Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 3. októbra 2012 s názvom Akt o jednotnom trhu II (COM(2012)0573),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 4. júna 2012 o službách elektronickej identifikácie a dôvery v elektronických transakciách na vnútornom trhu (COM(2012)0238),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. mája 2012 s názvom Spotrebiteľská hodnotiaca tabuľka ukazuje, kde v Európe sú spotrebiteľské podmienky najlepšie – siedme vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských podmienok (SWD(2012)0165),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2012 o stratégii posilňovania práv zraniteľných spotrebiteľov(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2012 o hodnotení výsledkov vnútorného trhu(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 22. mája 2012 s názvom Európsky program pre spotrebiteľov – Podpora dôvery a rastu (COM(2012)0225),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 22. mája 2012 s názvom Správa o spotrebiteľskej politike (júl 2010 – december 2011) (SWD(2012)0132), ktorý je sprievodným dokumentom k oznámeniu Európsky program pre spotrebiteľov – Podpora dôvery a rastu (COM(2012)0225),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. mája 2012 s názvom Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti (COM(2012)0196),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. apríla 2012 s názvom Stratégia pre elektronické verejné obstarávanie (COM(2012)0179),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 25. januára 2012 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (COM(2012)0011),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. januára 2012 s názvom Koherentný rámec na posilnenie dôvery v jednotný digitálny trh elektronického obchodu a online služieb (COM(2011)0942),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o novej stratégii pre spotrebiteľskú politiku(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o hazardných hrách online na vnútornom trhu(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho Parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES(5),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o programe Spotrebitelia na roky 2014 – 2020 (COM(2011)0707) a na sprievodné dokumenty k tomuto nariadeniu (SEC(2011)1320 a SEC(2011)1321),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25.októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so  zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(6),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 19. októbra 2011 o zriadení nástroja „Spájame Európu“ (COM(2011)0665),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2011 s názvom Aby trhy fungovali pre spotrebiteľov – šieste vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (SEC(2011)1271),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o efektívnejšom a spravodlivejšom obchodno-distribučnom trhu(7),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 7. apríla 2011 o posilnení práv spotrebiteľov v EÚ (SEC(2011)0469),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. marca 2011 s názvom Spotrebitelia doma na jednotnom trhu – piate vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských podmienok (SEC(2011)0299),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej rade s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2010 o vplyve reklamy na správanie spotrebiteľov(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o dobudovaní vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu(9),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie(10),

–  so zreteľom na rozsudky Európskeho súdneho dvora v prípadoch Google (spojené veci C-236/08 až C-238/08, rozsudok z 23. marca 2010) a BergSpechte (vec C 278/08, rozsudok z 25. marca 2010), ktoré vymedzujú pojem „bežne informovaného a primerane pozorného užívateľa internetu“ ako štandardného internetového spotrebiteľa,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o ochrane spotrebiteľa(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25.októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(13),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na Montiho správu z 9. mája 2010 o novej stratégii pre jednotný trh,

–  so zreteľom na analytickú správu s názvom Postoj k cezhraničnému predaju a ochrane spotrebiteľa, ktorú vydala Komisia v marci 2010 (bleskový prieskum Eurobarometra č. 282),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. októbra 2009 o cezhraničnom elektronickom obchode medzi podnikmi a spotrebiteľmi v EÚ (COM(2009)0557),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Hodnotenie fiktívnych nákupov v cezhraničnom elektronickom obchode v EÚ, ktorú v mene Generálneho riaditeľstva Komisie pre zdravie a ochranu spotrebiteľa vykonala spoločnosť YouGovPsychonomics a ktorá bola zverejnená 20. októbra 2009,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 22. septembra 2009 o opatreniach v oblasti maloobchodných finančných služieb v nadväznosti na hodnotiacu tabuľku spotrebiteľských trhov (SEC(2009)1251),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 7. júla 2009 o harmonizovanej metodike klasifikácie a ohlasovania sťažností a otázok spotrebiteľov (COM(2009)0346) a na sprievodný návrh odporúčania Komisie (SEC(2009)0949),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2009 o presadzovaní spotrebiteľského acquis (COM(2009)0330),

–  so zreteľom na správu Komisie z 2. júla 2009 o uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (COM(2009)0336),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. marca 2009 s názvom Správa o cezhraničnom elektronickom obchode v EÚ (SEC(2009)0283),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2009 o medzinárodnom obchode a internete(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o transpozícii, vykonávaní a uplatňovaní smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a smernice 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie o vplyve marketingu a reklamy na rovnosť medzi ženami a mužmi z 3. septembra 2008(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. júna 2007 o dôvere spotrebiteľov v digitálnom prostredí(17),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa)(18),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame(19),

–  so zreteľom na článok 20 ods. 2 smernice 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o európskom zmluvnom práve a revízii acquis: ďalší postup(21) a na uznesenie zo 7. septembra 2006 o európskom zmluvnom práve(22),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o preskúmaní regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikačné siete a služby (COM(2006)0334),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu(23),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu(24),

–  so zreteľom na osobitný prieskum Eurobarometra č. 342 o posilnení práv spotrebiteľov,

–  so zreteľom na dohovor Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) o používaní elektronickej komunikácie pri uzatváraní medzinárodných zmlúv z roku 2005, vzorové právne predpisy komisie UNCITRAL pre elektronický podpis z roku 2001 a vzorové právne predpisy komisie UNCITRAL pre elektronický obchod z roku 1996)(25),

–  so zreteľom na prvú správu o vykonávaní smernice o elektronickom obchode (COM(2003)0702) z 21. novembra 2003,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES(26),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií(27),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode(28),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(29),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, ako bola začlenená do zmlúv prostredníctvom článku 6 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), a najmä na jej články 7 (rešpektovanie súkromného a rodinného života), 21 (nediskriminácia), 24 (práva dieťaťa), 25 (práva starších osôb), 26 (integrácia osôb so zdravotným postihnutím) a 38 (ochrana spotrebiteľov),

–  so zreteľom na článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa stanovuje, že „pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia“,

–  so zreteľom na článok 11 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík Únie a činností, a to predovšetkým s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja“,

–  so zreteľom na článok 12 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie“,

–  so zreteľom na článok 14 ZFEÚ a jej protokol 26 o službách všeobecného (hospodárskeho) záujmu,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre rozvoj, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre právne veci (A7-0341/2012),

A.  keďže dokončenie jednotného digitálneho trhu je rozhodujúcim činiteľom, pokiaľ ide o premenu EÚ na najkonkurencieschopnejšie a najdynamickejšie hospodárstvo na svete založené na poznatkoch;

B.  keďže elektronický obchod a online služby sú dôležitou silou internetu a sú rozhodujúce z hľadiska cieľov stratégie EÚ 2020 v oblasti vnútorného trhu, pretože prinášajú výhody občanom aj podnikom prostredníctvom inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

C.  keďže 99 % európskych podnikov sú malé a stredné podniky, ktoré zabezpečujú 85 % pracovných miest, a preto sú malé a stredné podniky hybnou silou európskeho hospodárstva, keďže nesú hlavnú zodpovednosť za tvorbu bohatstva, zamestnanosť a rast, ako aj za inovácie a výskum a vývoj;

D.  keďže elektronický obchod sa stal dôležitou súčasťou obchodu a je dôležitým faktorom výberu spotrebiteľov, hospodárskej súťaže a technologických inovácií, pretože spotrebitelia a podniky vo svojom  každodennom živote čoraz menej rozlišujú medzi online a offline prostredím;

E.  pripomína, že jednotný digitálny trh, kde sa služby môžu voľne pohybovať na trhu pokrývajúcom 500 miliónov spotrebiteľov, je kľúčovým hnacím motorom konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu, poskytujúcim vysokokvalifikované pracovné miesta a uľahčujúcim konvergenciu EÚ k znalostnej ekonomike.

F.  zdôrazňuje, že široké pásmo a internet sú dôležitými stimulátormi hospodárskeho rastu, vytvárania pracovných miest a európskej konkurencieschopnosti a podporujú online obchodovanie a služby; zdôrazňuje, že spotrebitelia a podniky potrebujú širokopásmový prístup, aby v plnej miere využívali výhody internetu;

G.  zdôrazňuje význam jednotných kontaktných miest pre DPH s cieľom uľahčiť MSP cezhraničné elektronické obchodovanie a podporiť elektronickú fakturáciu; poukazuje však na to, že takéto jednotné kontaktné miesta by sa mali vytvárať iba v rámci existujúcich inštitúcií bez toho, aby sa zvýšilo zaťaženie daňových poplatníkov;

H.  keďže spoločnosti, ktoré rozvíjali svoje internetové hospodárstvo, dosiahli omnoho väčší pokrok ako ostatní, a preto je počas súčasnej hospodárskej a finančnej krízy, keď tvorba pracovných miest prakticky závisí od malých a stredných podnikov, nevyhnutné odstrániť prekážky online obchodu, aby mohli profitovať zo všetkých jeho výhod;

I.  keďže online trhy musia byť čo najflexibilnejšie, aby vytvorili lepšie príležitosti pre podnikanie a rozvoj v tomto odvetví;

J.  keďže elektronický obchod je dôležitým doplnkom obchodu mimo internet, ktorý poskytuje príležitosti k rastu pre malé podniky a ponúka lepší prístup k tovaru a službám, a to aj v odľahlých oblastiach a na vidieku a pre osoby so zdravotným postihnutím a zníženou pohyblivosťou;

K.  keďže v niektorých krajinách G-8 predstavoval internet za posledných päť rokov 20 % hospodárskeho rastu a 25 % vytvorených pracovných miest;

L.  keďže vďaka internetu a elektronickému obchodu môžu byť výhody globalizácie rovnomernejšie distribuované medzi spotrebiteľmi a malými a strednými podnikmi;

M.  keďže dosiahnutie účinného fungovania vnútorného trhu by bolo dôležitým krokom k splneniu cieľov lisabonského programu týkajúcich sa zvýšenia rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti, a to v záujme 500 miliónov spotrebiteľov v EÚ;

N.  keďže jednotný digitálny trh prináša spotrebiteľom širšiu ponuku a konkurenčnejšie ceny, najmä občanom s obmedzeným prístupom, vo vzdialených alebo v okrajových oblastiach, ako aj občanom so zníženou pohyblivosťou, ktorí by inak nemali prístup k širokému výberu tovaru; keďže internet tým, že hľadá nové medzery na trhu, umožňuje vznik nových podnikov, najmä MSP, a prosperitu existujúcich podnikov;

O.  keďže v Európe žije 75 miliónov osôb so zdravotným postihnutím a tieto osoby by tiež mali mať úplný prístup k vnútornému trhu, pričom osobitnú pozornosť treba venovať výzvam digitálnych rozhraní v prípade osôb so zrakovým postihnutím;

P.  keďže internet a technológie predstavujú nástroje, ktoré umožnia internacionalizáciu MSP a ich väčšie zapojenie do medzinárodných trhov a obchodu; požaduje integrovaný európsky trh s kartovými, internetovými a mobilnými platbami; zároveň vyzýva, aby sa zjednodušil rámec pre elektronickú fakturáciu; v obidvoch prípadoch kladie dôraz na význam interoperability a otvorených štandardov s cieľom v čo najväčšej miere podporiť trhový potenciál a hospodársku súťaž;

Q.  keďže spotrebitelia majú prospech z elektronického obchodu vďaka nižším cenám a širšiemu výberu, ako aj pohodliu, keďže môžu nakupovať bez toho, aby opustili svoje domovy; keďže to je mimoriadne výhodné najmä pre zdravotne postihnutých spotrebiteľov a spotrebiteľov vo vidieckych a odľahlých oblastiach;

R.  keďže dobré fungovanie digitálneho hospodárstva je nevyhnutné pre dobré fungovanie hospodárstva EÚ; keďže je však voľný pohyb digitálnych služieb v súčasnosti výrazne obmedzovaný nejednotnými pravidlami na vnútroštátnej úrovni, v dôsledku čoho podniky čelia pri cezhraničnom predaji v EÚ mnohým prekážkam, najmä z dôvodu rozdielnych pravidiel uplatňovaných na úrovni členských štátoch v takých oblastiach, ako sú ochrana spotrebiteľov, DPH, predpisy vzťahujúce sa na konkrétne výrobky či platobné transakcie; keďže je potrebné vyzvať inštitúcie EÚ, aby posilnili svoj záväzok, že do roku 2015 odstránia hlavné regulačné prekážky cezhraničných online transakcií, a vyzvať Komisiu, aby aj naďalej navrhovala cielené legislatívne opatrenia s cieľom riešiť kľúčové prekážky;

S.  keďže elektronický obchod umožňuje spotrebiteľom využívať výhody nižších cien a širšieho výberu, ale 60 % internetových stránok v súčasnosti nie je vhodných na cezhraničný online nákup a dôvera spotrebiteľov a podnikov v digitálne prostredie je stále nízka;

T.  keďže prístup k spoľahlivým informáciám a transparentnosť by sa mali posilniť a umožniť spotrebiteľom porovnávať nielen ceny, ale aj kvalitu a udržateľnosť online tovaru a služieb;

U.  keďže roztrieštenosť digitálneho trhu EÚ ohrozuje práva podľa acquis communautaire, pretože spotrebitelia a podniky majú v súvislosti s cezhraničným elektronickým obchodom nízku právnu istotu, a to vďaka existencii prílišného množstva právnych ustanovení, ktorými sa stanovujú odlišné požiadavky, pričom táto okolnosť bráni podnikateľským subjektom, úradom či spotrebiteľom vo využívaní výhod vyplývajúcich z jasných a uplatniteľných pravidiel;

V.  keďže väčšina sporov sa v skutočnosti rieši mimosúdne a lehoty na alternatívne riešenie sporov môžu byť príliš krátke – je potrebný účinný systém riešenia sporov online;

W.  keďže na dosiahnutie úplného a skutočného jednotného digitálneho trhu je nevyhnutné prekonať právnu roztrieštenosť, ktorá v súčasnosti existuje v mnohých oblastiach;

X.  keďže elektronický obchod a online služby podporujú rozvoj udržateľného jednotného trhu prostredníctvom využívania nízkouhlíkových technológií, noriem, označení, výrobkov a služieb priaznivých z hľadiska životného prostredia;

Jednotný digitálny trh pre rast a zamestnanosť

1.  kladie dôraz na to, že v časoch hospodárskej a finančnej krízy je nevyhnutné prijať opatrenia na podporu rastu a tvorbu pracovných miest, a zdôrazňuje, že dokončenie jednotného digitálneho trhu by bolo rozhodujúcim krokom vpred, pokiaľ ide o dosiahnutie tohto cieľa; vyzýva preto Komisiu, aby uskutočnila svoj plán na zavedenia a dokončenie jednotného digitálneho trhu; zdôrazňuje skutočnosť, že jednotný digitálny trh je najľahšou cestou pre podniky a občanov k využívaniu výhod jednotného trhu;

2.  víta nové oznámenie Komisie o elektronickom obchode a online službách z 11. januára 2012, ktoré sa zameriava na rozvoj koherentného rámca pre elektronický obchod prostredníctvom budovania dôvery a rozšírenia elektronického obchodu a online služieb na odvetvia medzi podnikmi navzájom, medzi podnikmi a spotrebiteľmi, medzi spotrebiteľmi a medzi verejnou správou a občanmi; vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2012 podala správu o pokroku dosiahnutom v 16 hlavných opatreniach stanovených v rámci piatich prioritných oblastí komunikácie;

3.  víta nové oznámenie Komisie o Akte o jednotnom trhu II, ktoré zahŕňa kľúčové opatrenia na podporu rozvoja európskeho digitálneho hospodárstva; zdôrazňuje potrebu plne využívať výhody jednotného digitálneho trhu;

4.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila, rozvíjala a účinne nasledovala svoj akčný plán na uľahčenie cezhraničného prístupu k online produktom a online obsahu a aby v tejto súvislosti predložila postup na vykonávanie prierezového plánu na zabezpečenie rozvoja jednotného digitálneho trhu a podpory dlhodobého rastu, konkurencieschopnosti a tvorby pracovných miest a zároveň na prispôsobenie európskeho hospodárstva výzvam dnešného svetového hospodárstva;

5.  zdôrazňuje, že hlavným zdrojom obáv vo vzťahu k jednotnému digitálnemu trhu je roztrieštenosť a nedostatočná právna istota a že nesúdržné presadzovanie pravidiel v členských štátoch sa musí riešiť s cieľom zvýšiť možnosť výberu pre spotrebiteľov; domnieva sa, že fragmentácia je tiež čiastočne spôsobená nedostatočnou alebo oneskorenou transpozíciou smerníc členskými štátmi, čo je faktor, ktorý by mal podliehať prísnejšej kontrole zo strany inštitúcií EÚ;

6.  zdôrazňuje, že všetky relevantné právne predpisy pre nový jednotný trh by mali prejsť testom jednotného digitálneho trhu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť zavádzania takéhoto testu v rámci svojho posúdenia vplyvu s cieľom zabezpečiť, aby nebránil rozvoju jednotného digitálneho trhu a ani neumožnil vznik dodatočných prekážok alebo fragmentácie offline a online obchodu;

7.  víta oznámenie Komisie týkajúce sa nového vyhlásenia a akčného plánu a v tejto súvislosti pripomína, že v smernici o elektronickom obchode sa uvádza, že poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti majú za určitých okolností povinnosť konať tak, aby predišli alebo zabránili nezákonným činnostiam na internete;

8.  súhlasí s Komisiou, že súčasný právny rámec stanovený v smernici o elektronickom obchode si nevyžaduje preskúmanie; zdôrazňuje však, že je potrebné ďalšie objasnenie, pokiaľ ide o uplatňovanie postupov oznamovania a akcií na riešenie prípadov nezákonného obsahu;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné modernizovať a uľahčiť postupy uznávania odborných kvalifikácií a rozšíriť pôsobnosť automatického uznávania nad rámec povolaní, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje, so zameraním sa najmä na nové povolania potrebné v zelenom a digitálnom priemysle; konštatuje, že to uľahčí mobilitu vysoko kvalifikovaných pracovníkov;

10.  zdôrazňuje význam vypracovania európskej stratégie cloud computingu (výpočtové mračno) vzhľadom na jeho potenciál, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, rast a vytváranie pracovných miest v EÚ; zdôrazňuje, že keďže cloud computing vyžaduje minimálne vstupné náklady a nízke požiadavky na infraštruktúru, predstavuje príležitosť pre európsky priemysel informačných technológií, a najmä pre MSP, aby sa rozvíjali a stali sa lídrami v oblastiach, ako sú outsourcing, nové digitálne služby a dátové strediská;

11.  berie na vedomie význam prepojenia medzi smernicou o elektronickom obchode a informačným systémom o vnútornom trhu;

Malé a stredné podniky

12.  zdôrazňuje, že malé a stredné podniky sú oporou európskeho hospodárstva, a preto treba vypracovať akčný plán na ich začlenenie do jednotného digitálneho trhu; takisto zdôrazňuje, že európske MSP naliehavo potrebujú prístup k širokopásmovému pripojeniu; zdôrazňuje, že využitie možností digitálneho hospodárstva a jednotného digitálneho trhu prostredníctvom inovácií a inteligentného využívania informačných a komunikačných technológií (IKT) by malým a stredným podnikom veľmi pomohlo pri vymanení sa zo súčasnej krízy a pri tvorbe rastu a zamestnanosti;

13.  podporuje odhodlanie Komisie posilniť a uľahčiť rozvoj infraštruktúry IKT s cieľom preklenúť digitálnu priepasť; pripomína, že rozvoj infraštruktúr IKT má pozitívny vplyv na sociálnu súdržnosť, hospodársky rast a konkurencieschopnosť v EÚ, ako aj na komunikáciu, tvorivosť a prístup občanov k vzdelávaniu a informáciám; víta iniciatívy v rámci programov pre regionálny rozvoj a rozvoj vidieka, ako aj iniciatívy EIB na zlepšenie integrácie vidieckych oblastí do infraštruktúr IKT;

14.  zdôrazňuje skutočnosť, že odstránenie zostávajúcich právnych prekážok elektronického obchodovania, poskytnutie potrebných informácií a zručností, ako aj potrebných nástrojov podnikom, aby ľahšie a účinnejšie rozvíjali svoje podnikanie online, sú zásadným krokom na dosiahnutie cieľa, ktorým je vytváranie rastu a zamestnanosti;

15.  zdôrazňuje, že dosiahnutie plne funkčného jednotného digitálneho trhu si vyžaduje koordinované úsilie s cieľom zabezpečiť pre všetkých občanov, bez ohľadu na ich vek, miesto, kde sa nachádzajú, vzdelanie alebo pohlavie, prístup k internetu a schopnosti potrebné na jeho používanie;

16.  trvá na tom, že digitálne spôsobilosti sú kľúčové pre rozvoj jednotného digitálneho trhu a že všetci Európania by mali mať dostatočné digitálne zručnosti; zdôrazňuje kľúčový význam záväzku, ktorého cieľom je znížiť rozdiely v digitálnej gramotnosti a spôsobilosti do roku 2015 o polovicu;

17.  vyzýva rovnako Komisiu aj členské štáty, aby vypracovali taký akčný plán, ktorý by bol založený na presadzovaní začlenenia malých a stredných podnikov do digitálnych hodnotových reťazcov prostredníctvom opatrení a iniciatív na podporu inteligentného využívania IKT na inovácie a konkurencieschopnosť a rozvoj elektronických zručností, a tiež prostredníctvom sprístupnenia ďalších informácií o výhodách a potenciáli internetového hospodárstva, napríklad v rámci európskej siete na podporu elektronického obchodu (eBSN), ako aj, popri iných opatreniach, prostredníctvom poskytnutia finančnej podpory inovačným malým a stredným podnikom;

18.  zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať stratégiu na podporu digitálneho podnikania v Európe, presadzovať odbornú prípravu online obchodníkov a napomáhať programy rozvoja MSP, ktoré sa sústredia na inovačné a dynamické malé a stredné podniky zo všetkých odvetví, s cieľom zabezpečiť vysoký potenciál rastu a inovácií a vytvoriť nové pracovné miesta v Európe a zároveň zvyšovať dôveru spotrebiteľov, ako aj na rozvoj nových špecializovaných trhov pre MSP, ktoré by inak neexistovali;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby implementovali platné právne predpisy s cieľom odstrániť prekážky, ktoré bránia rastu malých a stredných podnikov, ako sú vysoké náklady na vstup na trh a náklady na zvyšovanie informovanosti o značke vo viacerých krajinách a obmedzenia systému informačných technológií;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia na poskytnutie finančnej podpory inovačným malým a stredným podnikom prostredníctvom existujúcich programov, napríklad programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP), nového programu pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME) a programu pre výskum a inovácie Horizont 2020 alebo prostredníctvom vytvárania osobitných programov, ako aj prostredníctvom navrhovaného nariadenia o fondoch rizikového kapitálu;

21.  domnieva sa, že popri jednotnom zavádzaní IKT je pre rozvoj jednotného digitálneho trhu nevyhnutné presadzovať excelentnosť vo výskume v oblasti IKT a podporovať verejné a súkromné investície do vysoko rizikového spoločného výskumu a inovácií v oblasti IKT; zdôrazňuje, že Európa by mala byť priekopníkom rozvoja v oblasti internetových technológií a štandardov; navrhuje, aby sa v rámci najbližšieho finančného výhľadu a programu Horizont 2020 výrazne zvýšil rozpočet EÚ v oblasti výskumu IKT;

Prekonanie zostávajúcich prekážok jednotného digitálneho trhu

22.  podporuje možnosť spolupráce s výskumnými centrami; víta plány Komisie týkajúce sa podpory verejných i súkromných investícií do telekomunikačných sietí v rámci Nástroja na prepojenie Európy a zdôrazňuje význam udržateľného zavedenia transeurópskej digitálnej siete pre hospodársky rast a konkurencieschopnosť Európskej únie;

23.  poznamenáva, že rýchle zavedenie ultrarýchleho širokopásmového pripojenia má kľúčový význam pre globálnu konkurencieschopnosť Európy, rozvoj európskej produktivity a pre vznik nových a malých podnikov, ktoré môžu zaujať vedúce pozície v rozličných odvetviach, napríklad v oblasti zdravotnej starostlivosti, vo výrobe a v sektore služieb;

24.  požaduje prijatie konkrétnych opatrení, ktorými sa zabezpečí, aby mohli MSP v plnej miere využívať širokopásmové pripojenie v oblastiach elektronického obchodu a elektronického obstarávania; vyzýva Komisiu, aby podporila iniciatívy členských štátov na rozvoj digitálnej gramotnosti v MSP a aby stimulovala inovačné, internetové obchodné modely prostredníctvom programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) a programu, ktorý ho v budúcnosti nahradí, t. j. programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME);

25.  vyzýva Komisiu, aby určila existujúce prekážky v cezhraničných doručovateľských službách a aby prijala vhodné opatrenia na ich riešenie, a to vzhľadom na zistenia novej štúdie, ktorá sa uskutočnila, a to takým spôsobom, ktorý podnikom aj spotrebiteľom umožní v plnej miere využívať výhody jednotného digitálneho trhu; zdôrazňuje, že také faktory, ako je dostupnosť, spoľahlivosť, rýchlosť doručovania, ústretové služby, účinný a transparentný systém na vrátenie tovaru a nižšie ceny za služby cezhraničného doručovania, sa najlepšie podporujú prostredníctvom slobodnej a spravodlivej hospodárskej súťaže s cieľom nebrániť cezhraničnému obchodu a zvýšiť dôveru spotrebiteľa; domnieva sa, že cezhraničné doručovateľské služby by nemali byť založené iba na fyzických hraniciach, ale mali by tiež zohľadniť, pokiaľ je to možné, vzdialenosť k spotrebiteľovi; domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť inovačné formy doručovania, ktoré umožňujú väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o výber času a miesta prevzatia alebo možné miesta na vyzdvihnutie zásielky bez ďalších dodatočných nákladov; domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby sa zvážili opatrenia, ktoré zaručia rozumnú cenu dodávky do vzdialenejších alebo odľahlejších oblastí;

26.  pripomína, že je potrebný integrovaný politický prístup na dokončenie jednotného trhu pre všetky druhy dopravy (vrátane cestnej nákladnej dopravy, železničnej nákladnej dopravy atď.) a vytvorenie environmentálnych právnych predpisov, aby sa predišlo neefektívnosti v dodávateľskom reťazci alebo zbytočnému zvyšovaniu nákladov tak pre predajcov na diaľku, ako aj pre zákazníkov elektronických obchodov;

27.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby znížili administratívnu záťaž tým, že umožnia využívať systém buď v krajine predávajúceho alebo v krajine kupujúceho, aby nedochádzalo k duplicite postupov a k nejasnostiam o tom, aké pravidlá platia tak pre online predajcov, ako aj pre online spotrebiteľov;

28.  vyzýva Komisiu, aby hľadala riešenia ťažkostí, s ktorými sa stretli malé a stredné podniky v súvislosti s riešením návratu tovaru a problémami s dopravnou infraštruktúrou, a aby znížila náklady spojené s cezhraničným riešením sťažností a sporov;

29.  zdôrazňuje, že ďalšou výhodou digitálneho sveta je to, že môže pomôcť prelomiť jazykovú bariéru na jednotnom trhu, pretože obsah webových stránok sa dá pomerne ľahko nahrubo prekladať strojom;

30.  zdôrazňuje, že pre spotrebiteľov je dôležité efektívne doručovanie, lepšia spätná väzba o dodávke a včasná dodávka výrobku, pričom všetky tieto faktory boli v poslednej hodnotiacej tabuľke spotrebiteľských podmienok identifikované ako hlavné obavy spotrebiteľov;

31.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosti na zjednodušenie a štandardizáciu pravidiel DPH v súvislosti s cezhraničnými online transakciami; zdôrazňuje, že existujúci európsky rámec pre DPH je prekážkou rozvoja nových digitálnych služieb a že pomoc podnikom pri vyvíjaní a ponuke nových celoeurópskych online služieb by mala byť prioritou v rámci revízie smernice o pravidlách DPH; domnieva sa, že na digitálne distribuovaný kultúrny, žurnalistický alebo kreatívny obsah by sa mala vzťahovať taká istá DPH ako na rovnaké výrobky v hmotnej podobe alebo výrobky ponúkané offline, aby sa zabránilo narušeniu trhu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili príležitosť, ktorú ponúkajú zmeny pravidiel DPH v roku 2015 s cieľom vytvoriť a rozšíriť jednotné európske kontaktné miesto pre elektronický obchod aspoň pre MSP;

32.  vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu smernice 2006/112/ES s cieľom zaviesť novú kategóriu elektronicky poskytovaných služieb s kultúrnym obsahom, ktoré by mohli ťažiť zo zníženej DPH; navrhuje, aby sa na kultúrne diela a služby predávané online, ako sú digitálne knihy, uplatňovalo rovnaké preferenčné zaobchádzanie ako na porovnateľné produkty v tradičnej forme, ako sú knihy v papierovej väzbe, a aby sa preto na ne vzťahovala znížená sadzba DPH; v tejto súvislosti sa domnieva, že prostredníctvom uplatňovania zníženej sadzby DPH na digitálne publikácie by bolo možné podporiť rozvoj legálnej ponuky a výrazne zvýšiť atraktivitu digitálnych platforiem;

33.  vyzýva Komisiu, aby sa vo svojej revízii právnych predpisov týkajúcich sa DPH zaoberala anomálnou možnosťou uplatňovania znížených sadzieb DPH na tlačené knihy a ďalšie kultúrne obsahy, ale nie na rovnaké tovary dostupné v elektronickom formáte;

34.  víta zelenú knihu Komisie o platobných kartách, platbách cez internet a mobilných platbách; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali a zaviedli primerané opatrenia na dosiahnutie úplného a účinne integrovaného, konkurencieschopného, inovačného, neutrálneho a bezpečného regulačného rámca EÚ pre online platby a mobilné platby;

35.  zdôrazňuje, že je dôležité riešiť mikroplatby a vysoké administratívne náklady, ktoré často vznikajú pri platení malých čiastok; berie na vedomie čoraz širšie využívanie platieb prostredníctvom mobilných telefónov, smartfónov a tabletov, a je presvedčený, že si táto situácia vyžaduje nové riešenia;

36.  zdôrazňuje, že mikroplatby sa čoraz častejšie používajú na platbu za médiá a kultúrny obsah online, a považuje ich za užitočný nástroj na zabezpečenie odmeňovania držiteľov práv;

37.  pripomína, že domáce a cezhraničné multilaterálne výmenné poplatky v jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) sa v jednotlivých členských štátov značne líšia; domnieva sa, že domáce aj cezhraničné multilaterálne výmenné poplatky v rámci SEPA by sa mali zosúladiť, aby spotrebitelia mohli využívať výhody jednotného trhu; vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2012 uskutočnila posúdenie vplyvu o stanovení stropu pre multilaterálne výmenné poplatky a postupne ich znižovala; vyzýva Komisiu, aby navrhla reguláciu na harmonizáciu multilaterálnych výmenných poplatkov a ich postupné znižovanie tak, aby boli zosúladené so skutočnými nákladmi do konca roku 2015; domnieva sa, že by sa mali zrušiť aj príplatky, zľavy a iné postupy riadenia, čím by sa vytvoril priestor pre transparentnejší európsky jednotný trh platieb;

38.  zdôrazňuje, že hlavné obavy spotrebiteľov sa týkajú súkromia a bezpečnosti údajov a že tieto obavy ich odrádzajú od nákupu online; považuje za potrebné prispôsobiť súčasné právne predpisy na ochranu údajov novým výzvam a inováciám v oblasti súčasného a budúceho rozvoja technológií, akým je napríklad „výpočtové mračno“ (cloud computing);

39.  uznáva hospodársky a sociálny potenciál, ktorý cloud computing doposiaľ preukázal, a vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti prijala iniciatívy s cieľom využiť výhody takejto technológie, keď bude v plnšej miere vyvinutá; berie však na vedomie množstvo technických a právnych problémov, ktoré z vývoja tejto technológie pramenia;

40.  uznáva veľký potenciál cloud computingu a vyzýva Komisiu, aby bezodkladne navrhla európsku stratégiu týkajúcu sa tejto záležitosti;

41.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala ustanovenia oznamovania prípadov nepovoleného prístupu k údajom v telekomunikačnom balíku a aby tieto ustanovenia sprístupnila všetkým spotrebiteľom v členských štátoch;

42.  pripomína ustanovenia smernice o univerzálnej službe a právach užívateľov, podľa ktorej by mali telekomunikační operátori uložiť poskytovateľom internetových služieb povinnosť doručovať správy verejných služieb všetkým svojim zákazníkom; vyzýva Komisiu, aby monitorovala, koľko telekomunikačných regulačných orgánov vyhovuje týmto pravidlám, a podala o tom správu Parlamentu;

43.  víta preto nový návrh nariadenia na ochranu údajov, ktorý predložila Komisia; zdôrazňuje, že je potrebné, aby občania mali väčšiu kontrolu nad spracovaním svojich osobných údajov, a zdôrazňuje potrebu schválenia a vykonávania nového nariadenia na túto tému v takej podobe, ktorá jednak ochráni súkromie, zabezpečí základné práva, poskytne právnu istotu a umožní spoločnostiam dostatočnú pružnosť na rozvoj podnikania bez vynaloženia obrovských nákladov, a jednak im ponúkne zjednodušenie a zníženie administratívneho zaťaženia, pričom zachová pevný záväzok plniť už stanovené povinnosti;

44.  víta návrh právneho rámca pre kolektívnu správu autorských práv a súvisiacich práv, ktorý predložila Komisia a ktorého cieľom je zabezpečiť väčšiu zodpovednosť, transparentnosť a lepšie riadenie organizácií kolektívnej správy práv a vytvoriť účinné mechanizmy na riešenie sporov a na objasnenie a zjednodušenie systémov udeľovania licencií; je presvedčený, že je nevyhnutné, aby sa užívateľom internetu poskytli jasné a zrozumiteľné informácie o tom, ktoré osobné údaje sa zbierajú, na aké účely a ako dlho sa uchovávajú, s cieľom posilniť ich práva a zvýšiť ich dôveru v internet; zdôrazňuje, že pri revidovaní acquis v oblasti ochrany údajov sa musí zabezpečiť právna istota a jasnosť, ako aj vysoká úroveň ochrany údajov; víta oznámenie spoločnej európskej stratégie o výpočtovom mračne na rok 2012 a v tejto súvislosti očakáva najmä objasnenie záležitostí týkajúcich sa jurisdikcie, ochrany údajov a právomoci;

45.  je pevne presvedčený, že ochrana súkromia nepredstavuje iba základnú hodnotu Európskej únie, ale že zohráva aj hlavnú úlohu pri podporovaní nevyhnutnej dôvery užívateľov v digitálne prostredie, ktoré v plnej miere umožní rozvoj jednotného digitálneho trhu; víta preto návrhy Komisie, aby sa smernica o ochrane údajov prispôsobila súčasnému digitálnemu prostrediu na podporu inovačného charakteru online prostredia a posilnenie rozvoja sľubných nových technológií, napr. cloud computing;

46.  opätovne zdôrazňuje, že pri riešení úloh ako ochrana údajov alebo pirátstvo je nevyhnutný globálny prístup; nabáda v tomto ohľade k úzkej spolupráci medzi EÚ a fórom o riadení internetu;

47.  žiada objasnenie, pokiaľ ide o povinnosť poskytovateľov internetových služieb konať pri spracovávaní a/alebo zbieraní údajov v rámci EÚ v súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov a hospodárskej súťaži, dbať na ochranu práv duševného vlastníctva a dodržiavať súlad so smernicou o elektronickom obchode(30) a telekomunikačným balíkom(31) bez ohľadu na to, kde sa tieto údaje uchovávajú a/alebo spracovávajú; domnieva sa, že väčšia miera transparentnosti, pokiaľ ide o identifikáciu poskytovateľov internetových služieb, by mala zohrávať kľúčovú úlohu v posilňovaní dôvery spotrebiteľov, a že takisto podporí najlepšie postupy v tejto oblasti a bude predstavovať kľúčové kritérium pre vytvorenie európskej známky dôveryhodnosti;

48.  pripomína, že podľa článku 5 smernice 2000/31/ES sú poskytovatelia internetových služieb povinní jasne uviesť svoju identitu a že dodržiavanie tejto požiadavky má rozhodujúci význam pre zabezpečenie dôvery spotrebiteľov v elektronický obchod;

49.  vyzýva Komisiu, aby zmodernizovala právny rámec pre práva duševného vlastníctva v súvislosti s dokončením jednotného digitálneho trhu a aby navrhla a rýchlo vykonala európsku stratégiu pre práva duševného vlastníctva s cieľom prispôsobiť sa online realite 21. storočia; so záujmom očakáva návrhy Komisie týkajúce sa právnych nástrojov v tejto oblasti, ako sú právne predpisy na zjednodušenie kolektívnej správy autorských práv v Európe a smernica o posilnení práv duševného vlastníctva a boji proti falšovaniu a pirátstvu; ďalej sa domnieva, že treba zvážiť a ďalej rozvíjať inovačné obchodné modely a odlišné štruktúry udeľovania licencií s cieľom zvýšiť dostupnosť pri zachovaní autorských práv a zabezpečiť odmeňovanie držiteľov práv;

50.  zdôrazňuje význam zosúladeného prístupu k výnimkám a obmedzeniam v oblasti autorských práv, ako aj zosúladenia zákonných výnimiek v oblasti ochranných známok a patentov, ktoré sú v mnohých prípadoch výhodné pre pracovníkov z oblasti výskumu a vývoja, vzhľadom na to, že cieľom je uľahčiť rozvoj, zavádzanie nových a inovačných služieb a ich prijatie spotrebiteľmi a zabezpečiť právnu istotu pre výskumné tímy, novátorov, umelcov a užívateľov, ktorá je potrebná, ak má vzniknúť prosperujúce európske digitálne prostredie;

51.  poukazuje na potrebu pokračovať v práci na regulačnej harmonizácii práv duševného vlastníctva, a to pri rešpektovaní práv a slobôd občanov, s cieľom uľahčiť dokončenie jednotného digitálneho trhu;

52.  vyzýva Komisiu, aby navrhla dohodnuté odvetvové riešenia, ktoré rešpektujú autorské práva, zabezpečila spravodlivé odmeňovanie autorov, a podporovala prístup verejnosti k celej rade legálnych kultúrnych produktov;

53.  vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoje prípravné práce na legislatívnom návrhu týkajúcom sa kolektívnej správy práv s cieľom zaistiť väčšiu zodpovednosť a transparentnosť a lepšie riadenie, pokiaľ ide o spoločnosti zamerané na kolektívnu správu práv, zaviesť účinné mechanizmy riešenia sporov a objasniť a zjednodušiť systémy udeľovania licencií v hudobnom odvetví;

54.  zdôrazňuje, že mikroplatby získavajú čoraz väčší význam z hľadiska platieb za mediálny a kultúrny obsah online, ale stále existuje priestor na ďalšiu optimalizáciu ich jednoduchého použitia, a považuje tento druh platieb za užitočný nástroj, ktorým možno zabezpečiť, aby boli tvorcovia odmeňovaní, pretože poskytujú verejnosti cenovo dostupný prístup k zákonnému obsahu; nazdáva sa preto, že mikroplatby sú účinným prostriedkom boja proti nezákonnému obsahu; zdôrazňuje však, že sa musia riešiť problémy spojené s elektronickými platobnými systémami, akými sú napríklad nedostatok interoperability a vysoké náklady na spotrebiteľov na mikroplatby, s cieľom vytvoriť jednoduché, inovatívne a cenovo efektívne riešenia, ktoré sú výhodné pre spotrebiteľov a digitálne platformy; zdôrazňuje, že rozširovaním legálnej ponuky kultúrneho obsahu na internete za dostupné ceny sa v dlhodobom výhľade podarí znížiť počet nelegálnych platforiem;

55.  zdôrazňuje, že nové a rozmáhajúce sa internetové technológie a elektronické služby zvýšili dopyt po audiovizuálnom a inom kultúrnom a tvorivom digitálnom obsahu a poskytli nové a inovatívne spôsoby individuálneho prispôsobovania a obohacovania ponuky, najmä medzi mladými ľuďmi; pripomína však, že v súčasnosti chýba dostatočná zákonná ponuka na uspokojenie tohto dopytu, čo je okolnosť, ktorá motivuje používateľov k tomu, aby vyhľadávali nezákonný obsah; nazdáva sa, že je potrebné zvážiť inovatívne podnikové modely a rozličné štruktúry udeľovania licencií, aby sa zvýšila dostupnosť; vyzýva na lepšie využívanie digitálnych technológií, ktoré by malo byť odrazovým mostíkom pre rozlíšenie i znásobenie legitímnej ponuky, čím sa prispeje k udržaniu dôvery spotrebiteľov a rast a zároveň sa zabezpečí, že umelci budú spravodlivo a primerane ohodnotení;

56.  dôrazne podporuje opatrenia na úrovni členských štátov a na európskej úrovni zamerané na boj proti falšovaniu a pirátstvu výrobkov na internete;

57.  víta návrhy na zvýšenie dostupnosti a rozvoj služieb legálneho elektronického obsahu, ale zdôrazňuje, že je na úrovni EÚ potrebné zaviesť modernizované a lepšie harmonizované autorské práva; zdôrazňuje preto, že je potrebné zabezpečiť také právne predpisy týkajúce sa autorského práva, ktoré poskytnú vhodné stimuly, zabezpečia rovnováhu a budú držať krok s modernými technológiami; nazdáva sa, že povzbudenie, podporu a udržateľnosť udeľovania licencií pre viacero území na jednotnom digitálnom trhu by mali umožňovať predovšetkým trhovo orientované iniciatívy v reakcii na dopyt spotrebiteľov; vyzýva preto Komisiu, aby začala bezodkladne uplatňovať iniciatívy spojené so stratégiou pre práva duševného vlastníctva;

58.  dôrazne odsudzuje každú diskrimináciu zákazníkov na základe štátnej príslušnosti a pobytu s odvolaním sa na článok 20 ods. 2 smernice o službách (2006/123/ES) a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili plné vykonávanie tejto smernice;

Budovanie dôvery na jednotnom digitálnom trhu

59.  zdôrazňuje, že smernica o právach spotrebiteľov znamenala dôležitý krok vpred, pokiaľ ide o zvýšenie právnej istoty spotrebiteľov a podnikov v online transakciách, a dnes predstavuje hlavný nástroj na ochranu spotrebiteľov pri online službách; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili jej účinné a rýchle vykonávanie; požaduje vypracovanie kódexu vhodných postupov pre internetové podniky a v tomto ohľade podporuje návrhy na vzorové zmluvy; je presvedčený, že implementácia smernice o kapitálových požiadavkách by tvorila dôležitú súčasť vzorových zmlúv a zároveň by bolo potrebné dodržiavať existujúce maloobchodné postupy; okrem toho vyzýva členské štáty, aby rozhodli, či v dlhodobom horizonte uprednostňujú plnú harmonizáciu právnych predpisov v oblasti jednotného trhu alebo druhý vnútroštátny režim; v prípade druhej možnosti vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie a konštruktívnym spôsobom pokročili v dokumentácii, akou je napr. spoločná európska právna úprava predaja, v záujme uľahčenia cezhraničného obchodu v EÚ v prospech spotrebiteľov i podnikov;

60.  v nedávnom návrhu nariadenia o spoločnej európskej právnej úprave predaja, ktorý by mohli zmluvné strany schváliť a využívať ho ako alternatívu vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti predaja, vidí značný potenciál, pokiaľ ide o odstránenie rozdrobenosti jednotného trhu a zabezpečenie lepšej dostupnosti a právnej predvídateľnosti internetového obchodu pre spotrebiteľov aj podniky;

61.  pripomína, že členské štáty musia takisto zohrávať úlohu v zabezpečovaní rýchleho a nebyrokratického vykonávanie pravidiel EÚ s cieľom uplatňovať práva spotrebiteľov v praxi;

62.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili a poskytli primerané zdroje na účinné nástroje, akým je napríklad sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľov (CPC), s cieľom zabezpečiť, aby online obchodníci uplatňovali pravidlá EÚ týkajúce sa transparentnosti a nekalých obchodných praktík, a poskytnúť tak spotrebiteľom vysokú úroveň ochrany;

63.  zdôrazňuje, že v členských štátoch treba prijímať iniciatívy zamerané na zlepšenie elektronických zručností širokej verejnosti; konštatuje, že je dôležité, aby občania EÚ získali digitálne zručnosti, ktoré by im pomohli v plnej miere využívať výhody internetového pripojenia a zapojiť sa do digitálnej spoločnosti;

64.  vyzýva Komisiu, aby do všetkých politík jednotného digitálneho trhu začlenila, pokiaľ ide o vytvorenie bezbariérového prostredia a plnej škály dostupných služieb pre zdravotne postihnutých, prvok dostupnosti pre spotrebiteľov s cieľom zabezpečiť, aby všetky skupiny občanov mali prístup k jednotnému digitálnemu trhu a mohli plne využívať jeho výhody;

65.  zdôrazňuje, že v členských štátoch treba prijímať iniciatívy zamerané na zlepšenie elektronických zručností širokej verejnosti, najmä medzi sociálne znevýhodnenými, a taktiež venovať osobitnú pozornosť starším ľuďom s cieľom podporovať koncepciu aktívneho starnutia;

66.  uznáva význam európskej charty používateľských práv, ktorá by objasnila práva a povinnosti občanov v informačnej spoločnosti;

67.  zdôrazňuje, že je dôležité stimulovať vytváranie transparentných a dôveryhodných webových stránok na porovnanie cien, ktoré sú prístupné v rôznych jazykoch, ako prostriedok na zvýšenie dôvery spotrebiteľov v cezhraničné obchodovanie;

68.  zdôrazňuje potrebu vytvorenia európskeho loga dôvery, ktoré by zaručovalo, že daný podnik pôsobiaci online plne rešpektuje právne predpisy EÚ; logo by malo byť jednoduché s dobrou štruktúrou a bohatým obsahom, ktorý by mal poskytovať elektronickému obchodu pridanú hodnotu, a tak podporiť dôveru a transparentnosť, ako aj právnu istotu spotrebiteľov a podnikov, a malo by poskytovať informácie v súlade s existujúcimi právne nezáväznými normami W3C (World Wide Web Consortium) v záujme zdravotne postihnutých ľudí;

69. okrem toho zdôrazňuje potrebu integrovaného prístupu, aby sa zvýšila dôvera spotrebiteľa, pokiaľ ide o prístup k legálnym cezhraničným online službám;

70.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby EÚ zaistila podnikom a spotrebiteľom dôveru a prostriedky na obchodovanie online s cieľom zvýšiť objem cezhraničného obchodu; vyzýva preto na zjednodušenie licenčných systémov a vytvorenie účinného rámca pre autorské práva;

71.  víta iniciatívu Komisie zameranú na prekážky v dokončení jednotného digitálneho trhu, najmä bariéry brániace rozvoju zákonných cezhraničných elektronických služieb; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť dôveru spotrebiteľov, pokiaľ ide o prístup k cezhraničným službám; zdôrazňuje, že jednotný digitálny trh umožní občanom v rámci celej EÚ prístup ku všetkým digitálnym obsahom a službám (k hudbe, audiovizuálnemu obsahu, videohrám);

72.  súhlasí s názorom Komisie, že plnému využitiu potenciálu jednotného trhu online bráni predovšetkým existencia zmesi rôznych právnych predpisov, noriem a praktík, ktoré sú niekedy len ťažko interoperabilné;

73.  víta legislatívne návrhy Komisie o alternatívnom riešení sporov a riešení sporov online a zdôrazňuje význam ich účinného prijatia pri riešení sťažností a cezhraničných konfliktov; taktiež zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa spotrebitelia a obchodníci s týmito mechanizmami v širokej miere oboznámili a dosiahli tak želanú úroveň ich praktickej účinnosti; pripomína význam účinného mechanizmu odškodnenie ako prostriedku na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia mohli uplatniť svoje práva, pričom zdôrazňuje, že občania by mali byť lepšie informovaní o podrobnostiach o takomto mechanizme a ďalších nástrojoch na riešenie problémov; je presvedčený, že by to malo zlepšiť cezhraničné nákupy tovaru a služieb a prispieť k odstráneniu zostávajúcich ťažkostí, ktoré bránia rastu a inováciám najmä v rámci digitálneho trhu a ktoré v súčasnej dobe bránia tomu, aby sa v plnej miere uplatňoval potenciál jednotného trhu; zdôrazňuje, že existencia online platformy na riešenie sporov pre domáci a cezhraničný elektronický obchod zvýši dôveru spotrebiteľov v jednotný digitálny trh;

74.  uznáva, že je potrebné vytvoriť spôsoby na prehĺbenie dôvery občanov v online prostredie a zabezpečiť ochranu osobných údajov a súkromia a slobodu prejavu a informácií vrátane odstránenia geografických, technických a organizačných prekážok, ktoré v súčasnosti ovplyvňujú mechanizmy nápravy; považuje rýchle a nákladovo efektívne riešenie sporov, najmä pokiaľ ide o online transakcie, za zásadnú podmienku na zabezpečenie dôvery užívateľov; preto víta návrhy Komisie týkajúce sa mimosúdneho riešenia sporov a riešenia sporov online v súlade s právnymi predpismi o ochrane spotrebiteľa a ohlásenú legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa riešenia sporov medzi podnikmi;

75.  berie na vedomie návrhy Komisie na opatrenia v oblasti spolupráce s platobnými službami na boj proti neoprávnenému alebo nezákonnému obsahu; zdôrazňuje, že táto spolupráca by mala byť pevne zakotvená v právnom rámci, ktorý charakterizuje dodržiavanie ochrany údajov a ochrany spotrebiteľa, práva na nápravu a na prístup k spravodlivosti; zdôrazňuje, že prvým krokom musí byť účinné vykonávanie postupov oznamovania, ktoré zabezpečí všeobecne platné a jednoznačné dodržiavanie základného práva na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom; zdôrazňuje, že všetci prevádzkovatelia vrátane poskytovateľov platobných služieb a inzerentov zohrávajú v boji proti neoprávnenému alebo nezákonnému obsahu svoju úlohu;

76.  rozhodne víta nové oznámenie Komisie o stratégii vytvárania lepšieho internetu pre deti; a vyzýva Komisiu, členské štáty a priemyselné kruhy, aby presadzovali využívanie nového technického rozvoja na vzdelávanie a ochranu maloletých a aby úzko a účinne spolupracovali v záujme toho, aby maloletým poskytli bezpečný internet; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby podporovali projekty na zvýšenie gramotnosti v oblasti digitálnych technológií a oboznamovania sa s nimi, ktoré sa zameriavajú na dospelých, ktorí sú zodpovední za vzdelávanie, odbornú prípravu a podporu rastu nových generácií, aby si títo uvedomovali možnosti i riziká, ktoré informačné a komunikačné technológie predstavujú pre deti a maloletých, ale tiež aby sa tak vytvorili podmienky na preklenutie technologickej priepasti medzi generáciami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali vzdelávacie programy v oblasti informačných technológií týkajúce sa práv spotrebiteľov, povinností a rizík v spojení s vnútorným digitálnym trhom.

77.  naliehavo vyzýva zainteresované strany, aby sa zaviazali k zodpovednej reklame pre neplnoleté osoby, a to najmä tým, že sa zdržia agresívnej a zavádzajúcej televíznej a online reklamy a budú dodržiavať a v plnej miere uplatnia existujúce kódexy správania a podobné iniciatívy;

78.  považuje za nevyhnutné podporovať digitalizáciu vzdelávacích a kultúrnych diel v čo možno najväčšom množstve úradných jazykov EÚ s cieľom ponúknuť verejnosti hodnotné a užitočné obsahy;

79.  zdôrazňuje význam ustanovenia jasných zásad upravujúcich vzťahy s digitálnymi trhmi tretích krajín, a to predovšetkým pokiaľ ide o projekty na úrovni EÚ, akým je napríklad digitalizácia svetového kultúrneho dedičstva;

80.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila náležité uplatňovanie pravidiel selektívnej distribúcie s cieľom zabrániť zneužívaniu a diskriminácii;

81.  vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy na zabezpečenie neutrality internetovej siete;

82.  poukazuje na to, že väčšia konkurencia a transparentnosť, pokiaľ ide o riadenie dopravy a kvalitu služieb, ako aj možnosť jednoduchej zmeny prevádzkovateľa, patria medzi minimálne podmienky potrebné na zabezpečenie neutrality siete; opätovne potvrdzuje podporu otvoreného internetu, ktorý neumožňuje blokovanie obsahu a individuálnych komerčných služieb; pripomína nedávne zistenia Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a domnieva sa, že sú potrebné ďalšie opatrenia na zabezpečenie neutrality siete;

83.  opätovne zdôrazňuje možné problémy vyplývajúce z odklonenia sa od neutrality siete, ako je napr. správanie narušujúce hospodársku súťaž, blokovanie inovácií, obmedzovanie slobody prejavu, nedostatočné informovanie spotrebiteľov a narúšanie súkromia, ako aj skutočnosť, že chýbajúca neutralita siete poškodzuje podniky, spotrebiteľov aj spoločnosť ako takú;

84.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili slobodnú a spravodlivú hospodársku súťaž online prijatím opatrení proti nekalým obchodným praktikám medzi podnikmi, ako sú online obmedzenia, kontroly cien a kvóty;

85.  domnieva sa, že ďalšie rozšírenie širokopásmovej siete, najmä pripojenie vidieckych, izolovaných a najvzdialenejších oblastí k sieťam elektronickej komunikácie, je ústrednou prioritou; preto vyzýva Komisiu, aby neustále overovala a v prípadne potreby prostredníctvom regulačných zásahov zabezpečovala, či je zachovaná neutralita siete a či sa poskytovateľom internetového pripojenia nebráni v prístupe k sieťovej infraštruktúre alebo či sa tento prístup neobmedzuje;

Vytvorenie základu konkurencieschopnejšej a inkluzívnej Európy

86.  vyzýva členské štáty, aby posilnili a uľahčili rozvoj informačnej a komunikačnej infraštruktúry, pretože aj keď všetky členské štáty majú vnútroštátnu stratégiu pre široké pásmo, len málo z nich má plnofunkčné operačné plány, ktoré zahŕňajú ciele potrebné na úplnú realizáciu hlavnej iniciatívy pre digitálnu agendu pre Európu, ako je stanovené v stratégii Európa 2020; víta novú iniciatívu nástroja na prepojenie Európy, keďže bude rozhodujúca z hľadiska účinného vykonávania cieľov digitálnej agendy pre Európu stanovených na rok 2020, s prísľubom širokopásmového prístupu pre všetkých, a prechodného cieľa, aby každý občan EÚ mal prístup k základnému internetovému pripojeniu do roku 2013;

87.  zdôrazňuje, že internetové služby sa poskytujú v cezhraničnom rozsahu a že preto vyžadujú spoločnú činnosť v súlade Digitálnou agendou pre Európu; zdôrazňuje, že európsky trh s takmer 500 miliónmi ľudí s vysokorýchlostným širokopásmovým pripojením by podnietil rozvoj vnútorného trhu; zdôrazňuje potrebu spojiť digitálnu agendu s poskytovaním nových služieb, ako je elektronický obchod, elektronické zdravotníctvo, elektronické vzdelávanie, internetbanking a služby elektronickej verejnej správy;

88.  zdôrazňuje, že pre rozvoj európskeho jednotného digitálneho trhu je dôležité pokračovať v snahe zameranej na poskytovanie univerzálneho a vysokorýchlostného prístupu pre všetkých spotrebiteľov prostredníctvom podpory prístupu k pevnému a mobilnému internetovému pripojeniu a zavedením infraštruktúry novej generácie; zdôrazňuje, že toto úsilie si vyžaduje politiky, ktoré podporujú zabezpečenie prístupu za konkurenčných podmienok; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili nový podnet pre európsku stratégiu pre rýchle a ultrarýchle širokopásmové pripojenie aktualizovaním relevantných cieľov;

89.  zdôrazňuje prínos, ktorý môže mať digitalizácia verejných služieb pre spotrebiteľov a podniky, a vyzýva členské štáty, aby na tento účel vypracovali národné plány, ktoré by mali zahŕňať ciele a opatrenia zamerané na sprístupnenie všetkých verejných služieb na internete do roku 2015; uznáva, že vysokorýchlostné siete sú nevyhnutnou podmienkou rozvoja online služieb a hospodárskeho rastu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala ciele poprednej svetovej digitálnej agendy s cieľom zabezpečiť, aby sa Európa stala globálnym lídrom, pokiaľ ide o rýchlosť internetu a internetového pripojenia; vyzýva členské štáty, aby ďalej vytvárali vnútroštátne plány pre široké pásmo a prijali operačné plány s konkrétnymi opatreniami na realizáciu ambicióznych cieľov v oblasti širokopásmového pripojenia, a zdôrazňuje strategický a kľúčový význam nástrojov, ktoré Komisia navrhla v rámci Nástroja na prepojenie Európy;

90.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ zaostáva, pokiaľ ide o internetové pripojenie založené na optickom vlákne; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby zrýchlili rozširovanie a prijatie ultra vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia a žiada, aby sa vypracovala európska stratégia pre rozsiahle zavádzanie prístupových sietí na základe optických vlákien FTTx (fibre to the x);

91.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali pohotovostné plány na riešenie počítačových incidentov s cieľom zvládnuť počítačové narušenia a útoky, ktoré majú cezhraničné dôsledky, vrátane plánov kritickej informačnej infraštruktúry na európskej aj vnútroštátnej úrovni, a aby tiež vypracovali stratégie pre odolnejšiu a spoľahlivejšiu infraštruktúru; zdôrazňuje, že medzinárodná spolupráca v tejto oblasti by sa mala zintenzívniť; pripomína, že za bezpečnosť sietí a informácií sú zodpovedné všetky zúčastnené strany vrátane užívateľov v domácnostiach, poskytovateľov služieb a vývojárov výrobkov; odporúča, aby sa podporovali školenia a vzdelávacie programy v oblasti počítačovej bezpečnosti pre občanov, ako aj profesionálov;

92.  zdôrazňuje, že internet sa čoraz viac používa v mobilných zariadeniach a požaduje, aby sa prijali kroky na zabezpečenie vyššej dostupnosti rádiového spektra pre mobilný internet a zlepšenie kvality elektronických služieb, ktoré tieto mobilné zariadenia poskytujú; zdôrazňuje, že budúce prideľovanie rádiového frekvenčného spektra musí pripraviť cestu pre vedúce postavenie Európy v oblasti bezdrôtových aplikácií a nových služieb s cieľom posilniť rast a globálnu konkurencieschopnosť Európy;

93.  konštatuje, že pevný aj mobilný prenos dát exponenciálne rastie a že na zvládnutie tohto rastu bude kľúčových niekoľko krokov, napríklad harmonizovanejšie prideľovanie frekvenčného spektra pre bezdrôtové širokopásmové pripojenie, vyššia účinnosť spektra a rýchle zavedenie prístupových sietí novej generácie;

94.  poznamenáva, že posúdenie potreby sprístupnenia pásma 700 MHz pre mobilný prenos údajov je nevyhnutným prvým krokom smerom k splneniu budúcich požiadaviek na kapacitu;

95.  víta nové oznámenie Komisie o elektronickom verejnom obstarávaní, ktoré bolo uverejnené 20. apríla 2012; zdôrazňuje, že elektronické verejné obstarávanie zjednoduší spôsob vykonávania verejného obstarávania, zabezpečí transparentnosť, zníži zaťaženie a náklady, zvýši účasť malých a stredných podnikov a zabezpečí vyššiu kvalitu a nižšie ceny;

96.  víta legislatívny návrh Komisie týkajúci sa nariadenia o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu, ktoré posilnia dôveru a pohodlie v súvislosti s bezpečným digitálnym prostredím a ktoré majú, prostredníctvom rozšírenia vzájomného uznávania a akceptovania oznámených systémov elektronickej identifikácie na úrovni EÚ, potenciál na zabezpečenie bezpečných a plynulých elektronických interakcií medzi podnikmi, občanmi a verejnými orgánmi, čím sa zvýši účinnosť verejných a súkromných online služieb, elektronického podnikania a elektronického obchodu v EÚ; zdôrazňuje význam elektronického podpisu a vzájomného uznávania elektronických preukazov totožnosti na európskej úrovni tak, aby sa zabezpečila právna istota pre európskych spotrebiteľov a podniky; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť celoeurópsku interoperabilitu a súčasne aj ochranu osobných údajov;

97.  poukazuje na to, že používanie informačných a komunikačných technológií verejným sektorom je základným pilierom rozvoja digitálnej a znalostnej spoločnosti, a preto nalieha na Komisiu a členské štáty, aby ďalej rozvíjali bezpečné a účinné elektronické služby; poznamenáva, najmä pokiaľ ide o elektronickú identifikáciu a elektronický podpis, že cezhraničná interoperabilita je nevyhnutnou podmienkou na prijatie cezhraničných riešení elektronickej fakturácie;

98.  pripomína, že Parlament vo svojom uznesení z 20. apríla 2012 o konkurencieschopnom jednotnom digitálnom trhu – elektronická verejná správa ako vedúca sila – zdôraznil význam uľahčenia širokého prijatia faktorov vrátane právnej istoty, jasného technického prostredia a otvorených a interoperabilných riešení elektronickej fakturácie, ktoré sú založené na spoločných právnych požiadavkách, obchodných procesoch a technických normách; vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu jednotných otvorených štandardov pre elektronickú identifikáciu a elektronické podpisy na úrovni celej Únie; konštatuje, že hlavné prekážky cezhraničného prístupu k elektronickým službám poskytovaným orgánmi verejnej správy sú spojené s použitím elektronických podpisov a identifikáciou a s problémom nezlučiteľnosti systémov elektronickej verejnej správy na úrovni EÚ; víta návrh nariadenia Komisie o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu;

o
o   o

99.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0209. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0211. (3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0491. (4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0492. (5) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64. (6) Prijaté texty, P7_TA(2011)0453. (7) Prijaté texty, P7_TA(2011)0307. (8) Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 58. (9) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s.1. (10) Ú. v. EÚ L 189, 22.7.2010, s.1. (11) Ú. v. EÚ L 95, 15.4.10, s. 1. (12) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 1. (13) Prijaté texty, P7_TA(2011)0453. (14) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 112. (15) Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.10, s. 26. (16) Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 43. (17) Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 370. (18) Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1. (19) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21. (20) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36. (21) Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 109. (22) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 247. (23) Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22. (24) Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37. (25) http://www.un.or.at/unictral (26) Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16. (27) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37. (28) Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1. (29) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. (30) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti, najmä o elektronickom obchode na vnútornom trhu (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1). (31) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 11) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 37).