Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2012 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa štatút Súdneho dvora Európskej únie a jeho príloha I (02074/2011 – C7-0090/2011 – 2011/0901A(COD))

P7_TA(2012)0294 A7-0185/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť Súdneho dvora predloženú Európskemu parlamentu a Rade (02074/2011),

–  so zreteľom na článok 257 prvý a druhý odsek a článok 281 druhý odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými bol Európskemu parlamentu predložený návrh aktu (C7-0090/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Komisie (COM(2011)0596),

–  so zreteľom na list Súdneho dvora z 8. mája 2012,

–  so zreteľom na list Komisie z 30. mája 2012,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 31. mája 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výbor pre právne veci a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre ústavné veci (A7-0185/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že so zreteľom na čiastočnú obmenu Súdneho dvora zo 7. októbra 2012 a na naliehavú potrebu nájsť riešenie, ktoré zaručí riadne fungovanie Súdneho dvora pre verejnú službu je potrebné, aby boli bezodkladne prijaté navrhované zmeny a doplnenia štatútu týkajúce sa organizácie Súdneho dvora, Všeobecného súdu a Súdu pre verejnú službu v súlade s listom predsedu Súdneho dvora Európskej únie z 8. mája 2012;

3.  vyhradzuje si právo preskúmať časť žiadosti týkajúcu sa zloženia Všeobecného súdu, ktorú Súd predložil neskôr;

4.  rozhodol uskutočniť v blízkej budúcnosti debatu v Európskom parlamente o výhodách zaviesť na Súdnom dvore možnosť vydania nesúhlasných stanovísk;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Súdnemu dvoru, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. júla 2012 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. .../2012, ktorým sa mení a dopĺňa Protokol o Štatúte Súdneho dvora Európskej únie a jeho príloha I

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 741/2012.)

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2012 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zastupujúcich sudcoch Súdu pre verejnú službu Európskej únie (01923/2011 – C7-0091/2011 – 2011/0902(COD))

P7_TA(2012)0295 A7-0184/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť Súdneho dvora predloženú Európskemu parlamentu a Rade (01923/2011),

–  so zreteľom na články 257 a 281 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými bol Európskemu parlamentu predložený návrh aktu (C7-0091/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Komisie (COM(2011)0596),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 31. mája 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0184/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Súdnemu dvoru, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. júla 2012 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. .../2012 o zastupujúcich sudcoch Súdu pre verejnú službu Európskej únie

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 979/2012.)

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2012 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí (COM(2011)0659 – C7-0372/2011 – 2011/0301(COD))

P7_TA(2012)0296 A7-0150/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0659),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 , článok 172 a článok 173 ods. 3. Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0372/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. februára 2012(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 30. mája 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0150/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. júla 2012 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 - 2013), a nariadenie (ES) č. 680/2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 670/2012.)

(1) Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 134.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2012 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 3/2012 na rozpočtový rok 2012, oddiel III – Komisia (11113/2012 – C7-0147/2012 – 2012/2071(BUD))

P7_TA(2012)0297 A7-0206/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 310 a 314, a na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(1) (nariadenie o rozpočtových pravidlách), a najmä na jeho články 15, 37 a 38,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2012, prijatý s konečnou platnosťou 1. decembra 2011(2),

–  so zreteľom na pozíciu Rady k žiadosti o prevod prostriedkov DEC 9/2012, prijatú 7. júna 2012,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(3),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu Európskej únie č. 3/2012 na rozpočtový rok 2012, ktorý predložila Komisia 16. apríla 2012 (COM(2012)0181),

–  so zreteľom na pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 3/2012, ktorú prijala Rada 11. júna 2012 (11113/2012 – C7-0147/2012),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na ročný rozpočet Únie (COM(2010)0815), ktorý predložila Komisia 22. decembra 2010,

–  so zreteľom na články 75b a 75e rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0206/2012),

A.  keďže cieľom návrhu opravného rozpočtu č. 3/2012 je začleniť do rozpočtu na rok 2012 prebytok z rozpočtového roka 2011 vo výške 1 496 968 014 EUR;

B.  keďže hlavnými zložkami tohto prebytku sú nevyčerpané výdavkové rozpočtové prostriedky vo výške 0,73 miliardy EUR, kladné výnosy z príjmov vo výške viac než 0,67 miliardy EUR a kladný kurzový rozdiel vo výške 0,1 miliardy EUR;

C.  keďže veľká časť prostriedkov na strane príjmov (0,45 miliardy EUR z 0,67 miliardy EUR) pochádza z pokút a z úrokov z omeškania;

D.  keďže nevyčerpané výdavkové rozpočtové prostriedky, ktoré sa týkajú rozpočtových prostriedkov na rok 2011 vo výške 0,56 miliárd EUR, a prenesené rozpočtové prostriedky z roku 2010 vo výške 0,17 miliardy EUR nie sú dôsledkom ťažkostí s čerpaním ani nesprávneho riadenia, ale platných pravidiel úpravy prerozdelenia platieb v súlade s potrebami, najmä počas posledných týždňov rozpočtového roka;

E.  keďže, naopak, všetky dostupné ukazovatele tento rok poukazujú na nedostatočnú výšku platobných rozpočtových prostriedkov v mnohých oblastiach pôsobenia EÚ, najmä preto, že v roku 2011 už druhý rok po sebe rozpočtový orgán znížil v porovnaní s pôvodnými odhadmi Komisie úroveň platobných rozpočtových prostriedkov na rok 2012 v rozpočte Únie o viac ako 3 miliardy EUR, a to aj v prípade politiky v oblasti výskumu a kohéznej politiky;

F.  keďže Rada vo svojej pozícii k žiadosti o prevod prostriedkov DEC 9/2012 drasticky znížila platobné rozpočtové prostriedky prevádzané do oblasti výskumu, v ktorej je hlásená naliehavá potreba platobných rozpočtových prostriedkov, aby bolo možné dodržať záväzky z minulosti, a ponechala platobné rozpočtové prostriedky v rozpočtových riadkoch, z ktorých ich nemožno vyčerpať, ale teraz prehodnocuje svoju pozíciu, pokiaľ ide o žiadosť o prevod prostriedkov DEC 19/2012;

G.  keďže v článku 15 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa stanovuje, že každý nesúlad s odhadom sa zahrnie do rozpočtu Únie prostredníctvom opravného rozpočtu zameraného výlučne na tento nesúlad;

1.  berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 3/2012 zameraného výlučne na zahrnutie prebytku z roku 2011 do rozpočtu v súlade s článkom 15 nariadenia o rozpočtových pravidlách; zdôrazňuje, že tento článok ponecháva určitý priestor na rozhodnutie, akým spôsobom sa využije tento prebytok;

2.  berie na vedomie, že hlavnými zložkami tohto prebytku sú nevyčerpané výdavkové rozpočtové prostriedky vo výške 0,73 miliardy EUR, kladné výnosy z príjmov vo výške viac než 0,67 miliardy EUR a kladný kurzový rozdiel vo výške 0,1 miliardy EUR;

3.  zdôrazňuje, že nevyčerpané výdavkové rozpočtové prostriedky (0,73 miliardy EUR) nie sú dôsledkom ťažkostí s čerpaním ani nesprávneho riadenia, ale platných pravidiel úpravy prerozdelenia platieb v súlade s potrebami; preto sa domnieva, že by sa k tomu malo pristupovať odlišne ako k časti prebytku, ktorá vyplýva zo zmien v príjmoch; navyše zdôrazňuje, že veľká časť tohto nižšieho čerpania je dôsledkom rozhodnutia Rady neprijať úpravu miezd a penzií stanovenú v služobnom poriadku;

4.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek ustanoveniam článku 310 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o riadnom finančnom hospodárení a spoločnému vyhláseniu o platobných rozpočtových prostriedkoch schválenom všetkými tromi inštitúciami v rámci rozpočtového postupu na rok 2012 Rada pôvodne rozhodla znížiť o dve tretiny sumu 485 miliónov EUR, ktorá je predmetom žiadosti o presun rozpočtových prostriedkov DEC 9/2012 z nevyčerpaných projektov v oblasti energetiky na podporu hospodárskeho oživenia s cieľom zvýšiť tri rozpočtové riadky v rámci 7. RP – Spolupráca;

5.  zdôrazňuje, že by sa tým umelo zvýšila miera nevyčerpaných prostriedkov na platby na rok 2012, a by sa zvýšil prebytok za rok 2012, a to v čase, keď všetky dostupné ukazovatele už teraz naznačujú, že v tomto roku budú chýbať prostriedky na platby v oblasti výskumu a v ďalších oblastiach pôsobenia EÚ; preto víta, že Rada prehodnocuje svoju pozíciu a schváli žiadosť o prevod prostriedkov DEC 19/2012;

6.  schvaľuje bez ďalšej zmeny a doplnenia pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 3/2012;

7.   poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil, že opravný rozpočet č. 3/2012 bol prijatý s konečnou platnosťou, a zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 56, 29.2.2012. (3) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2012 o politike EÚ v oblasti Predjordánska a východného Jeruzalema (2012/2694(RSP))

P7_TA(2012)0298 RC-B7-0373/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä z 29. septembra 2011 o situácii v Palestíne(1), zo 16. februára 2012 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu(2) a z 9. septembra 2010 o stave rieky Jordán s osobitným zreteľom na oblasť dolného toku rieky Jordán(3),

–  so zreteľom na závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe zo 14. mája 2012, z 18. júla a 23. mája 2011 a 8. decembra 2009,

–  so zreteľom na prejav podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej o najnovšom vývoji na Blízkom východe a v Sýrii, s ktorým vystúpila 12. júna 2012 na plenárnej schôdzi Parlamentu,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej, predovšetkým vyhlásenie o rozširovaní osád z 8. júna 2012, vyhlásenie o rozhodnutí izraelských orgánov, pokiaľ ide o stav osád Sansana, Rechelim a Bruchin na okupovanom palestínskom území, z 25. apríla 2012 a vyhlásenie o izraelskom schvaľovaní osídľovania z 22. februára 2012,

–  so zreteľom na správu vedúcich misií EÚ o východnom Jeruzaleme z januára 2012, o oblasti C a budovaní palestínskeho štátu z júla 2011 a o násilnostiach osadníkov z apríla 2011 a na sprievodnú nótu vedúcich misií EÚ o násilnostiach osadníkov z februára 2012,

–  so zreteľom na IV. ženevský dohovor o ochrane civilných osôb počas vojny z roku 1949,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 181 (1947) a 194 (1948) a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č.242 (1967), 252 (1968), 338 (1973), 476 (1980), 478 (1980), 1397 (2002), 1515 (2003), a 1850 (2008),

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na vyhlásenia Kvarteta pre Blízky východ, najmä na jeho vyhlásenia z 11. apríla 2012 a 23. septembra 2011,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Izraelu a Palestínskej samosprávy z 12. mája 2012,

–  so zreteľom na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora o právnych dôsledkoch výstavby múru na okupovanom palestínskom území z 9. júla 2004,

–  so zreteľom na dvojročný plán budovania štátu nazvaný Palestína, skončenie okupácie, vytvorenie štátu, ktorý predložil palestínsky premiér Salám Fajjád v auguste 2009,

–  so zreteľom na Dočasnú dohodu o Predjordánsku a pásme Gazy z 18. septembra 1995,

–  so zreteľom na dohody z Osla (Deklarácia zásad týkajúcich sa dohôd o dočasnej samospráve) z 13. septembra 1993,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ opakovane potvrdila svoju podporu riešeniu na princípe dvoch štátov, na základe ktorého by v mieri a bezpečnosti bok po boku nažívali Izraelský štát s bezpečnými a uznanými hranicami a nezávislý, demokratický a životaschopný susedný Palestínsky štát, a vyhlasuje, že okrem zmien, na ktorých sa strany vzájomne dohodli, neuzná žiadnu zmenu hraníc spred roka 1967, ani pokiaľ ide o Jeruzalem ako hlavné mesto dvoch štátov; keďže právo Palestínčanov na sebaurčenie a vlastný štát nemožno spochybniť, rovnako ako ani právo Izraela existovať v rámci bezpečných hraníc;

B.  keďže v záveroch Rady zo 14. mája 2012 sa zdôrazňuje, že „z dôvodu prebiehajúcich zmien v arabskom svete je potreba dosiahnuť pokrok v mierovom procese na Blízkom východe ešte naliehavejšia“ a že „základným prvkom trvalého mieru, stability a prosperity tejto oblasti je venovať pozornosť túžbam jej obyvateľov vrátane túžob Palestínčanov, pokiaľ ide o štátnu zvrchovanosť, a Izraelčanov, pokiaľ ide o bezpečnosť“;

C.  keďže priame mierové rozhovory medzi stranami sa preťahujú a všetko nedávne úsilie o obnovu rokovaní stroskotalo; keďže EÚ vyzvala strany, aby uskutočňovali opatrenia, ktoré by vytvárali prostredie založené na dôvere potrebnej na zabezpečenie zmysluplných rokovaní, aby sa vyhli krokom, ktoré oslabujú dôveryhodnosť procesu, a zabránili provokáciám;

D.  keďže Izrael a Palestínska samospráva vydali 12. mája 2012 spoločné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza: „Izrael a Palestínska samospráva sa zaväzujú dosiahnuť mier a obidve strany dúfajú, že výmena listov medzi prezidentom Abbásom a premiérom Netanjahuom pomôže presadiť tento cieľ“;

E.  keďže pre Predjordánsko spolu s východným Jeruzalemom a pásmom Gazy v plnej miere platia medzinárodné ľudské práva a humanitárne právo vrátane IV. ženevského dohovoru; keďže Izrael je okrem iného povinný v dobrej viere zabezpečovať uspokojovanie základných potrieb palestínskeho obyvateľstva, riadiť okupáciu spôsobom prospešným pre miestne obyvateľstvo, ochraňovať a zachovávať civilné objekty a nepresúvať vlastné obyvateľstvo na okupované územie a obyvateľstvo z okupovaného územia na vlastné územie;

F.  keďže nedávne správy vedúcich misií EÚ o oblasti C a budovaní Palestínskeho štátu, o východnom Jeruzaleme a o násilnostiach zo strany osadníkov znovu potvrdili alarmujúci a potenciálne nezvratný vývoj udalostí v týchto oblastiach; keďže izraelské ministerstvo zahraničných vecí odmieta tvrdenia uverejnené v tlači EÚ, kritizovalo ich a uviedlo, že nepomáhajú rozvoju mierového procesu;

G.  keďže od prijatia dohôd z Osla z roku 1995 sa Predjordánsko administratívne rozdelilo na tri zóny alebo oblasti; keďže oblasť C tvorí najväčšiu časť územia Predjordánska; keďže sociálny a ekonomický rozvoj v oblasti C je zásadne dôležitý pre životaschopnosť budúceho palestínskeho štátu;

H.  keďže politika izraelskej vlády, predovšetkým budovanie a rozširovanie osád, ohrozuje prítomnosť Palestínčanov v Predjordánsku, najmä v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme; keďže izraelské osady sú podľa medzinárodného práva nelegálne a predstavujú hlavnú prekážku mierového úsilia, pričom ich izraelská vláda finančne podporuje rozsiahlymi stimulmi v oblasti daní, bývania, infraštruktúry, ciest, prístupu k vode, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti atď.;

I.  keďže Izrael vo svojom ústavnom zákone Jeruzalem, hlavné mesto Izraela z roku 1980 vyhlásil Jeruzalem za úplné a zjednotené hlavné mesto Izraela, čo je v rozpore s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 478 (1980);keďže v záveroch Rady zo 14. mája 2012 sa opätovne zdôrazňuje, že prostredníctvom rokovaní sa musí nájsť spôsob vyriešenia postavenia Jeruzalema ako budúceho hlavného mesta dvoch štátov; keďže v dôsledku súčasného vývoja situácie vo východnom Jeruzaleme sú vyhliadky, že Jeruzalem by sa v budúcnosti stal hlavným mestom dvoch štátov, čoraz menej pravdepodobné a reálne; keďže oddelenie východného Jeruzalema od Predjordánska a historickej časti Jeruzalema od zvyšku východného Jeruzalema je stále výraznejšie;

J.  keďže Palestínčania žijúci vo východnom Jeruzaleme síce tvoria 37 % obyvateľstva Jeruzalema a ich podiel na daňových príjmoch mesta predstavuje 36 %, vo východnom Jeruzaleme sa však vynaloží len 10 % rozpočtu mesta a poskytované služby sú značne nedostačujúce; keďže izraelské orgány vo východnom Jeruzaleme zatvorili väčšinu palestínskych inštitúcií vrátane palestínskeho centra Orient House, v dôsledku čoho došlo k vytvoreniu vákua v oblasti inštitúcií a vedenia v miestnej palestínskej komunite, čo je veľkým pretrvávajúcim problémom;

K.  keďže Palestínčania žijúci vo východnom Jeruzaleme majú postavenie obyvateľov s trvalým pobytom a toto postavenie môžu za určitých podmienok získať aj ich deti, pričom nie je možné nadobudnúť ho automaticky sobášom, čo manželom/manželkám a deťom mnohých obyvateľov, ktorí majú vo východnom Jeruzaleme trvalý pobyt, bráni žiť spoločne s rodinnými príslušníkmi; keďže na druhej strane žije vo východnom Jeruzaleme a v jeho okolí približne 200 000 izraelských osadníkov;

L.  keďže ochrana palestínskeho obyvateľstva a jeho práv v Predjordánsku a najmä v oblasti C a východnom Jeruzaleme je nanajvýš dôležitá z hľadiska zachovania funkčnosti riešenia na princípe existencie dvoch štátov; keďže pretrvávajúca expanzia osád a násilnosti osadníkov, obmedzenia týkajúce sa plánovania a následný akútny nedostatok domov, demolácie domov, vysťahovanie a vysídľovanie obyvateľstva, konfiškácia pôdy, sťažený prístup k vode a iným prírodným zdrojom a chýbajúce základné sociálne služby a pomoc majú výrazne negatívny vplyv na životné podmienky Palestínčanov; keďže hospodárska situácia v týchto oblastiach, sťažená obmedzeniami v prístupe, pohybe a plánovaní, je aj naďalej hlavnou príčinou obáv; keďže podľa výročnej správy MOP 53,5 % mladých žien a 32,3 % mladých mužov vo veku 15 až 24 rokov v Predjordánsku nemá zamestnanie;

M.  keďže palestínske obyvateľstvo v Predjordánsku, najmä v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme trpí vážnym nedostatkom vody; keďže palestínskych poľnohospodárov vážne sužuje nedostatok vody na zavlažovanie, čo je spôsobené tým, že väčšinu vody využíva Izrael a izraelskí osadníci; keďže dostupnosť postačujúcich vodných zdrojov má zásadný význam pre fungovanie budúceho Palestínskeho štátu;

N.  keďže deliaci múr postavený Izraelom, ktorý nerešpektuje zelenú líniu, uberá značnú časť palestínskeho územia v Predjordánsku aj vo východnom Jeruzaleme; keďže v poradnom stanovisku Medzinárodného súdneho dvora o právnych dôsledkoch výstavby múru na okupovanom palestínskom území z roku 2004 sa uvádza, že „výstavba múru, ktorú realizuje Izrael (...), ako aj režim, ktorý s ním súvisí, sú v rozpore s medzinárodným právom“;

O.  keďže Parlament opakovane vyjadril svoju podporu úsiliu budovania štátu, ktoré vynaložili prezident Mahmúd Abbás a premiér Salám Fajjád, a uznal a privítal úspech dvojročného plánu premiéra Fajjáda v oblasti budovania štátu; keďže oblasť C a východný Jeruzalem by mali zostať prioritami palestínskych plánov národného rozvoja, ktorými sa malo reagovať najmä na pocit Palestínčanov žijúcich v týchto oblastiach, že sa na nich zabúda;

P.  keďže vyše 4500 palestínskych väzňov vrátane 24 členov Palestínskej zákonodarnej rady, približne 240 detí a viac než 300 osôb zadržiavaných administratívnym spôsobom sa momentálne nachádza v izraelských väzniciach a záchytných táboroch;

Q.  keďže arabskí beduíni sú pôvodní obyvatelia, ktorí vedú usadlý a tradičný život roľníkov na pôde svojich predkov a usilujú sa o formálne a trvalé uznanie svojej jedinečnej situácie a postavenia; keďže spoločenstvá arabských beduínov predstavujú na okupovanom palestínskom území a v oblasti Negev mimoriadne zraniteľné obyvateľstvo ohrozované izraelskou políciou, ktorá útočí na ich živobytie a núti ich k presunu;

R.  keďže podľa správy pracovnej skupiny pre vysídľovanie uverejnenej 14. mája 2012 a humanitárneho monitoru OCHA, ktorý vychádza raz mesačne, zničili izraelské sily od januára 2011 viac než 60 zariadení vrátane solárnych panelov, vodných nádrží a poľnohospodárskych budov, ktoré financuje Európska únia a viacero členských štátov; keďže viac než stovke podobných projektov hrozí demolácia;

S.  keďže EÚ a členské štáty potvrdili pri mnohých príležitostiach, napríklad v záveroch Rady zo 14. mája 2012, svoje zásadné odhodlanie zaručiť bezpečnosť Izraela, ostro odsúdili násilnosti úmyselne zamerané na civilné obyvateľstvo vrátane raketových útokov z pásma Gazy a vyzvali na účinnú prevenciu pašovania zbraní do Gazy;

T.  keďže podľa článku 2 Dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom, v ktorej sa uvádza, že vzťahy medzi oboma stranami musia byť založené na dodržiavaní ľudských práv a demokratických zásad, ktoré majú riadiť ich vnútornú a medzinárodnú politiku a predstavovať rozhodujúci prvok tejto dohody;

U.  keďže blokáda a humanitárna kríza v pásme Gazy pokračuje od roku 2007 i napriek mnohým výzvam medzinárodného spoločenstva okamžite, natrvalo a bezpodmienečne otvoriť hraničné prechody pre tok humanitárnej pomoci, komerčného tovaru a osôb z Gazy a do Gazy, ako sa uvádza aj v záveroch Rady zo 14. mája 2012;

1.  potvrdzuje svoju pevnú podporu riešenia založenom na zásade dvoch štátov, ktorého podstatou sú hranice z roku 1967 a Jeruzalem ako hlavné mesto oboch štátov, pričom by v mieri a bezpečnosti vedľa seba žili Izraelský štát s bezpečnými a uznanými hranicami a nezávislý, demokratický a životaschopný susedný Palestínsky štát;

2.  víta závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe zo 14. mája 2012 – ktorých súčasťou sú závery týkajúce sa Predjordánska a východného Jeruzalema – a opakuje, že EÚ neuzná žiadnu zmenu hraníc spred roka 1967, ani pokiaľ ide o Jeruzalem, na ktorej sa strany vzájomne nedohodnú, a takisto víta vyhlásenie Kvarteta pre Blízky východ z 11. apríla 2012;

3.  zdôrazňuje, že ukončenie konfliktu je zásadným záujmom EÚ, ako aj samotných strán a širšieho regiónu a možno ho dosiahnuť komplexnou mierovou dohodou, ktorá bude vychádzať z príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, madridských zásad vrátane zásady „pôda za mier“, akčného plánu, dohôd, ktoré v minulosti strany uzavreli, ako aj arabskej mierovej iniciatívy; trvá na skutočnosti, že žiadne rozhodnutie, ku ktorému sa dospeje, by sa nemalo dotknúť dôstojnosti ani jednej zo strán; konštatuje, že EÚ má ako najväčší darca Palestínskej samosprávy a jeden z najväčších obchodných partnerov Izraela k dispozícii nástroje, prostredníctvom ktorých môže obe strany aktívnejšie nabádať k tomu, aby sa snažili o nájdenie riešenia; vyzýva obe strany na spoluprácu s EÚ, prostredníctvom ktorej by sa malo vyvíjať úsilie o vyriešenie konfliktu; pripomína uplatniteľnosť medzinárodného humanitárneho práva na okupovanom palestínskom území vrátane štvrtého Ženevského dohovoru o ochrane civilných osôb počas vojny;

4.  zdôrazňuje, že by mali byť obnovené priame rokovania medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi vedúce k riešeniu založenom na existencii dvoch štátov, a to bezodkladne a v súlade s lehotami, ktoré požaduje kvarteto, s cieľom prekonať neprijateľný status quo; víta výmenu listov medzi oboma stranami, ktorá sa začala 17. apríla 2012, a spoločné vyhlásenie Izraelu a Palestínskej samosprávy z 12. mája 2012;

5.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad vývojom situácie v oblasti C v Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme, ako sa uvádza v správach vedúcich misií EÚ o oblasti C a budovaní Palestínskeho štátu z júla 2011 a o východnom Jeruzaleme z januára 2012;

6.  zdôrazňuje dôležitosť ochrany palestínskeho obyvateľstva a jeho práv v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme, čo má zásadný význam z hľadiska zachovania funkčnosti riešenia na princípe existencie dvoch štátov;

7.  opakuje, že všetky osady sú podľa medzinárodného práva naďalej nezákonné, a vyzýva izraelskú vládu, aby zastavila budovanie a rozširovanie osád v Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme a odstránila všetky stanovištia vybudované od marca 2001;

8.  rozhodne odsudzuje všetky akty extrémizmu, násilia a šikanovania zo strany osadníkov voči palestínskemu civilnému obyvateľstvu a vyzýva izraelskú vládu a izraelské orgány, aby postavili ich aktérov pred súd a brali ich na zodpovednosť;

9.  žiada plné a účinné vykonávanie platných právnych predpisov EÚ a dvojstranných dohôd medzi EÚ a Izraelom s cieľom zabezpečiť, aby kontrolný mechanizmus – tzv. technické opatrenia – neumožňoval dovoz produktov, ktoré pochádzajú z izraelských osád, na európsky trh v rámci preferenčného režimu na základe Dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom;

10.  vyzýva izraelskú vládu a izraelské orgány, aby si plnili svoje povinnosti v zmysle medzinárodného humanitárneho práva a najmä

11.  žiada ukončiť prax administratívneho zadržiavania Palestínčanov izraelskými orgánmi bez formálneho obvinenia alebo súdu, prístup všetkých palestínskych väzňov k spravodlivému súdu, ako aj prepustenie palestínskych politických väzňov, najmä členov Palestínskej zákonodarnej rady vrátane Marwana Barghoutiho a osôb zadržiavaných administratívnym spôsobom; žiada, aby bol okamžite prepustený Nabil al-Raee, umelecký riaditeľ Divadla slobody v utečeneckom tábore Jenin, zadržiavaný od svojho zatknutia 6. júna 2012; víta dohodu dosiahnutú 14. mája 2012, ktorá palestínskym väzňom umožnila ukončiť hladovku, a žiada, aby sa okamžite v plnej miere plnila;

12.  žiada ochranu spoločenstiev beduínov v Predjordánsku a v oblasti Negev a plné dodržiavanie ich práv izraelskými orgánmi a odsudzuje ich porušovanie (napr. demolácie domov, násilné vysídľovanie a obmedzovanie verejných služieb); v tejto súvislosti žiada, aby izraelská vláda stiahla plán Prawer;

13.  nabáda palestínsku vládu a palestínske orgány, aby v palestínskych plánoch a projektoch národného rozvoja venovali väčšiu pozornosť oblasti C a východnému Jeruzalemu s cieľom zlepšiť situáciu a životné podmienky palestínskeho obyvateľstva v týchto oblastiach;

14.  opätovne zdôrazňuje, že udržateľné riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu možno dosiahnuť jedine pokojnými a nenásilnými prostriedkami; v tejto súvislosti naďalej podporuje politiku nenásilného odporu prezidenta Abbása, povzbudzuje zmierovací proces vnútri Palestíny a budovanie Palestínskeho štátu a za významné prvky tohto procesu považuje prezidentské a parlamentné voľby;

15.  opakuje svoje pevné odhodlanie presadzovať bezpečnosť Izraelského štátu; odsudzuje všetky prejavy násilia niektorej zo strán úmyselne namierené proti civilistom a je otrasený raketovými útokmi z pásma Gazy;

16.  vyzýva Radu a Komisiu, aby ďalej podporovali palestínske inštitúcie a rozvojové projekty v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme a poskytovali im pomoc s cieľom chrániť a podporovať palestínske obyvateľstvo; požaduje zlepšenie koordinácie medzi EÚ a členskými štátmi v tejto oblasti; zdôrazňuje, že Izrael musí prestať zadržiavať colné a daňové príjmy, ktoré patria Palestínskej samospráve;

17.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby na mieste preverili všetky obvinenia z ničenia a poškodzovania objektov a projektov financovaných EÚ na okupovaných územiach a výsledky predložili Európskemu parlamentu;

18.  vyzýva Radu a Komisiu, aby tieto otázky naďalej riešili na všetkých úrovniach v rámci dvojstranných vzťahov EÚ s Izraelom a Palestínskou samosprávou; zdôrazňuje, že záväzok Izraela plniť si povinnosti v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva v súvislosti s palestínskym obyvateľstvom treba brať v plnej miere do úvahy v dvojstranných vzťahoch EÚ s touto krajinou;

19.  naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby v rámci svojich politík zohrávali aktívnejšiu úlohu v úsilí o dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, a to aj v rámci kvarteta; opätovne zdôrazňuje ústrednú úlohu kvarteta a naďalej podporuje vysokú predstaviteľku v jej snahách o vytvorenie dôveryhodných perspektív obnovenia mierového procesu;

20.  opakuje svoju výzvu na okamžité, trvalé a bezpodmienečné zrušenie blokády pásma Gazy, a to blokády osôb, toku humanitárnej pomoci a obchodného tovaru, a na prijatie krokov, ktoré umožnia obnovu a hospodárske oživenie tejto oblasti; žiada tiež účinný kontrolný mechanizmus, ktorý zabráni pašovaniu zbraní do pásma Gazy a ktorý bude prihliadať na legitímne bezpečnostné záujmy Izraela; berie na vedomie rozhodnutie Rady rozšíriť do 30. júna 2013 európsku pomocnú pohraničnú misiu v Rafahu a očakáva, že misia si bude plniť svoje úlohy a zohrá rozhodujúcu a účinnú rolu pri každodennom riadení cezhraničných vzťahov a pri budovaní dôvery medzi Izraelom a Palestínskou samosprávou; vyzýva Hamas, aby uznal Izraelský štát a podporil riešenie na princípe existencie dvoch štátov; vyzýva ďalej Hamas, aby ukončil násilie, ktorého sa dopúšťa zvnútra i zvonka voči Izraelskému štátu;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, osobitnému predstaviteľovi EÚ pre mierový proces na Blízkom východe, predsedovi Valného zhromaždenia OSN, vládam a parlamentom členov Bezpečnostnej rady OSN, vyslancovi Kvarteta pre Blízky východ, Knesetu a vláde Izraela, predsedovi Palestínskej samosprávy a Palestínskej zákonodarnej rade.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0429. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0060. (3) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 81.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2012 o násilí voči lesbickým ženám a právach lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálne identifikovaných ľudí (LGBTI) v Afrike (2012/2701(RSP))

P7_TA(2012)0299 RC-B7-0389/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach a Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na Dohovor o odstraňovaní všetkých foriem diskriminácie voči ženám a Pekinskú platformu na konanie, zdôrazňujúc, že všetky ženy majú právo na kontrolu a slobodnú a zodpovednú voľbu v otázkach súvisiacich s ich sexualitou bez donútenia, stigmatizovania a násilia,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva A/HRC/17/19 zo 17. júna 2011 o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite a na správu vysokej komisárky Organizácie spojených národov pre ľudské práva zo 17. novembra 2011 o diskriminačných zákonoch a praktikách a aktoch násilia voči jednotlivcom na základe ich sexuálnej orientácie a rodovej identity,

–  so zreteľom na panelovú diskusiu Rady OSN pre ľudské práva venovanú ľudským právam, sexuálnej orientácii a rodovej identite, ktorá sa uskutočnila 7. marca 2012,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navanetheman Pillayovej na panelovej diskusii Rady OSN pre ľudské práva venovanej ľudským právam, sexuálnej orientácii a rodovej identite, ktorá sa uskutočnila 7. marca 2012,

–  so zreteľom na výročnú správu organizácie Amnesty International za rok 2012 o situácii v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete, v ktorej sa uvádza, že netolerancia voči lesbičkám, gejom, bisexuálom a transrodovým osobám (LBGT) v Afrike vzrástla,

–  so zreteľom na druhú revíziu Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (dohoda z Cotonou), a jej ustanovenia o ľudských právach, najmä článok 8 ods. 4 a článok 9,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 4 a 21 Zmluvy o Európskej únii a článok 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré zaväzujú Európsku úniu a jej členské štáty na presadzovanie a podporu univerzálnych ľudských práv a ochranu jednotlivcov v rámci ich vzťahov s okolitým svetom,

–  so zreteľom na Akčný plán Európskej únie o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce na roky 2010 – 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Európskej komisie/vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedu Európskeho parlamentu na medzinárodný deň proti homofóbii v rokoch 2010, 2011 a 2012,

–  so zreteľom na súbor nástrojov Rady na presadzovanie a ochranu uplatňovania všetkých ľudských práv lesbičkami, gejmi, bisexuálmi a transrodovými osobami (the LGBT Toolkit),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 7. decembra 2011 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vytvára finančný nástroj na rozvojovú spolupráce (COM(2011)0840), a na oznámenie Komisie z 13. októbra 2011 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiku EÚ: program zmien (COM(2011)0637),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 17. decembra 2009 o Ugande: návrh zákona proti homosexualite(1), zo 16. decembra 2010 o Ugande: takzvaný Bahatiho zákon a diskriminácia proti LGBT obyvateľom(2), zo 17. februára 2011 o Ugande: vražda Davida Kata(3) a z 28. septembra 2011 o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite v Organizácii Spojených národov(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o uplatňovaní rodového hľadiska vo vonkajších vzťahoch EÚ a pri budovaní mieru/obnove krajín(5),

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže všetky ľudské bytosti sa rodia slobodné a rovnaké, čo sa týka dôstojnosti a práv; keďže všetky štáty majú za povinnosť predchádzať násiliu a podnecovaniu nenávisti založenému na sexuálnej orientácii, rodovej identite a rodovom prejave a dodržiavať zásady rovnoprávnosti medzi ženami a mužmi;

B.  keďže práva lesbičiek, bisexuálov, transrodových a intersexuálnych žien sú rovnaké ľudské práva ako práva všetkých žien a všetkých mužov, ktoré treba chrániť bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu, rodovú identitu či rodový prejav;

C.  keďže niektoré africké krajiny sú na poprednom mieste v dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd; keďže post-apartheidová ústava Južnej Afriky bola prvou vo svete, ktorá postavila diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie mimo zákona, a keďže Južná Afrika bola iniciátorom rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva A/HRC/17/19 o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite;

D.  keďže existujú politické hnutia a vodcovia, ktorí dokážu stáť na čele zmien a posilňovania ľudských práv, práv žien a práv lesbičiek, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI) v Afrike;

E.  keďže sa čoraz častejšie vyskytujú prípady stigmatizovania a násilia voči lesbičkám, bisexuálom, transrodovým a intersexuálnym ženám, ako aj voči ženám, ktoré sú vnímané ako lesbičky, bisexuálky, transrodové a intersexuálne, zo strany štátu a policajných síl, rodín týchto žien a členov spoločenstiev v Afrike, čo spôsobuje spoločné obavy, čoho príkladom sú početné vyhlásenia generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna, vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navanethem Pillayovej a rezolúcia Rady OSN pre ľudské práva A/HRC/17/19 o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite;

F.  keďže na výročnej rozprave Rady OSN pre ľudské práva o obhajkyniach ľudských práv z 25. – 26. júna 2012 osobitná spravodajkyňa OSN o obhajcoch ľudských práv Margret Sekaggya poukázala na to, že zneuctenia, ktoré utrpeli obhajkyne ľudských práv naberajú rodovo špecifickú formu od slovných útokov založených na pohlaví až po sexuálne zneužívanie a znásilňovanie, že ženy sa považovali za tie, ktoré spochybňujú akceptované spoločenské normy, kultúru alebo tradície, alebo za tie, ktoré spochybňujú náboženské predpisy, a potom boli stigmatizované, a že obhajkyne ľudských práv potrebovali osobitnú pozornosť, pretože utrpenie, ktorým prešli v práci, niekedy presahovalo utrpenie ich mužských náprotivkov;

G.  keďže ženy, ktoré prekračujú spoločenské a kultúrne normy, možno označiť ako lesbičky a vzniká riziko, že sa stanú terčom násilného správania mužov alebo ponižujúceho zaobchádzania, a keďže toto má následky na potláčanie prejavu sexuality všetkých žien a slobodu výberu aj pre heterosexuálne ženy; keďže sexuálne práva súvisia s telesnou autonómiou a slobodou výberu pre všetky ženy;

H.  keďže v Afrike je ženská homosexualita legálna v 27 krajinách a nelegálna v 27 krajinách, keďže mužská homosexualita je legálna v 16 krajinách a nelegálna v 38 krajinách, keďže homosexualita sa tresce smrťou v Mauritánii, Sudáne, častiach Somálska a Nigérie a keďže v zákone dolnej snemovne ugandského parlamentu sa zakotvuje trest smrti za homosexualitu;

I.  keďže zákony, ktoré kriminalizujú vzťahy a sexualitu osôb rovnakého pohlavia prispievajú k vytváraniu atmosféry, ktorá podnecuje násilie voči ženám, ktoré sú alebo ktoré sú vnímané ako lesbičky;

J.  keďže zabíjanie, mučenie, väznenie, násilie, stigmatizovanie a prejavy nenávisti zamerané proti LGBTI ľuďom, niekedy legitimizované zákonom, sa objavujú v správach zo všetkých regiónov sveta; keďže sa opakovane vyskytovali akty násilia a agresie voči lesbičkám vo viacerých afrických krajinách;

K.  keďže boj za rovnoprávnosť a spravodlivosť a za zviditeľňovanie a práva lesbičiek je úzko spätý s bojom za ľudské práva žien vo všeobecnosti; a keďže lesbičky, podobne ako mnohé iné ženy, sa stretávajú s násilím na základe toho, že sú ženy, ako aj na základe sexuálnej orientácie;

L.  keďže v Kamerune zatkli desať žien a tri ženy odsúdili za praktizovanie homosexuality po prvý raz vo februári roku 2012; keďže zatýkanie a bitky zo strany polície pokračujú, pričom najnovší prípad sa zaznamenal 24. júna 2012; keďže právničke Alice Nkomovej sa pri viacerých príležitostiach vyhrážali smrťou a násilím za to, že obhajovala ľudí obvinených z homosexuality; keďže stretnutie LGBTI v Yaoundé násilne prerušila ozbrojená skupina 19. mája 2012;

M.  keďže v libérijskom senáte sa teraz diskutuje o návrhu na rozšírenie zákazu vzťahov osôb rovnakého pohlavia, ktorý predpokladá existujúci zákon; keďže médiá a verejná mienka sa čoraz častejšie snažia zastrašovať LGBTI ľudí; keďže na dve lesbické ženy v Libérii nedávno zaútočili ozbrojení muži;

N.  keďže v Malawi postavili ženskú homosexualitu mimo zákona v januári r. 2011; keďže nová prezidentka Joyce Banda povedala, že požiada parlament, aby zrušil zákony, ktoré kriminalizujú homosexualitu;

O.  keďže Nigéria sa snaží kriminalizovať registrovanie, prevádzku či financovanie niektorých organizácií a ich stretnutí alebo sprievodov a stavia mimo zákona činnosti, ktoré spadajú výhradne do hraníc súkromného života;

P.  keďže v Južnej Afrike počet prípadov takzvaných nápravných znásilňovaní lesbičiek a transrodových žien neklesá; keďže pokračujúce debaty o ústavnej ochrane osôb šikanovaných z dôvodov ich sexuálnej orientácie sú olejom do ohňa násilia voči LBGTI ľuďom; keďže aktivistu za práva homosexuálov Thapela Makutleho nedávno mučili a zabili, 22-ročnú lesbičku Phumezu Nkolonzi zastrelili do hlavy pre jej sexuálnu orientáciu a Neila Danielsa dobodali, zmrzačili a upálili za živa, pretože bol gej;

Q.  keďže vo Svazijsku vyvíjajú pozitívne úsilie na prevenciu a liečbu ochorenia HIV/AIDS medzi ohrozenými obyvateľmi vrátane žien a mužov, ktorí majú sex s mužmi, a to aj napriek kriminalizovaniu homosexuality v krajine;

R.  keďže vo februári a v júni roku 2012 v Ugande policajné sily a minister pre etiku a integritu konajúc bez súdnych príkazov a ignorujúc slobodu zhromažďovania občanov prerušili súkromné stretnutie aktivistov za ľudské práva; keďže minister plánuje postaviť mimo zákona 38 organizácií, ktoré údajne pracujú za dodržiavanie ľudských práv ľudí LGBTI; keďže zákon proti homosexualite sa navrhol po prvý raz v roku 2009 a stále sa o ňom diskutuje, pričom môže obsahovať neprijateľné ustanovenia vrátane trestu smrti; keďže súdne procesy a vyšetrovania v Ugande a v Spojených štátoch odhalili úlohu okrem iného Scotta Livelyho a Abiding Truth Ministeries, fundamentalistickej evanjelickej skupiny sídliacej v USA, pri šírení nenávisti a netolerancie na základe sexuálnej orientácie a pri predložení zákona;

Diskriminácia a násilie voči lesbickým ženám v Afrike

1.  rozhodne odsudzuje všetky formy násilia a diskriminácie voči lesbičkám v afrických krajinách, kde sa to vyskytuje, vrátane extrémnych foriem násilia, ako sú „nápravné“ znásilňovania, a iných foriem sexuálneho násilia;

2.  vyjadruje rozhodnú podporu kampaniam a iniciatívam zameraným na zrušenie všetkých diskriminačných zákonov proti ženám a osobám LGBTI; vyzýva tie africké krajiny, ktoré stále majú v účinnosti diskriminačné práva, aby ich bezodkladne zrušili, vrátane zákonov, ktoré zakazujú homosexualitu, a zákonov, ktoré sú diskriminačné voči ženám, čo sa týka rodinného stavu, majetkových a dedičských práv;

3.  potvrdzuje, že boj za základné a ľudské práva lesbičiek v Afrike je úzko spätý s ochranou sexuálneho a reprodukčného zdravia všetkých žien; preto vyzýva Európsku úniu, aby v rámci spolupráce s partnerskými krajinami v Afrike vyjadrila rozhodný záväzok, čo sa týka zdrojov a politiky na podporu sexuálneho a reprodukčného zdravia;

4.  vyzýva príslušné orgány v Afrike, aby účinne chránili všetky ženy pred vraždami, takzvanými nápravnými znásilneniami a iným sexuálnym násilím a aby páchateľov postavili pred súd;

5.  konštatuje, že stigmatizovanie lesbičiek, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych žien často úzko súvisí s diskrimináciou, ako aj násilie, ktoré je nasmerované proti nim;

6.  vyjadruje solidaritu so všetkými aktérmi, ktorí mobilizujú svoje sily v záujme silnejšieho programu práv žien, a vyslovuje im podporu;

7.  vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby podporovali ženské organizácie a organizácie LGBTI v Afrike v ich boji za rovnoprávnosť, telesnú autonómiu a právo na slobodu v sexualite všetkých žien a LGBTI osôb; zároveň zdôrazňuje potrebu venovať osobitnú pozornosť lesbičkám v rámci LGBTI a ženského hnutia, ako aj v iných spoločenských hnutiach, s cieľom odsúdiť dvojakú a niekedy aj trojakú diskrimináciu, ktorej sú vystavené lesbičky v afrických krajinách;

8.  vyzýva Európsku komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a členské štáty, aby urýchlili plnenie cieľov vytýčených v akčnom Pláne Európskej únie o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce, a aby osobitnú pozornosť venovali právam lesbičiek, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych žien v rámci ich vzťahov s tretími krajinami, ako aj pri poskytovaní pomoci mimovládnym organizáciám a obhajcom ľudských práv;

Práva LGBTI v Afrike

9.  vyzýva 76 krajín na celom svete, kde je homosexualita protizákonná, vrátane 38 krajín v Afrike, aby homosexualitu odkriminalizovali;

10.  odsudzuje podnecovanie nenávisti a násilia na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo rodového prejavu; vyzýva spomenuté krajiny, aby účinne dodržiavali právo LGBTI ľudí na život a dôstojnosť, a odsudzuje všetky akty násilia, diskriminácie, stigmatizovania a ponižovania nasmerované voči nim;

11.  vyzýva politický a náboženských vodcov, aby odsúdili prenasledovanie a diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a zaujali rozhodný postoj proti homofóbii, a tým sa pripojili k výzve arcibiskupa Desmonda Tutu proti nespravodlivosti a predsudkom a za solidaritu a spravodlivosť;

12.  vyzýva ESVČ, Európsku komisiu a členské štáty, aby v rámci politického dialógu pripomenuli africkým krajinám ich povinnosť plniť záväzky, ktoré na seba prevzali na základe právne záväzných medzinárodných nástrojov a dohovor v oblasti ľudských práv, a to najmä dodržiavať a podporovať právo nebyť diskriminovaný na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity;

13.  víta skutočnosť, že niektoré africké krajiny vrátane Kapverd, Stredoafrickej republiky, Gabonu, Guinei – Bissau, Malawi, Maurícia, Rwandy, Svätého Tomáša a Princovho ostrova, Južnej Afriky a Svazijska, dali jasne najavo svoj nesúhlas s kriminalizovaním homosexuality, zabezpečili prístup LGBTI ľudí k zdravotníckej starostlivosti alebo prisľúbili, že homosexualitu odkriminalizujú;

14.  vyzýva skupinu štátov AKT, aby sa zapojili do otvorenej, konštruktívnej a navzájom zdvorilej diskusie;

15.  vyzýva africké krajiny, aby zaistili bezpečnosť obhajcom ľudských práv LGBTI osôb, a vyzýva EÚ, aby pomáhala občianskej spoločnosti s programami na budovanie kapacít v Afrike;

16.  naliehavo vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby v plnej miere využívali LGBTI Toolkit na podporu tretích krajín, aby odkriminalizovali homosexualitu, pomáhali pri obmedzovaní násilia a diskriminácie a chránili obhajcov ľudských práv LGBTI osôb;

17.  vyzýva Komisiu, ale predovšetkým vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčku Európskej komisie Catherine Ashtonovú, aby prijala konkrétne opatrenia mobilizáciou všetkých vhodných nástrojov, na vyvíjanie tlaku s cieľom chrániť ľudí pred diskrimináciou a prenasledovaním na základe ich sexuálnej orientácie, a aby predložila tieto témy v rámci vzťahov a dialógov EÚ s tretími krajinami;

o
o   o

18.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke / podpredsedníčke pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členským štátom, generálnemu tajomníkovi skupiny štátov AKT, všetkým veľvyslancom krajín AKT pri Európskej únii, juhoafrickému parlamentu a Africkej únii a jej inštitúciám.

(1) Ú. v. EÚ C 286 E, 22.10.2010, s. 25. (2) Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 134. (3) Ú. v. EÚ C 188 E, 28.6.2012, s. 62. (4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0427. (5) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 32.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2012 o Bielorusku, najmä o prípade Andrzeja Poczobuta (2012/2702(RSP))

P7_TA(2012)0300 RC-B7-0393/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bielorusku, najmä na uznesenia z 29. marca 2012(1), zo 16. februára 2012(2), z 15. septembra 2011(3), 12. mája 2011(4), 10. marca 2011(5), 20. januára 2011(6), 10. marca 2010(7) a 17. decembra 2009(8),

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej z 28. júna 2012 o situácii v Bielorusku,

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenie zástupcu OBSE pre slobodu médií Dunju Mijatoviča z 22. júna 2012 o zatknutí poľsko-bieloruského novinára Andrzeja Poczobuta,

–  so zreteľom na písomné vyhlásenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 523 z 26. júna 2012 vyzývajúce na prepustenie poľsko-bieloruského novinára Andrzeja Poczobuta z bieloruského väzenia,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 1. – 2. marca 2012, v ktorých Európska rada vyjadrila hlboké znepokojenie nad ďalším zhoršovaním situácie v Bielorusku,

–  so zreteľom na vykonavacie rozhodnutie Rady 2012/126/SZBP z 28. februára 2012, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2010/639/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku(9),

–  so zreteľom na závery Rady o začatí európskeho dialógu s bieloruskou spoločnosťou o modernizácii (3157. schôdza Rady pre zahraničné veci konaná 23. marca 2012 v Bruseli),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 354/2012 z 23. apríla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku(10),

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej z 28. februára 2012 o jej rozhodnutí a o rozhodnutí poľskej vlády odvolať vedúceho delegácie EÚ v Minsku, resp. poľského veľvyslanca v Bielorusku,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2012/36/SZBP z 23. januára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/639/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku(11),

–  so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1857 (2012) z 25. januára 2012 o situácii v Bielorusku, v ktorej sa odsudzuje neustále prenasledovanie členov opozície a obťažovanie aktivistov občianskej spoločnosti, nezávislých médií a obhajcov ľudských práv v Bielorusku,

–  so zreteľom na správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 10. apríla 2012 a na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 17/24 zo 17. júna 2011 o situácii v oblasti ľudských práv v Bielorusku,

–  so zreteľom na vyhlásenie prijaté na pražskom samite Východného partnerstva, ktorý sa konal 7. – 9. mája 2009, a na vyhlásenie o situácii v Bielorusku prijaté 30. septembra 2011 na summite Východného partnerstva vo Varšave,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky, Estónska, Lotyšska a Litvy prijaté 5. marca 2012 v Prahe,

–  so zreteľom na vyhlásenie Bieloruskej národnej platformy fóra občianskej spoločnosti východného partnerstva prijaté v Minsku 2. marca 2012,

–  so zreteľom na závery Rady týkajúce sa Bieloruska prijaté na 3101. schôdze Rady pre zahraničné veci konanej 20. júna 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenie rečníka vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej z 10. apríla 2011 o zásahu pri nezávislým médiám v Bielorusku,

–  so zreteľom na článok 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, na článok 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a na článok 11 Charty základných práv EÚ,

–  so zreteľom na článok 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948 a na Deklaráciu OSN o obhajcoch ľudských práv z decembra 1988,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Andrzej Poczobut, dopisovateľ poľského denníka Gazeta Wyborzca, ako aj prominentný poľsko-bieloruský menšinový aktivista a predseda Rady Únie Poliakov v Bielorusku, bol zatknutý 21. júna 2012 v bieloruskom Grodne;

B.  keďže byt pána Poczobuta v Grodne bol prehľadaný úradom prokurátora a došlo ku konfiškácii jeho materiálov; keďže následne pracovníci orgánov činných v trestnom konaní vykonali prehliadku kancelárie Únie Poliakov v Grodne, ktorú má pán Poczobut oficiálne v prenájme, a zhabali počítačové zariadenie;

C.  keďže pán Poczobut bol obvinený z dôvodu tzv. osočovania prezidenta Alexandra Lukašenka podľa článku 367 Trestného zákonníka Bieloruskej republiky v súvislosti s jeho 12 článkami uverejnenými na internetových stránkach „Charta 97“ a „Bieloruský stúpenec“ týkajúcich sa okrem iného vyšetrovania bombového útoku v metre, ku ktorému došlo v minulom roku;

D.  keďže pán Poczobut už minulosti strávil tri mesiace vo väzení a bol mu podmienečne uložený trojročný trest odňatia slobody v súvislosti s rovnakým obvinením z údajného osočovania prezidenta v článku uverejnenom v Gazete Wyborczej a na bieloruskej internetovej stránke; keďže pán Poczobut teda čelí obmedzeniu alebo odňatiu slobody až na sedem rokov a deväť mesiacov vrátane podmienečne odloženého trestu;

E.  keďže 30. júna 2012 bol pán Poczobut podmienečne prepustený z väzby, pričom sa písomne zaviazal, že neopustí miesto trvalého pobytu;

F.  keďže 5. júla 2011 súd Leninského obvodu v Grodne vydal rozsudok, ktorým zbavil pána Poczobuta obvinenia podľa časti 1 článku 368 trestného zákonníka v súvislosti s osočovaním prezidenta, ale vyhlásil ho za vinného podľa časti 1 článku 367 rovnakého zákonníka za poškodenie dobrého mena prezidenta;

G.  keďže najnovšie zatknutie pána Poczobuta 21. júna 2012 sa udialo v rovnakom čase ako mierový protest, ktorý zorganizovala Únia Poliakov pod jeho vedením, proti násilnej rusifikácii poľskej školy v Grodne zo strany Lukašenkovho režimu, počas ktorej bolo zatknutých asi 20 ľudí;

H.  keďže bieloruský zákon o médiách, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2008, je vo svojej podstate reštriktívny, keďže činnosť novinárov je kontrolovaná rôznymi opatreniami, ako je cenzúra televízneho a rozhlasového vysielania, dohľad nad aktivitami nezávislých novinárov a kontrola vydavateľstiev;

I.  keďže podľa článku 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach má každý právo vyjadrovať svoje presvedčenie bez následnej ujmy a právo na slobodu prejavu, zatiaľ čo článok 34 bieloruskej ústavy zaručuje slobodu prejavu; keďže pozorovatelia a novinári nezávislých a medzinárodných médií opakovane odsúdili vládne obmedzenia týkajúce sa slobody prejavu a médií;

J.  keďže po zatknutí pána Poczobuta v apríli 2011 ho organizácia Amnesty International uznala za väzňa svedomia;

K.  keďže prípad pána Poczobuta je súčasťou širšej stratégie neustáleho a dlhodobého prenasledovania občianskej spoločnosti, poľskej menšiny a obhajcov ľudských práv, ku ktorému dochádza od prezidentských volieb v decembri roku 2010 a ktoré vedie k výraznému zhoršeniu situácie v oblasti ľudských práv a občianskych a politických slobôd v Bielorusku;

L.  keďže sa neustále objavujú správy o systematickom zastrašovaní predstaviteľov občianskej spoločnosti v Bielorusku; keďže v nedávnom čase došlo k ďalším prípadom zatknutia vrátane osobností, ako sú aktivisti demokratickej opozície Alexander Arcybaszew, Pawel Winogradow a Siergej Kawalenko, ako aj ku zadržaniu novinárov Aleksandra Barazenku, Siergeja Balaja, Aliny Radaczyńskej a Iny Studzińskej a aktivistov hnutia „Povedz pravdu“ Hanny Kurłowiczovej, Michaila Paszkiewicza, Aleksandra Ulitsionaka a Siergeja Voźniaka;

M.  keďže Ales Bialiacki, predseda strediska „Vesna“ a podpredseda Medzinárodnej organizácie pre ľudské práva (FIDH), ktorý je väznený v trestaneckej kolónii v meste Bobrujsk, bol nedávno podrobený novým nezákonným reštriktívnym opatreniam a nátlaku zo strany správy nápravného zariadenia s jasným cieľom prinúť ho, aby priznal tzv. vinu;

N.  keďže 24. mája 2012 Oleg Volček, bývalý predseda organizácie Právna pomoc obyvateľstvu, ktorá poskytovala právnu pomoc až do jej likvidácie v roku 2003, bol zatknutý príslušníkmi polície v civile, ktorí ho obvinili z „vulgárnych prejavov na verejnosti“; keďže v ten istý deň bol odsúdený na deväť dní správnej väzby na podľa článku 17 ods. 1 zákona o administratívnych priestupkoch („vulgárne prejavy adresované polícii“); keďže pán Volček bol už predtým odsúdený v januári 2012 na štyri dni administratívneho zadržania za údajné neslušné prejavy na ulici; keďže jeho meno bolo umiestnené na zoznam osôb, ktoré majú zakázané opustiť Bielorusko;

O.  keďže od začiatku marca bolo 2012 bolo pätnástim opozičným politikom, nezávislým novinárom a obhajcom ľudských práv odoprené ich právo opustiť krajinu pod rôznymi zámienkami, zatiaľ čo bieloruské orgány údajne zvažujú zostavenie zoznamu obsahujúceho mená 108 aktivistov v oblasti ľudských práv a aktivistov opozície s cieľom zakázať im vycestovanie z krajiny;

P.  keďže 14. júna 2012 bieloruský parlament prijal niekoľko zmien a doplnení zákona o orgánoch štátnej bezpečnosti, ktoré udeľujú bieloruskej KGB široké právomoci vrátane voľného použitia donucovacích prostriedkov; keďže podľa nových právnych predpisov je KGB oprávnená voľne vstupovať na súkromný majetok a bez obmedzenia zatýkať bieloruských občanov, diplomatov a predstaviteľov medzinárodných inštitúcií;

Q.  keďže v roku 2011 bolo najmenej 95 novinárov zadržaných počas akcií tzv. tichého protestu, 22 novinárov bolo postavených pred súd a 13 novinári boli odsúdení na rôzne formy administratívnej väzby; keďže koncom roka 2011 orgány ešte sprísnili kontrolu internetu prostredníctvom okrem iného dodatočných opatrení na reguláciu internetu;

R.  keďže existujú obavy, že pokusy bieloruských orgánov o začatie trestných konaní voči aktivistom opozície sa stali zámienkou na to, aby sa im zo zákona zakázalo opustiť krajinu a nadviazať styky s OSN a inými organizáciami;

1.  dôrazne odsudzuje nedávne zatknutia a obvinenia proti Andrzejovi Poczobutovi, novinárovi poľského denníka Gazeta Wyborcza;

2.  víta prepustenie A. Poczobuta z väzby a žiada zastavenie vyšetrovania a stiahnutie všetkých obvinení proti nemu;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou obhajcov ľudských práv v Bielorusku a odsudzuje všetky hrozby voči novinárom a jednotlivcom, ktorí uplatňujú svoje právo na slobodu prejavu;

4.  vyzýva 4. schôdzu ministrov zahraničných vecí Východného partnerstva, ktorá sa bude konať v dňoch 23. – 24. júla 2012 v Bruseli, aby vyšetrila a prerokovala zhoršujúcu sa situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku a prípad A. Poczobuta;

5.  žiada ukončenie prenasledovania novinárov, aktivistov občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv súdmi; vyzýva bieloruské orgány, aby zmenili súčasnú represívnu politiku;

6.  domnieva sa v tejto súvislosti a vzhľadom na bezprecedentný tvrdý zásah proti občianskej spoločnosti v Bielorusku po prezidentských voľbách v decembri 2010 a neskôr (keď najmenej 21 spravodajcov bolo zbitých, 27 novinárov zadržaných a 13 odsúdených na desať až pätnásť dní väzby), že prípad A. Poczobuta je politicky motivovaný a má za cieľ brániť mu v legitímnej činnosti novinára a vedúcej osobnosti národnostnej menšiny;

7.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad trojročným podmienečným trestom väzby pre A. Poczobuta za podobné údajné „porušenia zákona“; obáva sa, že podmienku možno zrušiť, keďže podmienečný trest znamená, že môže byť hocikedy poslaný späť do väzenia na základe výhradnej právomoci Lukašenkovho režimu, ak orgány rozhodnú, že znovu „porušil zákon“ pri vykonávaní svojej novinárskej práce; je presvedčený, že je to prakticky forma zastrašovania a pokus prinútiť Poczobuta, aby uplatňoval autocenzúru;

8.  ľutuje skutočnosť, že bieloruské úrady znemožňujú činnosť novinárov tým, že zavádzajú represívne zákony, ktorých cieľom je umlčať činnosť občianskej spoločnosti, a využívajú hrozbu trestných sankcií na zastrašovanie obhajcov ľudských práv a aktivistov menšín;

9.  domnieva sa, že bieloruské orgány úmyselne využili a zneužili bieloruské zákony i medzinárodné mechanizmy;

10.  vyzýva bieloruské orgány, aby za každých okolností zabezpečili dodržiavanie demokratických zásad, ľudských práv a základných slobôd v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a medzinárodnými a regionálnymi nástrojmi v oblasti ľudských práv, ktoré Bielorusko ratifikovalo; zdôrazňuje, že sloboda médií a sloboda prejavu patria medzi základné piliere demokracie, ktoré sa bieloruské orgány zaviazali dodržiavať;

11.  naliehavo vyzýva bieloruské orgány na reformu zákonov, aby bieloruské právne predpisy, najmä tie, ktoré sa týkajú slobody združovania a slobody prejavu, boli v súlade s medzinárodnými normami; vyzýva ich, aby odstránili prax cenzúry a autocenzúry, aby upustili od ďalšieho zneužívania zákonov, napr. väznenia politických oponentov, umlčiavania novinárov, prenasledovania nezávislých obhajcov a uplatňovania opatrení na kontrolu internetu;

12.  naliehavo vyzýva bieloruské orgány, aby zrušili zmeny viacerých právnych aktov, ktoré prijal parlament v októbri 2011, pretože naďalej obmedzujú slobodu združovania, zhromažďovania, presvedčenia a prejavu;

13.  naliehavo vyzýva bieloruské orgány, aby zastavili krátkodobé svojvoľné zadržiavanie a svojvoľné zákazy cestovania, ktoré sú zrejme zamerané na zastrašovanie obhajcov ľudských práv, médií, politickej opozície a aktivistov občianskej spoločnosti a majú im zabrániť v činnosti;

14.  považuje prevod Mikałaja Statkiewicza do samoväzby za akt represie a pokus donútiť ho podpísať žiadosť o milosť; vyzýva preto Európsku komisiu a ESVČ, aby v tomto prípade intervenovali;

15.  vyzýva bieloruské orgány, aby bezodkladne ukončili všetky formy nátlaku na novinárov a pracovníkov médií, aby stiahli všetky obvinenia proti novinárom stíhaným za ich profesionálnu činnosť a prijali opatrenia na ich rehabilitáciu; vyzýva bieloruské orgány, aby zabezpečili slobodu prejavu a vytvorili právne prostredie a prax, ktoré povedú ku skutočnej slobode médií, aby odstránili uplatňovanie cenzúry a autocenzúry, aby zabezpečili, že opatrenia na kontrolu internetu budú minimálne a že predpisy nebudú viesť k cenzúre elektronických médií a slobody prejavu;

16.  zdôrazňuje, že prípadná spolupráca EÚ s Bieloruskom je prísne podmienená a závisí od rozhodnutia Bieloruska dodržiavať ľudské práva a zásady právneho štátu, ako sa stanovuje v spoločnom vyhlásení z pražského samitu o Východnom partnerstve zo 7. mája 2009, ktoré podpísala aj bieloruská vláda;

17.  vyzýva Radu a Komisiu, aby zintenzívnili spoluprácu s bieloruskými organizáciami občianskej spoločnosti a podporovali intenzívnejšie osobné kontakty ľudí;

18.  vyzýva členské štáty EÚ, ktoré sú v súčasnosti členmi Rady OSN pre ľudské práva, aby v rámci tohto orgánu vynaložili všemožné úsilie s cieľom vytvoriť aspoň na dobu dvoch rokov osobitný mandát pre konkrétnu krajinu, napr. osobitného spravodajcu, v súvislosti so situáciou v oblasti ľudských práv v Bielorusku; zdôrazňuje, že takýto mechanizmus by hral dôležitú úlohu aj v nezávislom zdokumentovaní zneužívania a v monitorovaní plnenia odporúčaní navrhnutých prostredníctvom rôznych mechanizmov OSN, najmä tých, ktoré obsahovala najnovšia správa vysokého komisára;

19.  znovu zdôrazňuje potrebu posilniť vzťah a politický dialóg medzi EÚ a jej susedmi na východe v rámci Východného partnerstva vrátane jeho parlamentného rozmeru – Parlamentného zhromaždenia Euronest – so spoločným cieľom: zabezpečiť demokratickú transformáciu v Bielorusku;

20.  naliehavo vyzýva bieloruské orgány, aby sa v súvislosti s parlamentnými voľbami v roku 2012 snažili o reformu volebných právnych predpisov a praxe tým, že vezmú do úvahy súbor odporúčaní OBSE/ODIHR a Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva, pričom budú konať v súlade so všetkými medzinárodnými demokratickými normami;

21.  vyzýva členské štáty EÚ, aby vyhodnotili účinnosť terajších reštriktívnych opatrení voči Bielorusku a zvážili zvýšenie súčasných sankcií rozšírením zoznamu Bielorusov, na ktorých sa vzťahuje zákaz udeľovania víz a zmrazenie aktív;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, parlamentným zhromaždeniam OBSE a Rady Európy a vláde a parlamentu Bieloruska.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0112. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0063. (3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0392. (4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0244. (5) Prijaté texty, P7_TA(2011)0099. (6) Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 57. (7) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 37. (8) Ú. v. EÚ C 286 E, 22.10.2010, s. 16. (9) Ú. v. EÚ L 55, 29.2.2012, s. 19. (10) Ú. v. EÚ L 113, 25.4.2012, s. 1 (11) Ú. v. EÚ L 19, 24.1.2012, s. 31.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2012 o škandále s nútenými potratmi v Číne (2012/2712(RSP))

P7_TA(2012)0301 RC-B7-0388/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správy predložené podľa Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčného protokolu a na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–  so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na Medzinárodnú konferenciu o populácii a rozvoji (ICPD), ktorá sa konala v Káhire v roku 1994,

–  so zreteľom na čínsku politiku jedného dieťaťa a na čínske zákony o potratoch,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 2. júna 2012 bola v okrese Čen-pching v provincii Šan-si unesená Feng Ťien-mej v siedmom mesiaci tehotenstva a bola podrobená nútenému potratu, čo vyvolalo vlnu pobúrenia a odsúdenia v Číne i na celom svete;

B.  keďže podľa čínskych zákonov sú potraty po šiestom mesiaci tehotenstva nezákonné; keďže miestna samospráva An-kchangu vyšetrovaním zistila, že úradníci v okrese Čen-pching použili „kruté prostriedky“ a „presvedčili“ pani Fengovú, aby potratila; keďže v správe sa uvádza, že toto rozhodnutie porušilo jej práva; keďže mestské zastupiteľstvo An-kchangu oznámilo potrestanie a prepustenie miestnych úradníkov pre plánovanie, ktorí sú zapojení do tohto prípadu;

C.  keďže vyšetrovaním sa zistilo, že miestni úradníci požadovali od rodiny pani Fengovej „zloženie záruky“ vo výške 40 000 RMB, ktorá bola podľa jej manžela pokutou za druhé dieťa; keďže miestne orgány vôbec nie sú podľa zákona oprávnené, aby vyberali takýto poplatok; keďže pani Fengová bola donútená podpísať súhlas s ukončením svojho tehotenstva, pretože nechcela zaplatiť pokutu, a bola zadržiavaná strážou v nemocnici;

D.  keďže čínska politika jedného dieťaťa má za následok rozšírené nezákonné potraty na základe pohlavia dieťaťa, čím vzniká nerovnováha medzi počtom mužov a žien;

E.  keďže EÚ poskytovala a stále poskytuje finančné prostriedky organizáciám zapojeným do politík plánovaného rodičovstva v Číne;

1.  rozhodne zdôrazňuje, že v súlade s Medzinárodnou konferenciou o populácii a rozvoji musí byť cieľom programov plánovaného rodičovstva umožniť párom i jednotlivcom slobodne, zodpovedne a informovane sa rozhodovať o pôrode a sprístupniť širokú škálu bezpečných, účinných a prijateľných metód plánovaného rodičovstva podľa ich výberu, pričom sa nepripúšťa žiadna forma nátlaku;

2.  opätovne pripomína základné právo všetkých žien na prístup k systémom verejnej zdravotnej starostlivosti, najmä primárnej, gynekologickej a pôrodníckej zdravotnej starostlivosti, ako stanovuje Svetová zdravotnícka organizácia;

3.  prejavuje sústrasť i rodine obetí, ostro odsudzuje obťažovanie, ktorému boli podrobené, a požaduje pre ne verejnú ochranu;

4.  dôrazne odsudzuje rozhodnutie nútiť pani Fengovú k prerušeniu tehotenstva a celkovo odsudzuje prax nútených potratov a sterilizácií, najmä v súvislosti s politikou jedného dieťaťa;

5.  víta rozhodnutie miestnej samosprávy An-kchangu ponúknuť rodine pani Fengovej odškodnenie a prísne potrestať miestnych úradníkov zapojených do tohto prípadu;

6.  berie na vedomie skutočnosť, že prípad pani Fengovej sa stal široko známym vďaka internetu, a zdôrazňuje význam slobody prejavu vrátane slobody prejavu prostredníctvom internetu; s uspokojením víta skutočnosť, že sa objavuje verejný diskusný priestor, a to sčasti vďaka mikroblogovaniu;

7.  považuje za dôležitú súčasnú diskusiu medzi intelektuálmi a vzdelancami o tom, či pokračovať v politike jedného dieťaťa;

8.  naliehavo vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby jej financovanie projektov nebolo v rozpore s poznámkami uvedenými v oddiele III hlave 21 všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2012;

9.  vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby otázku nútených potratov zaradili do agendy svojho nasledujúceho dvojstranného dialógu s Čínou o ľudských právach;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, delegácii Európskej únie pri Organizácii Spojených národov a vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky.

Vyhlásenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2012 o rozvoji vzdelávania a aktívneho globálneho občianstva

P7_TA(2012)0302 P7_DCL(2012)0007

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji, v ktorom sa zdôrazňuje, že EÚ bude venovať osobitnú pozornosť rozvoju vzdelania a zvyšovaniu povedomia,

–  so zreteľom na závery štruktúrovaného dialógu týkajúceho sa úlohy občianskej spoločnosti a miestnych úradov v rozvoji, ktorý vyzýva členské štáty EÚ a Európsku komisiu, aby posilnili svoje stratégie na rozvoj vzdelávania a zvyšovanie povedomia,

–  so zreteľom na článok 123 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rozvoj vzdelávania a zvyšovanie povedomia sú základom pre európske rozvojové politiky, ako je uvedené v Európskom konsenze o rozvojovom vzdelávaní (Európsky konsenzus o rozvoji: Prínos rozvojového vzdelávania a zvyšovania povedomia),

B.  keďže aj napriek tomu, že je Európska únia jedným z najväčších financovateľov rozvojového vzdelávania v Európe, nemá v tejto oblasti účelnú stratégiu,

C.  keďže počas období, ktoré sú poznačené úspornými opatreniami, krízami a nárastom národných a populistických hnutí, je obzvlášť dôležité, aby sa podporovalo aktívne globálne občianstvo,

1.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vyvinuli dlhodobú medziodvetvovú európsku stratégiu na rozvoj vzdelávania, zvyšovanie povedomia a aktívneho globálneho občianstva;

2.  vyzýva členské štáty, aby vyvinuli alebo posilnili stratégie rozvojového vzdelávania na národnej úrovni;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto vyhlásenie spolu s menami podpísaných poslancov(1) Komisii, Rade a parlamentom členských štátov.

(1) Zoznam podpísaných poslancov je uvedený v prílohe 1 k zápisnici z 5. júla 2012 (P7_PV(2012)07-05(ANN1)).

Vyhlásenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2012 o ustanovení Európskeho dňa tradične vyrábanej zmrzliny

P7_TA(2012)0303 P7_DCL(2012)0010

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 123 rokovacieho poriadku,

A.  keďže európske právne predpisy sa vyvíjajú smerom k zabezpečeniu kvality potravín a tradične vyrábaná zmrzlina predstavuje v rámci čerstvých mliečnych výrobkov špičkovú úroveň kvality a bezpečnosti potravín, čo zvyšuje hodnotu poľnohospodársko-potravinárskych výrobkov každého členského štátu;

B.  keďže spotrebitelia čoraz viac vyhľadávajú zdravé, výživnejšie a chutnejšie potraviny vyrábané tradičnými metódami, ktoré nemajú vplyv na životné prostredie;

C.  keďže toto odvetvie prispieva k priamej zamestnanosti asi 300 000 pracovníkov – najmä mladých ľudí – v približne 50 000 predajniach zmrzliny v celej Európe, a keďže spotreba zmrzliny postupne prestáva byť závislá na ročnom období a dosahuje tak obrat vo výške stoviek miliónov eur v priebehu celého roka;

1.  vyzýva členské štáty, aby podporili kvalitnú výrobu, ktorú predstavuje tradične vyrábaná zmrzlina ako konkurencieschopná oblasť európskeho hospodárstva a ktorá je príležitosťou, na ktorú možno staviť v súčasnej kríze postihujúcej okrem iného aj ​mliekarenský sektor;

2.  ustanovuje Európsky deň tradične vyrábanej zmrzliny, ktorý sa bude sláviť 24. marca, s cieľom prispieť k podpore tohto produktu a k rozvoju gastronomickej tradície tohto odvetvia;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto vyhlásenie spolu s menami podpísaných poslancov(1) vládam a parlamentom členským štátov.

(1) Zoznam podpísaných poslancov je uvedený v prílohe 2 k zápisnici z 5. júla 2012 (P7_PV(2012)07-05(ANN2)).