Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2012 o vonkajšom rozmere spoločnej rybárskej politiky (2011/2318(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. júla 2011 o vonkajšom rozmere spoločnej rybárskej politiky (ďalej len „oznámenie“) (COM(2011)0424),
– so zreteľom na dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 (UNCLOS),
– so zreteľom na Dohodu o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti z roku 1995,
– so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) prijatý na konferencii FAO (ďalej len „kódex správania“) v októbri 1995,
– so zreteľom na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia prijatý v júni 1998 v Aarhuse,
– so zreteľom na Medzinárodný akčný plán FAO na usmerňovanie kapacít rybolovu schválený Radou FAO v novembri 2000 (IPOA-Capacity),
– so zreteľom na správu FAO o stave svetového rybolovu a akvakultúry za rok 2010,
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie (ďalej len „nariadenie o NNN rybolove“)(1) a na nariadenie Rady (ES) č. 1006/2008 z 29. septembra 2008 o oprávneniach na rybolovné činnosti rybárskych plavidiel Spoločenstva mimo vôd Spoločenstva a o prístupe plavidiel tretích krajín do vôd Spoločenstva (ďalej len „nariadenie o oprávneniach na rybolov“)(2),
– so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o spoločnej rybárskej politike (ďalej len „základné nariadenie“) (COM(2011)0425),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o boji proti nezákonnému rybolovu na globálnej úrovni – úloha EÚ(3),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2010 o zelenej knihe o reforme spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva(4),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o režime dovozu produktov rybolovu a akvakultúry do EÚ z hľadiska reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva(5),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o Dohode o spolupráci v sektore rybolovu medzi EÚ a Mauritániou(6),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o budúcom protokole, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v odvetví rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Marockým kráľovstvom(7),
– so zreteľom na závery prijaté Radou pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo v dňoch 19. a 20. marca 2012 o vonkajšom rozmere SRP,
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0290/2012),
A. keďže dve tretiny svetových oceánov sa nachádza v oblastiach podliehajúcich štátnej jurisdikcii, v ktorých sa prípadný komplexný právny režim pre riadenie rybolovu musí zakladať na Dohovore OSN o morskom práve z roku 1982 a príslušných právnych nástrojoch; keďže udržateľné riadenie rybolovu má pre pobrežné spoločenstvá závislé od rybolovu a pre potravinovú bezpečnosť strategický význam,
B. keďže 85 % z mála svetových populácií rýb, o ktorých sú dostupné informácie, sa podľa najnovšieho odhadu FAO považuje za populácie, ktoré sa využívajú v plnej miere alebo nadmerne, napriek tomu, že v správe FAO z roku 2010 sa poukazuje na pokroky v celom svete, pokiaľ ide o obnovu zásob vyčerpaných nadmerným rybolovom a morských ekosystémov, vďaka zavedeniu osvedčených postupov riadenia,
C. keďže EÚ je jedným z hlavných aktérov na svete v oblasti rybolovu so silným zastúpením a výrazným podielom činnosti vo všetkých svetových oceánoch, a to v dôsledku činnosti jej flotíl, investícií príslušníkov EÚ, dvojstranných dohôd o rybolove a účasti v najvýznamnejších regionálnych organizáciách pre riadenie rybného hospodárstva (ďalej len „RFMO“), pričom podporuje osvedčené postupy a dodržiavanie ľudských práv,
D. keďže EÚ je jedným z najvýznamnejších trhov pre produkty rybného hospodárstva a je svetovo najväčším dovozcom produktov rybolovu, pričom spotrebuje 11 % svetovej produkcie rýb z hľadiska objemu a dováža 24 % produktov rybného hospodárstva z hľadiska hodnoty, hoci sama zaisťuje len 8 % svetových úlovkov (2 % vo vonkajších vodách);
E. keďže kvóty v organizáciách RFMO sa opierali predovšetkým o historické výlovy, v dôsledku čoho získali rozvinuté krajiny prednostný prístup k svetovým populáciám rýb; keďže tieto kvóty musia teraz zohľadniť rybolovnú činnosť pobrežných rozvojových krajín, ktoré v minulosti záviseli po celé generácie od priľahlých rybolovných zdrojov, čo je skutočnosť, ktorú musí EÚ rešpektovať,
F. keďže EÚ sa musí snažiť o súdržnosť politík v záujme rozvoja na základe článku 208 ods. 1 ZFEÚ, podľa ktorého „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“,
G. keďže EÚ musí vo vzťahu k tretím krajinám uplatňovať aj všetky svoje ďalšie politiky, a to aj v oblasti rybolovu, zdravia, obchodu, zamestnanosti, životného prostredia, spoločných cieľov vonkajšej politiky a plnenia cieľov stratégie Európa 2020, konzistentným a koordinovaným spôsobom,
H. keďže na to, aby bolo možné zaručiť udržateľnosť rybolovu, je v mnohých prípadoch dôležité zdokonaliť údaje o populáciách rýb, ktoré loví EÚ alebo ktoré sú určené na trh EÚ, a o ich stave, a zabezpečiť dostupnosť informácií o celkovom výlove miestnymi flotilami a inými flotilami tretích krajín,
I. keďže je potrebné mať k dispozícii presné vedecké štúdie, aby bolo možné zistiť, v ktorých rybných hospodárstvach dochádza alebo môže dochádzať k prekračovaniu kapacít,
J. keďže SRP by mala byť nástrojom, pomocou ktorého by EÚ mohla svetu ukázať, ako sa dá vykonávať zodpovedná rybolovná činnosť a ako je možné podporiť zlepšenie medzinárodného riadenia rybných hospodárstiev uplatňovaním európskych noriem riadenia flotíl,
K. keďže EÚ by mala prijať kľúčovú zodpovednosť za mobilizáciu medzinárodného spoločenstva v záujme boja proti NNN rybolovu,
1. víta oznámenie Komisie a mnohé pozitívne návrhy, ktoré oznámenie obsahuje, na podporu udržateľnosti rybolovných a súvisiacich činností EÚ mimo vôd EÚ vrátane najvzdialenejších regiónov; domnieva sa však, že dokument nemá dostatočne široký záber, keďže sa príliš zameriava na dvojstranné dohody a viacstranné organizácie, a že by mal integrovaným spôsobom riešiť problematiku ďalších činností zameraných na zabezpečovanie produktov určených na vnútorný trh;
2. trvá na tom, že je potrebné, aby EÚ pracovala na základe súdržnosti politík Únie, a smerovala k zlepšeniu riadenia medzinárodného rybolovu;
3. domnieva sa, že koordinácia medzi vonkajšou politikou a politikou spolupráce má veľký význam z hľadiska uzatvorenia dohôd o udržateľnom rybolove a dosiahnutia súčinnosti potrebnej na to, aby sa v čo najúčinnejšej podobe prispelo k rastu partnerských tretích krajín;
4. domnieva sa, že veľkosť trhu EÚ s produktmi rybolovu a geografický rozsah činností plavidiel plaviacich sa pod vlajkou EÚ a plavidiel vlastnených členskými štátmi EÚ kladie vysokú úroveň zodpovednosti na Úniu, aby zabezpečila ekologickú udržateľnosť stopy svojho rybného hospodárstva poskytovaním vysokokvalitných morských produktov spotrebiteľom v Európe a v iných krajinách, kde sa obchoduje s európskymi rybami a súvisiacimi produktmi, a prispievala k sociálnej a hospodárskej štruktúre pobrežných spoločenstiev rybárov v EÚ aj v iných krajinách;
5. domnieva sa, že rybolov podľa záujmov EÚ vo vodách aj mimo vôd Únie a produkty rybolovu určené na trh EÚ by mali byť založené na tých istých normách, pokiaľ ide o ekologickú a sociálnu udržateľnosť a transparentnosť, a že tie isté zásady treba obhajovať voči tretím krajinám a požadovať od nich ich plnenie, a to na dvojstrannej i mnohostrannej úrovni; domnieva sa, že by sa mal zaviesť zákaz odvrhovania nechcených úlovkov súčasne s jeho zavedením vo vodách EÚ, ktorý by platil pre rovnaké druhy a ktorý by sa monitoroval prostredníctvom CCTV a pozorovateľov, pričom by sa vytvorili primerané výnimky, aby sa zabránilo zvyšovaniu cien produktov spotrebúvaných lokálne;
6. pripomína potrebu súladu politík EÚ s rozvojovými cieľmi, ako sa stanovuje v článku 208 ZFEÚ; poznamenáva, že takýto súlad si vyžaduje koordináciu v samotnej Komisii, v rámci vlád členských štátov a medzi Komisiou a vládami jednotlivých členských štátov;
7. opäť zdôrazňuje, že v záujme zlepšenia súdržnosti rozhodnutí EÚ by sa v jej opatreniach mali spájať aspekty súvisiace s obchodnou politikou, politikou zdravotníctva, politikou zamestnanosti, politikou susedstva, politikou životného prostredia, námornou politikou, vonkajšou politikou a plnením stratégie Európa 2020;
8. pripomína, že plánom IPOA-Capacity (Medzinárodný akčný plán na usmerňovanie kapacít rybolovu) sa EÚ zaviazala najneskôr do roku 2005 rozvinúť a zaviesť systém usmerňovania kapacít rybolovu; žiada, aby Komisia vysvetlila, prečo sa zdá, že zaujala protichodný prístup k riadeniu kapacity prostredníctvom návrhov na zmrazenie v niektorých organizáciách RFMO, a pritom navrhuje odstrániť hlavné regulačné obmedzenia kapacity pre európske plavidlá; žiada Komisiu, aby podporovala dvojstranné a mnohostranné mechanizmy na prispôsobenie rybolovných kapacít dostupným zdrojom, ktoré budú nutné pre udržateľné využívanie zdrojov flotilami, ktoré pôsobia v týchto oblastiach;
9. domnieva sa, že ciele a zásady vonkajšieho rozmeru spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva by mali byť zakotvené v základnom nariadení;
Všeobecné ustanovenia
10. pripomína, že zachovanie platných dohôd o rybolove a hľadanie nových príležitostí rybolovu v tretích krajinách by malo byť prioritným cieľom vonkajšej politiky v oblasti rybolovu, pričom si je vedomý, že po ukončení operácií flotily EÚ v loviskách tretích krajín sa tieto príležitosti na rybolov zvyčajne prerozdelia medzi ostatné flotily, ktorých normy týkajúce sa zachovania, riadenia a udržateľnosti zdrojov sú oveľa nižšie ako tie, ktoré podporuje a bráni EÚ;
11. naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporila jasne vymedzené zásady a ciele environmentálne, ekonomicky a sociálne udržateľného rybného hospodárstva na otvorenom mori a vo vodách v rámci vnútroštátnej jurisdikcie na všetkých medzinárodných fórach, v ktorých je zmluvnou stranou, a aby účinne vykonávala prijaté rozhodnutia;
12. zdôrazňuje, že EÚ by mala vyvinúť špecifickú stratégiu v oblasti rybného hospodárstva a riadenia živých morských zdrojov so zapojením všetkých neeurópskych pobrežných štátov Stredozemného mora;
13. naliehavo vyzýva Komisiu, aby presadzovala globálny a mnohostranný program, ktorý podporuje udržateľné rybné hospodárstvo a zachovanie morskej biodiverzity, a súčasne sa usilovala o transformáciu rozhovorov s kľúčovými krajinami, ako je USA, Japonsko, Rusko, Čína a ďalšie krajiny vykonávajúce rybolovnú činnosť významného rozsahu vo svetových oceánoch, na fungujúce partnerstvá s cieľom riešiť zásadné otázky, ako je vykorenenie nezákonného, nenahláseného a neregulovaného (NNN) rybolovu, obmedzenie nadmerného rybolovu a kapacít flotíl podľa potreby a posilnenie kontroly a riadenia na otvorených moriach v súlade so zásadami Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) a ďalšími relevantnými nástrojmi;
14. naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala medzinárodné právo, najmä Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS), a účasť na dohovoroch MOP, a aby dohliadala na dodržiavanie týchto pravidiel; nabáda Komisiu, aby spolupracovala s tretími krajinami na všetkých vhodných fórach, najmä v regionálnych organizáciách rybného hospodárstva;
15. domnieva sa, že EÚ by mala na úrovni OSN zaviesť iniciatívu na vytvorenie svetového programu dokumentácie úlovkov a ich vysledovateľnosti pre všetky hlavné druhy rýb, ktoré sa dostávajú do medzinárodného obchodu, ktorý bude vychádzať zo zásady zodpovednosti vlajkového štátu a súladu s nariadením o NNN rybolove, ako kľúčovým nástrojom na posilnenie dodržiavania existujúcich opatrení v oblasti zachovania a riadenia rybolovu a na boj proti NNN rybolovu s cieľom podporovať zodpovednú spotrebu;
16. žiada Komisiu, aby s väčšou rozhodnosťou uplatňovala nariadenie (ES) č. 1005/2008 o NNN rybolove, a to najmä voči zmluvným partnerom RFMO, ktorí aktívne nespolupracujú na stanovovaní a uplatňovaní hlavných mechanizmov boja proti NNN rybolovu;
17. domnieva sa, že EÚ by mala byť aktívna v rámci systému OSN a skúmať prostriedky globálneho spoločenstva v záujme riešenia:
–
potreby integrovanejšieho a regionálnejšieho globálneho riadenia oceánov, pokiaľ ide o živé morské zdroje a o ďalšie zdroje,
–
znečistenia a vplyvu zmeny klímy na oceány vrátane ochrany a obnovy vzácnych modrých pohlcovačov uhlíka, a
–
sociálnych štandardov a pracovných podmienok;
18. berie na vedomie význam rokovaní v rámci WTO o disciplíne v oblasti dotácií v odvetví rybolovu a vyzýva EÚ, aby v týchto diskusiách zohrávala aktívnejšiu úlohu;
19. konštatuje, že je potrebné vytvoriť mechanizmy na podporu produktov rybolovu pochádzajúcich z rybného hospodárstva, ktoré je udržateľné z ekologického a sociálneho hľadiska v Únii i mimo nej;
20. poukazuje na to, že medzi prioritné ciele vonkajšieho rozmeru SRP by malo patriť zaručenie budúcnosti európskej diaľkovej flotily a najmä toho, aby si zachovala práva na rybolov, ktoré sú základom hospodárskeho a sociálneho rozvoja v krajinách, kde sa rybolov uskutočňuje;
Dvojstranné dohody o rybnom hospodárstve
21. domnieva sa, že dvojstranné dohody o rybolove, alebo ako ich navrhuje nazvať Komisia – dohody o udržateľnom rybnom hospodárstve (DURH) – dohodnuté medzi partnermi a vykonávané nestranne by mali vychádzať zo zodpovedného a udržateľného využívania zdrojov plavidlami EÚ, mali by byť prínosom pre obe strany a uľahčovať zabezpečovanie hospodárskych zdrojov, technických a vedeckých odborných poznatkov a podporu lepšiemu riadeniu rybného hospodárstva a dobrej správy tretej krajiny, a zároveň umožniť pokračovanie rybolovných činností, ktoré majú sociálno-hospodársky význam a sú zdrojom zásobovania pre EÚ a pre trhy niektorých rozvojových krajín, pokiaľ ide o čerstvé i konzervované produkty;
22. žiada, aby sa EÚ zamerala na čo najvčasnejšie uzavretie dohôd o spolupráci v oblasti udržateľného rybolovu so susednými krajinami, v ktorých EÚ poskytuje financovanie a technickú pomoc na dosiahnutie jednotnejšej a koherentnejšej politiky s cieľom dosiahnuť zladenú a udržateľnú politiku rybného hospodárstva vo všetkých spoločných morských oblastiach, čím by zvýšila účinnosť spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva vo všetkých dotknutých regiónoch; žiada, aby boli tieto dohody uzatvorené v duchu spravodlivej a vyrovnanej spolupráce a rešpektovania ľudských práv a ich cieľom bola vzájomná spravodlivá deľba zodpovedností medzi Úniou a príslušnou partnerskou krajinou;
23. vyzýva EÚ, aby sa v záujme zlepšenia spolupráce so susednými krajinami a riadenia spoločných zdrojov usilovala o uzavretie dohôd o spolupráci v oblasti udržateľného rybolovu s týmito krajinami, ktorých cieľom by nemalo byť získanie oprávnenia na rybolov pre plavidlá EÚ, ale dosiahnutie stavu, keď EÚ bude poskytovať finančné prostriedky a technickú podporu, a partnerská tretia krajina tak bude môcť uplatňovať porovnateľné pravidlá udržateľného riadenia s pravidlami EÚ;
24. pripomína, že na zhodnotenie vplyvu dohôd o udržateľnom rybolove, ako sa teraz nazývajú, je dôležité správne odlíšiť pomoc určenú na rozvoj rybolovu v tretích krajinách a pomoc vyplývajúcu z platby za rybolovné práva;
25. vyjadruje však poľutovanie nad tým, že dvojstranné dohody EÚ nie vždy dosahujú tieto potenciálne prínosy, a zdôrazňuje potrebu vykonať štúdie o vplyve na najvzdialenejšie regióny, vždy keď sa ich to bude týkať, so zreteľom na článok 349 Zmluvy, a zároveň uznáva, že od predchádzajúcej reformy došlo k veľkému pokroku; domnieva sa, že pre dosiahnutie úspešných dohôd sú veľmi dôležité lepšie vykonávané vedecké posúdenia stavu populácií, transparentnosť, súlad s cieľmi, opatrenia prinášajúce úžitok miestnemu obyvateľstvu a lepšie riadenie rybolovu;
26. víta úmysel Komisie zahrnúť do budúcich dvojstranných dohôd niekoľko ustanovení vrátane dodržiavania zásady obmedzeného prístupu k zdrojom, o ktorých je vedecky dokázané, že predstavujú nadbytok kapacity výlovu pobrežného štátu v súlade s ustanoveniami UNCLOS; doložky o ľudských právach v súlade s medzinárodnými dohodami o ľudských právach; doložky o výhradnom práve, i keď doložku o výhradnom práve treba posilniť a formálne uznať vo všetkých dohodách, pričom v nich treba v každom prípade dodržiavať demokratické zásady;
27. domnieva sa, že v rámci dvojstranných dohôd EÚ treba dodržiavať nielen článok 62 UNCLOS týkajúci sa nadbytku zdrojov, ale aj články 69 a 70 o právach vnútrozemských a geograficky znevýhodnených štátov v rámci regiónu, najmä čo sa týka výživových a sociálnohospodárskych potrieb miestneho obyvateľstva;
28. domnieva sa, že doložka o ľudských právach by sa mala uplatňovať nediskriminačným spôsobom a rovnako by sa mala dotýkať všetkých krajín a zmlúv nielen o rybolove, ale aj obchodných zmlúv; domnieva sa, že je potrebné prostredníctvom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) sankcionovať výrobu tých krajín, ktoré ešte stále nedodržiavajú ľudské práva alebo ktoré na výrobu vo svojich továrňach využívajú detskú prácu a ktoré diskriminujú ženy tak, že ich neodmeňujú a neuznávajú ich činnosť a hospodársky prínos v odvetví rybolovu a akvakultúry;
29. podporuje vykonávanie integrovaného riadenia založeného na ekosystéme v nových a existujúcich dohodách;
30. domnieva sa, že spoločnosti by sa mali viac podieľať na budúcich dohodách o rybolove v súlade s väčšou možnosťou ovplyvňovať jednotlivé sektory na základe technických noriem a opatrení, ktoré Komisia v spomínaných dohodách dohodne;
31. domnieva sa, že by sa malo zmeniť a doplniť nariadenie o oprávneniach na rybolov, aby lode plaviace sa pod vlajkou EÚ, ktoré sa dočasne odhlásili z registra členského štátu s cieľom hľadať rybolovné možnosti inde, nemohli v priebehu 24 mesiacov využívať výhody rybolovných možností v rámci dohôd o udržateľnom rybnom hospodárstve a ich protokolov účinných v momente odhlásenia, ak sa následne vrátia do registra EÚ; domnieva sa, že to isté by sa malo vzťahovať na dočasné preregistrovanie počas rybolovu v rámci regionálnych organizácií rybného hospodárstva;
32. domnieva sa, že by sa mala posilniť v súčasnosti využívaná sociálna doložka, aby sa do nej začlenilo dodržiavanie dohovoru č. 188 Medzinárodnej organizácie práce (MOP), odporúčania č. 199 MOP o práci v odvetví rybolovu, ako aj osem základných dohovorov MOP(8), a mala by zaistiť, aby pracovné podmienky členov posádok s trvalým bydliskom mimo EÚ, ktorí pracujú na palubách lodí plaviacich sa pod vlajkou EÚ, boli rovnaké ako pracovné podmienky pracovníkov s trvalým bydliskom v EÚ;
33. domnieva sa, že dohody o udržateľnom rybnom hospodárstve by mali prispievať k udržateľnému rozvoju v tretích partnerských krajinách a podporovať miestny súkromný sektor s osobitným dôrazom na malé rybné hospodárstva a MSP, a v tomto zmysle požaduje väčšiu mieru zamestnávania miestnych rybárov a rozvoj miestnych a udržateľných činností spracovateľského priemyslu a marketingu;
34. povzbudzuje Komisiu v jej snahe získavať čo najúplnejšie a najspoľahlivejšie údaje od pobrežných štátov o celkovom objeme rybolovu a úlovkoch v ich vodách, ktoré sú predpokladom splnenia náročnej úlohy určenia nadmerných úlovkov a predchádzania nadmernému rybolovu; poznamenáva, že politika EÚ v oblasti rybolovu a rozvoja by mohla presadzovať potrebné zlepšenia, pokiaľ ide o schopnosť tretích krajín takéto informácie poskytovať;
35. vyzýva Komisiu, aby podporovala väčšiu transparentnosť pri stanovovaní úrovne využívania rybolovných zdrojov vo výsostných vodách pobrežných štátov.
36. opätovne potvrdzuje, že v súlade so zásadou dodržiavania tradičného prepojenia medzi pobrežnými spoločenstvami a vodami, v ktorých historicky lovia, by plavidlá EÚ nemali byť miestnym rybárom konkurenciou, pokiaľ ide o tie isté zdroje alebo miestne trhy, a že je potrebné zabezpečiť spoluprácu medzi miestnymi prevádzkovateľmi a prevádzkovateľmi z EÚ, čím zároveň poukazuje na potrebu presného výpočtu nadbytku;
37. vyjadruje presvedčenie, že EÚ musí vynaložiť zvýšené úsilie, aby pomohla poskytnúť dostatočné údaje a informácie na spoľahlivé posúdenie stavu populácií rýb tretím krajinám, s ktorými rokuje o dvojstranných dohodách, a že poskytnutím európskych finančných prostriedkov lodiam na vedecký výskum v regiónoch, v ktorých pôsobí flotila EÚ, by sa značne posilnili vedecké analýzy o populáciách rýb, čo je predpokladom akejkoľvek dohody o udržateľnom rybnom hospodárstve;
38. žiada čo najväčšiu podporu výskumných akcií uskutočňovaných plavidlami rôznych členských štátov v zónach, v ktorých loví flotila EÚ, aby boli uskutočňované v spolupráci s príslušnými pobrežnými štátmi a umožňovali aj účasť miestnych vedcov ; žiada väčšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou v tejto oblasti a zvýšenie financovania, aby bolo možné čo najviac rozšíriť vedecký výskum vo vonkajších vodách EÚ;
39. domnieva sa, že zároveň treba posilniť úsilie o získanie potrebných údajov od tretín krajín, s ktorými má EÚ uzatvorené dvojstranné dohody o rybolove, aby bolo možné posúdiť účinnosť dohody a plnenie podmienok, napr. podmienky prínosu pre miestne obyvateľstvo;
40. zdôrazňuje význam spoločných vedeckých skupín poverených vydávaním vedeckých posudkov o stave rybolovných zdrojov založených na čo najkvalitnejších dostupných údajoch s cieľom vyhnúť sa nadmernému rybolovu, keďže odvetvie rybného hospodárstva, a najmä sektor drobného rybolovu, zohráva dôležitú úlohu pri zaisťovaní potravinovej bezpečnosti v mnohých rozvojových krajinách; trvá na tom, aby tieto skupiny disponovali primeranými finančnými, technickými a ľudskými zdrojmi na plnenie svojich funkcií a aby spolupracovali s regionálnymi organizáciami pre riadenie rybného hospodárstva;
41. žiada Komisiu, aby v dohodách o udržateľnom rybnom hospodárstve podporovala posilnenú cielenú vedeckú a vo všeobecnosti technickú spoluprácu aj prostredníctvom posilnenia úlohy spoločných vedeckých výborov; takisto žiada vyvinúť úsilie o dosiahnutie harmonizácie hygienicko-sanitárnych podmienok medzi EÚ a tretími krajinami;
42. plne podporuje koncepciu oddelenia finančnej náhrady za prístup k zdrojom rybného hospodárstva od odvetvovej podpory na rozvoj; dôrazne trvá na tom, aby vlastníci plavidiel platili spravodlivý tržný podiel nákladov pri získavaní prístupových práv v rámci dvojstranných dohôd o rybolove; žiada, aby bola vykonaná podrobná analýza, pokiaľ ide o časť nákladov, ktorú majú hradiť majitelia lodí v súvislosti s oprávnením na rybolov, vrátane potenciálnych úlovkov a prevádzkových nákladov; je presvedčený, že je nevyhnutné zlepšiť dohľad nad sektorovou pomocou vrátane možnosti pozastavenia platieb v prípadoch, keď si pobrežný štát neplní záväzky;
43. trvá na tom, že finančná suma určená na odvetvovú pomoc by mala byť účinnejšia a mala by priniesť lepšie výsledky a vyššiu kvalitu, pričom by sa mala zameriavať najmä na vedecký výskum, zhromažďovanie údajov a kontrolu a riadenie rybolovných činností;
44. vyzýva Komisiu, aby dbala na to, aby sa pomocou finančných prostriedkov na sektorovú podporu v rámci dohôd o udržateľnom rybnom hospodárstve podporovali administratívne a vedecké kapacity tretích krajín a malé a stredné podniky, aby posilnili ciele rozvojovej spolupráce EÚ v súlade s národným rozvojovým plánom signatárskej krajiny; žiada, aby takéto finančné prostriedky nenahrádzali spoluprácu v oblasti rybného hospodárstva stanovenú v ďalších dohodách alebo nástrojoch spolupráce, ale aby ju dopĺňali koherentným, transparentným, účinným a cielenejším spôsobom;
45. naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa počas rokovaní o dohodách o udržateľnom rybnom hospodárstve pokúsila dosiahnuť, aby pobrežný štát vyčlenil minimálnu časť odvetvovej rozvojovej podpory získanej v rámci dohôd o udržateľnom rybnom hospodárstve na projekty, ktorých cieľom je uznanie, podpora a diverzifikácia úlohy žien v odvetví rybolovu pri zaistení uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a príležitostí pre ženy a mužov, najmä čo sa týka odbornej prípravy a prístupu k financovaniu a úverom;
46. domnieva sa, že odvetvová pomoc určená na rozvoj sa musí zohľadňovať pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa budúcnosti;
47. trvá na tom, aby Komisia dôsledne monitorovala vykonávanie dvojstranných dohôd, zasielala výročné správy Parlamentu a Rade, ako aj hodnotenia externých, nezávislých odborníkov, ktoré sa majú zasielať spoluzákonodarcom s dostatočným predstihom pred rokovaním o nových protokoloch, ktoré by mali byť všetky verejné v súlade s príslušnými pravidlami o ochrane údajov a dostupné v minimálne troch úradných jazykoch EÚ;
48. zdôrazňuje, že je potrebné, aby bol Parlament primerane zapojený do prípravy, do rokovacieho procesu a dlhodobého monitorovania a hodnotenia fungovania dvojstranných dohôd v súlade s ustanoveniami ZFEÚ; žiada, aby bol Parlament okamžite a v plnej miere informovaný, rovnako ako Rada, vo všetkých etapách postupu súvisiaceho s dohodami o partnerstve v odvetví rybolovu podľa článku 13 ods. 2 a článku 218 ods. 10 ZFEÚ; pripomína svoje presvedčenie, že Parlament by mali na zasadnutiach spoločného výboru ustanovených v dohodách o rybolove zastupovať pozorovatelia, a trvá na tom, aby sa na týchto zasadnutiach zúčastňovali ako pozorovatelia aj zástupcovia občianskej spoločnosti vrátane zástupcov odvetvia rybného hospodárstva EÚ a tretích krajín;
49. podporuje realizáciu vedeckých auditov, ktorými by sa vyhodnotili populácie rýb ešte pred rokovaniami o zmluvách, a vyzýva, aby tretia krajina informovala o rybolovných činnostiach, ktoré v jej vodách uskutočňujú flotily ostatných krajín, aby tieto ciele priniesli výsledky;
50. vyjadruje presvedčenie, že úplná transparentnosť o výlove, platbách a realizácii sektorovej podpory bude nevyhnutným nástrojom na zabezpečenie zodpovedného a udržateľného rybolovu na základe dobrého riadenia a boja proti nesprávnemu využívaniu podpory EÚ a korupcii;
51. takisto poukazuje na potrebu zlepšiť transparentnosť počas rokovaní a tiež počas trvania dohôd o rybolove, a to tak zo strany EÚ, ako aj zo strany tretín krajín;
52. trvá na tom, aby členské štáty podávali pobrežným štátom denné hlásenia o úlovkoch a plne dodržiavali predpisy platné vo vodách partnerských krajín;
53. je pevne presvedčený, že Komisia by mala zaistiť, aby sa rokovania s tretími krajinami, ktoré by mali viesť k novým dohodám alebo protokolom k dvojstranným dohodám o rybolove, začali v dostatočnom predstihu pred dátumom uplynutia platnosti takýchto ustanovení; v tejto súvislosti poukazuje na význam včasného zapojenia Parlamentu, aby sa zabránilo dočasnému uplatňovaniu takých ustanovení, ktoré by viedli k nezvratným situáciám a neslúžili záujmom EÚ ani tretej krajiny;
54. domnieva sa, že pri získavaní prístupových práv k neeurópskym zónam rybolovu v rámci dvojstranných alebo viacstranných dohôd o rybolove by európske odvetvie rybolovu by malo prevziať na seba značný finančný podiel na nákladoch;
55. domnieva sa, že k rokovaniu a vykonávaniu dvojstranných dohôd EÚ, najmä tých, ktoré sa týkajú flotily loviacej tuniaky, by sa mal zaujať regionálny prístup a v prípade potreby by malo existovať jasné prepojenie medzi podmienkami, ktoré obsahujú, riadiacimi opatreniami a fungovaním príslušných organizácií RFMO;
56. je nútený vyjadriť Komisii svoje znepokojenie, pokiaľ ide o jasný zvrat v opatreniach súvisiacich s náborom námorníkov, a to na regionálnej úrovni, pretože vo väčšine prípadov ide o návrat k neudržateľnej politike uzatvárania zmlúv podľa národnosti namiesto uzatvárania zmlúv podľa ich pôvodu v krajinách AKT;
57. domnieva sa, že by sa mali zaviesť dvojstranné dohovory na podporu investícií Spoločenstva do rybolovu v tých krajinách, s ktorými momentálne neexistujú dohody o pridružení, pretože nemajú ďalšie možnosti rybolovu, čím by sa prispelo k udržateľnému rybolovu; domnieva sa, že v týchto prípadoch by tiež mala byť prvoradá koordinácia medzi európskymi fondmi na rozvoj a fondmi súvisiacimi s dvojstrannými dohodami;
Regionálne organizácie pre riadenie rybného hospodárstva
58. nalieha na EÚ, aby prebrala vedúcu úlohu pri posilňovaní organizácií RFMO s cieľom zlepšovať ich výkonnosť aj prostredníctvom pravidelných preskúmaní nezávislými orgánmi týkajúcimi sa rozsahu, v akom dosahujú svoje ciele, a aby zabezpečila rýchle a úplné vykonanie odporúčaní vyplývajúcich z týchto preskúmaní; naliehavo vyzýva, aby EÚ dbala o to, aby všetky RFMO mali výbor pre účinné dodržiavanie pravidiel, a je presvedčený, že jednoznačné prípady nedodržiavania predpisov zo strany členských štátov musia viesť k odrádzajúcim, primeraným a nediskriminačným sankciám vrátane zníženia kvót, intenzity, povolenej kapacity atď.;
59. vyzýva Komisiu, aby pridelila viac rozpočtových prostriedkov regionálnym organizáciám pre riadenie rybného hospodárstva, lebo práve tieto organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu;
60. domnieva sa, že EÚ by sa mala usilovať zlepšiť systém rozhodovania v organizáciách RFMO, čo by umožnilo prekonať prístup „najmenšieho spoločného menovateľa“, ktorý by mohol byť dôsledkom konsenzu, a je presvedčený o potrebe dialógu pred tým, než sa pristúpi k hlasovaniu, ak sa konsenzus nedosiahne; domnieva sa, že by sa mali podporovať viacročné plány;
61. domnieva sa, že Únia musí lepšie koordinovať svoje politiky v oblasti rybného hospodárstva a rozvoja a zapojiť sa do systémových, dlhodobých a komplexných dialógov a partnerstiev s inými vlajkami, trhmi a pobrežnými štátmi, aby došlo k zlepšeniu podmienok v rybnom hospodárstve a bezpečnosti potravín na celom svete;
62. vyzýva Komisiu, aby sa postavila na čelo úsilia o presadenie vzniku globálnej siete regionálnych organizácií pre riadenie rybného hospodárstva s cieľom, aby sa všetky rybné hospodárstva na otvorenom mori účinne riadili ekosystémovým a preventívnym prístupom zabezpečujúcim ochranu zdrojov; pripomína preto, že podporuje vznik nových regionálnych organizácií pre riadenie rybného hospodárstva tam, kde zatiaľ neexistujú, a rozširovanie právomocí existujúcich regionálnych organizácií pre riadenie rybného hospodárstva prostredníctvom revízie príslušných dohôd;
63. konštatuje, že v dôsledku zmeny klímy a posunu v rozdelení druhov sa v arktických vodách otvárajú nové rybolovné možnosti; domnieva sa, že EÚ by mala prijať iniciatívy na zaistenie účinného riadenia operácií rybolovu (prostredníctvom existujúcich RFMO alebo vytvorenia nových) v záujme udržateľného riadenia a zachovania populácií v týchto vodách; domnieva sa, že rybolov by sa mal spočiatku obmedziť, aby bolo možné uskutočniť vedecké posúdenie arktickej populácie a možností rybolovu, ktorý sa dá uskutočniť udržateľným spôsobom;
64. konštatuje, že pre Čierne more by bola nová organizácia RFMO výhodná a naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla jej vytvorenie;
65. je presvedčený, že organizácie RFMO musia v záujme udržania populácie nad úrovňou maximálneho udržateľného výnosu vytvoriť udržateľný systém riadenia, ktorý pomocou stimulov opierajúcich sa o environmentálne a sociálne kritériá a o historické úlovky umožní transparentné a spravodlivé rozdeľovanie zdrojov a získanie rybolovných práv vrátane legitímnych práv/ašpirácií rozvojových štátov i očakávaní flotily, ktorá v týchto vodách vykonáva udržateľný rybolov, a súčasne zabezpečí, aby všetci členovia plne vykonávali opatrenia na riadenie a zachovanie zdrojov;
66. stavia sa rozhodne proti tomu, aby EÚ v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybného hospodárstva presadzovala prijatie systémov prevoditeľných rybolovných povolení; domnieva sa, že žiadny systém riadenia založený na rybolovných právach, ktorý by bol prijatý v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybného hospodárstva, by nemal viesť k ohrozeniu živobytia závislých rybárskych komunít v rozvojových krajinách;
67. domnieva sa, že zapojenie všetkých dotknutých strán do procesu od koncepcie politík až po ich vykonávanie povedie k dobrému riadeniu,
68. vyzýva, aby sa uskutočnilo podrobné posúdenie rybolovnej kapacity flotíl EÚ, ktoré majú oprávnenie na rybolov mimo vôd EÚ, a to použitím spoľahlivých ukazovateľov kapacít lodí na lov rýb, prihliadnutím na pokrok technológií a na základe odporúčaní technickej konzultácie FAO o meraní rybolovnej kapacity z roku 1999(9); je presvedčený, že EÚ by mala identifikovať organizácie RFMO, v ktorých existujú problémy s nadmernou kapacitou, a zabezpečiť zmrazenie a úpravu kapacít flotíl s osobitným zreteľom na práva pobrežných štátov;
Ďalšie aspekty vonkajšieho rozmeru
69. domnieva sa, že aj keď činnosti podnikov EÚ mimo územia EÚ môžu prekročiť vonkajší rozmer spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, komerčné aktivity a súkromné dohody medzi vlastníkmi lodí z EÚ a tretími krajinami vrátane tých, ktoré sa často vykonávajú v rámci dvojstranných politík spolupráce, treba legitímne rešpektovať a chrániť vždy, keď sa vykonávajú v rámci medzinárodného práva;
70. domnieva sa, že európske investície v odvetví rybolovu by sa mali vnímať ako tretí prvok vonkajšieho rozmeru SRP spoločne s dohodami o rybolove a organizáciami RFMO a že v rámci SRP treba podporovať investície do udržateľného rybolovu;
71. domnieva sa, že SRP musí podporovať stratégie sociálnej zodpovednosti podnikov, aby bolo možné plne prijať našu sociálnu zodpovednosť v súlade so stratégiou EÚ na roky 2011 – 2014 o sociálnej zodpovednosti podnikov;
72. vyjadruje presvedčenie, že členské štáty by mali naďalej poskytovať Komisii informácie o súkromných dohodách medzi vlastníkmi lodí EÚ a tretími krajinami, ako aj o spoločných podnikoch v tretích krajinách, vrátane informácií o počte a type plavidiel vykonávajúcich činnosť v rámci týchto dohôd a spoločných podnikov, ako aj o ich úlovkoch, pričom by sa mali tieto informácie sprístupniť verejnosti podľa pravidiel ochrany osobných a obchodných údajov, ako je stanovené v nariadení oprávneniach na rybolov;
73. naliehavo vyzýva EÚ, aby podporovala globálny a multilaterálny program, ktorý bude zahŕňať zodpovednosť ako súčasť rozvoja udržateľných rybolovných činností;
74. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôkladne zvážili spôsob, ako vytvárať silné stimuly, ktoré budú plavidlá pod vlajkou EÚ motivovať k tomu, aby zostali v registri EÚ, okrem prípadov, kedy sa preregistrujú pod vlajku štátu, ktorý si vo všetkých organizáciách RMFO riadne plní povinnosti; domnieva sa, že najlepším spôsobom, ako to dosiahnuť, je zabezpečiť spravodlivú súťaž medzi vlajkami EÚ a vlajkami štátov mimo EÚ stanovením požiadavky, že tretia krajina musí spĺňať rovnaké štandardy, pokiaľ ide o ekologickú a sociálnu udržateľnosť, a to v rámci bilaterálnych i multilaterálnych vzťahov, a uplatňovaním trhových opatrení;
75. vyjadruje netrpezlivosť, pretože Komisia nedoplnila do zoznamu lode, ktoré treba zahrnúť do zoznamu EÚ týkajúceho sa NNN rybolovu, okrem tých, ktoré uviedli organizácie RFMO, a ani nenavrhla zoznam nespolupracujúcich krajín, a to napriek tomu, že nariadenie o NNN rybolove je účinné už viac ako dva roky, a nalieha, aby tak urobila čo najskôr; trvá na tom, že je potrebné hľadať pomoc u našich hlavných partnerov s cieľom odstrániť NNN rybolov zo všetkých oceánov;
76. trvá na tom, aby sa orgánom, ktorý bude poskytovať fytosanitárne osvedčenia plavidlám tretích krajín, ktoré umožňujú priamy vývoz produktov rybolovu do EÚ, stala Komisia, nie tretie krajiny;
77. pripomína však, že je potrebné riadiť horné hranice kapacity vonkajšej flotily Únie diferencovaným spôsobom v spolupráci s organizáciami RFMO, a zohľadňovať diferencované podmienky, v ktorých tento segment flotily pôsobí;
78. povzbudzuje banky a ostatné úverové inštitúcie, aby pred poskytnutím kapitálu začali posudzovať aj hospodársku, sociálnu a environmentálnu udržateľnosť činností a nielen ich krátkodobú ziskovosť;
79. vyjadruje presvedčenie, že obchodná politika EÚ by mala prispievať aj k zabezpečeniu udržateľného rybolovu na celom svete prostredníctvom podpory dodržiavania príslušných medzinárodných dohovorov a dohôd týkajúcich sa správy rybného hospodárstva v rámci preferenčných obchodných dohôd;
80. žiada Komisiu, aby zaistila posilnenie spravodlivého, transparentného a udržateľného obchodu s rybami v rámci dvojstranných a viacstranných obchodných dohôd EÚ;
81. zároveň sa domnieva, že je potrebné vytvoriť stimuly, aby tretie krajiny, ktoré nemajú rovnaké normy ako EÚ, prijímali osvedčené postupy, a podľa potreby stanoviť obchodné opatrenia, ako napríklad zákaz dovozu výrobkov z nezákonného, nenahláseného a neregulovaného (NNN) rybolovu a produktov rybolovu a akvakultúry, ktoré boli získané bez dodržiavania ľudských práv a dohovorov OSN týkajúcich sa práce (MOP) a námornej dopravy (IMO);
82. naliehavo vyzýva Komisiu, aby podnecovala medzinárodnú spoluprácu zameranú na boj proti NNN rybolovu, pričom by zanalyzovala výhody spolupráce s dvomi ďalšími krajinami, ktoré spoločne s EÚ tvoria hlavné trhy s rybami na svete (USA a Japonsko), spôsobom, pri ktorom by sa na túto činnosť využilo uplatňovanie jedinečného identifikačného čísla pre všetky lode, čím by sa zaručila úplná vysledovateľnosť produktov transparentným spôsobom;
83. zdôrazňuje, že ak partnerská krajina vážne a systematicky porušuje ciele prijaté organizáciami RFMO alebo v rámci iných medzinárodných dohôd, ktorých zmluvnou stranou je EÚ, ktoré sa týkajú zachovania a riadenia rybolovných zdrojov, môže to viesť k dočasnému zrušeniu preferenčných colných sadzieb; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu pravidelne podávala správy o vykonávaní ustanovení týkajúcich sa zachovania a riadenia rybného hospodárstva, ktoré sú zahrnuté v jej návrhu o revidovanom systéme všeobecných colných preferencií;
84. domnieva sa, že EÚ musí zabezpečiť, aby dovážané produkty, ktoré pochádzajú z medzinárodného obchodu, spĺňali rovnaké normy a požiadavky ako produkty Únie;
85. žiada Komisiu, aby zaistila, že ryby a výrobky rybolovu z tretích krajín spĺňajú rovnaké sanitárne a hygienické podmienky a že tiež pochádzajú z udržateľných rybných hospodárstiev, čím by vytvorila rovnaké podmienky pre rybné hospodárstva v krajinách EÚ a mimo EÚ;
86. žiada Komisiu, aby ešte viac zefektívnila politiku EÚ týkajúcu sa cieľov v oblasti politík rozvoja, obchodu a rybného hospodárstva;
87. trvá na tom, aby dvojstranné a viacstranné dohody o obchode prerokované EÚ:
–
sprevádzali posúdenia hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho vplyvu, pokiaľ ide o hrozbu nadmerného využívania rybolovných zdrojov, a to pre krajiny EÚ i pre tretie krajiny, pričom by mali byť brané do úvahy siete vytvorené v rámci už existujúcich dohôd,
–
rešpektovali pravidlá týkajúce sa pôvodu,
–
vyžadovali možnosť vysledovať výrobok k zdroju s cieľom zabezpečiť, aby pochádzal zo zákonného a udržateľného rybného hospodárstva,
–
nezasahovali do nariadenia o NNN rybolove alebo ostatných ustanovení spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva,
–
zahŕňali ustanovenia, ktorými sa zaručí, že sa bude obchodovať len s produktmi rybolovu pochádzajúcimi z dobre riadených rybných hospodárstiev,
–
neviedli k zvýšeniu obchodu, ktorého dôsledkom by bolo nadmerné využívanie a vyčerpávanie zdrojov,
–
zabezpečovali, že výrobky ulovené neudržateľným spôsobom sa nedostanú na trh EÚ,
–
zahŕňali ustanovenia o pozastavení a revízii platby finančného príspevku, ako aj ustanovenia o pozastavení vykonávania protokolu v prípade, že dôjde k porušeniu zásadných a rozhodujúcich prvkov ľudských práv, ako sú stanovené napríklad v článku 9 Dohody z Cotonou, alebo že sa nebude dodržiavať Deklarácia MOP o základných zásadách a právach pri práci;
88. pripomína, že kvôli rozličnosti právnych predpisov mnohých obchodných partnerov EÚ je otázka pravidiel pôvodu a ich kumulácie pri obchodných rokovaniach rozporuplnou a citlivou záležitosťou; vyzýva preto Komisiu, aby tejto otázke venovala osobitnú pozornosť a na rokovaniach dohodla vyvážené riešenia, ktoré nebudú znevýhodňovať odvetvia rybného hospodárstva EÚ;
89. víta návrhy Komisie zaviesť opatrenia súvisiace s obchodom, ako sú napríklad obmedzenia dovozu rýb a produktov rybného hospodárstva, pre krajiny, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov, a zároveň zabezpečiť ich súlad s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO);
90. naliehavo vyzýva EÚ, aby vypracovala a vykonávala regionálne stratégie podľa jednotlivých oceánov a morí, najmä tam, kde je na zaistenie udržateľného rybného hospodárstva nutná medzinárodná spolupráca;
o o o
91. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
Dohovor o nútenej alebo povinnej práci z roku 1930 (č. 29), Dohovor o slobode združovania a ochrane práva na organizovanie z roku 1948 (č. 87), Dohovor o práve organizovať sa a práve na kolektívne vyjednávanie z roku 1949 (č. 98), Dohovor o rovnakej odmene z roku 1951 (č. 100), Dohovor o zrušení nútenej správe z roku 1957 (č. 105), Dohovor o diskriminácii (v zamestnaní a povolaní) z roku 1958 (č. 111), Dohovor o minimálnom veku z roku 1973 (č. 138), Dohovor o najhorších formách detskej práce z roku 1999 (č. 182).