Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, najmä na jej časť týkajúcu sa európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP) (12562/2011),

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o SZBP z Rady z 23. júla 2012,

–  so zreteľom na závery Rady z 23. júla 2012 týkajúce sa SZBP,

–  so zreteľom na závery Rady z 1. decembra 2011 týkajúce sa SZBP,

–  so zreteľom na iniciatívu z Gentu týkajúcu sa spôsobilostí, ktorá bola iniciovaná na neformálnej schôdzi ministrov obrany EÚ v septembri 2010,

–  so zreteľom na článok 2 ods. 3 a články 24 a 36 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na odsek 43 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1);

–  so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní masového ničenia, ktorú schválila Rada 9. decembra 2003,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete, ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003, a so zreteľom na správu o jej vykonávaní s názvom Zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete, ktorú Európska rada schválila 11. – 12. decembra 2008,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o vykonávaní európskej bezpečnostnej stratégie a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2010 o civilno-vojenskej spolupráci a rozvoji civilno-vojenských spôsobilostí(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o vývoji spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v nadväznosti na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o vplyve finančnej krízy na sektor obrany v členských štátoch EÚ(5),

–  so zreteľom na závery Rady z 15. októbra 2012 o situácii v Mali,

–  so zreteľom na článok 119 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0357/2012),

A.  keďže v geostrategickom kontexte, do ktorého patrí spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) a SBOP, dochádza k významným zmenám, najmä z dôvodu nepokojov v oblasti Blízkeho východu a severnej Afriky (vrátane revolúcií, konfliktov a/alebo zmien režimu v Líbyi, Tunisku, Egypte a Sýrii), z dôvodu, že sa na medzinárodnej scéne objavujú noví aktéri s regionálnymi či dokonca celosvetovými ambíciami, a z dôvodu preorientovania priorít obrannej politiky Spojených štátov amerických na oblasti Ázie a Tichomoria,

B.  keďže sa zároveň stupňujú hrozby a výzvy týkajúce sa celosvetovej bezpečnosti, či už z dôvodu neistoty spojenej s postojom štátov a neštátnych subjektov (napr. teroristických organizácií) angažovaných v programoch, ktoré nebezpečne prispievajú k šíreniu zbraní hromadného ničenia (vrátane jadrových zbraní), s eskaláciou miestnych kríz v susedstve EÚ, ktoré majú zásadný vplyv na celý región, ako je tomu teraz v prípade sýrskeho konfliktu, s ťažkosťami súvisiacimi s procesom transformácie v arabských krajinách a jeho bezpečnostným rozmerom (Líbya, Sinaj), s vývojom pakistansko-afganskej oblasti z hľadiska sťahovania vojenských síl NATO či s nárastom teroristických hrozieb v Afrike, najmä v sahelskej oblasti, Africkom rohu a Nigérii,

C.  keďže zmena klímy sa všeobecne považuje za významný spúšťač a multiplikátor hrozieb týkajúcich sa celosvetovej bezpečnosti, mieru a stability,

D.  keďže Európska únia musí na tieto hrozby a výzvy reagovať tak, že bude vystupovať jednotne a konať v duchu solidarity medzi svojimi členskými štátmi a použiť všetky prostriedky a nástroje, ktoré má k dispozícii, na presadenie mieru a zabezpečenie bezpečnosti ľudí,

E.  keďže SBOP, ktorá je integrálnou súčasťou SZBP, ktorej ciele sú vymedzené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii, zabezpečuje Únii operačnú spôsobilosť, ktorá sa opiera o civilné a vojenské prostriedky,

F.  keďže SBOP musí vo výraznejšej miere prispievať k mieru a stabilite vo svete prostredníctvom svojich misií a operácií, ktoré sú súčasťou rámca globálneho prístupu, ktorý Európska únia uplatňuje voči určitej krajine alebo voči určitému regiónu, a tiež prostredníctvom mnohostrannej spolupráce v medzinárodných a regionálnych organizáciách a s takýmito organizáciami, najmä OSN, v súlade s Chartou OSN,

G.  keďže odzbrojenie a nešírenie sú súčasťou SZBP, ktorú treba zdôrazňovať v politických dialógoch s tretími krajinami a medzinárodnými inštitúciami, a povinnosťou členských štátov EÚ na základe medzinárodných dohovorov a zmlúv; keďže tento záväzok je úplne v súlade s cieľom SBOP v oblasti budovania civilných a vojenských kapacít,

H.  keďže Lisabonská zmluva zaviedla významné inovácie, ktoré vyžadujú posilnenie SBOP, ale keďže tieto inovácie ešte zďaleka nie sú využívané,

I.  keďže Európska únia od roku 2003 začala v rámci EBOP a následne SBOP 19 civilných misií a 7 vojenských operácií a v súčasnej dobe prebieha 11 civilných misií a 3 vojenské operácie,

Strategický rámec SBOP
Nový strategický rámec

1.  zdôrazňuje, že poslaním Európskej únie je byť globálnym politickým aktérom na medzinárodnej scéne, presadzovať mier a medzinárodnú bezpečnosť, chrániť záujmy Európskej únie vo svete a zaistiť bezpečnosť pre svojich vlastných občanov; domnieva sa, že Európska únia musí byť schopná ujať sa vlastnej zodpovednosti v súvislosti s medzinárodnými hrozbami, krízami a konfliktmi, najmä ak ide o jej susedstvo; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby bola EÚ dôsledná v jej politikách a konala rýchlejšie a efektívnejšie pri preberaní uvedených zodpovedností;

2.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby Únia potvrdila svoju strategickú nezávislosť prostredníctvom silnej a účinnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky, ktorá jej umožní konať samostatne v prípade, že je to potrebné; zdôrazňuje, že táto strategická nezávislosť zostáva bez spoľahlivých civilných a vojenských spôsobilostí ilúziou; pripomína, že táto strategická nezávislosť je založená na rešpektovaní existujúcich spojenectiev, najmä pokiaľ ide o NATO, a zachovaní silných transatlantických väzieb, ako sa zdôrazňuje v článku 42 Zmluvy o Európskej únii, ako aj na riadnom dodržiavaní a posilňovaní skutočného multilateralizmu ako základnej zásady medzinárodných operácií EÚ v oblasti krízového riadenia;

3.  je znepokojený perspektívou úpadku na strategickej úrovni, ktorý ohrozuje EÚ nielen prostredníctvom tendencie znižovania rozpočtov určených na obranu s ohľadom na svetovú a európsku finančnú a hospodársku krízu, ale aj z dôvodu relatívnej a postupnej marginalizácie jej nástrojov krízového riadenia a spôsobilostí, najmä vojenských nástrojov; berie tiež na vedomie negatívny vplyv nedostatočného odhodlania členských štátov v tejto oblasti;

4.  domnieva sa, že Únia zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní bezpečnosti pre členské štáty a ich občanov; je presvedčený, že by sa mala snažiť posilniť svoju bezpečnosť a bezpečnosť susedstva, aby nebola delegovaná na iných; trvá na tom, že EÚ musí dokázať zmysluplne prispieť k mierovým operáciám na celom svete;

5.  konštatuje, že Európska bezpečnostná stratégia vypracovaná v roku 2003 a doplnená v roku 2008 začína byť, aj napriek pretrvávajúcej opodstatnenosti jej analýz a tvrdení, prekonaná, a už nie je dostačujúca pre porozumenie súčasnému svetu;

6.  opätovne vyzýva Európsku radu, aby vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie poverila vypracovať bielu knihu o bezpečnosti a obrane EÚ, ktorá presne vymedzí strategické záujmy EÚ v kontexte meniacich sa hrozieb, vývoja bezpečnostných spôsobilostí členských štátov, kapacity inštitúcií EÚ konať účinne v otázkach bezpečnostnej politiky, partnerstiev EÚ najmä so susedmi a NATO, a ktorá zohľadní z vývoj hrozieb a rovnako tak vývoj vzťahov s našimi spojencami a partnermi, ale aj s rozvíjajúcimi sa krajinami;

7.  zdôrazňuje význam takéhoto strategického rámca pre riadenie vonkajšej činnosti Európskej únie a formulovanie jasných priorít bezpečnostnej politiky;

8.  domnieva sa, že biela kniha by mala byť založená na koncepciách, ktoré boli uvedené v európskych bezpečnostných stratégiách z roku 2008, a na nových bezpečnostných koncepciách, ktoré sa objavili v nedávnych rokoch, medzi ktoré patrí zodpovednosť za ochranu, ľudská bezpečnosť a efektívny multilateralizmus;

9.  zdôrazňuje význam vykonania technickej revízie silných a slabých stránok štátov EÚ v oblasti vojenských spôsobilostí, a to s pomocou Európskej obrannej agentúry a v spolupráci s NATO; domnieva sa, že biela kniha bude predstavovať základ budúceho strategického prístupu Európy a poskytne usmernenie pri strategickom plánovaní v strednodobom a dlhodobom výhľade, pokiaľ ide o civilné a vojenské spôsobilosti, ktoré je potrebné rozvíjať a získať z hľadiska SBOP;

10.  víta závery Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike z 23. júla 2012 a oznámenie o tom, že v roku 2013 sa uskutoční Európska rada o otázkach obrany; podporuje členské štáty a predsedu Európskej rady v tom, aby zapojili Parlament do príprav tejto schôdze Rady;

11.  víta správu vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie o hlavných aspektoch a strategických rozhodnutiach SZBP, ktorá sa čiastočne venuje otázkam bezpečnosti a obrany; trvá však na skutočnosti, že je potrebné zvýšiť úroveň ambícií, aby bolo možné rozvíjať SBOP; vyzýva členské štáty, aby s podporou vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie využívali plný potenciál tohto nástroja, ktorý poskytuje Lisabonská zmluva, v kontexte pretrvávajúcich početných kríz vrátane susediacich oblastí Európy a v kontexte čoraz citeľnejšej zmeny angažovanosti amerických vojsk;

12.  víta skutočnosť, že Weimarská iniciatíva, ku ktorej sa pripojilo Španielsko a Taliansko, prispela k oživeniu agendy SBOP a dala impulz rozvoju v troch hlavných oblastiach, ktorými sú inštitúcie, operácie a spôsobilosti; vyzýva, aby bol zachovaný záväzok naďalej presadzovať ambicióznu víziu SBOP, ktorý prevzali tieto krajiny, a domnieva sa, že ich konanie by malo byť vzorom, ku ktorému by sa mali pridať a ktorý by mali nasledovať všetky ostatné členské štáty;

SBOP stredobodom globálneho prístupu

13.  víta závery Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike z 23. júla 2012 a vyhlásenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie týkajúce sa zámeru predložiť spoločné oznámenie o globálnom prístupe; pripomína Komisii a podpredsedníčke/vysokej predstaviteľke, aby spolupracovala s Parlamentom na tejto veci;

14.  zdôrazňuje, že sila Európskej únie v porovnaní s inými organizáciami spočíva v jej jedinečnom potenciáli ako jednotného politického orgánu mobilizovať celý rad politických, ekonomických a humanitárnych nástrojov na podporu jej civilných a vojenských operácií krízového riadenia pod vedením jednej politickej autority, t.j. podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky, a že tento globálny prístup jej poskytuje jedinečnú a oceňovanú pružnosť a efektívnosť;

15.  domnieva sa však, že vykonávanie komplexného prístupu musí zabezpečiť, aby Únia reagovala na konkrétne riziká zodpovedajúcimi civilnými a / alebo vojenskými prostriedkami; trvá na tom, že komplexný prístup by sa mal opierať o SBOP, rovnako ako o iné nástroje pre vonkajšiu činnosť;

16.  zdôrazňuje, že SBOP prostredníctvom týchto operácií, je pre EÚ hlavným nástrojom krízového riadenia, poskytuje politickú dôveryhodnosť a viditeľnosť činnostiam Únie a zároveň umožňuje politickú kontrolu;

Vykonávanie Lisabonskej zmluvy

17.  pripomína, že Lisabonskou zmluvou sa v rámci SBOP zaviedli významné inovácie, ktoré sa však ešte stále nevykonávajú; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Európskej komisie opomenula predchádzajúce uznesenia Parlamentu, v ktorých vyzýva na aktívnejší a jednotnejší pokrok v zavádzaní nových nástrojov Lisabonskej zmluvy:

18.  zaväzuje vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby dala potrebné podnety k rozvoju možností, ktoré poskytuje Lisabonská zmluva, s cieľom poskytnúť Európskej únii celú škálu možných opatrení realizovateľných na medzinárodnej scéne v rámci jej globálneho prístupu prostredníctvom jej tzv. mäkkej sily (soft power) alebo prípadne prostredníctvom asertívnejších opatrení, ktoré sú vždy v súlade s Chartou OSN;

19.  vyzýva členské štáty, aby aktívne spolupracovali s vysokou predstaviteľkou/podpredsedníčkou Komisie a Radou na začlenení ustanovení Lisabonskej zmluvy týkajúcich sa SBOP do svojich národných obranných stratégií;

20.  víta rozšírenie misií, ktoré je možné viesť v rámci SBOP v porovnaní s predchádzajúcimi tzv. petersbergskými úlohami, na základe článku 43 Zmluvy o Európskej únii; poznamenáva však, že táto ambícia sa neodzrkadľuje v rozhodnutiach, ktoré boli prijaté od zriadenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ);

Civilné a vojenské operácie

21.  zdôrazňuje, že SBOP prispieva ku krízovému riadeniu, udržiavaniu mieru a posilneniu medzinárodnej bezpečnosti; trvá na tom, že SBOP teraz musí byť schopná zasiahnuť vo všetkých typoch krízy, a to aj v súvislosti s vysoko intenzívnymi konfliktmi vo svojom susedstve, a byť dostatočne ambiciózna, aby mala skutočný vplyv na zemi;

22.  berie na vedomie, že v súčasnosti prebieha 14 operácií, z toho 11 civilných a tri vojenské operácie; víta začatie troch nových civilných operácií v priebehu leta 2012, a to v Africkom rohu (EUCAP Nestor), v Nigérii (EUCAP Sahel Niger) a v Južnom Sudáne (EUAVSEC South Sudan), a naplánovanie civilnej misie na podporu kontroly hraníc v Líbyi a výcvikovej misie v Mali; domnieva sa, že tieto misie predstavujú prvý signál oživenia agendy SBOP; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť rámec získaných poznatkov z misií a operácií;

23.  ľutuje však, že EÚ naplno nevyužíva vojenské nástroje SBOP, aj keď mnohé krízy mohli byť dôvodom na zásah SBOP, vrátane tých v Líbyi a Mali; zdôrazňuje, že treba zvážiť poskytnutie pomoci v oblasti reformy sektora bezpečnosti krajinám arabskej jari, najmä v severnej Afrike a sahelskej oblasti; v tejto súvislosti podporuje, aby sa zintenzívnili prípravy prípadných vojenských operácií, a zároveň vyzýva na prehodnotenie prebiehajúcich misií;

24.  vyzýva členské štáty, aby v nadväznosti na vyhlásenia konali a využívali existujúce prostriedky, protokoly a dohody s cieľom sprístupniť pre SBOP svoje spôsobilosti, napríklad vo forme bojových skupín alebo spoločných pracovných skupín;

Západný Balkán

25.  pripomína a víta politický, strastegický a symbolický význam záväzku Európskej únie v oblasti západného Balkánu, ktorý prispel k mieru a bezpečnosti v regióne; pripomína však, že tento región je naďalej vystavený množstvu výziev, ktoré pre Úniu predstavujú skúšku dôveryhodnosti; yzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a Radu, aby opätovne zhodnotili, ako EÚ prispieva k bezpečnosti na západnom Balkáne, pričom by sa mali osobitne zamerať na posilňovanie právneho štátu, ochranu menšinových spoločenstiev a boj proti organizovanému zločinu a korupcii;

26.  víta výsledky, ktoré dosiahla prvá civilná misia EUPM v Bosne a Hercegovine, ktorá bola ukončená 30. júna 2012 a umožnila súbežne s operáciou EUFOR Althea prispieť k dialógu medzi konštitutívnymi subjektmi tejto krajiny a k upevneniu právneho štátu;

27.  konštatuje, že počet pracovníkov operácie EUFOR Althea v Bosne a Hercegovine, ktorá sa začala v roku 2004, neustále klesá; podporuje preto ukončenie tejto misie a poskytovanie nového druhu pomoci EÚ v oblasti budovania kapacít a výcviku ozbrojených síl Bosny a Hercegoviny;

28.  podporuje úlohu, ktorú zohráva misia EULEX Kosovo pôsobiaca v chúlostivom politickom prostredí, a víta predĺženie jej mandátu o ďalšie dva roky do 14. júna 2014;

29.  poukazuje na jej pozitívnu úlohu pri pomoci Kosovu v boji proti organizovanému zločinu na všetkých úrovniach a budovaní právneho štátu a vytváraní systému súdnictva, polície a colnej správy, ktoré nebudú podliehať žiadnemu politickému ovplyvňovaniu, v súlade s najlepšími postupmi a normami uplatňovanými na medzinárodnej a európskej úrovni; berie na vedomie zmenené usporiadanie a zmenšenie misie, pričom to berie ako jasný znak doposiaľ dosiahnutého pokroku;

30.  zdôrazňuje však, že ešte treba vynaložiť značné úsilie na to, aby misia EULEX mohla úplne dokončiť úlohy, ktoré jej boli pridelené, a aby získala plnú dôveru obyvateľov, najmä v prípade srbskej komunity v Kosove; vyzýva túto misiu, aby zintenzívnila svoju činnosť na severe Kosova, aby sa dôslednejšie zapájala do vyšetrovaní a trestných konaní vo veciach korupcie na vysokej úrovni;

31.  vyzýva osobitnú vyšetrovaciu pracovnú skupinu misie EULEX, aby naďalej čo najstarostlivejšie a čo najpresnejšie vyšetrovala otázky vznesené v správe Rady Európy, ktoré sa týkajú pravdivosti obvinení v súvislosti s obchodovaním s orgánmi, vyzýva misiu EULEX, aby vykonala, s plnou podporou svojich prispievajúcich štátov, program ochrany svedkov – vrátane napríklad, opatrení na presťahovanie svedkov – tak, aby podrobné súdne konanie mohlo zistiť skutočnosti;

32.  poznamenáva, že prítomnosť jednotiek KFOR je naďalej nevyhnutná pre zaistenie bezpečnosti v Kosove a že prepojenie medzi vojenskou misiou NATO a civilnou misiou EÚ stále vyvoláva mnohé otázky o ich efektívnosti a udržateľnosti; vyzýva preto vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby pravidelne predkladala správy o vývoji misie EULEX, ktorej mandát bol predĺžený do 14. júna 2014 – čo je vítaným krokom – a tiež o dosiahnutých výsledkoch a vzťahoch s vojenským zariadením NATO;

Africký roh

33.  víta novú stratégiu Európskej únie zameranú na oblasť Afrického rohu, ktorá zavádza globálny prístup s cieľom bojovať proti pirátstvu a jeho príčinám, a zároveň víta vedúcu úlohu Únie v otázkach bezpečnosti v tomto regióne, ktorá posilňuje viditeľnosť a dôveryhodnosť EÚ v oblasti krízového riadenia; víta sprevádzkovanie operačného centra EÚ v máji 2012 na podporu misií SBOP v Africkom rohu;

34.  poznamenáva, že v súčasnosti prebiehajú tri operácie na pomoc tomuto regiónu (EUNAVFOR Atalanta, EUTM Somalia a EUCAP Nestor), a zdôrazňuje, že je potrebné koordinovať záväzok EÚ s úsilím, ktoré vyvíja medzinárodné spoločenstvo, a najmä Africká únia, s cieľom zaistiť fungovanie štátu a demokraciu v Somálsku; domnieva sa, že zriadenie operačného centra EÚ by viedlo k účinnejšej koordinácii v rámci stratégie zameranej na Africký roh;

35.  v súvislosti s vývojom politickej a bezpečnostnej situácie v Somálsku odporúča, aby členské štáty a vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie v spolupráci s legitímnymi orgánmi Somálska, Africkou úniou (AÚ), Medzivládnym úradom pre rozvoj (IGAD) a Spojenými štátmi zvážili možnosť začať proces reformy sektora bezpečnosti (SSR);

36.  víta začatie misie EUCAP Nestor a vyzýva Tanzániu, aby prijala túto misiu, ktorá sa zameriava na posilnenie námorných obranných spôsobilostí v Džibutsku, Keni a na Seychelách a na podporu právneho štátu v Somálsku (najskôr v Puntlande a Somalilande) prostredníctvom rozvoja zodpovedných pobrežných policajných síl a systému súdnictva, ktoré budú v plnej miere dodržiavať zásady právneho štátu, transparentnosti a ľudské práva;

37.  žiada, aby bola misia EUCAP Nestor koordinovaná s ostatnými iniciatívami, ktoré sa týkajú námornej bezpečnosti, ako je program MARSIC financovaný z nástroja stability a MASE financovaný z Európskeho rozvojového fondu; odporúča, aby bola pôsobnosť misie EUCAP Nestor rozšírená o ďalšie krajiny, ak budú na to splnené podmienky;

38.  oceňuje zásadnú úlohu operácie EUNAVFOR Atalanta určenej na boj proti pirátstvu v Adenskom zálive a v západnej časti Indického oceána a na humanitárnu pomoc s cieľom zabezpečiť námornú bezpečnosť prostredníctvom ochrany lodí Svetového potravinového programu a ostatných zraniteľných lodí a schvaľuje predĺženie jej mandátu do decembra 2014; schvaľuje tiež rozšírenie pôsobnosti tejto misie na pobrežné oblasti aj teritoriálne vody a vnútorné vody Somálska; vyzýva členské štáty, aby na túto operáciu poskytli príslušné námorné a vzdušné prostriedky a nabáda obchodné plavidlá, aby sa riadili osvedčenými postupmi plavby a obmedzili tak riziká útoku; víta príspevok Holandska do operácie Atalanta, ktorý má formu námorného ochranného tímu na zaistenie bezpečnosti dodávok humanitárnej pomoci, a nabáda ostatné členské štáty, aby poskytli podobný druh príspevku;

39.  potvrdzuje, že pirátstvo je porovnateľné s organizovaným zločinom a že v záujme voľného obchodu a ochrany významných námorných trás je dôležité narušiť hospodárske záujmy, ktoré pirátstvo sleduje, a zamerať sa na hlavné príčiny pirátstva dlhodobým zaviazaním sa k podpore rozvoja dobrej správy vecí verejných, sebestačnosti a legitímnych hospodárskych príležitostí pre obyvateľstvo; vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie sledovateľnosti finančných tokov vznikajúcich pri tejto činnosti a uľahčili výmenu informácií medzi misiou EUNAVFOR Atalanta a Europolom;

40.  zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú zohráva misia EUTM Somalia v úzkej spolupráci s Ugandou, Africkou úniou a Spojenými štátmi pri výcviku viac ako 3000 somálskych regrútov, z ktorých približne 2500 už bolo opäť začlenených do radov somálskych bezpečnostných síl, a pri súčasnom presadzovaní právneho štátu; domnieva sa preto, že táto misia významne prispela k zlepšeniu situácie v Mogadiši a jeho okolí a zároveň sa podieľala na posilnení bezpečnostných síl Somálska a misie AMISOM; naliehavo žiada, aby sa úsilie misie sústredilo na vytvorenie zodpovedných a transparentných štruktúr v oblasti velenia a riadenia, zriadenie finančného rámca, ktorý by slúžil na pravidelné vyplácanie platov, ako aj zabezpečenie minimálneho množstva zbehov spomedzi vycvičených vojakov;

41.  schvaľuje predĺženie mandátu misie EUTM Somalia do decembra 2012 a súhlasí s tým, aby bol kladený dôraz na spôsobilosti v oblasti velenia a riadenia, špecializované kapacity a spôsobilosti somálskych vnútroštátnych bezpečnostných síl zabezpečovať vlastný výcvik s cieľom odovzdať miestnym aktérom zručnosti v oblasti odbornej prípravy; poznamenáva, že Európska únia bude musieť pokračovať vo svojom výcvikovom úsilí aj po roku 2012, a v tejto súvislosti vyzýva ESVČ, aby po tom, ako to bezpečnostná situácia v Somálsku umožní, preskúmala možnosti, ako presunúť celý tento výcvikový proces alebo jeho časť do tých oblastí Somálska, ktoré sú pod kontrolou somálskych orgánov, vzhľadom na zlepšenie bezpečnostnej situácie; odporúča povoliť misii EUTM Somalia užšie zapojenie sa do procesu náboru a integrácie osôb, ktoré prešli týmto vojenským výcvikom;

42.  zdôrazňuje, že model operácie EUTM, ktorý aj napriek pomerne skromným finančným a materiálnym investíciám a ľudským zdrojom vytvára z EÚ zásadného regionálneho partnera vo východnej Afrike, by mohol byť napodobnený aj v ďalších oblastiach, najmä v oblasti Sahelu;

Oblasť Sahelu

43.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad rozvojom zóny nestability v sahelskej oblasti, ktorá sa vyznačuje prepojením trestnej činnosti, najmä obchodu s drogami, zbraňami a ľuďmi, s ozbrojenými operáciami radikálnych teroristických skupín, ktoré ohrozujú územnú celistvosť štátov v danom regióne a ktorých činnosť by mohla mať za následok najmä trvalé nastolenie zóny bezprávia v časti malijského územia, čím sa zvyšuje ohrozenie európskych záujmov a európskych štátnych príslušníkov, ktorí sa už stali obeťami vrážd alebo únosov; zdôrazňuje, že treba podporovať stabilnú vládu v Mali, aby sa predišlo rozpadu krajiny a rozsiahlejšiemu efektu rozšírenia, ktorý by to mohlo mať z hľadiska šírenia zločinu a konfliktu;

44.  zdôrazňuje bezpečnostnú hrozbu, ktorú môže táto situácia predstavovať pre celé európske územie; v tejto súvislosti vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a Radu, aby rýchlo a komplexne uplatňovali stratégiu EÚ pre sahelskú oblasť, ktorá bola prijatá v marci 2011, a aby vyvinuli primerané úsilie v oblasti bezpečnosti, prípadne prostredníctvom misií SBOP, s cieľom pomôcť štátom v danom regióne posilniť ich schopnosti v boji proti cezhraničnému organizovanému zločinu a teroristickým skupinám;

45.  víta začatie misie EUCAP Sahel Niger, ktorá je priamo určená na pomoc Nigérii čeliť týmto bezpečnostným výzvam; konštatuje, že táto misia plne spadá do rámca globálnej stratégie pre sahelskú oblasť, ale považuje za poľutovaniahodné, že sa týka iba jednej krajiny, aj keď ostatné štáty v regióne, najmä Mali, čelia naliehavým a významným potrebám, pokiaľ ide o posilnenie ich spôsobilostí a reakciu na hrozby týkajúce sa ich územnej celistvosti;

46.  víta skutočnosť, že Bezpečnostná rada OSN 12. októbra 2012 jednomyseľne prijala rezolúciu č. 2071 o Mali; poznamenáva, že táto rezolúcia priamo vyzýva regionálne a medzinárodné organizácie vrátane EÚ, aby ozbrojeným a bezpečnostným silám Mali poskytli „koordinovanú pomoc, odborné znalosti, výcvik a podporu pri budovaní kapacít (…) s cieľom obnoviť autoritu štátu Mali“; vyzýva zároveň Bezpečnostnú radu OSN, aby prijala ďalšiu rezolúciou, v ktorej formálne schváli vyslanie novej africkej misie, ktorá by sa uskutočnila s podporou medzinárodného spoločenstva podľa vzoru podpory poskytnutej misii AMISOM v Somálsku;

47.  víta závery Rady z 15. októbra 2012 o situácii v Mali, ktoré naliehavo žiadajú, aby pokračovala práca na plánovanie možnej vojenskej operácie SBOP, a to najmä tým, že sa vypracuje koncepcia riadenia krízy týkajúca sa reorganizácie a školenia Obranných síl Mali;

48.  víta rozhodnutie, ktoré prijali hlavy štátov a predsedovia vlád Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) 11. novembra 2012 o poskytnutí stabilizačnej sily v počte aspoň 3 200 vojakov s jednoročným intervenčným mandátom;

49.  vyzýva, aby sa pokračovalo v plánovaní operácie, ktorá má spoločne s ECOWAS podporovať reštrukturalizáciu malijských ozbrojených síl s cieľom zlepšiť efektívnosť malijských bezpečnostných síl a umožniť tejto krajine prevziať kontrolu nad svojím územím;

Líbya

50.  víta predchádzajúcu činnosť Európskej komisie a členských štátov na podporu OSN v Líbyi a susedných krajinách v oblasti humanitárnej pomoci a civilnej ochrany; domnieva sa však, že líbyjská kríza by mohla byť pre EÚ príležitosťou, ako preukázať svoju schopnosť reagovať v globálnejšom meradle, v prípade potreby aj vojensky, a to v plnom súlade s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, na krízu zásadných rozmerov vo svojom bezprostrednom susedstve, ktorá priamo ovplyvňuje stabilitu v jej okolí; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že absencia spoločnej politickej vôle členských štátov a ideologické zábrany voči myšlienke poveriť Úniu, aby uplatnila vlastné spôsobilosti, odsunuli Úniu do vedľajšej úlohy; berie na vedomie neochotu niektorých členov Bezpečnostnej rady OSN povoliť EÚ začať s humanitárnou vojenskou operáciou v Líbyi;

51.  vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby zohľadňovala všetky ponaučenie vyplývajúce z líbyjskej krízy pri rozhodovaní v rámci EÚ, ako aj v súvislosti s vojenskými zásahmi NATO, pokiaľ ide o spôsobilosti, ale aj, a predovšetkým, pokiaľ ide o politickú súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi, a tiež pokiaľ ide o vzťah medzi Európskou úniou a jej SBOP na jednej strane a NATO na druhej strane;

52.  domnieva sa, že EÚ by mala zohrávať významnú úlohu v procese inštitucionálnych zmien v Líbyi, najmä v oblastiach demobilizácie a integrácie členov revolučných brigád, pri transformácii ozbrojených síl a podpore ochrany pozemných a námorných hraníc; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vplyv činnosti EÚ v oblasti bezpečnosti sa prejavuje veľmi pomaly a že ťažkosti spojené s koncepciou a vykonávaním tejto činnosti EÚ nechávajú voľný priestor pre dvojstranné iniciatívy, ktorých viditeľnosť a celistvosť je neistá; podporuje urýchlenie činností, ktorých cieľom je naplánovať civilnú misiu na podporu ochrany hraníc;

Južný Sudán

53.  berie na vedomie začatie misie EUAVSEC South Sudan zameranej na posilnenie bezpečnosti letiska v Jube; kladie si však otázku ohľadom opodstatnenosti použitia misie SBOP pre zaistenie zabezpečenia tohto letiska vzhľadom k tomu, že takúto úlohu by mohla realizovať Komisia prostredníctvom svojho nástroja stability;

Konžská demokratická republika

54.  zdôrazňuje význam Konžskej demokratickej republiky pre mier a stabilitu v Afrike a podporuje činnosť misie MONUSCO určenej na ochranu civilného obyvateľstva na východe tejto krajiny;

55.  víta úsilie, ktoré Európska únia vynakladá v rámci svojich dvoch misií EUSEC RD Congo a EUPOL RD Congo určených na upevnenie právneho štátu v tejto krajine; poznamenáva však, že tieto dve misie sú poddimenzované vzhľadom na rozsah ich zodpovedajúcich úloh a že na dosiahnutie hmatateľných výsledkov je potrebná aktívna spolupráca s konžskými orgánmi;

Afganistan

56.  víta misiu EUPOL Afghanistan, ktorej cieľom je zriadiť civilnú políciu a systém súdnictva umožňujúci Afgancom prevziať primárnu zodpovednosť za tieto úlohy, a to s perspektívou rekonštrukcie afganského štátu; zdôrazňuje, že táto misia, ktorá musí prebiehať do 31. mája 2013 a mohla by byť predĺžená až do 31. decembra 2014, je súčasťou globálneho úsilia medzinárodného spoločenstva s cieľom umožniť Afgancom vziať svoj osud do vlastných rúk po tom, ako dôjde v roku 2014 k stiahnutiu jednotiek NATO; vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a Radu, aby spoločne s Európskym parlamentom dôkladne zvážili vývoj celkových nástrojov Únie, a najmä misie EUPOL, v kontexte obdobia po roku 2014 v Afganistane;

Palestínske územia

57.  domnieva sa, že misia EUPOL COPPS zameraná na výcvik civilnej palestínskej polície, ktorej cieľom je pomáhať palestínskej samospráve s posilnením inštitúcií budúceho palestínskeho štátu v oblastiach ochrany verejného poriadku a trestného súdnictva pod palestínskym vedením, a to v súlade s najlepšími medzinárodnými normami, je úspechom; poznamenáva, že táto misia patrí do rámca úsilie, ktoré Európska únia vyvíja v prospech vytvorenia palestínskeho štátu, ktorý bude v mieri existovať vedľa Izraela;

58.  odsudzuje skutočnosť, že operácie misie EUBAM Rafah boli prerušené po tom, čo Hamas prevzal kontrolu nad pásmom Gazy, a odsudzuje zníženie počtu jej pracovníkov, a zároveň zdôrazňuje, že jej zotrvanie v regióne dokazuje vôľu Európskej únie prispieť k akémukoľvek opatreniu, ktoré by umožnilo uľahčiť dialóg medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že izraelská vláda nepovolila veliteľovi misie EUPOL COPPS ujať sa zároveň role vedúceho misie EUBAM Rafah a že veliteľstvo tejto misie sa nachádza v Tel Avive a nie vo východnom Jeruzaleme;

Gruzínsko

59.  zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú zohráva pozorovateľská misia EUMM Georgia, najmä s ohľadom na podporu dialógu a obnovu opatrení na budovanie dôvery medzi dotknutými stranami, ale považuje za poľutovaniahodné, že táto misia stále nemá povolenie pôsobiť v okupovaných územiach Abcházska a Južného Osetska, v ktorých bolo Rusko označené za okupačnú silu zo strany Európskeho parlamentu, NATO, Rady Európy a niektorých členských štátov;

Irak

60.  poznamenáva, že misia EUJUST LEX-Iraq, ktorej mandát bol predĺžený do 31. decembra 2013, bola prvou integrovanou misiou EÚ na podporu právneho štátu, ktorej cieľom je prispieť k vytvoreniu profesionálneho systému trestného súdnictva v Iraku, ktorý bude založený na princípe právneho štátu; konštatuje však, že situácia v Iraku ešte zďaleka nie je stabilizovaná, ako potvrdzujú pravidelné útoky, ktorým táto krajina čelí, a túto situáciu ďalej zhoršuje regionálny kontext, ktorý je čoraz neistejší;

Odovzdávanie skúseností

61.  berie na vedomie význam odovzdávania skúseností z misií a operácií vykonávaných v rámci SBOP a víta prácu, ktorú v tomto smere odviedli riaditeľstvo pre krízové ​​riadenie a plánovanie (CMPD) ESVČ a Vojenský štáb EÚ (EUMS); žiada vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby Parlamentu pravidelne predkladala správu o výsledkoch tejto práce;

62.  domnieva sa, že skúsenosti získané z civilných misií a operácií sú mimoriadne dôležité; poukazuje na rozsiahlu prácu, ktorú EÚ vykonala v tejto oblasti a ktorá priniesla obdivuhodné výsledky; je presvedčený, že pridaná hodnota civilných operácií EÚ by sa mala zohľadňovať pri koordinácii a delení práce s našimi partnermi a spojencami v rámci medzinárodného krízového riadenia;

Spôsobilosti a štruktúry vedenia operácií

63.  konštatuje, že vojenské operácie Únie sa veľmi často stretávajú s problémami s vytváraním ozbrojených síl a že pri absencii spoľahlivých kapacít je ohrozená dôveryhodnosť SBOP; vyzýva preto členské štáty, aby boli naďalej pripravené poskytovať kvalitný personál a vybavenie;

64.  poznamenáva, že štruktúry na riešenie kríz v rámci ESVČ stále zápasia s nedostatkom pracovníkov v civilnej, ako aj vojenskej oblasti, čo narúša ich schopnosť reakcie a prispieva k určitej marginalizácii SBOP; vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby túto situáciu čo najrýchlejšie napravila; trvá na tom, že musí existovať priama väzba medzi vysokou predstaviteľkou/podpredsedníčkou Komisie a štruktúrami krízového riadenia SBOP;

Civilní zamestnanci a civilné spôsobilosti

65.  zdôrazňuje ťažkosti, s ktorými sa stretávajú členské štáty v otázke poskytovania vhodného a dostatočne početného personálu na účely civilných misií uskutočňovaných v rámci SBOP; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby preskúmali spôsoby, ako pomáhať členským štátom so zvyšovaním počtu policajtov, sudcov a vysoko špecializovaných zamestnancov v oblasti verejnej správy, ktorí majú tvoriť súčasť civilných misií SBOP;

66.  berie na vedomie predĺženie civilného hlavného cieľa na rok 2010 po tomto termíne a víta prijatie viacročného programu na rozvoj civilnej spôsobilosti; vyzýva členské štáty a najmä príslušné ministerstvá, aby sa mobilizovali s cieľom ho vykonať;

67.  zdôrazňuje, že doplnkovo ku kapacitám uvedeným v kontexte hlavného civilného cieľa, ktorý sa týka policajtov, sudcov a vysoko špecializovaných zamestnancov v oblasti verejnej správy, treba vyvinúť účinnejšie usmernenia a kapacity v oblasti mediácie s cieľom zabezpečiť včas a koordinovane primerané zdroje pre mediáciu;

68.  so znepokojením poznamenáva, že v niektorých členských štátoch je určenie, koordinácia a nasadenie civilných zamestnancov do misií SBOP stále trpí použitím rôznych vnútroštátnych postupov a kritérií; vyzýva na lepšiu koordináciu medzi členskými štátmi a identifikáciu osvedčených postupov z tohto hľadiska;

69.  v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Európskej komisie a členské štáty opomenuli predchádzajúce uznesenia Parlamentu, v ktorých vyzýva na dostatok kompetentných civilných zamestnancov a značné spôsobilosti; pri tejto príležitosti pripomína závery Rady z 21. marca 2011 o prioritách civilných spôsobilostí SBOP a domnieva sa, že tieto závery si stále zachovávajú svoj význam, najmä v týchto otázkach:

Vojenskí zamestnanci a vojenské spôsobilosti

70.  poznamenáva, že Európa je v súčasnosti vystavená značným finančným obmedzeniam a členské štáty EÚ sa z finančných, rozpočtových, ako aj politických dôvodov, ktoré sú alebo nie sú spojené s krízou, ktorá postihuje eurozónu, nachádzajú vo fáze znižovania alebo v lepšom prípade zachovávania výšky svojich rozpočtov na obranu; poukazuje na potenciálne negatívne dôsledky týchto opatrení na vojenské spôsobilosti, a tak na schopnosť EÚ účinne na seba preberať zodpovednosti súvisiace s udržiavaním mieru, predchádzaním konfliktom a posilňovaním medzinárodnej bezpečnosti;

71.  berie na vedomie zvyšujúce sa vojenské kapacity a množstvá zbraní v Ázii, a najmä Číne; vyzýva na širší dialóg s týmto regiónom s dôrazom na otázky bezpečnosti a obrany;

72.  zdôrazňuje najmä, že zvýšenie počtu zahraničných operácií za posledné roky, či už v Iraku, Afganistane, či Afrike vrátane Líbye, predstavovalo a stále predstavuje významnú finančnú záťaž pre štáty, ktoré sa na týchto operáciách podieľali alebo stále podieľajú; konštatuje, že tieto náklady majú priamy vplyv na predčasné opotrebovanie vybavenie, ale aj na ochotu týchto štátov zúčastňovať sa operácií v rámci SBOP vzhľadom na ich rozpočtové a spôsobilostné obmedzenia;

73.  zdôrazňuje, že rozpočty všetkých členských štátov EÚ určené na obranu sú spoločne vo svojej absolútnej hodnote porovnateľné s výdavkami hlavných rozvíjajúcich sa mocností a že problém je teda skôr politický než rozpočtový, a to počnúc vymedzením európskej priemyselnej a technologickej základne až po združovanie niektorých operačných kapacít; poukazuje na to, že celoeurópske konzorciá, spoločné iniciatívy a návrhy na zlúčenie európskych podnikov môžu prispieť k rozvoju európskeho obranného priemyslu;

74.  poznamenáva, že vojenská akcia v Líbyi začatá Francúzskom a Spojeným kráľovstvom s podporou Spojených štátov a zastrešená organizáciou NATO poukázala na schopnosť niektorých európskych štátov angažovať sa vo veľmi intenzívnych konfliktoch, ale aj na ich problémy viesť takéto akcie dlhodobo, najmä s ohľadom na nedostatok základných kapacít, ako je napríklad tankovanie paliva za letu, zhromažďovanie informácií alebo použitia munície s presným navedením;

75.  pripomína svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o vplyve finančnej krízy na odvetvie obrany v členských štátoch EÚ a zdôrazňuje, že jeho odporúčania sú podstatné pre rozvoj vojenských kapacít členských štátov v duchu zdieľania a združovania;

76.  víta také dvojstranné dohody, akou je francúzsko-britská dohoda o vojenskej spolupráci, a vyzýva ostatné členské štáty, aby zvážili uzavretie takýchto dvojstranných a mnohostranných dohôd o vojenskej spolupráci a integrácii ako dôležitý nástroj na úsporu nákladov, ktorým sa možno vyhnúť duplikácii a ktorý predstavuje základný postup pri budovaní SBOP a budúcnosti bezpečnostnej integrácie EÚ;

77.  víta prvé pokroky, ktoré dosahuje iniciatíva Európskej únie s názvom združovanie a spoločné využívanie a oceňuje prácu Európskej obrannej agentúry (EDA), ktorá umožnila identifikovať jedenásť prioritných oblastí, v ktorých je potrebné podniknúť kroky; zdôrazňuje najmä pokrok, ktorý sa dosiahol v štyroch oblastiach: tankovanie paliva za letu, námorný dohľad, lekárska podpora a výcvik; vyzýva však, aby sa tejto iniciatíve poskytol strategický rámec;

78.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že doposiaľ sa v rámci tejto iniciatívy nepodarilo vyriešiť žiadnu z medzier identifikovaných v rámci hlavného cieľa na rok 2010; berie na vedomie neochotu členských štátov prevziať zodpovednosť a stať sa vedúcimi krajinami pre jeden z 300 navrhovaných projektov v oblasti združovania a spoločného využívania predložených vojenským štábom EÚ v apríli 2011;

79.  vyzýva členské štáty, aby pred Európskou radou o obrane dôkladne preskúmali existujúce spôsobilosti v rámci Európskej únie a zabezpečili, že táto iniciatíva sa stane nakoniec udržateľnou, s cieľom začať proces plánovania v oblasti európskej obrany;

80.  víta návrh EDA na vytvorenie dobrovoľného kódexu správania na združovanie a zdieľanie s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti získavania, využívania a spoločného riadenia vojenských schopností;

81.  podporuje najmä projekt týkajúci sa tankovania paliva za letu, ktorý zahŕňa aj oblasť vyzbrojovania; v tejto súvislosti však vyjadruje poľutovanie nad očakávaným skromným výsledkom tohto snaženia, ktorý bude pozostávať len z obnovenia existujúcich spôsobilostí namiesto vytvorenia nových spôsobilostí; trvá na tom, aby členské štáty chránili európsky charakter tejto iniciatívy, a domnieva sa, že by bolo vhodné, aby časť projektu venovanú vyzbrojovaniu riadila Organizácia pre vzájomnú spoluprácu v oblasti vyzbrojovania (OCCAR);

82.  víta dohodu, ktorá bola podpísaná 27. júla 2012 medzi Európskou obrannou agentúrou a organizácií OCCAR a ktorá umožní inštitucionalizovať vzťahy medzi týmito dvoma agentúrami, zaviesť integrovanejšiu spoluprácu na programoch pre rozvoj vojenských spôsobilostí a vymieňať si utajované informácie;

83.  pripomína, že vojna v Líbyi tiež zdôraznila nedostatok prieskumných bezpilotných lietadiel v európskych ozbrojených silách a konštatuje, že v Európe v súčasnosti existujú dva súbežné projekty zamerané na bezpilotné lietadlá so strednou operačný výškou letu a dlhým doletom; takisto berie na vedomie spoluprácu medzi Francúzskom a Spojeným kráľovstvom v oblasti bojových lietadiel, pre ktorú by bolo prospešné, ak by nebola výlučná a otvorila sa aj ostatným európskym partnerom;

84.  domnieva sa, že vytvorenie Európskeho veliteľstva vzdušnej prepravy (EATC) je konkrétnym príkladom úspešného tzv. združovania a spoločného využívania, a zdôrazňuje, že zriadenie flotily lietadiel A400M v rámci tejto štruktúry by výrazne posilnilo spôsobilosti zásahu Európskej únie a jej členských štátov; povzbudzuje všetky zúčastnené štáty k tomu, aby začlenili všetky dostupné dopravné prostriedky do EATC; nabáda členské štáty EÚ, ktoré nie sú do tejto iniciatívy zapojené, aby sa k EATC pridali;

85.  vyzýva Komisiu, Radu, členské štáty a agentúru EDA, aby zvážili zavádzanie inovatívnych riešení s cieľom zvýšiť schopnosť zásahu Európskej únie, najmä z týchto dvoch hľadísk: partnerstvo verejného a súkromného sektora v oblasti leteckej prepravy sústredené okolo malej flotily lietadiel A400M by umožnilo prepravovať humanitárnu pomoc v prípade katastrof, ako aj vybavenie a personál pri misiách a operáciách realizovaných v rámci SBOP;

86.  trvá na tom, aby sa posilnenie európskych spôsobilostí prejavilo aj upevnením výrobnej a technologickej základne európskej obrany; v tejto súvislosti pripomína význam zásady uprednostňovania európskeho tovaru a náležitosť aktu o preferenčných nákupoch tovaru vyrobeného v EÚ, tzv. Buy European Act;

87.  konštatuje, že finančná a rozpočtová kríza, ktorej sú Európska únia a jej členské štáty svedkami, povedie k strate know-how, ak nebude na európskej úrovni iniciovaný žiadny zásadný program na dvojstrannom alebo mnohostrannom základe, a že môže viesť aj k zániku veľmi špecializovanej výrobnej základne; zdôrazňuje, že stredné podniky pôsobiace v oblasti obranného priemyslu v Európe boli tiež zasiahnuté hospodárskou a finančnou krízou a že tieto podniky prispievajú do hospodárstva a vytvárajú v niektorých členských štátoch pracovné miesta;

88.  víta návrh Komisie týkajúci sa programu Horizont 2020 pre budúci civilný a vojenský výskum a obstarávanie financované EÚ a určené pre misie SBOP; so znepokojením konštatuje, že dochádza k znižovaniu prostriedkov určených na výskum a technológie, čo v dlhodobom výhľade ovplyvňuje schopnosť Európanov zachovať dôveryhodnú obranyschopnosť a vyrábať celý rad vojenských zbraní a vybavenia; pripomína členským štátom ich záväzok zvýšiť podiel pridelených finančných prostriedkov na výskum a technológie v oblasti obrany na aspoň 2 % rozpočtu na obranu a poukazuje na výsledky, ktoré investície do výskumu a technológií v oblasti obrany priniesli z hľadiska civilného použitia;

89.  víta nedávne iniciatívy a projekty zamerané na kybernetickú obranu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby pri vyvíjaní spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany, najmä čo sa týka budovania dôvery a zhromažďovania a spoločného využívania, ešte užšie spolupracovali s EDA; víta skutočnosť, že kybernetická obrana bude jednou z priorít EDA v rámci výskumu a technológií v oblasti obrany;

90.  víta úsilie Európskej obrannej agentúry vynakladané na zachovanie európskej priemyselnej a technologickej základne v oblasti obrany (EDTIB), ako aj iniciatívu komisárov Barniera a Tajaniho, ktorej zámerom je vytvoriť v rámci Európskej komisie pracovnú skupinu poverenú zachovaním a rozvojom tohto strategického nástroja, ktorého funkciou je zabezpečiť Európskej únii a jej členským štátom nezávislosť v oblasti obrany; žiada Komisiu, aby Parlament informovala o prebiehajúcej práci skupiny a vyzýva, aby zapojila Parlament v budúcnosti;

91.  žiada členské štáty, aby v plnom rozsahu uplatňovali smernicu o verejnom obstarávaní v oblasti obrany (2009/81/ES(6)) tak, aby zabezpečili väčšinou interoperabilitu vybavenia a bojovali proti roztrieštenosti trhu, ktorá často nahráva tretím krajinám;

92.  víta oznámenie Komisie o primyslenej politike z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel pre rast a obnovu hospodárstva, ktoré uznáva, že sektor obrany trpí národným rozmerom a oznamuje vypracovanie podrobnej stratégie na podporu konkurencieschopnosti obranného priemyslu;

93.  pripomína relevantnosť plánu rozvoja spôsobilostí, ktorý zostavila agentúra EDA; vyzýva členské štáty, aby ho lepšie začlenili do svojho vnútroštátneho plánovania a boli viac ochotné podieľať sa na projektoch EDA;

94.  domnieva sa, že Rada a členské štáty musia viac podporovať spôsobilosti Únie, ktoré môžu zabezpečiť úspory prostredníctvom združovania spôsobilostí, najmä pokiaľ ide o Európsku obrannú agentúru, Satelitné stredisko Európskej únie a Európsku akadémiu bezpečnosti a obrany;

95.  vyzýva Radu a členské štáty, aby Európskej obrannej agentúre poskytli zodpovedajúci rozpočet a personál, aby mohla plniť všetky svoje úlohy, ktoré jej ukladá Lisabonská zmluva; zdôrazňuje, že tento fakt musí byť zohľadnený v budúcom viacročnom finančnom rámci;

Vesmírna politika na podporu SBOP

96.  zdôrazňuje, že pre rozhodovaciu a operačnú nezávislosť Európskej únie je nevyhnutné disponovať vhodnými satelitnými prostriedkami v oblastiach kozmického snímkovanie, zhromažďovania informácií, komunikácie a vesmírneho dohľadu; domnieva sa, že tieto oblasti by mohli byť predmetom intenzívnejšieho vzájomného využívania a združovania vzhľadom na zmluvy uzavreté na dvojstrannom základe alebo so Satelitným strediskom Európskej únie, pokiaľ ide o programy Helios, Cosmo-Skymed a SAR-Lupe; želá si, aby program MUSIS, ktorý nahradí súčasnú generáciu družíc na pozorovanie Zeme, bol príkladom spolupráce medzi európskymi krajinami, ale aj s ESVČ a politicko-vojenskými orgánmi Únie;

97.  v súvislosti s tým vyzýva Radu a Komisiu, aby preskúmali možnosti finančnej účasti Európskej únie na budúcich satelitných programoch kozmického snímkovania tak, aby bolo politicko-vojenským orgánom Európskej únie a ESVČ umožnené zadávať družiciam úlohy a disponovať na základe ich požiadaviek a podľa ich vlastných potrieb družicovými snímky regiónov v krízovej situácii alebo regiónov, v ktorých musí byť začatá misia SBOP;

98.  pripomína, že je potrebné, aby Únia financovala GMES, ktorý sa musí stať po vzore programu GALILEO kritickou infraštruktúrou Európskej únie;

Posilňovanie rýchlej reakcie

99.  poznamenáva, že aj napriek úprave vykonanej v mechanizme ATHENA, predchádzajúcim uzneseniam Parlamentu a doktríne využívania bojových skupín Európskej únie, ako sa požadovalo napr. vo weimarskom liste, nebola žiadna z týchto úprav doteraz využitá, aj keď môžu zabezpečiť použitie jednotky prvého vstupu do okamihu ich vystriedania ďalšími jednotkami, ktoré majú väčšiu schopnosť dlhodobého pôsobenia;

100.  domnieva sa, že táto situácia ohrozuje dôveryhodnosť nástroja bojových skupín a všeobecne aj SBOP, hoci mohli byť využité už v minulosti; nabáda členské štáty, aby boli naďalej pripravené a aby plnili svoje záväzky v prospech tohto nástroja, pričom by mali mať na pamäti, že vzhľadom na investície finančných prostriedkov a pracovnej sily do bojových skupín, sa ich nedostatočné využívanie s ohľadom na niekoľko vhodných príležitostí stalo príťažou;

101.  opätovne zdôrazňuje, že mechanizmus ATHENA by sa mal ešte viac upraviť, aby sa zvýšil pomer spoločných nákladov, a zabezpečilo sa tak spravodlivejšie rozdelenie zaťaženia počas vojenských operácií a odstránila sa prekážka, ktorá členským štátom zabraňuje preberať vedúce úlohy v misiách SBOP;

102.  podporuje proces preskúmania postupov krízového riadenia, ktorý by mal byť dokončený do konca roka a mal by uľahčiť rýchlejšie začatie civilných a vojenských operácií SBOP; domnieva sa, že postupy krízového riadenia musia zostať špecificky prispôsobené operáciám v rámci SBOP a nemali by zahŕňať ďalšie nástroje, čo by mohlo skomplikovať postupy; podporuje tiež preskúmanie postupov financovania, aby bolo možné uberať sa smerom k flexibilite a rýchlosti pri uvoľňovaní prostriedkov;

Štruktúry a plánovanie

103.  domnieva sa, že koordinačné úlohy zverené operačnému stredisku zacielené na misie v oblasti Afrického rohu a sú prvým krokom k zabezpečeniu schopnosti EÚ plánovať a riadiť operácie, ktoré sú vybavené dostatočne početným personálom a dostatočnými komunikačnými a kontrolnými prostriedkami; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že toto centrum nepredstavuje ani stále, ani ústredné miesto plánovania a vykonávania civilných misií a vojenských operácií;

104.  opätovne vyzýva, aby sa v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zriadilo operačné veliteľstvo Európskej únie na účely operačného plánovania a riadenia civilných a vojenských operácií a aby k tomu v prípade nutnosti došlo prostredníctvom stálej štruktúrovanej spolupráce;

105. berie na vedomie ochotu, ktorú vyjadrila Rada vo svojich záveroch z decembra 2011 na posilnenie plánovania spôsobilostí do budúcnosti; podporuje rozšírenie právomocí EUMS v tejto oblasti; domnieva sa, že operačné centrum by v tejto úlohe mohlo podporovať aj EUMS;

106.  so záujmom konštatuje rozdelenie situačného strediska na dva nové subjekty, situačnú sekciu (Situation Room) na jednej strane a spravodajské stredisko (Intelligence Centre čiže SITCEN) na druhej strane, a víta skutočnosť, že SITCEN by sa mal naďalej rozvíjať, ak si členské štáty želajú rozvíjať SZBP a SBOP;

107.  odporúča, aby boli v rámci delegácií Európskej únie, ktoré majú pre SBOP najväčší význam, vytvorené dočasné alebo trvalé posty pre odborníkov v otázkach bezpečnosti s cieľom lepšie reagovať na bezpečnostné výzvy; vyzýva na zohľadnenie preventívnej úlohy, akú by to mohlo zohrávať s ohľadom na otázky bezpečnosti a systémy včasného varovania;

Partnerstvá
EÚ/NATO

108.  konštatuje, že Európska únia a NATO, ktoré spája strategické partnerstvo potvrdené na summite v Chicagu, sú zapojené do niekoľkých spoločných operácií, napr. v Kosove, Afganistane a v rámci boja proti pirátstvu v Adenskom zálive a Indickom oceáne; v tejto súvislosti pripomína význam dobrej spolupráce medzi Európskou úniou a NATO;

109.  domnieva sa, že z budovania civilných a vojenských kapacít v EÚ bude mať prospech aj NATO a že to pomôže vytvoriť súčinnosť medzi týmito dvoma organizáciami;

110.  zdôrazňuje, že patová situácia v spore medzi Tureckom a Cyprom nebráni týmto dvom organizáciám viesť na základe vhodných pravidiel politický dialóg, pracovať spoločne vďaka kontaktom medzi jednotlivými pracovníkmi a koordinovať svoju činnosť; vyzýva však na vyriešenie tohto sporu s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi týmito dvoma organizáciami;

111.  víta spoluprácu Európskej únie a NATO v oblasti vojenských spôsobilostí, najmä tých, ktoré sú zamerané na zamedzenie všetkým duplikáciám medzi iniciatívou združovania a vzájomného využívania EÚ a iniciatívou NATO Smart Defense;

112.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa pri praktickej spolupráci súvisiacej s kybernetickou bezpečnosťou a obranou vychádzalo z existujúcej komplementarity v rámci rozvoja spôsobilostí v oblasti obrany, a vyzdvihuje význam užšej spolupráce, najmä čo sa týka plánovania, technológií, výcviku a vybavenia v tomto ohľade;

113.  vyjadruje sklamanie nad vytvorením štruktúr na riešenie civilných kríz v rámci NATO a konštatuje, že ide o zbytočnú duplikáciu kapacít, ktoré sú už zavedené a dobre rozvinuté v rámci Európskej únie;

EÚ/AÚ

114.  víta spoluprácu medzi Európskou úniou a Africkou úniou zameranú na udržanie mieru a stability na africkom kontinente; konštatuje, že Európska únia sa podieľa na vytváraní africkej štruktúry pre mier a bezpečnosť a s týmto cieľom podporuje mierové úsilie Africkej únie a afrických regionálnych organizácií, ako je ECOWAS, zamerané na boj proti nestabilite, nebezpečenstvu a teroristickým hrozbám od Afrického rohu až po oblasť Sahelu;

115.  pripomína, že EÚ je prvým prispievateľom do rozpočtu misie AMISOM, a zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať strategickú víziu k budúcnosti tejto operácie;

EÚ/OSN

116.  víta dobrú spoluprácu, ktorá bola nastolená medzi ESVČ a Odborom pre mierové operácie OSN; poznamenáva, že Európska únia by sa svojimi bojovými skupinami mohla poskytnúť jednotky prvého vstupu pre naliehavé operácie zamerané na zachovanie mieru, kým ich nevystriedajú sily OSN;

EÚ/OBSE

117.  vyzdvihuje dôležitosť spolupráce medzi EÚ a OBSE v regiónoch spoločného záujmu a v otázkach, ako je predchádzanie konfliktom, krízové riadenie, obnova po skončení konfliktu, ako aj presadzovanie a posilňovanie dodržiavania zásad právneho štátu; s uspokojením konštatuje, že rozsah tejto spolupráce sa počas posledných rokov rozšíril a prehĺbil, ale vyzýva na užšiu spoluprácu a súčinnosť pri riešení kríz a konfliktov, aby sa zamedzilo duplikácii úsilia a vyvinuli sa nákladovo efektívne prístupy;

EÚ/tretie krajiny

118.  vyzdvihuje pretrvávajúcu dôležitosť silných transatlantických väzieb a víta spoluprácu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi pri operáciách krízového riadenia, pričom táto spolupráca zahŕňa misie EUTM Somalia, EUNAVFOR Atalanta, EULEX Kosovo a EUPOL Afganistan;

119.  víta rámcové dohody, ktoré Európska únia doteraz uzavrela s dvanástimi tretími krajinami s cieľom umožniť ich účasť na civilných a vojenských operáciách vykonávaných v rámci SBOP;

o
o   o

120.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/ vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi NATO, predsedovi Parlamentného zhromaždenia NATO, generálnemu tajomníkovi OSN, úradujúcemu predsedovi OBSE a predsedovi Parlamentného zhromaždenia OBSE.

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 63. (3) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 7. (4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0228. (5) Prijaté texty, P7_TA(2011)0574. (6) Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76.