Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2012 o návrhu rozhodnutia Rady o obnovení Dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Brazílskou federatívnou republikou (10475/2012 – C7-0181/2012 – 2012/0059(NLE))

P7_TA(2012)0337 A7-0268/2012

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10475/2012),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/781/ES zo 6. júna 2005 o uzavretí Dohody o vedeckej a technologickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Brazílskou federatívnou republikou(1),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 186 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0181/2012),

–  so zreteľom na článok 81, článok 90 ods. 7 a článok 46 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0268/2012),

1.  udeľuje súhlas s obnovením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Brazílskej federatívnej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 295, 11.11.2005, s. 37.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2012 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o vedeckej a technologickej spolupráci medzi Európskou úniou a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou (08283/2012 – C7-0122/2012 – 2011/0175(NLE))

P7_TA(2012)0338 A7-0267/2012

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (08283/2012),

–  so zreteľom na návrh dohody podpísaný 19. marca 2012 (17318/2011),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 186, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0122/2012),

–  so zreteľom na článok 81, článok 90 ods. 7 a článok 46 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0267/2012),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Alžírskej demokratickej ľudovej republiky.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2012 o uzavretí Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom a Radou o postupovaní utajovaných skutočností, ktorých držiteľom je Rada a ktoré sa týkajú záležitostí mimo oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, Európskemu parlamentu a o zaobchádzaní s takýmito skutočnosťami zo strany Európskeho parlamentu (2012/2069(ACI))

P7_TA(2012)0339 A7-0245/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na list svojho predsedu z 10. apríla 2012,

–  so zreteľom na návrh Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom a Radou o postupovaní utajovaných skutočností, ktorých držiteľom je Rada a ktoré sa týkajú záležitostí mimo oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, Európskemu parlamentu a o zaobchádzaní s takýmito skutočnosťami zo strany Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na článok 1 druhý odsek, články 2, 6, 10 a 11 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 15 a 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(1), a najmä na jeho článok 2 ods. 5 a článok 9,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o prístupe verejnosti k dokumentom (článok 104 ods. 7 rokovacieho poriadku) za obdobie 2009 – 2010(2), a najmä na jeho odsek 12,

–  so zreteľom na článok 23 ods. 12, článok 127 ods. 1 a prílohu VIII rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A7-0245/2012),

A.  keďže transparentnosť a prístup ku všetkým príslušným dokumentom a informáciám je základom a nevyhnutným predpokladom demokracie a najmä umožňuje Európskemu parlamentu plniť svoju úlohu v záujme ľudí, ako sa stanovuje v zmluvách;

B.  keďže Lisabonská zmluva posilňuje požiadavky na transparentnosť a práva občanov podieľať sa na rozhodovaní v Únii; keďže obmedzenia práva Európskeho parlamentu a jeho poslancov poskytovať príslušné informácie verejnosti musia predstavovať jasne stanovené a odôvodnené výnimky;

C.  keďže zásada lojálnej spolupráce medzi európskymi inštitúciami je zakotvená v zmluvách, konkrétne v článku 13 ods. 2 ZEÚ;

D.  keďže v článku 14 ods. 1 ZEÚ sa stanovuje, že Európsky parlament spoločne s Radou vykonáva legislatívne a rozpočtové funkcie a že v súlade s podmienkami ustanovenými v zmluvách vykonáva funkciu politickej kontroly a poradnú funkciu, a keďže v záujme účinného výkonu funkcií, ktoré mu zmluva zveruje, musí mať Európsky parlament prístup k príslušným dokumentom Rady;

E.  keďže podľa ustanovení zmlúv môže Rada prijať určitý právny akt až po porade s Európskym parlamentom a po udelení jeho súhlasu;

F.  keďže v článku 218 ods. 10 ZFEÚ sa požaduje, aby bol Európsky parlament ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých fázach postupu týkajúceho sa medzinárodných dohôd;

G.  keďže pravidlá utajovania a odtajovania dokumentov Únie by sa mali stanoviť nariadeniami, ktoré by Európsky parlament a Rada prijali na základe článku 15 ods. 3 ZFEÚ(3);

H.  keďže Rámcová dohoda o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(4) už stanovuje pravidlá, na základe ktorých Komisia postupuje Európskemu parlamentu utajované skutočnosti;

I.  keďže rozhodnutie Predsedníctva Európskeho parlamentu zo 6. júna 2011(5) stanovuje pravidlá zaobchádzania s utajovanými skutočnosťami zo strany Európskeho parlamentu;

J.  keďže Konferencia predsedov vymenovala rokovaciu skupinu, ktorej úlohou bolo rokovať s Radou ministrov o troch konkrétnych otázkach: zahrnutí tabuliek zhody do smerníc Únie, pravidlách účasti Európskeho parlamentu na medzinárodných konferenciách a prístupe k utajovaným dokumentom, ktorých držiteľom je Rada; keďže otázky tabuliek zhody a účasti Európskeho parlamentu na medzinárodných konferenciách boli medzičasom vyriešené(6);

1.  považuje dohodu o postupovaní utajovaných skutočností, ktorých držiteľom je Rada a ktoré sa týkajú záležitostí mimo oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, Európskemu parlamentu a o zaobchádzaní s takýmito skutočnosťami zo strany Európskeho parlamentu (ďalej len „dohoda“) za nevyhnutný nástroj umožňujúci Európskemu parlamentu v plnom rozsahu vykonávať svoje právomoci a funkcie; poukazuje na to, že dohodou nie sú dotknuté nariadenia o prístupe k dokumentom prijaté v súlade s článkom 15 ods. 3 ZFEÚ;

2.  upozorňuje na to, že kým rozsah pôsobnosti uvedenej dohody zahŕňa utajované skutočnosti, ktoré sa týkajú záležitostí mimo oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, na medzinárodné dohody podľa článku 218 ods. 6 ZFEÚ, ktoré nesúvisia výlučne so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou („zmiešané dohody“), sa vzťahuje dohoda vrátane každej jej časti, ktorá patrí do oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; okrem toho zdôrazňuje, že prístup Európskeho parlamentu k akýmkoľvek utajovaným skutočnostiam týkajúcim sa výlučne spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky sa bude naďalej riadiť dojednaniami v rámci rozhodnutia Rady ad hoc alebo medziinštitucionálnej dohody z 20. novembra 2002 o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky(7) (ďalej len „medziinštitucionálna dohoda z roku 2002“), kým sa neschvália iné opatrenia;

3.  v tejto súvislosti poukazuje na vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady pripojené k dohode, v ktorom sa uvádza, že preskúmanie medziinštitucionálnej dohody z roku 2002 by sa malo začať v priebehu roka 2012 a malo by zohľadniť skúsenosti získané pri vykonávaní tejto novej dohody, ako aj medziinštitucionálnej dohody z roku 2002;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v medziinštitucionálnej dohode z roku 2002 nie je stanovených viac jednoznačných opatrení týkajúcich sa prístupu k utajovaným skutočnostiam, ktoré sa týkajú spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako je prijatie rozhodnutí ad hoc; zdôrazňuje preto, že je nanajvýš dôležité, aby Európsky parlament a Rada začali rokovania o zmene a doplnení medziinštitucionálnej dohody z roku 2002 s cieľom prispôsobiť ju reformám, ktoré sa uskutočnili od jej uzavretia, ako i súčasným okolnostiam;

5.  víta vyhlásenie pripojené k dohode, ktoré sa týka stanovovania stupňa utajenia dokumentov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že na rozdiel od rámcovej dohody medzi Komisiou a Európskym parlamentom v tejto dohode nie je ustanovený podrobný postup, ktorý treba dodržať v prípade pochybností týkajúcich sa dôverného charakteru určitej informácie alebo primeraného stupňa jej utajenia;

6.  víta predovšetkým tieto aspekty obsiahnuté v dohode:

7.  vyzýva Predsedníctvo, aby v súlade s článkom 23 ods. 12 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu upravilo vyššie uvedené rozhodnutie zo 6. júna 2011 tak, aby zohľadňovalo túto dohodu;

8.  schvaľuje uzavretie dohody uvedenej v prílohe a rozhodol o jej priložení k rokovaciemu poriadku;

9.  poveruje svojho predsedu, aby dohodu podpísal spoločne s predsedom Rady;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie vrátane jeho prílohy pre informáciu Rade a Komisii.

PRÍLOHA

medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou o postupovaní utajovaných skutočností, ktorých držiteľom je Rada a ktoré sa týkajú záležitostí mimo oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, Európskemu parlamentu a o zaobchádzaní s takýmito skutočnosťami zo strany EURÓPSKEHO Parlamentu

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA,

keďže:

(1)  V článku 14 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa ustanovuje, že Európsky parlament spoločne s Radou vykonáva legislatívne a rozpočtové funkcie a že v súlade s podmienkami ustanovenými v zmluvách vykonáva funkciu politickej kontroly a poradnú funkciu.

(2)  V článku 13 ods. 2 ZEÚ sa stanovuje, že každá inštitúcia koná v medziach právomocí, ktoré sú jej zverené zmluvami, a v súlade s postupmi, podmienkami a cieľmi v nich ustanovenými. Toto ustanovenie tiež stanovuje, že inštitúcie navzájom v plnej miere spolupracujú. V článku 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Európsky parlament a Rada upravia okrem iného podrobnosti svojej spolupráce a že na tento účel môžu v súlade so zmluvami uzatvárať medziinštitucionálne dohody, ktoré môžu mať záväznú povahu.

(3)  V zmluvách a prípadne v iných príslušných ustanoveniach sa ustanovuje, že v rámci mimoriadneho legislatívneho postupu alebo iných rozhodovacích postupov Rada prijíma právny akt po porade s Európskym parlamentom alebo po udelení jeho súhlasu. Zmluvy tiež stanovujú, že v určitých prípadoch má byť Európsky parlament informovaný o pokroku alebo výsledkoch daného postupu alebo sa zapája do hodnotenia alebo kontroly niektorých agentúr Únie.

(4)  V článku 218 ods. 6 ZFEÚ sa konkrétne ustanovuje, že s výnimkou prípadov, keď sa medzinárodná dohoda týka výlučne spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, Rada prijme rozhodnutie, ktorým sa uzaviera predmetná dohoda, po udelení súhlasu Európskeho parlamentu alebo po porade s ním; táto medziinštitucionálna dohoda sa preto vzťahuje na všetky takéto medzinárodné dohody, ktoré sa netýkajú výlučne spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

(5)  V článku 218 ods. 10 ZFEÚ sa tiež ustanovuje, že Európsky parlament má byť ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania; pričom toto ustanovenie sa vzťahuje aj na dohody týkajúce sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

(6)  V prípadoch, keď by si vykonávanie zmlúv a prípadne iných príslušných ustanovení vyžadovalo prístup Európskeho parlamentu k utajovaným skutočnostiam, ktorých držiteľom je Rada, by sa Európsky parlament a Rada mali dohodnúť na príslušných opatreniach upravujúcich takýto prístup.

(7)  Ak sa Rada rozhodne, že Európskemu parlamentu povolí prístup k utajovaným skutočnostiam, ktorých držiteľom je Rada a ktoré sa týkajú oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, buď na tento účel prijme rozhodnutie ad hoc alebo prípadne uplatní medziinštitucionálnu dohodu z 20. novembra 2002 medzi Európskym parlamentom a Radou týkajúcu sa prístupu Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky(8) (ďalej len „medziinštitucionálna dohoda z 20. novembra 2002“).

(8)  Vo vyhlásení vysokej predstaviteľky o politickej zodpovednosti(9), ktoré vydala pri prijímaní rozhodnutia Rady (2010/427/EÚ) z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť(10), sa uvádza, že vysoká predstaviteľka preskúma existujúce ustanovenia o prístupe poslancov Európskeho parlamentu k utajovaným dokumentom a informáciám v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky (t. j. medziinštitucionálnu dohodu z 20. novembra 2002) a podľa potreby navrhne ich úpravu.

(9)  Je dôležité, aby aj Európsky parlament uplatňoval zásady, normy a pravidlá ochrany utajovaných skutočností, ktoré sú nevyhnutné na ochranu záujmov Európskej únie a členských štátov. Okrem toho aj Európsky parlament bude môcť poskytovať utajované skutočnosti Rade.

(10)  Rada 31. marca 2011 prijala rozhodnutie 2011/292/EÚ o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ(11) (ďalej len „bezpečnostné predpisy Rady“).

(11)  Predsedníctvo Európskeho parlamentu 6. júna 2011 prijalo rozhodnutie o pravidlách zaobchádzania s dôvernými informáciami zo strany Európskeho parlamentu(12) (ďalej len „bezpečnostné predpisy Európskeho parlamentu“).

(12)  Bezpečnostné pravidlá inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie by spoločne mali predstavovať komplexný a koherentný všeobecný rámec pre ochranu utajovaných skutočností v Európskej únii a mali by zabezpečiť rovnocennosť základných zásad a minimálnych noriem. Základné zásady a minimálne normy stanovené v bezpečnostných predpisoch Európskeho parlamentu a v bezpečnostných predpisoch Rady by teda mali byť rovnocenné.

(13)  Úroveň ochrany utajovaných skutočností poskytovaná na základe bezpečnostných predpisov Európskeho parlamentu by mala byť rovnocenná úrovni ochrany utajovaných skutočností poskytovanej na základe bezpečnostných predpisov Rady.

(14)  Príslušné útvary sekretariátu Európskeho parlamentu a Generálneho sekretariátu Rady budú úzko spolupracovať s cieľom zabezpečiť, aby sa v obidvoch inštitúciách na utajované skutočnosti uplatňovali rovnocenné úrovne ochrany.

(15)  Touto dohodou nie sú dotknuté existujúce a budúce pravidlá pre prístup k dokumentom prijaté v súlade s článkom 15 ods. 3 ZFEÚ; pravidlá pre ochranu osobných údajov prijaté v súlade s článkom 16 ods. 2 ZFEÚ; pravidlá pre výkon vyšetrovacieho práva Európskeho parlamentu prijaté v súlade s tretím odsekom článku 226 ZFEÚ; ani príslušné ustanovenia týkajúce sa Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF),

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Účel a rozsah pôsobnosti

Článok 2

Vymedzenie pojmu „utajovaná skutočnosť“

Článok 3

Ochrana utajovaných skutočností

1.  Európsky parlament chráni všetky utajované skutočnosti, ktoré mu poskytne Rada, v súlade so svojimi bezpečnostnými predpismi a touto dohodou.

2.  Keďže je potrebné zachovať rovnocennosť základných zásad a minimálnych noriem ochrany utajovaných skutočností, ktoré Európsky parlament a Rada stanovili vo svojich príslušných bezpečnostných pravidlách, Európsky parlament zabezpečí, aby bezpečnostné opatrenia uplatňované v priestoroch Európskeho parlamentu poskytovali úroveň ochrany utajovaných skutočností rovnocennú s tou, aká sa poskytuje takýmto skutočnostiam v priestoroch Rady. Príslušné útvary Európskeho parlamentu a Rady na tento účel úzko spolupracujú.

3.  Európsky parlament prijme vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa utajované skutočnosti, ktoré mu poskytne Rada:

4.  Rada môže na základe predchádzajúceho písomného súhlasu pôvodcu udeliť Európskemu parlamentu prístup k utajovaným skutočnostiam, ktoré pochádzajú z iných inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie, alebo z členských štátov, tretích štátov alebo medzinárodných organizácií.

Článok 4

Personálna bezpečnosť

1.  Prístup k utajovaným skutočnostiam sa poslancom Európskeho parlamentu udeľuje v súlade s článkom 5 ods. 4.

2.  Pokiaľ ide o skutočnosť so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL, SECRET UE/EU SECRET alebo TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET alebo rovnocenným stupňom, môže sa prístup udeliť iba poslancom Európskeho parlamentu, ktorí majú oprávnenie predsedu Európskeho parlamentu:

Bez ohľadu na prvý pododsek, pokiaľ ide o skutočnosti so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo rovnocenným stupňom, môže sa prístup udeliť tiež tým poslancom Európskeho parlamentu určeným v súlade s článkom 5 ods. 4, ktorí v súlade s bezpečnostnými predpismi Európskeho parlamentu podpísali čestné vyhlásenie o neposkytovaní. Mená poslancov Európskeho parlamentu, ktorým sa podľa tohto pododseku udelil prístup, sa oznámia Rade.

3.  Poslanci Európskeho parlamentu sú pred udelením prístupu k utajovaným skutočnostiam poučení o povinnostiach chrániť takéto skutočnosti v súlade s bezpečnostnými predpismi Európskeho parlamentu, ako aj o spôsoboch zabezpečenia takejto ochrany, pričom poslanci tieto povinnosti akceptujú.

4.  Prístup k utajovaným skutočnostiam sa udeľuje iba tým úradníkom Európskeho parlamentu a iným zamestnancom Európskeho parlamentu pracujúcim pre politické skupiny, ktorí:

Článok 5

Postup pristupovania k utajovaným skutočnostiam

1.  Rada poskytne Európskemu parlamentu utajované skutočnosti v zmysle článku 1, ak má právnu povinnosť tak urobiť na základe zmlúv alebo právnych aktov prijatých na základe zmlúv. Písomnú žiadosť o takéto skutočnosti môžu predložiť aj orgány alebo funkcionári Parlamentu podľa odseku 3.

2.  V ostatných prípadoch môže Rada utajované skutočnosti v zmysle článku 1 Európskemu parlamentu poskytnúť buď z vlastného podnetu, alebo na základe písomnej žiadosti niektorého z týchto funkcionárov Parlamentu podľa odseku 3.

3.  Písomné žiadosti môžu Rade predkladať tieto orgány alebo funkcionári Parlamentu:

Žiadosti ostatných poslancov Európskeho parlamentu sa predkladajú prostredníctvom jedného z orgánov alebo funkcionárov Parlamentu uvedených v prvom pododseku.

Rada na takéto žiadosti odpovedá bezodkladne.

4.  Ak má Rada právnu povinnosť udeliť Európskemu parlamentu prístup k utajovaným skutočnostiam alebo ak sa tak rozhodla urobiť, stanoví písomne pred tým, ako sa uvedené skutočnosti postúpia, spolu s príslušným orgánom alebo funkcionárom uvedenými v odseku 3:

Článok 6

Evidencia a uchovávanie utajovaných skutočností, oboznamovanie sa s nimi a rokovanie o nich v Európskom parlamente

1.  Utajované skutočnosti, ktoré Rada poskytne Európskemu parlamentu a ktoré majú stupeň utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL, SECRET UE/EU SECRET alebo TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET alebo rovnocenný stupeň:

2.  S utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia RESTREINT UE/EU RESTRICTED alebo rovnocenným stupňom, ktoré Rada poskytne Európskemu parlamentu, sa zaobchádza, a tieto skutočnosti sa tiež uchovávajú, v súlade s bezpečnostnými predpismi Európskeho parlamentu, ktoré poskytujú úroveň ochrany takýchto utajovaných skutočností rovnocennú s tou, aká sa takýmto skutočnostiam poskytuje v Rade.

Bez ohľadu na prvý pododsek sa po dobu 12 mesiacov po nadobudnutí platnosti tejto dohody zaobchádza so skutočnosťami so stupňom utajenia RESTREINT UE/EU RESTRICTED alebo rovnocenným stupňom a tieto skutočnosti sa uchovávajú v súlade s odsekom 1. Prístup k takýmto utajovaným skutočnostiam je upravený v článku 4 ods. 4 písm. a) a c) a v článku 5 ods. 4.

3.  S utajovanými skutočnosťami je možné manipulovať len prostredníctvom komunikačných a informačných systémov, ktoré sú riadne certifikované alebo schválené v súlade s normami, ktoré sú rovnocenné s normami ustanovenými v bezpečnostných predpisoch Rady.

4.  Utajované skutočnosti poskytované ústne príjemcom v Európskom parlamente podliehajú rovnakej úrovni ochrany ako písomné utajované skutočnosti.

5.  Bez ohľadu na odsek 1 písm. c) tohto článku sa o utajovaných skutočnostiach so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo rovnocenným stupňom, ktoré Rada poskytne Európskemu parlamentu, môže rokovať na schôdzach za zatvorenými dverami, ktorých sa zúčastňujú len poslanci Európskeho parlamentu a tí úradníci Európskeho parlamentu a iní zamestnanci Európskeho parlamentu pracujúci pre politické skupiny, ktorým sa prístup k utajovaným skutočnostiam udelil v súlade s článkom 4 ods. 4 a článkom 5 ods. 4. Platia pritom nasledujúce podmienky:

6.  Ak je potrebné zvolať schôdze s cieľom rokovať o utajovaných skutočnostiach so stupňom utajenia SECRET UE/EU SECRET alebo TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET alebo rovnocenným stupňom, Európsky parlament a Rada sa v každom jednotlivom prípade dohodnú na osobitných opatreniach.

Článok 7

Narušenie bezpečnosti, strata alebo vyzradenie utajovaných skutočností

1.  V prípade preukázanej straty alebo vyzradenia utajovaných skutočností, ktoré poskytne Rada, alebo podozrenia z takejto straty alebo vyzradenia generálny tajomník Európskeho parlamentu o tom bezodkladne informuje generálneho tajomníka Rady. Generálny tajomník Európskeho parlamentu vedie vyšetrovanie a informuje generálneho tajomníka Rady o jeho výsledkoch a opatreniach prijatých s cieľom zabrániť opakovaniu takejto udalosti. Ak sa záležitosť týka poslanca Európskeho parlamentu, koná spoločne s generálnym tajomníkom Európskeho parlamentu aj predseda Európskeho parlamentu.

2.  Voči akémukoľvek poslancovi Európskeho parlamentu, ktorý zodpovedá za porušenie ustanovení stanovených v bezpečnostných pravidlách Európskeho parlamentu alebo v tejto dohode, sa môžu uplatniť opatrenia a sankcie v súlade s článkom 9 ods. 2 a článkami 152 až 154 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu.

3.  Voči akémukoľvek úradníkovi Európskeho parlamentu alebo inému zamestnancovi Európskeho parlamentu pracujúcemu pre niektorú politickú skupinu, ktorý zodpovedá za porušenie ustanovení bezpečnostných pravidiel Európskeho parlamentu alebo tejto dohody, sa môžu uplatniť sankcie uvedené v služobnom poriadku úradníkov a podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie stanovených v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68(13).

4.  Osoby, ktoré zodpovedajú za stratu alebo vyzradenie utajovaných skutočností, môžu podliehať disciplinárnemu a/alebo súdnemu konaniu v súlade s príslušnými zákonmi, pravidlami a inými právnymi predpismi.

Článok 8

Záverečné ustanovenia

1.  Európsky parlament a Rada prijmú samostatne všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie vykonávania tejto dohody. Na tento účel spolupracujú, a to najmä organizovaním návštev s cieľom monitorovať vykonávanie bezpečnostno-technických aspektov tejto dohody.

2.  S cieľom zabezpečiť zachovanie rovnocennosti základných zásad a minimálnych noriem ochrany utajovaných skutočností uskutočnia príslušné útvary sekretariátu Európskeho parlamentu a Generálneho sekretariátu Rady pred tým, ako niektorá z týchto inštitúcií zmení svoje príslušné bezpečnostné pravidlá, vzájomné konzultácie.

3.  Utajované skutočnosti sa podľa tejto dohody Európskemu parlamentu poskytnú, keď Rada spolu s Európskym parlamentom skonštatuje, že sa na jednej strane dosiahla rovnocennosť základných zásad a minimálnych noriem ochrany utajovaných skutočností stanovených v bezpečnostných pravidlách Európskeho parlamentu a v bezpečnostných pravidlách Rady, ako aj rovnocennosť úrovne ochrany utajovaných skutočností v priestoroch Európskeho parlamentu a Rady na strane druhej.

4.  Táto dohoda sa môže na žiadosť ktorejkoľvek z týchto dvoch inštitúcií prehodnotiť na základe skúseností získaných pri jej vykonávaní.

5.  Táto dohoda nadobúda platnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

VYHLÁSENIA

a)  Vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k článku 8 ods. 3

Európsky parlament a Rada budú spolupracovať v záujme toho, aby predtým, ako medziinštitucionálna dohoda z ...(14) medzi Európskym parlamentom a Radou o postupovaní utajovaných skutočností, ktoré sa týkajú záležitostí mimo oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a ktorých držiteľom je Rada, Európskemu parlamentu a o zaobchádzaní s takýmito skutočnosťami zo strany Európskeho parlamentu nadobudne platnosť, bolo možné konštatovať, že sa dosiahli rovnocennosti podľa článku 8 ods. 3.

b)  Vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o stanovovaní stupňa utajenia dokumentov

Európsky parlament a Rada pripomínajú, že stanovovanie príliš nízkeho alebo príliš vysokého stupňa utajenia dokumentov znižuje vierohodnosť bezpečnostných pravidiel.

Rada bude i naďalej zabezpečovať, aby sa na skutočnosti s pôvodom v Rade uplatňovali v súlade s jej bezpečnostnými pravidlami správne stupne utajenia. Rada preskúma stupeň utajenia každého dokumentu pred tým, ako ho postúpi Európskemu parlamentu, a najmä preverí, či je takýto stupeň utajenia stále primeraný.

Európsky parlament bude chrániť všetky utajované skutočnosti, ktoré sa mu poskytnú, spôsobom primeraným ich stupňu utajenia. V prípade, že požiada o zníženie alebo zrušenie stupňa utajenia pre utajovaný dokument poskytnutý Radou, je takéto zníženie alebo zrušenie možné vykonať iba na základe predchádzajúceho písomného súhlasu Rady.

c)  Vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o prístupe k utajovaným skutočnostiam v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky

Pripomínajúc vyhlásenie vysokej predstaviteľky o politickej zodpovednosti(15) , sa Európsky parlament a Rada domnievajú, že v priebehu roka 2012 by sa malo začať preskúmanie medziinštitucionálnej dohody z 20. novembra 2002 medzi Európskym parlamentom a Radou týkajúcej sa prístupu Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky(16).

Pri tomto preskúmaní sa bude rešpektovať osobitná úloha Európskeho parlamentu v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a zároveň sa zohľadnia skúsenosti získané pri vykonávaní medziinštitucionálnej dohody z ...(17) medzi Európskym parlamentom a Radou o postupovaní utajovaných skutočností, ktoré sa týkajú záležitostí mimo oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a ktorých držiteľom je Rada, Európskemu parlamentu a o zaobchádzaní s takýmito skutočnosťami zo strany Európskeho parlamentu a vyššie uvedenej medziinštitucionálnej dohody z 20. novembra 2002.

Až do ukončenia tohto preskúmania sa v prípadoch, kedy Rada rozhodne, že Európskemu parlamentu udelí prístup k utajovaným skutočnostiam, ktorých držiteľom je Rada, v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, postupuje podľa odôvodnenia 7 medziinštitucionálnej dohody z ...(18) medzi Európskym parlamentom a Radou o postupovaní utajovaných skutočností, ktoré sa týkajú záležitostí mimo oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a ktorých držiteľom je Rada, Európskemu parlamentu a o zaobchádzaní s takýmito skutočnosťami zo strany Európskeho parlamentu a v súlade s bodom 2 uvedeného vyhlásenia vysokej predstaviteľky.

Európsky parlament a Rada sa dohodli, že pri vykonávaní tohto vyhlásenia sa náležite zohľadní špecifická povaha a osobitne citlivý obsah informácií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

d)  Vyhlásenie Rady o neutajovaných dokumentoch Rady

Rada potvrdzuje, že medziinštitucionálna dohoda z ...(19) medzi Európskym parlamentom a Radou o postupovaní utajovaných skutočností, ktorých držiteľom je Rada a ktoré sa týkajú záležitostí mimo oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, Európskemu parlamentu a o zaobchádzaní s takýmito skutočnosťami zo strany Parlamentu, sa neuplatňuje na interné neutajované dokumenty Rady (t. j. dokumenty označené „LIMITÉ“).

e)  Vyhlásenie Európskeho parlamentu o utajovaných skutočnostiach, ktorých držiteľom je Komisia

Európsky parlament zdôrazňuje, že utajované skutočnosti, ktorých pôvodcom je Európska komisia a/alebo ktoré Európska komisia postupuje Európskemu parlamentu, sa postupujú v súlade s ustanoveniami stanovenými v Rámcovej dohode z 20. októbra 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(20) a zaobchádza sa s nimi v súlade s tými istými ustanoveniami.

(1) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43. (2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0378. (3) V tejto súvislosti pozri tiež pozíciu Európskeho parlamentu z 15. decembra 2011 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (prepracované znenie) (P7_TA(2011)0580) a jeho vyššie uvedené uznesenie zo 14. septembra 2011 o prístupe verejnosti k dokumentom (článok 104 ods. 7 rokovacieho poriadku) za obdobie 2009 – 2010. (4) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47. (5) Ú. v. EÚ C 190, 30.6.2011, s. 2. (6) Čo sa týka tabuliek zhody, pozri spoločné politické vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom pripojeným k legislatívnemu uzneseniu Európskeho parlamentu z 27. októbra 2011 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako osôb pod medzinárodnou ochranou a obsah poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (P7_TA(2011)0469); pokiaľ ide o účasť Európskeho parlamentu, vec bola uzavretá prostredníctvom výmeny listov. (7) Ú. v. ES C 298, 30.11.2002, s. 1. (8) Ú. v. ES C 298, 30.11.2002, s. 1. (9) Ú. v. EÚ C 210, 3.8.2010, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30. (11) Ú. v. EÚ L 141, 27.5.2011, s. 17. (12) Ú. v. EÚ C 190, 30.6.2011, s. 2. (13) Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1. (14) * Dátum podpisu medziinštitucionálnej dohody. (15) Ú. v. EÚ C 210, 3.8.2010, s. 1. (16) Ú. v. ES C 298, 30.11.2002, s. 1. (17) * Dátum podpisu medziinštitucionálnej dohody. (18) * Dátum podpisu medziinštitucionálnej dohody. (19) * Dátum podpisu medziinštitucionálnej dohody. (20) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2012 o 18. správe o lepšej tvorbe právnych predpisov – uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality (2010) (2011/2276(INI))

P7_TA(2012)0340 A7-0251/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva(1),

–  so zreteľom na Spoločné politické vyhlásenie členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom(2),

–  so zreteľom na Spoločné politické vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 27. októbra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom(3),

–  so zreteľom na praktické opatrenia, na ktorých sa 22. júla 2011 zhodli príslušné útvary Európskeho parlamentu a Rada, týkajúce sa plnenia ustanovení článku 294 ods. 4 ZFEÚ v prípade zhody dosiahnutej pri prvom čítaní,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o lepšej tvorbe právnych predpisov, subsidiarite a proporcionalite a inteligentnej regulácii(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o 27. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva Európskej únie(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o zaručení nezávislých posúdení vplyvu(6),

–  so zreteľom na správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite (18. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2010) (COM(2011)0344),

–  so zreteľom na správu Komisie o minimalizovaní regulačného zaťaženia pre MSP – Prispôsobenie právnych predpisov EÚ potrebám mikropodnikov (COM(2011)0803),

–  so zreteľom na 28. výročnú správu Komisie o kontrole uplatňovania práva EÚ (2010) (COM(2011)0588),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o inteligentnej regulácii v Európskej únii (COM(2010)0543),

–  so zreteľom na závery Rady pre konkurencieschopnosť o posudzovaní vplyvu z 5. decembra 2011,

–  so zreteľom na závery Rady pre konkurencieschopnosť o inteligentnej regulácii z 30. mája 2011,

–  so zreteľom na správu Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívneho zaťaženia z 15. novembra 2011 s názvom ’Európa môže byť úspešnejšia: správa o osvedčených postupoch pri implementovaní právnych predpisov EÚ v členských štátoch najmenej zaťažujúcim spôsobom’,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanovisko Výboru pre ústavné veci (A7-0251/2012),

A.  keďže národné parlamenty predložili Európskemu parlamentu v roku 2010 vyše sedemnásobne viac príspevkov ako odôvodnených stanovísk;

B.  keďže program inteligentnej regulácie predstavuje snahu o zjednotenie úsilia v oblasti lepšej tvorby predpisov, zjednodušenia právnych predpisov EÚ a zníženia administratívneho a regulačného zaťaženia a o vykročenie smerom k dobrému spravovaniu vecí verejných vychádzajúcemu z tvorby politík na základe overených poznatkov, v ktorej zohrávajú zásadnú úlohu posudzovanie vplyvu a kontroly ex post;

C.  keďže Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva z roku 2003 prestala vyhovovať súčasnému legislatívnemu prostrediu, ktoré sa vytvorilo v dôsledku Lisabonskej zmluvy, v neposlednom rade s ohľadom na roztrieštený prístup inštitúcií EÚ v súvislosti s prijímaním spoločných politických vyhlásení k vysvetľujúcim dokumentom a praktických opatrení na úrovni sekretariátov určených na vykonávanie článku 294 ZFEÚ;

D.  keďže nesprávna voľba medzi využitím delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ alebo vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ v legislatívnom akte vedie k riziku, že daný legislatívny akt bude anulovaný rozhodnutím Súdneho dvora;

Všeobecné pripomienky

1.  zdôrazňuje všeobecnú potrebu zabezpečiť, aby boli právne predpisy jasné, jednoduché, ľahko zrozumiteľné a prístupné pre všetkých;

2.  zdôrazňuje, že európske inštitúcie musia pri tvorbe právnych predpisov dodržiavať zásadu subsidiarity a proporcionality;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s názorom výboru pre posudzovanie vplyvu, že Komisia vo svojom posudzovaní vplyvu neberie v podstate dostatočný ohľad na tieto zásady; považuje za nesmierne dôležité, aby sa Komisia venovala riešeniu všetkých nedostatkov v tejto oblasti s cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto zásad;

4.  znovu pripomína svoje opakované výzvy na opätovné prerokovanie Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z roku 2003, aby sa v nej zohľadnilo nové legislatívne prostredie, ktoré sa vytvorilo v dôsledku Lisabonskej zmluvy, aby sa zjednotili najlepšie postupy a aby sa aktualizovala dohoda v súlade s programom inteligentnej regulácie; navrhuje, aby sa v tejto súvislosti dosiahla dohoda o opatreniach týkajúcich sa vymedzenia hraníc medzi delegovanými a vykonávacími aktmi; žiada svojho predsedu o podniknutie krokov, ktoré sú potrebné na otvorenie rokovaní s ostatnými inštitúciami;

Kontrola subsidiarity národnými parlamentmi

5.  víta užšie zapojenie národných parlamentov do európskeho legislatívneho procesu, najmä pokiaľ ide o kontrolu legislatívnych návrhov so zreteľom na zásady subsidiarity a proporcionality;

6.  konštatuje, že v roku 2010 národné parlamenty predložili 211 stanovísk, ale iba 34 z nich sa týkalo obáv v súvislosti so zásadou subsidiarity; poukazuje na to, že podmienky článku 2 ods. 2 prvej vety Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality sa prvý raz splnili v máji 2012 v súvislosti s návrhom nariadenia Rady o výkone práva uskutočniť kolektívnu akciu v rámci slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby (COM(2012)0130); v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vykonala potrebné preskúmanie návrhu s maximálnym ohľadom na výslovnú vôľu národných parlamentov, keďže cieľom nového kontrolného postupu je zabezpečiť, aby sa rozhodnutia prijímali čo najbližšie občanom;

7.  žiada, aby sa vykonala nezávislá analýza v mene Komisie, ktorá preskúma úlohu regionálnych alebo miestnych parlamentov v oblasti kontroly uplatňovania zásady subsidiarity; v tejto súvislosti poukazuje na internetovú platformu IPEX, ktorú financuje Európsky parlament a národné parlamenty a ktorá je mimoriadne užitočná pri výmene informácií súvisiacich s postupmi kontroly;

8.  odporúča náležite upozorniť zákonodarné orgány na potrebu zabezpečenia správneho uplatňovania zásad subsidiarity a proporcionality podľa podmienok protokolu č. 2 pripojeného k Zmluve o fungovaní Európskej únie;

9.  konštatuje, že kritiku výboru pre posudzovanie vplyvu týkajúcu sa zohľadnenia zásady subsidiarity vyjadrilo aj niekoľko národných parlamentov v stanoviskách predložených v rámci mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity, ktorý sa zaviedol v Lisabonskej zmluve; ďalej však konštatuje, že ani raz v roku 2010 sa nedosiahol prah na aktivovanie formálneho postupu podľa protokolu č. 2 pripojeného k zmluvám;

10.  konštatuje však, že národné parlamenty uplatnili postup ’žltej karty’ prvý raz od nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy 22. mája 2012 prijatím odôvodnených stanovísk proti návrhu Komisie na nariadenie Rady o výkone práva uskutočniť kolektívnu akciu v rámci slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby (COM(2012)0130);

11.  konštatuje so znepokojením, že v niektorých stanoviskách národných parlamentov sa zdôrazňuje skutočnosť, že v mnohých návrhoch Komisie je odôvodnenie z hľadiska subsidiarity nedostatočné alebo úplne chýba;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby európske inštitúcie umožnili národným parlamentom kontrolovať legislatívne návrhy tak, že zabezpečia, aby Komisia predkladala podrobné a komplexné odôvodnenia svojich rozhodnutí z hľadiska zásad subsidiarity a proporcionality v súlade s článkom 5 protokolu č. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

13.  navrhuje vypracovať posúdenie s cieľom zistiť, či by sa nemali stanoviť vhodné kritériá na európskej úrovni na hodnotenie súladu so zásadami subsidiarity a proporcionality;

14.  domnieva sa, že súčasný časový rámec stanovený v zmluvách, v ktorom majú národné parlamenty vykonávať kontroly uplatňovania zásady subsidiarity, by sa mal preskúmať s cieľom zistiť, či je dostatočný; navrhuje, aby EP, Komisia a zástupcovia národných parlamentov preskúmali, ako by sa mohli zmenšiť prekážky účasti národných parlamentov v rámci mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity;

15.  pripomína, že podľa zásady subsidiarity EÚ koná mimo oblastí svojej výlučnej právomoci iba v prípade, že ciele plánovaného opatrenia možno v dostatočnej miere a vzhľadom na jeho rozsah lepšie dosiahnuť na úrovni Únie než na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni; zásada subsidiarity teda môže viesť k rozšíreniu činnosti Únie v rámci jej právomocí, ak si to vyžadujú okolnosti, ale naopak aj k obmedzeniu alebo zredukovaniu príslušnej činnosti, ak už nie je opodstatnená; zdôrazňuje skutočnosť, že subsidiarita sa v tejto súvislosti netýka len vzťahu medzi EÚ a jej členskými štátmi, ale zahŕňa aj regionálnu a miestnu úroveň;

16.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby na základe zásady subsidiarity zlepšila a upravila vyhlásenia, ktorými odôvodňuje legislatívne iniciatívy; pripomína, že je potrebné upraviť a zjednodušiť administratívne právne predpisy EÚ, aby sa znížili administratívne a regulačné náklady; v tejto súvislosti konštatuje, že by sa mali primerane uplatňovať zásady subsidiarity a proporcionality;

17.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia ešte nepredložila riadnu správu o uplatňovaní zásady proporcionality, najmä pokiaľ ide o používanie článkov 290 a 291 ZFEÚ o delegovaných a vykonávacích aktoch; varuje Radu, aby nenarúšala zreteľný rozdiel medzi delegovanými a vykonávacími aktmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne uplatňovanie oboch článkov;

18.  konštatuje, že v čase, na ktorý sa vzťahuje správa, Súdny dvor EÚ vyhlásil iba jeden rozsudok o zásadách proporcionality a subsidiarity (’roaming’ pri mobilnom telefonovaní), a poznamenáva, že podľa zistenia Súdneho dvora nedošlo v danom prípade k porušeniu ani jednej z týchto dvoch zásad, pretože obmedzenie cien pre konečných spotrebiteľov bolo nevyhnutné pre ochranu ich záujmov a tento cieľ možno najlepšie vykonať na úrovni Únie;

19.  v tejto súvislosti víta predstavenie prepracovanej internetovej stránky IPEX, ktorá môže slúžiť ako katalyzátor ďalších zlepšení a na zapojenie sa do činností mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity, a zdôrazňuje potrebu naďalej propagovať túto stránku;

20.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné rozšíriť kontrolu uplatňovania zásady subsidiarity na regionálnu a miestnu úroveň v členských štátoch; v tejto súvislosti víta výročnú správu o subsidiarite, ktorú zverejnil Výbor regiónov, ako aj internetovú stránku REGPEX vytvorenú týmto výborom, ktoré napomáhajú výmenu informácií a prispejú k dosiahnutiu ďalších zlepšení v oblasti kontroly dodržiavania zásady subsidiarity;

21.  vyzýva národné parlamenty, aby v súlade s protokolom o uplatňovaní zásady subsidiarity konzultovali regionálne parlamenty s legislatívnymi právomocami; vyzýva Komisiu, aby pri kontrole dodržiavania zásady subsidiarity, a najmä vo svojich výročných správach o subsidiarite a proporcionalite venovala pozornosť úlohe regionálnych parlamentov s legislatívnymi právomocami;

Tvorba politík na základe overených poznatkov

22.  zdôrazňuje význam programu inteligentnej regulácie a vývoja nových regulačných prístupov na zabezpečenie toho, že legislatíva EÚ bude primeraná svojmu účelu a že bude môcť účinne prispievať k riešeniu budúcich problémov týkajúcich sa konkurencieschopnosti a rastu;

23.  pripomína rozhodujúci význam posúdení vplyvu ako nástroja na podporu rozhodovania v legislatívnom procese a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu riadne preskúmať otázky týkajúce sa zásad subsidiarity a proporcionality;

24.  vyzdvihuje odhodlanie Parlamentu plniť svoje povinnosti v rámci programu inteligentnej regulácie a nabáda výbory zúčastňujúce sa legislatívnej činnosti v rámci bežného postupu, aby využívali Riaditeľstvo Parlamentu pre hodnotenie vplyvu; pripomína, že Parlament a Rada sa zaviazali v spoločnom medziinštitucionálnom prístupe k hodnoteniu vplyvu z roku 2005 vykonávať posudzovanie vplyvu pred prijatím podstatných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, a vyzýva výbory, aby pri plnení tohto záväzku využívali nové Riaditeľstvo pre hodnotenie vplyvu;

25.  navrhuje, aby výbory ako súčasť systematickejšieho prístupu k posudzovaniu hodnotení vplyvu v Parlamente pri prvej výmene stanovísk požiadali Riaditeľstvo pre hodnotenie vplyvu o vypracovanie krátkeho zhrnutia každého hodnotenia vplyvu určeného na posúdenie; navrhuje, aby súčasťou tohto zhrnutia bol stručný záver týkajúci sa kvality hodnotenia vplyvu a krátka poznámka o hlavných zisteniach a o všetkých oblastiach analýzy, ktoré Komisia vynechala; zastáva názor, že by sa tým výrazne zlepšila parlamentná kontrola navrhovaných právnych predpisov;

26.  považuje za zásadné, aby metódy, ktoré využíva Riaditeľstvo pre hodnotenie vplyvu, boli kompatibilné a porovnateľné s prístupom, ktorý zaujala Komisia, a v tejto súvislosti vyzýva Parlament a Komisiu na úplnú spoluprácu;

27.  pripomína Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva z roku 2003 a povzbudzuje Radu, aby bez zbytočného odkladu dokončila ustanovenie jej vlastného mechanizmu na vykonávanie hodnotení vplyvu v súlade s jej záväzkami v rámci dohody z roku 2003;

28.  povzbudzuje Komisiu, aby ďalej zlepšovala svoj prístup k hodnoteniu vplyvu, a vyzýva ju, aby posilnila úlohu výboru pre posudzovanie vplyvu, a najmä aby dokončovala a predkladala len tie legislatívne návrhy, ktoré priaznivým stanoviskom schválil výbor pre posudzovanie vplyvu;

Minimalizovanie regulačného zaťaženia

29.  víta oznámenie Komisie o minimalizovaní regulačného zaťaženia pre MSP; považuje za zásadné, aby Komisia dodržiavala pri tvorbe právnych predpisov zásadu ’najskôr myslieť na malých’, a za povzbudivé považuje odhodlanie, ktoré prejavila Komisia, ako aj jej želanie prekonať rámec súčasných prístupov a zaviesť menej prísne režimy a výnimky pre menšie podniky;

30.  pripomína pozíciu Parlamentu k otázke regulačných výnimiek a naliehavo žiada Komisiu, aby rozšírila výnimky pre malé a stredné podniky v prípadoch, keď by regulačné predpisy na ne mali neprimeraný dosah a keď neexistuje žiadny rozumný dôvod, aby sa zahrnuli do rozsahu pôsobnosti právneho predpisu; víta obnovené zameranie na rozsiahle uplatňovanie testu MSP a rozmer mikrosubjektov považuje za neodmysliteľnú súčasť tohto testu, pri ktorom sa systematicky hodnotia všetky existujúce možnosti; víta v tejto súvislosti stanovisko Komisie týkajúce sa začlenenia mikrosubjektov, ktoré by mali byť v plnej miere zahrnuté do rozsahu pôsobnosti navrhovaných právnych predpisov len vtedy, ak vyhoveli posilnenému testu MSP;

31.  pripomína však Komisii, že prenesenie dôkazného bremena by nemalo automaticky viesť ku komplikovanejšej legislatíve, ktorá vznikala bez zreteľa na malé a stredné podniky; vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o zjednodušenie právnych predpisov, kedykoľvek to je možné, a aby ďalej vypracúvala a predkladala návrhy, pričom prístupnosť a nenáročné vykonávanie pre malé a stredné podniky by mali byť hlavné zásady pri navrhovaní právnych predpisov, a to aj v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú výnimky;

32.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia zabezpečila dôsledné uplatňovanie zdokonaleného testu MSP vo všetkých svojich riaditeľstvách, a vyzýva členské štáty, aby podobné úvahy zahrnuli do svojich vnútroštátnych rozhodovacích postupov;

33.  víta prístup k legislatíve založený na prispôsobení, ktorý navrhuje Komisia; vyzýva, aby sa zvážilo možné uplatňovanie prístupov prispôsobenia pri revízii existujúcich právnych predpisov;

Následné činnosti, kontroly ex post a spätná väzba pre cyklus tvorby politík

34.  víta skutočnosť, že Komisia prijala odporúčanie Parlamentu o uverejňovaní informácií týkajúcich sa vykonávania, čím sa venovala riešeniu problému pridávania ďalších požiadaviek; pripomína Komisii a Rade, že na zabezpečenie toho, aby boli súčasné a budúce programy na zníženie zaťaženia úspešné, je nevyhnutná aktívna spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi, ktorou sa predíde nezrovnalostiam pri výklade a vykonávaní právnych predpisov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby do roku 2015 znížili svoju administratívnu záťaž o ďalších 25 %;

35.  domnieva sa, že návrhy na zverejňovanie a pranierovanie európskych inštitúcií, ktoré poľavujú v zjednodušovaní, vychádzajú z dobrého úmyslu; domnieva sa však, že konštruktívnejšou spoluprácou s príslušnými zainteresovanými stranami a inštitúciami v predlegislatívnom procese spoločne s dodržiavaním všeobecných záväzkov týkajúcich sa zjednodušenia a programu inteligentnej regulácie by sa mohlo dosiahnuť, že takéto zviditeľnenie nebude potrebné; bez ohľadu na to navrhuje, aby sa zverejňovali tie členské štáty, ktoré sa najviac zúčastňujú na pridávaní ďalších požiadaviek k smerniciam, ako aj tie štáty, ktoré sú najväčšími previnilcami v prípade oneskorenej, nepresnej alebo neúplnej transpozície právnych predpisov EÚ;

36.  pripomína svoje predchádzajúce vyhlásenia o potrebe, aby Komisia uskutočnila komplexné preskúmanie konzultačného procesu, a očakáva, že Komisia do konca roka 2012 prijme odporúčania Parlamentu v tejto oblasti;

Zabezpečenie kontinuity a opatrnosti

37.  zdôrazňuje význam týchto opatrení ako kľúčového prvku obnoveného hospodárskeho rastu v EÚ; v tejto súvislosti pripomína svoje uznesenie o inteligentnej regulácii a vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy, ktorými by sa vykonávala regulačná kompenzácia, na základe ktorej by sa vyžadovalo, aby sa pred novými právnymi predpismi vytvárajúcimi náklady určila rovnocenná kompenzácia týchto nákladov; okrem toho pripomína svoju pozíciu v prospech rozšírenia rozsahu programu na zníženie administratívnej záťaže a naliehavo žiada Komisiu, aby vo svojom pracovnom programe na rok 2013 predstavila program na riešenie potreby znížiť celkového regulačného zaťaženia;

o
o   o

38.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14. (3) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 15. (4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0381. (5) Prijaté texty, P7_TA(2011)0377. (6) Prijaté texty, P7_TA(2011)0259.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2012 o stratégii politiky súdržnosti EÚ pre atlantickú oblasť (2011/2310(INI))

P7_TA(2012)0341 A7-0222/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu (COM(2011)0782),

–  so zreteľom na závery Rady o stratégii Európskej únie pre atlantickú oblasť prijaté 14. júna 2010,

–  so zreteľom na stratégiu Európskej únie pre región Baltského mora a stratégiu Európskej únie pre podunajskú oblasť,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o európskej stratégii pre atlantickú oblasť(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie s názvom Vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu (ECO/306),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k oznámeniu Komisie s názvom Vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o cieli 3: budúca agenda cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce(2),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0222/2012),

A.  keďže oblasť Atlantického oceánu sa vyznačuje viacerými definujúcimi charakteristickými črtami, ktoré vyžadujú politickú reakciu na úrovni Európskej únie:

B.  keďže európska kríza viedla k zhoršeniu situácie a v mnohých regiónoch v atlantickej oblasti spôsobila posun späť v miere ich rozvoja;

C.  keďže oblasť Atlantického oceánu sa skladá z pomerne nesúrodých regiónov, z ktorých mnohé ešte stále nedosiahli priemernú úroveň príjmov EÚ, a preto aj naďalej zostávajú v rámci konvergenčného cieľa na účely európskej politiky súdržnosti;

D.  keďže makroregionálna stratégia má pre oživenie oblasti Atlantického oceánu zásadný význam vzhľadom na to, že ponúka spoločný prístup s cieľom:

E.  keďže stratégia by mala pokrývať všetky regióny EÚ v oblasti Atlantického oceánu vrátane pobrežných oblastí Lamanšského prielivu, Írskeho mora a najvzdialenejších regiónov a zámorských krajín a území a mala by zohľadniť vzájomný vzťah medzi oblasťami Atlantického oceánu a Severného mora;

F.  keďže pre tieto územia musíme zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj z environmentálneho, sociálneho a hospodárskeho hľadiska;

Politika územného plánovania pre Atlantický oceán

1.  dúfa, že sa v rámci stratégie zaujme široký prístup presadzovaním schválenej strategickej vízie budúceho rozvoja v oblasti Atlantického oceánu, začlenením územného rozmeru, zlepšením prepojenia medzi pevninou a morom a vytvorením rámca na lepšie riadenie politiky územného plánovania námorného a pevninského priestoru v oblastiach Atlantického oceánu;

2.  žiada, aby sa cenné poznatky získané z rozvoja súčasných makroregionálnych a iných nadnárodných stratégií plne zohľadňovali v procese stratégie pre atlantickú oblasť, najmä pokiaľ ide o otázky, ako je riadenie, rozvoj politík, komunikácia a vlastníctvo, ciele a posudzovanie;

3.  domnieva sa, že politika súdržnosti je kľúčovým nástrojom na riešenie výziev územnej politiky EÚ a podporu endogénneho rozvoja regiónov v rámci tohto makroregiónu;

4.  požaduje, aby stratégia a jej akčný plán kládli silný dôraz na zamestnanosť, rast a investície v regiónoch, a to tak námorných, ako aj vnútrozemských;

5.  požaduje vytvorenie stálej štruktúry námorného územného plánovania pre oblasť Atlantického oceánu, ktorú by tvorili regióny, príslušné členské štáty a Komisia, s cieľom koordinovať stanovenú stratégiu a monitorovať realizáciu akčného plánu z medzisektorového a nadnárodného hľadiska;

6.  domnieva sa, že integrovaný systém správy morských a námorných údajov na úrovni EÚ je mimoriadne dôležitý na využitie námorných príležitostí; žiada Komisiu, aby ďalej vynakladala úsilie na zlepšenie riadenia a prístupnosti údajov;

7.  domnieva sa, že na zachovanie ekologickej rovnováhy a biodiverzity a na zmenšenie uhlíkovej stopy v Atlantickom oceáne sú potrebné rázne opatrenia;

8.  domnieva sa, že morský rybolov, najmä drobný a pobrežný rybolov, a činnosti akvakultúry musia zohrávať kľúčovú úlohu v rámci politík územného plánovania námorného priestoru, pretože by mohli výrazne prispievať k dynamickejšiemu hospodárskemu rastu a vytváraniu bohatstva a pracovných miest; zastáva názor, že regionalizácia spoločnej politiky rybného hospodárstva by mala viesť k zavedeniu ekosystémového riadenia prispôsobeného potrebám atlantického priestoru, a v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby v rámci uplatňovania spoločnej politiky rybného hospodárstva a plánov riadenia vopred konzultovala s regionálnymi poradnými radami;

9.  požaduje zakladanie miestnych, regionálnych a cezhraničných partnerstiev s cieľom zlepšiť kapacity na prevenciu a riadenie rizík v Atlantiku v súvislosti s nehodami na mori a na pevnine, prírodnými katastrofami a trestnou činnosťou (pirátstvom, nezákonným obchodovaním, nezákonným rybolovom atď.) a vytváranie dostatočných a pružných mechanizmov na náhradu a kompenzáciu spôsobených škôd; požaduje vytvorenie európskej pobrežnej stráže;

10.  žiada zlepšenie existujúcich systémov monitorovania plavidiel, okamžité uplatnenie posilnených právomocí agentúry EMSA a uzatvorenie dohôd o zdieľaní údajov medzi príslušnými orgánmi s cieľom umožniť identifikáciu a sledovanie lodí a boj proti hrozbám, ako sú cezhraničná trestná činnosť, pašeráctvo, nezákonný rybolov a obchodovanie s ľuďmi; zdôrazňuje význam podpory zavádzania a realizácie európskych programov satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo) s cieľom zabezpečiť v Atlantickom oceáne systémy na podporu vyhľadávania a záchrany; pripomína potrebu zaistiť zo strany Únie dlhodobé financovanie európskeho programu Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES), ktorý prispieva najmä k predchádzaniu a riadeniu námorných rizík;

11.  domnieva sa, že územný rozmer stratégie je kľúčový na to, aby sa atlantické regióny stali dostupnejšie, a mal by sa zamerať na prepojenie atlantickej oblasti s európskou pevninou, spojenie dopravných, energetických a informačných sietí, rozvoj vidieckych a mestských oblastí vnútrozemia a posilňovanie väzieb medzi pevninou a morom vrátane odľahlých a ostrovných regiónov;

12.  je toho názoru, že námorné diaľnice pomôžu zabezpečiť prístup do regiónov v oblasti Atlantiku, posilniť obchodnú výmenu, povzbudiť hospodársku činnosť prístavov, oživiť cestovný ruch a znížiť emisie CO2; považuje za dôležité, aby v opatreniach na znižovanie emisií CO2 bol zohľadnený námorný obchod v oblasti Atlantického oceánu a osobitosti najvzdialenejších regiónov, v ktorých je námorná preprava tovaru a osôb kľúčová pre zaistenie skutočnej územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti; požaduje, aby sa námorné diaľnice považovali za spôsobilé pre podporu v rámci Nástroja na prepojenie Európy;

13.  v záujme udržateľnosti námorných diaľnic a v súlade so stratégiou Európa 2020 vyzýva, aby sa zaviedli špecifické odporúčania týkajúce sa plavidiel s cieľom podporiť začlenenie pohonných systémov s nízkouhlíkovými emisiami a uplatňovanie prísnych konštrukčných kritérií z hľadiska účinnosti, pohodlia, výkonnosti, bezpečnosti, polohy a telekomunikácií; zdôrazňuje, že tieto odporúčania by sa mali zamerať na zvyšovanie efektívnosti tohto druhu dopravy, zabezpečenie ochrany životného prostredia a uľahčovanie prepojenia uvedeného druhu dopravy s ostatnými dopravnými sieťami a druhmi;

14.  považuje za nevyhnutné zlepšiť prepojenie atlantických regiónov so zvyškom Európy prostredníctvom investícií do multimodálnych dopravných infraštruktúr;

15.  zdôrazňuje potrebu účinnej cezhraničnej koordinácie a spolupráce pri výstavbe a využívaní cestnej a železničnej infraštruktúry vrátane vysokorýchlostných železničných tratí, letísk, námorných prístavov, vnútrozemských prístavov, vnútrozemských terminálov a logistických zariadení s cieľom vytvoriť udržateľnejší a multimodálny dopravný systém;

16.  zdôrazňuje hospodársky a územný význam prístavov a domnieva sa, že existencia železničných a vnútrozemských vodných spojení s vnútrozemím je rozhodujúca pre ich konkurencieschopnosť;

17.  ľutuje, že v návrhoch Komisie, ktoré sa týkajú základnej siete transeurópskych dopravných sietí, chýba koridor pokrývajúci celý atlantický priestor a že do tejto základnej siete bolo navrhnutých veľmi málo atlantických prístavov; považuje za potrebné zahrnúť medzi hlavné prístavy aj ďalšie atlantické prístavy a má v tejto súvislosti v úmysle predložiť návrhy;

18.  pripomína výhody vytvorenia Jednotného európskeho neba na účel posilnenia územnej súdržnosti prostredníctvom zintenzívnenej dopravy medzi regionálnymi letiskami v rámci Únie a vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila využitie funkčných blokov vzdušného priestoru v termínoch, ktoré boli stanovené na dosiahnutie tohto cieľa;

Priemyselná politika pre atlantickú oblasť

19.  dúfa, že stratégia bude prostredníctvom vhodnej priemyselnej politiky podporovať konkurencieschopnosť dynamických hospodárskych odvetví v oblastiach Atlantického oceánu; v tejto súvislosti sa domnieva, že orgány verejnej správy by mali podporovať investície súkromného sektora v oblasti výskumu a vývoja, inovácií, rozvoja zoskupení a podpory malých a stredných podnikov;

20.  žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala tým oblastiam, v ktorých prebieha reštrukturalizácia podnikov a odvetví a zatváranie alebo premiestňovanie podnikov, s cieľom podporiť ich reindustrializáciu prostredníctvom vytvárania synergií medzi prístavnými činnosťami, logistikou a rozvojom doplnkových odvetví s väčšou pridanou hodnotou; takisto požaduje, aby sa vytvoril mechanizmus výmeny úspešných priemyselných postupov medzi oblasťami atlantického oblúka;

21.  domnieva sa, že stratégia by mala podporovať morský a námorný výskum a uľahčiť prístup podnikov k výsledkom tohto výskumu s cieľom zlepšiť vedecké poznatky o morskom prostredí, podporovať inovácie v námorných odvetviach a umožniť udržateľné využívanie morských zdrojov;

22.  zastáva názor, že stratégia by mala mať ambicióznu sociálnu dimenziu s cieľom podporiť odbornú prípravu a prístup mladých ľudí k námorným profesiám upevnením štruktúr zamestnanosti, ktoré majú v súčasnosti spojitosť s morom, a ich úlohy, pokiaľ ide o umožnenie obyvateľom zostať v pobrežných oblastiach, a tiež vytvorením nových špecializácií, ktoré môžu prispieť k udržateľnému rozvoju rybolovných oblastí a pomôcť zlepšiť kvalitu života v týchto oblastiach;

23.  zdôrazňuje, že energie z obnoviteľných morských zdrojov predstavujú priemyselné odvetvie budúcnosti, ktoré môže bojovať proti zmene klímy a energetickej závislosti EÚ, posilniť energetickú udržateľnosť v oblastiach Atlantického oceánu a dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020; poznamenáva, že oblasť Atlantického oceánu je obzvlášť vhodná na podporu týchto energií, a domnieva sa, že je nevyhnutná verejná podpora súkromných investícií do príslušných technológií, najmä do veternej energie pri pobreží a energie z vĺn a prílivov;

24.  poukazuje na strategický význam námornej dopravy pri pobreží Atlantického oceánu a väzieb medzi najvzdialenejšími regiónmi a pevninou; žiada Komisiu, aby navrhla opatrenia na zjednodušenie administratívnych formalít v prístavoch bez straty schopnosti kontrolovať a overovať správnosť činností a nákladov;

25.  pripomína hospodársky význam námorného priemyslu v oblastiach Atlantického oceánu, najmä lodiarskeho priemyslu, ktorý je v niektorých týchto oblastiach vo veľmi ťažkej situácii a pre ktorý musí Komisia nájsť riešenia; vyzýva Komisiu, aby obnovila iniciatívu LeaderSHIP 2015 s cieľom posilniť konkurencieschopnosť tohto odvetvia na svetovom trhu;

26.  zdôrazňuje význam činností námorného rybolovu a akvakultúry v oblastiach Atlantického oceánu a je priaznivo naklonený verejnej podpore na obnovu a modernizáciu rybárskych plavidiel, ako aj osobitnému rozlišovaniu, pokiaľ ide o charakteristiky a potenciál drobného pobrežného rybolovu a zberu mäkkýšov;

27.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať sociálne, hospodársky a environmentálne udržateľné formy cestovného ruchu, ktoré môžu byť významným zdrojom pridanej hodnoty pre oblasti Atlantického oceánu a zároveň chrániť ich ekosystém a biodiverzitu; poukazuje na to, že podpora námorného cestovného ruchu je spôsobom, ako rozvíjať športové aktivity a oživiť cestovný ruch v oblasti výletných plavieb;

28.  zdôrazňuje, že na dne Atlantického oceánu sa nachádza bohatstvo zdrojov, a domnieva sa, že stratégia by mala uľahčiť ich udržateľné skúmanie a využívanie;

Akčný plán na obdobie rokov 2014 – 2020

29.  požaduje, aby stratégia mala vonkajší rozmer, a to so zámerom dosiahnuť pokrok v určitých cieľoch a pritiahnuť medzinárodné investície, aby sa využili existujúce možnosti, a poznamenáva, že propagácia atlantickej oblasti ako vhodného miesta na investovanie, turistiku a podnikanie musí byť kľúčovým prvkom akčného plánu;

30.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila atlantický makroregión a navrhla akčný plán na realizáciu stratégie v období rokov 2014 – 2020;

31.  požaduje, aby sa pri rozpracúvaní, realizácii, hodnotení a revízii akčného plánu uplatňoval prístup viacúrovňového riadenia, prostredníctvom ktorého sa do uvedených činností úzko zapoja regionálne a miestne verejné orgány, členské štáty atlantickej oblasti, zainteresované strany súkromného sektora a organizácie občianskej spoločnosti;

32.  zdôrazňuje, že akčný plán by mal namiesto vytvárania nových rozpočtových nástrojov využívať existujúce európske zdroje financovania;

33.  požaduje prepojenie akčného plánu s regionálnou politikou EÚ, s integrovanou námornou politikou, s politikou v oblasti výskumu a inovácií (Horizont 2020) a Nástrojom na prepojenie Európy; domnieva sa, že je nevyhnutné dosiahnuť súčinnosť s ďalšími európskymi politikami, a to v oblasti výskumu a inovácií, dopravy, životného prostredia, energetiky, technológií, cestovného ruchu, rybného hospodárstva a akvakultúry a medzinárodnej spolupráce;

34.  poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú by pri poskytovaní finančných prostriedkov na investície v rámci stratégie mohla hrať Európska investičná banka, projektové dlhopisy a verejno-súkromné partnerstvá;

35.  trvá na tom, že budúca stratégia pre oblasť Atlantického oceánu musí byť založená na tematických pilieroch stratégie Európa 2020, pretože to umožní integrovaným spôsobom prepojiť tematický obsah s odvetvovými politikami; v tejto súvislosti sa domnieva, že ciele a tematické zameranie navrhované pre päť fondov zahrnutých do spoločného strategického rámca európskej politiky súdržnosti na nasledujúce programové obdobie musia tvoriť rámec akčného plánu; kladie dôraz na ciele ’posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií’, ’zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov’, ’podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo’ a ’podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach’;

36.  požaduje, aby zmluvy o partnerstve a operačné programy boli záväzne zamerané na zodpovedajúce priority makroregionálnych stratégií, na ktorých sa podieľajú, aby sa zabezpečilo, že opatrenia v rámci operačných programov a priority makroregionálnych stratégií sú úzko zladené, čo povedie k oveľa účinnejšiemu využívaniu štrukturálnych fondov a vytvoreniu pridanej hodnoty na regionálnej úrovni; poukazuje na to, že toto záväzné zameranie sa musí týkať nielen operačných programov spadajúcich pod cieľ územnej spolupráce politiky súdržnosti (INTERREG), ale aj operačných programov pre každý región atlantického priestoru;

37.  podporuje uznanie a začlenenie už existujúcich stratégií, projektov a skúseností v oblasti územnej spolupráce, ktoré by mohli ponúknuť línie činnosti a politické a operačné priority pre akčný plán; požaduje, aby sa pri vypracúvaní a vykonávaní budúcich programov územnej spolupráce v súvislosti so stratégiou náležite zohľadňoval akčný plán; navyše sa domnieva, že v rámci nadnárodnej súčasti cieľa európskej územnej spolupráce by sa mala poskytovať technická podpora pri realizácii akčného plánu, okrem iného na uľahčenie spoločného využívania najlepších postupov a sieťového prepojenia;

38.  domnieva sa, že operačné programy zamerané na viacero regiónov a fondov, ako aj integrované územné investície sú mimoriadne užitočné nástroje na uľahčenie realizácie akčného plánu;

39.  navrhuje, aby výročná správa o vykonávaní príslušných programov obsahovala hodnotenie toho, ako tieto programy prispievajú k napĺňaniu cieľov stratégie pre atlantickú oblasť a k realizácii akčného plánu;

40.  poukazuje na to, že najvzdialenejšie regióny by mohli slúžiť ako prírodné laboratóriá pre výskumnú a rozvojovú činnosť v oblasti energií z obnoviteľných zdrojov a morského hospodárstva; vyzdvihuje dôležitosť odvetvia cestovného ruchu pre tieto regióny a možnosti vytvoriť logistické platformy, ktoré by uľahčovali prepravu tovaru medzi Európou a ďalšími svetovými hospodárstvami;

41.  vyzýva vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby sa snažili dosiahnuť súčinnosť medzi svojimi politikami a prioritami akčného plánu;

42.  upozorňuje na to, že zapojenie európskych fondov riadených priamo alebo spoločne do stratégie si vyžiada vytvorenie vhodného systému riadenia a kontroly, a preto požaduje zriadenie platformy pre riadenie akčného plánu, ktorý príjemcom ponúkne informačný a kontaktný modul a uľahčí koordináciu medzi rôznymi orgánmi zodpovednými za riadenie fondov;

43.  odporúča, aby sa v rámci stratégie pre atlantickú oblasť najprv schválila strategická vízia pre atlantickú oblasť, z ktorej bude vychádzať akčný plán na roky 2014 – 2020; ďalej sa domnieva, že akčný plán by mal:

44.  poukazuje na to, že na roky 2012 a 2013 sa v rámci prípravnej akcie navrhnutej Parlamentom zriadilo Atlantické fórum s cieľom zapojiť všetky zainteresované strany do vypracúvania akčného plánu; zdôrazňuje, že Parlament ako iniciátor tohto fóra v ňom zohráva vedúcu úlohu;

45.  navrhuje, aby Atlantické fórum prijalo akčný plán, a vyzýva nadchádzajúce írske predsedníctvo, aby počas svojho funkčného obdobia zaradilo schválenie akčného plánu Európskou radou medzi svoje priority s dôrazom na plnenie, dôveryhodný postup monitorovania a priebežného hodnotenia a naplánovanie preskúmania v polovici obdobia;

46.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť vypracovať podobné makroregionálne stratégie aj v ďalších regiónoch, kde by takéto opatrenie viedlo k trvalému a udržateľnému hospodárskemu rastu;

o
o   o

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

(1) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 95. (2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0285.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2012 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (ES) č. 1528/2007, pokiaľ ide o vypustenie niekoľkých krajín zo zoznamu regiónov alebo štátov, ktoré ukončili rokovania (COM(2011)0598 – C7-0305/2011 – 2011/0260(COD))

P7_TA(2012)0342 A7-0207/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0598),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0305/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0207/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. septembra 2012 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2012, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (ES) č. 1528/2007, pokiaľ ide o vypustenie niekoľkých krajín zo zoznamu regiónov alebo štátov, ktoré ukončili rokovania

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(1),

keďže:

(1)  Rokovania o Dohode o hospodárskom partnerstve (ďalej len ’dohoda’) medzi:

(2)  Keďže Antigua a Barbuda, Bahamské spoločenstvo, Barbados, Belize, Botswanská republika, Burundská republika, Kamerunská republika, Komorská federatívna islamská republika, Republika Pobrežia Slonoviny, Dominické spoločenstvo, Dominikánska republika, Republika Fidžijských ostrovov, Ghanská republika, Grenada, Guyanská kooperatívna republika, Haitská republika, Jamajka, Kenská republika, Lesothské kráľovstvo, Madagaskarská republika, Maurícijská republika, Mozambická republika, Namíbijská republika, Papua-Nová Guinea, Rwandská republika, Federácia Svätý Krištof a Nevis, Svätá Lucia, Svätý Vincent a Grenadíny, Seychelská republika, Surinamská republika, Svazijské kráľovstvo, Tanzánijská zjednotená republika, Republika Trinidadu a Tobaga, Ugandská republika, Zambijská republika(2) a Zimbabwianska republika ukončili rokovania o dohodách, mohli byť zaradené do prílohy I k nariadeniu Rady (ES) č. 1528/2007 z 20. decembra 2007, ktorým sa uplatňujú opatrenia na výrobky s pôvodom v určitých štátoch, ktoré sú súčasťou skupiny afrických, karibských a tichomorských (AKT) štátov, stanovené v dohodách, ktorými sa uzatvárajú alebo ktoré vedú k uzatvoreniu dohôd o hospodárskom partnerstve(3).

(3)  Botswanská republika, Burundská republika, Kamerunská republika, Komorská federatívna islamská republika, Republika Pobrežia Slonoviny, Republika Fidžijských ostrovov, Ghanská republika, Haitská republika, Kenská republika, Lesothské kráľovstvo, Mozambická republika, Namíbijská republika, Rwandská republika, Svazijské kráľovstvo, Tanzánijská zjednotená republika, Ugandská republika, Zambijská republika, a Zimbabwianska republika neprijali potrebné opatrenia na ratifikáciu svojich príslušných dohôd.

(4)  V dôsledku toho by sa v zmysle článku 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1528/2007, a najmä v zmysle jeho písmena b) mala príloha I k uvedenému nariadeniu zmeniť a doplniť s cieľom vypustiť uvedené krajiny.

(5)  S cieľom zabezpečiť, aby partneri mohli byť rýchlo znova zaradení do prílohy I k uvedenému nariadeniu hneď po prijatí potrebných opatrení na ratifikáciu svojich príslušných dohôd, a dovtedy, ako tieto dohody nadobudnú platnosť, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o opätovné zaradenie krajín do prílohy I, ktoré z nej boli týmto nariadením vypustené. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súbežné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. Komisia by mala predložiť kompletné informácie a dokumentáciu o svojich stretnutiach s národnými expertmi v rámci svojej práce na príprave a vykonávaní delegovaných aktov. Na tieto stretnutia by Komisia mala pozvať expertov Európskeho parlamentu,[PDN 1]

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1528/2007 sa mení a dopĺňa takto:

1.  vkladajú sa tieto články:"

Článok 2a

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 2b s cieľom meniť a dopĺňať prílohu I opätovným zaraďovaním uvedených regiónov alebo štátov zo skupiny štátov AKT, ktoré boli vypustené z uvedenej prílohy nariadením [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/…(4)*], a ktoré po vypustení z prílohy I prijali potrebné opatrenia na ratifikáciu svojich príslušných dohôd.

Článok 2b

Výkon delegovania právomoci

1.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2a sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od nadobudnutia účinnosti tohto nariadeniana obdobie piatich rokov od ...(5). Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.[PDN 2]

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 2a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 2a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o 2 mesiaceštyri mesiace. [PDN 3]

* Ú. v. EÚ… .

2.  Príloha I sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 20141. januára 2016. [PDN 4]

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda

PRÍLOHA

'PRÍLOHA I

Zoznam regiónov alebo krajín, ktoré ukončili rokovania v zmysle článku 2 ods. 2:

ANTIGUA A BARBUDA

BAHAMSKÉ SPOLOČENSTVO

BARBADOS

BELIZE

DOMINICKÉ SPOLOČENSTVO

DOMINIKÁNSKA REPUBLIKA

GRENADA

Guyanská kooperatívna republika

JAMAJKA

Madagaskarská republika

Maurícijská republika

PAPUA-NOVÁ GUINEA

FEDERÁCIA SVÄTÝ KRIŠTOF A NEVIS

SVÄTÁ LUCIA

SVÄTÝ VINCENT A GRENADÍNY

SEYCHELSKÁ REPUBLIKA

SURINAMSKÁ REPUBLIKA

REPUBLIKA TRINIDADU A TOBAGA’.

(1) Pozícia Európskeho parlamentu z 13. septembra 2012. (2) Ú. v. EÚ L 330, 9.12.2008, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 348, 31.12.2007, s. 1. (4) + Číslo tohto nariadenia. (5) + Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2012 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami (COM(2011)0540 – C7-0235/2011 – 2011/0238(COD))

P7_TA(2012)0343 A7-0264/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0540),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0235/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality luxemburskou Poslaneckou snemovňou, ktoré tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. januára 2012(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 5. júna 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0264/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. septembra 2012 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. .../2012/EÚ, ktorým sa ustanovuje mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu č. 994/2012/EÚ.)

(1) Ú. v. EÚ C 68, 6.3.2012, s. 65.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2012 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o systémoch kvality poľnohospodárskych výrobkov (COM(2010)0733 – C7-0423/2010 – 2010/0353(COD))

P7_TA(2012)0344 A7-0266/2011

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2010)0733),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 43 ods. 2 a článok 118 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0423/2010),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 5. mája 2011(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 12. mája 2011(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 25. júna 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0266/2011),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Rady, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. septembra 2012 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 1151/2012.)

Príloha k legislatívnemu uzneseniu

Vyhlásenie Rady

Rada si všimla, že Európskemu parlamentu záleží na tom, aby sa systém riadenia výroby syra s chráneným označením pôvodu a syra s chráneným zemepisným označením rozšíril na iné výrobky s chráneným označením pôvodu a chráneným zemepisným označením.

Rada sa zaväzuje, že otázku riadenia ponuky výrobkov s chráneným označením pôvodu a chráneným zemepisným označením prediskutuje v rámci svojich rokovaní s Európskym parlamentom o návrhu Komisie o jednotnej SOT v rámci reformy SPP, ktorý obsahuje ustanovenie o nástrojoch na reguláciu ponuky na poľnohospodárskych trhoch.

(1) Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 114. (2) Ú. v. EÚ C 192, 1.7.2011, s. 28.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 13. septembra 2012 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych fondoch sociálneho podnikania (COM(2011)0862 – C7-0489/2011 – 2011/0418(COD))(1)

P7_TA(2012)0345 A7-0194/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

[Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2]

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU(2)

P7_TA(2012)0345 A7-0194/2012

k návrhu Komisie

P7_TA(2012)0345 A7-0194/2012

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
(EÚ) č. .../2012
o európskych fondoch sociálneho podnikania
(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(3),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  Keďže sa investori čoraz viac snažia dosahovať sociálne ciele a neusilujú sa len o finančné výnosy, v Únii sa vytvára trh so sociálnymi investíciami, ktorý sčasti tvoria investičné fondy zamerané na sociálne podniky. Takéto investičné fondy poskytujú financovanie sociálnym podnikom, ktoré pôsobia ako stimuly sociálnych zmien tým, že ponúkajú inovačné riešenia sociálnych problémov, napríklad pomáhajú riešiť sociálne následky finančnej krízy a cenným spôsobom prispievajú k plneniu cieľov stratégie Európa 2020.

(1a)  Toto nariadenie je súčasťou iniciatívy pre sociálne podnikanie, ktorú Komisia predostrela vo svojom oznámení z 25. októbra 2011 s názvom Iniciatíva pre sociálne podnikanie – Vytvárať priaznivé prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií.

(2)  Pomocou jednotných pravidiel v Únii je potrebné stanoviť spoločný rámec pravidiel týkajúcich sa používania označenia ’európsky fond sociálneho podnikania’ (ďalej len ’EuFSP’), a to najmä pokiaľ ide o zloženie portfólia fondov vykonávajúcich svoju činnosť pod týmto označením, ich oprávnené investičné ciele, investičné nástroje, ktoré môžu používať, a kategórie investorov, ktorí sú oprávnení investovať do takýchto fondov. V prípade absencie takéhoto spoločného rámca existuje riziko, že členské štáty budú na vnútroštátnej úrovni prijímať odlišné opatrenia, ktoré by mali priamy negatívny vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu a ktoré by vytvárali prekážky riadneho fungovania tohto trhu, keďže fondy, ktoré chcú vykonávať svoju činnosť v celej Únii, by v rôznych členských štátoch podliehali rôznym pravidlám. Odlišné požiadavky na kvalitu týkajúce sa zloženia portfólia, investičných cieľov a oprávnených investorov by mohli okrem toho viesť k rôznym úrovniam ochrany investorov a spôsobiť zmätok, pokiaľ ide o investičné ponuky spojené s európskym fondom sociálneho podnikania (EuFSP). Investori by mali byť navyše schopní porovnávať investičné ponuky rôznych EuFSP. Je potrebné odstrániť významné prekážky cezhraničného získavania finančných prostriedkov európskymi fondmi sociálneho podnikania, zabrániť narúšaniu hospodárskej súťaže medzi týmito fondmi a predchádzať akýmkoľvek ďalším pravdepodobným prekážkam obchodu a významnému narúšaniu hospodárskej súťaže v budúcnosti. Z tohto dôvodu je primeraným právnym základom článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako sa vykladá v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

(3)  Je potrebné prijať nariadenie stanovujúce jednotné pravidlá platné pre EuFSP a ukladajúce zodpovedajúce povinnosti ich správcom vo všetkých členských štátoch, ktorí chcú získavať kapitál v celej Únii, pričom budú používať označenie 'EuFSP’. Tieto požiadavky by mali zaistiť dôveru investorov, ktorí chcú investovať do takýchto fondov.

(3a)  Toto nariadenie sa nevzťahuje na existujúce vnútroštátne nástroje, ktoré umožňujú investovať do sociálneho podnikania a ktoré nepoužívajú označenie ’EuFSP’.

(4)  Vymedzením požiadaviek na kvalitu pri používaní označenia ’EuFSP’ vo forme nariadenia by sa malo zabezpečiť priame uplatňovanie týchto požiadaviek na správcov podnikov kolektívneho investovania, ktoré získavajú finančné prostriedky s použitím tohto označenia. Tým by sa zaistili jednotné podmienky používania tohto označenia, pretože by sa zabránilo rozdielnym vnútroštátnym požiadavkám v dôsledku transpozície smernice. Toto nariadenie by znamenalo, že správcovia podnikov kolektívneho investovania používajúci toto označenie by museli dodržiavať rovnaké pravidlá v celej Únii, čím by sa takisto posilnila dôvera investorov, ktorí chcú investovať do fondov zameraných na sociálne podniky. Nariadením by sa znížila aj zložitosť regulačného rámca, ako aj náklady správcov na dodržiavanie súladu s často rozdielnymi vnútroštátnymi predpismi upravujúcimi takéto fondy, a najmä tých správcov, ktorí chcú získavať kapitál na cezhraničnom základe. Nariadenie by malo takisto prispievať k odstraňovaniu narúšania hospodárskej súťaže.

(4a)  EuFSP by malo byť možné spravovať externe alebo interne. V prípade, keď sa EuFSP spravuje interne, je EuFSP zároveň aj správcom a mal by preto spĺňať všetky požiadavky kladené na správcov EuFSP podľa tohto nariadenia a ako správca by sa mal aj zaregistrovať. EuFSP, ktorý je spravovaný interne, by však nemal mať povolenie na vykonávanie činnosti externého správcu iných podnikov kolektívneho investovania alebo PKIPCP.

(5)  Na účely objasnenia vzťahu medzi týmto nariadením a ostatnými pravidlami Únie týkajúcimi sa podnikov kolektívneho investovania a ich správcov je potrebné stanoviť, že toto nariadenie by sa malo uplatňovať len na iných správcov podnikov kolektívneho investovania, ako sú PKIPCP v súlade s článkom 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP)(6) a ktorí sú usadení v Únii a zaregistrovaní príslušným orgánom vo svojom domovskom členskom štáte v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov(7), za predpokladu, že títo správcovia spravujú portfóliá EuFSP. Malo by však byť povolené, aby správcovia EuFSP, ktorí sú zaregistrovaní v súlade s týmto nariadením a ktorí sú externými správcami, spravovali aj PKICP na základe povolenia podľa smernice 2009/65/ES.

(5a)  Toto nariadenie ▌sa navyše uplatňuje iba na správcov tých podnikov kolektívneho investovania, ktorých spravované aktíva nepresahujú celkovú hraničnú hodnotu uvedenú v článku 3 ods. 2 písm. b) smernice 2011/61/EÚ. To znamená, že výpočet hraničnej hodnoty na účely tohto nariadenia sa riadi výpočtom hraničnej hodnoty podľa článku 3 ods. 2 písm. b) smernice 2011/61/EÚ. Správcovia EuFSP, ktorí sú zaregistrovaní v súlade s týmto nariadením a ktorých celková hodnota aktív následne prekročí hraničnú hodnotu uvedenú v článku 3 ods. 2 písm. b) smernice 2011/61/EÚ, a ktorí preto potrebujú povolenie zo strany príslušných orgánov v ich domovskom členskom štáte v súlade s článkom 6 uvedenej smernice, však môžu aj naďalej používať označenie ’EuFSP’ v súvislosti s uvádzaním EuFSP na trh v rámci Únie za predpokladu, že spĺňajú požiadavky uvedené v danej smernici a že aj naďalej budú spĺňať požiadavky na používanie označenia ’EuFSP’ stanovené v tomto nariadení, a to vždy, keď ide o EuFSP. Tieto ustanovenia sa uplatňujú tak na jestvujúce EuFSP, ako aj na EuFSP zriadené po prekročení hraničnej hodnoty.

(6)  V prípade, že správcovia podnikov kolektívneho investovania nechcú používať označenie 'EuFSP’, toto nariadenie sa neuplatňuje. V týchto prípadoch by sa mali naďalej uplatňovať platné vnútroštátne pravidlá a všeobecné pravidlá Únie.

(7)  Týmto nariadením by sa mali stanoviť jednotné pravidlá týkajúce sa povahy EuFSP, a to najmä pokiaľ ide o portfóliové podniky, do ktorých EuFSP môžu investovať, a investičné nástroje, ktoré sa majú používať. Je to potrebné na určenie jasnej deliacej čiary medzi EuFSP a inými alternatívnymi investičnými fondmi, ktoré využívajú iné, menej špecializované investičné stratégie, napríklad výkupy, ktoré toto nariadenie nepodporuje.

(7a)  V súlade s cieľom presne vymedziť podniky kolektívneho investovania, na ktoré sa toto nariadenie bude vzťahovať, a s cieľom zaistiť ich zameranie na poskytovanie kapitálu malým podnikom, by sa za EuFSP mali považovať tie fondy, ktoré majú v úmysle investovať do takýchto podnikov aspoň 70 % svojich celkových kapitálových príspevkov a nevyplateného viazaného kapitálu. EuFSP by nemal mať povolenie na investovanie viac ako 30 % svojich celkových kapitálových príspevkov a nevyplateného viazaného kapitálu do iných aktív ako do kvalifikovaných investícií. Znamená to, že zatiaľ čo 30 % by malo vždy predstavovať maximálny limit pre nekvalifikované investície, 70 % by malo byť počas celého obdobia existencie EuFSP vyhradených na kvalifikované investície. Uvedené limity by sa mali vypočítať na základe sumy investovateľnej po odpočítaní všetkých relevantných nákladov a držanej hotovosti a ekvivalentov hotovosti. Toto nariadenie by malo stanovovať podrobné informácie potrebné na vypočítanie uvedených investičných limitov.

(7b)  V záujme zabezpečenia potrebnej jasnosti a istoty by sa týmto nariadením mali stanoviť aj jednotné kritériá na vymedzenie sociálnych podnikov ako oprávnených kvalifikovaných portfóliových podnikov. Sociálny podnik je subjekt v sociálnom hospodárstve, ktorého hlavným cieľom nie je tvorba zisku pre jeho majiteľov, ale skôr dosiahnutie pozitívneho sociálneho vplyvu. Jeho činnosť spočíva v poskytovaní tovaru a služieb pre trhy, pričom svoj zisk používa predovšetkým na dosiahnutie sociálnych cieľov. Je riadený zodpovedne a transparentne, k čomu prispieva hlavne zapájanie pracovníkov, spotrebiteľov a zainteresovaných strán, ktorých sa jeho obchodná činnosť týka.

(7c)  Keďže hlavným cieľom sociálnych podnikov nie je maximalizovať svoje zisky, ale dosiahnuť pozitívny sociálny vplyv ▌, malo by toto nariadenie podporovať len kvalifikované portfóliové podniky, ktoré sa zameriavajú na dosiahnutie merateľného a pozitívneho sociálneho vplyvu. Merateľný a pozitívny sociálny vplyv by mohol zahŕňať poskytovanie služieb prisťahovalcom, ktorí sú inak vylučovaní, alebo opätovným začlenením marginalizovaných skupín na trh práce tým, že sa im poskytne zamestnanie, podpora alebo odborná príprava. Tieto podniky využívajú svoj zisk na dosiahnutie svojho hlavného sociálneho cieľa a sú spravované zodpovedne a transparentne. Vo všeobecnosti vo výnimočných prípadoch, keď chce kvalifikovaný portfóliový podnik rozdeliť svoje zisky medzi akcionárov a vlastníkov, mal by mať zavedené vopred určené postupy a pravidlá týkajúce sa spôsobu rozdelenia ziskov medzi akcionárov a vlastníkov. V takýchto pravidlách by sa malo určiť, že rozdelením ziskov sa neohrozuje dosiahnutie primárneho sociálneho cieľa.

(8)  Sociálne podniky zahŕňajú širokú škálu podnikov, ktoré majú rôzne právne formy a ktoré poskytujú sociálne služby alebo tovar zraniteľným, marginalizovaným, znevýhodneným alebo vylúčeným osobám. Takéto služby zahŕňajú prístup k bývaniu, zdravotnej starostlivosti, pomoci pre staršie osoby alebo osoby so zdravotným postihnutím, starostlivosti o deti, zamestnaniu a odbornej príprave, ako aj riadeniu závislosti. Sociálne podniky zahŕňajú aj podniky, ktorých metóda produkcie tovaru alebo služieb reprezentuje ich sociálny cieľ, ale ktorých činnosti nemusia byť obmedzené na poskytovanie sociálnych tovarov alebo služieb. Tieto činnosti zahŕňajú sociálnu a profesijnú integráciu prostredníctvom prístupu k zamestnaniu pre osoby znevýhodnené najmä z dôvodu nedostatočnej kvalifikácie alebo sociálnych či profesijných problémov vedúcich k vylúčeniu a marginalizácii. Tieto činnosti sa môžu tiež týkať ochrany životného prostredia s vplyvom na spoločnosť, ako sú opatrenia proti znečisteniu, recyklácia a získavanie energie z obnoviteľných zdrojov.

(8a)  Účelom tohto nariadenia je podporiť rast sociálnych podnikov v Únii. Investície do kvalifikovaných portfóliových podnikov zriadených v tretích krajinách môžu EuFSP priniesť viac kapitálu, čo bude prínosom pre sociálne podniky v Únii. Za žiadnych okolností by sa však nemalo investovať do portfóliových podnikov v tretích krajinách, ktoré majú sídlo v daňových rajoch alebo v jurisdikciách, ktoré nespolupracujú.

(8b)  Žiaden EuFSP by nemal mať sídlo v daňových rajoch ani v jurisdikciách, ako sú tretie krajiny vyznačujúce sa najmä nulovými alebo len nominálnymi daňami, nedostatkom vhodných opatrení týkajúcich sa spolupráce medzi príslušnými orgánmi domovského členského štátu správcu EuFSP a orgánmi dohľadu tretej krajiny, v ktorej má fond sociálneho podnikania sídlo, alebo absenciou účinnej výmeny informácií v daňových otázkach. EuFSP by tiež nemal investovať v jurisdikciách, ktoré vykazujú akékoľvek uvedené kritérium.

(8c)  Správcovia EuFSP by po celé obdobie existencie fondu mali byť schopní získavať dodatočné kapitálové záväzky. Takéto dodatočné kapitálové záväzky počas obdobia existencie EuFSP by sa mali zohľadniť v prípade, keď sa zvažujú ďalšie investície do iných ako do kvalifikovaných aktív. Ďalšie kapitálové záväzky by mali byť povolené v súlade s kritériami a podmienkami uvedenými v pravidlách alebo zakladajúcich dokumentoch EuFSP.

(9)  Vzhľadom na osobitné potreby sociálnych podnikov v oblasti financovania by malo byť jasné, ktoré typy nástrojov by mal EuFSP používať na takéto financovanie. V tomto nariadení sa preto stanovujú jednotné pravidlá týkajúce sa oprávnených nástrojov, ktoré môžu EuFSP používať pri investovaní a ktoré zahŕňajú nástroje na financovanie vlastného kapitálu a kvázi vlastného kapitálu, dlhové nástroje, ako sú zmenky a vkladové certifikáty, investície do iných EuFSP, zabezpečené a nezabezpečené úvery a granty. Pokiaľ sa však má zabrániť rozptýleniu investícií do kvalifikovaných portfóliových podnikov, EuFSP by mali mať povolenie investovať len do iných EuFSP, ktoré samy neinvestovali viac ako 10 % svojich celkových kapitálových príspevkov a nevyplateného viazaného kapitálu do iných EuFSP.

(9a)  Medzi hlavné činnosti EuFSP patrí poskytovanie finančných prostriedkov sociálnym podnikom prostredníctvom primárnych investícií. EuFSP by sa nemali zúčastňovať na systémovo významných bankových činnostiach mimo obvyklého rámca prudenciálnej regulácie (tzv. tieňové bankovníctvo). Nemali by sa riadiť ani typickými stratégiami pre súkromný kapitál, ako sú výkupy.

(10)  S cieľom zachovať potrebnú flexibilitu svojho investičného portfólia môžu EuFSP investovať ▌do iných aktív, ako sú kvalifikované investície, ak tieto investície nepresahujú 30 % limit stanovený v tomto nariadení pre nekvalifikované investície. Držby hotovosti a ekvivalentov hotovosti by sa na účely výpočtu týchto limitov nemali zohľadňovať, pretože hotovosť a ekvivalenty hotovosti sa nepovažujú za investície. EuFSP by prostredníctvom svojho portfólia mali vykonávať investície, ktoré sú v súlade s ich stratégiou etického investovania, napr. by sa mali vyhnúť investíciám do zbrojárskeho priemyslu, kde hrozí riziko porušovania ľudských práv alebo kde dochádza ku skladovaniu elektronického odpadu.

(11)  S cieľom zabezpečiť, aby bolo označenie ’EuFSP’ spoľahlivé a ľahko rozpoznateľné pre investorov v celej Únii, v tomto nariadení by sa malo stanoviť, že len správcovia EuFSP, ktorí spĺňajú jednotné kvalitatívne kritériá stanovené v tomto nariadení, by mali byť oprávnení používať toto označenie, keď uvádzajú EuFSP na trh v rámci Únie.

(12)  S cieľom zabezpečiť, aby EuFSP mali odlišný a identifikovateľný profil, ktorý je vhodný na ich účel, mali by existovať jednotné pravidlá týkajúce sa zloženia portfólia a investičných techník, ktoré sú pre tieto fondy povolené.

(13)  S cieľom zabezpečiť, aby EuFSP neprispievali k vzniku systémových rizík a aby ▌ sa tieto fondy pri svojich investičných činnostiach zameriavali na podporu kvalifikovaných portfóliových podnikov, na úrovni fondu by sa nemalo povoliť využívanie pákového efektu. Správca EuFSP by mal byť na úrovni EuFSP oprávnený len prijímať úvery, emitovať dlhové obligácie alebo poskytovať záruky za predpokladu, že takéto prijímania, dlhové obligácie alebo záruky sú kryté nevyplatenými záväzkami, a nezvyšujú tak expozíciu fondu nad rámec jeho viazaného kapitálu. V rámci tohto prístupu hotovostné zálohy od investorov fondu EuFSP, ktorý je plne krytý kapitálovými záväzkami týchto investorov, nezvyšujú expozíciu fondu EuFSP a preto by mali byť povolené. V snahe povoliť fondu pokryť mimoriadne potreby likvidity, ktoré môžu vzniknúť medzi výzvou na získanie viazaného kapitálu od investorov a skutočným prijatím kapitálu na jeho účty, by sa zároveň malo povoliť krátkodobé prijímanie úverov za predpokladu, že ich výška nepresiahne výšku nevyplateného viazaného kapitálu.

(14)  S cieľom zabezpečiť, aby sa EuFSP uvádzali na trh a ponúkali len investorom, ktorí majú ▌skúsenosti, poznatky a odborné predpoklady na prijímanie vlastných investičných rozhodnutí a na riadne posudzovanie rizík, ktoré tieto fondy prinášajú, a s cieľom zachovať dôveru investorov v EuFSP, by sa mali stanoviť určité osobitné ochranné opatrenia. Z toho dôvodu by sa EuFSP mali ▌uvádzať na trh a ponúkať len investorom, ktorí sú profesionálnymi klientmi alebo ktorých možno považovať za profesionálnych klientov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi(8). S cieľom dosiahnuť dostatočne širokú základňu investorov pre investície do EuFSP je však žiaduce, aby mali k týmto fondom prístup aj určití iní investori vrátane majetných jednotlivcov. V prípade týchto iných investorov by sa mali stanoviť osobitné ochranné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že EuFSP sa budú uvádzať na trh a ponúkať len investorom, ktorí majú primeraný profil, aby mohli takto investovať. Týmito ochrannými opatreniami sa vylučuje uvádzanie na trh s využitím plánov pravidelného sporenia. Okrem toho by sa malo umožniť, aby investície vykonávali vedúci pracovníci, riaditelia alebo zamestnanci, ktorí sú zapojení do správcovskej činnosti správcu EuFSP, pokiaľ príslušné osoby investujú do EuFSP, ktorý spravujú, pretože takéto osoby majú dostatok vedomostí na to, aby sa na takýchto investíciách podieľali.

(15)  S cieľom zabezpečiť, aby označenie ’EuFSP’ používali len správcovia EuFSP, ktorí spĺňajú jednotné kritériá kvality, pokiaľ ide o ich správanie na trhu, by sa v tomto nariadení mali stanoviť pravidlá týkajúce sa výkonu činnosti a vzťahu správcu EuFSP k jeho investorom. Z rovnakého dôvodu by sa v tomto nariadení mali stanoviť jednotné podmienky týkajúce sa riešenia konfliktov záujmov zo strany týchto správcov. Týmito pravidlami by sa od správcu malo vyžadovať aj to, aby mal zavedené organizačné a administratívne opatrenia na zaistenie správneho riešenia konfliktov záujmov.

(15a)  V prípade, že správca EuFSP plánuje delegovať funkcie na tretie strany, jeho zodpovednosť voči EuFSP a jeho investorom by nemala byť ovplyvnená delegovaním funkcií správcu EuFSP na tretiu stranu. Správca EuFSP by okrem toho nemal funkcie delegovať do tej miery, že sa už nebude považovať za správcu EuFSP a ostane len schránkovým subjektom. Správca EuFSP by mal byť aj naďalej zodpovedný za riadne vykonávanie delegovaných funkcií a po celý čas dodržiavať toto nariadenie. Delegovanie funkcií by nemalo mať vplyv na účinnosť dohľadu správcu EuFSP a najmä by správcovi EuFSP nemalo brániť v činnosti alebo brániť spravovaniu EuFSP v najlepšom záujme investorov.

(16)  Kľúčová charakteristika investičných fondov zameraných na sociálne podniky, ktorou sa odlišujú od ostatných typov investičných fondov, je okrem získania finančných výnosov pre investorov aj dosiahnutie pozitívnych sociálnych vplyvov. V tomto nariadení by sa preto malo vyžadovať, aby správcovia EuFSP zaviedli postupy na ▌meranie pozitívnych sociálnych vplyvov, ktorý sa majú dosiahnuť investovaním do kvalifikovaných portfóliových podnikov.

(16a)  Fondy, ktoré sa zameriavajú na sociálne výsledky alebo vplyvy v súčasnosti zvyčajne hodnotia a porovnávajú informácie týkajúce sa rozsahu, v akom sociálne podniky dosahujú výsledky, na ktoré sa zamerali. Existuje široká škála rôznych typov sociálnych výsledkov alebo vplyvov, na ktoré sa sociálny podnik môže zameriavať. Z tohto dôvodu sa vypracovali rôzne metódy identifikovania a merania sociálnych vplyvov. Napríklad, firma, ktorá sa snaží pomáhať znevýhodneným osobám, môže poskytnúť informácie o počte takýchto osôb, ktorým pomohla, napr. o počte zamestnaných osôb, ktoré by v opačnom prípade zamestnané neboli. Prípadne firma, ktorá sa snaží zlepšiť opätovné začleňovanie prepustených väzňov do spoločnosti môže svoje výsledky hodnotiť na základe miery recidívy. Fondy podnikom pomáhajú pri príprave a poskytovaní informácií o ich cieľoch a dosiahnutých výsledkoch, ako aj pri zhromažďovaní týchto informácií pre investorov. Aj keď informácie o sociálnych vplyvoch sú pre investorov veľmi dôležité, je ťažké porovnávať rôzne sociálne podniky a rôzne fondy, a to tak pre rozdielne sociálne ciele, na ktoré sa zameriavajú, ako aj pre rôznorodosť prístupov, ktoré uplatňujú. V záujme dlhodobejšej podpory čo najväčšej konzistentnosti a porovnateľnosti takýchto informácií a čo najväčšej efektivity postupov na získavanie týchto informácií je žiaduce, aby sa v tejto oblasti vypracovali delegované akty. Tieto delegované akty by mali tiež zaručiť lepšiu zrozumiteľnosť pre orgány dohľadu, fondy EuFSP a sociálne podniky.

(17)  S cieľom zabezpečiť integritu označenia ’EuFSP’ by toto nariadenie malo obsahovať aj kritériá kvality, pokiaľ ide o organizáciu správcu EuFSP. Z toho dôvodu by sa v tomto nariadení mali stanoviť jednotné primerané požiadavky týkajúce sa potreby udržiavať primerané technické a ľudské zdroje ▌.

(17a)  S cieľom zabezpečiť riadne spravovanie EuFSP a schopnosť jeho správcu kryť potenciálne riziká vyplývajúce z jeho činností by sa v tomto nariadení mali pre správcu EuFSP stanoviť jednotné a primerané požiadavky na zachovanie dostatočného množstva vlastných fondov. Výška týchto vlastných fondov by mala byť dostatočná na zabezpečenie kontinuity a riadneho spravovania EuFSP.

(18)  V záujme ochrany investorov je potrebné zaistiť riadne hodnotenie aktív EuFSP. Pravidlá alebo zakladajúce dokumenty EuFSP by preto mali zahŕňať pravidlá oceňovania aktív, čím by sa mala zabezpečiť integrita a transparentnosť oceňovania.

(19)  S cieľom zabezpečiť, aby správcovia EuFSP, ktorí používajú označenie ’EuFSP’ poskytovali dostatočné informácie o svojich činnostiach, mali by sa stanoviť jednotné pravidlá týkajúce sa výročných správ.

(20)  S cieľom zabezpečiť integritu označenia ’EuFSP’ v očiach investorov je potrebné, aby toto označenie používali len správcovia fondov, ktorých investičná politika a investičné ciele sú úplne transparentné. Týmto nariadením by sa preto mali stanoviť jednotné pravidlá týkajúce sa požiadaviek na poskytovanie informácií, ktoré je správca EuFSP povinný poskytovať vo vzťahu k svojim investorom. Tieto požiadavky obsahujú tie prvky, ktoré sú špecifické pre investície do sociálnych podnikov, čím možno dosiahnuť väčšiu konzistentnosť a porovnateľnosť takýchto informácií. Zahŕňajú informácie o kritériách a postupoch, ktoré sa používajú na výber konkrétnych kvalifikovaných portfóliových podnikov ako investičných cieľov. Zahŕňajú aj informácie o pozitívnom sociálnom vplyve, ktorý sa má dosiahnuť pomocou investičnej politiky, a o spôsobe, ako by sa jeho dosahovanie malo monitorovať a posudzovať. S cieľom zabezpečiť potrebnú vierohodnosť a dôveru investorov v takéto investície obsahujú aj informácie o aktívach EuFSP, ktoré nie sú investované do kvalifikovaných portfóliových podnikov, a o spôsobe ich výberu.

(21)  S cieľom zabezpečiť účinný dohľad nad jednotnými požiadavkami uvedenými v tomto nariadení by príslušný orgán domovského členského štátu mal vykonávať dohľad nad dodržiavaním jednotných požiadaviek stanovených v tomto nariadení zo strany správcu EuFSP. Na tieto účely správca EuFSP, ktorý chce uvádzať svoje fondy na trh pod označením ’EuFSP’, o tomto zámere informuje príslušný orgán svojho domovského členského štátu. Príslušný orgán by mal zaregistrovať správcu fondu, ak boli poskytnuté všetky potrebné informácie a ak sa uplatňujú vhodné opatrenia na dodržanie súladu s požiadavkami tohto nariadenia. Toto povolenie by malo byť platné v rámci celej Únie.

(21a)  V záujme uľahčenia účinného cezhraničného uvádzania EuFSP na trh by registrácia správcu mala prebiehať čo najrýchlejšie.

(21b)  Hoci toto nariadenie obsahuje ochranné opatrenia na zaručenie riadneho využívania fondov, orgány dohľadu by mali byť ostražité, pokiaľ ide o zabezpečenie dodržiavania týchto ochranných opatrení.

(22)  V záujme zabezpečenia účinného dohľadu nad dodržiavaním súladu so stanovenými jednotnými kritériami by toto nariadenie malo obsahovať pravidlá týkajúce sa okolností, za ktorých je potrebné aktualizovať informácie poskytnuté príslušnému orgánu v domovskom členskom štáte.

(23)  Na účely účinného dohľadu nad stanovenými požiadavkami by sa v tomto nariadení mal stanoviť aj proces cezhraničných oznámení medzi príslušnými orgánmi dohľadu, ktorý sa má spustiť registráciou správcu EuFSP v jeho domovskom členskom štáte.

(24)  S cieľom zachovať transparentné podmienky uvádzania EuFSP na trh správcami EuFSP v rámci Únie by Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, ESMA) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010(9) mal byť poverený vedením centrálnej databázy so zoznamom všetkých správcov EuFSP a fondov EuFSP, ktoré spravujú a ktoré majú povolenie v súlade s týmto nariadením.

(24a)  V prípade, že príslušný orgán hostiteľského členského štátu má jasné a dokázateľné dôvody domnievať sa, že správca EuFSP porušuje toto nariadenie v rámci svojho územia, mal by o tom bezodkladne informovať príslušný orgán domovského členského štátu, ktorý by mal prijať vhodné opatrenia.

(24b)  Pokiaľ aj napriek opatreniam príslušného orgánu domovského členského štátu alebo z dôvodu, že príslušný orgán domovského členského štátu nekoná v primeranom časovom rámci, správca EuFSP naďalej pokračuje v konaní, ktoré je jasne v rozpore s týmto nariadením, príslušný orgán členského štátu môže po informovaní príslušného orgánu domovského členského štátu prijať všetky vhodné opatrenia potrebné na ochranu investorov vrátane možnosti zabrániť dotknutému správcovi v ďalšom uvádzaní fondov EuFSP na trh na území hostiteľského členského štátu.

(25)  Na účely zaistenia účinného dohľadu nad stanovenými jednotnými kritériami by toto nariadenie malo obsahovať zoznam právomocí v oblasti dohľadu, ktoré budú mať k dispozícii príslušné orgány.

(26)  S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie by toto nariadenie malo obsahovať administratívne sankcie a opatrenia v prípade porušenia jeho základných ustanovení, a to najmä pravidiel týkajúcich sa zloženia portfólia, ochranných opatrení týkajúcich sa totožnosti oprávnených investorov a používania označenia ’EuFSP’ len zaregistrovanými správcami EuFSP. Malo by sa stanoviť, že porušenie týchto základných ustanovení má za následok zákaz používania označenia a vyradenie správcu fondu z registra.

(27)  Informácie o dohľade by sa mali vymieňať medzi príslušnými orgánmi v domovskom a hostiteľskom členskom štáte a ESMA.

(28)  Účinná spolupráca v oblasti regulácie medzi subjektmi poverenými výkonom dohľadu nad dodržiavaním súladu s jednotnými kritériami stanovenými v tomto nariadení si vyžaduje, aby sa na všetky dotknuté vnútroštátne orgány a na ESMA uplatňovala vysoká úroveň služobného tajomstva.

(28a)  Prínos fondu EuFSP k rastu európskeho trhu so sociálnymi investíciami bude závisieť od toho, ako budú správcovi fondu označenie používať, či investori budú toto označenie uznávať, a či sa v Únii vytvorí silný ekosystém pre sociálne podniky, ktorý bude týmto podnikom pomáhať pri využívaní ponúkaných možností financovania v ich prospech. Na tento účel by sa všetky zainteresované strany vrátane organizátorov trhu, príslušných orgánov členských štátov, Komisie a ďalších relevantných subjektov v rámci Únie mali usilovať o zabezpečenie vysokej úrovne informovanosti o možnostiach, ktoré toto nariadenie ponúka.

(29)  Technické predpisy vo finančných službách by mali zabezpečiť konzistentnú harmonizáciu a vysokú úroveň dohľadu v rámci Únie. Keďže ESMA je orgán s veľmi špecializovanými odbornými znalosťami, bolo by efektívne a vhodné poveriť ho, aby vypracoval a predložil Komisii návrh vykonávacích technických predpisov v prípade, že nezahŕňajú politické rozhodnutia.

(30)  Komisia by mala byť oprávnená prijímať vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 ▌. ESMA by mal byť poverený vypracovaním návrhu vykonávacích technických noriem, pokiaľ ide o formát ▌oznamovania uvedeného v tomto nariadení.

(31)  S cieľom spresniť požiadavky stanovené v tomto nariadení by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o spresnenie druhov tovaru a služieb alebo metód výroby tovaru a služieb, ktoré predstavujú sociálny cieľ, a situácií, v ktorých je možné rozdeľovať zisky vlastníkom a investorom, typov konfliktov záujmov, ktorým sa majú správcovia EuFSP vyhýbať, ako aj opatrení, ktoré sa majú v tomto zmysle prijať, podrobných údajov o postupoch merania sociálnych vplyvov, ktoré majú dosiahnuť kvalifikované portfóliové podniky, ako aj obsahu informácií poskytovaných investorom a spôsobov ich poskytovania. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na expertnej úrovni a s prihliadnutím na samoregulačné iniciatívy a kódexy správania. Na konzultáciách, ktoré bude Komisia viesť počas príprav delegovaných aktov o podrobnostiach postupov na meranie sociálnych vplyvov, ktoré majú kvalifikované portfóliové podniky dosiahnuť, by sa mali zúčastniť aj príslušné zainteresované strany a ESMA. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

▌

(33)  Najneskôr štyri roky od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia by sa malo uskutočniť preskúmanie tohto nariadenia s cieľom zohľadniť vývoj na trhu s EuFSP. Preskúmanie by malo zahŕňať všeobecný prieskum fungovania pravidiel stanovených v tomto nariadení a skúsenosti získaných pri ich uplatňovaní. Komisia by na základe preskúmania mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu, ktorú v prípade potreby doplní o legislatívne návrhy.

(33a)  Okrem toho by Komisia do 22. júla 2017 mala začať prieskum interakcie medzi týmto nariadením a inými pravidlami týkajúcimi sa podnikov kolektívneho investovania a ich správcov, najmä ustanoveniami smernice 2011/61/EÚ. Tento prieskum by sa mal zaoberať najmä rozsahom pôsobnosti tohto nariadenia a posúdiť, či je potrebné tento rozsah pôsobnosti rozšíriť, aby správcovia väčších alternatívnych investičných fondov mohli používať označenie ’EuFSP’. Komisia by na základe preskúmania mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu, ktorú v prípade potreby doplní o legislatívne návrhy.

(33b)  V rámci tohto prieskumu by Komisia mala posúdiť všetky prekážky, ktoré by investorom mohli brániť vo využívaní prostriedkov z fondov, vrátane vplyvu, ktorý môžu mať na inštitucionálnych investorov iné právne predpisy o obozretnom podnikaní. Okrem toho by Komisia mala zhromažďovať údaje potrebné na posúdenie prínosu fondov EuFSP pre iné programy Únie, ako je Horizont 2020, ktorý sa takisto usiluje podporovať inovácie v Únii.

(33c)  V súvislosti s prieskumom Komisie týkajúcom sa daňových prekážok pre cezhraničné investície rizikového kapitálu, ako sa s ním počíta v oznámení Komisie zo 7. decembra 2011 s názvom Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu, a v súvislosti s prieskumom tohto nariadenia by Komisia mala zvážiť realizáciu rovnocenného preskúmania možných daňových prekážok pre fondy sociálneho podnikania a posúdiť prípadné daňové stimuly zamerané na podporu sociálneho podnikania v Únii.

(33d)  Orgán ESMA by mal posúdiť personálne a finančné potreby vyplývajúce z vykonávania jeho právomocí a povinností v súlade s týmto nariadením a predložiť správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

(34)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie vrátane práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a slobody podnikania.

(35)  Spracúvanie osobných údajov vykonávané v členských štátoch v súvislosti s týmto nariadením a pod dohľadom príslušných orgánov členských štátov, najmä verejných nezávislých orgánov určených členskými štátmi sa riadi smernicou Európskeho Parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(10). Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi EÚ a o voľnom pohybe takýchto údajov(11) sa riadi spracúvanie osobných údajov, ktoré ESMA vykonáva v rámci tohto nariadenia a pod dohľadom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.

(36)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to rozvoj vnútorného trhu s EuFSP stanovením rámca pre registráciu správcom EuFSP, čím sa uľahčí uvádzanie EuFSP na trh v rámci Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale pre jeho rozsah a dôsledky ho preto možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijímať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

V tomto nariadení sa stanovujú jednotné požiadavky a podmienky pre tých správcov podnikov kolektívneho investovania, ktorí chcú v súvislosti s uvádzaním EuFSP na trh v Únii používať označenie ’EuFSP’, ▌čo prispieva k hladkému fungovaniu vnútorného trhu.

V tomto nariadení sa stanovujú aj jednotné pravidlá týkajúce sa uvádzania EuFSP na trh ▌ a ich ponúkania oprávneným investorom v rámci celej Únie, zloženia portfólia EuFSP, oprávnených investičných nástrojov a techník, ako aj organizácie, transparentnosti a výkonu činnosti správcov EuFSP, ktorí uvádzajú EuFSP na trh v rámci Únie.

Článok 2

1.  Toto nariadenie sa uplatňuje na správcov podnikov kolektívneho investovania podľa vymedzenia v článku 3 ods. 1 písm. b), ktorých celková hodnota spravovaných aktív nepresahuje hraničnú hodnotu uvedenú v článku 3 ods. 2 písm. b) smernice 2011/61/EÚ, ktorí sú usadení v Únii a ktorí podliehajú povinnosti registrácie príslušnými orgánmi vo svojich domovských členských štátoch v súlade s článkom 3 ods. 3 písm. a) smernice 2011/61/EÚ, za predpokladu, že títo správcovia spravujú portfóliá EuFSP ▌.

1a.  Správcovia EuFSP, ktorí sú zaregistrovaní v súlade s článkom 14 tohto nariadenia a ktorých celková hodnota aktív následne prekročí hraničnú hodnotu uvedenú v článku 3 ods. 2 písm. b) smernice 2011/61/EÚ, a ktorí preto potrebujú povolenie zo strany príslušných orgánov v ich domovskom členskom štáte v súlade s článkom 6 uvedenej smernice, môžu aj naďalej používať označenie ’EuFSP’ v súvislosti s uvádzaním EuFSP na trh v rámci Únie za predpokladu, že spĺňajú požiadavky uvedené v smernici 2011/61/EÚ a že aj naďalej budú spĺňať podmienky stanovené v článkoch 3, 5 a 9, v článku 12 ods. 2 a článku 13 ods. 1 písm. c), d) a e) tohto nariadenia, a to vždy, keď ide o EuFSP.

▌

3a.  Správcovia EuFSP, ktorí sú registrovaní v súlade s týmto nariadením, môžu navyše spravovať PKIPCP, ktoré podliehajú udeleniu povolenia podľa smernice 2009/65/ES za predpokladu, že ide o externých správcov.

Článok 3

1.  Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

Limity uvedené v bodoch i) a ii) sa vypočítavajú na základe sumy investovateľnej po odpočítaní všetkých relevantných nákladov a držanej hotovosti, ako aj ekvivalentov hotovosti;

Pokiaľ ide o písmeno h) prvého pododseku, ak právna forma EuFSP umožňuje internú správu a ak sa riadiaci orgán fondu rozhodne nevymenovať externého správcu, ako správca EuFSP sa zaregistruje samotný EuFSP. EuFSP, ktorý je registrovaný ako interný správca EuFSP, nie je možné zaregistrovať ako externého správcu EuFSP iných podnikov kolektívneho investovania.

2.  Komisia je v súlade s článkom 24 splnomocnená prijímať delegované akty, v ktorých určí druhy služieb alebo tovaru a metódy produkcie služieb alebo tovaru, ktoré predstavujú sociálny cieľ uvedený v tomto článku ods. 1 písm. d) bode i), s prihliadnutím na rôzne druhy kvalifikovaných portfóliových podnikov a tie okolnosti, keď sa zisky môžu rozdeľovať vlastníkom a investorom.

KAPITOLA II

PODMIENKY POUŽÍVANIA OZNAČENIA ’EuFSP’

Článok 4

Správcovia EuFSP, ktorí spĺňajú požiadavky stanovené v tejto kapitole, sú oprávnení používať označenie ’EuFSP’ v súvislosti s uvádzaním EuFSP na trh v rámci Únie.

Článok 5

1.  Správcovia EuFSP zabezpečujú, aby sa pri nadobúdaní iných aktív ako kvalifikovaných investícií nepoužilo viac ako 30 % celkových kapitálových príspevkov EuFSP a nevyplateného viazaného kapitálu na nadobudnutie aktív iných ako kvalifikované investície. Týchto 30 % sa vypočítava na základe sumy investovateľnej po odpočítaní všetkých relevantných nákladov. Držby hotovosti a ekvivalentov hotovosti sa na účely výpočtu týchto limitov nezohľadňujú, pretože hotovosť a ekvivalenty hotovosti sa nepovažujú za investície.

2.  Správca EuFSP nesmie na úrovni EuFSP ▌ používať žiadnu metódu, ktorou sa zvyšuje expozícia fondu nad rámec jeho viazaného kapitálu, či už požičiavaním si hotovosti alebo cenných papierov, zapájaním sa do derivátových pozícií alebo inými prostriedkami.

2a.  Správca EuFSP môže na úrovni EuFSP len prijímať úvery, emitovať dlhové obligácie alebo poskytovať záruky za predpokladu, že takéto prijímania, dlhové obligácie alebo záruky sú kryté nevyplatenými záväzkami.

▌

Článok 6

1.  Správcovia EuFSP uvádzajú na trh spravované podiely a akcie EuFSP a ponúkajú ich výhradne investorom, ktorí sa považujú za profesionálnych klientov v súlade s oddielom I prílohy II k smernici 2004/39/ES alebo ich možno na požiadanie považovať za profesionálnych klientov v súlade s oddielom II prílohy II k smernici 2004/39/ES, alebo iným investorom, ak:

1a.  Odsek 1 neplatí pre investície vykonávané vedúcimi pracovníkmi, riaditeľmi alebo zamestnancami zapojenými do správcovskej činnosti správcu EuFSP, pokiaľ príslušné osoby investujú do fondov EuFSP, ktoré spravujú.

Článok 7

Článok 7a

1.  V prípade, že správca EuFSP má v úmysle delegovať funkcie na tretie strany, jeho zodpovednosť voči EuFSP a jeho investorom by nemala byť ovplyvnená skutočnosťou, že správca EuFSP delegoval funkcie na tretiu stranu, navyše správca EuFSP nesmie funkcie delegovať do takej miery, že ho v podstate nebude možné považovať za správcu EuFSP a ostane len schránkovým subjektom (letter-box entity).

2.  Delegovanie nesmie mať vplyv na účinnosť dohľadu správcu EuFSP a najmä nesmie správcovi EuFSP brániť v činnosti alebo brániť riadeniu EuFSP v najlepšom záujme investorov.

Článok 8

1.  Správcovia EuFSP identifikujú konflikty záujmov a predchádzajú im a v prípade, že im nie je možné zabrániť, riadia ich a monitorujú a v súlade s odsekom 4 bezodkladne zverejňujú informácie o týchto konfliktoch záujmov s cieľom zabrániť, aby nepriaznivo neovplyvnili záujmy EuFSP a ich investorov, a zabezpečiť, aby sa s EuFSP, ktoré spravujú, zaobchádzalo spravodlivo.

2.  Správcovia EuFSP identifikujú najmä tie konflikty záujmov, ktoré môžu vzniknúť medzi:

3.  Správcovia EuFSP udržiavajú a uplatňujú účinné organizačné a administratívne opatrenia s cieľom dodržiavať súlad s požiadavkami stanovenými v odseku 1 a 2.

4.  Zverejnenie informácií o konfliktoch záujmov podľa odseku 1 sa uskutoční v prípade, že organizačné opatrenia, ktoré správca EuFSP prijme na identifikáciu konfliktov záujmov, predchádzanie týmto konfliktom, ich riadenie a monitorovanie, nie sú dostatočné na zabezpečenie toho, aby sa s primeranou istotou predišlo rizikám poškodenia záujmov investorov. Správcovia EuFSP poskytujú investorom jasné informácie o všeobecnej povahe alebo zdrojoch konfliktov záujmov pred tým, ako vykonajú obchod v ich mene.

5.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24, v ktorých určí:

Článok 9

1.  Správcovia EuFSP uplatňujú v prípade každého EuFSP, ktorý spravujú, postupy na meranie ▌rozsahu, do akého kvalifikované portfóliové podniky, do ktorých EuFSP investuje, dosahujú pozitívne sociálne vplyvy, ku ktorým sa zaviazali. Správcovia zabezpečujú, aby boli tieto postupy jasné a transparentné a aby zahŕňali ukazovatele, ktoré by sa v závislosti od sociálneho cieľa a povahy kvalifikovaného portfóliového podniku mohli týkať jednej alebo viacerých týchto oblastí:

2.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24, v ktorých uvedie podrobné informácie o postupoch uvedených v odseku 1 tohto článku, pokiaľ ide o rôzne kvalifikované portfóliové podniky.

Článok 10

Správcovia EuFSP musia mať vždy dostatok vlastného kapitálu a využívať primerané a vhodné ľudské a technické zdroje, ktoré sú potrebné na riadne spravovanie EuFSP.

Povinnosťou správcov EuFSP by za každých okolností malo byť zabezpečiť, aby boli schopní preukázať, že majú dostatok vlastných finančných prostriedkov potrebných na udržanie operačnej kontinuity, a zverejniť dôvody, prečo možno tieto prostriedky považovať za dostatočné podľa článku 13.

Článok 11

1.  Pravidlá oceňovania aktív sú uvedené v pravidlách alebo zakladajúcich dokumentoch EuFSP a zaručujú riadny a transparentný proces oceňovania.

1a.  V rámci používaných postupov oceňovania sa zabezpečí, aby sa aktíva oceňovali náležitým spôsobom a aby sa hodnota aktív vypočítala aspoň raz ročne.

1b.  V záujme zaručenia konzistentnosti pri oceňovaní kvalifikovaných portfóliových podnikov ESMA vypracuje usmernenia, v ktorých stanoví všeobecné zásady zaobchádzania s investíciami v takýchto podnikoch, pričom zohľadní ich prvotný cieľ, ktorým je dosiahnutie merateľných pozitívnych sociálnych vplyvov, ako aj to, či svoje zisky využívajú predovšetkým na dosiahnutie týchto vplyvov.

Článok 12

1.  Správcovia EuFSP sprístupňujú príslušnému orgánu domovského členského štátu výročnú správu za každý spravovaný EuFSP najneskôr do 6 mesiacov od konca účtovného obdobia. V správe sa opisuje zloženie portfólia EuFSP a činnosti vykonané za predchádzajúci rok. Sú v nej zverejnené aj zisky EuFSP na konci jeho existencie a prípadne aj zisky, ktoré boli počas obdobia jeho existencie rozdelené. Obsahuje auditovanú účtovnú závierku EuFSP. Audit potvrdzuje, že finančné prostriedky a aktíva sú vedené v mene fondu a že správca EuFSP zabezpečuje a vedie primerané záznamy a kontroly týkajúce sa používania akéhokoľvek mandátu alebo kontroly nad finančnými prostriedkami a aktívami EuFSP a jeho investorov, a vykonáva sa najmenej raz ročne. Výročná správa je vypracovaná v súlade s existujúcimi štandardmi v oblasti podávania správ a podmienkami dohodnutými medzi správcom EuFSP a investormi. Správcovia EuFSP poskytujú správu investorom na ich žiadosť. Správcovia EuFSP a investori sa môžu navzájom dohodnúť na poskytovaní ďalších informácií.

2.  Výročná správa obsahuje aspoň tieto prvky:

3.  Ak sa od správcu EuFSP vyžaduje, aby zverejnil výročnú finančnú správu v súlade s článkom 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu(12) v súvislosti s EuFSP, informácie uvedené v tomto článku odseku 1 a 2 sa môžu poskytnúť buď samostatne, alebo v doplnkovej časti výročnej finančnej správy.

Článok 13

1.  Správcovia EuFSP v súvislosti s fondom EuFSP, ktorý spravujú, jasným a zrozumiteľným spôsobom oznamujú svojim investorom skôr, ako prijmú investičné rozhodnutie, aspoň tieto prvky:

2.  Všetky informácie uvedené v odseku 1 musia byť nestranné, jednoznačné a nezavádzajúce. Musia byť aktuálne a v prípade potreby musia byť predmetom pravidelného preskúmania.

3.  Ak sa od správcu EuFSP vyžaduje zverejňovanie prospektu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie(13), alebo v súlade s vnútroštátnym právom v súvislosti s EuFSP, informácie uvedené v tomto článku odseku 1 sa môžu poskytovať buď samostatne, alebo ako súčasť prospektu.

4.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24, v ktorých určí:

KAPITOLA III

DOHĽAD A ADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA

Článok 14

1.  Správcovia EuFSP, ktorí plánujú používať označenie ’EuFSP’ na uvádzanie svojich EuFSP na trh, informujú o tomto zámere príslušný orgán svojho domovského členského štátu a poskytnú tieto informácie:

2.  Príslušný orgán domovského členského štátu zaregistruje správcu EuFSP len v prípade, ak je presvedčený, že sa splnili tieto podmienky:

3.  Registrácia je platná na celom území Únie a umožňuje správcom EuFSP uvádzať na trh EuFSP pod označením ’EuFSP’, a to v rámci celej Únie.

Článok 15

Článok 16

1.  Ihneď po registrácii správcu EuFSP, po vzniku nového EuFSP, pridaní nového sídla pre zriadenie EuFSP alebo pridaní nového členského štátu, v ktorom správca EuFSP plánuje uvádzať EuFSP na trh, príslušný orgán domovského členského štátu oznámi túto skutočnosť ▌členským štátom uvedeným v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. d) ▌a ESMA.

2.  Hostiteľské členské štáty uvedené v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia nesmú uložiť správcovi EuFSP zaregistrovanému v súlade s článkom 14 žiadne požiadavky ani administratívne postupy v súvislosti s uvádzaním jeho EuFSP na trh a nesmú vyžadovať ani schválenie uvádzania na trh pred jeho začatím.

3.  Na zabezpečenie jednotného uplatňovania tohto článku ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov vymedzujúcich formát oznámenia.

4.  ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických noriem Komisii do ...(14).

5.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v odseku 3 v súlade s postupom stanoveným v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 17

ESMA vedie centrálnu databázu dostupnú pre verejnosť na internete, ktorá obsahuje zoznam všetkých správcov EuFSP zaregistrovaných v Únii v súlade s týmto nariadením a všetkých EuFSP, ktoré uvádzajú na trh, ako aj krajín, v ktorých sa na trh uvádzajú.

Článok 18

1.  Príslušný orgán domovského členského štátu vykonáva dohľad nad dodržiavaním súladu s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.

1a.  V prípade, že príslušný orgán hostiteľského členského štátu má jasné a dokázateľné dôvody domnievať sa, že správca EuFSP porušuje toto nariadenie v rámci jeho územia, bezodkladne o tom informuje príslušný orgán domovského členského štátu, ktorý prijme vhodné opatrenia.

1b.  Pokiaľ aj napriek opatreniam príslušného orgánu domovského členského štátu alebo z dôvodu, že príslušný orgán domovského členského štátu nekoná v primeranom časovom rámci, alebo ak správca EuFSP naďalej pokračuje v konaní, ktoré je jasne v rozpore s týmto nariadením, príslušný orgán hostiteľského členského štátu môže v dôsledku tejto skutočnosti a po informovaní príslušného orgánu domovského členského štátu prijať všetky vhodné opatrenia potrebné na ochranu investorov vrátane možnosti zabrániť dotknutému správcovi v ďalšom uvádzaní jeho EuFSP na trh na území hostiteľského členského štátu.

Článok 19

Článok 20

1.  Členské štáty stanovujú pravidlá týkajúce sa administratívnych sankcií a opatrení ▌vzťahujúcich sa na porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijímajú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Ustanovené administratívne sankcie a opatrenia ▌musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

2.  Členské štáty do ...(15) oznámia Komisii a ESMA pravidlá podľa odseku 1. Komisii a ESMA bezodkladne oznámia ich akúkoľvek následnú zmenu a doplnenie.

Článok 21

1.  Príslušný orgán domovského členského štátu pri dodržaní zásady proporcionality prijíma primerané opatrenia uvedené v odseku 2 v prípade, ak správca EuFSP:

2.  V prípadoch uvedených v odseku 1 príslušný orgán domovského členského štátu prijíma v prípade potreby tieto opatrenia:

3.  Príslušný orgán domovského členského štátu bezodkladne informuje príslušné orgány hostiteľských členských štátov uvedených v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. d) a ESMA o vyradení správcu EuFSP z registra podľa odseku 2 písm. a) tohto článku.

4.  Právo uvádzať na trh v Únii jeden alebo viaceré EuFSP pod označením ’EuFSP’ zaniká s okamžitou platnosťou od dátumu rozhodnutia príslušného orgánu uvedeného v odseku 2 písm. a) ▌.

Článok 22

1.  Príslušné orgány a ESMA spolupracujú vždy, keď je to potrebné na účely vykonávania ich príslušných povinností podľa tohto nariadenia v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010.

2.  Príslušné orgány a ESMA si vymieňajú všetky informácie a dokumentáciu potrebnú na plnenie ich povinností podľa tohto nariadenia v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010, najmä na identifikáciu a nápravu porušení tohto nariadenia.

Článok 22a

V prípade sporu príslušných orgánov členských štátov týkajúceho sa posúdenia, konania alebo opomenutia jedného z príslušných orgánov v oblastiach, v ktorých toto nariadenie vyžaduje spoluprácu alebo koordináciu medzi príslušnými orgánmi z viac ako jedného členského štátu, príslušné orgány sa môžu vo veci obrátiť na ESMA, ktorý môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, pokiaľ spor nesúvisí s článkom 3 ods. 1 písm. a) bod iii) alebo článkom 3 ods. 1 písm. d) bod -i) tohto nariadenia.

Článok 23

1.  Všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné orgány alebo ESMA, ako aj audítori a odborníci poverení príslušnými orgánmi a ESMA, sú viazaní povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo. Žiadne dôverné informácie, ktoré uvedené osoby získajú pri výkone svojich povinností, sa nesmú poskytnúť žiadnej osobe ani orgánu, s výnimkou informácií poskytovaných v súhrnnej alebo zovšeobecnenej podobe, pri ktorých nie je možné identifikovať jednotlivých správcov EuFSP a jednotlivé EuFSP, bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo a konania podľa tohto nariadenia.

2.  Príslušným orgánom členských štátov alebo ESMA sa nesmie brániť vo výmene informácií v súlade s týmto nariadením alebo s inými právnymi predpismi Únie vzťahujúcimi sa na správcov EuFSP a EuFSP.

3.  V prípade, ak príslušné orgány a ESMA získajú dôverné informácie v súlade s odsekom 1, môžu ich použiť len počas výkonu svojich povinností a na účely administratívnych a súdnych konaní.

KAPITOLA IV

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 24

1.  Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam ustanoveným v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v ▌článku 3 ods. 2, článku 8 ods. 5, článku 9 ods. 2 a v článku 13 ods. 4 sa udeľuje Komisii na obdobie štyroch rokov, a to od ...(16). Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomocí najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v ▌článku 3 ods. 2, článku 8 ods. 5, článku 9 ods. 2 a v článku 13 ods. 4 kedykoľvek zrušiť. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci uvedenej v tomto rozhodnutí. Odvolanie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení uvedeného rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nemá vplyv na platnosť akýchkoľvek už účinných delegovaných právnych aktov.

4.  Komisia o delegovanom akte ihneď po jeho prijatí informuje súčasne Európsky parlament a Radu.

5.  Delegovaný akt nadobudne účinnosť len v prípade, ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov od jeho oznámenia Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku. Táto lehota sa na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predĺži o tri mesiace.

Článok 25

1.  Komisia najneskôr štyri roky od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia toto nariadenie preskúma. Preskúmanie zahŕňa všeobecný prieskum fungovania pravidiel tohto nariadenia a skúsenosti získané pri ich uplatňovaní vrátane:

2.  Po preskúmaní podľa odseku 1 a po konzultácii s ESMA Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ktorú v prípade potreby doplní o legislatívny návrh.

Článok 25a

1.  Do 22. júla 2017 Komisia začne prieskum vzájomného pôsobenia medzi týmto nariadením a inými pravidlami týkajúcimi sa podnikov kolektívneho investovania a ich správcov, najmä ustanoveniami smernice 2011/61/EÚ. Tento prieskum sa zameriava najmä na rozsah pôsobnosti tohto nariadenia. Zhromažďuje údaje na posúdenie toho, či je potrebné rozšíriť rozsah pôsobnosti a umožniť tak, aby sa správcami EuFSP mohli stať aj správcovia spravujúci EuFSP, ktorých celkové aktíva presahujú hraničnú hodnotu stanovenú v článku 2 ods. 1.

2.  Po preskúmaní podľa odseku 1 a po konzultácii s ESMA Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ktorú v prípade potreby doplní o legislatívny návrh.

Článok 26

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 22. júla 2013 s výnimkou ▌ článku 3 ods. 2, článku 8 ods. 5, článku 9 ods. 2 a článku 13 ods. 4, ktoré sa uplatňujú od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament

predseda

predseda

Za Radu

(1) Vec bola vrátená výboru na opätovné posúdenie v súlade s článkom 57 ods. 2 druhým pododsekom rokovacieho poriadku (A7-0194/2012). (2) * Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌. (3) Ú. v. EÚ C 175, 19.6.2012, s. 11. (4) Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 55. (5) Pozícia Európskeho parlamentu z ... (6) Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32. (7) Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1. (8) Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1. (9) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84. (10) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. (11) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1. (12) Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38. (13) Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64. (14) * Deväť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. (15) * 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (16) * Deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 13. septembra 2012 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych fondoch rizikového kapitálu (COM(2011)0860 – C7-0490/2011 – 2011/0417(COD))(1)

P7_TA(2012)0346 A7-0193/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

[Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2]

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU(2)

P7_TA(2012)0346 A7-0193/2012

k návrhu Komisie

P7_TA(2012)0346 A7-0193/2012

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU
A RADY (EÚ) č. .../2012
o európskych fondoch rizikového kapitálu
(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(3),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  Rizikový kapitál poskytuje financovanie podnikom, ktoré sú vo všeobecnosti veľmi malé, v počiatočnom štádiu svojej podnikovej existencie a ktoré vykazujú silný potenciál rastu a expanzie. Fondy rizikového kapitálu navyše poskytujú ▌podnikom cenné odborné znalosti a poznatky, obchodné kontakty, hodnotu značky a strategické poradenstvo. Tým, že fondy rizikového kapitálu poskytujú týmto podnikom financovanie a poradenstvo, stimulujú hospodársky rast, prispievajú k vytváraniu pracovných miest a mobilizácii kapitálu, posilňujú zakladanie a expanziu inovačných podnikov, zvyšujú svoje investície do výskumu a vývoja a podporujú podnikanie, inovácie a konkurencieschopnosť v súlade s cieľmi stratégie EÚ 2020 a v kontexte dlhodobých výziev členských štátov, ako sú výzvy uvedené v správe systému európskej stratégie a politickej analýzy o globálnych trendoch do roku 2030.

(2)  Pomocou jednotných pravidiel v Únii je potrebné stanoviť spoločný rámec pravidiel týkajúcich sa používania označenia ’európsky fond sociálneho podnikania’, ’EuVECA’, a to najmä pokiaľ ide o zloženie portfólia fondov vykonávajúcich svoju činnosť pod týmto označením, ich oprávnené investičné ciele, investičné nástroje, ktoré môžu používať, a kategórie investorov, ktorí sú oprávnení investovať do takýchto fondov. V prípade absencie takéhoto spoločného rámca existuje riziko, že členské štáty budú na vnútroštátnej úrovni prijímať odlišné opatrenia, ktoré by mali priamy negatívny vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu a ktoré by vytvárali prekážky riadneho fungovania tohto trhu, keďže fondy rizikového kapitálu, ktoré chcú vykonávať svoju činnosť v celej Únii, by v rôznych členských štátoch podliehali rôznym pravidlám. Odlišné požiadavky na kvalitu týkajúce sa zloženia portfólia, investičných cieľov a oprávnených investorov by mohli okrem toho viesť k rôznym úrovniam ochrany investorov a spôsobiť zmätok, pokiaľ ide o investičné ponuky spojené s 'EuVECA’. Investori by mali byť navyše schopní porovnávať investičné ponuky rôznych fondov rizikového kapitálu. Je potrebné odstrániť významné prekážky cezhraničného získavania finančných prostriedkov fondmi rizikového kapitálu, zabrániť narúšaniu hospodárskej súťaže medzi týmito fondmi a predchádzať akýmkoľvek ďalším pravdepodobným prekážkam obchodu a významnému narúšaniu hospodárskej súťaže v budúcnosti. Z tohto dôvodu je vhodným právnym základom článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako sa vykladá v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

(3)  Je potrebné prijať nariadenie stanovujúce jednotné pravidlá platné pre európske fondy rizikového kapitálu a ukladajúce zodpovedajúce povinnosti ich správcom vo všetkých členských štátoch, ktorí chcú získavať kapitál v celej Únii, pričom budú používať označenie 'EuVECA’. Tieto požiadavky by mali zaistiť dôveru investorov, ktorí chcú investovať do fondov rizikového kapitálu.

(4)  Vymedzením požiadaviek na kvalitu pri používaní označenia 'EuVECA’ vo forme nariadenia by sa zabezpečilo priame uplatňovanie týchto požiadaviek na správcov podnikov kolektívneho investovania, ktoré získavajú finančné prostriedky s použitím tohto označenia. Tým by sa zaistili jednotné podmienky používania tohto označenia, pretože by sa zabránilo rozdielnym vnútroštátnym požiadavkám v dôsledku transpozície smernice. Toto nariadenie by znamenalo, že správcovia podnikov kolektívneho investovania používajúci toto označenie by museli dodržiavať rovnaké pravidlá v celej Únii, čím by sa takisto posilnila dôvera investorov, ktorí chcú investovať do fondov rizikového kapitálu. Nariadením by sa znížila aj zložitosť regulačného rámca, ako aj náklady správcov na dodržiavanie súladu s často rozdielnymi vnútroštátnymi predpismi upravujúcimi fondy rizikového kapitálu, a najmä tých správcov, ktorí chcú získavať kapitál na cezhraničnom základe. Nariadenie by malo takisto prispievať k odstraňovaniu narúšania hospodárskej súťaže.

(4a)  Ako sa uvádza v oznámení Komisie zo 7. decembra 2011 s názvom Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu, Komisia v roku 2012 dokončí svoje skúmanie daňových prekážok cezhraničných investícií do rizikového kapitálu s cieľom predložiť v roku 2013 riešenia zamerané na odstránenie prekážok a súčasne na zamedzenie vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a daňovým únikom.

(4b)  Kvalifikovaný fond rizikového kapitálu by malo byť možné spravovať buď externe alebo interne. Ak je kvalifikovaný fond rizikového kapitálu spravovaný interne, kvalifikovaný fond rizikového kapitálu je tiež správcom, a preto by mal spĺňať všetky požiadavky na správcov kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu podľa tohto nariadenia a ako taký by mal byť zaregistrovaný. Kvalifikovanému fondu rizikového kapitálu, ktorý je spravovaný interne, by sa však nemalo povoliť byť externým správcom iných podnikov kolektívneho investovania alebo PKIPCP.

(5)  Na účely objasnenia vzťahu medzi týmto nariadením a ďalšími pravidlami Únie týkajúcimi sa podnikov kolektívneho investovania a ich správcov je potrebné stanoviť, že toto nariadenie by sa malo uplatňovať len na iných správcov podnikov kolektívneho investovania, ako sú PKIPCP v súlade s článkom 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP)(6), a ktorí sú usadení v Únii a zaregistrovaní príslušným orgánom vo svojom domovskom členskom štáte v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov(7), za predpokladu, že títo správcovia spravujú portfóliá kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu. Správcom fondov rizikového kapitálu, ktorí sú registrovaní v súlade s týmto nariadením a ktorí sú externými správcami, by sa malo povoliť spravovať aj PKIPCP, ktoré podliehajú udeleniu povolenia podľa smernice 2009/65/ES.

(5a)  Toto nariadenie sa navyše uplatňuje len na správcov tých podnikov kolektívneho investovania, ktorých spravované aktíva nepresahujú celkovú hraničnú hodnotu uvedenú v článku 3 ods. 2 písm. b) smernice 2011/61/EÚ Znamená to, že výpočet hraničnej hodnoty na účely tohto nariadenia sa riadi výpočtom hraničnej hodnoty článku 3 ods. 2 písm. b) smernice 2011/61/EÚ.

(5b)  Správcovia fondov rizikového kapitálu, ktorí sú registrovaní podľa tohto nariadenia a ktorých celkové aktíva následne presahujú hraničnú hodnotu uvedenú v článku 3 ods. 2 písm. b) smernice 2011/61/EÚ, a ktorí preto podliehajú udeleniu povolenia zo strany príslušných orgánov svojho domovského členského štátu v súlade s článkom 6 tejto smernice, môžu naďalej používať označenie ’EuVECA’ v súvislosti s uvádzaním kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu na trh v Únii, za predpokladu, že sú v súlade s požiadavkami stanovenými v uvedenej smernici a že budú aj naďalej vždy spĺňať určité požiadavky pre používanie označenia ’EuVECA’ uvedené v tomto nariadení, pokiaľ ide o kvalifikované fondy rizikového kapitálu. Platí to tak pre existujúce kvalifikované fondy rizikového kapitálu, ako aj kvalifikované fondy rizikového kapitálu, ktoré vznikli po prekročení hraničnej hodnoty.

(6)  V prípade, že správcovia podnikov kolektívneho investovania nechcú používať označenie 'EuVECA’, toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať. V týchto prípadoch by sa mali naďalej uplatňovať platné vnútroštátne pravidlá a všeobecné pravidlá Únie.

(7)  Týmto nariadením by sa mali stanoviť jednotné pravidlá týkajúce sa povahy kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, a to najmä pokiaľ ide o portfóliové podniky, do ktorých môžu investovať kvalifikované fondy rizikového kapitálu, a investičné nástroje, ktoré sa majú používať. Je to potrebné s cieľom určiť jasnú hranicu medzi kvalifikovaným fondom rizikového kapitálu a inými alternatívnymi investičnými fondmi, ktoré využívajú iné, menej špecializované investičné stratégie, napríklad súkromný kapitál alebo investície do nehnuteľností, napríklad odkupovanie podnikov alebo špekulatívne investície do nehnuteľností, na ktorých podporu sa toto nariadenie nezameriava.

(8)  V súlade s cieľom presne vymedziť podniky kolektívneho investovania, na ktoré sa bude vzťahovať toto nariadenie, a s cieľom zaistiť ich zameranie na poskytovanie kapitálu malým podnikom v počiatočnom štádiu ich podnikovej existencie by sa za kvalifikované fondy rizikového kapitálu mali považovať tie fondy, ktoré plánujú investovať aspoň 70 % svojich celkových kapitálových príspevkov a nevyplateného viazaného kapitálu ▌do takýchto podnikov ▌. Kvalifikovanému fondu rizikového kapitálu by sa nemalo povoliť investovať viac ako 30 % svojich celkových kapitálových príspevkov a nevyplateného viazaného kapitálu do iných aktív, ako sú kvalifikované investície. Znamená to, že zatiaľ čo 30 % by malo byť vždy maximálnym obmedzením v prípade nekvalifikovaných investícií, 70 % by malo byť vyhradených pre kvalifikované investícií počas existencie kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu. Uvedené obmedzenia by sa mali vypočítať na základe investovateľných súm po odrátaní všetkých príslušných nákladov a držby hotovosti a ekvivalentov hotovosti. Toto nariadenie by malo stanoviť podrobnosti potrebné pre výpočet uvedených investičných obmedzení.

(8a)  Účelom tohto nariadenia je podporiť rast a inovácie v malých a stredných podnikoch (MSP) v Únii. Investície do kvalifikovaných portfóliových podnikov usadených v tretích krajinách môžu kvalifikovaným fondom rizikového kapitálu priniesť viac kapitálu, a tým prospievať MSP v Únii. Za žiadnych okolností by sa však nemalo investovať do portfóliových podnikov tretích krajín, ktoré sa nachádzajú v daňových rajoch alebo nespolupracujúcich jurisdikciách.

(8b)  Kvalifikované fondy rizikového kapitálu by nemali byť zakladané v daňových rajoch alebo nespolupracujúcich jurisdikciách, ako sú tretie krajiny, pre ktoré je charakteristické, že neukladajú žiadne dane alebo ukladajú nominálne dane, nemajú náležité ustanovenia o spolupráci medzi príslušnými orgánmi domovského členského štátu správcu fondu rizikového kapitálu a orgánmi dohľadu tretej krajiny, v ktorej má kvalifikovaný fond rizikového kapitálu sídlo, a nepodieľajú sa na účinnej výmene informácií v daňových veciach. Kvalifikovaný fond rizikového kapitálu by takisto nemal investovať v jurisdikciách vyznačujúcich sa niektorým z uvedených kritérií.

(8c)  Správcovia kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu by mali mať možnosť získavať dodatočné kapitálové záväzky počas existencie daného fondu. Tieto dodatočné kapitálové záväzky počas existencie kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu by sa mali zohľadňovať pri zvažovaní ďalších investícií do iných aktív, ako sú oprávnené aktíva. Ďalšie kapitálové záväzky by mali byť povolené v súlade s kritériami a za podmienok stanovených v štatúte alebo zakladacej listine kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu.

(8d)  Kvalifikované investície by mali byť vo forme nástrojov na financovanie vlastného kapitálu alebo kvázi vlastného kapitálu. Nástroje na financovanie kvázi vlastného kapitálu obsahujú typ finančného nástroja, ktorý je kombináciou vlastného imania a dlhu, pri ktorom je návratnosť nástroja spojená so ziskom alebo stratou kvalifikovaného portfóliového podniku a pri ktorom nie je plne zaistené vyplatenie nástroja v prípade platobnej neschopnosti. K takýmto nástrojom patria viaceré finančné nástroje, ako sú podriadené úvery, vklady tichého spoločníka, podielové pôžičky, práva účasti na zisku, konvertibilné dlhopisy a dlhopisy s warrantmi. Ako možný doplnok k nástrojom na financovanie vlastného kapitálu alebo kvázi vlastného kapitálu, nie však ako ich náhrada, by mali byť povolené zabezpečené alebo nezabezpečené úvery, napr. preklenovací úver udelený zo strany kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu kvalifikovanému portfóliovému podniku, v ktorom kvalifikovaný fond rizikového kapitálu už vlastní kvalifikované investície, a to za predpokladu, že na tieto úvery sa použije najviac 30 percent z celkových kapitálových príspevkov a nevyplateného viazaného kapitálu v kvalifikovanom fonde rizikového kapitálu. Ďalej s cieľom zohľadniť existujúce obchodné postupy na trhu rizikového kapitálu by sa malo kvalifikovanému fondu rizikového kapitálu povoliť kúpiť existujúce akcie kvalifikovaného portfóliového podniku od súčasných akcionárov tohto podniku. Takisto by na účely zabezpečenia čo najväčšieho počtu príležitostí na získavanie finančných prostriedkov mali byť povolené investície do ostatných kvalifikačných fondov rizikového kapitálu. V záujme zabránenia strate hodnoty investícií do kvalifikovaných portfóliových podnikov by sa malo povoliť, aby kvalifikované fondy rizikového kapitálu investovali len do iných kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, za predpokladu, že tieto kvalifikované fondy rizikového kapitálu samotné investovali viac ako 10 percent svojich celkových kapitálových príspevkov a nevyplateného viazaného kapitálu fondu do iných kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu.

(8e)  Medzi hlavné činnosti fondov rizikového kapitálu patrí poskytovanie finančných prostriedkov MSP prostredníctvom primárnych investícií. Fondy rizikového kapitálu by sa nemali zúčastňovať na systémovo významných bankových činnostiach nad rámec obvyklého obozretného regulačného rámca (tzv. tieňové bankovníctvo). Takisto by sa nemali riadiť typickými stratégiami pre súkromný kapitál, ako sú výkupy s využitím pôžičky.

(8f)  V súlade so stratégiou Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu je cieľom tohto nariadenia podpora investícií rizikového kapitálu do inovačných MSP ukotvených v reálnej ekonomike. Úverové inštitúcie, investičné spoločnosti, poisťovne, finančné holdingové spoločnosti a holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou by preto v súlade s týmto nariadením mali byť vyňaté z vymedzenia pojmu kvalifikovaných portfóliových podnikov.

(9)  V záujme zavedenia hlavného ochranného opatrenia, ktoré rozlišuje medzi kvalifikovanými fondmi rizikového kapitálu podľa tohto nariadenia a širšou kategóriou alternatívnych investičných fondov, ktoré obchodujú s emitovanými cennými papiermi na sekundárnych trhoch, je potrebné stanoviť pravidlá tak, aby kvalifikované fondy rizikového kapitálu investovali primárne do priamo emitovaných nástrojov.

(10)  S cieľom umožniť správcom fondov rizikového kapitálu určitú mieru flexibility pri spravovaní ich kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu z pohľadu investícií a likvidity by sa malo povoliť ▌obchodovanie, ako napr. s akciami alebo podielmi v nekvalifikovaných portfóliových podnikoch, alebo nakupovanie nekvalifikovaných inestícií, do maximálnej hraničnej hodnoty, ktorá nepresahuje 30 percent celkových kapitálových príspevkov a nevyplatených kapitálových investícií ▌. ▌

(11)  S cieľom zabezpečiť, aby bolo označenie 'EuVECA’ spoľahlivé a ľahko rozpoznateľné pre investorov v celej Únii, v tomto nariadení by sa malo stanoviť, že len správcovia fondov rizikového kapitálu, ktorí spĺňajú jednotné kvalitatívne kritériá stanovené v tomto nariadení, by mali byť oprávnení používať označenie 'EuVECA’, keď uvádzajú kvalifikované fondy rizikového kapitálu na trh v rámci Únie.

(12)  S cieľom zabezpečiť, aby kvalifikované fondy rizikového kapitálu mali odlišný a identifikovateľný profil, ktorý je vhodný na ich účel, mali by existovať jednotné pravidlá týkajúce sa zloženia portfólia a investičných techník, ktoré sú pre takéto kvalifikované fondy povolené.

(13)  S cieľom zabezpečiť, aby kvalifikované fondy rizikového kapitálu neprispievali k rozvoju systémových rizík a aby sa zaistilo, že tieto fondy sa budú pri svojich investičných činnostiach zameriavať na podporu kvalifikovaných portfóliových podnikov, na úrovni fondu by sa nemalo povoliť používanie pákového efektu. Správcom fondov rizikového kapitálu by sa malo povoliť len získavať úvery, emitovať dlhové obligácie alebo poskytovať záruky na úrovni kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, za predpokladu, že takéto získavanie úverov, dlhové obligácie alebo záruky sú kryté nevyplatenými viazanými prostriedkami, a teda nezvyšujú expozíciu fondu nad rámec viazaného kapitálu. Podľa tohto prístupu hotovostné zálohy od investorov kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, ktoré sú plne kryté kapitálovými záväzkami od týchto investorov, nezvyšujú expozíciu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, a preto by mali byť povolené. Takisto v snahe povoliť fondu pokryť mimoriadne potreby likvidity, ktoré môžu vzniknúť medzi výzvou na získanie viazaného kapitálu od investorov a skutočným prijatím kapitálu na jeho účty, by sa však malo povoliť krátkodobé získavanie úverov, za predpokladu, že neprekročí nevyplatený viazaný kapitál.

(14)  S cieľom zabezpečiť, aby sa kvalifikované fondy rizikového kapitálu uvádzali na trh a ponúkali len investorom, ktorí majú skúsenosti, poznatky a odborné znalosti na prijímanie vlastných investičných rozhodnutí a riadne vyhodnocovanie rizík, ktoré tieto fondy prinášajú, a s cieľom zachovať dôveru investorov v kvalifikované fondy rizikového kapitálu by sa mali stanoviť určité osobitné ochranné opatrenia. Z toho dôvodu by sa kvalifikované fondy rizikového kapitálu mali ▌uvádzať na trh a ponúkať len investorom, ktorí sú profesionálnymi klientmi alebo ktorých možno považovať za profesionálnych klientov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi(8). S cieľom dosiahnuť dostatočne širokú základňu investorov pre investície do kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu je tiež žiaduce, aby mali ku kvalifikovaným fondom rizikového kapitálu prístup aj určití iní investori vrátane majetných jednotlivcov. V prípade týchto iných investorov by sa však mali stanoviť osobitné ochranné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa kvalifikované fondy rizikového kapitálu uvádzali na trh a ponúkali len investorom, ktorí majú primeraný profil, aby mohli takto investovať. Týmito ochrannými opatreniami sa vylučuje uvádzanie na trh s využitím plánov pravidelného sporenia. Okrem toho by mali mať vedúci pracovníci, riaditelia alebo zamestnanci podieľajúci sa na správe fondu rizikového kapitálu možnosť uskutočňovať investície, ak investujú do kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, ktorý spravujú, pokiaľ sú ako jednotlivci dostatočne oboznámení s účasťou na investovaní do rizikového kapitálu.

(15)  S cieľom zabezpečiť, aby označenie 'EuVECA’ používali len správcovia fondov rizikového kapitálu, ktorí spĺňajú jednotné kritériá kvality, pokiaľ ide o ich správanie na trhu, by sa v tomto nariadení mali stanoviť pravidlá týkajúce sa výkonu činnosti a vzťahu správcu fondu rizikového kapitálu k jeho investorom. Z rovnakého dôvodu by sa v tomto nariadení mali stanoviť jednotné podmienky týkajúce sa riešenia konfliktov záujmov zo strany týchto správcov. Týmito pravidlami by sa od správcu malo vyžadovať aj to, aby mal zavedené organizačné a administratívne opatrenia na zaistenie správneho riešenia konfliktov záujmov.

(15a)  Ak má správca fondu rizikového kapitálu v úmysle delegovať funkcie na tretie strany, delegácia funkcií zo strany fondu rizikového kapitálu na tretiu stranu by nemala mať vplyv na zodpovednosť správcu voči fondu rizikového kapitálu a jeho investorom. Okrem toho by správca fondu rizikového kapitálu nemal delegovať funkcie do tej miery, že ho v podstate už nemožno považovať za správcu fondu rizikového kapitálu a stal sa schránkovým subjektom (letter-box entity). Správca fondu rizikového kapitálu by mal byť aj naďalej zodpovedný za riadne vykonávanie delegovaných funkcií a po celý čas dodržiavať toto nariadenie. Delegácia funkcií by nemala narúšať účinnosť dohľadu správcu fondu rizikového kapitálu, a predovšetkým by nemala správcovi fondu rizikového kapitálu brániť v tom, aby konal alebo aby bol fond rizikového kapitálu spravovaný v najlepšom záujme jeho investorov.

(16)  S cieľom zabezpečiť integritu označenia 'EuVECA’ by toto nariadenie malo obsahovať aj kritériá kvality, pokiaľ ide o organizáciu správcu fondu rizikového kapitálu. Z toho dôvodu by sa v tomto nariadení mali stanoviť jednotné primerané požiadavky týkajúce sa potreby udržiavať primerané technické a ľudské zdroje ▌.

(16a)  V záujme zabezpečenia riadneho riadenia kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu a schopnosti správcu pokryť možné riziká vyplývajúce z jeho činností by toto nariadenie malo stanoviť jednotné primerané požiadavky na správcov fondov rizikového kapitálu týkajúce sa udržiavania dostatočných vlastných finančných prostriedkov. Výška týchto vlastných finančných prostriedkov by mala postačovať na zaistenie kontinuity a náležitého riadenia kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu.

(17)  V záujme ochrany investorov je potrebné zaistiť riadne hodnotenie aktív kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu. Štatút alebo zakladacia listina kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu by preto mali zahŕňať pravidlá oceňovania aktív, čím by sa mala zabezpečiť integrita a transparentnosť oceňovania aktív, čím by sa mala zabezpečiť integrita a transparentnosť oceňovania.

(18)  S cieľom zabezpečiť, aby správcovia fondov rizikového kapitálu, ktorí používajú označenie 'EuVECA’ poskytovali dostatočné informácie o svojich činnostiach, mali by sa stanoviť jednotné pravidlá týkajúce sa výročných správ.

(19)  S cieľom zabezpečiť integritu označenia 'EuVECA’ v očiach investorov je potrebné, aby ho používali len správcovia fondov rizikového kapitálu, ktorých investičná politika a investičné ciele sú úplne transparentné. Týmto nariadením by sa preto mali stanoviť jednotné pravidlá týkajúce sa požiadaviek na poskytovanie informácií, ktoré je správca fondu rizikového kapitálu povinný poskytovať vo vzťahu k jeho investorom. Mali by sa stanoviť najmä predzmluvné povinnosti týkajúce sa poskytovania informácií o investičnej stratégii a cieľoch kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, informácií o používaných investičných nástrojoch, o nákladoch a súvisiacich poplatkoch a profilu z hľadiska rizika/výnosnosti investície navrhovanej kvalifikovaným fondom. V záujme dosiahnutia vysokej miery transparentnosti by takéto požiadavky na poskytovanie informácií mali zahŕňať aj informácie o spôsobe výpočtu odmeny správcu fondu rizikového kapitálu.

(20)  S cieľom zabezpečiť účinný dohľad nad jednotnými požiadavkami uvedenými v tomto nariadení by príslušný orgán domovského členského štátu mal vykonávať dohľad nad dodržiavaním jednotných požiadaviek stanovených v tomto nariadení zo strany správcu fondu rizikového kapitálu. Na tieto účely by správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, ktorý chce uvádzať svoje kvalifikované fondy na trh pod označením 'EuVECA’, mal o tomto zámere informovať príslušný orgán svojho domovského členského štátu. Príslušný orgán by mal zaregistrovať správcu fondu rizikového kapitálu, ak boli poskytnuté všetky potrebné informácie a ak sa uplatňujú vhodné opatrenia na dodržanie súladu s požiadavkami tohto nariadenia. Táto registrácia by mala byť platná v rámci celej Únie.

(20a)  V záujme uľahčenia účinného cezhraničného uvádzania kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu na trh by sa registrácia správcu mala uskutočniť čo najrýchlejšie.

(20b)  Hoci toto nariadenia zahŕňa záruky na overenie toho, že finančné prostriedky sa správne využívajú, orgány dohľadu by mali byť obozretné pri zaisťovaní dodržiavania týchto záruk.

(21)  V záujme zabezpečenia účinného dohľadu nad dodržiavaním súladu s jednotnými kritériami stanovenými v tomto nariadení by toto nariadenie malo obsahovať pravidlá týkajúce sa okolností, za ktorých je potrebné aktualizovať informácie poskytnuté príslušnému orgánu v domovskom členskom štáte.

(22)  Na účely účinného dohľadu nad požiadavkami stanovenými v tomto nariadení by sa v tomto nariadení mal stanoviť aj proces cezhraničných oznámení medzi príslušnými orgánmi dohľadu, ktorý sa má spustiť pri registrácii správcu fondu rizikového kapitálu v jeho domovskom členskom štáte.

(23)  Na zabezpečenie transparentných podmienok uvádzania na trh kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu v celej Únii by Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ESMA) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010(9) mal byť poverený vedením centrálnej databázy, ktorá obsahuje zoznam všetkých správcov kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu a kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, ktoré spravujú, zaregistrovaných v Únii v súlade s týmto nariadením.

(23a)  V prípade, že príslušný orgán hostiteľského členského štátu má jasné a preukázateľné dôvody domnievať sa, že správca fondu rizikového kapitálu porušuje toto nariadenie na jeho území, okamžite by mal o tom informovať príslušný orgán domovského členského štátu, ktorý by mal prijať náležité opatrenia.

(23b)  Ak aj napriek opatreniam prijatým príslušným orgánom domovského členského štátu alebo v prípade, že príslušný orgán domovského členského štátu nekoná v primeranej lehote, alebo ak správca fondu rizikového kapitálu naďalej koná spôsobom, ktorý je zjavne v rozpore s týmto nariadením, môže príslušný orgán hostiteľského členského štátu po tom, čo informuje príslušný orgán domovského členského štátu, prijať všetky vhodné opatrenia potrebné na ochranu investorov, vrátane možnosti zabrániť dotknutému správcovi, aby svoje fondy rizikového kapitálu akýmkoľvek spôsobom uvádzal na trh na území hostiteľského členského štátu.

(24)  Na účely zaistenia účinného dohľadu nad jednotnými kritériami stanovenými v tomto nariadení by toto nariadenie malo obsahovať zoznam právomocí v oblasti dohľadu, ktoré budú mať k dispozícii príslušné orgány.

(25)  S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie by toto nariadenie malo obsahovať administratívne sankcie a opatrenia za porušenie jeho základných ustanovení, ktoré sú pravidlami týkajúcimi sa zloženia portfólia, ochranných opatrení týkajúcich sa totožnosti oprávnených investorov a používania označenia 'EuVECA’ len zaregistrovanými správcami fondov rizikového kapitálu. Malo by sa stanoviť, že porušenie týchto základných ustanovení má za následok zákaz používania označenia a vyradenie správcu fondu rizikového kapitálu z registra.

(26)  Informácie o dohľade by sa mali vymieňať medzi príslušnými orgánmi v domovskom a hostiteľskom členskom štáte a ESMA.

(27)  Účinná spolupráca v oblasti regulácie medzi subjektmi poverenými výkonom dohľadu nad dodržiavaním súladu s jednotnými kritériami stanovenými v tomto nariadení si vyžaduje, aby sa na všetky dotknuté vnútroštátne orgány a na ESMA uplatňovala vysoká úroveň služobného tajomstva.

(28)  Technické predpisy vo finančných službách by mali zabezpečiť konzistentnú harmonizáciu a vysokú úroveň dohľadu v rámci Únie. Keďže ESMA je orgán s veľmi špecializovanými odbornými znalosťami, bolo by efektívne a vhodné poveriť ho, aby vypracoval a predložil Komisii návrh vykonávacích technických predpisov v prípade, že nezahŕňajú politické rozhodnutia.

(29)  Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie technické normy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v súlade s článkom 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy)(10). ESMA by mal byť poverený vypracovaním návrhu vykonávacích technických noriem, pokiaľ ide o formát ▌oznámenia uvedeného v tomto nariadení.

(30)  S cieľom spresniť požiadavky stanovené v tomto nariadení by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o vymedzenie typov konfliktov záujmov, ktorým sa majú správcovia fondov rizikového kapitálu vyhýbať, ako aj opatrení, ktoré sa majú v tomto zmysle prijať. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, okrem iného aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokladov Európskemu parlamentu a Rade.
▌

(32)  Najneskôr štyri roky od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia by sa malo uskutočniť preskúmanie tohto nariadenia s cieľom zohľadniť vývoj na trhu s rizikovým kapitálom. Preskúmanie by malo zahŕňať všeobecný prieskum fungovania pravidiel tohto nariadenia a skúsenosti získané pri ich uplatňovaní. Komisia by na základe preskúmania mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu, ktorú v prípade potreby doplní o legislatívne návrhy.

(32a)  Okrem toho by Komisia mala do 22. júla 2017 začať preskúmanie vzájomného pôsobenia medzi týmto nariadením a ostatnými predpismi týkajúcimi sa podnikov kolektívneho investovania a ich správcov, najmä predpisov uvedených v smernici 2011/61/EÚ. Konkrétne by toto preskúmanie malo byť zamerané na rozsah pôsobnosti tohto nariadenia a posúdiť, či je potrebné rozsah pôsobnosti rozšíriť s cieľom umožniť správcom väčších alternatívnych investičných fondov používať označenie ’EuVECA’. Komisia by na základe preskúmania mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu, ktorú v prípade potreby doplní o legislatívne návrhy.

(32b)  V rámci tohto preskúmania by Komisia mala posúdiť všetky prekážky, ktoré mohli brániť využívaniu finančných prostriedkov investormi, vrátane vplyvu prípadných iných predpisov prudenciálnej povahy uplatňovaných na inštitucionálnych investorov. Okrem toho by mala Komisia zhromažďovať údaje pre posúdenie prínosu ’EuVECA’ pre iné programy Únie, ako je Horizont 2020, ktoré sa snažia tiež podporovať inovácie v Únii.

(32c)  So zreteľom na oznámenie Komisie o akčnom pláne na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu a na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Únia inovácií je dôležité, aby bola v celej Únii zabezpečená účinnosť verejných systémov na podporu trhu rizikového kapitálu a koordinácia a vzájomná súdržnosť rôznych politík Únie zameraných na podporu inovácií, vrátane politiky hospodárskej súťaže a výskumu. Ťažiskom politík Únie týkajúcich sa inovácií a rastu sú zelené technológie vzhľadom na to, že cieľom Únie je stať sa globálnym lídrom v oblasti inteligentného a udržateľného rastu, energetickej účinnosti a efektívneho využívania zdrojov, aj pokiaľ ide o financovanie MSP. Pri revízii tohto nariadenia bude dôležité posúdiť jeho vplyv na pokrok smerom k dosiahnutiu tohto cieľa.

(32d)  Orgán ESMA by mal posúdiť personálne a finančné potreby vyplývajúce z vykonávania jeho právomocí a úloh v súlade s týmto nariadením a predložiť správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

(32e)  Európsky investičný fond (EIF) investuje, okrem iného, do fondov rizikového kapitálu v celej Únii. Opatrenia tohto nariadenia umožňujúce jednoduchú identifikáciu fondov rizikového kapitálu s vymedzenými spoločnými rysmi by mali EIF uľahčovať identifikáciu fondov rizikového kapitálu podľa tohto nariadenia ako možných investičných cieľov. EIF by mal byť preto nabádaný k investovaniu do európskych fondov rizikového kapitálu.

(33)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie vrátane práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 7) a slobody podnikania (článok 16).

(34)  Spracúvanie osobných údajov vykonávané v členských štátoch v súvislosti s týmto nariadením a pod dohľadom príslušných orgánov členských štátov, najmä verejných nezávislých orgánov určených členskými štátmi sa riadi smernicou Európskeho Parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(11). Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi EÚ a o voľnom pohybe takýchto údajov(12) sa riadi spracúvanie osobných údajov, ktoré ESMA vykonáva v rámci tohto nariadenia a pod dohľadom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.

(35)  Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci na kvalifikované fondy rizikového kapitálu.

(36)  Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečiť uplatňovanie jednotných požiadaviek na uvádzanie na trh kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, a zriadiť jednoduchý systém na registráciu pre správcov fondov rizikového kapitálu pri plnom zohľadnení potreby vyvážiť bezpečnosť a spoľahlivosť spojenú s používaním označenia ’EuVECA’ s účinným fungovaním trhu s rizikovým kapitálom a nákladmi pre rôzne zúčastnené strany, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Týmto nariadením sa stanovujú jednotné požiadavky a podmienky na tých správcov podnikov kolektívneho investovania, ktorí chcú používať označenie 'EuVECA’ v súvislosti s uvádzaním kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu na trh v Únii, čím sa prispieva k hladkému fungovaniu vnútorného trhu. Stanovujú sa v ňom aj jednotné pravidlá týkajúce sa uvádzania kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu na trh a ich ponuky oprávneným investorom v rámci Únie, zloženia portfólia kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, oprávnených investičných nástrojov a techník, ktoré majú používať kvalifikované fondy rizikového kapitálu, ako aj organizácie, výkonu činnosti a transparentnosti správcov fondov rizikového kapitálu, ktorí kvalifikované fondy rizikového kapitálu uvádzajú na trh v rámci Únie.

Článok 2

1.  Toto nariadenie sa uplatňuje na správcov podnikov kolektívneho investovania podľa vymedzenia v článku 3 písm. b), ktorých celkové spravované aktíva nepresahujú hraničnú hodnotu uvedenú v článku 3 ods. 2 písm. b) smernice 2011/61/EÚ, ktorí sú usadení v Únii a ktorí podliehajú povinnosti registrácie príslušnými orgánmi svojich domovských členských štátov v súlade s článkom 3 ods. 3 písm. a) smernice 2011/61/EÚ v súlade s touto smernicou, za predpokladu, že títo správcovia spravujú portfóliá kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu ▌.

1a.  Správcovia fondov rizikového kapitálu, ktorí sú registrovaní podľa tohto nariadenia v súlade s článkom 13 a ktorých celkové aktíva následne presahujú hraničnú hodnotu uvedenú v článku 3 ods. 2 písm. b) smernice 2011/61/EÚ a ktorí preto podliehajú udeleniu povolenia zo strany príslušných orgánov svojho domovského členského štátu v súlade s článkom 6 uvedenej smernice, môžu naďalej používať označenie ’EuVECA’ v súvislosti s uvádzaním kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu na trh v Únii za predpokladu, že sú v súlade s požiadavkami stanovenými v uvedenej smernici a že budú aj naďalej vždy spĺňať články 3 a 5 a článok 12 písm. b) a ga) tohto nariadenia, pokiaľ ide o kvalifikované fondy rizikového kapitálu.

1b.  Správcovia fondov rizikového kapitálu, ktorí sú registrovaní v súlade s týmto nariadením, môžu spravovať aj PKIPCP, ktoré podliehajú udeleniu povolenia podľa smernice 2009/65/ES za predpokladu, že ide o externých správcov.

▌

Článok 3

Pokiaľ ide o bod i) prvého pododseku, v prípade, že právna forma kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu umožňuje vnútornú správu a v prípade, že sa riadiaci orgán fondu rozhodne nevymenovať externého správcu, samotný kvalifikovaný fond rizikového kapitálu sa zaregistruje ako správca fondu rizikového kapitálu. Kvalifikovaný fond rizikového kapitálu, ktorý je registrovaný ako interný správca fondu rizikového kapitálu, nemôže byť registrovaný ako externý správca fondu rizikového kapitálu iných podnikov kolektívneho investovania.

KAPITOLA II

PODMIENKY POUŽÍVANIA OZNAČENIA
'EuVECA’

Článok 4

Správcovia fondov rizikového kapitálu, ktorí spĺňajú požiadavky stanovené v tejto kapitole, sú oprávnení používať označenie 'EuVECA’ v súvislosti s uvádzaním kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu na trh v Únii.

Článok 5

1.  Správcovia fondov rizikového kapitálu zabezpečujú, aby sa pri nadobúdaní iných aktív ako kvalifikovaných investícií nepoužilo viac ako 30 % celkových kapitálových príspevkov fondu a nevyplateného viazaného kapitálu fondu na nadobudnutie aktív iných ako kvalifikované investície; týchto 30 % sa vypočíta na základe investovateľných súm po odrátaní všetkých príslušných nákladov; držby hotovosti a ekvivalentov hotovosti sa na účel výpočtu tohto obmedzenia nezohľadňujú, pretože hotovosť a ekvivalenty hotovosti nemožno považovať za investície.

2.  Správcovia fondov rizikového kapitálu nesmú na úrovni kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu ▌využívať žiadnu metódu, ktorou sa zvyšuje expozícia fondu nad rámec viazaného kapitálu, či už požičiavaním si hotovosti alebo cenných papierov, zapájaním sa do derivátových pozícií alebo inými prostriedkami.

2a.  Správca fondu rizikového kapitálu môže len získavať úvery, emitovať dlhové obligácie alebo poskytovať záruky na úrovni kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, pokiaľ sú takéto získavania úverov, dlhové obligácie alebo záruky kryté nevyplatenými viazanými prostriedkami.

▌

Článok 6

1.  Správcovia fondov rizikového kapitálu uvádzajú na trh spravované podiely a akcie kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu a ponúkajú ich výhradne investorom, ktorí sa považujú za profesionálnych klientov v súlade s oddielom I prílohy II k smernici 2004/39/ES alebo ich možno na požiadanie považovať za profesionálnych klientov v súlade s oddielom II prílohy II k smernici 2004/39/ES, alebo iným investorom, ak:

2.  Odsek 1 sa nevzťahuje na investície vedúcich pracovníkov, riaditeľov alebo zamestnancov podieľajúci sa na správe rizikového kapitálu, ak ide o investície do kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, ktorý spravujú.

Článok 7

Článok 7a

1.  Ak má správca fondu rizikového kapitálu v úmysle delegovať funkcie na tretie strany, skutočnosť, že správca delegoval funkcie na tretiu stranu nemá vplyv na zodpovednosť správcu voči fondu rizikového kapitálu a jeho investorom, pričom správca nesmie delegovať funkcie do tej miery, že ho v podstate už nemožno považovať za správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu a do tej miery, že sa stane schránkovým subjektom (letter-box entity).

2.  Delegácia funkcií nesmie narúšať účinnosť dohľadu správcu fondu rizikového kapitálu, a predovšetkým nesmie správcovi fondu rizikového kapitálu brániť v tom, aby konal alebo aby bol fond rizikového kapitálu spravovaný v najlepšom záujme jeho investorov.

Článok 8

1.  Správcovia fondov rizikového kapitálu identifikujú konflikty záujmov a predchádzajú im a v prípade, že im nie je možné zabrániť, riadia ich a monitorujú a v súlade s odsekom 4 okamžite zverejňujú informácie o týchto konfliktoch záujmov s cieľom zabrániť, aby nepriaznivo neovplyvnili záujmy kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu a ich investorov, a zabezpečiť, aby sa s kvalifikovanými fondmi rizikového kapitálu, ktoré spravujú, zaobchádzalo spravodlivo.

2.  Správcovia fondov rizikového kapitálu identifikujú najmä tie konflikty záujmov, ktoré môžu vzniknúť medzi:

3.  Správcovia fondov rizikového kapitálu udržiavajú a uplatňujú účinné organizačné a administratívne opatrenia s cieľom dodržiavať súlad s požiadavkami stanovenými v odsekoch 1 a 2.

4.  Zverejnenie informácií o konfliktoch záujmov podľa odseku 1 sa uskutoční v prípade, že organizačné opatrenia, ktoré správca fondu rizikového kapitálu prijme na identifikáciu konfliktov záujmov, predchádzanie týmto konfliktom, ich riadenie a monitorovanie, nie sú dostatočné na zabezpečenie toho, aby sa s primeranou istotou predišlo rizikám poškodenia záujmov investorov. Správcovia fondov rizikového kapitálu poskytujú investorom jasné informácie o všeobecnej povahe alebo zdrojoch konfliktov záujmov pred tým, ako vykonajú obchod v ich mene.

5.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23, v ktorých určí:

Článok 9

Správcovia fondov rizikového kapitálu musia mať vždy dostatok vlastného kapitálu a využívať primerané a vhodné ľudské a technické zdroje, ktoré sú potrebné na riadne spravovanie kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu.

Správcovia fondov rizikového kapitálu majú neustálu povinnosť zabezpečovať, aby boli schopní zdôvodniť postačujúcu úroveň vlastných prostriedkov na udržanie prevádzkovej kontinuity a zverejniť svoje zdôvodnenie, prečo sú tieto finančné prostriedky postačujúce, ako je uvedené v článku 12.

Článok 10

Pravidlá oceňovania aktív sú uvedené v štatúte alebo zakladacej listine kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu a zabezpečujú riadny a transparentný postup oceňovania.

V rámci používaných postupov oceňovania sa zabezpečí, aby sa aktíva riadne oceňovali a aby sa hodnota aktív vypočítala aspoň raz ročne.

Článok 11

1.  Správcovia fondov rizikového kapitálu sprístupňujú príslušnému orgánu domovského členského štátu výročnú správu za každý spravovaný kvalifikovaný fond rizikového kapitálu najneskôr do 6 mesiacov od konca účtovného obdobia. V správe sa opisuje zloženie portfólia kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu a činnosti vykonané za minulý rok. Obsahuje tiež zverejnenie ziskov kvalifikačných fondov rizikového kapitálu na konci ich existencie, a prípadne aj zverejnenie ziskov rozložených počas ich existencie. Obsahuje auditovanú účtovnú závierku kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu. Audit potvrdí, že peniaze a aktíva sú držané v mene fondu a že správca fondov rizikového kapitálu vytvoril a uchováva príslušné záznamy a kontroly v súvislosti s využívaním mandátu alebo kontroly peňazí a aktív kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu a jeho investorov, a vykonáva sa aspoň raz ročne. Výročná správa je vypracovaná v súlade s existujúcimi štandardmi v oblasti podávania správ a podmienkami dohodnutými medzi správcom fondu rizikového kapitálu a investormi. Správcovia fondov rizikového kapitálu poskytujú správu investorom na ich žiadosť. Správcovia fondov rizikového kapitálu a investori sa môžu dohodnúť na vzájomnom poskytovaní ďalších informácií.

2.  Ak sa od správcu fondu rizikového kapitálu vyžaduje, aby zverejnil výročnú finančnú správu v súlade so smernicou 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu(13), v súvislosti s kvalifikovaným fondom rizikového kapitálu, informácie uvedené v tomto článku odseku 1 sa môžu poskytnúť buď samostatne, alebo v doplnkovej časti výročnej finančnej správy.

Článok 12

1.  Správcovia fondov rizikového kapitálu oznamujú svojim investorom v súvislosti s kvalifikovanými fondmi rizikového kapitálu, ktoré spravujú, jasným a zrozumiteľným spôsobom pred ich investičným rozhodnutím aspoň tieto prvky:

1a.  Všetky informácie uvedené v odseku 1 musia byť nestranné, jednoznačné a nezavádzajúce. Musia byť aktualizované a prípadne byť predmetom pravidelného preskúmania.

2.  Ak sa od správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu vyžaduje zverejňovanie prospektu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie(14), alebo v súlade s vnútroštátnym právom v súvislosti s kvalifikovaným fondom rizikového kapitálu, informácie uvedené v tomto článku odseku 1 sa môžu poskytovať buď samostatne, alebo ako súčasť prospektu.

KAPITOLA III

DOHĽAD A ADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA

Článok 13

1.  Správcovia fondov rizikového kapitálu, ktorí plánujú používať označenie 'EuVECA’ na uvádzanie svojich kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu na trh, informujú o tomto zámere príslušný orgán svojho domovského členského štátu a poskytnú tieto informácie:

2.  Príslušný orgán domovského členského štátu zaregistruje správcu fondu rizikového kapitálu len v prípade, ak je presvedčený, že sa splnili tieto podmienky: