Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2012 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi (COM(2011)0285 – C7-0139/2011 – 2011/0137(COD))

P7_TA(2012)0272 A7-0046/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0285),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0139/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre právne veci (A7-0046/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 3. júla 2012 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2012 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov(1),

po postúpení návrhu legislatívneho aktu parlamentom jednotlivých štátov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(2),

keďže:

(1)  Rada Európskej únie požiadala vo svojom uznesení z 25. septembra 2008 o všeobecnom európskom pláne pre boj proti falšovaniu a autorskému pirátstvu (3), aby sa preskúmalo nariadenie Rady (ES) č. 1383/2003 z 22. júla 2003, ktoré sa týka colného konania pri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijať pri tovare, pri ktorom sa zistilo, že sa takéto práva porušili(4).

(2)  Uvádzanie tovaru, ktorý porušuje práva duševného vlastníctva, na trh značne poškodzuje nositeľov práv, výrobcov a obchodníkov, ktorí dodržiavajú zákony. Klamú sa pritom spotrebitelia a v určitých prípadoch by tak mohlo dôjsť k ohrozeniu ich zdravia a bezpečnosti. Ak je to možné, malo by sa zabrániť tomu, aby sa takýto tovar dostal na colné územie Únie, pričom by sa vôbec nemal dostať na trh a mali by sa prijať opatrenia na riešenie tejto protiprávnej činnosti bez toho, aby sa obmedzil legálny obchod. Z tohto dôvodu je potrebné, aby spotrebitelia boli riadne informovaní o rizikách súvisiacich s nákupom tohto tovaru.[PDN 1]

(3)  Z preskúmania nariadenia (ES) č. 1383/2003 vyplynulo, že sú potrebné určité zlepšenia právneho rámca s cieľom posilniť presadzovanie práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, ako aj zabezpečiť primeranú právnu zrozumiteľnosť, pričom sa zohľadní vývoj v ekonomickej, obchodnej a právnej oblasti. [PDN 2]

(4)  Colné orgány by mali byť na účel presadzovania práv duševného vlastníctva schopné kontrolovať tovar, ktorý podlieha alebo by mal podliehať colnému dohľadu na colnom území Únie, vrátane tovaru, ktorý sa umiestni do režimu s podmienečným oslobodením od cla.. Presadzovanie práv duševného vlastníctva na hraniciach, kdekoľvek, kde tovar je alebo by mal byť pod colným dohľadom v zmysle nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva(5), zabezpečuje dobré využitie zdrojov. Keď colné orgány zadržia tovar na hranici, je potrebné jedno colné konanie, pričom viaceré osobitné konania by boli potrebné na dosiahnutie tej istej úrovne presadzovania v prípade tovaru nachádzajúceho sa na trhu, ktorý bol roztriedený a dodaný maloobchodníkom. Výnimka by sa mala prijať pre tovar prepustený do voľného obehu v colnom režime konečného použitia, keďže takýto tovar zostáva pod colným dohľadom, aj keď bol prepustený do voľného obehu. Je takisto vhodné neuplatňovať toto nariadenie na tovar, ktorý prenášajú cestujúci vo svojej osobnej batožine, keď je tento tovar určený na ich vlastné osobné použitie a nie sú náznaky, že ide o komerčnú prepravu. [PDN 3]

(5)  Nariadenie (ES) č. 1383/2003 sa nevzťahuje na niektoré práva duševného vlastníctva a sú z neho vylúčené niektoré porušenia. S cieľom posilniť presadzovanie práv duševného vlastníctva by sa preto mala rozšíriť colná kontrola na ďalšie druhy porušení, akými sú porušenia vyplývajúce z paralelného obchodu, ako aj na ďalšie porušenia práv, ktoré už colné orgány presadzujú, nona ktoré sa nevzťahuje nariadenie (ES) č. 1383/2003. Na tentento istý účel je vhodné zahrnúť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, okrem práv, na ktoré sa nariadenie (ES) č. 1383/2003 už vzťahuje, aj obchodné mená, pokiaľ sú vo vnútroštátnych právnych predpisoch chránené ako výhradné práva vlastníctva, topografie polovodičových výrobkov, úžitkové vzory a zariadenia na obchádzanie technologických opatrení, ako aj každé výhradné právo duševného vlastníctva ustanovené v právnych predpisoch Únie. [PDN 4]

(5a)  Členské štáty by mali vyčleniť dostatočné zdroje na to, aby colným orgánom umožnili vykonávať ich rozšírené úlohy a poskytovať príslušnú odbornú prípravu pre colných úradníkov. Komisia a členské štáty by mali prijať usmernenia na zaistenie správneho a jednotného vykonávania colných kontrol v prípade jednotlivých druhov porušení, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.[PDN 5]

(5b)   Toto nariadenie by malo pri riadnom vykonávaní ďalej prispieť k budovaniu jednotného trhu, ktorý zaisťuje účinnejšiu ochranu vlastníkov práv, podnecuje tvorivosť a inovácie a poskytuje spotrebiteľom spoľahlivé a kvalitné produkty, čo by ďalej malo viesť k posilneniu cezhraničných transakcií medzi spotrebiteľmi, podnikmi a obchodníkmi. [PDN 6]

(5c)   Komisia by mala prijať všetky potrebné opatrenia na zaistenie harmonizovaného uplatňovania nového právneho rámca colnými orgánmi v celej únii bez zbytočného odkladu, aby sa tak zaistilo účinné uplatňovanie práv duševného vlastníctva, ktorým by sa chránili vlastníci práv bez obmedzovania obchodu. Uplatňovanie týchto práv by v budúcnosti mohlo uľahčiť zavedenie modernizovaného colného kódexu a najmä interoperabilného systému eCustoms.[PDN 7]

(5d)   Členské štáty majú čoraz obmedzenejšie zdroje v oblasti colnej správy. Preto by žiadne nové nariadenie nemalo viesť k ďalšej finančnej záťaži pre vnútroštátne orgány. Treba podporiť presadzovanie nových technológií a stratégií riadenia rizika v záujme maximalizácie zdrojov dostupných vnútroštátnym orgánom.[PDN 8]

(6)  Toto nariadenie obsahuje procesnoprávne pravidlá pre colné orgány. Preto sa týmto nariadením nezavádza novénestanovuje žiadne kritérium zisťovania porušenia platného práva duševného vlastníctva. [PDN 9]

(7)  Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na ustanovenia o príslušnosti súdov, najmä na ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(6).

(8)  Každá osoba, bez ohľadu na to, či je, alebo nie je nositeľom práva duševného vlastníctva, ktorá môže začať súdne konanie vo svojom mene v súvislosti s možným porušením tohto práva, by mala byť oprávnená predložiť žiadosť o prijatie opatrenia colných orgánov.

(9)  S cieľom zaručiť presadzovanie práv duševného vlastníctva v celej Únii je vhodné ustanoviť, že v prípade, keď osoba, ktorá je oprávnená predložiť žiadosť o prijatie opatrenia, požaduje presadenie práva duševného vlastníctva, ktoré platí na celom území Únie, môže táto osoba požiadať colné orgány členského štátu, aby prijali rozhodnutie, v ktorom sa požaduje prijatie opatrení colnými orgánmi tohto členského štátu a akéhokoľvek iného členského štátu, v ktorom sa požaduje presadenie práva duševného vlastníctva.

(10)  S cieľom zabezpečiť rýchle presadzovanie práv duševného vlastníctva by sa malo ustanoviť, že v prípade, ak colné orgány majú na základe primeraných dôkazov podozreniedostatočné dôvody domnievať sa, že tovar pod ich dohľadom porušuje práva duševného vlastníctva, môžu tieto colné orgány pozastaviť prepustenie tovaru alebo zadržať tovar z vlastnej iniciatívy, alebo na základe žiadosti s cieľom umožniť, aby osoby oprávnené predložiť žiadosť o prijatie opatrenia colných orgánov začali konanie o určení toho, či došlo k porušeniu práva duševného vlastníctva. [PDN 10]

(10a)  V prípade, keď existuje podozrenie, že tovar v tranzite je napodobeninou alebo kópiou tovaru chráneného v Únii právom duševného vlastníctva, deklarant alebo držiteľ tovaru by mal byť zodpovedný za predloženie dôkazov o konečnom mieste určenia tovaru. Ak deklarant, držiteľ alebo vlastník tovaru nepredloží jasné a presvedčivé dôkazy o opaku, bude sa predpokladať, že konečným miestom určenia tovaru je trh Únie. Komisia by mala prijať usmernenia, ktoré colným orgánom poskytnú kritériá na účinné posudzovanie rizika presmerovania tovaru na trh Únie pri zohľadnení príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.[PDN 11]

(11)  V prípade, keď tovar podozrivý z porušenia práv duševného vlastníctva nie je falšovaný alebo pirátsky, môže byť ťažké určiť len na základe vizuálneho preskúmania colnými orgánmi, či mohlo dôjsť k porušeniu práva duševného vlastníctva. Preto je vhodné stanoviť, že by sa malo začať konanie, okrem prípadov, keď príslušné strany, konkrétne držiteľ tovaru a držiteľ práva, súhlasia s prepadnutím tovaru s cieľom jeho zničenia. Príslušné orgány, ktoré sú činné v týchto konaniach, by mali stanoviť, či došlo k porušeniu práva duševného vlastníctva a prijať príslušné rozhodnutia vo veci porušení príslušných práv duševného vlastníctva. [PDN 12]

(12)  V nariadení (ES) č. 1383/2003 sa členským štátom povolilo ustanoviť postup, ktorý umožňuje zničenie určitého tovaru bez povinnosti začať konanie o určení toho, či došlo k porušeniu práva duševného vlastníctva. Ako sa uznáva v uznesení Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 o vplyve falšovania na medzinárodný obchod(7), ukázalo sa, že v členských štátoch, v ktorých je tento postup dostupný, je veľmi užitočný. Tento postup by sa preto mal stať záväzným pre tie zjavnévšetky porušenia, ktoré môžu colné orgány ľahko určiť len na základe vizuálneho preskúmania, a mal by sa uplatniť na žiadosť nositeľa práva, ak držiteľ práv potvrdí porušenie práva duševného vlastníctva a súhlasí so zničením a ak deklarant alebo držiteľ tovaru proti zničeniu nenamieta. [PDN 13]

(13)  S cieľom znížiť administratívne zaťaženie a náklady na minimum by sa mal zaviesť osobitný postup pre malé zásielky falšovaného a pirátskeho tovaru, ktorý by umožnil zničiť tovar bez súhlasu nositeľa práv, ak držiteľ práv vo svojej žiadosti požiadal o použitie osobitného postupu, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo spotrebiteľa byť v primeranom čase riadne informovaný o právnom základe opatrení, ktoré prijmú colné orgány. S cieľom určiť prahové hodnoty, pod úrovňou ktorých sa majú zásielky považovať za malé zásielky, by sa týmto nariadením mala na Komisiu delegovať v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty. Je dôležité, aby Komisia viedla počas prípravných prác primerané konzultácie, a to aj na úrovni expertov. [PDN 14]

(14)  Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zabezpečiť súbežné, včasné a primerané postupovanie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. [PDN 15]

(15)  Pre lepšiu právnu zrozumiteľnosť a s cieľom ochrany záujmov zákonne podnikajúcich obchodníkov pred možným zneužitím ustanovení o presadzovaní práv na hraniciach je vhodné upraviť lehoty pre zadržanie tovaru podozrivého z porušenia práva duševného vlastníctva, podmienky, za ktorých informácie o zásielkach majú colné orgány postupovať nositeľom práv a podmienky na uplatnenie postupu umožňujúceho zničenie tovaru pod colným dohľadom pri podozrení z porušenia práv duševného vlastníctva iných ako falšovaný a pirátsky tovar a. Keď colné orgány podniknú kroky po schválení žiadosti, je tiež vhodné zaviesť ustanovenie, ktoré držiteľovi tovaru umožní vyjadriť názor predtým, ako colná správa prijme rozhodnutie, ktoré by malo na neho negatívny vplyvpozastaví prepustenie tovaru alebo zadrží tovar podozrivý z porušovania práv duševného vlastníctva, ak nejde o falšovaný alebo pirátsky tovar, pretože pre colné orgány môže byť ťažké len na základe vizuálnej kontroly určiť, či mohlo dôjsť k porušeniu práva duševného vlastníctva. [PDN 16]

(16)  Vzhľadom na dočasný a preventívny charakter opatrení prijímaných colnými orgánmi v tejto oblasti a na protikladné záujmy strán dotknutých týmito opatreniami by sa na zabezpečenie bezproblémového uplatňovania tohto nariadenia mali prispôsobiť niektoré aspekty postupov, pri súčasnom rešpektovaní práv dotknutých strán. Vzhľadom na rôzne oznámenia predpokladané v tomto nariadení by preto colné orgány mali informovať najvhodnejšiu osobu na základe dokumentov týkajúcich sa colného režimu alebo situácie, v ktorej sa tovar nachádza. Takisto lehoty stanovené v tomto nariadení pre potrebné oznámenia by sa mali počítať od času odoslania colnými orgánmi s cieľom zosúladiť všetky lehoty oznámení zasielaných dotknutým stranámprijatia uvedených oznámení. Lehota poskytujúca právo na vypočutie pred prijatím negatívneho rozhodnutiapozastavením prepustenia tovaru alebo o zadržaním tovaru, ktorý nie je falšovaným alebo pirátskym tovarom, by mala byť tri pracovné dni od prijatia oznámenia, za predpokladu, že držitelia rozhodnutia o schválení žiadosti o opatrenie dobrovoľne požiadali colné orgány o prijatie opatrenia a že deklaranti alebo držitelia tovaru musia byť pri umiestnení tovaru pod colný dohľad informovaní o konkrétnej situácii ich tovaru. V prípade osobitného postupu pre malé zásielky, keď budú pravdepodobne dotknutí priamo spotrebitelia a nemožno očakávať, že budú rovnako dôslední ako ostatné hospodárske subjekty, ktoré sú zvyčajne účastníkom vybavovania colných formalít, by sa táto lehotaprávo na vypočutie malo poskytnúť pri všetkých typoch tovaru a lehota na uplatnenie tohto práva by sa mala výrazne predĺžiť. Pri zvážení možnej pracovnej záťaže colných orgánov pri presadzovaní práv stanovenom týmto nariadením by sa colné orgány mali skôr zaoberať veľkými zásielkami. [PDN 17]

(17)  Na základe Vyhlásenia o dohode TRIPS a verejnom zdraví, ktoré bolo prijaté na ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v Dauhe 14. novembra 2001, sa Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (dohoda TRIPS) môže a mala by sa vykladať a uplatňovať spôsobom, ktorý bude podporovať právo členov WTO na ochranu verejného zdravia, a najmä na podporu prístupu k liekom pre všetkých. Najmä v súvislosti s liekmi,Je preto mimoriadne dôležité, aby colné orgány zabezpečili, aby všetky opatrenia, ktoré prijmú, boli v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie a jej politikami v oblasti rozvojovej spolupráce podľa článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a aby nezadržiavali generické lieky alebo nepozastavili prepustenie generických liekov, ktorých prechod cez územie Európskej únie s prekládkou alebo bez prekládky, so skladovaním alebo bez neho, rozdeľovaním hromadného tovaru alebo bez neho, alebo so zmenou spôsobu dopravy alebo dopravného prostriedku, alebo bez nej, je len časťou celkovej cesty, ktorá sa začína a končí mimo územia Únie, by colné orgány mali pri posudzovaní rizika porušenia práv duševného vlastníctva zohľadňovať všetky značné pravdepodobnosti presmerovania tohto tovaru na trh Úniev prípade, ak neexistujú jasné a presvedčivé dôkazy o tom, že sú určené na predaj v Únii. [PDN 109, 126 a 153]

(17a)  Lieky, ktoré majú falošnú ochrannú známku alebo ich obchodné označenie zavádza, čo sa týka ich pôvodu a úrovne kvality, by sa mali považovať za falšované lieky podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/62/EÚ z 8. júna 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch, pokiaľ ide o predchádzanie vstupu falšovaných liekov do legálneho dodávateľského reťazca(8). Mali by sa prijať primerané opatrenia, ktoré by zabránili, aby sa takéto výrobky dostali k pacientom a spotrebiteľom, bez toho, aby zamedzili tranzitu legálnych generických liekov cez colné územie Európskej únie. Komisia by mala predložiť do ...(9) správu, v ktorej zanalyzuje účinnosť platných colných opatrení zameraných na boj proti obchodovaniu s falšovanými liekmi a s tým súvisiaci ich možný negatívny vplyv na prístup ku generickým liekom. [PDN 110, 127 a 154]

(17b)   S cieľom zintenzívniť kroky proti porušovaniu práv duševného vlastníctva by malo Európske stredisko pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva zohrávať dôležitú úlohu pri poskytovaní užitočných informácií colným orgánom, ktoré by im umožnili rýchlo a účinne konať. [PDN 20]

(17c)   Boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva na vonkajších hraniciach Únie by sa mal spájať s cieleným úsilím vyvíjaným pri zdroji. Vyžaduje si to spoluprácu s tretími krajinami i spoluprácu na medzinárodnej úrovni, v rámci ktorej by sa Komisia a členské štáty mali usilovať o budovanie rešpektu a presadzovať prísne normy ochrany práv duševného vlastníctva. Táto spolupráca by mala spočívať v podpore začleňovania a presadzovania práv duševného vlastníctva do obchodných dohôd, v technickej spolupráci, v podpore diskusie na rôznych medzinárodných fórach, v komunikácii a výmene informácií, ako aj v ďalších krokoch v oblasti operačnej spolupráce s tretími krajinami a príslušnými priemyselnými odvetviami. [PDN 21]

(17d)   V záujme odstránenia medzinárodného obchodu s tovarom porušujúcim práva duševného vlastníctva sa v článku 69 dohody TRIPS ustanovuje, že členovia WTO majú podporovať výmenu informácií medzi colnými orgánmi týkajúcich sa obchodu s tovarom porušujúcim práva duševného vlastníctva. Takouto výmenou informácií by sa malo umožniť sledovanie priekupníckych sietí s cieľom zastaviť výrobu a distribúciu tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva v počiatočnejšej fáze dodávateľského reťazca. Preto je potrebné vytvoriť podmienky výmeny informácií medzi colnými orgánmi v Únii a príslušnými orgánmi v tretích krajinách vrátane podmienok na ochranu údajov.[PDN 22]

(17e)   V súlade s cieľom Únie, ktorým je posilňovanie medzinárodnej spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu, pirátstvu a nezákonnému paralelnému obchodu s tovarom porušujúcim duševné vlastníctvo registrovaných držiteľov práv, musí Európske stredisko pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva zohrávať kľúčovú úlohu tým, že bude všetkým colným orgánom členských štátov poskytovať potrebné a včasné informácie, aby tieto mohli vykonávať príslušnú kontrolu oprávnených dovozcov a distribútorov tovaru, ktorí sú podozriví z porušovania práv duševného vlastníctva v rámci jednotného trhu, ako aj vývozcov tovaru na zahraničné trhy. Táto úloha by sa mohla ďalej posilniť vytvorením databázy pravých výrobkov a služieb Únie chránených registrovanými obchodnými známkami, úžitkovými vzormi a patentmi, ktorú by bolo možné sprístupniť aj zahraničným colným orgánom spolupracujúcim s Úniou v oblasti lepšej ochrany práv duševného vlastníctva a ich presadzovania.[PDN 23]

(18)  V záujme účinnosti by sa mali uplatňovať ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach(10).

(19)  Zodpovednosť colných orgánov by mala byť upravená právnymi predpismi členských štátov, hoci schválenie žiadosti o prijatie opatrenia colných orgánov by nemalo oprávňovať držiteľa rozhodnutia na náhradu, ak colný úrad nezistí takýto tovar a tento je prepustený, alebo ak sa neprijme žiadne opatrenie na jeho zadržanie.

(20)  Ak colné orgány prijmú opatrenie na základe predchádzajúcej žiadosti, držiteľ rozhodnutia o schválení žiadosti o prijatie opatrenia colných orgánov by mal uhradiť všetky náklady, ktoré colným orgánom vzniknú pri prijatí opatrenia na presadzovanie jeho práv duševného vlastníctva. To by však nemalo brániť držiteľovi rozhodnutia žiadaťDržiteľ rozhodnutia by však mal mať právo požadovať náhradu od osoby porušujúcej právo duševného vlastníctva alebo od iných osôb, ktoré by mohli byť považované za zodpovedné podľa právnych predpisov príslušného členského štátu, napríklad od určitých sprostredkovateľov, ako sú prepravcovia. Náklady a škody, ktoré vznikli osobám iným ako colné správy v dôsledku opatrenia prijatého colnými orgánmi, keď sa tovar zadrží na základe nároku tretej strany, ktorý je založený na duševnom vlastníctve, by sa mali v jednotlivých prípadoch riadiť špecifickými právnymi predpismi. [PDN 24]

(20a)   Toto nariadenie zavádza pre colné orgány možnosť povoliť, aby sa tovar prepadnutý na účely zničenia premiestnil pod colným dohľadom medzi rôznymi miestami na colnom území Únie. Colné orgány by mali byť nabádané k tomu, aby využili túto možnosť s cieľom uľahčiť ekonomicky a environmentálne prijateľné zničenie tohto tovaru, ako aj na vzdelávacie a výstavné účely, pričom by zaistili primerané bezpečnostné opatrenia.[PDN 25]

(21)  Presadzovanie právnych predpisov v oblasti duševného vlastníctva si bude vyžadovať výmenu informácií o rozhodnutiach týkajúcich sa žiadostí o prijatie opatrení. Takéto spracovanie údajov zahŕňa aj osobné údaje, ktorých spracovanie by sa malo riadiť právnymi predpismi Únie, najmä smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(11) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov(12).

(21a)   V právnych predpisoch Únie by sa mali vymedziť tieto prvky databázy: subjekt, ktorý bude kontrolovať a spravovať databázu, a subjekt zodpovedajúci za zaistenie bezpečnosti spracovania údajov obsiahnutých v databáze. Pri zavedení akéhokoľvek typu možnej interoperability alebo výmeny by sa malo v prvom rade zabezpečiť, aby bol tento krok v súlade so zásadou obmedzenia, a teda že údaje by sa mali použiť na účel, na ktorý bola databáza vytvorená, a na iný než tento účel nie je možná žiadna ďalšia výmena ani vzájomné prepojenie.[PDN 26]

(22)  S cieľom zaručiť jednotné podmienky uplatňovania ustanovení týkajúcich sa formulárov žiadosti o prijatie opatrenia colných orgánov a podmienky žiadania o predĺženie lehoty, počas ktorej majú colné orgány prijať opatrenie, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, najmä na stanovenie štandardných formulárov. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(13).

(23)  Hoci predmet ustanovení tohto nariadenia, ktoré sa má vykonávať, patrí do rozsahu pôsobnosti spoločnej obchodnej politiky, vzhľadom na povahu a vplyv vykonávacích aktov by sa mal pri ich prijímaní využiť konzultačný postup.

(24)  Nariadenie (ES) č. 1383/2003 by sa malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  Týmto nariadením sa ustanovujú podmienky a postupy týkajúce sa prijímania opatrení colnými orgánmi, keď tovar podozrivý z porušenia práva duševného vlastníctva podlieha alebo by mal podliehať na colnom území Únie colnému dohľadu.

2.  Toto nariadenie sa nevzťahuje na tovar, ktorý bol prepustený do voľného obehu na základe režimu konečného použitia v zmysle článku 82 nariadenia (EHS) č. 2913/92.

3.  Toto nariadenie nemá žiadny vplyv na právne predpisy členských štátov a Únie v oblasti duševného vlastníctva.

4.  Toto nariadenie sa nevzťahuje na tovar neobchodnej povahy, ktorý sa nachádza v osobnej batožine cestujúcich.

4a.  Toto nariadenie sa uplatňuje na tovar, ktorý je podozrivý z porušenia práv duševného vlastníctva, pri tranzite cez colné územie Únie.[PDN 27]

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2012 o vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti vôd, potrebe komplexného prístupu k európskym problémom v tejto oblasti (2011/2297(INI))

P7_TA(2012)0273 A7-0192/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(1) (ďalej len rámcová smernica o vode),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality(2) (ďalej len smernica o podzemných vodách),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES(3) (ďalej len smernica o environmentálnych normách kvality),

–  so zreteľom na smernicu Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd(4) (ďalej len smernica o čistení komunálnych odpadových vôd),

–  so zreteľom na smernicu Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov(5) (ďalej len smernica o dusičnanoch),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík(6) (ďalej len smernica o povodniach),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES(8) (ďalej len nariadenie REACH),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov(9),

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(10) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva(11),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 528/2012 z  22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní(12),

–  so zreteľom na koncepciu Komisie na ochranu európskych vodných zdrojov,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571),

–  so zreteľom na pripravované európske partnerstvo v oblasti inovácií týkajúce sa vody,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 18. júla 2007 s názvom Riešenie problému nedostatku vody a súch v Európskej únii (COM(2007)0414),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012(13) o šiestom svetovom fóre o vode, ktoré sa konalo 12. – 17. marca 2012 v Marseille, a na platformu kompromisov a riešení, prijatú na tom istom fóre,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o riešení problému nedostatku vody a problému sucha v Európskej únii(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2010 k bielej knihe Komisie s názvom Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení(15),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre petície (A7-0192/2012),

A.  keďže rámcová smernica o vode ustanovila rámec na ochranu a obnovu čistých vodných zdrojov v EÚ a na zabezpečenie ich dlhodobého a udržateľného využívania, a jej cieľom je dosiahnuť „dobrý ekologický a chemický stav“ do roku 2015; ale keďže z prehodnotenia plánov manažmentu povodí, ktoré vypracovali členské štáty podľa požiadaviek smernice, vyplýva, že významný počet vodných útvarov EÚ nedosiahne do roku 2015 „dobrý stav“ vzhľadom na dlhodobé aj novo vznikajúce problémy;

B.  keďže biodiverzita sladkých vôd v Európe je v kríze, keď 37 % európskych druhov sladkovodných rýb a 40 % druhov sladkovodných mäkkýšov je podľa kritérií červenej listiny Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) považovaných za ohrozených;

C.  keďže vodné zdroje sú obzvlášť citlivé na vplyvy zmeny klímy, čo by mohlo viesť k poklesu množstva a kvality dostupnej vody, najmä pitnej vody, ako aj k zvýšenému výskytu záplav a sucha a ich väčšej intenzite;

D.  keďže voda je pre život nevyhnutný a nepredajný verejný majetok a správne hospodárenie s vodou zohráva dôležitú úlohu pri zachovaní svetového prírodného kapitálu a ekosystémových služieb, ako aj pri všetkých hľadiskách využívania zdrojov a hospodárskej výroby, keďže budúcnosť európskeho priemyslu závisí od nájdenia účinnej odpovede na súčasné problémy oblasti vôd a od zodpovedného a efektívneho manažmentu súčasných vodných zdrojov, ktoré majú priamy vplyv na ľudské zdravie, výrobu energie, poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť;

E.  keďže Európa odoberá v súčasnosti asi 13 % vody, ktorú má celkovo k dispozícii, pričom je zaznamenaný určitý nedostatok vody, a keďže na mnohých miestach Európy odber vody prevyšuje trvalo udržateľnú úroveň, a na základe toho sú ohrozené voľne žijúce zvieratá, bezpečné zásobovanie spoločnosti a rôzne hospodárske použitia, a keďže v niektorých juhoeurópskych regiónoch prevyšuje ukazovateľ spotreby vody 40 %, a to znamená vysoký nedostatok vody;

F.  keďže pre polosuché podnebie rozsiahlych oblastí v južnej Európe v období kratšom ako rok a takisto dlhšom ako rok je charakteristické veľmi nerovnomerné rozdelenie vodných zdrojov, a keďže toto veľmi nerovnomerné rozdelenie sa často zhoršuje so zmenou klímy;

G.  keďže stratégia Európa 2020 predpokladá účinnejšie využívanie zdrojov a keďže súčasné trendy vo využívaní vody sú často neudržateľné z dôvodu neúsporných postupov, ktoré vedú k plytvaniu vodou, a keďže systémy vodnej infraštruktúry sú často zastarané, a to tak v najviac, ako aj v najmenej rozvinutých regiónoch, a chýbajú informácie o skutočnom výkone a stratách;

H.  keďže prechod k ekologickému hospodárstvu sa môže uskutočniť len prostredníctvom zohľadnenia problémov v oblasti vodného hospodárstva;

I.  keďže neprimerané čistenie odpadových vôd spôsobuje pretrvávajúcu úroveň znečistenia morského pobrežia EÚ a je teda bezpodmienečne nevyhnutné urýchliť v členských štátoch zavedenie infraštruktúry čistenia odpadových vôd;

Vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti vôd: úspechy a nedostatky

1.  uznáva, že rámcová smernica o vode predstavuje pevný a ambiciózny legislatívny základ na dlhodobé integrované hospodárenie s vodou v EÚ; víta zlepšenie kvality európskych vôd a čistenia odpadových vôd v posledných rokoch; upozorňuje však, že tempo vykonávania v členských štátoch a regiónoch je pomalé a nerovnomerné a že na dosiahnutie „dobrého stavu“ všetkých európskych vôd treba do roku 2015 podstatne zlepšiť vykonávanie rámcovej smernice o vode;

2.  uznáva, že voda je spoločným bohatstvom ľudstva a verejným statkom a prístup k nej by mal byť základným a univerzálnym právom; zdôrazňuje, že udržateľné využívanie vôd je z hľadiska ochrany životného prostredia aj z hľadiska zdravia nevyhnutnosť, ktorá zohráva zásadnú úlohu v cykle regulácie klímy; znovu opakuje, že je potrebné prispôsobiť pravidlá na vnútornom trhu osobitným vlastnostiam sektora vodného hospodárstva a vyzýva členské štáty, aby v súlade so zásadou subsidiarity riadili vodu a služby spojené s vodou podľa článku 9 rámcovej smernice o vode;

3.  konštatuje, že napriek pokroku pri vykonávaní smernice o spracovaní mestskej odpadovej vody naďalej existujú nedostatky týkajúce sa mier súladu stokových sústav a/alebo zaobchádzania s odpadovou vodou;

4.  zdôrazňuje, že aj keď hlavná pozornosť by sa mala venovať vykonávaniu súčasných právnych predpisov v sektore vodného hospodárstva, stále existujú určité nedostatky, ktoré je potrebné vyriešiť prispôsobením platných právnych predpisov prioritám politiky v oblasti vodného hospodárstva a vytvorením nových právnych predpisov s cieľom riešiť dopad osobitných odvetví a činností, a pritom je potrebné brať do úvahy význam dobrovoľnej spolupráce medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi a ostatnými zúčastnenými stranami v záujme trvalo udržateľného vodného hospodárstva;

5.  potvrdzuje svoje stanovisko, že je nevyhnutné, aby Komisia predložila legislatívny návrh podobný smernici o povodniach, ktorý podporí prispôsobenie politiky EÚ v súvislosti s nedostatkom vody a suchom, ako aj prispôsobenie zmene klímy;

6.  klasifikuje pripravovanú koncepciu Komisie na ochranu európskych vodných zdrojov ako reakciu politík EÚ na súčasné a budúce problémy týkajúce sa vôd, ktorej cieľom je zabezpečiť dostatočnú dostupnosť kvalitnej vody na udržateľné a spravodlivé využívanie vody do roku 2050 bez toho, aby boli dotknuté zvrchované práva jednotlivých štátov, týkajúce sa vôd;

7.  upozorňuje členské štáty na ich povinnosť vyplývajúcu z rámcovej smernice o vode, ktorou je dosiahnutie dobrého stavu vôd do roku 2015; naliehavo žiada Komisiu, aby prijala rázne opatrenia, ktoré skoncujú s porušovaním právnych predpisov EÚ v oblasti vôd členskými štátmi; žiada zároveň poskytnutie pomoci napríklad prostredníctvom vypracovania a sprístupnenia komplexných usmernení a účinných nástrojov na podporu budovania kapacít najmä pre regionálne orgány a správy povodia riek, na zabezpečenie rovnakých podmienok a na pomoc členským štátom pri dosahovaní väčšieho súladu v budúcich etapách vykonávania politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva s cieľom splniť záväzky v oblasti vodného hospodárstva; poukazuje na skutočnosť, že v mnohých prípadoch petície odhalili problémy spojené s transpozíciou a správnym vykonávaním právnych predpisov EÚ o vode, a vyzýva Komisiu, aby bola pri svojich vyšetrovaniach rozhodnejšia, najmä pri preskúmavaní petícií;

Účinné využívanie vody a riadenie zdrojov

8.  zdôrazňuje význam efektívnosti využívania vody; žiada účinnejšie využívanie vody najmä v odvetviach ako je energetika a poľnohospodárstvo, ktoré sú najväčšími používateľmi vody;

9.  zdôrazňuje súvislosť medzi výrobou energie, energetickou účinnosťou a bezpečnosťou vodných zdrojov; upozorňuje, že na európskej úrovni treba vytvoriť ďalšie stratégie a koncepcie, ako napríklad použitie vody ako zásobníka energie, aby rastúci dopyt týkajúci sa energie neohrozil bezpečnosť vodných zdrojov a aby sa využil potenciál na zníženie spotreby energie prostredníctvom účinného využívania vody; zdôrazňuje, že pri posudzovaní udržateľnosti tradičných aj nízkouhlíkových zdrojov energie vrátane bioenergie a vodnej energie by sa malo prihliadať na využívanie vody, a poukazuje pritom na riziká ťažby nekonvenčných zásob zemného plynu;

10.  zdôrazňuje, že účinnosť a udržateľnosť využívania vody v poľnohospodárskom odvetví sa môže zlepšiť zavedením inovačných technológií a postupov a zvýšením informovanosti a povedomia poľnohospodárov a koncových používateľov; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že na dosiahnutie pozitívnych výsledkov v oblasti ochrany vôd je vhodná spolupráca medzi poľnohospodármi a ostatnými zúčastnenými stranami; navyše zdôrazňuje, že vzhľadom na problémy súvisiace so zmenou klímy a potravinovou bezpečnosťou by sa mali zabezpečiť pre poľnohospodárstvo dostatočné vodné zdroje, napríklad prostredníctvom vytvárania zásobníkov vody; konštatuje, že odvetvie poľnohospodárstva využíva väčšinu vodných zdrojov a zdôrazňuje význam zachovania a trvalo udržateľného využívania vody v súčasnej reforme SPP;

11.  domnieva sa, že rastúci dopyt po vode si vyžaduje naliehavé investície do zavlažovania, a vyzýva Komisiu, aby uľahčila prístup k riešeniam na vyrovnanie sa s nedostatkom vody, ako je umelé dopĺňanie podzemných rezervoárov vody, zachytávanie vody a vývoj alternatívnych techník zavlažovania; zároveň zdôrazňuje význam prenosu znalostí a technológií týkajúcich sa týchto techník, ako aj ochrany vody a jej zachytávania, hospodárenia s podzemnými vodami a čistenia odpadových vôd;

12.  zdôrazňuje, že obnova podzemných vôd v poľnohospodárskych a lesných oblastiach je veľmi vysoká a že poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo má už teraz veľkú zodpovednosť za zachovanie čistoty kvalitných podzemných vôd; uznáva doterajšie úsilie poľnohospodárov o zlepšenie kvality podzemných vôd;

13.  zdôrazňuje, že politika hygieny vody a nakladania s odpadovými vodami vhodná z hľadiska životného prostredia a z hospodárskeho hľadiska by mala riešiť znečistenie pri zdroji a nemala by nechať všetky znečisťujúce látky prejsť až k nákladnému konečnému čisteniu odpadovej vody, najmä vzhľadom na vody pretekajúce znečistenou pôdou; podporuje využívanie odpadovej vody a vedľajších produktov čistenia odpadovej vody, ktoré vznikajú na základe prísnych požiadaviek na kvalitu, ako nového zdroja; poznamenáva, že odpadové vody možno používať ako zdroj energie prostredníctvom spätného získavania tepla alebo energie z organických látok, ktoré obsahujú, a že táto možnosť by sa mala rozvinúť;

14.  žiada, aby sa právne predpisy EÚ v oblasti vôd podľa potreby aktualizovali tak, aby riadne zohľadňovali technický pokrok v oblasti opätovného používania a recyklácie vody a aby umožňovali nákladovo a energeticky účinné použitie vyčistenej odpadovej vody na zavlažovanie, ako aj opätovné použitie šedej vody v domácnostiach; žiada opatrenia na náležité sledovanie chemickej a biologickej kvality recyklovanej vody; vyzýva Komisiu, aby preskúmala postupy na vytvorenie stimulov na rozsiahlejšie využívanie čistenej odpadovej vody, šedej a dažďovej vody s cieľom prispieť k zmierneniu zaťaženia vodných zdrojov;

15.  zdôrazňuje, že zníženie spotreby vody by malo byť prioritou; zdôrazňuje význam ekodizajnu, zariadení na šetrenie vodou a požaduje povinné merania vody vo všetkých odvetviach a u všetkých používateľov vo všetkých krajinách EÚ; okrem toho vyzýva Komisiu, aby regulovala efektívnosť zariadení používaných v poľnohospodárstve, pokiaľ ide o využívanie vody;

16.  poukazuje na skutočnosť, že v EÚ sa kvôli neefektívnemu využívaniu stráca približne 20 % vody a že vyššia efektívnosť pri využívaní vodných zdrojov je kľúčovým faktorom trvalo udržateľného vodného hospodárstva, najmä ak je treba riešiť problémy súvisiace s nedostatkom vody a suchom; trvá na naliehavej potrebe vykonať audit stavu európskej vodnej siete, pokiaľ ide o kvalitu, zastaranosť a vzájomnú prepojenosť, keďže až 70 % vody dodávanej do európskych miest sa stráca v dôsledku presakovania vodnej siete, ako aj na potrebe podporiť investície do infraštruktúry;

Voda a ekosystémy

17.  pripomína, že voda je základom väčšiny ekosystémových služieb, a zdôrazňuje význam správneho hospodárenia s vodou pri dosahovaní cieľov v oblasti biodiverzity; zdôrazňuje, že sú nevyhnutné opatrenia na opätovné zalesňovanie a obnovu mokradí v rámci hospodárenia s vodnými zdrojmi; žiada lepšie zosúladenie cieľov rámcovej smernice o vode s programom Natura 2000; zdôrazňuje, že vedomostná základňa by mala zahŕňať koncepciu ekologických tokov a že by mala prihliadať na ekosystémové služby s podporou vody; zdôrazňuje, že je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že zmeny vodného cyklu závisia od biotopu, a to má vplyv na percentuálny podiel recyklovanej vody: vodný cyklus nie je všade rovnaký, pričom v trópoch je iný ako v Stredozemí a v stredne alebo vyššie položených oblastiach;

18.  zdôrazňuje, že vodné zdroje a s nimi súvisiace ekosystémy sú obzvlášť ovplyvniteľné zmenou klímy, ktorá by mohla viesť k zníženiu množstva a kvality dostupnej vody, najmä pitnej vody, ako aj k zvýšeniu frekvencie a intenzity záplav a súch; žiada, aby sa v rámci politík na prispôsobenie sa zmene klímy a na jej zmiernenie náležite zohľadňoval vplyv na vodné zdroje; zdôrazňuje význam stratégií zameraných na predchádzanie rizikám, ich zmierňovanie a reakciu na ne s cieľom zamedziť extrémnym javom súvisiacim s vodou;

19.  podčiarkuje vplyv, ktorý by mohla mať zmena klímy na vodné ekosystémy, čo môže mať za následok nutnosť prijať dôkladné systematické opatrenia zamerané na ochranu prírody a biodiverzity a zaviesť podrobné opatrenia na hospodárenie s transformovanými vodnými masami, najmä čo sa týka správy vodných nádrží a transformovaných vodných systémov, pričom je potrebné rešpektovať právomoci členských štátov v tejto oblasti;

20.  konštatuje, že niektoré krajiny netrpia nedostatkom vody, majú však ťažkosti so spravovaním nadmerného množstva vody, ktorá je výsledkom pravidelných alebo intenzívnych zrážok, záplav, riečnej erózie a znečistenia, ktoré ovplyvňuje povodia a pobrežné oblasti, ako aj s vplyvom týchto javov na miestne obyvateľstvo, o čom svedčia mnohé prijaté petície; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na značné zvýšenie rizika záplav v posledných rokoch na území členských štátov vypracovala príslušnú analýzu spôsobov, ako predchádzať následkom záplav;

21.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia vyzvala členské štáty, aby podporovali obnovenie udržateľných ekologických poľnohospodárskych činností v horských regiónoch s cieľom bojovať proti hydrologickej nestabilite a podporovať reguláciu vodných tokov prostredníctvom opätovného zavedenia osvedčených postupov, ako napr. vybudovanie priekop, odtokových kanálov a vodných nádrží, ktoré zmierňujú negatívny vplyv silných dažďov na doliny a v prípade sucha zabezpečia zásoby vody, ktoré sa navyše môžu použiť v boji proti lesným požiarom;

22.  uznáva zásadnú úlohu, ktorú majú vodonosné vrstvy vo vodnom cykle a v mnohých zásadných otázkach vrátane znečistenia vôd, plánov protipovodňovej ochrany, prenikania morských vôd a klesania pôdy z dôvodu pretrvávajúceho znižovania množstva podzemných vôd; vyzýva Komisiu, aby dostatočne zdôraznila význam trvalo udržateľného riadenia vodonosných vrstiev v pôde;

23.  vzhľadom na značné riziko ohrozenia povrchových a podzemných vôd, ktoré predstavuje prieskum a ťažba bridlicového plynu, vyzýva Komisiu, aby zaistila, že takéto činnosti budú v rozsahu pôsobnosti smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; vyzýva Komisiu, aby čo možno najskôr uverejnila usmernenia o získavaní základných údajov z monitorovania vody, ktoré sa musia získať pred každým hydraulickým štiepením vykonávaným na účely prieskumu alebo ťažby, a kritériá, ktoré sa uplatnia pri posúdení vplyvov hydraulického štiepenia v rôznych geologických útvaroch na zásoby podzemných vôd, vrátane prípadného presakovania;

24.  pripomína, že ochrana pôdy je hlavným prvkom zachovania kvality vody; konštatuje, že príčiny a následky zhoršovania kvality pôdy sú podmienené najmä miestne a regionálne, a preto je potrebné uplatňovať zásadu subsidiarity; vyzýva všetky členské štáty, aby splnili svoj záväzok zabezpečiť kvalitu pôdy a zachovať jej zdravý stav, a dôrazne vyzýva členské štáty, v ktorých neexistujú právne predpisy na ochranu pôdy, aby pristúpili k plneniu svojich záväzkov;

25.  upozorňuje na to, že integrované hospodárenie s vodnými zdrojmi a územné plánovanie na úrovni povodia by malo prihliadať na hospodárske činnosti závislé od vody a na potreby všetkých používateľov, ako aj na potrebu komplexného prístupu k problému nedostatku vody, a malo by zabezpečiť udržateľnosť ľudských činností súvisiacich s vodou;

26.  domnieva sa, že odpadová voda z mestských zdrojov predstavuje jeden z najväčších zdrojov znečistenia vodného prostredia, riek a pobreží a že úspešné vykonávanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd bude mať značný dosah na kvalitu vôd vo všetkých členských štátoch, a teda aj na úspešné vykonávanie rámcovej smernice o vode;

27.  poukazuje na nepriaznivý vplyv, ktorý toto znečistenie môže mať na ľudské zdravie, o čom svedčia petície prijaté z Írska (Galway), Francúzska (Bretónsko) a iných členských štátov; pripomína svoje uznesenie z 2. februára 2012 o otázkach, ktoré predostreli predkladatelia petícií v súvislosti s uplatňovaním smernice o nakladaní s odpadom a súvisiacich smerníc v členských štátoch Európskej únie, v ktorom sa poukazuje na nebezpečné úrovne kontaminácie vôd, ktoré sú výsledkom nesprávne riadených alebo nezákonných skládok a lomov, ktoré spôsobujú presakovanie a znečisťovanie spodných vôd a hladiny podzemných vôd (nappes phréatiques);

28.  upozorňuje na niekoľko negatívnych faktorov, ktoré kritizujú predkladatelia petícií, vrátane skládok odpadu, nedostatočných kontrol kvality vody zo strany príslušných orgánov, nesprávnych alebo protiprávnych poľnohospodárskych a priemyselných postupov, rozvoja miest a rozvoja súvisiaceho s energetikou, poľnohospodárstva a priemyslu, ktoré majú vplyv na životné prostredie a ľudské zdravie a ktoré sú zodpovedné za nepriaznivú kvalitu vôd; vyzýva preto, aby sa zavádzali cielenejšie stimuly na efektívne riadenie vodných zdrojov a na zabezpečenie cenovo dostupného prístupu k vode pre všetkých, najmä však pre chudobných obyvateľov a obyvateľov na vidieku, ako aj na zabezpečenie distribúcie vody do oblastí, ktoré trpia jej nedostatkom, najmä do tých oblastí, ktoré sa nachádzajú ďaleko od veľkých mestských aglomerácií vybavených vodnou infraštruktúrou;

29.  konštatuje, že obohacovanie živinami je jedným z viacerých faktorov zodpovedných za znečistenie povrchových vôd, ktoré ovplyvňuje biodiverzitu a oslabuje cenné ekosystémové služby; uznáva, že preskúmané výživové podmienky môžu byť príčinou neúspechu, ktorý sa v úsilí o dosiahnutie dobrého stavu povrchovej vody do roku 2015 očakáva vo viac než polovici prípadov;

30.  nalieha na Komisiu, aby zintenzívnila boj proti rastúcemu vypúšťaniu znečisťujúcich látok, ako sú zvyšky antibiotík a liečiv, ako aj zvyšky hormónov z antikoncepčných tabletiek, do vody, keďže tieto zvyšky majú nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie;

Poznatky a inovácie

31.  uznáva, že rámec politiky EÚ umožňuje zhromažďovanie menej roztrieštených údajov o vode, ako aj lepšie monitorovanie; pripomína však nedostatok spoľahlivých údajov o množstve vody, napríklad o odbere a únikoch; konštatuje, že existuje potenciál pre lepšiu správu údajov, ktorý vyplýva zo zlepšenia štatistických informácií a používania centier na zber údajov, informačného systému o vode pre Európu (WISE), ako aj programu Globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES), pokiaľ ide o stav vodných zdrojov a o tlak, ktorému sú vystavené z dôvodu hospodárskej činnosti; vyzýva Komisiu, aby spolu s Európskou environmentálnou agentúrou vypracovali nový súbor spoľahlivých ukazovateľov pre účty týkajúce sa vody; zdôrazňuje, že vedomostná základňa by mala zahŕňať koncepciu ekologických tokov a mala by prihliadať na ekosystémové služby s podporou vody a prepojeniami medzi klímou, typom krajiny a zdrojmi podzemnej vody, ktoré zabezpečuje vodný cyklus;

32.  zdôrazňuje potrebu zamerať sa na osobitné ciele a činnosti programu Horizont 2020 týkajúce sa lepšieho, udržateľného manažmentu vodných zdrojov a vodného prostredia v EÚ a jej susedných krajinách; vyjadruje presvedčenie, že politika EÚ v oblasti výskumu by mala reagovať na narastajúce problémy týkajúce sa vodného hospodárstva v oblasti poľnohospodárstva, správy budov, priemyslu, domácností a snahy o účinné využívanie vody; v tejto súvislosti berie na vedomie program BONUS pre Baltské more ako príklad pre ostatné regióny;

33.  domnieva sa, že je dôležité povzbudzovať výskum a inovácie v oblasti vody a že je nutné podporovať rozvoj európskych klastrov v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, členské štáty a ďalšie príslušné zúčastnené strany, aby podporovali európske partnerstvo týkajúce sa inovácií v oblasti vody ako účinný nástroj, ktorý má sústrediť úsilie na výskum a inovácie s vedúcim postavením vo svete a odstrániť prekážky, ktoré bránia rýchlemu prenosu a integrácii poznatkov, najlepších dostupných metód a technických objavov na trh, a podporujú aj rozvoj vnútorného trhu v oblasti vodného hospodárstva; zdôrazňuje význam ekologických inovácií pre zachovanie vodných zdrojov, ako aj biodiverzity a vyvážených ekosystémov; poukazuje na potenciál pre tvorbu tzv. „zelených pracovných miest“, politiku v oblasti hospodárstva založenú na inováciách a znalostiach, lepšie vodné hospodárstvo a efektívnejšie využívanie vody; vyzýva Komisiu, aby preskúmala a vyčíslila vplyv svojich opatrení na podporu intenzívnejšieho výskumu a vývoja v oblasti vodného hospodárstva na zamestnanosť;

Presadzovanie otázky vody

34.  zdôrazňuje potrebu lepšej súdržnosti cieľov týkajúcich sa vodného hospodárstva a programu na účinné využívanie zdrojov, ktorého súčasťou sú kľúčové ciele v oblasti efektívneho hospodárenia s vodou, a ich lepšieho začlenenia do právnych predpisov na úrovni EÚ, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; žiada, aby sa pri tvorbe rámcov, ktoré spájajú politiky správy ekonomických záležitostí, ako je napríklad stratégia EÚ 2020, a spoločných politík EÚ, ako je spoločná poľnohospodárska politika a politika súdržnosti, prihliadalo na úplné hodnotenie účinkov na vodné zdroje s cieľom dosiahnuť sústredenie dostupných tematicky orientovaných finančných prostriedkov na otázky vody a presadzovať otázku vody vo všetkých oblastiach politík v záujme zlepšenia kvality vody vo všetkých európskych regiónoch;

35.  poznamenáva, že v novej finančnej stratégii EÚ týkajúcej sa Kohézneho fondu by sa mali vo väčšej miere, než tomu bolo v minulosti, zohľadňovať investície do hydrotechnických infraštruktúr;

36.  konštatuje, že normy, ktoré sa uplatňujú v poľnohospodárstve, sú už v súčasnosti prísne a riadne sa monitorujú; žiada posilnenie environmentálnej podmienenosti v spoločnej poľnohospodárskej politike na základe existujúcich záväzkov;

Voda a hospodárstvo

37.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom transparentných a účinných cenových režimov, uplatňovaných vo všetkých odvetviach, ktoré používajú vodu, a zameraných na plnú návratnosť nákladov vrátane environmentálnych nákladov a nákladov na zdroje zabezpečili uplatňovanie zásady, že platí znečisťovateľ a používateľ, a stanovili túto skutočnosť ako podmienku na získanie financovania zo spoločného strategického rámca EÚ; zdôrazňuje však, že pri stanovení sadzieb za využitie vody by sa mali zohľadňovať sociálne otázky a čistá voda by mala byť k dispozícii pre potreby ľudí za dostupnú cenu; navyše vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili a preskúmali dotácie, ktoré majú škodlivý vplyv na vodu, a aby vytvorili a zaviedli ďalšie hospodárske nástroje s cieľom obmedziť činnosti so škodlivým vplyvom na životné prostredie, a aby viac podporovali trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov; zdôrazňuje, že stanovenie cien za vodu by malo odrážať dosah úpravy odpadových vôd na životné prostredie; poznamenáva, že hospodárska kríza a obmedzenie verejných výdavkov aj napriek politickému úsiliu sťažujú možnosti miestnych a regionálnych orgánov financovať čističky odpadových vôd, a vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila primerané financovanie čističiek odpadových vôd; vyzýva Komisiu, aby vytvorila stratégiu na internalizáciu externých nákladov, ktoré vznikajú prostredníctvom spotreby vody, znečistenia vody a úpravy odpadových vôd;

38.  domnieva sa, že rekreačné objekty majú rovnaký prístup k vodným zdrojom ako hlavné obytné nehnuteľnosti a že ich príspevok k financovaniu siete musí byť preto rovnaký;

39.  vyzýva členské štáty, aby využili možnosti, ktoré im ponúkajú štrukturálne fondy, Kohézny fond a fond pre rozvoj vidieka, a investovali do zlepšenia a obnovy súčasných infraštruktúr a technológií v súvislosti s vyššou účinnosťou využívania vodných zdrojov;

40.  domnieva sa, že riadenie dopytu je kľúčovým prvkom pri riešení problému nedostatku a požaduje, aby sa plány riadenia dopytu po vode spolu s opatreniami zameranými na dodávku považovali za dôležité kritériá pre poskytnutie finančnej podpory zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ pre sektor vodného hospodárstva alebo činnosti, pri ktorých sa intenzívne používa voda, pričom tiež vyzýva členské štáty, aby stanovili vykonanie posúdenia trvalej udržateľnosti vôd ako podmienku schválenia hospodárskych činností, pri ktorých sa intenzívne používa voda, ako sú hromadný cestovný ruch alebo konkrétne druhy poľnohospodárstva;

41.  vyzýva Komisiu, aby podporovala podniky vo využívaní zariadení s menšou spotrebou vody, a to prostredníctvom podpory výskumu a vývoja a prostredníctvom štrukturálnych fondov v oblastiach, kde sú zdroje najvzácnejšie;

42.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli administratívne opatrenia a hľadali finančné zdroje s cieľom uľahčiť prístup obyvateľov žijúcich vo vidieckych oblastiach ku kanalizačným sieťam;

43.  nalieha na Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne prijali konkrétne plány na postupné zrušenie všetkých dotácií do roku 2020, ktoré majú škodlivý vplyv na životné prostredie, a predložili správu o pokroku prostredníctvom národných programov reforiem;

Voda a spoločnosť

44.  naliehavo žiada Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby podnietili medziodvetvový dialóg, ako aj dialóg o otázkach týkajúcich sa vody medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi a občanmi, ako aj medzi orgánmi a Výborom pre petície, a to vždy, keď sa výbor zaoberá obavami európskych občanov súvisiacimi s problematikou vôd, a podporili plnú a transparentnú účasť miestnych spoločenstiev a zúčastnených strán na všetkých úrovniach pri rozvoji politiky v oblasti vodného hospodárstva; zdôrazňuje význam účinného viacúrovňového riadenia v oblasti vodného hospodárstva, ktorý zohľadňuje potrebu integrovaného vodného hospodárstva v prírodných oblastiach hydrogeografických povodí a podporuje výmenu najlepších postupov;

45.  trvá na tom, aby sa politika vodného hospodárstva, ak má byť účinná, uskutočňovala čo najbližšie pri zdroji; vyzýva Komisiu, aby zohľadňovala oblasti so znevýhodnenými prírodnými podmienkami, ako napríklad horské oblasti, ostrovy a najvzdialenejšie regióny;

46.  žiada, aby sa zvýšila informovanosť a vzdelanie verejnosti v otázkach vody s cieľom dosiahnuť, aby spotrebitelia, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, tvorcovia politík a subjekty prijímajúce rozhodnutia lepšie chápali väzby medzi vodou, ekosystémami, sanitačnými službami, hygienou, zdravím, bezpečnosťou potravín, zabezpečením potravín a prevenciou katastrof; zdôrazňuje primárnu úlohu regionálnych a miestnych orgánov, ako aj organizácií občianskej spoločnosti, v kampaniach na zvyšovanie informovanosti a vzdelávacích činnostiach; trvá na tom, že tieto informačné programy musia byť zamerané na občanov všetkých vekových kategórií, tak, aby sa tento verejný a životne dôležitý statok mohol využívať účinnejšie a efektívnejšie;

47.  zdôrazňuje, že voda a vodné ekosystémy nemajú žiadne administratívne hranice, a preto sa všetky opatrenia na jej ochranu a zachovanie jej hodnoty musia vykonávať jednotne a koordinovane, ak je to možné prostredníctvom príslušných orgánov zodpovedných za celé povodie;

48.  zdôrazňuje, že v rámcovej smernici o vode sa nariaďuje koordinácia medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o spoločné využívanie povodia, kde môže mať využívanie vody cezhraničný vplyv, a v tejto súvislosti nalieha na dotknuté členské štáty, aby sa zapojili do pravidelnej cezhraničnej komunikácie a spolupráce s cieľom podporiť vykonávanie rámcovej smernice o vode, pokiaľ ide o prioritné látky, prioritné nebezpečné látky, prioritné nebezpečné látky a znečistenie živinami;

49.  konštatuje, že kvalita vody určenej na kúpanie má vplyv na cestovný ruch; žiada, aby sa označenie tzv. „modrej vlajky“ rozšírilo na všetky oblasti v Európe určené na kúpanie vrátane riek, jazier a rybníkov;

50.  zdôrazňuje, že koncepcia udržateľného cestovného ruchu zahŕňa ochranu vody; požaduje, aby sa odborníkom z oblasti cestovného ruchu poskytovali kurzy odbornej prípravy v oblasti šetrenia vodou a jej trvalo udržateľného využívania, najmä v pobrežných oblastiach a v termálnych oblastiach;

51.  zdôrazňuje význam zavedenia kvalitných vodovodných systémov v budovách a na verejných priestranstvách s cieľom prispieť k zníženiu spotreby fľaškovej vody;

52.  konštatuje, že od roku 1988 sa zo všetkých petícií adresovaných Výboru pre petície a zaoberajúcich sa sťažnosťami v oblasti životného prostredia 601 petícií (Španielsko 166, Spojené kráľovstvo 129, Nemecko 97, Taliansko 60, Francúzsko 55, Grécko 34, Holandsko 16, Portugalsko 16, Írsko 12, Poľsko 4, Rumunsko 4, Fínsko 3, Bulharsko 2, Maďarsko 2 a Slovinsko 1), ktoré niekedy podpísalo viacero signatárov (pozri petíciu č. 0784/2007 podpísanú 2 036 signatármi), týkalo obáv o kvalitu a množstvo vody v členských štátoch; uznáva tieto petície ako dôkaz toho, že európski občania považujú problémy súvisiace s vodou za veľmi vážne;

53.  berie na vedomie, že podľa prieskumu Eurobarometra z marca 2012 si 68 % Európanov myslí, že problémy týkajúce sa množstva a kvality vody sú vážne, 80 % si myslí, že chemické znečistenie predstavuje hrozbu pre vodné prostredie, 62 % Európanov má pocit, že nie sú dostatočne informovaní o problémoch s podzemnou vodou, jazerami, riekami a pobrežnými vodami, zatiaľ čo 67 % Európanov si myslí, že najúčinnejším spôsobom riešenia problémov s vodou by bolo zvyšovanie informovanosti o problémoch s vodou, a podľa 73 % opýtaných by EÚ mala navrhnúť ďalšie opatrenia na riešenie problémov s vodou v Európe;

Voda a svet

54.  víta skoré dosiahnutie rozvojového cieľa tisícročia Organizácie Spojených národov, ktorý sa týka trvalo udržateľného prístupu k bezpečnej pitnej vode; vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné orgány na všetkých úrovniach, aby posilnili svoje záväzky, aktívne sa zapojili do plnenia rozvojového cieľa tisícročia, ktorý sa týka základných sanitárnych služieb, aby zohľadnili príslušné výsledky konferencie Rio +20 o trvalo udržateľnom rozvoji a zabezpečili, aby bol prístup k vode a sanitárnym službám v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z roku 2010 zaručený ako základné ľudské právo, ktoré je nevyhnutné pre plnohodnotný život;

55.  víta aktívnu účasť Európskej únie na šiestom svetovom fóre o vode, ktoré sa konalo v Marseille od 12. do 17. marca 2012; vyzýva Európsku úniu, aby naďalej presadzovala zlepšenie prístupu k vode vo svete, najmä vzhľadom na siedme svetové fórum o vode, ktoré sa bude konať v Južnej Kórei v roku 2015;

56.  zdôrazňuje, že EÚ má veľmi vysokú úroveň odborných znalostí v oblasti vodného hospodárstva, ktoré by sa mali využiť v praxi v záujme dosiahnutia miléniového rozvojového cieľa v oblasti základnej hygieny a ostatných cieľov zameraných na trvalo udržateľný rozvoj v oblasti vodného hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby brala do úvahy najlepšie postupy tretích krajín v oblasti používania zachytenej dažďovej vody a viacnásobného používania odpadových vôd a aby tak riešila nedostatok vody predovšetkým v obdobiach najväčšieho sucha; nabáda na lepšiu spoluprácu v tejto oblasti s tretími krajinami, ktoré dosiahli najväčší technologický pokrok vo využívaní vodných zdrojov;

57.  domnieva sa, že by sa mali zvýšiť medzinárodné ambície v záujme dosiahnutia trvalo udržateľného využívania vody prostredníctvom integrovaného riadenia vodných zdrojov a zvýšenej efektívnosti pri využívaní zdrojov;

58.  nabáda miestne orgány a iné príslušné orgány, aby časť poplatkov vybraných od používateľov za dodávky vody a sanitačné služby venovali na opatrenia decentralizovanej spolupráce; upozorňuje na zásadu „1 % solidarity pre vodu“, ktorú prijali niektoré členské štáty, ako príklad, ktorý je možné podporiť a realizovať;

59.  vyzýva v mene Európskej únie a členských štátov Komisiu, aby pristúpila k Dohovoru OSN o medzinárodných vodných tokoch z roku 1997 a takisto podporila nadobudnutie platnosti zmien a doplnení Dohovoru z Helsínk o ochrane a využívaní cezhraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992, prostredníctvom ktorých sa môže rozšíriť rozsah pôsobnosti tohto nástroja na krajiny EHK OSN, a aby takisto nabádala k čo najrozsiahlejšej ratifikácii Protokolu o vode a zdraví z Helsínk z roku 1992 s cieľom podporiť koordinované a spravodlivé hospodárenie s vodou v rámci vnútroštátnych a transnárodných povodí;

o
o   o

60.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19. (3) Ú. v. ES L 348, 24.12.2008, s. 84. (4) Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40. (5) Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27. (7) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1. (8) Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1. (9) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71. (10) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. (11) Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, p. 7. (12) Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1. (13) Prijaté texty, P7_TA(2012)0091. (14) Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 33. (15) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 115.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2012 o systéme eCall: nové služby čísla 112 pre občanov (2012/2056(INI))

P7_TA(2012)0274 A7-0205/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 8. septembra 2011 o podpore služby eCall v sieťach elektronickej komunikácie na prenos tiesňových volaní pomocou linky 112 na celom území EÚ (systém eCall)(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica o univerzálnej službe)(3),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Posúdenie vplyvu sprevádzajúci odporúčanie Komisie o podpore služby eCall v sieťach elektronickej komunikácie na prenos tiesňových volaní pomocou linky 112 na celom území EÚ (systém eCall) (SEC(2011)1020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti cestnej premávky: politické usmernenie pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020 (COM(2010)0389),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Udržateľná budúcnosť dopravy: smerom k integrovanému a používateľsky prístupnému systému založenému na technológiách (COM(2009)0279),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom eCall: čas na zavedenie (COM(2009)0434),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Cesta k bezpečnejšej, ekologickejšej a účinnejšej mobilite v celej Európe: Prvá správa o iniciatíve „Inteligentné vozidlo“ (COM(2007)0541),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o iniciatíve Inteligentné vozidlo – „Zvyšovanie povedomia o informačných a komunikačných technológiách (IKT) pre modernejšie, bezpečnejšie a čistejšie vozidlá“ (COM(2006)0059),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vrátenie systému eCall do správnych koľají – akčný plán (Tretie oznámenie o elektronickej bezpečnosti) (COM(2006)0723),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Poskytnúť eCall občanom (Druhé oznámenie o elektronickej bezpečnosti) (COM(2005)0431),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Informačné a komunikačné technológie pre bezpečné a inteligentné vozidlá (COM(2003)0542),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európsky akčný program bezpečnosti na cestách – zníženie počtu obetí dopravných nehôd v Európskej únii do roku 2010 na polovicu: spoločná zodpovednosť (COM(2003)0311),

–  so zreteľom na pracovný dokument o ochrane údajov a dôsledkoch systému eCall na ochranu súkromia (pracovná skupina zriadená podľa článku 29 – 1609/06/EN, WP 125),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o bezpečnosti európskej cestnej premávky na roky 2011 – 2020(5),

–  so zreteľom na svoje vyhlásenie zo 17. novembra 2011 o potrebe záchranných služieb prístupných na čísle 112(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o udržateľnej budúcnosti dopravy(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o univerzálnej službe a čísle tiesňového volania 112(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. apríla 2009 o akčnom pláne pre inteligentné dopravné systémy(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2008(10) o prvej správe o iniciatíve Inteligentné vozidlo,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2007 o Európskom akčnom programe bezpečnosti na cestách – strednodobé preskúmanie(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2006 o bezpečnosti cestnej premávky: poskytovanie eCall občanom(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o Európskom akčnom programe bezpečnosti na cestách – zníženie počtu obetí dopravných nehôd v Európskej únii do roku 2010 na polovicu: spoločná zodpovednosť(13),

–  so zreteľom na Svetovú správu o prevencii zranení v rámci cestnej premávky, spoločne publikovanú v roku 2004 Svetovou bankou a Svetovou zdravotníckou organizáciou,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre dopravu a cestovný ruch podľa článku 51 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0205/2012),

A.  keďže podľa predpovede Svetovej banky a Svetovej zdravotníckej organizácie sa vo všetkých častiach sveta očakáva nárast počtu obetí dopravných nehôd (do roku 2020 sa dostali z deviatej na tretiu priečku medzi príčinami úmrtí) a vyššia úmrtnosť vo vekovej skupine 5 – 14 rokov je taktiež ťažkou ranou pre rodičov aj spoločnosť;

B.  keďže podľa údajov z Európskej únie za rok 2004 zahynie pri dopravných nehodách každoročne viac ako 40 000 ľudí a 150 000 ľudí utrpí úraz s následnou trvalou invaliditou;

C.  keďže cieľom palubného systému eCall je zabezpečiť automatické zaslanie oznámenia záchranným službám v prípade vážnej nehody s cieľom zníženia počtu úmrtí a závažnosti zranení pri dopravných nehodách prostredníctvom rýchlejšieho príchodu kvalifikovanej a vybavenej pomoci (zásada „zlatej hodiny“);

D.  keďže tiesňové volania eCall sú generované automaticky prostredníctvom aktivácie palubných snímačov, ktoré po aktivácii nadviažu hlasové a dátové spojenie priamo s príslušnými strediskami tiesňového volania;

E.  keďže podľa oficiálnych štatistických údajov o systéme eCall sa odhaduje, že plnou integráciou systému do vozidiel v členských štátoch EÚ sa ročne zachráni až 2 500 životov a závažnosť zranení sa zníži o 10 až 15 %;

F.  keďže systém eCall poskytuje výhodu účastníkom cestnej premávky cestujúcim v rámci ich krajiny alebo do zahraničia, ktorí nemusia poznať miestne cesty a presnú polohu v prípade nehody;

G.  keďže systém eCall umožňuje uskutočniť tiesňové volania bez jazykových problémov prostredníctvom digitálnych údajov pripojených vo formáte správy minimálneho súboru údajov (MSD), ktorý pravdepodobne zníži rozsah nedorozumení a stresu a pomôže odstrániť jazykovú bariéru medzi cestujúcimi vo vozidle a operátorom strediska tiesňového volania, čo je v európskom viacjazyčnom prostredí dôležité;

H.  keďže zavedenie celoeurópskej služby eCall, dostupnej vo všetkých vozidlách a vo všetkých krajinách je od roku 2002 hlavnou prioritou Únie v súvislosti s bezpečnosťou na cestách a je súčasťou akčného programu bezpečnosti na cestách na obdobie 2011 – 2020 ako prostriedok na zlepšenie bezpečnosti na cestách a dosiahnutie cieľa zníženia počtu úmrtí a zranení na cestách v Európe;

I.  keďže smernica 2010/40/EÚ zahŕňa „zladené poskytovanie interoperabilného systému eCall v celej EÚ“ ako prioritné opatrenie a ukladá Komisii povinnosť, aby do konca roka 2012 prijala spoločné špecifikácie modernizácie stredísk tiesňového volania;

J.  keďže členské štáty sú naďalej zodpovedné za to, aký druh organizácie bude riadiť strediská tiesňového volania, ktoré budú prijímať volania zo systému eCall, či to bude verejná organizácia alebo súkromná organizácia konajúca na základe verejného delegovania;

K.  keďže Memorandum o porozumení pre realizáciu interoperabilného palubného volania eCall v Európe podpísalo doteraz 22 členských štátov, 5 pridružených štátov a viac ako 100 organizácií; keďže ďalšie dva členské štáty vyjadrili podporu povinnému zavedeniu systému eCall;

L.  keďže Európsky parlament viackrát vyjadril svoju podporu zavedenia systému eCall vrátane iniciatívy jeho povinného zavedenia, ktoré dá občanom pri cestovaní pocit väčšej bezpečnosti;

M.  keďže Komisia od roku 2003 presadzuje zavedenie tohto systému v EÚ na dobrovoľnom základe, do dnešného dňa sa však nedosiahol podstatný pokrok;

N.  keďže Komisia vo svojom oznámení z roku 2009 s názvom eCall: Čas na zavedenie uvádza, že ak sa do roku 2009 nedosiahne podstatný pokrok, pokiaľ ide o dostupnosť zariadenia eCall vo vozidlách a o nevyhnutné investície do infraštruktúry stredísk tiesňového volania, navrhne regulačné opatrenia;

O.  keďže z výsledkov verejných konzultácií, ktoré vykonala Komisia v roku 2010 a ktoré sa týkali realizácie služby eCall, vyplýva, že viac ako 80 % respondentov považuje systém eCall za užitočný a privítali by, keby bol súčasťou ich vozidla;

P.  keďže motocyklisti ako skupina účastníkov cestnej premávky môžu mať najväčšie ťažkosti s kontaktovaním tiesňových služieb v prípade účasti na dopravnej nehode;

Q.  keďže poľnohospodárske a priemyselné vozidlá, najmä poľnohospodárske traktory často pracujú v odľahlých a izolovaných oblastiach, a preto nedokážu kontaktovať tiesňové služby v prípade nehody;

R.  keďže v súčasnosti existujú súkromné služby palubného tiesňového volania a ich nasadzovanie v Európe je čoraz častejšie, nijaká z nich však neponúka úplné pokrytie EÚ a ich rozšírenie na trhu sa týka menej ako 0,4 % všetkých vozidiel, kým niektoré zavedené služby sa odstránili z dôvodu zlyhania trhu, a tak používatelia nemali počas životnosti vozidla k dispozícii služby palubného tiesňového volania;

S.  keďže technológie sú pripravené a priemysel a verejné orgány schválili spoločné celoeurópske normy a zlepšujú a skúšajú ich v rámci pilotných projektoch;

T.  keďže Komisia v roku 2011 verejne oznámila, že v prvom štvrťroku 2012 predloží nové nariadenie zahŕňajúce systém eCall ako dodatočnú požiadavku, pokiaľ ide o regulačný rámec pre typové schválenie motorových vozidiel;

1.  víta odporúčanie Komisie z 8. septembra 2011 a naliehavo vyzýva členské štáty a prevádzkovateľov mobilných sietí, aby najneskôr do konca roka 2014 vykonali jej požadované opatrenia a inovácie; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že len 18 členských štátov odpovedalo včas; vyzýva ostatné členské štáty, aby tiež odpovedali čo najskôr;

2.  vyjadruje poľutovanie nad doterajšími časovými sklzmi a chýbajúcim pokrokom v súvislosti s dobrovoľným zavádzaním eCall a tiež nad skutočnosťou, že 3 členské štáty nepodpísali Memorandum o porozumení o eCall ani nevyjadrili podporu zavedeniu systému eCall, a preto vyzýva ostatné členské štáty, ktoré tak neurobili, aby Memorandum o porozumení o rozvoji celoeurópskej interoperabilnej služby eCall podpísali a naliehavo vyzýva zainteresované strany, aby postupovali súčasne s cieľom zavedenia tejto služby;

3.  Zdôrazňuje skutočnosť, že existujú významné nedostatky vo fungovaní európskej tiesňovej linky 112, na ktorej má byť systém eCall založený; vyzýva členské štáty, aby tieto nedostatky naliehavo riešili, a vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila monitorovanie v tejto oblasti;

4.  domnieva sa, že eCall by mal byť verejný celoeurópsky palubný systém tiesňového volania na linke 112, založený na spoločných celoeurópskych normách na zaručenie technologickej neutrality, s cieľom zabezpečiť spoľahlivú, vysoko kvalitnú a dostupnú službu, ktorá môže fungovať plynulo a interoperabilne v celej Európe vo všetkých vozidlách bez ohľadu na typ, krajinu alebo aktuálnu polohu vozidla, čím by sa maximalizovali výhody služby eCall pre všetkých používateľov ciest vrátane zdravotne postihnutých osôb s osobitnými potrebami;

5.  zdôrazňuje pozitívny vplyv služby eCall, nielen čo sa týka zlepšenia riadenia nehôd a zníženia dopravného preťaženia spôsobeného nehodami a zabránenia sekundárnym nehodám, ale najmä zrýchlenia príchodu záchrannej služby, a tým zníženia počtu úmrtí a závažnosti zranení v dôsledku dopravných nehôd, čím sa zvýši dôvera Európanov pri cestách do iných členských štátov;

6.  domnieva sa, že ak sa zavedenie systému eCall ponechá na trhové sily, bude systém eCall slúžiť len ľuďom, ktorí si môžu dovoliť luxusné vozidlá, pričom povinné zavedenie palubného systému vo všetkých nových vozidlách povedie k zníženiu nákladov na tento systém a k všeobecnému rozšíreniu systému po celej EÚ;

7.  pripomína, že na základe posúdenia vplyvov Komisiou je prijatie regulačných opatrení na presadenie povinného zavedenia systému eCall v súčasnosti jedinou možnosťou na dosiahnutie pozitívnych účinkov;

8.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrh v rámci smernice 2007/46/ES s cieľom zabezpečiť povinné zavedenie verejného systému tiesňového volania pomocou linky 112 do roku 2015 vo všetkých nových typovo schválených vozidlách a vo všetkých členských štátoch;

9.  domnieva sa, že verejná služba eCall by mala byť bezplatná a povinná a mala by byť nainštalovaná vo všetkých nových vozidlách spadajúcich do rozsahu pôsobnosti tohto návrhu;

10.  domnieva sa, že verejná služba eCall musí byť jednoduchá, dostupná, funkčná a prístupná pre každého v celej Európskej únii bez ohľadu na vozidlo a jeho polohu;

11.  odmieta myšlienku, že realizácia palubných aspektov eCall by sa mohla postupne zaviesť v predĺženej lehote;

12.  vyzýva Komisiu, aby navrhla ďalšie regulačné opatrenia potrebné na zabránenie ďalším časovým sklzom a zbytočným úmrtiam, ktorým by bolo možné predísť;

13.  domnieva sa, že hoci analýza nákladov a výnosov je dôležitou metódou pri generovaní údajov, z ktorých by mali vychádzať zložité rozhodnutia týkajúce sa investícií a technických noviniek, tento prístup môže mať pochybnú hodnotu, keď dôležitou súčasťou analýzy je odhad hodnoty ľudského života;

14.  vyzýva Komisiu, aby pri posudzovaní vplyvu zavedenia systému eCall v EÚ nezohľadňovala len investície a prevádzkové náklady, ale aj sociálne prínosy vyplývajúce zo zavedenia systému eCall;

15.  vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné pravidlá o zodpovednosti strán zainteresovaných v zavádzaní systému eCall;

16.  žiada Komisiu, aby posúdila možné falošné výstrahy, ktoré vygenerovali systémy eCall, ich vplyv na každodenné tiesňové služby, potrebu rozlišovania medzi vážnymi a menej vážnymi nehodami a medzi tiesňovými signálmi, a ďalšie informácie, ktoré sa majú poskytovať tiesňovým službám s cieľom zabezpečiť ich účinné fungovanie; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby navrhla konkrétne riešenia týchto problémov;

17.  víta zriadenie Európskej platformy na realizáciu systému eCall a vyzýva zástupcov príslušných zainteresovaných strán a členských štátov, aby sa podieľali na zabezpečení zladeného zavádzania systému eCall;

18.  žiada Komisiu, aby zvážila, či by systém eCall nemal byť v blízkej budúcnosti rozšírený o ďalšie vozidlá, ako napríklad ťažké nákladné vozidlá, autobusy a autokary a dvojkolesové motorové vozidlá, a aby vyhodnotila, či ho treba rozšíriť tak, aby zahrnoval aj poľnohospodárske traktory a priemyselné vozidlá;

19.  domnieva sa, že používanie opotrebovaných zariadení systému e-Call by sa malo povoliť aj pre existujúce vozidlá;

Strediská tiesňového volania: aspekty tiesňového volania

20.  poznamenáva, že v záujme jednotnej úrovne ochrany občanov v celej Únii je dôležité zabezpečiť, aby boli všetky strediská tiesňového volania vo všetkých členských štátoch vybavené na veľmi vysokej úrovni, a preto vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy, v ktorých sa požaduje od členských štátov, aby modernizovali svoje infraštruktúry služieb tiesňových volaní a zabezpečili primerané zaškolenie operátorov tak, aby bolo možné do roku 2015 spracovať eCall spôsobom, ktorý najviac vyhovuje ich vnútroštátnym štruktúram dostupným pre každého;

21.  naliehavo žiada Komisiu, aby do konca roka 2012 prijala spoločné špecifikácie pre strediská tiesňového volania v rámci smernice o inteligentných dopravných systémoch a navrhla smernicu o zavedení systému eCall;

22.  oceňuje ochotu prevádzkovateľov mobilných sietí spracúvať volania eCall ako všetky ostatné volania na číslo 112 a navrhuje, aby prevádzkovatelia aj členské štáty raz ročne predkladali Komisii správy o dosiahnutom pokroku a o ťažkostiach, najmä v súvislosti s príznakom eCall;

23.  víta skutočnosť, že nadviazanie hlasového spojenia medzi cestujúcimi vo vozidle a operátorom strediska tiesňového volania v prípade tiesňového volania umožňuje vďaka obojstrannej komunikácii zabrániť nesprávnym reakciám a zbytočným výjazdom záchrannej služby, napr. v prípade ľahkých nehôd;

24.  zdôrazňuje, že je čoraz viac potrebný spoločný protokol na prenos údajov, ktorý bude slúžiť na postúpenie informácií do stredísk tiesňového volania a záchrannej službe s cieľom zabrániť riziku nedorozumenia alebo nesprávneho výkladu oznamovaných údajov; zdôrazňuje, že postúpenie informácií prevádzkovateľmi mobilných sietí strediskám tiesňového volania by sa malo vykonávať transparentným a nediskriminačným spôsobom;

25.  pripomína, že keď budú mať strediská tiesňového volania k dispozícii elektronické údaje, môže to znamenať aj ďalšie výhody, napríklad lepšie pokyny pre pracovníkov záchrannej služby a dôkladné informácie o nových zdrojoch nebezpečenstva, ktoré im môže hroziť vzhľadom na vývoj vozidiel na elektrický pohon a ďalších nových pohonných systémov;

26.  domnieva sa, že v súlade s odporúčaniami Európskej platformy pre implementáciu systému eCall (EeIP) je potrebné podporovať spojenia medzi strediskami tiesňového volania a prevádzkovateľmi cestnej dopravy v záujme zlepšenia riadenia nehôd;

27.  vyslovuje podporu intenzívnej práci vykonanej v rámci projektu HeERO (Harmonised cCall European Pilot – harmonizovaný európsky pilotný projekt eCall), ktorého predmetom je pilotná cezhraničná autentifikácia volaní eCall; vyzýva Komisiu a členské štáty na posilnenie spolupráce medzi vnútroštátnymi strediskami tiesňového volania a záchrannými službami najmä na cezhraničných bodoch v Európe, a na poskytovanie podpory spoločnej odbornej príprave a výmenám osvedčených postupov s cieľom zvýšiť efektivity celého dodávateľského reťazca tiesňových služieb;

28.  vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby systém eCall a spojenia so strediskami tiesňového volania boli kompatibilné aj so systémami, ktoré komunikujú s infraštruktúrou a s inteligentnými palubnými systémami (napríklad inteligentné bezpečnostné bariéry, ktoré varujú pred možnosťou nehody, inteligentné palubné systémy na kontrolu rýchlosti atď.);

Súkromné služby tiesňového volania

29.  domnieva sa, že verejná celoeurópska služba eCall môže existovať súčasne so súkromnými službami tiesňového volania pod podmienkou, že verejné aj súkromné služby vyhovujú výkonnostným normám a – bez ohľadu na to, či sa osoba kupujúca vozidlo rozhodne pre súkromné riešenie – vozidlá sú vybavené verejnou službou eCall, aby bolo možné zabezpečiť kontinuitu služby vo všetkých členských štátoch počas celej životnosti vozidla;

30.  zdôrazňuje, že systém eCall musí byť jednoduchý na používanie, a zdôrazňuje, že spotrebitelia by mali mať k dispozícii reálny prehľad o systéme, ako aj úplné a spoľahlivé informácie týkajúce sa všetkých dodatočných funkcií či služieb súvisiacich s ponúkanou súkromnou palubnou aplikáciou tiesňového volania, a vzhľadom na úroveň služieb očakávanú pri kúpe týchto aplikácií a súvisiace náklady;

31.  žiada, aby bola v prípade, keď sa spotrebiteľ s predplatenou súkromnou službou tiesňového volania rozhodne nevyužiť túto službu alebo cestuje do krajiny, v ktorej táto služba nie je k dispozícii, automaticky dostupná verejná služba eCall na linke 112;

32.  domnieva sa, že poskytovatelia súkromných služieb eCall majú aj možnosť kedykoľvek prejsť na celoeurópsku službu eCall, pričom môžu naďalej priamo poskytovať iné hlasové služby;

33.  vyzýva podniky EÚ, aby sa zapojili do vývoja potrebných aplikácií, služieb a infraštruktúry systému eCall s cieľom stimulovať inovácie na celoeurópskej úrovni;

Ochrana údajov

34.  zdôrazňuje skutočnosť, že verejný systém eCall nesmie v nijakom prípade umožňovať vystopovanie trasy vozidla, čo znamená, že musí zostať nečinný, až kým sa neaktivuje tiesňovým volaním, v súlade s odporúčaniami pracovnej skupiny na ochranu údajov zriadenej podľa článku 29; pripomína, že prioritným cieľom služby eCall je zlepšenie riadenia nehôd a že údaje poskytnuté službou eCall sa nesmú nijakým spôsobom používať na monitorovanie a skúmanie pohybu osôb alebo na určovanie polohy, ak osoba nebola účastníkom nehody;

35.  zdôrazňuje, že ak ide o spracovanie osobných údajov v súvislosti so systémom eCall, je potrebné, aby nielen prevádzkovatelia mobilných sietí, ale takisto všetky ostatné zúčastnené strany vrátane výrobcov vozidiel, stredísk tiesňového volania a záchranných služieb začlenili primerané pravidlá dodržiavajúce transparentnosť a zabezpečili dodržiavanie zásad ochrany súkromia a osobných údajov v súlade s európskymi smernicami 95/46/ES a 2002/58/ES a vnútroštátnymi právnymi predpismi; zdôrazňuje, že vo všetkých pripravovaných právnych predpisoch by mali byť objasnené povinnosti jednotlivých strán zúčastnených v zavádzaní systému eCall v zmysle smernice 95/46/ES, ako aj podmienky na poskytovanie informácií príslušným osobám a na uľahčenie uplatňovania ich práv;

36.  zdôrazňuje, že súkromné služby eCall musia dodržiavať zásady ochrany súkromia a údajov, ktoré stanovujú, najmä informovaný súhlas a možnosť vyjadriť nesúhlas, v súlade s odporúčaniami pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29; zdôrazňuje, že informovaný súhlas spotrebiteľov by sa mal zakladať na úplných informáciách o objeme zhromažďovaných údajov a o účele ich zhromažďovania a že spotrebitelia by mali mať možnosť kedykoľvek stiahnuť svoj súhlas;

37.  zdôrazňuje, že vlastník alebo nájomca vozidla by ako informovaný spotrebiteľ mal rozhodovať o tom, kto dostane prístup k jeho údajom týkajúcim sa súkromnej služby eCall registrovanej vo vozidle;

Ostatné súvisiace oblasti

38.  zdôrazňuje, že systém eCall využíva technické komponenty (satelitné určovanie polohy, možnosti spracovania a komunikácie), ktoré by takisto mohli tvoriť základ niekoľkých ďalších aplikácií a služieb palubného systému;

39.  domnieva sa, že na zabezpečenie otvorenej voľby pre spotrebiteľov musí byť palubný systém eCall k dispozícii bezplatne a bez diskriminácie pre všetky zainteresované strany, ako sú dodávatelia vybavenia pre služby súvisiace s predajom náhradných dielov, pre opravovne a pre nezávislých poskytovateľov služieb, cestná služba a súvisiace služby; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vytvorenie systému eCall na interoperabilnej a otvorenej platforme pre budúce palubné aplikácie a služby s cieľom podporiť inovácie a oživiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu v oblasti informačných technológií na svetových trhoch; zdôrazňuje, že tieto aplikácie a služby zostávajú nepovinné;

40.  domnieva sa, že otvorená voľba pre spotrebiteľov a otvorený prístup pre poskytovateľov služieb by sa mali stať súčasťou konštrukčných kritérií palubnej platformy výrobcov pôvodných zariadení a že príslušné palubné rozhrania by sa mali normalizovať s cieľom umožniť spravodlivú hospodársku súťaž a podporiť inovácie na európskom trhu s telematikou;

41.  zdôrazňuje, že bude nevyhnutné, aby akékoľvek ďalšie služby, ktoré sa budú využívať vo vozidlách – najmä počas jazdy –, boli v súlade s jasnými normami bezpečnosti a ochrany súkromia, pokiaľ ide o osobné údaje, a aby sa meral a kontroloval súlad s uvedenými normami;

42.  pripomína, že Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba (EGNOS) a systém Galileo, môžu významne prispieť k riadeniu cestnej premávky a zásahov v núdzových situáciách, a preto je potrebná informačná kampaň na podporu väčšieho využívania možností, ktoré tento systém ponúka, pokiaľ ide o používanie systému eCall;

43.  domnieva sa, že členské štáty by mali poskytovať možnosť na zabudovanie filtrovacích systémov eCall pre strediská tiesňového volania, ktoré umožňujú identifikáciou naliehavých hovorov, a tým zabraňujú preťažovaniu telefonických stredísk, ale zároveň sa zvyšuje efektívnosť tiesňových služieb; domnieva sa, že toto úsilie by mala podporovať Komisia;

44.  vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou pripravili a rozbehli vnútroštátne pilotné programy na zavedenie automatického palubného systému tiesňového volania (eCall) s cieľom identifikovať možné problémy a pripraviť cestu na povinné zavedenie systému vo všetkých členských štátoch v roku 2015;

45.  žiada, aby vo všetkých vozidlách bolo k dispozícii štandardné rozhranie systému eCall takzvané „tlačidlo eCall“, ktoré bude ľahko identifikovateľné aj pre osoby so zdravotným postihnutím, aby sa predišlo nedorozumeniam a možnému zneužitiu systému; vyzýva Komisiu a európske štandardizačné orgány, aby navrhli harmonizovanú normu pre tieto manuálne spúšťacie mechanizmy;

46.  vyzýva Komisiu, aby posúdila možné vplyvy systému eCall na výdavky systémov verejného zdravotníctva; v tejto súvislosti žiada členské štáty, aby sa zhodli na harmonizovanej definícii závažných zranení;

47.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili svoje činnosti súvisiace s poskytovaním rozsiahlych praktických informácií počas vývoja cielenej a ďalekosiahlej komunikačnej stratégie a s realizáciou koordinovaných kampaní na zvyšovanie povedomia, ktoré sa týkajú systému eCall a jeho výhod, používania a funkcií, ako aj z hľadiska bezpečnosti občanov EÚ, s cieľom zlepšenia porozumenia verejnosti o týchto tiesňových službách a jej dopytu po nich, ako aj minimalizácie rizika zneužitia či neporozumenia týchto služieb;

48.  odporúča, aby Komisia zabezpečila, že služba eCall bude interoperabilná s inými podobnými palubnými službami tiesňového volania, podporovanými v susedných regiónoch, napríklad so službou ERA-GLONASS;

o
o   o

49.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 303, 22.11.2011, s. 46. (2) Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, s. 1. (3) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 51. (4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0453. (5) Prijaté texty, P7_TA(2011)0408. (6) Prijaté texty, P7_TA(2011)0519. (7) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 13. (8) Prijaté texty, P7_TA(2011)0306. (9) Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s.50. (10) Ú. v. EÚ C 286 E, 27.11.2009, s. 45. (11) Ú. v. EÚ C 244 E, 18.10.2007, s. 220. (12) Ú. v. EÚ C 296 E, 6.12.2006, s. 268. (13) Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 609.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2012 o atraktivite investovania v Európe (2011/2288(INI))

P7_TA(2012)0275 A7-0190/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 3, 4, 49, 50, 119, 219 a 282,

–  so zreteľom na návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (COM(2011)0121),

–  so zreteľom na deklaráciu OECD o medzinárodných investíciách a nadnárodných podnikoch a usmernenia OECD pre nadnárodné podniky (aktualizované 25. mája 2011),

–  so zreteľom na správu pána Montiho s názvom Nová stratégia pre jednotný trh, ktorá bola uverejnená 9. mája 2010,

–  so zreteľom na správu Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) z roku 2011 o svetových investíciách,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste ku komplexnej európskej medzinárodnej investičnej politike (COM(2010)0343),

–  so zreteľom na pracovný program Komisie na rok 2012 (COM(2011)0777),

–  so zreteľom na závery 3133. zasadnutia Rady o Fóre o jednotnom trhu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh(4),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1311/2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného hospodárenia v prípade určitých členských štátov, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené(6),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(7),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych fondoch rizikového kapitálu (COM(2011)0860),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte (COM(2011)0453),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Ročný prieskum rastu 2012 (COM(2011)0815),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – „Spoločne za nový rast“ (COM(2011)0206),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o akčnom pláne na zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov k financovaniu (COM(2011)0870),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskej rade o obchodných a investičných bariérach (2011) (COM(2011)0114),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2011 o obchodných a investičných prekážkach(8),

–  so zreteľom na návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES (COM(2011)0594),

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie o uskutočniteľnosti zavedenia stabilizačných dlhopisov (COM(2011)0818),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o rozpočte stratégie Európa 2020 (COM(2011)0500, časti I a II),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o vplyve dočasných pravidiel štátnej pomoci prijatých v súvislosti s finančnou a hospodárskou krízou (SEC(2011)1126),

–  so zreteľom na správu generálneho riaditeľstva Komisie pre hospodárske a finančné záležitosti s názvom Vývoj trhu práce v Európe v roku 2011,

–  so zreteľom na správy OECD, WTO a UNCTAD o obchodných a investičných opatreniach skupiny G20 (od polovice októbra 2010 do apríla 2011),

–  so zreteľom na prieskum Európskej centrálnej banky o bankových úveroch v eurozóne za január 2012,

–  so zreteľom na makroekonomické projekcie Európskej centrálnej banky pre eurozónu (december 2011),

–  so zreteľom na správu Európskej centrálnej banky o finančnej integrácii v Európe (máj 2011),

–  so zreteľom na politický rámec OECD pre investície,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020) (COM(2011)0834),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 19. apríla 2012 o návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb(9),

–  so zreteľom na správu Komisie Dynamika podnikov: založenie, transfer podnikov a konkurz (január 2011),

–  so zreteľom na správu Svetovej banky Podnikanie 2012: Podnikanie v transparentnejšom svete,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Erasmus pre všetkých: program EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (COM(2011)0787),

–  so zreteľom na správu Komisie Predbežné hodnotenie pilotného projektu/prípravného opatrenia Erasmus pre mladých podnikateľov (2011),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o verejnom obstarávaní (COM(2011)0896),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0190/2012),

A.  keďže hospodárska, finančná a fiškálna kríza v EÚ výrazne rozšírila hospodárske a sociálne rozdiely medzi členskými štátmi a regiónmi, čo viedlo k nerovnomernému rozdeleniu vnútorných a vonkajších investícií v rámci Európskej únie;

B.  keďže je potrebné ustanoviť súdržný rámec stability v peňažnej, fiškálnej a obchodnej politike s cieľom podporiť tok priamych investícií vo všetkých členských štátoch a regiónoch EÚ a prispieť tak k náprave makroekonomickej nerovnováhy EÚ;

C.  keďže neformálna schôdza členov Európskej rady z 23. mája 2012 zdôraznila potrebu mobilizovať politiky EÚ na plnú podporu rastu, zintenzívnenie úsilia o financovanie ekonomiky prostredníctvom investovania a posilnenie vytvárania pracovných miest;

D.  keďže podľa najnovšej priebežnej prognózy Komisie Európsku úniu sužuje slabý rast a očakávané miery rastu sa budú v rámci Únie výrazne líšiť, pretože ich ohrozuje pretrvávajúca neistota a nedostatočná dôvera spotrebiteľov a trhov;

E.  keďže Únia by mala viac využívať svoje silné stránky, napríklad vysokú úroveň spotreby, vzdelania a kvality života, výskumnú a inovačnú kapacitu, vysokú efektivitu a produktivitu práce, ako aj ústretové a motivujúce podnikateľské prostredie s cieľom vyriešiť fiškálnu krízu a zvýšiť rast a zamestnanosť;

F.  keďže financovanie verejného dlhu členských štátov v konečnom dôsledku pohlcuje zdroje na investície, rast a zamestnanosť, pričom únik kapitálu z určitých členských štátov do určitých iných členských štátov, ako aj do určitých tretích krajín, môže prispieť k zhoršovaniu stavu platobnej bilancie EÚ;

G.  keďže bankové pôžičky, ktoré sú najdôležitejším zdrojom finančných prostriedkov v eurozóne, pretože predstavujú viac finančných prostriedkov ako akcie a dlhopisy spolu, pričom v USA a ďalších svetových regiónoch bankové úvery predstavujú nižšie percento celkových finančných prostriedkov, boli výrazne postihnuté nedávnym vývojom;

H.  keďže rastový potenciál jednotlivých odvetví, ako sú napríklad ekologické technológie, zdravotníctvo a poskytovanie starostlivosti, vzdelanie a sociálne hospodárstvo, môže podnietiť a rozhýbať investície, a to zvýšením vzájomného dopytu, ktorý podporí investovanie;

I.  keďže je potrebné monitorovať a kontrolovať vplyv a vykonávanie finančnej regulácie v EÚ s cieľom zaistiť, aby nevytvárala zbytočné administratívne zaťaženie a nepotláčala priame zahraničné investície v EÚ;

J.  E. keďže z najnovšej správy konferencie UNCTAD vyplýva, že EÚ má stále významnú schopnosť prilákať priame zahraničné investície;

K.  keďže vnútorné investície v Únii môžu výrazne rozšíriť trhy pre priame zahraničné investície vďaka skvalitneniu udržateľnej infraštruktúry pre podniky, vzdelávanie, výskum a vývoj;

L.  keďže investície tvoria dva piliere, a to verejné investície a súkromné investície, pričom súkromný pilier pozostáva z domácich a zahraničných investícií;

M.  keďže boj proti nadmernej závislosti od dovozu ropy, plynu a ďalších neobnoviteľných zdrojov vyžaduje rozsiahle investície do obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti a efektívneho využívania zdrojov;

N.  keďže európsky štátny dlh a riziká spojené s refinancovaním, ako aj nedostatky a prekážky obchodu a dokončenia vnútorného trhu vrátane necolných prekážok a obmedzovania údajov môžu viesť k obmedzeniu schopnosti regiónu EÚ prilákať európskych a medzinárodných investorov;

O.  keďže pokiaľ ide o konkurencieschopnosť a podnikanie, podniky v Európskej únii musia neustále riešiť problémy s komplikovaným prístupom malých a stredných podnikov k financiám, so slabým podnikateľským duchom (len 45 % obyvateľov Európy by sa chcelo stať samostatne zárobkovo činnými, v porovnaní s napr. 55 % v Spojených štátoch amerických), s podnikateľským prostredím, ktoré nepomáha zakladaniu a rastu podnikov a vyznačuje sa trvalou regulačnou rozdrobenosťou a byrokraciou, s obmedzenou schopnosťou malých a stredných podnikov prispôsobiť sa hospodárstvu, ktoré efektívne využíva energiu a zdroje, a expandovať na trhy za hranicami vlastnej krajiny, a to v rámci jednotného trhu aj mimo neho;

P.  keďže podľa ostatného indexu Svetovej banky Doing Business tvoria členské štáty EÚ len 40 % (a členovia eurozóny len 26 %) z 35 krajín, ktoré sa umiestnili na popredných miestach z hľadiska podnikania na celosvetovej úrovni;

Q.  keďže zo správy Komisie o mechanizme varovania (COM(2012)0068) vyplýva, že obmedzenia vnútroštátnych rozpočtov a vysoká miera nezamestnanosti upozorňujú, najmä pokiaľ ide o súčasné účtovné bilancie, podiely na vývoznom trhu a súkromný a verejný dlh, na potrebu zaviesť účinné štrukturálne reformy na zlepšenie podnikateľského prostredia pri súbežnej optimalizácii pridanej hodnoty štrukturálnych fondov a činností Európskej investičnej banky a znižovaní byrokracie, a to najmä v krajinách, ktoré využívajú výhody európskej susedskej politiky;

R.  keďže dobre zamerané sociálne investície majú zásadný význam pre dlhodobé zaistenie vysokej miery zamestnanosti, hospodársku stabilizáciu, rozšírenie ľudského kapitálu a zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ;

S.  keďže vývoj v oblasti priamych zahraničných investícií je jedným z kľúčových ukazovateľov, ktoré Komisia využíva v hodnotiacej tabuľke pre dohľad nad makroekonomickou nerovnováhou;

T.  keďže štúdie realizované v rámci programu OSN pre životné prostredie a Medzinárodnej organizácie práce (ILO) ukazujú, že investície do formovania ľudského kapitálu majú zásadný význam pre pritiahnutie investícií do odvetví ekologického hospodárstva a využitie ich vysokého rastového potenciálu;

U.  keďže tok priamych zahraničných investícií v EÚ, najmä ak sa nasmeruje tak, aby prispieval k znižovaniu rozdielov medzi členskými štátmi, má pozitívny vplyv na reálne hospodárstvo a platobnú bilanciu, konkurencieschopnosť, zamestnanosť a sociálnu súdržnosť, ale pôsobí aj ako pozitívny podnet, pokiaľ ide o technický rozvoj, inovácie, zručnosti a mobilitu pracovnej sily;

V.  keďže určenie ročných vnútroštátnych čiastkových cieľov v súlade s parametrami OECD v oblastiach, ktoré podporujú atraktívne a konkurenčné prostredie pre medzinárodných investorov, pomôže odhaliť slabé a silné stránky jednotlivých štátov, ako aj príležitosti na cielené zásahy;

W.  keďže cieľ eurozóny a Európskej centrálnej banky (ECB) udržať v eurozóne infláciu tesne pod úrovňou 2 % prispieva k vytvoreniu rámca stability, ktorý pomáha prilákať investície;

X.  keďže vývoj na európskych dlhopisových trhoch do veľkej miery závisí od rozšírenia investičnej základne;

Y.  keďže Komisia vo svojom návrhu o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb nerozšírila harmonizáciu na sadzby dane z príjmu právnických osôb, ktoré majú zostať v právomoci členských štátov a keďže treba prijať ďalšie opatrenia na zvýšenie transparentnosti a zjednodušenie daňovej sústavy Únie pre zahraničných investorov a zároveň v celej Európe harmonizovať sadzby dane smerom k minimálnym sadzbám;

Z.  keďže po celom svete sa šíri obchodný protekcionizmus a EÚ ako líder na trhu s v oblasti vnútorných investícií by mala pokračovať v rokovaniach smerujúcich k dohodám o voľnom obchode podporujúcim otvorený a slobodný obchod ako aj medzinárodné normy v oblasti sociálnej a environmentálnej ochrany pri ochrane svojej konkurenčnej obchodnej výhody;

AA.  keďže v EÚ naďalej existujú závažné prekážky v poskytovaní cezhraničných služieb, ktoré bránia fungovaniu voľného trhu;

AB.  keďže v súlade so zmluvami o EÚ patrí spoločná obchodná politika, vrátane priamych zahraničných investícií, do výlučnej kompetencie EÚ a keďže Európsky parlament a Rada sú v tejto oblasti rovnocenné, pretože sa uplatňuje riadny legislatívny postup;

1.  zdôrazňuje, že EÚ je stále na prvom mieste na svete v príleve priamych zahraničných investícií a ako taká by mala naďalej spĺňať očakávania investujúcich a prijímajúcich štátov a zároveň dosahovať širšie hospodárske, sociálne a environmentálne politické ciele a chrániť tak svoju vedúcu úlohu na európskej a vnútroštátnej úrovni;

2.  domnieva sa, že politika súdržnosti je kľúčová na riešenie makroekonomickej a regionálnej nerovnováhy na úrovni EÚ a mala by sa stať rozhodujúcou politikou vnútorného trhu na posilnenie konkurencieschopnosti, produktivity, rastu a tvorby pracovných miest, čo má na oplátku potenciál zvýšiť atraktivitu investovania v EÚ; zdôrazňuje, že prostredníctvom politiky súdržnosti možno výrazne zvýšiť investície do príťažlivosti infraštruktúry a zručností na trhu práce pre perspektívnych investorov;

3.  naliehavo žiada Komisiu, aby zlepšila medzinárodnú regulačnú spoluprácu, vrátane viacstranných fór, a zbližovanie regulačných požiadaviek na základe medzinárodných noriem a aby sa podľa možností zapojila do regulačného dialógu s cieľom odstrániť existujúce alebo možné budúce prekážky obchodu a obmedziť tak spory a súvisiace obchodné náklady;

4.  domnieva sa, že fiškálna konsolidácia a stabilizácia a dokončenie vnútorného trhu sa majú vykonať tak, aby sa zabezpečilo posúdenie pridanej hodnoty, ktorú môžu ponúknuť; domnieva sa, že posilnením spolupráce hospodárskych subjektov, ako aj na základe vzájomného dopĺňania sa hospodárstiev EÚ a zmenšovania rozdielov medzi nimi, by sa malo pomôcť znižovaniu regionálnych rozdielov, pokiaľ ide o priame zahraničné investície s cieľom posilniť európsku priemyselnú základňu a podporiť udržateľný dlhodobý hospodársky rozvoj, ktorý je najdôležitejšou podmienkou úspešnej a efektívnej fiškálnej konsolidácie;

5.  zdôrazňuje, že rozhodujúce je, aby sa udržal záujem strategických európskych investorov o vykonávanie činností v rámci EÚ, keďže spolu so širšou celosvetovou finančnou a hospodárskou krízou negatívne pocity a neistota, ktoré vyvolali dlhová kríza a nedostatočne rýchle reakcie, vedú investorov k znižovaniu svojej prítomnosti v regióne; zdôrazňuje, že nedostatok koordinovaných dlhodobých domácich investícií výrazne poškodí budúcu príťažlivosť investovania v EÚ pre takýchto investorov; uvedomuje si, že pri zameraní investícií na riešenie osobitných potrieb v jednotlivých regiónoch a členských štátoch má zásadný význam viacúrovňový prístup k správe, zahŕňajúci zapojenie miestnych spoločenstiev v príslušných etapách;

6.  vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie o atraktivite investovania v Európe v porovnaní s jej hlavnými partnermi a konkurentmi, v ktorom sa určia hlavné výhody a slabé stránky EÚ ako investičného prostredia, a aby predložila integrovanú stratégiu vrátane konkrétnej politiky a odporúčaní, a v prípade potreby aj legislatívne návrhy, na zlepšenie investičného prostredia EÚ;

7.  domnieva sa, že EÚ by mala pri riešení dlhovej krízy plne využiť svoje postavenie najväčšieho svetového jednotného trhu (vrátane vysokej životnej úrovne, vysokej produktivity práce, právnej istoty a kapacity v oblasti výskumu a inovácií), investora a obchodníka a zdôrazňuje potrebu účinnejších nástrojov a metód, nových mechanizmov financovania a investičných programov, akými sú projektové dlhopisy EÚ, ktoré by mohli využiť konkurenčné výhody Európy a vzájomné dopĺňanie sa jej členských štátov a dosiahnuť ciele rastu Európa 2020 na riešenie problémov recesie a pomalého rastu;

8.  naliehavo žiada EÚ, aby zaviedla investície ako kľúčový prvok všetkých pilotných iniciatív v rámci stratégie Európa 2020 s cieľom naplniť rozhodujúcu potrebu rastu a zamestnanosti a využiť ich významný príspevok k riešeniu finančnej krízy; vyzýva predovšetkým Komisiu a členské štáty, aby pripravili ambicióznu, ekologicky efektívnu a udržateľnú priemyselnú stratégiu EÚ s cieľom obnoviť výrobné kapacity v celej EÚ a vytvoriť v EÚ vysokokvalitné pracovné miesta;

9.  zdôrazňuje predovšetkým to, že obrovský potenciál na pritiahnutie priamych zahraničných investícií má najmä podpora vzdelávania, výskumu a vývoja a vytvárania pracovných miest v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovania energetickej efektívnosti s cieľom dosiahnuť ciele do roku 2020 a priviesť EÚ na popredné miesto vo svete v oblasti ekologických technológií;

10.  pripomína, že nezvyšovanie prostredníctvom udržateľného financovania alebo dokonca obmedzovanie verejných investícií z dôvodu fiškálnej krízy v takých rozhodujúcich odvetviach, akými sú zdravotníctvo, vzdelávanie, výskum a infraštruktúra, by mohlo mať nepriaznivý dosah na konkurencieschopnosť a atraktívnosť pre investorov, najmä ak získa dlhodobý charakter; preto je nutné udržateľne zvýšiť verejné investície;

11.  podporuje návrh nového programu Erasmus pre všetkých, ktorý môže výrazne zvýšiť financie vyčlenené na mobilitu a rozvoj znalostí, odbornej prípravy a zručností s cieľom podporiť osobný rozvoj a vyhliadky mladých ľudí v oblasti zamestnanosti a prispieť tak k rozšíreniu ľudského potenciálu a riešeniu problému vysokej nezamestnanosti mladých v Európe; podporuje program Erasmus pre podniky, predovšetkým výmenný program Erasmus pre mladých podnikateľov, ktorý podporí zakladanie podnikov, cezhraničné sprostredkovanie poznatkov, spoluprácu medzi malými podnikmi, inovácie a vytváranie pracovných miest;

12.  navrhuje zlepšenie a rozšírenie štatistickej databázy pre priame investície v súlade s medzinárodnými modelmi OECD a Svetovej banky, ako aj prijatie dodatočných investičných cieľov a ukazovateľov na úrovni členských štátov (mestské prostredie, sociálna infraštruktúra) s cieľom poukázať na dosiahnutý pokrok v oblasti atraktívneho investičného prostredia, a zároveň zhodnotenie investičných politík a ich kladného vplyvu na reálne hospodárstvo a zamestnanosť v rôznych krajinách a regiónoch;

13.  domnieva sa, že každá stratégia zameraná na prilákanie zahraničných a miestnych investícií by mala byť spojená s dokončením vnútorného trhu, cezhraničnými investíciami a tokmi, otvorenými trhmi, zlepšením prístupu na trh a spravodlivou hospodárskou súťažou pre liberálne povolania vzhľadom na množstvo a rôznorodosť nových príležitostí; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ by mala podporovať transeurópske siete a mobilitu zamestnancov, študentov a výskumných pracovníkov a posilňovať spoluprácu a vzájomné dopĺňanie sa hospodárstiev EÚ;

14.  zdôrazňuje naliehavú potrebu odstrániť daňové prekážky pre cezhraničných pracovníkov a zamestnávateľov s cieľom podporiť mobilitu občanov a propagovať cezhraničné investície;

15.  vyzýva EÚ, aby rokovala na celosvetovej úrovni a v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), skupiny G20 a G8 o zavedení spoločných pravidiel, ktoré zabezpečia spravodlivú hospodársku súťaž a rovnaké podmienky vzhľadom na medzinárodnú makroekonomickú nerovnováhu týkajúcu sa regulácie finančných trhov a zdanenia s cieľom chrániť konkurencieschopnosť EÚ a zaistiť zohľadnenie sociálnych a environmentálnych cieľov Únie; vyzýva Úniu, aby pri rokovaní postupovala s rozhodnosťou a uzatvorila komplexné dohody o voľnom obchode s hlavnými partnermi, ktoré otvoria nové trhy pre tovar a služby, rozšíria investičné príležitosti a podporia otvorený a spravodlivý obchod a predvídateľnejšie politické prostredie; zdôrazňuje význam pokroku v rokovaniach o dani z finančných transakcií na globálnej úrovni;

16.  domnieva sa, že vytvorenie ad hoc európskeho observatória pre priame zahraničné investície, zriadeného v rámci Európskej komisie, by mohlo prispieť k zlepšeniu koordinácie medzi politikami členských štátov v tejto oblasti a zároveň umožniť lepšie monitorovanie uplatňovaných politík a pokroku (vrátane ich makroekonomického dosahu) s cieľom propagovať Európu ako cieľ investícií;

17.  žiada Komisiu, aby urýchlila koordináciu hospodárskych, daňových a sociálnych politík členských štátov s cieľom prilákať zahraničné investície, pričom treba prihliadať na hospodárske a sociálne rozdiely, ktoré boli zistené medzi členmi eurozóny a členskými štátmi EÚ;

18.  domnieva sa, že EÚ a členské štáty by mali prijať opatrenia najmä na posilnenie využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu ako katalyzátora na prilákanie ďalších finančných prostriedkov z Európskej investičnej banky (EIB), Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), ďalších medzinárodných finančných inštitúcií a súkromného sektora a zároveň podporiť iniciatívy založené na verejno-súkromných partnerstvách, ako napríklad projektové dlhopisy EÚ; pripomína, že investície zamerané na posilnenie kapacít, infraštruktúry a ľudského kapitálu môžu priniesť osobitný prospech malým a stredným podnikom; uvedomuje si potenciál rozšírenia rozsahu inovatívnych finančných nástrojov v záujme ich účinnejšieho využitia na prístup k financiám, ktoré doplnia tradičné spôsoby financovania; poukazuje na skutočnosť, že revolvingová povaha finančných nástrojov a flexibilný prístup k začleneniu takýchto nástrojov na regionálnej úrovni by mohli mať násobiaci vplyv na rozpočet EÚ, podporiť verejno-súkromné partnerstvá, otvoriť alternatívne zdroje financovania a poskytnúť nový dôležitý prúd financií pre strategické investície podporujúci dlhodobé udržateľné investície v čase fiškálnych obmedzení;

19.  víta dlhodobejšie refinančné operácie Európskej centrálnej banky (ECB); vyzýva ECB, aby pri riešení súčasnej dlhovej krízy eurozóny naďalej vykonávala rázne opatrenia na udržanie cenovej stability a zároveň na minimalizovanie negatívnych vedľajších účinkov na reálne hospodárstvo a na investície, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku problémov likvidity bankového sektora; domnieva sa, že bankový sektor musí prijať opatrenia potrebné na riešenie svojich štrukturálnych slabín so zreteľom na dlhodobejšie riziká týkajúce sa likvidity, aby ECB nemusela v budúcnosti v takej veľkej miere intervenovať, domnieva sa, že rámec činnosti bánk by mal byť vytvorený takým spôsobom, aby sa časť grantov sprístupnila na rozvojové účely na podporu malých a stredných podnikov;

20.  domnieva sa, že nadchádzajúca reforma smernice o kapitálových požiadavkách by mala zaistiť, aby zvýšenie kapitálových rezerv na podporu dlhodobej stability bankového sektora nebránilo bankám zabezpečovať prílev likvidity do hospodárstva, ktorý je nevyhnutný pre investície;

21.  zdôrazňuje potrebu prehĺbenia európskych kapitálových trhov s cieľom zaistiť prístup k financiám z iných zdrojov ako banky;

22.  berie na vedomie nové návrhy Komisie na zlepšenie regulácie trhu ratingových agentúr, najmä zmenu a doplnenie nariadenia (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach a koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a smernice 2011/61/EÚ o správcoch alternatívnych investičných fondov v súvislosti s nadmerným spoliehaním sa na úverové ratingy, a zdôrazňuje, že na zabezpečenie zdravého podnikateľského prostredia a spravodlivej hospodárskej súťaže sa budú musieť vykonať ďalšie kroky;

23.  vyzýva Komisiu, aby posúdila viaceré zvyšné prekážky, ktoré bránia poskytovaniu a prijímaniu cezhraničných služieb v jednotlivých členských štátoch;

24.  poukazuje na význam návrhov Komisie na modernizáciu európskeho trhu verejného obstarávania; zdôrazňuje, že dynamický celoeurópsky trh verejného obstarávania môže priniesť dôležité obchodné príležitosti pre európske podniky a zásadne prispieť ku stimulácii konkurencieschopného európskeho priemyslu, ako aj k pritiahnutiu investícií a podpore hospodárskeho rastu;

25.  vyjadruje znepokojenie nad trendom medzi inštitucionálnymi investormi v eurozóne, ktorí sa vzdávajú akcií eurozóny a presúvajú sa k akciám vydávaným inde vo svete, vzhľadom na (i) ich rastúcu úlohu vo finančnom sektore eurozóny a (ii) pokles celkového majetku investičných fondov vo forme akcií a iných cenných papierov vydávaných subjektmi so sídlom v eurozóne z 26 % v roku 2009 na 23 % počas roku 2010;

26.  zdôrazňuje úlohu štátnych investičných fondov z tretích krajín a zdôrazňuje význam posilnenia zásad transparentnosti a zodpovednosti s cieľom podporiť súčinnosť EÚ a štátnych investičných fondov;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali účasť inštitucionálnych investorov v európskych fondoch rizikového kapitálu a európskych fondoch sociálneho podnikania a odstránili obmedzenia týkajúce sa prísunu finančných prostriedkov rizikového kapitálu v malých a stredných podnikoch;

28.  je presvedčený, že cezhraničné podnikanie je prínosné pre regióny EÚ, keďže prispieva k ich hospodárskemu rozvoju, ako aj pre jednotlivé podniky, keďže im ponúka príležitosti dostať sa na nové a väčšie trhy a ku zdrojom dodávok, kapitálu, pracovnej sily a technológie;

29.  vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou nezamestnanosti mládeže v mnohých členských štátoch a negatívnymi vyhliadkami na zamestnanie; so znepokojením sleduje obmedzenú schopnosť EÚ prilákať kvalitný ľudský kapitál, keď, naopak, existuje významný tok ľudského kapitálu z EÚ do krajín tretieho sveta; uvedomuje si, že Európska únia má veľký potenciál, pokiaľ ide o vysokú kvalitu ľudského kapitálu a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili opatrenia na riešenie problému nezamestnanosti mladých prostredníctvom programov a konkrétnej činnosti na európskej a národnej úrovni; v tejto súvislosti víta vyhlásenie Európskej rady vyzývajúce členské štáty, aby zaviedli vnútroštátne systémy podobné iniciatíve na ochranu mládeže a naliehavo žiada členské štáty, aby podporili tento záväzok rýchlymi a konkrétnymi opatreniami na vnútroštátnej úrovni s cieľom zaistiť, aby mladí ľudia získali dôstojné pracovné miesto, vzdelanie alebo odbornú prípravu či rekvalifikáciu; domnieva sa, že EÚ by mala zintenzívniť svoje úsilie o dosiahnutie cieľov zamestnanosti uvedených v stratégii EÚ 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast vrátane zníženia zdanenia práce s cieľom prilákať viac investorov do odvetví hospodárstva s veľkým podielom práce;

30.  poukazuje na problém starnutia obyvateľstva, ktorý musí riešiť EÚ ako celok i jednotlivé členské štáty; naliehavo žiada členské štáty, aby pripravili súdržné stratégie, ktoré budú riešiť demografické problémy a pomôžu predísť možným negatívnym dôsledkom;

31.  podporuje ciele Únie inovácií; vyzýva členské štáty, aby zamerali investície na vzdelávanie, výskum a inovácie vzhľadom na strednodobé a dlhodobé priaznivé účinky, ktoré to môže mať na rast a rozvoj; podporuje inteligentnú špecializáciu ako dôležitú politickú zásadu a koncepciu politiky inovácií a silnejších väzieb medzi výskumom a podnikaním v oblastiach ako ekologické technológie;

32.  zdôrazňuje, že boj proti daňovým únikom by mal byť prioritou EÚ, a to predovšetkým v súčasnej krízovej situácii, keď daňové úniky predstavujú veľké straty pre štátne rozpočty a dodatočné výnosy by sa mohli použiť na zvýšenie verejných investícií; konštatuje, že je potrebné zabezpečiť hladkú spoluprácu a koordináciu medzi Komisiou a členskými štátmi na boj proti dvojitému zdaneniu, dvojitému nezdaneniu, daňovým podvodom, daňovým únikom a dampingu a proti využívaniu daňových rajov na nezákonné účely; všeobecnejšie žiada vyššiu fiškálnu koordináciu, a to na strane príjmov aj na strane výdavkov vrátane hladkej spolupráce a koordinácie medzi daňovými systémami jednotlivých členských štátov, žiada tiež zníženie vysokej administratívnej záťaže a vysokých nákladov na dodržiavanie daňových právnych predpisov, ktoré znášajú európske podniky a čo odrádza od investovania v EÚ; víta uvedenú pozíciu Parlamentu o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb a očakáva, že Rada prijme smernicu;

33.  upozorňuje, že jednou z hlavných obáv malých a stredných podnikov zostáva zložitý prístup k finančným prostriedkom; je osobitne znepokojený skutočnosťou, že zdravé podniky nedokážu získať finančné prostriedky, ktoré majú v pláne; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rýchlo vykonali kroky a regulačné opatrenia na uľahčenie financovania malých a stredných podnikov, ako sa to navrhuje v akčnom pláne EÚ na zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov k financovaniu; zdôrazňuje, že malé a stredné podniky a sociálne podniky často udržiavajú rast na miestnej úrovni a že financovanie v rámci politiky súdržnosti zaistené pevným prístupom viacúrovňovej správy môže zabezpečiť, aby malé a stredné podniky a sociálne podniky uplatňovali svoj potenciál a naďalej významne prispievali ku konkurencieschopnosti EÚ;

34.  zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať súhrnné posúdenie hospodárskeho vplyvu finančnej regulácie EÚ s cieľom zaistiť, aby sa uplatňovala vyvážene a nepotláčala investície;

35.  víta Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP navrhnutý Komisiou na obdobie 2014 –2020 ako prostriedok na povzbudenie podnikateľskej kultúry a podpory pre začínajúce malé a stredné podniky predovšetkým v nových odvetviach, ako sú sociálne mediálne služby, ekologické hospodárstvo a cestovný ruch;

36.  žiada prijatie nových a účinných právnych predpisov týkajúcich sa konkurzu, vrátane nástrojov včasného varovania, s cieľom podporiť politiku druhej šance určenú na rozvoj podnikania a obnovenie činnosti podnikov, keďže vnútroštátne právne nariadenia druhú šancu adekvátne neuznávajú; zdôrazňuje význam rozširovania sietí medzi podnikateľmi a tými, ktorí znovu začínajú podnikať, s cieľom propagovať druhú šancu, ako aj potrebu riešiť problémy s financovaním opätovne začínajúcich podnikov;

37.  vyzýva EÚ, aby v plnej miere využila investičné príležitosti v EÚ aj mimo nej, ktoré vyplynú z európskej susedskej politiky a makroregionálnych stratégií;

38.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula všetky relevantné ukazovatele na meranie makroekonomickej nerovnováhy a jej vplyv na regióny EÚ do hodnotiacej tabuľky;

39.  pripomína, že vzhľadom na zdroje a kapacity EÚ je dôležité ďalej rozvíjať partnerstvá zamerané na environmentálne odvetvia, ktoré priťahujú čoraz väčší záujem investorov;

40.  víta skutočnosť, že v roku 2011 počet podnikov zamýšľajúcich investovať v EÚ vzrástol o 5 %; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že priemerný počet vytvorených pracovných miest v prepočte na investičný projekt zostal nezmenený;

41.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zaviedli Európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu, prostredníctvom ktorého môžu poskytovať služby elektronickej verejnej správy, a to aj pre spoločnosti, účinnejšie a pri nižších nákladoch na miestnej aj cezhraničnej úrovni;

42.  v záujme prilákania väčšieho objemu investícií trvá na tom, že je potrebné, aby EÚ a jej členské štáty:

43.  víta návrh programu predložený Komisiou, ktorý sa zameriava na konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov; víta nedávne zvýšenie objemu rizikového a bezpečného kapitálu v mnohých členských štátoch EÚ, ale znova zdôrazňuje, že EÚ by mala týmto podnikom zjednodušiť predpisy a prístup k financovaniu malých a stredných podnikov a iných hospodárskych subjektov podporením účinných systémov rizikového a bezpečného kapitálu v celej EÚ a posilnením úlohy súkromných a verejných ekvitných investícií vo financovaní dlhodobého podnikového rastu; vyzýva Komisiu, aby s medzinárodnými finančnými inštitúciami aktívnejšie spolupracovala pri tvorbe inovatívnych mechanizmov na financovanie malých a stredných podnikov;

44.  zdôrazňuje dôležitosť presadzovania noriem, ktoré pomáhajú rozvíjať inovácie v nových produktoch a službách, dokončiť vnútorný trh a prilákať investície do EÚ, ako aj dôležitosť harmonizácie európskych noriem s medzinárodnými;

45.  pripomína svoj skorší návrh, aby sa Komisia v spolupráci s EIB (vzhľadom na kvalitu ľudských zdrojov EIB a jej skúseností pri financovaní dôležitej infraštruktúry) zapojila do procesu strategickej analýzy investičného financovania bez vylúčenia akéhokoľvek možného scenára vrátane dotácií, uvoľnenia prostriedkov upísaných kapitálu EIB zo strany členských štátov, prostriedkov upísaných kapitálu EIB zo strany EÚ, pôžičiek, inovatívnych nástrojov, finančného inžinierstva prispôsobeného dlhodobým projektom, ktoré neprinášajú okamžitý zisk, vytvorenia systémov záruk, vytvorenia investičnej časti v rámci rozpočtu EÚ, finančného konzorcia európskych, vnútroštátnych a miestnych orgánov, verejno-súkromných partnerstiev;

46.  víta hlavné iniciatívy v rámci stratégie Európa 2020 s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie, Únia inovácií a Európa efektívne využívajúca zdroje a poznamenáva, že stratégia Európa 2020 prispeje k zvýšeniu atraktivity investovania v Európe, vytvoreniu pracovných miest na území EÚ a k udržaniu konkurencieschopnosti EÚ na medzinárodnej úrovni;

47.  zdôrazňuje, že z dôvodu súčasnej nízkej miery rastu a vysokej úrovne nezamestnanosti znamená politika súdržnosti EÚ významný prínos pre európske hospodárstvo, ako aj pre európsky výskum a inovácie, pričom predstavuje najväčšiu výdavkovú položku v rozpočte EÚ, pokiaľ ide o investície do reálnej ekonomiky, a posilňuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť tým, že znižuje regionálne rozdiely a umožňuje vykonávať stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorá v oblasti verejných a súkromných investícií na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni predstavuje výrazný pákový efekt;

48.  zdôrazňuje, že diskriminačný prístup k veľkým podnikom by mohol brániť inováciám a znížiť konkurencieschopnosť ostatných spoločností EÚ, najmä malých a stredných podnikov, pretože by ich vylúčil z dôležitých globálnych partnerstiev v rámci spolupráce na inováciách a obmedzil ich prístup k vyspelým technológiám;

49.  podporuje hospodárske zdôvodnenie miestnej/regionálnej lokalizovanej rozvojovej politiky, ktorá vychádza zo základnej logiky, že záujem o menej rozvinuté regióny Únie by sa zvýšil, ak by tieto regióny mohli poskytnúť konkurenčne porovnateľné výhody (primeranú infraštruktúru, kvalifikované ľudské zdroje atď.), ako aj spoľahlivé stimuly; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby podporovala členské štáty a regióny pri uskutočňovaní ich vlastných politík investičných stimulov, najmä pokiaľ ide o dlhodobé investície, a to najmä na cezhraničnej úrovni s dôrazom na projekty infraštruktúry; s poľutovaním konštatuje, že menej rozvinuté regióny EÚ čoraz viac strácajú svoju atraktívnosť v prospech tretích krajín; vyzýva príslušné orgány, aby naliehavo vypracovali opatrenia zamerané na zachovanie súčasných investícií a prilákanie nových;

50.  zdôrazňuje, že mimoriadne silnou stránkou EÚ sú jej mestá a že najväčším lákadlom pre investície sú rozsiahle projekty mestskej infraštruktúry a inovatívne priemyselné parky; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vykonali rozsiahle investície do infraštruktúry, nových technológií a výskumu a vývoja vrátane multimodálnych systémov dopravy s cieľom zvýšiť kvalitu života v európskych mestách a ich konkurencieschopnosť stavajúc na ich tradične silných stránkach, pričom sa musí zabezpečiť, aby tieto investície nemali nepriaznivý vplyv na skutočnú územnú súdržnosť a vyvážený rozvoj vidieka;

51.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa výskum a vzdelávanie na miestnej úrovni nielen šírili a aplikovali, ale aby sa na tejto úrovni do nich aj investovalo, čo znamená, že s cieľom prilákať domáce aj priame zahraničné investície musí byť v plnej miere využitý dostupný ľudský potenciál, t. j. výskumní pracovníci a akademické inštitúcie na miestnej úrovni; v tejto súvislosti je takisto dôležité zohľadňovať mobilitu ľudskej zložky: učiteľov, výskumných pracovníkov a študentov;

52.  vyjadruje presvedčenie, že málo rozvinuté regióny by mali naďalej prijímať značný objem finančných prostriedkov EÚ, aby mohli investorom popri znížených pracovných nákladoch poskytnúť ďalšie miestne konkurenčné výhody;

53.  poznamenáva, že je potrebné posilniť infraštruktúru s cieľom podporiť regionálnu súdržnosť a konkurencieschopnosť regiónov; v tejto súvislosti vyzdvihuje dôležitosť transeurópskych sietí a využívanie doplnkových finančných nástrojov, ako sú dlhopisy na projekty a verejno-súkromné partnerstvá.

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8. (3) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12. (4) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25. (5) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33. (6) Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 5. (7) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41. (8) Prijaté texty, P7_TA(2011)0565. (9) Prijaté texty, P7_TA(2012)0135.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2012 o obchodných aspektoch Východného partnerstva (2011/2306(INI))

P7_TA(2012)0276 A7-0183/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na prebiehajúce rokovania o dohodách o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou, EÚ a Moldavskom, EÚ a Gruzínskom, EÚ a Arménskom a EÚ a Azerbajdžanom, ktoré budú zahŕňať dôležité obchodné aspekty,

–  so zreteľom na závery Rady z 22. januára 2007, v ktorých Rada prijala smernice na rokovania o dohode o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou zahŕňajúcej prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu,

–  so zreteľom na závery Rady z 10. mája 2010, v ktorých Rada prijala smernice na rokovania o dohodách o pridružení medzi EÚ a Arménskom a EÚ a Gruzínskom, pričom každá z nich zahŕňa prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu,

–  so zreteľom na závery Rady z 15. júna 2009, v ktorých Rada prijala smernice na rokovania o dohode o pridružení medzi EÚ a Moldavskom a na dodatočné podrobné smernice na rokovania o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu, ktoré Rada prijala 20. júna 2011,

–  so zreteľom na závery Rady z 10. mája 2010, v ktorých Rada prijala smernice na rokovania o dohode o pridružení medzi EÚ a Azerbajdžanom,

–  so zreteľom na dohodu o obchode a spolupráci, ktorú v roku 1989 uzatvorilo Európske spoločenstvo s bývalým Sovietskym zväzom a ktorú následne schválilo Bielorusko,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 25. mája 2011 o novej reakcii na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

–  so zreteľom na vývoj európskej susedskej politiky (ESP) od roku 2004, najmä na správy Komisie o dosiahnutom pokroku v jej vykonávaní,

–  so zreteľom na svoje odporúčania na rokovania o dohodách o pridružení s Moldavskom, Gruzínskom, Arménskom a Azerbajdžanom,

–  so zreteľom na akčný plán, ktorý bol prijatý spoločne s Arménskom, Azerbajdžanom, Gruzínskom a Moldavskom, a so zreteľom na program pridruženia s Ukrajinou,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 7. mája 2009 v Prahe, a zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 29. – 30. septembra 2011 vo Varšave,

–  so zreteľom na vytvorenie Parlamentného zhromaždenia EURONEST na základe zakladajúcej listiny z 3. mája 2011,

–  so zreteľom na článok 8 Zmluvy o Európskej únii a na článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0183/2012),

A.  keďže prvoradým cieľom a ambíciou zrevidovanej európskej susedskej politiky, pokiaľ ide o Východné partnerstvo, je uzatvorenie a vykonávanie dohôd o pridružení zahŕňajúcich prehĺbené a komplexné zóny voľného obchodu (dohody DCFTA);

B.  keďže štyri zo šiestich krajín Východného partnerstva sú už členmi WTO, pričom vlády Azerbajdžanu a Bieloruska majú len štatút pozorovateľov;

C.  keďže po revolučných zmenách v južnom susedstve EÚ v roku 2011, teraz známych ako arabská jar, sa záujem EÚ zameral na južných susedov; keďže krajiny patriace do Východného partnerstva a obchodné vzťahy EÚ s týmito krajinami si zasluhujú pozornosť EÚ;

D.  keďže hospodárska prítomnosť Číny v krajinách Východného partnerstva stále rastie;

E.  keďže rokovania o dohode DCFTA s Ukrajinou sa uzavreli v októbri 2011; keďže dohoda DCFTA nadobudne platnosť až po uzatvorení dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou, ktorá je v súčasnosti zablokovaná z dôvodu nesúhlasu EÚ s vnútropolitickým vývojom na Ukrajine a s fungovaním jej súdneho systému;

F.  keďže rokovania o dohodách DCFTA s Gruzínskom a Moldavskom schválila Rada v decembri 2011 a prvé kolo rokovaní by sa malo uskutočniť na jar 2012;

G.  keďže Arménsko dosiahlo v roku 2011 výrazný pokrok pri plnení kľúčových odporúčaní a rokovania o dohode DCFTA medzi EÚ a Arménskom sa začali vo februári 2012 a prakticky sa začali 6. marca 2012;

H.  keďže rokovania o pristúpení Azerbajdžanu k Svetovej obchodnej organizácii pokračujú od roku 1997, ich úspech je však obmedzený, čo je jednou z hlavných prekážok začatia rokovaní o dohode DCFTA s EÚ;

I.  keďže Bielorusko sa zatiaľ zapája do rôznych platforiem Východného partnerstva len v obmedzenej miere; keďže to ohrozuje naplnenie konečného cieľa Východného partnerstva, ktorým je posilnená demokracia, pokrok, stabilita a prosperita vo východnom susedstve EÚ; berie na vedomie hospodársku dynamiku nového hospodárskeho priestoru, ktorý tvoria Rusko, Kazachstan a Bielorusko, a povzbudzuje jeho členov, aby svoje obchodné aktivity vykonávali v súlade s medzinárodne prijatými obchodnými pravidlami a normami, najmä tými, ktoré pochádzajú od WTO;

J.  keďže všetci východní partneri EÚ, ktorými sú štáty bývalého ZSSR, majú rovnaké historické a inštitucionálne východiská a v uplynulých dvadsiatich rokoch riešili podobné problémy súvisiace s politickou a sociálno-ekonomickou transformáciou;

Všeobecné úvahy

1.  zdôrazňuje, že perspektíva vytvorenia prehĺbených a komplexných zón voľného obchodu s EÚ je jedným z hlavných motívov na to, aby partnerské krajiny pokračovali vo svojom reformnom úsilí; domnieva sa, že vytvorenie prehĺbených a komplexných zón voľného obchodu bude jedným z najambicióznejších nástrojov dvojstrannej obchodnej politiky EÚ na dosiahnutie stabilného, transparentného a predvídateľného hospodárskeho prostredia, ktoré rešpektuje demokraciu, základné práva a zásady právneho štátu, pričom zabezpečuje nielen väčšiu hospodársku integráciu postupným odstraňovaním obchodných prekážok, ale aj zbližovanie regulačných rámcov v oblastiach, ktoré ovplyvňujú obchod s tovarom a službami, najmä posilnením ochrany investícií, zefektívnením colných a pohraničných procedúr, obmedzením technických a iných netarifných prekážok obchodu, posilnením sanitárnych a fytosanitárnych pravidiel, zlepšením životných podmienok zvierat, posilnením právnych rámcov pre hospodársku súťaž a verejné obstarávanie a zaručením udržateľného rozvoja; domnieva sa, že uzatváranie dohôd DCFTA má zásadný význam v boji proti sklonu k protekcionizmu na celosvetovej úrovni;

2.  uznáva, že dohody DCFTA predstavujú pre EÚ dôležitý obchodný nástroj na budovanie dlhodobých hospodárskych vzťahov s tretími krajinami; berie na vedomie vplyv dohôd DCFTA na celkové fungovanie obchodných partnerských krajín EÚ, ktorý ďaleko prekračuje rámec obchodných otázok a ovplyvňuje aj stav demokracie, dodržiavanie zásad právneho štátu a ostatných bežných noriem.

3.  zdôrazňuje, že rozhodovací proces na posúdenie pripravenosti potenciálnych partnerov EÚ vstúpiť do obchodných rokovaní by sa mal oslobodiť od predčasných politických úsudkov a mal by vo veľkej miere závisieť od skutočnej schopnosti obchodného partnera účinným spôsobom plniť podmienky dohody DCFTA;

4.  berie na vedomie skutočnosť, že dohody DCFTA by mohli byť základnou súčasťou širšej politickej dohody (dohody o pridružení); zdôrazňuje však, že v prípadoch, keď nie je možné alebo vhodné uzavrieť s určitou krajinou dohodu o pridružení, zvážia sa iné stratégie v záujme efektívneho plnenia hospodárskych a obchodných cieľov Únie spojených s dotknutou krajinou;

5.  zdôrazňuje význam komplexných programov budovania inštitúcií, nástroja technickej pomoci a výmeny informácií (TAIEX) a programov partnerských miest (twinning), ktoré pomáhajú východným partnerom pri plnení kľúčových odporúčaní, ako aj pri prehlbovaní ich realizačnej spôsobilosti;

6.  uznáva, že lepšia obchodná integrácia spolu s potrebnými hlbokými zmenami v hospodárskych štruktúrach si vyžaduje od našich východných partnerov veľké strednodobé a dlhodobé úsilie, je však presvedčený, že v dlhodobom meradle výhody integrácie vyvážia vynaložené úsilie; zdôrazňuje, že kľúčom k úspechu ich reforiem je podpora a zapojenie občianskej spoločnosti a medzinárodných mimovládnych organizácií do propagácie dlhodobých prínosov;

7.  je zástancom posilnenia spolupráce medzi EÚ a jej východnými partnermi vo viacerých odvetviach, najmä priemyslu, malých a stredných podnikov, výskumu, vývoja a inovácie, IKT a cestovného ruchu;

8.  domnieva sa, že diferenciácia a uplatňovanie zásady „viac za viac“, ako sa vymedzuje v spoločnom oznámení s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo, je krokom správnym smerom v rámci obchodných vzťahov s východnými partnermi uznávajúcim úsilie tých, ktorí dosiahli najväčší pokrok, a motivujúcim ostatných, aby zintenzívnili svoje úsilie; domnieva sa, že obchod by mal byť prostriedkom na dosiahnutie zmeny a zdôrazňuje význam ustanovení o podmienenosti a ich následného presadzovania;

9.  je presvedčený, že efektívna hospodárska integrácia východných partnerov s EÚ nie je možná bez politických a spoločenských reforiem, bez účasti občianskej spoločnosti na rozhodovacom procese a bez hospodárskej integrácie medzi samotnými východnými partnermi; zdôrazňuje, že hospodárska integrácia medzi týmito krajinami by mala byť otvorená, aby mohli využívať jej výhody; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že regionálne zmrazené konflikty po mnohé roky spôsobovali ujmu efektívnosti a rozvoju cezhraničného obchodu a naďalej zapríčiňujú obrovské hospodárske straty niektorým východným partnerom, a tým vedú k ich hospodárskej izolácii;

10.  považuje za dôležité, že EÚ ponúka všetkým partnerom DCFTA pružnosť, na ktorú majú nárok podľa pravidiel WTO;

11.  zdôrazňuje význam predchádzania konfliktom prostredníctvom hospodárskej a sociálnej súdržnosti;

12.  vyzýva Komisiu, aby poskytla najmä pružnosť, ktorá podporuje budovanie novo vznikajúcich priemyselných odvetví v partnerských krajinách DCFTA;

13.  víta návrh Komisie týkajúci sa viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020, v ktorom sa navrhuje 40 % zvýšenie finančných prostriedkov na európsku susedskú politiku; zdôrazňuje svoje stanovisko, že východní partneri nemôžu sami znášať bremeno nákladov na aproximáciu právnych predpisov a nevyhnutné inštitucionálne a štrukturálne reformy a že finančná podpora EÚ, ktorá by mala dopĺňať ich vlastné reformné úsilie, má takisto zásadný význam pre úspech; vyzýva preto Radu, aby zachovala financie navrhnuté Komisiou;

14.  poukazuje na úlohu národných parlamentov východných partnerov EÚ pri aproximácii právnych predpisov týkajúcich sa obchodu s acquis EÚ, ktorá je podmienkou uzatvorenia a riadneho vykonávania budúcich dohôd DCFTA; vyzýva v tejto súvislosti EÚ a jej členské štáty, aby uvedeným parlamentom poskytli väčšiu technickú pomoc a osobitne vyzýva nové členské štáty EÚ, aby sa s nimi podelili o odborné znalosti a osvedčené postupy, ktoré získali v období zlaďovania svojich vnútroštátnych právnych predpisov s acquis communautaire v oblasti obchodu;

15.  víta pristúpenie Ukrajiny a Moldavska k Zmluve o založení Energetického spoločenstva vzhľadom na jeho potenciálne významnú úlohu, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti a posilnenie bezpečnosti uvedených krajín;

16.  víta všetku snahu o posilnenie Východného partnerstva, najmä hlavných iniciatív Komisie týkajúcich sa malých a stredných podnikov vrátane programu Východného partnerstva pre MSP a regionálnych trhov s energiou a energetickej účinnosti;

17.  vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala stratégiu EÚ pre oblasť Čierneho mora, keďže predstavuje dôležitú súčasť vonkajšej energetickej stratégie EÚ, vzhľadom na jej geostrategickú úlohu, ktorá ponúka významný potenciál z hľadiska energetickej bezpečnosti a diverzifikácie dodávok;

18.  uznáva význam Parlamentného zhromaždenia EURONEST, predovšetkým jeho výbor pre hospodársku integráciu, aproximáciu právnych predpisov a konvergenciu s politikami EÚ a výbor pre energetickú bezpečnosť, v diskusiách o obchodných otázkach medzi poslancami Európskeho parlamentu a poslancami národných parlamentov východných partnerov EÚ; dúfa, že v dohľadnom čase budú splnené podmienky na zapojenie bieloruských poslancov do činnosti Parlamentného zhromaždenia EURONEST;

19.  zdôrazňuje, že dohoda DCFTA nepredstavuje pomoc poskytnutú východným partnerom, ale je to obchodná transakcia s výhodami a povinnosťami pre obe zmluvné strany; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v revízii ESP sa stále nepojednáva o tom, ako by rozvoj takejto obchodnej politiky mohol predstavovať oživenie pre hospodárske záujmy EÚ v podobe významných výhod pre spotrebiteľov, firmy a pracovníkov EÚ; zdôrazňuje, že dohody DCFTA by boli pre východných partnerov nielen hospodársky prospešné, ale mohli by tiež urýchliť inštitucionálne reformy, modernizáciu a rozvoj;

20.  berie na vedomie vytvorenie zóny voľného obchodu medzi hlavnými členmi Spoločenstva nezávislých štátov 18. októbra 2011, ktorá zahŕňa východných partnerov EÚ okrem Gruzínska a dočasne Azerbajdžanu; domnieva sa, že uzatvorenie dohôd o voľnom obchode s inými štátmi by nemalo poškodiť dohody DCFTA, ktoré krajiny Východného partnerstva uzatvárajú s EÚ, v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ ponúkla východným partnerom príťažlivú a životaschopnú alternatívu;

21.  trvá na tom, že stratégia EÚ voči Rusku by mala zohľadňovať ruský vplyv na východných partnerov; konštatuje, že Rusko uzatvorilo colnú úniu s Kazachstanom a s jedným východným partnerom, ktorým je Bielorusko; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rusko pravdepodobne zmarilo obchodné rokovania medzi EÚ a niekoľkými východnými partnermi, najmä Ukrajinou, tým, že im ponúklo alternatívnu cestu založenú na krátkodobých riešeniach, napríklad nižšie ceny plynu; domnieva sa, že tieto alternatívy sa v dlhodobom horizonte ukážu pre východných partnerov ako kontraproduktívne;

22.  trvá na tom, že úspech dohôd DCFTA bude do veľkej miery závisieť od budovania inštitúcií a riadneho plnenia záväzkov, čo možno zabezpečiť len v otvorenom a transparentnom obchodnom prostredí bez korupcie, čo je predpokladom úspešného plnenia dohôd DCFTA;

23.  konštatuje, že prosperita a stabilita vo východnom susedstve EÚ patria k prvoradým európskym záujmom a že stabilné a predvídateľné vzťahy medzi EÚ a jej východnými partnermi nepochybne zvýšia obchodné objemy v oboch smeroch;

24.  konštatuje, že EÚ je zároveň hlavným vývozným partnerom krajín Východného partnerstva;

25.  poukazuje na skutočnosť, že napriek dosiahnutiu dostatočného pokroku pri plnení kľúčových odporúčaní ako podmienky umožňujúcej začať rokovania o dohode DCFTA musia Gruzínsko a Moldavsko zaručiť, že ich úsilie o reformy má dlhodobú povahu a že počas rokovaní začnú s trvalými reformami; zdôrazňuje, že obe uvedené krajiny musia výrazne pokročiť v oblasti regulačnej reformy, pokiaľ ide o určité technické prekážky obchodu, sanitárne a fytosanitárne opatrenia, práva duševného vlastníctva a právne predpisy o hospodárskej súťaži;

26.  vyjadruje znepokojenie nad inštitucionálnou spôsobilosťou východných partnerov, pokiaľ ide o skutočné vykonávanie dohôd DCFTA; zdôrazňuje, že uzatvorenie dohody DCFTA samé osebe nezaručuje úspech, ak sa účinným spôsobom nevykonáva a ak ho nedoplnia účinné opatrenia v oblasti hospodárskej súťaže a boja proti korupcii;

27.  poznamenáva, že pri uzatváraní dohôd DCFTA sa musia dodržiavať medzinárodne schválené pracovné normy; konštatuje, že dodržiavanie základných pracovných práv schválených Medzinárodnou organizáciou práce je kľúčovým prvkom pre dodržiavanie ľudských práv;

28.  požaduje ambiciózny prístup pri integrovaní hospodárstiev EÚ a krajín Východného partnerstva prostredníctvom dohôd DCFTA začlenením ostatných aspektov týkajúcich sa voľného a spravodlivého obchodu; odporúča, aby všetky dohody DCFTA obsahovali záväznú kapitolu o udržateľnom rozvoji s ustanoveniami o ochrane životného prostredia a medzinárodných pracovných právach;

Arménsko

29.  chváli arménsku vládu za zvýšenie úsilia o splnenie kľúčových odporúčaní v roku 2011, ktoré vo februári 2012 viedlo k začatiu rokovaní o dohode DCFTA;

30.  víta otvorenie rokovaní o dohode DCFTA medzi Arménskom a EÚ vo februári 2012 a ich praktický začiatok 6. marca 2012; podporuje Arménsko, aby využívalo potenciál dohody DCFTA na oživenie hospodárstva krajiny, vývozných možností a prístupu na trh EÚ, na urýchlenie potrebných reforiem a všeobecnú aktualizáciu arménskych noriem na európsku úroveň; zdôrazňuje, že úzka hospodárska integrácia s EÚ musí prispievať k posilňovaniu politickej stability a bezpečnosti v regióne; je presvedčený, že rokovania o dohode DCFTA medzi EÚ a Arménskom sa rýchlo uzatvoria;

31.  víta začatie rokovaní DCFTA, ktoré poskytnú príležitosti na posilnenie hospodárskych vzťahov medzi oboma stranami; považuje za dôležité, aby sa podporovali reformy na vytvorenie stabilného a transparentného prostredia, ktoré priláka zahraničné investície, oživí rast a vytvorí pracovné príležitosti;

32.  domnieva sa, že uzatvorenie dohody DCFTA oživí hospodárstvo Arménska okrem iného oživením hospodárskej súťaže;

33.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v blízkosti arménskych hraníc s Azerbajdžanom a Tureckom stále rezonuje konflikt v Náhornom Karabachu, ktorý krajinu hospodársky izoluje z dôvodu nedostatočných prístupových ciest; zdôrazňuje, že otvorenie hraníc je okrem iného dôležitou podmienkou prilákania zahraničných investorov;

34.  je znepokojený náznakmi trvajúceho úzkeho prepojenia politických a obchodných kruhov a závažnými prekážkami pre podniky vrátane netransparentnej daňovej sústavy a slabej ochrany investícií; uznáva potrebu pevného inštitucionálneho rámca pre verejné obstarávanie a politiku hospodárskej súťaže, aby sa mohol zaviesť účinný vykonávací mechanizmus;

35.  víta rozhodnutie Arménska znovu sa pripojiť k mnohostranným dohodám WTO o verejnom obstarávaní v decembri 2011; je presvedčený, že tento krok je prínosný pre obraz Arménska ako spoľahlivého obchodného partnera;

36.  zdôrazňuje, že dohoda DCFTA by mala obsahovať úprimný záväzok Arménska reformovať svoje predpisy tak, aby sa prispôsobili normám EÚ a zároveň prijať efektívne protikorupčné opatrenia;

37.  odporúča tiež, aby dohoda DCFTA zahrnula opatrenia zamerané na posilnenie vykonávania právnych predpisov o hospodárskej súťaži, čo umožní zahraničným investorom a podnikom, aby sa podieľali najmä na arménskom stavebníctve a energetike;

38.  naliehavo žiada Arménsko, aby urýchlilo postup dosiahnutia súladu so sanitárnymi a s fytosanitárnymi opatreniami EÚ, čo by umožnilo diverzifikovať arménsky vývoz a zahrnúť poľnohospodárske výrobky;

39.  je presvedčený, že oslabenie závislosti Arménska od ruskej komerčnej a vládnej podpory v dôsledku otvorenia arménskych hraníc a posilnenia medzinárodnej spolupráce podporí hospodársky rast Arménska; je presvedčený, že v tejto súvislosti by bolo uzatvorenie dohody DCFTA s EÚ mimoriadne prínosné;

Azerbajdžan

40.  berie na vedomie úsilie a výsledky Azerbajdžanu smerom k aproximácii s acquis EÚ; v tejto súvislosti víta nedávne prijatie nového colného kódexu a stavebného kódexu;

41.  zdôrazňuje, že kľúčovou podmienkou otvorenia rokovaní o dohode DCFTA a pozdvihnutia obchodných vzťahov medzi EÚ a Azerbajdžanom na vyššiu úroveň je pristúpenie Azerbajdžanu k Svetovej obchodnej organizácii; poznamenáva, že štruktúra azerbajdžanského hospodárstva jeho vládu výrazne nemotivuje, aby sa usilovala o členstvo vo Svetovej obchodnej organizácii a uzatvoril dohodu DCFTA s EÚ; zdôrazňuje však, že prínos dohody DCFTA nie je výlučne hospodársky, ale že by mohla rozvinúť miestne hospodárstvo tak, aby nebolo príliš závislé od vývozu energie; naliehavo preto žiada azerbajdžanskú vládu, aby zintenzívnila úsilie o vstup do WTO; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby Azerbajdžanu poskytla potrebnú pomoc;

42.  chváli pozoruhodný hospodársky rast, ktorý Azerbajdžan dosiahol v ostatných rokoch; poukazuje však na to, že 50 % azerbajdžanského HDP, 95 % vývozu a 60 % príjmov štátneho rozpočtu tvorí ropný priemysel, a z tohto dôvodu je hospodárstvo Azerbajdžanu vystavené vplyvu výkyvov cien ropy a všetkým zmenám v celosvetovom dopyte; v tejto súvislosti vyzýva azerbajdžanskú vládu, aby zvážila prijatie efektívnych a konzistentných opatrení na diverzifikáciu štátneho hospodárstva;

43.  pripomína potenciál Azerbajdžanu na rozvoj konkurencieschopnej poľnohospodárskej výroby a odporúča, aby azerbajdžanská vláda túto oblasť zohľadnila ako potenciálne dôležitý krok k diverzifikácii hospodárstva a vývozu do EÚ, a to v súlade so sanitárnymi a s fytosanitárnymi požiadavkami EÚ, a do ostatných krajín;

44.  vyzýva azerbajdžanskú vládu, aby sa skutočne venovala boju proti korupcii a sociálnej nerovnosti, ktorá môže viesť k sociálnym nepokojom a zlepšila prístup podnikov k financiám, čím zvýši konkurencieschopnosť hospodárstva a jeho príťažlivosť pre zahraničných investorov;

45.  dôrazne podporuje rozšírenie obchodnej zložky budúcej dohody o pridružení medzi EÚ a Azerbajdžanom na dohodu DCFTA po splnení všetkých podmienok;

Bielorusko

46.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bielorusko sa napriek svojmu nespochybniteľnému potenciálu stále čoraz viac odďaľuje od Európskej únie, pokiaľ ide o jeho všeobecné politické a hospodárske normy, ako aj jeho hospodársky model;

47.  zdôrazňuje význam strategického postavenia Bieloruska ako krajiny energetického tranzitu, najmä dodávok zemného plynu pre EÚ; preto vyzýva Bielorusko, aby urýchlene ratifikovalo a riadne uplatňovalo energetickú chartu;

48.  pripomína, že EÚ je po Rusku druhým najväčším obchodným partnerom Bieloruska;

49.  zdôrazňuje potrebu rozšírenia pomoci EÚ s cieľom zvýšiť výkonnosť administratívnych štruktúr, najmä potrebu boja proti korupcii;

50.  poukazuje na problémy pri hodnotení skutočnej hospodárskej situácie Bieloruska z dôvodu oficiálnych štatistík, ktoré (podľa nezávislých pozorovateľov) zatajujú, že údajne 20 % Bielorusov žije pod hranicou existenčného minima;

51.  poznamenáva, že 80 % všetkých podnikov vlastní štát a že rozvoju súkromného sektora bránia diskriminačné a svojvoľné opatrenia, zmeny právnych predpisov a vysoké zdanenie, ktoré nútia súkromný sektor, aby čiastočne pôsobil v tieňovej ekonomike;

52.  pripomína, že 1996 Medzinárodný menový fond a Svetová banka v roku pozastavili poskytovanie úverov Bielorusku z dôvodu tamojšieho nepriaznivého politického a hospodárskeho ovzdušia a že v roku 1997 prijala rovnaké opatrenie aj EÚ; poukazuje na to, že uvedené skutočnosti odrádzajú a budú odrádzať zahraničných investorov, pričom priame zahraničné investície v súčasnosti predstavujú len 1 % HDP Bieloruska;

53.  domnieva sa, že EÚ by mala pomáhať pri posilňovaní bieloruskej občianskej spoločnosti presmerovaním finančných prostriedkov EÚ týmto smerom;

54.  je presvedčený o potrebe uskutočniť hlboké inštitucionálne a štrukturálne reformy s cieľom začať budovať funkčné, transparentné a otvorené trhové hospodárstvo;

55.  poukazuje na to, že podmienkou začatia rokovaní o akomkoľvek druhu dohody o voľnom obchode s EÚ je vstup Bieloruska do Svetovej obchodnej organizácie; v tejto súvislosti vyzýva Bielorusko, aby sa skutočne zapojilo do procesu pristúpenia k WTO; poukazuje na to, že Bielorusko ako člen colnej únie s Ruskom a Kazachstanom by mohlo čerpať zo skúseností Ruska s procesom pristúpenia k WTO;

56.  je presvedčený, že EÚ by mala vyvinúť všetko úsilie o zapojenie Bieloruska do skutočného politického a hospodárskeho dialógu a podnietiť nutné reformy, ktoré majú obrovský význam pre bieloruských občanov; v tejto súvislosti berie na vedomie súčasné cielené reštriktívne hospodárske opatrenia EÚ voči Bielorusku; zastáva názor, že EÚ by mala pokračovať v uplatňovaní cielených jednotlivých reštriktívnych opatrení a zároveň v podpore občianskej spoločnosti a podnikateľov s cieľom nielen zlepšenia hospodárskych podmienok, ale aj posilnenia zásad právneho štátu, transparentnosti a boja proti korupcii;

Gruzínsko

57.  poukazuje na skutočnosť, že podľa hodnotenia Svetovej banky patrí Gruzínsko k najrýchlejšie sa reformujúcim hospodárstvam a v rebríčku najlepších miest na podnikanie, ktorý zostavila Svetová banka, sa umiestnilo na 16. mieste;

58.  Berie na vedomie rekonštrukčné práce Gruzínska po vojne v roku 2008 a jeho otvorenie novým trhom;

59.  uznáva, že gruzínska vláda sa snaží posilniť ochranu práv duševného vlastníctva, poukazuje však na skutočnosť, že Gruzínsko naďalej patrí ku krajinám s údajne najvyšším podielom pirátskeho softvéru; v tejto súvislosti vyzýva gruzínsku vládu, aby vypracovala právne predpisy na presadzovanie práv duševného vlastníctva, ale aby pritom brala do úvahy ľudské práva a proporcionalitu;

60.  berie na vedomie, že Gruzínsko preukázalo značný hospodársky rast a mieru investícií, a zdôrazňuje, že dohoda DCFTA by mohla byť ďalším faktorom na podporu rozsiahleho rastu a na prilákanie zahraničných investícií;

61.  povzbudzuje Gruzínsko, aby zdokonalilo svoje právne predpisy, zlepšilo efektívnosť svojich inštitúcií a zabezpečilo kontrolné normy vysokej kvality pre svoje výrobky v záujme plnenia požiadaviek, ktoré stanovila Európska komisia;

62.  víta nový gruzínsky systém verejného obstarávania umožňujúci realizáciu elektronických aukcií pre všetky druhy zmlúv bez ohľadu na ich veľkosť či povahu; poukazuje na to, že Gruzínsko by malo slúžiť ako príklad pre členské štáty EÚ v tejto oblasti;

63.  vyzýva Gruzínsko, aby zaistilo, že po ukončení rokovaní o dohode DCFTA sa budú obchodné preferencie týkať len vhodných výrobkov pochádzajúcich z regiónov, ktoré formálne uznávajú ich pripojenie ku gruzínskemu štátu;

Moldavsko

64.  s uspokojením uznáva, že Moldavsko napriek zraniteľnosti svojho hospodárstva v posledných rokoch uskutočňuje pozoruhodné reformy a výrazne zlepšilo svoju hospodársku výkonnosť; v tejto súvislosti poukazuje na zásadný význam finančnej pomoci poskytnutej Medzinárodným menovým fondom a makrofinančnej pomoci zo strany EÚ;

65.  zastáva názor, že budúca dohoda DCFTA by sa mala vzťahovať na celé územie Moldavska, ktoré formálne uznáva pripojenie k moldavskému štátu;

66.  poznamenáva, že v súčasnosti pochádza väčšina moldavského vývozu z poľnohospodárstva, a preto musí na trhu EÚ čeliť tvrdej konkurencii a prísnym požiadavkám; domnieva sa, že dohoda DCFTA by mala pomôcť pri diverzifikácii moldavského vývozu a zvýšení konkurencieschopnosti Moldavska a umožnila by Moldavsku prilákať zahraničné investície v záujme ukončenia jeho závislosti od zasielaných peňazí a prechodu na vývozne konkurencieschopné trhové hospodárstvo;

67.  zdôrazňuje význam postupného zladenia Moldavska s EÚ z hľadiska infraštruktúry a systémov technickej regulácie, štandardizácie, posudzovania zhody, testovania, dohľadu nad trhom a metrológie;

68.  poukazuje na potrebu zásadného pokroku v oblasti služieb a ochrany investícií;

69.  vyzýva orgány EÚ, aby sa viac zapojili do hľadania mierového riešenia problémov týkajúcich sa obnovenia územnej celistvosti Moldavska;

Ukrajina

70.  víta uzatvorenie dohody DCFTA medzi EÚ a Ukrajinou ako prvej dohody o voľnom obchode medzi EÚ a východným partnerom; domnieva sa, že táto prelomová dohoda a skúsenosti získané počas rokovaní nepochybne poslúžia ako užitočný príklad budúcich rokovaní o dohodách DCFTA;

71.  poukazuje na to, že Ukrajina je najväčším východným partnerom EÚ a že dohoda DCFTA otvára EÚ nový trh s 46 miliónmi spotrebiteľov; domnieva sa, že najväčším prínosom vykonávania dohody DCFTA pre EÚ bude stabilnejší a predvídateľnejší obchodný a investičný režim na Ukrajine;

72.  víta snahu ukrajinských orgánov zamerať sa na prekonanie sociálnych a geografických nerovností, predovšetkým medzi hlavným mestom a regiónmi;

73.  vyjadruje poľutovanie nad odďaľovaním podpísania dohody o pridružení, čo je podmienkou vstupu dohody DCFTA do platnosti; vyjadruje nádej, že prekážky podpísania dohody sa čoskoro odstránia;

74.  berie na vedomie skutočnosť, že Komisia vylúčila možnosť dočasného využívania dohody DCFTA pred uzavretím dohody o pridružení a pred získaním súhlasu Európskeho parlamentu; upozorňuje, že uplatňovanie dohody o pridružení, ako aj dohody DCFTA spôsobí štrukturálne a politické reformy, a preto si želá, aby sa obe dohody začali čo najskôr uplatňovať;

75.  uvedomuje si, že pokiaľ ide o integráciu do európskych štruktúr, Ukrajina dosiahla určitý pokrok a začala prispôsobovať svoj právny systém EÚ a medzinárodným normám a dosiahol veľký pokrok aj pri prijímaní noriem a štandardov OECD; konštatuje však, že Svetová banka vo svojej publikácii Doing Business stále umiestňuje obchodné ovzdušie na Ukrajine na 152. miesto, pričom sa prehlbujú problémy cezhraničného obchodovania;

76.  zdôrazňuje, že úspešné plnenie dohody DCFTA bude do veľkej miery závisieť od politickej vôle a administratívnych kapacít na včasné a presné uplatňovanie všetkých jej ustanovení; domnieva sa, že ide o významnú úlohu pre Ukrajinu, ktorá dosahuje zmiešané výsledky pri reforme hospodárstva a štátu a ktorá stále nedokáže plniť všetky záväzky vyplývajúce z procesu pristúpenia k WTO ani záväzky voči Svetovej banke a Medzinárodnému menovému fondu;

77.  znova pripomína, že hlavné hospodárske, politické a inštitucionálne reformy vrátane rozsiahlej a stálej účasti organizácií a sietí organizácií občianskej spoločnosti sa musia urýchliť a realizovať súdržnejšie a konzistentnejšie, aby sa zabezpečilo riadne plnenie dohody DCFTA a využívanie výhod, ktoré z nej vyplývajú; požaduje predovšetkým pokračovanie hospodárskych reforiem v oblastiach poľnohospodárstva a v odvetviach energetiky a dopravy;

78.  je znepokojený negatívnymi príznakmi týkajúcimi sa ukrajinského podnikateľského a investičného prostredia, ktoré sú dôsledkom rôznych inštitucionálnych a systémových nedostatkov, ako sú prekážky vstupu na trh, administratívne povolenia, nadmerný počet administratívnych kontrol, netransparentná daňová a colná sústava a zlé riadenie, nestabilný a netransparentný právny systém a jeho nedostatočné fungovanie, zlá správa verejných vecí a súdnictvo poznamenané úplatkárstvom, slabé uplatňovanie zmlúv a zlá ochrana vlastníckych práv a nedostatočne rozvinutá a monopolizovaná infraštruktúra; naliehavo vyzýva ukrajinskú vládu, aby urýchlila reformný proces s cieľom odstrániť uvedené prekážky slobodného a spravodlivého podnikania a obchodu;

79.  zjednodušený a transparentnejší systém vyberania daní, vrátenia dani z pridanej hodnoty vývozcom, colného odbavenia a schvaľovacieho konania pri dovoze, podpora odvetvia malých a stredných podnikov, zlepšenie presadzovania práva v oblasti ochrany hmotného majetku a duševného vlastníctva; keďže všetky tieto prvky majú okamžitý a priamy vplyv na kvantitu a kvalitu obchodných vzťahov s EÚ a prílevu jej priamych zahraničných investícií na Ukrajinu;

80.  vyzýva Ukrajinu, aby prijala vnútorné právne predpisy s cieľom zjednodušiť voľný a neprerušovaný tranzit plynu do členských štátov EÚ; konštatuje, že tento proces by mal zahrnovať reštrukturalizáciu plynárenského odvetvia a nastavenia spravodlivej regulácie energetickej infraštruktúry v záujme dosiahnutia rovnakých podmienok pre zahraničných dodávateľov, zahraničných zákazníkov a miestneho dopytu po energii; požaduje posilnenie spolupráce medzi EÚ a Ukrajinou v odvetví energetiky, na začlenenie ukrajinského energetického odvetvia do európskej energetickej sféry a na začatie spoločných projektov na modernizáciu a rozvoj v oblasti energetickej infraštruktúry; vyzýva vládu, aby uplatňovala tretí energetický balíček;

81.  vyjadruje nádej, že Ukrajina nájde dostatok politickej vôle a odvahy na to, aby vytvorila politické a regulačné podmienky na úplné a včasné vykonávanie dohody DCFTA, ktorá bude veľmi prínosná pre ukrajinské obyvateľstvo;

82.  vyzýva orgány EÚ, aby výraznejšie podporili zlepšovanie výkonnosti ukrajinských administratívnych štruktúr a propagáciu noriem EÚ v oblasti správy vecí verejných;

o
o   o

83.  vyzýva Radu, Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby uvedené úvahy a odporúčania náležite zohľadnili pri rokovaniach a uplatňovaní obchodných častí dohôd o pridružení s Arménskom, Azerbajdžanom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou, ako aj pri rozvíjaní obchodných vzťahov EÚ s Bieloruskom;

84.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne a úplne informovala Európsky parlament o pokroku rokovaní a po nadobudnutí platnosti jednotlivých dohôd DCFTA o pokroku pri ich vykonávaní;

85.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov a krajín, ktoré patria do Východného partnerstva.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 3. júla 2012 o pilotnom projekte, ktorým sa umožňuje elektronický podpis pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených vo výbore (výklad článku 156 ods. 1 druhý pododsek rokovacieho poriadku)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na list predsedu Výboru pre ústavné veci z 19. júna 2012,

–  so zreteľom na článok 211 rokovacieho poriadku,

1.  rozhodol pripojiť k článku 156 ods. 1 druhý pododsek rokovacieho poriadku tento výklad:"

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môžu byť podpísané elektronicky v rámci pilotného projektu, na ktorom sa účastní obmedzený počet parlamentných výborov za podmienky, že na jednej strane výbory, ktoré sa projektu zúčastňujú, s tým súhlasili, a že na druhej strane boli zavedené vhodné opatrenia na účely zaručenia pravosti podpisov.

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.