Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2012/2062(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0378/2012

Predkladané texty :

A7-0378/2012

Rozpravy :

PV 12/12/2012 - 11
CRE 12/12/2012 - 11

Hlasovanie :

PV 13/12/2012 - 11.4
CRE 13/12/2012 - 11.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2012)0504

Prijaté texty
PDF 429kWORD 190k
Štvrtok, 13. decembra 2012 - Štrasburg
Stratégia EÚ v oblasti ľudských práv
P7_TA(2012)0504A7-0378/2012

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2012 o prehodnotení stratégie EÚ v oblasti ľudských práv (2012/2062(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6, 8, 21, 33 a 36 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 8. mája 2001 s názvom Úloha Európskej únie pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách (COM(2001)0252),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 20. apríla 2010 s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov – Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu (COM(2010)0171),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 25. októbra 2011 s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),

–  so zreteľom na strategický rámec EÚ o ľudských právach a demokracii a na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý bol prijatý na 3179. zasadnutí Rady pre zahraničné veci 25. júna 2012,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2012 o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie(3),

–  so zreteľom na odporúčanie adresované Rade 2. februára 2012 týkajúce sa jednotnej politiky voči autoritárskym režimom, proti ktorým EÚ uplatňuje reštriktívne opatrenia, keď ich vodcovia sledujú svoje osobné a obchodné záujmy v rámci EÚ(4),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ľudských právach,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a na prebiehajúce rokovania o pristúpení EÚ k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 13. júna 2012 k osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva(5),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci týkajúce sa Európskej nadácie na podporu demokracie(6) prijaté na jej 3130. schôdzi 1. decembra 2011 a na vyhlásenie o vytvorení Európskej nadácie na podporu demokracie(7), ktoré schválil Coreper 15. decembra 2011,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 29. marca 2012 k postupu prípadného založenia európskej nadácie pre demokraciu(8),

–  so zreteľom na nedávne založenie Európskej nadácie na podporu demokracie,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0378/2012),

A.  keďže EÚ je založená na zásade dodržiavania ľudských práv a podľa svojich zmlúv má právnu povinnosť umiestniť ľudské práva do centra všetkých svojich politík a politík členských štátov bez výnimky a do centra všetkých medzinárodných dohôd; keďže po dialógoch medzi EÚ, jej členskými štátmi a tretími krajinami musia nasledovať konkrétne opatrenia vytvorené s cieľom zabezpečiť, aby ľudské práva zostali v centre týchto politík;

B.  keďže EÚ vypracovala rozsiahly súbor nástrojov ako rámec politiky na podporu tejto povinnosti, medzi nimi usmernenia v oblasti ľudských práv, globálny finančný nástroj pre oblasť ľudských práv a demokracie (európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (ENDĽP)), požiadavku pre všetky vonkajšie finančné nástroje – napr. nástroj financovania rozvojovej spolupráce, nástroj stability, nástroj európskeho partnerstva, nástroj predvstupovej pomoci a nástroj partnerstva – presadzovať v rozsahu svojich pôsobností ľudské práva a demokraciu, založenie Európskej nadácie na podporu demokracie a vymenovanie nového osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, vyhlásenia a závery Rady, vyjadrenia vysokého predstaviteľa, demarše EÚ, sankcie EÚ v prípade ťažkého porušovania ľudských práv a v ostatnom období aj stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny;

C.  keďže v súlade s rozmanitou povahou zmluvných vzťahov medzi EÚ a tretími krajinami EÚ vytvorila širokú škálu nástrojov, ako je európska susedská politika, dohoda z Cotonou a dialógy a konzultácie s tretími krajinami v oblasti ľudských práv, s cieľom presadzovať ľudské práva a demokraciu a v rámci medzinárodných orgánov zlepšovať spoluprácu v rámci diskusií o otázkach spoločného záujmu; keďže európska susedská politika monitoruje plnenie dohodnutých záväzkov a v dohode z Cotonou sa ustanovujú konzultácie v prípade porušovania ľudských práv; keďže úloha EÚ pri presadzovaní a pozorovaní volebných procesov má takisto veľmi silný vplyv, pokiaľ ide o podporu ľudských práv a demokracie a posilňovanie právneho štátu;

D.  keďže kumulatívny účinok týchto politík viedol k roztrieštenému prístupu, keď nedošlo k riadnemu dodržiavaniu zásady súdržnosti a jednotnosti medzi jednotlivými oblasťami vonkajšej činnosti EÚ a medzi nimi a ostatnými politikami; keďže tieto rozličné nástroje sa následne stali izolovanými prvkami a neslúžia ani na plnenie právneho záväzku monitorovania toho, či sa vykonávajú doložky o ľudských právach, ani na plnenie súvisiaceho politického cieľa, takže je potrebná harmonizácia a vytváranie synergií medzi týmito nástrojmi;

E.  keďže niekoľko faktorov bráni vykonávaniu účinnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie a keďže spoločné oznámenie z decembra 2011 sa účinne nezaoberalo týmito faktormi, akými sú nedostatok integrovaného prístupu založeného na prepojení vonkajších nástrojov EÚ a vhodnom začlenení prioritných cieľov jednotlivých krajín, neexistencia politiky referenčného porovnávania pre všetky nástroje (vrátane geografických politík a stratégií), pomocou ktorej by bolo možné merať a monitorovať dodržiavanie ľudských práv a demokratických zásad založených na konkrétnych, transparentných, merateľných, dosiahnuteľných a časovo vymedzených ukazovateľoch, a nedostatočná dôraznosť dialógov o ľudských právach, ktoré by mali byť zakomponované do širšieho politického dialógu na najvyššej úrovni;

F.  keďže udalosti tzv. Arabskej jari a skúsenosti získané s krajinami Východného partnerstva počas ich jednotlivých prechodných období a pred nimi odhalili potrebu pretvorenia susedskej politiky tak, aby vyššiu prioritu získal dialóg okrem iného s MVO, obhajcami ľudských práv, odbormi, médiami, univerzitami, demokratickými politickými stranami a inými súčasťami občianskej spoločnosti a obhajovanie základných slobôd, ktoré sú nevyhnutné pre procesy demokratizácie a prechodu; v tejto súvislosti víta založenie Európskej nadácie na podporu demokracie ako konkrétnej reakcie EÚ na výzvy týkajúce sa demokratizácie spočiatku – hoci nie výlučne – v susedských krajinách EÚ;

G.  keďže táto nová politika by sa mala zamerať na ďalšie zapájanie partnerských krajín do hlbších demokratických reforiem a dodržiavania základných práv, najmä ústredných základných práv, ako je sloboda prejavu, sloboda svedomia, náboženstva alebo viery, zhromažďovania a združovania, na základe prístupu „viac za viac“ a vzájomnej zodpovednosti medzi partnerskými krajinami, EÚ a jej členskými štátmi;

H.  keďže Rada v rámci preskúmania usmernila a nanovo vymedzila politiku EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie v kontexte svojej vonkajšej činnosti; keďže toto nové vymedzenie je zakotvené v strategickom rámci EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý prijala Rada pre zahraničné veci 25. júna 2012 a ktorý bol doplnený akčným plánom jasne stanovujúcim osobitné ciele, časový rámec, hlavné medzníky činností a rozdelenie zodpovednosti; keďže Rada vymenovala osobitného zástupcu pre ľudské práva, aby sa zvýšila viditeľnosť, účinnosť a súdržnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv a aby sa prispelo k plneniu jej cieľov, a to prostredníctvom hodnotenia súčasných nástrojov v oblasti ľudských práv, konzultácií s rozličnými partnermi a inštitúciami v danej oblasti a prostredníctvom zamerania sa na podstatné problémy, ktoré si vyžadujú okamžitú pozornosť;

I.  keďže súčasná hospodárska kríza, jej zaznamenané účinky na silu európskeho projektu a zmeny vo svetovej rovnováhe moci odhalili, že grandiózne vyhlásenia o otázkach ľudských práv sú nedostatočné, ak ich nesprevádza zásadová politika v oblasti ľudských práv, ktorá sa vykonáva prostredníctvom pohotových a konkrétnych opatrení a opiera sa o povinnosť dodržiavať súdržnosť a jednotnosť vnútornej a vonkajšej dimenzie všetkých politík EÚ;

J.  keďže presadzovanie ľudských práv a demokracie je spoločnou zodpovednosťou EÚ a jej členských štátov; keďže v tejto oblasti je možné dosiahnuť pokrok len prostredníctvom koordinovaných a súdržných opatrení oboch strán; keďže hospodárske a sociálne práva tvoria nevyhnutnú súčasť ľudských práv od prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv v roku 1948;

K.  keďže je preto potrebné, aby EÚ pomáhala presadzovať tieto práva v najmenej rozvinutých a rozvojových krajinách, s ktorými podpísala medzinárodné dohody vrátane obchodných dohôd;

L.  keďže vývoj v technológiách, nové nástroje IKT, rastúca miera vzdelanosti v mnohých regiónoch sveta, premena istých rozvojových krajín na regionálne mocnosti, vytvorenie nových mnohostranných fór, napr. G-20, a vznik informovanej a vzájomne prepojenej svetovej občianskej spoločnosti poukazuje na potrebu posilniť súdržnosť a jednotnosť súčasných nástrojov v rámci medzinárodného práva a podporiť spoluprácu v kontexte globálnej správy, aby sa zabezpečilo dodržiavanie ľudských práv, skončilo s ich beztrestným porušovaním a zlepšili perspektívy demokracie na celom svete;

M.  keďže slobodný prístup k internetu a telekomunikáciám podporuje slobodnú a demokratickú diskusiu a mohol by byť prostriedkom rýchleho varovania v prípade porušovania ľudských práv, a mal by sa preto stať prioritou vonkajšej činnosti EÚ v rámci podpory demokracie a obhajovania ľudských práv;

N.  zdôrazňuje, že široký záber a hlavné prvky nového strategického rámca EÚ o ľudských právach a demokracii si vyžadujú vysoký stupeň jednotnosti a politickej vôle v záujme dosiahnutia konkrétnych výsledkov;

Strategický rámec EÚ pre ľudské práva a demokraciu

1.  nazdáva sa, že snahou iniciatívy strategického preskúmania je reagovať na hlavné výzvy, ktoré identifikoval Parlament a ostatné zainteresované strany; víta komplexný a inkluzívny prístup, ktorý zaujala Rada v tejto súvislosti, a predovšetkým akčný plán pre ľudské práva a demokraciu ako konkrétne vyjadrenie záväzku a zodpovednosti EÚ, ako aj vymenovanie osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, čo Parlament požadoval v predchádzajúcich správach;

2.  opätovne potvrdzuje, že všeobecné ľudské práva a slobody, ako sú zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, sa týkajú každého jednotlivca bez ohľadu na všetky okolnosti alebo situácie a na náboženstvo alebo vieru, pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, vek, zdravotné postihnutie, sexuálnu orientáciu a rodovú identitu;

3.  vyzýva EÚ, aby prešla od slov k činom a dodržala svoje sľuby, ku ktorým sa zaviazala, a to pohotovým a transparentným spôsobom;

4.  zdôrazňuje, že strategický rámec a akčný plán predstavujú základ, a nie strop politiky EÚ v oblasti ľudských práv, a trvá na tom, aby inštitúcie a členské štáty EÚ zaujali pevný a súdržný postoj k porušovaniu ľudských práv na celom svete, a to transparentným a zodpovedným spôsobom;

5.  víta skutočnosť, že podpredsedníčka/vysoká predstaviteľka navrhla podporovať práva žien, práva detí a spravodlivosť (so zameraním na právo na spravodlivý proces) ako tri prierezové témy kampane, a vyjadruje presvedčenie, že nový osobitný zástupca EÚ pre ľudské práva bude zohrávať v tejto súvislosti pri vykonávaní akčného plánu pozitívnu úlohu;

6.  vyjadruje presvedčenie, že vytvorenie postu osobitného zástupcu Európskej únie pre ľudské práva by malo posilniť politiku v oblasti ľudských práv v rámci všetkých stratégií vonkajšej politiky EÚ;

7.  snaží sa o zabezpečenie neustálej komunikácie a spolupráce medzi EP a osobitným zástupcom EÚ pre ľudské práva;

8.  vyjadruje želanie Parlamentu ako jedinej priamo volenej inštitúcie EÚ, aby bol priamo spojený s týmto upraveným rámcom politiky, ako aj jeho odhodlanie naďalej zastávať kľúčovú úlohu pri zlepšovaní demokratickej legitímnosti pri tvorbe politík EÚ a zároveň rešpektovať úlohu každej inštitúcie v súlade so zmluvou;

9.  opakuje svoju ochotu posilniť spoluprácu medzi inštitúciami, a to aj v rámci úloh kontaktnej skupiny pre ľudské práva, ktorá je poverená prípravou opatrení nadväzujúcich na preskúmanie a akčného plánu a ktorá spája Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), príslušné útvary Rady a Komisie, osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva a Podvýbor pre ľudské práva a Výbor pre zahraničné veci EP;

10.  trvá na tom, že je potrebné, aby všetky inštitúcie spojili v tomto procese svoje úsilie, a preto žiada, aby vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zaviažu k spoločným základným zásadám a cieľom;

11.  víta ambicióznu povahu strategického rámca; zdôrazňuje však potrebu lepšej koordinácie a väčšieho objasnenia postupov a rozdelenia úloh medzi EÚ a členskými štátmi v záujme účinnejšieho a efektívnejšieho vykonávania akčného plánu;

Súdržnosť a spolupráca v oblastiach politiky a medzi EÚ a jej členskými štátmi

12.  zdôrazňuje potrebu súdržnosti a jednotnosti vo všetkých oblastiach politiky ako základnej podmienky pre účinnú a dôveryhodnú stratégiu v oblasti ľudských práv a považuje za poľutovaniahodné, že v strategickom rámci o týchto zásadách neexistuje žiadna konkrétna zmienka; pripomína Komisii jej opakovaný záväzok, ktorý bol stanovený v jej oznámení z roku 2001 a v jej oznámení z roku 2010 o akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu (COM(2010)0171), prijať praktické opatrenia na zabezpečenie väčšej súdržnosti a jednotnosti medzi jej vonkajšou a vnútornou politikou; pripomína, že v roku 2001 došlo k dohode o plnom zapojení Parlamentu a rozsiahlejšej koordinácii v tejto oblasti; pripomína členským štátom a inštitúciám EÚ, že dodržiavanie základných práv začína na domácej pôde a nesmie sa považovať za samozrejmosť, ale je potrebné ho nepretržite hodnotiť a zlepšovať, aby bola EÚ v otázke ľudských práv považovaná vo svete za dôveryhodnú;

13.  žiada účinnejšiu koordináciu medzi EÚ a členskými štátmi, aby boli politiky a programy v oblasti ľudských práv, bezpečnosti a rozvoja súdržnejšie a doplňujúcejšie;

14.  vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby dodržali svoj sľub a počas celého procesu rozvojovej spolupráce uplatňovali prístup založený na ľudských právach;

15.  naliehavo vyzýva EÚ, aby prostredníctvom účinného, dôsledného a rozumného využívania všetkých dostupných nástrojov na podporu a ochranu ľudských práv a účinnosti našej politiky rozvojovej pomoci udržiavala svoju úlohu hlavného ochrancu ľudských práv vo svete a aby si ju vážila;

16.  zdôrazňuje význam súdržnosti politík zameraných na rozvoj s cieľom zabezpečiť, aby politiky EÚ vo všetkých oblastiach umožnili čoraz väčšie dodržiavanie ľudských práv a aby pritom žiadna politika EÚ neporušovala ľudské práva;

17.  zdôrazňuje, že nový osobitný zástupca EÚ pre ľudské práva musí zohľadňovať rozvojový program pri všetkých činnostiach zameraných na presadzovanie ľudských práv vo svete; v tejto súvislosti očakáva úzku spoluprácu s Parlamentom a jeho príslušnými výbormi, pokiaľ ide o predmetnú tému;

18.  vyzýva Komisiu a ESVČ v súvislosti s Dohovorom OSN o právach dieťaťa a s potrebou zabezpečiť čo najúplnejšiu ochranu práv, ktoré sú v tomto dohovore stanovené, a zabrániť ich porušovaniu, aby osobitne podporovali uprednostňovanie potrieb chlapcov a dievčat týkajúcich sa osobitnej ochrany a starostlivosti, a to na základe uvedeného dohovoru a Deklarácie práv dieťaťa;

19.  dôrazne odsudzuje mrzačenie ženských pohlavných orgánov ako porušovanie telesnej integrity žien a dievčat a naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vo svojej stratégii boja proti násiliu páchanému na ženách venovali osobitnú pozornosť týmto tradičným škodlivým praktikám;

20.  domnieva sa, že EÚ bude vnímaná ako dôveryhodný obhajca ľudských práv a demokracie len vtedy, ak budú jej politiky v zahraničí v súlade s opatreniami v rámci jej vnútorných hraníc;

21.  zdôrazňuje, že strategický rámec sa musí stať dostatočne viditeľným, aby sa podporila jeho legitímnosť, dôveryhodnosť a zodpovednosť v očiach verejnosti;

22.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vydala oznámenie o akčnom pláne pre ľudské práva s cieľom presadzovať hodnoty EÚ vo vonkajšom rozmere politiky spravodlivosti a vnútorných vecí, ako to bolo oznámené v akčnom pláne o implementácii Štokholmského programu v roku 2010, a v súlade s akčným plánom EÚ pre ľudské práva a demokraciu;

23.  trvá na tom, aby všetky generálne riaditeľstvá Komisie a ESVČ vypracovali podrobné hodnotenie právnych dosahov Charty základných práv Európskej únie na vonkajšie politiky EÚ, keďže charta sa vzťahuje na všetky činnosti vykonávané inštitúciami EÚ; zaväzuje sa k tomu istému opatreniu; povzbudzuje svoje parlamentné výbory k tomu, aby využívali príslušné ustanovenie článku 36 svojho rokovacieho poriadku, ktorý im umožňuje overiť súlad návrhu na legislatívny akt s Chartou základných práv Európskej únie, a to aj v prípade návrhov týkajúcich sa vonkajších finančných nástrojov;

24.  zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť úroveň spolupráce a konzultácií medzi pracovnou skupinou Rady pre základné práva a pracovnou skupinou pre ľudské práva; požaduje, aby sa táto spolupráca a konzultácie týkali aj osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva; vyzýva oba orgány, aby v plnej miere využívali odborné znalosti a nástroje Rady Európy a osobitné postupy OSN, a to i pri príprave nových iniciatív zameraných na formuláciu a presadzovanie spoločných hodnôt a medzinárodných štandardov;

25.  víta lepšiu súdržnosť politiky s medzinárodnými a regionálnymi dohovormi a mechanizmami, akými sú dohovory a mechanizmy OSN a Rady Európy; žiada systematické začleňovanie týchto štandardov do stratégií jednotlivých krajín pre ľudské práva, ktoré by mali byť referenčným dokumentom pre geografické a tematické politiky, akčné plány, stratégie a nástroje; navrhuje, aby sa spolupráca v oblasti ľudských práv, najmä prostredníctvom dialógov o ľudských právach načasovaných tak, aby sa uskutočňovali v čase konania medzinárodných samitov, rozšírila na všetkých regionálnych partnerov a organizácie a aby sa v nadväznosti na ňu vydávali osobitné vyhlásenia po stretnutiach s týmito partnermi a tiež po stretnutiach s tretími krajinami, najmä s krajinami BRIC a ďalšími krajinami s rozvíjajúcou sa ekonomikou;

26.  nazdáva sa, že zahrnutie krajín severnej Afriky a Blízkeho východu do susedskej politiky Rady Európy zabezpečí doplnkový nástroj na zbližovanie ich legislatívnych rámcov a najlepších postupov v oblasti ľudských práv; poznamenáva, že nedávno odsúhlasený spoločný program EÚ a Rady Európy na posilnenie demokratických reforiem v rámci južného susedstva je príkladom doplnkových odborných znalostí Rady Európy o ústavných, právnych a inštitucionálnych reformách;

27.  vyzýva príslušné inštitúcie EÚ, aby pracovali na zlepšovaní dodržiavania a ochrany slobody náboženstva alebo viery v rámci medzinárodných štandardov v oblasti ľudských práv;

28.  vyzýva svoje príslušné výbory, napr. Podvýbor pre ľudské práva, Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, aby prehĺbili svoju spoluprácu s príslušnými orgánmi a nástrojmi Rady Európy a nadviazali štruktúrovaný dialóg, a tým rozvinuli účinnú a pragmatickú súčinnosť medzi oboma inštitúciami a v plnej miere využili existujúce odborné znalosti v tejto oblasti;

Na ceste k inkluzívnemu a účinnému prístupu

29.  uznáva cieľ preskúmania, ktorým je stanoviť ľudské práva ako prioritu vzťahov EÚ so všetkými tretími krajinami; považuje za zásadné, aby EÚ zaujala voči svojim partnerom účinný prístup tým, že bude presadzovať vybrané kľúčové priority týkajúce sa ľudských práv, demokracie a právneho štátu, a aby svoje úsilie sústredila na tento prístup, a tým nasmerovala toto úsilie na uskutočniteľné a dosiahnuteľné výsledky; poznamenáva, že v oblasti ľudských práv by mali ku kľúčovým prioritám patriť ústredné základné práva, ako je nediskriminácia a sloboda prejavu, náboženstva alebo viery, svedomia, zhromažďovania a združovania;

30.  navrhuje, aby EÚ a jej členské štáty prijali za kľúčové priority ľudské práva, boj proti trestu smrti a úsilie o boj proti diskriminácii žien, čo sú oblasti, v ktorých EÚ dosiahla pozoruhodné výsledky a v ktorých má dostatok skúseností, o ktoré sa môže podeliť a ktoré môžu viesť k praktickým výsledkom;

31.  pripomína, že rozvoj, demokracia a právny štát sú nevyhnutné predpoklady na dodržiavanie ľudských práv, ale nie sú s ním totožné, a že sa vzájomne ovplyvňujú a podporujú; vyzýva EÚ, aby v spoločnosti podporovala vytváranie ideálov, ktoré sú založené na demokracii a ľudských právach, predovšetkým s cieľom presadzovať rodovú rovnosť a práva detí;

32.  víta ústrednú úlohu stratégií jednotlivých krajín pre ľudské práva, ktoré Parlament už dávno požadoval, ako aj skutočnosť, že boli vypracované v rámci inkluzívneho procesu, ktorý zahŕňal delegácie EÚ, vedúcich misií a pracovnú skupinu pre ľudské práva; považuje za nevyhnutné usporiadať široké konzultácie, najmä s miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti, zástupcami národných parlamentov, obhajcami ľudských práv a ostatnými zainteresovanými stranami, a zdôrazňuje, že sa musia chrániť prostredníctvom vykonávania opatrení určených na tento účel;

33.  nazdáva sa, že určenie priorít, realistických cieľov a foriem politického pôsobenia podľa krajín je nevyhnutné pre účinnejšie pôsobenie EÚ a merateľné výsledky; zastáva názor, že stratégie krajín v oblasti ľudských práv by sa mali začleniť do spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a obchodnej a rozvojovej politiky EÚ (v geografických aj tematických programoch) s cieľom zabezpečiť väčšiu účinnosť, efektívnosť a súdržnosť;

34.  žiada Komisiu, aby začlenila stratégie krajín v oblasti ľudských práv do plánovania a uplatňovania každej pomoci tretím krajinám, ako aj do strategických dokumentov a viacročných indikatívnych programov;

35.  odporúča, aby sa stratégie v oblasti ľudských práv zverejnili bez toho, aby bola ohrozená bezpečnosť obhajcov ľudských práv a občianskej spoločnosti v dotknutých krajinách; zdôrazňuje, že tieto verejné priority by preukázali odhodlanie EÚ brániť ľudské práva v tretích krajinách a poskytli podporu tým, ktorí majú problémy s uplatňovaním a ochranou svojich ľudských práv; vyjadruje presvedčenie, že Parlament by mal mať prístup k stratégiám krajín v oblasti ľudských práv a k všetkým informáciám o nich;

36.  zdôrazňuje úlohu sociálnej zodpovednosti podnikov v oblasti ľudských práv, ako bola vyjadrená v oznámení Komisie z 25. októbra 2011, v ktorom sa okrem iného odkazuje na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; zdôrazňuje potrebu začlenenia sociálnej zodpovednosti podnikov do stratégií EÚ v oblasti ľudských práv; pripomína, že európske a nadnárodné spoločnosti majú takisto zodpovednosti a záväzky, a víta skutočnosť, že EÚ znovu potvrdila sociálnu zodpovednosť podnikov; naliehavo vyzýva všetky podniky, aby si splnili svoju zodpovednosť dodržiavať ľudské práva v súlade s hlavnými zásadami OSN; víta pripravenosť Komisie vypracovať usmernenia o ľudských právach pre malé a stredné podniky; vyzýva členské štáty, aby vypracovali svoje vlastné národné plány na vykonávanie hlavných zásad OSN a aby trvali na potrebe, aby aj partnerské krajiny dodržiavali medzinárodne uznávané štandardy sociálnej zodpovednosti podnikov, ako sú usmernenia OECD pre nadnárodné podniky a trojstranné vyhlásenie MOP týkajúce sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky;

37.  vyjadruje presvedčenie, že prostredníctvom strategického rámca a sprievodného akčného plánu, ktorý má trojročný časový rámec, sa zracionalizujú prioritné ciele pre jednotlivé krajiny okrem iného tým, že sa vzťahujú na tematické usmernenia EÚ a súvisiace miestne stratégie, a poskytnú tak súvislý rámec pre všetky činnosti EÚ; požaduje urýchlené dokončenie všetkých stratégií pre ľudské práva pre jednotlivé krajiny, ich rýchle vykonávanie a hodnotenie najlepších postupov; vyjadruje presvedčenie, že tieto stratégie umožnia presné ročné hodnotenie vykonávania doložiek o ľudských právach, ktoré sú súčasťou rámcových dohôd;

38.  odporúča, aby sa EÚ v rámci stratégií pre ľudské práva pre jednotlivé krajiny dohodla na zozname „minimálnych položiek“, ktoré by mali členské štáty a inštitúcie EÚ riešiť so svojimi príslušnými partnermi v tretích krajinách počas stretnutí a návštev, a to i na najvyššej politickej úrovni a počas samitov;

39.  naliehavo vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby naďalej podporovali tretie krajiny s cieľom rýchlo zakotviť práva žien v ich právnych predpisoch a zabezpečiť dodržiavanie týchto práv;

40.  vyzýva príslušné inštitúcie EÚ, aby sa v rámci podpory náboženskej slobody a riešenia konfliktov zaoberali náboženskými subjektmi a organizáciami založenými na viere a poskytli im pomoc;

41.  víta záväzok prijatý v strategickom rámci stanoviť ľudské práva ako prioritu vzťahov EÚ s tretími krajinami vrátane strategických partnerov; vyzýva preto EÚ, aby prijala každoročné závery Rady pre zahraničné veci o strategických partneroch EÚ s cieľom stanoviť spoločný limit pre členské štáty a úradníkov EÚ v súvislosti s otázkami v oblasti ľudských práv, ktorý budú musieť ako minimálne požiadavky predkladať svojim príslušným partnerom;

42.  žiada, aby sa vyvinula opätovná snaha o ochranu a podporu obhajcov ľudských práv v tretích krajinách, predovšetkým tých, ktorí kvôli svojmu presvedčeniu žijú v strachu alebo ohrození; očakáva pružnejšie a cielené opatrenia, ktoré bude možné prijať na ochranu obhajcov ľudských práv v rámci Európskej nadácie na podporu demokracie;

Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu
Doložka o ľudských právach

43.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy, ktorými bude od spoločností EÚ vyžadovať zábezpeku toho, aby svojimi nákupmi nepodporovali tých, ktorí vyvolávajú konflikty a dopúšťajú sa závažných porušovaní ľudských práv, a to vykonávaním kontrol a auditov ich dodávateľských reťazcov nerastných surovín a zverejňovaním zistení; vyzýva Komisiu, aby vytvorila a zverejnila zoznam podnikov z EÚ, ktoré sa priamo podieľali na porušovaní ľudských práv vo svojich jednaniach s autoritatívnymi režimami; zastáva názor, že záväzná náležitá starostlivosť spoločností EÚ v súlade s usmerneniami zverejnenými OECD by ochránila dobré meno európskych podnikov a zabezpečila lepšiu súdržnosť politík EÚ v oblasti ľudských práv a rozvoja, najmä v oblastiach sužovaných konfliktami;

44.  odporúča, aby vysoká predstaviteľka založila tento mechanizmus na rozpoznaní potenciálneho rizika porušenia medzinárodných štandardov v oblasti ľudských práv partnerskou krajinou tým, že sa do doložky začlenia konkrétne prvky funkčného systému „včasného varovania“, a na zriadení stupnicového rámca vychádzajúceho z konzultácií, krokov a dôsledkov, ktorý je podobný rámcu ustanovenému dohodou z Cotonou a podľa príkladu monitorovacieho mechanizmu zavedeného v dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Turkménskom; poznamenáva, že takýto systém založený na dialógu by pomohol identifikovať a riešiť zhoršovanie stavu životného prostredia a opakované a/alebo systematické porušovanie ľudských práv v rozpore s medzinárodnými právnymi predpismi a umožnil by diskusiu o nápravných opatreniach v medziach záväzného rámca; preto žiada, aby sa v preskúmaní prehodnotila aj úloha, mandát a ciele dialógov a konzultácií v oblasti ľudských práv, ktoré by sa mali zlepšiť;

45.  požaduje, aby sa vykonávalo pravidelné hodnotenie ochrany základných práv migrantov v hostiteľských krajinách a aby tejto ochrane bola venovaná osobitná pozornosť;

46.  víta vytvorenie mechanizmu monitorovania situácie v oblasti ľudských práv Parlamentom, ktorý bol zriadený v rámci záverov dohody o partnerstve a spolupráci s Turkménskom; odporúča systematické plánovanie podobných mechanizmov monitorovania aj pre ostatné dohody;

47.  vyzdvihuje rozhodnutie Rady z roku 2009 zahrnúť doložku o ľudských právach a demokracii do všetkých dohôd a poskytnúť prepojenie medzi týmito dohodami a dohodami o voľnom obchode tým, že sa v prípade potreby do nich zahrnie tzv. premosťovacia doložka; konštatuje, že akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu obsahuje odkaz na vypracovanie kritérií pre uplatňovanie tohto prvku; pripomína, že toto rozšírenie pôsobnosti doložky o ľudských právach si nevyhnutne vyžaduje jasný mechanizmus na jej vykonávanie na inštitucionálnej a politickej úrovni, a že ho preto musí dopĺňať operačný mechanizmus presadzovania; trvá na tom, že do všetkých dohôd uzavretých medzi EÚ a priemyselnými i rozvojovými krajinami – vrátane odvetvových dohôd a obchodných a investičných dohôd – musia byť začlenené vymožiteľné a nemeniteľné doložky o ľudských právach; považuje za rozhodujúce, aby sa k tomuto záväzku prihlásili všetky partnerské krajiny, najmä podobne zmýšľajúce krajiny a strategickí partneri, s ktorými EÚ rokuje o dohodách;

48.  poznamenáva, že Parlament nie je zapojený do rozhodovacieho procesu týkajúceho sa začatia konzultácií alebo pozastavenia dohody; domnieva sa, že v prípade, že Parlament prijme odporúčanie vyzývajúce na uplatňovanie doložky o ľudských právach a ustanovení kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji, Komisia by mala starostlivo preskúmať, či sú podmienky tejto kapitoly splnené; poznamenáva, že ak sa Komisia domnieva, že tieto podmienky splnené nie sú, mala by predložiť správu príslušnému výboru Parlamentu;

49.  povzbudzuje vysokú predstaviteľku k tomu, aby výročnú správu o opatreniach EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie rozšírila pridaním správy o pokroku vo vykonávaní akčného plánu EÚ pre demokraciu a ľudské práva, čo sa vzťahuje aj na uplatňovanie doložky o ľudských právach a demokracii v platných dohodách, a aby táto správa obsahovala aj rozbor jednotlivých prípadov každého konzultačného procesu a iné vhodné opatrenia iniciované Radou, ESVČ a Komisiou, ako aj analýzu účinnosti a súdržnosti prijatých opatrení;

Hodnotenie vplyvu na ľudské práva

50.  vyjadruje presvedčenie, že EÚ môže v plnej miere riešiť svoje povinnosti vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy a charty iba prípravou hodnotení vplyvu na ľudské práva pred rokovaniami o akýchkoľvek dvojstranných alebo mnohostranných dohodách s tretími krajinami;

51.  poznamenáva, že tento systematický postup je jediným spôsobom, ako zabezpečiť súlad medzi primárnymi právnymi predpismi, vonkajšou činnosťou EÚ a povinnosťami, ktoré tretím krajinám vyplývajú z medzinárodných dohovorov vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a medzinárodne uznaných pracovných a environmentálnych noriem;

52.  žiada, aby uvedené hodnotenia vplyvu zahŕňali celé spektrum ľudských práv vrátane online práv, ktoré treba chápať ako nerozdeliteľný celok;

53.  konštatuje, že tieto hodnotenia sa musia vykonávať nezávislým a transparentným spôsobom umožňujúcim účasť, do ktorého sa zapoja spoločenstvá, ktorých sa môže porušovanie práv týkať;

54.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vypracovali pevnú metodiku, v ktorej zakotvia zásady rovnosti a nediskriminácie, aby sa tým zabránilo akémukoľvek negatívnemu dosahu na isté skupiny obyvateľstva, a ktorá ešte pred ukončením rokovaní poskytne vzájomne dohodnuté preventívne alebo nápravné opatrenia pre prípad akéhokoľvek negatívneho vplyvu;

55.  osobitne upozorňuje na potrebu vypracovania hodnotení vplyvu tých projektov, z ktorých vykonávania vyplýva vážne riziko porušenia ustanovení charty, akými sú projekty týkajúce sa súdnictva, agentúr na kontrolu hraníc a policajných a bezpečnostných síl v krajinách, v ktorých vládne represívny režim;

Politika referenčného porovnávania

56.  zdôrazňuje, že ciele v oblasti ľudských práv a demokracie si nevyhnutne vyžadujú konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné a verejné kritériá zamerané na hodnotenie miery dodržiavania základných slobôd, ľudských práv a právneho štátu; v tejto súvislosti sa nazdáva, že EÚ by mala v plnej miere využiť príslušné nástroje a odborné znalosti OSN a Rady Európy vrátane vykonávania Európskeho dohovoru o ľudských právach ako uskutočniteľného prvku takéhoto zoznamu referenčných hodnôt v oblasti ľudských práv a demokracie pre členské štáty Rady Európy a mala by jednoznačne odlíšiť svoje politické závery od právneho a technického hodnotenia;

57.  odporúča, aby ESVČ vypracovala súbor kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov a verejných referenčných úrovní osobitne pre jednotlivé krajiny, ktorý by slúžil ako súdržný a jednotný základ pre ročné hodnotenie politík EÚ v rámci stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny a v rámci dialógov v oblasti ľudských práv s tretími krajinami; odporúča, aby tieto referenčné úrovne zahŕňali aj základy medzinárodného práva utečencov, aby tak bolo možné chrániť práva utečencov a vysídlených osôb;

Nová európska susedská politika

58.  pripomína politické ponaučenie z Arabskej jari a skúsenosti získané s krajinami Východného partnerstva počas ich jednotlivých prechodných období a pred nimi vrátane potreby zmeniť predošlé politiky zamerané predovšetkým na vzťahy s orgánmi a zriadiť účinné partnerstvo medzi EÚ a vládami a občianskymi spoločnosťami partnerských krajín; v tejto súvislosti vyzdvihuje významnú úlohu novozaloženej Európskej nadácie na podporu demokracie spočiatku – hoci nie výlučne – v susedských krajinách EÚ;

59.  zdôrazňuje význam vytvorenia programov a podporných projektov, ktoré umožnia kontakt medzi občianskou spoločnosťou v EÚ a v tretích krajinách, a žiada Komisiu a ESVČ, aby vytvorili kapacitu občianskej spoločnosti s cieľom jej účasti na rozhodovacích procesoch na miestnej, regionálnej, celoštátnej a medzinárodnej úrovni, čo by sa malo stať ústredným pilierom vonkajších finančných nástrojov, ktoré sú v súčasnosti predmetom preskúmania;

60.  víta skutočnosť, že dialógy v rámci Východného partnerstva týkajúce sa oblasti ľudských práv dopĺňajú spoločné semináre občianskej spoločnosti, a opätovne potvrdzuje svoju podporu Fóru občianskej spoločnosti Východného partnerstva;

61.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby použili model inštitucionalizovaného mechanizmu konzultácií s občianskou spoločnosťou stanoveného v dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou ako východiskový bod pre vývoj ešte inkluzívnejších mechanizmov pre všetky dohody;

62.  chápe hlavnú líniu nového prístupu EÚ ako posilnenie spoločností prostredníctvom aktívnej domácej zodpovednosti, aby sa tak posilnila ich schopnosť zúčastňovať sa na verejnom rozhodovacom procese a procese demokratického riadenia;

63.  víta nové iniciatívy, ako je Európska nadácia na podporu demokracie a nástroj na podporu občianskej spoločnosti, vďaka ktorým je pomoc EÚ dostupnejšia najmä pre organizácie občianskej spoločnosti a ktoré môžu urýchliť viac strategický a politický prístup EÚ k demokratizácii prostredníctvom pružnej a včasnej pomoci pre konkrétne situácie s cieľom uľahčiť prechod k demokracii v partnerských krajinách;

64.  poznamenáva, že hoci mali udalosti Arabskej jari viesť k nastoleniu demokracie, v mnohých prípadoch viedli k zhoršeniu dodržiavania slobôd a práv náboženských menšín; preto dôrazne odsudzuje všetky násilné činy proti kresťanom, židom, moslimom a iným náboženským komunitám, ako aj všetky formy diskriminácie a netolerancie namierené proti veriacim, apostatom a neveriacim na základe náboženstva alebo viery; opätovne v súlade so svojimi predchádzajúcimi uzneseniami zdôrazňuje, že sloboda myslenia, svedomia a náboženstva je základným ľudským právom;

65.  zdôrazňuje, že udalosti Arabskej odhalili množstvo nedostatkov v politikách EÚ voči tomuto regiónu vrátane situácie mladých ľudí, ktorí čelia masovej nezamestnanosti a nedostatku možností vo svojich krajinách; víta však ochotu zaujať nový postoj a trvá na tom, že je potrebné zintenzívniť prebiehajúce projekty a výmenné programy prístupné mladým ľuďom Arabskej jari, najmä tie, ktoré vznikli v rámci Únie pre Stredozemie;

66.  zdôrazňuje potrebu vytvoriť výmenné programy alebo sprístupniť európske programy mladým ľuďom Arabskej jari a otvoriť v rámci občianskej spoločnosti diskusiu o príčinách a dôsledkoch nedostatku povedomia o problémoch, ktorým tieto spoločnosti čelia, najmä o problémoch hospodárskej a sociálnej povahy;

67.  navrhuje vytvorenie výmenných programov alebo otvorenie európskych programov pre mladých ľudí z tretích krajín;

68.  zdôrazňuje, že silné väzby s občianskou spoločnosťou v krajinách Východného partnerstva aj Arabskej jari podporované okrem iného prostredníctvom výmenných programov, stáží v inštitúciách členských štátov a EÚ a štipendií na európskych univerzitách sú nevyhnutné pre budúci rozvoj a upevnenie demokracie v týchto krajinách;

69.  poukazuje na to, že uvedená diskusia v rámci občianskej spoločnosti by sa mohla podporiť zriadením európsko-arabského mládežníckeho konventu alebo Euro-MENA/euro-stredozemského mládežníckeho konventu s osobitným zameraním na ľudské práva;

70.  zdôrazňuje, že situácia žien v krajinách Arabskej jari je často rozhodujúca pre hodnotenie pokroku v oblasti demokracie a ľudských práv a že zabezpečenie dodržiavania práv žien by malo byť nevyhnutnou súčasťou opatrení EÚ voči týmto krajinám; vyzýva na vytvorenie medziparlamentnej euro-arabskej konvencie o ženách; takisto pripomína, že demokracia si vyžaduje plnú účasť žien na verejnom živote, ako sa uvádza v medzinárodných a regionálnych nástrojoch, ako je napríklad Protokol k Africkej charte ľudských práv a práv národov týkajúci sa práv žien v Afrike;

71.  zdôrazňuje zásadnú úlohu vnútroštátnych inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv a ich spolupráce v členských štátoch a v susedných krajinách EÚ; nabáda na iniciatívy zamerané na prenos osvedčených postupov, koordináciu a podnecovanie spolupráce medzi vnútroštátnymi inštitúciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv v členských štátoch a v susedných krajinách EÚ, ako je program spolupráce medzi ombudsmanmi z krajín Východného partnerstva na obdobie rokov 2009 – 2013, ktorý spoločne vytvoril poľský a francúzsky ombudsman s cieľom zlepšiť schopnosť úradov ombudsmanov, vládnych orgánov a mimovládnych organizácií v krajinách Východného partnerstva chrániť práva jednotlivcov a budovať demokratické štáty založené na zásadách právneho štátu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa takéto činnosti koordinovali v rámci EÚ a aby inštitúcie EU čerpali zo skúseností, ktoré sa prostredníctvom nich získali; podčiarkuje potrebu nabádať na zriaďovanie vnútroštátnych inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv v tých susedných krajinách EÚ, ktorých právne systémy takéto orgány neustanovujú;

72.  trvá na tom, aby vysoká predstaviteľka a Komisia odhodlane vykonávali novú európsku susedskú politiku a pritom venovali rovnakú pozornosť zásadám „viac za viac“ a „menej za menej“;

73.  vyjadruje presvedčenie, že krajinám, v prípade ktorých z hodnotenia jednoznačne vyplynulo, že nedosiahli v prehlbovaní demokracie a v zmene zaužívaných postupov v inštitucionálnej a sociálnej oblasti pokrok vrátane dodržiavania zásad právneho štátu by Únia mala v súlade s cieľmi tejto politiky znížiť svoju podporu bez toho, aby to malo vplyv na podporu občianskej spoločnosti v týchto krajinách, a to najmä ak porušujú niektoré zo základných zásad vrátane slobody prejavu, slobody náboženstva alebo viery, nediskriminácie, rodovej rovnosti, slobody svedomia, slobody zhromažďovania a slobody združovania;

74.  vyjadruje znepokojenie nad pretrvávaním postojov z minulosti, na základe ktorých sa prehnaná politická odmena poskytuje za opatrenia partnerských vlád, ktoré neprispievajú k priamemu plneniu cieľov;

75.  víta iniciatívu zaviesť do rozvojovej politiky prístup založený na ľudských právach, poznamenáva, že takýto prístup sa musí opierať o nedeliteľnosť ľudských práv, a vyjadruje pevné presvedčenie, že ústredným aspektom cieľov spolupráce by mali byť ľudia a ich blahobyt, a nie vlády; zdôrazňuje, že súdržnosť politiky v záujme rozvoja treba vnímať v tomto kontexte tak, že prispieva k plnému dosiahnutiu cieľov v oblasti ľudských práv tak, aby jednotlivé politiky EÚ v tomto smere nepôsobili protichodne;

76.  víta novú iniciatívu „dobrovoľníci pomoci EÚ“, ktorá od roku 2014 do roku 2020 vytvorí príležitosť pre približne 10 000 Európanov zúčastniť sa na celosvetových humanitárnych operáciách na miestach, kde je pomoc najnaliehavejšie potrebná, a preukázať európsku solidaritu poskytovaním praktickej pomoci spoločenstvám, ktoré zasiahli prírodné alebo človekom spôsobené katastrofy;

Spoločná medziinšititucionálna zodpovednosť

77.  zastáva názor, že strategický rámec a akčný plán sú mimoriadne dôležité, pretože predstavujú spoločný záväzok, ktorý vysoká predstaviteľka, Rada, Komisia a členské štáty schválili; víta skutočnosť, že bola uznaná vedúca úloha, ktorú zohráva Parlament pri presadzovaní ľudských práv a demokracie; očakáva, že Parlament bude náležite zapojený do vykonávacej fázy akčného plánu okrem iného prostredníctvom výmen v kontaktnej skupine pre ľudské práva, ktorá spája ESVČ, príslušné útvary Rady a Komisie, osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva a Podvýbor pre ľudské práva a Výbor pre zahraničné veci EP;

78.  odporúča, aby Parlament vyvíjal dynamickejšie vzťahy s delegáciami EÚ na základe pravidelných kontaktov a výmen informácií prostredníctvom správ o pokroku, odrážajúc tzv. program zmien v oblasti ľudských práv a demokracie a ciele a medzníky určené v akčnom pláne;

79.  zaväzuje sa k tomu, že zabezpečí systematickejšie nadväzovanie na svoje uznesenia týkajúce sa ľudských práv a jednotlivých prípadov ľudských práv prostredníctvom vytvorenia mechanizmu následných opatrení s podporou nedávno zriadeného oddelenia pre akcie v oblasti ľudských práv, a odporúča, aby sa prehĺbila spolupráca medzi Podvýborom pre ľudské práva, Výborom pre rozpočet, Výborom pre kontrolu rozpočtu a ďalšími príslušnými výbormi EP a s Dvorom audítorov s cieľom zabezpečiť, aby ciele strategického preskúmania sprevádzala primeraná finančná podpora z prostriedkov Únie;

80.  odporúča, aby Parlament zlepšil svoje vlastné postupy týkajúce sa otázok ľudských práv a zintenzívnil svoje úsilie o účinné uplatňovanie hľadiska ľudských práv vo svojich štruktúrach a procesoch s cieľom zabezpečiť, aby boli ľudské práva a demokracia v centre všetkých opatrení a politík Parlamentu, a to i prostredníctvom preskúmania svojich usmernení pre medziparlamentné delegácie EP týkajúcich sa presadzovania ľudských práv a demokracie;

81.  zastáva názor, že každá stála delegácia Parlamentu a každý príslušný výbor by mali mať člena, ktorý bude prednostne vybraný z ich predsedov alebo podpredsedov a ktorý bude osobitne poverený monitorovaním portfólia ľudských práv pre príslušný región, krajinu alebo tematickú oblasť, a že určené osoby by mali pravidelne podávať správy Podvýboru pre ľudské práva v rámci Parlamentu;

82.  odporúča, aby delegácie EP, ktoré sú vyslané na misiu do krajiny so znepokojujúcou situáciou v oblasti ľudských práv, mali členov, ktorí budú osobitne poverení riešením otázok v oblasti ľudských práv pre príslušný región či krajinu, a aby títo členovia podávali správy Podvýboru pre ľudské práva v rámci Parlamentu;

83.  požaduje zlepšenie spolupráce s národnými parlamentmi členských štátov v súvislosti s otázkami ľudských práv;

84.  zdôrazňuje, že je potrebné zdokonaliť model plenárnych rozpráv o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a právneho štátu, aby sa umožnili častejšie rozpravy so širšou účasťou poslancov, konzultácie s občianskou spoločnosťou vo fáze tvorby predpisov a vyššia miera vnímavosti v súvislosti s prípadmi porušovania ľudských práv a inými nepredvídanými udalosťami v miestnych podmienkach, a podčiarkuje potrebu zlepšiť opatrenia nadväzujúce na rozpravy a uznesenia z minulosti;

85.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EP a ostatné inštitúcie EÚ lepšie využívali potenciál siete Sacharovovej ceny;

86.  odporúča, aby Parlament v spolupráci s národnými parlamentmi členských štátov organizoval každoročné podujatie týkajúce sa obhajcov ľudských práv s účasťou obhajcov ľudských práv z celého sveta, čo Parlamentu každý rok poskytne príležitosť dokázať svoju podporu obhajcom ľudských práv na celom svete a pomôcť im pri presadzovaní ich práva zastávať sa svojich práv a uplatňovať tieto práva vo svojich príslušných krajinách;

87.  žiada konkrétne uplatňovanie článku 36 ZEÚ s cieľom zabezpečiť, aby boli stanoviská Parlamentu riadne zohľadnené v opatreniach nadväzujúcich na uznesenia, a odporúča intenzívnejší dialóg v tomto smere;

o
o   o

88.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Osobitnému predstaviteľovi pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov a Rade Európy.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0126.
(2) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0334.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2012)0018.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2012)0250.
(6) Dokument Rady 17944/2011.
(7) Dokument Rady 18764/2011.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2012)0113.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia