Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 ods. 2, článok 3, ods. 2, článok 4 ods. 2 písm. j), článok 81 ods. 3, článok 216 ods. 1 a článok 218 ods. 6 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, najmä na prípady 22/70(1) a C-467/98(2) a na stanovisko 1/03(3),

–  so zreteľom na návrhy Komisie na rozhodnutia Rady o vyjadrení súhlasu členských štátov v záujme Európskej únie s pristúpením Gabonu(4), Andorry(5), Seychel(6), Ruskej federácie(7), Albánska(8), Singapuru(9), Maroka(10) a Arménska(11) k Haagskemu dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z roku 1980,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Rada doteraz nepožiadala Parlament o súhlas s týmito rozhodnutiami,

–  so zreteľom na otázky Komisii v súvislosti s vyjadrením súhlasu členských štátov v záujme Európskej únie s pristúpením ôsmich tretích krajín k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (O-000159/2012 – B7–0367/2012),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí je nesmierne dôležitý, pretože vytvára systém, ktorý zúčastneným štátom umožňuje spolupracovať na hľadaní riešení prípadov medzinárodných únosov detí tým, že stanovuje, ktoré súdy sú príslušné a aké právo sa použije na určenie členského štátu, v ktorom by malo dieťa žiť,

B.  keďže tento dohovor tak umožňuje rýchly návrat unesených detí do krajiny, kde sa nachádza ich riadne bydlisko,

C.  keďže dohovor sa vzťahuje len na prípady týkajúce sa krajín, ktoré ho ratifikovali alebo k nemu pristúpili,

D.  keďže s pristúpením nových štátov musia súhlasiť štáty, ktoré už sú zmluvnými stranami dohovoru, aby sa dohovor mohol uplatňovať na prípady týkajúce sa týchto štátov,

E.  keďže z tohto dôvodu je vyjadrenie súhlasu veľmi dôležité,

F.  keďže Európska únia už na svojom území vykonáva právomoc v oblasti medzinárodných únosov detí, a to najmä na základe nariadenia Rady (ES) č 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností(12),

G.  keďže z uvedeného vyplýva, že Európska únia získala výlučnú vonkajšiu právomoc v oblasti medzinárodných únosov detí,

H.  keďže vzhľadom na to, že dohovor neumožňuje členstvo medzinárodných organizácií, Európska únia by mala splnomocniť členské štáty k tomu, aby pri vyjadrovaní súhlasu s pristúpením týchto štátov konali v jej záujme,

I.  keďže Rada by preto mala čo najrýchlejšie prijať kroky na prijatie rozhodnutí navrhovaných Komisiou, pričom by mala bezodkladne konzultovať s Európskym parlamentom,

J.  keďže sa ukázalo, že hoci je táto záležitosť naliehavá a z právneho hľadiska jednoznačná, Rada sa rozhodla konzultácie s Európskym parlamentom a prijatie uvedených rozhodnutí odložiť s cieľom napadnúť podstatu týchto rozhodnutí z právnych dôvodov,

1.  predkladá Rade tieto odporúčania:

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a pre informáciu Komisii a stálemu úradu Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného.

(1) Vec 22/70 Komisia/Rada (ERTA), [1971] Zb. 263, bod 16. (2) Vec C-467/98, Komisia/Dánsko, 2002, Zb. I-9519, bod 77. (3) Stanovisko 1/03 o právomoci Spoločenstva uzavrieť nový Luganský dohovor o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, 2006, Zb. I-1145, bod 126. (4) COM(2011)0904. (5) COM(2011)0908. (6) COM(2011)0909. (7) COM(2011)0911. (8) COM(2011)0912. (9) COM(2011)0915. (10) COM(2011)0916. (11) COM(2011)0917. (12) Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1.