Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery Rady z 22. júna 2012 o vplyve antimikrobiálnej rezistencie na sektor ľudského zdravia a veterinárny sektor – perspektíva „jedného zdravia“,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2011 o akčnom pláne proti rastúcim hrozbám antimikrobiálnej rezistencie (COM(2011)0748),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 27. októbra 2011 týkajúce sa iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov v oblasti výskumu s názvom „Mikrobiálna výzva – objavujúca sa hrozba pre ľudské zdravie“ (C(2011)7660),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2011 o ohrození verejného zdravia v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o odolnosti proti antibiotikám(2),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 18. novembra 2009 o antimikrobiálnej rezistencii (SANCO/6876/2009r6),

–  so zreteľom na spoločnú technickú správu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európskej agentúry pre lieky (EMA) zo 17. septembra 2009 s názvom Bakteriálna výzva: čas reagovať – výzva na prekonanie diskrepancie, pokiaľ ide o vývoj baktérií s mnohopočetnou liekovou rezistenciou v EÚ a vývoj nových antibakteriálnych látok(3),

–  so zreteľom na druhú spoločnú správu Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) zo 14. marca 2012 o antimikrobiálnej rezistencii zoonotických baktérií postihujúcich ľudí, zvieratá a potraviny(4),

–  so zreteľom na 2876. závery Rady z 10. júna 2008 týkajúce sa antimikrobiálnej rezistencie,

–  so zreteľom na 2980. závery Rady z 1. decembra 2009 týkajúce sa inovačných stimulov pre účinné antibiotiká,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. júna 2009 o bezpečnosti pacienta vrátane prevencie a kontroly nemocničných infekcií(5),

–  so zreteľom na tretiu revíziu zoznamu kriticky dôležitých antimikrobiálnych látok pre humánnu medicínu zostaveného Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) (správa z tretieho stretnutia poradnej skupiny WHO pre integrovaný dohľad nad antimikrobiálnou rezistenciou, ktoré sa konalo 14. – 17. júna 2011 v nórskom Osle) a na zoznam antimikrobiálnych látok veterinárneho významu zostavený Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat (OIE) (zoznam OIE, máj 2007) a jeho následné zlepšenia,

–  so zreteľom na druhú správu Komisie pre Radu z 9. apríla 2010 na základe správ členských štátov o implementácii odporúčania Rady (2002/77/ES) o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok v humánnej medicíne (COM(2010)0141) a na pracovný dokument útvarov Komisie priložený k správe(SEC(2010)0399),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat, v ktorom sa zakazuje používanie antibiotík ako rastových stimulátorov(6),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady (2002/77/ES) z 15. novembra 2001 o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok v humánnej medicíne(7) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2001 o návrhu týkajúcom sa tohto odporúčania Rady(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júna 2001 s názvom Stratégia Spoločenstva proti antimikrobiálnej rezistencii (COM(2001)0333),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o hodnotení akčného plánu na ochranu a dobré životné podmienky zvierat na roky 2006 – 2010(9),

–  so zreteľom na odporúčania pre budúcu spoluprácu Transatlantickej pracovnej skupiny EÚ a USA pre antimikrobiálnu rezistenciu (TATFAR)(10),

–  so zreteľom na Potravinový kódex pravidiel pre analýzu rizík antimikrobiálnej rezistencie potravinového pôvodu(11),

–  so zreteľom na kódex postupov na minimalizáciu a zamedzenie antimikrobiálnej rezistencie (CAC/RCP 61-2005),

–  so zreteľom na prípravné opatrenia s názvom Antimikrobiálna rezistencia (AMR): výskum príčin vysokého a nevhodného používania antibiotík, ktoré schválil Parlament v rámci rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2012 a ktorých cieľom je preskúmať problém neprimeraného používania a predaja antimikrobiálnych látok na lekársky predpis alebo bez neho v celom reťazci – od lekára a lekárnika až po pacienta, pokiaľ ide o správanie všetkých zapojených aktérov,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0373/2012),

A.  keďže vývoj liekovej rezistencie je prirodzeným a neodvratným dôsledkom antimikrobiálnej liečby; keďže tento proces môže byť urýchlený nadmerným a nerozvážnym používaním v humánnej a veterinárnej medicíne, čo v kombinácii s nedostatočnou hygienou a kontrolou infekcií môže ohroziť efektívne používanie už aj tak obmedzeného množstva existujúcich antimikrobiálnych látok;

B.  keďže odolnosť antibiotík voči niektorým baktériám je až 25 % alebo vyššia v niekoľkých členských krajinách;

C.  keďže problém antimikrobiálnej rezistencie je z veľkej časti dôsledkom nesprávneho používania antibiotík, najmä ich nadmerného používania;

D.  keďže v mnohých členských štátoch neexistuje stabilný právny a regulačný rámec, ktorým by sa ustanovilo a podporilo racionálne používanie liekov;

E.  keďže iba v EÚ, na Islande a v Nórsku baktérie rezistentné voči antimikrobiálnym látkam spôsobujú ročne približne 400 000 infekcií, z ktorých 25 000 končí smrteľne, a dodatočné náklady na zdravotnú starostlivosť a náklady v súvislosti so stratou produktivity vo výške najmenej 1,5 miliardy EUR ročne;

F.  keďže rast antimikrobiálnej rezistencie (AMR) je komplexnou záležitosťou s cezhraničným charakterom vyvolanou rôznymi vzájomne prepojenými faktormi; keďže sú potrebné početné intervenčné opatrenia na rôznych úrovniach, ktoré si vyžadujú intenzívnu spoluprácu krajín a odvetví;

G.  keďže sa prehlbuje priepasť medzi rastúcou antimikrobiálnou rezistenciou a vývojom nových antimikrobiálnych látok; keďže od 70. rokov 20. storočia boli vyvinuté len 3 nové systematicky podávané antibiotiká proti gram-pozitívnym baktériám s mnohopočetnou liekovou rezistenciou(12); keďže dve tretiny smrteľných prípadov súvisiacich s antimikrobiálnou rezistenciou v EÚ sú spôsobené gram-negatívnymi baktériami a žiadne nové látky nevstúpia v dohľadnej dobe na trh ;

H.  keďže vzhľadom na nedostatočný vývoj nových antibakteriálnych liekov je rozhodujúce, aby sa zachovalo efektívne využívanie existujúcich antimikrobiálnych látok tak dlho, ako je to len možné, pomocou obozretného používania, preventívnych opatrení na zamedzenie rozširovaniu infekcií, očkovania, alternatívnej liečby a kontrolovaného dávkovania antimikrobiálnych látok;

I.  keďže jediná v súčasnosti dostupná očkovacia látka (BCG) proti tuberkulóze (TBC) bola vyvinutá pred viac ako 90 rokmi a neposkytuje žiadnu ochranu pred najbežnejšou formou TBC – pľúcnou TBC;

J.  keďže liečba tuberkulózy sa opiera o antibiotiká, ktoré boli vyvinuté pred desiatkami rokov, pričom mnohé z nich majú vážne vedľajšie toxické účinky;

K.  keďže AMR sa vyskytuje u ľudí i zvierat a má nebezpečné dôsledky pre ich zdravie; keďže existuje prepojenie medzi antimikrobiálnymi látkami používanými u zvierat a rozširovaním rezistencie u ľudí, čo si vyžaduje ďalší výskum, ako aj koordinovaný, viacodvetvový prístup k antimikrobiálnej rezistencii vychádzajúci zo zásady „jedného zdravia“ a určený lekárom, ako aj používateľom v každom odvetví;

L.  keďže stále máme nedostatok relevantných detailných a porovnateľných údajov na európskej úrovni na účely komplexného monitorovania a analýzy medzi krajinami, ktoré spája používanie antimikrobiálnych látok a rezistencie;

M.  keďže i napriek prvoradému cieľu poľnohospodárov, ktorí sa snažia udržať svoje hospodárske zvieratá zdravé a produktívne prostredníctvom vhodných poľnohospodárskych postupov (hygiena, riadne krmivo, primerané poľnohospodárstvo a dobré riadenie chovu zvierat), môžu zvieratá i tak ochorieť a k dispozícii by mala byť vhodná liečba a veterinárne lieky na liečenie choroby;

N.  keďže doposiaľ nebola prijatá žiadna štandardná definícia „preventívnej liečby“ a rôzne spôsoby výkladu tohto termínu sú príčinou neustálych sporov;

O.  keďže je potrebné poskytnúť vzdelávanie a zvýšiť povedomie medzi všetkými, ktorí sú zapojení do používania antimikrobiálnych látok, vrátane tvorcov politík, zdravotníckych odborníkov a širokej verejnosti, s cieľom priniesť nevyhnutné zmeny v správaní predpisujúcich, lekárnikov a občanov;

P.  keďže výdaj antibiotík nie je v niektorých členských štátoch stále viazaný na lekársky predpis a keďže táto prax zhoršuje problém antimikrobiálnej rezistencie;

Q.  keďže nedodržiavanie základných hygienických pravidiel v životnom prostredí človeka, nielen v nemocniciach, ale napríklad aj v domácnosti, spôsobuje ďalšie šírenie antimikrobiálnych patogénov;

R.  keďže diagnostika zohráva kľúčovú úlohu v boji proti AMR tým, že sa zdôraznia cielenejšie prístupy k liečbe;

1.  domnieva sa, že zatiaľ čo takmer všetky členské štáty vyvinuli v súlade s odporúčaním Rady o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok v humánnej medicíne národné stratégie proti antimikrobiálnej rezistencii, úspech je vzhľadom na splnenie stanovených cieľov pomalý a nerovný; žiada pevné odhodlanie vlády pre plnú a včasnú implementáciu na vnútroštátnej úrovni;

2.  víta päťročný strategický akčný plán Komisie na boj proti AMR, vyjadruje však znepokojenie, že mnohé z jeho bodov opakujú opatrenia stanovené pred viac ako desiatimi rokmi v odporúčaní Rady z 15. novembra 2001 o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok v humánnej medicíne;

3.  poznamenáva, že hoci akčný plán Komisie predstavuje krok správnym smerom, nejde dosť ďaleko, aby zamedzil rastúcej globálnej hrozbe plynúcej z antimikrobiálnej rezistencie; domnieva sa, že opatrenia odporúčané v akčnom pláne je potrebné implementovať čo najskôr; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila jednotný plán, v ktorom načrtne vhodné politické reakcie vrátane možných legislatívnych opatrení;

4.  zdôrazňuje, že tento akčný plán by mal zahŕňať všetky zvieratá patriace do stratégie EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat vrátane napr. spoločenských zvierat a zvierat využívaných na šport a zdôrazňovať logické prepojenie medzi zdravím zvierat a používaním antimikrobiálnych látok, ako aj medzi zdravím zvierat a ľudským zdravím;

Obozretné používanie antimikrobiálnych látok v humánnej a veterinárnej medicíne

5.  zdôrazňuje, že kľúčová úloha akejkoľvek stratégie boja proti antimikrobiálnej rezistencii je zachovanie účinnosti existujúcich antimikrobiálnych látok tým, že sa budú používať zodpovedne v správnom štádiu terapie, iba keď sú výslovne nevyhnutné a predpísané počas konkrétneho obdobia s vhodným dávkovaním, a zníženie používania antimikrobiálnych látok v humánnej a veterinárnej medicíne vo všeobecnosti a konkrétne kriticky dôležitých antimikrobiálnych látok(13), čím sa zohľadní aj zoznam OIE; zdôrazňuje, že v záujme lepšej a efektívnejšej koordinácie medzi oblasťou ľudského zdravia a veterinárnou oblasťou je absolútne nevyhnutné uplatňovať aktívny holistický prístup na základe iniciatívy „jedného zdravia“; požaduje posilnený dohľad nad používaním antimikrobiálnych látok u bábätiek a malých detí, ako aj v rámci klinickej liečby v prípade, že treba kontrolovať a merať používanie antimikrobiálnych látok;

6.  poukazuje na to, že používanie antimikrobiálnych látok v dávkach, ktoré sú nižšie než liečebné dávky, je v EÚ zakázané;

7.  zdôrazňuje, že na kontrolu používania antimikrobiálnych látok v humánnej a veterinárnej medicíne je potrebné vynaložiť väčšie úsilie; rezolútne odmieta pravidelné profylaktické používanie antimikrobiálnych látok v živočíšnej výrobe; podporuje závery Rady z 22. júna 2012, ktoré obsahujú výzvu pre členské štáty, aby obmedzili profylaktické používanie antimikrobiálnych látok na prípady s definovanými klinickými potrebami a aby obmedzili predpisovanie a používanie antimikrobiálnych látok pre liečbu stád zvierat na prípady, v ktorých veterinár zhodnotil, že existuje jasný klinický a v danom prípade i epidemiologický dôvod na liečbu všetkých zvierat; zdôrazňuje, že odvetvia chovu hospodárskych zvierat a veľkochovu rýb by sa skôr než na profylaktické používanie antimikrobiálnych látok mali sústrediť na predchádzanie chorobám prostredníctvom náležitých podmienok v oblasti hygieny, ustajnenia, resp. umiestnenia vo vodných nádržiach a chovu hospodárskych zvierat, ako aj prísnych opatrení v oblasti biobezpečnosti; je presvedčený, že by sa mali posilniť kontroly dovozu potravín z nečlenských štátov, najmä vzhľadom na riziko, že takýto dovoz môže obsahovať nepravidelné stopy antimikrobiálnych látok;

8.  poukazuje na to, že AMR u zvierat sa medzi jednotlivými druhmi a rôznymi formami chovu hospodárskych zvierat líši;

9.  vyzýva Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), aby venoval osobitnú pozornosť úlohe monitorovať a analyzovať situáciu vzhľadom na AMR u hospodárskych zvierat v celej EÚ;

10.  požaduje obozretné a zodpovedné používanie antimikrobiálnych látok u zvierat a lepšiu informovanosť veterinárov a poľnohospodárov, aby sa im pomohlo minimalizovať vznik antimikrobiálnej rezistencie; požaduje výmenu najlepších postupov na boj proti vzniku antimikrobiálnej rezistencie, ako sú usmernenia o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok;

11.  vyzýva členské štáty, aby používali systémy elektronického zaznamenávania, ktoré zabezpečia, že modely používania na jednotlivých farmách sú vhodné, a teda zabezpečujú zodpovedné a minimálne používanie antimikrobiálnych látok;

12.  zdôrazňuje, že v záujme zlepšenia zdravia zvierat je potrebné preskúmať ustanovenia týkajúce sa dobrých životných podmienok hospodárskych zvierat s cieľom znížiť používanie veterinárnych liekov; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila platné ustanovenia pre maximálnu hustotu osadenia hospodárskych zvierat v chove, keďže veľkosti stád v súčasnosti často predstavujú prekážku liečby jednotlivých zvierat alebo menších skupín zvierat, čo motivuje k profylaktickému používaniu antimikrobiálnych látok; je presvedčený, že zameranie sa na hospodárske plemená, ktoré sú odolné voči chorobe, by mohlo pomôcť zabezpečiť, aby bolo na účely chovu potrebných menej veterinárnych liekov, ale domnieva sa, že by to nemalo nahradiť správnu prax riadenia poľnohospodárskych podnikov a chovu hospodárskych zvierat;

13.  súhlasí s Komisiou v tom, že je potrebné posilniť regulačný rámec pre veterinárne lieky a medikované krmivá, a žiada zachovať konzistentnosť pri tvorbe a dodržiavaní predpisov EÚ;

14.  požaduje zavedenie spoľahlivých prístupov na výrazné zníženie AMR pri chove zvierat; poznamenáva, že treba venovať osobitnú pozornosť chovu mladých zvierat, keďže často pochádzajú od rôznych chovateľov a sú vystavené rizikám infekcie pri spoločnom chove;

15.  vyzýva Komisiu, aby prišla s legislatívnym návrhom pre veterinárnu oblasť, aby sa obmedzilo používanie tretej a štvrtej generácie kriticky dôležitých antimikrobiálnych látok pre ľudí; zdôrazňuje, že každý takýto návrh sa musí zakladať na európskych pravidlách o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok vo veterinárnej medicíne, opierajúcich sa o dôkazy;

16.  domnieva sa, že nadchádzajúca revízia smernice 2001/82/ES ponúka významnú príležitosť prijať účinné opatrenia na obmedzenie AMR posilnením ustanovení o veterinárnych liekoch, ako je:

17.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala na akčný plán boja proti AMR konkrétnymi iniciatívami na implementáciu 12 opatrení a aby uverejnila svoju správu o pokroku implementácie akčného plánu boja proti antimikrobiálnej rezistencii do konca roku 2013, pričom zdôrazňuje, že táto správa by mala obsahovať prehľad údajov o znížení používania veterinárnych antimikrobiálnych liekov dosiahnutom v každom členskom štáte;

18.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o spôsob používania a distribúcie antibiotík, existujú výrazné rozdiely medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby hodnotila a sledovala proces implementácie príslušných právnych predpisov EÚ o antimikrobiálnych látkach členskými štátmi, najmä s ohľadom na používanie antibiotík, ktoré sú viazané na predpis, v oblasti ľudského zdravia a vo veterinárnej oblasti, a zákaz používania antimikrobiálnych látok ako rastových stimulátorov v živočíšnych krmivách;

19.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala podmienky predpisovania a predaja antimikrobiálnych látok s cieľom zistiť, či prax v humánnej a vo veterinárnej zdravotnej starostlivosti môže viesť k nadmernému predpisovaniu, nadmernému používaniu alebo zneužívaniu antimikrobiálnych látok;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty na podporu úsilia o zabezpečenie toho, aby každá nemocnica zamestnávala nemocničného epidemiológa;

21.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala používanie nanostriebra v spotrebiteľských výrobkoch, keďže by to mohlo zvýšiť rezistenciu mikroorganizmov voči striebru, vrátane nanostriebra a striebra na báze zlúčenín, čo by na druhej strane mohlo obmedziť užitočnosť nanostriebra v lekárskych prístrojoch a pri ďalších medicínskych použitiach;

22.  zdôrazňuje, že na zníženie používania antimikrobiálnych látok treba zlepšiť presnosť diagnóz, a preto je potrebné intenzívnejšie využívanie diagnostiky;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali úsilie o pravidelné skúmanie nemocničných epidémií a možnú úlohu šírenia klonov odolných voči liekom v týchto epidémiách;

Prevencia

24.  s úmyslom obmedziť nevhodné používanie a nekontrolovaný prístup k antimikrobiálnym látkam, vrátane narastajúceho nezákonného predaja cez internet, víta iniciatívy členských štátov prehodnotiť právne postavenie všetkých antimikrobiálnych látok podávaných ústne, inhalačne a parenterálne (vrátane antimalarík, antivirotík, antimykotík), ktoré ostávajú pre pacientov dostupné bez predpisu; zdôrazňuje, že antibiotiká by nemali byť dostupné bez predpisu, keďže to ľudí nabáda k samoliečbe, a to často na základe nepresných predpokladov; vyzýva členské štáty, aby šírili osvetu zameranú proti predaju antimikrobiálnych látok bez lekárskeho predpisu a nezákonnému predaju v oblasti ľudského zdravia a vo veterinárnej oblasti;

25.  upozorňuje na dôležitú úlohu očkovacích látok pri obmedzení vývoja AMR znížením množstva antimikrobiálnych látok nutných na liečbu infekcií ľudí aj zvierat, ale domnieva sa, že pokiaľ ide o veterinárnu oblasť, nesmie to byť náhrada za správnu prax riadenia poľnohospodárskych podnikov a chovu hospodárskych zvierat; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, aké ďalšie preventívne opatrenia by sa mohli prijať na zamedzenie šírenia infekcií a chorôb pri chove hospodárskych zvierat;

26.  navrhuje, aby sa prijali opatrenia na podporu udržateľných systémov chovu hospodárskych zvierat založené na postupoch správneho riadenia, ktoré maximalizujú efektívne využívanie zdrojov a znižujú závislosť poľnohospodárov od nákladných a neudržateľných vstupov, ktoré predstavujú vysoké riziko pre životné prostredie a verejné zdravie;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v zhode s príslušnými agentúrami EÚ navrhli a propagovali pravidlá pre obozretné používanie určené na zníženie nepodstatného a neprimeraného vystavovania sa antimikrobiálnym látkam ako súčasť holistického prístupu k humánnej a veterinárnej medicíne, živočíšnej výrobe, poľnohospodárstvu, akvakultúre a záhradníctvu;

28.  vzhľadom na nadchádzajúce preskúmanie európskych právnych predpisov o veterinárnych liekoch vyzýva Komisiu, aby medikované krmivá klasifikovala ako „lieky“, a nie ako „krmivá“, s cieľom zabezpečiť, aby sa citlivá oblasť medikovaných potravín v budúcnosti monitorovala v rámci právnych predpisov o liekoch a náležite sa vykonávali oficiálne inšpekcie, a zaistiť, aby medikované potraviny spadali do kategórie „len na lekársky predpis“;

29.  zdôrazňuje, že prevencia a kontrola infekcií je základným kameňom boja proti AMR; vyzýva členské štáty, aby zlepšili kontrolu infekcií a zvýšili a propagovali dobré hygienické normy, najmä hygienu rúk, obzvlášť v citlivých prostrediach, ako sú zariadenia zdravotnej starostlivosti, s cieľom zamedziť šíreniu infekcií a znížiť potrebu antibiotík; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili výmenu najlepších postupov v oblasti prevencie a znižovania infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou a rozšírili výskum epidemiológie týchto infekcií spôsobených baktériami MRSA, C. difficile a ďalšími vznikajúcimi organizmami odolnými voči mnohým liekom;

Vývoj nových antimikrobiálnych látok alebo alternatív liečby

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali úsilie o vývoj nových a inovatívnych obchodných modelov verejno – súkromného partnerstva (PPP), ktoré oddeľujú investície vo vede a výskume v oblasti nových antibiotík a diagnostických nástrojov od predajných transakcií, aby sa tak propagoval lepší prístup a cenová dostupnosť a obmedzenie nadbytočného používania antimikrobiálnych látok;

31.  vyzýva na intenzívnejší a lepšie koordinovaný výskum nových antimikrobiálnych látok, ďalších alternatív (vakcinácie, biologická bezpečnosť, šľachtenie v záujme odolnosti) a stratégií vychádzajúcich z dôkazov, aby bolo možné predchádzať infekčným ochoreniam u zvierat a obmedzovať ich výskyt;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili činnosti v oblasti výskumu a vývoja s cieľom poskytnúť nové nástroje na boj proti tuberkulóze a tuberkulóze odolnej voči liekom;

33.  vyzýva Komisiu, aby investovala do výskumu a vývoja zameraného na alternatívy k používaniu antimikrobiálnych látok v oblasti živočíšnej výroby a podporovala inovácie v rámci poľnohospodárskych postupov v súlade s cieľmi budúceho európskeho partnerstva v oblasti inovácií pre poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť;

34.  zdôrazňuje potrebu reštrikcií v používaní kriticky dôležitých antimikrobiálnych látok a novovyvinutých antimikrobiálnych látok a technológii v humánnej a veterinárnej medicíne; prízvukuje dôležitosť vhodného zamerania používania kriticky dôležitých antimikrobiálnych látok pre špecifické prípady;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty preskúmať nové regulačné prístupy, vrátane prenosných práv duševného vlastníctva a predĺženia platnosti patentov, s cieľom podporiť investície súkromného sektoru do vývoja antimikrobiálnych látok;

36.  berie na vedomie dôležitosť prístupu k rýchlym, spoľahlivým a finančne dostupným diagnostickým nástrojom pri rozvoji nových stratégií liečby;

37.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali nové prístupy k regulácii orientované na dotovanie výskumu zameraného na vývoj nových antimikrobiálnych látok, ktoré môžu mať finančne priaznivý vplyv na verejný i súkromný sektor;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili stimuly pre spoluprácu verejného a súkromného sektora s cieľom oživiť antimikrobiálny výskum a vývoj; domnieva sa, že pre zabezpečenie klinickej účinnosti a dostupnosti existujúcich antimikrobiálnych látok bude rozhodujúca výmena poznatkov a spoločné využívanie zdrojov prostredníctvom inovatívnych verejno-súkromných partnerstiev;

39.  vyzýva Komisiu, aby v rámci stratégie EÚ 2020 zabezpečila, aby poľnohospodári vo všetkých členských štátoch EÚ mohli mať prístup k inteligentným, účinným a alternatívnym nástrojom na liečbu svojich zvierat, a to aj v prípade zriedkavého používania a zriedkavých druhov (MUMS), ktoré sú v súčasnosti vystavené výraznému nedostatku veterinárnych liekov;

40.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rozvoj a dostupnosť väčšieho množstva nástrojov na včasnú, rýchlu diagnózu a kontrolu chorôb na farmách, ako aj široký a účinný diagnostický systém na úrovni členských štátov, ktorý môže zaistiť včasné výsledky v prípade vykonávania bakteriologických vyšetrení;

Monitorovanie a podávanie správ

41.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa snažili o lepšiu spoluprácu a koordináciu pri postupoch včasného rozpoznania, varovania a koordinovanej reakcie v súvislosti s patogénnymi baktériami rezistentnými voči antimikrobiálnym látkam u ľudí, zvierat, rýb a v potravinách, aby sa tak neustále sledoval rozsah a rast antimikrobiálnej rezistencie; okrem toho v tejto súvislosti naliehavo vyzýva členské štáty, aby v súlade s jednotnými normami vytvorili vnútroštátne databázy, v ktorých sa bude od obchodníkov, veterinárnych chirurgov a poľnohospodárov vyžadovať dokumentácia o podávaní a používaní antibiotík;

42.  zdôrazňuje, že stále chýbajú správne informácie o používaní antimikrobiálnych látok v niektorých členských štátoch; zdôrazňuje dôležitosť zriadenia efektívnej európskej siete národných monitorovacích systémov v oblasti ľudského zdravia a vo veterinárnej oblasti na základe jednotných noriem pre všetky členské štáty, aby sa zostavili jasné, porovnateľné, transparentné a včasné referenčné údaje o používaní antimikrobiálnych liekov; verí, že by sa pritom malo vychádzať z existujúcej monitorovacej siete prevádzkovanej Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA), sieťou ECDC európskeho dohľadu nad spotrebou antimikrobiálnych látok (ESAC-net), sieťou ECDC európskeho dohľadu nad antimikrobiálnou rezistenciou (EARS-net), sieťou ECDC pre choroby prenášané potravinami a vodou (FWD-Net) a EMA európskym dohľadom nad spotrebou antimikrobiálnych látok vo veterinárnom lekárstve (ESVAC);

43.  zastáva názor, že zhromaždené údaje o používaní antibiotík by sa mali sprístupniť iba odborníkom, príslušným orgánom a orgánom s rozhodovacou právomocou.

44.  pripomína, že vo svojom uznesení z 12. mája 2011 o odolnosti voči antibiotikám zdôraznil potrebu získať úplný prehľad o tom, kedy, kde, ako a pri ktorých zvieratách sa používajú antimikrobiotiká; domnieva sa, že tieto údaje by mala Komisia bezodkladne zhromaždiť, analyzovať a zverejniť, pričom zhromaždené údaje by mali byť zharmonizované a porovnateľné, aby sa umožnila náležitá analýza a aby sa vypracovali efektívne, koordinované a druhovo špecifické opatrenia prispôsobené rôznym typom chovu hospodárskych zvierat s cieľom bojovať proti AMR na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov;

45.  vyzýva Komisiu, aby do svojej správy o pokroku v implementácii akčného plánu boja proti antimikrobiálnej rezistencii zahrnula prehľad údajov o znížení používania veterinárnych antimikrobiálnych liekov dosiahnutom v každom členskom štáte;

46.  vyzýva Komisiu, aby uložila členským štátom povinnosť monitorovať používanie antibiotík pri chove hospodárskych zvierat efektívnejším a integrovanejším spôsobom prostredníctvom využitia databáz; poukazuje na to, že registrácia používania antibiotík na farmách je povinná;

47.  žiada členské štáty, aby zabezpečili samostatné monitorovanie a kontrolu rezistencie v prípade hospodárskych zvierat, domácich zvierat, dostihových zvierat atď. bez toho, aby to spôsobilo dodatočné finančné alebo administratívne zaťaženie poľnohospodárov, chovateľov alebo veterinárov;

48.  vyzýva členské štáty, aby presadzovali užšiu medziodvetvovú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a odvetviami s cieľom podporovať integrovanejší prístup vo veterinárnej oblasti a v oblasti ľudského zdravia a aby monitorovali implementáciu vnútroštátnych stratégií v oblasti AMR;

49.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať udržateľné systémy produkcie potravín, ktoré môžu byť na rozdiel od veľkochovov menej vystavené AMR;

50.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rozšírenie budúceho merania používania antimikrobiálnych látok v oblasti ľudského zdravia i vo veterinárnej oblasti a podávania správ o ňom, pričom v správach by sa uvádzalo nielen celkové množstvo použitých antimikrobiálnych látok, ale aj druhy antimikrobiálnych látok, časy liečby atď.;

Komunikácia, vzdelávanie a odborná príprava

51.  upozorňuje, že podpora náležitého používania antimikrobiálnych látok závisí od zmeny postoja, praktík a osvety pacientov, poľnohospodárov, lekárnikov, lekárov, veterinárov a ďalších odborníkov v oblasti humánnej a veterinárnej medicíny; domnieva sa, že by sa mali podniknúť efektívnejšie a kontinuálne opatrenia v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a poskytovať komplexné informácie na školách, vo všeobecnosti už od raného veku, na vnútroštátnych úrovniach, ako aj na európskej úrovni s cieľom zvýšiť povedomie o následkoch nevhodného používania antimikrobiotík;

52.  poznamenáva, že jeden z najčastejších dôvodov na používanie antibiotík je pri liečbe bežnej nádchy a že ak by verejnosť vedela, že bežná nádcha je vírusová infekcia, a antibiotiká chránia iba proti bakteriálnym infekciám, znamenalo by to veľký pokrok;

53.  víta každoročný Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách (18. november), ktorý má za cieľ propagovať zodpovedné používanie antimikrobiálnych látok; myslí si však, že jeho zviditeľnenie a potenciál by mohli byť využité efektívnejšie pomocou posilnenej politickej podpory na vnútroštátnej a európskej úrovni, širšieho prístupu, ktorý sa vzťahuje aj na zvieratá, a koordinovaných, inovatívnych a intenzívnych kampaní založených na skúsenosti z úspešných európskych a medzinárodných iniciatív; vyzýva Komisiu, aby celoročne informovala o správnom dávkovaní predpísaných antibiotík;

54.  vzhľadom na to, že výmena informácií medzi občanmi, a nielen medzi zdravotníckymi a veterinárnymi odborníkmi, je kľúčom k lepšiemu povedomiu, a teda i prevencii, vyzýva Komisiu, aby zostavila zoznam najlepších postupov s ohľadom na vykonávanie efektívnych komunikačných kampaní a kurzov odbornej prípravy zameraných na zvyšovanie povedomia o antimikrobiálnej rezistencii, ako je činnosť vyvíjaná v rámci viacstrannej európskej platformy na podporu zodpovedného používania veterinárnych liekov EPRUMA, s cieľom podporovať účinnú realizáciu takýchto informačných kampaní;

55.  zastáva názor, že s cieľom zvýšiť povedomie o nebezpečenstvách neúmyselného šírenia antimikrobiálnych patogénov v nemocniciach a domácnostiach a o prostriedkoch na zamedzenie takémuto šíreniu treba vyvíjať účinné kampane na zvýšenie informovanosti a povedomia;

56.  vyzýva Komisiu, aby v štúdii o zlepšení príbalových letákov a súhrnných informácií o lieku preskúmala, ako možno pacientovi poskytnúť lepšie informácie o predmetných antibiotikách, napríklad zabezpečiť, aby obsahovali upozornenie typu: „Tieto antibiotiká užívajte len na lekársky predpis a podľa tohto predpisu. Nesprávne používanie antibiotík môže spôsobiť rezistenciu, ktorá bude škodlivá pre vás i ostatných ľudí.“;

Medzinárodná spolupráca

57.  zdôrazňuje, že vzrastajúci medzinárodný cestovný ruch a ešte významnejší globálny obchod s potravinami a krmivami by mohli zvýšiť cezhraničné rozšírenie antimikrobiálnej rezistencie; verí, že cielený a včasný medzinárodný zásah, ktorý sa vyhýba prelínaniu a vytvára kritickú kapacitu, je jedinou cestou vpred ako minimalizovať ohrozenie verejného zdravia, ktoré antimikrobiálna rezistencia globálne predstavuje;

58.  uznáva dôležitosť medzinárodných iniciatív prijatých WHO, OIE, FAO a inými významnými globálnymi organizáciami; zdôrazňuje však dôležitosť globálneho dodržiavania prijatých medzinárodných noriem a pravidiel; vyzýva Komisiu vo svojom hodnotení implementácie aktuálneho akčného plánu boja proti antimikrobiálnej rezistencii, aby referovala o pokroku jednotlivých členských štátov v oblasti plnenia kľúčových medzinárodných záväzkov boja proti antimikrobiálnej rezistencii;

59.  víta založenie Transatlantickej pracovnej skupiny pre antimikrobiálnu rezistenciu (TATFAR) a súbor odporúčaní pre budúcu spoluprácu medzi EÚ a USA prijatý v septembri 2011; zdôrazňuje najmä dôležitosť konkrétnych krokov pre:

60.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala na činnosť pracovnej skupiny TATFAR a podporovala podobné viacstranné a dvojstranné záväzky v záujme prevencie a kontroly AMR s ďalšími globálnymi partnermi;

61.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby povzbudzovali a podporovali globálne iniciatívy riadenia rizík, ako je zoznam kriticky dôležitých antimikrobiálnych látok pre humánnu medicínu zostavený WHO a zoznam antimikrobiálnych látok veterinárneho významu zostavený OIE;

62.  podporuje medzinárodný prístup ku kontrole falšovaných antimikrobiálnych látok v súlade s usmerneniami WHO;

o
o   o

63.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a členským štátom.

(1) Prijaté texty P7_TA(2011)0473. (2) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 131. (3) http://www.ema.europa.eu/docs/en_GB/document_library/Report/2009/11/WC500008770.pdf. (4) http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/2598.htm EFSA Journal (Vestník EFSA) 2012;10(3):2598 [233 pp.]. (5) Ú. v. EÚ C 151, 3.7.2009, s.1. (6) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s.29. (7) Ú. v. ES L 34, 5.2.2002, s. 13. (8) Ú. v. ES C 112 E, 9.5.2002, s. 106. (9) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, . 25. (10) http://ecdc.europa.eu/en/activities/diseaseprogrammes/TATFAR/Documents/210911_TATFAR_Report.pdf. (11) CAC/GL 77- 2011. (12) Týka sa to diferenciačného farbenia fialovou farbou, ktoré je používané pri určovaní gram-pozitívnych a gram-negatívnych buniek mikroorganizmov; farbenie podľa Grama je bežná metóda na určovanie druhov baktérií. (13) Správa z tretieho stretnutia poradnej skupiny WHO pre integrovaný dohľad nad antimikrobiálnou rezistenciou, ktoré sa konalo 14. – 17. júna 2011 v nórskom Osle.