Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2012 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (COM(2010)0794 – C7-0005/2011 – 2010/0380(COD))

P7_TA(2012)0121 A7-0043/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2010)0794),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7–0005/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 7. marca 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0043/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2012 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 465/2012.)

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2012 o návrhu rozhodnutia Rady o pristúpení Európskej únie k Zmluve o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii (07434/2012 – C7-0085/2012 – 2012/0028(NLE))

P7_TA(2012)0122 A7-0139/2012

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07434/2012),

–  so zreteľom na Zmluvu o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii a na návrh tretieho protokolu k tejto zmluve,

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkami 209 a 212, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0085/2012),

–  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A7-0139/2012),

1.  udeľuje súhlas s pristúpením Únie k zmluve;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a štátov, ktoré podpísali Zmluvu o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2012 o návrhu Európskej rady nezvolať konvent zameraný na pripojenie protokolu o obavách írskych občanov týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie (00092/2011 – C7-0388/2011 – 2011/0816(NLE))

P7_TA(2012)0123 A7-0065/2012

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie, ktoré prijali hlavy štátov alebo predsedovia vlád 27 členských štátov na zasadnutí Európskej rady 19. júna 2009, o obavách írskych občanov týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy (príloha 1 k záverom predsedníctva),

–  so zreteľom na list, ktorý írska vláda poslala Rade 20. júla 2011 v súlade s článkom 48 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a ktorý sa týka návrhu na pripojenie protokolu o obavách írskych občanov týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy (ďalej len „návrh protokolu“) k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Rada v súlade s článkom 48 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii predložila 11. októbra 2011 tento návrh Európskej rade,

–  so zreteľom na list predsedu Európskej rady o návrhu protokolu predsedovi Európskeho parlamentu z 25. októbra 2011,

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu s nezvolaním konventu, ktorú Európska rada predložila v súlade s článkom 48 ods. 3 druhým pododsekom Zmluvy o Európskej únii (C7-0388/2011),

–  so zreteľom na článok 74a a článok 81 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre ústavné veci (A7-0065/2012),

A.  keďže 19. júna 2009 hlavy štátov a vlád na zasadnutí Európskej rady prijali rozhodnutie s cieľom opätovne uistiť írskych občanov, pokiaľ ide o ich obavy týkajúce sa ustanovení Lisabonskej zmluvy v otázkach práva na život, rodiny, vzdelávania, zdaňovania, bezpečnosti a obrany,

B.  keďže hlavy štátov alebo predsedovia vlád zároveň vyhlásili, že rozhodnutie je právne záväzné a nadobudne účinnosť dňom, keď Lisabonská zmluva vstúpi do platnosti,

C.  keďže tiež vyhlásili, že pri uzatváraní budúcej zmluvy o pristúpení a v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami uvedú ustanovenia rozhodnutia v protokole, ktorý sa pripojí k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie,

D.  keďže v skutočnosti sa hlavy štátov alebo predsedovia vlád na zasadnutí Európskej rady 19. júna 2009 dohodli na podstate ustanovení navrhovaných v návrhu protokolu, takže po politickej stránke bola otázka vyriešená a nie je dôvod na zvolanie konventu,

1.  udeľuje súhlas s návrhom Európskej rady nezvolať konvent;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Európskej rade, Rade a Komisii.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2012 o návrhu protokolu o obavách írskych občanov týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy (článok 48 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii) (00092/2011 – C7-0387/2011 – 2011/0815(NLE))

P7_TA(2012)0124 A7-0064/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie, ktoré prijali hlavy štátov alebo predsedovia vlád 27 členských štátov na zasadnutí Európskej rady 19. júna 2009, o obavách írskych občanov týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy (príloha 1 k záverom predsedníctva),

–  so zreteľom na list, ktorý írska vláda poslala Rade 20. júla 2011 v súlade s článkom 48 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a ktorý sa týka návrhu na pripojenie protokolu o obavách írskych občanov týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy (ďalej len „návrh protokolu“) k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Rada v súlade s článkom 48 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii predložila 11. októbra 2011 tento návrh Európskej rade,

–  so zreteľom na článok 48 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o Európskej únii, v súlade s ktorým Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0387/2011),

–  so zreteľom na článok 74a rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A7-0064/2012),

A.  keďže v roku 2008 írska vláda rozhodla o usporiadaní referenda o ratifikácii Lisabonskej zmluvy,

B.  keďže v dôsledku negatívnych výsledkov referenda z 12. júna 2008 Írsko nemohlo ratifikovať Lisabonskú zmluvu,

C.  keďže Európska rada sa na základe žiadosti írskej vlády dohodla na svojom zasadnutí 11. a 12. decembra 2008, že sa prijme rozhodnutie, ktoré umožní, aby mal po roku 2014 každý štát svojho zástupcu v Komisii,

D.  keďže na základe požiadavky jednomyseľnosti potrebnej na to, aby mohla Lisabonská zmluva vstúpiť do platnosti, od írskej vlády sa očakávalo, že nájde riešenie situácie, ktorá vznikla na základe rozhodnutia usporiadať referendum a jeho následného negatívneho výsledku,

E.  keďže hlavy štátov alebo predsedovia vlád sa na zasadnutí Európskej rady 19. júna 2009 uzniesli na prijatí rozhodnutia s cieľom poskytnúť írskym občanom potrebné právne záruky a reagovať tak na ich obavy týkajúce sa ustanovení Lisabonskej zmluvy o otázkach práva na život, rodiny, vzdelávania, zdaňovania, bezpečnosti a obrany a dohodli sa, že pri uzatváraní budúcej zmluvy o pristúpení a v súlade so svojimi príslušnými ústavnými požiadavkami začlenia ustanovenia tohto rozhodnutia do protokolu, ktorý sa priloží k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, ako objasnenie ustanovení Lisabonskej zmluvy vzhľadom na obavy Írov,

F.  keďže článok 1 návrhu protokolu, v ktorom sa uvádza, že žiadne ustanovenie Lisabonskej zmluvy nemá vplyv na rozsah pôsobnosti a uplatniteľnosti ochrany práva na život, ochrany rodiny a ochrany práv na vzdelávanie, ktorých uplatňovanie zaručuje írska ústava, sa týka oblastí, ktoré nie sú zahrnuté do právomoci Únie v zmysle článkov 4 a 5 Zmluvy o Európskej únii a článkov 2 až 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, alebo oblastí, v ktorých Únia hrá iba doplnkovú úlohu (článok 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie),

G.  keďže v článku 2 návrhu protokolu sa v súvislosti so zdaňovaním ustanovuje, aby „nijaká časť Lisabonskej zmluvy ani v jednom členskom štáte nijakým spôsobom nemenila rozsah či vykonávanie právomoci Európskej únie“, a nebráni sa v ňom ďalšiemu rozvoju posilnenej hospodárskej koordinácii v rámci Únie,

H.  keďže v článku 3 návrhu protokolu sa vysvetľujú ustanovenia Lisabonskej zmluvy o bezpečnosti a obrane (články 42 až 46 Zmluvy o Európskej únii), pričom sa jasne stanovuje, že spoločná politika Únie v oblasti bezpečnosti a obrany nemá vplyv na bezpečnostnú a obrannú politiku Írska, či na jeho povinnosti, a vysvetľuje sa , že toto zahŕňa povinnosť pomoci a podpory v zmysle článku 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii a povinnosť konať spoločne v duchu solidarity, ak sa členský štát stane obeťou ozbrojeného útoku na svojom území, v zmysle článku 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

I.  keďže je potrebné rešpektovať predošlé politické porozumenie medzi vládami a keďže obsah návrhu protokolu sa týka iba situácie Írska,

1.  súhlasí s rozhodnutím Európskej rady v prospech preskúmania navrhovaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k zmluvám;

2.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej rade, Rade, Komisii a národným parlamentom.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2012 o úlohe politiky súdržnosti v najvzdialenejších regiónoch Európskej únie v súvislosti so stratégiou Európa 2020 (2011/2195 (INI))

P7_TA(2012)0125 A7-0084/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na spoločné ustanovenia článkov 355 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktoré priznávajú najvzdialenejším regiónom osobitné postavenie, a na čl. 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ o režime štátnych podpor pre tieto regióny,

–  so zreteľom na článok 174 a nasledovné články ZFEÚ, ktoré špecifikujú cieľ hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a ktoré vymedzujú štrukturálne finančné nástroje na jej dosiahnutie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. mája 2004 s názvom Posilnené partnerstvo pre najvzdialenejšie regióny' (COM(2004)0343),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2005 o posilnenom partnerstve pre najvzdialenejšie regióny(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2007 s názvom Stratégia pre najvzdialenejšie regióny: výsledky a vyhliadky (COM(2007)0507) a pracovný dokument útvarov Komisie z 12. septembra 2007 s názvom Stratégia pre najvzdialenejšie regióny: výsledky a vyhliadky (SEC(2007)1112), ktorý je prílohou k tomuto oznámeniu,

–  so zreteľom na uznesenie EP z 20. mája 2008 o stratégii pre najvzdialenejšie regióny: výsledky a vyhliadky(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. októbra 2008 s názvom Najvzdialenejšie regióny: prínos pre Európu (COM(2008)0642),

–  so zreteľom na spoločné memorandum najvzdialenejších regiónov zo 14. októbra 2009 o najvzdialenejších regiónoch do roku 2020,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na memorandum Španielska, Francúzska, Portugalska a najvzdialenejších regiónov zo 7. mája 2010 o obnovenej vízii európskej stratégie voči najvzdialenejším regiónom,

–  so zreteľom na závery 3022. zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti zo 14. júna 2010(3),

–  so zreteľom na prvú správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 24. septembra 2010 o dosahu reformy programu POSEI z roku 2006 (COM(2010)0501),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 24. septembra 2010 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie (COM(2010)0498),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 (COM(2011)0500 – časti 1 a 2),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady z 29. júna 2011, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (COM(2011)0398),

–  so zreteľom na správu určenú členovi Európskej komisie Michelovi Barnierovi s názvom Najvzdialenejšie európske regióny a jednotný trh: vplyv EÚ vo svete z 12. októbra 2011, ktorú predložil Pedro Solbes Mira,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej rade z 18. októbra 2010 s názvom Stanovisko Komisie podľa článku 355 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie k iniciatíve francúzskej vlády za zmenu štatútu ostrova Svätý Bartolomej voči Európskej únii (COM(2010)0559) a na rozhodnutie 2010/718/EÚ Európskej rady z 29. októbra 2010 o zmene štatútu ostrova Svätý Bartolomej vo vzťahu k Európskej únii(4),

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie 17. konferencie predsedov najvzdialenejších regiónov Európskej únie, ktorá sa konala 3. a 4. novembra 2011,

–  so zreteľom na príspevok najvzdialenejších regiónov z 15. januára 2010 k verejnej konzultácii o pracovnom dokumente Komisie – Konzultácia o budúcej stratégii EÚ do roku 2020 (COM(2009)0647),

–  so zreteľom na spoločný príspevok najvzdialenejších regiónov z 28. januára 2011 o piatej správe o ekonomickej, sociálnej a územnej súdržnosti,

–  so zreteľom na príspevok najvzdialenejších regiónov EÚ z 28. februára 2011 s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu (COM(2010)0608 z 27. októbra 2010),

–  so zreteľom na spoločnú platformu zo 6. júla 2010 adresovanú predsedovi Európskej komisie Josému Manuelovi Durãovi Barrosovi od Konferencie európskych poslancov najvzdialenejších regiónov v Európskom parlamente,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a na stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0084/2012),

A.  keďže v zmluve sa v jej článku 349 stanovuje riadny právny rámec založený na primárnom práve, na základe ktorého sa upevnil špecifický právny štatút a spoločné politiky v prospech najvzdialenejších regiónov;

B.  keďže politika súdržnosti sa musí zosúladiť so stratégiou EÚ 2020, v rámci ktorej sa plánujú organizovať politické iniciatívy s ohľadom na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, a integrovať jej prvky podporovaním hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré podporuje sociálnu a územnú súdržnosť, a musí vhodne zohľadniť postavenie najvzdialenejších regiónov; keďže východiskové podmienky najvzdialenejšieho regiónu sú pri dosahovaní týchto cieľov zložitejšie než podmienky niektorých iných regiónov, keďže najvzdialenejšie regióny sú otvorené spolupráci zameranej na konkretizáciu piatich cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020 v oblasti zamestnanosti, inovácie, vzdelávania, sociálneho začleňovania, klímy a energií, a keďže potreba zamerať ciele stratégie Európa 2020 na využívanie ich potenciálu a na rast špičkových odvetví však nedovolí ignorovať či už štrukturálne prekážky, ktorým tieto regióny čelia, alebo zásadnú úlohu, ktorú pri raste zohrávajú tradičné odvetvia;

C.  keďže politiky súdržnosti musí zostať jedným z najzákladnejším nástrojom európskej činnosti na zníženie rozdielov v európskych regiónoch vo všeobecnosti a v najvzdialenejších regiónoch osobitne s cieľom zapojiť tieto regióny do vnútorného trhu a presadiť ich v príslušnej geografickej oblasti, podporiť rozvoj a hospodárske zbližovanie týchto regiónov s kontinentálnou EÚ, ako aj plniť ciele stratégie EÚ 2020, pričom prvoradými nástrojmi sú európske fondy, ale keďže táto európska politika samotná nemôže vyriešiť všetky ťažkosti, ktorým najvzdialenejšie regióny čelia;

D.  keďže veľkou úlohou hospodárstiev najvzdialenejších regiónov je premena ich obmedzení na potenciál a na možnosti rastu pomocou nástrojov na zmierňovanie rozdielov v oblasti voľného pohybu osôb, tovaru, kapitálu a služieb a keďže výzvy, akými sú globalizácia, zmena klímy, dodávky energie, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, trvalo udržateľné hospodárenie s prírodnými, morskými a poľnohospodárskymi zdrojmi, ochrana biodiverzity, sociálne začleňovanie, boj proti chudobe a demografické tlaky, vyžadujú koordináciu všetkých politík a nástrojov Európskej únie;

E.  keďže zhoršenie hospodárskej situácie spôsobené hospodárskou, sociálnou a finančnou krízou osobitným spôsobom zasiahlo najvzdialenejšie regióny, pretože zvýraznilo štrukturálne nedostatky ich hospodárstiev a ich závislosť od vonkajšieho sveta;

F.  keďže európske investície do najvzdialenejších regiónov nepredstavujú len politiku doháňania omeškaní a kompenzácie znevýhodnení, ale sú taktiež investíciami, ktoré sa uskutočňujú v prospech celej Európskej únie;

Diferencovaný a jednotný prístup k najvzdialenejším regiónom

1.  trvá na skutočnosti, že v zmysle Zmluvy o fungovaní Európskej únie majú najvzdialenejšie regióny nárok na diferencovaný a jednotný prístup, ktorý im umožní využiť maximálnu výšku pomoci bez ohľadu na úroveň ich rozvoja, tak aby sa ich výnimočnosť dostatočne zohľadnila a chránila;

2.  zdôrazňuje, že je v súlade so závermi piatej správy o hospodárskom, sociálnom a územnom rozvoji potrebné zvýšiť pružnosť nástrojov politiky súdržnosti takým spôsobom, aby umožňovali investície schopné zabezpečiť úroveň rastu a rozvoja v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 aj v prípade osobitných geografických a demografických podmienok;

3.  zastáva názor, že najvzdialenejšie regióny musia plniť základné ciele definované v stratégii EÚ 2020, ale trvá na tom, že je potrebné ich upraviť podľa ich vlastnej reality s ohľadom na ich regionálnu rozmanitosť, štrukturálnu situáciu a ich potenciálne výhody, pričom zdôrazňuje, že článok 349 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje prijatie osobitných opatrení zameraných na zmiernenie následkov charakteristických znakov najvzdialenejších regiónov, by sa mal viac využívať a mal by mať právnu, inštitucionálnu a politickú váhu potrebnú na to, aby sa pre najvzdialenejšie regióny zabezpečila spravodlivá integrácia a aby sa im umožnil ich hospodársky a sociálny rozvoj v rámci vnútorného trhu a v širšom meradle v rámci Únie, rovnako ako ich plná účasť na všetkých relevantných programoch Únie na rovnakej úrovni ako u ostatných regiónov;

4.  považuje za vhodné preukázať pružný prístup k najvzdialenejším regiónom, pokiaľ ide o zameranie na tri hlavné tematické ciele stanovené v nových návrhoch nariadení od roku 2014, čím by sa predišlo neprimeranému obmedzeniu možností diverzifikácie a rozvoja existujúceho potenciálu, ako aj možností využitia ich komparatívnych a konkurenčných výhod;

5.  žiada o využívanie ďalších kritérií na posudzovanie oprávnenosti najvzdialenejších regiónov na pridelenie štrukturálnych fondov, keďže kritérium HDP „na obyvateľa“ neodráža ich špecifickú realitu a je v rozpore s duchom štatútu najvzdialenejších regiónov a so samotnou zmluvou; z tohto dôvodu požaduje zavedenie osobitného kritéria, ktorým by sa najvzdialenejšie regióny uvádzali medzi najmenej rozvinutými regiónmi, bez ohľadu na úroveň ich HDP, keďže tento prístup je najviac prispôsobený ich konkrétnej situácii; okrem toho trvá na tom, aby miera spolufinancovania najvzdialenejších regiónov predstavovala 85 % v prípade všetkých nástrojov pomoci týmto regiónom; žiada predĺženie lehoty na využitie finančných prostriedkov v najvzdialenejších regiónoch s cieľom ich lepšieho čerpania;

6.  vyjadruje poľutovanie, že v rámci dodatočných subvencií EFRR bol predložený návrh na výrazné zníženie subvencií, ktoré sa majú prideliť najvzdialenejším regiónom a regiónom s nízkou hustotou obyvateľstva vo finančnom rámci 2014 až 2020, a obáva sa, že tieto subvencie, ktoré boli pôvodne navrhnuté na vyrovnanie následkov štrukturálneho znevýhodnenia najvzdialenejších regiónov a regiónov s nízkou hustotou obyvateľstva, budú narušené prevedením 50 % ich objemu na iné ciele; požaduje, aby sa tieto subvencie zvýšili na úroveň spolufinancovania vo výške 85 %, ako tradičné EFRR; v tejto súvislosti žiada, aby finančné opatrenia na uskutočnenie stratégie EÚ 2020 zahrnovali prístup k európskym podporám aspoň v rovnakej výške v reálnych číslach, akú poskytuje súčasný finančný rámec, aby sa stratégia Európa 2020 mohla vykonávať koherentným a účinným spôsobom;

7.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že došlo k zníženiu v iných oblastiach v rámci politiky súdržnosti, a najmä nad tým, že Komisia navrhuje všeobecné zníženie finančných opatrení na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť vo výške 5,1 % v stálych cenách 2011 na budúce programové obdobie, z toho zníženie o 20,2 %, pokiaľ ide o financovanie opatrení v prospech konvergenčných regiónoch (s výnimkou prechodných regiónov), o 5,6 %, pokiaľ ide o financovanie konkurencieschopných regiónov, a o 2,9 %, pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky vyčlenené pre Kohézny fond;

8.  víta skutočnosť, že Komisia plánuje začleniť rozpočtový riadok určený pre najvzdialenejšie regióny a regióny s nízkou hustotou obyvateľstva do viacročného finančného rámca 2014 – 2020, čo umožní presnejšie vymedziť vzťah medzi rozpočtovými prostriedkami pridelenými týmto regiónom a ich cieľmi;

9.  upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v návrhu nariadenia budúceho ESF sa situácia najvzdialenejších regiónov opäť neuvádza, nielen pokiaľ ide o štrukturálne znaky vymenované v článku 349 ZFEÚ, ale taktiež o ich osobitnú hospodársku situáciu, na základe ktorej sa radia medzi regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti v EÚ;

10.  zdôrazňuje nevyhnutnosť prispôsobiť európske fiškálne a colné politiky, aby sa posilnila konkurencieschopnosť hospodárstiev najvzdialenejších regiónov, a zásadný význam, ktorý má existencia zodpovedajúcich fiškálnych a colných opatrení pre diverzifikáciu hospodárskej činnosti a pre vytváranie trvalých pracovných miest v najvzdialenejších regiónoch;

11.  zdôrazňuje potrebu občanov najvzdialenejších regiónov využívať výhody vnútorného trhu na rovnakej úrovni ako ostatní občania Európskej únie a požaduje, aby sa prijali opatrenia v súlade s odporúčaniami uvedenými v Solbesovej správe; požaduje, aby sa preskúmala možnosť vytvorenia rámca pre štátnu pomoc najvzdialenejším regiónom, a vyslovuje sa za zachovanie súčasnej úrovne podpory investícií do veľkých, stredných a malých podnikov a možnosti poskytnúť neklesajúcu a časovo neobmedzenú prevádzkovú podporu v pružnom regulačnom rámci, keďže sa preukázalo, že táto podpora nepoškodzuje hospodársku súťaž a že pomáha najvzdialenejším regiónom pri plnení cieľov stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o inováciu, výskum a životné prostredie; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam verejných služieb pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť najvzdialenejších regiónov, najmä v odvetviach leteckej a námornej dopravy, pošty, energetiky a komunikácií;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať malé a stredné podniky prideľovaním finančných prostriedkov z fondov Únie s cieľom rozvíjať výrobné štruktúry najvzdialenejších regiónov a posilniť zručnosti pracovníkov, a tým podporiť špecifické regionálne výrobky a miestne hospodárstvo;

13.  domnieva sa, že cieľom intervencií Únie musí byť zohrávanie kľúčovej úlohy a povzbudzovanie iniciatív zameraných na rozvoj stredísk špičkovej úrovne v najvzdialenejších regiónoch, ktoré by využili výhody a know-how v odvetviach ako odpadové hospodárstvo, obnoviteľné zdroje energie, energetická sebestačnosť, biodiverzita, mobilita študentov, výskum v oblasti klímy alebo krízový manažment; domnieva sa, že opatrenia prijaté v rozsahu a na základe všeobecných charakteristických znakov európskeho kontinentu nie sú vždy účinné v najvzdialenejších regiónoch, ale experimentálne opatrenia povolené článkom 349 Zmluvy, ktoré sú naozaj úspešné, sa môžu uplatniť vo zvyšku Únie; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila experimentovanie v týchto regiónoch v záujme inovatívneho, solidárneho a trvalo udržateľného rastu;

Vhodný a osobitný rámec pre európske politiky v najvzdialenejších regiónoch

14.  vyzýva na posilnenie opatrení na pomoc poľnohospodárstvu v rámci programu POSEI s cieľom reagovať na konkurenciu výrobcov, ktorí majú nižšie výrobné náklady, a požaduje zachovanie osobitných opatrení venovaných najvzdialenejším regiónom v rámci SPP;

15.  obhajuje potrebu vopred uskutočniť posúdenie vplyvu projektov európskych právnych predpisov na úrovni hospodárstiev najvzdialenejších regiónov;

16.  zdôrazňuje potrebu zachovať opatrenia na trvalo udržateľné riadenie a ochranu morských zdrojov, postupne obmedziť prístup k morským oblastiam identifikovaným ako biogeograficky citlivé oblasti len pre miestne flotily a používať rybárske zariadenia, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, zhodnotiť akvakultúru a opätovne zaviesť možnosť poskytovať podporu na modernizáciu flotily s cieľom zlepšiť bezpečnosť a hygienu a uplatňovať osvedčené postupy a vyzýva na zvýšenie náhrad za dodatočné náklady v rámci programu POSEI v oblasti rybolovu; zdôrazňuje potrebu prístupu, ktorý je lepšie prispôsobený realite každého regiónu, pričom treba využívať modely rozvoja sektora, ktoré vypracovali miestne subjekty;

17.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhu reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva sa dostatočne nezohľadňuje situácia a realita najvzdialenejších regiónov; trvá na námornom rozmere najvzdialenejších regiónov a na význame rybolovu, pokiaľ ide o územné plánovanie a zamestnávanie miestneho obyvateľstva, s ohľadom na výlučnú hospodársku oblasť týchto regiónov, ktorých potenciál je potrebné premeniť pomocou konkrétnych a súdržných opatrení zameraných na skutočné námorné hospodárstvo a ktorý bude treba riadne zohľadniť v rámci programu európskej integrovanej námornej politiky; pripomína rastúci ekonomický záujem vyvolaný obrovským biogenetickým, minerálnym a biotechnologickým potenciálom morského dna najvzdialenejších regiónov a význam zohľadnenia tejto skutočnosti v novej európskej stratégii pre najvzdialenejšie regióny s cieľom zabezpečiť rozvoj znalostnej ekonomiky založenej na mori; v tejto súvislosti zastáva názor, že najvzdialenejšie regióny musia byť kľúčovým prvkom námornej politiky Únie, pričom zdôrazňuje ich úlohu v oblasti udržateľného využívania mora a pobrežných oblastí, ako aj v oblasti medzinárodného riadenia námorných záležitostí, a že úlohou atlantických najvzdialenejších regiónov je podieľať sa na pripravovanej atlantickej stratégii;

18.  pripomína význam odvetvia cestovného ruchu a vyzýva Komisiu, aby urýchlila vykonávanie európskeho akčného plánu a zaručila lepšiu koordináciu súčasných línií financovania s osobitnou pozornosťou venovanou najvzdialenejším regiónom;

19.  trvá na skutočnosti, že najvzdialenejšie regióny sa mienia zamerať na stratégiu výskumu a inovácií a na rast svojej podnikovej siete, a to najmä podporovaním podnikateľského ducha u mladých ľudí s cieľom rozvíjať MSP a odstrániť nezamestnanosť mladých ľudí; podporuje vytvorenie technologických infraštruktúr a inovačných centier európskych rozmerov, rozvoj projektov a partnerstva subjektov z oblasti vedy a techniky a výmenu myšlienok a osvedčených postupov prostredníctvom európskych sietí na podporu inovácie a stratégií inteligentnej špecializácie, ako je platforma S3, a dlhodobých investícií do najvzdialenejších regiónov v rámci financovania súdržnosti a zabezpečenie aktívnej účasti na hlavných projektoch stratégie Európa 2020; žiada, aby sa pokračovalo v doterajšom úsilí zameranom na najvzdialenejšie regióny s cieľom rozšíriť zavádzanie miestnych programov výskumu zodpovedajúcich potenciálu a aby sa poskytla podpora a pomoc rozvoju atraktívnych a výkonných univerzít dotovaných skutočnými prostriedkami, ktoré budú dosahovať úroveň univerzít na ostatnom území EÚ;

20.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať súčinnosť medzi finančnými prostriedkami politiky súdržnosti a rámcovým programom pre výskum a rozvoj s cieľom urýchliť rozvoj najvzdialenejších regiónov a odstrániť nedostatočné využívanie finančných prostriedkov určených na výskum;

21.  zdôrazňuje, že jednotný európsky dopravný priestor sa musí podieľať na zabezpečení inkluzívneho rastu najvzdialenejších regiónov, zmierniť ich nedostatky v dostupnosti a bojovať proti zmene klímy; vyzýva na vytvorenie osobitného rámca na podporu dopravy v najvzdialenejších regiónoch, najmä v prospech verejnej dopravy, a na rozvoj medziostrovnej námornej dopravy; vyzýva okrem toho na vybudovanie logistických platforiem a žiada, aby sa uskutočňovali projekty, ako sú námorné diaľnice; zdôrazňuje potenciál programu Marco Polo pre najvzdialenejšie regióny; vyzýva Komisiu, aby zmiernila jeho podmienky a predĺžila ho aj po roku 2013 a aby nástroj na prepojenie Európy obsahoval osobitný odkaz na najvzdialenejšie regióny; trvá na začlenení najvzdialenejších regiónov do siete TEN-T a zavedení nového nástroja na uľahčenie prepojenia Európy;

22.  pripomína, že závislosť najvzdialenejších regiónov od dovážaných fosílnych palív je príčinou vysokých dodatočných nákladov; zároveň konštatuje, že investície regionálnej politiky do najvzdialenejších regiónov na boj proti zmene klímy sú relatívne nízke; navrhuje posilniť odvetvie obnoviteľných energií a energetickej účinnosti prostredníctvom iniciatív, ako je pakt ostrovov, ktorých cieľom je vypracovanie miestnych akčných plánov pre obnoviteľné energie a rentabilné projekty zamerané na zníženie emisií CO2 najmenej o 20 % do roku 2020, vytvorením vlastného programu pre výskumné projekty v oblasti obnoviteľných energií a diverzifikácie regionálnej energetickej základne a obzvlášť v oblasti geotermálnej energie, energie prílivu a energie vodíka, a vytvoriť v oblasti energetiky špecifický program s cieľom znížiť náklady vznikajúce z dôvodu vzdialenosti, náklady na infraštruktúry a na poskytované služby s cieľom podporiť ambiciózne politiky, ktoré najvzdialenejšie regióny uplatnili v oblasti rozvoja obnoviteľných energií;

23.  vyjadruje znepokojenie nad účinkami zmeny klímy v najvzdialenejších regiónoch, najmä pokiaľ ide o stúpajúcu vodnú hladinu; vyzýva EÚ, aby riešila tieto otázky v rámci svojej stratégie predchádzania zmene klímy a reakcie na ňu; odporúča vhodným spôsobom využívať energetické zdroje a rozvíjať potenciál obnoviteľných zdrojov;

24.  vyzýva Komisiu, aby v oblasti energetiky, dopravy a informačných a komunikačných technológií vytvorila špecifický program na základe programov POSEI, ktorý má najvyššiu možnú mieru súčinnosti s ostatnými aspektmi činnosti Únie v týchto oblastiach;

25.  považuje za nevyhnutné podporovať členské štáty v úsilí zaistiť obyvateľom týchto regiónov úplný prístup k informačným a komunikačným prostriedkom, ktoré poskytujú nové technológie, napr. širokopásmové technológie a bezdrôtové technológie vrátane satelitov, a najmä prístup k širokopásmovým infraštruktúram v záujme podpory hospodárskeho rastu a lepšej správy prostredníctvom digitalizácie služieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby všetkým obyvateľom najvzdialenejších regiónov zabezpečili prístup k širokopásmovému internetu do roku 2013;

26.  vzhľadom na skutočnosť, že digitálna ekonomika je nepochybne hybnou silou hospodárskeho rozvoja v EÚ, uznáva dôsledky stále rastúceho problému digitálnej priepasti, ktorý sa môže stať závažnou prekážkou rozvoja;

27.  domnieva sa, že inovatívne financovanie politiky súdržnosti by mohlo predstavovať čiastočnú odpoveď na chronický nedostatok investícií mikropodnikov a malých a stredných podnikov v najvzdialenejších regiónoch, a zdôrazňuje potrebu zlepšiť prístup podnikov v najvzdialenejších regiónoch k financovaniu, najmä nadviazaním dialógu s tzv. skupinou EIB a podporovaním vytvárania miestnych investičných fondov v každom najvzdialenejšom regióne, ako aj rozvojom regionálnych trhov rizikového kapitálu v súlade s uvedeným návrhom v správe Pedra Solbesa Miru o najvzdialenejších regiónoch a jednotnom trhu; vyzýva Komisiu, aby v tomto zmysle predložila Parlamentu a Rade návrh legislatívneho aktu;

28.  želá si, aby sa v ohraničených oblastiach zavádzali v regiónoch experimentálne programy týkajúce sa verejného obstarávania tak, aby sa zvážili postupy udeľovania zákaziek zohľadnením územnej pôsobnosti uchádzačov vo verejnej súťaži.

Lepšie riadenie a začlenenie najvzdialenejších regiónov do Únie a do jej geografického priestoru

29.  požaduje väčšiu účasť regionálnych orgánov najvzdialenejších regiónov na príprave a vykonávaní programov a politík Únie podľa zásady pružnosti, prispôsobivosti a modularity v rámci subsidiarity a viacúrovňového riadenia a v rámci partnerstva so súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou s cieľom zabezpečiť, aby sa ich osobitné potreby zohľadnili na všetkých úrovniach rozhodovania, a požaduje aj väčšie zviditeľnenie týchto regiónov v európskych inštitúciách;

30.  domnieva sa, že jednou z hlavných slabých stránok najvzdialenejších regiónov je riadenie zdrojov; vyjadruje presvedčenie, že je potrebné zabezpečiť pre ne dostatočné základné prostriedky, ktoré im umožnia riadiť svoje investície, a to najmä pokiaľ ide o dopravnú infraštruktúru, ale aj infraštruktúru v oblasti dodávok vody, energie a nakladania s odpadom;

31.  pripomína, že uvedená správa Pedra Solbesa Miru o najvzdialenejších európskych regiónoch a jednotnom trhu ukázala, že hospodárstva najvzdialenejších regiónov sú takmer v každom ohľade obmedzované dodatočnými nákladmi; upriamuje tiež pozornosť Európskej komisie na monopolné situácie, zneužitie dominantného postavenia a nezákonné cenové kartely, ktoré majú za následok nespravodlivé zvyšovanie životných nákladov; žiada Komisiu, aby vypracovala podrobnú štúdiu o tvorbe cien v najvzdialenejších regiónoch, aby sa určili náležité činitele na zefektívnenie spoločného trhu na týchto územiach;

32.  upozorňuje na úlohu najvzdialenejších regiónov ako hranice EÚ so zvyškom sveta a požaduje prístup, najmä prostredníctvom ďalších úvah oznámených Komisiou v partnerstve s najvzdialenejšími regiónmi, ktorý by uznával susedstvo EÚ s tretími krajinami vrátane krajín s privilegovanými historickými a kultúrnymi vzťahmi; upozorňuje na problémy pri začleňovaní do príslušných geografických oblastí a na potrebu nájsť osobitné inovatívne formy, ktorými by sa podporilo skutočné regionálne začlenenie prostredníctvom spoločných programov a projektov medzi najvzdialenejšími regiónmi a susednými tretími krajinami a napomohlo vytvorenie dobrej konektivity v príslušných geografických oblastiach; zdôrazňuje význam vonkajšieho aspektu niektorých európskych politík pre najvzdialenejšie regióny a trvá na tom, že je potrebné vypracovať štúdie na meranie vplyvu medzinárodných obchodných dohôd a dohôd v oblasti rybného hospodárstva a ich účinkov na najvzdialenejšie regióny a ich miestnu produkciu a vypracovať tiež kompenzačné opatrenia, ktoré by umožnili zmierniť škody vyplývajúce z uzatvorenia týchto dohôd;

33.  vyjadruje poľutovanie nad počiatočným nezáujmom GR pre obchod zohľadniť špecifiká najvzdialenejších regiónov pri prerokovávaní dohôd o hospodárskom partnerstve a naliehavo žiada Komisiu, aby naďalej hľadala kompromisy, ktoré rešpektujú záujmy príslušných najvzdialenejších regiónov v rámci definitívnych znení dohôd, ktoré budú uzatvorené s krajinami AKT;

34.  opätovne pripomína potrebu lepšej súčinnosti medzi fondmi politiky súdržnosti a Európskym rozvojovým fondom v záujme zlepšenia projektov spoločného záujmu a regionálneho začlenenia najvzdialenejších regiónov; v tejto súvislosti pripomína opakovaný návrh Európskeho parlamentu na začlenenie ERF do rozpočtu;

35.  zdôrazňuje význam územnej spolupráce pre najvzdialenejšie regióny a požaduje, aby sa pokračovalo v programoch územnej spolupráce v najvzdialenejších regiónoch; v tejto súvislosti požaduje zmiernenie pravidiel s cieľom dosiahnuť lepšie využívanie dostupných dotácií a spresnenie projektov spolupráce, ako aj zvýšenie miery spolufinancovania EFRR na 85 %, vyčlenenie väčšieho priestoru pre nadnárodnú spoluprácu a odstránenie kritéria 150 km morských hraníc v cezhraničnej spolupráci v prípade najvzdialenejších regiónov; zdôrazňuje tiež, že výsadná zemepisná poloha najvzdialenejších regiónov predstavuje významnú pridanú hodnotu pre Európsku úniu v rámci jej vzťahov s africkými krajinami, krajinami Strednej Ameriky a Spojenými štátmi americkými;

36.  domnieva sa, že rozvoj cezhraničných služieb elektronickej verejnej správy prispeje k začleneniu najvzdialenejších regiónov do vnútorného trhu Únie.

37.  pripomína, že dánske, francúzske a holandské zámorské oblasti a územia vymenované v odsekoch 1 a 2 článku 355 ZFEÚ sa môžu rozhodnúť, že sa stanú najvzdialenejšími regiónmi, a vybrať si štatút, ktorý najlepšie zodpovedá ich situácii, a upozorňuje súčasné najvzdialenejšie regióny na rozhodujúcu úlohu, ktorú môžu hrať pri podpore a posilňovaní svojho štatútu;

38.  oznamuje, že región Mayotte získa najbližšie štatút najvzdialenejšieho regiónu a vyzýva Komisiu, aby posilnila sprievodné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na správne čerpanie fondov; v tejto súvislosti pripomína rozpočtový riadok, ktorý je k dispozícii na prípravnú akciu na podporu regiónu Mayotte, a potrebu stanoviť osobitné opatrenia pre tento región alebo akékoľvek iné územie, ktorého by sa mohol prípadne týkať budúci viacročný finančný rámec, v procese prechodu na štatút najvzdialenejšieho regiónu, s cieľom poskytnúť podporu územiam, ktoré sú v transformačnom procese, aby sa stali najvzdialenejšími regiónmi;

o
o   o

39.  poveruje svojho predsedu, aby predložil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 512. (2) Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 12. (3) Dokument Rady č. 11021/2010. (4) Ú. v. EÚ L 325, 9.12.2010, s. 4.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2012 o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv (2011/2185(INI))

P7_TA(2012)0126 A7-0086/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2010 (11501/2/2011), ktorú zverejnila Európska služba pre vonkajšiu činnosť 26. septembra 2011,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

–  so zreteľom na závery Rady o neznášanlivosti, diskriminácii a násilí na základe slobody náboženského vyznania a viery, prijaté na 3069. schôdzi Rady pre zahraničné veci v Bruseli 21. februára 2011,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2010 o trinástom zasadnutí Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2010 o konferencii o preskúmaní Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu v Kampale v Ugande(3), uznesenia a vyhlásenia prijaté na konferencii o preskúmaní v Kampale v Ugande, od 31. mája do 11. júna 2011, a záväzky, ktoré EÚ podpísala,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o podpore Medzinárodného trestného súdu zo strany EÚ: čelenie výzvam a prekonávanie ťažkostí(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/168/SZBP z 21. marca 2011 o Medzinárodnom trestnom súde(5) a na prepracovaný akčný plán,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o obhajcoch ľudských práv, na činnosť osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre situáciu obhajcov ľudských práv, na usmernenia EÚ týkajúce sa obhajcov ľudských práv a na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o politikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách(7),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa podpory a ochrany práv dieťaťa a usmernenia EÚ týkajúce sa detí a ozbrojených konfliktov, ako aj na mnohé uznesenia Európskeho parlamentu z minulosti, ktoré sa tejto problematiky dotýkajú,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o vonkajšom rozmere sociálnej politiky, podpore pracovných a sociálnych noriem a sociálnej zodpovednosti európskych podnikov(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie(10),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000, a na jej neskoršie revízie z februára 2005 a júna 2010,

–  so zreteľom na všetky svoje uznesenia o naliehavých prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery z roku 1981,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 66/167 o boji proti neznášanlivosti, negatívnym stereotypom, stigmatizácii, diskriminácii, podnecovaniu k násiliu a násiliu voči osobám na základe náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o európskej susedskej politike prijaté 20. júna 2011 na jej 3101. zasadnutí,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2011 o Tibete, najmä o samoupaľovaní mníšok a mníchov(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o právomoci legislatívneho delegovania(12),

–  so zreteľom na vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o používaní delegovaných aktov v rámci budúceho viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie rokov 2014 – 2020, ktoré je pripojené k jeho legislatívnemu uzneseniu z 1. decembra 2011 o spoločnom návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorý schválil Zmierovací výbor a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1934/2006, ktorým sa zriaďuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami(13),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci týkajúce sa Európskej nadácie na podporu demokracie, prijaté na jej 3130. schôdzi 1. decembra 2011, a na vyhlásenie o vytvorení Európskej nadácie na podporu demokracie, ktoré schválil COREPER 15. decembra 2011,

–  so zreteľom na články 3 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie o ľudských právach,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o vykonávaní nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o Svetovom dni proti trestu smrti(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti(16),

–  so zreteľom na prijatie Dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Výborom ministrov Rady Európy zo 7. apríla 2011,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 65/208 z 21. decembra 2010 o popravách bez súdu, hromadných a svojvoľných popravách,

–  so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 46/121, 47/134 a 49/179 o ľudských právach a extrémnej chudobe, 47/196 o zavedení Medzinárodného dňa za odstránenie chudoby, a 50/107 o vyhlásení Medzinárodného roka za odstránenie chudoby a vyhlásení prvého desaťročia OSN za odstránenie chudoby,

–  so zreteľom na dokumenty Hospodárskeho a sociálneho výboru OSN č. E/CN.4/Sub.2/1996/13, E/CN4/1987/NGO/2, E/CN4/1987/SR.29 a E/CN.4/1990/15 o ľudských právach a extrémnej chudobe, E/CN.4/1996/25 o práve na rozvoj a na rezolúciu podvýboru OSN pre prevenciu diskriminácie a ochranu menšín č. 1996/25 o uplatňovaní hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre extrémnu chudobu a ľudské práva (A/66/265), v ktorej sa skúmajú zákony, nariadenia a praktiky, ktorými sa obmedzuje správanie osôb žijúcich v chudobe na verejných miestach,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 17(13) zo 17. júna 2011 o extrémnej chudobe a ľudských právach a na všetky ďalšie príslušné rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. októbra 2011 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637),

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325, 1820, 1888, 1889 a 1960 o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 65/276 z 3. mája 2011 o účasti Európskej únie na práci Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 7. decembra 2011, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie pre vonkajšiu činnosť (COM(2011)0842),

–  so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 7. decembra 2011, ktorým sa zavádza nástroj financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (COM(2011)0844),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky(17),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskej Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. marca 2011 o partnerstve pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (COM(2011)0200),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 25. mája 2011 o novej reakcii na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2011 s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681) a Štúdiu právneho rámca o ľudských právach a prostredí vzťahujúcom sa na európske podniky pôsobiace mimo Európskej únie, ktorú uskutočnila Univerzita v Edinburghu v októbri 2010,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(18),

–  so zreteľom na odporúčanie adresované Rade 2. februára 2012 týkajúce sa jednotnej politiky voči autoritárskym režimom, proti ktorým EÚ uplatňuje reštriktívne opatrenia, keď ich vodcovia sledujú svoje osobné a obchodné záujmy v rámci EÚ(19),

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN (A/HRC/17/27) o podpore a ochrane práva na slobodu presvedčenia a prejavu z 16. mája 2011, v ktorej sa zdôrazňuje uplatniteľnosť medzinárodných noriem a štandardov v oblasti ľudských práv na právo na slobodu presvedčenia a prejavu na internete ako komunikačnom prostriedku,

–  so zreteľom na výročnú správu osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre násilie páchané na deťoch z 13. januára 2012, v ktorej sa opäť potvrdzuje normatívny základ slobody detí pred násilím v ľudských právach a vyzýva sa na univerzálnu ratifikáciu opčných protokolov k Dohovoru o právach dieťaťa a na prijatie vnútroštátnych právnych predpisov zakazujúcich všetky formy násilia voči deťom,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o vývoji spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v nadväznosti na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy(20),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na všetky príslušné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na všetky dohovory OSN o ľudských právach a na príslušné opčné protokoly(21),

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach domorodého obyvateľstva,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a na prebiehajúce rokovania o pristúpení EÚ k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0086/2012),

A.  keďže zakladajúcimi zmluvami sa Únia zaväzuje vykonávať vonkajšiu činnosť v súlade so zásadami demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zásadou zachovávania ľudskej dôstojnosti a práv menšín, zásadami rovnosti a solidarity a princípmi Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva;

B.  keďže spravodlivosť a zásady právneho štátu sú piliermi udržateľného mieru a zárukami ľudských práv a základných slobôd; keďže Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu rozhodujúcim spôsobom prispieva k presadzovaniu ľudských práv, medzinárodného práva a k boju proti beztrestnosti;

C.  keďže demokracia, právny štát, spravodlivosť a zodpovednosť sú najlepšou zárukou ľudských práv, základných slobôd, tolerancie a rovnosti;

D.  keďže sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je jednou so základných hodnôt Európskej únie, čo by sa malo pevne odrážať v jej vonkajšej činnosti;

E.  keďže existuje väzba medzi ľudskými právami a rozvojom; keďže ľudské práva sú zásadne dôležité pre splnenie a zachovanie rozvojových cieľov tisícročia;

F.  keďže sloboda svedomia, náboženského vyznania, presvedčenia a prejavu bez rizika potrestania zo strany štátu sú základné univerzálne práva;

G.  keďže obhajcovia ľudských práv majú nezastupiteľné miesto, pokiaľ ide o ochranu a podporu ľudských práv a konsolidáciu demokracie;

H.  keďže mimovládne organizácie majú mimoriadny význam pre rozvoj a úspech demokratických spoločností a presadzovanie vzájomného porozumenia a tolerancie;

I.  keďže sloboda náboženského vyznania a viery je naďalej v mnohých častiach sveta čoraz viac ohrozovaná vládnymi aj spoločenskými obmedzeniami, čo vedie k diskriminácii, neznášanlivosti a násiliu voči jednotlivcom a náboženským komunitám, vrátane predstaviteľov náboženských menšín;

J.  keďže sa treba poučiť z predchádzajúcich zlyhaní Európskej únie pri pretváraní jej vonkajšej činnosti, pričom treba zakotviť ľudské práva a demokraciu do jadra jej politík a podporovať transformáciu v krajinách s autoritárskymi režimami, v ktorých sa de facto poskytovala podpora týmto režimom, a to najmä tam, kde obavy o stabilitu a bezpečnosť ohrozili zásadovú politiku podpory demokracie a ľudských práv; keďže tieto zlyhania ukázali, že je potrebné opätovne vymedziť súčasné nástroje EÚ v tejto oblasti a vytvoriť nové nástroje typu Európskej nadácie na podporu demokracie – odborný, aktívny nástroj, ktorý je k dispozícii EÚ, má jednoduchú štruktúru, a je teda efektívny z hľadiska nákladov, rozhodovania aj reakcie a je schopný využívať hĺbkové znalosti a poznatky o miestnej situácii v príslušných krajinách, a to prostredníctvom priamej spolupráce s miestnymi partnermi a spájania európskych a miestnych partnerov, i prostredníctvom priameho alebo sprostredkovaného využívania prostriedkov EÚ, členských štátov a iných zdrojov, s cieľom podporovať schopnosti občianskej spoločnosti vytvárať demokratickú opozíciu a politických aktérov usilujúcich sa o demokratickú zmenu v nedemokratických krajinách a v krajinách, v ktorých prebieha prechod k demokracii, a to obojstranne bezpečným spôsobom, pričom tento nástroj možno v prípade potreby odmietnuť;

K.  keďže slobodné a spravodlivé voľby sú len prvým krokom k demokracii, ktorá je dlhodobým procesom založeným na dodržiavaní ľudských práv, zásad právneho štátu a dobrej správy vecí verejných;

L.  keďže presadzovanie doložiek o ľudských právach a podmienenosti v oblasti ľudských práv v rámci dohôd o partnerstve medzi EÚ a tretími krajinami, ktoré zahŕňajú rozvojovú pomoc EÚ, je naďalej neuspokojivé;

M.  keďže v roku 2010 sme si pripomenuli desiate výročie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti; keďže však jej vykonávanie v EÚ i na celom svete si vyžaduje ďalšie úsilie;

N.  keďže rozličné členské štáty majú z vlastnej minulosti jedinečné skúsenosti so zdolávaním autoritárskych režimov a keďže táto transformačná skúsenosť by sa mala lepšie využívať vo vzťahoch Únie s partnerskými krajinami v záujme posilňovania demokracie a ľudských práv;

O.  keďže výročná správa EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2010 poskytuje všeobecný prehľad politiky EÚ v tejto oblasti;

P.  keďže cieľom tohto uznesenia je preskúmanie, hodnotenie a v prípade potreby konštruktívna kritika činností Komisie, Rady, vysokej predstaviteľky a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť v oblasti ľudských práv, ako aj všeobecných činností Parlamentu, s cieľom kontrolovať činnosti EÚ a poskytnúť vstupné informácie pre preskúmanie politiky Únie v tejto oblasti;

Všeobecné body

1.  zdôrazňuje, že na to, aby bola Európska únia (EÚ) dôveryhodným činiteľom v oblasti vonkajších vzťahov, musí postupovať súdržne, v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo zmluvy a acquis a vyhýbať sa uplatňovaniu „dvojakého metra“, pokiaľ ide o jej politiku v oblasti ľudských práv a ostatné vonkajšie politiky, vnútorné a vonkajšie politiky a vzťahy s tretími krajinami, pričom musí tento prístup kombinovať s úlohou tvorby strategických dokumentov pre jednotlivé krajiny v oblasti ľudských práv a vykonávania akčných plánov, ktoré musia pokrývať aj demokratizáciu, ďalej musí odrážať špecifiká každej krajiny z hľadiska dôsledkov a naplno využívať relevantné nástroje EÚ;

2.  zdôrazňuje, že je nutné prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa v čase hospodárskej krízy neoslabili alebo nezmenšili občianske práva a základné slobody;

3.  zároveň zdôrazňuje, že politiky Únie by tiež mali byť dôsledné a príkladné v rámci Európskej únie, ako i súdržné so základnými hodnotami a zásadami, aby sa maximalizovala dôveryhodnosť Európskej únie vo svete a účinnosť politík uskutočňovaných v oblasti ľudských práv; trvá na tom, aby sa zahrnula jasná informácia o tom, že sa budú uplatňovať odporúčania predložené vo Favovej správe z roku 2007 o preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov, a víta iniciatívu vypracovať následnú správu Parlamentu; považuje za poľutovaniahodné, že napriek výslovnej výzve Parlamentu, vyjadrenej v uvedenej správe, viaceré členské štáty neriešili otvorene a komplexne svoju spoluvinu na celosvetovom porušovaní ľudských práv, ku ktorému došlo v súvislosti s programom USA týkajúcim sa vydávania a tajného zadržiavania väzňov, a na porušovaní ľudských práv na národnej úrovni, ktoré s tým bolo spojené; domnieva sa, že táto situácia je výraznou a závažnou prekážkou presadzovania ľudských práv zo strany EÚ vo svete a jej tvrdení o morálnej autorite; vyzýva inštitúcie EÚ, aby naďalej vyvíjali nátlak na členské štáty v záujme komplexného a otvoreného vyšetrovania; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v úsilí o zodpovednosť vo vzťahu k tajnému zadržiavaniu v rámci boja proti terorizmu;

4.  pripomína, že hospodárske a sociálne práva tvoria integrálnu súčasť ľudských práv už od prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv v roku 1948; je preto presvedčený, že EÚ musí pomáhať pri vykonávaní týchto práv v menej rozvinutých a rozvojových krajinách, s ktorými podpisuje medzinárodné dohody, a to vrátane obchodných dohôd;

5.  je presvedčený, že prepracované znenie smerníc o azyle by malo ukončiť pretrvávajúce znepokojenie z porušovania ľudských práv, ako aj obvinenia z uplatňovania dvojakého metra členskými štátmi v tejto oblasti; trvá na tom, že členské štáty by mali poskytovať tabuľky zhody pre príslušné ustanovenia smerníc s cieľom umožniť riadnu kontrolu ich vykonávania; zdôrazňuje, že zložitá úloha vytvoriť spoločnú politiku predstavuje príležitosť vychádzať z osvedčených postupov; zdôrazňuje úlohu, ktorú má zohrávať Európsky podporný úrad pre azyl (EASO); trvá na tom, že členské štáty majú svoju úlohu pri presídľovaní utečencov a opakuje svoje výzvy na vytvorenie skutočného spoločného programu EÚ pre presídľovanie utečencov;

6.  vyzýva Spojené štáty, aby splnili svoj prísľub zatvoriť väzenské zariadenie v zálive Guantánamo; naliehavo žiada členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o opätovné presídlenie zadržiavaných osôb prepustených z väznice Guantánamo, ktoré nepochádzajú z európskych krajín a ktoré nemožno repatriovať do ich domovských štátov pre hrozbu smrti, mučenia alebo krutého a neľudského zaobchádzania;

7.  žiada EÚ, členské štáty a Komisiu, aby bezodkladne prijali opatrenia potrebné na zachraňovanie na mori prisťahovalcov, ktorí sa snažia dostať do EÚ, a aby zaručili koordináciu a spoluprácu medzi členskými štátmi a príslušnými orgánmi s cieľom zabrániť stroskotaniu a smrti stoviek žien, detí a mužov na mori;

8.  podporuje rokovania o pristúpení EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach;

9.  víta vypracovanie strategických dokumentov jednotlivých krajín o ľudských právach a zdôrazňuje, že by mali zahŕňať aj demokratizáciu; vyzýva na ich rýchle zavedenie prostredníctvom akčných plánov na doplnenie týchto stratégií na základe rozsiahlych konzultácií s miestnymi a medzinárodnými organizáciami občianskej spoločnosti, analýz situácie a potrieb v jednotlivých krajinách a s plným využitím príslušných nástrojov EÚ; trvá na tom, že je potrebné využívať tieto strategické dokumenty jednotlivých krajín ako referenčné dokumenty, ktoré sa majú zaviesť do hlavného prúdu všetkých politík a relevantných vonkajších finančných nástrojov; pripomína svoju žiadosť o sprístupnenie strategických dokumentov jednotlivých krajín Parlamentu; zdôrazňuje potrebu dôslednosti a tiež to, že treba zamedziť používaniu dvojakého metra;

10.  zdôrazňuje veľmi dôležitú úlohu občianskej spoločnosti pri ochrane a podpore demokracie a ľudských práv; žiada, aby v rámci delegácií EÚ dokončilo vymenovanie kontaktných osôb pre styk s občianskou spoločnosťou a obhajcami ľudských práv; zdôrazňuje, že kontakty EÚ s občianskou spoločnosťou by sa mali stavať na skutočnom partnerstve obsahujúcom systematický, dobre načasovaný a pravidelný dialóg na rovnocennom základe, ktorý musí zaručiť aktívne zapojenie aktérov občianskej spoločnosti do procesu dobrej správy vecí verejných; zdôrazňuje, že takto získané informácie sa musia riadne využívať, ale aj chrániť politikami EÚ, a to najmä prostredníctvom doložiek o demokracii a ľudských právach; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť výmenu informácií medzi jednotlivými subjektmi pôsobiacimi v oblasti obhajoby ľudských práv na celom svete, aby sa im umožnilo lepšie porozumieť vykonávaným činnostiam a podniknutým krokom, a to najmä pokiaľ ide o konkrétne prípady a zistené ťažkosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa mali vytvoriť mechanizmy monitorovania občianskej spoločnosti s cieľom zaistiť, aby bola občianska spoločnosť systematicky zapojená do plnenia dohôd a programov; súčasne víta iniciatívy, ako je fórum občianskej spoločnosti Východného partnerstva, a nabáda inštitúcie EÚ, aby lepšie využívali odporúčania a vyhlásenia vypracované počas stretnutí EP a fóra občianskej spoločnosti Východného partnerstva konaných v roku 2009 v Bruseli, v roku 2010 v Berlíne a v roku 2011 v Poznani;

11.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré partnerské krajiny EÚ otvárajú spolitizované a sfalšované súdne konania voči osobám, čím porušujú ľudské práva a základné normy právneho štátu; je hlboko znepokojený tým, že napriek medzinárodným výzvam sa v týchto tretích krajinách neprijímajú žiadne opatrenia na zaistenie a dodržiavanie práv osôb odsúdených v politicky motivovaných prípadoch;

12.  zdôrazňuje, že priame zapájanie občanov do verejného života prostredníctvom ich priameho zapojenia do politických strán na vnútroštátnej a európskej úrovni je základným právom na vyjadrovanie vlastných názorov a je demokratickým právom;

13.  naliehavo žiada EÚ, aby vyvinula ďalšie úsilie, účinnejšie začleňovala ľudské práva a demokraciu do rozvojovej spolupráce a zabezpečila, aby rozvojové programy EÚ prispievali k plneniu medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv zo strany partnerských krajín; zároveň žiada, aby boli ľudské práva a demokracia začlenené do programov na prepájanie pomoci, obnovy a rozvoja, pretože majú zásadný význam pre proces prechodu od núdzovej humanitárnej situácie k rozvoju;

14.  víta osobitný význam, ktorý sa pripisuje ľudským právam, demokracii a zásadám právneho štátu v oznámení s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637), a zdôrazňuje, že demokracia, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, dobrá správa vecí verejných, mier a bezpečnosť sú nevyhnutnými predpokladmi pre dosiahnutie rozvoja, odstraňovanie chudoby a splnenie miléniových rozvojových cieľov a majú synergický a vzájomne sa posilňujúci vzťah, pokiaľ ide o dosahovanie týchto cieľov; opakovane potvrdzuje dôležitosť rozvojovej politiky zameranej na ľudské práva a vyzýva EÚ, aby vo svojich rozvojových programoch stanovila pre oblasť ľudských práv a demokracie konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné a časovo ohraničené ciele; vyzýva EÚ, aby svoju rozvojovú pomoc zamerala na posilnenie budovania inštitúcií a rozvoja občianskej spoločnosti v prijímajúcich krajinách, pretože tieto prvky sú rozhodujúce pre dobrú správu vecí verejných, ako aj pre zabezpečenie určenia zodpovednosti za rozvojové procesy; žiada posilnenie doložiek o ľudských právach a podmienenosti pri programoch, ktoré EÚ podporuje; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Komisiu, aby hľadali nové spôsoby, ako zaistiť lepšie prepojenia medzi dialógmi o ľudských právach s partnerskými krajinami a rozvojovou spoluprácou;

15.  zdôrazňuje, že EÚ by mala zabezpečiť, aby sa jej opatrenia v oblasti rozvojovej politiky, budovania mieru, predchádzania konfliktom a medzinárodnej bezpečnosti vzájomne posilňovali; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť vhodné stratégie pre krajiny s nestabilnou situáciou;

16.  poukazuje na vzájomné prepojenie medzi extrémnou chudobou a nedostatočne dodržiavanými ľudskými právami a zdôrazňuje potrebu vypracovať súbor zásad o uplatňovaní noriem a kritérií týkajúcich sa ľudských práv v kontexte boja proti extrémnej chudobe;

17.  pripomína, že 70 % chudobných obyvateľov Zeme žije vo vidieckych oblastiach a ich prežitie a dobré životné podmienky priamo závisia od prírodných zdrojov a že chudobní obyvatelia mestských oblastí sa tiež spoliehajú na tieto zdroje; žiada EÚ, aby bránila prístup obyvateľstva k prírodným a životne dôležitým zdrojom ich krajiny, prístup k pôde a k potravinovej bezpečnosti ako základné právo; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že významný počet ľudí nemá k dispozícii základné komodity, ako je voda; upriamuje pozornosť na práva stanovené v Pakte OSN o sociálnej zodpovednosti, ako sú právo na primeranú výživu, minimálne sociálne normy, právo na vzdelanie, právo na zdravotnú starostlivosť, náležité a priaznivé pracovné podmienky a právo na účasť na kultúrnom živote, ku ktorým by sa malo pristupovať rovnocenne.

Výročná správa EÚ za rok 2010

18.  zdôrazňuje význam výročnej správy EÚ o ľudských právach a demokracii v analýze a hodnotení politiky EÚ v tejto oblasti; s poľutovaním konštatuje, že vysoká predstaviteľka Únie/podpredsedníčka Komisie a/alebo Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) tento rok po prvýkrát od predstavenia výročných správ o ľudských právach vo svete vôbec nepredložili správu v pléne a veľmi nabáda vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie, aby takéto budúce správy včas predkladala Parlamentu;

19.  vyjadruje poľutovanie nad zväčša opisnou povahou výročnej správy a nad tým, že sa nadmerná pozornosť venovala jednorazovým opatreniam; pripomína svoju žiadosť, aby sa poskytovalo oveľa viac informácií systematickej povahy vrátane využitia indexov a referenčných hodnôt pre jednotlivé krajiny a aby sa vo výročnej správe analyzovala výkonnosť na základe týchto cieľov tak, aby sa umožnilo podložené posúdenie fungovania;

20.  v tohtoročnej výročnej správe víta komplexný oddiel o násilí páchanom na ženách a o právach dieťaťa; v tejto súvislosti upozorňuje na negatívne javy, ako sú vynútené potraty a potraty na základe pohlavia plodu, vynútená sterilizácia a mrzačenie ženských pohlavných orgánov; uznáva, že podpora úsilia voči celosvetovému zrušeniu trestu smrti a otázky reformy súdnictva majú mať prioritu; podporuje praktické zameranie vysokej predstaviteľky Únie/podpredsedníčky Komisie na činnosť EÚ na medzinárodných fórach;

21.  poznamenáva, že výročná správa neobsahuje konkrétnu kapitolu o rozvoji; zdôrazňuje, že najmä po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy a vzhľadom na súčasnú integrovanú stratégiu v oblasti ľudských práv by do výročnej správy mala byť zahrnutá tematická kapitola venovaná ľudským právam a rozvoju;

22.  naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie, aby sa pri vypracúvaní svojich budúcich výročných správ aktívne, systematicky a transparentne radila s Parlamentom a aby sa včas a komplexne radila s MVO pôsobiacimi v oblasti ľudských práv, pričom by mala verejne vyzvať všetky zainteresované organizácie k tomu, aby poskytli svoje podnety, a zlepšiť využívanie sociálnych sietí a médií s cieľom poradiť sa s čo najväčším možným počtom organizácií; vyzýva vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie, aby sa systematicky radila s Parlamentom a aby podávala správu o tom, ako boli zohľadnené uznesenia Parlamentu; žiada vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie, aby pravidelnejšie informovala o stave prípravy budúcich výročných správ vždy, keď ju o to Parlament požiada;

Začlenenie

23.  berie na vedomie vyhlásenie vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie pre Parlament z 13. decembra 2011 po dlhodobej výzve Parlamentu na vytvorenie postu osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva; žiada, aby mal osobitný zástupca EÚ v prípade vytvorenia takéhoto postu právomoci v rozličných oblastiach umožňujúce uskutočňovanie politiky súdržnosti zameranej na začlenenie ľudských práv do všetkých politík Európskej únie; varuje však pred akýmkoľvek pokusom o izoláciu politiky v oblasti ľudských práv od celkových stratégií vonkajšej politiky prostredníctvom vytvorenia takéhoto osobitného zástupcu;

24.  považuje za veľmi dôležité, aby medzinárodné dohody, najmä v oblasti obchodu, energetiky, readmisie, bezpečnosti a technickej spolupráce, neboli v rozpore so základnými zásadami EÚ zakotvenými v článku 21 ZEÚ navrhuje, aby sa pred začiatkom rokovaní o takýchto dohodách, ako aj vo fáze rokovaní, vykonali posúdenia vplyvu na ľudské práva s referenčnými hodnotami, po ktorých by mali nasledovať pravidelné správy o pokroku obsahujúce posúdenia od inštitúcií EÚ a útvarov zodpovedných za vykonávanie a hodnotenie od miestnych a medzinárodných organizácií občianskej spoločnosti ako súčasť inštitucionalizovaných monitorovacích mechanizmov občianskej spoločnosti; trvá na tom, aby sa v tomto smere naplno využíval článok 218 ZEÚ, podľa ktorého má Komisia povinnosť informovať Parlament a Radu vo všetkých etapách rokovaní o medzinárodných zmluvách s tretími krajinami; považuje v tomto smere za veľmi dôležité, aby mali inštitúcie EÚ k dispozícii vysokokvalifikované a nezávislé odborné znalosti o situácii v oblasti ľudských práv a demokracie v jednotlivých krajinách;

25.  odporúča, aby sa nad rámec všeobecných myšlienok začleňovania otázky ľudských práv navrhol súbor praktických opatrení, ktorý musí byť záväzný pre všetkých úradníkov EÚ pracujúcich v oblasti vonkajšej činnosti, ako aj pre všetok personál členských štátov, ktorý sa podieľa na operačných činnostiach agentúr EÚ vrátane agentúry Frontex, a pre odborníkov pracujúcich pre EÚ a financovaných z prostriedkov EÚ, ktorí musia dodržiavať medzinárodné normy a štandardy; zdôrazňuje, že odborná príprava v oblasti ľudských práv sa musí stať povinnou v rámci ESVČ a v príslušných častiach Komisie; odporúča, aby sa úlohy týkajúce sa začleňovania zahrnuli do pracovných náplní úradníkov ako súčasť ročného hodnotenia zamestnancov;

26.  ďalej odporúča, aby vždy, keď sa partnerská krajina, s ktorou EÚ uzatvorila medzinárodnú dohodu ako napríklad dohodu o partnerstve a spolupráci, dopustí hrubého porušenia ľudských práv, prijala EÚ odvážnejšie kroky pri uplatňovaní vhodných sankcií, ako sú uvedené v doložkách dohody týkajúcich sa ľudských práv, vrátane možného dočasného pozastavenia dohody;

27.  zdôrazňuje význam toho, aby sa primerané programy nadväzujúce na správy volebných pozorovateľských misií EÚ pripravovali v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom, pričom by sa malo zabezpečiť, aby tieto nadväzujúce programy mali väzbu aj na akékoľvek rozvojové programy;

28.  zdôrazňuje, že začlenenie medzinárodnej spravodlivosti musí zahŕňať systematické zohľadňovanie boja proti beztrestnosti a zásady komplementárnosti v širšom kontexte obchodu, rozvoja a pomoci v oblasti zásad právneho štátu; zdôrazňuje, že v centre záujmu musí byť rehabilitácia obetí a ich opätovné začlenenie do spoločnosti, ako i postihnuté komunity, s osobitným dôrazom na zraniteľné skupiny vrátane žien, detí, mladých ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje význam vytvorenia ústavných štruktúr vrátane efektívneho právneho systému, oddelenia mocí a uznávaného a nezávislého súdnictva v záujme posilnenia presadzovania ľudských práv v akejkoľvek krajine; odporúča, aby bol Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu pridaný k balíku medzinárodných zmlúv o dobrej správe a aby zásady právneho štátu ratifikovali tretie krajiny, ktoré sú prijaté do všeobecného systému preferencií plus (GSP+); odporúča konzistentné zahrnutie ustanovení Medzinárodného trestného súdu do doložiek o ľudských právach a demokracii v rámci dohôd EÚ s tretími krajinami, pričom je nutné zohľadniť skutočnosť, že tieto doložky sa majú považovať za zásadne dôležité prvky týchto dohôd, pričom je potrebné klásť dôraz na strategické partnerstvá a krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika;

Činnosti EÚ v súvislosti s Organizáciou Spojených národov

29.  víta prijatie rezolúcie 65/276 o účasti EÚ na práci OSN Valným zhromaždením OSN ako skromný začiatok väčšieho úsilia o zlepšenie úlohy EÚ v tejto organizácii; zdôrazňuje, že jednotné vystupovanie by nemalo byť na úkor otázok ľudských práv, ale naopak, zastáva názor, že EÚ musí teraz dôrazne trvať na presadzovaní svojich práv a využiť svoje silnejšie postavenie s cieľom usilovať sa o ambicióznu stratégiu v oblasti ľudských práv a presadzovania demokracie;

30.  opakuje svoju výzvu, aby Rada poverila vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie prípravou usmernení pre pravidelné konzultácie medzi veľvyslancami členských štátov a veľvyslancami EÚ, a to najmä medzi veľvyslancami pôsobiacimi na mnohostrannej úrovni na miestach ako Ženeva a New York, a to preto, aby mohla úspešne uskutočňovať svoju agendu v oblasti OSN a vystupovať na podporu a obranu ľudských práv;

31.  víta konštruktívnu úlohu, ktorú EÚ zohráva v reforme Rady pre ľudské práva, najmä jej plnú podporu nezávislosti Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, jej obranu úlohy osobitných postupov a mandátov krajín a nedeliteľnosť všetkých ľudských práv; odporúča, aby EÚ a jej členské štáty vyjadrili svoj nesúhlas s postupom predkladania tzv. čistých štítov do volieb Rady pre ľudské práva regionálnymi skupinami; víta prvý ukončený cyklus všeobecného pravidelného preskúmania a odporúča, aby šli členské štáty EÚ príkladom, pričom by už od prvého kola mali stavať na vstupných informáciách, ktoré získali po konzultáciách na vnútroštátnej úrovni; podporuje začlenenie opatrení nasledujúcich po všeobecnom pravidelnom preskúmaní do programu dialógov EÚ o ľudských právach s tretími krajinami a do strategických dokumentov jednotlivých krajín;

32.  zdôrazňuje skutočnosť, že na dosiahnutie konsenzu o väčšom množstve svojich návrhov v Rade pre ľudské práva sa musí naliehavo zlepšiť schopnosť aktívnej pomoci EÚ, a to aj prostredníctvom získavania podpory vysokej predstaviteľky Únie/podpredsedníčky Komisie pri lobovaní v tretích krajinách za podporu stanovísk EÚ; víta strategickejší, strednodobý prístup k príprave zasadnutí Rady pre ľudské práva, ktoré sa uskutočňujú v rámci pracovnej skupiny Rady pre ľudské práva (COHOM);

Politika EÚ na Medzinárodnom trestnom súde a boj proti beztrestnosti

33.  víta aktualizáciu politiky EÚ vo vzťahu k Medzinárodnému trestnému súdu z 12. júla 2011; konštatuje, že Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu vytvára mechanizmus „krajného riešenia“ pre predvedenie osôb zodpovedných za zločiny proti ľudskosti, genocídu, vojnové zločiny a zločin agresie pred súd, ako to umožňuje zásada dopĺňania zakotvená do Rímskeho štatútu; uznáva úsilie Komisie o vytvorenie súboru nástrojov EÚ v oblasti komplementárnosti zameraného na podporu rozvoja vnútroštátnych kapacít a generovanie politickej vôle po vyšetrení a stíhaní údajných medzinárodných trestných činov, a zdôrazňuje význam dôkladných konzultácií s členskými štátmi, Parlamentom a organizáciami občianskej spoločnosti v záujme dokončenia tohto súboru nástrojov; víta snahu občianskej spoločnosti členských štátov o podporu doplnkového úsilia v krajinách, kde sa odohrali trestné činy podľa medzinárodného práva a masívne porušovanie ľudských práv, a nabáda na pokračovanie tejto snahy; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby prijali súbor interných usmernení stanovujúcich kódex správania, pokiaľ ide o kontakty s osobami hľadanými Medzinárodným trestným súdom; vyzýva všetky členské štáty (najmä Cyperskú republiku, Českú republiku, Maďarsko, Taliansko, Luxembursko a Portugalsko), aby uzákonili vnútroštátne právne predpisy o spolupráci so súdom a uzatvorili rámcové dohody s Medzinárodným trestným súdom s cieľom uľahčiť spoluprácu a predovšetkým zaistiť výkon zatýkacích rozkazov a ďalších žiadostí súdu;

34.  víta schválenie zmien a doplnení Rímskeho štatútu súvisiacich s násilnými trestnými činmi a určitými vojnovými zločinmi na konferencii o preskúmaní v Kampale a vyzýva všetky členské štáty, aby ihneď ratifikovali tieto vecné zmeny a doplnenia a vykonávali ich ako súčasť svojich domácich trestnoprávnych systémov; v tejto súvislosti vyzýva Radu a Komisiu, aby využívali svoju medzinárodnú autoritu v záujme zabezpečenia a posilnenia univerzálnosti Rímskeho štatútu pre medzinárodne dohodnuté vymedzenie aktov agresie, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom; víta záväzky EÚ, najmä pokiaľ ide o boj proti beztrestnosti ako o základnú hodnotu, ktorá má byť spoločná s našimi partnermi pri uzatváraní dohôd, a vyzýva na ich dôsledné plnenie;

35.  odporúča, aby EÚ systematicky začleňovala doložky o Medzinárodnom trestnom súde do dohôd s tretími krajinami a podnecovala rešpektovanie Medzinárodného trestného súdu, spoluprácu s týmto súdom a poskytovanie pomoci tomuto súdu v rámci dohody z Cotonou a dialógov medzi EÚ a regionálnymi organizáciami ako Africká únia, Arabská liga, Organizácia amerických štátov, OBSE a tretími krajinami;

36.  víta finančnú a logistickú podporu EÚ a členských štátov pre Medzinárodný trestný súd a odporúča jej zachovanie; vyjadruje hlboké znepokojenie nad výsledkom diskusií o rozpočte na Zhromaždení štátov zmluvných strán, ktoré sa konalo v decembri 2011, keďže hrozí, že súd nebude mať dostatočné finančné prostriedky, a teda jeho schopnosť zabezpečovať spravodlivosť a riešiť nové situácie bude ohrozená; žiada EÚ a jej členské štáty, aby fungovaniu súdu preukázali primeranú podporu vrátane zaujatia aktívnej úlohy pri vydávaní obžalovaných;

Politiky EÚ na podporu demokratizácie

37.  trvá na tom, že ciele v oblasti rozvoja, demokracie, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a bezpečnosti sú navzájom previazané; opakuje svoje presvedčenie, že všetky vonkajšie činnosti EÚ musia spájať politický rozmer, ktorý podporuje pluralizmus, demokraciu a dodržiavanie ľudských práv, základných slobôd a zásad právneho štátu, a rozvojový rozmer, ktorý sa zameriava na sociálno-hospodársky pokrok – vrátane odstránenia chudoby, boja proti nerovnosti a uspokojovania základných potravinových potrieb – na základe udržateľného rozvoja; v tejto súvislosti dodáva, že programy rozvojovej pomoci EÚ by mali zahŕňať konkrétne a podstatné reformy na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv, transparentnosti, rodovej rovnosti a boja proti korupcii v krajinách, ktoré sú príjemcami pomoci; okrem toho konštatuje, že v krajinách, ktoré sú príjemcami pomoci a ktoré zjavne nerešpektujú základné ľudské práva a slobody a nie sú schopné prijať právne predpisy plniace medzinárodné záväzky, by sa mali uplatňovať prísnejšie podmienky a pozastavovanie pomoci;

38.  domnieva sa, že vzťahy EÚ so všetkými tretími krajinami by sa mali riadiť výkonnostným prístupom „viac za viac“, a že EÚ by mala partnerským krajinám udeľovať rozšírený štatút, len ak sú jasne splnené požiadavky týkajúce sa ľudských práv a demokracie, a že by nemala váhať pozastaviť tento štatút v prípade, ak by sa tieto podmienky neplnili; domnieva sa, že by sa to malo dôkladne zvážiť v ďalších rokovaniach s Ruskom o novej posilnenej dohode o partnerstve;

39.  žiada o systematickú podporu novým parlamentom, ktoré boli zvolené slobodne a spravodlivo, a to najmä v krajinách, v ktorých prebieha prechod k demokracii, alebo v krajinách, do ktorých EÚ vyslala volebné pozorovateľské misie; zastáva názor, že táto podpora by mala byť financovaná prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a geografických nástrojov;

40.  víta plány zriadiť Európsku nadáciu na podporu demokracie vyjadrené v spoločnom oznámení vysokej predstaviteľky Únie/podpredsedníčky Komisie a Komisie a v záveroch z 3101. a 3130. schôdze Rady, ktoré viedli k vyhláseniu o vytvorení Európskej nadácie na podporu demokracie, schválenej Výborom stálych predstaviteľov (COREPER) 15. decembra 2011, spolu s úsilím vyvinutým pracovnou skupinou pre Európsku nadáciu na podporu demokracie vytvorenou pod záštitou ESVČ v spolupráci s členskými štátmi a inštitúciami EÚ; zdôrazňuje potenciálnu funkciu tejto nadácie ako pružného a odborného nástroja na podporu subjektov usilujúcich sa o demokratickú zmenu v nedemokratických krajinách a v krajinách, v ktorých prebieha prechod k demokracii; nalieha na Radu, aby zabezpečila, aby akýkoľvek takýto nástroj medzi jej ostatnými vonkajšími činnosťami dopĺňal činnosti existujúcich nástrojov, najmä EIDHR, bez vytvorenia nepotrebných byrokratických štruktúr; zdôrazňuje, že príspevok EÚ do rozpočtu Európskej nadácie na podporu demokracie musí byť skutočne dodatkový a musí sa zabezpečiť v plnom súlade s finančnými pravidlami pri zachovaní práva rozpočtového orgánu na monitorovanie a preskúmanie;

Podpora pri voľbách

41.  zdôrazňuje význam procesu politickej podpory, ktorý sa nezameriava len na obdobie bezprostredne pred voľbami a po voľbách, ale ktorý je kontinuálny; víta pozornosť, ktorú vysoká predstaviteľka Únie/podpredsedníčka Komisie venuje tzv. pevne zakorenenej demokracii, ktorá spája demokratické procesy s ľudskými právami, slobodou prejavu a združovania, slobodou náboženského vyznania a viery, zásadami právneho štátu a dobrou správou; zdôrazňuje, že by v tejto súvislosti malo mať náležite poprednú úlohu aj právo na náboženskú slobodu; poukazuje na to, že toto právo je vlastne všeobecne uznávané ako jedno z najzákladnejších ľudských práv vôbec;

42.  opäť zdôrazňuje význam výberu prioritných krajín pre volebné pozorovateľské misie na základe vplyvu, ktorý misia môže mať na presadzovanie skutočnej dlhodobej demokratizácie;

43.  vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby vypracovali politickú stratégiu v súvislosti s každou volebnou pozorovateľskou misiou EÚ, dva roky po ktorej bude nasledovať posúdenie pokroku demokratizácie po misii, a aby ju predkladali počas výročnej diskusie Parlamentu s vysokou predstaviteľkou Únie/podpredsedníčkou Komisie o ľudských právach; vída odhodlanie vysokej predstaviteľky Únie/podpredsedníčky Komisie zamerať sa pri pozorovaní volieb na účasť žien a národnostných menšín, ako aj osôb so zdravotným postihnutím, a to ako kandidátov aj ako voličov(22);

44.  zdôrazňuje význam vypracovania realistických a realizovateľných odporúčaní – prípadne v spolupráci s inými medzinárodnými subjektmi – po skončení každej volebnej pozorovateľskej misie, pričom šírenie a monitorovanie týchto odporúčaní budú vykonávať delegácie EÚ; domnieva sa, že stále delegácie Parlamentu a spoločné parlamentné zhromaždenia by mali zohrávať významnejšiu úlohu pri sledovaní plnení týchto odporúčaní a pri analýze pokroku dosiahnutého v oblasti ľudských práv a demokracie; preto podporuje presadzovanie trvalého a pravidelného dialógu s týmito parlamentmi tretích krajín; zdôrazňuje potrebu zlepšiť pracovnú metodiku volebných pozorovateľských delegácií Európskeho parlamentu a postarať sa o zlepšenie zručností poslancov EP, ktorí sa týchto delegácií zúčastňujú, ako aj personálu týchto delegácií;

Dialógy a konzultácie o ľudských právach s tretími krajinami

45.  zdôrazňuje, že účasť na štruktúrovanom dialógu v oblasti ľudských práv, hoci aj vítaná, sa príliš často zneužíva ako zámienka vyhýbať sa diskusii o týchto otázkach na vyšších politických úrovniach vrátane partnerských samitov; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, členské štáty a ich veľvyslanectvá, aby sa viac snažili o začlenenie týchto dialógov do všetkých vonkajších činností EÚ; zdôrazňuje potrebu transparentnosti a skutočnej predbežnej konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti, ako aj vyhodnocovania po skončení dialógov, a to s cieľom informovať o výsledkoch;

46.  vyjadruje preto sklamanie nad tým, že sa nepodarilo dosiahnuť dostatočný pokrok v rámci početných dialógov o ľudských právach (ktorých je v súčasnosti viac ako štyridsať), a berie na vedomie názor vyjadrený niektorými stranami, že v určitých prípadoch sa manipuluje s konzultáciami EÚ o ľudských právach, ktoré sa stali skôr procesom než prostriedkom na dosahovanie merateľných, hmatateľných výsledkov;

47.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že hodnotenia po dialógu/konzultácií nevedú k vypracovaniu jasných ukazovateľov výkonnosti alebo referenčných hodnôt; naliehavo žiada, aby boli ciele stanovené vopred a vyhodnotené ihneď po každom dialógu alebo konzultácii, a to transparentným spôsobom a so zapojením čo najväčšieho počtu zainteresovaných strán; zdôrazňuje, že závery týchto posúdení sa musia predkladať na zasadnutiach počas samitov a v rámci iných kontaktov medzi EÚ a jej partnermi a musia poskytovať informácie potrebné z hľadiska činností EÚ a členských štátov v iných dvojstranných a mnohostranných podmienkach; domnieva sa, že tieto ukazovatele sa musia osobitným spôsobom zohľadňovať, aby sa zaistila účinnosť doložiek o demokracii a ľudských právach vo všetkých dohodách EÚ, a to bez ohľadu na ich povahu;

48.  zdôrazňuje význam a naliehavosť zlepšovania podoby a obsahu týchto dialógov po konzultácii s občianskou spoločnosťou; opakuje, že dialógy môžu byť konštruktívne a môžu mať skutočný vplyv v teréne len vtedy, ak na ne nadväzujú konkrétne kroky zohľadňujúce ciele EÚ a usmernenia EÚ pre dialógy o ľudských právach s tretími krajinami, a ak sa zavedú opravné opatrenia;

49.  pripomína, že EÚ by mala tieto dialógy využívať ako nástroj na prediskutovanie konkrétnych prípadov porušenia ľudských práv v tretích krajinách, ako sú prípady politických väzňov a zadržiavaných osôb napríklad vo Vietname a v Číne, väznených za pokojné využívanie základných práv, napríklad slobody prejavu, zhromažďovania, združovania a náboženského vyznania; okrem toho vyzýva EÚ, aby túto príležitosť pravidelne využívala a sledovala reakcie na jednotlivé prípady, s ktorými prišla, aby tieto prípady monitorovala, a aby úzko koordinovala so zapojenými organizáciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv a s inými krajinami, ktoré vedú s predmetnou krajinou dialóg o ľudských právach;

50.  s poľutovaním poznamenáva, že sa vykonal len obmedzený počet posúdení a aj to len nepravidelne, napriek ustanoveniu uvedenému v usmerneniach, že sa dialógy, „pokiaľ je to možné, musia posudzovať každé dva roky“; s hlbokým poľutovaním konštatuje, že do dnešnej doby sa Európsky parlament systematicky nezapojil do týchto posúdení, a to ani v prípade Ruska a Číny; žiada o formalizáciu prístupu Európskeho parlamentu k týmto posúdeniam a záruku, že sa bude uskutočňovať čo najotvorenejším a najtransparentnejším spôsobom; pripomína, že v usmerneniach sa uvádza, že „občianska spoločnosť sa zapojí do tohto posúdenia“ a domnieva sa, že na tieto účely si vykonávanie tohto záväzku vyžaduje vytvorenie konkrétneho mechanizmu;

51.  vyjadruje osobitné znepokojenie nad situáciou v Mali od prevratu z 22. marca 2012 a nad skutočnosťou, že táto krajina je „za ostatných dvadsať rokov obeťou vážnej humanitárnej krízy“ v dôsledku potravinovej neistoty, ktorou trpia približne tri milióny osôb, a vysídlení, ktoré vyvolali konflikty na severe krajiny; požaduje, aby sa na riešenie tejto situácie uvoľnila dodatočná humanitárna pomoc Európskej únie; považuje tiež za potrebné, aby Európska únia a jej členské štáty podporovali mierové ukončenie konfliktu zamerané na ochranu obyvateľstva, a to bez vonkajšieho zásahu do politických záležitostí krajiny;

52.  opätovne zdôrazňuje, že práva žien by sa mali stať dôležitou súčasťou dialógov o ľudských právach, ktoré vedie EÚ, a politického dialógu medzi EÚ a tretími krajinami, s ktorými boli podpísané dohody o spolupráci alebo dohody o pridružení, v súlade s doložkami o ľudských právach, ktoré sú súčasťou týchto dohôd, pričom by sa mala rozšíriť zapájanie žien do rokovaní aj ich aktívna úloha pri pokojnej zmene režimu; vyzýva Komisiu a Radu, aby v prípade akéhokoľvek porušenia týchto ustanovení prijali všetky primerané opatrenia;

53.  vyjadruje ľútosť nad tým, že napriek všetkým výzvam Parlamentu a iných medzinárodných inštitúcií bol Michail Chodorkovskij v Rusku odsúdený vo svojom druhom spolitizovanom a administratívne motivovanom súdnom procese, ktorý nespĺňal zásady spravodlivého a nezávislého justičného systému, a tým výrazne porušoval ľudské práva;

Ľudské práva a ustanovenia o demokracii

54.  žiada, aby všetky zmluvné vzťahy s tretími krajinami, industrializovanými aj rozvojovými, vrátane sektorových dohôd, obchodných dohôd a dohôd o technickej alebo finančnej pomoci zahŕňali jasne formulované záväzné ustanovenia o ľudských právach a demokracii, a to bez výnimky; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prísnejšie presadzovanie dodržiavania týchto ustanovení; opakuje, že na popisné a hodnotiace účely je potrebné vytvoriť jednotný katalóg referenčných hodnôt v oblasti ľudských práv a demokracie uznávaný všetkými inštitúciami EÚ; navrhuje, že uplatňovanie Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a ďalších kľúčových dohovorov o ľudských právach by mohlo byť zásadne dôležitým prvkom takýchto referenčných hodnôt EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie;

55.  žiada Komisiu, aby neváhala využiť mechanizmus pozastavenia v prípade súčasných dohôd vždy, keď sú štandardné doložky o ľudských právach opakovane porušované;

56.  zdôrazňuje, že vykonávanie ustanovenia v jeho súčasnej podobe v dohodách o voľnom obchode, ktoré sa majú v blízkej budúcnosti dostať do Parlamentu, poskytuje príležitosť pre Parlament, aby sám preskúmal potenciál stanovenia referenčných hodnôt pred ratifikáciou s cieľom dosiahnuť konkrétny a skutočný pokrok pri dodržiavaní ľudských práv; opäť vyzýva Komisiu, aby navrhla nové vzorové ustanovenie, ktoré bude odkazovať na medzinárodné záväzky zmluvných strán a obsahovať postup konzultácie so spresnením politických a právnych mechanizmov, ktoré sa použijú v prípade, že žiadosť o spoluprácu sa pozastaví z dôvodu opakovaných alebo systematických porušovaní ľudských práv v rozpore s medzinárodným právom; zastáva názor, že mechanizmus presadzovania dodržiavania ustanovenia o ľudských právach a demokracii, ako ho vyžaduje Parlament, je jediný spôsob, ako zaručiť skutočné uplatňovanie takýchto ustanovení, a mal by sa považovať za preventívny a meniaci mechanizmus vytvárajúci dialóg medzi EÚ a partnerskou krajinou, po ktorom má nasledovať monitorovací mechanizmus; odporúča, aby sa vypracoval jasný a odstupňovaný systém sankcií, bez toho, aby bola dotknutá možnosť ich konečného pozastavenia; dôrazne trvá na tom, že je potrebné, aby sa Parlament v tejto súvislosti podieľal na rozhodovaní s Komisiou a Radou;

57.  zdôrazňuje potrebu zabezpečenia účinného monitorovania plnenia prijatých záväzkov, pokiaľ ide o rešpektovanie a podporu ľudských práv a zásad demokracie; žiada o používanie štúdií vplyvu na ľudské práva a demokraciu okrem existujúcich štúdií o udržateľnom rozvoji a o zohľadnenie posúdení a z nich vyplývajúcich záverov pri rokovaniach, ktoré by sa zohľadnili v záverečných dohodách;

58.  navrhuje, aby sa v štúdiách o vplyve ľudských práv a v ich posudzovaní používali objektívne ukazovatele;

Obchod a ľudské práva

59.  očakáva, že všetky budúce dohody o voľnom obchode budú obsahovať okrem komplexnej sociálnej a environmentálnej kapitoly aj komplexnú kapitolu o ľudských právach, a v súvislosti s práve prebiehajúcimi rokovaniami vyjadruje poľutovanie nad námietkami voči tejto zásade, ktoré vyjadrili niektorí partneri, ako napríklad India a Kanada; žiada o posilnenie kapitoly o udržateľnom rozvoji v dohodách prostredníctvom začlenenia konania o sťažnosti prístupného sociálnym partnerom a občianskej spoločnosti, zriadenie nezávislého orgánu na riešenie prípadných sporov a možnosť využiť mechanizmus urovnávania sporov so stanovením pokút a pozastavenia obchodných výhod v prípade zvýšeného porušovania príslušných environmentálnych a pracovných noriem, ktorý by bol rovnocenný s mechanizmami týkajúcimi sa ustanovení pre prístup na trh; zdôrazňuje, že monitorovací mechanizmus a mechanizmus presadzovania v rámci systému GSP+ by mali byť ďalej posilnené; žiada, aby boli ciele sociálnej zodpovednosti podnikov pre európske spoločnosti pôsobiace v krajinách so slabými inštitúciami záväzné;

Európska susedská politika (ESP)

60.  zastáva názor, že arabská jar preukázala neprimeranosť doterajších politík EÚ na účely účinnej podpory veľkej túžby ľudí po demokracii, dodržiavaní základných slobôd, spravodlivosti a zodpovednej a reprezentatívnej vláde v krajinách, v ktorých im je odopieraná; víta preto spoločné oznámenia Komisie a vysokej predstaviteľky Únie/podpredsedníčky Komisie na tému Nová reakcia na meniace sa susedstvo, ktoré vyjadruje okrem iného potrebu vytvorenia Európskej nadácie na podporu demokracie, a na tému Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím a prijatý prístup spoločných záväzkov a vzájomnej zodpovednosti so zreteľom na univerzálne hodnoty ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu, silnejšej podmienenosti založenej na stimuloch, diferenciácie politík, napredovania mnohostrannej a subregionálnej spolupráce a zásady ďalšieho zapájania občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že arabská jar by sa stala paradoxom, ak by sa rozvíjala smerom popierajúcim základné ľudské práva žien, obhajcov ľudských práv, náboženských menšín a ďalších spoločenských skupín v krajinách arabskej jari;

61.  domnieva sa, že už od začiatku arabskej jari zohrávali vnútroštátne MVO a organizovaní občania zásadne dôležitú úlohu pri mobilizovaní ľudí a presadzovaní ich zapojenia do verejného života s cieľom informovať ľudí o ich právach a umožňovať im porozumieť demokracii a prijať ju za svoju; zdôrazňuje, že politické priority budúcich reforiem budú musieť vychádzať zo zúčastnených konzultácií s vnútroštátnymi MVO a obhajcami občianskych práv;

62.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať aj demokratické hnutia vo východnom susedstve; a víta nový prístup k ESP zameraný na poskytovanie väčšej podpory pre partnerov budujúcich hlbokú a udržateľnú demokraciu a podporu pre inkluzívny hospodársky rozvoj, ako aj na posilňovanie oboch regionálnych rozmerov európskej susedskej politiky;

63.  podporuje prístup založený na výkonnosti, tzv. viac za viac, v súlade s novou víziou ESP; trvá na tom, že diferenciácia by sa mala zakladať na jasne vymedzených kritériách a pravidelne monitorovaných referenčných hodnotách, a navrhuje, aby sa referenčné hodnoty stanovené v oznámeniach považovali za ciele, ktoré treba doplniť konkrétnejšími, merateľnejšími, dosiahnuteľnými, časovo viazanými referenčnými hodnotami; žiada ESVČ a Komisiu, aby poskytli jasnú a primeranú metodiku na posúdenie záznamu krajín ESP, pokiaľ ide o rešpektovanie a podporu demokracie a ľudských práv, na poskytovanie pravidelných správ, ktoré majú tvoriť základ prideľovania finančných prostriedkov v rámci prístupu viac za viac, a aby zahrnuli tieto hodnotenia do výročných správ o pokroku; zdôrazňuje, že prostriedky, ktoré nemožno vyčleniť alebo presunúť pre negatívne hodnotenie, by sa mali prerozdeliť na iné projekty uskutočnené v partnerských krajinách európskeho susedstva, a to v južnom aj východnom rozmere;

64.  zdôrazňuje rozhodujúci význam aktívnej účasti občianskej spoločnosti a jej príspevku k procesom správy a spoločenskej transformácie, pričom uznáva, že je potrebné do týchto procesov zapojiť zástupcov žien a menšinových skupín; dôrazne podporuje väčšie zapájanie občianskej spoločnosti do týchto procesov, a to jednak z hľadiska čoraz väčšieho presahu, jednak z hľadiska väčšieho dôrazu na začlenenie názorov občianskej spoločnosti do tvorby politiky; v tomto smere víta všetky programy EÚ zamerané na odbornú prípravu mladých odborníkov a zjednodušovanie výmenných programov študentov pre štátnych príslušníkov tretích krajín, keďže účinne prispievajú k rozvoju občianskej spoločnosti; zdôrazňuje potrebu nezávislej štrukturálnej a finančnej podpory pre občiansku spoločnosť; domnieva sa, že tak, ako je to v prípade procesu všeobecného pravidelného preskúmania v rámci UNHCR, mali by sa miestne a medzinárodné subjekty z občianskej spoločnosti zapojiť do správ o pokroku v rámci ESP pripravovaných Komisiou, a to tým, že sami podajú vlastné posúdenie, ktoré sa k týmto správam pridá; víta pokrok smerom k vytvoreniu nástroja občianskej spoločnosti a Európskej nadácie na podporu demokracie a žiada, aby boli v nadchádzajúcom viacročnom finančnom rámci výrazným spôsobom financované; a trvá na tom, že v budúcnosti musí byť občianska spoločnosť zapojená tak, aby priamo prispievala prostredníctvom inštitucionalizovaného tzv. monitorovacieho mechanizmu občianskej spoločnosti;

65.  je hlboko znepokojený skutočnosťou, že štyri partnerské krajiny európskeho susedstva nepodpísali opčný protokol k dohovoru OSN proti mučeniu, jedenásť krajín ho neratifikovalo a ďalších štrnásť neurčilo požadované vnútroštátne preventívne opatrenia; žiada neodkladné opatrenia EÚ na riešenie tohto nedostatku;

66.  domnieva sa, že presadzovanie a podpora nenásilia odráža medzinárodnú hodnotu, ktorá je vhodným spôsobom, ako vnútroštátne obhajovať a presadzovať ľudské práva, najmä so zreteľom na to, že nenásilná metodika prináša skutočné výsledky z hľadiska predchádzania konfliktom a podpory demokracie, právneho štátu a občianskej spoločnosti na celom svete; navrhuje, aby nenásilie zohrávalo významnú úlohu a získalo politickú váhu v rámci vnútorných a vonkajších politík Európskej únie s podporou poskytovanou tým iniciatívam, ktoré môžu udržať a rozvinúť nenásilný a mierový aktivizmus na celom svete, a s šírením praktickej pomoci na podporu nenásilných aktivistov a obhajcov ľudských práv;

67.  pripomína svoju výzvu adresovanú podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke a členským štátom, aby sa snažili o dosiahnutie dôraznej spoločnej pozície EÚ, pokiaľ ide o kroky nadväzujúce na vyšetrovaciu misiu pre konflikt v Gaze, pričom verejne žiada, aby sa vykonali jeho odporúčania a zabezpečila sa zodpovednosť za všetky porušenia medzinárodného práva bez ohľadu na ich údajného páchateľa, a to prostredníctvom nezávislých, nestranných, transparentných a účinných vyšetrovaní; zastáva názor, že účinný mierový proces na Blízkom východe nie je možný bez zodpovednosti a spravodlivosti;

Externé finančné nástroje, najmä nástroj EIDHR

68.  konštatuje, že hoci sa objavili zásadné politické vyhlásenia v prospech ľudských práv, zaznamenalo sa oslabenie v smere programového cyklu, čím sa záväzky týkajúce sa ľudských práv vytrácajú z osobitných nástrojov a prostriedkov vyčlenených pre jednotlivé odvetvia v krajine; s poľutovaním sleduje, že ľudské práva a demokracia boli v rámci EIDHR občas izolované na úkor ich začlenenia naprieč všetkými nástrojmi;

69.  víta oznámenie Komisie o programe zmien a jeho dôraz na prepletenú povahu cieľov rozvoja, demokracie, ľudských práv, dobrej správy a bezpečnosti; víta zvýšenú pozornosť zameranú na záväzky partnerských krajín pri určovaní kombinácie nástrojov a režimov na úrovni krajiny; súčasne zdôrazňuje potrebu odstrániť súčasné dvojaké metre a zabrániť vzniku nových; víta prenesenie tejto politiky do oznámenia Komisie o budúcom prístupe k rozpočtovej podpore tretích krajín, v ktorom sa uvádza, že všeobecná rozpočtová podpora sa bude poskytovať, len ak sa partnerské krajiny zaviažu k plneniu medzinárodných ľudských práv a noriem demokracie; žiada Komisiu a ESVČ, aby premietli tento politický rámec do konkrétnych, operatívnych, časovo viazaných a merateľných činností začlenených do rôznych oblastí spolupráce a sprevádzaných potrebným posilnením inštitucionálnych rámcov a administratívnych kapacít;

70.  dôrazne odporúča, aby sa v rámci budúcich rozvojových nástrojov kládol osobitný dôraz na tematické programy, pretože sa zaoberajú najmä otázkami ľudských práv s cieľom podporiť vzájomne sa posilňujúce prepojenie medzi rozvojom a ľudskými právami;

71.  poznamenáva, že na účely maximalizácie konzistentnosti a účinnosti je potrebný strategický prístup na spájanie rôznych geografických a tematických nástrojov na ochranu a podporu ľudských práv na základe spoľahlivej analýzy miestneho kontextu s odstránením súčasných dvojakých metrov a zabránením vzniku nových; v tomto smere víta záväzok prijatý v spoločnom oznámení z 12. decembra 2011 o ľudských právach a demokracii v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu s cieľom zohľadniť stratégie krajín v oblasti ľudských práv v programových a vykonávacích cykloch pomoci EÚ a vyzýva vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie, aby vypracovala podrobnejšiu metodiku na splnenie tohto záväzku;

72.  víta návrhy Komisie na nástroje pre vonkajšiu činnosť po roku 2014, najmä zameranie na potrebu zaviesť zjednodušené a flexibilné postupy rozhodovania, ktoré umožnia rýchlejšie prijímanie vykonávacích ročných akčných programov, a teda poskytovania pomoci; oceňuje, že sa v rámci občianskej spoločnosti sa uskutočňujú rozsiahle konzultácie a verí, že záverečné dokumenty budú odrážať otázky, na ktoré upozornili všetky zainteresované strany;

73.  víta jasnejšie vymedzenie cieľov EIDHR a jej aktualizovaný rozsah, ktorý odzrkadľuje výraznejšie zameranie na hospodárske, sociálne a kultúrne práva, na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania a viery, a podporu demokracie; oceňuje novú možnosť priameho udeľovania grantov na financovanie opatrení v najzložitejších podmienkach alebo situáciách alebo na zvýšenie podpory obhajcov ľudských práv a neregistrovaných organizácií;

74.  zdôrazňuje skutočnosť, že výsadné právomoci Parlamentu sa pri programovaní EIDHR a iných nástrojov musia dodržiavať, pričom sa musí klásť osobitný dôraz na ľudské práva a demokraciu; a preto dôrazne trvá na tom, že strategické dokumenty pre tieto nástroje sa nemôžu považovať za vykonávacie akty a musia sa prijať v súlade s postupom stanoveným v článku 290 ZFEÚ o delegovaných aktoch;

Trest smrti

75.  víta úspešný výsledok rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 65/206 z 21. decembra 2010 o moratóriu na využívanie trestu smrti, ktorý ukazuje posilňovanie celosvetovej podpory zákazu trestu smrti a rastúcu informovanosť aktivistov, sudcov, politikov a ľudí vôbec; víta tiež dôležitú úlohu, ktorú pri tomto víťazstve zohrávala EÚ; očakáva silné partnerstvo s členskými štátmi a ESVČ pri rezolúcii Valného zhromaždenia v roku 2012;

76.  opakuje, že Únia je proti trestu smrti za každých okolností, a vyzýva EÚ, aby naďalej využívala spoluprácu a diplomaciu v rámci všetkých možných fór na celom svete pri úsilí o zrušenie trestu smrti v súlade s usmerneniami EÚ pre trest smrti a tiež aby zabezpečila plnohodnotné rešpektovanie práva na spravodlivý proces v prípade každej jednotlivej osoby, ktorej hrozí poprava, a to bez používania mučenia a iného zlého zaobchádzania na dosiahnutie priznania; pokiaľ ide o krajiny, v ktorých sa napriek snahám EÚ a iných subjektov ešte stále vykonáva trest smrti, vyzýva, aby sa dodržiavali základné ľudské práva odsúdených osôb vrátane plného prístupu k informáciám o ich situácii, aspoň v prípade rodiny a blízkych príbuzných, ako aj úcty k telesným pozostatkom a práva na náležitý pohreb; odsudzuje nedávnu popravu Dmitrija Konavolova a Vladislava Kovaľova v Bielorusku a zdôrazňuje, že tieto základné práva neboli dodržané, pretože popravy boli vykonané tajne, bez toho, aby boli rodiny informované a mali možnosť získať telá popravených, aby ich mohli dôstojne pochovať; pripomína, že Európska únia je hlavnou darkyňou poskytujúcou podporu organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré bojujú proti trestu smrti; žiada Komisiu, aby tento krutý a neľudský trest ponechala medzi tematickými prioritami v rámci EIDHR;

77.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ naďalej monitorovala podmienky, v akých sa popravy uskutočňujú v tých krajinách, ktoré ešte stále majú trest smrti, a aby podporovala právne a ústavné reformy smerujúce k úplnému a celkovému zrušeniu;

78.  vyzýva vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie a Komisiu, aby poskytovali usmernenia o komplexnej politike, pokiaľ ide o občanov EÚ, ktorí čelia poprave v tretích krajinách, ako aj účinné mechanizmy identifikácie, poskytovanie právnej pomoci a právnych zásahov EÚ;

79.  víta rozhodnutie Komisie z 20. decembra 2011 zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 1236/2005, a tým sprísniť vývozné kontroly niektorých drog, ktoré možno používať na popravy, a prístrojov, ktoré možno používať na mučenie; vyzýva Komisiu, aby proti zostávajúcim medzerám v tomto nariadení bojovala zavedením všeobecného ustanovenia o koncovom použití, ktoré by zakázalo vývoz akejkoľvek drogy, ktorú možno použiť na mučenie alebo popravy;

Kontrola zbraní

80.  konštatuje, že 60 % všetkých jednotlivých prípadov porušovania ľudských práv v rámci aj mimo ozbrojených konfliktov zdokumentovaných organizáciou Amnesty International priamo zahŕňalo použitie ručných a ľahkých zbraní; uznáva osobitne závažné dôsledky ručných a ľahkých zbraní na práva detí a ochranu detí pred násilím; vyzdvihuje vedúce postavenie EÚ pri prijímaní právne záväznej spoločnej pozície o vývoze zbraní v roku 2008, ale poznamenáva, že je naďalej potrebné monitorovať jej vykonávanie na úrovni EÚ; nalieha na EÚ, aby preukázala vedúce postavenie v procese zameranom na dosiahnutie medzinárodnej zmluvy o obchodovaní so zbraňami na tohtoročnej konferencii OSN a aby zabezpečila schválenie spoľahlivej právne záväznej zmluvy;

81.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad využívaním detí ako vojakov; požaduje prijatie okamžitých krokov zo strany EÚ na ich odzbrojenie, rehabilitáciu a opätovné začlenenie ako základného prvku do politík EÚ zameraných na posilňovanie ľudských práv, ochranu detí a nahradenie násilia politickými mechanizmami riešenia konfliktov;

Mučenie a iné kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie

82.  vyzýva všetky členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali opčný protokol k dohovoru OSN proti mučeniu, čím by sa posilnil súlad s vnútornými a vonkajšími politikami;

83.  vyzýva všetky členské štáty, vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie a ESVČ, aby aktívne zasahovali do problematiky ľudských práv zadržiavaných osôb a aby riešili otázku nadmerného počtu väznených osôb vo väzniciach v EÚ;

84.  zdôrazňuje, že je dôležité uznať rodovo špecifické formy mučenia a ponižujúceho zaobchádzania (vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov, znásilňovania), a trvá na tom, aby koordinované úsilie EÚ namierené proti mučeniu náležite riešilo jeho rodový rozmer;

85.  opätovne vyzýva Komisiu, aby do nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie začlenila doložku o „konečnom využití na mučenie“, ktorou by sa členským štátom na základe predchádzajúcich informácií dala možnosť povoľovať, a teda aj odmietať vývoz takých predmetov, pri ktorých existuje značné riziko, že ich koncoví používatelia, ku ktorým smerujú, použijú na takéto účely;

86.  pripomína tragický prípad Sergeja Magnitského, ktorý bojoval proti korupcii na vysokých miestach a bol úradnými osobami umučený na smrť; ľutuje, že tento prípad ešte stále nie je vyriešený a osoby zodpovedné za smrť Sergeja Magnitského nie sú potrestané; naliehavo žiada ruské justičné orgány, aby obnovili vyšetrovanie a pomenovali a potrestali vinníkov;

Obhajcovia ľudských práv

87.  víta politický záväzok EÚ podporovať obhajcov ľudských práv, čo je dlhodobá súčasť politiky vonkajších vzťahov EÚ v oblasti ľudských práv, a mnohé pozitívne príklady zakročení, súdnych pozorovaní, návštev väzní a ďalšie konkrétne opatrenia prijaté misiami a delegáciami EÚ, ako sú pravidelné inštitucionálne ukotvené stretnutia s obhajcami ľudských práv, ale je naďalej znepokojený nedostatočným plnením usmernení EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv v niektorých tretích krajinách; je presvedčený, že vysoká predstaviteľka Únie/podpredsedníčka Komisie by mala vydať odporúčania pre intenzívnejšiu činnosť pre tie misie, v ktorých je vykonávanie zjavne slabé;

88.  naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby nabádali misie a delegácie EÚ k tomu, aby vyjadrovali podporu a solidaritu práci obhajcov ľudských práv a ich organizácií prostredníctvom pravidelných stretnutí a aktívneho kontaktu s nimi, prostredníctvom začlenenia ich príspevkov do rozvoja konkrétnych osobitných stratégií pre jednotlivé krajiny v oblasti ľudských práv a demokracie a prostredníctvom pravidelného kontaktu s Parlamentom;

89.  opakuje svoju výzvu, aby EÚ systematicky poukazovala na jednotlivé prípady obhajcov ľudských práv v rámci prebiehajúcich dialógov o ľudských právach, ktoré vedie s tými tretími krajinami, kde sú obhajcovia ľudských práv naďalej obeťami obťažovania a útokov;

90.  zdôrazňuje význam systematických následných opatrení vyplývajúcich zo zmlúv s nezávislou občianskou spoločnosťou, ako aj priamejší a jednoduchší prístup obhajcov ľudských práv k delegáciám EÚ v tretích krajinách; víta vymenovanie styčných dôstojníkov v delegáciách a/alebo na veľvyslanectvách členských štátov pre obhajcov ľudských práv a zdôrazňuje, že by malo ísť o skúsených a primerane vyškolených dôstojníkov, ktorých funkcie sú riadne publikované interne aj externe; veľmi víta skutočnosť, že vysoká predstaviteľka Únie/podpredsedníčka Komisie uviedla, že počas svojich návštev v tretích krajinách sa bude vždy stretávať s obhajcami ľudských práv, a žiada, aby tento postup dodržiavali všetci komisári s právomocami v oblasti vonkajších vzťahov a aby podávali Parlamentu správu o týchto kontaktoch;

91.  pripomína svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o situácii v západnej Sahare, odsudzuje prenasledovanie a útlak západosaharského obyvateľstva na okupovaných územiach a požaduje, aby sa rešpektovali jeho základné práva, najmä sloboda združovania a sloboda prejavu; žiada prepustenie 80 politických západosaharských väzňov na slobodu, predovšetkým 23 osôb, ktoré sú od novembra 2010 po zničení tábora Gdeim Izik väznené bez vynesenia rozsudku vo väznici v Salé; opakovane vyzýva na vytvorenie medzinárodného mechanizmu dohľadu nad ľudskými právami v západnej Sahare a na docielenie spravodlivého a udržateľného riešenia konfliktu založeného na práve na sebaurčenie západosaharského ľudu v súlade s rezolúciami OSN;

92.  pripomína svoju žiadosť o väčšiu medziinštitucionálnu spoluprácu v oblasti obhajcov ľudských práv; je presvedčený, že pre schopnosť EÚ reagovať a pre súlad medzi opatreniami rozličných inštitúcií v oblasti naliehavých kríz v oblasti obhajcov ľudských práv by dobre poslúžil spoločný výstražný systém založený na kontaktných miestach, a vyzýva ESVČ a Komisiu na hlbšie preskúmanie tejto oblasti spolu s Európskym parlamentom;

93.  víta záväzok Európskeho parlamentu posilniť úlohu Sacharovovej ceny a posilniť sieť laureátov Sacharovovej ceny a zdôrazňuje významnú úlohu tejto siete – okrem iného – pri podporovaní medziinštitucionálnej spolupráce v oblasti podpory obhajcov ľudských práv na celom svete; vyzýva všetky inštitúcie EÚ na väčšie zapojenie a spoluprácu a v tejto súvislosti víta odkaz na Sacharovovu cenu vo výročnej správe o ľudských právach; avšak opakuje svoju výzvu adresovanú Rade a Komisii, aby udržiavali kontakt s kandidátmi na Sacharovovu cenu a jej laureátmi, a to s cieľom zabezpečiť trvalý dialóg a monitorovanie situácie v oblasti ľudských práv v príslušných krajinách a ponúknuť ochranu tým, ktorí sú prenasledovaní, a aby o tom podávali správu Európskemu parlamentu;

94.  zaväzuje sa systematickejšie začleňovať práva žien do svojich rozpráv a uznesení o ľudských právach a využívať sieť laureátov Sacharovovej ceny, najmä žien ocenených touto cenou, na obhajobu práv žien vo svete;

Ženy a ľudské práva

95.  vyzdvihuje odlišné úlohy, skúsenosti a príspevky žien v kontexte mieru a bezpečnosti; odsudzuje využívanie sexuálneho násilia v krajinách, ako je Konžská demokratická republika, a vyzýva na nulovú toleranciu pre jeho páchateľov, najmä z radov vojenských a policajných síl v misiách a operáciách s mandátom EÚ; zdôrazňuje tiež význam zabezpečenia prístupu obetí k viacodvetvovým holistickým rehabilitačným službám zahŕňajúcim všetku potrebnú kombináciu zdravotnej a psychologickej starostlivosti, ako aj právne, sociálne, komunitné, pracovné a vzdelávacie služby a dočasnú ekonomickú podporu;

96.  víta skutočnosť, že EÚ je priekopníkom v uplatňovaní rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1325 a sprievodných rezolúcií; naliehavo vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby zintenzívnili úsilie o preklenutie priepasti medzi politikou a praxou, a naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré ešte neprijali národné akčné plány, aby tak urýchlene urobili;

97.  víta vytvorenie orgánu OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien a vyzýva EÚ, aby úzko spolupracovala na posilnení práv žien s inštitúciami na medzinárodnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni; vyzýva Komisiu a Radu, aby ženám v situáciách konfliktov zaistili spravodlivý prístup k systémom verejnej zdravotnej starostlivosti a k primeranej gynekologickej a tehotenskej starostlivosti tak, ako ich vymedzuje Svetová zdravotnícka organizácia; poukazuje najmä na potrebu podporovať vzdelávanie v oblasti zdravia a vhodné programy zamerané na sexuálne a reprodukčné zdravie, ktoré predstavujú významnú časť politiky EÚ v oblasti rozvoja a ľudských práv vo vzťahu k tretím krajinám;

98.  víta Chartu žien Komisie, ktorá podporuje rodovú rovnosť na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni, a akčný plán EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce na roky 2010 – 2015, a žiada, aby sa vynaložilo úsilie na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov v oblasti rodovej rovnosti a zlepšenia zdravia matiek;

99.  je znepokojený tým, že v Egypte nebola schopná Najvyššia rada ozbrojených síl vyšetriť správy o sexuálnych útokoch na protestujúce ženy vrátane takzvaných testov panenstva a hrozieb smrti adresovaných protestujúcim ženám;

100.  víta dôraz kladený na posilnenie postavenia žien zo strany vysokej predstaviteľky Únie/podpredsedníčky Komisie a žiada, aby v rámci prideľovania primeraných ľudských a finančných zdrojov na túto úlohu inštitucionalizovala medziinštitucionálnu neformálnu akčnú skupinu EÚ pre ženy, mier a bezpečnosť tak, že jej poskytne predsedu na plný úväzok, ktorý bude vystupovať aj ako kontaktná osoba pre rodové hľadisko v ESVČ;

101.  vyzýva vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie, aby podporovala rovnaké, geograficky aj rodovo vyvážené príležitosti v ESVČ, ako sa stanovuje v služobnom poriadku; naliehavo žiada vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie a členské štáty, aby navrhli kandidátky na vysokej úrovni do vedúcich funkcií v misiách ESVČ a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP); víta pokrok dosiahnutý v rámci misií SBOP vo vymenovaní rodových poradcov v takmer všetkých misiách a v poskytovaní odbornej prípravy počas misií; žiada Radu, aby zahrnula odkaz na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1325 do rozhodnutí Rady, ktorými sa ustanovujú mandáty misií; odporúča, aby členské štáty poskytovali všetkým vojenským a podporným civilným zamestnancom štandardizované moduly rodového školenia pred misiami;

102.  víta prijatie prelomového dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorým sa vytvoril komplexný rámec na predchádzanie násiliu, ochranu osôb a ukončenie beztrestnosti, a vyzýva všetky členské štáty a EÚ, aby rýchlo podpísali a ratifikovali tento dohovor;

103.  dôrazne odsudzuje mrzačenie ženských pohlavných orgánov ako anachronistickú praktiku a barbarské porušovanie telesnej integrity žien a dievčat, proti ktorému je nutné bojovať právnymi predpismi zakazujúcimi túto praktiku; rázne odmieta akýkoľvek argument o kultúrnych, tradičných či náboženských praktikách ako ospravedlnenie; nalieha na Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť takýmto tradičným škodlivým praktikám vo svojej stratégii na boj proti násiliu páchanému na ženách; a vyzýva ESVČ, aby vytvorila osobitný súbor k tejto problematike v rámci stratégie uplatňovania usmernení EÚ v oblasti práv detí a násilia páchaného na ženách; blahoželá africkým hlavám štátov k tomu, že na samite Africkej únie v júli 2011 prijali rozhodnutie podporujúce rezolúciu Valného zhromaždenia OSN, ktorá zakazuje mrzačenie ženských pohlavných orgánov na celom svete; rovnako odsudzuje kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, ako napríklad vynútené potraty a vynútenú sterilizáciu, a požaduje konkrétne opatrenia na boj proti týmto javom;

104.  dôrazne odsudzuje nútené sobáše, ktoré sú porušením ľudských práv, ako sa uvádza v článku 16 Všeobecnej deklarácie ľudských práv; vyzýva Radu, aby začlenila problematiku nútených sobášov a potratov podľa pohlavia do usmernení EÚ o násilí páchanom na ženách a dievčatách; nabáda Komisiu a Radu, aby vytvorili metódy a ukazovatele na zber údajov o týchto javoch, a nabáda ESVČ, aby zahrnula túto problematiku do prípravy a vykonávania stratégií krajín v oblasti ľudských práv; v oblasti nútených sobášov žiada, aby členské štáty prijali a presadzovali právne predpisy zakazujúce nútené sobáše, vypracovali spoločné vymedzenie, národné akčné plány a vymieňali si osvedčené postupy;

105.  pripomína, že rezolúcia Rady OSN pre ľudské práva o úmrtnosti a chorobnosti matiek, ktorej možno predísť, a ľudských právach a miléniových rozvojových cieľoch opäť potvrdzuje, že prístup k informáciám, ku vzdelaniu a k zdravotnej starostlivosti sú základné ľudské práva; zdôrazňuje, že EÚ by preto mala zohrať významnú úlohu pri zabezpečení toho, aby ženy počas tehotenstva neumierali; žiada, aby sa v jej politike v oblasti ľudských práv a v jej rozvojovej politike uplatňoval káhirský akčný program v záujme presadzovania rodovej rovnosti a práv žien a detí vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

Ľudské práva, sloboda prejavu a prenasledovanie kresťanov vo svete

106.  dôrazne odsudzuje akékoľvek stíhanie založené na náboženstve alebo viere; je naďalej odhodlaný dosiahnuť slobodu náboženského vyznania vo všetkých častiach sveta v rámci rozšíreného úsilia EÚ v jej dvojstranných a mnohostranných krokoch; opakuje svoju obavu o úplné a skutočné dodržiavanie práva na náboženské vyznanie v prípade všetkých náboženských menšín v niekoľkých tretích krajinách; znovu opakuje svoju výzvu adresovanú Rade a Komisii, aby bezodkladne vypracovali súbor nástrojov na zlepšenie práva na slobodu náboženského vyznania a viery vo vonkajšej politike EÚ vrátane mechanizmov na identifikáciu porušení a krokov, ktoré by EÚ mala v týchto prípadoch podniknúť, a aby do ich prípravy zapojili Parlament, organizácie občianskej spoločnosti a akademickú obec; víta činnosť EÚ na rozličných fórach OSN proti netolerancii a diskriminácie na základe náboženského vyznania alebo viery a ich neochvejný a principiálny postoj proti uzneseniam o boji proti hanobeniu náboženských vyznaní; tvrdí, že sloboda zhromažďovania sa je životne dôležitým aspektom práva na slobodu náboženstva alebo viery, a zdôrazňuje, že registrácia náboženských skupín by nemala byť podmienkou umožňujúcou praktizovanie náboženstva; vyzýva Agentúru EÚ pre základné práva, aby Parlamentu poskytla presné a spoľahlivé údaje o prípadoch porušenia slobody náboženského vyznania a viery v Európskej únii a aby mu poradila, ako je možné proti nim bojovať;

107.  zdôrazňuje najmä význam zapojenia sa do konštruktívneho dialógu s Organizáciou islamskej konferencie (OIC) v tejto problematike; vyzýva Radu a Komisiu, aby venovali osobitnú pozornosť uplatňovaniu práva na slobodu náboženského vyznania alebo viery v kandidátskych krajinách a krajinách ESP, a to najmä so zreteľom na arabskú jar; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zvyšujúcim sa počtom aktov náboženskej neznášanlivosti a diskriminácie v rozličných krajinách; dôrazne odsudzuje všetky násilné činy proti kresťanom, židom, moslimom a iným náboženským komunitám, ako aj všetky formy diskriminácie a netolerancie na základe náboženstva a viery namierené proti veriacim, odpadlíkom i neveriacim; opätovne zdôrazňuje, že právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom(23); uznáva narastajúcu potrebu transformácie konfliktov a úsilia o zmierenie v mnohých krajinách vrátane medzináboženského dialógu na rozličných úrovniach, a naliehavo žiada EÚ a vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie, aby sa vo svojich dialógoch s tretími krajinami v rámci iniciatív EÚ v oblasti ľudských práv venovali diskriminačnému a poburujúcemu obsahu napríklad v médiách a otázke prekážok brániacich slobodnému prejavovaniu viery; domnieva sa, že v tretích krajinách, kde náboženské menšiny čelia porušovaniu svojich práv, nemôže takéto problémy vyriešiť ich ochrana a izolácia „od“ okolitých spoločností, a teda vytvorenie „paralelných spoločností“; so zreteľom na nedávne udalosti v krajinách ako Nigéria, Egypt a Indonézia naliehavo žiada ESVČ a členské štáty EÚ, aby zaviedli konkrétne kroky na pomoc pri predchádzaní začarovanému kruhu násilia;

108.  naliehavo žiada ESVČ, aby v rámci globálneho a mnohostranného generálneho riaditeľstva vytvorila trvalú schopnosť presadzovať problematiku slobody náboženského vyznania a viery do všetkých geografických riaditeľstiev a odborov, ako aj spojiť túto problematiku so všeobecným presadzovaním ľudských práv v rámci toho istého GR a presadzovať túto problematiku v medzinárodných a mnohostranných organizáciách; nabáda ESVČ, aby každoročne podávala správu o pokroku dosiahnutom v oblasti slobody náboženského vyznania a viery vo svete;

109.  vyzýva ESVČ a ostatné inštitúcie EÚ, aby bojovali proti neprijateľným praktikám, ako sú násilné konverzie a kriminalizácia/trestanie prípadov takzvanej apostázy, pričom by mali vyvíjať tlak na tretie krajiny ako Pakistan, Irán a Saudská Arábia, ktoré takéto praktiky ešte stále uplatňujú, a to s cieľom odstrániť tieto praktiky; vyzýva na rovnako pevný postoj proti zneužívaniu zákonov o rúhaní na účely stíhania príslušníkov náboženských menšín;

110.  vyzýva príslušné inštitúcie, aby na dvojstranných a mnohostranných fórach, napr. v Rade OSN pre ľudské práva, úzko spolupracovali s Komisiou USA pre medzinárodnú náboženskú slobodu;

Diskriminácia

111.  odsudzuje všetky formy porušovania ľudských práv páchané na ľuďoch diskriminovaných na základe práce a pôvodu a obmedzený prístup k spravodlivosti pre obete; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby schválili návrh zásad a usmernení OSN pre účinné odstránenie diskriminácie na základe práce a pôvodu;

112.  víta skutočnosť, že EÚ uzatvorila Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím, a že prijala európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie rokov 2010 – 2020, najmä oblasť činnosti 8; odsudzuje všetky formy diskriminácie na základe zdravotného postihnutia a vyzýva všetky štáty, aby Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím ratifikovali a zaviedli do praxe; pripomína, že EÚ tiež musí monitorovať zavádzanie Dohovoru OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím do praxe na vlastnom území; vyjadruje poľutovanie nad nečinnosťou EÚ v oblasti ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím v kontexte stratégie EÚ – Afrika;

113.  oceňuje Radu, ESVČ, vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a členské štáty za ich záväzok v prospech ľudských práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov v dvojstranných vzťahoch s tretími krajinami, na viacstranných fórach a prostredníctvom nástroja EIDHR; víta, že Valné zhromaždenie OSN znovu zaviedlo sexuálnu orientáciu ako dôvod na ochranu pred popravami bez súdu, hromadnými a svojvoľnými popravami, a víta úsilie EÚ vyvíjané v tomto smere; vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach o 11. verzii medzinárodnej klasifikácie chorôb (ICD-11) obhajovala vyňatie rodovej identity zo zoznamu duševných porúch a porúch správania a usilovala sa o zmenu tejto klasifikácie, na základe ktorej sa táto identita nebude patologizovať; pripomína, že zásada nediskriminácie, ktorá sa vzťahuje aj na diskrimináciu z dôvodu pohlavia a sexuálnej orientácie, nesmie byť v rámci partnerstva AKT – EÚ ohrozená; opakuje svoju žiadosť, aby Komisia vytvorila komplexný plán proti homofóbii, transfóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, v ktorom by sa riešilo aj porušovanie ľudských práv z uvedených dôvodov vo svete; vyzýva členské štáty, aby udeľovali azyl ľuďom utekajúcim pred prenasledovaním v krajinách, kde sú lesbičky, homosexuáli, bisexuáli a transsexuáli kriminalizovaní, a zohľadňovali pri tom opodstatnený strach žiadateľov z prenasledovania a vychádzali z toho, že samotné tieto osoby sa považujú za lesbičky, homosexuálov, bisexuálov alebo transsexuálov;

114.  víta súbor nástrojov, ktorý prijala pracovná skupina Rady pre ľudské práva v roku 2010 s cieľom pomáhať inštitúciám EÚ, členským štátom, delegáciám a iným subjektom pružne reagovať v prípadoch porušovania ľudských práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala štrukturálnymi príčinami takéhoto porušovania, a žiada Radu, aby pracovala na záväzných usmerneniach v tejto oblasti;

115.  zdôrazňuje, že tradičné komunity národnostných menšín majú osobitné potreby, ktoré sa líšia od iných menšinových skupín, a že je potrebné zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s týmito menšinami v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb a iných verejných služieb; poukazuje tiež na potrebu presadzovať vo všetkých oblastiach hospodárskeho, sociálneho, politického a kultúrneho života úplnú a skutočnú rovnosť medzi príslušníkmi národnostných menšín a príslušníkmi väčšiny;

116.  vyzýva EÚ, aby nabádala vlády rozvojových krajín, aby sa zaviazali uskutočniť pozemkovú reformu s cieľom zabezpečiť nároky pôvodných obyvateľov, kočovného obyvateľstva a malých a stredných poľnohospodárov, najmä žien, na pôdu a zabrániť praktikám zaberania pôdy spoločnosťami; naliehavo vyzýva EÚ, aby pri rokovaniach o obchodných dohodách uplatňovala právo na prístup k prírodným zdrojom, a to najmä pre pôvodné a domorodé obyvateľstvo; nabáda všetky členské štáty, aby nasledovali príklad Dánska, Holandska a Španielska a ratifikovali Dohovor MOP č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve, a to s cieľom dokázať svoje odhodlanie zabezpečiť im reálnu ochranu; podporuje súčasné a prebiehajúce kampane za ratifikáciu dohovoru MOP č. 169 a jeho zavedenie do praxe štátmi, ktoré nie sú jeho signatármi, a to ako prostriedku, ktorým sa okrem iného ukáže, že EÚ podporuje mnohostrannosť a OSN;

117.  odporúča iniciatívy pre právne predpisy EÚ na zabezpečenie toho, aby sa v rámci politiky EÚ v oblasti ľudských práv a nástrojov spolupráce venovala pozornosť odstraňovaniu diskriminácie na základe kasty a opatreniam v krajinách, ktorých sa týka systém kást, vrátane Nepálu, Indie, Bangladéša, Pakistanu, Srí Lanky a Jemenu;

118.  domnieva sa, že by sa mal zvýšiť rozpočet nových aj súčasných rozpočtových položiek na podporu občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv, a to najmä z domorodých komunít; domnieva sa, že tieto rozpočtové položky by mali tiež súčasne preukázať schopnosť pružne a rýchlo reagovať na krízové udalosti a prebiehajúce situácie, kdekoľvek sa vyskytnú, a optimalizovať svoju rentabilitu vzhľadom na vynaložené prostriedky a vplyv; víta skutočnosť, že EÚ veľmi podporovala činnosti na budovanie kapacít pre domorodé obyvateľstvo v OSN; zdôrazňuje, že zvyšovanie účinnosti zástupcov domorodého obyvateľstva na podujatiach OSN je zásadné, a to podporovaním zodpovedajúcej logistiky, dokumentácie a informácií; vyzýva EÚ, aby pokračovala v tejto podpore;

Práva detí

119.  poukazuje na Dohovor OSN o právach dieťaťa a na potrebu zabezpečiť čo najúplnejšiu ochranu práv, ktoré uvádza, a brániť ich porušovaniu; víta skutočnosť, že VZ OSN 19. decembra 2011 prijalo Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení a vyzýva Radu a Komisiu, aby zintenzívnili úsilie o dosiahnutie celosvetovej ratifikácie Dohovoru o právach dieťaťa a jeho opčných protokolov a aby presadzovali ich účinné zavádzanie do praxe; požaduje rozhodné úsilie o pokrok pri uplatňovaní usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany práv dieťaťa a stratégie EÚ na boj proti všetkým formám násilia páchaného na deťoch; vyzýva vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby do výročných správ EÚ o ľudských právach zaradili oddiel o právach detí;

120.  upozorňuje na vážny problém, ktorý existuje v niekoľkých krajinách subsaharskej Afriky a týka sa obvinenia detí z čarodejníctva, čo má závažné dôsledky od sociálneho vylúčenia až po vraždy detí a rituálne obetné vraždy detí; poznamenáva, že štát má zodpovednosť za ochranu detí pred všetkými formami násilia a zneužívania, a preto naliehavo vyzýva ESVČ, aby venovala osobitnú pozornosť ochrane detí pred všetkými formami násilia a osudu týchto detí pri dialógoch o ľudských právach s vládami príslušných krajín a pri plánovaní vonkajších finančných nástrojov;

Sloboda prejavu a (sociálne) médiá

121.  zdôrazňuje, že sloboda prejavu a nezávislosť a pluralizmus médií sú základnými prvkami udržateľnej demokracie, čím sa maximalizuje zapojenie občianskej spoločnosti a posilňuje postavenie občanov; vyzýva preto na výraznejšiu podporu v oblasti presadzovania slobody médií, ochrany nezávislých novinárov, zmenšovania digitálnej priepasti a uľahčovania prístupu na internet

122.  naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby do prístupových rokovaní, dialógov o ľudských právach a akéhokoľvek kontaktu, ktorý sa týka ľudských práv, začlenili výzvu na skoncovanie s akýmikoľvek prejavmi nenávisti v médiách;

123.  konštatuje, že internet sa spolu so sociálnymi médiami – off-line i online – stal jedným z najdôležitejších nástrojov, ktorým jednotlivci vykonávajú svoje právo na slobodu presvedčenia a prejavu, a že zohráva dôležitú úlohu pri podpore ľudských práv, demokratickej účasti, zodpovednosti, transparentnosti, hospodárskeho rozvoja a nových foriem verejného prístupu; súčasne zdôrazňuje – nezabúdajúc na to, že nie všetky časti spoločnosti, najmä staršie osoby a vidiecke obyvateľstvo, majú prístup na internet – že sa nesmie útočiť na ľudskú dôstojnosť, a odsudzuje akékoľvek iné formy diskriminácie, ktoré sa objavujú v sociálnych médiách; podporuje osobitné nariadenia a dohody EÚ s tretími krajinami, ktoré obmedzujú prístup ku komunikácii a informáciám prostredníctvom cenzúry, rušenia sietí alebo podriadenia slobody informácií komerčným záujmom; víta potenciál, ktorý internet a sociálne médiá preukázali pri vývoji počas arabskej jari; požaduje zvýšené monitorovanie používania internetu a nových technológií v autokratických režimoch, ktoré sa ich snažia obmedziť; vyzýva na výraznejšiu podporu v oblasti presadzovania slobody médií, ochrany nezávislých novinárov a blogerov, zmenšovania digitálnej priepasti a uľahčovania neobmedzeného prístupu k informáciám a komunikácii a necenzurovaného prístupu na internet (digitálna sloboda);

124.  berie na vedomie potenciál, ktorý preukázal internet pri propagovaní revolúcií arabskej jari a ich podpore; konštatuje však, že IKT možno tiež zneužívať na porušovanie ľudských práv a základných slobôd a požaduje preto zvýšené monitorovanie používania internetu a nových technológií v autokratických režimoch, ktoré sa ich snažia obmedziť; víta iniciatívu Komisie v súvislosti s tzv. stratégiou žiadneho odpojenia; vyzýva Komisiu, aby najneskôr v priebehu roka 2013 predložila inteligentné regulačné návrhy zahŕňajúce vyššiu transparentnosť a zodpovednosť spoločností so sídlom v EÚ s cieľom zlepšiť monitorovanie vývozu výrobkov a služieb zameraných na blokovanie webových stránok, masový dohľad, monitorovanie všetkej internetovej premávky a (mobilnej) komunikácie, narúšanie súkromných hovorov a ich prepisy, filtrovanie výsledkov vyhľadávania a zastrašovanie používateľov internetu vrátane obhajcov ľudských práv; je presvedčený, že poskytovatelia telekomunikačných a internetových služieb sa musia poučiť z minulých chýb, ako bolo rozhodnutie spoločnosti Vodafone podľahnúť žiadostiam egyptských orgánov prerušiť služby, šíriť provládnu propagandu a sledovať opozíciu a obyvateľstvo vôbec v posledných týždňoch režimu prezidenta Mubaraka, ako aj spoločností z iných členských štátov, ktoré predali telekomunikačné a informačné technológie iným tretím štátom ako Líbyi, Tunisku atď.; je presvedčený, že poskytovatelia telekomunikačných a internetových služieb a tvorcovia softvéru sa musia poučiť z minulých chýb a mali by sa zapojiť do otvoreného dialógu s tvorcami politiky, MVO a aktivistami s cieľom vytvoriť spoločné minimálne normy pre posudzovanie vplyvu na ľudské práva a vyššiu transparentnosť;

125.  víta začlenenie zákazu vývozu technológií a služieb do reštriktívnych opatrení EÚ proti vládnucim orgánom v Sýrii; konštatuje, že tento zákaz by sa mal stať precedensom pre budúce reštriktívne opatrenia proti iným represívnym režimom, najmä proti Iránu; konštatuje však, že politiky EÚ by mali byť presné, aby boli účinné a nepoškodzovali obhajcov ľudských práv;

126.  konštatuje, že nové technológie umožňujú svedkom a obhajcom ľudských práv zbierať informácie a vymieňať si informácie o porušovaní ľudských práv, ktoré sa môžu neskôr použiť na zabezpečenie spravodlivosti pre obete; víta mnohostranné iniciatívy a etické kódexy ako iniciatíva celosvetovej siete; konštatuje však, že demokratický dohľad a obrana a presadzovanie základných práv sú základné úlohy vlády; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj a šírenie technológií digitálnej bezpečnosti s cieľom posilniť obhajcov ľudských práv prostredníctvom zabezpečených mechanizmov zberu, kódovania a uchovávania týchto citlivých údajov a použitie technológií tzv. počítačového mračna, aby sa takéto materiály nedali objaviť ani vymazať;

Podnikanie a ľudské práva

127.  pripomína, že EÚ si sama stanovila cieľ podpory sociálnej zodpovednosti podnikov (CSR) vo svojich vonkajších politikách a víta výzvu k lepšiemu zosúladeniu európskych a celosvetových prístupov k CSR;

128.  žiada Komisiu a členské štáty, aby dbali na to, aby sa podniky, ktoré sa riadia vnútroštátnym alebo európskym právom, nezbavovali zodpovednosti za dodržiavanie ľudských práv a sociálnych, zdravotných a environmentálnych noriem, ktorým podliehajú, keď sa usídlia v tretej krajine alebo keď tam vykonávajú svoju činnosť;

129.  okrem toho pripomína, že podpora ľudských práv a demokracie je úzko spätá s presadzovaním transparentnosti a dobrej správy vecí verejných; zastáva v tomto smere názor, že daňové raje a zámorské jurisdikcie poškodzujú boj proti korupcii a politickú zodpovednosť v rozvojových krajinách; žiada, aby EÚ v rámci EÚ a na celom svete podporovala ratifikáciu a uplatňovanie Dohovoru OSN o boji proti korupcii v rámci podpory EÚ pre programy v oblasti dobrej správy vecí verejných v tretích krajinách;

130.  chváli EÚ za podporu vzniku hlavných zásad OSN v oblasti podnikových a ľudských práv a ich jednomyseľné prijatie Radou pre ľudské práva; víta inauguračné zasadnutie pracovnej skupiny pre podnikové a ľudské práva, ktoré sa konalo 16. – 20. januára 2012, a vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala mandát tohto orgánu a prispievala k nemu; zdôrazňuje kľúčovú úlohu vnútroštátnych inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv a spolupráce týchto orgánov v EÚ a susedných krajinách pri dosahovaní pokroku pri uplatňovaní hlavných zásad OSN pre podnikanie a ľudské práva, ako sú uznané okrem iných dokumentov v rezolúcii Rady OSN pre ľudské práva 17/4; víta iniciatívy zamerané na prenos osvedčených postupov, koordináciu a rozhýbanie spolupráce medzi vnútroštátnymi inštitúciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv v EÚ a v susedných krajinách, ako je program spolupráce medzi verejnými ochrancami práv z krajín Východného partnerstva na obdobie rokov 2009 – 2013, ktorý spoločne vytvorili poľský a francúzsky verejný ochranca práv s cieľom zlepšiť schopnosť úradov verejných ochrancov práv, vládnych orgánov a mimovládnych organizácií v krajinách Východného partnerstva chrániť práva jednotlivcov a budovať demokratické štáty založené na zásadách právneho štátu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa takéto kroky koordinovali v rámci EÚ a aby inštitúcie EU čerpali zo skúseností získaných v súvislosti s nimi;

131.  víta záväzok EÚ spolupracovať v roku 2012 s podnikmi a zainteresovanými stranami na rozvoji usmernení v oblasti ľudských práv pre priemyselné odvetvia a MSP na základe hlavných zásad OSN; vyzýva Komisiu, aby predložila záväzok zverejniť do konca roka 2012 správu o prioritách EÚ pri vykonávaní týchto zásad a následne vydávať pravidelné správy o pokroku; trvá na tom, že všetky európske podniky by mali zachovávať podnikovú zodpovednosť pri dodržiavaní ľudských práv, ako je to stanovené v hlavných zásadách; vyzýva členské štáty EÚ, aby do konca roka 2012 vypracovali národné plány ich vykonávania;

132.  je presvedčený, že zverejnenie sociálnych a environmentálnych informácií vrátane vplyvu na ľudské práva veľkými spoločnosťami je pre transparentnosť a účinnosť týchto spoločností nevyhnutné; víta cieľ Medzinárodnej rady integrovaného výkazníctva (IIRC) vytvoriť celosvetovo akceptovaný rámec integrovaného výkazníctva;

133.  víta štúdiu vypracovanú v Edinburghu, ktorou bolo poverené GR pre podnikanie a ktorá sa zameriava na medzery v riadení existujúce v EÚ v oblasti podnikania a ľudských práv, a vyzýva Komisiu, aby na ich riešenie predložila legislatívne návrhy; vyzýva najmä EÚ, aby zabezpečila prístup obetí podnikového zneužívania spoločnosťami EÚ v tretích krajinách k sťažnostiam a mechanizmom spravodlivosti v členských štátoch EÚ, ako v nedávnom prípade spoločnosti Trafigura;

134.  berie na vedomie skutočnosť, že nadnárodné spoločnosti sa čoraz viac spoliehajú na súkromné vojenské a bezpečnostné spoločnosti (SVBS), čo príležitostne prispieva k porušovaniu ľudských práv, ktorého sa dopúšťajú zamestnanci SVBS; zastáva názor, že je potrebné prijať regulačné opatrenia EÚ vrátane komplexného normatívneho systému pre vytvorenie, registráciu, udeľovanie licencií, monitorovanie a podávanie správ týmito spoločnosťami; žiada Komisiu, aby navrhla odporúčanie, ktoré vytvorí podmienky pre prijatie smernice zameranej na zladenie vnútroštátnych opatrení regulujúcich služby SVBS vrátane poskytovateľov služieb a obstarávania služieb a návrh kódexu správania, ktorý vytvorí podmienky pre rozhodnutie, ktorým sa bude upravovať vývoz služieb SVBS do tretích krajín; žiada, aby vysoká predstaviteľka Únie/podpredsedníčka Komisie poskytovala Parlamentu podrobné informácie o najímaní SVBS na misie SBOP a spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) s uvedením profesijných požiadaviek a spoločenských noriem požadovaných od dodávateľov, príslušných nariadení, právnych povinností a záväzkov, ktoré im boli uložené, a mechanizmov monitorovania;

135.  podporuje zvyšujúce sa presadzovanie žien do výkonných orgánov na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni;

Zlepšenie činností Európskeho parlamentu v oblasti ľudských práv

136.  pripomína svoju výzvu, aby sa Rada a Komisia začali systematicky venovať uzneseniam Parlamentu a iným oznámeniam a reagovali na ne vecným spôsobom; navrhuje, aby Parlament zvážil vytvorenie systematického mechanizmu na zabezpečenie účinnejšieho a hmatateľnejšieho nadväzovania na svoje rozhodnutia;

137.  uznáva potrebu začlenenia obáv týkajúcich sa ľudských práv do práce všetkých parlamentných výborov a delegácií zaoberajúcich sa vonkajšími vzťahmi, pričom by sa mali uplatňovať odporúčania zo správ vypracovaných ad hoc pracovnými skupinami Európskeho parlamentu; odporúča, aby sa poslanci Európskeho parlamentu systematicky stretávali s obhajcami ľudských práv na svojich oficiálnych misiách do tretích krajín, a to všade tam, kde je to možné, aj s uväznenými aktivistami, s cieľom viac ich zviditeľniť; víta rozhodnutie zvýšiť zdroje dostupné podvýboru pre ľudské práva v súvislosti so zmenami vyplývajúcimi z Lisabonskej zmluvy;

138.  víta rozhodnutie svojho Predsedníctva z 12. decembra 2011 vytvoriť v rámci GR pre vonkajšie politiky riaditeľstvo na podporu demokracie s cieľom zjednodušiť a zaručiť súlad s prácou Parlamentu pri podpore demokracie;

Strategická politika Európskej únie v oblasti ľudských práv
Všeobecne

139.  s potešením víta revíziu politiky v oblasti ľudských práv a demokratizačnej politiky EÚ načrtnutú v spoločnom oznámení z 12. decembra 2011 ako pozitívny prehľad potenciálu EÚ; vyzýva členské štáty EÚ, aby sa plne zapojili do tohto procesu a využili jeho výsledky v rámci svojich vnútroštátnych opatrení, ako aj na európskej úrovni;

140.  podporuje skutočnosť, že oznámenie vychádza z koncepcií univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a že sa v ňom pozornosť zameriava na činnosť EÚ pri podpore dodržiavania existujúcich záväzkov a povinností tretích krajín podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva a že sa snaží posilniť systém medzinárodnej spravodlivosti;

141.  v dôsledku arabskej jari uznáva zameranie sa na prístupy zdola nahor „šité na mieru“ a na potrebu presunúť dodržiavanie ľudských práv do centra záujmu zahraničnej politiky EÚ; zdôrazňuje preto, že EÚ potrebuje podporovať a zapájať vlády, parlamenty a občiansku spoločnosť do procesu rešpektovania a monitorovania ľudských práv; domnieva sa, že EÚ sa musí poučiť z minulých chýb, ktoré symbolizuje skutočnosť, že tesne pred vypuknutím občianskej vojny v Líbyi prebiehali rokovania o rámcovej dohode a readmisnej dohode s Líbyou, o ktorých nebol Európsky parlament náležite informovaný, a to napriek dôkazu o zavraždení 1 200 väzňov spred 10 rokov, dlhodobom mučení, násilných zmiznutiach a popravách bez súdu; súčasne opakuje, že partnerstvo EÚ v procesoch demokratizácie a na hospodárskej prosperite na Juhu musí byť súbežné s jej angažovanosťou vo východnom susedstve; zdôrazňuje, že prostriedky, ktoré nebolo možné vyčleniť alebo previesť do krajín v európskom susedstve pre negatívne hodnotenie, by sa mali prerozdeliť na iné projekty uskutočňované v partnerských krajinách európskeho susedstva, a to v jeho južnom aj východnom rozmere;

Proces

142.  vyzýva na rýchly, transparentný a inkluzívny pokrok k vytvoreniu ambicióznej konečnej spoločnej stratégie EÚ s jasnými opatreniami, harmonogramami a zodpovednosťami, ktorá bude vytvorená v plnej spolupráci so zainteresovanými stranami, aby sa začala uplatňovať „strieborná niť“; zaväzuje sa spolu s Radou k pozitívnemu prispievaniu do tohto medziinštitucionálneho procesu, najskôr prostredníctvom tohto uznesenia a potom prostredníctvom parlamentného uznesenia; domnieva sa, že na konci tohto procesu by mali inštitúcie spoločne prijať spoločnú stratégiu, v ktorej sa jasne vytýči úloha a povinnosti každej inštitúcie a v rámci ktorej sa bude nepretržite vyhodnocovať ich vykonávanie, a to aj vo vzťahu k usmerneniam;

143.  domnieva sa, že niektoré opatrenia v rámci oznámenia by sa mali súbežne rozvíjať s pokrokom k celkovej stratégii, a to najmä vymenovanie osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva s vysokým spoločenským profilom a medzinárodnými skúsenosťami v oblasti podpory medzinárodných ľudských práv, zriadenie stálej skupiny COHOM v Bruseli, ktorá by bežne prijímala závery o situácii v oblasti ľudských práv v jednotlivých krajinách po dialógoch o ľudských právach a vytvorenie harmonogramu dokončenia kontaktných miest delegácií EÚ pre ľudské práva a určenia styčných dôstojníkov pre styk s obhajcami ľudských práv vo všetkých tretích krajinách;

Obsah

144.  víta význam, ktorý sa v tomto oznámení prikladá stratégiám jednotlivých krajín v oblasti ľudských práv; je presvedčený, že by mal existovať spoločný východiskový vzor na zabezpečenie konzistentnosti a že by sa vo všetkých prípadoch mala požadovať konzultácia; zdôrazňuje, že potenciálna hodnota stratégií sa naplní len vtedy, ak sa ich význam uzná v celom spektre dvojstranných vzťahov s jednotlivými krajinami a ak budú dostatočne pružné, aby jednotne reagovali na vyvíjajúce sa situácie v oblasti ľudských práv;

145.  podporuje osobný návrh vysokej predstaviteľky Únie/podpredsedníčky Komisie týkajúci sa troch tém osobitnej kolektívnej činnosti inštitúcií počas nadchádzajúcich troch rokov; požaduje jasné kritériá pre súčasné a budúce postupy, akými sa tieto témy vyberajú; požaduje objasnenie toho, ako tieto kampane umožnia pokrok v jednotlivých oblastiach bez toho, aby ohrozili komplexný záväzok EÚ voči všetkým povinnostiam v oblasti ľudských práv;

146.  zdôrazňuje význam, ktorý sa v rámci preskúmania udeľuje občianskej spoločnosti ako skutočnému partnerovi pri vykonávaní stratégie EÚ v oblasti ľudských práv, a nielen pri realizácii projektov; uznáva mimoriadny význam obhajcov ľudských práv v tomto procese; vyzýva EÚ, aby uznala úplný potenciál miestnych subjektov pri dosahovaní zmien v oblasti ľudských práv v danej krajine a poskytla širokú základňu na podporu ich práce;

147.  je konkrétnejšie znepokojený zhoršením situácie v Turecku a zvyšovaním intenzity represií voči obhajcom ľudských práv, voči oponentom vlády vrátane zvolených zástupcov, odborárov a umelcov, a najmä voči kurdskému spoločenstvu;

148.  podporuje pojem „pevne zakorenenej demokracie“, ktorý rozvinula vysoká predstaviteľka Únie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nediskriminácia a kritériá rodovej rovnosti nie sú do tohto pojmu začlenené; naliehavo vyzýva ESVČ na úplnú integráciu antidiskriminačných opatrení a referenčných hodnôt s cieľom jasne sa zamerať na problematiku práv žien a menšín, rovnakého občianstva a rovnakej politickej účasti;

149.  zdôrazňuje, že hlavné problémy pretrvávajú v súvislosti s neprimeranosťou existujúcich dialógov v oblasti ľudských práv a s monitorovaním a vykonávaním doložiek o ľudských právach; pripomína, že tieto doložky sa musia začleniť aj do všetkých obchodných a odvetvových dohôd;

150.  súhlasí s názorom, že „digitálna diplomacia“ je novým a dynamickým nástrojom; vyzýva ESVČ na vytvorenie jasných usmernení pre svoje delegácie o tom, ako čo najlepšie využívať sociálne médiá, a na vytvorenie pravidelne aktualizovaného zoznamu sociálnych médií pre subjekty v EÚ;

151.  konštatuje, že v súčasnosti takmer polovicu 100 najväčších hospodárskych subjektov sveta tvoria súkromné spoločnosti; blahoželá Komisii k jej ambicióznemu a pokrokovému oznámeniu o sociálnej zodpovednosti podnikov z roku 2011 a jej jasnému podporovaniu rozvoja hlavných zásad OSN v oblasti podnikových a ľudských práv, ktoré musia byť ťažiskom novej stratégie;

152.  berie na vedomie, že v oznámení sa uznáva potreba, aby sa všetky opatrenia na boj proti terorizmu vykonávali v plnom súlade s medzinárodnými ľudskými právami, humanitárnym právom a utečeneckým právom;x zdôrazňuje, že táto zásada musí predstavovať súčasť diskusií o všetkých nových opatreniach na boj proti terorizmu v rámci EÚ a s partnermi v tretích krajinách; je presvedčený, že EÚ sa musí so strategickými partnermi nepretržite zaoberať všetkými prípadmi opatrení na boj proti terorizmu, ktoré nie sú v súlade s predpismi, a zisťovať, kto je zodpovedný za porušovania v EÚ aj mimo nej; pripomína, že politika EÚ v oblasti boja proti terorizmu by sa mala osobitne odvolávať na absolútny zákaz mučenia v kontexte boja proti terorizmu, ako sa to uznalo v záveroch Rady z 29. apríla 2008;

153.  víta uznanie potreby riešiť porušovania ľudských práv v členských štátoch a zabezpečiť súlad EÚ s medzinárodnými povinnosťami s cieľom upevniť dôveryhodnosť EÚ; vyzýva k udeleniu plného mandátu pracovnej skupine pre základné práva, občianske práva a voľný pohyb osôb (FREMP) s cieľom skúmať, kde dochádza k porušovaniam, a hľadať opravné prostriedky;

154.  považuje boj proti beztrestnosti za prioritnú oblasť činnosti EÚ; považuje aktualizáciu nástrojov EÚ týkajúcich sa Medzinárodného trestného súdu v roku 2011 za významný pokrok, ktorý sa musí odraziť v budúcej stratégii EÚ v oblasti ľudských práv;

155.  považuje za súčasť budovania skutočnej kultúry ľudských práv a demokracie, a to najmä prostredníctvom vzdelávania k občianstvu a ľudským právam, že existuje aj jasné preskúmanie úlohy, ktorú zohrávajú geografickí referenti a pracovné skupiny Rady, a toho, čo táto stratégia predstavuje pre ich každodennú prácu;

156.  vyzýva k značne posilnenej úlohe samotného Európskeho parlamentu pri podporovaní transparentnosti a zodpovednosti pri vykonávaní stratégie EÚ v oblasti ľudských práv; pripomína, že výročná správa vytvorená Radou sa sama osebe nerovná mechanizmu zodpovednosti; pripomína odporúčania Parlamentu o začlenení uvedené v predchádzajúcich výročných správach a v dokumente Politického a bezpečnostného výboru z 1. júna 2006 o začleňovaní ľudských práv do SZBP a iných politík EÚ, ktoré sa ešte v plnej miere neuplatňujú;

o
o   o

157.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Organizácii Spojených národov, Rade Európy a vládam krajín a území uvedených v tomto uznesení.

(1) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107. (2) Ú. v. EÚ C 348 E, 21.12.2010, s. 6. (3) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s.78. (4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0507. (5) Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2011, s. 56. (6) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 69. (7) Prijaté texty, P7_TA(2011)0127. (8) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101. (9) Prijaté texty, P7_TA(2011)0260. (10) Prijaté texty, P7_TA(2011)0334. (11) Prijaté texty, P7_TA(2011)0474. (12) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 6. (13) Prijaté texty, P7_TA(2011)0533. (14) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 107. (15) Ú. v. EÚ C 371 E, 20.12.2011, s.5. (16) Prijaté texty, P7_TA(2010)0489. (17) Prijaté texty, P7_TA(2011)0576. (18) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31. (19) Prijaté texty, P7_TA(2012)0018. (20) Prijaté texty, P7_TA(2011)0228. (21) Dohovor OSN proti mučeniu; Dohovor OSN o právach dieťaťa; Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien; Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; Medzinárodný dohovor na ochranu všetkých osôb pred núteným zmiznutím. (22) Spoločné oznámenie z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – Smerom k účinnejšiemu prístupu. (23) Prijaté texty, P7_TA(2010)0489.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2012 s odporúčaniami Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť o rokovaniach o dohode o pridružení medzi EÚ a Azerbajdžanom (2011/2316(INI))

P7_TA(2012)0127 A7-0071/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na prebiehajúce rokovania medzi EÚ a Azerbajdžanom o dohode o pridružení,

–  so zreteľom na závery Rady z 10. mája 2010 týkajúce sa Azerbajdžanu, v ktorých prijala smernice na rokovania,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Azerbajdžanom a Európskou úniou, ktorá nadobudla platnosť 1. júla 1999,

–  so zreteľom na Akčný plán európskej susedskej politiky prijatý 14. novembra 2006,

–  so zreteľom na vyhlásenie, ktoré 2. novembra 2008 v Moskve podpísali prezidenti Arménska, Azerbajdžanu a Ruskej federácie,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie, ktoré 23. januára 2012 v Soči podpísali prezidenti Arménska, Azerbajdžanu a Ruskej federácie,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa konal 7. mája 2009 v Prahe,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 25. októbra 2010 týkajúce sa Východného partnerstva,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o južnom koridore zemného plynu, ktoré 13. januára 2011 podpísali prezident Azerbajdžanu a predseda Komisie,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa konal 29. a 30. septembra 2011 vo Varšave,

–  so zreteľom na zakladajúcu listinu Parlamentného zhromaždenia Euronest z 3. mája 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej o situácii v oblasti ľudských práv v Azerbajdžane z 20. mája, 27. mája a 12. októbra 2011,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o Azerbajdžane, najmä na uznesenie z 12. mája 2011(1),

–  so zreteľom na záverečnú správu OBSE/ODIHR o parlamentných voľbách, ktoré sa konali 7. novembra 2010,

–  so zreteľom na stanovisko k zlučiteľnosti právnych predpisov o mimovládnych organizáciách Azerbajdžanskej republiky s normami v oblasti ľudských práv, ktoré prijala Benátska komisia Rady Európy 14. – 15. októbra 2011,

–  so zreteľom na stanovisko k návrhu zákona o novele zákona o politických stranách Azerbajdžanskej republiky, ktoré prijala Benátska komisia Rady Európy 16. – 17. decembra 2011,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o potrebe stratégie EÚ pre Zakaukazsko(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 20. januára 2011 o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora(3) a zo 17. januára 2008 o koncepcii čiernomorskej regionálnej politiky(4),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo z 25. mája 2011,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o revízii európskej susedskej politiky prijaté 7. apríla 2011 (o revízii východnej dimenzie)(5) a 14. decembra 2011(6),

–  so zreteľom na správu Európskej komisie o pokroku Azerbajdžanu prijatú 25. mája 2011,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/518/SZBP z 25. augusta 2011, ktorým sa vymenúva osobitný zástupca Európskej únie pre Zakaukazsko a pre krízu v Gruzínsku(7),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 13/2010 týkajúcu sa výsledkov nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) v Zakaukazsku,

–  so zreteľom na nový národný akčný program na zvýšenie účinnosti ochrany ľudských práv a slobôd v Azerbajdžanskej republike, ktorý 27. decembra 2011 schválil prezident tejto krajiny,

–  so zreteľom na dekrét o udelení milosti, ktorý 26. decembra 2011 podpísal prezident Azerbajdžanu,

–  so zreteľom na článok 90 ods. 4 a článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0071/2012),

A.  keďže Azerbajdžan zohráva dôležitú úlohu v kontexte Východného partnerstva Európskej únie a keďže táto krajina v niekoľkých posledných rokoch zaznamenala pozoruhodnú mieru hospodárskeho rastu;

B.  keďže Východné partnerstvo posilňuje mnohostranné vzťahy medzi krajinami, ktoré sú jeho členmi, prispieva k výmene informácií a skúseností, pokiaľ ide o otázky transformácie, reforiem a modernizácie, a poskytuje Európskej únii dodatočné nástroje na podporu uvedených procesov;

C.  keďže Východné partnerstvo poskytuje politický rámec na posilnenie dvojstranných vzťahov prostredníctvom nových dohôd o pridružení, pričom sa zohľadňuje osobitná situácia, vzájomné prínosy a ambície EÚ a partnerskej krajiny a strategický záujem EÚ o stabilitu a demokratický rozvoj tohto regiónu;

D.  keďže parlamentná spolupráca v rámci európskeho Východného partnerstva a dvojstranná spolupráca sú kľúčovým prvkom pri napredovaní rozsiahlej politickej spolupráce medzi EÚ a Azerbajdžanom;

E.  keďže Azerbajdžan sa stal dôležitým dodávateľom energie do EÚ, ako aj dôležitou tranzitnou krajinou pre zdroje energie pochádzajúce najmä zo Strednej Ázie a keďže EÚ predstavuje pre Azerbajdžan kľúčový trh s energiou; keďže došlo k značnému pokroku v oblasti energetickej spolupráce, ktorá zahŕňa podporu Azerbajdžanu pre južný koridor zemného plynu;

F.  keďže Azerbajdžan zohráva pozitívnu úlohu v rámci európskej susedskej politiky a prispieva k riešeniu problémov EÚ s energetickou bezpečnosťou;

G.  keďže dohody o pridružení predstavujú vhodný rámec na prehĺbenie vzťahov tým, že posilňujú politické zoskupovanie, hospodársku integráciu a právne zbližovanie s EÚ a rozvíjajú kultúrne vzťahy, vďaka čomu majú významný vplyv na proces demokratizácie;

H.  keďže v tejto súvislosti je mnohostranný rozmer Východného partnerstva doplnkový a neoddeliteľný od svojho dvojstranného rozmeru a mal by sa rozvíjať súbežne s prebiehajúcimi rokovaniami o dohodách o pridružení s cieľom zabezpečiť ich úplné vykonávanie a stanoviť základ pre skutočnú regionálnu spoluprácu v súlade so zásadami európskej susedskej politiky;

I.  keďže dohoda o pridružení by mala priniesť obyvateľom Azerbajdžanu a Európskej únie hmatateľné prínosy a príležitosti;

J.  keďže Európska únia ustanovila ľudské práva, demokraciu a právny štát za hlavné aspekty európskej susedskej politiky;

K.  keďže aktívny záväzok Azerbajdžanu presadzovať spoločné hodnoty a zásady vrátane demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a dodržiavania ľudských práv je základom pre dosiahnutie pokroku v tomto procese a pre to, aby rokovania a následné vykonávanie dohody o pridružení mali zmysel, pričom však v súčasnosti existujú obavy, pokiaľ ide o dodržiavanie zásad právneho štátu a slobody prejavu v prípade politických oponentov súčasnej vlády;

L.  keďže Azerbajdžan v oblasti informačných a komunikačných technológií rýchlo napreduje, najmä pokiaľ ide o elektronickú verejnú správu, čím sa zvyšuje transparentnosť verejnej správy, podporuje boj proti korupcii, zlepšuje prístup k verejným službám a informáciám a poskytuje ďalší podnet k demokratizácii Azerbajdžanu;

M.  keďže Parlamentné zhromaždenie Euronest usporiada v apríli 2012 v Baku svoje druhé plenárne zasadnutie, ktoré bude zmysluplným fórom pre diskusie o otázkach týkajúcich sa demokracie, politiky, energetiky, bezpečnosti a sociálnych vecí;

N.  keďže EÚ v rámci svojich vzťahov s Arménskom a Azerbajdžanom rešpektuje zásady suverenity a územnej celistvosti a v rámci svojho prístupu k riešeniu regionálnych konfliktov podporuje základné zásady Záverečného aktu helsinskej konferencie; keďže nevyriešený konflikt týkajúci sa Náhorného Karabachu ohrozuje stabilitu a rozvoj regiónu Zakaukazska a bráni úplnému rozvoju európskej susedskej politiky; keďže EÚ vo svojom spoločnom oznámení o novej reakcii na meniace sa susedstvo vyjadrila ambície zapojiť sa aktívnejšie do riešenia konfliktu v Zakaukazsku a zvýšiť svoju podporu budovania dôvery a svoju pripravenosť urýchliť svoje zapojenie do štruktúr, v ktorých ešte nie je zastúpená, napr. v Minskej skupine OBSE;

O.  keďže osobitný zástupca EÚ pre Zakaukazsko zohráva dôležitú úlohu tým, že prispieva k mierovému urovnaniu konfliktu v regióne;

P.  keďže Azerbajdžan preukazuje pevné odhodlanie k mnohostrannej parlamentnej spolupráci v rámci Parlamentného zhromaždenia Euronest a je prvou krajinou Východného partnerstva, ktorá organizuje jeho plenárne zhromaždenie (2. – 4. apríla 2012 v Baku);

Q.  keďže zvolenie Azerbajdžanu do Bezpečnostnej rady OSN na obdobie rokov 2012 – 2013 ponúka dobrú príležitosť na ďalšie konzultácie a zosúladenie politík tejto krajiny s vyhláseniami v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ s cieľom naďalej podporovať medzinárodný mier a stabilitu;

1.  obracia sa na Radu, Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť s týmito odporúčaniami: mali by:

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie s odporúčaniami Európskeho parlamentu Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a Azerbajdžanu.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0243. (2) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 136. (3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0025. (4) Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 64. (5) Prijaté texty, P7_TA(2011)0153. (6) Prijaté texty, P7_TA(2011)0576. (7) Ú. v. EÚ L 221, 27.8.2011, s. 5.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2012 s odporúčaniami Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť o rokovaniach o dohode o pridružení medzi EÚ a Arménskom (2011/2315(INI))

P7_TA(2012)0128 A7-0079/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na prebiehajúce rokovania medzi EÚ a Arménskom o dohode o pridružení,

–  so zreteľom na závery Rady z 10. mája 2010 týkajúce sa Arménska, v ktorých prijala smernice na rokovania,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Arménskom a Európskou úniou, ktorá nadobudla platnosť 1. júla 1999,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o partnerstve v oblasti mobility medzi Európskou úniou a Arménskom z 27. októbra 2011,

–  so zreteľom na Akčný plán európskej susedskej politiky prijatý 14. novembra 2006 a na spoločné oznámenie s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo z 25. mája 2011,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa konal 7. mája 2009 v Prahe,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 25. októbra 2010 týkajúce sa Východného partnerstva,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa konal 29. a 30. septembra 2011 vo Varšave,

–  so zreteľom na zakladajúcu listinu Parlamentného zhromaždenia Euronest z 3. mája 2011,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 27. februára 2012 týkajúce sa Zakaukazska,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2008 o Arménsku(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o potrebe stratégie EÚ pre Zakaukazsko(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 20. januára 2011 o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora(3) a zo 17. januára 2008 o koncepcii čiernomorskej regionálnej politiky(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. apríla 2011 o revízii východnej dimenzie európskej susedskej politiky(5) a zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky(6),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/518/SZBP z 25. augusta 2011, ktorým sa vymenúva osobitný zástupca Európskej únie pre Zakaukazsko a pre krízu v Gruzínsku(7),

–  so zreteľom na správu Európskej komisie o pokroku Arménska prijatú 25. mája 2011,

–  so zreteľom na tretie kolo dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Arménskom, ktoré sa uskutočnilo 6. decembra 2011,

–  so zreteľom na všeobecnú amnestiu, ktorú arménsky parlament prijal 26. mája 2011 na návrh prezidenta Sargsiana,

–  so zreteľom na vyhlásenie, ktoré 2. novembra 2008 v Moskve podpísali prezidenti Arménska, Azerbajdžanu a Ruskej federácie,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie, ktoré 23. januára 2012 v Soči podpísali prezidenti Arménska, Azerbajdžanu a Ruskej federácie,

–  so zreteľom na článok 90 ods. 4 a článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0079/2012),

A.  keďže Východné partnerstvo poskytuje politický rámec na posilnenie dvojstranných vzťahov prostredníctvom nových dohôd o pridružení, pričom sa zohľadňuje osobitná situácia a ambície partnerskej krajiny a strategický záujem EÚ o stabilitu a demokratický rozvoj tohto regiónu;

B.  keďže dohody o pridružení predstavujú vhodný rámec na prehĺbenie vzťahov tým, že posilňujú politické zoskupovanie, sociálno-hospodársku integráciu a právne zbližovanie s EÚ a rozvíjajú kultúrne vzťahy;

C.  keďže v tejto súvislosti je mnohostranný rozmer Východného partnerstva doplnkový a neoddeliteľný od dvojstranného rozmeru a mal by sa rozvíjať súbežne s prebiehajúcimi rokovaniami o dohodách o pridružení s cieľom zabezpečiť ich úplné vykonávanie a stanoviť základ pre skutočnú regionálnu spoluprácu v súlade so zásadami európskej susedskej politiky;

D.  keďže aktívny záväzok Arménska presadzovať spoločné hodnoty a zásady vrátane demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a dodržiavania ľudských práv je základom pre dosiahnutie pokroku v tomto procese a pre zaistenie úspechu rokovaní a následného vykonávania dohody o pridružení;

E.  keďže arménske orgány opakovane vyjadrili svoju vôľu dodržiavať tieto hodnoty a poukázali na európske ambície Arménska; keďže sľuby neboli vždy v súlade s realitou, pokiaľ ide o pokrok reforiem; keďže aktívna účasť Arménska na mnohostrannej parlamentnej spolupráci v rámci zhromaždenia Euronest, ktorá zahŕňa štyri tematické platformy Východného partnerstva, je dobrým príkladom jeho záväzku dodržiavať európske hodnoty a zásady, pričom o dôležitosti tohto záväzku panuje v arménskej spoločnosti široká dohoda;

F.  keďže nevyriešený konflikt týkajúci sa Náhorného Karabachu ohrozuje stabilitu a rozvoj Arménska a regiónu Zakaukazska; keďže EÚ vo svojom spoločnom oznámení o novej reakcii na meniace sa susedstvo vyjadrila ambície zapojiť sa aktívnejšie do riešenia konfliktu v Zakaukazsku a urýchliť toto zapojenie jednak podporou súčasnej štruktúry rokovaní a jednak návrhmi nových iniciatív; keďže osobitný zástupca Európskej únie pre Zakaukazsko zohráva dôležitú úlohu pri mierovom riešení konfliktov v tomto regióne;

G.  keďže okupovanie území tretej krajiny predstavuje porušenie medzinárodného práva a je v rozpore so základnými zásadami európskej susedskej politiky, čo ohrozuje celý projekt Východného partnerstva;

H.  keďže existujú veľmi znepokojujúce správy o nelegálnych činnostiach arménskych jednotiek na okupovanom území Azerbajdžanu, konkrétne pravidelné vojenské manévre, obnovenie vojenskej techniky a personálu a rozšírenie defenzívnych formácií;

I.  keďže riadny priebeh nadchádzajúcich parlamentných volieb, ktoré sa majú konať 6. mája 2012, v súlade s medzinárodnými a európskymi normami bude mať prvoradý význam pre rozvoj vzťahov medzi EÚ a Arménskom a keďže voľby sa majú konať v súlade s novým volebným zákonom Arménska;

J.  keďže rokovania o dohode o pridružení medzi EÚ a Arménskom pokračujú dobrým tempom a stimulujú vnútornú reformu;

1.  obracia sa na Radu, Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť s týmito odporúčaniami: mali by

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie s odporúčaniami Európskeho parlamentu Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a Arménsku.

(1) Ú. v. EÚ C 66 E, 20.3.2009, s. 67. (2) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 136. (3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0025. (4) Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 64. (5) Prijaté texty, P7_TA(2011)0153. (6) Prijaté texty, P7_TA(2011)0576. (7) Ú. v. EÚ L 221, 27.8.2011, s. 5.

Vyhlásenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2012 o rybách ako zdroji prinášajúcom všeobecný úžitok

P7_TA(2012)0129 P7_DCL(2011)0047

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 117 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) z roku 1982, ktorý stanovuje, že všetky štáty sú povinné prijímať alebo spolupracovať s inými štátmi pri prijímaní opatrení potrebných na zachovanie živých zdrojov na otvorenom mori,

–  so zreteľom na Dohodu na podporu dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na otvorenom mori z roku 1993 a Kódex správania pre zodpovedný rybolov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) z roku 1995,

–  so zreteľom na článok 123 rokovacieho poriadku,

A.  keďže priemerná celosvetová spotreba rýb dosiahla rekordnú výšku 17 kg na osobu ročne a ryby zabezpečujú viac ako 15 % príjmu bielkovín pre vyše 3 miliardy ľudí,

B.  keďže globálna udržateľnosť rybolovu je predpokladom pre zachovanie rybích populácií a pre prístup budúcich generácií k tomuto neoceniteľnému morskému zdroju a keďže koncentrácia vlastníctva rybolovného priemyslu v súkromných rukách má vážne negatívne následky,

C.  keďže je potrebná celosvetová akcia na ochranu tohto zdroja a zabezpečenie toho, aby sa vnímal ako zdroj prinášajúci všeobecný úžitok, a zároveň treba zaistiť spravodlivé rozdelenie súvisiacich kolektívnych výhod,

1.  vyzýva Komisiu, aby podporovala legislatívne akcie na úrovni EÚ a členských štátov zamerané na význam rýb ako celosvetového zdroja prinášajúceho všeobecný úžitok, zavádzala opatrenia nevyhnutné na ochranu morských zdrojov, prostredníctvom medzinárodnej koordinácie zabezpečila prístup k týmto zdrojom a ich udržateľné využívanie a uskutočnila informačnú kampaň pre občanov EÚ;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov(1) Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Zoznam podpísaných poslancov je uvedený v prílohe 1 k zápisnici z 18. apríla 2012 (P7_PV(2012)04-18(ANN1)).

Vyhlásenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2012 o deťoch s Downovým syndrómom

P7_TA(2012)0130 P7_DCL(2011)0052

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 123 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa odhadov je pravdepodobnosť narodenia dieťaťa s Downovým syndrómom 1 ku 600 až 1000,

B.  keďže Downov syndróm je jednou z najčastejších genetických príčin porúch učenia,

C.  keďže vrodené anomálie sú jednou z hlavných príčin detskej úmrtnosti a dlhodobého zdravotného postihnutia a keďže deti s Downovým syndrómom môžu trpieť mnohými vrodenými poruchami, z ktorých najčastejšie sú ochorenia srdca,

D.  keďže v článku 26 Charty základných práv Európskej únie sa uvádza, že: „Únia uznáva a rešpektuje právo osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na spoločenskom živote“,

E.  keďže EÚ ratifikovala Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, v ktorom sú stanovené univerzálne minimálne normy na ochranu a zaručenie celého radu občianskych, politických, sociálnych a ekonomických práv,

1.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby:

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov(1) Komisii, Rade a príslušným orgánom jednotlivých členských štátov.

(1) Zoznam podpísaných poslancov je uvedený v prílohe 2 k zápisnici z 18. apríla 2012 (P7_PV(2012)04-18(ANN2)).