Zoznam 
Prijaté texty
Piatok, 20. apríla 2012 - Štrasburg
Návrh opravného rozpočet EÚ č. 1/2012: financovanie projektu ITER
 Modernizácia európskych systémov vysokoškolského vzdelávania
 Konkurencieschopný jednotný digitálny trh - elektronická verejná správa ako vedúca sila
 Situácia v Mali
 Situácia v Barme/Mjanmarsku
 Právne zabezpečenie európskych investícií mimo Európskej únie
 Prenesenie právomocí v oblasti riadenia vonkajšej pomoci Komisie z jej ústredia na delegácie a jeho vplyv na poskytovanie pomoci
 Ženy a zmena klímy
 Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020
 Hodnotenie šiesteho environmentálneho akčného programu a stanovenie priorít siedmeho environmentálneho akčného programu

Návrh opravného rozpočet EÚ č. 1/2012: financovanie projektu ITER
PDF 203kWORD 37k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. apríla 2012 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 1/2012 na rozpočtový rok 2012, oddiel III – Komisia (08136/2012 – C7-0088/2012 – 2012/2011(BUD))
P7_TA(2012)0138A7-0097/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 314, a na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, najmä na jej článok 106a,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(1), a najmä na jeho články 37 a 38,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2012 prijatý s konečnou platnosťou 1. decembra 2011(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(3),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu Európskej únie č. 1/2012 na rozpočtový rok 2012, ktorý predložila Komisia 27. januára 2012 (COM(2012)0031),

–  so zreteľom na pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 1/2012, ktorú prijala Rada 26. marca 2012 (08136/2012 – C7-0088/2012),

–  so zreteľom na články 75b a 75e rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0097/2012),

A.  keďže účelom návrhu opravného rozpočtu č. 1/2012 je začleniť do rozpočtu na rok 2012 sumu vo výške 650 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, a to do riadku 08 20 02 Euratom – Európsky spoločný podnik pre ITER – Syntéza pre energiu (F4E),

B.  keďže rozpočtová úprava je plne v súlade s dohodou dosiahnutou medzi Európskym parlamentom a Radou v decembri 2011 s cieľom vyrovnať dodatočné náklady na projekt ITER na roky 2012 – 2013 vo výške 1 300 mil. EUR;

1.  berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 1/2012;

2.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 1/2012 bezo zmien a doplnení a poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 1/2012 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 56, 29.2.2012.
(3) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.


Modernizácia európskych systémov vysokoškolského vzdelávania
PDF 336kWORD 108k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. apríla 2012 o modernizácii európskych systémov vysokoškolského vzdelávania (2011/2294(INI))
P7_TA(2012)0139A7-0057/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 2 a3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania (COM(2011)0567) a sprievodný pracovný dokument o nedávnom vývoji v európskych systémoch vysokoškolského vzdelávania (SEK(2011)1063),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 (COM(2011)0500),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Únia inovácií (COM (2010)0546),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2010 s názvom Mládež v pohybe – Iniciatíva zameraná na aktivizovanie potenciálu mladých ľudí smerom k inteligentnému a udržateľnému rastu pre všetkých v Európskej únii (COM(2010)0477),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. mája 2006 s názvom Uskutočňovanie programu modernizácie univerzít: Vzdelávanie, výskum a inovácie (COM(2006)0208),

–  so zreteľom na závery Rady z 28. novembra 2011 o modernizácii vysokoškolského vzdelávania(1),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 28. júna 2011 o podpore vzdelávacej mobility mladých ľudí(2),

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. februára 2011 o úlohe vzdelávania a odbornej prípravy vo vykonávaní stratégie Európa 2020(3),

–  so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o sociálnom rozmere vzdelávania a odbornej prípravy(4),

–  so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o internacionalizácii vysokoškolského vzdelávania(5),

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020)(6),

–  so zreteľom na závery Európskej rady zo 17. júna 2010, najmä na časť s názvom Nová európska stratégia pre zamestnanosť a rast(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2011 o programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o Mládeži v pohybe: rámec na skvalitnenie európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 s názvom Stratégia EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o fórach medzi univerzitami a podnikmi: nové partnerstvo pre modernizáciu európskych univerzít(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o bolonskom procese a mobilite študentov(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o prispievaní európskych inštitúcií k upevneniu a pokroku bolonského procesu(15),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0057/2012),

A.  keďže hospodárska kríza - a jej dôsledky v podobe zavedenia úsporných opatrení a znižovania rozpočtov -, demografický vývoj, rýchle technologické zmeny a následný dopyt po nových zručnostiach predstavujú vážne výzvy a keďže je potrebné uskutočniť rozsiahle reformy v európskych systémoch vysokoškolského vzdelávania, ktoré nesmú mať negatívny vplyv na kvalitu vzdelávania;

B.  keďže v spoločnosti založenej na poznatkoch závisí budúcnosť od vzdelávania, výskumu a inovácií;

C.  keďže jednotlivci musia mať podporu pri prehodnocovaní ich kariér podporovať a musia rozširovať, ako aj aktualizovať svoje zručnosti a vedomosti čoraz rýchlejším tempom s cieľom vyrovnať sa s výzvami trhu práce, pričom by sa mala zohľadniť skutočnosť, že je rozdiel medzi študijnými programami odbornej prípravy, kde by sa žiadala a bola prospešná európska harmonizácia, a humanitnými študijnými odbormi, ktoré by aj naďalej mali mať výraznú slobodu a samostatnosť štúdia a výskumu s ohľadom na historické a kultúrne odlišnosti členských štátov Európskej únie a na rozmanitosť výučby v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania a na ich osobitné poslanie;

D.  keďže v stratégii Európa 2020 sa uvádza, že do roku 2020 by 40 % osôb vo veku 30 – 34 rokov v Európe malo dokončiť vysokoškolské vzdelanie alebo ekvivalentné štúdium pri odhade, že 35 % všetkých pracovných miest v EÚ si bude vyžadovať takúto kvalifikáciu; konštatuje však, že v roku 2010 dosiahlo túto úroveň kvalifikácie iba 26 % pracovnej sily v EÚ;

E.  keďže viac ako 21 % mladých ľudí v EÚ je nezamestnaných;

F.  keďže v roku 2010 sa v EÚ nezapojilo do vzdelávania ani do trhu práce 16,5 % mladých ľudí;

G.  keďže v EÚ v roku 2010 dosahovala nezamestnanosť osôb s ukončeným terciárnym vzdelaním 5,4 % v porovnaní s viac ako 15 % tých, ktorí ukončili len nižšie stredné vzdelanie; keďže na druhej strane väčšine týchto absolventov trvá čoraz dlhšie nájsť si isté zamestnanie;

H.  keďže napriek tomu, že viac než 60 % absolventov univerzít tvoria ženy, väčšinu vyšších pracovných miest na univerzitách (napríklad miesta pre absolventov doktorandského štúdia a miesta profesorov) naďalej zastávajú muži;

I.  keďže iba v 13% inštitúcií v sektore vysokoškolského vzdelávania vykonávajú najvyššie riadiace funkcie ženy a iba 9% univerzít je riadených ženami, a keďže preto majú ženy podstatne menší vplyv, pokiaľ ide o rozhodovanie vo veciach výskumu;

J.  keďže 75 z 200 najlepších univerzít na svete sa nachádza v členských štátoch EÚ;

K.  keďže len 200 zo 4 000 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v Európe patrí medzi najlepších 500 vo svete;

L.  keďže univerzity sú dôležitým zdrojom v Európe už takmer tisíc rokov a keďže význam ich úlohy pri pokroku spoločnosti by sa nemal obmedzovať len na ich príspevok k hospodárstvu a keďže ich rozvoj by nemal závisieť iba od ich schopnosti prispôsobiť sa hospodárskym potrebám súčasného hospodárskeho modelu;

M.  keďže je potrebné podporovať rovný prístup všetkých mladých ľudí k vysokoškolskému vzdelávaniu a odbornej príprave;

N.  keďže univerzity podporujú samostatnosť a tvorivosť jednotlivca a zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri podpore znalostí, a keďže členské štáty by mali preto vyvinúť maximálne úsilie na zabezpečenie širokej dostupnosti vysokoškolského vzdelávania bez diskriminácie na základe sociálneho, ekonomického alebo kultúrneho zázemia, rasy alebo politických názorov;

O.  keďže vzdelanie a predovšetkým vysokoškolské vzdelanie a terciárne vzdelanie sa podieľajú na formovaní postojov a hodnôt, ktoré tvoria základ občianskej spoločnosti;

P.  keďže vnútroštátne právne predpisy členských štátov pokladajú vysokoškolské vzdelanie za základný nástroj určovania budúcnosti občanov EÚ;

Q.  keďže vzdelávanie patrí do zodpovednosti členských štátov a keďže je dôležité zabezpečiť, aby inštitúcie vysokoškolského vzdelávania získali finančnú podporu, a to najmä a predovšetkým prostredníctvom dostatočného verejného financovania;

R.  keďže vytvorenie Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (EHEA) je významným pokrokom, ktorý by mohol prispieť k európskej integrácii a súčasne rešpektovať rozmanitosť vzdelávania v jednotlivých členských štátoch EÚ a ciele vysokoškolského vzdelávania vo vzťahu k spoločnosti;

S.  keďže Európska únia musí v tejto súvislosti zohrávať významnú úlohu pri posilňovaní tejto oblasti, pričom bude čerpať z úsilia a spolupráce členských štátov v tejto oblasti;

Meniaca sa úloha inštitúcií vysokoškolského vzdelávania

1.  vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby s pomocou ekonomickej podpory a rozličných študijných programov začlenili celoživotné vzdelávanie do svojich osnov a prispôsobili ho študentskej základni, ktorá zahŕňa dospelých, starších ľudí, „netradičných“ študentov, denných študentov, ktorí musia popri štúdiu pracovať, a osoby so zdravotným postihnutím, a preto vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby zaviedli programy zamerané na odstránenie existujúcich prekážok;

2.  vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby zohľadnili potreby odborníkov, ktorí ako absolventi celoživotného vzdelávania musia v pravidelných intervaloch aktualizovať a rozširovať svoje zručnosti, a to i prostredníctvom organizovania a dolaďovania aktualizačných kurzov, ktoré sú dostupné všetkým sociálnym skupinám, prostredníctvom úzkej spolupráce so zamestnávateľmi a rozvoja kurzov, ktoré uspokojujú potreby trhu práce a ktoré by mohli nezamestnaným pracovníkom uľahčiť návrat k vzdelávaniu;

3.  vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby si udržiavali svoj autonómny charakter vo výučbe a výskume a súčasne poskytovali osobitné študijné programy s cieľom plniť potreby odborníkov, ktorí si želajú aktualizovať svoje zručnosti;

4.  pripomína, že vysokoškolské vzdelávanie má potenciál podporovať sociálne začlenenie, sociálny rozvoj a rast sociálnej mobility; v súvislosti s princípom subsidiarity vyzýva členské štáty, regionálne a miestne vlády a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby okrem iného prostredníctvom rozvoja primeraných schém finančnej podpory posilnili svoje úsilie o rozšírenie rovnoprávneho prístupu k štúdiu pre všetkých, to od raných stupňov vzdelávania detí až po vysokoškolské vzdelávanie, nezávisle od pohlavia, etnickej príslušnosti, jazyka, náboženského vyznania, zdravotného postihnutia či sociálneho pôvodu, a aby bojovali proti všetkým formám diskriminácie a zároveň uznali multikulturalizmus a viacjazyčnosť vrátane znakovej reči ako základné hodnoty EÚ, ktoré sa musia podporovať;

5.  vyzýva členské štáty, aby venovali zvýšenú pozornosť a podporu vysokoškolskému vzdelávaniu a inštitúciám, ktoré slúžia tradičným národnostným, etnickým alebo jazykovým menšinám s osobitným dôrazom na ohrozené kultúry a jazyky;

6.  vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby podporovali účasť študentov na športových aktivitách;

7.  zdôrazňuje význam dopĺňania sa štátnych, súkromných a cirkevných foriem vysokoškolského vzdelávania v Európe;

8.  zdôrazňuje dôležitosť presadzovania demokratických hodnôt a zároveň zdôrazňuje potrebu získať riadny prehľad o európskej integrácii a ubezpečuje, že bývalé totalitné režimy v Európe sú chápané ako súčasť jej spoločnej histórie;

9.  zdôrazňuje takisto potrebu pokračovania v tradičnom vzdelávacom systéme v akademickom duchu, ktorý nedovolí úplné podriadenie vzdelávacieho systému trhu práce s ohľadom na potrebu vytvárania etických a morálnych hodnôt medzi študentmi, ako aj starostlivosť o akademický rozvoj;

10.  vyzýva členské štáty a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby zriadili všeobecný rámec obsahujúci pravidlá, zodpovednosť, politické a vzdelávacie ciele a kvalitu a prioritu pripisovanú odbornej príprave a výskumu, v ktorom sa budú presadzovať osvedčené postupy a bude sa reagovať na výzvy komunikačnej spoločnosti;

11.  zdôrazňuje, že vysokoškolskí pedagógovia a študenti, ako aj ich organizácie a združenia sa musia zapájať do modernizácie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania; zdôrazňuje, že je potrebné odmeňovať excelentnosť vo výučbe v širokom zmysle slova, ako i excelentnosť vo vyučovaní a vo výskume bez toho, aby dochádzalo k postihovaniu tých inštitúcií vysokoškolského vzdelávania – napríklad fakulty humanitného zamerania –, ktoré nespĺňajú kritériá hodnotenia a výkonu súvisiace výhradne so zručnosťami, ktoré požaduje trhová ekonomika (napr. fakulty humanitných vied);

Informácie o inštitúciách vysokoškolského vzdelávania

12.  zdôrazňuje, že kvalita a dôležitosť vysokoškolského vzdelávania sú základnou podmienkou plného využitia intelektuálneho kapitálu Európy;

13.  navrhuje zavedenie jasných a jednotných kritérií na vytvorenie celoeurópskeho hodnotenia inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, čím by sa nádejným študentom umožnilo uvedomelo si vybrať univerzitu a poskytli sa podrobné informácie o príslušnej univerzite;

14.  povzbudzuje iniciatívu Komisie zaviesť v spolupráci so všetkými inštitúciami, študentmi a inými zapojenými účastníkmi viacrozmerný nástroj klasifikácie a hodnotenia inštitúcií vysokoškolského vzdelávania na základe charakteristík, akou je dlhoročná tradícia poskytovania vysokoškolského vzdelania v Európe, kvalita výučby, podpora študentov (t.j. štipendiá, poradenstvo, ubytovanie), fyzická a informačno-komunikačná dostupnosť, regionálne zapojenie a prenos vedomostí; na druhej strane namieta proti zavedeniu klasifikácie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania na základe nerovných ukazovateľov hodnotenia, ktoré nezohľadňujú rôznorodosť vzdelávacích smerov, programov a jazykovú rôznorodosť na európskych univerzitách;

15.  takisto zdôrazňuje, že tento nástroj by nemal len zhŕňať tradičné hodnotiace tabuľky, ale vo výsledkoch by mal venovať primeranú pozornosť osobitným charakteristikám príslušných inštitúcií;

16.  navrhuje zvážiť zavedenie jednotného mechanizmu na monitorovanie a hodnotenie súladu verejných a súkromných inštitúcií vysokoškolského vzdelávania s akademickými normami;

Financovanie systémov vysokoškolského vzdelávania

17.  zdôrazňuje, že vysokoškolské vzdelávanie je verejným záujmom, ktorý podporuje kultúru, rozmanitosť, demokratické hodnoty a osobný rozvoj a vychováva zo študentov aktívnych občanov, ktorí prispejú k európskej súdržnosti;

18.  opätovne nalieha, aby členské štáty splnili cieľ investovať 2 % HDP do vzdelávania;

19.  poukazuje na to, že pre modernizáciu systémov vysokoškolského vzdelávania je vrcholne dôležité financovanie väčšinou z verejných, ale aj zo súkromných zdrojov; zdôrazňuje, že investície do vysokoškolského vzdelávania v Európe sú dôležité na odstránenie súčasnej hospodárskej krízy; vyzýva členské štáty a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby rozšírili štipendijné a grantové programy pre tieto inštitúcie a aby vyvinuli inovatívne metódy financovania, ktoré môžu prispieť k efektívnejšiemu fungovaniu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, aby doplnili verejné financovanie bez zvýšenia tlaku na domácnosti a aby sprístupnili vysokoškolské vzdelávanie všetkým; vyjadruje poľutovanie nad výraznými škrtmi v rozpočte pre vzdelávanie vo viacerých členských štátoch, ako aj nad neustálym rastom poplatkov za vzdelávanie, čo vedie k značnému nárastu počtu zraniteľných študentov;

20.  vyzýva na začlenenie financovania vysokoškolského vzdelávania súvisiaceho s investíciami do infraštruktúry univerzít a vysokoškolských pedagógov do rozpočtu EÚ na roky 2014 – 2020 v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu;

Prechod z vysokoškolského vzdelávania na trh práce

21.  vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby sa prispôsobili novým výzvam a vytvorili nové študijné odbory, ktoré by odrážali potreby trhu práce, zohľadňovali vedecký a technologický vývoj a udržiavali vhodnú rovnováhu medzi teoretickými znalosťami a praktickými zručnosťami;

22.  vyzýva na presadzovanie osvedčených postupov, ktoré inštitúciám vysokoškolského vzdelávania pomôžu začlenením študentov posilniť výučbu a výskum vo všetkých oblastiach a poskytnú trhu práce ďalšie kľúčové kvalifikácie s cieľom uľahčiť prechod mladých ľudí z vysokoškolského vzdelávania na trh práce;

23.  vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby sa otvorili poskytovaniu ďalšej odbornej prípravy a vytvorili vhodné nové študijné odbory pre pracovníkov, ktorí nezískali vyššie stredné vzdelanie, čím by získali potenciál na dosiahnutie kvót absolventov;

24.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrh rámca kvality pre stáže, a poukazuje na úspech stáží v rámci programu Erasmus, ktorý študentom poskytuje možnosť získať pracovné skúsenosti v zahraničí, a trvá na tom, aby sa táto činnosť vykonávala aj v rámci nového programu a aby sa posilnila prostredníctvom dostatočného financovania;

25.  vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a inštitúcie zodpovedné za sektor vzdelávania na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, aby monitorovali trendy požiadaviek na trhu práce s cieľom presne reagovať na budúce potreby, pokiaľ ide o vzdelávacie príležitosti;

26.  zdôrazňuje potrebu sledovania profesionálneho uplatnenia absolventov s cieľom zistiť, do akej miery vysokoškolské vzdelávanie zodpovedá potrebám trhu práce; preto víta záväzok Komisie zlepšiť dostupnosť takýchto údajov so základným cieľom poskytovať študentom informácie, ktoré sú potrebné a užitočné pri rozhodovaní o štúdiu, a súčasne poskytovať inštitúciám vysokoškolského vzdelávania a výskumným inštitúciám informácie na identifikáciu na identifikáciu a následnú prípravu študijných programov zahŕňajúcich všeobecné znalosti, ako aj osobitné odborné zručnosti prostredníctvom celoživotného vzdelávania a v neustálom dialógu so subjektmi zapojenými do poskytovania znalostí, ako aj so spoločnosťou ako takou a štátom;

27.  naliehavo žiada členské štáty, aby zhromažďovali a zverejňovali štatistické údaje o súvislosti medzi rozličnými vysokoškolskými titulmi a pracovnými príležitosťami;

28.  žiada o vytvorenie medzinárodnej banky dát podobnej databáze AlmaLaurea, ktorá by absolventom pomohla identifikovať vhodné pracovné príležitosti, príležitosti odbornej prípravy, štúdia a výskumu a ktorá by odstránila ekonomické prekážky súvisiace so štipendiami a študentskými pôžičkami, aby sa zabezpečila skutočná rovnosť medzi študentmi, čím by sa podporila mobilita a vyrovnaný pomer medzi zručnosťami a pracovnými miestami; pripomína význam riadnej komunikácie pri zabezpečení jednoduchého prístupu študentov, čerstvých absolventov, nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie a zamestnávateľov k týmto informáciám;

29.  domnieva sa, že užitočným nástrojom, ktorý uľahčuje prechod z vysokoškolského vzdelávania do práce, sú systémy záruk pre mladých, a vyzýva členské štáty, aby ich začlenili do svojich vnútroštátnych stratégií prechodu;

30.  pripomína dôležitú úlohu, ktorú môžu v tejto súvislosti zohrávať štrukturálne fondy; víta záväzok vyslovený v oznámení o iniciatíve Šance pre mladých plne (COM (2011)0933), a to využiť dostupné zdroje, a vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a miestne orgány, aby využívali túto príležitosť s cieľom zvýšiť podporu a poradenstvo pre študentov, ktorí vstupujú na trh práce;

Rodová vyváženosť vo vysokoškolskom vzdelávaní

31.  konštatuje, že stále pretrváva nerovnosť žien a mužov v európskych vzdelávacích systémoch, a to napriek politikám zameraným na riešenie tohto problému, ktoré prijali takmer všetky štáty, a že tieto nerovnosti ovplyvňujú študijné výsledky, ako aj výber študijných odborov a povolania, čím negatívne vplývajú na hospodársky rast a sociálny štát;

32.  zdôrazňuje, že mnohé študentky odborných alebo stredných škôl si aj naďalej vyberajú povolania, ktoré odrážajú tradičné úlohy pohlaví; zdôrazňuje preto potrebu zlepšenia poradenstva pri voľbe povolania s cieľom bojovať proti pretrvávajúcim stereotypom;

33.  poukazuje na skutočnosť, že v dôsledku toho, že vysokoškolská kvalifikácia žien zatiaľ nie je dostatočne uplatniteľná na trhu, ženy majú často vyššiu než požadovanú kvalifikáciu, sú nedostatočne finančne odmeňované za svoju prácu a často skončia ako nezamestnané alebo na neistých pracovných miestach, čo ich na začiatku kariéry ešte viac znevýhodňuje na trhu práce, čím sa prehlbuje začarovaný kruh nerovnosti platov;

34.  pripomína, že vo všetkých členských štátoch je stále veľmi málo iniciatív zameraných na informovanie o rodovej rovnosti a jej podporu v oblasti vzdelávania; navrhuje, aby pedagógovia absolvovali odbornú prípravu zameranú osobitne na rodovú rovnosť;

35.  zdôrazňuje, že rozdelenie domácich a rodinných povinností medzi mužov a ženy je podmienkou, bez ktorej nie je možný ďalší pokrok v oblasti rovnosti žien a mužov a jej dosiahnutie; vyzýva univerzity a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby uznali, že študujúce ženy môžu mať ďalšie osobitné povinnosti mimo svojho vzdelávania, ako napríklad starostlivosť o malé deti alebo starších príbuzných; zdôrazňuje, že je potrebné, aby univerzity poskytli v dostatočnej miere rodičom – najmä ženám – vysoko kvalitnú, cenovo primeranú a dostupnú starostlivosť o deti vrátane komunitných centier, aby sa im uľahčila ich rovnocenná účasť na štúdiu a výskume; nabáda tiež na zavedenie väčšej možnosti výberu študijných režimov, ako je napríklad štúdium na čiastočný úväzok a diaľkové štúdium, a v tejto súvislosti pripomína členským štátom a inštitúciám EÚ, aby zvýšili finančnú podporu celoživotného vzdelávania, ktoré umožní ženám pokračovať v štúdiu, zaradiť sa znovu do pracovného procesu a zladiť svoje pracovné a osobné povinnosti;

Zapojenie inštitúcii vysokoškolského vzdelávania

36.  vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby intenzívnejšie spolupracovali so svojimi regiónmi a zaviedli dynamické opatrenia v oblasti spolupráce s regionálnou správou, miestnymi radami, verejnými orgánmi, mimovládnymi organizáciami a malými a strednými podnikmi zamerané na zlepšenie regionálneho rozvoja; poukazuje na to, že to by malo takisto posilniť interakciu medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a zamestnávateľmi;

37.  vyzýva členské štáty, ich ústredné a regionálne orgány, aby zapojili inštitúcie vysokoškolského vzdelávania do cezhraničnej spolupráce a aby ich v nej podporovali;

38.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili interakciu medzi stranami znalostného trojuholníka (vzdelávanie, výskum, inovácie) ako kľúčového prvku rastu a tvorby pracovných miest;

39.  zdôrazňuje, že rozvoj osnov vysokoškolského vzdelávania a výskumných programov by mal byť naďalej úlohou univerzít a mal by zohľadňovať potreby trhu práce z hľadiska zamestnateľnosti;

40.  víta podporu „znalostných aliancií“ a „aliancií pre sektorové zručnosti“ zo strany Komisie, v ktorých si inštitúcie vysokoškolského vzdelávania vymieňajú informácie s podnikmi pri vytváraní osnov zameraných na odstraňovanie nedostatku zručností; vyzýva podniky a podnikateľov vrátane malých a stredných podnikov, aby aktívne rozvíjali partnerstvá s inštitúciami vysokoškolského vzdelávania poskytovaním kvalitných stáží pre študentov a pedagógov a zužitkovaním všestranne využiteľných zručností vyučujúcich; pripomína však, že inštitúcie vysokoškolského vzdelávania vytvárajú nielen kultúrny obsah, ktorý sa prenáša do odbornej kvalifikácie, ale aj všeobecné vedomosti z hľadiska rozumového vnímania reality a spoločných hodnôt, podľa ktorých občania žijú;

41.  žiada záväzok k pružnejším a inovatívnejším vzdelávacím prístupom a k metódam poskytovania vzdelávania, ktoré sú vždy zamerané na potreby študentov;

42.  konštatuje, že je potrebné, aby cezhraničné inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a podniky spolupracovali na praktických programoch a formovaní budúcich kariér študentov prostredníctvom identifikovania konkrétnych smerov rozvoja, očakávaní a výziev, ktoré ich čakajú na trhu práce;

43.  zdôrazňuje užitočnosť vypracovania mechanizmov a stratégií riadenia, ktoré uľahčia prenos inovačných myšlienok a výsledkov výskumu do spoločnosti a podnikov a umožnia spoločnosti a podnikom prispieť k vysokoškolskému vzdelávaniu, pokiaľ ide o súčasné a predpokladané potreby zručností a inovácií so zreteľom na osvedčené postupy z celého sveta; poukazuje na to, ako takéto prepojenie pravdepodobne finančne zvýhodní iba tie výskumné inštitúcie a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktoré sa špecializujú na inovácie a technológie na úkor vzdelávania súvisiaceho výhradne s humanitnými vedami;

44.  opätovne potvrdzuje význam demokratického riadenia ako základného spôsobu zabezpečenia akademickej slobody a podpory aktívnej účasti všetkých aktérov na živote inštitúcií vysokoškolského vzdelávania;

45.  zdôrazňuje, že pri spolupráci sa musí dodržiavať transparentnosť, rovnomerné rozdelenie práv a povinností medzi príslušných spolupracujúcich partnerov a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a vyvážené zastúpenie, aby sa zabezpečilo, že inštitúcie vysokoškolského vzdelávania ako verejné inštitúcie sa budú môcť riadiť a rozvíjať nezávisle a podľa akademických zásad;

46.  takisto zdôrazňuje, že pri všetkých projektoch spolupráce sa musí rešpektovať a dodržiavať zásada demokracie a samosprávy medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a ich zamestnancami a študentmi;

47.  preto požaduje, aby inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a ich rozličné orgány mali mať povinnosť zverejňovať zmluvy o spolupráci s tretími stranami;

48.  zdôrazňuje význam spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, mimovládnymi organizáciami a európskym dobrovoľníckym sektorom s cieľom podporiť aktívne občianstvo a zapojiť študentov do aktívnej účasti na práci pre mimovládne organizácie;

49.  zdôrazňuje význam športu vo vzdelávacom procese; vyzýva členské štáty, aby podporovali a povzbudzovali športové aktivity študentov a zvýšili podporu pre bežné športové programy;

50.  poukazuje na skutočnosť, že miera a intenzita spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a ich partnermi v podnikoch a spoločnosti sa medzi jednotlivými členskými štátmi, inštitúciami a študijnými odbormi podstatne líši;

51.  zdôrazňuje, že je potrebné neustále investovať do prepojenia medzi vzdelávaním, kultúrou, výskumom a inováciami; zdôrazňuje význam ďalšej podpory a rozvoja Európskeho inovačného a technologického inštitútu spolu s jeho znalostnými a inovačnými komunitami;

52.  zdôrazňuje význam kultúry vo vysokoškolskom vzdelávaní a vyzýva na začlenenie osobitných kritérií humanitných vied do inovácie i do výskumu;

53.  zdôrazňuje potrebu spolupráce s inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a podpory študentských iniciatív, ako aj pomoci pri koordinácii takýchto aktivít medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, podnikmi a miestnymi orgánmi z rozličných členských štátov;

Vzájomné uznávanie kvalifikácií

54.  uznáva bohatstvo vyplývajúce zo širokej škály inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v Európe; vyzýva členské štáty a tieto inštitúcie, aby vypracovali zrozumiteľné a integrované cesty, ktoré študentom umožnia napredovanie z ostatných typov vzdelávania k vysokoškolskému vzdelávaniu a prestup medzi rôznymi zameraniami a typmi inštitúcií;

55.  zdôrazňuje však potrebu zachovania rozmanitosti vzdelávacích smerov a programov, učebných metód a univerzitných systémov v rámci EÚ; zastáva názor, že je následne potrebné vyvinúť vnútroštátny kvalifikačný rámec, ale takisto podporovať vzájomné uznávanie titulov a kvalifikácií vo všetkých členských štátoch;

56.  vyzýva všetky krajiny EÚ, aby implementovali vnútroštátne kvalifikačné rámce spojené s kvalifikačným rámcom EHEA a aby rozvíjali a finančne podporovali vzájomné uznávanie kvalifikácií;

57.  poukazuje na to, že mobilita študentov a predovšetkým štúdium na iných univerzitách v rámci programu Erasmus prispieva k výmene osvedčených postupov, a tým aj k modernizácii vysokoškolského vzdelávania; preto poznamenáva, že je potrebné, aby domovské univerzity uznávali kvalifikácie získané počas štúdia na iných univerzitách;

58.  podporuje návrh Komisie na zlepšenie uznávania štúdia v zahraničí, ktorý upevňuje Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS); žiada, aby EÚ a jej členské štáty vyvinuli ďalšie úsilie o zabezpečenie účinnejšieho uznávania kvalifikácií a tiež o väčšiu harmonizáciu akademických kvalifikácií;

Zvýšenie mobility v EHEA a mimo neho

59.  opakovane zdôrazňuje, že vysokoškolské vzdelávanie je spoločným európskym verejným záujmom a že členské štáty, regionálna správa, miestne orgány a EÚ sú spoločne zodpovedné za rozvoj a posilnenie EHEA, Európskeho výskumného priestoru (EVP) a bolonského procesu;

60.  zdôrazňuje, že predpokladom dosahovania cieľov zamestnateľnosti a rastu v Európe je väčšia koordinácia medzi členskými štátmi v oblasti vysokoškolského vzdelávania, a to aj prostredníctvom silnej finančnej a politickej podpory dohôd o spoločnom základe učebných osnov a jasne vymedzených vzdelávacích výstupoch; vyzýva členské štáty, aby posilnili spoluprácu medzi príslušnými ministerstvami s cieľom aktualizovať učebné osnovy tak, aby spĺňali potreby trhu práce;

61.  zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi EHEA a EVP ako prostriedok na podporu univerzitných výskumných programov vo vedeckej, ako aj spoločenskovednej oblasti;

62.  žiada, aby sa presadzovala atraktívnosť EHEA a EVP pre študentov a výskumných pracovníkov z celého sveta a aby sa posilnila spolupráca s krajinami mimo EÚ v otázkach vzdelávania a mobility pedagógov a študentov, najmä s krajinami, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika alebo ktoré priamo susedia s EÚ, s cieľom vytvoriť z EHEA makroregionálny a svetový magnet pre odbornú prípravu a vedomosti, najmä v súvislosti s výmennými programami a programami odbornej prípravy;

63.  žiada Komisiu, aby navrhla vytvorenie euro-stredomorských programov Erasmus a Leonardo da Vinci s cieľom podporiť nadnárodnú mobilitu študentov z oboch pobreží Stredomoria;

64.  vyzýva na otvorenie programov mobility, výmen, výskumu a pracovných skúseností pre študentov z krajín pripojených k programu Východné partnerstvo;

65.  pripomína význam mobility študentov, ako aj pedagógov a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pokročila v príprave vízového kódexu EÚ;

66.  pripomína cieľ, na základe ktorého by do roku 2020 malo byť mobilných 20 % absolventov v Európe, a zdôrazňuje význam jazykových znalostí ako predpokladu pre zvýšenú mobilitu v rámci EHEA a pre zamestnanosť;

67.  podporuje posilnenie výučby jazykov a znakovej reči, ako aj výučby a rozvoja miestnych a regionálnych jazykov, v rámci EHEA ako predpoklad rozvoja skutočného európskeho občianstva vychádzajúceho z multikulturalizmu a jazykovej plurality;

68.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby systém vysokoškolského vzdelávania v každom členskom štáte poskytoval kvalitnú výučbu, aby zvýšenú mobilitu študentov nesprevádzal čoraz výraznejší „únik mozgov“, ktorý sa v niektorých členských štátoch v súčasnosti stal vážnym sociálnym problémom;

69.  poukazuje na to, že pretrvávajúce rozdiely medzi západnými systémami vysokoškolského vzdelávania a systémami v strednej a východnej Európe sa musia odstrániť pomocou skutočných integračných opatrení v záujme toho, aby povzbudzovali a podporovali cezhraničnú spoluprácu medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala stratégiu a navrhla profesionálny finančný akčný plán na obmedzenie týchto výrazných regionálnych rozdielov;

70.  vyzýva členské štáty, EÚ a európske systémy vysokoškolského vzdelávania, aby vyhodnotili možnosť podpory povinnej odbornej prípravy počas štúdia, ktorá by sa uskutočnila na univerzite v inom členskom štáte, než v ktorom začal študent štúdium;

71.  pripomína zásadu, že programy poskytovania pôžičiek nemôžu nahrádzať grantové systémy zavedené na podporu prístupu k vzdelaniu pre všetkých študentov bez ohľadu na sociálne prostredie, z ktorého pochádzajú;

72.  žiada Komisiu, aby ďalej objasnila návrh na vytvorenie finančného nástroja s cieľom pomôcť študentom zabezpečiť finančné prostriedky na magisterské štúdium mimo svojho domovského členského štátu bez ohľadu na sociálne zázemie a finančnú situáciu študentov; žiada o spravodlivý a transparentný prístup k tomuto systému vo všetkých členských štátoch;

73.  podporuje návrh Komisie na zvýšenie rozpočtu EÚ na vzdelávanie, odbornú prípravu a výskum v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci, čím sa doplnia opatrenia prijaté členskými štátmi, vzhľadom na to, že investície do vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu majú kľúčový význam pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a dosahovaní inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v Európe;

o
o   o

74.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/en/educ/126375.pdf.
(2) Ú. v. EÚ C 199, 7.7.2011, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 70, 4.3.2011, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 135, 26.5.2010, s. 2.
(5) Ú. v. EÚ C 135, 26.5.2010, s. 12.
(6) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.
(7) http://ec.europa.eu/eu2020/pdf/council_conclusion_17_june_en.pdf
(8) Prijaté texty, P7_TA(2011)0466.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2011)0230.
(10) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 21.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2011)0453.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2011)0092.
(13) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 95.
(14) Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 18.
(15) Prijaté texty, P7_TA(2012)0072.


Konkurencieschopný jednotný digitálny trh - elektronická verejná správa ako vedúca sila
PDF 373kWORD 122k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. apríla 2012 o konkurencieschopnom jednotnom digitálnom trhu – elektronická verejná správa ako vedúca sila (2011/2178(INI))
P7_TA(2012)0140A7-0083/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na acquis Spoločenstva v oblasti vnútorného trhu a informačnej spoločnosti,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Digitálna agenda pre Európu (COM(2010)0245),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o novej digitálnej agende pre Európu: 2015.eu(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o dobudovaní vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu(2),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 31. mája 2010 na tému Digitálna agenda pre Európu,

–  so zreteľom na závery Európskej rady zo 17. júna 2010 o stratégii Európa 2020 vrátane digitálnej agendy (bod 7),

–  so zreteľom na Príručku obstarávania štandardizovanej IKT – prvky osvedčených postupov, ktorú Komisia uverejnila 23. decembra 2011,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Využívanie výhod elektronickej fakturácie v Európe (COM(2010)0712),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 922/2009/ES zo 16. septembra 2009 o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA)(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015 – Využitie IKT na podporu inteligentnej, udržateľnej a inovačnej verejnej správy (COM(2010)0743),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k interoperabilite európskych verejných služieb – európska stratégia interoperability (EIS) pre európske verejné služby (príloha 1) a európsky rámec interoperability (EIF) pre európske verejné služby (príloha 2) (COM(2010)0744),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán elektronickej verejnej správy (eGovernment) i2010 – Urýchlenie elektronickej verejnej správy v Európe v prospech všetkých (COM(2006)0173),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery: Spoločne za nový rast (COM(2011)0206),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 2011 o ochrane kritických informačných infraštruktúr – Dosiahnuté ciele a ďalšie kroky: na ceste ku globálnej kybernetickej bezpečnosti (COM(2011)0163),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. marca 2009 o ochrane kritických informačných infraštruktúr – Ochrana Európy pred rozsiahlymi kybernetickými útokmi a narušeniami: zvyšovanie pripravenosti, bezpečnosti a odolnosti (COM(2009)0149),

–  so zreteľom na balík otvoreného prístupu k zdrojom údajov, ktorý Komisia uverejnila v decembri 2011 a ktorý sa skladá z týchto dokumentov: oznámenie Komisie s názvom Otvorený prístup k údajom – Motor inovácie, rastu a transparentnej správy vecí verejných, návrh Komisie na smernicu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora, (COM(2011)0877) a rozhodnutie Komisie 2011/833/EÚ z 12. decembra 2011 o opakovanom použití dokumentov Komisie,

–  so zreteľom na štúdiu o hospodárskom vplyve informácií verejného sektora, ktorú uskutočnila Komisia v roku 2011 (Vickeryho štúdia),

–  so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom európskom kúpnom práve (COM(2011)0635),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Jednotný rámec budovania dôvery v jednotný digitálny trh pre elektronický obchod a služby online (COM(2011)0942),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zelená kniha – Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami (COM(2011)0941),

–  so zreteľom na výročnú správu o pokroku Digitálnej agendy pre Európu za rok 2011 uverejnenú 22. decembra 2011,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Správa o digitálnej konkurencieschopnosti EÚ: hlavné výsledky stratégie i2010 v období 2005 – 2009 (COM(2009)0390),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2011 s názvom Široké pásmo v Európe: investície do digitálne riadeného rastu(4),

–  so zreteľom na Štúdiu o sociálnom vplyve IKT – SMART 2007/0068 uverejnenú 30. apríla 2010,

–  so zreteľom na Správu o hospodárskom vplyve IKT – SMART 2007/0020 uverejnenú v januári 2010,

–  so zreteľom na správu pripravenú pre Komisiu s názvom Akčný plán elektronickej verejnej správy (eGovernment) i2010 – štúdia o dosiahnutom pokroku (SMART 2008/0042) uverejnenú v novembri 2009,

–  so zreteľom na závery švédskeho predsedníctva z 10. novembra 2009 z konferencie vo Visby o impulze pre elektronickú Úniu do roku 2015 (Creating impact for an eUnion 2015),

–  so zreteľom na správu švédskeho predsedníctva s názvom Zelená vedomostná spoločnosť – Politický program IKT do roku 2015 pre budúcu vedomostnú spoločnosť Európy uverejnenú v septembri 2009,

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Cloud Computing: Správa o verejnej konzultácii uverejnenú 5. decembra 2011,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán o elektronických podpisoch a elektronickej identifikácii s cieľom uľahčiť poskytovanie cezhraničných verejných služieb na jednotnom trhu (COM(2008)0798),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu(5),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre právne veci (A7-0083/2012),

A.  keďže informačné a komunikačné technológie (IKT) majú výrazný priamy a nepriamy vplyv na politický, hospodársky, sociálny, kultúrny a každodenný život občanov EÚ; keďže občania EÚ by mali značný prínos z konkurencieschopného jednotného digitálneho trhu, ktorý by odstránil všetky prekážky cezhraničného poskytovania elektronických služieb a na ktorom by nedochádzalo k narušeniam hospodárskej súťaže;

B.  keďže elektronická verejná správa zahŕňa všetky technológie, ako aj ich využívanie v súvislosti s online informáciami, poradenstvom a administratívnymi postupmi;

C.  keďže sektor IKT priamo zodpovedá za tvorbu 5 % HDP EÚ a jeho ročná trhová hodnota je 660 miliárd EUR, pričom však oveľa viac prispieva k celkovému rastu produktivity (20 % priamo vďaka odvetviu IKT a 30 % vďaka investíciám v oblasti IKT);

D.  keďže pravidlá týkajúce sa elektronickej fakturácie nie sú jednotné a výhody, ktoré so sebou prináša, zostávajú vo veľkej miere nevyužité;

E.  keďže IKT môže výrazne prispieť k plneniu stratégie Európa 2020 najmä vo vzťahu k zamestnanosti, udržateľnému hospodárskemu rastu a rastu produktivity, posilneniu postavenia občanov, k výskumu a vývoju, energetike, inováciám a životnému prostrediu, ako aj k riešeniu veľkých spoločenských výziev;

F.  keďže MSP zohrávajú na digitálnom trhu mimoriadne dôležitú úlohu;

G.  keďže ekonomický a ekologický nástroj označovaný ako'cloud computing' umožňuje zlepšovať výkonnosť verejných a súkromných podnikov v oblasti informačných technológií, znižovať náklady na spracovanie a archivovanie, čím so sebou prináša jednoznačné výhody, jeho nevýhodou je však nedostatočné zabezpečenie prepojenia medzi používateľom a serverom a istá strata kontroly na strane užívateľa;

H.  keďže hodnotiaca tabuľka digitálnej agendy za rok 2011 ukazuje pokrok, pričom však 26 % občanov EÚ internet nepoužilo nikdy a len 48 % osôb patriacich do znevýhodnených skupín internet používa;

I.  keďže digitálna priepasť, a to pokiaľ ide o prístup k internetu, ako aj o digitálnu gramotnosť, má priamy vplyv na prijatie elektronickej verejnej správy a nepriaznivo ovplyvňuje účasť občanov na verejnom živote a demokracii;

J.  keďže konkurencieschopný jednotný digitálny trh musí zabezpečiť úspešný rozvoj ultrarýchlej širokopásmovej siete a telekomunikačných sietí vo všetkých regiónoch EÚ a odstrániť rozdiely medzi úrovňou rozvoja infraštruktúry v rámci členských štátov EÚ, ako aj medzi nimi v záujme zabezpečenia demografickej udržateľnosti riedko osídlených regiónov;

1.  uvedomuje si veľký prínos sektora IKT k priemyselnej politike, inováciám, rastu, konkurencieschopnosti a obchodnej bilancii EÚ;

2.  zdôrazňuje, že základom digitálnej stratégie sú používatelia a že v EÚ existuje naliehavá potreba posilniť informovanosť, úlohu, účasť, perspektívu a dôveru používateľov, pokiaľ ide o ochranu, bezpečnosť a súkromie v informačnej spoločnosti, a vytvoriť ľudský kapitál v oblasti IKT;

3.  opätovne zdôrazňuje, že elektronická verejná správa posilňuje postavenie európskych občanov a pomáha pri reformovaní a modernizácii verejnej správy tým, že zabezpečuje väčšiu transparentnosť a zodpovednosť verejnej správy a znižuje náklady na verejné služby;

4.  zdôrazňuje, že prekážky prijatia elektronickej verejnej správy nie sú nevyhnutne len technické, ale takisto organizačné, politické, právne a kultúrne a že úspešné riešenia a postupy spravidla vo veľkej miere závisia od miestnych podmienok;

5.  zdôrazňuje, že vytvorenie európskeho priestoru elektronickej verejnej správy môže byť dôležitou súčasťou programu Horizont 2020, pretože tým možno podporiť hospodársky a sociálny rast, podnietiť inovácie a rozvoj ľudského kapitálu, čo môže prispieť k plneniu spoločenských a politických úloh EÚ;

6.  zdôrazňuje potrebu zohľadniť digitálnu priepasť a bojovať proti nej;

7.  konštatuje, že informačná technológia „cloud“ umožňuje prístup k spoločnej platforme zdrojov IT, ktoré môžu byť v krátkom časovom úseku prepojené bez vynaloženia väčšieho úsilia v oblasti správy či zásahov zo strany poskytovateľa služieb, a že účinnosť technológie ,,cloud' spočíva v jej pružnosti, zvýšenej produktivite a šetrnosti voči životnému prostrediu, ale že táto technológia musí byť v prvom rade po technickej stránke spoľahlivá a odolná;

Akčný plán pre elektronickú verejnú správu

8.  víta prijatie Európskeho akčného plánu pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015, európskej stratégie interoperability (EIS) a európskeho rámca interoperability (EIF) pre európske verejné služby; vyzýva členské štáty, aby bezodkladne prijali opatrenia na zosúladenie svojich vnútroštátnych stratégií s týmito ústrednými politickými opatreniami;

9.  podporuje celkový cieľ zvýšiť využívanie služieb elektronickej verejnej správy (eGovernment) v roku 2015 tak, aby ich využívalo 50 % občanov (oproti 41 %) a 80 % podnikov (oproti 75 %), vyzýva však Komisiu a členské štáty, aby tieto ciele považovali za minimálne hraničné hodnoty;

10.  požaduje vytvorenie osobitných programov a platforiem elektronickej verejnej správy s cieľom chrániť a podporovať miestnu, regionálnu, etnickú a jazykovú rozmanitosť;

11.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že podľa hodnotiacej tabuľky digitálnej agendy za rok 2011 len 50 % používateľov elektronickej verejnej správy vyplnilo online formuláre;

12.  konštatuje, že medzi HDP a dostupnosťou služieb elektronickej verejnej správy existuje vzájomný vzťah a požaduje primerané financovanie rozvoja elektronickej verejnej správy na vnútroštátnej aj európskej úrovni;

13.  poukazuje na to, že občania aj podniky čoraz viac využívajú internet v mobilných zariadeniach, a požaduje prijatie opatrení na zaistenie toho, aby boli služby elektronickej verejnej správy dostupné vo viacerých komunikačných kanáloch vrátane centier telefonických služieb a mobilného internetu (mobilná verejná správa) a aby boli týmto kanálom prispôsobené;

14.  poukazuje na skutočnosť, že úspešná elektronická verejná správa si vyžaduje komplexnú integráciu a optimalizáciu administratívnych postupov, pričom sa zohľadní právo na miestnu samosprávu na všetkých úrovniach, ako aj naprieč nimi;

15.  zdôrazňuje, že elektronická verejná správa prináša mimoriadne výhody občanom a podnikateľom v EÚ, najmä MSP, ktoré sa v súčasnosti stretávajú s neprekonateľnými prekážkami pri cezhraničnom podnikaní v rámci EÚ, keďže sa spája so zníženými administratívnymi nákladmi a administratívnym zaťažením, vyššou produktivitou, efektívnosťou, konkurencieschopnosťou, transparentnosťou, otvorenosťou, účinnosťou politík, dostupnosťou a so zjednodušením postupov, a keďže by mala uľahčiť rozvíjanie synergií medzi jednotlivými podnikmi a ich spoločné využívanie zdrojov a kapacít, a poskytnúť malým a stredným podnikom profesijné prostredie založené na užšej spolupráci;

16.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uverejnili údaje získané prostredníctvom verejných zdrojov, a to v strojovo čitateľnom formáte (a v reálnom čase) na základe otvorených licencií, s cieľom umožniť inovačné opakované používanie informácií verejného sektora akademickou obcou vrátane študentov, ako aj širokou verejnosťou, a zároveň ich používanie na výskumné účely a v záujme rozvoja podnikania, čím sa takisto zvýši transparentnosť;

17.  poukazuje na skutočnosť, že ešte stále neexistuje jasná definícia pojmu „údaje verejnej správy“ a že v záujme objasnenia presného významu tohto pojmu je potrebné dospieť prostredníctvom verejnej diskusie k jeho jednotnému chápaniu;

18.  vyzýva Komisiu, aby prijala všetky možné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby vzdelávacie inštitúcie a kultúrne ustanovizne zostali aj naďalej vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice 2003/98/ES;

19.  poznamenáva, že hlavné prekážky cezhraničného prístupu k elektronickým službám verejných orgánov sa spájajú s využívaním elektronickej identifikácie a elektronických podpisov a že na úrovni EÚ nie je v tejto oblasti dostatočná interoperabilita;

20.  domnieva sa, že na zaistenie účinných cezhraničných služieb elektronickej verejnej správy, ktoré by zabezpečovali obojsmernú a/alebo automatizovanú interakciu medzi úradmi a občanmi a/alebo podnikmi v rámci celej EÚ, je potrebný jasný a jednotný právny rámec EÚ týkajúci sa vzájomného uznávania elektronického overovania, elektronickej identifikácie a elektronických podpisov;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby priebežne informovali občanov o existujúcich portáloch EÚ, ako je SOLVIT a Vaša Európa, pretože súčasný nedostatok informácií spomaľuje ďalší rozvoj podnikateľského prostredia a opatrení na ochranu spotrebiteľov, a to najmä v cezhraničných oblastiach;

22.  vyzýva Komisiu, aby sledovala všetky súčasné elektronické nástroje na riešenie problémov a informačné portály, ktoré prevádzkuje Komisia a členské štáty, a aby ich tam, kde je to možné, prepojila alebo konsolidovala; odporúča, aby sa nové elektronické portály zriaďovali iba vtedy, ak nie je možné informácie začleniť do už existujúcich portálov;

23.  víta prijatie akčného plánu elektronických podpisov a elektronickej identifikácie, ako aj pilotného projektu STORK a tiež ich prínos k interoperabilite cezhraničných verejných služieb; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila revíziu smernice o elektronických podpisoch, a požaduje rozhodnutie zaisťujúce vzájomné uznávanie elektronickej identifikácie a elektronického overovania;

24.  zdôrazňuje, že pri každom využívaní postupov spracovania údajov vo vzdelávacích inštitúciách a kultúrnych ustanovizniach je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa na osobné údaje vzťahovali individuálne prístupové práva s cieľom chrániť tieto údaje pred neoprávneným použitím;

25.  domnieva sa, že interoperabilita elektronických podpisov má z hľadiska elektronickej verejnej správy právne aspekty (používanie elektronického podpisu vo verejnom sektore – článok 3 ods. 7 smernice o elektronických podpisoch, problematika vzťahu podpis – overenie pravosti a dohľad – akreditácia, perspektíva na vnútroštátnej úrovni, stupne bezpečnosti a kvalifikácia podpisov), ako aj technické aspekty (identifikačné znaky v osvedčeniach, druh podpisu, formát podpisu, overenie podpisu); zastáva názor, že na vytvorenie aplikácií v záujme úplnej interoperability európskej služby elektronického podpisu na účely overovania podpisov sa v prvom rade odporúča vytvoriť združenie overovacích orgánov (Federation of Validation Authorities – FVA), ktoré bude koordinovať vnútroštátne overovacie orgány jednotlivých štátov (National Validation Authorities – NVA)(6);

26.  berie na vedomie, že Komisia poverila CEN, CENELEC a ETSI, aby zaktualizovali a zracionalizovali európsky rámec pre normalizáciu elektronických podpisov; vyzýva Komisiu, aby EP predkladala výročnú správu o pokroku založenú na správach, ktoré dvakrát ročne predložia európske normalizačné orgány;

27.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vývoj otvoreného vzdelávacieho softvéru v európskych vzdelávacích inštitúciách, zaistili výmenu najlepších postupov a vytvorili online platformy spolupráce v oblasti učebných materiálov pre školy a zdrojov, ktoré by boli pre študentov bezplatné, a aby náležite zohľadňovali predpisy týkajúce sa ochrany údajov a autorského práva;

28.  zdôrazňuje, že aplikácie elektronickej verejnej správy by sa mali revidovať a v prípade potreby upravovať tak, aby bola zabezpečená ich prístupnosť aj pre používateľov bez pobytu v danom členskom štáte; zdôrazňuje, že interoperabilita je potrebná tak na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

29.  domnieva sa, že interoperabilita aplikácií elektronickej verejnej správy si vyžaduje interoperabilitu vnútroštátnych infraštruktúr súkromných kľúčov prostredníctvom európskej služby overovania (európsky most);

30.  víta verejné konzultácie o návrhu usmernení týkajúcich sa prepojení medzi normalizáciou IKT a verejným obstarávaním a požaduje predloženie návrhu na túto tému;

31.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali vnútroštátne stratégie elektronickej verejnej správy v súlade s cieľmi akčného plánu pre elektronickú verejnú správu a cieľmi digitálnej agendy ako prostriedok na vytvorenie európskeho jednotného digitálneho trhu a európskeho priestoru elektronickej verejnej správy;

32.  poukazuje na skutočnosť, že pri rozvíjaní Európskeho akčného plánu pre elektronickú verejnú správu, infraštruktúry a služieb je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa na všetkých úrovniach dodržiavali bezpečnostné a technické požiadavky a maximálna ochrana súkromia a osobných údajov s cieľom zamedziť akékoľvek protizákonné sledovanie;

33.  vyzýva členské štáty, aby využívali nástroje IKT na zlepšenie transparentnosti, zodpovednosti a účasti občanov, zvýšenie účinnosti a konkurencieschopnosti, na zníženie administratívnej záťaže, časovej náročnosti a nákladov, zlepšenie administratívnych procesov, zníženie emisií oxidu uhličitého, na dosiahnutie úspor verejných prostriedkov a na podporu participatívnejšej demokracie pri súčasnom budovaní dôvery a istoty;

34.  nabáda členské štáty, aby uložili verejným inštitúciám povinnosť sprístupňovať údaje prostredníctvom vedenia archívov a katalógov verejných dát a zabezpečením toho, že budú stanovené pravidlá pre uverejňovanie a opakované použitie, pričom sa riadne zohľadnia právne predpisy o autorských právach a ochrane databáz;

35.  vyzýva členské štáty, aby zriadili jednotné kontaktné miesta a využívali sprostredkovateľské subjekty s cieľom poskytnúť používateľom domácich aj cezhraničných služieb elektronickej verejnej správy bezproblémový, integrovaný a ľahko dostupný systém kontaktných miest;

36.  zdôrazňuje, že elektronická verejná správa môže zlepšiť kvalitu našej demokracie a zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní aktívnej účasti občanov – najmä mladej generácie, a podnikov vo verejnom a politickom živote, ako aj na demokratických procesoch; v tejto súvislosti konštatuje, že treba podporovať úvodné konzultácie alebo referendá najmä na miestnej úrovni;

37.  víta spustenie softvéru na elektronický zber údajov (Online Collection Software – OCS), ktorý bol vytvorený z iniciatívy Komisie v rámci programu ISA a ktorého účelom bolo poskytnúť signatárom možnosť posielať od 1. apríla 2012 svoje vyjadrenia podpory navrhovaným občianskym iniciatívam online formou a zároveň uľahčiť organizátorom petícií riadenie zberu, ukladanie a zasielanie podpisov; preto má záujem na tom, aby sa stratégie v oblasti elektronickej verejnej správy uskutočnili čo najskôr;

38.  poukazuje na to, že interoperabilné cezhraničné služby elektronickej verejnej správy by sa mali opierať o inovačnú architektúru a technológie (technológia „cloud“ využívaná pre verejné služby a architektúry orientované na služby), a požaduje inováciu infraštruktúry elektronickej verejnej správy a online služieb verejného záujmu na systém využívajúci protokol IPv6;

39.  uznáva, že „cloud computing“ má rovnako veľký význam pre podniky, ako aj pre súkromné osoby; zdôrazňuje však, že intenzívnejšie využívanie služieb cloud computingu si vyžaduje dohľad nad premiestňovaním zdrojov informačných technológií a dôkladnú kontrolu prístupu k serverom a údajom, okrem iného aj preto, aby sa zabránilo neoprávnenému komerčnému využitiu inými stranami, a že z tohto dôvodu by sa týmito otázkami mala zaoberať reforma pravidiel EÚ na ochranu údajov, ako to navrhuje Komisia (COM(2012)0011), COM(2012)0010));

40.  zdôrazňuje, že zabezpečený cezhraničný systém elektronickej verejnej správy je neoddeliteľnou súčasťou Európskeho programu na ochranu kritickej infraštruktúry; požaduje zavedenie primeraných opatrení na zaistenie ochrany údajov a súkromia a na minimalizáciu zraniteľnosti voči kybernetickým útokom; uznáva dôležitú úlohu agentúry ENISA, ktorá podporuje EÚ a členské štáty v ich úsilí o poskytovanie bezpečných a stabilných služieb elektronickej verejnej správy; požaduje zavedenie skutočne demokratických foriem kontroly využívania údajov a metód používania;

41.  víta prínos programov IDA, IDABCD a ISA a rozsiahlych pilotných projektov CIP, ako aj fóra ePractice k návrhu a realizácii cezhraničných interoperabilných riešení; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dlhodobú udržateľnosť týchto opatrení;

42.  víta a podporuje návrh Nástroja na prepojenie Európy (CEF), ktorý vyčleňuje sumu takmer 9,2 miliardy EUR na podporu investícií do rýchlych a ultrarýchlych širokopásmových sietí a celoeurópskych digitálnych služieb; nástroj CEF poskytne dotácie na vybudovanie infraštruktúry potrebnej na rozvoj služieb elektronickej totožnosti, elektronickej identifikácie, elektronickej verejnej správy, elektronického verejného obstarávania, elektronického zdravotníctva, elektronickej justície a služieb súvisiacich s colnými otázkami a bude slúžiť na zaručenie interoperability a pokrytie nákladov na prevádzku infraštruktúry na európskej úrovni, čím dôjde k prepojeniu infraštruktúr jednotlivých členských štátov;

43.  domnieva sa, že iniciatíva dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020 zmobilizuje súkromné financovanie cielených investícií do budúcich hlavných infraštruktúr EÚ, ako sú cesty, železnice, energetické rozvodné siete a prenosové sústavy, ako aj širokopásmové siete;

44.  opätovne pripomína význam budúcich vysokorýchlostných služieb, ktoré prispejú k dosiahnutiu energetickej účinnosti, cieľov v oblasti bezpečnosti a k vytvoreniu ďalších možností komunikácie (napr. efektívnejšie a inteligentnejšie dopravné systémy, systémy komunikácie medzi ľuďmi a strojmi) v EÚ;

45.  víta prijatie balíka otvoreného prístupu k zdrojom údajov a vyzýva členské štáty, aby podporovali opakované použitie informácií (iných ako osobných informácií) verejného sektora inovačnými spôsobmi; požaduje väčšiu angažovanosť miestnych a regionálnych orgánov, pokiaľ ide o prístup k informáciám verejného sektora, s cieľom zlepšiť poskytovanie informácií verejnosti, podnikom a inštitúciám a umožniť vytváranie nových pracovných miest, a tiež podporiť rozvoj na miestnej a regionálnej úrovni;

46.  poukazuje na význam metodík merania (kvalitatívnych aj kvantitatívnych) zameraných na efektívnosť a účinnosť elektronickej verejnej správy a demokracie a uplatňovanie cieľov SMART(7), ktoré by sa mali aktívne využívať v rámci všetkých vlád;

47.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa členské štáty ešte nedohodli na zozname všetkých kľúčových cezhraničných verejných služieb, ktoré sa do roku 2015 majú sprístupniť online; vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie o dosiahnutie tohto cieľa;

48.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali a zavádzali konkrétne nástroje IKT umožňujúce elektronickú účasť (eParticipation), ako sú spoločné systémy podávania elektronických petícií (e-Petitioning), a to s cieľom poskytnúť občanom EÚ a reprezentatívnym združeniam praktické spôsoby uplatňovania ich práv podľa ustanovení iniciatívy občanov, ktoré sú stanovené v článku 11 ZEÚ;

49.  pripomína kľúčový záväzok znížiť nedostatky v oblasti digitálnej gramotnosti a kvalifikácie do roku 2015 o polovicu a víta v tejto súvislosti návrhy na posilnenie digitálnej gramotnosti, vedomostí a digitálnej integrácie, a najmä návrh, aby sa digitálna gramotnosť a súvisiace prvky stali prioritou nariadenia o Európskom sociálnom fonde (2014 – 2020); znovu pripomína, že je potrebný prístup „nijaký občan nezostane bokom – začlenenie vo fáze návrhu“ a zdôrazňuje, že je potrebný návrh služieb elektronickej verejnej správy zameraný na používateľov a občanov;

50.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli digitálne vzdelávacie programy zamerané na podporu rozsiahleho využívania služieb elektronickej verejnej správy, na posilnenie digitálnej gramotnosti a prekonanie elektronických prekážok, s ktorými sa stretávajú MSP a znevýhodnené skupiny obyvateľov, ako sú starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, menšiny, prisťahovalci, nezamestnané osoby a osoby žijúce v odľahlých oblastiach Únie; na tento účel by sa elektronické vzdelávanie malo začleniť do vnútroštátnych politík vzdelávania a odborného vzdelávania, ako aj do vymedzovania programov, posudzovania výsledkov odborného vzdelávania a profesijného rozvoja učiteľov a školiteľov;

51.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa oneskoril legislatívny návrh zameraný na zaistenie úplného sprístupnenia webových stránok verejného sektora do roku 2015; víta plán digitálnej integrácie a požaduje vykonanie iniciatívy za prístupnosť internetu (Web Accessibility Initiative – WAI) vrátane usmernení pre dostupnosť webového obsahu (Web Content Accessibility Guidelines – WCAG) pre portály elektronickej verejnej správy, ako aj fyzickú a cenovú dostupnosť koncových zariadení prispôsobených potrebám osôb so zdravotným postihnutím;

52.  odporúča, aby sa v záujme zabezpečenia kvality pri poskytovaní týchto služieb vykonalo ich zosúladenie s medzinárodnými štandardmi, normami a usmerneniami o osvedčených postupoch, ako je norma ISO 27001 týkajúca sa informačnej bezpečnosti alebo norma ISO 20000 zaoberajúca sa postupmi riadenia služieb IT;

Elektronické verejné obstarávanie

53.  zdôrazňuje, že elektronické verejné obstarávanie umožňuje verejné obstarávanie v rámci celej EÚ a maximálnu možnosť výberu pre verejné orgány, čo vedie k efektívnemu vynakladaniu finančných prostriedkov, k transparentnosti, zodpovednosti, dôvere zo strany verejnosti, ako aj k posilneniu vnútorného trhu a hospodárskej súťaže;

54.  zdôrazňuje, že verejné výdavky v EÚ 27 predstavujú 16 % HDP, a naliehavo vyzýva na používanie elektronického obstarávania pre všetky verejné obstarávania do roku 2015; požaduje, aby sa elektronické obstarávanie používalo aj v prípade koncesií;

55.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v roku 2010 použilo internet na odoslanie návrhu verejným orgánom prostredníctvom verejného elektronického systému predkladania súťažných návrhov len 13 % podnikov EÚ; vyzýva členské štáty, aby podnecovali účasť MSP na elektronickom obstarávaní;

56.  zdôrazňuje, že elektronické obstarávanie má dve fázy: fázu pred zadaním zákazky(8) a fázu po zadaní zákazky(9); požaduje od členských štátov, aby do roku 2015 obe fázy v plnej miere vykonali a začlenili ich do svojich portálov elektronického obstarávania

57.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili úroveň kvality projektov IKT vo verejných správach s cieľom zabezpečiť na jednej strane sledovanie strategických cieľov verejnej správy v oblasti inovácií a na druhej strane zvýšenie všeobecných noriem, pokiaľ ide o kvalitu, lehoty a náklady predkladania ponúk;

58.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci centrálnej a miestnej verejnej správy podporovali model obstarávania vo fáze pred komerčným využitím (pre-commercial procurement, PCP), ktorý verejným obstarávateľom umožňuje podeliť sa s dodávateľmi o riziká a výhody plánovania, vytvárania prototypov a testovania nových výrobkov a služieb, ako aj zhromaždiť zdroje viacerých obstarávateľov a vytvoriť optimálne podmienky na rozsiahlu komercionalizáciu a distribúciu výsledkov výskumných a vývojových činností na trhu, a aby prispeli k udržaniu takýchto projektov v medziach prevádzkového projektu, ktorý im bol pridelený;

59.  poukazuje na úspešné činnosti rozsiahlych pilotných projektov elektronického verejného obstarávania PEPPOL a e-CERTIS;

60.  zdôrazňuje, že vnútroštátne systémy elektronického verejného obstarávania sa musia zdokonaliť, aby sa zjednodušili cezhraničné služby a aby sa v plnej miere vykonávala smernica o službách;

61.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila bielu knihu o vzájomnom prepojení kapacít v rámci elektronického obstarávania so stratégiou EÚ pre elektronické verejné obstarávanie;

62.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti so zavádzaním systémov elektronického obstarávania v členských štátoch zaviedla mechanizmus na monitorovanie vykonávania s cieľom preskúmať pokrok, prekážky a nápravné opatrenia súvisiace s elektronickým obstarávaním;

63.  zastáva názor, že Komisia ako vedúci orgán by mala byť príkladom pre všetkých a zaviesť systém elektronického verejného obstarávania vo všetkých svojich inštitúciách;

Elektronická fakturácia (eInvoicing)

64.  víta iniciatívu týkajúcu sa elektronickej fakturácie, ktorej zámerom je, aby sa elektronická fakturácia stala do roku 2020 hlavným spôsobom fakturácie v EÚ, a víta aj rozhodnutie Komisie o vytvorení európskeho fóra pre elektronickú fakturáciu s účasťou rôznych zainteresovaných strán (EMSFEI);

65.  poukazuje na výrazné výhody, ktoré ponúka elektronická fakturácia ako nástroj na dosiahnutie efektívnejšieho a hospodárnejšieho riadenia všetkých vzťahov medzi zákazníkmi a dodávateľmi vo verejnom aj súkromnom sektore a ktoré vyplývajú z kratších platobných období, menšieho množstva chýb, lepšieho výberu DPH, znížených nákladov na tlač a poštovné a integrovaných postupov obchodnej činnosti; okrem toho konštatuje, že tento nástroj umožňuje väčšiu transparentnosť tokov a výmeny informácií, ktoré súvisia s fakturáciou;

66.  uvedomuje si fragmentáciu trhu v dôsledku vnútroštátnych pravidiel elektronickej fakturácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že elektronické faktúry prijíma alebo posiela len 22 % MSP;

67.  víta nové pravidlá pre DPH(10) v súvislosti s elektronickou fakturáciou, ktoré zavádzajú rovnocenný prístup k papierovým a elektronickým faktúram;

68.  zdôrazňuje význam jednotných kontaktných miest pre DPH s cieľom uľahčiť MSP cezhraničné elektronické obchodovanie a podporiť elektronickú fakturáciu;

69.  poukazuje na význam právnej istoty, prehľadného technického prostredia a otvorených a interoperabilných riešení elektronickej fakturácie, ktoré sa v záujme uľahčenia jej masového prijatia zakladajú na spoločných zákonných požiadavkách, obchodných procesoch a technických normách;

70.  vyzýva priemysel a európske organizácie pre normalizáciu, aby sa aj naďalej usilovali o podporu približovania sa k spoločnému údajovému modelu elektronickej fakturácie;

71.  cení si iniciatívy Dánska, Fínska, Talianska, Španielska a Švédska, aby boli verejné orgány povinné používať elektronickú fakturáciu, a požaduje, aby sa elektronická fakturácia stala do roku 2016 povinnou pre všetky verejné obstarávania;

72.  konštatuje, že problémy s cezhraničnou interoperabilitou elektronického podpisu spomaľujú prijatie cezhraničných riešení v rámci elektronickej fakturácie;

73.  vyzýva Komisiu, aby sa s pomocou fóra EMSFEI zamerala na právne aspekty a aby koordinovala vnútroštátne iniciatívy; požaduje od Komisie, aby každoročne predkladala správu a aby vyzvala poslancov EP na účasť na stretnutiach fóra EMSFEI;

74.  nabáda členské štáty, aby vytvorili vnútroštátne fóra pre elektronickú fakturáciu s vyváženým zastúpením zainteresovaných strán;

75.  domnieva sa, že by sa nemalo zabúdať na spotrebiteľov s obmedzeným alebo žiadnym prístupom k internetu a že spotrebitelia by vždy mali mať možnosť dostávať papierové faktúry;

Všeobecné pripomienky

76.  uznáva pridanú hodnotu 132 projektov v rámci strategických priorít programu CIP-ICT-PSP a poukazuje na význam výskumu, vývoja a inovácií pri rozvoji a zlepšovaní cezhraničných služieb; požaduje podporu ľahkého a rýchleho prístupu k fondom EÚ na výskum a vývoj určeným pre IKT, ako aj zvýšenie finančných príspevkov na cezhraničné služby a infraštruktúru elektronickej verejnej správy na roky 2014 – 2020;

77.  uznáva prínos a komplexnú úlohu programu ISA pri vymedzovaní, presadzovaní a podpore realizácie riešení interoperability a rámcov pre európsku verejnú správu, pri dosahovaní synergií a podpore opätovného využitia infraštruktúry, digitálnych služieb a softvérových riešení a pri prevedení požiadaviek interoperability verejnej správy do špecifikácií a noriem pre digitálne služby a požaduje zvýšenie finančných príspevkov pre riešenia interoperability medzi orgánmi verejnej správy EÚ (program ISA) na obdobie 2014 – 2020;

78.  zdôrazňuje, že Európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015 poskytuje jedinečnú príležitosť na modernizáciu európskej verejnej správy a vnútroštátnych verejných správ a na zníženie ich nákladov, na základe čoho budú môcť v plnej miere využiť potenciál ďalšej európskej integrácie a podporiť rast, inovácie, a mobilitu občanov a obchodné príležitosti podnikov, najmä MSP, ako aj účasť verejnosti na tvorbe politík; zdôrazňuje význam partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom a úlohu súkromného sektora pri poskytovaní inovačných riešení, aplikácií a služieb pre rozvoj interoperabilnej infraštruktúry elektronickej verejnej správy v EÚ a pre účinné využívanie dostupných zdrojov;

79.  vyzýva Komisiu, aby každoročne vykonávala hodnotenie cieľov digitálnej agendy, a to najmä tých cieľov, ktoré súvisia s akčným plánom pre elektronickú verejnú správu, a aby každý rok podávala správy EP;

80.  víta skutočnosť, že švédske, španielske, poľské a dánske predsedníctva Rady považovali otázky elektronickej verejnej správy a digitálneho trhu za prioritu, a zdôrazňuje pozitívny prínos konferencií o elektronickej verejnej správe, ktoré sa konali v Malmö, Poznani a Madride; domnieva sa, že obdobie 2012 – 2013 je rozhodujúce pre cezhraničnú interoperabilitu služieb elektronickej verejnej správy, a preto so záujmom očakáva priebeh a závery konferencie o elektronickej verejnej správe, ktorá sa bude konať v marci 2012 v Kodani;

o
o   o

81.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 45.
(2) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 260, 3.10.2009, s. 20.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0322.
(5) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
(6) IDABC – Predbežná štúdia o vzájomnom uznávaní elektronických podpisov pre aplikácie elektronickej verejnej správy.
(7) SMART: Specific, Measurable, Achievable, Realistic and Timed (konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, realistické a časovo ohraničené).
(8) Elektronické oznámenie, elektronické zadávanie zákaziek, elektronické predkladanie zákaziek, prijatie elektronických podpisov.
(9) Elektronické objednávanie, elektronická fakturácia, elektronické platby, používanie elektronických podpisov.
(10) Smernica 2010/45/EÚ.


Situácia v Mali
PDF 138kWORD 64k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. apríla 2012 o situácii v Mali (2012/2603(RSP))
P7_TA(2012)0141RC-B7-0201/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na stratégiu zameranú na bezpečnosť a rozvoj oblasti Sahelu prijatú v marci 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenia Bezpečnostnej rady OSN o Mali z 22. marca(1), 26. marca(2), 4. apríla(3) a 9. apríla(4) 2012,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 22. marca, 26. marca a 7. apríla 2012 o situácii v Mali,

–  so zreteľom na rámcovú dohodu podpísanú 6. apríla 2012 medzi vojenskou juntou a spoločenstvom ECOWAS,

–  so zreteľom na závery Rady z 22. a 23. marca 2012 o oblasti Sahelu,

–  so zreteľom na Alžírsku dohodu z roku 2006 o rozvoji a mieri v severnom Mali,

–  so zreteľom na stanovisko vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej z 12. apríla 2012(5),

–  so zreteľom na vyhlásenie, ktoré vypracovalo oddelenie Európskej komisie pre humanitárnu pomoc o prevencii humanitárnej krízy v Mali,

–  so zreteľom na výzvu rôznych agentúr OSN – UNICEF, UNHCR a Svetovej zdravotníckej organizácie – z 10. apríla 2012, aby boli v prospech miliónov ľudí, ktorí nemajú dostatok potravín, vyčlenené ďalšie finančné prostriedky,

–  so zreteľom na výzvu agentúry UNICEF, aby bolo pre Mali do konca roku vyčlenených 26 miliónov USD s cieľom uspokojiť zdravotné a výživové potreby detí,

–  so zreteľom na výzvu Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov z 23. februára 2012 vyčleniť na zastavenie zhoršujúcej sa humanitárnej krízy v Mali 35,6 miliónov USD,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o západnej Afrike,

–  so zreteľom na článok 110 odsek 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže prevrat, ktorým bol v noci z 21. na 22. marca 2012 zvrhnutý malijský prezident Amadou Toumani Touré a ktorý ukončil dlhý demokratický proces, ktorý sa začal pred viac ako dvadsiatimi rokmi;

B.  keďže tlak medzinárodnej verejnosti a sprostredkovateľské úsilie vyvinuté v nasledujúcich dňoch najmä Hospodárskym spoločenstvom západoafrických štátov (ECOWAS) viedli k tomu, že dňa 6. apríla 2012 bola medzi Národným výborom pre obnovu demokracie a štátu (CNRDE) a spoločenstvom ECOWAS uzavretá rámcová dohoda, na základe ktorej bolo možné uviesť Dioncoundu Traorého do funkcie dočasného prezidenta, ktorý má do 40 dní usporiadať celoštátne voľby;

C.  keďže predseda národného zhromaždenia bol v súlade s ústavou z roku 1992 vymenovaný do funkcie dočasného predsedu;

D.  keďže k vlne zatknutí bez akéhokoľvek súdneho konania v dňoch 16. a 17. apríla 2012, počas ktorej boli zatknutí politickí vodcovia vrátane dvoch kandidátov na prezidenta a vrchní vojenskí dôstojníci, ktorí sú zadržiavaní vo vojenskom tábore pučistov;

E.  keďže krajina čelí aj obnoveným bojom na severe medzi vládnymi silami a povstalcami, v dôsledku ktorých došlo od januára k vysídleniu viac než 200 000 osôb; keďže odhadovaný počet osôb vysídlených v rámci krajiny presahuje 100 000 a približne 136 000 utečencov utieklo do susedných krajín (Alžírsko, Mauritánia, Niger a Burkina Faso), kde v posledných rokoch čelia v dôsledku veľkého sucha vážnemu nedostatku potravín;

F.  keďže tuarégski povstalci, ktorí sú prevažne členmi Národného hnutia za oslobodenie Azawadu (MNLA), ovládli po vojenskom prevrate severné Mali, vytlačili vládne sily z troch severných regiónov Mali (Kidal, Gao a Timbuktu) a 6. apríla 2012 jednostranne vyhlásili nezávislosť nového štátu Azawad;

G.  keďže islamská skupina Ansar Dine, ktorá je úzko napojená na al-Kájdu v islamskom Maghrebe (ACMI), vyhlásila kontrolu nad regiónom Timbuktu a usiluje o to, aby bolo v Mali zavedené právo šaría;

H.  keďže šírenie zbraní z Líbye, obchod s drogami, vysoká nezamestnanosť a chudoba prispievajú k destabilizácii celého regiónu;

I.  keďže existujú neskrývané vzťahy medzi teroristickými skupinami z oblastí Sahelu a Sahary a obchodníkmi s drogami, zbraňami, cigaretami a ľuďmi, ktoré so sebou nesú najmä zajímanie rukojemníkov pre výkupné;

J.  keďže na severe Mali pôsobí niekoľko ďalších extrémistických hnutí, napríklad al-Káida islamského Maghrebu (AQMI), Hnutie za jednotu a džihád v západnej Afrike (MUJAO) a hnutie Boko Haram sídliace v Nigérii;

K.  keďže v rokoch 1963, 1990 a 2006 došlo k početným povstaniam Tuaregov v Mali, v ktorých mali za cieľ zabezpečiť si lepšie životné podmienky, a keďže určité nevyplnené sľuby, ktoré Tuaregovia dostali najmä v čase podpísania národného paktu v roku 1992, prispeli k vytvoreniu pocitu frustrácie;

L.  keďže veľký rozsah a riedke osídlenie územia Mali a jeho dlhé, zle vymedzené hranice si vyžadujú správnu regionálnu koordináciu na úrovni informovanosti a opatrení;

M.  keďže EÚ má mimoriadny záujem o bezpečnosť, stabilitu a rozvoj celého sahelského regiónu, najmä v čase vážneho nedostatku potravín, ktorý postihuje milióny tamojších obyvateľov; keďže nedávne násilie ďalej vyostrí vážnu potravinovú situáciu v severnom Mali a susedných krajinách, pretože utečenci prúdia do oblastí s akútnym nedostatkom potravín; keďže EÚ vypracovala stratégiu na podporu bezpečnosti a rozvoja v oblasti Sahelu; keďže oblasť Sahelu zápasí s najhoršou humanitárnou krízou za posledných 20 rokov;

N.  keďže proti terorizmu v oblasti Sahelu je potrebné bojovať prostriedkami, ako sú aktívna politika na podporu rozvoja, sociálna spravodlivosť, zásady právneho štátu a integrácia; keďže skupinám miestneho obyvateľstva je nevyhnutné neustále ukazovať hospodárske vyhliadky, ktoré sú alternatívou ku kriminálnej ekonomike;

O.  keďže 16. apríla 2012 vyjadrila osobitná zástupkyňa generálneho tajomníka OSN pre deti a ozbrojené konflikty Radhika Coomaraswamyová vážne znepokojenie v súvislosti so správami o nábore detí za vojakov;

P.  keďže existujú správy o vážnom porušovaní ľudských práv obyvateľov Mali, ku ktorému dochádza najmä v severných oblastiach kontrolovaných povstalcami;

Q.  keďže mnoho Malijčanov je uväznených v severných regiónoch a majú obmedzený prístup k potravinám a ďalším základným potrebám, pričom operácie humanitárnej pomoci sú naďalej do veľkej miery pozastavené z dôvodu nebezpečenstva a preto, že v mnohých prípadoch došlo ku krádežiam vybavenia, vozidiel a zásob humanitárnych organizácií;

R.  keďže vysídlené osoby žijú v extrémnej chudobe, takže nemôžu byť uspokojené ich základné ľudské potreby a narastá sociálne napätie; keďže viac než 50 % týchto vysídlených osôb tvoria ženy, ktorým chýba akákoľvek ochrana, a ktoré tak predstavujú mimoriadne zraniteľnú časť populácie;

S.  keďže väčšina humanitárnych organizácií opustila v dôsledku rabovania svojich zariadení a zásob severnú oblasť;

T.  keďže EÚ uvoľnila ďalších 9 miliónov eur finančnej pomoci pre odhadovaných 1,4 milióna Malijčanov, ktorí potrebujú potravinovú pomoc;

U.  keďže v tomto roku trpí ťažkou podvýživou 175 000 až 220 000 detí a keďže prístup do severného Mali a oblastí, za ktorých hranicami žijú utečenci, je čoraz problematickejší;

1.  odsudzuje vojenský prevrat v Mali a pozastavenie činnosti inštitúcií republiky;

2.  víta podpísanie rámcovej dohody o súbore opatrení zameraných na obnovu ústavného poriadku; naliehavo žiada všetky malijské zainteresované strany, aby túto dohodu začali bezodkladne vykonávať;

3.  vyzdvihuje opatrenia spoločenstva ECOWAS, Africkej únie, OSN a susedných krajín, ktorých cieľom je prispieť k rýchlej obnove ústavného poriadku v Mali a iniciovať konkrétne kroky na ochranu suverenity, jednoty a územnej celistvosti Mali; berie na vedomie výsledok konferencie, ktorá sa konala 14. až 15. apríla 2012 v Ouagadougou pod záštitou prezidenta Burkiny Faso Blaisa Compaorého, mediátora vymenovaného spoločenstvom ECOWAS, a dúfa, že sa čoskoro spresní harmonogram a podmienky prechodu;

4.  opätovne potvrdzuje, že je potrebné podporovať a rešpektovať suverenitu, jednotu a územnú celistvosť Mali; vyzýva malijské orgány a tuarégske hnutie za oslobodenie, aby sa prostredníctvom konštruktívneho dialógu usilovali o dosiahnutie mierového a trvalého riešenia;

5.  vyzýva všetky strany, aby zachovali zdržanlivosť s cieľom obnoviť autoritu zvolených zástupcov a aby spolupracovali s cieľom zabezpečiť skoré usporiadanie volieb pod medzinárodným dohľadom a rýchly návrat k demokracii;

6.  domnieva sa, že neexistuje vojenské riešenie konfliktu na severe a že riešenie treba nájsť prostredníctvom rokovaní;

7.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby aktívne podporovali ďalšie kroky v transformačnom procese vrátane vyslania volebnej pozorovateľskej misie na sledovanie priebehu volieb; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby urýchlila vykonanie rôznych prvkov stratégie EÚ pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel;

8.  požaduje okamžité prepustenie osôb svojvoľne zadržiavaných vojakmi zodpovednými za vojenský prevrat;

9.  vyzýva na okamžité prepustenie všetkých unesených osôb a zastavenie všetkého násilia a opätovne vyzýva všetky strany v Mali, aby sa usilovali o mierové riešenie prostredníctvom primeraného politického dialógu;

10.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zvýšenou teroristickou hrozbou na severe Mali, pretože medzi povstalcami sa nachádzajú členovia al-Káidy v islamskom Maghrebe a extrémistické skupiny; v tejto súvislosti odsudzuje násilie a rabovanie, ktoré je namierené aj voči humanitárnym pracovníkom, a únos alžírskych diplomatických pracovníkov v meste Gao;

11.  odsudzuje akty násilia páchané ozbrojenými skupinami;

12.  odsudzuje najmä násilie páchané voči civilnému obyvateľstvu, ktoré je namierené proti ženám viac ako proti iným obetiam, a predovšetkým odsudzuje únosy a znásilňovanie ako spôsoby vedenia boja; požaduje vyšetrenie násilia páchaného v Mali v posledných mesiacoch;

13.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť situácii žien a dievčat v oblasti Sahelu a aby prijali všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie ich ochrany pred všetkými druhmi násilia a porušovaním ich ľudských práv;

14.  vyzýva malijské orgány, aby rozhodne bojovali proti nezákonnému obchodovaniu mafiánskym spôsobom;

15.  odsudzuje rabovanie a plienenie kultúrneho dedičstva;

16.  vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby podporili regionálnu koordináciu v úsilí, ktoré vynakladajú;

17.  vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby podporili úsilie o zvýšenie kapacít krajín v regióne a zmobilizovali všetky dostupné zdroje na ochranu ľudí a presadzovali bezpečnosť a rozvoj v regióne v spolupráci s týmito krajinami a medzištátnymi organizáciami, ako sú ECOWAS a WAEMU;

18.  požaduje, aby sa zvážila možnosť zriadenia európskej misie EBOP s mandátom od Bezpečnostnej rady OSN s cieľom poskytnúť logistickú podporu malijskej armáde, ak o to vláda Mali požiada, prípadne silám ECOWAS alebo spoločným silám ECOWAS/Africkej únie/OSN s cieľom zabezpečiť oblasti Mali, ktoré nie sú okupované nezákonnými ozbrojenými skupinami;

19.  dúfa, že misia EBOP pomôže krajinám v subregióne v účinnejšej kontrole ich hraníc a najmä v boji proti nezákonnému obchodovaniu so zbraňami, drogami a ľuďmi;

20.  odsudzuje tiež únosy dvoch francúzskych občanov, švédskeho a holandského občana a Juhoafričana s britským pasom, ako aj zabitie nemeckého občana, ktorý únoscom kládol odpor, z 24. a 25. novembra 2011; konštatuje, že týmto sa počet rukojemníkov z EÚ v oblasti Sahelu zvýšil na 12, pričom al-Káida v islamskom Maghrebe stále zadržiava dvoch španielskych občanov a jedného talianskeho občana unesených v západnom Alžírsku v októbri 2011, štyroch občanov Francúzska, ktorí boli unesení v Nigeri v septembri 2010 a švajčiarskeho kresťanského misionára, ktorý bol unesený v Timbuktu 15. apríla 2012;

21.  opätovne vyjadruje vážne znepokojenie nad rýchlym zhoršovaním sa humanitárnej situácie a potravinovej krízy a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili a urýchlili poskytovanie humanitárnej pomoci obyvateľstvu v núdzi; poznamenáva, že Komisia vyčleňuje dodatočných 9 miliónov EUR s cieľom reagovať na nové humanitárne potreby v severnom Mali; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné vynaložiť úsilie o to, aby sa otvoril humanitárny priestor a umožnili sa dodávky potravín a liekov do severného Mali; vyjadruje znepokojenie nad tým, že ak sa neprijmú rýchle opatrenia, môže dôjsť k veľkej humanitárnej kríze, ktorá by mohla mať negatívny vplyv aj na susedné krajiny;

22.  požaduje otvorenie humanitárneho koridoru, ktorým by mohla byť poskytnutá pomoc desaťtisícom ľudí, ktorí boli v dôsledkov bojov v Mali vysídlení zo svojich domovov a z ktorých mnohí utiekli do susedných krajín, napríklad do Nigeru, Mauritánie a Burkiny Faso; a požaduje tiež komplexnú a rýchlu reakciu na celkovú humanitárnu krízu v regióne Sahel;

23.  upozorňuje, že súčasnú krízu v Mali spôsobujú hospodárske a sociálne problémy krajiny a že treba urýchlene riešiť potreby ľudí, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu a verejným službám, pričom so všetkými treba zaobchádzať rovnako a treba zaručiť základné ľudské práva vrátane práv menšín;

24.  vyzýva Európsku úniu, aby zintenzívnila svoje kroky na pomoc obyvateľom regiónu prostredníctvom pomoci na zlepšenie ich prístupu k vode a verejným službám v oblasti vzdelávania a zdravotníctva, ako aj infraštruktúry s cieľom zlepšiť prístup k regiónu;

25.  požaduje podrobné posúdenie podpory Európskej únie regiónu;

26.  je presvedčený, že trvalé riešenie situácie v tomto regióne by malo byť zamerané na posilnenie štátnych inštitúcií, podporu aktívnej účasti občanov na rozhodovaní a položenie základov udržateľného a spravodlivého hospodárskeho rozvoja;

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, inštitúciám ECOWAS a Africkej únie, dočasnému prezidentovi Mali a Bezpečnostnej rade OSN.

(1) SC/10590.
(2) SC/10592.
(3) SC/10600.
(4) SC/10603.
(5) http://www.unhcr.org/refworld/docid/4e9bd7382.html


Situácia v Barme/Mjanmarsku
PDF 138kWORD 61k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. apríla 2012 o situácii v Barme/Mjanmarsku (2012/2604(RSP))
P7_TA(2012)0142RC-B7-0202/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 18 až 21 Všeobecnej deklarácie ľudských práv (UDHR) z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 25 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva EÚ z 23. februára 2009 vyzývajúce na všestranný dialóg orgánov a demokratických síl v Barme/Mjanmarsku,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Barme/Mjanmarsku, najmä na uznesenia z 25. novembra 2010(1) a 20. mája 2010(2),

–  so zreteľom na súbor reštriktívnych opatrení Európskej únie uvedený v rozhodnutí Rady 2010/232/SZBP z 26. apríla 2010 a naposledy zmenený a doplnený nariadením Rady (EÚ) č. 1083/2011 z 27. októbra 2011,

–  so zreteľom na závery Rady z 12. apríla 2011 o zrušení pozastavenia schôdzí na vysokej úrovni a o pozastavení zákazu vydávania víz pre civilných členov vlády (rozhodnutie Rady 2011/239/SZBP),

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ z 28. apríla 2011,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN z 12. marca 2012 o situácii v oblasti ľudských práv v Barme/Mjanmarsku,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN z 2. apríla 2012 o voľbách v Barme/Mjanmarsku,

–  so zreteľom na rozhodnutie zo samitu združenia ASEAN v novembri 2011 o udelení predsedníctva združenia Barme/Mjanmarsku v roku 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskej rady z 30. januára 2012 reformnom úsilí v Mjanmarsku,

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky z 28. apríla 2011 a 14. októbra 2011 o pripojení sa určitých tretích krajín k rozhodnutiam Rady 2011/239/SZBP a 2011/504/SZBP, ktorými sa obnovujú reštriktívne opatrenia voči Barme/Mjanmarsku,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Barme/Mjanmarsku z 23. januára 2012,

–  so zreteľom na návštevu európskeho komisára pre rozvoj Andrisa Piebalgsa v Barme/Mjanmarsku od 12. do 14. februára 2012,

–  so zreteľom na výsledky prvej medziparlamentnej schôdze EÚ – Barma/Mjanmarsko z 26. februára – 2. marca 2012,

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky, najmä vyhlásenia z 13. novembra 2010 o prepustení Aun Schan Su Ťijovej, z 13. januára 2011 a 12. októbra 2011 o prepustení politických väzňov a z 2. apríla 2012 o priebehu doplnkových volieb,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu združenia ASEAN z 3. apríla 2012 o výsledkoch doplnkových volieb, ktoré sa konali 1. apríla 2012, ktoré vyzýva na zrušenie sankcií,

–  so zreteľom na rôzne stretnutia prezidenta Mjanmarska Theina Seina a Aun Schan Su Ťijovej od augusta 2011,

–  so zreteľom na prejav o stave krajiny prezidenta Theina Seina pri príležitosti prvého výročia jeho vlády z 1. marca 2012, kde uznal, že napriek vykonanému úsiliu zostáva ešte „vykonať mnoho práce“,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 1. apríla 2012 sa v Barme/Mjanmarsku uskutočnili doplnkové voľby na obsadenie 40 kresiel v Dolnej snemovni parlamentu (Pyithu Hluttaw), na ktorých sa mohla politická strana Národná liga za demokraciu (NLD) pod vedením Aun Schan Su Ťijovej zúčastniť v plnej miere; keďže tieto doplnkové voľby, ktoré medzinárodné spoločenstvo všeobecne označilo za slobodné a spravodlivé, naznačujú, že Barma/Mjanmarsko sa uberá cestou demokratických zmien;

B.  keďže počas prvého roka vo funkcii vláda prezidenta Theina Seina vykonala viac pokroku smerom k demokracii a mieru, než iné počas posledných desaťročí;

C.  keďže opozícia má v parlamente v súčasnosti len 6,6 % kresiel (43 zo 659), zatiaľ čo prevažná väčšina kresiel patrí vládnucej Strane solidarity a rozvoja zväzu (USDP) vrátane 25 % kresiel vyhradených pre vojenských úradníkov;

D.  keďže budúce všeobecné voľby naplánované na rok 2015, v ktorých pôjde o 75 % kresiel, budú skutočnou skúškou vôle barmských orgánov demokratizovať krajinu;

E.  keďže doplňujúce voľby, ktoré sa uskutočnili 1. apríla 2012, a pozvanie a prítomnosť zahraničných pozorovateľov vrátane zástupcu Európskeho parlamentu dokazujú, že vláda Barmy/Mjanmarska je odhodlaná pokračovať v reformnom procese, ktorý by mal byť udržateľný a nezvratný;

F.  keďže tieto prebiehajúce zmeny vytvárajú dôležité možnosti na rozvoj podstatne lepších vzťahov medzi Európskou úniou a Barmou/Mjanmarskom;

G.  keďže je potrebná opatrnosť vzhľadom na to, že podľa správy osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva v Barme/Mjanmarsku stále pretrvávajú vážne obavy týkajúce sa dodržiavania ľudských práv, stovky politických väzňov sú naďalej vo väzení a mnohí z prepustených boli prepustení iba podmienečne;

H.  keďže vláda Barmy/Mjanmarska zápasí s dedičstvom desaťročia trvajúcej občianskej vojny a ozbrojených nepokojov, a usiluje sa o riešenie situácie prostredníctvom dohôd o prímerí s väčšinou ozbrojených etnických skupín, pričom výnimkou je situácia v Kačine, a humanitárna pomoc určená desiatkam tisícom vysídlených civilistov je zablokovaná a politika diskriminácie voči rohingyjskej menšine pokračuje;

I.  keďže vláda uviedla, že sleduje trojkrokový proces budovania mieru, a to prímerie, po ktorom bude nasledovať sociálno-ekonomický, kultúrny a politický proces a nakoniec komplexná dohoda – zahŕňajúca zmeny ústavy - na etnických otázkach, vrátane demobilizácie a začlenenia bývalých bojovníkov, zdieľania zdrojov a väčšej autonómie;

J.  keďže rozpor medzi politickými rozhodnutiami na najvyššej úrovni a obmedzenou inštitucionálnou a technickou kapacitou na mieste, a keďže zmeny len pomaly ovplyvňujú život väčšiny občanov Mjanmarska, ktorí naďalej čelia veľkej chudobe, vysokej úrovni zadlženia, nedostatku zamestnanosti a absencii sociálnych služieb;

K.  keďže mnohé odvetvia hospodárskej činnosti v Barme/Mjanmarsku, ako sú banské, drevárske, ropné a plynárenské odvetvie a odvetvie výstavby priehrad, boli v minulosti priamo spojené s vážnym porušovaním ľudských práv a ničením životného prostredia, a boli hlavným zdrojom príjmov vojska;

L.  keďže vláda prijala viacero opatrení na rozšírenie občianskych slobôd v krajine, ako sú sloboda informácií a prejavu, zrušila zákaz mnohých internetových stránok a publikácií, sloboda zhromažďovania, zriadenie Národnej komisie pre ľudské práva a plánované zrušenie rady pre cenzúru do konca roku 2012;

M.  keďže barónka Ashtonová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, navštívi Barmu/Mjanmarsko krátko po schôdzi Rady, ktorá sa uskutoční 23. apríla 2012;

N.  keďže nezávislé a nestranné súdnictvo zohráva kľúčovú úlohu, ak sa má v Barme/Mjanmarsku dodržiavať právny štát a spravodlivosť; vyzýva vládu Barmy/Mjanmarska, aby v záujme zabezpečenia skutočne nezávislého a nestranného súdnictva začala právne reformy;

O.  keďže vláda konečne berie do úvahy obavy obyvateľov pri projektoch, ktoré môžu byť ekologicky a sociálne škodlivé;

P.  keďže v súčasnosti platné reštriktívne opatrenia voči Barme/Mjanmarsku sa budú revidovať na budúcom zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti 23. apríla 2012;

1.  víta transparentný a dôveryhodný priebeh doplnkových volieb, ktoré sa konali 1. apríla 2012, pričom berie na vedomie správy o nezrovnalostiach v čase pred voľbami; verí, že novo zvolení poslanci budú môcť začať vykonávať svoje povinnosti čo najskôr; podporuje orgány v ich úsilí zabezpečiť udržateľnosť a nezvratnosť procesu reforiem;

2.  vyjadruje veľkú úctu desaťročia trvajúcemu boju opozičnej líderky a laureátky Sacharovovej ceny Aun Schan Su Ťijovej, blahoželá jej k jasnému víťazstvu jej strany v aprílových doplnkových voľbách, vyjadruje obdiv jej odvahe a vytrvalosti ako príkladu nezištnej odvahy a boja za slobodu a demokraciu navzdory tyranii;

3.  uznáva kroky, ktoré v minulom roku uskutočnil v barmskom režime prezident Thein Sein a ďalší reformátori a nabáda ich, aby dôrazne pokračovali v tomto procese tak, aby sa zmena stala nezvratnou;

4.  vrelo víta úsilie vlády, parlamentu, ako aj vedenia ozbrojených síl o skončenie desaťročia trvajúcich vnútorných ozbrojených konfliktov a vyzýva na rýchle uzatvorenie rokovaní o mieri s Kačinmi;

5.  žiada barmskú vládu, aby pred voľbami, ktoré sa budú konať v roku 2015, zaviedla zmeny do ústavy z roku 2008, aby bola odstránená úloha armády v civilnej politike, konkrétne jej kreslá v oboch komorách parlamentu;

6.  víta vzájomné zbližovanie prezidenta U Thein Seina a Daw Aun Schan Suu Ťijovej, a dialóg medzi vládou a opozíciou;

7.  víta medzinárodné úsilie na vysokej úrovni na podporu demokratických zmien v Barme/Mjanmarsku, berie na vedomie návštevu britského premiéra Davida Camerona po doplnkových voľbách v apríli a víta plodné diskusie s prezidentom Barmy/Mjanmarska Theinom Seinom a s Aun Schan Suu Ťij;

8.  víta prepustenie značného počtu politických väzňov, podstatné zlepšenie slobody médií a internetu, zároveň však vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcou cenzúrou a obmedzeniami; víta nové právne predpisy o slobode zhromažďovania a správy o pokroku týkajúce sa zmeny zákonov a praxe v záujme odstránenie nútenej práce;

9.  žiada vládu Barmy/Mjanmarska, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila všetkých zostávajúcich politických väzňov a umožnila slobodný prístup MVČK a medzinárodných orgánov pre ľudské práva do mjanmarských väzníc; vyzýva Národnú komisiu pre ľudské práva, aby zintenzívnila svoju prácu na podpore a ochrane základných práv občanov;

10.  žiada zmeny zákona o občianstve z roku 1982 s cieľom zabezpečiť riadne uznanie práva na občianstvo etnickej menšiny Rohingya;

11.  vyzýva orgány Barmy/Mjanmarska, aby zaručili slobodu a nezávislosť médií a zabezpečili, že nový zákon o médiách umožní neobmedzený prístup ku komunikačným a informačným technológiám;

12.  vyzýva vládu Barmy/Mjanmarska, aby v záujme zabezpečenia skutočne nezávislého a nestranného súdnictva začala právne reformy a proces pre spravodlivosť a zodpovednosť za prípady porušovania ľudských práv v minulosti;

13.  víta záver z 19. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva predĺžiť mandát osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Barme/Mjanmarsku o ďalší rok;

14.  vyzýva prezidenta Thein Seina, aby vyšetril obvinenia z sexuálneho násilia zo strany barmskej armády a začal stíhanie tých vojakov, ktorí sa týchto činov zúčastnili; dôrazne vyzýva vládu Barmy/Mjanmarska, aby okamžite ukončila pokračujúci nábor a využívanie detských vojakov, posilnila opatrenia na zabezpečenie ochrany detí pred ozbrojenými konfliktami a aby spolupracovala s osobitným zástupcom generálneho tajomníka OSN pre deti v ozbrojených konfliktoch;

15.  vyzýva prezidenta Thein Seina, aby so zasiahnutými miestnymi komunitami konzultoval v súvislosti s plánovanými projektmi priehrady a vykonal nezávislé posúdenie vplyvu na životné prostredie;

16.  víta pozitívne gestá EÚ v oblasti podpory začatia politickej transformácie v krajine vrátane prísľubu, že poskytne 150 mil. EUR na humanitárnu pomoc určenú najmä na rozvoj zdravotných a vzdelávacích zariadení a pomoc vysídleným osobám;

17.  víta opatrenia barmských orgánov týkajúce sa výmenného kurzu barmskej meny;

18.  vyzýva Radu, aby pozastavila v súčasnosti platné reštriktívne opatrenia s výnimkou embarga na zbrane na počiatočné obdobie jedného roka a aby dôkladne monitorovala situáciu v krajine;

19.  žiada Európsku komisiu a Radu, aby stanovili jasné časové horizonty a kritériá na posudzovanie priebehu procesu politickej a hospodárskej reformy v Barme/Mjanmarsku;

20.  uznáva, že zodpovedný a udržateľný obchod a investície vrátane investícií a obchodu s Európskou úniou podporia úsilie Barmy/Mjanmarska v boji proti chudobe a o prínos pre širšie vrstvy obyvateľstva, a žiada Radu a Komisiu, aby zvážili, či by mohol byť Barme/Mjanmarsku udelený preferenčný prístup na trh Európskej únie;

21.  víta záväzok Európskej únie rozšíriť pomoc obyvateľstvu postihnutému konfliktom a vyzýva vládu Barmy/Mjanmarska, aby agentúram poskytujúcim pomoc a Organizácii Spojených národov umožnila prístup do etnických štátov, aby sa k týmto ohrozeným obyvateľom dostala pomoc z miestnych komunít a cezhraničná pomoc;

22.  víta nadchádzajúcu oficiálnu návštevu vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku barónky Ashtonovej, ako aj jej rozhodnutie zriadiť diplomatické zastúpenie v krajine a pri tejto príležitosti slávnostne otvoriť kanceláriu EÚ v Rangúne;

23.  pripomína pozvanie laureátky Sacharovovej ceny Daw Aun Schan Su Ťijovej na návštevu Európskeho parlamentu na oficiálne odovzdanie Sacharovovej ceny, ktorá jej bola udelená v roku 1991 za zásluhy pri presadzovaní demokracie a slobody v Barme/Mjanmarsku;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom a vládam členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi združenia ASEAN a parlamentu a vláde Barmy/Mjanmarska.

(1) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 120.
(2) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 154.


Právne zabezpečenie európskych investícií mimo Európskej únie
PDF 222kWORD 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. apríla 2012 o právnej istote európskych investícií mimo Európskej únie (2012/2619(RSP))
P7_TA(2012)0143RC-B7-0214/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike(1),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010 o obchodných vzťahoch Európskej únie s Latinskou Amerikou(2),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2011 o obchodných a investičných prekážkach(3),

–  so zreteľom na Komisiou predložený návrh nariadenia, ktorým sa stanovujú prechodné opatrenia týkajúce sa bilaterálnych investičných dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami (nariadenie o ochrane predchádzajúceho stavu) (COM(2010)0344),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júla 2010 s názvom Na ceste ku komplexnej európskej medzinárodnej investičnej politike (COM(2010)0343),

–  so zreteľom na uznesenie parlamentného zhromaždenia Eurolat z 19. mája 2011 o vyhliadkach obchodných vzťahov medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou(4),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie WTO z 30. marca 2012 o politikách a praktikách obmedzujúcich dovoz, ktoré uplatňuje Argentína(5),

–  so zreteľom na vyhlásenia zo samitov krajín G20 konaných vo Washingtone (15. novembra 2008), v Londýne (2. apríla 2009), v Pittsburghu (25. septembra 2009), v Toronte (26. júna 2010), v Soule (12. novembra 2010) a v Cannes (4. novembra 2011), v ktorých sa zaväzujú, že budú bojovať proti protekcionizmu,

–  so zreteľom na dohody o vzájomnej podpore a ochrane investícií uzatvorené medzi Argentínou a Španielskom a niekoľkými ďalšími členskými štátmi EÚ,

–  so zreteľom na rokovania o medziregionálnej asociačnej dohode medzi EÚ a Mercosurom, a najmä na dohodu o voľnom obchode,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 5. mája 2010 o stratégii EÚ pre vzťahy s Latinskou Amerikou(6),

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v článku 207 ZFEÚ sa stanovuje, že európske investície v tretích krajinách predstavujú základný prvok spoločnej obchodnej politiky Európskej únie, a teda neodmysliteľnú súčasť jej politiky v oblasti vonkajšej činnosti, a keďže podľa Lisabonskej zmluvy má EÚ výlučnú právomoc v oblasti priamych zahraničných investícií stanovenú v článku 3 ods. 1 písm. e) a v článkoch 206 a 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

B.  keďže Únia začala túto právomoc uplatňovať práve prebiehajúcimi rokovaniami o investičných dohodách s Indiou, Singapurom a Kanadou a návrhmi mandátov na rokovanie s Marokom, Tuniskom, Jordánskom a Egyptom;

C.  keďže ústrednou témou nadchádzajúceho samitu EÚ – LAC, ktorý sa bude konať v januári 2013 v Santiagu de Chile, budú investície;

D.  keďže investície EÚ v Argentíne sú chránené bilaterálnymi investičnými dohodami členských štátov, ak došlo k ich uzatvoreniu, a keďže v súčasnosti má platné dohody s Argentínou 18 členských štátov EÚ;

E.  keďže vláda Argentínskej republiky oznámila svoje rozhodnutie predložiť kongresu návrh zákona s cieľom schváliť znárodnenie 51 % podielu akcií ropnej spoločnosti YPF, ktorej väčšinovým vlastníkom je európska spoločnosť, ktorej väčšina akcií je presne predmetom navrhovaného znárodnenia;

F.  keďže uvedené oznámenie bolo sprevádzané okamžitým prevzatím hlavného sídla spoločnosti orgánmi argentínskej federálnej vlády, ktoré vykázali legitímne riadenie a vybraných zamestnancov uvedenej spoločnosti z jej priestorov;

G.  keďže počas posledných pár mesiacov bola táto spoločnosť vystavená verejnej zastrašovacej kampani, ktorá spolu s množstvom rozhodnutí prijatých administratívnymi orgánmi spôsobila stratu hodnoty jej akcií, čo malo následný dosah na všetkých jej akcionárov a jej pridružené spoločnosti;

H.  keďže ešte pred týmto oznámením sa španielska vláda a spoločnosť YPF-Repsol pokúšali formou rokovaní nájsť riešenie, ale o tento postup nemala argentínska vláda záujem;

I.  keďže podobné kroky alebo politický zásah do voľného trhu zo strany argentínskych orgánov sa môžu dotknúť aj ďalších európskych spoločností;

J.  keďže Argentínska republika ako riadny člen colnej únie Mercosur rokuje v súčasnosti s EÚ o asociačnej dohode;

K.  keďže aj napriek týmto rokovaniam Komisia vo svojich správach o prekážkach v oblasti obchodu a investícií uviedla, že Argentína prijala viacero ochranných opatrení, ktoré spôsobili, že sa v Argentíne zhoršilo podnikateľské prostredie pre investorov z EÚ;

L.  keďže Európska komisia vyjadrila na pôde Svetovej obchodnej organizácie už pri mnohých príležitostiach svoje obavy, pokiaľ ide o povahu reštriktívnych opatrení uplatňovaných argentínskou vládou pri dovoze, ktoré majú vplyv na neustále rastúci počet krajín, ktoré sú členmi Svetovej obchodnej organizácie;

M.  keďže Argentínska republika mala zvyčajne prospech zo všeobecného systému preferencií (VSP), ktorý jej EÚ jednostranne poskytla;

N.  keďže Argentína sa ako člen skupiny G20 na každom zo samitov G20 zaviazala, že bude bojovať proti protekcionizmu a dbať na to, aby jej trhy boli otvorené obchodu a investíciám;

1.  odsudzuje rozhodnutie argentínskej vlády pristúpiť k znárodneniu väčšiny akcií európskej spoločnosti bez pokusu nájsť riešenie formou rokovaní; trvá na tom, že ide o jednostranné a svojvoľné rozhodnutie, ktoré je útokom na slobodu podnikania a na zásadu právnej istoty, a tým zhoršuje investičné prostredie pre podniky z EÚ v Argentíne;

2.  poznamenáva, že toto rozhodnutie sa týka iba jedného podniku v odvetví a len časti jeho akcií, čo by sa mohlo považovať za diskrimináciu;

3.  vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad vzniknutou situáciou, ktorá znamená neplnenie povinností vyplývajúcich z medzinárodných dohôd; varuje pred možnými negatívnymi dôsledkami, ktoré takéto opatrenia môžu mať, ako napríklad odliv medzinárodných investícií a nepriaznivé následky pre Argentínu v rámci medzinárodného spoločenstva;

4.  pripomína, že cieľom prebiehajúcich rokovaní o asociačnej dohode medzi EÚ a colnou úniou Mercosur je zaviesť rámec pre hospodársku integráciu a  politický dialóg medzi oboma blokmi s cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň pokroku a prosperity v oboch regiónoch, a domnieva sa, že v záujme úspešnosti týchto rokovaní musia obe strany k nim pristupovať otvorene a so vzájomnou dôverou; zdôrazňuje tiež, že rozhodnutia podobné rozhodnutiu, ktoré prijali argentínske orgány, môžu vyvolať napätie v prostredí porozumenia a priateľstva, ktoré je potrebné na dosiahnutie takejto dohody;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Argentína túto zásadu nedodržala a zaviedla niekoľko reštriktívnych opatrení v oblasti obchodu a investícií, ako napríklad necolné prekážky obchodu, ktoré komplikujú činnosť podnikom z EÚ, ako aj svetový obchod s Argentínou;

6.  vyzýva Komisiu, aby v reakcii na tieto reštrikcie využila všetky vhodné nástroje na riešenie sporov, ktoré sú k dispozícii v rámci Svetovej obchodnej organizácie a skupiny G20, a aby spolupracovala s ďalšími krajinami, ktoré sa stretávajú s podobnými diskriminačnými prekážkami pre obchod a investície;

7.  vyzýva predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie a vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby spolu s argentínskymi orgánmi vyvinuli maximálne úsilie a bránili záujmy Spoločenstva a aby chránili zásadu právnej istoty, ktorá zabezpečuje prítomnosť a investície firiem z EÚ v tejto juhoamerickej krajine, a návrat na cestu k dialógu;

8.  naliehavo vyzýva Európsku komisiu a Radu, aby preskúmali a prijali opatrenia potrebné na ochranu európskych záujmov s cieľom zabrániť opakovaniu takejto situácie, vrátane prípadného čiastočného pozastavenia jednostranných colných preferencií v súlade so systémom všeobecných colných preferencií;

9.  pripomína hlboké priateľstvo medzi EÚ a Argentínskou republikou, s ktorou ju spájajú spoločné hodnoty a zásady, a naliehavo vyzýva argentínske orgány, aby sa vrátili na cestu k dialógu a rokovaniam, pretože je to najlepší spôsob, ako vyriešiť prípadné nezhody medzi obchodnými partnermi a krajinami, ktorých vzťahy sú dlhodobo priateľské;

10.  víta vyhlásenie vysokej predstaviteľky Ashtonovej, v ktorom odsúdila postup argentínskej vlády, a zrušenie zasadnutí Spoločného výboru pre spoluprácu medzi EÚ a Argentínou; naliehavo vyzýva komisára De Guchta a vysokú predstaviteľku Ashtonovú, aby využili všetky možné diplomatické cesty a so svojimi argentínskymi partnermi túto situáciu vyriešili; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali so svojimi kolegami na medzinárodných fórach, ako sú summity krajín G20 a WTO, s cieľom dosiahnuť konsenzus, na základe ktorého budú odsúdené kroky argentínskej vlády;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, vláde a parlamentu Argentínskej republiky a členom Rady colnej únie Mercosur.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0141.
(2) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 79.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0565.
(4) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/eurolat/assembly/plenary_sessions/montevideo_2011/resolutions/trade_en.pdf
(5) http://eeas.europa.eu/delegations/wto/documents/press_corner/2012_03_30_joint_statement_argentina.pdf
(6) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 54.


Prenesenie právomocí v oblasti riadenia vonkajšej pomoci Komisie z jej ústredia na delegácie a jeho vplyv na poskytovanie pomoci
PDF 223kWORD 61k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. apríla 2012 o prenesení právomocí v oblasti riadenia vonkajšej pomoci Komisie z jej ústredia na delegácie a jeho vplyve na poskytovanie pomoci (2011/2192(INI))
P7_TA(2012)0144A7-0056/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa stanovuje, že „hlavným cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce je obmedzovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie. Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny.“,

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z roku 2000, s osobitným odkazom na ôsmy miléniový rozvojový cieľ,

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom Vyhodnotenie procesu prenesenia právomocí; záverečná správa (SEK(2004)0561),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637),

–  so zreteľom na závery Rady z 30. júna 2005 o prenesení právomocí(1),

–  so zreteľom na závery Rady z 28. júna 2011 týkajúce sa osobitnej správy č. 1/2011 s názvom Viedlo prenesenie právomocí v oblasti riadenia vonkajšej pomoci Komisie z jej ústredia na delegácie k zlepšeniu poskytovania pomoci?(2),

–  so zreteľom na závery Rady o spoločnej pozícii EÚ na štvrté fórum na vysokej úrovni o účinnosti pomoci (HLF – 4, Busan, 29. november – 1. december 2011),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov (EDA) č. 1/2011 s názvom Viedlo prenesenie právomocí v oblasti riadenia vonkajšej pomoci Komisie z jej ústredia na delegácie k zlepšeniu poskytovania pomoci?,

–  so zreteľom na odseky 122 a 123 Európskeho konsenzu o rozvoji o pokroku v reformách týkajúcich sa riadenia vonkajšej pomoci EÚ,

–  so zreteľom na Kódex správania EÚ v oblasti komplementárnosti a rozdelenia práce v rozvojovej politike,

–  so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci z roku 2005, akčný program z Akkry z roku 2008 a partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu vytvorené v Busane v roku 2011,

–  so zreteľom na partnerské hodnotenie Európskeho spoločenstva, ktoré vykonal v roku 2007 Výbor OECD pre rozvojovú pomoc (OECD/DAC),

–  so zreteľom na správu OECD/DAC z roku 2008 s názvom Účinné riadenie pomoci: dvanásť poučení z partnerských hodnotení výboru DAC,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0056/2012),

A.  keďže decentralizovaný prístup k poskytovaniu pomoci približuje rozhodovací proces k reálnemu poskytovaniu pomoci a k miestam, na ktorých sa uskutočňuje operačne účinnejšia koordinácia a harmonizácia darcov, pričom sa náležite berie do úvahy potreba miestnej zodpovednosti;

B.  keďže konečným cieľom prenesenia právomocí a širšej reformy vonkajšej pomoci, ktorú riadi Komisia, je zrýchliť a zdokonaliť postupy finančného hospodárenia a kvalitu pomoci v partnerských krajinách;

C.  keďže podľa celkového záveru správy EDA prenesenie právomocí prispelo k zlepšeniu poskytovania pomoci a rýchlosť poskytovania pomoci, ako aj dôkladnosť postupov finančného hospodárenia sa zvýšili, no stále existuje značný priestor na zlepšenie;

D.  keďže do termínu splnenia miléniových rozvojových cieľov zostávajú tri roky, bude potrebné značne posilniť kapacitu EÚ poskytovať pomoc, ako aj schopnosť prijímajúcich krajín túto pomoc prijímať;

E.  keďže 74 % prostriedkov EÚ na vonkajšiu pomoc z rozpočtu EÚ a Európskeho rozvojového fondu (ERF) riadi priamo 136 delegácií EÚ;

F.  keďže v programe zmien sa potvrdzuje potreba posilniť koordináciu medzi EÚ, členskými štátmi a partnerskými krajinami, ako aj potreba koordinovať a harmonizovať rozvojové činnosti a zvýšiť ich efektívnosť a účinnosť;

G.  keďže nedávna reorganizácia v rámci Komisie a vytvorenie ESVČ na základe nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy zatiaľ nepriniesli očakávané zvýšenie celkovej efektívnosti a súdržnosti rozvojovej pomoci EÚ;

H.  keďže delegácie boli na základe vytvorenia ESVČ nútené prevziať ďalšie povinnosti, ako napríklad politiku v oblasti diplomacie, informácií/komunikácie a slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, pričom musia stále riešiť existujúce otázky v oblasti koordinácie, súdržnosti a nedostatku zdrojov;

I.  keďže pomoc riadená jednotlivými delegáciami sa aj naďalej vzťahuje na širokú škálu oblastí, čo vytvára ďalší tlak na zdroje prideľované na úrovni delegácií;

J.  keďže ťažkopádne pravidlá a postupy môžu narušiť používanie systémov jednotlivých krajín a spoločné plánovanie a keďže v medzinárodnej rozvojovej spolupráci by bolo vhodné využívať viacročné programovacie rámce;

K.  keďže podpora zo všeobecného a sektorového rozpočtu je spôsob poskytovania pomoci, ktorý je najvhodnejší na zníženie transakčných nákladov partnerských krajín, pretože sa vo väčšej miere zameriava na kvalitu poskytovania pomoci, povahu partnerstiev potreby partnerských krajín;

L.  keďže proces prenesenia právomocí by mal byť spojený s mechanizmom na úrovni členských štátov, ktorý by slúžil na poskytovanie všetkých potrebných informácií o tom, v ktorých oblastiach agentúry plánujú vynaložiť svoje rozpočtové prostriedky, čím by sa zvýšila cielenosť poskytovania pomoci a bolo by možné identifikovať chýbajúce zdroje a možností financovania v jednotlivých krajinách;

M.  keďže v reforme vonkajšej pomoci EÚ by sa malo prezentovať, ako poskytovanie pomoci prispieva k zlepšeniu života chudobných ľudí, a to jednak ako reakcia na rastúcu podporu oficiálnej rozvojovej pomoci zo strany európskej verejnosti ako prostriedku na odstraňovanie chudoby a dosahovanie miléniových rozvojových cieľov, a jednak na základe faktov, ktoré vyvrátia skepticizmus v súvislosti s účinnosťou pomoci;

N.  keďže partnerské hodnotenia návštev OECD/DAC v teréne pravidelne ukazujú, že miestni zamestnanci sa môžu cítiť nedostatočne využití alebo neúplne začlenení do miestneho tímu darcov;

1.  víta všeobecné závery správy EDA a vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o zvýšenie účinnosti poskytovania pomoci;

2.  víta veľmi komplexnú analytickú správu vypracovanú Európskym dvorom audítorov a tiež výborné časové rozvrhnutie posúdenia výsledkov postupu prenesenia právomocí;

3.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že jej ústredie bude mať k dispozícii dostatočnú kapacitu a ľudské zdroje na poskytnutie adekvátnej podpory delegáciám prostredníctvom riaditeľstva pre kvalitu operácií;

4.  konštatuje, že podľa správy Dvora audítorov je potrebné, aby Komisia vynaložila ďalšie úsilie na zlepšenie spôsobu hodnotenia kvality a výsledkov svojich intervencií; zastáva názor, že sa tým zlepší zodpovednosť, pokiaľ ide o finančné intervencie EÚ, a zabezpečí sa lepšia informovanosť o jej opatreniach;

5.  nabáda Komisiu, aby doplnila kritériá a posilnila postupy posudzovania kvality financovaných projektov s cieľom zvýšiť kvalitu pomoci a ďalej znížiť počet neúspešných projektov; konštatuje, že účinok výdavkov na pomoc je pre Parlament mimoriadne dôležitý;

6.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v rokoch 2005 až 2008 došlo k presmerovaniu zloženia personálu delegácií na viac politicky a obchodne orientované funkcie, a vyzýva Komisiu, aby v zložení personálu delegácií dosiahla primeranú rovnováhu medzi funkciami v oblasti riadenia pomoci a ostatnými funkciami;

7.  domnieva sa, že vysoká miera fluktuácie zamestnancov v delegáciách je neprijateľná (40 % zamestnancov Komisie predstavujú zmluvní zamestnanci), pretože to oslabuje inštitucionálnu pamäť a negatívne vplýva na efektívnosť operácií;

8.  konštatuje, že 6 % záväzkov dostupných z rozpočtu na rok 2006 nebolo do roku 2009 zmluvne uzatvorených, preto pri uplatnení pravidla D+3 došlo k ich strate; požaduje, aby sa tento percentuálny podiel znížil, a žiada o informácie o príslušných percentuálnych podieloch a sumách za roky 2010 a 2011;

9.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby sa osobitne zaoberali oblasťami, na ktoré upozornil audit, najmä objemom práce v delegáciách, primeranosťou počtu zamestnancov v delegáciách a vyváženosťou počtu zamestnancov v delegáciách medzi oblasťou riadenia pomoci a ostatnými úlohami;

10.  vyzýva Komisiu, aby pri rozhodovaní o projektoch pomoci a monitorovaní ich pokroku zvážila podporu miestnych konzultácií tam, kde to je možné;

11.  domnieva sa, že v záujme zvýšenia súdržnosti a účinnosti rozvojovej politiky EÚ by mali útvary Komisie v rámci delegácií EÚ prispievať k tvorbe politiky rozvojovej pomoci a zastávať vedúcu úlohu pri jej vykonávaní; opakuje svoju žiadosť adresovanú Komisii, aby v každej delegácii stanovila hlavné body súdržnosti politík v záujme rozvoja s cieľom monitorovať vplyv politiky EÚ na úrovni partnerskej krajiny;

12.  zdôrazňuje, že by sa malo zvážiť využívanie miestnych odborných znalostí a že súčasný personál delegácií EÚ by sa mal usilovať o väčšiu angažovanosť v miestnych spoločenstvách, aby sa preklenuli rozdiely v znalostiach a zabezpečilo správne pochopenie miestneho prostredia, v ktorom pracujú;

13.  vyzýva Komisiu, aby systematickejšie navrhovala a zaisťovala právne a finančné vzdelávanie miestnych zamestnancov s cieľom optimalizovať riadenie pomoci EÚ a zabezpečiť dobré strednodobé riadenie na úrovni miestnej správy;

14.  domnieva sa, že mandát i právomoci ESVČ v oblasti rozvojovej spolupráce sú stále nejasné, a vyzýva Radu a Komisiu, aby prijali potrebné opatrenia na vyriešenie tejto situácie; v tejto súvislosti so znepokojením konštatuje, že oddelenie politických a administratívnych úloh ESVČ a úloh Komisie v oblasti riadenia pomoci môže byť zdrojom prípadného nesúladu pri uplatňovaní zásad Parížskej deklarácie;

15.  na základe rozhodnutia o zriadení ESVČ zdôrazňuje, že všetci zamestnanci v delegácii sú podriadení vedúcemu delegácie, pretože je to jediný spôsob, ako zabezpečiť súdržnosť vonkajšej činnosti EÚ v danej krajine v súlade s Lisabonskou zmluvou;

16.  vyzýva Komisiu a Radu, aby naďalej podporovali zníženie počtu oblastí intervencie v súlade s Kódexom správania EÚ v oblasti komplementárnosti a rozdelenia práce a s programom zmien;

17.  domnieva sa, že príslušné rozpočtové nástroje EÚ i Európsky rozvojový fond musia byť pružnejšie a viac zamerané na chudobu, pokiaľ ide o ich prístup a fungovanie, a že je potrebné nabádať k väčšej zodpovednosti, transparentnosti a dosahovaniu vyššej návratnosti vynaložených investícií podloženej jasnými výsledkami;

18.  očakáva, že Komisia prijme všetky potrebné opatrenia na prekonanie nedostatkov v systémoch dohľadu a kontroly, predovšetkým na úrovni delegácií, na čo upozornil Dvor audítorov; žiada Komisiu, aby najneskôr do konca roka 2012 informovala príslušné výbory Parlamentu o opatreniach, ktoré prijala;

19.  berie na vedomie kritiku Dvora audítorov(3), ktorá sa týkala pracovných vzťahov medzi ústredím Komisie a jej delegáciami v súvislosti s riadením vonkajšej pomoci; žiada preskúmanie uvedených postupov a ich zjednodušenie v záujme zníženia internej byrokracie, ako aj predloženie správy Parlamentu;

20.  vyzýva Komisiu, aby od delegácií vyžadovala systematické návštevy s cieľom vykonať technickú a finančnú kontrolu projektov, a aby vyžadovala aj väčšie zameranie ich interného systému podávania správ na výsledky dosiahnuté vďaka pomoci;

21.  vyzýva Komisiu, aby za aktívnej účasti delegácií analyzovala a určila možnosti využívania programov pomoci v partnerských krajinách so zapojením Európskej investičnej banky a európskych vnútroštátnych a medzinárodných inštitúcií, ktoré financujú rozvoj;

22.  vyzýva Komisiu, aby objasnila, ako by ďalšie prenesenie právomocí v oblasti financovania a ľudských zdrojov z ústredia Komisie na delegácie zvýšilo hodnotu zlepšením dialógu, koordinácie a plánovania pomoci EÚ na mieste;

23.  zdôrazňuje, že Komisia ani členské štáty by nemali súčasnú hospodársku a finančnú krízu využívať na zdôvodnenie prístupu „menej znamená viac“, v dôsledku ktorého sa obmedzuje alebo znižuje počet zamestnancov v agentúrach bilaterálnej pomoci;

24.  poukazuje na dôležitosť uplatňovania najvyšších profesionálnych noriem v prípade zamestnancov, ktorí sa venujú rozvojovej spolupráci, a to v Komisii, v delegáciách EÚ i v agentúrach bilaterálnej pomoci;

25.  je presvedčený, že v záujme bezproblémového plnenia rozpočtu EÚ by vedúci delegácií mali mať možnosť preniesť riadenie administratívnych výdavkov delegácií na svojich zástupcov a že v prípade potreby by sa malo náležite upraviť nariadenie o rozpočtových pravidlách;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli väčšie úsilie na lepšie prepojenie medzi delegáciami EÚ, bilaterálnymi agentúrami, partnerskými vládami a inými skupinami v oblasti rozvoja, ako sú skupiny expertov, univerzity, nadácie, mimovládne organizácie a orgány na miestnej úrovni, pretože prostredníctvom užších väzieb sa maximalizujú relatívne výhody procesu prenesenia právomocí a jednotlivých aktérov vo vnútroštátnom kontexte, pričom sa predíde zbytočnému zdvojeniu úsilia;

27.  žiada, aby bolo pri procese prenesenia právomocí v oblasti riadenia vonkajšej pomoci EÚ z centrálnych útvarov na delegácie zabezpečené zachovanie právomocí Európskeho parlamentu v oblasti dohľadu a kontroly;

28.  víta pripomienku Dvora audítorov, že by sa mala dôkladnejšie preskúmať úloha ESVČ v oblasti konzulárnej ochrany;

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a ESVČ.

(1) Dokument č. 10749/2005.
(2) Dokument č. 12255/2011.
(3) Pozri osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 1/2011, obrázok 1.


Ženy a zmena klímy
PDF 326kWORD 96k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. apríla 2012 o ženách a zmene klímy (2011/2197(INI))
P7_TA(2012)0145A7-0049/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článok 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na Štvrtú svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa konala v septembri 1995 v Pekingu, na deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu a na následné záverečné dokumenty prijaté 9. júna 2000, 11. marca 2005 a 2. marca 2010 na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5, Peking +10 a Peking +15, ktoré sa týkajú ďalších opatrení a iniciatív na uplatňovanie Pekinskej deklarácie a akčnej platformy,

–  so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na rozhodnutie UNFCCC č. 36/CP.7 o zlepšovaní účasti žien na zastupovaní zmluvných strán v orgánoch zriadených v súlade s Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o zmene klímy a s Kjótskym protokolom z 9. novembra 2001,

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 18. septembra  2000,

–  so zreteľom na Dohovor OSN z 18. decembra 1979 o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o uplatňovaní hľadiska rovnosti v práci Európskeho parlamentu(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2011 o konferencii o zmene klímy v Durbane (COP 17)(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2011 o vypracovaní spoločnej pozície EÚ pred konferenciou Organizácie Spojených národov o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20)(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2009 na tému 2050: budúcnosť začína dnes – odporúčania pre budúcu integrovanú politiku EÚ v oblasti boja proti zmene klímy(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2008 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce(5),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0049/2012),

A.  keďže zmena klímy nie je rodovo neutrálna a má rodovo diferencované účinky;

B.  keďže spotreba a životný štýl majú významný vplyv na zmenu klímy;

C.  keďže ženy predstavujú približne 50 percent svetovej populácie, nesú však pomerne väčšiu zodpovednosť za každodenné rozhodnutia v oblasti spotreby a starostlivosti o deti a za činnosti týkajúce sa domácnosti; keďže modely správania v oblasti spotreby sa medzi ženami a mužmi líšia, pretože ženy spotrebovávajú udržateľnejším spôsobom než muži a prejavujú väčšiu ochotu konať v oblasti ochrany životného prostredia tak, že v oblasti spotreby robia udržateľnejšie rozhodnutia;

D.  keďže vzhľadom na úlohy pohlaví ženy neovplyvňujú životné prostredie tak isto ako muži a ich prístup k zdrojom a spôsoby, ako sa vyrovnávať so zmenou klímy a prispôsobiť sa jej, sú ovplyvnené diskrimináciou v oblasti príjmov, prístupu k zdrojom, politickej moci, vzdelaniu a zodpovednosti za domácnosť;

E.  keďže zmenou klímy sa umocnia rozdiely a hrozí, že politiky týkajúce sa zmeny klímy budú mať nepriaznivý dosah aj na rodovú rovnosť a práva žien, ak sa v nich od začiatku nebude zohľadňovať diskriminácia na základe pohlavia;

F.  keďže bez skutočnej rodovej rovnosti nebude existovať ani klimatická spravodlivosť a na odstránenie nerovností a boj proti zmene klímy by sa nemalo hľadieť ako na dva protikladné problémy;

G.  keďže demokracia, dodržiavanie ľudských práv a rovnosť príležitostí mužov a žien prispievajú k udržateľnému rozvoju a k ochrane životného prostredia;

H.  keďže všetky iné ako rodovo podmienené príčiny diskriminácie a zraniteľnosti (napríklad chudoba, zemepisná poloha, tradičné a inštitucionálne dôvody diskriminácie, rasa atď.) majú spoločné to, že bránia v prístupe k zdrojom a prostriedkom čelenia dramatickým zmenám, napr. zmene klímy;

I.  keďže v niektorých oblastiach je takmer 70 % žien zamestnaných v poľnohospodárstve(6), produkujú až 90 % niektorých obilnín(7), ale napriek tomu majú takmer nulové zastúpenie pri rokovaniach o rozpočte a v činnostiach v oblasti zmeny klímy;

J.  keďže 70 % chudobných ľudí, ktorí majú na prežitie denne menej ako 1 USD, sú ženy a keďže ženy vlastnia menej ako 1 % majetku na celom svete; keďže v rozvojových krajinách ženy v porovnaní s mužmi reinvestujú výrazne väčšiu časť svojho príjmu do rodiny;

K.  keďže plánovanie rodičovstva môže podstatne zlepšiť zdravotný stav v materstve a kontrolu nad veľkosťou rodiny a napokon aj zvýšiť nezávislosť a znížiť pracovnú záťaž žien, ktoré sú hlavnými osobami zabezpečujúcimi starostlivosť o deti, pričom sa zvýši odolnosť žien a ich rodín voči účinkom zmeny klímy, ako sa uvádza v 20-ročnom pláne prijatom na Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji;

L.  keďže problémy v oblasti životného prostredia, ktoré spôsobuje a prehlbuje zmena klímy, sú v súčasnosti dôvodom rastu nútenej migrácie, a preto existuje rastúca spojitosť medzi žiadateľmi o azyl a oblasťami so znehodnoteným životným prostredím; keďže je potrebná lepšia ochrana a presídlenie klimatických utečencov a tiež osobitná pozornosť venovaná ženám, lebo predstavujú najzraniteľnejšiu skupinu;

M.  keďže 75 až 80 % z celkového počtu 27 miliónov utečencov tvoria ženy a deti(8); keďže migrácia spôsobená zmenou klímy bude mať rôzny vplyv na mužov a ženy a na ženy často závažnejší; keďže sú potrebné osobitné ustanovenia týkajúce sa zdravia, bezpečnosti a nezávislosti, aby sa znížila zraniteľnosť žien v takýchto prípadoch vynútenej alebo dobrovoľnej migrácie;

N.  keďže podiel žien na politickom rozhodovaní a najmä na rokovaniach o zmene klímy je stále neuspokojivý a pokrok v tomto smere je veľmi slabý, či takmer nijaký; keďže ženy sú vo vedení delegácií zastúpené len 12 až 15 % a medzi delegátmi ich je približne 30 %;

O.  keďže dve tretiny všetkých negramotných ľudí tvoria ženy(9), a preto je prístup k informáciám a odbornej príprave prostredníctvom vhodných komunikačných prostriedkov nesmierne dôležitý, aby sa zaručila ich nezávislosť a začlenenie, najmä v naliehavých prípadoch, ako sú prírodné katastrofy;

P.  keďže prírodné katastrofy majú zo strednodobého a dlhodobého hľadiska dôležitý vplyv na vzdelanie, zdravie, štrukturálnu chudobu a presídľovanie osôb a keďže deti tvoria skupinu zvlášť ohrozenú dôsledkami prírodných katastrof; keďže je preukázaná súvislosť medzi výskytom katastrof a znížením vzdelanosti a keďže katastrofy výrazne zhoršujú rozdiel medzi pohlaviami v úrovni vzdelania;

Q.  keďže sucho a nedostatok vody v dôsledku zmeny klímy núti ženy viac sa venovať zabezpečeniu vody, potravín a energií a mladí často opúšťajú školy, aby matkám v týchto úlohách pomáhali;

R.  keďže ženy sú zároveň aj vplyvnými aktérmi zmien, sú celkovo aktívnejšie v rámci činností občianskej spoločnosti a ich plné zapojenie do každého aspektu boja proti zmene klímy by zaručilo spravodlivejšie a komplexnejšie a účinnejšie politiky na riešenie zmeny klímy, pokiaľ ide o aspekty prispôsobovania a zmierňovania jej vplyvov;

S.  keďže v dôsledku zodpovednosti za správu obmedzených prírodných zdrojov ženy získali dôležité poznatky o nutnosti trvalej udržateľnosti životného prostredia, čím dostali potenciálnu úlohu, ktorá by nemala byť zanedbaná pri rozvoji stratégií zameraných na prispôsobovanie sa zmene klímy a na jej zmierňovanie;

T.  keďže mechanizmy alebo financovanie určené na predchádzanie a prispôsobovanie sa katastrofám a ich zmierňovanie ostanú nedostatočnými, ak sa ženy nebudú v plnej miere zúčastňovať na procese navrhovania, rozhodovania a vykonávania; keďže sa osvedčenými postupmi, napríklad z Tuniska, Nikaraguy, Salvádoru a Hondurasu, dokázalo, že vedomosti a účasť žien zachraňujú životy pri zvládaní katastrof , posilňujú biodiverzitu a zlepšujú vodné hospodárstvo, posilňujú bezpečnosť potravín, zabraňujú rozširovaniu púští a podporujú verejné zdravie;

Všeobecné ustanovenia

1.  berie na vedomie, že zmenou klímy sa okrem jej iných katastrofálnych následkov zvyšuje aj diskriminácia na základe pohlavia, a preto zdôrazňuje skutočnosť, že predchádzanie nebezpečnej zmene klímy musí byť absolútnou prioritou EÚ vnútornej, ako aj vonkajšej politiky;

2.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zapracovali a začlenili rodový aspekt do každej fázy politík v oblasti klímy od navrhovania až po financovanie, vykonávanie a hodnotenie s cieľom zabezpečiť, aby opatrenia týkajúce sa klímy neviedli k zvýšeniu rodových rozdielov, ale naopak, aby boli prínosné aj pre postavenie žien;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na všetkých úrovniach rozhodovania zahrnuli ciele rodovej rovnosti a rodovej spravodlivosti do politík, akčných plánov a iných opatrení, ktoré sa týkajú trvalo udržateľného rozvoja, rizika katastrof a zmeny klímy tým, že budú robiť systematické analýzy podľa pohlavia, vytvoria ukazovatele a kritériá zohľadňujúce rodové špecifiká a vyvinú praktické nástroje; zdôrazňuje, že pri rokovaniach o zmene klímy je potrebné brať do úvahy zásady rodovej rovnosti na všetkých úrovniach, od výskumu a analýzy až po návrh a uplatňovanie a rozvoj stratégií pre zmiernenie a prispôsobenie;

4.  pripomína, že Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) vo svojej 4. hodnotiacej správe z roku 2007 potvrdil, že vplyv zmeny klímy na ľudí je rôzny v závislosti od ich pohlavia, veku a spoločenskej triedy, pričom pravdepodobne najväčšie dôsledky má na chudobné vrstvy; zastáva názor, že dosiahnutie rodovej rovnosti je kľúčovým činiteľom ľudského rozvoja a je základným cieľom v boji proti chudobe; žiada, aby sa pri zostavovaní politík týkajúcich sa rozvoja, ľudských práv a zmeny klímy všeobecne uplatňoval prístup založený na rodovej rovnosti; žiada, aby sa prijali opatrenia, ktoré zabezpečia, aby sa Rámcový dohovor Organizácie spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) vykonával v súlade s rámcami v oblasti ľudských práv, vnútroštátnymi a medzinárodnými dohodami o rodovej rovnosti a spravodlivosti vrátane Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW);

5.  zdôrazňuje skutočnosť, že zmena klímy a jej negatívne vplyvy by mali byť tiež považované za oblasť súvisiacu s rozvojom, ktorá má rodové dôsledky a ktorá sa týka všetkých oblastí života (sociálnej, kultúrnej, hospodárskej a politickej) na miestnej až celosvetovej úrovni, a že od všetkých zúčastnených strán sa vyžaduje spoločné úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa v opatreniach týkajúcich sa zmeny klímy a znižovania rizika katastrof zohľadňovalo rodové hľadisko, citlivo sa v nich pristupovalo k pôvodnému obyvateľstvu a dodržiavali sa ľudské práva;

6.  víta rastúcu informovanosť o rodovom aspekte zmeny klímy v rámci diskusií o klíme na vysokej úrovni a zásahov zo strany aktérov na vysokej úrovni; zdôrazňuje však potrebu konkrétnych krokov zameraných na začlenenie väčšieho počtu žien do diplomacie EÚ v oblasti klímy na všetkých úrovniach rozhodovania, a najmä do rokovaní v oblasti zmeny klímy prostredníctvom takých opatrení, ako napr. zavedenie 40 % kvóty v delegáciách;

7.  pripomína Komisii a členským štátom svoje uznesenie o konferencii o zmene klímy v Durbane (COP 17) a naliehavo ich vyzýva, aby splnili svoj záväzok „usilovať sa o dosiahnutie zastúpenia žien vo všetkých príslušných orgánoch na úrovni najmenej 40 %“, ,keď ide o financovanie v oblasti klímy; zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať túto zásadu aj na orgány činné v oblasti prenosu a prispôsobovania technológií;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri plánovaní, vykonávaní a hodnotení politík, programov a projektov v oblasti boja proti zmene klímy zhromažďovali rodovo diferencované údaje, špecifické pre jednotlivé krajiny, aby sa účinne vyhodnotili a riešili rôzne vplyvy, ktoré má zmena klímy na každé pohlavie, a aby sa vypracovali pokyny na prispôsobovanie sa zmene klímy s návrhom politík, ktoré môžu chrániť ženy a posilniť ich postavenie, aby sa mohli vyrovnať s účinkami zmeny klímy;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili rodovo citlivé štatistiky do všetkých politických oblastí týkajúcich sa životného prostredia s cieľom zlepšiť posúdenie všeobecnej situácie žien a mužov, pokiaľ ide o zmenu klímy;

10.  upozorňuje, že zahrnutie otázok týkajúcich sa podpory rodovej rovnosti a odstránenia diskriminácie do vonkajšej politiky EÚ by malo naďalej prispievať k tomu, že ženy budú zohrávať kľúčovú úlohu pri rozhodovaní, tvorbe politiky, riadení, zachovaní a sledovaní prírodných zdrojov, životného prostredia a v úsilí bojovať proti zmene klímy;

11.  žiada, aby sa spôsob, akým rast, spotreba a životný štýl ovplyvňujú zmenu klímy, monitoroval pomocou ukazovateľa, ktorý vyjadruje ohľaduplný prístup ku klíme (ako alternatíva k HNP);

12.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby posúdili, do akej miery politiky týkajúce sa klímy zohľadňujú potreby žien, a naliehavo ich žiada, aby pri vytváraní politiky trvalo udržateľného rozvoja zohľadňujúcej rodové špecifiká uplatňovali rodové hľadisko;

Prispôsobenie sa zmene klímy

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili jednoducho použiteľné nástroje na hodnotenie vplyvu projektov z rodového hľadiska počas všetkých fáz projektov, ako sú nástroje používané v prípade rozvojových projektov;

14.  žiada inkluzívne miestne riešenia a projekty vrátane zvyšovania informovanosti o existujúcich ohrozeniach a možnostiach ich riešiť, ako sú tradičné skúsenosti a poznatky pôvodného obyvateľstva, a najmä žien;

15.  poukazuje na skutočnosť, že ženy sú v celosvetovom meradle aktívnejšie, pokiaľ ide o činnosti občianskej spoločnosti, a preto vyzýva Komisiu, aby uľahčila a podporovala vytváranie sietí ženských organizácií a subjektov občianskej spoločnosti;

16.  vyzýva Komisiu, aby pripravila programy, v ktorých presun moderných technológií a know-how môže pomôcť rozvíjajúcim sa spoločenstvám a regiónom prispôsobiť sa zmene klímy;

17.  poukazuje na skutočnosť, že v rozvojových krajinách sveta majú hlavnú úlohu pri odbere vody a hospodárení s ňou ženy, keďže často sú to práve ony, kto vodu zachytáva, používa a rozdeľuje, a to nielen v domácnosti, ale aj pri poľnohospodárskych prácach; vyzýva Komisiu, aby poskytla rozvojovú pomoc na dostupné programy na hĺbenie studní s využitím energií z obnoviteľných zdrojov a jednoduchých systémov na úpravu vody, ktoré si nevyžadujú náročnú údržbu;

18.  žiada, aby sa budovanie kapacít a odbornej prípravy zohľadňujúce rodové hľadisko začlenilo do riešení zameraných na prispôsobenie sa zmene klímy, ktoré musia byť v súlade s osobitnými potrebami žien a zohľadňovať špecifické prekážky, ale aj schopnosti a skúsenosti žien;

19.  zdôrazňuje, že je dôležité spoliehať sa na znalosti žien a podporovať riešenia na miestnej úrovni, ktoré majú na každodenný život ľudí veľmi konkrétny vplyv, napríklad projekt v Južnej Afrike s názvom Girls in Risk Reduction Leadership (Vedúca úloha dievčat pri znižovaní rizík) alebo niekoľko projektov na pomoc skupinám žien pri inštalácii zariadení s pitnou vodou a záchodov v indických slumoch;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci zvyšovania odolnosti žien zahrnuli rodové otázky do stratégií na predchádzanie a riadenie rizík spojených s prírodnými katastrofami a aby podporovali posilnenie postavenia a informovanosti žien prostredníctvom budovania kapacít pred katastrofami súvisiacimi s klímou, pri takýchto katastrofách a po nich, ako aj ich aktívne zapojenie do predvídania katastrof, systémov včasného varovania a predchádzania katastrofám;

21.  poznamenáva, že v mnohých spoločenstvách na svete sú ženy z dôvodu rodinných povinností zraniteľnejšie voči zmene životného prostredia, pričom táto zraniteľnosť sa vplyvom zmeny klímy ešte prehlbuje; poukazuje na skutočnosť, že na ženy vplývajú mnohé úlohy, ktoré zastávajú ako pestovateľky a obstarávateľky potravín, opatrovníčky a hospodárske subjekty;

22.  vyzýva na zvýšenie transparentnosti a inkluzívneho charakteru existujúcich mechanizmov a postupov plánovania, ako sú národné akčné programy na adaptáciu (NAPA) a budúce národné plány na prispôsobenie, a žiada, aby sa tieto zásady presadzovali v budúcich zmluvách, mechanizmoch a v rámci bilaterálnej spolupráce v oblasti klímy;

23.  zdôrazňuje, že existujú presvedčivé dôkazy o tom, že vplyv okolností, ktoré súvisia so zmenou klímy, ako je podvýživa a výskyt infekčných chorôb, na zdravie človeka je iný u každého pohlavia; so znepokojením berie na vedomie vysokú mieru úmrtnosti žien počas katastrof; domnieva sa, že rodovo zameraný výskum v oblasti vplyvu zmeny klímy na zdravie žien by pomohol dosiahnuť cielenejšie riešenie; vyzýva vlády všetkých krajín, aby vyvinuli väčšie úsilie na zabezpečenie lepšej prevencie, starostlivosti a prístupu k zdravotníckym službám a liekom predovšetkým pre ženy, pretože patria do zraniteľnej skupiny, aby sa najmä z pozície poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zaviazali uskutočňovať mnohé opatrenia, ktoré budú riešiť zdravotné riziká spojené so zmenou klímy, a aby vytvorili rámec na posudzovanie zdravotných rizík na základe pohlavia a prijali opatrenia na zmierenie a prispôsobenie v súvislosti so zmenou klímy;

24.  zdôrazňuje, že 70 % najchudobnejších obyvateľov sveta tvoria ženy, ktoré vykonávajú dve tretiny všetkej práce, ale vlastnia menej ako 1 % všetkých majetkov; poznamenáva, že ženy nemajú rovnaký prístup k zdrojom, technológiám, službám, právam na pôdu, úverovým a poisťovacím systémom a rozhodovacím právomociam a nemajú ani kontrolu nad týmito oblasťami, v dôsledku čoho sú voči zmene klímy nepomerne zraniteľnejšie, sú ňou vo vyššej miere ovplyvňované a majú menej príležitostí na prispôsobenie; zdôrazňuje, že 85 % ľudí, ktorí zomrú následkom prírodných katastrof spôsobených zmenou klímy, sú ženy, že 75 % environmentálnych utečencov sú ženy a že ženy sa s väčšou pravdepodobnosťou stávajú aj skrytými obeťami bojov o zdroje a násilia vyplývajúceho zo zmeny klímy;

25.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby presadzovali zásadu „klimatickej spravodlivosti“; trvá na tom, že najnespravodlivejším dôsledkom našej neschopnosti účinne riešiť zmenu klímy by bol nepriaznivý vplyv na chudobné krajiny a obyvateľstvo, a najmä na ženy;

Zmiernenie zmeny klímy

26.  vyzýva Komisiu a budúce predsedníctva Rady Európskej únie, aby nechali vypracovať štúdiu osobitne zameranú na rodový rozmer politík v oblasti zmierňovania zmeny klímy;

27.  zdôrazňuje, že sú potrebné cielené politiky, aby sa zabránilo segregácii a diskriminácii na základe pohlavia v ekologickom hospodárstve, kde v nových technológiách a na vedeckých miestach prevládajú už takmer výlučne muži; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam podnikania pre otvorenie ekologického hospodárstva ženám i mužom;

28.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnecovali ženy k technickému a vedeckému vzdelávaniu a povolaniu v oblasti životného prostredia a energetiky, lebo potreba odborných vedomostí v tejto oblasti zabezpečí ženám bezpečné a perspektívne zamestnanie a lepšie zohľadnenie potrieb žien pri definovaní politík v oblasti zmeny klímy;

29.  vyzýva Komisiu, aby podporila reformu existujúcich mechanizmov a finančných prostriedkov s cieľom zvýšiť ich transparentnosť a inkluzívny charakter a dosiahnuť, aby sa v nich odrážal podiel miestnych komunít, najmä žien, na znižovaní emisií, a aby presadzovala tieto zásady v budúcich zmluvách, mechanizmoch a v rámci bilaterálnej spolupráce v oblasti klímy s cieľom vytvoriť lepšie možnosti na posilnenie hospodárskeho postavenia žien;

30.  uznáva, že rast obyvateľstva má vplyv na klímu, a zdôrazňuje potrebu primerane reagovať na všetky neuspokojené potreby žien a mužov v oblasti antikoncepcie vo všetkých spoločnostiach;

31.  pripomína, že na predchádzanie závažnému negatívnemu dosahu na ženy a ďalšie zraniteľné skupiny obyvateľstva je potrebné a úplne nevyhnutné zabrániť nebezpečnej zmene klímy a obmedziť zvyšovanie priemerných teplôt na 2ºC alebo v rámci možností na 1,5ºC v porovnaní s hodnotami z obdobia pred priemyselnou revolúciou;

32.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila súbor nástrojov s cieľom podnietiť inkluzívne rozhodovanie, ako sa stalo v dopravnom a energetickom odvetví v Malmö (Švédsko) a v oblasti Vollsmose (Dánsko)(10);

33.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali ukazovatele na hodnotenie vplyvu projektov a programov z rodového hľadiska a aby presadzovali rodové rozpočtovanie v politikách súvisiacich s klímou bez ohľadu na to, či sa tieto politiky vykonávajú na medzinárodnej, národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli nástroje a usmernenia určené na analýzu politík a programov v oblasti zmierňovania zmeny klímy, ako aj súvisiacich výskumných programov a činností z rodového hľadiska;

35.  zdôrazňuje význam úlohy žien pri realizácii opatrení na zmiernenie vplyvov zmeny klímy v každodennom živote, napríklad prostredníctvom krokov na úsporu energie a vody, recyklovaním a používaním výrobkov šetrných k životnému prostrediu a ekologických výrobkov, pretože sú stále ako prvé zodpovedné za zaobchádzanie s týmito zdrojmi v domácnosti; vyzýva Komisiu, aby zaviedla kampane na zvýšenie informovanosti na miestnej úrovni so zameraním na každodenné rozhodnutia v oblasti spotreby spojené s činnosťami súvisiacimi so starostlivosťou o domácnosť a deti;

36.  z tohto dôvodu uznáva, že ženy môžu významne prispieť k úspešným inováciám vďaka svojej schopnosti vzdelávať sa v oblasti podnikania aj vedenia domácnosti;

37.  v tejto súvislosti zdôrazňuje význam posilňovania aktívnej účasti žien na inováciách zameraných na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja ako prostriedku na riešenie závažných problémov vyvolaných zmenou klímy;

38.  zdôrazňuje, že zmena klímy bude nevyhnutne viesť k migrácii z oblastí postihnutých pohromami, ako sú napríklad suchá alebo záplavy, a že EÚ nesmie zabudnúť na to, že musí chrániť ženy vo všetkých táboroch pre vnútorne presídlené osoby a utečencov;

39.  konštatuje, že v budúcnosti sa zvýši vplyv zmeny životného prostredia na migráciu a presídľovanie a že podľa Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) 80 % utečencov na svete tvoria ženy a deti; opätovne zdôrazňuje, že pri riešení environmentálnych a humanitárnych kríz, ktoré sú spôsobené zmenou klímy, je dôležité stanoviť stratégie zohľadňujúce rodové špecifiká; preto zastáva názor, že je potrebné bezodkladne uskutočniť výskum s cieľom zistiť, ako riadiť environmentálnu migráciu tak, aby boli zohľadnené rodové špecifiká, čo znamená uznanie mužských a ženských úloh a zodpovedností v oblasti prírodných zdrojov a reakciu na ne a prípadne zabezpečenie toho, aby boli obmedzené zdroje dostupné chudobným spoločenstvám a aby utečenci mali k dispozícii vodu;

Financovanie

40.  vyzýva delegácie EÚ, aby dodržiavali zásadu stanovenú v uvedenom uznesení o konferencii o zmene klímy v Durbane (COP 17), aby zabezpečili vyvážené zastúpenie mužov a žien vo všetkých rozhodovacích orgánoch v oblasti financovania opatrení na boj proti zmene klímy vrátane správnej rady zeleného klimatického fondu a prípadných podriadených rád pre individuálne prípady financovania;

41.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pripravili programy a stratégie na zmiernenie zmeny klímy a adaptácie na ňu, ktoré využijú rodovú analýzu na zlepšenie životných podmienok žien a dievčat a zohľadnia rodovú nerovnosť v oblasti prístupu k úverom, informáciám, technológiám, pôde, prírodným zdrojom, udržateľnej energii a prístupu k informáciám a službám v oblasti reprodukčného zdravia; žiada, aby takéto programy a stratégie zahŕňali inovatívne spôsoby financovania, napr. systémy mikroúverov, najmä v naliehavých prípadoch, ako sú utečenci v dôsledku zmeny klímy;

42.  zdôrazňuje, že sú potrebné finančné mechanizmy, ktoré zohľadňujú ženské priority a potreby, a potrebné je aj aktívne zapojenie organizácií, ktoré podporujú rodovú rovnosť, do vypracovania finančných kritérií a vyčleňovania financií na iniciatívy týkajúce sa zmeny klímy, predovšetkým na miestnej úrovni, a do činností v rámci Kodanského zeleného klimatického fondu;

43.  žiada začlenenie rodovej rovnosti ako prierezovej otázky do všetkých finančných prostriedkov a nástrojov v oblasti klímy; zdôrazňuje, že toto začlenenie si vyžaduje odbornú znalosť rodovej problematiky a malo by sa rozšíriť na úlohu, riadenie a spôsoby fungovania takýchto finančných mechanizmov a že spôsoby fungovania a mechanizmy monitorovania a hodnotenia by mali zaručiť, aby ženy a miestne komunity mali prospech z náležitého financovania;

44.  vyzýva Komisiu a delegácie EÚ, aby podporovali zvýšené, nové a doplnkové finančné prostriedky predovšetkým v prípade opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy s priamym prínosom pre ženy, ktoré sú často neprimerane zraniteľné voči vplyvom zmeny klímy; žiada, aby sa takéto financovanie v oblasti prispôsobenia poskytovalo výlučne formou grantov;

45.  nalieha na Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov v rozvojových krajinách prostredníctvom procesov odovzdávania technológií a znalostí, ktoré by zahŕňali aj vyváženú účasť žien, s cieľom prispieť k rovnosti príležitostí a zároveň k zmierneniu zmeny klímy;

46.  so znepokojením poukazuje na nepriaznivý vplyv, ktorý môže mať zmena klímy na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov OSN, najmä tých, ktoré sú spojené s postavením žien a ich ochranou;

o
o   o

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0515.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0504.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0430.
(4) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 44.
(5) Ú. v. EÚ C 66 E, 20.3.2009, s. 57.
(6) FAO, Stav potravinárstva a poľnohospodárstva 2010-11 – Ženy v poľnohospodárstve – Zmenšovanie rodových rozdielov pre rozvoj, http://www.fao.org/docrep/013/i2050e/i2050e.pdf.
(7) Svetové ekonomické fórum, Postavenie žien: meranie rodových rozdielov, 2005: https://members.weforum.org/pdf/Global_Competitiveness_Reports/Reports/gender_gap.pdf.
(8) OSN, Ecosoc, Women at a glance (Letmý pohľad na ženy): http://www.un.org/ecosocdev/geninfo/women/women96.htm.
(9) UNICEF, Progress for children (Pokrok pre deti), 2005: http://www.unicef.org/progressforchildren/2005n2/PFC05n2en.pdf.
(10) Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v politike verejnej dopravy v Malmö: http://www.nikk.no/A+gender+equal+and+sustainable+public+transport+system.b7C_wljSYQ.ips; a projekt vzdelávania príslušníčok etnických menšín, na základe ktorého sa majú stať tzv. environmentálnymi vyslankyňami vo Vollsmose: http://www.nikk.no/Women+are+everyday+climate+experts.b7C_wljQ1e.ips.


Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020
PDF 451kWORD 166k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. apríla 2012 o téme Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (2011/2307(INI))
P7_TA(2012)0146A7-0101/2012

Európsky parlament

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244),

–  so zreteľom na víziu na rok 2050 a hlavný cieľ na rok 2020, ktorý prijali najvyšší štátni a vládni predstavitelia EÚ v marci 2010,

–  so zreteľom na závery Rady pre životné prostredie z 21. júna a 19. decembra 2011 o stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020,

–  s osobitným zreteľom na výsledky desiatej konferencie zmluvných strán (COP 10) Dohovoru OSN o biologickej diverzite (CBD), najmä na strategický plán v oblasti biodiverzity na roky 2011 – 2020 a ciele z Aichi, Protokol z Nagoje o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich využitia a na stratégiu na mobilizáciu zdrojov v prospech biodiverzity v celosvetovom meradle,

–  so zreteľom na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) a na Dohovor o sťahovavých druhoch (CMS),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území (COM(2010)0672), a na návrhy Komisie na reformu SPP po roku 2013,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 (COM(2011)0500) spolu s podpornými dokumentmi,

–  so zreteľom na strategický finančný rámec 2014 – 2020,

–  so zreteľom na Súhrnnú správu o stave ochrany typov prirodzených biotopov a druhov, ako sa vyžaduje v článku 17 smernice o biotopoch, (COM(2009)0358),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o vykonávaní právnych predpisov EÚ zameraných na ochranu biodiverzity(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013(2) a na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území(3),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Financovanie programu Natura 2000 – investovanie do programu Natura 2000: poskytnutie výhod pre prírodu a ľudí (SEC(2011)1573),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Ekonomika ekosystémov a biodiverzity (TEEB)(4),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a na stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre rybné hospodárstvo (A7-0101/2012),

A.  keďže EÚ nedosiahla svoj cieľ v oblasti biodiverzity stanovený na rok 2010;

B.  keďže Organizácia Spojených národov vyhlásila roky 2010 – 2020 za dekádu biodiverzity;

C.  keďže biodiverzita je nevyhnutná pre existenciu ľudského života a dobré životné podmienky spoločností, a to priamo aj nepriamo prostredníctvom ekosystémových služieb, ktoré poskytuje, napr. len úžitok vyplývajúci zo siete chránených území Európskej únie Natura 2000 sa odhaduje na 200 – 300 miliárd EUR a celkový počet zodpovedajúcich pracovných miest na plný úväzok podporovaných priamo z výdavkov na návštevníkov týchto miest a ich okolia dosahuje približne 4,5 až 8 milióna;

D.  keďže v súčasnosti strata biodiverzity každoročne spôsobuje zníženie celosvetového HDP o 3 %;

E.  keďže takmer 65 % typov biotopov a 52 % druhov uvedených v prílohách k smernici o biotopoch má nepriaznivý stav ochrany;

F.  keďže 88 % populácií rýb sa loví nad úroveň maximálne udržateľného výnosu;

G.  keďže hranice EÚ už boli narušené viac ako 11 000 cudzími druhmi, z ktorých je minimálne 15 % invazívnych a poškodzuje biodiverzitu;

H.  keďže poľnohospodári zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri dosahovaní cieľa EÚ v oblasti biodiverzity; keďže v roku 1992 sa poskytol počiatočný impulz pre začlenenie ochrany biodiverzity do spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a keďže následne sa reformou v roku 2003 zaviedli opatrenia, akými sú krížové plnenie, jednotná platba na poľnohospodársky podnik (oddelenie) a rozvoj vidieka, ktoré majú prínos pre biodiverzitu;

I.  keďže platby za ekosystémové služby predstavujú sľubný inovatívny finančný nástroj na ochranu biodiverzity;

J.  keďže biotopy a jednotlivé druhy sú ohrozené zmenou klímy; keďže ochrana prírody a biodiverzita majú zásadný význam pre zmiernenie a prispôsobenie sa zmene klímy;

Všeobecné poznámky

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ nedosiahla svoj cieľ v oblasti biodiverzity stanovený na rok 2010;

2.  víta a podporuje stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 vrátane všetkých jej cieľov a opatrení; domnieva sa však, že niektoré opatrenia by sa mohli posilniť a jasnejšie vymedziť a že v záujme zaručenia efektívnej implementácie stratégie by sa mali zaviesť konkrétnejšie opatrenia;

3.  zdôrazňuje naliehavú potrebu prijať opatrenia a potrebu uprednostniť biodiverzitu z politického hľadiska s cieľom dosiahnuť hlavný cieľ EÚ týkajúci sa biodiverzity stanovený na rok 2020 a celosvetové záväzky v oblasti biodiverzity; zdôrazňuje, že pomocou primeraných finančných zdrojov a politickej vôle sa dajú nájsť nástroje na zastavenie straty biodiverzity; zdôrazňuje, že ochrana biodiverzity je kolektívnou výzvou, ku ktorej by sa malo pristupovať so záväzkom a s účasťou mnohých zainteresovaných strán;

4.  víta oznámenie Komisie o biodiverzite do roku 2020 a pripomína, že zmena klímy, strata biodiverzity, hrozby zo strany invazívnych druhov a nadmerné využívanie prírodných zdrojov predstavujú nadnárodné a nadregionálne problémy, ktoré majú vplyv na každého občana EÚ bez ohľadu na to, či žije v mestskej alebo vo vidieckej oblasti, a že na každej úrovni verejnej správy, t. j. miestnej, regionálnej aj vnútroštátnej, je nutné prijať naliehavé opatrenia s cieľom zmiernenia týchto vplyvov;

5.  vyzýva preto členské štáty, aby začlenili stratégiu do svojich plánov, programov a/alebo vnútroštátnych stratégií;

6.  domnieva sa, že záruky týkajúce sa biodiverzity obsiahnuté v súčasných právnych predpisoch EÚ sa nesmú oslabiť;

7.  zdôrazňuje, že rovnako nesmie zlyhať nová stratégia; vyzýva preto Komisiu, aby Parlamentu každý druhý rok predkladala správy o pokroku, v ktorých sa Rada a Komisia vyjadria k aktuálnemu stavu;

8.  zdôrazňuje, že naozajstným preverením záväzku EÚ dosiahnuť cieľ v oblasti biodiverzity a skutočným kľúčom k riešeniu tejto problematiky nie je nová stratégia, ale skôr chystané reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky a politiky v oblasti rybného hospodárstva a viacročný finančný rámec; poukazuje ďalej na to, že nedostatočná miera začlenenia ochrany biodiverzity do ostatných politík EÚ viedla k neúspechu prvej stratégie;

9.  domnieva sa, že ťažkosti pri plnení cieľa stanoveného pre rok 2010 si vyžadujú hĺbkové preskúmanie doteraz uplatňovaných metód; nazdáva sa, že sa musia uskutočniť strategické štúdie obsahujúce všetky zložky, ktoré by mohli mať vplyv na chránené územia a že tieto štúdie by sa mali začleniť do mestského územného plánovania a mali by ich sprevádzať vzdelávacie a informačné kampane o význame miestnych prírodných zdrojov a ich ochrany;

10.  zdôrazňuje, že strata biodiverzity sa vzťahuje nielen na druhy a biotopy, ale aj na genetickú rôznorodosť; vyzýva Komisiu, aby vyvinula stratégiu na zachovanie genetickej rôznorodosti;

11.  poznamenáva, že naše prírodné dedičstvo je hlavným ekologickým statkom, ktorý má zásadný význam pre blahobyt ľudstva; zastáva názor, že všetky členské štáty by mali spolupracovať a koordinovať svoje úsilie na zabezpečenie účinnejšieho využívania prírodných zdrojov a predchádzanie čistým stratám z hľadiska biodiverzity a ekosystémových služieb tak vo vidieckych, ako aj mestských oblastiach;

Ciele – začlenenie biodiverzity do všetkých politík EÚ

12.  zdôrazňuje, že je dôležité začleniť ochranu a zachovanie biodiverzity do rozvoja, vykonávania a financovania všetkých ostatných politík EÚ, vrátane poľnohospodárskej politiky, politiky lesného hospodárstva, rybného hospodárstva, regionálnej politiky a politiky súdržnosti, energetickej politiky, politiky v oblasti priemyslu, dopravy a cestovného ruchu, rozvojovej spolupráce, výskumu a inovácií, aby sa zvýšila súdržnosť odvetvových a rozpočtových politík EÚ a aby sa zabezpečilo rešpektovanie záväzkov týkajúcich sa ochrany biodiverzity,

13.  zdôrazňuje, že stratégia EÚ pre biodiverzitu by sa mala v plnom rozsahu zlúčiť so stratégiami na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene;

14.  pripomína, že zásada obozretnosti predstavuje právny základ, ktorý sa má uplatňovať vo všetkých právnych predpisoch a rozhodnutiach vplývajúcich na biodiverzitu;

15.  zdôrazňuje, že ochrana, ocenenie, mapovanie a obnova biodiverzity a ekosystémových služieb sú veľmi dôležité na dosiahnutie cieľov EÚ týkajúcich sa efektívneho využívania zdrojov a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci osobitných opatrení zvážili predloženie harmonogramu na mapovanie a hodnotenie ekosystémových služieb v EÚ, vďaka ktorému by sa mohli prijať cielené a efektívne opatrenia na zastavenie degradácie biodiverzity a ekosystémových služieb;

16.  zdôrazňuje, že strata biodiverzity prináša pre spoločnosť zničujúce hospodárske náklady, čo sa doposiaľ v dostatočnej miere nezačlenilo do hospodárskych a iných politík; naliehavo preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ocenili ekosystémové služby a začlenili tieto hodnoty do účtovných systémov ako základ udržateľnejších politík; nazdáva sa, že akýkoľvek ekonomický model, ktorý neberie ohľad na riadnu ochranu biodiverzity, nie je životaschopný; zdôrazňuje tiež, že opatrenia na obnovu ekosystémov a biodiverzity môžu významne prispieť k vytvoreniu nových zručností, pracovných miest a podnikateľských príležitostí;

17.  zdôrazňuje potrebu vypracovať dôkladné posúdenie negatívnych vplyvov na biodiverzitu, pokiaľ ide o rozličné hospodárske odvetvia;

18.  zdôrazňuje, že stratégia pre biodiverzitu je súčasťou hlavnej iniciatívy s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje, a pripomína, že regionálna politika zohráva zásadnú úlohu pri zabezpečovaní udržateľného rastu prostredníctvom činností, ktoré podporuje v záujme riešenia klimatických, energetických a environmentálnych otázok;

19.  domnieva sa, že významné množstvo vznikajúcich infekčných chorôb je zoonóznej povahy (prenosné medzi voľne žijúcimi zvieratami, domácimi zvieratami a ľuďmi), a uznáva, že obchod s voľne žijúcimi zvieratami, ako aj zmeny vo využívaní a spravovaní pôdy môžu viesť k novým alebo pozmeneným rozhraniam medzi ľuďmi, domácimi zvieratami a voľne žijúcimi zvieratami, čo by mohlo podporiť prenos chorôb a stratu biodiverzity; zdôrazňuje, že prvoradé je začlenenie stratégií pre biodiverzitu do politiky pre zdravie zvierat, dobré životné podmienky zvierat a obchodnej politiky.

20.  domnieva sa však, že v prípadoch, keď chýbajú údaje, môže byť potrebné dôkladné posúdenie vplyvu na environmentálnu, ekonomickú a sociálnu oblasť;

Ochrana a obnova prírody

21.  zdôrazňuje potrebu zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ týkajúce sa ochrany prírody, a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že by sa to malo dosiahnuť formou zlepšenia aspoň jedného z parametrov ochrany stavu definovaných v článku 1 smernice o biotopoch bez toho, aby to spôsobilo akékoľvek zhoršenie ďalších parametrov;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaviazali prijať integrované stratégie s cieľom získať informácie o prírodnom bohatstve jednotlivých geografických oblastí a črtách ich kultúrneho dedičstva, ako aj o podmienkach nevyhnutných pre ich zachovanie;

23.  zdôrazňuje, že na to, aby boli ciele v oblasti biodiverzity účinné, je potrebná ich realizácia prostredníctvom konkrétnych opatrení; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek opatreniam prijatým na boj proti strate biodiverzity v EÚ vykazuje priaznivý stav iba 17 % biotopov a druhov a 11 % kľúčových ekosystémov chránených právnymi predpismi EÚ; vyzýva Komisiu, aby urýchlene analyzovala, prečo súčasné snahy neboli doposiaľ úspešné, a zvážila, či sú k dispozícii iné a potenciálne účinnejšie nástroje;

24.  zdôrazňuje, že na to, aby sa stanovila jasná cesta na dosiahnutie vízie na rok 2050, musí byť do roku 2020 aspoň 40 % všetkých biotopov a druhov v priaznivom stave ochrany; pripomína, že do roku 2050 musí byť 100 % (alebo takmer 100 %) biotopov a druhov v priaznivom stave ochrany;

25.  vyjadruje obavy v súvislosti s neustálym zhoršovaním základných biotopov, ako napríklad mokradí, ktoré by sa mali považovať za prioritu a mali by sa stať predmetom naliehavých opatrení skutočne zodpovedajúcich stavu osobitnej ochrany, ktorý im EÚ udeľuje;

26.  uznáva, že budovanie infraštruktúry, urbanizácia, industrializácia a všeobecné zásahy do území sú jednými z najdôležitejších činiteľov fragmentácie ekosystémov a biotopov; vyzýva miestne, regionálne a celoštátne správy, aby v rámci svojich kompetencií a v súlade s pravidlami vytvárania a realizovania plánov zohľadnili pri plánovaní a projektoch rozvoja vo veľkom aj v malom rozsahu tieto aspekty, ktoré predstavujú hrozbu pre ekosystémy a biotopy; uznáva, že na miestnej a regionálnej úrovni existuje tlak a potreba, aby sa zabezpečil podstatný hospodársky rozvoj, a odporúča miestnym a regionálnym orgánom, aby zohľadňovali stanovenie rovnováhy medzi rozvojom a potrebou chrániť biodiverzitu a prírodné biotopy; podporuje ďalšie reformy a používanie politík regionálneho a miestneho rozvoja na podporu biodiverzity a zastavenie ešte väčšej straty biotopov, a to aj v období hospodárskej a finančnej krízy;

27.  podporuje posilnenie využívania posudzovaní vplyvov na životné prostredie, posudzovaní vplyvov na udržateľnosť, strategických environmentálnych hodnotení a ďalších nástrojov na zohľadnenie straty biodiverzity a účinkov zmeny klímy v rámci regionálneho a miestneho rozhodovania; poukazuje na to, že všetky regióny budú mať úžitok z projektov, ktoré sú zamerané na podporu zmierňovania zmeny klímy a ochranu pred stratou biodiverzity, a to vrátane menej rozvinutých regiónov;

28.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili ukončenie procesu označovania lokalít sústavy Natura 2000 do roku 2012 v súlade s cieľom 11 z Aichi; vyjadruje hlboké poľutovanie nad omeškaním v označovaní morských lokalít; je znepokojený obnovením lovu v delte Dunaja a jeho možným negatívnym vplyvom na biodiverzitu; vyzýva Komisiu, aby si overila, či členské štáty vykonávajú článok 7 smernice (2009/147/ES(5)) o vtáctve, najmä pokiaľ ide o lov;

29.  Zdôrazňuje naliehavú potrebu zintenzívniť úsilie o ochranu oceánov a morského prostredia prostredníctvom opatrení EÚ, ako aj zlepšenia medzinárodnej správy oceánov a oblastí mimo vnútroštátnej jurisdikcie,

30.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby dodržali konečné termíny stanovené v článkoch 4 a 6 smernice o biotopoch (92/43/EHS(6)) na vypracovanie plánov riadenia alebo rovnocenných nástrojov pre všetky lokality sústavy Natura 2000;

31.  domnieva sa, že lepšia cezhraničná spolupráca by mohla výrazne prispieť k dosiahnutiu cieľov Natura 2000; zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce európskych, vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov v súvislosti s ochranou biodiverzity a prírodných zdrojov; v tejto súvislosti zdôrazňuje príležitosti, ktoré ponúka cezhraničná, medziregionálna a nadnárodná spolupráca v oblasti riešenia straty biodiverzity, a domnieva sa, že lepšie využívanie potenciálu územnej spolupráce a výmena informácií, skúseností a osvedčených postupov by významne prispeli k dosiahnutiu tohto cieľa; zdôrazňuje, že začlenenie priorít súvisiacich s biodiverzitou do regionálnych makrostratégií je dôležitým krokom k jej obnove a ochrane;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadnu ochranu sústavy Natura 2000 prostredníctvom primeraného financovania týchto lokalít; predovšetkým vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s rôznymi zúčastnenými stranami vypracovali záväzné vnútroštátne nástroje, prostredníctvom ktorých budú vymedzovať prioritné ochranné opatrenia a uvádzať súvisiace plánované zdroje financovania (z finančných zdrojov EÚ a vlastných rozpočtov členských štátov);

33.  domnieva sa, že sa musí zlepšiť presadzovanie právnych predpisov EÚ, najmä o životnom prostredí;

34.  vzhľadom na obrovské rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa sústavy Natura 2000, vyzýva Komisiu, aby poskytla ďalšie objasnenie alebo prípadne usmernenie, založené na osvedčených postupoch; žiada tiež Komisiu, aby poskytla usmernenie alebo podelila sa o osvedčené postupy riadenia oblastí susediacich s územiami sústavy Natura 2000;

35.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoju kapacitu na spracovanie a účinnú kontrolu sťažností a porušovania právnych predpisov týkajúcich sa riadneho vykonávania smernice o vtáctve a smernice o biotopoch a aby vypracovala primerané usmernenia pre členské štáty, pokiaľ ide o kontrolu na mieste zameranú na vykonávanie týchto smerníc; vyzýva ďalej Komisiu, aby začlenila opatrenia na zlepšenie vykonávania a spoločného presadzovania smerníc o vtáctve a biotopoch do rámca svojej prebiehajúcej práce na zlepšovaní vykonávania a kontroly právnych predpisov v oblasti životného prostredia; vzhľadom na svoje uznesenie z 20. novembra 2008 o revízii odporúčania 2001/331/ES, ktorým sa stanovujú minimálne kritériá pre environmentálne inšpekcie v členských štátoch(7), považuje za nevyhnutné posilniť sieť Európskej únie pre implementáciu a presadzovanie práva v oblasti životného prostredia (IMPEL) a naliehavo vyzýva Komisiu, aby oznámila možné spôsoby realizácie tohto zámeru vrátane uskutočniteľnosti zriadenia jednotky EÚ pre environmentálne inšpekcie, a aby predložila návrh smernice o environmentálnych inšpekciách;

36.  podporuje iniciatívu Komisie týkajúcu sa vzdelávacích programov pre sudcov a prokurátorov; zdôrazňuje však, že Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť, aby tieto vzdelávacie programy boli prístupné aj pre odborníkov zaoberajúcich sa sústavou Natura 2000, napríklad pre regionálne a miestne orgány zaoberajúce sa presadzovaním práva a iné správne jednotky zodpovedné za vykonávanie smernice o vtáctve a smernice o biotopoch;

37.  domnieva sa, že je nevyhnutné mať k dispozícii digitalizované mapy s presnými informáciami o najdôležitejších prírodných zdrojoch, chránených územiach, využití pôdy, vodných plochách a ohrozených oblastiach s cieľom uľahčiť regionálnym a miestnym orgánom zosúladenie s právnymi predpismi v oblasti životného prostredia, najmä pokiaľ ide o biodiverzitu;

38.  berie na vedomie obmedzené povedomie verejnosti v EÚ o význame ochrany biodiverzity a o vážnych environmentálnych, ako aj spoločensko-hospodárskych nákladoch spojených s jej stratou; zdôrazňuje potrebu komplexnejšej komunikačnej stratégie v súlade s 1. cieľom z Aichi;

39.  víta zámer Komisie a členských štátov spustiť do roku 2013 veľkú komunikačnú kampaň zameranú na sieť Natura 2000, zlepšiť uplatňovanie ochranných ustanovení EÚ v oblasti životného prostredia a podporiť koexistenciu ochrany životného prostredia a udržateľného hospodárskeho rastu a sociálneho rozvoja ako rovnocenných zásad, ktoré nie sú v protiklade; na tento účel žiada propagovanie úspešných projektov a informovanie verejnosti o uskutočniteľnosti hospodárskeho rozvoja, ktorý neškodí životnému prostrediu, v oblastiach významného prírodného a kultúrneho dedičstva, akými sú oblasti patriace k sieti Natura 2000;

40.  zdôrazňuje, že treba organizovať osvetové a informačné kampane týkajúce sa biodiverzity pre všetky vekové a sociálne kategórie obyvateľstva, pričom si treba uvedomiť, že osvetové kampane pre deti a dospievajúcich, ktorých táto téma hlboko znepokojuje, by sa mali organizovať predovšetkým na školách; zastáva názor, že vzdelávanie a odborná príprava najmä v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a v príbuzných odvetviach by sa mali viac sústreďovať na úlohu biodiverzity;

41.  uznáva, že mimovládne organizácie zohrávajú významnú úlohu pri ochrane biodiverzity tým, že prispievajú k rozhodovaciemu procesu pôsobiac priamo v teréne a zvyšujúc povedomie verejnosti;

42.  odporúča rozšírenie správy na mobilizáciu občanov a tiež na neziskové organizácie a hospodárske subjekty, pričom v prípade hospodárskych subjektov treba klásť dôraz na začlenenie biodiverzity do podnikových stratégií; uznáva hodnotu a znalosti dobrovoľného a verejného sektora a prácu, ktorú vykonáva, pri ochrane biodiverzity, a žiada regionálne a miestne samosprávy, aby tieto skupiny zapojili do plánovania a konzultovania projektov nadviazaním partnerstiev medzi orgánmi, súkromným sektorom a mimovládnymi organizáciami;

43.  uznáva veľkú dôležitosť udržiavania úzkeho vzťahu s miestnymi aktérmi a priamymi správcami pôdy predmetnej pôdy, a preto podporuje Komisiu, aby v tejto súvislosti vyvíjala väčšie úsilie s prihliadnutím na skúsenosti a osobitné vedomosti, ktorými títo aktéri môžu prispieť pri navrhovaní právnych predpisov s cieľom zabezpečiť dobrý stav biotopov, ktoré sú domovom pre biodiverzitu, ktorú by sme chceli v EÚ zachovať;

44.  domnieva sa, že jedným z dôvodov, prečo sa nám nepodarilo odvrátiť pretrvávajúci trend straty biodiverzity a degradácie ekosystémov na celosvetovej úrovni je skutočnosť, že nemáme dostatočné vedomosti o zložitosti biodiverzity a interakcii jej častí medzi sebou a vo vzťahu k životnému prostrediu, a ani o hodnote biodiverzity pre súčasné a budúce generácie ľudí; opakuje, že vedecký výskum v oblasti biodiverzity je nevyhnutným predpokladom akéhokoľvek vykonávania politiky v tejto oblasti;

45.  zdôrazňuje preto, že treba viac investovať do výskumu v oblasti biodiverzity, a to aj vo vzťahu k jednému alebo viacerým dôležitým spoločenským problémom v rámci programu Horizont 2020 s cieľom vyhnúť sa fragmentácii výskumnej politiky; domnieva sa, že takéto navýšenie finančných prostriedkov určených na výskum biodiverzity by sa mohlo dosiahnuť v rámci celkových existujúcich prostriedkov vzhľadom na nízku mieru čerpania; na jednej strane je presvedčený, že výskum by nám umožnil lepšie pochopiť problematiku biodiverzity a jej význam pre všetky aspekty ľudskej činnosti a na druhej strane, že prostredníctvom inovačných koncepcií prispeje k novým a vylepšeným politikám a stratégiám riadenia a rozvoja;

46.  zdôrazňuje, že výskum biodiverzity si vyžaduje multidisciplinárny a cezhraničný prístup, pretože biodiverzita vo svojej podstate súvisí s oblasťami, akými sú ekológia, genetika, epidemiológia, klimatológia, ekonómia, sociálna antropológia a teoretické modelovane; zdôrazňuje, že udržateľné obhospodarovanie ekosystémov a prírodných zdrojov si vyžaduje politiky založené na vedeckých poznatkoch, a to predovšetkým v hospodársky a spoločensky dôležitých odvetviach poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a lesného hospodárstva;

47.  považuje za kľúčové, aby dostupné vedecké údaje o biodiverzite, príklady osvedčených postupov na zastavenie straty biodiverzity a obnovu biodiverzity, ako aj informácie o inováciách vychádzajúcich z prírody a potenciáli rozvoja boli viac rozšírené, aby ich spoločne využívali tvorcovia politík a kľúčové zainteresované strany a aby príslušné informačné a komunikačné technológie zohrávali kľúčovú úlohu pri poskytovaní nových príležitostí a nástrojov; víta preto skutočnosť, že Komisia zriadila platformu EÚ pre podnikanie a biodiverzitu, podporuje Komisiu v ďalšom rozvíjaní tejto platformy a nabáda na väčšiu spoluprácu medzi správnymi orgánmi a podnikmi v EÚ vrátane MSP;

48.  žiada, aby bol webový portál Európskeho informačného systému pre biodiverzitu dostupný vo všetkých úradných jazykoch EÚ s cieľom prispieť k vzájomnej výmene údajov a informácií;

Zachovať a obnoviť ekosystémy a ich služby

49.  berie na vedomie požiadavku v súlade s Dohovorom o biologickej biodiverzite (CBD) obnoviť 15 % zdegradovaných ekosystémov do roku 2020; považuje to však za minimum a želá si, aby EÚ stanovila oveľa vyšší cieľ obnovy, ktorý bude odrážať jej vlastný ambiciózny hlavný cieľ a jej víziu do roku 2050 s prihliadnutím na prírodné podmienky každej krajiny; naliehavo vyzýva Komisiu, aby jasne definovala význam termínu „zdegradované ekosystémy “a stanovila základné kritérium, podľa ktorého by sa dal merať pokrok;

50.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby najneskôr do roku 2012 prijala osobitnú stratégiu pre zelenú infraštruktúru a ochranu biodiverzity ako svoj prioritný cieľ; zdôrazňuje, že táto stratégia by sa mala zaoberať cieľmi súvisiacimi s mestskými, ako aj vidieckymi oblasťami, okrem iného s cieľom lepšie naplniť ustanovenia článku 10 smernice o biotopoch;

51.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia plánuje vypracovať stratégiu pre zelenú infraštruktúru až v roku 2012, zatiaľ čo energetické a dopravné koridory boli vymedzené už v návrhu balíka pre európsku infraštruktúru; vyzýva preto Komisiu, aby urýchlila prácu na stratégii pre zelenú infraštruktúru a zabezpečila, aby bol dosiahnutý navrhovaný cieľ č. 2; súhlasí s tým, že synergie medzi projektmi v oblasti energetiky, dopravy a IKT by sa mali maximalizovať, aby sa obmedzil negatívny vplyv na biodiverzitu, a že EÚ by mala financovať iba tie opatrenia, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi EÚ a príslušnými politikami Únie;

52.  zdôrazňuje, že vytváranie prírodného prostredia by sa nemalo obmedzovať len na vymedzené územia, ale malo by sa podnecovať na rôznych miestach – napríklad v mestách, pozdĺž diaľnic a železníc a v priemyselných oblastiach – s cieľom vytvoriť skutočne zelenú infraštruktúru;

53.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby predovšetkým vypracovala účinný regulačný rámec založený na iniciatíve na zachovanie biodiverzity bez strát, ktorý zohľadňuje skúsenosti členských štátov z minulosti, a aby pritom využívala normy, ktoré sa uplatňujú v programe pre podniky a vyrovnanie biodiverzity; v tejto súvislosti berie na vedomie význam uplatňovania takéhoto prístupu ku všetkým biotopom a druhom v EÚ, na ktoré sa nevzťahujú právne predpisy EÚ;

54.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť druhom a biotopom, ktorých funkcie majú nevyčísliteľnú hospodársku hodnotu, keďže úsilie o ochranu biodiverzity sa v budúcnosti bude zameriavať na tie oblasti, ktoré za krátke obdobie budú vytvárať hospodárske výhody, alebo sa to od nich bude očakávať;

55.  uznáva, že biodiverzita a ekosystémové služby poskytujú významné nepeňažné prínosy pre priemyselné odvetvia a iné hospodárske subjekty; vyzýva organizácie zastupujúce súkromný sektor, aby predložili návrhy, ako čo najlepšie vo významnej miere zachovať a obnoviť biodiverzitu;

56.  uznáva potrebu podporovať ekologickú infraštruktúru, ekologické inovácie a prijímanie inovačných technológií s cieľom vytvoriť ekologickejšie hospodárstvo a vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti vypracovala príručky osvedčených postupov; naliehavo žiada Komisiu, členské štáty a miestne i regionálne orgány, aby zohľadnili odporúčania štúdie TEEB, ktorá má byť užitočným poradným nástrojom pre miestnych a regionálnych politických činiteľov, správcov a vedúcich pracovníkov; zdôrazňuje potrebu rozšíriť a zintenzívniť odbornú prípravu príjemcov prostriedkov zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu a miestnej, regionálnej a štátnej správy v tom, ako sa orientovať v zložitých európskych a vnútroštátnych právnych predpisoch zameraných na ochranu prírody a zvyšovanie informovanosti o závažnosti straty biodiverzity; vyzýva Komisiu, aby zaviedla mechanizmy technickej pomoci na podporu znalostí na regionálnej i miestnej úrovni, pokiaľ ide o problémy súvisiace s vykonávaním predpisov;

Poľnohospodárstvo

57.  pripomína, že na viac ako na polovici územia EÚ hospodária poľnohospodári, že poľnohospodárska pôda poskytuje dôležité ekosystémové služby a má značnú spoločensko-hospodársku hodnotu a že financovanie SPP tvorí veľký podiel rozpočtu EÚ; zdôrazňuje, že SPP sa neobmedzuje na cieľ poskytovania potravín a rozvoja vidieka, ale je kľúčovým nástrojom pre biodiverzitu, ochranu, zmierňovanie zmeny klímy a zachovávanie ekosystémových služieb; konštatuje, že SPP už obsahuje opatrenia zamerané na ochranu životného prostredia, akými sú napríklad oddelenie, krížové plnenie a agro-environmentálne opatrenia; považuje za poľutovaniahodné, že týmito opatreniami doposiaľ nebolo možné zastaviť celkový pokles biodiverzity v EÚ a že biodiverzita poľnohospodárskej pôdy naďalej klesá; požaduje preto, aby sa SPP preorientovala na poskytovanie kompenzácie poľnohospodárom za dodávanie verejných statkov, pretože trh v súčasnosti nie je schopný začleniť hospodársku hodnotu dôležitých verejných statkov, ktoré poľnohospodárstvo môže poskytovať;

58.  zdôrazňuje spojenie vodného hospodárstva a biodiverzity ako nevyhnutnú zložku udržania života a trvalo udržateľného rozvoja;

59.  zdôrazňuje, že v záujme posúdenia účinnosti použitých nástrojov treba prejsť od prístupu založeného na prostriedkoch k prístupu založenému na výsledkoch;

60.  požaduje ekologizáciu prvého piliera SPP s cieľom zaručiť ochranu biodiverzity v širšej poľnohospodárskej krajine, zlepšiť prepojenie a prispôsobiť sa účinkom zmeny klímy; víta návrh Komisie týkajúci sa reformy SPP, ktorý zabezpečuje ekologizáciu SPP pridelením platieb z prvého piliera do balíka významných základných osvedčených postupov uplatňovaných na úrovni poľnohospodárskeho podniku, ktoré by mali zahŕňať striedanie plodín a diverzifikáciu, trvalé pastviny a minimálnu „oblasť ekologického záujmu“; zdôrazňuje, že takéto ekologizačné opatrenia musia byť realizovateľné a nesmú spôsobovať zbytočnú byrokraciu; znovu opakuje svoju výzvu na podporu siete Natura 2000 podľa jednotlivých oblastí v rámci systému priamych platieb; domnieva sa, že poľnohospodárske postupy, ktoré efektívne využívajú zdroje a sú ohľaduplné voči životného prostrediu a klíme, zaručia udržateľnosť poľnohospodárskeho odvetvia a dlhodobú potravinovú bezpečnosť a uznáva, že pri dosahovaní tohto cieľa ba SPP mala zohrávať významnú úlohu;

61.  požaduje, aby ekologizačné postupy boli zamerané na poľnohospodársku rozmanitosť v jednotlivých členských štátoch s prihliadnutím na osobitnú situáciu napríklad v krajinách Stredozemia, ktorá sa navrhovanými limitmi nerieši, pokiaľ ide o diverzifikáciu plodín a pôdu ekologického významu; konštatuje, že spracované plodiny, trvalé plodiny (olivové háje, vinice, jablčné sady) alebo ryžové plodiny sú len niektoré z príkladov postupov, ktoré by mali byť zladené s ekologizáciou, vzhľadom na vysokú ekologickú a ochrannú hodnotu niektorých z týchto poľnohospodárskych systémov;

62.  trvá na tom, že pomoc verejným a súkromným subjektom ochraňujúcim lesnú biodiverzitu druhov, biotopov a ekosystémových služieb sa v novej SPP musí zvýšiť a taktiež sa musí rozšíriť oprávnenosť na územia, ktoré spájajú lokality sústavy Natura 2000;

63.  požaduje, aby sa všetky platby v rámci SPP vrátane platieb od roku 2014 zakladali na prísnych pravidlách krížového plnenia, ktoré pomáhajú pri zachovávaní biodiverzity a ekosystémových služieb a sú platné pre smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch (bez oslabenia súčasných noriem, ktoré sa uplatňujú v období 2007 – 2013) a právne predpisy týkajúce sa pesticídov a biocídov, ako aj rámcovú smernicu o vode(8); požaduje jednoduché a transparentné pravidlá pre tých, ktorých sa to týka;

64.  požaduje posilnenie druhého piliera vo všetkých členských štátoch EÚ a žiada, aby sa v rámci tohto piliera venovala zvýšená pozornosť životnému prostrediu a účinnosti jeho agro-environmentálnych opatrení, a to okrem iného prostredníctvom minimálnych povinných výdavkov na opatrenia týkajúce sa životného prostredia, akými sú agro-environmentálne opatrenia, opatrenia Natura 2000 a opatrenia lesného životného prostredia, a podpory vysokej prírodnej hodnoty a ekologického poľnohospodárstva; zdôrazňuje, že environmentálne opatrenia v rámci dvoch pilierov by mali byť vzájomne prospešné;

65.  na vedomie kritickú správu Európskeho dvora audítorov o agro-environmentálnych schémach; konštatuje, že so sumou 22,2 miliardy EUR, ktorá bola k dispozícii na obdobie 2007 – 2013 sa dosiahli veľmi obmedzené environmentálne ciele; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že budúce agro-environmentálne dotácie sa schvália len na základe prísnych environmentálnych kritérií;

66.  upozorňuje na skutočnosť, že zvýšený dopyt po poľnohospodárskych palivách a následné zintenzívnenie tlaku na ich výrobu v rozvojových krajinách ohrozuje biodiverzitu, predovšetkým v rozvojových krajinách, prostredníctvom degradácie a zmeny biotopov a ekosystémov, ako sú okrem iného mokrade a lesy;

67.  domnieva sa, že by sa mala posilniť kontrola poľnohospodárskych postupov s cieľom zabrániť strate biodiverzity; predovšetkým sa domnieva, že by sa malo kontrolovať vypúšťanie močovky, ktoré by sa v najcitlivejších oblastiach malo dokonca zakázať v záujme ochrany ekosystémov;

68.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby preskúmali jav opúšťania poľnohospodárskej pôdy v niektorých častiach Európy a podporili cielené zachovanie biodiverzity a zamedzenie tvorbe púští a súčasný vznik nových spoločensko-hospodárskych príležitostí na rozvoj vidieka; zdôrazňuje však, že treba rešpektovať jestvujúce vlastníctvo pôdy; zdôrazňuje tiež, že európski poľnohospodári zohrávajú dôležitú úlohu, ako „strážcovia“ krajiny;

69.  varuje pred skutočnosťou, že rôzne druhy a biotopy, ktoré sú z hľadiska ochrany veľmi cenené, vrátane tých, ktoré sú chránené právnymi predpismi EÚ, sú závislé od agro-environmentálnych systémov, v ktorých je prítomnosť človeka kľúčovým faktorom; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zastavenia a zvrátenia trendu opúšťania pôdy; odporúča zvýšenú podporu malých a stredne veľkých hospodárstiev, rodinných hospodárstiev a extenzívneho poľnohospodárstva, ktoré propagujú osvedčené postupy na zachovanie prírodných zdrojov;

70.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s novou reformou SPP zvýšila úsilie o podporu poľnohospodárskych odvetví, ktoré preukázateľne prispievajú k ochrane biodiverzity, predovšetkým včelárstva; poukazuje na skutočnosť, že voľne žijúci a zdomácnený hmyz, napríklad včely, zaisťuje 80 % opeľovania kvitnúcich rastlín a že úbytok, ktorý tomuto hmyzu hrozí, predstavuje obrovský problém pre našu spoločnosť, v ktorej poľnohospodárska výroba, a teda aj potraviny, z veľkej časti závisí od opelenia kvitnúcich rastlín; zdôrazňuje preto, že v rámci opatrení, ktoré treba prijať na ochranu biodiverzity, by sa mala venovať osobitná pozornosť chovu včiel;

71.  zdôrazňuje význam zastavenia a zvrátenia znižovania rozmanitosti druhov a odrôd plodín vedúceho k narušeniu genetického základu, od ktorého závisí výživa ľudí a zvierat; obhajuje potrebu podporovať využívanie tradičných odrôd plodín špecifických pre určité regióny; požaduje primerané právne predpisy a stimuly na udržanie a ďalší rozvoj rozmanitosti poľnohospodárskych genetických zdrojov, napr. lokálne prispôsobené plemená a odrody;

72.  zdôrazňuje potrebu účinnejšej spolupráce na európskej úrovni v oblasti vedeckého a aplikovaného výskumu, pokiaľ ide o rozmanitosť živočíšnych a rastlinných genetických zdrojov s cieľom zabezpečiť ich zachovanie a zlepšiť ich schopnosť prispôsobiť sa zmene klímy a podporiť ich účinné využitie pri programoch genetického zlepšovania;

Lesné hospodárstvo

73.  vyzýva na osobitné opatrenia zamerané na dosiahnutie cieľa 5 z Aichi, podľa ktorého sa musí do roku 2020 pomer straty všetkých prírodných biotopov vrátane lesov znížiť aspoň na polovicu a tam, kde to je možné, priblížiť k nule, a zároveň sa musí významne znížiť degradácia a fragmentácia;

74.  vyzýva Komisiu, aby po ukončení štúdie vplyvov európskej spotreby na odlesňovanie nadviazala na jej zistenia s novými politickými iniciatívami, ktoré sa budú zaoberať zistenými vplyvmi;

75.  vyzýva členské štáty, aby prijali a vykonávali lesohospodárske plány, pričom zohľadnia zodpovedajúce konzultácie s verejnosťou vrátane účinných opatrení na zachovanie a obnovu chránených druhov a biotopov a súvisiacich ekosystémových služieb;

76.  naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporili prijatie lesohospodárskych plánov, medzi iným prostredníctvom opatrení na rozvoj vidieka a programu LIFE+; zdôrazňuje potrebu zahrnúť do lesohospodárskych plánov osobitné opatrenia pre biodiverzitu, predovšetkým osobitné opatrenia na zachovanie chránených druhov a prírodných biotopov s cieľom zlepšiť ich podmienky v rámci a mimo území sústavy Natura 2000;

77.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby si vypracovali svoje politiky lesného hospodárstva spôsobom, ktorý plne zohľadňuje význam lesov pri ochrane biodiverzity, prevencii erózie pôdy, sekvestrácii uhlíka a čistení vzduchu a pri udržiavaní kolobehu vody;

78.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaručili, že programy predchádzania požiarom v ich lesohospodárskych plánoch budú zahŕňať opatrenia založené na ekosystémoch s cieľom zvýšiť odolnosť lesov proti požiarom;

Rybné hospodárstvo

79.  víta návrhy Komisie na reformu spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (SRP), ktoré by mali zaručiť vykonávanie prístupu zameraného na ekosystémy a uplatňovanie aktualizovaných vedeckých informácií slúžiacich ako základ pre dlhodobé hospodárske plány týkajúce sa všetkých druhov rýb, ktoré sa využívajú na obchodné účely; zdôrazňuje, že len zabezpečením dlhodobej udržateľnosti populácie rýb dokážeme zabezpečiť hospodársku a sociálnu životaschopnosť odvetvia rybného hospodárstva;

80.  zdôrazňuje, že žiadna krajina sa nedokáže sama vyrovnať s problémom straty biodiverzity, predovšetkým pokiaľ ide o morské ekosystémy, a že vlády členských štátov musia spolupracovať a účinnejšie koordinovať svoje úsilie v záujme riešenia tohto celosvetového problému; zdôrazňuje, že dôkladné vykonávanie politiky v oblasti biodiverzity je prínosné pre spoločnosť aj hospodárstvo;

81.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zriadili chránené morské oblasti, v ktorých hospodárska činnosť vrátane rybolovu podlieha posilnenému riadeniu založenému na ekosystéme, čím by bolo možné zladiť ochranu životného prostredia s vykonávaním trvalo udržateľného rybolovu;

82.  zdôrazňuje, že pretrvávajú obrovské medzery vo vedomostiach o stave morských ekosystémov a zdrojov pre rybolov, a vyzýva na väčšie úsilie EÚ v oblasti morského výskumu;

83.  požaduje, aby Komisia a členské štáty posilnili svoje úsilie pri zhromažďovaní vedeckých údajov o populáciách rýb tam, kde sú nedostatočné, s cieľom poskytnúť spoľahlivejšie vedecké poradenstvo;

84.  vyzýva Komisiu a členské štáty na spoluprácu pri vytvorení „európskej pobrežnej stráže“ s cieľom podporiť spoločné monitorovanie a možnosti kontroly a zabezpečiť presadzovanie práva;

85.  vyzýva Komisiu a členské štáty na zvýšenie úsilia s cieľom zaistiť, aby úlovky do roku 2015 klesli pod úroveň maximálne udržateľného výnosu (MSY), a zohľadniť ekologické aspekty pri vymedzovaní MSY; zdôrazňuje preto, že nedostatok zodpovedajúcich vedeckých údajov by sa nemal používať ako zdôvodnenie nečinnosti, a že v takýchto prípadoch by sa mala preventívne znížiť miera úhynu; pripomína zákonnú povinnosť – stanovenú v rámcovej smernici o námornej stratégii (MFSD)(9) – zabezpečiť, aby boli všetky komerčne využívané populácie rýb do roku 2020 na úrovni bezpečných biologických limitov;

86.  poukazuje na to, že hlavy štátov a predsedovia vlád na svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v roku 2002 v Johannesburgu, podporili záväzok udržať alebo obnoviť populácie rýb nad úroveň, pri ktorej je možné do roku 2015 dosiahnuť MSY, ako je ustanovené v balíku reformy SRP navrhovaného Komisiou;

87.  zdôrazňuje, že riadenie rybného hospodárstva by malo prispievať k dosiahnutiu priaznivého stavu ochrany v súlade so smernicou o vtáctve a smernicou o biotopoch a k plneniu cieľa dobrého environmentálneho stavu (GES) podľa MSFD; zdôrazňuje, že dlhodobé plány riadenia by mali byť založené skôr na viacerých druhoch ako na jednom druhu, s prihliadnutím na všetky hľadiská týkajúce sa populácií rýb, a to predovšetkým ich veľkosť, vek a reprodukčný stav, v záujme lepšieho odzrkadlenia prístupu zameraného na ekosystémy a že by sa mali stanoviť prísne harmonogramy ich vypracovania;

88.  zdôrazňuje, že nová SRP a všetky následné opatrenia prijaté členskými štátmi musia byť v plnom súlade so smernicou 92/43/EHS, smernicou 2009/147/ES a smernicou 2008/56/ES;

89.  zdôrazňuje, že cieľ zníženia odvrhnutých úlovkov menej vzácnych cieľových druhov a vedľajších nežiaducich úlovkov chránených necieľových druhov, vrátane veľrýb, morských korytnačiek a morských vtákov, by sa mal začleniť do SRP a naliehavo vykonávať; zdôrazňuje okrem toho, že nová SRP by mala obsahovať jednoznačnú povinnosť vypustiť necieľové druhy, ktoré majú vysokú šancu na prežitie;

90.  poukazuje na to, že by sa mali vytvoriť opatrenia proti odvrhnutým úlovkom mladých jedincov a rýb malej veľkosti alebo úlovkom nad rámec kvóty, aby nedošlo k vzniku protikladných stimulov na vyloženie a komerčné využitie odvrhnutých úlovkov;

91.  zdôrazňuje, že by sa mali stanoviť ciele a harmonogramy na zníženie nadmernej kapacity tak, aby sa mohlo sledovať čisté zníženie kapacity flotily;

92.  konštatuje, že biodiverzita morského prostredia je vážne ohrozená následkom nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu, a zdôrazňuje, že na boj proti takémuto rybolovu by sa mala posilniť spolupráca medzi členskými štátmi a tretími krajinami;

93.  konštatuje, že vytvorenie rybolovných rezerv – území, v ktorých sa môže rybolov zakázať alebo obmedziť, je mimoriadne účinným a finančne úsporným opatrením na dosiahnutie dlhodobého zachovania populácie rýb; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a Radu, aby určili rybolovné rezervy a stanovili pravidlá riadenia, ktoré sa v rámci nich majú vytvoriť, s osobitným dôrazom na liahne a miesta pre rozmnožovanie populácií rýb;

94.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoľahlivé ukazovatele environmentálnej udržateľnosti vrátane udržateľnosti morského prostredia a pobrežných oblastí s cieľom posúdiť mieru pokroku pri dosahovaní všeobecného cieľa ochrany biodiverzity;

Invazívne cudzie druhy

95.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že sa prijmú opatrenia na zabránenie prístupu nových invazívnych cudzích druhov do EÚ a rozširovanie invazívnych cudzích druhov, ktoré sú v súčasnosti potvrdené, do nových oblastí; požaduje najmä jasné usmernenia v rámci nariadenia SPP o rozvoji vidieka, aby sa zabezpečilo, že zalesňovanie nebude poškodzovať biodiverzitu, a zabránilo sa poskytovaniu finančnej podpory na výsadbu cudzích a invazívnych druhov; zdôrazňuje potrebu ambicióznych stratégií a aktuálnych zoznamov na úrovni EÚ i členských štátov; domnieva sa, že tieto stratégie by sa nemali sústreďovať iba na druhy, ktoré sa považujú za prioritné, tak, ako sa navrhuje v cieli 5 stratégie v oblasti biodiverzity; povzbudzuje Komisiu, aby v záujme zlepšenia znalostnej základne podporila činnosti podobné činnostiam v rámci projektu DAISIE (Európske zoznamy cudzích invazívnych druhov);

96.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v roku 2012 predložila legislatívny návrh, ktorý používa holistický prístup k problému invazívnych cudzích rastlinných a živočíšnych druhov s cieľom stanoviť spoločnú politiku EÚ týkajúcu sa prevencie, monitorovania, vyhubenia a riadenia týchto druhov a systémov včasného varovania v tejto oblasti;

97.  uznáva, že prevencia je finančne úspornejšia a vhodnejšia z hľadiska životného prostredia, než opatrenia prijaté po prinesení a usadení invazívnych druhov; žiada preto Komisiu a členské štáty, aby uprednostnili zabránenie zavádzaniu invazívnych cudzích druhov, ako to podporuje hierarchický prístup k invazívnym cudzím druhom v Dohovore o biologickej diverzite;

98.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné zaručiť, aby obchod s ohrozenými druhmi, ktoré sú na červenom zozname Medzinárodnej únie na ochranu prírody, bol výraznejšie obmedzený a najmä prísne regulovaný; vyzýva ďalej Komisiu a členské štáty, aby monitorovali a podávali pravidelné hlásenia o dovozoch exotických a nepôvodných druhov na svoje územie a zaručili plné vykonávanie smernice o zoologických záhradách(10); žiada Komisiu, aby posúdila zákaz zvierat odchytených vo voľnej prírode na účely obchodu s domácimi zvieratami a predložila v tejto súvislosti návrhy;

99.  vyzýva Komisiu, aby vzala na vedomie existujúce národné stratégie a akčné plány a zabezpečila, aby sa obyvateľom ostrovov venovala v pripravovanom nariadení o invazívnych cudzích druhoch náležitá pozornosť;

Zmena klímy

100.  pripomína prepojenie biodiverzity s klimatickým systémom; je si vedomý významných negatívnych vplyvov zmeny klímy na biodiverzitu a zdôrazňuje skutočnosť, že strata biodiverzity vo svojej podstate zhoršuje zmenu klímy z dôvodu degradácie zachytávania uhlíka, ktoré poskytuje prírodné prostredie; zdôrazňuje naliehavú potrebu ochrany biodiverzity, okrem iného ako prostriedku na zmierňovanie zmeny klímy a zachovanie prírodných zachytávačov uhlíka;

Medzinárodný rozmer

101.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy na vykonávanie Protokolu z Nagoje, aby Únia mohla čo najskôr tento protokol ratifikovať;

102.  zdôrazňuje, že vzhľadom na globálny charakter biodiverzity a ekosystémových služieb a ich dôležitú úlohu pre globálne ciele udržateľného rozvoja stratégia EÚ musí taktiež urýchliť úsilie EÚ na odvrátenie straty biodiverzity, a efektívnejšie tak prispieť k plneniu miléniových rozvojových cieľov do roku 2015;

103.  domnieva sa, že otázku ochrany morskej biodiverzity treba riešiť na najvyššej úrovni na samite Rio+20 v Riu de Janeiro, ktorý sa má konať v júni 2012;

104.  víta rezolúciu Valného zhromaždenia OSN o zaistení udržateľnosti svetového rybného hospodárstva prijatú 6. decembra 2011(11), v ktorej sa zdôrazňuje, že snaha o dosiahnutie trvalo udržateľného využívania svetových oceánov a morí si vyžaduje naliehavé opatrenia;

105.  víta plán predstavený v novembri 2011, ktorý vypracovali štyri agentúry OSN (UNESCO, FAO, UNDP a IMO) s cieľom povzbudiť krajiny, aby obnovili svoj záväzok obmedziť degradáciu oceánov a zaoberať sa hrozbami, ako sú nadmerný rybolov, znečistenie a pokles biodiverzity.

106.  podnecuje Komisiu a členské štáty v tom, aby pokračovali v podpore spoločného prístupu k ochrane prírody v celej EÚ, a víta postoj Komisie, v ktorom uznala, že musí spolupracovať s členskými štátmi pri zaručovaní účinnej ochrany biodiverzity najvzdialenejších regiónov a zámorských krajín a území EÚ, na ktorých sa vyskytuje viac endemických druhov ako na celom európskom kontinente; požaduje, aby sa posilnili osobitné nástroje zamerané na zachovanie a ochranu biodiverzity na týchto územiach, najmä pilotný projekt BEST (Voluntary scheme for Biodiversity and Ecosystem Services in Territories of the EU Outermost Regions and Overseas Countries and Territories), ktorý je prípravnou akciou podporovanou Európskym parlamentom od roku 2011 umožňujúcou poskytovať vhodné finančné prostriedky na ochranu biodiverzity a ekosystémových služieb v najvzdialenejších regiónoch, zámorských krajinách a územiach EÚ;

107.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prísne uplatňovali a posilňovali mnohostranné dohody v oblasti životného prostredia vrátane (ale nielen) dohovorov CITES a CMS;

108.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby účinne začleňovali environmentálnu udržateľnosť do svojich vzťahov s tretími krajinami a ako súčasť globálnych procesov, akými sú miléniové rozvojové ciele;

109.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila príspevok obchodnej politiky EÚ k ochrane biodiverzity, a preto podporuje návrh Komisie začleniť kapitolu o udržateľnom rozvoji do všetkých nových obchodných dohôd, čím sa zabezpečia významné environmentálne ustanovenia v obchodnom kontexte vrátane cieľov v oblasti biodiverzity;

110.  uznáva nárast nelegálneho medzinárodného pašovania druhov, ktoré spadajú pod dohovor CITES; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti rozšírili kompetenciu Interpolu a prioritne nastoľovali otázku nelegálneho obchodu s voľne žijúcimi zvieratami v bilaterálnych diskusiách s tretími krajinami;

111.  uznáva že EÚ je najväčším dovozcom voľne žijúcich zvierat a svojimi politikami a obchodnou činnosťou ovplyvňuje zachovanie biodiverzity v ostatných častiach sveta; vyzýva EÚ, aby prijala opatrenia na zníženie negatívneho vplyvu spotreby EÚ na biodiverzitu prostredníctvom začlenenia iniciatív súvisiacich s udržateľným poľnohospodárstvom a obchodovaním s voľne žijúcimi zvieratami do všetkých obchodných dohôd;

112.  požaduje, aby sa na Samite Zeme Rio+20 dosiahol konkrétny pokrok v otázke inovatívnych a nezávislých zdrojov financií na ochranu biodiverzity v rozvojových krajinách, a trvá na tom, aby boli EÚ a jej členské štáty aktívne pri dosahovaní príslušných výsledkov;

113.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby chránili biodiverzitu v rámci rozvojovej spolupráci EÚ s cieľom zabrániť strate biodiverzity vzhľadom na skutočnosť, že ľudia s najnižšími príjmami sú najviac závislí od ekosystémových služieb;

114.  uznáva, že je potrebné nákladovo efektívnym spôsobom dosiahnuť hospodárstvo založené na obnoviteľných zdrojoch energie bez ohrozenia cieľov v oblasti biodiverzity a že takéto hospodárstvo by mohlo prispieť k dosahovaniu týchto cieľov; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné zaviesť ďalšie záruky týkajúce sa zdrojov, účinnosti a množstva biomasy používanej na výrobu energie; v tejto súvislosti tiež žiada Komisiu, aby čo najskôr objasnila, aký vplyv majú na biodiverzitu biopalivá, a to vrátane vplyvu na nepriame využívanie pôdy, a požaduje stanovenie účinných kritérií trvalej udržateľnosti pre výrobu a využívanie všetkých biopalív vrátane pevnej biomasy;

Financovanie

115.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podľa objektívnych kritérií identifikovali všetky existujúce dotácie, ktoré škodia životnému prostrediu, a vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2012 zverejnila akčný plán (s harmonogramom) na postupné vyradenie týchto dotácií do roku 2020 v súlade so záväzkami prijatými v Nagoji;

116.  zdôrazňuje význam mobilizácie finančnej podpory na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni zo všetkých možných zdrojov vrátane vytvorenia konkrétneho nástroja na financovanie biodiverzity a vypracovania inovatívnych mechanizmov financovania – najmä financovania biotopov v spojení so započítavaním – na splnenie cieľov stanovených v oblasti biodiverzity;

117.  zdôrazňuje potrebu navýšiť rozpočet na výskum zameraný na životné prostredie a biodiverzitu v rámci ďalšieho rámcového programu pre výskum, a to priamo úmerne obrovským potrebám a výzvam súvisiacim s riešením straty biodiverzity a zmeny klímy s cieľom prispieť k zaplneniu zistených medzier v poznatkoch a podporeniu politiky;

118.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či súčasný regulačný režim primerane stimuluje stratégie na zlepšenie biodiverzity a na navrhnutie nákladovo efektívnych riešení, ako posunúť výdavky na biodiverzitu od byrokracie smerom k ochrane a zlepšeniu;

119.  súhlasí s tým, že vhodne navrhnuté trhovo orientované nástroje zamerané na internalizáciu externých nákladov na spotrebné a výrobné činnosti týkajúce sa životného prostredia prispievajú k dosiahnutiu cieľa zastaviť stratu biodiverzity, pokiaľ ich v rámci príslušných odvetví sprevádzajú stimuly na ekologické investície;

120.  víta platformu pre podnikanie a biodiverzitu, ktorú zriadila Komisia v záujme zapojenia súkromného sektora do programu pre biodiverzitu;

121.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby Parlamentu a Rade predložila správu o možnosti zavedenia platieb na ekosystémové služby s prihliadnutím na úlohu zachovania biodiverzity;

122.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby túto novú stratégiu v oblasti biodiverzity na rok 2020 v plnej miere vykonávali a financovali a aby pritom zabezpečili súlad všetkých opatrení EÚ v oblasti financovania s právnymi predpismi na ochranu biodiverzity a vôd;

123.  zdôrazňuje nevyhnutnú potrebu zabezpečiť, aby budúci viacročný finančný rámec (2014 – 2020) podporoval dosiahnutie šiestich cieľov, ktoré sú stanovené v stratégii v oblasti biodiverzity, a aby sa navýšilo financovanie pre program LIFE; zdôrazňuje nevyhnutnosť sústrediť pozornosť na projekty sociálnej zodpovednosti podnikov zamerané na podporu biodiverzity;

124.  ďalej konštatuje, že nesmierna hospodárska hodnota biodiverzity ponúka výnosnú návratnosť investícií vyčlenených na jej ochranu; požaduje preto zvýšené financovanie opatrení na ochranu prírody;

125.  s cieľom zaistiť primerané financovanie sústavy Natura 2000 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že prostredníctvom nástrojov financovania EÚ a členských štátov sa bude ročne poskytovať najmenej 5,8 miliardy EUR; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili sprístupnenie primeraného financovania prostredníctvom rôznych fondov EÚ (napríklad pomocou prostriedkov SPP, Európskeho fondu pre námorníctvo a rybárstvo, Kohézneho fondu a poslineného fondu LIFE+) s lepšou koordináciou a súladom medzi týmito fondmi, okrem iného prostredníctvom koncepcie integrovaných projektov, a tak zvýšili transparentnosť pre rôzne regióny, ktoré dostávajú financovanie od EÚ; vyzýva EIB, aby sa zapájala do rozvoja inovatívnych finančných nástrojov a technických a poradenských služieb pre spolufinancovanie projektov súvisiacich s biodiverzitou;

126.  vyjadruje sklamanie nad navrhovanými pridelenými prostriedkami pre nový program LIFE, na ktorý sa napriek jeho pozoruhodnému úspechu za posledné dve desaťročia stále vyčleňuje zanedbateľná časť rozpočtu EÚ; domnieva sa, že výzvy nastolené v pláne pre biodiverzitu a ochranu prírody si vyžadujú podstatné navýšenie finančných prostriedkov vyčlenených na program LIFE;

127.  so znepokojením konštatuje, že množstvo projektov financovaných každý rok v rámci programu LIFE+ je v mnohých členských štátoch pod úrovňou predbežne pridelených prostriedkov; vyzýva Komisiu, aby posúdila dôvody tohto stavu a v prípade potreby navrhla zmeny pravidiel, ktorými sa program riadi, najmä pokiaľ ide o úrovne spolufinancovania;

128.  uznáva význam ekologického verejného obstarávania a vyjadruje presvedčenie, že by sa malo venovať viac pozornosti jeho využívaniu, a to najmä zo strany tých verejných orgánov, ktoré čerpajú prostriedky z európskych fondov; odporúča orgánom pre systémy riadenia a kontroly, ktoré sa zriadili v členských štátoch na spravovanie štrukturálnych fondov a fondov súdržnosti, aby podporovali projekty, ktoré takéto postupy plánujú;

129.  víta návrh Komisie investovať vo finančnom období rokov 2014 – 2020 do ochrany a obnovy biodiverzity z Kohézneho fondu; odporúča tiež zvážiť možnosti programu Natura 2000 pre miestne hospodárstva a trhy práce;

130.  uznáva, že ekologické hospodárstvo je prostriedkom na vytváranie zručností a pracovných miest, a vyzýva, aby sa podporovalo prostredníctvom financovania, ktoré pomôže vytvoriť kapacitu na miestnej úrovni a stavať na miestnych a tradičných znalostiach v boji zameranom na ochranu biodiverzity; zdôrazňuje skutočnosť, že približne 30 % celkových prostriedkov vyčlenených na politiku súdržnosti na obdobie rokov 2007 – 2013 je k dispozícii na činnosti, ktoré majú osobitný vplyv na udržateľný rast; v súvislosti so zastavením straty biodiverzity podporuje členské štáty, a najmä miestne a regionálne orgány, v tom, aby sa viac snažili investovať do prírodného kapitálu a aby využívali finančné prostriedky regionálnej politiky na prevenciu prírodných rizík ako prvku zachovávania prírodných zdrojov a prispôsobenia sa zmene klímy, najmä so zreteľom na programové obdobie rokov 2014 – 2020;

131.  nabáda členské štáty, aby v plnej miere využili možnosť zosúladiť súčasné operačné programy s cieľmi stratégie Európa 2020 v oblasti udržateľného rastu prehodnotením investičných priorít pre projekty, a naliehavo žiada, aby účinnejšie využívali dostupné zdroje;

o
o   o

132.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 19.
(2) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s.103.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0297.
(4) http://www.teebweb.org
(5) Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7.
(6) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.
(7) Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s. 67.
(8) Smernica 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 327, 22.12.2000, s. 1.).
(9) Smernica 2008/56/ES (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.).
(10) Smernica 1999/22/ES (Ú. v. ES L 94, 9.4.1999, s. 24.).
(11) A/RES/66/68.


Hodnotenie šiesteho environmentálneho akčného programu a stanovenie priorít siedmeho environmentálneho akčného programu
PDF 342kWORD 108k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. apríla 2012 o hodnotení šiesteho environmentálneho akčného programu a stanovení priorít siedmeho environmentálneho akčného programu – Lepšie životné prostredie pre lepší život (2011/2194(INI))
P7_TA(2012)0147A7-0048/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Šiesty akčný program Spoločenstva pre životné prostredie – Záverečné posúdenie (COM(2011)0531),

–  so zreteľom na články 191 a 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúce sa zachovania, ochrany a zlepšovania kvality ľudského zdravia a životného prostredia,

–  so zreteľom na závery Rady pre životné prostredie z 10. októbra 2011 o posúdení šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva a ďalšom napredovaní: Smerom k 7. environmentálnemu akčnému programu EÚ,

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) o stave a výhľade životného prostredia v Európe za rok 2010 (SOER 2010),

–  so zreteľom na technickú správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) č. 15/2011 s názvom Odkrytie nákladov v súvislosti so znečistením ovzdušia z priemyselných zariadení v Európe,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

–  so zreteľom na návrh Komisie týkajúci sa viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 (COM(2011)0398),

–  so zreteľom na návrhy Komisie týkajúce sa reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (SPRH) a politiky súdržnosti,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre regionálny rozvoj (A7–0048/2012),

A.  keďže platnosť súčasného šiesteho environmentálneho akčného programu (EAP) končí 22. júla 2012;

B.  keďže 6. EAP poskytol celkový rámec pre politiku v oblasti životného prostredia na jedno desaťročie, počas ktorého sa konsolidovali a podstatným spôsobom doplnili právne predpisy v oblasti životného prostredia, a keďže jeho prijatím v rámci spolurozhodovacieho postupu sa zvýšila jeho legitimita, čo prispelo k vytvoreniu pocitu spoločnej zodpovednosti; keďže však členské štáty a Komisia nie vždy konali v súlade s týmto programom a keďže tento program mal niekoľko nedostatkov, ktorými sa treba zaoberať;

C.  keďže pokrok pri plnení cieľov stanovených v 6. EAP nemal stály charakter a niektoré ciele sa podarilo dosiahnuť (zmena klímy, odpady), avšak iné nie (ovzdušie, životné prostredie v mestách, prírodné zdroje) a splnenie niektorých cieľov závisí od budúceho úsilia v oblasti implementácie (chemické látky, pesticídy, voda), a keďže viaceré výzvy pretrvávajú a na ich riešenie je potrebné ďalšie úsilie;

D.  keďže vykonávanie 6. EAP bolo komplikované nedostatočným plnením environmentálneho acquis v oblastiach kontroly znečistenia ovzdušia, úpravy vody a čistenia odpadovej vody, nakladania s odpadom a ochrany prírody;

E. keďže cieľ zastaviť pokles biodiverzity do roku 2010 sa pre chýbajúce politické a finančné záväzky nepodarilo dosiahnuť;

F.  keďže v správe o stave a výhľade životného prostredia v Európe za rok 2010 (SOER 2010) sa poukazuje na to, že naďalej pretrvávajú veľké environmentálne problémy, ktoré budú mať značné dôsledky v prípade, ak sa nebudú riešiť;

G.  keďže niektoré aspekty právnych predpisov v oblasti životného prostredia by sa mali prehodnotiť, a to najmä posilnením nezávislosti posudzovania vplyvov na životné prostredie v smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie;

H.  keďže zhoršovanie životného prostredia – znečisťovanie ovzdušia, hluk, chemické látky, zlá kvalita vody a zhoršovanie ekosystému – je dôležitým faktorom prispievajúcim k zvyšovaniu výskytu chronických chorôb; keďže ambiciózny program EÚ v oblasti ochrany životného prostredia je preto kľúčovou súčasťou účinnej prevencie chorôb a zhoršovania zdravia;

I.  keďže medzi členskými štátmi pretrvávajú zásadné rozdiely, pokiaľ ide o kvalitu životného prostredia a verejné zdravie;

1.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné čo najskôr prijať 7. EAP, aby bolo možné riešiť budúce problémy v oblasti životného prostredia; vyzýva preto Komisiu, aby bezodkladne predložila návrh týkajúci sa 7. EAP;

2.  domnieva sa, že v novom 7. EAP treba jednoznačným spôsobom uviesť environmentálne výzvy, ktoré stoja pred EÚ, vrátane zrýchľujúcej sa zmeny klímy, zhoršovania ekosystému a nadmerného využívania prírodných zdrojov;

3.  so zreteľom na aktuálne výzvy v oblasti trvalej udržateľnosti, pred ktorými EÚ stojí, zdôrazňuje, že environmentálne akčné programy, ako zastrešujúce nástroje, prispievajú k zabezpečovaniu nevyhnutnej koordinácie rozličných politík Spoločenstva; konkrétne sa domnieva, že v nadchádzajúcom desaťročí bude ešte nevyhnutnejšie riešiť environmentálne otázky súvislejším a integrovanejším spôsobom, v ktorom sa zohľadnia súvislosti medzi týmito otázkami a ktorý bude zameraný na zostávajúce nevyriešené otázky, pretože v opačnom prípade môžu byť spôsobené nenapraviteľné škody;

4.  nazdáva sa, že 7. EAP by mal byť pozitívnym príbehom o prínosoch prísnej environmentálnej politiky v záujme posilnenia verejnej podpory a politickej vôle prijímať opatrenia;

5.  domnieva sa, že v 7. EAP by mali byť stanovené konkrétne ciele na rok 2020, ako aj jasná ambiciózna vízia pre životné prostredie v roku 2050 zameraná na zabezpečenie vysokej kvality života a dobrých životných podmienok pre všetkých v rámci bezpečných environmentálnych obmedzení;

6.  nazdáva sa, že harmonogram pre 7. EAP by mal byť zosúladený s výhľadom viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2013 a so stratégiou Európa 2020; zdôrazňuje však, že kľúčové rozhodnutia v iných politických oblastiach so silným vplyvom na životné prostredie budú pravdepodobne prijaté pred schválením 7. EAP;

7.  zdôrazňuje, že 7. EAP by mal poskytnúť správny rámec na zabezpečenie primeraného financovania, a to aj financovania inovácií, výskumu a vývoja, a tiež to, že financovanie cieľov v oblasti životného prostredia v synergickom spojení s LIFE, ako aj plná integrácia ochrany životného prostredia, by mali byť dôležitou súčasťou nasledujúceho viacročného finančného rámca, a tiež reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, politiky súdržnosti a programu Horizont 2020; predovšetkým sa nazdáva, že EÚ by mala umožniť vytvorenie nových zdrojov financovania pre EAP, napríklad prostredníctvom mobilizácie trhových nástrojov a platieb za ekosystémové služby;

8.  domnieva sa, že 7. EAP by mal byť zastrešujúcim rámcom, ktorý by umožnil zaoberať sa pretrvávajúcimi aj vznikajúcimi výzvami v oblasti životného prostredia a udržateľnosti, a to pri náležitom zohľadnení súčasných i plánovaných opatrení;

9.  domnieva sa, že pre nadchádzajúce desaťročie by mal 7. EAP zabezpečiť, aby boli rozhodnutia EÚ v oblasti životného prostredia dostatočne jasné a predvídateľné pre vnútroštátne aj miestne správne orgány, občanov, podnikateľov a investorov; zastáva názor, že tento zastrešujúci program EÚ by mal vyslať zvyšku sveta silný politický signál a prispieť k vytvoreniu medzinárodnej environmentálnej správy;

10.  vyzýva Komisiu, aby svoj budúci návrh týkajúci sa 7. EAP založila na týchto troch prioritách:

   vykonávanie a upevňovanie;
   integrácia;
   medzinárodný rozmer;

11.  domnieva sa, že mnohé z cieľov uvedené v 6. EAP sú dobre formulované, zároveň si však uvedomuje, že mnohé z nich nie sú ani zďaleka splnené; uvítal by preto, aby bolo viac z týchto cieľov presunutých do siedmeho environmentálneho akčného programu;

12.  rád by zdôraznil, že je dôležité umožniť, aby sa environmentálna politika EÚ riadila zásadou predbežnej opatrnosti;

Vykonávanie a upevňovanie

13.  so znepokojením konštatuje, že vykonávanie environmentálneho acquis je aj naďalej nepostačujúce; domnieva sa, že úplné vykonávanie a presadzovanie kľúčových environmentálnych priorít a priorít súvisiacich politík – zmena klímy, biodiverzita, zdroje, životné prostredie a zdravie, ako aj sociálne politiky a politiky zamestnanosti, energetika, udržateľná doprava, udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka – na všetkých úrovniach a ich ďalšie upevňovanie má rozhodujúci význam; zdôrazňuje preto, že je potrebné mať jasné, konzistentné právne predpisy v oblasti životného prostredia, založené na hodnotení verejných politík a spätnej väzbe;

14.  zdôrazňuje, že plnohodnotné dodržiavanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia je skutočnou povinnosťou vyplývajúcou zo zmluvy a kritériom pre využívanie prostriedkov EÚ v členských štátoch;

15.  zdôrazňuje, že je zásadne dôležité informovať občanov o našich environmentálnych politikách s cieľom dosiahnuť, aby úspech týchto politík bol aj ich úspechom; preto požaduje, aby sa v tomto smere v budúcom akčnom programe vyvinulo väčšie úsilie, keďže lepšie životné prostredie pre lepší život nemožno vytvoriť jednostranne zvnútra európskych inštitúcií bez podpory samotnej spoločnosti;

Zmena klímy

16.  zastáva názor, že 7. EAP by mal zabezpečiť plné vykonávanie klimaticko-energetického balíka a zaistiť jeho posilnenie;

17.  domnieva sa, že v 7. EAP by mala byť zohľadnená potreba záväzných cieľov v oblasti energetickej efektívnosti a/alebo úspor energie, keďže sa tým posilní boj proti zmene klímy a podporí ochrana životného prostredia; zdôrazňuje význam pružného rámca Spoločenstva s cieľom zabezpečiť, aby boli v navrhovaných opatreniach v oblasti energetickej efektívnosti v primeranom rozsahu zohľadnené špecifiká každého členského štátu;

18.  zastáva názor, že v rámci 7. EAP by sa mala diskusia posunúť aj za rok 2020 a mali by sa zvážiť strednodobé ciele pre znižovanie emisií, energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie na rok 2030;

19.  domnieva sa, že 7. EAP by sa mal zaoberať aj emisiami z námornej dopravy a emisiami iných látok ako CO2;

20.  domnieva sa, že 7. EAP by sa mal na základe pripravovanej adaptačnej stratégie EÚ náležite zaoberať otázkou adaptácie na zmenu klímy, pričom by v ňom mali byť zohľadnené rôzne potreby regiónov; vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózny návrh reformy právnych predpisov EÚ týkajúcich sa zdravia rastlín s cieľom bojovať proti šíreniu invazívnych druhov a škodcov, z ktorých niektoré sú dôsledkom zmeny klímy;

21.  uznáva dodatočné prínosy rastúceho objemu výroby energie z obnoviteľných zdrojov z hľadiska znižovania znečistenia a zdravotných dôsledkov, pokiaľ sa tým účinne znižuje výroba energie z neobnoviteľných zdrojov;

22.  odporúča posilnenie podpory poskytovanej regionálnym nízkouhlíkovým stratégiám odolným voči zmene klímy ako aj malým klimatickým projektom, ktoré uskutočňujú MSP, MVO a miestne orgány v rámci podprogramu Ochrana klímy zaradeného do nového programu LIFE, ktorý navrhla Komisia;

Efektívne a trvalo udržateľné využívanie zdrojov

23.  pripomína, že je naliehavo potrebné bezpodmienečne znížiť využívanie zdrojov; žiada Komisiu, aby použila široký výklad pojmu „efektívne využívanie zdrojov“, aby sa vzťahoval na všetky zdroje; poukazuje na to, že medzi tieto zdroje patria napríklad aj prírodné energetické a neenergetické zdroje, ako sú voda, ekosystémy a biodiverzita; žiada Komisiu, aby do oblasti efektívneho využívania zdrojov začlenila aj udržateľnú správu zdrojov a udržateľnosť v oblasti výroby a spotreby;

24.  domnieva sa, že 7. EAP by mal pomáhať pri dosahovaní dlhodobého cieľa, ktorým je znižovanie ekologickej stopy o 50 % počas nasledujúcich 20 rokov; upozorňuje, že nadmerná ekologická stopa EÚ podrýva regionálnu a globálnu perspektívu prirodzených ekosystémov, ktoré môžu ľudstvo dostatočným spôsobom podporovať;

25.  domnieva sa, že do 7. EAP by sa mali v plnej miere zahrnúť ciele Plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje;

26.  vyzýva Komisiu, aby už začala používať – a zdokonalila – existujúce ukazovatele efektívneho využívania zdrojov, ak sú k dispozícii, a aby bezodkladne stanovila príslušné ciele v úzkej spolupráci s členskými štátmi a všetkými ostatnými zainteresovanými stranami, a aby v prípade potreby čo najskôr vypracovala nové ukazovatele a ciele, ako sa požaduje v uvedenom pláne; vzhľadom na obmedzenia hlavného ukazovateľa produktivity zdrojov vyzýva Komisiu, aby čo najskôr určila ukazovateľ spotreby materiálov podľa prístupu založeného na životnom cykle, ktorý bude zahŕňať skryté toky, t. j. prípadný presun environmentálneho tlaku za hranice EÚ, a nahrádzanie zriedkavých materiálov a závislostí;

27.  zastáva názor, že 7. EAP by mal poskytovať možnosť rozvoja legislatívneho rámca na začleňovanie otázok, akými sú napríklad udržateľná výroba alebo kaskádovité využívanie zdrojov, do príslušných politík, čím sa zabezpečí plné využitie našich vzácnych surovín;

28.  zastáva názor, že 7. EAP by mal obsahovať ciele zamerané na to, aké opatrenia treba prijať v oblasti životného prostredia v mestách, kde žije väčšina európskych občanov, kde sa produkujú viac než dve tretiny emisií CO2, a ktoré majú významný vplyv na životné prostredie, a že by mal poskytovať usmernenia o tom, ako podporovať integrované plánovanie v oblasti životného prostredia, udržateľnej mobility, kvality života a ľudského zdravia v mestách, a to pri zohľadnení zásady subsidiarity;

29.  v záujme realizácie stratégií na znižovanie znečistenia v mestskom prostredí vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosť vytvoriť európsky podporný rámec pre postupnú realizáciu plánov mestskej mobility v európskych mestách, zaviesť postupy a mechanizmy finančnej podpory na európskej úrovni na prípravu auditov mestskej mobility, ako aj plánov mestskej mobility a vypracovať prehľad výsledkov v oblasti európskej mestskej mobility;

30.  domnieva sa, že 7. EAP by mal umožniť dosiahnutie cieľov trvalo udržateľnej a ekologickej spotreby a výroby, ktoré sú stanovené v tomto pláne, v plnom rozsahu, napríklad pokiaľ ide o zelené a trvalo udržateľné verejné obstarávanie v súlade so zásadami transparentnosti a spravodlivej hospodárskej súťaže; požaduje vypracovať produktovú politiku, ktorá bude zameraná na celý životný cyklus produktu a ktorej súčasťou budú aj metódy výroby zohľadňujúce dobré životné podmienky zvierat; vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na finalizáciu harmonizovanej európskej metódy pre výpočet ekologickej stopy výrobku zabezpečila začlenenie dodatočných informácií pre spotrebiteľov o environmentálnom vplyve produktov nad rámec existujúcich systémov (environmentálna značka, energetická značka, označenie organického pôvodu, atď.); vyzýva Komisiu, aby rozšírila pôsobnosť smernice o ekodizajne a aby preskúmala jej uplatňovanie;

31.  zastáva názor, že 7. EAP by mal umožniť tvorbu motivačných systémov na podporu dopytu po recyklovaných materiáloch, najmä v prípade, ak sú súčasťou dokončených výrobkov;

32.  zastáva názor, že 7. EAP by mal zabezpečiť plné uplatňovanie právnych predpisov o odpadoch vrátane dodržania hierarchie spracovania odpadu a zároveň by mal zabezpečiť súlad s inými politikami EÚ; domnieva sa, že tento program by mal stanoviť ambicióznejšie ciele, pokiaľ ide o prevenciu, opakované používanie a recykláciu vrátane cieľa reálne znížiť objem produkovaného odpadu, úplne prestať spaľovať odpad, ktorý je vhodný na recykláciu alebo kompostovanie s ohľadom na hierarchické ustanovenia rámcovej smernice o odpadoch, a prísne zakázať vyvážanie triedeného odpadu na skládky, rovnako ako ciele týkajúce sa referenčných hodnôt pre účinnosť využívania zdrojov a technologickú účinnosť; pripomína, že odpad je tiež zdroj a často ho možno opätovne použiť, čo nám umožňuje zabezpečiť efektívne využívanie zdrojov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako zvýšiť účinnosť zberu odpadu zo spotrebných výrobkov, a to rozšírením zásady rozsiahlejšej zodpovednosti výrobcu, ako aj na základe usmernení o riadení systémov opätovného využívania, zberu a recyklácie; zdôrazňuje potrebu investovať do recyklácie surovín a vzácnych zemín, pretože ťažba, rafinácia a recyklácia vzácnych zemín môžu mať v prípade ich neprimeraného riadenia vážne dôsledky pre životné prostredie;

33.  domnieva sa, že ciele v oblasti zberu a separovania odpadu, ktoré už boli stanovené v niekoľkých smerniciach, by sa mali ďalej upresňovať a zameriavať na čo najväčšie a najkvalitnejšie zužitkovanie materiálov v každej z etáp recyklácie (zber, demontáž, predspracovanie a recyklácia/rafinácia);

34.  domnieva sa, že 7. EAP by mal zohľadňoval ustanovenia z nadchádzajúcej koncepcie politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva, a zdôrazňuje hodnotu lepšie koordinovaného prístupu k určovaniu cien vody; vyzýva preto Komisiu, aby uľahčila prístup k riešeniam nedostatku vody, získavania vody a vývoja technológií alternatívneho zavlažovania a aby podporovala optimalizáciu postupného využívania vody odobranej z vodného cyklu vrátane recyklácie vody použitej na poľnohospodárske a priemyselné účely, ak je to vhodné, a prostredníctvom odberu živín a energetického obsahu z odpadových vôd;

35.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili plnohodnotné a účinné vykonanie právnych predpisov o vode, a zastáva názor, že v záujme zabezpečenia dodržania rámcovej smernice o vode a smernice o posudzovaní a riadení povodňových rizík je potrebné vyvinúť opatrenia na obnovu prirodzených brehov riek a opätovné zalesnenie priľahlých oblastí;

36.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby do stanovovania cieľov, ktoré by mali zaistiť udržateľnosť využívania pôdy v 7. EAP, zapojila všetky zainteresované subjekty; vyzýva Komisiu, aby vymedzila kritické problémy v oblasti využívania pôdy, ako sú strata poloprirodzených biotopov a nahrádzanie vysoko hodnotného využívania pôdy bioenergetickými plodinami; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu kritérií trvalej udržateľnosti pre biomasu a biopalivá, v ktorých sa zároveň zohľadní otázka nepriamej zmeny využívania pôdy;

37.  domnieva sa, že 7. EAP musí riešiť dôsledky európskych politík za hranicami EÚ, a preto žiada Komisiu, aby pokračovala v úsilí o zníženie pôdnej stopy EÚ v tretích krajinách, a to najmä riešením nepriamej zmeny využívania pôdy spôsobenej biopalivami a biomasou pre energetiku, a že by mal obsahovať cieľ spočívajúci v tom, aby sa nemenilo využívanie žiadnej pôdy s vysokou environmentálnou hodnotou na nové využitie s cieľom produkovať plodiny pre EÚ;

Biodiverzita a lesné hospodárstvo

38.  zdôrazňuje, že je dôležité konať ihneď, aby sa EÚ vydala správnym smerom a v plnej miere splnila svoj vlastný hlavný cieľ v oblasti biodiverzity do roku 2020, ako aj svoje globálne záväzky v oblasti ochrany biodiverzity, pretože si nemôžeme dovoliť opäť zlyhať, a aby naplánovala dostatočné prostriedky na zachovanie siete Natura 2000; domnieva sa, že ťažkosti pri plnení cieľa stanoveného na rok 2010 svedčia o tom, že je potrebné hĺbkové preskúmanie doteraz uplatňovaných metód; domnieva sa, že sa musia vykonať integrované strategické štúdie vrátane štúdií prvkov, ktoré by mohli mať vplyv na chránené oblasti; domnieva sa, že tieto štúdie by sa mali začleniť do územného plánovania a mali by ich sprevádzať informačné a vzdelávacie kampane o význame miestnych zdrojov a ich zachovania;

39.  domnieva sa, že ciele stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 vrátane jej cieľov a činností by sa mali v plnej miere zahrnúť do 7. EAP, aby sa zabezpečilo jej plnohodnotné vykonanie; domnieva sa, že v krátkodobom horizonte treba posilniť určité činnosti a jasnejšie začleniť biodiverzitu do všetkých oblastí politiky, a že sú potrebné ďalšie kroky (napríklad opatrenia na obnovu znehodnotených ekosystémov), aby sa skutočne dosiahol cieľ pre rok 2020); zdôrazňuje, že 7. EAP poskytne silný rámec na podporu prijímania potrebných právnych a finančných nástrojov počnúc zaručením financovania siete Natura 2000;

40.  zdôrazňuje význam získavania finančnej podpory EÚ aj vnútroštátnej finančnej podpory zo všetkých možných zdrojov, ako aj význam rozvoja inovatívnych finančných mechanizmov na zabezpečenie primeranej úrovne podpory biodiverzity;

41.  vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2012 zverejnila oznámenie o novej európskej stratégii v oblasti lesného hospodárstva a aby navrhla účinné opatrenia zamerané na zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti lesného hospodárstva a na podporu racionálneho využívania lesníckych prostriedkov a udržateľného riadenia lesov;

42.  odporúča, aby sa lesom v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky venovala väčšia pozornosť prostredníctvom podpory agrolesníctva a politiky rozvoja vidieka založenej na trvalo udržateľnom rozvoji krajiny;

43.  požaduje prijatie nového nariadenia Spoločenstva o predchádzaní požiarom, alebo prinajmenšom navrhuje posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi v tejto oblasti;

Kvalita životného prostredia a zdravie

44.  vzhľadom na to, že zlé environmentálne podmienky majú podstatný vplyv na zdravie, čo spôsobuje aj vysoké náklady, zastáva názor, že 7. EAP by mal predovšetkým:

   naďalej obsahovať cieľ 6. EAP, aby sa do roku 2020 chemikálie vyrábali a používali len spôsobmi, ktoré nemajú výrazne negatívny vplyv na zdravie a životné prostredie;
   riešiť otázku kvality ovzdušia – vrátane kvality ovzdušia vo vnútorných priestoroch – a jej vplyvu na zdravie;
   riešiť otázku hluku a jeho vplyvu na zdravie;
   zabezpečiť vypracovanie konkrétnych opatrení týkajúcich sa nových zdravotných rizík pre človeka a zvieratá, ktorým sa v súčasnosti nevenuje dostatočná pozornosť, preskúmať na základe vedeckých štúdií a všeobecne platných definícií účinky nových technológií na zdravie ľudí a zvierat, napr. pokiaľ ide o nanomateriály, látky narušujúce činnosť endokrinných disruptorov a kombinované účinky chemických látok;
   zahŕňať kroky na ochranu zdravia detí pred znečistením životného prostredia na základe Parmskej deklarácie regionálneho úradu WHO pre Európu o životnom prostredí a zdraví z marca 2010;
   byť previazaný s druhým akčným plánom v oblasti životného prostredia a zdravia;

45.  zdôrazňuje, že 7. EAP by mal stanoviť konkrétne ciele, aby zabezpečil, že do roku 2020 prestanú znečistenie a nebezpečné látky ohrozovať zdravie európskych občanov;

46.  domnieva sa že by sa mali v plnej miere zohľadňovať metódy používané pre posudzovanie rizík chemikálií, pričom prioritu by mali mať alternatívy voči testovaniu na zvieratách; domnieva sa tiež, že 7. EAP by mal zabezpečiť prijatie stratégie pre celú EÚ na zníženie počtu zvierat používaných pri testovaní bezpečnosti a zároveň zaručiť vysokú kvalitu života ľudí a zvierat v EÚ;

47.  domnieva sa, že potrebujeme celistvý prístup k zdraviu a životnému prostrediu zameraný na predbežnú opatrnosť a predchádzanie rizikám, ktorý osobitne zohľadní zraniteľné skupiny, ako sú ľudské plody, deti a mladí ľudia;

48.  domnieva sa, že by sa malo vyvinúť úsilie s cieľom zamerať sa na prevenciu, predbežnú opatrnosť a presadzovanie environmentálne šetrných činností na úrovni EÚ, a to v oblasti výskumu, inovácií a vývoja, s cieľom znížiť environmentálnu záťaž chorôb;

49.  domnieva sa, že 7. EAP by sa mal zamerať na riešenie otázky dopravy a mal by podporiť vyššie investície do dopravných systémov šetrných k životnému prostrediu a navrhovať riešenia vysokej dopravnej záťaže, emisií CO2 a mikroskopických častíc;

50.  považuje za dôležité, aby 7. EAP kládol osobitný dôraz na to, aby sa pokračovalo vo vyraďovaní ortuti z používania, a to v rámci EÚ aj za jej hranicami;

Presadzovanie

51.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili plnohodnotné a riadne vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, ako aj prijatých politík a stratégií, a aby zabezpečili primeranú kapacitu a finančné prostriedky na ich plnohodnotné vykonávanie aj v časoch úspor, keďže nevykonávanie alebo neúplne vykonávanie environmentálnych právnych predpisov EÚ je nielen protiprávne, ale z dlhodobého hľadiska aj pre spoločnosť omnoho nákladnejšie;

52.  považuje za nevyhnutné posilniť sieť Európskej únie pre vykonávanie a presadzovanie práva v oblasti životného prostredia (IMPEL) a naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o možných spôsoboch jej posilnenia;

53.  vyzýva Komisiu, aby pred poskytnutím akéhokoľvek financovania systematicky uplatňovala kontroly ex ante týkajúce sa dodržiavania všetkých dôležitých právnych predpisov Spoločenstva, najmä v oblasti politiky súdržnosti;

54.  považuje za dôležité, aby bol 7. EAP vnímaný ako nástroj komunikácie s európskymi občanmi, aby mohol týchto občanov mobilizovať, a to najmä v záujme presadzovania dohodnutých politík v teréne;

55.  vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju úlohu „strážkyne zmlúv“ s cieľom zabezpečiť správnu transpozíciu, vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia všetkými členskými štátmi; odporúča výraznejšie zapájanie miestnych orgánov do celého procesu tvorby environmentálnej politiky s cieľom zlepšiť celkový proces vykonávania právnych predpisov, a to aj zriaďovaním tímov pre transpozíciu environmentálneho práva na regionálnej a miestnej úrovni; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala, akú úlohu by v oblasti transpozície a vykonávania mohla zohrať Európska environmentálna agentúra;

Začleňovanie

56.  zastáva názor, že environmentálne otázky majú čoraz väčší význam v iných sektorových politikách, a preto by sa environmentálna politika mala výraznejšie začleniť do iných oblastí politiky;

57.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala ukazovatele, a mohla tak merať pokrok v začleňovaní;

58.  zastáva názor, že ciele Plánu 2050 (Roadmap 2050) sa môžu splniť iba vtedy, ak sa zavedú doplnkové stratégie vrátane hodnotenia poľnohospodárstva, opätovného zalesňovania a zavedenia politických stimulov pre inovácie a rýchle zavedenie využívania slnečnej, geotermálnej a morskej energie;

59.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby do návrhu 7. EAP zahrnula súhrnný zoznam všetkých existujúcich cieľov v oblasti životného prostredia pre rôzne oblasti politiky, najmä v oblasti zmeny klímy, biodiverzity, dopravy, energetiky, poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a politiky súdržnosti, a aby tieto ciele preskúmala vo vzájomnej spojitosti, a umožnila tak primerané porovnanie a zabezpečila ich súlad;

60.  naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci preskúmania smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a smernice 2001/42/ES zabezpečila, aby prispievali k udržateľnému využívaniu pôdy, ktorá je mimoriadne dôležitým zdrojom v EÚ, a aby zároveň rozšírila rozsah posudzovania vplyvov na životné prostredie tak, aby do neho neboli zahrnuté len veľké projekty, ale aj pojem kaskádového využívania zdrojov a analýzy celého životného cyklu, a aby zároveň sprísnila a rozšírila kritériá takéhoto posudzovania;

61.  vyzýva Komisiu, aby navrhla postup zabezpečujúci nestrannosť a nezávislosť posudzovania vplyvov na životné prostredie, a to predovšetkým na základe odstránenia priameho vzťahu medzi tvorcami a posudzovateľmi projektov;

62.  odporúča nájsť spravodlivú rovnováhu medzi potrebou bojovať proti zmene klímy a zastaviť alebo zmierniť stratu biodiverzity a siedmym environmentálnym akčným programom, aby Európska únia mohla dosiahnuť ciele stratégie EÚ 2020 a vyhla sa zbytočným nákladom vyplývajúcim zo zmeny klímy a straty biodiverzity; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam politiky súdržnosti po roku 2013;s ohľadom na politiku prevencie zdôrazňuje potrebu chápať náklady ako investície do budúcnosti a do nových pracovných miest a viesť informačné a vzdelávacie kampane, ako aj ďalšie kampane, v záujme zabezpečenia výmeny osvedčených postupov na všetkých úrovniach; zdôrazňuje potrebu lepšie využívať technickú pomoc na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni v záujme zvýšenia administratívnej kapacity na miestach, kde je to potrebné; považuje za potrebné, aby výskumné a inovačné ciele skutočne zodpovedali miestnym a regionálnym rozvojovým potrebám;

63.  zastáva názor, že ciele Plánu 2050 (Roadmap 2050) sa môžu dosiahnuť len vtedy, ak sa uskutočnia doplňujúce stratégie vrátane hodnotenia poľnohospodárstva, opätovného zalesňovania a zavedenia politických stimulov pre inovácie a rýchle zavedenie využívania slnečnej, geotermálnej a morskej energie;

64.  zastáva názor, že 7. EAP by mal obsahovať striktný a podrobný plán postupného zrušenia ekologicky škodlivých dotácií, napríklad tých, ktoré majú vplyv na biodiverzitu, do roku 2020 na európskej, ako aj vnútroštátnej úrovni, v súlade so záväzkami z Nagoje;

65.  domnieva sa, že 7. EAP by mal zaistiť začlenenie environmentálnych hľadísk do európskeho semestra nad rámec súčasných hlavných ukazovateľov v oblasti zmeny klímy a energetiky; vyzýva Komisiu, aby predovšetkým začlenila politiky v oblasti efektívneho využívania zdrojov, tak ako sú uvedené v pláne efektívneho využívania zdrojov, a aby prostredníctvom európskeho semestra monitorovala to, aké nadväzujúce opatrenia prijímajú členské štáty;

66.  vyzdvihuje významnú úlohu regionálnych a miestnych orgánov, mimovládnych organizácií, akademickej obce, ako aj občianskej spoločnosti a súkromného sektora, pri presadzovaní a vykonávaní účinnej environmentálnej politiky v celej EÚ;

67.  domnieva sa, že v záujme dosiahnutia zmysluplných výsledkov je nevyhnutné viac podporovať vykonávanie programov na regionálnej a miestnej úrovni a tento proces musí v širšej miere zahŕňať všetky zainteresované strany; žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť situácii regiónov a území s osobitnými geografickými charakteristikami, ako sú ostrovy, horské regióny a riedko osídlené oblasti; víta návrh Komisie na posilnenie využívania posudzovania vplyvu na životné prostredie a strategického posudzovania vplyvu na životné prostredie v miestnom a regionálnom rozhodovaní;

68.  podčiarkuje, že 7. EAP by mal umožniť plné vykonávanie Aarhuského dohovoru, najmä pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné prijať smernicu o prístupe k spravodlivosti; vyzýva Radu, aby rešpektovala svoje záväzky vyplývajúce z Aarhuského dohovoru a prijala spoločnú pozíciu k príslušnému návrhu Komisie do konca roka 2012;

69.  zastáva názor, že 7. EAP by sa mal zameriavať na podporu vývoja alternatívnych modelov „nad rámec HDP“ slúžiacich na meranie rastu a blahobytu;

70.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali ekologické hospodárstvo na celom svete a začleňovali doň environmentálne, sociálne a hospodárske aspekty, napríklad znižovanie chudoby;

71.  zdôrazňuje, aké dôležité je dokazovať občanom EÚ, a to najmä v súčasnej hospodárskej situácii, že ochrana životného prostredia nie je v rozpore s trvalo udržateľným hospodárskym a sociálnym rozvojom; žiada preto, aby sa podporovali úspešné projekty a aby sa informovala verejnosť o tom, že v oblastiach významného prírodného a kultúrneho dedičstva, napríklad v sieti Natura 2000, je možné dosiahnuť hospodársky rozvoj, ktorý neškodí životnému prostrediu;

72.  pripomína, že 7. EAP by mal zaistiť vhodný rámec na zabezpečenie primeraného financovania vrátane finančných prostriedkov pre inovácie, výskum a vývoj;

73.  zastáva názor, že program LIFE+ by mala spravovať Komisia, pričom dôraz by sa mal klásť na projekty v oblasti inovácií a excelentnosti, podporovať by sa mali MSP a inštitúcie v oblasti výskumu a vývoja a uprednostňovať by sa malo udržanie biodiverzity systematickým a uceleným prístupom, ako aj poľnohospodárske technológie zlučiteľné s ochranou pôdy a potravinového reťazca zvieracieho ekosystému; vyjadruje presvedčenie, že program EÚ LIFE+ by sa mal viac propagovať vo všetkých regiónoch Európy, aby sa podnietili inovačné postupy na miestnej úrovni, vďaka čomu by sa zväčšil vplyv a zvýšila sa informovanosť o časti tohto programu týkajúcej sa environmentálnej politiky a riadenia;

74.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci nasledujúceho rámcového programu v oblasti výskumu vytvorili program pre výskum a inovácie zameraný na nové materiály a zdroje, ktoré by mohli v budúcnosti nahradiť súčasné suroviny, ktorých zdroje sú nedostatkové;

Medzinárodný rozmer

75.  domnieva sa, že cieľom 7.   EAP by malo byť začlenenie environmentálnych hľadísk do všetkých oblastí vonkajších vzťahov EÚ, najmä do rozvojovej pomoci a obchodných dohôd, s cieľom podporovať ochranu životného prostredia v tretích krajinách; nabáda EÚ, aby podporovala spoločné plánovanie výskumu v oblasti životného prostredia so svojimi susedmi;

76.  vyzýva Komisiu, aby do svojho návrhu zahrnula cieľ EÚ plne podporovať činnosť OSN, Svetovej banky a Európskej environmentálnej agentúry v oblasti environmentálneho účtovníctva, aby tak bolo možné svetu poskytnúť harmonizovaný systém environmentálneho účtovníctva; víta záväzky prijaté v rámci stratégie EÚ pre biodiverzitu v oblasti zlepšovania znalosti ekosystémov a ich služieb v rámci EÚ (napríklad v prípade lesov); nabáda členské štáty, aby spoločne využívali informácie o svojich skúsenostiach v oblasti metodík ekosystémového účtovníctva aby si o nich vymieňali názory;

77.  domnieva sa, že 7. EAP by mal zaistiť včasné splnenie medzinárodných záväzkov EÚ, najmä v súvislosti s Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Dohovorom o biologickej diverzite (CBD);

78.  naliehavo žiada Komisiu, aby do 7. EAP začlenila výsledok konferencie Rio+20 o zelenom hospodárstve a o posilnení medzinárodnej environmentálnej správy;

o
o   o

79.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia