlastné zdroje; domnieva sa, že takáto reforma by sa mala zamerať na zníženie podielu príspevkov členských štátov založených na HND do rozpočtu Únie na maximálne 40 % do roku 2020, a tým prispieť ku konsolidačnému úsiliu členských štátov;

74.  vyjadruje pevné presvedčenie, že potrebná politická dohoda by mala obsahovať tieto prvky:

Medziinštitucionálne rokovania

75.  zdôrazňuje, že na prijatie VFR sa vyžaduje väčšina v Európskom parlamente, ako aj v Rade, a poukazuje na význam úplného využitia ustanovenia článku 312 ods. 5, ktorý ukladá inštitúciám povinnosť viesť rokovania s cieľom dosiahnuť dohodu o znení, ku ktorému Európsky prlament môže dať svoj súhlas;

76.  zdôrazňuje, že to bude po prvýkrát, čo sa nariadenie MFF prijíma na základe nových ustanovení Lisabonskej zmluvy, ktorá vyžaduje nové dohody o spolupráci medzi inštitúciami spájajúce efektívne rozhodovanie a rešpektovanie príslušných právomocí; v tejto súvislosti víta kroky úradujúcich maďarských, poľských, dánskych a cyperských predsedníctiev Rady s cieľom vytvoriť štruktúrovaný dialóg a uskutočňovať pravidelné výmeny informácií s Európskym parlamentom;

77.  vyjadruje svoju pripravenosť vstúpiť do substantívnej diskusie s Radou o nariadení o VFR, ako aj MID, a žiada Radu, aby zintenzívnila kontakty na všetkých úrovniach v súvislosti s rokovaním Európskej rady 22. a 23. novembra 2012; zdôrazňuje potrebu dosiahnuť konečnú dohodu o VFR čo najskôr;

78.  konštatuje, že akákoľvek politická dohoda na úrovni Európskej rady predstavuje pre Radu len mandát na rokovanie; trvá na tom, že po tom, ako Európska rada dosiahne politickú dohodu, sa musia uskutočniť plnohodnotné rokovania medzi Európskym parlamentom a Radou pred tým, ako Rada formálne predloží Európskemu parlamentu na schválenie svoje návrhy týkajúce sa VFR;

79.  znovu opakuje, že podľa ZFEÚ sú Európsky parlament a Rada zákonodarné orgány a Európska rada nemá úlohu zákonodarcu; zdôrazňuje, že rokovania o legislatívnych návrhoch týkajúcich sa viacročných programov sa budú vykonávať v súlade s riadnym legislatívnym postupom;

80.  trvá na kvalitatívnom prístupe k nariadeniu o VFR a súvisiacim rokovaniam o viacročných programoch; zdôrazňuje, že by sa mali pokladať za jeden balík, a opätovne potvrdzuje zásadu, že „nič nie je dohodnuté, pokiaľ nie je dohodnuté všetko“;

81.  zdôrazňuje význam stanovísk výborov Európskeho parlamentu pripojených k predbežnej správe, keďže dopĺňajú usmernenia pre rokovania o VFR/MID stanovené v tomto nariadení a poskytujú k nim cenné rady a ďalšie podrobné údaje; trvá na tom, aby sa špecifické odporúčania pre jednotlivé politiky, ktoré sú uvedené v týchto stanoviskách, použili pri rokovaniach o príslušných viacročných programoch; v tejto súvislosti opakuje svoje dôrazné stanovisko, že mimoriadny legislatívny postup pre VFR by sa nemal zaoberať otázkami, na ktoré sa vzťahujú riadne legislatívne postupy;

82.  upozorňuje Radu na pripojený pracovný dokument zdôrazňujúci úpravy návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, a návrhu medziinštitucionálnej dohody o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení; konštatuje, že môžu byť nevyhnutné aj ďalšie úpravy v závislosti od pokroku v rámci rokovaní o VFR; poukazuje na to, že medziinštitucionálnu dohodu možno dokončiť iba po tom, ako sa uzavrie postup týkajúci sa VFR;

83.  poukazuje na skutočnosť, že ak sa neprijme VFR do konca roka 2013, bude platnosť stropov a iných ustanovení zodpovedajúcich roku 2013 predĺžená, až kým sa neprijme nový VFR; vyjadruje signál, že v takomto prípade bude Európsky parlament pripravený dosiahnuť rýchlu dohodu s Radou a Komisiou s cieľom prispôsobiť vnútornú štruktúru VFR tak, aby odrážala nové politické priority;

o
o   o

84.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a iným príslušným inštitúciám a orgánom.

(1) Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 214. (2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0266. (3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0245. (4) COM(2010)0700. (5) Prijaté texty, P7_TA(2012)0404.