Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2011/2069(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0383/2012

Predkladané texty :

A7-0383/2012

Rozpravy :

PV 11/12/2012 - 17
CRE 11/12/2012 - 17

Hlasovanie :

PV 12/12/2012 - 7.18
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2012)0500

Prijaté texty
PDF 439kWORD 258k
Streda, 12. decembra 2012 - Štrasburg
Základné práva v Európskej únii (2010 - 2011)
P7_TA(2012)0500A7-0383/2012

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12 decembra 2012 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2010 – 2011) (2011/2069(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na preambulu Zmluvy o Európskej únii, a najmä na jej druhú a štvrtú až siedmu zarážku,

–  so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 3 druhú zarážku a článok 6 a článok 7 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 (ďalej len „charta“), vyhlásenú 12. decembra 2007 v Štrasburgu,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o potláčaní obchodovania s ľuďmi a zneužívania iných na prostitúciu z roku 1949,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(1),

–  so zreteľom na správy Komisie o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie z rokov 2010 a 2011 (COM(2011)0160 a COM(2012)0169) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Správa o občianstve EÚ za rok 2010: odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ (COM(2010)0603),

–  so zreteľom na stratégiu Komisie týkajúcu sa účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou (COM(2010)0573) a na praktické usmernenie o zohľadňovaní základných práv v posúdeniach vplyvu Komisie (SEC(2011)0567),

–  so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich(2),

–  so zreteľom na závery Rady o opatreniach a iniciatívach Rady zameraných na vykonávanie Charty základných práv Európskej únie, ktoré boli prijaté na 3092. zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti v Bruseli 23. mája 2011, a na usmernenia Rady k metodike kontroly súdržnosti so základnými právami v prípravných orgánoch Rady(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173) a o národných stratégiách integrácie Rómov: prvý krok pri implementácii rámca EÚ (COM(2012)0226 v konečnom znení),

–  so zreteľom na súbor dohovorov Organizácie Spojených národov o ľudských právach, ktoré prijali členské štáty, na dohovory a odporúčania Rady Európy, správy orgánov Rady Európy, najmä správy o situácii v oblasti ľudských práv, ktoré vypracovalo parlamentné zhromaždenie a komisár pre ľudské práva, ako aj na rozhodnutia, usmernenia a rozsudky špecializovaných monitorovacích a súdnych orgánov,

–  so zreteľom na rozhodnutia a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva,

–  so zreteľom na judikatúru vnútroštátnych ústavných súdov, ktorá takisto odkazuje na chartu ako na referenčný dokument pri výklade vnútroštátnych právnych predpisov,

–  so zreteľom na činnosť, výročné správy a štúdie Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA),

–  so zreteľom na správy mimovládnych organizácií o ľudských právach a relevantné štúdie, ktoré si vyžiadal Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o základných a ľudských právach, najmä na svoje uznesenie z 15. decembra 2010 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2009) – účinné uplatňovanie po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie o ochrane menšín a politikách boja proti diskriminácii v rozšírenej Európe z 8. júna 2005(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov(6),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre petície (A7-0383/2012),

A.  keďže článkom 2 Zmluvy o Európskej únii sa zakladá Únia ako spoločenstvo nedeliteľných a univerzálnych hodnôt úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rodovej rovnosti, nediskriminácie, solidarity, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a občianskych slobôd, a to pre všetky osoby žijúce na území EÚ vrátane osôb patriacich k menšinám, osôb bez štátnej príslušnosti a osôb, ktoré sú na území Európskej únie dočasne alebo nelegálne; keďže tieto hodnoty sú pre členské štáty v spoločnosti, v ktorej sa presadzuje pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť a rovnosť medzi ženami a mužmi, spoločné;

B.  keďže rešpektovanie a presadzovanie týchto hodnôt je zásadným prvkom identity Európskej únie a podmienkou získania členstva v EÚ a plnohodnotného zachovania členských práv;

C.  keďže v článku 6 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že základné práva tak, ako sú zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady práva Únie;

D.  keďže nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy charta na základe článku 6 ZEÚ má rovnakú právnu hodnotu ako Lisabonská zmluva a stala sa právne záväznou pre inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, ako aj pre členské štáty pri vykonávaní práva EÚ; keďže charta premenila hodnoty a zásady na hmatateľné a vykonateľné práva;

E.  keďže pristúpenie EÚ k EDĽP, ako to požaduje ZEÚ, umožní, aby akty EÚ podliehali preskúmaniu zo strany ESĽP, čo pre EÚ prinesie väčšiu zodpovednosť a zlepší prístup jednotlivcov ku spravodlivosti;

F.  keďže účinná ochrana a presadzovanie práv musí byť celkovým cieľom všetkých politík EÚ vrátane ich vonkajšieho rozmeru a keďže dodržiavanie povinnosti chrániť, presadzovať a napĺňať práva si nevyžaduje nové právomoci EÚ, ale skôr proaktívne inštitucionálne odhodlanie v oblasti ľudských práv, pričom treba rozvíjať a posilňovať skutočnú kultúru základných práv v inštitúciách Únie a v členských štátoch; keďže EÚ musí podporovať súdržnú politiku EÚ v oblasti ľudských práv a mechanizmus, ktorý spája rôzne subjekty v oblasti základných práv v rámci štruktúry EÚ;

G.  keďže občania môžu svoje práva plnohodnotne využívať len vtedy, ak sa rešpektujú základné hodnoty a zásady, ako sú zásady právneho štátu, nezávislosť súdnictva, sloboda médií a nediskriminácia;

H.  keďže medzera medzi základnými právami a ich zavádzaním do praxe oslabuje dôveryhodnosť EÚ aj jej členských štátov a skutočné dodržiavanie a presadzovanie ľudských práv na jej území aj na celom svete;

I.  keďže povinnosti uložené kandidátskym krajinám na základe kodanských kritérií sa v členských štátoch po ich pristúpení k EÚ naďalej uplatňujú v zmysle článku 2 Zmluvy o Európskej únii a keďže na základe uvedeného by sa mali všetky členské štáty priebežne hodnotiť s cieľom overiť, či naďalej uplatňujú základné hodnoty EÚ týkajúce sa dodržiavania základných práv, demokratických inštitúcií a právneho štátu;

J.  keďže účinná ochrana a presadzovanie základných práv si vyžadujú, aby členské štáty v duchu solidarity a úprimnej spolupráce s ostatnými členskými štátmi prijali kontrolu rešpektovania hodnôt EÚ v legislatívnych politikách a praxi zo strany EÚ;

K.  keďže článok 7 ZEÚ spolu s článkom 2 ZEÚ dávajú inštitúciám EÚ právomoc posudzovať, či v členských štátoch dochádza k porušeniu spoločných hodnôt ako dodržiavanie ľudských práv, demokracia a zásady právneho štátu v členských štátoch a v príslušných krajinách politicky zasahovať s cieľom zabrániť takémuto porušovaniu a urobiť nápravu;

L.  keďže spoločná štúdia Agentúry pre základné práva EÚ, Rozvojového programu OSN (UNDP) a Svetovej banky z mája 2012 o situácii Rómov potvrdzuje, že Rómovia sú diskriminovaní v celej Európe a ich situácia je horšia než situácia všetkých nerómov v porovnateľných situáciách; keďže diskriminácia a zvýšený výskyt násilia voči nim v členských štátoch EÚ sú zakorenené v latentných protirómskych postojoch;

M. keďže súčasná hospodárska kríza ohrozuje zásadu solidarity, ktorá je dôležitou súčasťou histórie a identity EÚ, ako aj základnú väzbu, ktorá spája občanov EÚ ako členov jedného politického spoločenstva(7);
N. keďže sociálne a hospodárske práva sú zásadnými prvkami charty a ako také by sa mali prvorado uznať v každej analýze situácie v oblasti základných práv v Únii;
Všeobecné odporúčania

1.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby v plnej miere prevzali svoju zodpovednosť vo vzťahu k náležitej a plnohodnotnej aplikácii mandátu a kompetencií Európskej únie vo vzťahu k základným právam, a to na základe charty aj článkov zmlúv, ktoré sú venované problematike základných práv a občianskych práv, a najmä článkov 2, 6 a 7 ZEÚ; domnieva sa, že to je jediný spôsob, ako zabezpečiť, aby sa EÚ pripravila na to, aby sa rovnako ako v iných oblastiach spoločného záujmu a významu, ako sú hospodárske a rozpočtové veci, zaoberala demokraciou, krízami a napätím v oblasti zásad právneho štátu a základných práv, ktoré postihujú EÚ a jej členské štáty; naliehavo žiada, aby sa posilnili európske mechanizmy na zabezpečenie toho, aby sa v EÚ dodržiavali demokracia, zásady právneho štátu a základné práva;

2.  víta kroky Komisie zamerané na zabezpečenie súladu jej legislatívnych návrhov s chartou a zároveň poznamenáva, že stále existuje priestor na zlepšenie, keďže z návrhov naďalej vyplýva, že sa v nich vplyv navrhovaných opatrení na ľudské práva nezohľadňuje primeraným spôsobom alebo sa vôbec nezohľadňuje; vyzýva Komisiu, aby podnikla konkrétne kroky zamerané na zlepšenie súladu svojich návrhov s chartou;

3.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa vplyv právnych predpisov EÚ na základné práva a ich vykonávanie členskými štátmi stal systematickou súčasťou hodnotiacich správ Komisie o vykonávaní právnych predpisov EÚ, ako aj výročnej správy o kontrole uplatňovania práva EÚ; odporúča, aby Komisia zrevidovala súčasné usmernenia pre hodnotenie vplyvu tak, aby zvýraznila význam problematiky ľudských práv pri súčasnom rozšírení štandardov tak, aby zahŕňali nástroje OSN a Rady Európy v oblasti ľudských práv;

4.  víta návrh Komisie, aby sa vypracovávalo priebežné hodnotenie súdnictva, právneho štátu, demokracie a základných právach, ktoré sa budú vzťahovať na všetky členské zapojené do európskeho semestra; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa Európsky parlament a národné parlamenty plne zapojili do postupu a aby sa Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci pravidelne predkladala hodnotiaca správa, ktorú bude výbor posudzovať a sledovať;

5.  vyzýva Radu, aby zabezpečila účinné vykonávanie svojho záväzku zladiť svoje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhom Komisie a svoje vlastné návrhy s chartou; pripomína, že v záujme zabezpečenia skutočného zavádzania základných práv do praxe musia aj členské štáty zabezpečiť plnohodnotné uplatňovanie ustanovení Charty základných práv pri implementácii právnych predpisov EÚ;

6.  vyzýva Komisiu – a Radu v oblastiach, kde má legislatívnu iniciatívu – aby počas prípravy hodnotení vplyvu systematicky využívali vonkajšie nezávislé expertízy, predovšetkým od Agentúry pre základné práva;

7.  súhlasí s opatreniami, ktoré Komisia, európsky ombudsman a iné orgány prijali na výrazné zvýšenie informovanosti občanov o uplatňovaní ich práv podľa Charty základných práv; naliehavo žiada Komisiu, aby naďalej poskytovala občanom informácie a aby posúdila výsledky poskytovania týchto informácií;

8.  zdôrazňuje zásadnú úlohu Európskeho parlamentu pri overovaní a kontrole prípravy a implementácie európskych právnych predpisov a trvá preto na tom, že aj Európsky parlament by mal posilniť svoje samostatné hodnotenie vplyvu v oblasti základných práv vo vzťahu k legislatívnym návrhom a pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom predloženým v rámci legislatívneho procesu a že by toto hodnotenie malo byť systematickejšie;

9.  vyzýva Komisiu, aby pripravila výročnú správu o situácii v oblasti základných práv v EÚ, a to okrem iného na základe článkov 2 a 6 ZEÚ a charty; domnieva sa, že takáto správa by mala obsahovať analýzu situácie v členských štátoch, a to aj na základe obáv medzinárodných organizácií, MVO, EP a občanov, pokiaľ ide o porušovanie základných práv, zásad právneho štátu a demokracie; žiada, aby sa správa zaoberala uplatňovaním, ochranou, podporou a dodržiavaním základných práv v EÚ a jej členských štátoch, ako sa uvádzajú v charte, EDĽP a medzinárodných zmluvách o základných právach, a aby obsahovala konkrétne odporúčania; pripomína, že Komisia má povinnosť uskutočniť takúto činnosť jednak ako strážkyňa zmlúv a charty a jednak na základe článkov 2, 6 a 7 ZEÚ;

10.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby jej výročná správa o uplatňovaní charty obsahovala vyváženejšiu a sebakritickejšiu analýzu, a to nielen pozitívny vývoj, ale aj analýzu toho, kde by mohla v budúcnosti svoj prístup posilniť;

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v správach Komisie o uplatňovaní Charty základných práv EÚ z rokov 2010 a 2011 sa nezdôrazňujú sociálne a hospodárske práva, najmä v súčasnom kontexte hospodárskej krízy, keď sú takéto práva ešte dôležitejšie;

12.  vyzýva Komisiu, aby zaistila, že sa jej výročná správa o uplatňovaní charty bude zaoberať situáciou v oblasti sociálnych a hospodárskych práv v Únii, a najmä tým, ako sa uvedené práva uplatňujú v členských štátoch;

13.  odporúča, aby Európsky parlament, Komisia a Rada spoločne a formálne uznali existenciu pozitívnych záväzkov chrániť a presadzovať základné práva ako súčasť práva EÚ; zdôrazňuje tiež, že dodržiavanie základných práv a slobôd so sebou prináša kroky na rozličných úrovniach (medzinárodnej, európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej), a zdôrazňuje to, akú úlohu môžu regionálne a miestne orgány zohrávať v tejto oblasti spolu so združeniami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv; nalieha na Komisiu a Radu, aby užšie spolupracovali s medzinárodnými organizáciami, ktoré sa zaoberajú základnými právami, MVO a občianskou spoločnosťou v rámci predlegislatívneho a legislatívneho procesu;

14.  vyzýva Komisiu a Radu, aby počas nadchádzajúceho viacročného finančného rámca zabezpečili pre občiansku spoločnosť na všetkých úrovniach dostatočnú úroveň financovania programov venovaných základným právam a antidiskriminácii;

15.  vyzýva Radu, aby do svojich výročných správ o ľudských právach vo svete zaradila analýzu situácie v členských štátoch, a to tým, že zohľadní aj opatrenia, ktoré sa majú prijať na zavedenie rozsudkov ESĽP do praxe a na príslušné prispôsobenie vnútorných právnych predpisov a postupov;

16.  vyzýva Komisiu, aby zrevidovala legislatívne acquis EÚ tým, že riadne zohľadní práva vymedzené v Charte EÚ; domnieva sa, že možné rozpory medzi hospodárskymi slobodami a základnými právami by sa mali riešiť už na úrovni právnych predpisov a nie súdnictvom EÚ;

17.  vyzýva Komisiu, aby zrevidovala oblasť bývalého tretieho piliera (policajná a justičná spolupráca v trestných veciach) vo svetle charty; pripomína svoje odporúčanie ku štokholmskému programu vo svojom uznesení z 25. novembra 2009(8) ,v ktorom požadoval konzistentnú revíziu týchto právnych predpisov, a pripomína Komisii, že od 1. decembra 2014 sa budú všetky tieto právne predpisy prijaté v úplne inom ústavnom rámci uplatňovať ako také v EÚ a budú mať nenáležitý vplyv na práva jednotlivcov podliehajúcich jurisdikcii EÚ;

18.  vyjadruje poľutovanie nad

   nedostatkom transparentnosti v rámci diskusie Komisie s členskými štátmi o základných právach alebo záujmoch občanov Európy; je presvedčený, že takýto nedostatok transparentnosti v oblasti transpozície práva EÚ je v rozpore s pravidlami EÚ v oblasti transparentnosti a zásadou právnej istoty, výrazne poškodzuje iné krajiny EÚ, občanov EÚ a iné inštitúcie, najmä ak ide o sociálne a hospodárske práva občanov; víta iniciatívy ohlásené Komisiou v oblasti zlepšenia transparentnosti činnosti alebo nečinnosti členských štátov v rámci zavádzania vnútorného trhu a domnieva sa, že transparentnosť ohlásená v prípade fiškálnej politiky by sa v prípade základných práv mala ešte zvýšiť;
   nedostatkom transparentnosti v rámci agentúr EÚ, vďaka čomu je ťažké zistiť, či sú ich činnosti v súlade so zásadami transparentnosti, dobrej správy vecí verejných, ochrany osobných údajov a antidiskriminácie, ako aj zásadami nevyhnutnosti a proporcionality; vyjadruje ľútosť nad tým, že Komisia stále nemá záujem na legislatívnom rámci zaručujúcom otvorenú, efektívnu a nezávislú administratívu, ako to vyžaduje článok 41 charty a článok 298 ZFEÚ;
   nedostatkom transparentnosti a otvorenosti, ako aj primeraného dodržiavania, ochrany a presadzovania základných práv a demokratického a parlamentného dohľadu v rámci medzinárodných rokovaní, čo EP viedlo k odmietnutiu medzinárodných dohôd ako napríklad ACTA, čo povedie inštitúcie EÚ a členské štáty ku zmene ich súčasných praktík a rešpektovaniu práv občanov;

19.  navrhuje väčšiu transparentnosť v rámci dialógu Komisie s členskými štátmi, ako aj v práci agentúr EÚ, keď ide o základné práva alebo záujmy európskych občanov;

20.  vyzýva na spustenie „európskeho politického cyklu pre základné práva“, v rámci ktorého sa z viacročného a jednoročného hľadiska stanovia podrobné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, a problémy, ktoré sa majú vyriešiť; domnieva sa, že v rámci tohto cyklu by sa mal pripraviť rámec pre inštitúcie a agentúru FRA, ako aj členské štáty, aby mohli spolupracovať a vyhýbať sa zbytočnému prekrývaniu, využívať správy ostatných subjektov, podnikať spoločné kroky a organizovať spoločné podujatia s účasťou MVO, občanov, národných parlamentov atď.;

21.  navrhuje zabezpečenie trvalých kanálov výmeny informácií o základných právach v EÚ medzi relevantnými orgánmi a v rámci inštitúcií EÚ a agentúr EÚ a navrhuje tiež, aby sa každoročne konalo medziinštitucionálne fórum na posúdenie situácie v oblasti základných práv EÚ; domnieva sa, že takéto fórum by malo byť prípravným krokom každoročnej diskusie EP o základných právach a vývoji európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; domnieva sa, že takéhoto medzinárodného fóra by sa mali zúčastniť zástupcovia Komisie, pracovnej skupiny Rady pre základné práva, občianske práva a voľný pohyb osôb (FREMP), Výboru EP pre občianske práva, slobody a vnútorné veci (LIBE) a Výboru EP pre petície (PETI), Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci, Výbor EP pre regionálny rozvoj, ako aj zástupcovia európskeho ombudsmana, Agentúry pre základné práva (FRA), nadácie Eurofound a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS);

22.  naliehavo žiada národné parlamenty, aby posilnili svoju úlohu pri kontrole činností EÚ a vnútroštátnej implementácii práva EÚ z hľadiska ľudských práv, a vyzýva ich, aby uskutočňovali pravidelné stretnutia zamerané na stratégie vytvárané na uplatňovanie charty a judikatúry súdov EÚ;

23.  vyjadruje poľutovanie nad meškaním pristúpenia EÚ k EDĽP. vyzýva Radu, aby konala v zmysle článku 265 ZFEÚ, aby bolo možné dokončiť postupy v súvislosti s pristúpením EÚ k EDĽP; vyzýva Komisiu, aby tento proces dokončila pri najbližšej možnej príležitosti, a členské štáty, aby spustili postupy zamerané na čo najskoršiu ratifikáciu pristúpenia k EDĽP, keďže to poskytne ďalší mechanizmus na posilnenie presadzovania ľudských práv ich občanov;

24.  domnieva sa, že už pred dokončením rokovaní o pristúpení EÚ k EDĽP by mala EÚ a jej členské štáty zvážiť transpozíciu štrasburskej judikatúry členskými štátmi ako vec spoločného záujmu;

25.  domnieva sa, že Komisia a Rada by mali vytvoriť mechanizmus na zabezpečenie toho, aby EÚ a jej členské štáty dodržiavali, implementovali a transponovali judikatúru ESĽP, keďže je to vec spoločného záujmu a povinnosť vo vzťahu k dodržiavaniu základných práv v EÚ;

26.  pripomína všetkým členským štátom, aby dodržiavali svoje záväzky rešpektovať základné slobody a práva; konštatuje, že účasť na medzinárodných zmluvách na ochranu a presadzovanie ľudských práv môže slúžiť len na posilnenie ochrany základných práv v rámci EÚ, a víta skutočnosť, že sa EÚ pripojila k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a že sa pripojí k EDĽP; vyzýva Radu a Komisiu, aby prijali kroky smerujúce k tomu, aby sa EÚ stala stranou ďalších medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv, ako je Dohovor OSN o právach dieťaťa;

27.  je extrémne znepokojený situáciou v oblasti demokracie, právneho štátu, kontroly a rovnováhy, médií a základných práv v niektorých členských štátoch a najmä praxou vládnucich predstaviteľov vyberať, menovať alebo prepúšťať osoby v nezávislých pozíciách napríklad na ústavných súdoch, všeobecných súdoch, vo verejnoprávnych vysielacích médiách a v regulačných orgánoch médií, v úradoch ombudsmanov či komisárov len na základe straníckej príslušnosti a nie na základe kompetentnosti, skúseností a nezávislosti;

28.  ľutuje nedostatočnú reakciu Komisie na konkrétne porušenia základných práv a oslabovanie demokratických kontrol a záruk a právneho štátu v členských štátoch a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinnú ochranu ľudských práv skôr konaním vo veci porušenia právnych predpisov než snahou nájsť riešenie na základe vyjednávania s členskými štátmi;

29.  domnieva sa, že v záujme zachovania dôveryhodnosti podmienok pristúpenia by sa aj členské štáty mali neustále posudzovať z hľadiska ich neustáleho dodržiavania základných hodnôt EÚ a z hľadiska plnenia ich záväzkov v oblasti fungovania demokratických inštitúcií a právneho štátu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že konania o porušení práva zabezpečia účinnú ochranu základných práv, a teda aby spustila objektívne vyšetrovanie a začala konanie o porušení práva v prípade, že je to dobre odôvodnené, čím sa vyhne uplatňovaniu dvojakého metra, a to vždy, keď členský štát poruší pri implementácii právnych predpisov EÚ práva zakotvené v charte;

30.  pripomína záväzok Komisie uprednostňovať tie konania vo veci porušenia právnych predpisov, ktoré sa týkajú zásadných otázok, alebo prípady porušenia, ktorých negatívne dôsledky pre občanov sú mimoriadne závažné(9);

31.  preto vyzýva Komisiu, aby zaktualizovala svoje oznámenie z roku 2003 (COM(2003)0606) a aby do konca roka 2012 vypracovala podrobný návrh jasného monitorovacieho mechanizmu a systému včasného varovania, ako aj tzv. postupu zmrazenia, ako to už požadoval Parlament, s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty na žiadosť inštitúcií EÚ pozastavili prijímanie zákonov, ak existuje podozrenie, že ignorujú základné práva alebo porušujú právny poriadok EÚ, a to predovšetkým so zapojením vnútroštátnych orgánov pôsobiacich v oblasti základných práv vytvorených v súlade s parížskymi zásadami a na základe ustanovení článkov 2, 6 a 7 ZEÚ a článku 258 ZFEÚ;

32.  zdôrazňuje svoje odhodlanie využívať právomoc vystupovať ako účastník súdnych konaní v oblasti ľudských práv, a to najmä v záujme zabezpečenia toho, aby akty EÚ dodržiavali, chránili, presadzovali a napĺňali ľudské práva;

33.  vyzýva na revíziu procesných pravidiel SD EÚ a Všeobecného súdu s cieľom uľahčiť účasť tretích strán, najmä MVO pôsobiacich v oblasti ľudských práv;

34.  vyzýva na vytvorenie vhodných vnútroštátnych inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv a na opatrenia uľahčujúce sieťovú spoluprácu medzi týmito orgánmi v celej EÚ s podporou agentúry FRA; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby rozvíjali kapacitu orgánov pôsobiacich v oblasti rovnosti a ochrany údajov, vnútroštátnych inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv a agentúry FRA vstupovať do súdnych konaní o ľudských právach;

35.  vyzýva na užšiu spoluprácu medzi inštitúciami Únie a inými medzinárodnými orgánmi, najmä s Radou Európy a jej Európskou komisiou pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) s cieľom využiť ich odborné znalosti na podporu zásad demokracie, ľudských práv a právneho štátu; nabáda Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu, a to aj s Európskym parlamentom a národnými parlamentmi, v záujme zlepšenia implementácie právnych predpisov EÚ v oblasti ľudských práv a sledovania ďalších krokov v prípade sťažností a korekcií akýchkoľvek problémov;

36.  ľutuje zhoršovanie situácie v oblasti slobody médií v rôznych členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby rešpektovali slobodu a pluralitu médií, a Komisiu, aby prijala vhodné kroky na monitorovanie a presadzovanie slobody a plurality médií; víta iniciatívu Európskeho parlamentu vypracovať správu o určovaní noriem v oblasti slobody médií v celej EÚ;

37.  je znepokojený zhoršovaním situácie v oblasti slobody a plurality médií, najmä slobody a plurality tlače v Únii, a to predovšetkým v dôsledku súčasnej hospodárskej krízy; odsudzuje podmienky, v ktorých niektorí novinári pracujú, a prekážky, ktorým čelia, najmä pri podávaní reportáží z demonštrácií; je osobitne znepokojený tým, že niektoré členské štáty sú v pokušení spochybniť zásadu ochrany novinárskych zdrojov a možnosť investigatívnych novinárov vyšetrovať kruhy blízke vláde; vyjadruje hlbokú ľútosť nad postojom Komisie, ktorá odmieta predložiť akýkoľvek legislatívny návrh na zabezpečenie slobody a plurality médií v súlade s článkom 11 charty;

38.  vyzýva Komisiu, aby agentúru FRA poverila úlohou vydávať každoročne správu monitorujúcu situáciu v oblasti slobody a plurality médií v Európskej únii;

39.  víta skutočnosť, že Rada OSN pre ľudské práva vydala uznesenie, v ktorom uznala internetové práva, najmä v oblasti prístupu na internet a slobody prejavu; osobitne zdôrazňuje výzvu na úsilie o „presadzovanie, ochranu a využívanie ľudských práv vrátane práva na slobodu prejavu na internete aj v iných technológiách,“ pričom konštatuje, že tieto práva sa musia rešpektovať bez ohľadu na hranice a prostredníctvom akýchkoľvek médií; vyzýva EÚ a členské štáty, aby toto uznesenie zaviedli do vnútroštátneho práva a zabezpečili jeho presadzovanie na medzinárodnej úrovni;

40.  pripomína svoju výzvu Komisii na rýchlu revíziu acquis EÚ týkajúceho sa policajných a trestných záležitostí v súlade s Lisabonskou zmluvou a chartou do 1. decembra 2014;

41.  vyzýva na parlamentné preskúmanie politík týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prostredníctvom vytvorenia stáleho prepojenia medzi Výborom EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, pracovnou skupinou Rady pre základné práva, občianske práva a voľný pohyb osôb (FREMP) a výbormi národných parlamentov, ktoré sa zaoberajú základnými právami, s cieľom posúdiť príslušné právne predpisy na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov;

42.  vyzýva členské štáty, aby riadne plnili svoje povinnosti na základe medzinárodného práva, ktoré doteraz neplnili, prešetrili vážne porušenia ľudských práv v rámci súčinnosti s programom CIA na boj proti terorizmu, zintenzívnili boj proti obchodovaniu s ľudskými bytosťami a organizovanému zločinu, a aby obetiam poskytli plnohodnotné zadosťučinenie;

43.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby zabezpečili, že všetky legislatívne návrhy, ktoré majú vplyv na základné práva, sa budú konzultovať s Agentúrou Európskej únie pre základné práva, a aby rešpektovali nezávislosť a právomoci tejto agentúry;

44.  zdôrazňuje, že mandát Agentúry pre základné práva EÚ by sa mal rozšíriť, aby zahŕňal pravidelné monitorovanie toho, či členské štáty dodržiavajú článok 2 ZEÚ, zverejňovanie výročných správ o zisteniach a predkladanie týchto práv Európskemu parlamentu;

45.  považuje za neprijateľné, že

   EP, ktorý je jedinou priamo volenou inštitúciou EÚ a spoluzákonodarcom v prípade väčšiny politík EÚ, nemal možnosť vymedziť tematické oblasti pre viacročný rámec agentúry FRA;
   policajná a justičná spolupráca v trestných veciach, ktorá sa stala štandardnou politikou EÚ, ako aj sociálne a hospodárske práva, ktoré sú základnou súčasťou charty, ešte stále nie sú súčasťou mandátu agentúry FRA; vyzýva Radu, aby začlenila uvedené záležitosti do ďalšieho viacročného rámca agentúry FRA;

46.  pripomína nedostatky v súčasnom mandáte agentúry FRA, najmä obmedzený rozsah komparatívneho posudzovania členských štátov a chýbajúce posúdenie celého priestoru ľudských práv, právneho štátu a demokracie v členských štátoch;

47.  pripomína, že parížske zásady pre vnútroštátne inštitúcie pôsobiace v oblasti ľudských práv by mali byť vzorom pre reformu vnútroštátnych inštitúcií a agentúry FRA, a vyzýva Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby v rámci riadneho legislatívneho postupu urýchlene zrevidovali nariadenie, ktorým sa zriaďuje agentúra FRA, aby sa rozšírili právomoci tejto agentúry tak, aby pokryli celý rozsah pôsobnosti článkov 2, 6 a 7 ZEÚ, a najmä implementáciu európskej charty inštitúciami, agentúrami, úradmi a orgánmi EÚ, ako aj činnosti členských štátov; domnieva sa, že by sa mala posilniť nezávislosť agentúry FRA, ako aj jej právomoci a pôsobnosť; domnieva sa, že vedecký výbor agentúry FRA a sieť FRANET by mali Európskemu parlamentu a národným parlamentom predložiť a každoročne zverejňovať tematickú a dôslednejšie zameranú správu posudzujúcu situáciu v členských štátoch EÚ, ako to do roku 2006 robila bývalá sieť odborníkov v oblasti základných práv; vyzýva agentúru FRA, aby v plnej miere rešpektovala článok 15 ZFEÚ otvorením svojich konaní a sprístupnením svojich dokumentov prostredníctvom verejne prístupného registra v zmysle nariadenia (ES) č 1049/2001;

48.  vyjadruje znepokojenie nad výnimkami (opt outs) niektorých členských štátov, pričom tieto členské štáty riskujú ohrozenie práv svojich občanov, ktorí budú diskriminovaní viac ako iní občania EÚ, a pripomína, že v súlade s judikatúrou SD EÚ nie je účelom týchto výnimiek zbaviť členské štáty povinnosti dodržiavať ustanovenia charty alebo zabrániť súdu niektorého z týchto členských štátov v tom, aby zabezpečil dodržiavanie týchto ustanovení;

49.  zdôrazňuje, že okrem informovania jednotlivých osôb o ich právach podľa charty musí Komisia zabezpečiť, aby boli oboznámení s tým, ako uplatňovať svoje právo na prístup ku spravodlivosti a ako svoje práva presadzovať na relevantných fórach; domnieva sa, že na vnútroštátnej a regionálnej úrovni by sa mali zaviesť neformálne siete, ako tie, ktoré sa úspešne rozvíjajú v oblasti vnútorného trhu (SOLVIT), s cieľom pomáhať a radiť ľuďom, ktorých práva sa porušujú (napríklad migrantom, žiadateľom o azyl, zraniteľným ľuďom); domnieva sa, že tieto štruktúry podpory obnovy práv a hospodárskej a sociálnej integrácie by mali byť prioritou regionálnych fondov;

50.  vyzýva Komisiu, aby občanov, ktorí ju kontaktujú vo veci porušení základných práv, podrobne informovala o týchto ďalších alebo vhodnejších možnostiach, aby si o týchto informáciách viedla záznamy a aby o tejto veci podávala podrobnú správu vo svojich výročných správach o základných právach v EÚ a o implementácii charty; zdôrazňuje, že korešpondencia s občanmi je extrémne relevantná na odhalenie možného štrukturálneho, systémového a závažného porušovania základných práv v EÚ a jej členských štátoch, a teda je relevantná na zabezpečenie skutočného uplatňovania článkov 2, 6 a 7 ZEÚ Komisiou;

Diskriminácia

51.  vyzýva členské štáty, aby zbierali rozčlenené údaje o všetkých dôvodoch diskriminácie a aby v spolupráci s agentúrou FRA vytvorili ukazovatele základných práv, a to s cieľom zabezpečiť náležitým spôsobom informované a cielené právne predpisy a politiky, predovšetkým v oblasti nediskriminácie a v kontexte národných stratégií integrácie Rómov;

52.  vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu rámcového rozhodnutia Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva vrátane iných foriem trestných činov súvisiacich s predsudkami, a to aj na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity a rodového prejavu;

53.  vyjadruje ľútosť nad skutočnosťou, že nie všetky členské štáty náležitým spôsobom transponovali rámcové rozhodnutie Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva; vyzýva členské štáty, aby trestne stíhali xenofóbiu, rasizmus, protirómske skutky a iné formy násilia a nenávisti voči akýmkoľvek menšinovým skupinám vrátane nenávistných slovných prejavov; žiada, aby členské štáty zabezpečili, aby skutky motivované predsudkami, napríklad s rasistickým, xenofóbnym, antisemitským, islamofóbnym, homofóbnym alebo transfóbnym zámerom, boli trestné v rámci systému trestného práva a aby sa tieto trestné činy účinne vyšetrovali, trestne stíhali a trestali, aby sa obetiam ponúkala pomoc, ochrana a kompenzácia a aby sa takéto skutky náležitým spôsobom zaznamenávali; pripomína, že od 1.12.2014 bude toto rámcové rozhodnutie plne vymáhateľné;

54.  zdôrazňuje, že zásady ľudskej dôstojnosti a rovnosti pred zákonom sú základnými piliermi demokratickej spoločnosti; vyjadruje poľutovanie nad súčasným zablokovaním rokovaní Rady o návrhu Komisie, ktorý sa týka horizontálnej smernice, ktorou sa rozširuje komplexná ochrana pred diskrimináciou z akéhokoľvek dôvodu; vyzýva Radu, aby konala na základe článku 265 ZFEÚ a aby smernicu prijala;

55.  zdôrazňuje, že v súlade s Chartou základných práv EÚ by mali byť európski občania chránení aj pred diskrimináciou z jazykových dôvodov;

56.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili postupy podávania sťažností, ktorými sa obetiam viacnásobnej diskriminácie, pri vedomí, že sa osobitne týka žien, umožní podávať jedinú sťažnosť s uvedením viac ako jedného dôvodu diskriminácie; považuje za vhodné podporovať činnosti obrancov ľudských práv a rozvoj spoločných činností marginalizovaných osôb a spoločenstiev;

57.  vyzýva členské štáty, aby chránili slobodu náboženskej viery alebo presvedčenia vrátane práva osôb bez náboženskej viery nebyť diskriminované kvôli nadmerným výnimkám pre náboženstvá z právnych predpisov v oblasti rovnosti a nediskriminácie;

58.  zdôrazňuje, že v oblasti boja proti diskriminácii je potrebné naplno zohľadňovať špecifiká diskriminácie z dôvodu zdravotného postihnutia;

Ochrana jednotlivcov patriacich k menšinám

59.  zdôrazňuje, že je potrebné riešiť situáciu osôb bez štátnej príslušnosti s trvalým pobytom v členských štátoch na základe odporúčaní medzinárodných organizácií;

60.  zdôrazňuje význam rešpektovania práv osôb patriacich k národnostným menšinám; nabáda členské štáty, ktoré to ešte neurobili, aby bez ďalšieho odkladu ratifikovali Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov, a aby tam, kde je to relevantné, stiahli výhrady a obmedzujúce vyhlásenia; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na boj proti diskriminácii, ktorou trpia členovia jazykových menšín a aby zdokumentovali výsledky opatrení prijatých na ochranu práva príslušníkov jazykových menšín používať vlastný jazyk; naliehavo žiada členské štáty, aby nediskriminovali osoby patriace k národnostným alebo etnickým menšinám a aby zabezpečili možnosť, aby si tieto osoby užívali práv, ktoré im poskytuje medzinárodné právo a právo EÚ;

61.  vyzýva členské štáty, aby riešili rasovú a etnickú diskrimináciu v oblasti zamestnania, bývania, vzdelávania, zdravotníctva a prístupu k tovaru a službám; vyjadruje osobitné znepokojenie nad skutočnosťou, že v dôsledku hospodárskej a sociálnej krízy podnecujúcej úpenlivé hľadanie obetných baránkov dochádza k vzostupu otvorene rasistických, xenofóbnych, islamofóbnych a antisemitských politických strán, ktorých násilné praktiky by sa mali odsúdiť; je tiež znepokojený prijímaním represívnych opatrení proti bezdomovcom v kontexte súčasnej krízy;

62.  zdôrazňuje, že vďaka rozdielom vo vykonávaní práva EÚ a komplikovaným administratívnym postupom sa niektoré skupiny osôb stretávajú s diskriminačnými prekážkami pri uplatňovaní svojho práva na slobodu pohybu a pobytu; vyzýva Komisiu na začatie konania o porušení právnych predpisov voči členským štátom, ktoré porušujú smernicu 2004/38/ES;

63.  ľutuje, že občania rómskeho pôvodu sú členskými štátmi vystavení kolektívnemu vylučovaniu, a vyjadruje ľútosť nad pomalou reakciou Komisie v niektorých prípadoch;

64.  vyzýva Komisiu na vyhodnotenie konkrétnych výsledkov rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov a pokrok dosiahnutý v každom členskom štáte; uznáva úsilie vyvíjané niektorými členskými štátmi, predovšetkým však mnohé medzery vo väčšine stratégií predložených Komisii; vyzýva Komisiu, aby odporučila zlepšenia s cieľom účinnejšie plniť ciele vymedzené v rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov; žiada ju, aby vo svojich výročných správach pre Parlament a Radu zanalyzovala aj finančnú uskutočniteľnosť a udržateľnosť týchto stratégií a pokrok dosiahnutý v každom členskom štáte;

65.  zdôrazňuje význam náležitého uskutočňovania vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov prostredníctvom vypracovania integrovaných politík so zapojením miestnych orgánov, mimovládnych subjektov a rómskych komunít do trvalého dialógu podľa ustanovení rámca EÚ; vyzýva členské štáty, aby účinne zareagovali na vylúčenie Rómov zavedením opatrení, ktoré predložili vo svojich vnútroštátnych stratégiách integrácie Rómov, a aby spolupracovali s predstaviteľmi rómskej populácie na riadení, monitorovaní a hodnotení projektov, ktoré majú vplyv na ich spoločenstvá, a to prostredníctvom využitia všetkých dostupných finančných zdrojov EÚ;

66.  domnieva sa, že boj proti protirómskej diskriminácii by sa mal viac snažiť o zapojenie rómskeho spoločenstva, ktorého predstavitelia majú najlepšiu možnosť podať svedectvo o nedostatočnom prístupe k právam v oblasti zamestnania, vzdelania, bývania, zdravotníctva a tovaru a služieb, a nájsť riešenia týchto problémov;

67.  vyzýva členské štáty, aby odstránili priestorovú segregáciu, vynútené vysťahovanie a bezdomovstvo, ktorým Rómovia čelia, a aby vypracovali účinné a transparentné politiky v oblasti bývania a zabránili kriminalizácii bezdomovstva;

68.  vyzýva členské štáty, aby riešili vysokú úroveň nezamestnanosti Rómov odstránením prekážok brániacich v prístupe k zamestnaniu;

69.  vyzýva členské štáty, aby zreformovali svoje vnútroštátne vzdelávacie systémy v záujme riešenia potrieb menšín vrátane rómskych detí a v záujme rozbitia segregovaných vzdelávacích systémov bez toho, aby sa to dotklo vzdelávania v menšinových jazykoch, ktoré existuje v mnohých členských štátoch;

70.  naliehavo žiada členské štáty, aby prijali potrebné legislatívne zmeny v oblasti sterilizácie a aby finančne odškodnili obete vynútených sterilizácií uskutočnených na rómskych ženách a ženách s duševným postihnutím, a to v súlade s judikatúrou ESĽP;

71.  opakuje svoju výzvu na cielený prístup k sociálnemu začleňovaniu Rómok s cieľom zabrániť viacnásobnej diskriminácii a etnickej segregácii;

72.  vyzýva členské štáty, aby vyčlenili dostatočné rozpočtové prostriedky na uskutočnenie cieľov označených vo svojich vnútroštátnych stratégiách integrácie Rómov; vyzýva Radu, aby podporila a prijala návrhy Komisie a Parlamentu, ktoré sa týkajú budúceho viacročného finančného rámca, a to najmä tie, ktoré Európskemu sociálnemu fondu a Európskemu fondu regionálneho rozvoja umožňujú lepšie prispievať k sociálnemu začleňovaniu Rómov rozšírením spektra predbežných podmienok, ktoré sa majú zaradiť do prípravy vnútroštátnych stratégií a mapovania územnej koncentrácie chudoby;

73.  pripomína, že zatiaľ posledné rozšírenie viedlo a budúce rozšírenia povedú k ešte väčšiemu počtu členských štátov charakterizovaných kultúrnou a jazykovou rôznorodosťou; domnieva sa preto, že EÚ má osobitnú zodpovednosť za ochranu práv menšín; vyzýva Komisiu, aby znásobila svoje akcie s cieľom zapojiť krajiny, ktoré sa snažia o vstup do EÚ, do svojej snahy zameranej na sociálne začlenenie Rómov, a aby využila nástroj pre predvstupovú pomoc a prostredníctvom mechanizmu stabilizačného a asociačného procesu naliehala na tieto krajiny, aby pracovali v tomto smere ;

74.  je znepokojený prílivom nenávistných slovných prejavov a stigmatizovania menšín a skupín ľudí a rastúcim vplyvom týchto javov v médiách a mnohých politických hnutiach a stranách, ktorý sa odráža na najvyššej politickej úrovni a v reštriktívnych právnych predpisoch; vyzýva členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na to, aby vo všetkých oblastiach hospodárskeho, sociálneho, politického a kultúrneho života presadzovali skutočnú rovnosť medzi osobami a náležitým spôsobom zohľadnili osobitné podmienky osôb patriacich k týmto národnostne menšinovým spoločenstvám; pripomína nejednotnosť politiky voči národnostným menšinám, pričom poznamenáva, že ochrana menšín je síce súčasťou kodanských kritérií, v politike Spoločenstva však neexistuje norma pre menšinové práva; zdôrazňuje skutočnosť, že menšinové práva sú integrálnou súčasťou základných ľudských práv;

75.  domnieva sa, že neexistuje jediné riešenie v oblasti zlepšenia situácie národnostných menšín vo všetkých členských štátoch, ale že by sa mali vytvoriť spoločné a minimálne ciele pre verejné orgány v EÚ zohľadňujúce relevantné medzinárodné právne normy a jestvujúce osvedčené postupy; vyzýva Komisiu, aby zaviedla normu politiky v oblasti ochrany národnostných menšín;

76.  domnieva sa, že tradičné menšinové spoločenstvá predstavujú osobitný príspevok k európskej kultúre, preto by sa verejné politiky mali viac zameriavať na ich ochranu a sama Únia musí tieto potreby riešiť primeranejším spôsobom;

77.  navrhuje, aby sa vyvíjalo úsilie na presadzovanie budovania dôvery a koexistencie medzi spoločenstvami, ktoré tradične žijú vedľa seba, a to prostredníctvom učenia a učenia sa o identite toho druhého, regionálnych identitách, jazyku toho druhého a histórii, dedičstve a kultúre v záujme lepšieho porozumenia a lepšieho rešpektovania rozmanitosti;

78.  domnieva sa, že účinné zapojenie do rozhodovania na základe zásad subsidiarity a samosprávy je jedným z najúčinnejších spôsobov riešenia problémov národnostných menšín, a to s využitím osvedčených postupov, ktoré existujú v rámci Únie;

Rovnaké príležitosti

79.  vyjadruje poľutovanie nad obmedzeným vplyvom iniciatív na úrovni EÚ a vnútroštátnych iniciatív v oblasti nerovnosti medzi mužmi a ženami, najmä v súvislosti so zamestnanosťou; vyzýva členské štáty, aby v rámci svojich národných reformných programov a akčných plánov v oblasti rodovej rovnosti stanovili konkrétne ciele a stratégie v oblasti zamestnanosti s cieľom zabezpečiť rovnakú možnosť žien aj mužov vstúpiť na pracovný trh a zostať na ňom; domnieva sa, že na to, aby sa preklenuli zakorenené platové a dôchodkové rodové rozdiely, musia tieto ciele riešiť pretrvávajúcu koncentráciu žien v práci na čiastočný úväzok, za nízku mzdu a v neistých podmienkach,; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na dosiahnutie lepšieho zosúladenia rodinného a pracovného života pre všetky generácie žien vrátane kvalitných zariadení určených na starostlivosť o deti a iné závislé osoby;

80.  domnieva sa, že nedostatočné zastúpenie žien v politickom rozhodovaní je pre ľudské práva a demokraciu deficitom; víta pozitívne opatrenia, ako sú uzákonené systémy parity a rodové kvóty zavedené vo Francúzsku, Španielsku, Belgicku, Slovinsku, Portugalsku a Poľsku, ako zásadné osvedčené postupy a vyzýva členské štáty s osobitne nízkym zastúpením žien v politických zhromaždeniach, aby zvážili zavedenie záväzných legislatívnych opatrení;

81.  poukazuje na skutočnosť, že ženy sú naďalej diskriminované v rôznych oblastiach každodenného života napriek platným právnym predpisom v oblasti boja proti diskriminácii, a je veľmi sklamaný, že musí konštatovať, že ani po takmer 40 rokov starých predpisoch nie je mzdová medzera takmer vôbec prekonaná;

82.  domnieva sa, že násilie páchané na ženách je najrozšírenejším porušovaním ľudských práv dievčat a žien na celom svete; vyzýva Európsku komisiu, aby vyhlásila rok 2015 európskym rokom na skoncovanie s násilím páchaným na ženách a aby vytvorila s tým spojenú stratégiu pre celú EÚ na skoncovanie s násilím páchaným na ženách, ako ju ohlásili závery Rady z marca 2010, ktorá zahŕňa právne záväzné nástroje, kroky na zvyšovanie informovanosti, zber údajov a finančné prostriedky pre ženské MVO;

83.  pripomína svoju pozíciu k právam v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ako uvádza vo svojich uzneseniach z 10. februára 2010(10), 8. marca 2011(11) a 13. marca 2012(12) o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009, 2010 a 2011; vyjadruje v tomto smere znepokojenie nad nedávnymi obmedzeniami v oblasti prístupu k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia v niektorých členských štátoch, najmä k bezpečným a legálnym potratom, ku vzdelávaniu v oblasti sexuality a nad škrtmi financovania v oblasti plánovania rodiny;

84.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby preskúmali implementáciu Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (dohovor CEDAW) v právnom rámci EÚ;

85.  vyzýva EÚ, aby skoncovala s politikami, ktoré vytvárajú závislosť medzi členmi rodiny v rámci spájania rodiny, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby migrantkám poskytovali autonómny rezidenčný štatút, a to najmä v prípadoch domáceho násilia;

86.  vyzýva EÚ a členské štáty na zvýšenie úsilia zameraného na dosiahnutie cieľov Európskeho paktu pre rodovú rovnosť (2011 – 2012) a na prijatie opatrení zameraných na riešenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, profesijnú segregáciu a všetky formy násilia voči ženám;

87.  vyzýva členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na ochranu tehotných pracovníčok a žien na materskej dovolenke;

88.  naliehavo žiada členské štáty, aby riešili problematiku násilia páchaného na ženách, domáceho násilia a sexuálneho vykorisťovania vo všetkých jeho formách a aby bojovali proti obchodovaniu s ľuďmi;

89.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby národné akčné plány riešili viacnásobnú diskrimináciu a chránili príslušníčky etnických menšín a prisťahovalkyne;

Sexuálna orientácia a rodová identita

90.  vyzýva Komisiu, aby navrhla prepracovanie rámcového rozhodnutia Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva vrátane iných foriem trestných činov súvisiacich s predsudkami, ako aj z dôvodu sexuálnej orientácie, rodovej identity a rodového prejavu;

91.  vyzýva členské štáty, aby prijali národný legislatívny rámec na riešenie prípadov diskriminácie lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov a párov rovnakého pohlavia a aby zabezpečili účinné vykonávanie existujúceho právneho rámca EÚ a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie;

92.  vyzýva členské štáty na registráciu a prešetrovanie trestných činov násilia voči lesbičkám, homosexuálom, bisexuálom a transsexuálom a na prijatie právnych predpisov v oblasti trestného práva zakazujúcich podnecovanie k nenávisti na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity;

93.  víta návrhy Komisie(13) v oblasti právomocí a uplatniteľného práva v prípade majetkových účinkov manželstiev a registrovaných partnerstiev; domnieva sa však, že výber dvoch rôznych nástrojov a oddeleného prístupu pre registrované partnerstvá a manželstvá je neodôvodnený; domnieva sa, že v oboch prípadoch by sa mal uplatňovať rovnaký výber právomoci a uplatniteľného práva;

94.  vyzýva členské štáty, ktoré prijali právne predpisy týkajúce sa partnerstiev medzi osobami rovnakého pohlavia, aby uznali ustanovenia s podobným účinkom prijaté inými členskými štátmi; pripomína povinnosť členských štátov v plnej miere implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, a to aj v prípade párov rovnakého pohlavia a ich detí; víta skutočnosť, že čoraz viac členských štátov zaviedlo a/alebo prispôsobilo svoje právne predpisy v oblasti neformalizovaného spolužitia, civilného partnerstva a manželstva s cieľom prekonať diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie zažívanú pármi rovnakého pohlavia a ich deťmi, a vyzýva ostatné členské štáty, aby zaviedli podobné právne predpisy;

95.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh na úplné vzájomné uznávanie účinkov všetkých dokumentov o občianskom stave v celej EÚ vrátane právneho uznania rodu, manželstiev a registrovaných partnerstiev, aby sa občanom, ktorí využívajú svoje právo voľného pohybu, zmenšili diskriminačné právne a administratívne prekážky;

96.  vyzýva Komisiu a Radu, aby výraznejšie zasahovali proti homofóbii, násiliu a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie, a to aj tým, že vyzvú primátorov a políciu v členských štátoch k tomu, aby chránili slobodu prejavu a demonštrácií pri príležitosti pochodov hrdosti lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov; vyzýva Komisiu, aby využila výsledky prebiehajúceho výskumu agentúry FRA s cieľom konečne nadviazať na opakované výzvy Európskeho parlamentu a MVO a urýchlene vydať plán EÚ pre rovnosť z hľadiska sexuálnej orientácie a rodovej identity, aby sa mohol prijať v roku 2014;

97.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnú ochranu účastníkov verejných podujatí lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov vrátane pochodov hrdosti a aby zabezpečili, aby sa tieto podujatia mohli uskutočniť zákonným spôsobom;

98.  vyjadruje ľútosť nad tým, že transrodové osoby sú v niekoľkých členských štátoch ešte stále považované za duševne choré; vyzýva členské štáty, aby zaviedli alebo zrevidovali zákonné postupy uznávania rodu podľa vzoru Argentíny a zrevidovali podmienky (vrátane vynútenej sterilizácie) stanovené pre legálne uznanie rodu; vyzýva Komisiu a Svetovú zdravotnícku organizáciu, aby poruchy rodovej identity vyškrtli zo zoznamu duševných porúch a porúch správania, a aby zabezpečili nepatologizujúcu zmenu klasifikácie v rámci rokovaní o 11. verzii medzinárodnej klasifikácie chorôb (ICD-11);

99.  víta nový súbor pravidiel poskytovania azylu zavedený v kvalifikačnej smernici, ktorý zahŕňa rodovú identitu ako dôvod prenasledovania; tvrdí, že azylový balíček musí zostať jednotný a musí zahrnúť sexuálnu orientáciu a rodovú identitu do smernice o konaní o udelení azylu;

100.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup k zamestnaniu, tovaru a službám bez diskriminácie na základe rodovej identity, v súlade s právom EÚ(14);

101.  víta spustenie prieskumu agentúry FRA, ktorý zozbiera porovnateľné údaje o skúsenostiach lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov v Európskej únii a v Chorvátsku;

102.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere transponovali smernicu Rady 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny, a to bez akejkoľvek diskriminácie na základe pohlavia alebo sexuálnej orientácie; pripomína, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva spadajú páry rovnakého pohlavia pod význam pojmu „rodinný život“(15);

103.  domnieva sa, že základné ľudské práva lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov možno lepšie chrániť, ak budú mať tieto osoby lepší prístup k právnym inštitúciám, akými sú napríklad partnerské spolužitie, registrované partnerstvo alebo manželstvo; víta skutočnosť, že 16 členských štátov v súčasnosti tieto možnosti ponúka, a vyzýva ostatné členské štáty, aby takúto možnosť zvážili;

Mladé a staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím

104.  vyzýva členské štáty na riešenie diskriminácie na základe veku v zamestnaní v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, ktorá sa týka zamestnávania a prepúšťania starších pracovníkov;

105.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili začlenenie mladých pracovníkov v rámci trhu práce, najmä tých, ktorí sú zasiahnutí hospodárskou krízou, a to aj prostredníctvom organizovania a poskytovania odbornej prípravy v záujme sociálneho pokroku mladých ľudí;

106.  vyjadruje ľútosť nad tým, že mladí ľudia sú v niektorých členských štátoch ešte stále trestne stíhaní a odsudzovaný do väzenia kvôli tomu, že právo na výhradu svedomia voči vojenskej službe sa ešte stále náležitým spôsobom neuznáva, a vyzýva členské štáty, aby prestali s trestným stíhaním a diskrimináciou osôb s výhradou vo svedomí;

107.  víta rozhodnutie vyhlásiť rok 2012 za Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami; vyzýva členské štáty, aby uznávali a rešpektovali práva starších ľudí s cieľom umožniť im žiť dôstojný a kvalitný život poskytovaním primeraných sociálnych služieb, celoživotného vzdelávania a iných programov v záujme ich sociálneho a kultúrneho začleňovania; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na boj proti zneužívaniu a všetkým formám násilia páchaného voči starším osobám a presadzovali ich nezávislosť prostredníctvom podpory obnovy a dostupnosti bývania; pripomína, že staršie ženy žijú častejšie pod hranicou chudoby kvôli rodovým mzdovým rozdielom a neskorším dôchodkovým rozdielom; zdôrazňuje, že muži a ženy vo veku nad 65 rokov, ktorí sú aktívni a ochotní, prispievajú v plnej miere a mnohými rôznymi spôsobmi ku každodennému životu spoločnosti;

108.  vyzýva na rešpektovanie dôstojnosti ľudí na sklonku života, a to najmä zabezpečením toho, aby sa rozhodnutia vyjadrené v poslednej vôli uznávali a rešpektovali;

109.  vyzýva členské štáty, aby bojovali proti diskriminácii osôb so zdravotným postihnutím, najmä pokiaľ ide o začlenenie na pracovný trh;

110.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zlepšili prístup k zamestnaniu a odbornej príprave pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane osôb s psychosociálnymi poruchami, a to s využitím prostriedkov EÚ;

111.  vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (dohovor CRPD) a jeho opčný protokol, a aby zabezpečili, aby všetky národné akčné plány boli v súlade s európskou stratégiou pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2010 – 2020 a zameriavali sa na zlepšovanie prístupnosti, zamestnanosti, inkluzívneho vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj nezávislého bývania pre zdravotne postihnutých;

112.  vyzýva Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, aby v koordinácii s Agentúrou pre základné práva uskutočnil výskum a poskytol usmernenia na európskej úrovni a na úrovni členských štátov, pokiaľ ide o osobitnú situáciu žien a dievčat so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať praktikám vynútenej sterilizácie a vynútených potratov, ktoré môžu dosiahnuť úroveň mučenia alebo neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, a preto by sa mali trestne stíhať a trestať;

113.  vyzýva na inovatívne riešenie informačno-komunikačnej prístupnosti v oblasti prístupu nepočujúcich a sluchovo postihnutých občanov k inštitúciám a konferenciám EÚ na základe uznesení EP zo 17. júna 1988 o znakových rečiach pre nepočujúcich(16), z 18. novembra 1998 o znakových rečiach(17) a z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(18), v súlade s článkami 2, 21, 24 a 30 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

114.  vyzýva členské štáty, aby financovali organizácie , ktoré podporujú nezávislý život ľudí so zdravotným postihnutím a deinštitucionalizačné programy;

115.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa finančné prostriedky z EÚ určené na vnútornú a vonkajšiu činnosť nevyužívali na vytváranie prekážok alebo na generovanie diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím a aby pri prijímaní nových programov financovania zaviedli primerané opatrenia na to, aby sa týmto javom zabránilo;

116.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby prostriedky EÚ nesmerovali na renováciu súčasných alebo vybudovanie nových inštitúcií pre osoby so zdravotným postihnutím, ale aby sa namiesto toho využívali na uľahčenie komunitného života, v súlade s článkami 5 a 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a článkami 21 a 26 Charty základných práv;

117.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť politickú účasť osôb so zdravotným postihnutím na voľbách tým, že sa vyhovie ich osobitným potrebám;

Ochrana údajov

118.  znovu potvrdzuje, že právo sebaurčenia vo vzťahu k osobným údajom a právo na súkromie predstavujú základné prvky osobnosti, ľudskej dôstojnosti a slobody;

119.  zdôrazňuje, že reformou režimu EÚ v oblasti ochrany údajov by sa mali zlepšiť transparentnosť a informovanosť o právach na ochranu údajov a mali by sa zefektívniť opravné prostriedky a postihy a orgánom ochrany údajov by sa mali dať právomoci ukladať pokuty subjektom, ktoré porušia právne predpisy ÉÚ v oblasti ochrany údajov; naliehavo žiada Radu, aby sa odhodlala k vytvoreniu komplexného rámca ochrany údajov s jednotnou harmonizáciou na vysokej úrovni rozvíjajúcou smernicu 95/46/ES; zdôrazňuje, že je potrebné vyhýbať sa odchýlkam a výnimkám zo zásad, ktorými sa riadi ochrana osobných údajov, najmä zo zásady obmedzenia účelu, a presun údajov do tretích krajín; zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa komplexné normy v oblasti ochrany údajov naplánované v oblasti presadzovania práva týkali aj domáceho spracúvania údajov;

120.  je znepokojený existujúcimi trendmi oslabujúcimi nezávislosť orgánov ochrany údajov a víta bdelosť Komisie; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali jestvujúce ustanovenia a príslušnú judikatúru;

121.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatkami smernice o uchovávaní údajov zvýraznenými hodnotiacou správou Komisie, európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, niekoľkými národnými parlamentmi a ústavnými súdmi niekoľkých členských štátov, ktoré ju označili za protiústavnú; zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať smernicu o uchovávaní údajov alebo aspoň preskúmať alternatívy k uchovávaniu údajov, ako je urýchlená ochrana údajov a cielený zber dopravných údajov;

122.  je znepokojený nedostatočným pokrokom dosiahnutým pri rokovaniach o dohode medzi Európskou úniou a Kanadou o prevode a využívaní údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) v záujme predchádzania terorizmu a inej závažnej nadnárodnej kriminality a boja proti nim; pripomína, že dohoda podpísaná v roku 2005 už neplatí, a to kvôli vypršaniu platnosti rozhodnutia o primeranosti v septembri 2009, a že prevod osobných záznamov o cestujúcich sa od uvedeného termínu uskutočňuje na základe jednostranných krokov Kanady voči členským štátom;

123.  víta skutočnosť, že podľa dohody o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) medzi EÚ a Austráliou sa údaje zbierajú len na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a trestného stíhania teroristických skutkov alebo závažných nadnárodných trestných činov, a že sú zaručené účinné nápravné mechanizmy a ochranné prvky;

124.  vyjadruje ľútosť nad tým, že v dohode o PNR medzi EÚ a USA nie sú účely zberu údajov z PNR výslovne uvedené, a že ochranné mechanizmy v oblasti ochrany údajov uvedené v tejto dohode nie sú úplne v súlade s normami EÚ; zdôrazňuje, že Komisia náležitým spôsobom nepreskúmala šetrnejšie alternatívy analýzy údajov z PNR, ako sú tie, ktoré ponúka využívanie rozšírených informácií o cestujúcich alebo obmedzenie využívania údajov z PNR na prípady, v ktorých už existuje stopa alebo počiatočné podozrenie;

125.  je znepokojený tým, že dohoda o programe na sledovanie financovania terorizmu medzi EÚ a USA sa nemusí implementovať v súlade s ustanoveniami uvedenými v tejto dohode; zdôrazňuje, že prvá a druhá inšpekcia uskutočnená spoločným orgánom dozoru Europolu vyvoláva vážne obavy o súlade dohody o programe na sledovanie financovania terorizmu medzi EÚ a USA so zásadami ochrany údajov;

126.  so znepokojením pripomína, že prvá inšpekcia uskutočnená spoločným orgánom dozoru Europolu vyvoláva vážne obavy o súlade dohody o programe na sledovanie financovania terorizmu medzi EÚ a USA so zásadami ochrany údajov;

127.  vyzýva Komisiu, aby riešila obavy vyjadrené európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, pracovnou skupinou k článku 29, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, agentúrou FRA a niekoľkými národnými parlamentmi vo vzťahu k navrhovanej smernici o európskych osobných záznamoch o cestujúcich (PNR)(19) obmedzením rozsahu uplatňovania na lety do a z tretích krajín, boj proti medzinárodnému terorizmu, dĺžky uchovávania údajov a zoznamu uchovávaných údajov a zabezpečením účinného posúdenia systému;

128.  nepovažuje oznámenie Komisie o európskom systéme sledovania financovania terorizmu za primeraný základ pre rokovania; vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh právneho a technického rámca získavania údajov na území EÚ, ktorý zabezpečí plnohodnotný súlad s európskymi normami v oblasti ochrany údajov;

129.  zdôrazňuje, že európsky systém sledovania financovania terorizmu(20) by mal byť efektívnym a cieleným systémom získavania údajov s jasnými prístupovými právami, ktoré čo najskôr zaručia ukončenie súčasných prevodov hrubých údajov do USA;

130.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zrušili alebo zrevidovali pravidlá v oblasti tekutín a telových skenerov, a vyzýva Komisiu, aby začala konanie o porušení práva voči tým členským štátom, ktoré porušujú nariadenia EÚ chrániace základné práva občanov v tejto veci;

Migranti a utečenci

131.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili postup týkajúci sa koordinovanejších pravidiel, ktorými sa riadia žiadatelia o azyl, v súlade s judikatúrami Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva;

132.  pripomína členským štátom, že musia v plnej miere rešpektovať Ženevský dohovor o utečencoch, najmä jeho článok 33, ktorý zakazuje akékoľvek vyhostenie alebo vrátenie („refoulement“) na ich hranice;

133.  dôrazne odsudzuje rozsiahle využívanie zadržiavania väčšinou členských štátov, a to s cieľom uľahčiť odsun prisťahovalcov vrátane maloletých osôb, a naliehavo žiada členské štáty, aby do vnútroštátnych právnych predpisov zaviedli alternatívy zadržiavania;

134.  vyzýva členské štáty, aby zreformovali svoje konanie o udelení azylu tak, aby bolo v súlade s požiadavkou na zabezpečenie účinných nápravných prostriedkov, ako sa uvádza v judikatúre ESĽP a Súdneho dvora Európskej únie, najmä v oblasti príslušných lehôt na podanie odvolania proti rozhodnutiu, negatívnemu rozhodnutiu a v oblasti ustanovení o práve zostať v hostiteľskej krajine počas odvolacieho procesu;

135.  konštatuje, že v rámci EÚ existujú obrovské rozdiely medzi konaniami o udelení azylu v otázke uznávania rodovej perzekúcie; vyzýva členské štáty, aby prijali a implementovali rodové usmernenia pre počiatočné rozhodovacie orgány a sudcov na základe rodovo relevantných usmernení UNHCR, a vyzýva Európsky podporný úrad pre azyl, aby vytvoril nástroje na zabezpečenie perspektívy rodovej rovnosti v spoločnom európskom azylovom systéme;

136.  vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na účinné politiky v oblasti legálnej migrácie a aby ratifikovali Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín; zdôrazňuje, že by sa mala venovať osobitná pozornosť migrantkám, ktoré sú osobitne zraniteľné;

137.  pripomína význam smernice o sezónnych pracovníkoch(21) pre zníženie miery nelegálnej práce a rizika vykorisťovania a naliehavo žiada o dokončenie rokovaní;

138.  pripomína, že prístup ku zdravotnej starostlivosti je základným právom a osobitne vyzýva členské štáty, aby toto právo v praxi sprístupnili, a to aj nelegálnym migrantom, najmä tehotným ženám a deťom, čím naviažu na obavy vyjadrené Agentúrou pre základné práva v jej správe z 11. októbra 2011;

139.  víta stratégiu EÚ smerujúcu k odstráneniu obchodovania s ľuďmi na roky 2012 – 2016 a prácu koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi; pripomína, že smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi, a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009 , ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, sú užitočné nástroje na ochranu obetí obchodovania s ľuďmi a mali by sa v plnej miere implementovať;

140.  vyjadruje ľútosť nad pomalým pokrokom pri prijímaní spoločného európskeho azylového systému a ľutuje, že prístup Únie sa zameriava na kontrolu migrácie a nie na prístup k medzinárodnej ochrane spĺňajúcej potreby zamýšľaných príjemcov pomoci; vyzýva Radu a členské štáty, aby zabezpečili zavedenie spoločného európskeho azylového systému do konca roku 2012 podľa plánu, v súlade s medzinárodnými záväzkami členských štátov v oblasti azylu;

141.  víta zlepšenia v revidovanej kvalifikačnej smernici(22), najmä výraznejšie uznávanie rodovo špecifických foriem perzekúcie, začlenenie rodovej identity ako dôvodu perzekúcie, pre ktorý by sa mala poskytnúť ochrana, a záväzok zohľadňovať najlepšie záujmy dieťaťa;

142.  naliehavo žiada členské štáty, aby kvalifikačnú smernicu implementovali tak, aby to zaručilo plnohodnotný súlad s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, a vyzýva členské štáty, ktoré o to majú záujem, aby prekročili minimálnu úroveň prínosov a práv zaručenú textom;

143.  zdôrazňuje, že rozšírená oblasť pôsobnosti smernice o dlhodobých rezidentoch(23) na utečencov a príjemcov subsidiárnej ochrany prispeje k ich skutočnej integrácii, čo má prínos pre EÚ aj členské štáty;

144.  víta Komisiou predložený upravený návrh na prepracovanie smernice o podmienkach prijímania(24) a zdôrazňuje, že základné podmienky prijímania by sa mali ponúkať od chvíle, keď žiadatelia o azyl dorazia, a že by sa mali nabádať k tomu, aby prospievali hostiteľskému spoločenstvu bez ohľadu na dĺžku ich pobytu;

145.  zdôrazňuje, že medzery a nejasnosti v upravenom návrhu smernice o spoločných konaniach o priznávaní a odnímaní štatútu medzinárodnej ochrany(25) sa musia riešiť spôsobom, ktorý členským štátom umožní vyhnúť sa riziku zvýšených nákladov a potenciálneho zneužitia a pritom zaručí osobám, ktoré potrebujú ochranu, prístup ku spravodlivým a kvalitným azylovým rozhodnutiam;

146.  odporúča vytvorenie azylových odborných tímov, ktoré by pomáhali štátom s nedostatočnou azylovou infraštruktúrou; zastáva názor, že existencia minimálnych noriem a mechanizmov posudzovania kvality môže zvýšiť kvalitu azylového rozhodovania;

147.  zdôrazňuje, že žiadatelia o azyl nemajú vo všetkých členských štátoch rovnakú úroveň procesnej a hmotnoprávnej ochrany kvôli neprimeranej transpozícii práva EÚ alebo kvôli odlišným prístupom k implementácii;

148.  vyjadruje znepokojenie nad vplyvom súčasného dublinského systému na zákonné práva žiadateľov o azyl vrátane práva na spravodlivé preskúmanie ich žiadosti o azyl a v prípade jej uznania vrátane práva na účinnú ochranu, ako aj nad nerovnomerným rozdelením žiadostí o azyl medzi členskými štátmi;

149.  zdôrazňuje význam rokovaní o zmene a doplnení nariadenia Dublin II a zdôrazňuje tiež, že by sa nemali hľadať efektívnejšie postupy na úkor práv žiadateľov;

150.  zdôrazňuje, že v súlade s nedávnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie je potrebné ukončiť rokovania o účinnom mechanizme na pozastavenie transferov podľa nariadenia Dublin II do členských štátov, kde existuje riziko porušenia základných práv príslušných osôb;

151.  požaduje pohraničné kontroly citlivé voči základným právam a zdôrazňuje potrebu demokratického dohľadu Parlamentu nad operáciami agentúry Frontex;

152.  zdôrazňuje svoj záväzok zabezpečiť úplnú parlamentnú kontrolu agentúr EÚ pôsobiacich v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí , najmä Europolu, Frontexu, Cepolu, Eurojustu a Európskej agentúry na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov; vyzýva tieto agentúry, aby v rámci svojich činností posilnili rozmer základných práv;

153.  zdôrazňuje potrebu monitorovať praktické uplatňovanie mandátu Európskeho podporného úradu pre azyl a skutočnosť, že pri opätovných rokovaniach o mandáte Europolu v roku 2013 by sa mali riešiť aspekty jeho práce, ktoré súvisia so základnými právami;

154.  vyzýva na účinnú implementáciu ustanovení schengenského pohraničného kódexu a vízového kódexu Spoločenstva o základných právach v kontexte budúceho posudzovania schengenského priestoru;

155.  zdôrazňuje, že na nové technológie uchovávania osobných údajov a na pohraničný dozor by sa mali uplatňovať zásady potrebnosti a primeranosti zozbieraných a uchovávaných údajov;

156.  zdôrazňuje, že sloboda pohybu v rámci schengenského priestoru je jedným z najkonkrétnejších práv občanov EÚ; dôrazne nesúhlasí s novými dôvodmi na predkladanie návrhov na opätovné zavádzanie kontrol na hraniciach schengenského priestoru, keďže týmito kontrolami by sa obmedzil voľný pohyb v rámci EÚ a oslabilo by sa fungovanie tohto priestoru;

157.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že členské štáty čoraz viac nedodržiavajú schengenské acquis, čím oslabujú slobodu pohybu v Európskej únii, a preto zdôrazňuje význam hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu na kontrolu uplatňovania schengenského acquis prijatého v súlade s článkom 77 ZFEÚ a so zásadami v oblasti základných práv;

158.  je znepokojený absenciou harmonizovaných procesných záruk pri napadnutí zákonnosti a primeranosti vydania varovania v schengenskom informačnom systéme alebo porovnateľných vnútroštátnych databázach;

159.  vyzýva Komisiu, aby vo svetle svojho hodnotenia readmisných dohôd EÚ(26) nepodporovala prirýchle uzatváranie nových dohôd, ktoré povedú k porušovaniu základných práv; vyzýva Radu, aby dodržiavala zásadu „žiadna dohoda za akúkoľvek cenu“;

160.  vyzýva tie členské štáty, ktoré to ešte neurobili, aby ratifikovali Dohovor Rady Európy o účasti cudzincov na verejnom živote na miestnej úrovni, a tie, ktoré ho už ratifikovali, aby zaviedli do praxe článok 6 tohto dohovoru, ktorý zabezpečuje právo voliť a byť volený vo voľbách do miestnej samosprávy všetkým štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí mali v hostiteľskej krajine zákonný a zvyčajný pobyt počas piatich rokov pred voľbami;

Práva dieťaťa

161.  vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby efektívne prispeli k riešeniu problémov, akými sú napríklad premiestňovanie dieťaťa zo starostlivosti jedného alebo oboch rodičov, nezvestné deti, sexuálne zneužívanie detí a detská pornografia, ochrana maloletých migrantov bez sprievodu a situácia detí so zdravotným postihnutím umiestnených do inštitúcií, ako aj ochrana detí, ktoré boli vystavené domácemu zneužívaniu a vykorisťovaniu na pracovisku;

162.  víta úsilie Komisie zabezpečiť dodržiavanie a presadzovanie práv dieťaťa na súdne konanie prostredníctvom Programu EÚ v oblasti práv dieťaťa a skutočnosť, že smernica o obetiach trestných činov zabezpečuje vyššiu úroveň ochrany detí ako zraniteľných obetí;

163.  vyzýva inštitúcie EÚ a všetky členské štáty, aby vypracovali politiky priaznivé voči deťom v oblastiach ako zamestnanosť, životné prostredie, bezpečnosť či migrácia, ako aj vo vzťahu k trestným veciam, vzdelávaniu a ochrany údajov; zdôrazňuje význam investovania do činností orientovaných na deti prostredníctvom presmerovania súčasných rozpočtových položiek a prostredníctvom nových investícií; vyzýva všetky členské štáty, aby zakázali zamestnávanie detí vo veku nižšom než je minimálny vek na opustenie školskej dochádzky; zdôrazňuje, že mladí ľudia v práci sa musia chrániť pred hospodárskym vykorisťovaním, čímkoľvek, čo môže poškodiť ich bezpečnosť, zdravie, telesný, duševný, morálny a sociálny vývoj, a pracovnými podmienkami, ktoré môžu zasahovať do ich vzdelávania;

164.  pripomína, že EÚ a jej členské štáty musia zohľadňovať práva a povinnosti rodičov, opatrovníkov alebo iných osôb s právnou zodpovednosťou za dieťa;

165.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primeranú implementáciu smernice o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii(27) a smernice o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu(28);

166.  vyzýva všetky členské štáty EÚ, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali opčný protokol k Dohovoru OSN o právach dieťaťa venovaný predaju detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii a Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním z roku 2007;

167.  zdôrazňuje, že žiadne mladistvé osoby bez sprievodu by sa nemali zadržiavať, keďže sú to zraniteľné osoby, ktoré si vyžadujú osobitné spôsoby prijímania;

168.  víta akčný plán Komisie týkajúci sa maloletých bez sprievodu (2010 – 2014); vyzýva Komisiu, aby Parlament informovala o zisteniach skupiny odborníkov v oblasti mladistvých bez sprievodu v procese migrácie;

169.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla práva detí do hlavného prúdu všetkých činností EÚ a aby posúdila doterajšiu prácu koordinátora v oblasti práv detí a Európskeho fóra pre práva dieťaťa;

170.  podporuje využívanie ukazovateľov práv detí vypracovaných agentúrou FRA pri revízii činností EÚ; vyzýva na vypracovanie praktických usmernení o tom, ako by sa tieto ukazovatele mohli najlepšie využívať;

171.  vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi škandálmi zahŕňajúcimi prípady pedofílie a vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili, že pri vyšetrovaní pedofílie sa nebude tolerovať beztrestnosť;

Práva obetí a prístup k spravodlivosti

172.  vyzýva iné zainteresované subjekty vrátane agentúr EÚ, ako je Europol, a členské štáty, aby súbežne s tým, ako sa z ľudských práv stáva veľmi významná problematika, zabezpečili spoluprácu na úrovni EÚ v rámci holistického, koordinovaného a integrovaného prístupu; vyzýva členské štáty, aby prijali vhodné právne rámce a vhodné a jednotné vymedzenie obchodovania s ľuďmi a aby zabezpečili vnútroštátnu koordináciu štátnych subjektov, ktoré sú zodpovedné za ochranu a presadzovanie ľudských práv obetí obchodovania s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby podporovali výskum v oblasti obchodovania s ľuďmi s cieľom náležitým spôsobom prispôsobovať vládne politiky v oblastiach ako migrácia, pracovný trh, hospodárstvo atď.;

173.  zdôrazňuje potrebu posúdiť pokrok dosiahnutý v oblasti boja proti obchodovaniu s ľudskými bytosťami vo svetle zistení koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi;

174.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že občania EÚ s pobytom v inom členskom štáte, ako je členský štát ich pôvodu, nie sú účinne informovaní o svojich právach, a vyzýva členské štáty, aby zlepšili svoje informačné systémy;

175.  zdôrazňuje, že Európsky súd pre ľudské práva a Súdny dvor Európskej únie vo svojich rozsudkoch poukázali na prekážky týkajúce sa práva na spravodlivé vypočutie a prístupu k spravodlivosti, akými sú napríklad dĺžka konaní a nedostatok účinných nápravných opatrení;

176.  vyzýva členské štáty, aby riešili zostávajúce prekážky, akými sú napríklad lehoty, právne postavenie, dĺžka konaní, náhrady trov konania a procedurálne formality;

177.  naliehavo žiada členské štáty, aby reštrukturalizovali svoje systémy súdnictva, prehodnotili úroveň súdnych poplatkov, zreformovali systém právnej pomoci a zabezpečili alternatívne mechanizmy riešenia sporov s cieľom umožniť rovnaký prístup ku spravodlivosti v čo najväčšej možnej miere;

178.  naliehavo žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby preskúmali, ako by do právneho systému EÚ a do právnych systémov členských štátov zapadli spoločné právne zásady v oblasti kolektívnych nápravných mechanizmov;

179.  vyjadruje znepokojenie vo vzťahu k rešpektovaniu spravodlivého procesu v EÚ a jej členských štátoch, a najmä vo vzťahu k nedávnym návrhom v oblasti tzv. tajných dôkazov, ktoré by vláde umožnili používať proti jednotlivcom dôkazy, ktoré nemôžu spochybňovať, ba dokonca ani vidieť, čo by bolo v príkrom rozpore s európskymi základnými právami a normami;

180.  vyzýva Komisiu, aby dokončila plán posilňovania procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní, ktorý zabezpečí, aby sa v praxi mohli uplatňovať práva v oblasti spravodlivého procesu;

181.  víta plán pre trestné konanie a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o dosiahnutie pevných noriem v oblasti procesných práv obžalovaných aj obetí pre celú EÚ;

182.  žiada, aby členské štáty zabezpečili, aby vyhosťovanie do tretích krajín neporušovalo základné práva, a vyzýva ich, aby prehodnotili medzinárodné zmluvy v tejto oblasti, v ktorých sú zmluvnými stranami;

183.  naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala skutočné uplatňovanie práva na prístup ku spravodlivosti v EÚ v kontexte práva každej osoby súčasnej a budúcich generácií žiť v prostredí primeranom jej zdraviu a dobrým životným podmienkam;

184.  vyzýva členské štáty, aby sa zaoberali rodovo špecifickými trestnými činmi a aby navrhli účinné prostriedky na boj proti domácemu násiliu, v prípade potreby prostredníctvom prijatia právnych predpisov v oblasti ochranných opatrení;

185.  víta plán posilňovania práv a ochrany obetí, ktorý prijala Rada, a návrh Komisie na balíček v oblasti obetí, ktorý osobitne rieši potreby detských obetí a obetí terorizmu;

186.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali finančné zdroje pre služby obetiam trestných činov, so zohľadnením nadchádzajúceho posúdenia možností a sľubných praktík v členských štátoch agentúrou FRA;

187.  upozorňuje na zostávajúce nedostatky v oblasti minimálnych záruk práv na obhajobu a pripomína, že komisár Rady Európy pre ľudské práva spochybnil absenciu účinných nápravných opatrení proti európskemu zatýkaciemu rozkazu a jeho vydaniu za menej závažné trestné činy;

188.  vyjadruje vážne znepokojenie nad situáciou zadržiavaných osôb v Európskej únii; vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby spolu s Radou Európy a Výborom na predchádzanie mučeniu predložili návrhy na zabezpečenie dodržiavania práv väzňov a na podporu ich opätovného začleňovania do spoločnosti; vyzýva na uplatňovanie svojich požiadaviek, ktoré obsahuje jeho uznesenie z 15. decembra 2011 o podmienkach zadržiavania v EÚ(29), a najmä požaduje legislatívnu iniciatívu v oblasti minimálnych spoločných noriem zadržiavania v EÚ a vhodné mechanizmy monitorovania;

189.  zdôrazňuje, že medzinárodná spolupráca v oblasti boja proti terorizmu by mala vychádzať z plnohodnotného dodržiavania medzinárodných noriem a záväzkov v oblasti ľudských práv;

190.  víta vyšetrovanie ilegálnych činností CIA, ktoré už prebehlo v niektorých členských štátoch a ktoré bolo požadované v správe Parlamentu z roku 2007 a v jeho monitorovacej správe z roku 2012; požaduje, aby sa uskutočnilo ďalšie vyšetrovanie, a vyzýva členské štáty, aby v plnej miere plnili svoje povinnosti v rámci medzinárodného práva;

191.  vyzýva na posilnenie demokratického a justičného dohľadu nad tajnými službami na vnútroštátnej úrovni, ktorý je extrémne naliehavý a potrebný, vyzýva Európsku úniu, aby posilnila svoj dohľad, pokiaľ ide o spoluprácu medzi týmito agentúrami na európskej úrovni, a to aj prostredníctvom orgánov EÚ, a medzi týmito agentúrami a tretími krajinami;

192.  vyjadruje znepokojenie nad prípadmi, keď polícia v EÚ použila neprimeranú silu pri verejných podujatiach a demonštráciách; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili posilnenie demokratického a justičného dohľadu nad agentúrami na presadzovanie práva a ich personálom, zaručenie zodpovednosti a netolerovanie beztrestnosti v Európe, najmä v prípade neprimeraného použitia sily alebo mučenia či neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili nosenie identifikačných čísel príslušníkmi polície;

Občianstvo

193.  pripomína, že Maastrichtská zmluva z roku 1992 zaviedla koncepciu tzv. občianstva Únie, čím dala každému občanovi Únie právo slobodného pohybu a pobytu na území Únie, právo voliť a kandidovať v obecných voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu v členskom štáte, v ktorom má daná osoba pobyt, ochranu poskytovanú diplomatickými alebo konzulárnymi orgánmi ktoréhokoľvek členského štátu, právo predkladať petície Európskemu parlamentu a sťažovať sa európskemu ombudsmanovi, ako aj sériu práv v rozličných oblastiach, ako je voľný pohyb tovaru a služieb, ochrana spotrebiteľa a verejného zdravia, rovnosť príležitostí a rovnaké zaobchádzanie a prístup k zamestnaniu a sociálnej ochrane; konštatuje, že Amsterdamská zmluva z roku 1997 a Lisabonská zmluva z roku 2009 ešte viac posilnili práva spojené s občianstvom Únie;

194.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala porovnávaciu štúdiu o volebných právach na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ s cieľom identifikovať rozdiely, ktoré majú nepriaznivý vplyv na určité kategórie osôb v EÚ, a aby túto štúdiu doplnila o vhodné odporúčania zamerané na riešenie diskriminácie; pripomína dôležitosť preferenčného zaobchádzania a osobitných opatrení pri presadzovaní zastúpenia ľudí z rozličného prostredia a znevýhodnených skupín na rozhodovacích pozíciách;

195.  pripomína rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s volebnými postupmi založené okrem iného na kódexe osvedčených postupov vo volebných otázkach, ktorý vypracovala Benátska komisia, a vyzýva EÚ a členské štáty, aby ich vykonali;

196.  vyzýva Komisiu, aby situáciu osôb, ktoré nie sú jej občanmi, riešila predovšetkým v správe o občianstve a v správe o uplatňovaní Charty základných práv EÚ;

197.  vyzýva členské štáty, aby začali informačné kampane a osvetové kampane s cieľom informovať občanov EÚ o ich práve voliť a byť volený vo voľbách pri súčasnom zohľadnení potrieb špecifickejšieho publika a zraniteľných skupín; vyzýva na uskutočnenie potrebných reforiem európskych volebných postupov, ktoré sa majú vykonať vo všetkých členských štátoch s cieľom podporiť aktívne občianstvo EÚ; domnieva sa, že aktívne a zúčastnené občianstvo EÚ by sa malo podporovať aj prístupom k dokumentom a informáciám, transparentnosťou, dobrou správou vecí verejných a dobrou administratívou, demokratickým zapájaním a zastúpením a rozhodovaním čo najbližšie k občanom Únie;

198.  víta skutočnosť, že rok 2013 bol vyhlásený za Európsky rok občanov, čím sa zviditeľnilo občianstvo Únie a jeho konkrétny prínos pre občanov Únie, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili uskutočňovanie informačných kampaní, ktoré sa týkajú európskeho občianstva a s ním spojených práv;

199.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby šírili informácie o práve na diplomatickú a konzulárnu ochranu; vyzýva členské štáty, aby aktívne spolupracovali na zabezpečení ochrany občanov EÚ za hranicami Únie, a to aj v čase krízy či katastrofy;

200.  vyzýva členské štáty, aby pripravili informačné kampane na propagáciu aktívneho zapájania občanov do uplatňovania ich práva na predkladanie sťažnosti Európskemu ombudsmanovi vo veci nesprávneho úradného postupu spáchaného európskou inštitúciou alebo orgánom;

201.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zvýšili informovanosť verejnosti o iniciatíve občanov, nástroji priamej demokracie zameranom na zlepšenie demokratického fungovania Únie;

202.  poukazuje na potrebu spustiť účinné informačné kampane propagujúce práva vyplývajúce z občianstva EÚ medzi mladými ľuďmi, napríklad vytvorenie tzv. programu aktívneho občianstva na školách a univerzitách;

203.  zdôrazňuje potrebu urýchlenej reformy systému volieb do Európskeho parlamentu, ktorý zabezpečuje aktívne zapojenie občanov do fingovania EÚ;

o
o   o

204.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej Rade, Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Organizácii Spojených národov, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

(1) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.
(2) Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1.
(3) Dokument Rady 10140/2011 z 18. mája 2011.
(4) Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 49.
(5) Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 405.
(6) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 112.
(7) Pozri najmä články charty venované sociálnym právam, ako aj relevantné konkrétne články zmlúv venované solidarite: články 80 a 122 ZFEÚ.
(8) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 12.
(9) COM(2010)0573.
(10) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 35.
(11) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 65.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2012)0069.
(13) COM(2011)0127 a COM(2011)0126.
(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania; Smernica Rady 2004/113/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu.
(15) Schalk a Kopf proti Rakúsku, sťažnosť č. 30141/04, ESĽP.
(16) Ú. v. ES C 187, 18.7.1988, s. 236.
(17) Ú. v. ES C 379, 7.12.1998, s. 66.
(18) Prijaté texty P7_TA(2011)0453.
(19) COM(2011)0032.
(20) COM(2011)0429.
(21) COM(2010)0379.
(22) Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9.
(23) Ú. v. EÚ L 132, 19.5.2011, s. 1.
(24) COM(2011)0320.
(25) COM(2011)0319.
(26) COM(2011)0076.
(27) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.
(28) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.
(29) Prijaté texty, P7_TA(2011)0585.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia