Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2012 o situácii migrantov v Líbyi (2012/2879(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951 a na príslušný protokol z roku 1967,
– so zreteľom na Dohovor Africkej únie, ktorým sa riadia osobitné aspekty problémov utečencov v Afrike, ktorý Líbya ratifikovala 25. apríla 1981,
– so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov a jej protokol o zriadení Afrického súdu pre ľudské práva a práva národov, ktoré Líbya ratifikovala 26. marca 1987 a 19. novembra 2003,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Líbyi, najmä na uznesenie z 15. septembra 2011(1),
– so zreteľom na balík o ESP týkajúci sa Líbye z 15. mája 2012,
– so zreteľom na svoje uznesenie o ľudských právach a bezpečnostnej situácii v sahelskom regióne zo 14. júna 2012(2),
– so zreteľom na závery Rady pre zahraničné záležitosti z 23. júla 2012,
– so zreteľom na svoje uznesenie o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike z 12. septembra 2012(3),
– so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 19. júla 2012 a z 3. novembra 2012 o Líbyi,
– so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN o podpornej misii OSN, prijatú 30. augusta 2012,
– so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže Líbya uskutočnila svoje prvé demokratické a slobodné voľby v júli 2012 pozoruhodne pokojným a náležitým spôsobom; keďže táto krajina bola 9. augusta 2012 svedkom prvého pokojného prechodu moci vo svojich dejinách z Prechodnej národnej rady na Všeobecné národné zhromaždenie, poverené prijatím ústavy a ostatných najdôležitejších legislatívnych reforiem;
B. keďže prvá líbyjská vláda, ktorá po viac ako päťdesiatich rokoch vzišla z demokratických volieb, zložila prísahu 14. novembra 2012;
C. keďže Líbya čelí porevolučnému obdobiu plnému úloh, ktoré siahajú od bezpečnosti (odzbrojenie, demobilizácia a reintegrácia revolučných milícií a reforma národnej armády, polície, pohraničných síl a ostatných síl štátnej bezpečnosti), národné zmierenie, súdnictvo v prechodnom období, presadzovanie zásad právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv až po potrebu pripraviť mnohé ďalšie reformy, ktoré majú zásadný význam pri budovaní demokratických inštitúcií a demokratického štátu;
D. keďže Líbya sa tradične spolieha na migrantov pracujúcich v odvetviach, ako sú zdravotníctvo, vzdelávanie, poľnohospodárstvo, poskytovanie stravovacích a ubytovacích služieb a upratovacie služby; keďže Líbya je stále hlavným centrom uchádzačov o azyl a utečencov unikajúcim pred konfliktami v Afrike, Ázii a na Blízkom Východe;
E. keďže kapacity orgánov kontrolujúcich ľudí prichádzajúcich do Líbye pozdĺž prevažnej časti 4 378 km dlhej hranice sú nanajvýš obmedzené;
F. keďže za vlády plukovníka Kaddáfího pracovalo v Líbyi 1,5 až 2,5 milióna cudzincov; keďže od začiatku oslobodzovacieho hnutia, ktoré vypuklo 17. februára 2011, boli mnohí migranti donútení vstúpiť do žoldnierskych skupín pod Kaddáfího vládou a veľké percento z nich je teraz zadržiavaných bez procesu, alebo utieklo z krajiny; keďže podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) z krajiny utieklo do susedných štátov ešte do konca novembra 2011 približne 800 000 migrantov, no mnohí z nich sa vrátili, a ďalší zasa medzičasom prišli;
G. keďže v Líbyi pravidelne dochádza k zneužívaniu a porušovaniu ľudských práv migrantov, uchádzačov o azyl a utečencov a keďže neregistrovaným cudzincom naďalej hrozí vykorisťovanie, rasizmus, svojvoľné zadržiavanie, bitka a mučenie, okrem iného aj vo väzení;
H. keďže cudzincom v Líbyi aj naďalej vo veľkej miere hrozí zneužívanie z dôvodu bezpečnostného vákua, šírenia zbraní, chýbajúcich zákonov o azylovej politike a o migrujúcich pracovníkoch, nedostatočného systému súdnictva a slabého riadenia; keďže cudzí štátni príslušníci vrátane tehotných žien, žien s malými deťmi a detí bez sprievodu na jednom mieste spolu s dospelými sú zadržiavaní v rôznych internačných zariadeniach, osobitne vytvorených pre neregistrovaných migrantov, alebo zadržiavaní priamo milíciou;
I. keďže nedávne správy Medzinárodnej federácie pre ľudské práva, organizácie Migreurop, Amnesty International a organizácie Spravodlivosť bez hraníc pre migrantov (JWBM), ktoré sa opierajú o viaceré vyšetrovania v Líbyi z júna 2012, poukazujú na opakované zlé zaobchádzanie s migrantmi zadržiavanými v ôsmich internačných zariadeniach v Kufre, Tripolise, Benghází a v oblasti pohoria Nafusa;
J. keďže Líbya ešte neratifikovala dohovor OSN z roku 1951 o postavení utečencov;
K. keďže UNHCR napriek tomu, že už je v Líbyi prítomná, nemá v tejto krajine zatiaľ právne postavenie;
L. keďže niektoré členské štáty obnovili s Líbyou rozhovory o kontrole migrácie;
M. keďže plne fungujúca a demokratická vláda v Líbyi je základnou podmienkou, ktorú kladú EÚ, OSN a ostatní medzinárodní partneri pre akúkoľvek dohodu o spolupráci s Líbyou;
1. víta inauguráciu prvej líbyjskej vlády, ktorej legitímnosť vzišla z demokratických volieb a vyzýva členov vlády, aby konali rozhodným spôsobom v záujme budovania základov demokratickej, zodpovednej a fungujúcej štruktúry štátu v Líbyi; vyzýva všetkých medzinárodných aktérov, a najmä EÚ, aby boli pripravení pomôcť líbyjskej vláde a Všeobecnému národnému zhromaždeniu zvládnuť túto ťažkú úlohu;
2. vyzýva Líbyu, aby schválila a prijala zákony v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie dodržiavania medzinárodných ľudských práv; uvedomuje si však, že toto úsilie potrebuje čas, keďže novozvolená vláda len nedávno zložila sľub; uznáva, že prekonanie katastrofálneho dedičstva násilného Kaddáfího režimu si bude vyžadovať rozhodné činy a náležité vyškolenie, kým nezačnú fungovať plne zodpovedné právne, súdne a bezpečnostné štruktúry založené na právach;
3. vyjadruje znepokojenie nad súčasnou mimoriadne rizikovou situáciou cudzincov v Líbyi, pokiaľ ide o bezpečnosť a ľudské práva, a to najmä cudzincov pochádzajúcich zo subsaharskej a východnej Afriky, ktorí v Líbyi hľadajú prácu či azyl, ako aj osoby, ktoré sú naďalej väznené; vyjadruje znepokojenie najmä nad životnými podmienkami a zaobchádzaním so zadržiavanými migrantmi v internačných zariadeniach, najmä v Kufre, Tripolise, Benghází a v oblasti pohoria Nafusa;
4. vyjadruje hlboké znepokojenie nad extrémnymi väzenskými podmienkami, ktorým sú cudzinci, najmä ženy a deti, vystavení, pričom mnohí z nich sú obeťami sexuálneho a rodového násilia, ako aj nad tým, že nemajú možnosť odvolať sa na vhodný právny rámec a získať ochranu, čo spôsobuje ich zadržiavanie na dobu neurčitú a nemožnosť odvolať sa proti odsunu;
5. žiada líbyjské orgány, aby chránili všetkých cudzincov – bez ohľadu na ich postavenie prisťahovalcov – pred násilím, vykorisťovaním, hrozbami, zastrašovaním a zneužívaním;
6. vyzýva líbyjskú vládu a Všeobecné národné zhromaždenie, aby prijali zákony a predložili pokyny všetkým celoštátnym a miestnym štruktúram s cieľom zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie, nediskrimináciu a potrebnú ochranu zabezpečiť všetkým utečencom, uchádzačom o azyl a migrantom a venovať osobitnú pozornosť bezpečnosti a právam žien a detí;
7. očakáva, že nová líbyjská vláda bezodkladne ratifikuje Dohovor OSN o postavení utečencov z roku 1951 a príslušný protokol z roku 1967 a že prijme azylové zákony v súlade s medzinárodným právom a medzinárodnými normami;
8. vyzýva líbyjské orgány, aby okamžite udelili UNHCR právne postavenie a uľahčili tým jej činnosť; nabáda k užšej spolupráci medzi EÚ, UNHCR a ostatnými orgánmi OSN zapojenými do riešenia situácie po konflikte;
9. vyzýva líbyjské orgány, aby uľahčili prácu každej organizácii, ktorá by mohla prispieť k ochrane a podpore uchádzačov o azyl, utečencov a migrantov;
10. vyzýva Líbyu, aby prijala zákony, ktorými by sa reguloval vstup a pobyt cudzích štátnych príslušníkov v krajine vrátane fungujúceho azylového systému; vyzýva EÚ, aby poskytla Líbyi ako svojmu susedovi technickú a politickú pomoc pri zvládaní tejto úlohy, a to okrem iného opatrenia na zlepšenie súčasných internačných zariadení;
11. vyzýva Líbyu, aby schválila právne postavenie migrujúcich pracovníkov v Líbyi a udelila im plnú ochranu ich ľudských práv vrátane pracovných práv v súlade s príslušnými normami Medzinárodnej organizácie práce;
12. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uvážene konali pri rokovaniach s líbyjskými orgánmi o budúcich dohodách o spolupráci a dohodách o kontrole migrácie a zaručili, že tieto dohody budú obsahovať účinné mechanizmy monitorovania ochrany ľudských práv migrantov, utečencov a uchádzačov o azyl;
13. vyzýva zahraničné spoločnosti pracujúce v Líbyi, predovšetkým európske spoločnosti, aby prostredníctvom svojej činnosti zabezpečili plný súlad so svojimi zásadnými politikami sociálnej zodpovednosti podniku (SZP) a zaručili uplatňovanie SZP najmä voči migrujúcim pracovníkom;
14. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, líbyjskej vláde a Všeobecnému národnému zhromaždeniu, generálnemu tajomníkovi OSN, Lige arabských štátov a Africkej únii.