Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/91/EHS z 3. novembra 1992 o minimálnych požiadavkách na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov v ťažbovom vrtnom priemysle(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie(5),

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (smernica o biotopoch)(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia)(7);

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (smernica o environmentálnej zodpovednosti alebo SEZ)(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (rámcová smernica o vode)(9),

–  so zreteľom na smernicu Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (smernica o pitnej vode)(10),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (smernica o podzemných vodách)(11),

–  – so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (v znení zmien a doplnení)(12) a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020(13),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (nariadenie REACH)(14),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (zosúladenie existujúcej legislatívy EÚ s globálnym harmonizovaným systémom (GHS) Organizácie Spojených národov)(15),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh(16),

–  so zreteľom na smernicu Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (smernica Seveso II)(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o otázkach bezpečnosti prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori(18),

–  so zreteľom na správu o nekonvenčnom plyne v Európe z 8. novembra 2011, ktorú si objednalo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre energetiku(19),

–  so zreteľom na poznámkou o prenose Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre životné prostredie poslancom Európskeho parlamentu z 26. januára 2012 o európskom environmentálnom právnom rámci, ktorý sa uplatňuje na projekty týkajúce sa bridlicového plynu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885),

–  so zreteľom na petície 1378/2011 (o rizikách spojených s prieskumom a ťažbou bridlicového plynu v Bulharsku) a 886/2011 (o ťažbe bridlicového plynu v Poľsku),

–  so zreteľom na štúdiu vydanú Generálnym riaditeľstvom Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky Únie, tematické oddelenie A: hospodárska a vedecká politika v júni roku 2011 s názvom Vplyvy ťažby bridlicového plynu a bridlicovej ropy na životné prostredie a zdravie ľudí,

–  so zreteľom na články 4, 11, 191, 192, 193 a 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre právne veci (A7-0283/2012),

A.  keďže nedávny technologický pokrok už v určitých častiach sveta podnietil rýchlu komerčnú ťažbu nekonvenčných fosílnych palív; keďže v EÚ sa nevykonáva komerčná ťažba a dostupnosť rezerv je zatiaľ nepreukázaná a treba ďalej preskúmať možné dôsledky na životné prostredie a verejné zdravie,

B.  keďže sprístupnenie bridlicového plynu vyvoláva v EÚ alebo na celom svete nesúhlasné reakcie, čo si vyžaduje, aby sa pred ďalším rozvojom tejto technológie dôkladne preskúmali všetky vplyvy (na životné prostredie, verejné zdravie a zmenu klímy),

C.  keďže v Pláne postupu v energetike do roku 2050 sa uvádza, že bridlicový plyn a ďalšie nekonvenčné zdroje fosílnych palív sa stali možným dôležitým novým zdrojom dodávok v Európe alebo v okolitých krajinách; keďže nahrádzanie uhlia a ropy plynom by z krátkodobého hľadiska mohlo pomôcť znižovať emisie skleníkových plynov v závislosti od ich životného cyklu,

D.  keďže plyn sa môže využívať na zásobovanie základnej výroby elektrickej energie a tiež na zabezpečenie spoľahlivej záložnej elektrickej energie pre rôzne energetické zdroje, ako je veterná a solárna energia, táto spoľahlivosť znižuje technické problémy pri vyvažovaní zaťažovania rozvodnej siete; keďže plyn je tiež účinným palivom na kúrenie/chladenie a mnohé ďalšie priemyselné využitia, ktoré zlepšujú konkurencieschopnosť EÚ,

E.  keďže dve hlavné technológie využívané pri uvoľňovaní potenciálu nekonvenčných fosílnych palív v prípade bridlicového plynu a metánu z uhoľného sloja, a to horizontálne vŕtanie a hydraulické štiepenie, sa spoločne využívajú len jedno desaťročie a z dôvodu kombinácie týchto dvoch technológií a miery potrebného zásahu by sa nemali zamieňať s technológiami stimulácie vrtov používanými na ťažbu konvenčných fosílnych palív,

F.  keďže EÚ prijala právne záväzný cieľ znížiť emisie skleníkových plynov a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie; keďže každé rozhodnutie o využívaní nekonvenčných fosílnych palív by sa malo posudzovať v kontexte potreby znížiť emisie,

G.  keďže doteraz neexistuje (rámcová) smernica EÚ na reguláciu ťažobných činností,

H.  keďže neexistujú dostatočné údaje o štiepiacich chemikáliách a environmentálnych a zdravotných rizikách spojených s hydraulickým štiepením; keďže prebiehajú dôležité analýzy a rastie potreba ďalšieho nepretržitého výskumu; keďže pri vysokokvalitnom výskume na podporu regulovania, ktoré ochráni verejné zdravie a životné prostredie, má mimoriadny význam existencia a transparentnosť údajov, odoberania vzoriek a testovanie,

I.  keďže všetky typy ťažby fosílnych palív a minerálov predstavujú potenciálne riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie; keďže je nevyhnutné, aby sa pri akýchkoľvek budúcich rozhodnutiach o rozširovaní zdrojov fosílnych palív v Európe uplatňovala zásada predbežnej opatrnosti a zásada znečisťovateľ platí, pričom sa musia zohľadniť potenciálne vplyvy všetkých fáz procesu prieskumu a ťažby,

J.  keďže členské štáty EÚ, ako napríklad Francúzsko a Bulharsko, pre obavy o životné prostredie a verejné zdravie už zaviedli moratórium na ťažbu bridlicového plynu,

K.  keďže projekty ťažby bridlicového plynu zvyčajne nie sú predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, a to aj napriek environmentálnym rizikám takýchto projektov,

L.  keďže EÚ má úlohu zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia vo všetkých politikách a činnostiach EÚ,

M.  keďže mnohé vlády v Európe, ako sú napríklad vlády vo Francúzsku, Bulharsku, Severnom Porýní-Vestfálsku v Nemecku, vo Fribourgu a Vaude v Švajčiarsku, a tiež vo viacerých štátoch USA (Severná Karolína, New York, New Jersey a Vermont a vyše 100 miestnych samospráv) a v ďalších krajinách na celom svete (Južná Afrika, Quebec v Kanade, Nový Južný Wales v Austrálii) majú v súčasnosti zavedený zákaz alebo moratórium na ťažbu ropy a plynu z bridlice alebo iných „tesných“ skalných formácií,

N.  keďže mnohé členské štáty, ako napríklad Česká republika, Rumunsko a Nemecko, v súčasnosti zvažujú moratórium na prieskum a ťažbu ropy a plynu z bridlice alebo iných „tesných“ skalných formácií,

O.  keďže smernica o environmentálnej zodpovednosti neukladá prevádzkovateľom povinnosť uzavrieť primerané poistenie vzhľadom na vysoké náklady súvisiace s haváriami v ťažobnom priemysle,

Všeobecný rámec – regulovanie, vykonávanie, monitorovanie a spolupráca

1.  rozumie, že prieskum a ťažba bridlicového plynu súvisia s prieskumom a ťažbou všetkých nekonvenčných uhľovodíkov, pri ktorých sa využívajúc horizontálne vrty a hydraulické štiepenie s použitím veľkého množstva vody, ktoré sa uplatňujú v odvetví fosílnych palív na celom svete;

2.  zdôrazňuje, že bez ohľadu na výlučnú výsadu členských štátov využívať vlastné energetické zdroje by akýkoľvek pokrok v oblasti nekonvenčných fosílnych palív mal zaistiť spravodlivé a rovnaké podmienky v celej Únii a riadne dodržiavanie príslušných právnych predpisov EÚ týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany životného prostredia;

3.  domnieva sa, že je potrebná dôkladná analýza regulačného rámca EÚ týkajúceho sa najmä prieskumu a ťažby nekonvenčných fosílnych palív; víta v tejto súvislosti plánované dokončenie viacerých štúdií Komisie o: identifikácii rizika, životného cyklu emisií skleníkových plynov, chemických látkach, vode, využívaní pôdy a účinkoch bridlicového plynu na energetických trhoch EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby s nekonvenčnými fosílnymi palivami pokračovali obozretne, pokým nebudú dokončené priebežné regulačné analýzy, a aby efektívne vykonali všetky existujúce právne predpisy ako základný spôsob zníženia rizík všetkých činností ťažby plynu;

4.  vyzýva Komisiu, aby po dokončení svojich štúdií vykonala dôkladné posúdenie na základe európskeho regulačného rámca na ochranu zdravia a životného prostredia a aby čo najskôr a v súlade so zásadami zmluvy navrhla primerané opatrenia vrátane legislatívnych opatrení, ak to bude potrebné;

5.  zdôrazňuje, že ťažba nekonvenčných fosílnych palív podobne ako ťažba konvenčných fosílnych palív prináša riziká; domnieva sa, že tieto riziká by sa mali obmedziť prostredníctvom preventívnych opatrení vrátane riadneho plánovania, testovania, využívania nových a najlepších možných technológií, najlepších priemyselných postupov a nepretržitého zhromažďovania údajov, monitorovania a predkladania správ, a to na základe spoľahlivého regulačného rámca; považuje za kľúčové pred začatím ťažby nekonvenčných fosílnych palív požadovať aspoň meranie základných úrovní prirodzene sa vyskytujúceho metánu a chemikálií v kolektoroch podzemnej vody a meranie aktuálnej hladiny kvality ovzdušia na potenciálnych miestach vrtov; domnieva sa ďalej, že pravidelné využívanie pôvodného vybavenia výrobcu (OEM) alebo rovnocenného vybavenia výrobcu by mohlo zabezpečiť, aby rozhodujúce bezpečnostné a environmentálne vybavenia aj naďalej pracovali čo najúčinnejším spôsobom, a dodržali sa tak bezpečnostné normy;

6.  berie na vedomie predbežné hodnotenie Komisie týkajúce sa environmentálneho právneho rámca EÚ, ktorý sa uplatňuje na hydraulické štiepenie; naliehavo žiada Komisiu, aby využila svoje právomoci na riadnu transpozíciu a správne uplatňovanie kľúčových právnych predpisov EÚ týkajúcich sa životného prostredia vo všetkých členských štátoch a bezodkladne vydala usmernenia týkajúce sa stanovenia základných údajov z monitorovania vody potrebných na posudzovanie vplyvov prieskumu a ťažby bridlicového plynu na životné prostredie, ako aj kritérií, ktoré sa majú použiť na posudzovanie vplyvov hydraulického štiepenia na zdroje podzemnej vody v rôznych geologických formáciách vrátane možného úniku a kumulatívnych vplyvov;

7.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla celoeurópsky rámec riadenia rizík pre prieskum alebo ťažbu nekonvenčných fosílnych palív s cieľom zabezpečiť uplatňovanie harmonizovaných ustanovení pre ochranu ľudského zdravia a životného prostredia vo všetkých členských štátoch;

8.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a príslušnými regulačnými orgánmi zaviedla nepretržité monitorovanie pokroku v tejto oblasti a prijala potrebné opatrenia s cieľom doplniť a rozšíriť existujúce právne predpisy EÚ týkajúce sa ochrany životného prostredia;

9.  poznamenáva, že metán je silný skleníkový plyn, ktorého emisie sa musia plne započítavať podľa smernice 2003/87/ES (ETS) alebo rozhodnutia č. 406/2009/ES (rozhodnutie o spoločnom úsilí);

10.  zdôrazňuje, že účinnosť regulácie prieskumu a ťažby nekonvenčných fosílnych palív – v plnom súlade s existujúcimi právnymi predpismi EÚ – v konečnom dôsledku závisí od ochoty a zdrojov príslušných vnútroštátnych orgánov; vyzýva preto členské štáty, aby zabezpečili dostatok ľudských a technických kapacít na monitorovanie, inšpekciu a presadzovanie povolených činností vrátane riadneho školenia pre pracovníkov príslušných vnútroštátnych orgánov;

11.  berie na vedomie význam práce, ktorú vykonali renomované inštitúcie, predovšetkým Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), pri príprave usmernenia o najlepších postupoch týkajúcich sa regulácie nekonvenčného plynu a hydraulického štiepenia;

12.  požaduje, aby Európsky úrad pre IPKZ vypracoval komplexný európsky referenčný dokument o súbore najlepších dostupných techník (BREF) pre štiepenie na základe dôkladných vedeckých a inžinierskych skúseností;

13.  vyzýva vnútroštátne orgány, ktoré povolili ťažbu nekonvenčných fosílnych palív, aby preskúmali existujúce vnútroštátne právne predpisy o výstavbe vrtov pre konvenčné fosílne palivá a aktualizovali tieto ustanovenia tak, aby pokrývali špecifiká ťažby nekonvenčných fosílnych palív;

14.  uznáva, že prvotnú zodpovednosť za predchádzanie a za reakciu na nehody nesie priemyselné odvetvie; vyzýva Komisiu, aby zvážila začlenenie činností súvisiacich s hydraulickým štiepením do prílohy III smernice o environmentálnej zodpovednosti a príslušné orgány, aby od prevádzkovateľov vyžadovali dostatočné finančné záruky pre environmentálnu a občianskoprávnu zodpovednosť za reagovanie na akékoľvek nehody alebo neúmyselné negatívne vplyvy spôsobené ich vlastnými alebo zadanými činnosťami; domnieva sa, že v prípade znečistenia životného prostredia sa musí uplatniť zásada znečisťovateľ platí; víta pokrok priemyselného odvetvia pri stanovovaní vysokých environmentálnych a bezpečnostných noriem; zdôrazňuje význam monitorovania ich dodržiavania v odvetví prostredníctvom pravidelných kontrol vykonávaných vyškolenými a nezávislými odborníkmi;

15.  vyzýva energetické spoločnosti pôsobiace v oblasti ťažby nekonvenčných fosílnych palív, aby investovali do výskumu, ako zlepšiť vplyv nekonvenčných fosílnych palív na životné prostredie; naliehavo vyzýva európske podniky a akademické inštitúcie, aby vytvorili príslušné programy spolupráce v oblasti výskumu a vývoja, ktoré budú viesť k lepšiemu pochopeniu bezpečnosti a rizík prevádzkových činností prieskumu a ťažby nekonvenčných fosílnych palív;

16.  opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom vyjadrenú vo svojom uznesení z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050, aby sa snažili o rýchlejšie vykonávanie dohody skupiny G-20 o odstránení dotácií na fosílne palivá; domnieva sa, že prieskum a ťažba zdrojov fosílnych palív vrátane nekonvenčných zdrojov sa nesmú financovať z verejných prostriedkov;

17.  zastáva názor, že vzájomné dohody o zachovaní mlčanlivosti v súvislosti s poškodením životného prostredia, zdravia ľudí a zvierat, ktoré sa zvyčajne uzatvárali medzi vlastníkmi pôdy v blízkosti vrtov na ťažbu bridlicového plynu a prevádzkovateľmi v oblasti ťažby bridlicového plynu v USA, by neboli v súlade so záväzkami Únie a členských štátov vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru, smernice o prístupe k informáciám (2003/4/ES) a smernice o environmentálnej zodpovednosti;

Environmentálne aspekty hydraulického štiepenia

18.  uznáva, že prieskum a ťažba bridlicového plynu môžu vyústiť do všestranného vzájomného pôsobenia s okolitým prostredím, najmä z dôvodu využitia technológie hydraulického štiepenia, zloženia štiepiacej kvapaliny, ako aj hĺbky a konštrukcie vrtov a plochy ovplyvneného územia;

19.  uznáva, že typ a spôsob ťažby sú určené druhmi hornín zastúpenými v jednotlivých regiónoch; vyzýva na povinnú základnú analýzu podzemných vôd a geologickú analýzu hlbinného a podpovrchového horninového zloženia budúceho bridlicového priestoru pred udelením povolenia vrátane správ o všetkých ťažobných činnostiach v minulosti a súčasnosti v danom regióne;

20.  zdôrazňuje, že sú potrebné vedecké štúdie o dlhodobom vplyve znečistenia vzduchu a kontaminácie vôd súvisiacich so štiepením na ľudské zdravie;

21.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne transponovanie ustanovení o posúdení vplyvu ťažby na životné prostredie do vnútroštátneho práva; zároveň zdôrazňuje, že každé posúdenie vplyvu treba vykonať na základe otvoreného a transparentného procesu;

22.  pripomína, že usmernenie o uplatňovaní smernice 85/337/EHS pri projektoch súvisiacich s prieskumom a ťažbou nekonvenčných uhľovodíkov (ref. Ares (2011)1339393), ktoré vydalo GR Európskej komisie pre životné prostredie 12. decembra 2011, potvrdzuje, že smernica Rady 85/337/EHS, zmenená a doplnená a kodifikovaná smernicou 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (známa ako smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie alebo smernica EIA), sa venuje problematike prieskumu a ťažby nekonvenčných uhľovodíkov; ďalej pripomína, že každá uplatňovaná metóda hydraulického štiepenia je súčasťou celkových činností týkajúcich sa prieskumu a ťažby konvenčných a nekonvenčných uhľovodíkov, na ktoré sa vzťahuje uvedený právny predpis EÚ týkajúci sa životného prostredia a smernica 94/22/ES Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov;

23.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy s cieľom zabezpečiť, aby sa ustanovenia smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v dostatočnej miere týkali špecifickosti prieskumu a ťažby bridlicového plynu, bridlicovej ropy a metánu z uhoľného sloja; trvá na tom, aby posúdenia vplyvov na životné prostredie vykonávané pred schválením zahŕňali celé trvanie vplyvov na kvalitu vzduchu, kvalitu pôdy, kvalitu vody, geologickú stabilitu, využívanie pôdy a hluk;

24.  požaduje zaradenie projektov vrátane hydraulického štiepenia do prílohy I k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie;

25.  poznamenáva, že existuje riziko seizmických otrasov, ako preukázala ťažba bridlicového plynu na severozápade Anglicka; podporuje odporúčanie v správe zadanej vládou Spojeného kráľovstva, aby sa od prevádzkovateľov vyžadovalo dodržiavanie určitých seizmických a mikroseizmických noriem;

26.  pripomína, že udržateľnosť bridlicového plynu ešte nie je dokázaná; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôkladne posúdili emisie skleníkových plynov počas celého procesu ťažby a produkcie s cieľom preukázať jeho environmentálnu integritu;

27.  v súvislosti so zodpovednosťou považuje za vhodné obrátiť dôkazné bremeno na prevádzkovateľov v oblasti ťažby bridlicového plynu v prípadoch, kde z hľadiska charakteru narušenia a jeho nepriaznivých účinkov, iných možných príčin a akýchkoľvek iných okolností bilancia pravdepodobnosti naznačuje, že činnosti súvisiace s bridlicovým plynom boli príčinou poškodenia životného prostredia;

28.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na výslovné zaradenie štiepiacich kvapalín medzi nebezpečný odpad podľa prílohy III k európskej smernici o odpade (2008/98/ES);

29.  uznáva potrebu pomerne veľkého objemu vody využívanej pri hydraulickom štiepení vzhľadom na to, že voda je v EÚ osobitne citlivým prírodným zdrojom; zdôrazňuje potrebu presadzovania plánov zásobovania vodou na základe miestnych hydrologických pomerov zohľadňujúcich miestne vodné zdroje, potreby ostatných miestnych používateľov vody a kapacity čistenia odpadových vôd;

30.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplné dodržiavanie platných európskych environmentálnych noriem, najmä s ohľadom na vodu používanú pri hydraulickom štiepení, a aby sa primerane trestali ich porušenia;

31.  pripomína, že v rámcovej smernici o vode sa od členských štátov požaduje, aby vykonávali opatrenia, ktoré sú potrebné na zabránenie zhoršenia stavu všetkých útvarov podzemných vôd vrátane zdrojov pochádzajúcich z bodových zdrojov, ako je napríklad prieskum a ťažba uhľovodíkov;

32.  vyzýva priemyselné odvetvia, aby v rámci transparentnej spolupráce s vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a skupinami a spoločenstvami z oblasti životného prostredia prijali opatrenia, ktoré sú potrebné na zabránenie zhoršeniu stavu príslušných útvarov podzemných vôd, a tým zachovali dobrý stav podzemných vôd vymedzený v rámcovej smernici o vode a v smernici o podzemných vodách;

33.  uznáva, že hydraulické štiepenie sa vykonáva v dostatočnej hĺbke pod kolektormi podzemnej vody; preto sa domnieva, že keď sa vrtné práce prechádzajú cez zdroje pitnej vody, je hlavnou priamou príčinou obáv týkajúcich sa kontaminácie spodných vôd často celistvosť vrtu v zmysle kvality jeho cementového obloženia a jeho schopnosti odolávať vysokému tlaku vstrekovanej kvapaliny a vyvolaným menším zemským otrasom;

34.  požaduje principiálny zákaz hydraulického štiepenia v určitých citlivých a osobitne ohrozených oblastiach, ako napríklad v oblastiach ochrany pitnej vody a pod nimi, ako aj v oblastiach ťažby uhlia;

35.  zdôrazňuje, že účinná prevencia vyžaduje nepretržité monitorovanie dôsledného dodržiavania najprísnejších noriem a postupov pri vŕtaní a údržbe vrtu; domnieva sa, že príslušným orgánom by mali byť zasielané správy o dokončení vrtu; zdôrazňuje, že priemyselné, ako aj príslušné orgány by mali vo všetkých fázach zabezpečovať pravidelnú kontrolu kvality celistvosti cementového obloženia a v spolupráci s dodávateľmi pitnej vody aj odber základných vzoriek podzemnej vody, aby sa kontrolovala kvalita pitnej vody; poukazuje na to, že si to vyžaduje značné ľudské zdroje a technické odborné poznatky na všetkých úrovniach;

36.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vydala usmernenie týkajúce sa stanovenia základných údajov z monitorovania vody potrebných na posudzovanie vplyvov prieskumu a ťažby bridlicového plynu na životné prostredie, ako aj kritérií, ktoré sa majú použiť na posudzovanie vplyvov hydraulického štiepenia na zdroje podzemnej vody v rôznych geologických formáciách vrátane možného úniku a kumulatívnych vplyvov;

37.  odporúča zostavenie štandardizovaných núdzových plánov, ktoré by spoločne vytvorili prevádzkovatelia, regulačné orgány a pohotovostné služby, a vytvorenie špecializovaných tímov na riešenie núdzových situácií;

38.  domnieva sa, že recyklácia vody v uzavretom cykle na mieste vrtov s využitím oceľových skladovacích nádrží predstavuje environmentálne najvhodnejší spôsob spracovania spätne prúdiacej vody prostredníctvom minimalizácie množstva vody, potenciálu povrchových únikov a nákladov/dopravy/poškodenia ciest v súvislosti s prepravou vody na čistenie; nazdáva sa, že tento druh recyklácie by sa mal uplatňovať v čo najväčšom rozsahu; odmieta vstrekovanie spätne prúdiacej odpadovej vody do geologických formácií v súlade ustanoveniami rámcovej smernice o vode;

39.  vyzýva na dôsledné uplatňovanie existujúcich noriem týkajúcich sa čistenia odpadových vôd a povinných plánov na spravovanie vôd zo strany prevádzkovateľov, a to v spolupráci so spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti pitnej vody a s príslušnými orgánmi; zdôrazňuje však, že existujúce čističky odpadových vôd sú na spracovanie odpadovej vody z hydraulického štiepenia zle vybavené a môžu vylučovať znečisťujúce látky do riek a potokov; domnieva sa, že na tento účel by príslušné orgány mali vykonať vyčerpávajúce posúdenie všetkých príslušných čističiek odpadových vôd v ich členských štátoch;

40.  zdôrazňuje, že medzi vrtnými plošinami a vodnými vrtmi by sa mala udržovať minimálna bezpečnostná vzdialenosť;

41.  domnieva sa, že mnohé polemiky týkajúce sa nekonvenčných fosílnych palív čiastočne vyplývajú z počiatočného odmietania priemyslu zverejniť chemické zloženie kvapalín používaných v oblasti hydraulického štiepenia; domnieva sa, že od všetkých prevádzkovateľov by sa mala vyžadovať plná transparentnosť a povinnosť úplne zverejniť chemické zloženie a koncentrácie kvapalín používaných na hydraulické štiepenie a povinnosť plne dodržiavať všetky jestvujúce právne predpisy EÚ v rámci nariadenia REACH;

42.  zastáva názor, že vzájomné dohody o zachovaní mlčanlivosti v súvislosti so spôsobením škody na životnom prostredí, zdraví ľudí a zvierat, ako sú dohody, ktoré platili medzi vlastníkmi pôdy v blízkosti vrtov na ťažbu bridlicového plynu a podnikateľmi v oblasti bridlicového plynu v USA, by neboli v súlade so záväzkami EÚ a členských štátov vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru, smernice o prístupe k informáciám (2003/4/ES) a smernice o environmentálnej zodpovednosti;

43.  poznamenáva, že vrtné plošiny s viacerými horizontálnymi vrtmi z jedného vrtného reťazca minimalizujú využívanie pôdy a vplyvy na krajinu;

44.  poznamenáva, že objemy produkcie bridlicového plynu z vrtov v Spojených štátoch vykazujú po dvoch rokoch prudký pokles, čo vedie k veľmi intenzívnemu nepretržitému vŕtaniu nových vrtov, poznamenáva, že skladovacie nádrže, kompresné stanice a potrubná infraštruktúra ďalej zvyšujú vplyv činností v oblasti ťažby bridlicového plynu na využívanie pôdy;

45.  vyzýva členské štáty, ktoré sa rozhodnú sprístupniť zásoby bridlicového plynu alebo iných nekonvenčných fosílnych palív, aby Komisii zaslali vnútroštátne plány, v ktorých bude podrobne uvedené, v akom súlade je ťažba týchto zásob s ich vnútroštátnymi cieľmi zníženia emisií stanovenými na základe rozhodnutia EÚ o spoločnom úsilí;

46.  uznáva, že ustavičné technologické zlepšenia hydraulického štiepenia a horizontálneho vŕtania môžu napomôcť zvýšiť bezpečnosť nekonvenčných fosílnych palív a obmedziť možné vplyvy na životné prostredie; povzbudzuje priemysel, aby pri sprístupňovaní zdrojov nekonvenčných fosílnych palív pokračoval v úsilí o modernizáciu technológií a využitie najlepších technologických riešení;

47.  vyzýva príslušné vnútroštátne geologické prieskumy, aby vykonali základné seizmické monitorovanie v seizmicky citlivých oblastiach, kde boli udelené povolenia na ťažbu bridlicového plynu, s cieľom zistiť súvisiacu seizmickú aktivitu, čo by umožnilo posúdiť pravdepodobnosť a potenciálny vplyv prípadných vyvolaných zemetrasení;

48.  poukazuje na to, že akékoľvek kladné porovnanie bilancie životného cyklu skleníkových plynov z bridlicového plynu a uhlia je podmienené predpokladom storočnej dĺžky zotrvávania v ovzduší; domnieva sa, že nevyhnutnosť dosiahnutia vrcholu globálnych emisií do roku 2020 oprávňuje preskúmanie za vhodnejšie, kratšie obdobie, napríklad 20 rokov; požaduje ďalší vedecký výskum prchavých emisií metánu na zlepšenie započítavania týchto emisií do ročných inventárov a cieľov podľa rozhodnutia EÚ o spoločnom úsilí;

49.  naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci úsilia znížiť prchavé emisie metánu a prchavé organické zlúčeniny spojené s bridlicovým plynom predložila legislatívne návrhy na povinné používanie koncových spaľovacích zariadení, t. j. „ekologických koncov“ pre všetky vrty na ťažbu bridlicového plynu v EÚ, na obmedzenie spaľovania na prípady obáv o bezpečnosť a na úplné zakázanie odvetrávania všetkých vrtov na ťažbu bridlicového plynu;

Účasť verejnosti a miestne podmienky

50.  uznáva, že vrtné činnosti môžu dočasne zhoršiť životné podmienky, a preto vyzýva, aby sa táto otázka zohľadnila pri udeľovaní potrebných povolení na prieskum a ťažbu zdrojov uhľovodíkov a aby sa prijali všetky potrebné opatrenia, najmä zo strany priemyslu prostredníctvom využitia najlepších dostupných techník a zo strany verejných orgánov prostredníctvom uplatnenia prísnej regulácie, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky týchto činností;

51.  vyzýva priemysel, aby zapojil miestne spoločenstvá a diskutoval o spoločných riešeniach na minimalizáciu vplyvu sprístupnenia bridlicového plynu na dopravu, kvalitu ciest a hluk v oblastiach, kde sa vykonávajú ťažobné činnosti;

52.  žiada členské štáty, aby boli miestne orgány plne informované a zapojené, najmä pri skúmaní žiadostí o povolenie na prieskum a ťažbu; požaduje najmä plný prístup k štúdiám o vplyve na životné prostredie, zdravie obyvateľov a miestne hospodárstvo;

53.  domnieva sa, že účasť verejnosti by sa mala zaručiť prostredníctvom vhodných verejných informácií a verejných konzultácií pred každou fázou ťažby a prieskumu; vyzýva na väčšiu transparentnosť, čo sa týka vplyvov a používaných chemikálií a technológií, ako aj na väčšiu transparentnosť všetkých inšpekčných a kontrolných opatrení s cieľom zabezpečiť porozumenie, prijatie a dôveru v reguláciu týchto činností zo strany verejnosti;

54.  uznáva, že na vyriešenie všetkých otázok týkajúcich sa nekonvenčných fosílnych palív je potrebná omnoho lepšia výmena informácií medzi zástupcami priemyslu, regulačnými orgánmi a verejnosťou;

55.  v tejto súvislosti víta prostriedky v rozpočte EÚ na rok 2012 určené na takýto verejný dialóg a vyzýva členské štáty, aby využili toto financovanie na lepšie informovanie občanov, ktorí žijú v oblastiach potenciálneho rozvoja ťažby nekonvenčných fosílnych palív, a na efektívne zapojenie týchto občanov do prijímania rozhodnutí v ich miestnych a národných riadiacich štruktúrach;

Medzinárodné hľadiská

56.  domnieva sa, že používanie bridlicového plynu a iných fosílnych palív musí byť v súlade s článkom 2 Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), v ktorom sa vyzýva na „stabilizáciu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnej a antropogénnej interferencii s klimatickým systémom“, a zdôrazňuje, že značným používaním infraštruktúr fosílnych palív, ako napríklad bridlicového plynu, by sa tento medzinárodný cieľ mohol stať nedosiahnuteľným;

57.  domnieva sa, že celosvetové zvýšenie ťažby a produkcie bridlicového plynu povedie k značnému nárastu prchavých emisií metánu a že celkový potenciál skleníkového efektu (GWP) sa pre bridlicový plyn nevyhodnotil, preto zdôrazňuje, že využívanie netradičných zdrojov ropy a plynu by mohlo narušiť dosiahnutie siedmeho miléniového rozvojového cieľa OSN – zabezpečenie udržateľnosti životného prostredia – a ohroziť najnovšie medzinárodné záväzky zakotvené v Kodanskej dohode; konštatuje, že zmena klímy už teraz najviac postihuje chudobné krajiny; ďalej zdôrazňuje, že okrem priamych účinkov na zdravie a životné prostredie predstavuje vplyv ťažby netradičného plynu alebo ropy osobitnú hrozbu pre živobytie obyvateľstva, najmä v afrických krajinách, kde sú miestne spoločenstvá vo veľkej miere závislé od prírodných zdrojov pre poľnohospodárstvo a rybolov;

58.  trvá na tom, že v otázke využívania bridlicového plynu sa musíme učiť od USA; s osobitným znepokojením konštatuje, že ťažba bridlicového plynu si vyžaduje veľké množstvá vody, čo môže ohroziť splnenie siedmych miléniových rozvojových cieľov týkajúcich sa prístupu k čistej vode a bezpečnosti potravín, obzvlášť v chudobných krajinách, ktoré už teraz čelia obrovskému nedostatku vody;

59.  zdôrazňuje, že získavanie pôdy na ťažbu ropy a plynu je hlavným dôvodom zaberania pôdy v rozvojových krajinách, ktorý predstavuje vážne ohrozenie domorodých spoločenstiev, poľnohospodárov a chudobných ľudí vo svete, pokiaľ ide o prístup k vode, úrodnej pôde a potravinám; konštatuje, že po páde finančných trhov v roku 2008 bolo zaznamenané výrazné zrýchlenie globálnych investícií do ťažobných priemyselných odvetví zo strany zaisťovacích a dôchodkových fondov, ktoré ešte viac podporilo ťažbu; preto zdôrazňuje, že všetky európske hospodárske subjekty by mali vždy konať transparentným spôsobom a v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými vládnymi orgánmi a miestnymi spoločenstvami v otázkach prenájmu a/alebo získavania pôdy;

60.  konštatuje, že keďže nie je jasné, či súčasný regulačný rámec právnych predpisov EÚ poskytuje dostatočnú záruku proti rizikám pre životné prostredie a zdravie ľudí vyplývajúcim z činností spojených s ťažbou bridlicového plynu, Komisia uskutočňuje sériu štúdií, ktorých výsledky sa očakávajú neskôr v tomto roku; domnieva sa, že európske spoločnosti pôsobiace v rozvojových krajinách musia v plnej miere zohľadňovať poznatky o ťažbe bridlicového plynu získané z týchto štúdií a s nimi súvisiace odporúčania; vyjadruje znepokojenie nad vplyvmi činností ropných spoločností na životné prostredie, zdravie a rozvoj, najmä v subsaharskej Afrike, vzhľadom na obmedzené možnosti uplatňovania a presadzovania právnych predpisov na ochranu životného prostredia a zdravia v niektorých z týchto krajín; ďalej konštatuje, že európske spoločnosti by mali uplatňovať zodpovedné priemyselné normy všade, kde pôsobia;

61.  obáva sa možného investovania európskych spoločností do netradičných zdrojov ropy alebo plynu v rozvojových krajinách;

62.  taktiež zdôrazňuje, že sa musí dodržiavať povinnosť EÚ zabezpečiť súdržnosť politík v záujme rozvoja, ktorá je zakotvená v článku 208 ZFEÚ; domnieva sa, že EÚ ako sídlo spoločností, ktoré investujú do ťažobných činností, by mala ovplyvňovať ich správanie a povzbudzovať ich v uplatňovaní udržateľnejších postupov, napríklad sprísnením noriem riadenia a správy spoločnosti a predpisov týkajúcich sa bánk a fondov, ktoré ich financujú, a to aj presadzovaním rovníkových princípov (Equator Principles), zásad zodpovedného investovania, pravidiel Európskej investičnej banky a Bazilejského výboru pre bankový dohľad;

63.  pripomína, že medzinárodné ropné spoločnosti podliehajú okrem predpisov krajín, v ktorých pôsobia, aj jurisdikciám súdov v krajinách, na ktorých burzách cenných papierov sú kótované; domnieva sa, že právna úprava domovskej krajiny by mala predstavovať účinný prostriedok na ochranu ľudských práv v situáciách, keď existujú medzery týkajúce sa zodpovednosti, a to podľa vzoru amerického zákona na ochranu obetí mučenia (Alien Tort Claims Act);

64.  konštatuje, že existujú mnohé nástroje, ktoré by mohli zmierniť negatívny dosah činností ťažobného priemyslu na spoločnosť a životné prostredie, ako napríklad globálna iniciatíva pre podávanie správ (Global Reporting Initiative), iniciatíva OSN Global Compact a usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti; poukazuje však na to, že dobrovoľné usmernenia nepostačujú na to, aby zmiernili negatívny vplyv ťažby;

65.  konštatuje, že v súčasnosti prebieha revízia smerníc EÚ o účtovníctve a transparentnosti, čo predstavuje príležitosť na zabránenie daňovým podvodom a korupcii zo strany ťažobného priemyslu;

66.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby našla nové možnosti na sprísnenie noriem o povinnostiach nadnárodných spoločností týkajúcich sa spoločenských a environmentálnych práv a možné prostriedky ich uplatňovania;

67.  je znepokojený tým, že niektoré netradičné ropné a plynárenské spoločnosti pracujú na základe rozličných bezpečnostných noriem po celom svete; vyzýva členské štáty, aby od spoločností so sídlom v EÚ požadovali, aby uplatňovali normy EÚ vo všetkých svojich prevádzkach na celom svete;

o
o   o

68.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 164, 30.6.1994, s. 3. (2) Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 9. (3) Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 15. (4) Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3. (5) Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1. (6) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. (7) Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17. (8) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56. (9) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. (10) Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32. (11) Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 12. (12) Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32. (13) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136. (14) Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1. (15) Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1. (16) Ú. v. ES L 123, 24.4.1998, s. 1. (17) Ú. v. ES L 10, 14.1.1997, s. 13. (18) Prijaté texty, P7_TA(2011)0366. (19) TREN/R1/350-2008 časť 1, http://ec.europa.eu/energy/studies/doc/2012_unconventional_gas_in_europe.pdf.