Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrhy Komisie a jej oznámenie z 12. septembra 2012 o bankovej únii,

–  so zreteľom na závery skupiny G20 z 18. júna 2012, ktoré obsahujú výzvu na dokončenie činnosti zameranej na tieňové bankovníctvo s cieľom dosiahnuť plnú realizáciu reforiem,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2011 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať(1),

–  so zreteľom na predbežnú správu o pôžičkách cenných papierov a repo transakciách zverejnenú 27. apríla 2012, ktorú vypracovala pracovná skupina zriadená Radou pre finančnú stabilitu (FSB), a na konzultačnú správu o fondoch peňažného trhu, ktorú v ten istý deň zverejnila Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO),

–  so zreteľom na príležitostnú správu Európskej centrálnej banky č. 133 o tieňovom bankovníctve v eurozóne, ktorá bola zverejnená 30. apríla 2012,

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie o tieňovom bankovníctve (COM(2012)0102),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. júla 2012 s názvom Podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) – Pravidlá pre produkty, riadenie likvidity, depozitár, fondy peňažného trhu a dlhodobé investície,

–  so zreteľom na správu o posilnení dohľadu a regulácie v oblasti tieňového bankovníctva, ktorú 27. októbra 2011 zverejnila FSB v nadväznosti na výzvy vznesené skupinou G20 na samite v Soule v roku 2010 a na samite v Cannes v roku 2011,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0354/2012),

A.  keďže FSB definuje tieňový bankový systém ako systém sprostredkovávania úverov, ktorý zahŕňa subjekty a činnosti mimo štandardného bankového systému;

B.  keďže regulované subjekty v štandardnom bankovom systéme sa podieľajú na činnostiach vymedzených ako súčasť činností tieňového bankového systému a sú mnohými spôsobmi prepojené s tieňovými bankovými subjektmi;

C.  keďže značný podiel činností tieňového bankovníctva preniká do regulovaného bankového sektora a tento prienik treba v existujúcom regulačnom rámci v plnej miere zachytiť;

D.  keďže niektoré prvky patriace do tieňového bankovníctva sú nevyhnutné pre financovanie reálnej ekonomiky, pričom by sa mala venovať náležitá pozornosť vymedzeniu rozsahu každého nového regulačného opatrenia alebo rozšírenia už existujúceho opatrenia;

E.  keďže v niektorých prípadoch tieňové bankovníctvo užitočne oddeľuje bankový sektor od rizík, a teda od ich potenciálneho vplyvu na daňových poplatníkov alebo systém; keďže nutnou súčasťou finančnej stability je ale aj tak lepšie pochopenie operácií tieňového bankovníctva a ich prepojení s finančnými inštitúciami a reguláciou s cieľom zabezpečiť transparentnosť, znižovať systémové riziko a odstrániť všetky nevhodné postupy;

F.  keďže s cieľom objasniť tieňové bankovníctvo je potrebné, aby sa každá regulácia v plnej miere venovala otázkam vyriešiteľnosti, komplexnosti a nejasnosti finančných činností, ktoré sa na ňu vzťahujú, najmä v krízových situáciách;

G.  keďže podľa odhadov FSB objem celosvetového tieňového bankového systému predstavoval v roku 2011 približne 51 biliónov EUR oproti 21 biliónom EUR v roku 2002; keďže tým predstavuje 25 až 30 % celkového finančného systému a polovicu celého objemu bankových aktív;

H.  keďže napriek určitým potenciálnym pozitívnym účinkom, ako sú posilnená efektívnosť finančného systému, väčšia rôznorodosť produktov a väčšia hospodárska súťaž, bolo tieňové bankovníctvo určené za jednu z možných hlavných príčin a okolností, ktoré prispeli k finančnej kríze, a faktor, ktorý ohrozuje stabilitu finančného systému; keďže FSB vyzýva na posilnený dohľad nad rozsahom činností tieňového bankovníctva, ktoré vzbudzujú obavy v súvislosti so (i) systémovým rizikom, najmä prostredníctvom transformácie splatnosti a/alebo likvidity, pákových pomerov a nedostatočného presunu úverového rizika, a v súvislosti s (ii) regulačnou arbitrážou;

I.  keďže návrhy týkajúce sa tieňového bankovníctva a štruktúry retailových a investičných divízií veriteľov predstavujú dôležité prvky účinnej implementácie rozhodnutia skupiny G20 z roku 2008 regulovať každý produkt a každý subjekt; keďže Komisia musí rýchlejšie a kritickejšie preskúmať túto oblasť;

J.  keďže tieňové bankovníctvo si ako celosvetový jav vyžaduje koherentný globálny regulačný prístup založený na odporúčaniach FSB (ktoré uverejní v nadchádzajúcich týždňoch), ktoré následne doplnia všetky ostatné príslušné národné alebo nadnárodné regulačné orgány svojimi odporúčaniami;

A.Definícia tieňového bankovníctva

1.  víta zelenú knihu Komisie ako prvý krok smerom k prísnejšiemu monitorovaniu tieňového bankovníctva a dohľadu nad ním; schvaľuje prístup Komisie založený na nepriamej regulácii a príslušnom rozšírení alebo revízii súčasnej regulácie tieňového bankovníctva; zároveň podčiarkuje potrebu priamej regulácie v prípade, že sa zistia nedostatky existujúcej regulácie v niektorých z jej funkčných aspektov, pričom sa treba vyhnúť zdvojovaniu a zabezpečiť súlad s platnými nariadeniami; žiada holistický prístup k tieňovému bankovníctvu, ktorý bude klásť dôraz tak na kritérium obozretnosti, ako aj na hľadisko správania trhu; berie na vedomie narastajúci posun k trhovo založenému financovaniu a predaju vysoko komplexných finančných produktov; preto zdôrazňuje, že treba zohľadňovať správanie trhu a ochranu spotrebiteľov;

2.  poukazuje na skutočnosť, že akékoľvek posilnenie regulácie úverových inštitúcií, investičných firiem a poisťovní a zaisťovní bude stimulovať presun činností mimo pôsobnosť existujúcich sektorových právnych predpisov; preto zdôrazňuje, že treba rozvíjať postupy systematického, preventívneho preskúmania možných vplyvov zmien právnych predpisov v oblasti finančného sektora na tok rizík a kapitálu cez menej regulované alebo neregulované finančné podniky a príslušne rozšíriť regulačný režim s cieľom vyhnúť sa arbitráži;

3.  súhlasí s definíciou FSB, podľa ktorej je tieňový bankový systém „systémom sprostredkovateľov, nástrojov, subjektov alebo finančných zmlúv, ktorý vytvára kombináciu funkcií podobných funkciám bánk, avšak mimo regulačného rámca alebo v rámci regulačného režimu, ktorý je buď nedostatočne prísny alebo rieši iné otázky než systémové riziká, a bez zaručeného prístupu k facilite likvidity centrálnej banky alebo k úverovým zárukám, ktoré poskytuje verejný sektor“; poukazuje na to, že na rozdiel od toho, čo tento výraz naznačuje, tieňové bankovníctvo nie je automaticky neregulovaná alebo nelegálna časť finančného sektora; zdôrazňuje výzvu, ktorú predstavuje uplatňovanie tejto definície v kontexte monitorovania, regulácie a dohľadu aj s ohľadom na pretrvávajúcu nejasnosť tohto systému a nedostatok údajov a znalostí o ňom;

B.  Mapovanie údajov a analýza

4.  zdôrazňuje, že od vypuknutia krízy vymizli len niektoré z praktík tieňového bankovníctva; poznamenáva však, že inovačný charakter tieňového bankového systému môže viesť k novému vývoju, ktorý môže byť zdrojom systémového rizika, čím sa treba zaoberať; preto zdôrazňuje, že na európskej a celosvetovej úrovni treba zhromaždiť viac kvalitnejších údajov o transakciách tieňového bankovníctva, účastníkoch trhu, finančných tokoch a prepojeniach s cieľom získať úplný prehľad o tomto sektore;

5.  domnieva sa, že úzka medzinárodná spolupráca a spojenie úsilia na celosvetovej úrovni sú absolútne nevyhnutné na zaujatie holistického náhľadu na systém tieňového bankovníctva;

6.  je presvedčený, že ucelenejší prehľad a lepšie monitorovanie a analýza umožnia identifikáciu aspektov tieňového bankového systému, ktoré majú pozitívny vplyv na reálnu ekonomiku, ako aj aspektov, ktoré vyvolávajú obavy v súvislosti so systémovým rizikom alebo regulačnou arbitrážou; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť postupy hodnotenia rizík a zverejňovanie informácií a dohľad v súvislosti s inštitúciami, v ktorých sú koncentrované riziká so systémovou relevantnosťou; pripomína záväzok skupiny G20 zo samitu v Los Cabos zriadiť systém na identifikáciu právnych subjektov a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť príslušné zastúpenie európskych záujmov v jeho riadení;

7.  poznamenáva, že je potrebné, aby orgány dohľadu poznali aspoň úhrnnú hodnotu zmlúv o spätnej kúpe, požičaných cenných papierov a všetkých druhov zadlženia alebo dohôd o postupnom splácaní, ktorých sú inštitúcie zmluvnou stranou; ďalej poznamenáva, že s cieľom riešiť tento problém sa v správe Výboru pre hospodárske a menové veci o CRD IV, o ktorej sa v súčasnosti rokuje s Radou, žiada, aby sa tieto informácie oznamovali archívu obchodných údajov alebo centrálnemu depozitáru cenných papierov, aby k nim mali prístup okrem iných Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, príslušné kompetentné orgány, Európsky výbor pre systémové riziká, príslušné centrálne banky a Európsky systém centrálnych bánk; takisto poukazuje na to, že v tejto správe sa žiada, aby sa neregistrované dohody o postupnom splácaní nepovažovali za dohody bez právneho účinku na likvidačné konania;

8.  podporuje vytvorenie a spravovanie centrálnej databázy EÚ o repo transakciách v eurách napríklad Európskou centrálnou bankou, do ktorej budú poskytovať údaje infraštruktúry a správcovské banky do takej miery, aby prijali repo vyrovnanie vo vlastnom účtovníctve; domnieva sa však, že takáto databáza by mala pokrývať transakcie vo všetkých denominovaných menách, aby mali orgány dohľadu úplný prehľad a poznatky o globálnom repo trhu; vyzýva Komisiu, aby urýchlene (na začiatku roka 2013) zaujala koherentný prístup k centrálnemu zberu údajov, zisťovaniu rozporov v údajoch a spojeniu úsilia v rámci existujúcich iniciatív iných orgánov a národných orgánov, najmä čo sa týka archívov obchodných údajov zavedených v súlade s nariadením o infraštruktúre európskych trhov; vyzýva Komisiu, aby predložila správu (do polovice roka 2013) zahŕňajúcu okrem iného požadované inštitucionálne štrukturálne usporiadanie (ECB, Európsky výbor pre systémové riziká, nezávislý centrálny register), obsah a periodicitu prieskumu údajov, najmä o euro repo transakciách a prenosoch finančných rizík, a výšku potrebných zdrojov;

9.  domnieva sa, že aj napriek podstatnému množstvu údajov a informácií požadovaných v smernici o kapitálových požiadavkách (CRD) v rámci povinnosti predkladať správy by Komisia mala preskúmať dostupnosť, včasnosť a úplnosť údajov na účely mapovania a monitorovania;

10.  víta vývoj medzinárodného identifikátora právneho subjektu (LEI, Legal Entity Identifier) a domnieva sa, že vzhľadom na jeho užitočnosť by sa mali vyvinúť podobné spoločné normy týkajúce sa predkladania správ o repo a cenných papieroch s cieľom pokryť istinu, úrokové sadzby, kolaterál, zrážky, splatnosť, protistrany a iné aspekty, ktoré pomôžu formovaniu súborov;

11.  zdôrazňuje, že na to, aby mali regulačné orgány prepojený globálny prístup k analýze údajov a aby si ich mohli navzájom vymieňať s cieľom prijať opatrenia v náležitých prípadoch na zabránenie vytváraniu systémového rizika a na ochranu finančnej stability, je mimoriadne dôležité mať spoločné formáty predkladania správ založené na otvorených priemyselných normách;

12.  ďalej zdôrazňuje, že je potrebné získať ucelenejší prehľad o prenosoch rizika vykonávaných finančnými inštitúciami vrátane, okrem iného, prenosov realizovaných prostredníctvom derivatívnych transakcií, pre ktoré sa poskytnú údaje v rámci EMIR a MIVID/MIFIR, s cieľom zistiť, kto kúpil čo a od koho a ako sa znášajú prenesené riziká; zdôrazňuje, že cieľom by malo byť dosiahnutie mapovania transakcií v reálnom čase vo všetkých finančných službách a že tomu napomáhajú štandardizované identifikátory správ a údajov, prostredníctvom ktorých môže byť proces automatizovaný; vyzýva preto Komisiu, aby po konzultácii s ESRB a medzinárodnými orgánmi ako FSB zahrnula do svojej správy o centrálnom zbere údajov informácie o prebiehajúcej práci na štandardizovaných formátoch správ a údajov a možnosti zriadiť centrálny register prenosov rizík, ktorý by mal byť schopný zaznamenávať a monitorovať údaje o prenosoch rizík v reálnom čase, pričom by v plnej miere využíval údaje poskytnuté na základe požiadaviek na predkladanie správ ustanovených v súčasných a budúcich finančných právnych predpisov a zahŕňal medzinárodne dostupné údaje;

13.  domnieva sa, že požiadavky na predkladanie správ bánk sú kľúčovým a hodnotným nástrojom na zistenie činností tieňového bankovníctva; opakuje, že pravidlá účtovania by mali odrážať realitu a v ideálnom prípade by mala súvaha v maximálne možnej miere odrážať agregáty;

14.  zdôrazňuje, že tieto nové úlohy si budú vyžadovať dostatočnú výšku nových zdrojov;

C.  Riešenie systémových rizík tieňového bankovníctva

15.  zdôrazňuje, že niektoré činnosti a subjekty tieňového bankovníctva môžu byť v závislosti od krajiny regulované alebo neregulované; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť rovnaké podmienky medzi krajinami, ako aj medzi bankovým sektorom a tieňovými bankovými subjektmi, aby sa predišlo regulačnej arbitráži, ktorá by viedla k narušeniu regulačných stimulov; ďalej poznamenáva, že vzájomná finančná závislosť medzi bankovým sektorom a subjektmi tieňového bankovníctva je v súčasnosti nadmerná;

16.  poznamenáva, že dôsledná regulácia, hodnotenie a audit sú v súčasnosti takmer nemožné tam, kde je prítomné narušenie úverového rizika alebo peňažných tokov;

17.  domnieva sa, že fondy a riadiaci pracovníci by mali preukázať, že sú spoľahliví, ich úlohy sú náležite pochopené a môžu byť prevzaté inými;

18.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť zverejňovanie presunov finančných aktív zo súvahy odstránením medzier v medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva; podčiarkuje zodpovednosť finančných správcov, ako sú účtovníci a vnútorní audítori, pri signalizovaní prípadného škodlivého vývoja a nárastu rizík;

19.  je presvedčený o tom, že účtovné pravidlá by mali odrážať realitu a že umožnenie oceňovať majetok na úrovni nákladov pri nadobudnutí, keď sú tieto náklady vysoko nad trhovou hodnotou, prispelo k nestabilite bánk a iných subjektov a nesmie sa povoľovať; vyzýva Komisiu, aby podporovala zmeny v medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva (IFRS), pričom viac pozornosti by sa malo venovať agregátom bez započítavania a váženia rizika;

20.  domnieva sa, že cieľom nariadenia o rozpočtových pravidlách by malo byť vyriešenie problémov súvisiacich so zložitosťou a nejasnosťou finančných služieb a produktov a že regulačné opatrenia, ako sú zvýšené kapitálové poplatky a odstránenie znižovania váhy rizika, by mali zohrávať určitú úlohu pri zabraňovaní komplexnému derivatívnemu hedgingu; domnieva sa, že nové finančné produkty by sa nemali uvádzať na trh alebo schvaľovať, ak sa regulačným orgánom nepredloží dôkaz o ich riešiteľnosti;

21.  navrhuje, aby sa penalizovala nesúmernosť informácií, najmä pokiaľ ide o dokumentáciu a odmietnutie zodpovednosti za finančné služby a produkty; domnieva sa, že v náležitých prípadoch by takéto odmietnutie zodpovednosti malo podliehať poplatku „za dodatky tlačené malým písmom“ účtovanému podľa počtu strán takéhoto odmietnutia zodpovednosti;

22.  zdôrazňuje, že správy Výboru pre hospodárske a menové veci o CRD IV(2), o ktorých sa v súčasnosti rokuje s Radou, predstavujú dôležitý krok smerom k pozitívnemu riešeniu otázky tieňového bankovníctva tým, že stanovujú kapitálové požiadavky týkajúce sa facilít likvidity pre štruktúrované investičné nástroje a tzv. conduits, že určujú limit veľkej majetkovej angažovanosti vo výške 25 % vlastných zdrojov pre všetky neregulované subjekty, čo pomôže nasmerovať banky k pomeru čistého stabilného financovania, a že uznávajú v prudenciálnych ustanoveniach týkajúcich sa rizík likvidity vyššie riziko vystavenia sa takýmto subjektom u regulovaných a nefinančných subjektov;

23.  poznamenáva, že jedným z poučení z finančnej krízy je to, že aj keď za normálnych okolností existuje jasný rozdiel medzi poistným rizikom a úverovým rizikom, tento rozdiel je menej jasný napr. pri produktoch poistenia úverov; vyzýva Komisiu, aby vykonala revíziu právnych predpisov o bankových, poisťovacích a najmä finančných konglomerátoch s cieľom zaistiť rovnaké podmienky medzi bankovými a poisťovacími spoločnosťami a predísť regulačnej arbitráži a/alebo arbitráži dohľadu;

24.  ďalej sa domnieva, že navrhované rozšírenie určitých prvkov smernice CRD IV o určité finančné inštitúcie neprijímajúce vklady, na ktoré sa nevzťahuje definícia uvedená v nariadení o kapitálových požiadavkách (CRR), je potrebné na vyriešenie osobitných rizík, pričom treba zohľadniť, že niektoré ustanovenia možno prispôsobiť špecifikám týchto subjektov, aby sa predišlo neprimeranému vplyvu na tieto inštitúcie;

25.  domnieva sa, že Európskemu orgánu pre bankovníctvo nemožno povoliť vylúčenie sektora tieňového bankovníctva;

26.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby boli všetky subjekty tieňového bankovníctva, ktorých sponzorom je banka alebo ktoré sú prepojené s bankou, zahrnuté do súvahy danej banky na účely prudenciálnej konsolidácie; vyzýva Komisiu, aby do začiatku roka 2013 preskúmala, ako je možné zabezpečiť, aby boli subjekty, ktoré nie sú konsolidované z účtovného hľadiska, konsolidované na účely prudenciálnej konsolidácie s cieľom zlepšiť globálnu finančnú stabilitu; podporuje Komisiu v tom, aby zvážila každú pomoc zo strany Bazilejského výboru pre bankový dohľad alebo iného medzinárodného orgánu s cieľom lepšie zladiť účtovný rozsah konsolidácie s rozsahom konsolidácie založeným na rizikách;

27.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o štruktúru a aktivity finančných inštitúcií; vyzýva Komisiu, aby s prihliadnutím na závery Liikanenovej správy navrhla opatrenia týkajúce sa štruktúry európskeho bankového sektora pri zohľadnení prínosov aj možných rizík spájania retailových a investičných bankových činností;

28.  berie na vedomie dôležitú úlohu trhu s pôžičkami cenných papierov a repo transakciami; vyzýva Komisiu, aby do začiatku roka 2013 prijala opatrenia na zvýšenie transparentnosti, a to najmä vo vzťahu k zákazníkom, ktoré by mohli zahŕňať agregované oznamovanie identifikátorov kolaterálu a opätovného používania kolaterálu regulačným orgánom, ako aj opatrenia, ktoré umožnia regulačným orgánom stanoviť odporúčané minimálne zrážky alebo úrovne rozpätia pre trhy kolateralizovaného financovania, avšak bez ich štandardizácie; v tomto kontexte uznáva význam jasného stanovenia vlastníctva cenných papierov a zabezpečenia ich ochrany; napriek tomu žiada Komisiu, aby sa doplnkovo k sektorovým prístupom, ktoré sa už začali uplatňovať, zapojila do rozsiahlej diskusie o zrážkach, ako aj preskúmala a posúdila zavedenie limitov na rehypotekizáciu kolaterálu; zdôrazňuje potrebu revízie konkurzného práva, pokiaľ ide o trh s pôžičkami cenných papierov a repo transakciami, ako aj ich sekuritizáciu, s cieľom harmonizovať a riešiť otázky nadradenosti týkajúce sa rozpustenia regulovaných finančných inštitúcií; vyzýva Komisiu, aby zvážila viacero prístupov k obmedzeniu výsad pri platobnej neschopnosti, vrátane návrhov na obmedzenie výsad pri platobnej neschopnosti na centrálne zúčtované transakcie alebo na kolaterál spĺňajúci harmonizované a vopred definované kritériá oprávnenosti;

29.  domnieva sa, že k stimulom spojeným so sekuritizáciou treba pristupovať primerane; zdôrazňuje, že požiadavky solventnosti a likvidity pri sekuritizáciách by mali podporovať vysoko kvalitné a dobre diverzifikované investičné portfólio, a tým zabrániť stádovému efektu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala sekuritizačný trh vrátane prehodnotenia krytých dlhopisov, ktoré môžu zvýšiť riziká v súvahách bánk; vyzýva Komisiu, aby navrhla kroky najmä na zvýšenie jeho transparentnosti; vyzýva Komisiu, aby najneskôr do začiatku roka 2013 aktualizovala na náležitých miestach súčasné nariadenie, aby bolo v súlade s novým sekuritizačným rámcom BCBS, o ktorom sa práve rokuje; navrhuje, aby sa obmedzil počet sekuritizácií finančného produktu a od poskytovateľov sekuritizácie (napr. originátorov alebo sponzorov) sa požadovalo dodržiavanie osobitných požiadaviek týkajúcich sa ponechania si časti rizík spojených so sekuritizáciou, čím sa zabezpečí, že zachovanie rizík naozaj zostane u poskytovateľa a nie je posunuté na správcu aktív, ako aj opatrení na dosiahnutie transparentnosti; vyzýva najmä na zavedenie konzistentnej metodiky na hodnotenie podkladových aktív a štandardizácie sekuritizovaných produktov v rôznych legislatívach a jurisdikciách;

30.  konštatuje, že koše aktív boli v niektorých prípadoch repované spôsobom „originovať na repo“, čím získali lepší rating; zdôrazňuje, že takéto transakcie by sa nemali využívať ako regulačné opatrenie pre likviditu (pozri správu výboru ECON o CRD IV);

31.  uznáva dôležitú úlohu fondov peňažného trhu pri financovaní finančných inštitúcií z krátkodobého hľadiska a umožňovaní diverzifikácie rizík; uznáva odlišnú úlohu a štruktúru fondov peňažného trhu so sídlom v EÚ a v USA; uznáva, že v usmerneniach orgánu ESMA z roku 2010 sú stanovené prísnejšie normy týkajúce sa fondov peňažného trhu (kvalita úverov, splatnosť podkladových cenných papierov a lepšie poskytovanie informácií investorom); poznamenáva však, že niektoré fondy peňažného trhu, najmä fondy, ktoré poskytujú investorom stabilnú čistú hodnotu aktív, sú zraniteľné voči hromadnému vyberaniu prostriedkov; zdôrazňuje preto, že je potrebné prijať dodatočné opatrenia s cieľom zlepšiť odolnosť týchto fondov a pokryť riziko likvidity; podporuje odporúčania navrhnuté v záverečnej správe Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere (IOSCO), ktorú zverejnila v októbri 2012, ktoré sa týkajú regulácie a riadenia fondov peňažného trhu v rôznych jurisdikciách; je presvedčený, že na fondy peňažného trhu, ktoré poskytujú stabilnú čistú hodnotu aktív, by sa mali vzťahovať opatrenia navrhnuté tak, aby znižovali špecifické riziká súvisiace s ich schopnosťou poskytovať stabilnú čistú hodnotu aktív a vyrovnali náklady vyplývajúce z týchto rizík; domnieva sa, že regulačné orgány by v uskutočniteľných prípadoch mali požadovať konverziu na pohyblivú/variabilnú čistú hodnotu aktív alebo by mali byť zavedené ochranné opatrenia, ktoré posilnia odolnosť fondov peňažného trhu, ktoré poskytujú stabilnú čistú hodnotu aktív, a ich schopnosť čeliť značným splácaniam; vyzýva Komisiu, aby v prvej polovici roka 2013 predložila revíziu rámca PKIPCP s osobitným zameraním sa na problémy súvisiace s fondmi peňažného trhu, na základe ktorej budú musieť fondy peňažného trhu buď uplatňovať premennú hodnotu aktív, ktorá sa bude určovať každodenne, alebo v prípade, že zachovajú stabilnú hodnotu, povinné žiadať o bankovú licenciu na obmedzené účely a podliehať kapitálovým a iným prudenciálnym požiadavkám; zdôrazňuje, že je nutné minimalizovať regulačnú arbitráž;

32.  žiada Komisiu, aby v kontexte revízie PKIPCP ďalej preskúmala myšlienku zaviesť osobitné ustanovenia o likvidite pre fondy peňažného trhu stanovením minimálnych požiadaviek na dennú, týždennú a mesačnú likviditu [20 %, 40 %, 60 %], a zmenila poplatky za likviditu po spúšťači, čo vedie tiež k povinnosti priameho informovania príslušného dozorného orgánu a ESMA;

33.  uznáva výhody, ktoré prinášajú fondy obchodovateľné na burze (ETF) tým, že poskytujú retailovým investorom prístup k širšiemu spektru aktív (ako sú predovšetkým komodity), ale zdôrazňuje riziká, ktoré ETF predstavujú, pokiaľ ide o komplexnosť, riziko protistrany, likviditu produktov a prípadnú regulačnú arbitráž; varuje pred rizikami spojenými so syntetickými ETF vzhľadom na ich rastúcu nepriehľadnosť a zložitosť, najmä ak sú ETF uvádzané na trh pre retailových investorov; vyzýva preto Komisiu, aby na začiatku roka 2013 predložila legislatívny návrh na odstránenie týchto potenciálnych štrukturálnych nedostatkov, zohľadňujúc rôzne kategórie zákazníkov (retailoví investori, profesionálni investori, inštitucionálni investori) a ich rôzne rizikové profily;

34.  vyzýva Komisiu, aby vykonala podrobné hodnotenie vplyvu účinkov všetkých nových legislatívnych návrhov na financovanie reálnej ekonomiky;

o
o   o

35.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Rade pre finančnú stabilitu.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0331. (2) A7-0170/2012 a A7-0171/2012.