Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), a najmä na jej články 2, 21 a 49,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nástroji predvstupovej pomoci (IPA II) (COM(2011)0838/4),

–  so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z Kodane z 21. – 22. júna 1993, z Madridu z 15. – 16. decembra 1995, zo Solúna z 19. – 20. júna 2003 a z Bruselu zo 14. – 15. decembra 2006,

–  so zreteľom na závery Rady z 5. decembra 2011 o rozširovaní a procese stabilizácie a pridruženia,

–  so zreteľom na obnovený konsenzus o rozšírení, ktorý prijala Rada v roku 2006, a na konsolidovanú stratégiu rozširovania následne vykonávanú Komisiou,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2009 s názvom Päť rokov rozšírenej EÚ – Hospodárske úspechy a výzvy (COM(2009)0079/3),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 13. decembra 2006 o oznámení Komisie o stratégii rozšírenia a hlavných výzvach 2006 – 2007(1), z 10. júla 2008 o strategickom dokumente Komisie o rozšírení z roku 2007(2) a z 26. novembra 2009 o strategickom dokumente Komisie o rozšírení z roku 2009, ktorý sa týka krajín západného Balkánu, Islandu a Turecka(3), ako aj na oznámenia Komisie o stratégii rozširovania na roky 2009 – 2010, 2010 – 2011 a 2011 – 2012,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o krajinách západného Balkánu, Islande a Turecku,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0274/2012),

A.  keďže v súlade s článkom 49 Zmluvy o EÚ môže o členstvo v Únii požiadať každý európsky štát, ktorý rešpektuje a zaviaže sa podporovať hodnoty úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám; keďže tieto hodnoty sú základom Európskej únie, vedú kroky EÚ na medzinárodnej scéne a všetky členské štáty ich musia rešpektovať a dodržiavať,

B.  keďže rozšírenie je súčasťou programu EÚ už od začiatku šesťdesiatych rokov; keďže EÚ sa od prvého rozšírenia v roku 1973 postupne rozširuje, počet jej členských štátov sa zvýšil zo šiestich zakladajúcich členských štátov na súčasných 27 (čoskoro 28); keďže viaceré krajiny sa ešte stále uchádzajú o členstvo v EÚ, čo je záruka bezpečnej, demokratickej a prosperujúcej budúcnosti,

C.  keďže politika integrácie za posledných desať rokov ukázala, že rozširovanie je prínosné pre celú EÚ a umožňuje jej získať lepšiu pozíciu pri riešení globálnych problémov,

D.  keďže rozšírenie je pre EÚ a Európu ako celok úspechom, lebo pomohlo prekonať rozdelenie z obdobia studenej vojny, prispelo k mieru, stabilite a prosperite v Európe, posilnilo prevenciu konfliktov, podporilo reformy a prispelo ku konsolidácii oblasti slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ako aj trhového hospodárstva a sociálneho a ekologicky udržateľného rozvoja,

E.  keďže 20 rokov od samitu v Kodani, ktorý potvrdil vyhliadky krajín strednej a východnej Európy na členstvo a stanovil prístupové kritériá, prišiel čas na všeobecné prehodnotenie zavedených postupov a politiky rozširovania ako celku bez toho, aby to malo vplyv na prebiehajúce rokovania,

F.  keďže počas tohto obdobia bola preverená platnosť kodanských kritérií a osvedčili sa a ostávajú základom politiky rozširovania EÚ; keďže sa očakáva, že konsolidovaná stratégia rozširovania a nové zameranie sa na spravodlivosť a domáce veci, právny štát a základné práva budú účinné a efektívne,

G.  keďže Európsky parlament prispieva svojimi každoročnými uzneseniami týkajúcimi sa kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín k zlepšeniu transparentnosti a zodpovednosti za proces rozširovania tým, že prejavuje názory európskych občanov; keďže po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sa úloha Európskeho parlamentu posilnila aj v dôsledku potvrdenia jeho právomocí spoluzákonodarcu vrátane právomocí, ktoré má v súvislosti s nástrojom predvstupovej pomoci,

H.  keďže perspektíva pristúpenia má významný transformačný vplyv na politickú, sociálno-hospodársku a kultúrnu charakteristiku krajín, ktoré sa usilujú o pristúpenie, a je silným stimulom na vykonávanie nevyhnutných politických, hospodárskych a legislatívnych reforiem a posilnenie mieru, stability, zmierenia a dobrých susedských vzťahov; keďže vďaka tejto moci presadzovať zmeny je rozšírenie základom jemnej sily EÚ a dôležitým prvkom jej vonkajšej činnosti,

I.  keďže jadro prístupového procesu tvoria záväzok, podmienenosť a dôveryhodnosť,

J.  keďže je veľmi dôležité, aby členské štáty naďalej v plnej miere rešpektovali a dodržiavali prístupové kritériá a základné práva, aby sa posilnila dôveryhodnosť a jednotnosť procesu rozširovania a aby sa zabránilo akémukoľvek druhu diskriminácie voči novým potenciálnym členom,

K.  keďže záväzok realizovať politické, hospodárske a legislatívne reformy je v prvom rade v najlepšom záujme kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín a ich občanov,

L.  keďže pri plnení, vykonávaní a dodržiavaní rovnakých kritérií je potrebné posudzovať každú krajinu uchádzajúcu sa o členstvo v EÚ podľa konkrétnej situácie; keďže tempo pokroku prístupového procesu by malo byť určené mierou, v akej sa účinne vykonávajú a dodržiavajú prístupové kritériá EÚ, ako aj plnením priorít európskeho a prístupového partnerstva a rokovacieho rámca; keďže je potrebné spravodlivejšie a transparentnejšie hodnotiť úroveň dodržiavania požiadaviek na členstvo,

M.  keďže proces rozširovania má výrazný vplyv aj na samotnú EÚ, pričom slúži ako príležitosť na lepšie definovanie jej identity, cieľov, hodnôt a politík a tiež ako vhodný moment na lepšie komunikovanie týchto otázok jej občanom,

N.  keďže v súlade s obnoveným konsenzom v oblasti rozširovania z roku 2006 je potrebné, aby sa tento proces zakladal na konsolidácii, podmienenosti a komunikácii spolu s kapacitou EÚ integrovať nových členov; keďže integračná kapacita EÚ je hlavným faktorom a predpokladom trvalej udržateľnosti politiky rozširovania a celkového integračného procesu; keďže tento faktor je pozitívnym podnetom na inštitucionálne prehĺbenie, ako vyplýva z postupných revízií zmluvy, ktoré sprevádzali rôzne vlny rozširovania, pričom rozšírili funkcie a činnosti EÚ,

O.  keďže skutočné zmierenie medzi rôznymi národnosťami a národmi, mierové riešenie konfliktov a vytvorenie dobrých susedských vzťahov medzi európskymi krajinami je základom udržateľného mieru a stability a významne prispieva k skutočnému európskemu integračnému procesu, a preto má zásadný význam pre rozširovanie; keďže viacero kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín má nevyriešené otázky so svojimi susedmi, a všetky dotknuté strany by teda mali otvorene pracovať na vyriešení dvojstranného napätia; keďže tieto problémy by sa mali vyriešiť pred pristúpením,

Všeobecné úvahy

1.  rozhodne podporuje postup rozširovania a je presvedčený, že rozširovanie musí zostať dôveryhodnou politikou podporovanou verejnosťou, a to tak v EÚ, ako aj v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách; preto považuje za dôležité, aby EÚ a kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny plnili všetky povinnosti, rešpektovali všetky záväzky a vytvorili podmienky, ktorými zaistia úspešnosť ďalšieho rozšírenia v budúcnosti, okrem iného poskytnutím pomoci týmto krajinám v ich úsilí o splnenie kritérií pre vstup do EÚ;

2.  uznáva prínosy procesu rozširovania a prístupového procesu pre občanov v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách a pre európskych občanov;

3.  domnieva sa, že kodanské kritériá naďalej predstavujú dôležitý základ a mali by zostať stredobodom politiky rozširovania; zdôrazňuje, že je nevyhnutné úplné a dôsledné dodržiavanie týchto kritérií, je potrebné vziať náležite do úvahy sociálny vplyv na kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny a v plnej miere zohľadniť integračnú kapacitu Únie;

4.  domnieva sa, že koncepcia integračnej kapacity pozostáva zo štyroch prvkov:

5.  zdôrazňuje však, že EÚ zodpovedá za zlepšenie svojej integračnej kapacity v procese posudzovania legitímnych európskych snáh kandidátskych, potenciálnych kandidátskych alebo potenciálnych uchádzajúcich sa krajín;

6.  zdôrazňuje, že EÚ je naďalej príťažlivá, a to aj v dôsledku svojej jedinečnej kombinácie hospodárskej dynamiky a sociálneho modelu, a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tento sociálny rozmer sa v procese rozširovania vo veľkej miere neberie do úvahy; vyzýva Komisiu, aby riešila túto otázku, a to najmä v rámci kapitoly 19 (sociálna politika a zamestnanosť), s cieľom podporiť pozitívnu sociálnu transformáciu v budúcich členských štátoch EÚ a venovať náležitú pozornosť sociálnej spravodlivosti;

7.  pripomína, že acquis v sociálnej oblasti zahŕňa minimálne normy v takých oblastiach, ako sú pracovné právo, rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi, zdravie a bezpečnosť pri práci a nediskriminácia, a že zmluvy EÚ potvrdzujú záväzok voči Európskej sociálnej charte z roku 1961 a Charte základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva z roku 1989, pričom aj Charta základných práv EÚ obsahuje mnoho základných sociálnych práv; zdôrazňuje, že nedodržanie spoločných základných sociálnych noriem EÚ predstavuje formu sociálneho dampingu, ktorý poškodzuje európske podniky aj európskych pracovníkov a reálne bráni účasti kandidátskej krajiny na jednotnom trhu; poukazuje na to, že sociálni partneri a najmä odborové zväzy potrebujú cielenú pomoc EÚ, aby mohli posilniť svoje možnosti;

8.  zastáva názor, že súbor prístupových kritérií by bolo potrebné primerane previesť na jasné, konkrétne a merateľné ciele v nástroji predvstupovej pomoci (IPA) s cieľom jasne ukázať prepojenie medzi politikami financovanými Úniou v krajinách zahrnutých do rozširovania a pokrokom pri plnení všeobecných prístupových kritérií;

9.  uznáva, že je potrebné, aby sa hospodárstva pristupujúcich krajín vyvíjali tým istým smerom ako hospodárstva členských štátov EÚ, aby sa uľahčilo zosúladenie; preto nabáda pristupujúce krajiny, aby formulovali realizovateľné ciele špecifické pre svoje krajiny pre každý z hlavných cieľov stratégie EÚ 2020 pre inteligentné, udržateľné a inkluzívne hospodárstvo;

10.  upozorňuje na význam madridských kritérií (ako boli definované na zasadnutí Európskej rady v Madride v roku 1995), v ktorých sa zdôrazňovala schopnosť kandidátskych krajín efektívne uplatňovať pravidlá a postupy EÚ; zastáva názor, že zásada prísnej podmienenosti vyžaduje účinné hodnotenie pokroku kandidátskej a potenciálnej kandidátskej krajiny pri preberaní a vykonávaní reforiem na základe jasného súboru kritérií v každej fáze procesu a že krajiny, ktoré sa usilujú o pristúpenie k EÚ, by mali prejsť z jednej fázy do druhej len vtedy, ak splnili všetky podmienky v každej fáze; zdôrazňuje, že s cieľom zvýšiť dôveryhodnosť a efektívnosť stratégie rozširovania musia aj členské štáty dôsledne rešpektovať a dodržiavať kodanské kritériá, aby sa zabránilo tomu, že od kandidátskych krajín sa bude vyžadovať plnenie noriem, ktoré sú prísnejšie ako normy, ktoré sa uplatňujú v niektorých členských štátoch EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité jasnejšie vymedziť jednotlivé fázy a pre celý proces stanoviť transparentné a spravodlivé referenčné kritériá, na základe ktorých by sa mali všeobecné kritériá členstva premeniť v konkrétne kroky smerujúce k pristúpeniu, a vyhodnotiť, či sú potrebné požiadavky splnené, a tiež nestanovovať alebo nesľubovať dátum pristúpenia, ak sa ešte nedokončili rokovania; zdôrazňuje, že by malo byť jasné aj to, že je potrebné udržať dosiahnutú referenčnú hodnotu a že posun späť by mal vyvolať primeranú reakciu tých, ktorí referenčné hodnoty stanovili;

11.  zdôrazňuje, že cieľom procesu pristúpenia je plné členstvo v EÚ;

12.  vyzýva Komisiu, aby zachovala a ďalej intenzívnejšie monitorovala pokrok v rámci prístupového procesu a pomáhala kandidátskym a potenciálnym kandidátskym krajinám zabezpečiť, aby dosiahli vysokú úroveň pripravenosti, ktorá bude užitočná pre ne aj pre EÚ;

13.  domnieva sa, že v záujme zachovania dôveryhodnosti procesu rozširovania je potrebné v ranej fáze posúdiť integračnú kapacitu EÚ a v súvislosti s každou potenciálnou kandidátskou krajinou ju náležite zohľadniť v „stanovisku“ Komisie a súčasne uviesť v tejto súvislosti hlavné problémy a spôsoby ich vyriešenia; zastáva názor, že potom by sa malo vykonať úplné hodnotenie vplyvu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že úspech procesu rozširovania si vyžaduje, aby si EÚ zachovala schopnosť konať, ďalej sa rozvíjať, demokraticky a účinne prijímať rozhodnutia, disponovať finančnými zdrojmi na podporu hospodárskej a sociálnej súdržnosti a plniť svoje politické ciele;

Politiky rozširovania

14.  víta nový prístup v rámci rokovaní pre budúce rokovacie rámce, ktorý uprednostňuje otázky týkajúce sa súdnictva a základných práv, ako aj spravodlivosti a vnútorných vecí; súhlasí s tým, že tieto otázky by sa mali riešiť na začiatku prístupového procesu a že ako pravidlo by sa mali otvoriť kapitoly 23 a 24 na základe akčných plánov, lebo vyžadujú stanovenie skutočne preukázateľných výsledkov; vyzýva Komisiu, aby pravidelne predkladala Európskemu parlamentu správy o pokroku v týchto oblastiach a aby delegácie EÚ sprístupnili členom Výboru pre zahraničné veci mesačné predvstupové správy na požiadanie; konštatuje však, že zameranie na určité oblasti by nemalo byť na úkor úsilia a pokroku v iných oblastiach vymedzených v jednotlivých programoch rozširovania kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín;

15.  považuje za dôležité v rámci politiky rozširovania náležite uprednostniť vytvorenie účinného, nezávislého a nestranného systému súdnictva a transparentného demokratického politického systému, ktorý môže posilniť právny štát; súčasne zdôrazňuje dôležitosť všetkým foriem slobody prejavu a nevyhnutnosť zabezpečiť slobodu médií z právneho aj praktického hľadiska, ako aj účinne bojovať proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti;

16.  poukazuje na to, že liberalizácia vízového režimu je dobrým príkladom podmienenosti EÚ, ktorá kombinuje politické a technické kritériá so želaným cieľom a hmatateľnými prínosmi; preto víta a podporuje úsilie Komisie a zainteresovaných krajín v tejto oblasti;

17.  žiada Komisiu, aby zjednodušila administratívny postup a obmedzila administratívnu záťaž pre financovanie v rámci nástroja IPA tak, aby bol tento nástroj dostupnejší a aby sa rozšírila účasť malých a necentralizovaných občianskych organizácií, odborových zväzov a iných príjemcov;

18.  podnecuje k väčšej účasti občianskej spoločnosti, neštátnych aktérov a sociálnych partnerov z kandidátskych krajín a členských štátov na prístupovom procese; naliehavo vyzýva Komisiu, aby s nimi viedla stály dialóg; žiada kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny, aby zaistili svoju účasť vo všetkých fázach; zdôrazňuje, že občianska spoločnosť môže fungovať ako hnacia sila priblíženia k EÚ a vytvoriť tlak zdola nahor v záujme vykonávania európskeho programu, zlepšenia transparentnosti procesu a posilnenia verejnej podpory pre prístupový proces; zdôrazňuje, že je potrebná primeraná finančná podpora, okrem iného prostredníctvom nástroja občianskej spoločnosti, najmä s cieľom posilniť jej kapacitu pri monitorovaní a vykonávaní acquis; poukazuje tiež na význam spolupráce medzi európskymi organizáciami občianskej spoločnosti a ich partnermi v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách;

19.  dôrazne poukazuje na potrebu rozšíriť administratívne kapacity a ľudské zdroje, aby boli schopné transponovať, vykonávať a posilňovať toto acquis; zastáva názor, že procesy v rámci rozširovania by nemali byť len „technické“, a poukazuje na potrebu viac prepojiť kontrolný proces s realitou; žiada preto Komisiu, aby do tohto procesu podľa potreby zapojila mimovládne organizácie, odborové zväzy a hlavné zainteresované strany;

20.  uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohráva sociálny dialóg pri rozhodovaní EÚ, a preto požaduje, aby sa kládol väčší dôraz na posilňovanie kapacít sociálnych partnerov a úlohu sociálneho dialógu v procese rozširovania; okrem toho žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť rozvoju mechanizmov presadzovania práva, ako napríklad pracovných inšpekcií na ochranu pracujúcich, aby sa zaručili ich sociálne práva, normy zdravia a bezpečnosti a aby sa bojovalo proti zneužívaniu, najmä zneužívaniu nelegálnych zamestnancov;

21.  žiada väčšiu angažovanosť Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru v procese rozširovania; poukazuje na jeho úlohu pri sprostredkúvaní osvedčených postupov kandidátskym a potenciálnym kandidátskym krajinám, ako aj pri získavaní podpory občianskej spoločnosti pre európsku integráciu v EÚ; podporuje ďalšie posilnenie dialógu medzi organizáciami občianskej spoločnosti z EÚ a krajín zahrnutých do rozširovania a nabáda na väčšiu spoluprácu medzi Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, Komisiou a Európskym parlamentom;

22.  pripomína, že dosiahnutie udržateľnej hospodárskej obnovy je veľkým problémom pre väčšinu krajín zahrnutých do rozširovania, a poukazuje na potrebu podporovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast v súlade so stratégiou Európa 2020; vyzýva na posilnenie podpory pre malé a stredné podniky, keďže sú rozhodujúce pre sociálno-hospodársky pokrok vo všetkých krajinách zahrnutých do rozširovania, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby trvala na prioritných reformách, ktorými sa vytvorí priaznivé regulačné prostredie pre inovačné MSP s vysokým potenciálom; zároveň zdôrazňuje, že je potrebné venovať nepretržitú pozornosť problémom rozširujúceho sa neoficiálneho sektora, vysokej nezamestnanosti a začleňovaniu najzraniteľnejších členov  spoločnosti;

23.  pevne verí, že je nevyhnutné podporovať prostredie vzájomnej tolerancie a rešpektu, dobrých susedských vzťahov a regionálnej a cezhraničnej spolupráce ako podmienky stability a prostriedku umožnenia skutočného a trvalého zmierenia; domnieva sa, že trestné stíhanie vojnových zločinov, mierové spolužitie rôznych etnických, kultúrnych a náboženských spoločenstiev, ochrana menšín, dodržiavanie ľudských práv a reintegrácia utečencov a presídlených osôb a ich návrat musia byť základnými prvkami prístupového procesu v regiónoch, kde ešte nedávno prebiehal konflikt; v tejto súvislosti nabáda kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny, ktoré ešte neratifikovali Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín, aby tak urobili; preto konštatuje, že podpora vyučovania a učenia sa histórie, jazyka a kultúrneho dedičstva partnerov počas a po prístupovom procese by v takýchto prípadoch umožnila vzájomné porozumenie a historické zmierenie;

24.  zastáva názor, že rodová rovnosť a nediskriminácia by mali dostať prioritu v rámci politiky rozširovania; zdôrazňuje, že rovnosť medzi mužmi a ženami ako základné právo je základnou hodnotou EÚ a kľúčovou zásadou jej vonkajšej činnosti a tiež predstavuje obrovský potenciál plnenia cieľov stratégie Európa 2020 tak, že prispieva k rastu a úplnej zamestnanosti; nabáda preto na účasť žien v prístupovom procese a poukazuje na význam politík zohľadňujúcich rodovú rovnosť; zdôrazňuje, že diskriminácia z akýchkoľvek dôvodov je neprípustná a že jej posudzovanie v rámci EÚ by malo zahŕňať práva lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov a integráciu menšín do politického, sociálneho a hospodárskeho života;

25.  vyzýva Komisiu, aby zapojila krajiny zahrnuté do rozširovania do svojich iniciatív zameraných na sociálne začleňovanie, ako je napríklad rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie začleňovania Rómov, aby na tento účel lepšie mobilizovala nástroj IPA a aby tiež prostredníctvom mechanizmu procesu stabilizácie a pridruženia naliehala na krajiny zahrnuté do rozširovania, aby plnili tieto ciele; žiada krajiny zahrnuté do rozširovania, aby sa aktívne zúčastňovali na programe Desaťročie začleňovania Rómov a aby zaručili základné práva Rómov, zlepšovali ich sociálnu a hospodársku pozíciu a zaistili ich prístup k bývaniu;

26.  zastáva názor, že každý pristupujúci štát by si mal vyriešiť svoje hlavné dvojstranné problémy a rozpory so susedmi, najmä tie, ktoré sa týkajú územných otázok, a až potom môže vstúpiť do Únie; dôrazne odporúča, aby tieto otázky boli riešené v procese pristúpenia konštruktívne a v duchu dobrého susedstva čo najskôr, najlepšie ešte pred začatím rokovaní o pristúpení, aby nemali negatívny vplyv na tieto rokovania; v tejto súvislosti sa domnieva, že je dôležité zohľadniť všeobecné záujmy a hodnoty EÚ a povinnosť úplne dodržiavať acquis a zásady, na ktorých sa EÚ zakladá;

27.  vyzýva EÚ, aby podporila úsilie o riešenie pretrvávajúcich sporov vrátane sporov o hranice pred pristúpením; v súlade s ustanoveniami Charty OSN, príslušných rezolúcií OSN a Záverečného aktu helsinskej konferencie nabáda všetky strany sporov, ktorých pretrvávanie môže zhoršiť vykonávanie acquis alebo ohroziť zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, aby sa konštruktívne zúčastnili na ich mierovom riešení a v prípade preukázanej neschopnosti dosiahnuť dvojstrannú dohodu predložili vec Medzinárodnému súdnemu dvoru alebo sa zaviazali použiť ľubovoľný záväzný rozhodcovský mechanizmus, prípadne aby konštruktívne spolupracovali v rámci intenzívnej mediácie; opakovane vyzýva Komisiu a Radu, aby v súlade so zmluvami EÚ začali vyvíjať arbitrážny mechanizmus zacielený na riešenie bilaterálnych a multilaterálnych sporov;

28.  víta iniciatívy, ako napríklad pozitívny program týkajúci sa Turecka, predvstupový dialóg na vysokej úrovni s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a štruktúrovaný dialóg o právnom štáte s Kosovom(4); víta cieľ vytvoriť novú dynamiku v reformnom procese, zdôrazňuje však, že tieto iniciatívy nesmú za žiadnych okolností nahradiť formálne rokovania, ale musia byť v plnom súlade s rokovacím rámcom;

29.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny dosiahli zlepšenie v oblasti demokracie, ľudských práv a zmierovacích procesov, čo sú oblasti, ktoré by mali byť v procese rozširovania stále uprednostňované a ktoré by sa mali odraziť vo finančných nástrojoch; v tejto súvislosti pripomína, že finančná pomoc má prihliadať na potrebu obnovy kultúrneho dedičstva v konfliktných oblastiach so zreteľom na úlohu, ktorú to má pri budovaní dôvery a začlenenia medzi rôznymi etnickými a náboženskými spoločenstvami;

30.  zdôrazňuje, že politika rozširovania EÚ je nástroj modernizácie, demokratizácie a stabilizácie a jej cieľom je aj vnútorné posilnenie EÚ a posilnenie EÚ ako globálneho aktéra; vyzýva Komisiu, aby vždy, keď posudzuje nové žiadosti o členstvo v EÚ a keď odporúča otvoriť prístupové rokovania alebo ich ukončiť v prípade zásadnej zmeny okolností, vykonala komplexné hodnotenie vplyvu;

31.  podporuje záväzok Komisie zlepšiť kvalitu prístupového procesu tak, že sa bude viac zakladať na výsledkoch, referenčných kritériách a bude transparentnejší; zastáva názor, že na základe toho bude možné merať proces spravodlivejšie a objektívnejšie, a tak sa zvýši jeho dôveryhodnosť; v tejto súvislosti odporúča, aby sa v správach o pokroku jasnejšie uvádzali hodnotenia; zdôrazňuje, že referenčné kritériá by nemali stanoviť kandidátskym a potenciálnym kandidátskym krajinám ďalšie podmienky, ale mali by pretransformovať všeobecné kritériá členstva a ciele predvstupovej pomoci EÚ do konkrétnych krokov a výsledkov smerujúcich k pristúpeniu v plnom súlade s rokovacím rámcom;

32.  poukazuje na prvoradý význam boja proti korupcii a organizovanému zločinu v záujme úspechu prístupového procesu; žiada Komisiu, aby prijala nový prístup k tejto téme tým, že upozorní orgány uchádzajúcich sa krajín na jednotlivé prípady systémovej korupcie; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala so skupinou štátov bojujúcich proti korupcii GRECO a protikorupčnými orgánmi v týchto krajinách; zdôrazňuje, že nový prístup by mal veľký prínos pre vnímanie Únie občanmi uchádzajúcich sa krajín a potenciálne by uľahčil boj proti korupcii;

33.  naliehavo žiada Komisiu, aby naplánovala celkové financovanie tak, aby sa v reálnych hodnotách pre žiadneho príjemcu neznížilo; pripomína, že tento výpočet by sa mal vykonať s prihliadnutím na to, že: a) pomer celkovej naplánovanej pomoci z nástroja IPA k HDP každej krajiny by sa nemal znížiť v relatívnom vyjadrení, aj keď v skutočnosti bude menovateľ (HDP) vykazovať pre každú prijímajúcu krajinu počas obdobia rokov 2007 – 2013 kumulatívny nárast; b) počet krajín s prístupom k financovaniu z budúceho nástroja sa pristúpením Chorvátska pravdepodobne zníži, čím sa potenciálne mení pomerné rozdelenie v rámci balíka financovania; c) s navrhovanými zmenami v novom nástroji, ktoré slúžia na odstránenie rozdielov medzi krajinami na základe ich kandidátskeho postavenia, bude mať viac krajín prístup k financovaniu, ktoré je doteraz nedostupné pre krajiny bez postavenia kandidátskej krajiny a vyhradené pre oblasti politiky, ktoré sa zameriavajú na sociálny a hospodársky rozvoj; v tejto súvislosti odporúča, aby žiadnemu príjemcovi nebol odopretý dostatočný a spravodlivý prístup k financovaniu z dôvodu obmedzených zdrojov EÚ, a to najmä v oblasti politiky budovania inštitúcií;

34.  pripomína, že je nevyhnutné, aby rozširovanie EÚ sprevádzala zladená, účinnejšia a transparentnejšia komunikačná politika, ktorá bude zahŕňať všetky inštitúcie EÚ, vlády a parlamenty členských štátov a zástupcov občianskej spoločnosti, s cieľom vyvolať otvorenú a úprimnú diskusiu o následkoch rozširovania vrátane dôsledkov na verejnú mienku v členských štátoch EÚ a v kandidátskych krajinách; zdôrazňuje, že podobná komunikačná politika by sa mala uplatňovať aj v kandidátskych krajinách v spolupráci so všetkými aktérmi;

35.  domnieva sa, že v záujme podnecovania podpory ďalšieho rozširovania medzi občanmi EÚ a záväzku občanov kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín pokračovať v reformách je dôležité predložiť jasné a úplné informácie o politických, sociálno-ekonomických a kultúrnych výhodách rozšírenia; predovšetkým považuje za dôležité vysvetliť verejnosti, aké nové možnosti investícií a vývozu rozširovanie prinieslo a ako môže prispieť k dosiahnutiu cieľov EÚ, pokiaľ ide o podporu prevencie konfliktov, posilnenie mierového riešenia sporov, riešenie hospodárskej krízy, tvorbu pracovných miest, uľahčenie voľného pohybu pracujúcich, ochranu životného prostredia, zlepšenie ochrany a bezpečnosti, a súčasne zrýchliť reformný program, uľahčiť prístup k finančným zdrojom a následne zlepšiť životné podmienky v krajinách zahrnutých do rozširovania v prospech všetkých európskych občanov, ako aj obmedziť sociálnu a hospodársku nerovnováhu; zároveň zdôrazňuje potrebu zamerať sa na všetky oblasti spoločnosti tým, že sa podporí, aby sa na úrovni stredných škôl alebo podobnej úrovni začlenili do učebných osnov otázky súvislostí, cieľov a fungovania Európskej únie, ako aj procesu jej rozširovania, zároveň zdôrazňuje potrebu zamerať sa na kľúčové subjekty ovplyvňujúce verejnú mienku, ako napríklad novinárov, zástupcov občianskej spoločnosti, subjekty zo sociálnej a hospodárskej oblasti a odborové zväzy; zastáva názor, že treba podnecovať a podporovať podobné snahy zo strany kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín;

Výhľady a strategické záujmy EÚ

36.  pevne verí, že EÚ môže prostredníctvom politiky rozšírenia získať strategické výhody; zdôrazňuje, že členstvo v EÚ poskytuje stabilitu v rýchlo sa meniacom medzinárodnom prostredí a že členstvo v Európskej únii naďalej ponúka perspektívu sociálneho rozvoja a prosperity; zastáva názor, že rozšírenie je dlhodobým strategickým záujmom EÚ, ktorý nie je možné ľahko merať krátkodobými súvahami; preto považuje za dôležité náležite zohľadniť jej podstatnú a trvalú hodnotu, lebo predstavuje jemnú, ale zásadnú silu pre EÚ;

37.  naďalej plne podporuje perspektívu rozšírenia a vyzýva členské štáty, aby si udržali energiu procesu rozširovania; zdôrazňuje svoje presvedčenie, že EÚ môže na základe Lisabonskej zmluvy pokračovať vo svojom programe rozširovania a súčasne zachovať hybnú silu hlbšej integrácie;

38.  pripomína, že proces sa neuzatvára jednoduchou transpozíciou acquis a zdôrazňuje význam účinného vykonávania acquis a kodanských kritérií a ich dlhodobé dodržiavanie; domnieva sa, že v záujme zachovania dôveryhodnosti prístupových podmienok je potrebné, aby sa hodnotilo aj pokračujúce dodržiavanie základných hodnôt EÚ v členských štátoch EÚ a plnenie ich záväzkov týkajúcich sa fungovania demokratických inštitúcií a právneho štátu; vyzýva Komisiu, aby na základe ustanovení článku 7 ZEÚ a článku 258 ZFEÚ pripravila podrobný návrh kontrolného mechanizmu;

39.  pripomína, že efektívnejšia a prezieravejšia politika rozširovania by mohla byť hodnotným strategickým nástrojom hospodárskeho rozvoja EÚ a regiónu, a mala by sa zameriavať na vytvorenie súčinnosti v rozpočtovej oblasti a zlepšenie koordinácie medzi rôznymi opatreniami a typmi pomoci, ktoré poskytuje EÚ, členské štáty a medzinárodné finančné inštitúcie (IFI), ako aj vo vzťahu k existujúcim nástrojom, konkrétne nástroju IPA tým, že zabráni ich možnému prekrývaniu, zdvojeniu alebo nedostatočnému financovaniu, predovšetkým v obmedzenej rozpočtovej situácii;

40.  konštatuje, že globálna finančná kríza a problémy v eurozóne zdôraznili vzájomnú súvislosť národných hospodárstiev v EÚ aj mimo nej; zdôrazňuje preto význam ďalšej konsolidácie hospodárskej a finančnej stability a posilnenia rastu takisto v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách; v tejto ťažkej situácii zdôrazňuje nevyhnutnosť poskytnúť primeranú a lepšie zacielenú predvstupovú finančnú pomoc kandidátskym a potenciálnym kandidátskym krajinám; berie na vedomie návrh Komisie na nový nástroj IPA, ktorého súčasťou bude väčšia finančná podpora pre finančný výhľad na obdobie 2014 – 2020; zdôrazňuje v tejto súvislosti nevyhnutnosť zjednodušiť a zrýchliť postupy, a takisto posilniť administratívnu kapacitu prijímajúcich krajín s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň účasti na programoch EÚ a zlepšiť ich schopnosť využívať pomoc; poukazuje na to, že komplexné stanovisko Európskeho parlamentu k nástroju IPA bude predložené v priebehu bežného legislatívneho postupu; zdôrazňuje význam vnútroštátnej fiškálnej stability a zvýšené zameranie EÚ na hospodárske riadenie; odporúča, aby sa v priebehu procesu pristúpenia riešila otázka zdravých verejných financií;

41.  zdôrazňuje, že základom cieľov stratégie Európa 2020 sú univerzálne zásady, ktoré sú silnou hnacou silou hospodárskej prosperity; preto odporúča, aby bol pokrok hlavných iniciatív začlenený do predvstupového dialógu a aby sa podnietil dodatočnými finančnými prostriedkami; domnieva sa, že nízkouhlíkový model rastu si zaslúži osobitnú pozornosť a mal by sa aktívne realizovať v rámci procesu rozširovania;

42.  žiada, aby sa viedol sústavný dialóg medzi darcami a aby sa tam, kde je to vhodné, použili vhodné štruktúry na koordináciu a riadenie pomoci; v tejto súvislosti žiada podrobnejšie preskúmanie využitia inovatívnych finančných nástrojov, ktoré si vyžadujú koordinované štruktúry, ako je napríklad Investičný rámec pre západný Balkán, ktorý dopĺňa administratívne štruktúry nástroja IPA a ktorého cieľom je získať, zhromaždiť a prerozdeliť pomoc pre prioritné oblasti; zdôrazňuje finančný a politický pákový efekt financovania projektov s použitím rôznych fondov, a to buď z EÚ, členských štátov alebo IFI spôsobom, ktorý zaistí prísne dodržiavanie najlepších postupov finančného riadenia a koordináciu kľúčových subjektov;

o
o   o

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Albánska, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Islandu, Kosova, Čiernej Hory, Srbska a Turecka.

(1) Ú. v. EÚ C 317 E, 23.12.2006, s. 480. (2) Ú. v. EÚ C 294 E, 3.12.2009, s. 60. (3) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 47. (4) Týmto označením nie sú dotknuté pozície týkajúce sa štatútu, pričom je v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1244/1999 a stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.