Európsky parlament,

–  so zreteľom na petíciu 760/2007 talianskeho občana o oceliarni ILVA a dioxínovom poplachu v Tarante,

–  so zreteľom na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 31. marca 2011, v ktorom sa uvádza, že Taliansko nesplnilo svoje povinnosti v rámci smernice o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (IPPC),

–  so zreteľom na článok 191 ods. 2 ZFEÚ a smernicu 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti,

–  so zreteľom na jeho rokovania vo výbore s príslušnými predkladateľmi petície, naposledy z 9. októbra 2012, a so zodpovedným podpredsedom Komisie,

–  so zreteľom na článok 202 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže predkladatelia petícií rozhodne vyjadrili svoje obavy v súvislosti s extrémne zvýšenou úrovňou emisií dioxínov z oceliarne ILVA v Tarante, ktorá mala a stále má škodlivé a trvalé následky na zdravie miestneho obyvateľstva, pričom 20 000 rodín má členov, ktorí pracovali v oceliarskom priemysel alebo s ním mali do činenia, a miery znečistenia u miestneho obyvateľstva viedli k neprijateľným a netolerovateľným úrovniam chorôb a chronických ochorení;

B.  keďže časti oceliarne ILVA boli nedávno talianskymi úradmi uzavreté, aby sa zamedzilo ďalšiemu znečisťovaniu, a keďže úrady a súčasní vlastníci oceliarne majú neodkladné právne povinnosti, ktorých cieľom je zabezpečenia ďalšieho radikálneho zníženia škodlivých emisií;

C.  keďže povážlivá a nebezpečná situácia oceliarne ILVA tiež spôsobuje vážnu environmentálnu degradáciu a škody, ako aj vážne sociálne a hospodárske problémy na juhu Talianska, a keďže privatizácia tejto oceliarne neviedla k žiadnemu zlepšeniu v environmentálnej bezpečnosti v odvetví;

D.  keďže oceliarsky priemysel, ktorý zamestnáva okolo 360 000 pracovníkov, je kľúčovým hospodárskym odvetvím Európskej únie a keďže Parlament má povinnosť a zodpovednosť jasne preukázať solidaritu s pracovníkmi oceliarne ILVA a ich rodinami, ktorí boli postihnutí touto absolútne neprijateľnou situáciou;

E.  keďže v zmysel priemyselnej politiky EÚ je strategicky nevyhnutné predísť ďalšiemu presídľovaniu oceliarní a výrobe mimo Európskej únie a zaručiť bezpečnosť pracovnej sily a keďže v zmysle environmentálnej politiky EÚ je rovnako potrebné zaručiť, aby znečisťovateľ platil a aby sa zlepšila a prípadne obnovila ekologická rovnováha tak, ako sa to požaduje podľa článku 191 ods. 2 ZFEÚ a smernice 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti;

1.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali novú politiku pre oceliarsky priemysel, ktorá oživí rast a zamestnanosť počas hospodárskej krízy a bude v súlade so zdravím a bezpečnosťou všetkých občanov a obyvateľov EÚ;

2.  vyzýva Komisiu a Radu, aby tiež spolupracovali so všetkými zúčastnenými stranami, aby sa zaručilo, že táto politika premyslene prepojí hospodárske ciele so sociálnymi a environmentálnymi prioritami, aby sa vybudoval moderný, konkurencieschopný a udržateľný európsky oceliarsky priemysel, ktorý bude plne v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia;

3.  vyzýva talianske úrady, aby čo najnaliehavejšie zaručili environmentálnu modernizáciu znečistených priestorov oceliarne a súčasne zaručili, aby sa náklady v súvislosti s uskutočnenými preventívnymi alebo nápravnými činnosťami pokryli v súlade so zásadou znečisťovateľ platí tak, ako sa to požaduje v článku 8 smernice 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.