Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2012 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populáciu lososa obyčajného v Baltskom mori a pre rybolov zameraný na túto populáciu rýb (COM(2011)0470 – C7-0220/2011 – 2011/0206(COD))

P7_TA(2012)0446 A7-0239/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0470),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0220/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. januára 2012(1),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a na stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0239/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 22. novembra 2012 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2012, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populáciu lososa obyčajného v Baltskom mori a pre rybolov zameraný na túto populáciu rýb

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  V roku 2010 sa skončil akčný plán pre lososa, ktorý v roku 1997 prijala Medzinárodná komisia pre rybolov v Baltskom mori. Zmluvné strany Komisie pre ochranu prostredia Baltského mora (Helcom) naliehajú na Úniu, aby vytvorila dlhodobý plán riadenia chovu lososa obyčajného.

(2)  V nedávnom vedeckom odporúčaní Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) a Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo (STECF) sa uvádza, že niektoré zdroje lososa obyčajného sú mimo bezpečných biologických limitov a že je potrebné vytvoriť viacročný plán na európskej úrovni.

(3)  V súlade s článkom 3 ods. 1 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) má Únia výlučnú právomoc na ochranu morských biologických zdrojov v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu. Keďže losos je anadrómny druh, ochrana populácie lososa obyčajného nie je možná, ak neboli prijaté opatrenia na ochranu populácie týchto rýb počas ich života v riekach. Uvedené opatrenia preto patria takisto do výlučnej právomoci Únie na zabezpečenie účinnej ochrany morských druhov počas ich celého migračného cyklu a mali by byť predmetom viacročného plánu.

(4)  V smernici Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(4) sa uvádza losos ako druh Únie a je potrebné, aby opatrenia prijaté podľa uvedenej smernice zabezpečovali súlad jeho využívania s priaznivým stavom jeho ochrany. Preto je potrebné zabezpečiť, aby opatrenia na ochranu lososa prijaté v súlade s týmto nariadením boli zlučiteľné s opatreniami prijatými podľa uvedenej smernice a aby boli vzájomne skoordinované. Významným spôsobom optimalizácie populácie lososa je aj zákaz rybolovu z rybárskych plavidiel na lov s dlhým vlascom, čím sa zníži objem odvrhnutých úlovkov lososov nedostatočnej veľkosti. [PDN 1]

(5)  Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(5), je ochrana, zachovanie a zlepšenie vodného prostredia, v ktorom losos prežíva časť svojho životného cyklu. Viacročným plánom pre populáciu lososa obyčajného v Baltskom mori by sa malo prispieť k dosiahnutiu cieľov smernice 2000/60/ES. Opatrenia, ktoré sú podľa uvedenej smernice nevyhnutné, ako napríklad plány vodohospodárskeho manažmentu povodia, by sa v tomto nariadení nemali zdvojiť. Je však potrebné zabezpečiť koordináciu a jednotnosť opatrení prijatých podľa tohto nariadenia a opatrení podľa uvedenej smernice na ochranu a zlepšenie biotopu lososa vo vnútrozemských vodách.

(6)  V pláne vykonávania prijatom na svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v roku 2002 v Johannesburgu, sa uvádza, že je potrebné obnoviť všetky populácie komerčne využívaných rýb na takú úroveň, ktorá môže do roku 2015 poskytnúť maximálny udržateľný výnos. Ide o právnu požiadavku podľa Dohovoru OSN o morskom práve od roku 1994. Helcom sa domnieva, že táto úroveň populácie lososa obyčajného v riekach sa zhoduje s úrovňou produkcie mladých lososov v rozsahu 60 % až 75 %predstavujúcou 80 % možnej kapacity produkcie mladých lososov v rôznych riekach, v ktorých losos žije voľne. Uvedené vedecké odporúčania by mali byť základom stanovenia cieľov viacročného plánu. [PDN 2]

(6a)  Kapacita produkcie mladých lososov je približný ukazovateľ zdravia populácie lososov v danej rieke. Pred tým, ako bude možné použiť produkciu mladých losov ako ukazovateľ, treba zaviesť celý rad predpokladov. Okrem toho úroveň produkcie mladých lososov ovplyvňuje viacero faktorov, v prípade ktorých je zložité nájsť súvislosť medzi produkciou mladých lososov a zdravím populácie lososov. Miera návratu samíc lososov do riek by sa mala používať ako akceptovateľný druhý ukazovateľ zdravia populácie lososov. [PDN 3]

(7)  Na základe vedeckých odporúčaní je možné domnievať sa, že genetické znečistenie populácie lososa obyčajného môže spôsobiť zníženie miery prežitia a výskytu pôvodnej populácie a genetickej schopnosti prekonávať choroby a zmeny miestnych a environmentálnych podmienok. Preto ochrana genetickej integrity a rozmanitosti populácie lososa obyčajného zohráva rozhodujúcu úlohu pri jej zachovaní a mala by byť súčasťou viacročného plánu ako jeden z jeho cieľov.

(8)  Výsledkom miery úhynu rýb pri rybolove na mori a v riekach by mala byť veľkosť populácie voľne žijúceho lososa, ktorá poskytuje maximálny udržateľný výnos v súlade so stanovenými cieľmi a časovými rámcami. Miera úhynu rýb pri rybolove na mori by sa mala stanoviť na základe odporúčania výboru STECF.

(9)  Na účinnejšiu realizáciu plánu a s cieľom umožniť presnejšiu reakciu na osobitné vlastnosti každej populácie lososa v riekach by príslušné členské štáty mali mať právomoc stanoviť mieru úhynu lososa pri rybolove, celkový povolený výlov a niektoré technické opatrenia na zachovanie stavov rýb vo svojich riekach v súlade s článkom 2 ods. 1 ZFEÚ.

(10)  Členské štáty by pri prijímaní opatrení v rámci tohto nariadenia mali úplne zohľadniť svoje medzinárodné záväzky, najmä tie, ktoré vyplývajú z článku 66 Dohovoru OSN z 10. decembra 1982 o morskom práve(6), ktorý stanovuje, že štát pôvodu anadrómnych druhov bude spolupracovať s ostatnými príslušnými štátmi s cieľom zachovania týchto druhov a hospodárenia s nimi.

(11)  Malo by sa zabezpečiť pravidelné posúdenie primeranosti a účinnosti opatrení členských štátov Komisiou na základe cieľov stanovených vo viacročnom pláne.

(12)  Vo vedeckých odporúčaniach sa uvádza, že nevhodné zarybnenie môže mať významný vplyv na genetickú rozmanitosť populácie lososa obyčajného. a že Existuje tiež riziko, že veľký počet chovných rýb, ktoré sa každoročne vypúšťajú do Baltského mora, máby mohol vplyv na genetickú integritu populácií voľne žijúceho lososa a to by sa malo postupne ukončiť. Vzhľadom na to by sa zarybnenie malo vo väčšej miere kontrolovať. V tomto viacročnom pláne by sa preto mali stanoviť podmienky pre vypúšťanie rýbpodmienky upravujúce získavanie genetického materiálu na chov a produkciu materiálu na zarybnenie lososom, ako aj podmienky zarybnenia takým spôsobom, aby vykonané zarybnenia nemali nepriaznivý vplyv na genetickú rôznorodosť. [PDN 4]

(13)  Priame zarybňovanie lososom v riekach s možným výskytom lososa sa za osobitných podmienok považuje za ochranné opatrenie, keďže umožňuje obnoviť samoudržateľnú populáciu lososa, má pozitívny vplyv na celkový počet jedincov lososa a rybné hospodárstvo. Malo by sa zabezpečiť, že sa výslovne umožní, aby priame zarybnenie, ktoré bude spĺňať tieto podmienky, bolo oprávnené na poskytnutie finančnej podpory v súlade s článkom 38 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo(7).

(14)  Keďže však vypustenie lososa môže byť v súčasnosti v niektorých členských štátoch povinné a s cieľom poskytnúť členským štátom čas na prispôsobenie sa týmto požiadavkám, vypustenie lososa iné ako zarybnenie a priame zarybnenie by malo byť naďalej dovolené v prechodnej lehote siedmich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.však nemalo byť naďalej povolené po období desiatich rokov, ak po uplynutí tohto obdobia produkcia voľne žijúcich mladých lososov dosiahne 80 % možnej kapacity produkcie mladých lososov v danej rieke. Ak sa tento cieľ nedosiahne, vypustenie lososa iné ako zarybnenie a priame zarybnenie môže pokračovať ďalších 10 rokov po tom, ako príslušný členský štát preskúma a odstráni príčiny nesplnenia uvedeného cieľa. Je možné, že vypustenie lososa je v súčasnosti v niektorých členských štátoch povinné a preto je potrebné členským štátom poskytnúť čas na prispôsobenie sa týmto požiadavkám. [PDN 5]

(15)  Okrem opatrení stanovených v nariadení Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva(8), by sa mali prijať osobitné kontrolné opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie opatrení stanovených v tomto nariadení.

(15a)  Na dosiahnutie trvalo udržateľného rybného hospodárstva je potrebné zvýšiť dôveru medzi zainteresovanými stranami a zlepšiť spôsoby vzájomnej komunikácie. [PDN 6]

(16)  Podstatná časť pobrežných plavidiel používaných na lov lososa má dĺžku menej ako 10 m. Preto by sa povinnosť viesť rybársky denník podľa článku 14 a predkladať predchádzajúce oznámenie podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 1224/2009 mala rozšíriť na všetky komerčné rybárske plavidlá a služobné plavidlá. [PDN 7]

(17)  Je nevyhnutné rozšíriť povinnosť predkladať predchádzajúce oznámenie v súlade s článkom 17 nariadenia (ES) č. 1224/2009 takisto na všetky plavidlá, ktoré na svojej palube ponechávajú pstruha morského, s cieľom zabezpečiť, aby sa úlovky lososa neoznamovali nesprávne ako úlovky pstruha morského, čím by sa vyhli riadnej kontrole.

(17a)  Členské štáty by mali posilniť svoje systémy kontroly a predkladania predchádzajúceho oznámenia v prípade rekreačných plavidiel používaných pri love na udicu a iných druhoch rybolovu s cieľom zabezpečiť jednoduchý a efektívny systém a podporovať udržateľný rybolov. [PDN 8]

(17b)  Mala by sa stanoviť minimálna veľkosť pri vykládke v prípade pstruha morského (Salmo trutta) aj lososa (Salmo salars, v subdivíziách 22 – 32, odchylne od článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 2187/2005 z 21. december 2005 na ochranu zdrojov rybolovu vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu prostredníctvom technických opatrení(9) a od prílohy IV k nemu. [PDN 9]

(18)  Mal by sa povoliť lov rýb elektrickým prúdom s cieľom poskytnúť viac lepších vedeckých údajov o populácii lososa.

(19)  Na základe nedávnych vedeckých odporúčaní je možné domnievať sa, že rekreačný lov lososa na mori má významný vplyv na populáciu lososa, aj keď údaje, ktoré sú v tejto súvislosti k dispozícii nie sú veľmi presné. Konkrétne rekreačný rybolov vykonávaný z plavidiel, ktoré prevádzkujú podniky poskytujúce svoje služby na účely zisku, môže prípadne vysvetľovať významnú časť úlovkov lososa obyčajného. Na zabezpečenie funkčnosti viacročného plánu je preto vhodné zaviesť niektoré špecifické riadiace opatrenia na kontrolu týchto činností rekreačného rybolovu. [PDN 10]

(19a)  Vytvorenie internetových systémov podávania správ v členských štátoch alebo medzi nimi by sa malo povzbudzovať a presadzovať, aby sa podávanie správ ešte zjednodušilo. Informácie o oznámených úlovkoch by sa mali zverejniť. Konkrétne rybolovné oblasti by sa však nemali zverejňovať, aby sa predišlo stimulom pre rybárov zamerajúcich sa na túto konkrétnu rybolovnú oblasť. [PDN 11]

(20)  V súlade s článkom 290 ZFEÚ je potrebné delegovať na Komisiu právomoc prijímať akty vzhľadom na určité nepodstatné prvky tohto nariadenia, ako stanovujú jeho články 6, 7, 11 a 25, v záujme účinného dosiahnutia cieľov stanovených v tomto nariadení a zabezpečenia schopnosti rýchlo reagovať na zmeny stavu populácie rýb. Tieto právomoci by mali zahŕňať možnosť upraviť mieru úhynu rýb pri rybolove na mori, upraviť zoznam riek, v ktorých losos žije voľne, a niektoré technické informácie uvedené v prílohách k tomuto nariadeniu a prijať opatrenia týkajúce sa populácie lososa obyčajného v riekach, pokiaľ členské štáty neprijali opatrenia v rámci právomoci uvedenej v odôvodnení 9, alebo ak sa tieto opatrenia považujú za neúčinné.

(20a)  Komisia by mala zabezpečiť, aby členské štáty prijali správne alebo trestno-právne opatrenia potrebné na boj proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu. [PDN 12]

(21)  Komisia by mala pri príprave a tvorbe delegovaných aktov zabezpečiť súbežné, včasné a primerané predloženie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(22)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení o zarybňovaní lososom stanovených v článku 12 tohto nariadenia by sa na Komisiu mali previesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(10),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovuje viacročný plán na zachovanie a riadenie populácie lososa obyčajného (ďalej len „plán“).

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Plán sa uplatňuje na:
a) komerčný a rekreačný rybolov v Baltskom mori a na riekach spojených s Baltským morom na území členských štátov (ďalej len „príslušné členské štáty“). [PDN 13]

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1.  Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov stanovené v článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu(11), článku 2 smernice 2000/60/ES a článku 4 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

2.  Uplatňujú sa aj tieto vymedzenia pojmov:

KAPITOLA II

CIELE

Článok 4

Ciele

KAPITOLA III

ČIASTKOVÉ CIELE

Článok 5

Čiastkové ciele týkajúce sa populácie voľne žijúceho lososa v riekach

1.  V riekach, v ktorých losos žije voľne a ktoré do....(12) dosiahli 50 % možnej kapacity produkcie mladých lososov, produkcia mladých lososov dosiahne 75 %80 % možnej kapacity produkcie mladých lososov v každej rieke do...piatich ...(13)*. [PDN 16]

2.  V riekach, v ktorých losos žije voľne a ktoré do...(14) nedosiahli 50 % možnej kapacity produkcie mladých lososov, dosiahne produkcia mladých voľne žijúcich lososov v každej rieke 50 % možnej kapacity produkcie mladých lososov do...(15)* a 75 %80 % do...(16)**. [PDN 17]

3.  Po desiatich ....*** sa produkcia voľne žijúcich mladých lososov zachová na úrovni minimálne 75 %80 % možnej kapacity produkcie mladých lososov v každej rieke, v ktorej losos žije voľne. [PDN 18]

4.  Príslušné členské štáty môžu pre každú rieku, v ktorej losos žije voľne, stanoviť ďalšie, prísnejšie čiastkové ciele, ako sú ciele založené na množstve vracajúcich sa rýb, ktoré kladú ikry. [PDN 19]

Príslušné členské štáty poskytnú a zverejnia údaje o samiciach lososa vracajúcich sa do svojich riek. [PDN 20]

KAPITOLA IV

PRAVIDLÁ VÝLOVU

Článok 6

Určenie celkového povoleného výlovu v riekach

1.  Ročný celkový povolený výlov lososa v riekach, v ktorých losos žije voľne, neprekročí úroveň, ktorá je rovnaká ako miera úhynu rýb pri rybolove uvedená v odseku 2.

2.  Mieru úhynu rýb pri rybolove, týkajúcu sa populácie lososa v riekach, v ktorých losos žije voľne, určí každý členský štát v súlade s čiastkovými cieľmi stanovenými v článku 5 a s odbornými stanoviskami STECF a ICES a tieto orgány ju pravidelne znovu posúdia vzhľadom na nové dostupné informácie alebo vzhľadom na zmenu vlastností rieky. Členské štáty preto zohľadnia možnú kapacitu produkcie mladých lososov, ktorú vypočíta ICES na základe príslušných parametrov špecifických pre každú rieku a ktorú bude tento orgán pravidelne posudzovať, keď sa objavia nové dostupné informácie alebo keď sa zmenia vlastnosti rieky.

3.  Do ...(17)príslušné členské štáty uverejnia vo verejne dostupnej časti svojej oficiálnej webovej stránky, vytvorenej v súlade s článkom 114 nariadenia (ES) č. 1224/2009, mieru úhynu rýb pri rybolove v riekach, v ktorých losos žije voľne, a príslušný celkový povolený výlov lososa a tieto údaje každý rok revidujú.

4.  Komisia každé tri rokykaždý rok posúdi zlučiteľnosť a účinnosť opatrení, ktoré prijali členské štáty podľa tohto článku, na základe celkových a čiastkových cieľov stanovených v článkoch 4 a 5. [PDN 21]

5.  Ak príslušné členské štáty neuverejnia takéto opatrenia v súlade s odsekmi 1, 2 a 3 v príslušnej stanovenej lehote, Komisia má právomoc prijať delegované akty v súlade s článkom 26 s cieľom určiť mieru úhynu rýb pri rybolove a/alebo príslušný celkový povolený výlov v riekach, v ktorých losos žije voľne, a/alebo uzavretie príslušnej rybolovnej oblasti.

6.  Ak sa na základe posúdenia vykonaného v súlade s odsekom 4 opatrenia členských štátov považujú za nezlučiteľné s celkovými a čiastkovými cieľmi stanovenými v článkoch 4 a 5, alebo sa považujú za neprimerané na účely dosiahnutia týchto celkových a čiastkových cieľov, Komisia má právomoc prijať delegované akty v súlade s článkom 26 s cieľom určiť mieru úhynu rýb pri rybolove a/alebo príslušný celkový povolený výlov v riekach, v ktorých losos žije voľne, a/alebo uzavretie príslušnej rybolovnej oblasti.

7.  Tieto opatrenia, ktoré Komisia prijala, sú zamerané na zabezpečenie dosiahnutia celkových a čiastkových cieľov stanovených v článkoch 4 a 5. Účinnosť opatrení členského štátu sa končí po prijatí delegovaného aktu Komisiou.

Článok 7

Určenie celkového povoleného výlovu na mori

1.  Ročný celkový povolený výlov lososa na mori neprekročí úroveň, ktorá sa rovná miere úhynu rýb pri rybolove 0,1.

2.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 26 prijať delegované akty týkajúce sa úpravy hodnoty miery úhynu rýb pri rybolove na mori uvedenej v odseku 1, ak existujú jasné náznaky, že sa zmenil stav populácie a/alebo že existujúca miera úhynu rýb pri rybolove nie je primeraná na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 4..

3.  V prípade náhleho vypuknutia choroby, kriticky nízkej miery prežitia mladých rýb alebo iných nepredvídaných okolností Rada rozhodne o celkovom povolenom výlove nižšom ako celkový povolený výlov, ktorý by bol výsledkom miery úhynu rýb pri rybolove uvedenej v odseku 1.

Článok 8

Využitie národných kvót služobnými plavidlamiv rámci rekreačného rybolovu [PDN 22]

Losos ulovený na mori zo služobného plavidlapri rekreačnom rybolove a na pobreží a v riekach pri rekreačnom rybolove sa pripočíta k národnej kvóte. [PDN 23]

Kapitola IVa

Minimálna veľkosť pri vykládke v prípade lososa a pstruha morského

Článok 8a

Odchylne od článku 14 nariadenia (ES) č. 2187/2005, minimálna veľkosť pri vykládke v prípade lososa má byť 60 cm a minimálna veľkosť pri vykládke v prípade pstruha morského má byť 50 cm, a to v každej zo subdivízií ICES uvedených v článku 3 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia. [PDN 26]

KAPITOLA V

TECHNICKÉ OCHRANNÉ OPATRENIA

Článok 9

Opatrenia členských štátov na ochranu slabej populácie lososa v rieke

1.  Najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadeniaPríslušné členské štáty stanovia, zachovajú a v prípade potreby vylepšia existujúce vnútroštátne technické ochranné opatrenia do ...(18) pre rieky, v ktorých losos žije voľne a ktoré do... (19)* nedosiahli 50 % možnej kapacity produkcie mladých lososov. [PDN 24]

2.  Technické ochranné opatrenia uvedené v odseku 1 sa zakladajú na osobitných požiadavkách špecifických pre jednotlivé rieky s cieľom primerane prispieť k celkovým a čiastkovým cieľom stanoveným v článkoch 4 a 5. Umiestnenie uvedených opatrení sa zakladá na najlepších dostupných informáciách o migračných trasách lososa na mori.

Článok 10

Opatrenia na ochranu ostatných populácií lososa v riekach

Členské štáty môžu prijať vnútroštátne technické opatrenia na ochranu populácií lososa vo svojich baltských riekach, ktoré nie sú zahrnuté v článku 9. Uvedené opatrenia prispejú k dosiahnutiu celkových a čiastkových cieľov stanovených v článkoch 4 a 5.

Komisia preskúma usmernenia o štátnej pomoci s cieľom zjednodušiť možnosti pre členské štáty uhrádzať škody spôsobené tuleňmi a kormoránmi. [PDN 25]

Článok 11

Opatrenia Komisie

1.  Komisia na základe čiastkových a celkových cieľov stanovených v článkoch 4 a 5 každé tri rokykaždý rok posúdi zlučiteľnosť a účinnosť opatrení prijatých v členských štátoch podľa článkov 9 a 10, najmä ak rieky, v ktorých losos žije voľne, pretekajú viacerými členskými štátmi. [PDN 27]

2.  Komisia má právomoc prijať delegované akty v súlade s článkom 26 s cieľom stanoviť v prípade potreby technické ochranné opatrenia, ak príslušné členské štáty neprijmú takéto opatrenia v súlade s článkom 9 v stanovenej lehote po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

3.  Ak sa na základe posúdenia vykonaného v súlade s odsekom 1 opatrenia členského štátu považujú za nezlučiteľné s celkovými a čiastkovými cieľmi stanovenými v článkoch 4 a 5, alebo sa považujú za neprimerané na účely dosiahnutia týchto celkových a čiastkových cieľov, Komisia má právomoc prijať delegované akty v súlade s článkom 26 s cieľom stanoviť v prípade potreby takéto technické ochranné opatrenia.

4.  Tieto opatrenia, ktoré Komisia prijala, sú zamerané na zabezpečenie dosiahnutia celkových a čiastkových cieľov stanovených v článkoch 4 a 5. Účinnosť opatrení členského štátu sa končí po prijatí delegovaného aktu Komisiou.

KAPITOLA VI

VYPÚŠŤANIE

Článok 12

Zarybňovanie

1.  Zarybnenie lososom sa môže vykonať iba v riekach, v ktorých losos žije voľne. Počet mladých lososov vypustených do každej rieky neprekročí odhadovanú možnú kapacitu produkcie mladých lososov v rieke., ak je to potrebné na zamedzenie vyhubeniu miestnej populácie. [PDN 28]

2.  Zarybnenie sa vykoná tak, aby sa zabezpečila genetická rozmanitosť a variabilita rôznych populácií lososa v riekach so zreteľom na existujúce spoločenstvá rýb v zarybnenej rieke a susediacich riekach, pričom sa dosiahne maximálny účinok zarybnenia. Mladý losos pochádza z čo najbližšej rieky, v ktorej losos žije voľne. [PDN 29]

2a.  Mladé lososy určené na zarybnenie sa označujú odstrihnutím adipóznej (tukovej) plutvy. [PDN 30]

3.  Do ...(20) Komisia môže stanoviťprijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku.prostredníctvom vykonávacích aktov prijatýchTieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 28 ods. 2. [PDN 31]

Článok 13

Priame zarybnenie

Pri obnovovaní vodných ciest je prvoradou zásadou zásada „znečisťovateľ platí“. Priame zarybnenie v súlade s odsekom 1 sa tiež považuje za ochranné opatrenie na účely článku 38 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1198/2006. [PDN 36]

Článok 13a

Pôvod dospelých a mladých lososov

Dospelé a mladé lososy pochádzajú z rovnakej rieky s voľne žijúcimi lososmi, a , ak to nie je možné, z čo najbližšieho povodia s voľne žijúcimi lososmi. [PDN 33]

Článok 14

Prechodné obdobie

Vypustenie lososa iné ako vypustenie v súlade s článkami 12 a 13 sa môže vykonávať až do 7 rokov ...(21) a dôkladne sa vyhodnotí. Pri postupnom ukončení vypúšťania lososa sa uplatňuje postup, pri ktorom sa prihliada na špecifiká každej rieky. Tento proces spravujú miestne, regionálne a/alebo celoštátne agentúry členských štátov a podieľajú sa na ňom aj miestne zainteresované strany, ktorých odborné znalosti sa využívajú pri obnove biotopov a v súvislosti s ďalšími opatreniami. Právne záväzné vnútroštátne rozhodnutia o využívaní hospodárskych zdrojov v súčasnosti používaných na zarybňovanie sa presmerujú na podporu rybárov, ktorých môžu negatívne postihnúť účinky ukončenia vypúšťania lososa. [PDN 37]

KAPITOLA VII

KONTROLA A PRESADZOVANIE

Článok 15

Súvislosť s nariadením (ES) č. 1224/2009

Okrem opatrení stanovených v nariadení (ES) č. 1224/2009 sa uplatňujú kontrolné opatrenia stanovené v tejto kapitole, pokiaľ ustanovenia článkov tejto kapitoly nestanovujú inak.

Okrem toho, článok 55 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1224/2009, ako aj články 64 a 65 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 404/2011 z 8. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009(22), sa primerane uplatňujú na všetky rekreačné rybolovné oblasti lososa v Baltskom mori. [PDN 38]

Článok 16

Denníky

Odchylne od článku 14 nariadenia (ES) č. 1224/2009 kapitáni rybárskych plavidiel Únie s oprávnením loviť lososa bez ohľadu na dĺžku plavidla, ako aj kapitáni služobných plavidiel používaných na lov na udicu a iné druhy rybolovu vedú rybársky denník o svojich operáciách v súlade s ustanoveniami článku 14 nariadenia (ES) č. 1224/2009. [PDN 39]

Článok 17

Predchádzajúce oznámenie

Odchylne od úvodnej vety článku 17 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1224/2009 kapitáni rybárskych plavidiel Únie, ktoré majú akúkoľvek dĺžku a ktoré majú, ako aj kapitáni služobných plavidiel, majúcich na palube lososa a/alebo pstruha morského, oznámia príslušným orgánom svojho vlajkového členského štátu ihneď po dokončení rybolovnej operácie informácie uvedené v článku 17 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1224/2009. [PDN 40]

Článok 18

Oprávnenie na vykonávanie osobitnej činnosti

1.  Služobné plavidlá majú oprávnenie na vykonávanie osobitnej činnosti na lov lososa vydané v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu.

2.  Príslušné členské štáty zaradia oprávnenie na osobitnú činnosť do zoznamu oprávnení na rybolov, ktorý je súčasťou elektronickej databázy vytvorenej v súlade s článkom 116 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 1224/2009. Okrem toho zaevidujú údaje týkajúce sa oprávnení na vykonávanie osobitnej činnosti do počítačového systému potvrdzovania údajov uvedeného v článku 109 nariadenia (ES) č.1224/2009.

Článok 19

VyhlásenieVyhlásenia o úlovku v prípade rekreačného rybolovu [PDN 41]

1.  Kapitán služobného plavidlaV prípade všetkých druhov plavidiel rekreačného rybolovu sa vyplní vyhlásenie o úlovku v súlade s prílohou III a predloží hosa príslušnému orgánu vlajkového členského štátu služobného plavidla do posledného dňa každého mesiaca. [PDN 42]

2.  Do pätnásteho dňa každého mesiaca príslušné členské štáty zaevidujú informácie uvedené vo vyhláseniach o úlovku za predchádzajúci mesiac do svojej elektronickej databázy vytvorenej v súlade s článkom 116 ods. 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 1224/2009 a do svojho počítačového systému potvrdzovania údajov uvedeného v článku 109 nariadenia (ES) č. 1224/2009. Elektronické údaje a vyhlásenia o úlovku sa uchovávajú 3 roky.

Článok 20

Inšpekcia vykládky

Príslušné členské štáty prostredníctvom inšpekcie vykládky overia správnosť informácií uvedených vo vyhlásení o úlovku. Uvedené inšpekcie vykládok tvoria minimálne 10 %20 % inšpekcií celkového počtu vykládok. Európska agentúra na kontrolu rybného hospodárstva vykonáva účinné kontroly a nabáda členské štáty, aby uskutočňovali lepšie zamerané a cielené inšpekcie v oblastiach, v ktorých existuje podozrenie, že dochádza k nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, alebo v ktorých bol takýto rybolov hlásený. [PDN 43]

Článok 20a

Kontrola rekreačného rybolovu

Opatrenia na kontrolu činností rekreačného rybolovu na účely tohto nariadenia sa zakladajú najmä na článku 55 nariadenia (ES) č. 1224/2009 a na článkoch 64 a 65 nariadenia (EÚ) č. 404/2011. [PDN 44]

Článok 21

Akčný program vnútroštátnej kontroly

KAPITOLA VIII

ZHROMAŽĎOVANIE ÚDAJOV

Článok 22

Na účely zhromažďovania údajov je možné skúmať každú skupinu nedospelých lososov vo všetkých riekach, v ktorých losos žije voľne, prostredníctvom rybolovu pomocou elektrického prúdu pred smoltifikačným procesom.

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú podrobné podmienky rybolovu pomocou elektrického prúdu založené na najnovších vedeckých poznatkoch. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 28 ods. 2. [PDN 46]

Článok 22a

Najneskôr do ...(23) Komisia predloží Parlamentu a Rade výsledky realizovaných vedeckých štúdií o vplyve predátorov, najmä tuleňov a kormoránov, na populácie lososa v Baltskom mori. Na základe výsledkov týchto vedeckých štúdií Komisia vypracuje plán riadenia populácií predátorov, ktoré majú vplyv na populácie lososa v Baltskom mori, a tento plán nadobudne účinnosť najneskôr v roku 2016. [PDN 47]

Článok 22b

Najneskôr do ...(24) Komisia predloží Parlamentu a Rade výsledky realizovaných vedeckých štúdií, pokiaľ ide o  odvrhnuté úlovky a neželané vedľajšie úlovky lososa vo všetkých relevantných rybolovných oblastiach Baltského mora. [PDN 48]

KAPITOLA IX

NADVÄZNÉ OPATRENIA

Článok 23

Podávanie správ členskými štátmi

1.  V treťom roku...(25)* a potom každý tretí rok príslušné členské štáty podajú Komisii správu o technických ochranných opatreniach prijatých v súlade s kapitolou V a o plnení cieľov stanovených v článku 5. [PDN 49]

2.  V šiestom roku...(26) a potom každý šiestytretí rok príslušné členské štáty podajú Komisii správu o vykonávaní tohto nariadenia a plnení cieľov stanovených v článku 5. Členské štáty v správe uvedú najmä informácie o:

[PDN 50]

Článok 24

Hodnotenie plánu

V roku nasledujúcom po roku, v ktorom členské štáty doručia Komisii svoje správy, Komisia na základe týchto správ stanovených v článku 23 tohto nariadenia a na základe vedeckého odporúčania vykoná hodnotenie vplyvu riadiacich opatrení na populáciu lososa obyčajného a na rybné hospodárstvo, ktoré využíva túto populáciu lososa.

KAPITOLA X

ZMENY A DOPLNENIA PRÍLOH

Článok 25

Zmeny a doplnenia príloh

1.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 26 prijať delegované akty týkajúce sa zmeny a doplnenia zoznamu riek, v ktorých losos žije voľne a ktoré sú uvedené v prílohe I, s cieľom zabezpečiť jeho aktualizáciu na základe najnovších vedeckých informácií.

2.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 26 prijať delegované akty týkajúce zmenz a doplnenia prílohy II a III s cieľom zabezpečiť účinnú kontrolu.

KAPITOLA XI

PROCEDURÁLNE USTANOVENIA

Článok 26

Vykonávanie delegovaných právomocí

1.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok uvedených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uevedené v článkoch 6, 7, 11 a 25, sa Komisii udeľuje na neurčitý čas.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 6, 7, 11 a 25 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článkov 6, 7, 11 a 25 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 27

Odvolanie delegovaných právomocí

Ak príslušné členské štáty v určenej lehote nestanovili alebo neuverejnili opatrenia ustanovené v článkoch 6 alebo 11, alebo ak sa uvedené opatrenia na základe posúdenia vykonaného v súlade s odsekom 4 článku 6 alebo odsekom 1 článku 11 považujú za neprimerané a/alebo neúčinné, Komisia odvolá delegované právomoci príslušného členského štátu uvedené v článkoch 6 alebo 11. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončí delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu v ňom uvedenom. [PDN 51]

Článok 28

Postup výboru

1.  Komisii pomáha Výbor pre rybolov a akvakultúru zriadený článkom 30 nariadenia (ES) č. 2371/2002. Tento výbor sa považuje za výbor v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA XII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 29

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie sa uplatňuje od ....

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament

predseda

predseda

Za Radu

PRÍLOHA I

Rieky, ktoré ústia do Baltského mora a v ktorých losos žije voľne

Fínsko

-  Simojoki

Fínsko/Švédsko

-  Tornionjoki/Torneälven

Švédsko

-  Kalixälven, Råneälven, Piteälven, Åbyälven, Byskeälven, Rickleån, Sävarån, Ume/Vindelälven, Öreälven, Lögdeälven, Emån, Mörrumsån, Ljungan

Estónsko

-  Pärnu, Kunda, Keila, Vasalemma

Lotyšsko

-  Salaca, Vitrupe, Peterupe, Irbe, Uzava, Saka

Lotyšsko/Litva

-  Barta/Bartuva

Litva

-  Nemunas river basin (Zeimena)

PRÍLOHA II

MINIMÁLNY ROZSAH ÚDAJOV NA ZÍSKANIE OPRÁVNENIA NA VYKONÁVANIE OSOBITNEJ ČINNOSTI

1.  ÚDAJE O PLAVIDLE

Názov plavidla(27)

Vlajkový štát

Registračný prístav (názov a štátny kód)

Vonkajšie označenie

Medzinárodný rádiový volací znak (IRCS)(28)

2.  DRŽITEĽ OPRÁVNENIA, VLASTNÍK A KAPITÁN PLAVIDLA(29)

Meno a adresa fyzickej osoby alebo názov a adresa právnickej osoby

3.  VLASTNOSTI PLAVIDLA

Výkon motora (kW)(30)

Tonáž (GT)

Celková dĺžka

4.  PODMIENKY RYBOLOVU

1.  Dátum vydania:

2.  Lehota platnosti:

3.  Podmienky oprávnenia vrátane, ak je to vhodné, druhov rýb, zóny a rybárskeho výstroja:

PRÍLOHA III

VYHLÁSENIE O ÚLOVKU

(1) Ú. v. EÚ C 68, 6.3.2012, s. 47. (2) Ú. v. EÚ C 68, 6.3.2012, s. 47. (3) Pozícia Európskeho parlamentu z 22. novembra 2012. (4) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. (5) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. (6) Ú. v. ES L 179, 23.6.1998, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 223, 15.8.2006, s. 1. (8) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1. (9) Ú. v. EÚ L 349, 31.12.2005, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. (11) Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59. (12) * Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia (13) ** Sedem rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (14) * Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (15) ** Päť rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (16) *** Dvanásť rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (17) * Jeden rok od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (18) * Dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (19) ** Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (20) * Tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (21) * Desať rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (22) Ú. v. EÚ L 112, 30.4.2011, s. 1. (23) * Tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (24) * Tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (25) ** Jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (26) * Tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (27) Pre plavidlá, ktoré majú názov. (28) Pre plavidlá, ktoré sú povinné mať IRCS. (29) Uvádza sa pre každú príslušnú osobu. (30) V súlade s nariadením Rady (EHS) č. 2930/86 (Ú. v. ES L 274, 25.9.1986, s. 1).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2012 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú určité nariadenia týkajúce sa spoločnej obchodnej politiky, pokiaľ ide o udelenie delegovaných právomocí na účely prijímania určitých opatrení (COM(2011)0349 – C7-0162/2011 – 2011/0153(COD))

P7_TA(2012)0447 A7-0096/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0349),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0162/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0096/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 22. novembra 2012 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2012, ktorým sa menia a dopĺňajú určité nariadenia týkajúce sa spoločnej obchodnej politiky, pokiaľ ide o udelenie delegovaných a vykonávacích právomocí na účely prijímania určitých opatrení [PDN 1]

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(1),

keďže:

(1)  V niekoľkých základných nariadeniach týkajúcich sa spoločnej obchodnej politiky sa stanovuje, že akty sa majú prijímať na základe postupov stanovených v rozhodnutí Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(2).

(2)  S cieľom zabezpečiť konzistentnosť s ustanoveniami zavedenými Lisabonskou zmluvou je potrebné preskúmať platné legislatívne akty, ktoré pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy neboli prispôsobené regulačnému postupu s kontrolou. V určitých prípadoch je vhodné takéto akty zmeniť a doplniť tak, aby boli Komisii udelené delegované právomoci podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V určitých prípadoch je tiež vhodné uplatňovať určité postupy stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie.(3)[PDN 2]

(3)  Zodpovedajúcim spôsobom by sa preto mali zmeniť a doplniť tieto nariadenia:

(4)  S cieľom zabezpečiť právnu istotu je potrebné, aby postupy prijímania opatrení, ktoré sa začali, ale neboli ukončené pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, neboli týmto nariadením dotknuté,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenia uvedené v prílohe tohto nariadenia sa týmto prispôsobujú v súlade s  prílohou článku 290 ZFEÚ alebo uplatniteľným ustanoveniam nariadenia (EÚ) č. 182/2011. [PDN 5]

Článok 2

Odkazy na ustanovenia nariadení uvedených v prílohe sa považujú za odkazy na uvedené ustanovenia v znení zmenenom a doplnenom týmto nariadením.

Článok 3

Týmto nariadením nie sú dotknuté postupy prijímania opatrení stanovené nariadeniami uvedenými v prílohe, ktoré sa začali, ale neboli ukončené pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tridsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament

predseda

predseda

Za Radu

PRÍLOHA

Zoznam nariadení z oblasti spoločnej obchodnej politiky, ktoré boli prispôsobené článku 290 ZFEÚ alebo uplatniteľným ustanoveniam nariadenia (EÚ) č. 182/2011

1.  nariadenie Rady (EHS) č. 3030/93 z 12. októbra 1993 o spoločných pravidlách pre dovozy určitých textilných výrobkov z tretích krajín(14)

S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie systému riadenia dovozu určitých textilných výrobkov by v prípade nariadenia (EHS) č. 3030/93 mala byť právomoc prijímať akty podľa článku 290 TFEÚ prenesená na Komisiu, pokiaľ ide o nevyhnutné zmeny a doplnenia príloh k uvedenému nariadeniu. Na Komisiu by sa navyše mali preniesť vykonavacie právomoci na účely prijatia opatrení potrebných na vykonávanie uvedeného nariadenia v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

Nariadenie (EHS) č. 3030/93 sa v dôsledku toho mení a dopĺňa takto:

–  1 V celom nariadení (EHS) č. 3030/93 sa odkazy na „článok 17“ nahrádzajú odkazmi na „článok 17 ods. 2“. [PDN 7]

-1a.  Vkladajú sa tieto odôvodnenia 15a a 15b:"

S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie systému riadenia dovozu určitých textilných výrobkov by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny a doplnenia príloh, poskytnutie dodatočných možností na dovoz, zavedenie alebo úpravu množstvových limitov a zavedenie ochranných opatrení a systému dohľadu v súlade s týmto nariadením. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. Komisia by mala predložiť kompletné informácie a dokumentáciu o svojich stretnutiach s národnými expertmi v rámci svojej práce na príprave a vykonávaní delegovaných aktov. V tejto súvislosti by Komisia mala zabezpečiť, aby bol Európsky parlament riadne zapojený, pričom by mala vychádzať z najlepších postupov čerpaných z predchádzajúcich skúseností v iných politických oblastiach s cieľom vytvoriť čo najlepšie podmienky pre budúcu kontrolu delegovaných aktov Európskym parlamentom. [PDN 6]

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky prijímania určitých opatrení na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie*.

* Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[PDN 8]

1.  V článku 2 sa odsek 6 nahrádza takto:

6.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 16a prijať delegované akty týkajúce sa úpravy definícií množstevných limitov stanovených v prílohe V a kategórií výrobkov, na ktoré sa tieto limity vzťahujú, ak sa to preukáže nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby akákoľvek následná zmena a doplnenie kombinovanej nomenklatúry (KN) alebo akékoľvek rozhodnutie, ktorým sa mení a dopĺňa klasifikácia takýchto výrobkov, neviedli k zníženiu týchto množstevných limitov.

2.  V článku 6 sa odsek 2 nahrádza takto:"

2.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 16a prijať delegované akty týkajúce sa zmeny a doplnenia príloh v záujme nápravy situácie uvedenej v odseku 1 a s náležitým ohľadom na podmienky obsiahnuté v príslušných dvojstranných dohodách.

Ak sa to v prípade, že by omeškanie pri ukladaní opatrení mohlo spôsobiť škodu, ktorá by bola ťažko nahraditeľná, vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto odseku sa uplatňuje postup ustanovený v článku 16b.

3.  Článok 8 sa mení a dopĺňa takto:

4.  Článok 10 sa mení a dopĺňa takto:

5.  Článok 10a sa mení a dopĺňa takto:

6.  V článku 13 ods. 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

Komisia sa rozhodne zaviesť systém dohľadu a priori alebo a posteriori. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 16a prijať delegované akty týkajúce sa zavedenia systému dohľadu a priori.

Ak sa to v  prípade, že by omeškanie pri ukladaní opatrení mohlo spôsobiť škodu, ktorá by bola ťažko nahraditeľná, vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa druhého pododseku sa uplatňuje postup ustanovený v článku 16b.

7.  Článok 15 sa mení a dopĺňa takto:

7a.  V článku 16 ods. 1 sa úvodná časť nahrádza takto:"

1.  Komisia, konajúc v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 17 ods. 1a, vedie konzultácie uvedené v tomto nariadení v súlade s týmito pravidlami:

[PDN 9]

8.  Vkladajú sa tieto články:

Článok 16a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 6, článku 6 ods. 2, článku 8, článku 10 ods. 13, článku 10a ods. 3, článku 13 ods. 3, článku 15 ods. 3 a 5 a v článku 19 tohto nariadenia, v článku 4 ods. 3 prílohy IV a v článku 2 a v článku 3 ods. 1 a 3 prílohy VII k tomuto nariadeniu sa Komisii udeľuje na neobmedzené obdobie piatich rokov od …(15). Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PDN 10]

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 6, článku 6 ods. 2, článku 8, článku 10 ods. 13, článku 10a ods. 3, článku 13 ods. 3, článku 15 ods. 3 a 5 a v článku 19 tohto nariadenia, v článku 4 ods. 3 prílohy IV a v článku 2 a v článku 3 ods. 1 a 3 prílohy VII k tomuto nariadeniu môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 6, článku 6 ods. 2, článku 8, článku 10 ods. 13, článku 10a ods. 3, článku 13 ods. 3, článku 15 ods. 3 a 5 a v článku 19 tohto nariadenia, v článku 4 ods. 3 prílohy IV a v článku 2 a článku 3 ods. 1 a 3 prílohy VII k tomuto nariadeniu nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o 2 mesiace štyri mesiace. [PDN 11]

Článok 16b

Postup pre naliehavé prípady

1.  Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.  Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 16a ods. 5. V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskemu parlamentu alebo Rady vzniesť námietku, akt zruší.

8a.  V článku 17 sa odsek 2 nahrádza takto:"

1a.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Konzultačný výbor doručí svoje stanovisko do jedného mesiaca od dátumu predloženia. [PDN 12]

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Výbor pre preskúmanie doručí svoje stanovisko do jedného mesiaca od dátumu predloženia. [PDN.13]

2a.  Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada väčšina jeho členov.

[PDN 14]

8b.  Článok 17a sa vypúšťa. [PDN 15]

9.  Článok 19 sa nahrádza takto:

Článok 19

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 16a prijať delegované akty týkajúce sa zmeny a doplnenia príslušných príloh, ak je to nevyhnutné vzhľadom na uzatvorenie, zmenu a doplnenie alebo uplynutie platnosti dohôd, protokolov alebo dojednaní s tretími krajinami alebo na zmenu a doplnenie predpisov Únie o štatistike, colných režimoch alebo spoločných pravidlách pre dovoz.

9a.  Vkladá sa tento článok:"

Článok 19a

Správa

1.  Komisia predkladá Európskemu parlamentu dvakrát do roka správu o uplatňovaní tohto nariadenia.

2.  V správe sa uvádzajú informácie o vykonávaní tohto nariadenia.

3.  Európsky parlament môže do jedného mesiaca od predloženia správy Komisie pozvať Komisiu na ad hoc stretnutie svojho gestorského výboru, na ktorom predloží a vysvetlí akékoľvek problémy týkajúce sa vykonávania tohto nariadenia.

4.  Komisia zverejní správu najneskôr šesť mesiacov od jej predloženia Európskemu parlamentu.

[PDN 16]

10.  V článku 4 prílohy IV sa odsek 3 nahrádza takto:

3.  Ak sa zistí, že ustanovenia tohto nariadenia boli porušené, Komisia je so súhlasom príslušnej dodávateľskej krajiny alebo krajín splnomocnená v súlade s článkom 16a tohto nariadenia prijať delegované akty týkajúce sa zmeny a doplnenia príslušných príloh k tomuto nariadeniu, ktoré sú nevyhnutné na zabránenie opätovného porušenia ustanovení tohto nariadenia.

Ak sa to v prípade, že by omeškanie pri ukladaní opatrení mohlo spôsobiť škodu, ktorá by bola ťažko nahraditeľná, vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto odseku sa uplatňuje postup ustanovený v článku 16b tohto nariadenia.

11.  V prílohe VII sa článok 2 nahrádza takto:"

Článok 2

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 16a tohto nariadenia prijať delegované akty týkajúce sa podrobenia spätného dovozu, na ktorý sa nevzťahuje táto príloha, osobitným množstevným limitom za predpokladu, že príslušné výrobky podliehajú množstevným limitom stanoveným v článku 2 tohto nariadenia.

Ak sa to v prípade, že by omeškanie pri ukladaní opatrení mohlo spôsobiť škodu, ktorá by bola ťažko nahraditeľná, vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto odseku sa uplatňuje postup ustanovený v článku 16b tohto nariadenia.

12.  V prílohe VII sa článok 3 mení a dopĺňa takto:

2.  nariadenie Rady (ES) č. 517/94 zo 7. marca 1994 o spoločných predpisoch pre dovoz textilných výrobkov z určitých tretích krajín, na ktoré sa nevzťahujú bilaterálne dohody, protokoly a iné dojednania alebo iné osobitné dovozné predpisy Spoločenstva(16)

S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie systému riadenia dovozu určitých textilných výrobkov, na ktoré sa nevzťahujú bilaterálne dohody, protokoly alebo iné dojednania alebo iné osobitné dovozné predpisy Únie, by sa v prípade nariadenia (ES) č. 517/94 mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o nevyhnutné zmeny a doplnenia príloh k uvedenému nariadeniu. Na Komisiu by sa navyše mali preniesť vykonávacie právomoci na prijímanie opatrení potrebných na vykonávanie uvedeného nariadenia v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

Nariadenie (ES) č. 517/94 sa preto mení a dopĺňa takto:

- 1.  Vkladajú sa tieto odôvodnenia 22a, 22b a 22c:"

S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie systému riadenia dovozu určitých textilných výrobkov, na ktoré sa nevzťahujú dvojstranné dohody, protokoly alebo iné dojednania alebo iné osobitné predpisy Únie týkajúce sa dovozu, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o  zmeny a doplnenia príloh, zmeny predpisov o dovoze a uplatňovanie ochranných opatrení a opatrení dohľadu v súlade s týmto nariadením. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. Komisia by mala predložiť kompletné informácie a dokumentáciu o svojich stretnutiach s národnými expertmi v rámci svojej práce na príprave a vykonávaní delegovaných aktov. V tejto súvislosti by Komisia mala zabezpečiť, aby bol Európsky parlament riadne zapojený, pričom by mala vychádzať z najlepších postupov čerpaných z predchádzajúcich skúseností v iných politických oblastiach s cieľom vytvoriť čo najlepšie podmienky pre budúcu kontrolu delegovaných aktov Európskym parlamentom. [PDN 17]

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania niekoľkých opatrení na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali sa Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie. [PDN 18]

Na prijímanie opatrení dohľadu by sa mal uplatňovať konzultačný postup vzhľadom na účinky uvedených opatrení a ich logiku postupnosti vo vzťahu k prijímaniu konečných ochranných opatrení. [PDN 19]

* Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

1.  V článku 3 sa odsek 3 nahrádza takto:"

3.  Akýkoľvek textilný výrobok uvedený v prílohe V, ktorý má pôvod v krajinách uvedených v danej prílohe, možno doviesť do Únie za predpokladu, že Komisia stanovila ročný množstevný limit. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 25a prijať delegované akty týkajúce sa zmeny a doplnenia príslušných príloh, pokiaľ ide o stanovenie takýchto ročných množstevných limitov.

2b.  V článku 8 sa odsek 2 nahrádza takto:"

2.  Ak sa Komisia domnieva, že nie sú potrebné žiadne opatrenia dohľadu alebo ochranné opatrenia Únie, uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o tom, že vyšetrovanie je skončené, pričom uvedie jeho hlavné závery.

[PDN 23]

2c.  Článok 11 sa mení a dopĺňa takto:

[PDN 25]

4.  Článok 13 sa nahrádza takto:"

Článok 13

Ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v prípade, že Komisia z vlastného podnetu alebo na žiadosť členského štátu zistí, že sú splnené podmienky stanovené v článku 12 ods. 1 a 2 a usúdi, že daná kategória výrobkov uvedených v prílohe I, ktorá nepodlieha množstevnému obmedzeniu, by mala podliehať množstevným limitom alebo opatreniam predchádzajúceho alebo spätného dohľadu, Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 25b prijať delegované akty s týkajúce sa uloženia opatrení uvedených v článku 12 ods. 1 a 2.

4a.  V článku 15 sa úvodná časť nahrádza takto:"

V súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 25 ods. 1a, ak je pravdepodobné, že nastane situácia uvedená v článku 12 ods. 2, Komisia na žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu môže:

[PDN 28]

5.  V článku 16 sa tretí odsek nahrádza takto:

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 25a prijať delegované akty týkajúce sa opatrení uvedených v prvom odseku.

Ak sa to v prípade, že by omeškanie pri ukladaní opatrení mohlo spôsobiť škodu, ktorá by bola ťažko nahraditeľná, vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tretieho pododsek sa uplatňuje postup ustanovený v článku 25b.

6.  V článku 25 sa odseky 2, 3 a 4 nahrádzajú takto:"

1a.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Konzultačný výbor doručí svoje stanovisko do jedného mesiaca od dátumu predloženia. [PDN 29]

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Výbor pre preskúmanie doručí svoje stanovisko do jedného mesiaca od dátumu predloženia. [PDN 30]

3.  Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada väčšina jeho členov.‚.

[PDN 31]

7.  Vkladajú sa tieto články:

‚Článok 25a

1.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 3, článku 5 ods. 2, článku 12 ods. 3, v článkoch 13, 16 a 28 sa Komisii udeľuje na neobmedzené obdobie piatich rokov od …(17). Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.[PDN 32]

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 3, článku 5 ods. 2, článku 12 ods. 3, v článkoch 13, 16 a 28 môže Európsky parlament a Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 3, článku 5 ods. 2, článku 12 ods. 3, v článkov 13, 16 a 28 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o 2 mesiace štyri mesiace. [PDN 33]

Článok 25b

1.  Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.  Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 25a ods. 5. V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku, akt zruší.

7a.  Vkladá sa tento článok:"

Článok 26a

1.  Komisia predkladá Európskemu parlamentu dvakrát do roka správu o uplatňovaní tohto nariadenia.

2.  V správe sa uvádzajú informácie o vykonávaní tohto nariadenia.

3.  Európsky parlament môže do jedného mesiaca od predloženia správy Komisie pozvať Komisiu na ad hoc schôdzu svojho gestorského výboru, na ktorom predloží a vysvetlí akékoľvek problémy týkajúce sa vykonávania tohto nariadenia.

4.  Komisia zverejní správu najneskôr šesť mesiacov od predloženia správy Európskemu parlamentu.

[PDN 34]

8.  Článok 28 sa nahrádza takto:

Článok 28

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 25a prijať delegované akty týkajúce sa zmeny a doplnenia príslušných príloh, ak je to nevyhnutné vzhľadom na uzatvorenie, zmeny a doplnenia alebo uplynutie platnosti dohôd alebo dojednaní s tretími krajinami alebo na zmeny a doplnenia predpisov Únie o štatistike, colných režimoch alebo spoločných pravidlách pre dovoz.

3.  nariadenie Komisie (ES) č. 953/2003 z 26. mája 2003 o zabránení obchodnej diverzie určených základných liekov do Európskej únie(18)

V prípade nariadenia (ES) č. 953/2003 by sa s cieľom dopĺňania výrobkov do zoznamu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie, mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny a doplnenia prílohy k uvedenému nariadeniu.

Nariadenie (ES) č. 953/2003 sa preto mení a dopĺňa takto:

-1.  Odôvodnenie 12 sa nahrádza takto:"

(12)  S cieľom doplniť výrobky do zoznamu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny a doplnenia príloh. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. Komisia by mala predložiť kompletné informácie a dokumentáciu o svojich stretnutiach s národnými expertmi v rámci svojej práce na príprave a vykonávaní delegovaných aktov. V tejto súvislosti by Komisia mala zabezpečiť, aby bol Európsky parlament riadne zapojený, pričom by mala vychádzať z najlepších postupov čerpaných z predchádzajúcich skúseností v iných politických oblastiach s cieľom vytvoriť čo najlepšie podmienky pre budúcu kontrolu delegovaných aktov Európskym parlamentom.‚.

[PDN 35 a 36]

1.  Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

‚3.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 5 prijať delegované akty týkajúce sa určenia toho, či výrobok spĺňa kritériá stanovené v tomto nariadení.

Ak sa to v prípade, že by omeškanie mohlo spôsobiť škodu, ktorá by bola ťažko nahraditeľná, vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto odseku sa uplatňuje postup ustanovený v článku 5a.

4.  Ak sú splnené požiadavky stanovené v tomto nariadení, Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 5 prijať delegované akty týkajúce sa doplnenia príslušného výrobku do prílohy I pri najbližšej aktualizácii. Žiadateľovi sa rozhodnutie Komisie oznamuje do 15 dní.

Ak sa to v prípade, že by omeškanie mohlo spôsobiť škodu, ktorá by bola ťažko nahraditeľná, vyžaduje z važnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto odseku sa uplatňuje postup ustanovený v článku 5a.

2.  Článok 5 sa nahrádza takto:"

Článok 5

1.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 sa Komisii udeľuje na neobmedzené obdobie piatich rokov od …(19). Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.[PDN 37]

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o 2 mesiace štyri mesiace.

[PDN 38]

3.  Vkladá sa tento článok:"

Článok 5a

1.  Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.  Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 5 ods. 5. V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku, akt zruší.

4.  V článku 11 sa odsek 2 nahrádza takto:"

2.  Komisia pravidelnedvakrát do roka oznamuje Európskemu parlamentu a Rade objem vyvezených výrobkov za viazané ceny vrátane objemu vyvezeného v rámci partnerskej dohody medzi výrobcom a vládou krajiny určenia. V správe sa preskúma rozsah krajín a chorôb a všeobecné kritériá na vykonanie článku 3. [PDN 39]

3.  Európsky parlament môže do jedného mesiaca od predloženia správy Komisie pozvať Komisiu na ad hoc schôdzu gestorského výboru, na ktorom predloží a vysvetlí akékoľvek problémy týkajúce sa vykonávania tohto nariadenia.[PDN 40]

4.  Komisia zverejní správu najneskôr šesť mesiacov od jej predloženia Európskemu parlamentu a Rade.

[PDN 41]

4.  nariadenie Rady (ES) č. 673/2005 z 25. apríla 2005, ktorým sa zavádzajú dodatočné clá na dovoz určitých výrobkov s pôvodom zo Spojených štátov amerických(20)

V prípade nariadenia (ES) č. 673/2005 by sa s cieľom vykonania nevyhnutných úprav opatrení stanovených v uvedenom nariadení mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o uvedené úpravy.

Nariadenie (ES) č. 673/2005 sa preto mení a dopĺňa takto:

-1.  Odôvodnenie 7 sa nahrádza takto:

S cieľom vykonať nevyhnutné úpravy opatrení ustanovených v tomto nariadení by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny sadzby dodatočných ciel alebo zoznamov uvedených v prílohách I a II v súlade s týmto nariadením. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. Komisia by mala predložiť kompletné informácie a dokumentáciu o svojich stretnutiach s národnými expertmi v rámci svojej práce na príprave a vykonávaní delegovaných aktov. V tejto súvislosti by Komisia mala zabezpečiť, aby bol Európsky parlament riadne zapojený, pričom by mala vychádzať z najlepších postupov čerpaných z predchádzajúcich skúseností v iných politických oblastiach s cieľom vytvoriť čo najlepšie podmienky pre budúcu kontrolu delegovaných aktov Európskym parlamentom.

[PDN 42]

1.  V článku 3 sa odsek 3 nahrádza takto:

3.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 4 prijať delegované akty týkajúce sa vykonania úprav a zmien a doplnení podľa tohto článku.

Ak sa to v prípade úprav a zmien a doplnení príloh vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto odseku sa uplatňuje postup ustanovený v článku 4a.

2.  Článok 4 sa nahrádza takto:"

Článok 4

1.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 3 sa Komisii udeľuje na neobmedzené obdobie piatich rokov od …(21). Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PDN 43]

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o 2 mesiace štyri mesiace.

[PDN 44]

3.  Vkladá sa tento článok:"

Článok 4a

1.  Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.  Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 4 ods. 5. V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku, akt zruší.

3a.  Článok 7 sa nahrádza takto:"

Článok 7

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na zrušenie tohto nariadenia po tom, ako Spojené štáty americké úplne vykonajú odporúčanie orgánu WTO na urovnávanie sporov.

[PDN 45]

5.  nariadenie Rady (ES) č. 1342/2007 z 22. októbra 2007 o spravovaní určitých obmedzení dovozu určitých výrobkov z ocele z Ruskej federácie(22)

S cieľom umožniť účinnú správu formou úpravy obmedzení dovozu určitých výrobkov z ocele by sa v prípade nariadenia (ES) č. 1342/2007 mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny a doplnenia prílohy V.

Nariadenie (ES) č. 1342/2007 sa preto mení a dopĺňa takto:

-1.  Vkladá sa toto odôvodnenie:

S cieľom umožniť účinnú správu prijatím úprav obmedzení na dovoz určitých výrobkov z ocele by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny a doplnenia prílohy V. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. Komisia by mala predložiť kompletné informácie a dokumentáciu o svojich stretnutiach s národnými expertmi v rámci svojej práce na príprave a vykonávaní delegovaných aktov. V tejto súvislosti by Komisia mala zabezpečiť, aby bol Európsky parlament riadne zapojený, pričom by mala vychádzať z najlepších postupov čerpaných z predchádzajúcich skúseností v iných politických oblastiach s cieľom vytvoriť čo najlepšie podmienky pre budúcu kontrolu delegovaných aktov Európskym parlamentom.

[PDN 46]

1.  Článok 5 sa nahrádza takto:

Článok 5

S cieľom uplatňovania článku 3 ods. 3 a 4 a  článku 10 ods. 1 druhého pododseku dohody je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 31a tohto nariadenia prijať delegované akty týkajúce sa vykonania nevyhnutných úprav množstvových limitov stanovených v prílohe V.

Ak sa to v prípade, že by omeškanie mohlo spôsobiť škodu, ktorá by bola ťažko nahraditeľná, vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup ustanovený v článku 31b.

2.  V článku 6 sa odsek 3 nahrádza takto:"

3.  Ak Únia a Ruská federácia nedospejú k uspokojivému riešeniu a ak Komisia zistí, že existujú jasné dôkazy o obchádzaní, Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 31a prijímať delegované akty týkajúce sa úprav prílohy V s cieľom odpočítať od množstvových limitov rovnocenný objem výrobkov s pôvodom v Ruskej federácii.

Ak sa to v prípade, že by omeškanie mohlo spôsobiť škodu, ktorá by bola ťažko nahraditeľná, vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto odseku sa uplatňuje postup ustanovený v článku 31b.

3.  Článok 12 sa nahrádza takto:"

Ak sa rozhodnutie o klasifikácii prijaté v súlade s platnými postupmi Únie uvedenými v článku 11 týka skupiny výrobkov, ktorá podlieha množstvovému limitu, Komisia v prípade potreby bezodkladne začne konzultácie v súlade s článkom 9 s cieľom dosiahnuť dohodu o všetkých potrebných úpravách príslušných množstvových limitov uvedených v prílohe V. Na tento účel je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 31a prijať delegované akty týkajúce sa úprav prílohy V.

4.  Za nadpis kapitoly IV sa vkladajú tieto články:"

Článok 31a

1.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 5, článku 6 ods. 3 a v článku 12 sa Komisii udeľuje na neobmedzené obdobie piatich rokov od …(23). Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PDN 47]

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 5, článku 6 ods. 3 a v článku 12 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 5, článku 6 ods. 3 a článku 12 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o 2 mesiace štyri mesiace. [PDN 48]

Článok 31b

1.  Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.  Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 31a ods. 5. V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku, akt zruší.

6.  Nariadenie Rady (ES) č. 1528/2007 z 20. decembra 2007, ktorým sa uplatňujú opatrenia na výrobky s pôvodom v určitých štátoch, ktoré sú súčasťou skupiny afrických, karibských a tichomorských (AKT) štátov, stanovené v dohodách, ktorými sa uzatvárajú alebo ktoré vedú k uzatvoreniu dohôd o hospodárskom partnerstve(24)

V prípade nariadenia (ES) č. 1528/2007 by sa s cieľom vykonania technických úprav režimu uplatňovaného na výrobky s pôvodom v určitých štátoch, ktoré sú súčasťou skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT), mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o technické zmeny a doplnenia uvedeného nariadenia.

Nariadenie (ES) č. 1528/2007 sa preto mení a dopĺňa takto:

-1.  Vkladá sa toto odôvodnenie:"

(16a)  S cieľom prijať ustanovenia potrebné na uplatňovanie tohto nariadenia by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o zmeny a doplnenia prílohy I s cieľom doplniť alebo vypustiť regióny alebo štáty a pokiaľ ide o zavedenie technických zmien a doplnení prílohy II potrebných v dôsledku uplatňovania uvedenej prílohy. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. Komisia by mala predložiť kompletné informácie a dokumentáciu o svojich stretnutiach s národnými expertmi v rámci svojej práce na príprave a vykonávaní delegovaných aktov. V tejto súvislosti by Komisia mala zabezpečiť, aby bol Európsky parlament riadne zapojený, pričom by mala vychádzať z najlepších postupov čerpaných z predchádzajúcich skúseností v iných politických oblastiach s cieľom vytvoriť čo najlepšie podmienky pre budúcu kontrolu delegovaných aktov Európskym parlamentom.

[PDN 49]

-1a.  Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

2.  Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 24a zmení a doplní prílohu I pridaním regiónov alebo štátov zo skupiny štátov AKT, ktoré ukončili rokovania o dohode medzi Úniou a týmto regiónom alebo štátom, ktorá spĺňa minimálne požiadavky článku XXIV GATT 1994.‚;

[PDN 50]

‚3.  Tento región alebo štát zostane uvedený na zozname v prílohe I až dovtedy, kým Komisia neprijme delegovaný akt v súlade s článkom 24a, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I vypustením regiónu alebo štátu z uvedenej prílohy, najmä tam, kde:

[PDN 51]

1.  V článku 4 sa odsek 3 nahrádza takto:

Komisia v spolupráci s Výborom pre colný kódex, zriadeným nariadením Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva*, sleduje vykonávanie a uplatňovanie ustanovení prílohy II.

4.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijať delegované akty článkom [vloží sa číslo článku, resp. článkov, ktorými sa stanovuje postup prijímania delegovaných aktov, v súčasnosti sú to články 24a až 24c návrhu KOM(2011) 82 v konečnom znení] týkajúce sa technických zmien a doplnení prílohy II, ktoré sú nevyhnutné v dôsledku uplatňovania uvedenej prílohy. [PDN 52]

5.  Rozhodnutia týkajúce sa správy prílohy II sa môžu prijímať v súlade s postupom uvedeným v článku 247 a 247a nariadenia (EHS) č. 2913/92.

* Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.

2.  Článok 23 sa nahrádza takto:"

Článok 23

Prispôsobenie technickému pokroku

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijať delegované akty článkom [vloží sa číslo článku, resp. článkov, ktorými sa stanovuje postup prijímania delegovaných aktov, v súčasnosti sú to články 24a až 24c návrhu KOM(2011) 82 v konečnom znení] týkajúce sa technických zmien a doplnení článku 5 a článkov 8 až 22, ktoré môžu byť potrebné v dôsledku rozdielov medzi týmto nariadením a dohodami podpísanými a predbežne uplatňovanými alebo uzatvorenými v súlade s článkom 218 ZFEÚ s regiónmi alebo štátmi uvedenými v prílohe I.

[PDN 53]

2a.  Vkladá sa tento článok:"

Článok 24a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 2 a 3, článku 4 ods. 4 a v článku 23 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od …(25). Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 2 a 3, článku 4 ods. 4 a článku 23 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 2 a 3, článku 4 ods. 4 a článku 23 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o štyri mesiace.

[PDN 54]

7.  nariadenie Rady (ES) č. 55/2008 z 21. januára 2008, ktorým sa zavádzajú autonómne obchodné preferencie pre Moldavskú republiku a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 980/2005 a rozhodnutie Komisie 2005/924/ES(26)

S cieľom umožniť úpravy nariadenia (ES) č. 55/2008 by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny a doplnenia, ktoré je potrebné vykonať v nadväznosti na zmeny colných kódexov alebo na uzavretie dohôd s Moldavskom.

Nariadenie (ES) č. 55/2008 sa preto mení a dopĺňa takto:

-1.  Vkladá sa toto odôvodnenie:"

(12a)  S cieľom umožniť úpravy tohto nariadenia by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny a doplnenia, ktoré je potrebné vykonať v nadväznosti na zmeny colných kódexov alebo na uzavretie dohôd s Moldavskom. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. Komisia by mala predložiť kompletné informácie a dokumentáciu o svojich stretnutiach s národnými expertmi v rámci svojej práce na príprave a vykonávaní delegovaných aktov. V tejto súvislosti by Komisia mala zabezpečiť, aby bol Európsky parlament riadne zapojený, pričom by mala vychádzať z najlepších postupov čerpaných z predchádzajúcich skúseností v iných politických oblastiach s cieľom vytvoriť čo najlepšie podmienky pre budúcu kontrolu delegovaných aktov Európskym parlamentom.

[PDN 55]

1.  Článok 7 sa nahrádza takto:

Článok 7

Udelenie právomoci

2.  Vkladá sa tento článok:"

Článok 8b

Výkonávanie delegovania právomoci

1.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 sa Komisii udeľuje na neobmedzené obdobie piatich rokov od …(27). Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PDN 56]

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o 2 mesiace štyri mesiace.

[PDN 57]

2a.  Vkladá sa tento článok:"

Článok 12a

Správa

1.  Komisia predkladá Európskemu parlamentu dvakrát do roka správu o uplatňovaní tohto nariadenia.

2.  V správe sa uvádzajú informácie o vykonávaní tohto nariadenia.

3.  Európsky parlament môže do jedného mesiaca od predloženia správy Komisie pozvať Komisiu na ad hoc schôdzu gestorského výboru, na ktorom predloží a vysvetlí akékoľvek problémy týkajúce sa vykonávania tohto nariadenia.

4.  Komisia zverejní správu najneskôr šesť mesiacov od jej predloženia Európskemu parlamentu.

[PDN 58]

8.  Nariadenie Rady (ES) č. 732/2008 z 22. júla 2008, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 552/97, (ES) č. 1933/2006 a nariadenia Komisie (ES) č. 1100/2006 a (ES) č. 964/2007(28)

V prípade nariadenia (ES) č. 732/2008 by na účely prispôsobenia jeho príloh aktuálnemu vývoju mala byť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prenesená na Komisiu, pokiaľ ide o určité úpravy príloh. Je osobitne dôležité, aby Komisia v priebehu prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie vrátane konzultácií s odborníkmi.

Pri príprave a navrhovaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súbežné, včasné a náležité postúpenie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

Nariadenie (ES) č. 732/2008 sa preto mení a dopĺňa takto:

1.  V článku 10 sa odsek 2 nahrádza takto:

2.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 27a, aby po preskúmaní žiadosti rozhodla, či žiadajúcej krajine udelí zvýhodnenia podľa osobitného stimulačného opatrenia pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných, a zodpovedajúcim spôsobom zmenila a doplnila prílohu I.

V prípade, že by omeškanie mohlo spôsobiť škodu, ktorá by bola ťažko nahraditeľná, a je to teda z mimoriadne naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa v prípade delegovaných aktov prijatých v súlade s týmto odsekom postup stanovený v článku 27b.

2.  V článku 11 sa odsek 8 nahrádza takto:"

8.  Ak OSN vylúči krajinu zo zoznamu najmenej rozvinutých krajín, táto krajina sa vyjme zo zoznamu zvýhodnených krajín podľa tohto opatrenia. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 27a s cieľom vyňať na základe zmeny a doplnenia prílohy I krajinu z tohto opatrenia a stanoviť prechodné obdobie v trvaní najmenej tri roky.

3.  Článok 25 sa nahrádza takto:"

Článok 25

4.  Vkladajú sa tieto odseky 27a a 27b:"

Článok 27a

Výkon delegovanej právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty s výhradou splnenia podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Delegované právomoci uvedené v článku 10 ods. 2, článku 11 ods. 8 a v článku 25 sa Komisii udeľujú na neobmedzené obdobie.

3.  Európsky parlament alebo Rada môžu delegované právomoci uvedené v článku 10 ods. 2, článku 11 ods. 8 a v článku 25 kedykoľvek zrušiť. Rozhodnutím o zrušení sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Takéto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo v neskorší deň uvedený v tomto rozhodnutí. Nemá vplyv na platnosť žiadneho delegovaného aktu, ktorý už nadobudol účinnosť.

4.  Komisia hneď po prijatí delegovaného aktu túto skutočnosť oznámi súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 10 ods. 2, článku 11 ods. 8 a v článku 25 nadobúda účinnosť len vtedy, ak v lehote 2 mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade voči nemu Európsky parlament alebo Rada nevznesú žiadne námietky, alebo ak Európsky parlament a Rada Komisiu pred uplynutím tejto lehoty informujú, že námietky nevznesú. Z podnetu Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o 2 mesiace.

Článok 27b

Postup pre naliehavé prípady

1.  Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť bezodkladne a uplatňujú sa, pokiaľ nie je voči nim v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.  Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 27a ods. 5. V takom prípade Komisia akt zruší hneď po tom, čo jej Európsky parlament alebo Rada oznámili rozhodnutie vzniesť námietky.‚.

[PDN 59]

9.  nariadenie Rady (ES) č. 1340/2008 z 8. decembra 2008 o obchode s určitými výrobkami z ocele medzi Európskym spoločenstvom a Kazašskou republikou(29)

S cieľom umožniť účinnú správu určitých obmedzení by sa v prípade nariadenia (ES) č. 1340/2008 mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny a doplnenia prílohy V.

Nariadenie (ES) č. 1340/2008 sa preto mení a dopĺňa takto:

-1.  Vkladá sa toto odôvodnenie:"

  ‚(9a) S cieľom umožniť účinnú správu určitých obmedzení by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny a doplnenia prílohy V. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. Komisia by mala predložiť kompletné informácie a dokumentáciu o svojich stretnutiach s národnými expertmi v rámci svojej práce na príprave a vykonávaní delegovaných aktov. V tejto súvislosti by Komisia mala zabezpečiť, aby bol Európsky parlament riadne zapojený, pričom by mala vychádzať z najlepších postupov čerpaných z predchádzajúcich skúseností v iných politických oblastiach s cieľom vytvoriť čo najlepšie podmienky pre budúcu kontrolu delegovaných aktov Európskym parlamentom.

[PDN 60]

1.  V článku 5 sa odsek 3 nahrádza takto:

3.  Ak Únia a Kazašská republika nedospejú k uspokojivému riešeniu a ak Komisia zistí, že existujú jasné dôkazy o obchádzaní, Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 16a prijať delegované akty týkajúce sa odpočítania rovnocenného objemu výrobkov s pôvodom v Kazašskej republike od množstvových limitov a zodpovedajúcej zmeny a doplnenia prílohy V.

Ak sa to v prípade, že by omeškanie mohlo spôsobiť škodu, ktorá by bola ťažko nahraditeľná, vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto odseku sa uplatňuje postup ustanovený v článku 16b.

2.  Vkladajú sa tieto články:"

Článok 16a

1.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 3 sa Komisii udeľuje na neobmedzené obdobie piatich rokov od …(30). Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PDN 61]

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o 2 mesiace štyri mesiace. [PDN 62]

Článok 16b

1.  Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.  Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 16a ods. 5. V takom prípade Komisia akt bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku, akt zruší.

10.  nariadenie Rady (ES) č. 1215/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa zavádzajú výnimočné obchodné opatrenia pre krajiny a územia zúčastňujúce sa na procese stabilizácie a pristúpenia(31)

S cieľom umožniť úpravy nariadenia (ES) č. 1215/2009 by mala byť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prenesená na Komisiu, pokiaľ ide o zmeny a doplnenia, ktoré je potrebné vykonať v nadväznosti na zmeny colných kódov alebo na uzavretie dohôd s krajinami a územiami, na ktoré sa nevzťahuje uvedené nariadenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia v priebehu prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie vrátane konzultácií s odborníkmi.

Pri príprave a navrhovaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súbežné, včasné a náležité postúpenie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

Nariadenie (ES) č. 1215/2009 sa preto mení a dopĺňa takto:

1.  Článok 7 sa nahrádza takto:"

Článok 7

Udelenie právomocí

2.  Vkladá sa tento článok 8b:"

‚Článok 8b

Výkon delegovanej právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty s výhradou splnenia podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Delegovaná právomoc uvedená v článku 7 sa Komisii udeľuje na neobmedzené obdobie.

3.  Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanú právomoc uvedenú v článku 7 kedykoľvek zrušiť. Rozhodnutím o zrušení sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Takéto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo v neskorší deň uvedený v tomto rozhodnutí. Nemá vplyv na platnosť žiadneho delegovaného aktu, ktorý už nadobudol účinnosť.

4.  Komisia hneď po prijatí delegovaného aktu túto skutočnosť oznámi súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 nadobúda účinnosť len vtedy, ak v lehote 2 mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade voči nemu Európsky parlament alebo Rada nevznesú žiadne námietky, alebo ak Európsky parlament a Rada Komisiu pred uplynutím tejto lehoty informujú, že námietky nevznesú. Z podnetu Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o 2 mesiace.

[PDN 63]

(1) Pozícia Európskeho parlamentu z 22. novembra 2012. (2) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. (3) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. (4) Ú. v. ES L 275, 8.11.1993, s. 1. (5) Ú. v. ES L 67, 10.3.1994, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 135, 3.6.2003, s. 5. (7) Ú. v. EÚ L 110, 30.4.2005, s. 1. (8) Ú. v. EÚ L 300, 17.11.2007, s. 1. (9) Ú. v. EÚ L 348, 31.12.2007, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 20, 24.1.2008, s. 1. (11) Ú. v. EÚ L 211, 6.8.2008, s. 1. (12) Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 1. (13) Ú. v. EÚ L 328, 15.12.2009, s. 1. (14) Ú. v. ES L 275, 8.11.1993, s. 1. (15) + Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (16) Ú. v. ES L 67, 10.3.1994, s. 1. (17) + Dátum nadobunutia účinnosti tohto nariadenia. (18) Ú. v. EÚ L 135, 3.6.2003, s. 5. (19) + Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (20) Ú. v. EÚ L 110, 30 4.2005, s. 1. (21) + Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (22) Ú. v. EÚ L 300, 17.11.2007, s. 1. (23) + Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (24) Ú. v. EÚ L 348, 31.12.2007, s. 1. (25) + Dátum nadobudnutia účinnost tohto nariadenia. (26) Ú. v. EÚ L 20, 24.1.2008, s. 1. (27) + Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (28) Ú. v. EÚ L 211, 6.2.2008, s. 1. (29) Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 1. (30) + Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (31) Ú. v. EÚ L 328, 15.12.2009, s. 1.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu prijaté 22. novembra 2012 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 850/98 o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení na ochranu mláďat morských organizmov a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1288/2009 (COM(2012)0298 – C7-0156/2012 – 2012/0158(COD))(1)

P7_TA(2012)0448 A7-0342/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

[Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32]

POZMEŇUJÚCE DOPLŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU(2)

P7_TA(2012)0448 A7-0342/2012

k návrhu Komisie

P7_TA(2012)0448 A7-0342/2012

–––––––––––––––––––––––––––––––

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 850/98 o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení na ochranu mláďat morských organizmov a nariadenie Rady (ES) č. 1434/98 určujúce podmienky, za ktorých sa môžu slede vykladať na breh na priemyselné účely okrem priamej ľudskej spotreby

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  V nariadení Rady (ES) č. 1288/2009 z 27. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú prechodné technické opatrenia od 1. januára 2010 do 30. júna 2011(4), a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 579/2011 z 8. júna 2011(5) sa ustanovuje pokračovanie uplatňovania určitých technických opatrení stanovených v nariadení Rady (ES) č. 43/2009 zo 16. januára 2009, ktorým sa na rok 2009 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie výlovu(6), počas prechodného obdobia do 31. decembra 2012.

(2)  Očakáva sa vytvorenie nového rámca technických ochranných opatrení vzhľadom na reformu spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Nepravdepodobnosť, že tento nový rámec bude zavedený do konca roka 2012, odôvodňuje predĺženie uplatňovania uvedených prechodných technických opatrení.

(3)  S cieľom zabezpečiť pokračovanie náležitej ochrany morských biologických zdrojov a náležitého hospodárenia s nimi, nariadenie Rady (ES) č. 850/98(7) by sa malo aktualizovať tak, že sa doň zapracujú uvedené prechodné technické opatrenia.

(3a)  S cieľom zabezpečiť pokračovanie náležitej ochrany morských biologických zdrojov a náležitého hospodárenia s nimi v Čiernom mori, by sa mala v nariadení (ES) č. 850/98 uviesť minimálna výkladová veľkosť a minimálna veľkosť ôk pre rybolov kalkana veľkého, ktoré už boli stanovené v práve Únie.

▌

(5)  S cieľom znížiť odhadzovanie druhov, na ktoré sa vzťahujú kvóty, by sa mal zachovať zákaz triedenia v záujme výberu najkvalitnejších jedincov vo všetkých oblastiach ICES.

(5a)  Na základe konzultácií medzi Úniou, Nórskom a Faerskými ostrovmi, ktoré sa uskutočnili v roku 2009, s cieľom znížiť nechcené úlovky by sa mal zaviesť zákaz uvoľňovania alebo vypúšťania určitých druhov, ako aj požiadavka odísť do iných lovísk, ak 10 % úlovkov obsahuje ryby, ktoré nedosahujú predpísanú veľkosť.

(5b)  So zreteľom na odporúčanie Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo (STECF) by sa mali zachovať obmedzenia na vykládky sleďa atlantického uloveného v divízii ICES IIa alebo na jeho ponechávanie na palube.

(6)  So zreteľom na odporúčanie STECF už nie je z hľadiska zabezpečenia udržateľného využívania sleďa atlantického nevyhnutné uzavretie oblasti na ochranu neresiacich sa jedincov tohto druhu v divízii ICES VIa, a toto uzavretie by sa teda malo zrušiť.

(7)  So zreteľom na odporúčanie výboru STECF, ktorý dáva do súvislosti nízku dostupnosť piesočnicovitých so slabým úspechom množenia čajok trojprstých, by sa malo zachovať uzavretie oblasti v podoblasti ICES IV s výnimkou každoročného obmedzeného rybolovu na účely monitorovania tejto populácie.

(8)  So zreteľom na odporúčanie STECF by malo byť možné v určitých oblastiach, v ktorých je lov homára štíhleho zakázaný, povoliť používanie výstroja, ktorým sa homár štíhly neloví.

▌

(11)  So zreteľom na odporúčanie STECF by sa malo zachovať uzavretie oblasti v divízii ICES VIb v záujme ochrany mláďat tresky jednoškvrnnej.

(11a)  So zreteľom na odporúčanie ICES a STECF by sa mali naďalej uplatňovať niektoré technické ochranné opatrenia vo vodách na západe Škótska (divízia ICES VIa) zamerané na ochranu populácií tresky škvrnitej, tresky jednoškvrnnej a tresky merlang, aby sa prispelo k zachovaniu populácií rýb.

(11b)  So zreteľom na odporúčanie STECF by sa malo povoliť používanie udíc a automatizovaného džigovacieho výstroja na lov tresky tmavej v divízii ICES VIa.

(11c)  So zreteľom na odporúčanie STECF týkajúce sa priestorového rozdelenia tresky škvrnitej v divízii ICES VIa, v ktorom sa preukazuje, že veľká väčšina úlovkov tresky škvrnitej sa vyloví severne od 590 s. š., by sa malo južne od tejto čiary povoliť používanie žiabroviek.

(11d)  So zreteľom na odporúčanie STECF by sa malo povoliť používanie žiabroviek na lov druhu Scyliorhinus canicula v divízii ICES VIa.

(11e)  Vhodnosť charakteristík výstroja v rámci výnimky na lov pomocou vlečných sietí, záťahových sietí na lov pri dne alebo podobného výstroja v divízii ICES VIa by sa mala pravidelne preskúmavať so zreteľom na vedecké odporúčanie s cieľom ich zmeny a doplnenia alebo zrušenia.

(11f)  So zreteľom na odporúčanie STECF by sa mala uzavrieť divízia ICES VIa s cieľom chrániť mladé jedince tresky škvrnitej.

(11g)  Vhodnosť zákazu lovu tresky škvrnitej, tresky jednoškvrnnej a tresky merlang v podoblasti ICES VI by sa mala pravidelne preskúmavať so zreteľom na vedecké odporúčanie s cieľom jeho zmeny alebo zrušenia.

(11h)  So zreteľom na odporúčanie ICES a STECF by sa mali zachovať opatrenia na ochranu populácií tresky škvrnitej v Keltskom mori (divízie ICES VIIf, g).

(12)  So zreteľom na odporúčanie STECF by sa mali zachovať opatrenia na ochranu neresiacich sa zoskupení mieňa modrého v divízii ICES VIa.

(13)  Opatrenia ustanovené v roku 2011 Komisiou pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC) na ochranu sebastesa v medzinárodných vodách podoblastí ICES I a II by sa mali zachovať.

(14)  Opatrenia ustanovené NEAFC v roku 2011 na ochranu sebastesa v Irmingerovom mori a v priľahlých vodách by sa mali zachovať.

(15)  So zreteľom na odporúčanie STECF by v divízii ICES IVc a južnej časti divízie ICES IVb mal byť za určitých podmienok aj naďalej povolený rybolov s vlečnými sieťami s rozperným rahnom s použitím pulzného elektrického prúdu.

(16)  Na základe konzultácií medzi Úniou, Nórskom a Faerskými ostrovmi z roku 2009 by sa mali niektoré opatrenia na obmedzenie spôsobilostí plavidiel, ktoré uskutočňujú pelagický rybolov zameraný na makrelu atlantickú, sleďa atlantického a stavridy v severovýchodnom Atlantiku, pokiaľ ide o zaobchádzanie s úlovkami a ich vypúšťanie, vykonávať natrvalo.

(17)  So zreteľom na odporúčanie ICES by sa mali zachovať technické ochranné opatrenia na ochranu populácií dospelých jedincov tresky škvrnitej v Írskom mori počas sezóny neresenia.

(17a)  So zreteľom na odporúčanie STECF by sa malo povoliť používanie triediacich mriežok v oblasti obmedzenia v divízii ICES VIIa.

(18)  So zreteľom na odporúčanie STECF by sa lov žiabrovkami a zakliesňovacími sieťami v divíziách ICES IIIa, VIa, VIb, VIIb, VIIc, VIIj, VIIk a v podoblastiach ICES VIII, IX, X a XII východne od 27° z. z. š. vo vodách so zmapovanou hĺbkou viac ako 200 m, ale menej než 600 m, mal povoliť iba za určitých podmienok zabezpečujúcich ochranu biologicky citlivých hlbokomorských druhov.

(18a)  Je dôležité ujasniť interakcie medzi rôznymi režimami uplatniteľnými na rybolov so žiabrovkami, a to najmä v podoblasti ICES VII. Konkrétnejšie by sa malo ujasniť, že osobitná odchýlka pre rybolov so žiabrovkami s veľkosťou ôk 100 mm alebo viac v divíziách ICES IIIa, IVa, Vb, VIa,VIb, VIIb, c, j ako aj osobitné podmienky týkajúce sa tejto odchýlky sa uplatňujú len vo vodách so zmapovanou hĺbkou viac ako 200 m, ale menej ako 600 m, a že sa v divíziách ICES VIIa, VIId, VIIe, VIIf, VIIg a VIIh a vo vodách so zmapovanou hĺbkou menej ako 200 m v divíziách ICES IIIa, IVa, Vb, VIa, VIb, VIIb, c, j a k uplatňujú štandardné pravidlá, pokiaľ ide o rozpätie veľkosti ôk a zloženie úlovku stanovené v nariadení (ES) č. 850/98.

(18b)  So zreteľom na odporúčanie STECF by sa malo povoliť používanie viacstenných žiabroviek v podoblasti IX vo vodách so zmapovanou hĺbkou viac ako 200 m, ale menej ako 600 m.

(19)  Používanie určitého selektívneho výstroja by malo byť aj naďalej povolené v Biskajskom zálive s cieľom zabezpečiť udržateľné využívanie populácií merlúzy európskej a homára štíhleho a znížiť odhadzovanie úlovkov týchto druhov.

(20)  Obmedzenia rybolovu v určitých oblastiach s cieľom chrániť zraniteľné hlbokomorské biotopy v regulačnej oblasti NEAFC, ktoré NEAFC prijala v roku 2004, a v niektorých oblastiach v divíziách ICES VIIc, j a k a v divízii ICES VIIIc prijaté na úrovni Únie v roku 2008 by mali zostať zachované.

(21)  V súlade s odporúčaním spoločnej pracovnej skupiny Únie a Nórska pre technické opatrenia zákaz lovu sleďa atlantického, makrely atlantickej alebo šproty severnej počas víkendov vlečnými sieťami alebo vakovými sieťami v úžine Skagerrak a Kattegat už neprispieva k ochrane populácií pelagických rýb z dôvodu zmien v rybolovných postupoch. ▌ Preto by sa mal tento zákaz zrušiť na základe konzultácií medzi Úniou, Nórskom a Faerskými ostrovmi v roku 2011.

(22)  Niektoré zastarané ustanovenia by sa mali v záujme jasnosti a lepšej regulácie vypustiť.

(22a)  S cieľom odraziť zmeny v rybolovných postupoch a používanie selektívnejšieho výstroja by sa mali zachovať rozpätia veľkosti ôk, cieľové druhy a vyžadované percentuálne podiely úlovkov uplatniteľné v úžinách Skagerrak a Kattegat.

(23)  Minimálne veľkosti lastúrnikov druhu Venerupis philippinarum by sa mali preskúmať so zreteľom na biologické údaje.

(24)  Minimálna veľkosť osmonoha obyčajného v úlovkoch vylovených vo vodách, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo právomoc tretích krajín a nachádzajú sa v regióne Výboru pre rybolov v stredovýchodnom Atlantiku (CECAF), sa stanovila s cieľom prispieť k ochrane osmonoha, najmä jeho mláďat.

(24a)  Pre sardelu európsku by sa malo zaviesť ekvivalentné opatrenie k opatreniu týkajúcemu sa minimálnej vykládkovej veľkosti, a to opatrenie súvisiace s počtom rýb na kg, pretože by to zjednodušilo prácu na palube plavidiel, ktoré sa zameriavajú na tento druh, a uľahčilo by to kontrolné opatrenia na brehu.

(25)  ▌ Špecifikácie pre triediacu mriežku ▌ na použitie pre zníženie vedľajšieho úlovku pri love homára štíhleho v divízii ICES IIIa, podoblasti ICES VI a v divízii ICES VIIa by sa mali zachovať.

(26)  Špecifikácie panelov so štvorcovými okami, ktoré sa majú použiť za určitých podmienok pri rybolove s určitým vlečeným výstrojom v Biskajskom zálive, by sa mali zachovať.

(27)  ▌ Používanie panelov so štvorcovými okami s veľkosťou 2 m plavidlami s výkonom motora menším ako 112 Kw v oblasti obmedzenia v divízii ICES VIa by sa malo povoliť.

(27a)  Pojem „Spoločenstvo“ použitý v normatívnych ustanoveniach nariadenia (ES) č. 850/98 by sa mal zmeniť v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009.

(27b)  S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na vykonávanie pravidiel o používaní výstroje s rovnocennou vysokou selektivitou pri love homára štíhleho v divízii ICES VIa a pravidiel vylúčujúcich konkrétne druhy rybolovu členského štátu z uplatnenia zákazu používania žiabroviek, zakliesňovacích sietí alebo viacstenných žiabroviek v podoblastiach ICES VIII, IX a X, kde je úroveň vedľajších úlovkov žralokov a ich odhadzovania veľmi nízka, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať bez uplatnenia nariadenia (EÚ) č. 182/2011(8).

▌

(29)  Nariadenie (ES) č. 850/98 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(29a)  V nariadení Rady (ES) č. 1434/98 sa ustanovujú osobitné podmienky, za ktorých sa sleď atlantický môže vykladať na priemyselné účely okrem priamej ľudskej spotreby. Do uvedeného nariadenia by sa mala zapracovať osobitná odchýlka od podmienok vykládky vedľajších úlovkov sleďa atlantického pri rybolove sieťami s malými okami v divízii ICES IIIa, podoblasti IV a divízii VIId a vo vodách Únie divízie ICES IIa, ktorá bola pôvodne zahrnutá v iných aktoch Únie. Nariadenie (ES) č. 1434/98 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 850/98

Nariadenie (ES) č. 850/98 sa týmto mení a dopĺňa takto:

-1a)  Vkladá sa tento článok:"

Článok 1a

V článku 4 ods. 2 písm. c), článku 46 ods. 1 písm. b) a v prílohe I poznámke pod čiarou č. 5 sa podstatné meno ‚Spoločenstvo‘ vo všetkých príslušných tvaroch nahrádza podstatným menom ‚Únia‘ v príslušnom tvare, pričom sa vykonajú všetky gramatické úpravy, ktoré si táto zmena vyžaduje.

-1b)  V článku 2 sa dopĺňa toto písmeno:"

i)  Región 9

Všetky vody Čierneho mora, ktoré zodpovedajú zemepisnej podoblasti 29 vymedzenej v prílohe I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1343/2011 z 13. decembra 2011 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more)* a v uznesení GFCM/33/2009/2.

* Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2011, s. 44.

-1c)  V článku 11 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:"

Táto odchýlka sa uplatňuje bez toho, aby bol dotknutý článok 34b ods. 2 písm. c).

-1d)  Vkladá sa tento článok:

Článok 11a

V regióne 9 je minimálna veľkosť ôk žiabroviek na lov pri dne používaných na lov kalkana veľkého 400 mm.

▌

1d)  Článok 17 sa nahrádza takto:"

Morský organizmus nedosahuje povolenú veľkosť, ak je jeho veľkosť menšia ako minimálna veľkosť uvedená v prílohe XII a v prílohe XIIa pre príslušný druhy a príslušnú zemepisnú oblasť.

1e)  V článku 19 sa dopĺňa tento odsek:"

4.   Odseky 2 a 3 sa neuplatňujú na región 9.

2.  Vkladá sa táto hlava:"

HLAVA IIIa

OPATRENIA NA ZNÍŽENIE ODHADZOVANIA ÚLOVKOV

Článok 19a

Zákaz triedenia v záujme výberu najkvalitnejších jedincov

1.  V regiónoch 1, 2, 3 a 4 sa zakazuje počas rybolovných operácií odhadzovanie druhov, na ktoré sa vzťahuje kvóta a ktoré sa môžu legálne vyložiť.

2.  Ustanovenia uvedené v odseku 1 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté záväzky stanovené v tomto nariadení alebo v akýchkoľvek iných právnych aktoch Únie v oblasti rybného hospodárstva.

Článok 19b

Ustanovenia o presunutí sa a zákaz vypúšťania

1.  V regiónoch 1, 2, 3 a 4 v prípadoch, ak množstvo makrely, sleďa alebo stavridy, ktoré nedosahujú predpísanú veľkosť, prevyšuje 10 % celkového množstva úlovkov v akomkoľvek jednom záťahu, sa plavidlo presunie do iných lovísk.

2.  V regiónoch 1, 2, 3 a 4 je zakázané vypúšťať makrely, slede alebo stavridy predtým, ako sa sieť úplne nevytiahne na palubu rybárskeho plavidla, čo vedie k strate mŕtvych alebo umierajúcich rýb.

3.  V článku 20 ods. 1 sa písmeno d) vypúšťa.

3a.  Vkladá sa tento článok:"

Článok 20a

Obmedzenia lovu sleďa atlantického vo vodách Únie divízie ICES IIa

Zakazuje sa vykladať alebo ponechávať na palube sleďa atlantického uloveného vo vodách Únie divízie ICES IIa v lehote od 1. januára do 28. februára a od 16. mája do 31. decembra.

4.  Článok 29a sa nahrádza takto:"

Článok 29a

Uzatvorenie oblasti pre lov piesočnicovitých v podoblasti ICES IV

1.  Zakazuje sa vykladať alebo ponechávať na palube piesočnicovité ulovené v zemepisnej oblasti ohraničenej východných pobrežím Anglicka a Škótska a vymedzenej loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa systému WGS84:

2.  Rybolov na vedecký výskum je povolený s cieľom monitorovať populácie piesočnicovitých v oblasti a účinky uzatvorenia.

5.  V článku 29b sa odsek 3 nahrádza takto:"

3.  Odchylne od zákazu ustanoveného v odseku 1 sa počas obdobia a v zemepisných oblastiach vymedzených v tomto odseku povoľuje lov košíkmi, do ktorých sa nechytá homár štíhly.

6.  Vkladajú sa tieto články:"

Článok 29c

Treska jednoškvrnná v oblasti Rockall v podoblasti ICES VI

1.  Akýkoľvek rybolov tresky jednoškvrnnej v oblasti Rockall, okrem rybolovu lovnými šnúrami, je zakázaný v oblastiach vymedzených loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa systému WGS84:

Článok 29d

Obmedzenia lovu tresky škvrnitej, tresky jednoškvrnnej a tresky merlang v podoblasti ICES VI

1.  Zakazuje sa vykonávať akúkoľvek rybolovnú činnosť zameranú na tresku škvrnitú, tresku jednoškvrnnú a tresku merlang v tej časti divízie ICES VIa, ktorá sa nachádza východne alebo južne od loxodróm, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa systému WGS84:

2.  Každé rybárske plavidlo prítomné v oblasti uvedenej v odseku 1 tohto článku zabezpečí, aby bol každý rybársky výstroj na palube zviazaný a uložený v súlade s článkom 47 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva*.

3.  Odchylne od odseku 1 sa povoľuje vykonávať rybolovné činnosti v oblasti uvedenej v uvedenom odseku prostredníctvom pobrežných statických sietí osadených na pilótach, dredžov na hrebeňovky a slávky, udíc, mechanického džigovania, záťahových sietí a plážových záťahových sietí, košov a košíkov za predpokladu, že:

4.  Odchylne od odseku 1 je povolené vykonávať rybolovné činnosti v oblasti uvedenej v uvedenom odseku prostredníctvom sietí s veľkosťou ôk menšou ako 55 mm za predpokladu, že:

4a.  Odchylne od odseku 1 je povolené vykonávať rybolovné činnosti v oblasti uvedenej v uvedenom odseku prostredníctvom žiabroviek s veľkosťou ôk väčšou ako 120mm za predpokladu, že:

4b.  Odchylne od odseku 1 je povolené vykonávať rybolovné činnosti v oblasti uvedenej v uvedenom odseku prostredníctvom žiabroviek s veľkosťou ôk väčšou ako 90 mm za predpokladu, že:

5.  Odchylne od odseku 1 sa povoľuje lov homára štíhleho v oblasti stanovenej v uvedenom odseku za predpokladu, že:

Komisia na základe priaznivého stanoviska STECF prijme vykonávacie akty, ktorými sa určí výstroj, ktorý sa má považovať za výstroj s rovnocennou vysokou selektivitou na účely písmena a).

6.  Odsek 5 sa neuplatňuje v oblasti vymedzenej loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa systému WGS84:

7.  Odchylne od odseku 1 je povolené loviť vlečnými sieťami, záťahovými sieťami na lov pri dne alebo podobným výstrojom v oblasti stanovenej v uvedenom odseku za predpokladu, že:

7a.  Najneskôr 1. januára 2015 a potom najneskôr každé dva roky Komisia so zreteľom na vedecké odporúčanie STECF posúdi charakteristiky výstroja uvedené v odseku 7 a podľa potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na zmenu a doplnenie odseku 7.

8.  Odsek 7 sa neuplatňuje v oblasti vymedzenej loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa systému WGS84:

8a.  Od 1. januára do 31. marca a od 1. októbra do 31. decembra každého roka sa zakazuje vykonávať akúkoľvek rybolovnú činnosť pomocou akéhokoľvek z výstrojov uvedených v prílohe I k nariadeniu Rady (ES) č. 1342/2008 z 18. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje dlhodobý plán pre populácie tresky a na ne zameraný rybolov**, v oblasti vymedzenej v rámci oblasti ICES VIa ohraničenej loxodrómami postupne spájajúcimi tieto súradnice:

Kapitán rybárskeho plavidla ani iná osoba na palube nenariaďuje ani nepovoľuje žiadnej osobe na palube, aby sa pokúšala loviť, vykladať, prekladať či ponechávať na palube ryby ulovené vo vymedzenej oblasti .

9.  Každý dotknutý členský štát zavedie program palubných pozorovateľov od 1. januára do 31. decembra každého roka na účely odoberania vzoriek z úlovkov a odhadzovaných úlovkov plavidiel, ktoré využívajú odchýlky ustanovené v odsekoch 4a, 4b, 5 a 7. Programy pozorovateľov sa vykonávajú bez toho, aby boli dotknuté záväzky podľa príslušných pravidiel, a zameriavajú sa na odhady úlovkov a odhodených úlovkov tresky škvrnitej, tresky jednoškvrnnej a tresky merlang s presnosťou aspoň 20 %.

10.  Dotknuté členské štáty vypracujú správu o celkovom množstve úlovkov a odhodených úlovkov plavidiel, na ktoré sa vzťahuje program pozorovateľov počas každého kalendárneho roka a predložia ju Komisii najneskôr ▌1. februára roku, ktorý nasleduje po kalendárnom roku.

10a.  Komisia najneskôr 1. januára 2015 a potom najneskôr každé dva roky posúdi stav populácií tresky škvrnitej, tresky jednoškvrnnej a tresky merlang v oblasti uvedenej v odseku 1 so zreteľom na vedecké odporúčania STECF a v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na zmenu a doplnenie tohto článku.

Článok 29e

Obmedzenia lovu tresky škvrnitej v podoblasti ICES VII

1.  Od 1. februára do 31. marca každého roka sa zakazuje vykonávať akúkoľvek rybolovnú činnosť v podoblasti ICES VII v oblasti, ktorá pozostáva zo štatistických obdĺžnikov ICES: 30E4, 31E4, 32E3. Tento zákaz sa neuplatňuje v oblasti do šiestich námorných míľ od základnej línie.

2.  Odchylne od odseku 1 sa povoľuje vykonávať rybolovné činnosti prostredníctvom pobrežných statických sietí osadených na pilótach, dredžov na hrebeňovky a slávky, záťahových sietí a plážových záťahových sietí, udíc, mechanického džigovania, košov a košíkov v stanovených oblastiach a obdobiach uvedených v uvedenom odseku za predpokladu, že:

3.  Odchylne od odseku 1 je povolené vykonávať rybolovné činnosti v oblasti uvedenej v uvedenom odseku prostredníctvom sietí s veľkosťou ôk menšou ako 55 mm za predpokladu, že:

Článok 29f

Osobitné pravidlá na ochranu mieňa modrého

1.  Od 1. marca do 31. mája každého roka sa zakazuje ponechávať na palube mieňa modrého v množstve presahujúcom 6 ton na rybársky výjazd v oblastiach divízie ICES VIa vymedzených loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa systému WGS84:

2.  Pri vstupe do oblastí, ktoré sú uvedené v odseku 1, a výstupe z nich kapitán rybárskeho plavidla zaznamená do lodného denníka dátum, čas a miesto vstupu a výstupu.

3.  V obidvoch oblastiach uvedených v odseku 1 v prípade, že plavidlo dosiahne množstvo 6 ton mieňa modrého:

4.  Pozorovatelia uvedení v článku 8 nariadenia Rady (ES) č. 2347/2002 zo 16. decembra 2002, ktorým sa zriaďujú požiadavky špecifického prístupu a pridružených podmienok, ktoré sa vzťahujú na rybolov hlbokomorských zásob rýb*** pridelení k rybárskym plavidlám nachádzajúcim sa v jednej z oblastí uvedených v odseku 1 okrem úloh uvedených v odseku 4 uvedeného článku vykonajú v prípade príslušných vzoriek úlovkov mieňa modrého merania rýb vo vzorkách a určia štádium pohlavnej dospelosti rýb v časti odobratej vzorky. Členské štáty na základe odporúčania STECF vypracujú podrobné protokoly odberu vzoriek a overovania výsledkov.

5.  Od 15. februára do 15. apríla každého roka sa zakazuje používať vlečné siete na lov pri dne, lovné šnúry a žiabrovky v oblasti vymedzenej loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa systému WGS84:

Článok 29g

Opatrenia týkajúce sa lovu sebastesov v medzinárodných vodách podoblastí ICES I a II

1.  Cielený lov sebastesov v medzinárodných vodách podoblastí ICES I a II sa povoľuje iba v období od 15. augusta do 30. novembra každého roka plavidlami, ktoré už predtým lovili sebastesy v regulačnej oblasti NEAFC ako sa definuje v článku 3 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1236/2010 z 15. decembra 2010, ktorým sa ustanovuje systém kontroly a vynucovania uplatniteľný v oblasti, na ktorú sa vzťahuje Dohovor o budúcej multilaterálnej spolupráci pri rybolove v severovýchodnom Atlantiku****.

2.  Plavidlá obmedzia svoje vedľajšie úlovky sebastesov pri inom druhu rybolovu na maximálne 1 % celkového úlovku ponechaného na palube.

3.  Prepočítavací koeficient, ktorý sa má uplatniť na sebastesov bez vnútorností a bez hlavy vrátane japonskej úpravy sebastesov ulovených pri tomto druhu rybolovu je 1,70.

4.  Odchylne od článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1236/2010 kapitáni rybárskych plavidiel zúčastňujúcich sa na tomto druhu rybolovu denne oznamujú svoje úlovky.

5.  Okrem ustanovení článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1236/2010 je oprávnenie na lov sebastesov platné, iba ak sú správy zasielané plavidlami v súlade s článkom 9 ods. 1 uvedeného nariadenia a zaznamenané v súlade s článkom 9 ods. 3 uvedeného nariadenia.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby na plavidlách plaviacich sa pod ich vlajkou vedeckí pozorovatelia zbierali vedecké informácie. Zbierané informácie zahŕňajú aspoň reprezentatívne údaje o zložení z hľadiska pohlavia, veku a dĺžky rozdelené podľa hĺbky. Tieto informácie príslušné orgány v členských štátoch zasielajú Medzinárodnej rade pre výskum mora (ICES).

7.  Komisia oznámi členským štátom dátum, keď sekretariát NEAFC oznámi zmluvným stranám NEAFC, že celkový povolený výlov (TAC) je v plnej miere využitý. Členské štáty zakážu od tohto dňa plavidlám plaviacim sa pod ich vlajkou cielený lov sebastesov.

Článok 29h

Opatrenia týkajúce sa lovu sebastesov v Irmingerovom mori a priľahlých vodách

1.  Zakazuje sa loviť sebastesov ▌v medzinárodných vodách podoblasti ICES V a vo vodách Únie v podoblasti ICES XII a XIV s výnimkou od 11. mája do 31. decembra každého roka a len v oblasti vymedzenej loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa systému WGS84 (ďalej len ‚,oblasť ochrany sebastesov‘):

1a.  Bez ohľadu na odsek 1 sa lov sebastesov môže právnym aktom Únie povoliť mimo oblasti ochrany sebastesov v Irmingerovom mori a priľahlých vodách od 11. mája do 31. decembra každého roka na základe vedeckého odporúčania a za predpokladu, že NEAFC vypracovalo v súvislosti so sebastesmi v uvedenej zemepisnej oblasti plán obnovy. Na tomto rybolove sa zúčastnia len plavidlá Únie, ktoré príslušné členské štáty riadne oprávnili a oznámili Komisii, ako sa vyžaduje podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1236/2010.

2.  Používanie vlečných sietí s veľkosťou ôk menšou ako 100 mm sa zakazuje.

3.  Prepočítavací koeficient, ktorý sa má uplatniť na sebastesov bez vnútorností a bez hlavy vrátane japonskej úpravy sebastesov ulovených pri tomto druhu rybolovu je 1,70.

4.  Každodenne potom, ako sa v daný kalendárny deň dokončia rybolovné operácie, kapitáni rybárskych plavidiel, ktoré lovia v oblasti ochrany sebastesov, zašlú správu o úlovkoch ustanovenú v článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1236/2010. Uvedú v nej úlovky na palube, ktoré sa vylovili od podania poslednej správy.

5.  Okrem ustanovení článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1236/2010 je oprávnenie na lov sebastesov platné, iba ak sú správy zasielané plavidlami v súlade s článkom 9 ods. 1 uvedeného nariadenia a zaznamenané v súlade s článkom 9 ods. 3 uvedeného nariadenia.

6.  Správy uvedené v odseku 5 sa pripravia v súlade s príslušnými pravidlami.

* Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.

** Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 20.

*** Ú. v. EÚ L 351, 28.12.2002, s. 6.

**** Ú. v. EÚ L 348, 31.12.2010, s. 17.

6a.  V článku 30 sa vkladá tentoodsek:"

1a.   Odsek 1 sa neuplatňuje na región 9.

7.  Vkladá sa tento článok:"

Článok 31a

Rybolov elektrickým prúdom v divíziách ICES IVc a IVb

1.  Odchylne od článku 31 je rybolov prostredníctvom vlečných sietí s rozperným rahnom s použitím pulzného elektrického prúdu povolený v divíziách ICES IVc a IVb južne od loxodrómy prechádzajúcej týmito bodmi meranými podľa súradnicového systému WGS84:

2.  Rybolov prostredníctvom elektrických impulzov sa povoľuje, len ak:

8.  Vkladá sa tento článok:"

Článok 32a

Obmedzenia pre plavidlá vykonávajúce pelagický rybolov, pokiaľ ide o manipuláciu s úlovkami a vypúšťanie úlovkov

1.  Maximálna vzdialenosť medzi priečkami vodného separátora na palube plavidiel, ktoré vykonávajú pelagický rybolov lov zameraný na makrelu atlantickú, sleďa atlantického a stavridy a ktoré pôsobia v oblasti dohovoru NEAFC vymedzenej v článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1236/2010, je 10 mm.

Priečky sú privarené. Ak sa vo vodnom separátore používajú namiesto priečok otvory, maximálny priemer otvorov nesmie presiahnuť 10 mm. Otvory v lievikoch pred vodným separátorom nesmú mať priemer väčší ako 15 mm.

2.  Pre plavidlá, ktoré vykonávajú pelagický rybolov a ktoré pôsobia v oblasti dohovoru NEAFC, sa zakazuje vypúšťanie rýb pod ich vodoryskou z vyrovnávacích nádrží alebo nádrží s chladenou morskou vodou (RSW).

3.  Nákresy týkajúce sa manipulácie s úlovkami a spôsobilostí vypúšťania úlovkov plavidiel, ktoré vykonávajú pelagický rybolov zameraný na makrelu atlantickú, sleďa atlantického a stavridy v oblasti dohovoru NEAFC a ktoré majú osvedčenie vydané príslušnými orgánmi vlajkového členského štátu, ako aj akékoľvek zmeny v týchto nákresoch zasiela kapitán plavidla príslušným rybárskym orgánom vlajkového členského štátu. Príslušné orgány vlajkového členského štátu týchto plavidiel pravidelne overujú správnosť predložených nákresov. Kópie sa vždy nachádzajú na palube plavidla.

9.  Vkladajú sa tieto články:"

Článok 34a

Technické ochranné opatrenia v Írskom mori

1.  Od 14. februára do 30. apríla každého roka sa zakazuje používať akékoľvek vlečné siete na lov pri dne, záťahové siete alebo podobné vlečené siete, akékoľvek žiabrovky, viacstenné žiabrovky, zakliesňovacie siete alebo podobné statické siete alebo akýkoľvek rybársky výstroj obsahujúci háčiky v tej časti divízie ICES VIIa, ktorá je vymedzená:

2.  Odchylne od odseku 1 v oblasti a v období uvedenom v uvedenom odseku:

Článok 34b

Používanie žiabroviek v divíziách ICES IIIa, IVa, Vb, VIa, VIb, VIIb, c, j, k a v podoblastiach ICES VIII, IX, X a XII východne od 27o z. d.

1.  Plavidlá Únie nenasadzujú žiabrovky na lov pri dne, zakliesňovacie siete ani viacstenné žiabrovky v žiadnej polohe, kde je zmapovaná hĺbka väčšia ako 200 metrov v divíziách ICES IIIa, IVa, Vb, VIa, VIb, VII b, c, j, k, v podoblasti ICES XII východne od 27o z. d. a podoblastiach ICES VIII, IX a X.

▌

3.  Odchylne od odseku 1 sa povoľuje používať tento výstroj:

4.  Táto odchýlka sa však neuplatňuje v regulačnej oblasti NEAFC.

4a.  Všetky plavidlá, ktoré nasadzujú žiabrovky na lov pri dne, zakliesňovacie siete alebo viacstenné žiabrovky v ktorejkoľvek polohe, v ktorej je zmapovaná hĺbka väčšia ako 200 metrov, v divíziách ICES IIIa, IVa, Vb, VIa, VIb, VII b, c, j, k, v podoblasti ICES XII východne od 27° z. d. a v podoblastiach ICES VIII, IX a X majú oprávnenie na rybolov v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

5.  Na palube plavidla sa môže v rovnakom čase nachádzať len jeden druh výstroja opísaného v odseku 3 písm. a), ▌b) alebo d). Plavidlá môžu prevážať na palube siete s celkovou dĺžkou o 20 % väčšou ako maximálna dĺžka súboru pospájaných sietí, ktoré možno nasadiť v rovnakom čase.

6.  Kapitán plavidla, ktoré má oprávnenie na rybolov uvedené v odseku 4a, zaznamenáva do lodného denníka množstvo a dĺžku výstroja prevážaného plavidlom predtým, ako opustí prístav, a keď sa vráti do prístavu, a zodpovedá za akýkoľvek nesúlad medzi týmito dvoma údajmi.

▌

8.  Príslušné orgány majú právo odstrániť nestrážený výstroj na mori v divíziách ICES IIIa, IVa, Vb, VIa, VIb, VII b, c, j, k, v podoblasti ICES XII východne od 27o z. d. a podoblastiach VIII, IX a X v týchto situáciách:

9.  Kapitán plavidla, ktoré má oprávnenie na rybolov uvedené v odseku 4a, zaznamenáva počas každého rybárskeho výjazdu do lodného denníka tieto informácie:

10.  Plavidlá loviace s oprávnením na rybolov uvedeným v odseku 4a môžu úlovok vykladať len v prístavoch určených členskými štátmi podľa článku 7 nariadenia (ES) č. 2347/2002.

11.  Množstvo žralokov ponechaných na palube akéhokoľvek plavidla, ktoré používa druh výstroja opísaný v odseku 3 písm. b) a d), nie je vyššie ako 5 % živej hmotnosti z celkového množstva morských organizmov ponechaných na palube.

11a.  Komisia môže po porade so STECF prijať vykonávacie akty, ktorými sa vylúčia určité druhy rybolovu daného členského štátu v podoblastiach ICES VIII, IX a X z uplatňovania bodov 1 až 10, ak informácie poskytnuté členskými štátmi preukazujú, že pri týchto druhoch rybolovu dochádza iba k malej miere vedľajších úlovkov žralokov a ich odhadzovania.

Článok 34c

Podmienky rybolovu s použitím určitého vlečeného výstroja povoleného v Biskajskom zálive

1.  Odchylne od ustanovení článku 5 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 494/2002 z 19. marca 2002, ktorým sa určujú ďalšie technické opatrenia pre obnovu násady merlúzy európskej v podoblastiach ICES III, IV, V, VI a VII a divíziách ICES VIII a, b, d, e** sa povoľuje vykonávať rybolovné činnosti s vlečnými sieťami, dánskymi záťahovými sieťami a podobným výstrojom s výnimkou vlečných sietí s rozperným rahnom s veľkosťou ôk v rozpätí 70 – 99 mm v oblasti vymedzenej v článku 5 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 494/2002, ak je výstroj vybavený panelom so štvorcovými okami v súlade s prílohou XIVb.

2.  Pri rybolove v divíziách ICES VIII a a b sa povoľuje používať selektívnu mriežku a jej príslušenstvo na prednej strane koncového rukávca a/alebo panel so štvorcovými okami, ktorých veľkosť je aspoň 60 mm v spodnej časti nástavca na prednej strane koncového rukávca. Ustanovenia článku 4 ods. 1, článku 6 a článku 9 ods. 1 tohto nariadenia a článku 3 písm. a) a b) nariadenia (ES) č. 494/2002 sa neuplatňujú na časť vlečnej siete, v ktorej sa nachádzajú uvedené selektívne zariadenia.

Článok 34d

Opatrenia na ochranu zraniteľných hlbokomorských biotopov v regulačnej oblasti NEAFC

1.  Zakazuje sa používať vlečné siete na lov pri dne a loviť statickým výstrojom vrátane žiabroviek na lov pri dne a lovných šnúr na lov pri dne v oblastiach vymedzených loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa systému WGS84:

▌

2.  Ak počas rybolovných operácií v nových a existujúcich oblastiach rybolovu pri dne v regulačnej oblasti NEAFC množstvo živých koralov alebo živých hubiek ulovených na jeden výstroj presiahne 60 kg živých koralov a/alebo 800 kg živých hubiek, plavidlo informuje svoj vlajkový štát, ukončí rybolov a presunie sa aspoň 2 námorné míle ďalej od polohy, ktorá je podľa dôkazov najbližšie k presnej polohe miesta, na ktorom bol tento úlovok vylovený.

Článok 34e

Opatrenia na ochranu zraniteľných hlbokomorských biotopov v divíziách ICES VIIc, j, k

1.  Zakazuje sa používať vlečné siete na lov pri dne a loviť statickým výstrojom vrátane žiabroviek na lov pri dne a lovných šnúr na lov pri dne v oblastiach vymedzených loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa súradnicového systému WGS84:

2.  Všetky plavidlá, ktoré vykonávajú pelagický rybolov v oblastiach ochrany zraniteľných hlbokomorských biotopov uvedených v odseku 1 tohto článku, sú na zozname schválených plavidiel a vydá sa im ▌ oprávnenie na rybolov v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1224/2009▌. Plavidlá uvedené na zozname schválených plavidiel prevážajú na palube výlučne výstroj na pelagický rybolov.

3.  Plavidlá, ktoré vykonávajú pelagický rybolov a ktoré majú v úmysle loviť v oblasti ochrany zraniteľných hlbokomorských biotopov uvedenej v odseku 1 tohto článku, oznámia svoj úmysel vstúpiť do oblasti ochrany zraniteľných hlbokomorských biotopov štyri hodiny vopred írskemu stredisku monitorovania rybolovu (FMC) vymedzenému v článku 4 ods. 15 nariadenia (ES) č. 1224/2009. Zároveň oznámia množstvá rýb nachádzajúce sa na palube.

4.  Plavidlá, ktoré vykonávajú pelagický rybolov v oblasti ochrany zraniteľných hlbokomorských biotopov uvedenej v odseku 1, majú plne funkčný zabezpečený systém monitorovania plavidiel (VMS), ktorý je v úplnom súlade s príslušnými pravidlami, keď sa plavidlá nachádzajú v oblasti ochrany zraniteľných hlbokomorských biotopov.

5.  Plavidlá, ktoré vykonávajú pelagický rybolov v oblasti ochrany zraniteľných hlbokomorských biotopov uvedenej v odseku 1, podávajú každú hodinu VMS správy.

6.  Plavidlá, ktoré skončili pelagický rybolov v oblasti ochrany zraniteľných hlbokomorských biotopov uvedenej v odseku 1, informujú írske stredisko monitorovania rybolovu o odchode z oblasti. Zároveň oznámia množstvá rýb nachádzajúce sa na palube.

7.  Lov pelagických druhov v oblasti ochrany zraniteľných hlbokomorských biotopov uvedenej v odseku 1 je obmedzený na nesenie sietí s veľkosťou ôk v rozpätí 16 – 31 mm alebo 32 – 54 mm na palube alebo na lov s nimi.

Článok 34f

Opatrenia na ochranu zraniteľných hlbokomorských biotopov v divízii ICES VIIIc

1.  Zakazuje sa používať vlečné siete na lov pri dne a loviť statickým výstrojom vrátane žiabroviek na lov pri dne a lovných šnúr na lov pri dne v oblasti vymedzenej loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa systému WGS84:

2.  Odchylne od zákazu stanoveného v odseku 1 môžu plavidlá, ktoré v rokoch 2006, 2007 a 2008 vykonávali rybolov s lovnými šnúrami na lov pri dne zameraný na mieňovca európskeho, získať od svojich orgánov v oblasti rybného hospodárstva ▌oprávnenie na rybolov v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1224/2009, ktoré im umožní pokračovať v tomto rybolove v oblasti južne od 44o00,00' s. š. Všetky plavidlá, ktoré získajú toto ▌ oprávnenie na rybolov, bez ohľadu na svoju celkovú dĺžku používajú pri love v oblasti uvedenej v odseku 1 plne funkčný zabezpečený systém VMS spĺňajúci príslušné požiadavky.

* Ú. v. ES L 41, 13.2.2002, s. 1.

** Ú. v. ES L 77, 20.3.2002, s. 8.

10.  Článok 38 sa vypúšťa.

11.  Článok 47 sa vypúšťa.

11a.  Prílohy I, IV, XII a XIV k nariadeniu (ES) č. 850/98 sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

11b.  Vkladajú sa prílohy XIIa, XIVa, XIVb, XIVc a XIVd v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

▌

Článok 2

Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 1434/98

V článku 2 nariadenia (ES) č. 1434/98 sa dopĺňa tento odsek:"

1a.  Odsek 1 sa neuplatňuje na slede ulovené v ICES divízii IIIa, ICES podoblasti IV, ICES divízii VIId a vo vodách EÚ ICES divízie IIa.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2013.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda

PRÍLOHA

3.  Tabuľka v prílohe XII sa mení a dopĺňa takto:

4.  Vkladá sa táto príloha:"

PRÍLOHA XIIa

MINIMÁLNE VEĽKOSTI PRE REGIÓN 9

5.  V prílohe XIV sa podľa zodpovedajúceho abecedného poradia bežných názvov vkladajú tieto názvy:"

6.  Vkladajú sa tieto prílohy:"

PRÍLOHA XIVa

ŠPECIFIKÁCIE PRE TRIEDIACU MRIEŽKU

-1.  Mriežka na selekciu druhov je pripevnená vo vlečných sieťach s koncovým rukávcom iba so štvorcovými okami s veľkosťou ôk rovnou alebo väčšou ako 70 mm a menšou ako 90 mm. Minimálna dĺžka koncového rukávca je 8 metrov. Zakazuje sa používať akúkoľvek vlečnú sieť s viac ako 100 štvorcovými okami po ktoromkoľvek obvode koncového rukávca, s výnimkou spojenia alebo lemov. Koncový rukávec so štvorcovými okami sa vyžaduje len v Skagerraku and Kattegate.

1.  Mriežka je obdĺžniková. Priečky mriežky sú rovnobežné s pozdĺžnou osou mriežky. Rozstup priečok mriežky nepresahuje 35 mm. Je povolené používať jeden záves alebo viacero závesov s cieľom uľahčiť jeho skladovanie na bubne siete.

2.  Mriežka je do vlečnej siete namontovaná diagonálne, smerom nahor dozadu, kdekoľvek od miesta v prednej časti koncového rukávca až po predný koniec rovnej časti. Všetky strany mriežky sú pripevnené k vlečnej sieti.

3.  V hornom paneli vlečnej siete sa nachádza nezablokovaný výstup pre ryby v bezprostrednom spojení s hornou stranou mriežky. Otvor výstupu pre ryby má rovnakú šírku na zadnej strane, ako je šírka mriežky, a je vyrezaný do hrotu v smere dopredu pozdĺž priečok ôk po obidvoch stranách mriežky.

4.  Povoľuje sa pripevniť na prednú časť mriežky lievik usmerňujúci ryby smerom ku dnu vlečnej siete a k mriežke. Minimálna veľkosť ôk lievika je 70 mm. Minimálny vertikálny otvor vodiaceho lievika smerom k mriežke je 15 cm. Šírka vodiaceho lievika smerom k mriežke je rovnaká ako šírka mriežky.

Schematické zobrazenie vlečnej siete zabezpečujúcej selekciu podľa veľkosti a druhov. Vstupujúce ryby sú vedené smerom ku dnu vlečnej siete a k mriežke cez vodiaci lievik. Väčšie ryby sú potom vedené mriežkou von z vlečnej siete, kým menšie ryby a homáre štíhle prejdú cez mriežku a vstúpia do koncového rukávca. Koncový rukávec iba so štvorcovými okami podporuje únik malých rýb a homárov štíhlych, ktoré nedosahujú predpísanú veľkosť. Zobrazený koncový rukávec so štvorcovými okami sa vyžaduje len v Skagerraku and Kattegate.

PRÍLOHA XIVb

PODMIENKY RYBOLU S URČITÝM VLEČENÝM VÝSTROJOM POVOLENÝM V BISKAJSKOM ZÁLIVE

1.   Špecifikácie pre vrchný panel so štvorcovými okami

Panel je obdĺžnikovou časťou sieťoviny. Panel je iba jeden. Panel nesmú žiadnym spôsobom prekrývať ani vnútorné, ani vonkajšie prídavné zariadenia.

2.   Umiestnenie panelu

Panel sa umiestni do stredu vrchného panelu na konci kužeľovitej časti vlečnej siete tesne pred rovnou časťou, ktorú tvorí nástavec a koncový rukávec.

Panel sa končí najviac 12 ôk siete od ručne spletaného radu ôk medzi nástavcom a koncom kužeľovitej časti vlečnej siete.

3.   Veľkosť panelu

Dĺžka panelu je aspoň 2 m a šírka panelu dosahuje aspoň 1 meter.

4.   Sieťovina panelu

Oká majú otvor minimálne 100 mm. Oká sú štvorcové, t. j. všetky štyri strany sieťoviny panelu sú tvorené priečne preťatými okami siete.

Sieťovina sa nasadzuje tak, aby boli priečky rovnobežne a kolmo na pozdĺžnu os koncového rukávca.

Sieťovina je z jednoduchého vlákna. Hrúbka vlákna je najviac 4 mm.

5.   Vloženie panelu do sieťoviny s kosoštvorcovými okami

Povoľuje sa pripevniť na štyri strany panelu lem. Priemer tohto lemu je najviac 12 mm.

Dĺžka roztiahnutého panelu sa rovná dĺžke roztiahnutých kosoštvorcových ôk pripojených k pozdĺžnej strane panelu.

Počet kosoštvorcových ôk vrchného panelu pripevnených k najmenšej strane panelu (t. j. k strane dlhej jeden meter, ktorá je kolmá na pozdĺžnu os koncového rukávca) sa rovná aspoň počtu plných kosoštvorcových ôk pripevnených k pozdĺžnej strane panelu vydelenému koeficientom 0,7.

6.   Vloženie panelu do vlečnej siete je zobrazené tu:

PRÍLOHA XIVc

PANEL SO ŠTVORCOVÝMI OKAMI PRE PLAVIDLÁ S DĹŽKOU VIAC AKO 15 METROV

1.   Špecifikácie pre vrchný panel so štvorcovými okami

Tento panel je obdĺžnikovou časťou sieťoviny. Sieťovina je z jednoduchého vlákna. Oká sú štvorcové, t. j. všetky štyri strany sieťoviny panelu sú tvorené priečne preťatými okami siete. Veľkosť ôk je aspoň 120 mm. Dĺžka panelu je aspoň 3 metre okrem prípadov, keď je panel súčasťou sietí vlečených plavidlami s výkonom menším než 112 kilowattov, vtedy má dĺžku aspoň 2 metre.

2.   Umiestnenie panelu

Panel sa vkladá do horného panelu koncového rukávca. Najzadnejší okraj panelu je najviac 12 m od lana koncového rukávca vymedzeného v článku 8 nariadenia Komisie (EHS) č. 3440/84 zo 6. decembra 1984 o pripevňovaní zariadení na vlečné siete, Dánske siete a podobné siete*.

3.   Vloženie panelu do sieťoviny s kosoštvorcovými okami

Medzi pozdĺžnou stranou panelu a priľahlým lemom nie sú viac ako dve otvorené kosoštvorcové oká.

Dĺžka roztiahnutého panelu sa rovná dĺžke roztiahnutých kosoštvorcových ôk pripojených k pozdĺžnej strane panelu. Pomer spájania medzi kosoštvorcovými okami horného panela koncového rukávca a najmenšou stranou panelu je tri kosoštvorcové oká na jedno štvorcové oko pre 80 mm koncový rukávec alebo dve kosoštvorcové oká na jedno štvorcové oko pre 120 mm koncový rukávec, okrem krajných pásov panelu z oboch strán.

PRÍLOHA XIVd

PANEL SO ŠTVORCOVÝMI OKAMI PRE PLAVIDLÁ S DĹŽKOU MENEJ AKO 15 METROV

1.   Špecifikácie pre vrchný panel so štvorcovými okami

Tento panel je obdĺžnikovou časťou sieťoviny. Sieťovina je z jednoduchého vlákna. Oká sú štvorcové, t. j. všetky štyri strany sieťoviny panelu sú tvorené priečne preťatými okami siete. Veľkosť ôk je aspoň 110 mm. Dĺžka panelu je aspoň 3 metre okrem prípadov, keď je panel súčasťou sietí vlečených plavidlami s výkonom menším než 112 kilowattov, vtedy má dĺžku aspoň 2 metre.

2.  Umiestnenie panelu

Panel sa vkladá do horného panelu koncového rukávca. Najzadnejší okraj panelu je najviac 12 m od lana koncového rukávca vymedzeného v článku 8 nariadenia (EHS) č. 3440/84.

3.  Vloženie panelu do sieťoviny s kosoštvorcovými okami

Medzi pozdĺžnou stranou panelu a priľahlým lemom nie sú viac ako dve otvorené kosoštvorcové oká. Dĺžka roztiahnutého panelu sa rovná dĺžke roztiahnutých kosoštvorcových ôk pripojených k pozdĺžnej strane panelu. Pomer spájania medzi kosoštvorcovými okami horného panelu koncového rukávca a najmenšou stranou panelu je dve kosoštvorcové oká na jedno štvorcové oko okrem krajných pásov okna z oboch strán.

* Ú. v. ES L 318, 7.12.1984, s. 23.

(1) Vec bola vrátená výboru na opätovné prerokovanie podľa článku 57 ods. 2 druhého pododseku (A7-0342/2012). (2) * Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený tučnou kurzívou, vypustenia sa označujú symbolom ▌. (3) Ú. v. EÚ C 351, 15.11.2012, s. 83. (4) Ú. v. EÚ L 347, 24.12.2009, s. 6. (5) Ú. v. ES L 165, 24.6.2011, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 22, 26.1.2009, s. 1. (7) Ú. v. ES L 125, 27.4.1998, s. 1. (8) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2012 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1185/2003 o odstraňovaní plutiev žralokov na palube plavidiel (COM(2011)0798 – C7-0431/2011 – 2011/0364(COD))

P7_TA(2012)0449 A7-0295/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0798),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0431/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 28. marca 2012(1),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0295/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 22. novembra 2012 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1185/2003 o odstraňovaní plutiev žralokov na palube plavidiel

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 605/2013.)

(1) Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 195.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2012 o vyjadrení súhlasu členských štátov v záujme Európskej únie s pristúpením ôsmich tretích krajín k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (2012/2791(RSP))

P7_TA(2012)0450 B7-0497/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 ods. 2, článok 3, ods. 2, článok 4 ods. 2 písm. j), článok 81 ods. 3, článok 216 ods. 1 a článok 218 ods. 6 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, najmä na prípady 22/70(1) a C-467/98(2) a na stanovisko 1/03(3),

–  so zreteľom na návrhy Komisie na rozhodnutia Rady o vyjadrení súhlasu členských štátov v záujme Európskej únie s pristúpením Gabonu(4), Andorry(5), Seychel(6), Ruskej federácie(7), Albánska(8), Singapuru(9), Maroka(10) a Arménska(11) k Haagskemu dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z roku 1980,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Rada doteraz nepožiadala Parlament o súhlas s týmito rozhodnutiami,

–  so zreteľom na otázky Komisii v súvislosti s vyjadrením súhlasu členských štátov v záujme Európskej únie s pristúpením ôsmich tretích krajín k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (O-000159/2012 – B7–0367/2012),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí je nesmierne dôležitý, pretože vytvára systém, ktorý zúčastneným štátom umožňuje spolupracovať na hľadaní riešení prípadov medzinárodných únosov detí tým, že stanovuje, ktoré súdy sú príslušné a aké právo sa použije na určenie členského štátu, v ktorom by malo dieťa žiť,

B.  keďže tento dohovor tak umožňuje rýchly návrat unesených detí do krajiny, kde sa nachádza ich riadne bydlisko,

C.  keďže dohovor sa vzťahuje len na prípady týkajúce sa krajín, ktoré ho ratifikovali alebo k nemu pristúpili,

D.  keďže s pristúpením nových štátov musia súhlasiť štáty, ktoré už sú zmluvnými stranami dohovoru, aby sa dohovor mohol uplatňovať na prípady týkajúce sa týchto štátov,

E.  keďže z tohto dôvodu je vyjadrenie súhlasu veľmi dôležité,

F.  keďže Európska únia už na svojom území vykonáva právomoc v oblasti medzinárodných únosov detí, a to najmä na základe nariadenia Rady (ES) č 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností(12),

G.  keďže z uvedeného vyplýva, že Európska únia získala výlučnú vonkajšiu právomoc v oblasti medzinárodných únosov detí,

H.  keďže vzhľadom na to, že dohovor neumožňuje členstvo medzinárodných organizácií, Európska únia by mala splnomocniť členské štáty k tomu, aby pri vyjadrovaní súhlasu s pristúpením týchto štátov konali v jej záujme,

I.  keďže Rada by preto mala čo najrýchlejšie prijať kroky na prijatie rozhodnutí navrhovaných Komisiou, pričom by mala bezodkladne konzultovať s Európskym parlamentom,

J.  keďže sa ukázalo, že hoci je táto záležitosť naliehavá a z právneho hľadiska jednoznačná, Rada sa rozhodla konzultácie s Európskym parlamentom a prijatie uvedených rozhodnutí odložiť s cieľom napadnúť podstatu týchto rozhodnutí z právnych dôvodov,

1.  predkladá Rade tieto odporúčania:

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a pre informáciu Komisii a stálemu úradu Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného.

(1) Vec 22/70 Komisia/Rada (ERTA), [1971] Zb. 263, bod 16. (2) Vec C-467/98, Komisia/Dánsko, 2002, Zb. I-9519, bod 77. (3) Stanovisko 1/03 o právomoci Spoločenstva uzavrieť nový Luganský dohovor o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, 2006, Zb. I-1145, bod 126. (4) COM(2011)0904. (5) COM(2011)0908. (6) COM(2011)0909. (7) COM(2011)0911. (8) COM(2011)0912. (9) COM(2011)0915. (10) COM(2011)0916. (11) COM(2011)0917. (12) Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2012 o nadchádzajúcej Svetovej konferencii o medzinárodných telekomunikáciách (WCIT-12) Medzinárodnej telekomunikačnej únie a o možnom rozšírení rozsahu pôsobnosti medzinárodných telekomunikačných predpisov (2012/2881(RSP))

P7_TA(2012)0451 RC-B7-0498/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009(1), ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009(2), ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,

–  so zreteľom na smernicu Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002(3) o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o otvorenom internete a neutralite siete v Európe(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o správe internetu: ďalšie kroky(5),

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva A/HRC/20/L13,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa ustanovuje pozícia Európskej únie k preskúmaniu medzinárodných telekomunikačných predpisov, ktorú má zaujať na svetovej konferencii o medzinárodných telekomunikáciách a jej prípravných zasadnutiach, predložený Komisiou (COM(2012)0430),

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže medzinárodné telekomunikačné predpisy (MTP) boli prijaté na Svetovej konferencii administratívnej telegrafie a telefónie v Melbourne v roku 1988 a odvtedy neboli revidované,

B.  keďže signatárom týchto MTP je 27 členských štátov Európskej únie,

C.  keďže Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) zvolala zasadnutie v Dubaji od 3. do 14. december 2012 pod názvom Svetová konferencia o medzinárodných telekomunikáciách (WCIT) s cieľom dosiahnuť dohodu o novom znení týchto MTP,

1.  vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, aby všetky zmeny MTP boli zlučiteľné s acquis EÚ a presadzovali cieľ a záujem Únie pokračovať vo vývoji internetu ako verejného miesta, kde sa dodržiavajú ľudské práva a základné slobody, najmä sloboda prejavu a zhromažďovania, a ktoré zaručuje dodržiavanie zásad voľného trhu, neutrality sietí a podnikania;

2.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rokovania WCIT–12 sprevádza nedostatočná transparentnosť a inkluzívnosť v súvislosti so skutočnosťou, že výsledky tejto konferencie by mohli mať výrazný vplyv na verejný záujem;

3.  domnieva sa, že ITU alebo akékoľvek iné jednotné a centralizované medzinárodné inštitúcie nepredstavujú vhodné inštitúcie na uplatňovanie regulačných právomocí v oblasti správy internetu ani internetových prevádzkových tokov;

4.  zdôrazňuje, že niektoré návrhy na reformu MTP, ktoré predkladajú členské štáty ITU, by mali nepriaznivý vplyv na internet, jeho štruktúru, operácie, obsah a bezpečnosť, obchodné vzťahy a správu, ako aj voľný tok on-line informácií;

5.  domnieva sa, že v dôsledku niektorých predložených návrhov by sa samotná ITU mohla stať organizáciou určujúcou pravidlá nad aspektmi internetu, čo môže znamenať ukončenie súčasného modelu organizácie viacerých zúčastnených strán fungujúcej zdola nahor; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v prípade prijatia môžu tieto návrhy vážnym spôsobom postihnúť rozvoj on-line služieb a prístup koncových užívateľov k nim, ako aj digitálnu ekonomiku ako celok; domnieva sa, že správa internetu a s ňou súvisiace regulačné otázky by mali byť aj naďalej vymedzované komplexne so zapojením viacerých príslušných subjektov;

6.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že návrhy na reformu ITU zahŕňajú aj vytvorenie nových príjmových mechanizmov, ktoré by mohli vážnym spôsobom ohroziť otvorený a konkurenčný charakter internetu, spôsobiť zvýšenie cien, obmedzenie inovácií a prístupu; pripomína, že internet by mal zostať slobodný a otvorený;

7.  podporuje všetky návrhy na zachovanie súčasného rozsahu pôsobnosti MTP a súčasného mandátu ITU; stavia sa proti všetkým návrhom, ktoré by rozšírili tento rozsah pôsobnosti o oblasti, ako je internet vrátane priestoru doménového mena, prideľovania IP adresy, smerovania internetovej prevádzky a otázok súvisiacich s obsahom;

8.  vyzýva členské štáty, aby zabránili akýmkoľvek zmenám MTP, ktoré by mali negatívny vplyv na otvorenosť internetu, neutralitu sietí, zásadu komunikácie typu end-to-end, povinnosti univerzálnej služby, participatívnu správu zverenú viacerým subjektom, napr. vládam, nadnárodným inštitúciám, mimovládnym organizáciám a veľkým a malým súkromným podnikom, technologickému spoločenstvu a vo všeobecnosti užívateľom a spotrebiteľom;

9.  vyzýva Komisiu, aby v mene Európskej únie na základe inkluzívne zozbieraných podnetov od viacerých zúčastnených strán koordinovala rokovania o revízii MTP, a to prostredníctvom stratégie, ktorej prvoradým cieľom bude zabezpečiť a zachovať otvorený charakter internetu, chrániť práva a slobody používateľov internetu on-line;

10.  pripomína, že je dôležité zabezpečiť čo najlepšie rozsiahle internetové pripojenie, podporovať inovácie a slobodu prejavu, zabezpečiť hospodársku súťaž a vyhnúť sa vzniku novej technologickej bariéry;

11.  zdôrazňuje, že v MTP by sa malo uviesť, že odporúčania ITU sú nezáväzné dokumenty, ktoré podporujú osvedčené postupy;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 37. (2) Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 11. (3) Ú. v. ES L 249, 17.9.2002, s. 21. (4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0511. (5) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 33.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2012 o Konferencii o zmene klímy v Dauhe, Katar (COP 18) (2012/2722(RSP))

P7_TA(2012)0452 B7-0496/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na výsledky konferencie Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách konanej na Bali v roku 2007 a na akčný plán z Bali (rozhodnutie 1/COP 13),

–  so zreteľom na 15. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 15) a 5. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP 5), ktoré sa konali v Kodani (Dánsko) od 7. do 18. decembra 2009, a so zreteľom na Kodanskú dohodu,

–  so zreteľom na 16. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 16) a na 6. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP 6), ktoré sa konali od 29. novembra do 10. decembra 2010 v Cancúne (Mexiko), a so zreteľom na dohody z Cancúnu,

–  so zreteľom na 17. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 17) a 7. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP 7), ktoré sa konali od 28. novembra do 9. decembra 2011 v Durbane (Južná Afrika), a predovšetkým so zreteľom na rozhodnutia týkajúce sa Durbanskej platformy pre posilnenú činnosť,

–  so zreteľom na nadchádzajúcu 18. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 18) a 8. konferenciu zmluvných strán, , ktorá bude slúžiť ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP8), ktoré sa majú konať od 26. novembra do 8. decembra 2012 v Dauhe (Katar),

–  so zreteľom na klimaticko-energetický balík EÚ z decembra 2008,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES z 19. novembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2009 s názvom 2050: budúcnosť sa začína dnes – odporúčania pre budúcu integrovanú politiku EÚ proti zmene klímy,(2)

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2009 o stratégii EÚ na kodanskú konferenciu o zmene klímy(3), z 10. februára 2010 o výsledkoch kodanskej konferencie o zmene klímy (COP 15)(4), z 25. novembra 2010 o konferencii o zmene klímy v Kankúne(5) a zo 16. novembra 2011 o konferencii o zmene klímy v Durbane (COP 17)(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050(7),

–  so zreteľom na závery Rady z 9. marca 2012 o nadviazaní na 17. zasadnutie konferencie zmluvných strán (COP 17) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a 7. zasadnutie zmluvných strán ako stretnutie strán (CMP 7) Kjótskeho protokolu (Durban, Južná Afrika 28. novembra – 9. decembra 2011),

–  so zreteľom na závery Rady z 15. mája 2012 o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy – financovanie urýchleného začatia činnosti,

–  so zreteľom na závery Rady z 18. júla 2011 o diplomacii EÚ pre oblasť klímy,

–  so zreteľom na súhrnnú správu Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z novembra 2011 s názvom Preklenutie medzery v oblasti emisií,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade, Európskeho parlamentu a Komisie z 20. decembra 2005 o rozvojovej politike Európskej únie: Európsky konsenzus, a najmä na jeho body 22, 38, 75, 76 a 105(8),

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, ktorou sa vymedzujú rozvojové ciele tisícročia ako ciele spoločne stanovené medzinárodným spoločenstvom na odstránenie chudoby,

–  so zreteľom na záväzky prijaté na samite G20 v Pittsburghu 24. – 25. septembra 2009 postupne zrušiť v strednodobom horizonte dotácie na fosílne palivá a poskytovať cielenú podporu najchudobnejším krajinám s cieľom prispôsobiť sa zmene klímy,

–  so zreteľom na 11. konferenciu zmluvných strán (COP 11) o biologickej rozmanitosti, ktorá sa má konať 8. – 19. októbra 2012 v indickom Hyderabade,

–  so zreteľom na otázky na ústne zodpovedanie (O-000160/2012 – B7-0364/2012 a O-000161/2012 – B7-0365/2012), ktoré predložil Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podľa článku 115 rokovacieho poriadku, a so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie,

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v rozhodnutiach týkajúcich sa Durbanskej platformy pre posilnenú činnosť (tzv. durbanský balík) sa uznáva, že zmena klímy predstavuje naliehavú a potenciálne neodvrátiteľnú hrozbu pre ľudské spoločenstvá a planétu, a vyžaduje si teda, aby sa jej riešením na medzinárodnej úrovni zaoberali všetky zmluvné strany,

B.  keďže durbanský balík v zásade položil základy komplexnej, ambicióznej a medzinárodne právne záväznej dohody všetkých zmluvných strán, ktorá sa má dosiahnuť do roku 2015 a začať vykonávať do roku 2020,

C.  keďže konferencia v Dauhe (COP 18) musí byť založená na dynamike dosiahnutej v Durbane s cieľom zabezpečiť, aby sa pokračovalo v úsilí o dosiahnutie takejto celosvetovej právne záväznej dohode a aby sa dosiahla do roku 2015,

D.  keďže takáto celosvetová právne záväzná dohoda musí byť v súlade so zásadou „spoločných, pritom však diferencovaných zodpovedností a svojich spôsobilostí“, ale musí prihliadať aj na to, že je potrebné, aby všetci väčší pôvodcovia emisií prijali ambiciózne a primerané ciele a zodpovedajúce politické opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré budú odzrkadľovať vyvíjajúce sa možnosti,

E.  keďže durbanský balík v dostatočnej miere nezohľadnil potrebu prijatia opatrení na zmiernenie zmeny klímy do roku 2020, keďže existujúce záväzky a prísľuby nie sú postačujúce na splnenie cieľa obmedziť celkový nárast priemernej globálnej ročnej teploty zemského povrchu o 2°C  porovnaní s úrovňami pred priemyselnou revolúciou (tzv. cieľ 2 °C), a keďže je preto nutné riešiť tieto otázky ako hlavnú prioritu na konferencii v Dauhe,

F.  keďže na základe vedeckých dôkazov predložených Medzivládnym panelom o zmene klímy (IPCC) je cieľ 2 °C podmienený tým, že globálne emisie dosiahnu svoj vrchol najneskôr do roku 2020, do roku 2050 sa znížia minimálne o 50 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990 a potom budú naďalej klesať; keďže EÚ by z tohto dôvodu mala presadzovať konkrétne činnosti týkajúce sa všetkých väčších producentov emisií a ich efektívne zavedenie do roku 2020,

G.  keďže nedávne vedecké zistenia poukazujú na to, že vplyv zmeny klímy je rýchlejší a výraznejší, ako sa pôvodne predpokladalo, napr. pokiaľ ide o arktický región,

H.  keďže podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA), v rokoch 2010 až 2035 sa predpokladá zvýšenie celosvetového dopytu po energii o jednu tretinu; keďže k tomuto zvýšeniu dopytu a emisií dôjde prevažne v krajinách s rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou; keďže na podporu nehospodárnej spotreby fosílnych palív sa poskytujú dotácie v hodnote 400 mld. USD,

I.  keďže eliminácia emisií uhlíka v energetickom odvetví a v priemysle prostredníctvom uplatňovania inovácií by bola pre Európu výhodou, pretože na rastúcom globálnom trhu s energetickými službami a tovarom je priekopníkom,

J.  keďže celosvetové inovácie v odvetví udržateľnej energie (tak na úrovni výroby, ako aj na úrovni používateľov) vedú k tvorbe pracovných miest, stimulácii hospodárskeho rastu a zvyšovaniu energetickej nezávislosti a zabezpečujú čistejší svet, v ktorom dochádza k zmierneniu zmeny klímy a zaistené sú dostatočné dodávky energie,

K.  keďže životnosť investícií do odvetvia energetiky veľmi často dosahuje 30 rokov i viac a keďže plánovanie nových projektov a politík si vyžaduje dlhý čas, čo zdôrazňuje naliehavosť prijatia nových krokov v oblasti energie na celosvetovej úrovni,

L.  keďže je potrebné uskutočniť rozsiahlejší výskum, pokiaľ ide o prospešné inovácie v oblasti energetických a dopravných systémov,

M.  keďže EÚ by mala v záujme preukázania vážnosti svojho úsilia a vzhľadom na svoje technologické a ekonomické možnosti zaujať vedúce postavenie v rámci ochrany klímy,

N.  keďže v prípade, ak sa nedosiahne konsenzus, pokiaľ ide o spravodlivý podiel v dlhodobom celosvetovom úsilí o zmiernenie vplyvov zmeny klímy, právne záväzná dohoda nebude v roku 2015 možná,

O.  keďže na konferencii COP 16 v Cancúne v roku 2010 sa rozvinuté zaviazali poskytnúť do roku 2020 „ďalších nových“100 miliárd USD ročne na riešenie potrieb v súvislosti so zmenou klímy v rozvojových krajinách, ale keďže v súčasnosti neexistuje medzinárodne dohodnutá definícia „nových a dodatočných“ prostriedkov,

P.  keďže nie je jasné, koľko prostriedkov bude poskytnutých po roku 2012, ktorý je posledným rokom obdobia financovania urýchleného začatia činnosti (kodanský záväzok 30 miliárd USD počas troch rokov),

Q.  keďže v celosvetovom meradle pochádza okolo 20 % emisií skleníkových plynov z odlesňovania, iných foriem využívania pôdy a zmeny vo využívaní pôdy a keďže agrolesníctvo prispieva k zmierňovaniu vplyvu prostredníctvom zvýšenej miery ukladania uhlíka a znižuje chudobu diverzifikáciou príjmov miestnych komunít,

R.  keďže zlepšenie správy lesného hospodárstva je zásadným predpokladom trvalého obmedzenia odlesňovania,

Durbanská platforma pre posilnenú činnosť

1.  víta zriadenie pracovnej skupiny ad hoc pre Durbanskú platformu pre posilnenú činnosť a konštatuje, že rozhodnutie 1/CP.17 si naliehavo vyžaduje, aby skupina začala prácu na vypracovaní protokolu, právneho nástroja alebo dohodnutého výstupu, ktorý by mal právnu silu v súlade s dohovorom a bol by uplatniteľný všetkými zmluvnými stranami, a aby ukončila svoju prácu čo najskôr, najneskôr však do roku 2015; ďalej konštatuje, že táto práca musí vychádzať z piatej hodnotiacej správy IPCC, ktorá má byť vypracovaná do roku 2014; víta takisto proces zameraný na zvýšenie úrovne ambícií pred rokom 2020;

2.  zdôrazňuje, že rovnosť a spoločné, pritom však diferencované zodpovednosti a príslušné spôsobilosti musia byť stredobodom Durbanskej platformy pre posilnenú činnosť, ak má byť schopná primerane riešiť otázku klímy;

3.  poznamenáva, že v durbanskom balíku sa súčasne vyžaduje, aby pracovná skupina ad hoc pre dlhodobú spoluprácu (AWG-LCA) dosiahla dohodnuté výsledky pred konferenciou v Dauhe;

4.  zdôrazňuje, že nový právny nástroj bude musieť zabezpečiť opatrenia na zmiernenie vplyvov v súlade s globálnou úrovňou uhlíka, ktoré budú v zhode s požiadavkou udržania zmeny teploty klímy o menej než 2°C v porovnaní s úrovňami pred priemyselnou revolúciou, a zaistiť prostriedky na požadované opatrenia v oblasti klímy v rozvojových krajinách, ako aj dôsledné započítavanie, monitorovanie a podávanie správ a rozsiahly režim presadzovania pravidiel a zabezpečovania súladu s nimi;

5.  s veľkými obavami poznamenáva, že niektoré zmluvné strany počas rokovaní v Bonne v máji 2012 pokroku úmyselne bránili, víta však aj keď malé, ale zreteľné kroky smerom k zbližovaniu dosiahnuté počas dodatočných neformálnych zasadnutí, ktoré prebiehali od 30. augusta do 5. septembra 2012 v thajskom Bangkoku;

6.  žiada, aby pred skončením činnosti AWG-LCA došlo k ďalšiemu objasneniu a dohode, pokiaľ ide o porovnateľnosť úsilia a spoločný rámec započítavania v prípade zmluvných strán z vyspelých krajín, ktoré nepristúpili ku Kjótskemu protokolu;

7.  zdôrazňuje, že EÚ musí ísť príkladom tým, že bude plniť svoje záväzky a preukazovať svoje ambície tak v oblasti zmierňovania, ako aj financií; preto sa domnieva, že je úlohou všetkých inštitúcií Európskej únie, aby sa ešte predtým, ako sa bude konať konferencia v Dauhe, venovali intenzívnej diplomacii v oblasti klímy a budovali medzinárodné spojenectvá s cieľom zabezpečiť, aby boli rešpektované záväzky uvedené v durbanskom balíku a aby sa proces UNFCCC zefektívnil v záujme dosiahnutia dohody o novom mnohostrannom režime do roku 2015; zdôrazňuje, že je dôležité objasniť spôsob, akým sa budú princípy dohovoru uplatňovať v rámci vzťahujúcom sa na obdobie po roku 2020, tak aby všetky strany prijali záväzky; zastáva názor, že nový trhovo orientovaný mechanizmus vymedzený na konferencii COP 17 má v tomto ohľade zásadný význam, a vyjadruje nádej, že skupina AWG-LCA úspešne rozvinie podmienky a postupy fungovania tohto mechanizmu;

Kjótsky protokol – druhé obdobie plnenia záväzkov

8.  berie na vedomie rozhodnutie zmluvných strán, ktoré sa odzrkadľuje v durbanskom balíku a týka asi 15 % celosvetových emisií a na základe ktorého musí EÚ zintenzívniť svoje úsilie a nájsť riešenie v podobe spoločných opatrení, prostredníctvom ktorého by hlavní aktéri prijali záväzky na druhé obdobie Kjótskeho protokolu, ktoré by ako prechodný stupeň začalo 1. januára 2013 a slúžilo na prechod k novému, účinnejšiemu a komplexnejšiemu medzinárodnému systému záväznému pre všetky zmluvné strany, ktorý by nadobudol platnosť do roku 2020;

9.  berie na vedomie skutočnosť, že USA, Rusko, Japonsko a Kanada sa nezapoja do prípadného druhého obdobia plnenia záväzkov Kjótskeho protokolu a že Austrália a Nový Zéland zaujali v tejto otázke váhavý postoj; ďalej konštatuje, že v prípade rozvojových krajín, ako sú Čína, India, Brazília a Indonézia, stále chýbajú ciele znižovania emisií;

10.  vyzýva na prijatie potrebných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v Dauhe, aby sa ihneď mohlo začať prechodné druhé obdobie plnenia záväzkov Kjótskeho protokolu;

11.  berie na vedomie prísľub obsiahnutý v rozhodnutí 1/CMP.7 durbanského balíka, podľa ktorého sa má o dátume ukončenia druhého obdobia plnenia záväzkov rozhodnúť na konferencii v Dauhe, a podporuje osemročné obdobie záväzkov, ktoré sa skončí 31. decembra 2020;

12.  zdôrazňuje potrebu vypracovať kvantifikované ciele na obmedzenie alebo zníženie emisií (QELRO) v rámci súčasnej funkčnej štruktúry Kjótskeho protokolu, ktoré zmluvné strany mali predložiť do mája 2012 a ktoré sa majú prijať formou zmien a doplnení ku Kjótskemu protokolu na konferencii v Dauhe v súlade s rozhodnutím 1/CMP.7; vyzýva zmluvné strany podľa prílohy B, ktoré nepredložili ciele QELRO, aby tak urobili, a víta skutočnosť, že EÚ predložila ich prvotný návrh; zdôrazňuje, že prevod jednotiek prideleného množstva ( AAU) do druhého obdobia plnenia záväzkov by narušil integritu Kjótskeho protokolu; upozorňuje, že ak sa členským štátom umožní prevod jednotiek AAU, Kjótsky protokol nebude mať na zmierňovanie zmeny klímy žiaden reálny vplyv;

13.  víta návrh skupiny 77 a Číny účinne ohraničiť a minimalizovať využívanie nadbytkov; konštatuje, že Európska únia zatiaľ nepredložila návrh, ktorým by sa riešil nadbytok jednotiek AAU; pripomína, že v Lisabonskej zmluve sa uvádza, že Rada Európskej únie sa uznáša kvalifikovaniu väčšinou tak v prípade všeobecných opatrení (článok 16 ZEÚ), ako aj počas postupu rokovania o medzinárodných zmluvách a ich uzatvárania (článok 218 ZFEÚ);

14.  znovu opakuje svoju požiadavku reformy mechanizmu CDM, prostredníctvom ktorej by sa stanovili prísne kvalitatívne pravidlá, ktoré by zaručili, že príslušné projekty budú mať dostatočnú úroveň, aby umožňovali ďalej znižovať emisie spoľahlivým, overiteľným a reálnym spôsobom, prispeli k udržateľnému rozvoju rozvojových krajín a zabránili tomu, aby tento mechanizmus zneužívali tie infraštruktúrne projekty, ktorých uhlíkové emisie sú vysoké; domnieva sa, že v budúcnosti by sa mechanizmus CDM mal vzťahovať len na najmenej rozvinuté krajiny;

Medzera v zmierňovaní

15.  zdôrazňuje naliehavú potrebu, aby všetky zmluvné strany v prvom rade plnili svoje záväzky, ale aby aj zvýšili úroveň, ktorú majú dosiahnuť odteraz do roku 2020 tak, aby bol zachovaný cieľ 2°C; znovu opakuje, že je naliehavo potrebné najmä to, aby sa dosiahol pokrok, pokiaľ ide o preklenutie tzv. gigatonového rozdielu medzi vedeckými zisteniami a súčasnými záväzkami zmluvných strán, a aby strany predložili záväzky a opatrenia, ktorých cieľom by bolo ambicióznejšie zníženie emisií než podľa Kodanskej dohody na základe „spoločných, pritom však diferencovaných zodpovedností a príslušných spôsobilostí“, čo znamená, že chudobnejším krajinám by sa mal umožniť priamy prechod na moderný nízkouhlíkový energetický a hospodársky systém prostredníctvom opatrení finančnej a technologickej pomoci, ale aj opatrení v oblasti budovania kapacít; predovšetkým zmluvné strany vyzýva, aby naliehavo prijali opatrenia s účinnosťou najneskôr do roku 2015, ktoré povedú k zníženiu emisií z medzinárodnej leteckej a lodnej dopravy a ďalších relevantných odvetví, ako aj HFC, čierneho uhlíka, metánu a iných klimatických činiteľov s krátkou životnosťou, aby bol prekonaný deficit, pokiaľ ide o cieľ 2°C;

16.  žiada, aby sa v Dauhe prijalo rozhodnutie o kvantifikovaní celosvetového deficitu a aby bola táto oblasť trvalo monitorovaná s cieľom prijať potrebné kroky na odstránenie tohto deficitu;

17.  naliehavo vyzýva Komisiu a cyperské predsedníctvo, aby našli spojencov v záujme preklenutia tzv. gigatonového rozdielu, t. j. rozdielu medzi súčasnými ambíciami a úrovňami, ktoré sú potrebné na udržanie globálneho otepľovania pod hranicou 2°C;

18.  uznáva, že účinné postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá by významne prispelo k odstráneniu medzier v zmierňovaní;

19.  pripomína, že na základe zistení uvedených vo štvrtej hodnotiacej správe IPCC musia rozvinuté krajiny do roku 2020 znížiť svoje vnútroštátne emisie o 25 až 40 % v porovnaní s hodnotami z roku 1990, zatiaľ čo rozvojové krajiny ako celok by v porovnaní so súčasnými predpoveďami mali do roku 2020 dosiahnuť podstatne nižšiu mieru rastu emisií – rádovo o 15 až 30 %; pripomína, že súhrnné globálne emisie musia dosiahnuť svoj vrchol pred rokom 2020, a žiada otvorenú diskusiu o účinnejších stratégiách politík v záujme odstránenia medzier v zmierňovaní;

20.  zdôrazňuje potrebu spoľahlivej vedeckej základne, akú poskytuje Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), ktorého štruktúra a postupy prešli zásadnou reformou, a poukazuje v tejto súvislosti na význam zistení piatej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC 5 AR), ktorá má byť vypracovaná v roku 2014;

21.  pripomína, že je v záujme samotnej EÚ, aby sa usilovala o dosiahnutie cieľa ochrany klímy vo výške 30 % do roku 2020, čím sa vytvorí udržateľný rast a ďalšie pracovné miesta a zníži sa závislosť od dovozu energie;

22.  víta navrhované začlenenie dohody z Cancúnu do právnych predpisov EÚ, v rámci ktorej majú zmluvné strany vyspelých krajín vypracovať stratégie nízkouhlíkového rozvoja, a zdôrazňuje dôležitosť poskytovania finančnej a technickej podpory zmluvným stranám rozvojových krajín, pokiaľ ide o prijímanie a vykonávanie plánov nízkouhlíkového rozvoja; poznamenáva, že tieto plány a stratégie by mali obsahovať politiky a opatrenia, ktoré zahŕňajú včasné prijatie krokov na vnútroštátnej úrovni, aby sa predišlo patovej situácii spočívajúcej v blokovaní investícií do technológií a infraštruktúr s výraznou produkciou uhlíka, a krátkodobé a strednodobé ciele v oblasti energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov;

Financovanie opatrení v oblasti klímy

23.  zdôrazňuje naliehavú potrebu zabrániť finančnému deficitu po roku 2012 (keď sa skončí obdobie financovania urýchleného začatia činnosti) a snažiť sa nájsť spôsob, ako zvýšiť financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy v rokoch 2013 až 2020 z rôznych zdrojov; vyjadruje presvedčenie, že na urýchlenie procesu transformácie majú veľký význam konkrétne záväzky financovania na obdobie 2013 – 2020, ktoré umožnia mnohým rozvojovým krajinám vyhnúť sa závislosti od fosílnych palív a podporia úsilie týchto krajín o zmiernenie vplyvov zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene; pripomína, že väčšina členských štátov nedala zatiaľ žiadne prísľuby, čo sa týka financovania opatrení v oblasti zmeny klímy po roku 2013;

24.  so znepokojením konštatuje, že aj keď sa rozvinuté krajiny zaviazali poskytnúť 100 miliárd USD ročne na financovanie potláčania zmeny klímy do roku 2020, neexistuje dosiaľ medzinárodne schválená definícia, čo tieto „nové a dodatočné“ prostriedky skutočne znamenajú;

25.  zdôrazňuje, že meranie, overovanie a monitorovanie prostriedkov na potláčanie zmeny klímy a ich doplnkovosť majú veľký význam a vyžadujú si medzinárodne schválenú definíciu; vyzýva EÚ, aby vypracovala spoločný prístup s cieľom zabezpečiť, aby sa oficiálna rozvojová pomoc neodkláňala od existujúcich rozvojových cieľov, ale bola skutočne doplnková;

26.  víta činnosť v rámci pracovného programu týkajúceho sa dlhodobého financovania, pokiaľ ide o zdroje dlhodobého financovania a potreby v oblasti financovania v rozvojových krajinách, a so záujmom očakáva správu spolupredsedov, o ktorej sa bude rokovať v Dauhe;

27.  domnieva sa, že financovanie opatrení v oblasti klímy v rozvojových krajinách by sa malo zameriavať na už dnes viditeľné negatívne dôsledky zmeny klímy a pomáhať rozvíjať odolnosť voči nej najmä v najchudobnejších a najzraniteľnejších krajinách, ako aj prispievať k odstraňovaniu rozdielov v cieľoch týkajúcich sa zmierňovania do roku 2020 a zároveň prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju;

28.  v tejto súvislosti upozorňuje, že by sa mali využiť inovačné dodatočné zdroje financovania (dane z medzinárodných finančných transakcií a poplatky z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy);

29.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby bolo takéto financovanie nové a dodatočné a aby ďalej podporila inovatívne zdroje financovania;

30.  zdôrazňuje, že zrušenie dotácií na fosílne palivá má potenciál zabezpečiť výrazné úspory nákladov a znížiť emisie skleníkových plynov; žiada, aby sa v Dauhe prijali plány na postupné zrušenie dotovania fosílnych palív v rozvinutých aj rozvojových krajinách, pričom prioritou by mali byť krajiny uvedené v prílohe I;

31.  víta zriadenie správnej rady Zeleného klimatického fondu a so záujmom očakáva rozhodnutie týkajúce sa hostiteľa sekretariátu Zeleného klimatického fondu v Dauhe; konštatuje, že na konferencii v Dauhe je potrebné prijať ďalšie rozhodnutia, aby mohol GCF fungovať, ako bolo odsúhlasené v cancúnskych dohodách, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie počiatočného kapitálu, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby zmluvné strany poskytli finančnú podporu pre sfunkčnenie GCF; usudzuje, že pre schopnosť najmenej rozvinutých krajín zmierňovať vplyvy zmeny klímy a prispôsobovať sa im má veľký význam Zelený klimatický fond a že je nesmierne dôležité prijať v tejto oblasti konkrétne finančné záväzky;

32.  zdôrazňuje, že v cancúnskych dohodách je jasne stanovené, že prostriedky poskytované rozvojovým krajinám prostredníctvom GCF majú byť voči existujúcej rozvojovej pomoci „nové“ a „dodatočné“;

33.  pripomína, že aj keď chudobné krajiny prispeli k zvýšeniu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére najmenej, sú najviac ohrozené zmenou klímy a majú najmenej možností sa tejto zmene prispôsobiť;

34.  zdôrazňuje, že zabezpečenie súdržnosti politík a zohľadňovanie životného prostredia v rozvojových projektoch je nevyhnutným predpokladom účinnej stratégie EÚ v oblasti prispôsobovania sa zmene klímy a jej zmierňovania;

35.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporovali opatrenia v prospech chudobných v rozvojových krajinách, ktoré by zvýšili životnú úroveň najchudobnejších obyvateľov; naliehavo žiada najmä to, aby EÚ zabezpečila dostupnosť finančných prostriedkov len na podporu tých ciest rozvoja, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, čo znamená, že bude postupne dochádzať k účinnému obmedzovaniu priamej alebo nepriamej pomoci EÚ odvetviu fosílnych palív (t.j. prostredníctvom úverových záruk EIB, vývozných úverových agentúr atď.) v súlade so záväzkom, ktorý EÚ prijala v roku 2009 na samite skupiny G20 v Pittsburghu;

36.  zdôrazňuje, že súčasná hospodárska kríza nemôže byť zámienkou pre nečinnosť alebo odmietnutie financovania opatrení v oblasti adaptácie v rozvojových krajinách; poukazuje na skutočnosť, že práve prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo predstavuje dôležitý krok smerom k prekonaniu krízy;

37.  vyzýva rozvinuté krajiny, aby poskytli rozvojovým krajinám náležitú finančnú a technologickú podporu pri zavádzaní udržateľných a efektívnych technológií;

38.  vyjadruje presvedčenie, že tieto opatrenia musia rešpektovať záujmy a priority rozvojových krajín, začleniť miestne znalosti a podporovať spoluprácu typu juh-juh a úlohu malého a stredného poľnohospodárstva s náležitým ohľadom na prírodu a ekologickú rovnováhu;

39.  zdôrazňuje, že financovanie opatrení na ochranu klímy by sa malo poskytovať vo forme nového dodatočného financovania doplňujúceho existujúcu rozvojovú pomoc;

40.  pripomína EÚ a členským štátom, že oficiálna rozvojová pomoc je pre hlavné potreby rozvoja, akými sú zdravie a vzdelanie, kľúčovým spôsobom financovania, a preto by nemala byť presmerovaná na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili dostatočné finančné prostriedky na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov a nové ďalšie prostriedky na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej;

Využívanie pôdy, zmena vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo (LULUCF)

41.  víta prijatie rozhodnutia 2/CMP.7 na konferencii v Durbane, ktoré považuje za dôležitý krok smerom k zavedeniu spoľahlivých pravidiel účtovania v odvetví využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva; konštatuje, že rozhodnutie stanovuje dvojročný pracovný program, ktorého cieľom je preskúmať potrebu komplexnejšieho účtovníctva, aby sa zabezpečila environmentálna integrita prínosu tohto odvetvia k znižovaniu emisií;

42.  pripomína, že tak zmena vo využívaní pôdy, ako aj poľnohospodárstvo sú príčinami významného podielu emisií skleníkových plynov v rozvojových krajinách; vyzýva EÚ, aby podporovala agrolesníctvo alebo ekologické poľnohospodárstvo, najmä v najmenej rozvinutých krajinách, keďže obe tieto odvetvia prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy a znižovaniu chudoby, pretože umožňujú diverzifikovať príjmy miestnych komunít;

43.  pripomína, že výroba agropalív z potravinárskych plodín (akými sú napríklad olejnaté semená, palmový olej, cukrová repa a pšenica) by mohli viesť k veľkému dopytu po pôde a ohroziť obyvateľov chudobných krajín, ktorých živobytie závisí od prístupu k pôde a prírodným zdrojom;

44.  považuje za poľutovaniahodné, že „kritériá udržateľnosti“, ktoré sa uvádzajú v smernici o energiách z obnoviteľných zdrojov a smernici o kvalite palív so zreteľom na biopalivá, sú vo svojom rozsahu obmedzené a nedostatočné a neumožňujú vyrovnať sa s negatívnymi dôsledkami rozširovania agropalív, najmä prostredníctvom nepriamej zmeny vo využívaní pôdy (ILUC); vyzýva EÚ, aby zlepšila svoje kritériá udržateľnosti a certifikácie s ohľadom na biopalivá s cieľom zabezpečiť súlad so svojím záväzkom bojovať proti zmene klímy a svojou právnou povinnosťou, pokiaľ ide o súdržnosť politík v prospech rozvoja, ako je upravená v článku 208 Lisabonskej zmluvy;

45.  pripomína, že zvýšené využívanie biomasy by mohlo viesť k zintenzívneniu lesníckych činností a k zníženiu lesných zásobární uhlíka, čo by ohrozilo cieľ EÚ obmedziť zvyšovanie teploty klímy na 2 °C; žiada EÚ a členské štáty, aby uznali iba tie agropalivá, ktoré preukázateľne znižujú emisie skleníkových plynov, nespôsobujú žiadne významné problémy, čo sa týka využívania pôdy, neohrozujú potravinovú bezpečnosť obyvateľov a nie sú v rozpore s cieľmi ochrany; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby pre biomasu vytvorila právne záväzné kritériá udržateľnosti s cieľom začleniť výpočty ILUC do existujúcich kritérií udržateľnosti pre agropalivá a zahrnúť výpočty ILUC a uhlíkového dlhu do kritérií udržateľnosti pre bioenergiu;

Zníženie emisií z odlesňovania a degradácie lesov (REDD+)

46.  víta prijatie rozhodnutí v Durbane, ktoré sa týkajú financovania, záruk a referenčných úrovní; vyjadruje presvedčenie, že je potrebné zabezpečiť pokrok v Dauhe, predovšetkým v súvislosti s technickým posúdením lesných referenčných úrovní; ďalej poznamenáva, že REDD+ zohráva dôležitú úlohu pri zmenšovaní medzier v zmierňovaní do roku 2020;

47.  zdôrazňuje, že v súlade s Rámcovým dohovorom OSN o zmene klímy sa bude REDD + financovať z verejných zdrojov, a vyzýva zmluvné strany, aby dali jasne najavo svoj silný politický záväzok nájsť pre financovanie inovatívne riešenia;

48.  je proti obchodovaniu s uhlíkom súvisiacim s lesmi a zahrnutiu REDD+ do trhu s uhlíkom, čo by viedlo k nadmernému prideľovaniu kreditov a k ďalšiemu zníženiu ceny uhlíka;

49.  zdôrazňuje, že úspech projektov REDD+ závisí od transparentnosti a vývoja prísnych monitorovacích systémov;

50.  uznáva, že REDD + hrá dôležitú úlohu pri riešení problému emisií z lesného hospodárstva; zvlášť zdôrazňuje, že program REDD+ by nemal viesť k narušeniu pokroku, ktorý bol dosiaľ dosiahnutý v rámci programu FLEGT (vynútiteľnosť práva, správa a obchod v lesnom hospodárstve), najmä pokiaľ ide o správu lesného hospodárstva a objasnenie a uznanie zvykového práva držby; vyzýva EÚ, aby sa zasadzovala o lepšie a komplexnejšie sociálne záruky a záruky týkajúce sa správy a životného prostredia pre projekty REDD + vrátane ochranných mechanizmov, ktoré by zabezpečili, že nebude dochádzať k porušovaniu práv obyvateľov žijúcich v lesoch;

51.  zastáva názor, že spôsob odmeny za ochranu lesov musí byť mimoriadne stabilný a dlhodobý; zdôrazňuje, že v prípade poklesu financovania pod určitú úroveň by sa opäť začalo ničenie lesov;

Medzinárodná letecká a námorná doprava

52.  opakuje svoju výzvu týkajúcu sa medzinárodných nástrojov s globálnymi cieľmi v oblasti znižovania emisií, aby sa obmedzil vplyv medzinárodného letectva a námornej dopravy na klímu; naďalej podporuje začlenenie leteckej dopravy do európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS);

53.  vyzýva členské štáty, aby použili príjmy z aukcií kvót pre leteckú dopravu ako príspevok na zvýšenie financovania opatrení v oblasti zmeny klímy v rozvojových krajinách od roku 2013;

Ochrana klímy, najmä v čase hospodárskej krízy

54.  zdôrazňuje, že súčasná hospodárska kríza jasne poukazuje na to, že len udržateľné hospodárstvo môže z dlhodobého hľadiska prosperovať a že ochrana klímy je jedným zo základných pilierov takéhoto udržateľného hospodárstva; zdôrazňuje, že ešte nikdy nebolo tak dôležité objasniť dôvody politického zásahu v oblasti ochrany klímy, t. j. umožniť väčšiemu počtu ľudí mať vysoký životný štandard a zároveň zabezpečiť zdroje a priestor na rozvoj aj pre budúce generácie;

55.  opätovne zdôrazňuje, že na výzvu súvisiacu so zmenou klímy sa nemožno pozerať izolovane, ale sa ňou treba vždy zaoberať s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj, priemyselnú politiku a politiku v oblasti zdrojov;

Štrukturálna reforma

56.  zastáva názor, že jedným z dôvodov úspechu konferencie v Durbane bolo, že položila základ pre zmenu predchádzajúceho striktného rozdelenia na „zmluvné strany“ a „pozorovateľov“, na „rozvinuté krajiny“ a „rozvojové krajiny“, ako aj na „krajiny uvedené v prílohe I“ a „krajiny neuvedené v prílohe I“, a preto vyzýva všetkých účastníkov, aby sa snažili o dosiahnutie novej, holistickej a komplexnejšej štruktúry budúcich rokovaní;

57.  zastáva názor, že súčasný systém založený na overiteľných záväzkoch neprinesie zásadné zmeny potrebné na zabezpečenie dlhodobého potláčania zmeny klímy, a preto naliehavo vyzýva všetky zmluvné strany, aby zvážili aj iné prístupy;

58.  zdôrazňuje, že neexistuje žiaden zázračný liek na vyriešenie problémov v oblasti zmeny klímy, a preto poukazuje na niekoľko možností, ako dosiahnuť potrebné zníženie emisií a, čo je ešte dôležitejšie, potrebné zmeny v myslení; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že mnohé krajiny uskutočňujú ambiciózne opatrenia v oblasti zmierňovania, a vyzýva, aby UNFCCC predstavoval platformu na zvýšenie transparentnosti činnosti v teréne;

Transformácia smerom k udržateľnému hospodárstvu a priemyslu

59.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre energiu dosiahli v roku 2011 celosvetové emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív rekordné maximum; pripomína, že predpokladaný celosvetový nárast spotreby energie bude založený na raste spotreby všetkých zdrojov energie; preto sa domnieva, že úsilie EÚ o transformáciu svojho hospodárstva na udržateľné hospodárstvo nesmie oslabnúť, aby si Európa vybudovala konkurenčnú výhodu, čo sa týka udržateľných technológií a odborných znalostí; domnieva sa, že EÚ by mala na celom svete presadzovať rozširovanie technológií priaznivých pre životné prostredie vrátane technológií súvisiacich s obnoviteľnými zdrojmi energie, inovačných a účinných technológií v oblasti fosílnych palív a najmä technológií zameraných na energetickú účinnosť;

60.  žiada užšiu spoluprácu medzi Radou, Komisiou a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, aby EÚ mohla hovoriť jednotným hlasom na pôde medzinárodných organizácií, ako je Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA), medzinárodné partnerstvo pre spoluprácu v oblasti energetickej účinnosti (IPEEC) a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), a tým zohrávať aktívnejšiu a vplyvnejšiu úlohu, najmä pri presadzovaní politík v oblasti udržateľnej energie a energetickej bezpečnosti;

61.  zdôrazňuje, že mnohé krajiny vykonávajú kroky smerom k ekologizácii hospodárstva, a to z rôznych dôvodov vrátane ochrany klímy, nedostatku zdrojov a účinnosti zdrojov, energetickej bezpečnosti, inovácií a konkurencieschopnosti; poukazuje napríklad na investičné programy venované transformácii energetiky v krajinách, ako je Čína a Južná Kórea, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala tieto programy a ich dôsledky na konkurencieschopnosť EÚ v dotknutých odvetviach;

62.  víta tieto opatrenia a opakuje, že medzinárodne koordinované opatrenia by pomohli vyriešiť problémy týkajúce sa úniku uhlíka a konkurencieschopnosti v príslušných odvetviach, a najmä v energeticky náročných odvetviach; požaduje dohodu, ktorou sa pre odvetvia produkujúce veľké množstvo uhlíka zaistia rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni;

63.  vyjadruje znepokojenie nad zvyšujúcou sa úrovňou takzvaných importovaných emisií, keď emisie pochádzajúce z dovážaného tovaru rastú rýchlejšie než klesajú emisie pochádzajúce z domácej výroby; domnieva sa, že ak by EÚ mohla lepšie monitorovať a zvyšovať povedomie o vývoji situácie s importovanými emisiami, mohlo by to presvedčiť konkurentov v priemysle zapojiť sa do prísnejšieho systému znižovania emisií uhlíka, aby ich výrobky boli viac akceptované na trhu EÚ;

64.  zdôrazňuje, že finančná a rozpočtová kríza, ktorá zasiahla EÚ, by nemala brzdiť ambície EÚ a jej priemyselných odvetví, spotrebiteľov a členských štátov týkajúce sa medzinárodných rokovaní o klíme v Dauhe; domnieva sa, že snaha EÚ o transformáciu svojho hospodárstva nesmie poľaviť, aby sa zabránilo presunu pracovných miest, a najmä presunu zelených pracovných miest, a že EÚ musí presvedčiť svojich partnerov na celom svete vrátane Číny a USA, že uzatvorenie medzinárodnej dohody prinesie výhody a že zníženie emisií je možné bez straty konkurencieschopnosti a pracovných miest, najmä ak sa uskutočňuje kolektívne;

65.  zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene vypracovať a zaviesť holistickú stratégiu týkajúcu sa surovín a zdrojov, aj pokiaľ ide o efektívnosť využívania zdrojov vo všetkých odvetviach hospodárstva v rozvinutých aj v rozvojových krajinách s cieľom dosiahnuť dlhodobo udržateľné hospodárstva, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v tejto súvislosti boli príkladom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili rozvojové krajiny na vnútroštátnej aj na miestnej úrovni tým, že im poskytnú odborné poradenstvo v oblasti trvalo udržateľnej ťažby, zvýšenia efektívnosti využívania zdrojov a opätovného použitia a recyklácie;

66.  domnieva sa, že odvetvové prístupy v kombinácii so stropmi stanovenými pre celé hospodárstvo môžu v priemyselných krajinách prispieť k opatreniam v oblasti klímy, ku konkurencieschopnosti a k hospodárskemu rastu; podčiarkuje, že najmä v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách je v súvislosti s medzinárodnými rokovaniami dôležité prijať odvetvový prístup k priemyselným emisiám; dúfa, že takýto prístup bude tiež súčasťou medzinárodných rámcových opatrení v oblasti klímy v období po roku 2012;

67.  konštatuje, že ceny rôznych zdrojov energií zohrávajú zásadnú úlohu pri určovaní správania trhových subjektov vrátane priemyselných odvetví a spotrebiteľov, a konštatuje, že v dôsledku neschopnosti súčasného medzinárodného politického rámca plne internalizovať externé náklady sa zachovávajú neudržateľné modely spotreby; ďalej opakuje, že svetový trh s emisiami uhlíka by bol solídnym základom pre dosiahnutie výrazného zníženia objemu emisií a vytvorenie rovnakých podmienok v oblasti priemyslu; vyzýva EÚ a jej partnerov, aby v najbližšom období našli čo najúčinnejší spôsob, ako podporiť väzby medzi systémom EÚ ETS a ďalšími obchodnými režimami s cieľom vytvoriť celosvetový trh s emisiami uhlíka a zaistiť rozmanitejšie možnosti znižovania objemu emisií, rozšírenia tohto trhu a zvyšovania likvidity a transparentnosti a napokon aj efektívnejšieho prideľovania zdrojov odvetviu energetiky a priemyslu;

Výskum a technológie

68.  považuje za poľutovaniahodné, že na samite Rio +20 v Riu de Janeiro nebol dosiahnutý dostatočný pokrok, pokiaľ ide o kľúčové otázky súvisiace s udržateľnosťou; odsudzuje nedostatok konkrétnych cieľov, merateľných činností a záväzkov zo strany popredných svetových predstaviteľov; berie na vedomie výsledok durbanského stretnutia vrátane pokroku Durbanskej platformy, pokračovania Kjótskeho protokolu, vytvorenie Zeleného klimatického fondu vo výške 100 miliárd USD a ďalšieho budovania výkonného technologického výboru pre šírenie nízkouhlíkových technológií;

69.  zdôrazňuje, že vývoj a nasadenie prelomových technológií sú kľúčom k boju proti zmene klímy a zároveň k presvedčeniu partnerov EÚ na celom svete o tom, že zníženie emisií je možné bez straty konkurencieschopnosti a pracovných miest; vyzýva na prijatie medzinárodných záväzkov na zvýšenie investícií do výskumu a vývoja prelomových technológií v príslušných odvetviach; považuje za veľmi dôležité, aby EÚ išla príkladom a sama podstatnou mierou zvýšila výdavky určené na výskum priemyselných a energetických technológií, ktoré by boli šetrné ku klíme a energeticky účinné, a aby na tomto poli rozvíjala úzku vedeckú spoluprácu s medzinárodnými partnermi, ako sú krajiny BRIC a USA;

70.  domnieva sa, že inovácie sú kľúčom k udržaniu globálneho otepľovania pod hranicou 2 °C, a konštatuje, že existujú rôzne spôsoby, ako podporiť inovácie v rámci trhového hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby posúdila rôzne mechanizmy odmeny pre priekopnícke podniky, ktoré sa budú líšiť v závislosti od ich schopnosti zavádzať inovácie a prenášať a šíriť technológie na celom svete; vyzýva, aby bolo uznané právo rozvojových krajín plne ťažiť z flexibility, ktorú poskytuje Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS);

71.  zdôrazňuje význam budovania užšej spolupráce medzi EÚ a najmenej rozvinutými krajinami; domnieva sa, že EÚ by mala podporovať úsilie zamerané na umožnenie najmenej rozvinutým krajinám nájsť partnerov a financovanie pre investície do obnoviteľných zdrojov energie a zelených technológií, a vyzýva Komisiu, aby predložila nápady týkajúce sa spoločných výskumných programov v oblasti alternatívnych zdrojov energie a spôsobov, ako môže EÚ podporovať spoluprácu v rámci rôznych priemyselných odvetví medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami;

Energia, energetická účinnosť a efektívnosť využívania zdrojov

72.  konštatuje, že z nedávnej analýzy IEA vyplýva, že zvýšenie účinnosti predstavuje najschodnejšie cestu k dosiahnutiu lepšieho hospodárenia s energiami v nadchádzajúcich desaťročiach, ktorá ponúka trojnásobnú návratnosť investičných prostriedkov pri uplatňovaní postupov šetrných ku klíme do roku 2050, ale si vyžaduje rozhodné politické opatrenia a stimuly na úrovni vlád;

73.  považuje za poľutovaniahodné, že otázka potenciálu v oblasti úspor energie nie je dostatočným spôsobom riešená ani na medzinárodnej úrovni, ani na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že úspory energie uľahčujú tvorbu pracovných miest, hospodárske úspory, energetickú bezpečnosť, konkurencieschopnosť a znižovanie objemu emisií; vyzýva EÚ , aby otázke úspor energie venovala na medzinárodných rokovaniach väčšiu pozornosť, či už v súvislosti s diskusiami o prenose technológií, plánoch rozvoja pre rozvojové krajiny alebo finančnej pomoci; zdôrazňuje, že v záujme dôveryhodnosti musia EÚ a členské štáty plniť svoje vlastné ciele;

74.  poukazuje na to, že približne 2 miliardy ľudí na celom svete stále nemajú prístup k udržateľnej a cenovo dostupnej energii; zdôrazňuje, že problém energetickej chudoby je potrebné riešiť v súlade s cieľmi politiky v oblasti zmeny klímy; poukazuje na to, že existujú energetické technológie, ktorými možno riešiť otázky celosvetovej ochrany životného prostredia i potreby miestneho rozvoja;

75.  považuje za poľutovaniahodné, že neexistuje dostatočná koordinácia medzi Rámcovým dohovorom OSN o zmene klímy a Dohovorom o biologickej diverzite, v dôsledku čoho dochádza k plytvaniu zdrojov a nevyužitiu alternatívnych možností politík; zdôrazňuje, že rôzne štúdie, napríklad štúdia týkajúca sa ekonómie ekosystémov a biologickej rozmanitosti (TEEB), jasne uvádzajú, že činnosti, ktoré spočívajú v ochrane ekosystémov využívaním udržateľných postupov sú často lacnejšie ako nutnosť nahrádzať nevyužité funkcie prostredníctvom investícií do alternatívnej rozsiahlej infraštruktúry a technologických riešení; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na nadchádzajúcom 11. zasadnutí zmluvných strán (COP 11) v Hyderabade úzko prepojili svoje ciele v oblasti zmeny klímy s cieľmi v oblasti ochrany biodiverzity;

76.  zdôrazňuje, že podpora lepšieho prístupu k technológiám šetrným k životnému prostrediu a prenos týchto technológií sú dôležité všade, najmä však v rozvojových krajinách, a to s cieľom zlepšiť prístup k technologickým informáciám, produkovať a sprístupňovať spoľahlivé údaje o existujúcich patentoch a technológiách, uľahčiť a rozvíjať zdieľanie, výmenu a zhromažďovanie práv duševného vlastníctva prostredníctvom transparentných a bezpečných mechanizmov a vyvíjať nové mechanizmy určené na podporu výskumu, ktorý nebráni prístupu k inováciám; vyzýva preto EÚ a jej členské štáty, aby sa zaoberali otázkou práv duševného vlastníctva s cieľom efektívne a rýchlo vytvárať a rozširovať inovácie, ktoré sú dôležité z hľadiska vyrovnania sa so zmenami klímy a ich potláčania;

Diplomacia pre oblasť klímy

77.  zdôrazňuje, že EÚ musí počas medzinárodných rokovaní o problematike klímy aj naďalej konať konštruktívne a že je potrebné, aby všetky inštitúcie EÚ pred konferenciou v Dauhe ďalej rozvíjali pod záštitou ESVČ diplomatickú činnosť EÚ v oblasti klímy tak, aby politika EÚ pre klímu dostala jasnejšie obrysy, vniesla do medzinárodných rokovaní o problematike klímy novú dynamiku a povzbudila partnerov z celého sveta, najmä najväčších producentov emisií, aby zaviedli záväzné, porovnateľné a účinné opatrenia na znižovanie emisií a prijali primerané opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobovanie sa tejto zmene;

78.  považuje za poľutovaniahodné, že plán EÚ v oblasti znižovania emisií nezodpovedá prijatému cieľu 2 °C a nákladovo efektívnemu spôsobu zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2050;

79.  zdôrazňuje význam (subglobálnych) aliancií najprogresívnejších štátov ako prostriedku na stimulovanie procesu rokovaní a zabezpečenie, aby boli prijaté ambiciózne a dostatočné plány na zníženie emisií skleníkových plynov zo strany najväčších producentov emisií;

80.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby vzhľadom na svoje významné postavenie EÚ vystupovala na konferencii v Dauhe jednotne a usilovala sa dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o medzinárodnú dohodu, a aby zostávala v tejto otázke jednotná;

81.  vyzýva zmluvné strany, aby uznali, že zapojenie zákonodarcov do rokovaní má zásadný význam pre dosiahnutie úspechu tohto medzivládneho procesu vo vzťahu k dosiahnutiu celosvetovej dohody v roku 2015 vzhľadom na skutočnosť, že napredovanie pri tvorbe vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných strán v oblasti klímy vytvára politické podmienky pre mnohostranné rokovania a môže stimulovať ich celkovú úroveň ambícií;

82.  zdôrazňuje veľmi dôležité postavenie oboch hostiteľských štátov – Kataru ako jedného z najvýznamnejších producentov ropy a zemného plynu na svete, ktorý sa v súčasnosti snaží ťažbu obmedziť, ale jeho objem emisií uhlíka na osobu patrí aj naďalej k najvyšším na svete, rovnako ako Južnej Kórey, ktorá zastáva vedúce postavenie v oblasti zelených technológií a ako prvá ázijská krajina prijala právne predpisy v oblasti zmeny klímy a zaviedla politiky uplatňujúce stropy obchodovania s emisiami – a nabáda obe krajiny, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahuje príloha I, aby išli príkladom a pomáhali vytvárať nové spojenectvá;

83.  vyjadruje obavy, že neformálna prax čakania na dosiahnutie konsenzu medzi všetkými delegáciami Rady odďaľuje prijatie neodkladných opatrení v oblasti klímy, a preto naliehavo vyzýva Radu, aby sa vždy uznášala kvalifikovanou väčšinou v súlade so zmluvami, najmä v prípade všeobecných aktov podľa článku 16 ods. 3 ZEÚ a konkrétne podľa článku 218 ods. 8 ZFEÚ „v priebehu celého postupu“ prerokúvania medzinárodných zmlúv;

84.  konštatuje, že Komisia navrhla plán prechodu na bezuhlíkové hospodárstvo v Európe do roku 2050, čo je veľmi ambiciózny, ale dosiahnuteľný cieľ; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje svoj záväzok znížiť emisie skleníkových plynov aj nad rámec medzinárodnej dohody;

85.  poznamenáva, že globálne otepľovanie poukazuje na vzájomnú previazanosť všetkých krajín; považuje preto za nevyhnutné uzavrieť celosvetovú dohodu, aby sa predišlo katastrofickej zmene, ktorá by mala vážne dôsledky pre celé ľudstvo;

Delegácia Európskeho parlamentu

86.  je presvedčený, že delegácia EÚ zohráva v rokovaniach o zmene klímy veľmi dôležitú úlohu, a preto považuje za neprijateľné, že sa poslanci Európskeho parlamentu nemohli zúčastniť na koordinačných schôdzach EÚ na predchádzajúcich konferenciách zmluvných strán; očakáva, že sa na koordinačných schôdzach EÚ v Dauhe bude môcť zúčastniť aspoň predseda delegácie Európskeho parlamentu;

87.  poznamenáva, že v súlade s rámcovou dohodou uzatvorenou medzi Komisiou a Európskym parlamentom v novembri 2010 musí Komisia uľahčiť začlenenie poslancov Európskeho parlamentu ako pozorovateľov do delegácií EÚ rokujúcich o mnohostranných dohodách; pripomína, že podľa Lisabonskej zmluvy (článok 218 ZFEÚ) musí Európsky parlament vysloviť súhlas s dohodami uzatvorenými medzi EÚ a tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami;

o
o   o

88.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu UNFCCC so žiadosťou, aby bolo zaslané všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členmi EÚ.

(1) Ú. v. EÚ L 8, 13.1.2009, s. 3. (2) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 44. (3) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 25. (5) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 77. (6) Prijaté texty, P7_TA(2011)0504. (7) Prijaté texty, P7_TA(2012)0086. (8) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2012 o rozširovaní: politiky, kritériá a strategické záujmy EÚ (2012/2025(INI))

P7_TA(2012)0453 A7-0274/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), a najmä na jej články 2, 21 a 49,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nástroji predvstupovej pomoci (IPA II) (COM(2011)0838/4),

–  so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z Kodane z 21. – 22. júna 1993, z Madridu z 15. – 16. decembra 1995, zo Solúna z 19. – 20. júna 2003 a z Bruselu zo 14. – 15. decembra 2006,

–  so zreteľom na závery Rady z 5. decembra 2011 o rozširovaní a procese stabilizácie a pridruženia,

–  so zreteľom na obnovený konsenzus o rozšírení, ktorý prijala Rada v roku 2006, a na konsolidovanú stratégiu rozširovania následne vykonávanú Komisiou,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2009 s názvom Päť rokov rozšírenej EÚ – Hospodárske úspechy a výzvy (COM(2009)0079/3),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 13. decembra 2006 o oznámení Komisie o stratégii rozšírenia a hlavných výzvach 2006 – 2007(1), z 10. júla 2008 o strategickom dokumente Komisie o rozšírení z roku 2007(2) a z 26. novembra 2009 o strategickom dokumente Komisie o rozšírení z roku 2009, ktorý sa týka krajín západného Balkánu, Islandu a Turecka(3), ako aj na oznámenia Komisie o stratégii rozširovania na roky 2009 – 2010, 2010 – 2011 a 2011 – 2012,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o krajinách západného Balkánu, Islande a Turecku,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0274/2012),

A.  keďže v súlade s článkom 49 Zmluvy o EÚ môže o členstvo v Únii požiadať každý európsky štát, ktorý rešpektuje a zaviaže sa podporovať hodnoty úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám; keďže tieto hodnoty sú základom Európskej únie, vedú kroky EÚ na medzinárodnej scéne a všetky členské štáty ich musia rešpektovať a dodržiavať,

B.  keďže rozšírenie je súčasťou programu EÚ už od začiatku šesťdesiatych rokov; keďže EÚ sa od prvého rozšírenia v roku 1973 postupne rozširuje, počet jej členských štátov sa zvýšil zo šiestich zakladajúcich členských štátov na súčasných 27 (čoskoro 28); keďže viaceré krajiny sa ešte stále uchádzajú o členstvo v EÚ, čo je záruka bezpečnej, demokratickej a prosperujúcej budúcnosti,

C.  keďže politika integrácie za posledných desať rokov ukázala, že rozširovanie je prínosné pre celú EÚ a umožňuje jej získať lepšiu pozíciu pri riešení globálnych problémov,

D.  keďže rozšírenie je pre EÚ a Európu ako celok úspechom, lebo pomohlo prekonať rozdelenie z obdobia studenej vojny, prispelo k mieru, stabilite a prosperite v Európe, posilnilo prevenciu konfliktov, podporilo reformy a prispelo ku konsolidácii oblasti slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ako aj trhového hospodárstva a sociálneho a ekologicky udržateľného rozvoja,

E.  keďže 20 rokov od samitu v Kodani, ktorý potvrdil vyhliadky krajín strednej a východnej Európy na členstvo a stanovil prístupové kritériá, prišiel čas na všeobecné prehodnotenie zavedených postupov a politiky rozširovania ako celku bez toho, aby to malo vplyv na prebiehajúce rokovania,

F.  keďže počas tohto obdobia bola preverená platnosť kodanských kritérií a osvedčili sa a ostávajú základom politiky rozširovania EÚ; keďže sa očakáva, že konsolidovaná stratégia rozširovania a nové zameranie sa na spravodlivosť a domáce veci, právny štát a základné práva budú účinné a efektívne,

G.  keďže Európsky parlament prispieva svojimi každoročnými uzneseniami týkajúcimi sa kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín k zlepšeniu transparentnosti a zodpovednosti za proces rozširovania tým, že prejavuje názory európskych občanov; keďže po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sa úloha Európskeho parlamentu posilnila aj v dôsledku potvrdenia jeho právomocí spoluzákonodarcu vrátane právomocí, ktoré má v súvislosti s nástrojom predvstupovej pomoci,

H.  keďže perspektíva pristúpenia má významný transformačný vplyv na politickú, sociálno-hospodársku a kultúrnu charakteristiku krajín, ktoré sa usilujú o pristúpenie, a je silným stimulom na vykonávanie nevyhnutných politických, hospodárskych a legislatívnych reforiem a posilnenie mieru, stability, zmierenia a dobrých susedských vzťahov; keďže vďaka tejto moci presadzovať zmeny je rozšírenie základom jemnej sily EÚ a dôležitým prvkom jej vonkajšej činnosti,

I.  keďže jadro prístupového procesu tvoria záväzok, podmienenosť a dôveryhodnosť,

J.  keďže je veľmi dôležité, aby členské štáty naďalej v plnej miere rešpektovali a dodržiavali prístupové kritériá a základné práva, aby sa posilnila dôveryhodnosť a jednotnosť procesu rozširovania a aby sa zabránilo akémukoľvek druhu diskriminácie voči novým potenciálnym členom,

K.  keďže záväzok realizovať politické, hospodárske a legislatívne reformy je v prvom rade v najlepšom záujme kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín a ich občanov,

L.  keďže pri plnení, vykonávaní a dodržiavaní rovnakých kritérií je potrebné posudzovať každú krajinu uchádzajúcu sa o členstvo v EÚ podľa konkrétnej situácie; keďže tempo pokroku prístupového procesu by malo byť určené mierou, v akej sa účinne vykonávajú a dodržiavajú prístupové kritériá EÚ, ako aj plnením priorít európskeho a prístupového partnerstva a rokovacieho rámca; keďže je potrebné spravodlivejšie a transparentnejšie hodnotiť úroveň dodržiavania požiadaviek na členstvo,

M.  keďže proces rozširovania má výrazný vplyv aj na samotnú EÚ, pričom slúži ako príležitosť na lepšie definovanie jej identity, cieľov, hodnôt a politík a tiež ako vhodný moment na lepšie komunikovanie týchto otázok jej občanom,

N.  keďže v súlade s obnoveným konsenzom v oblasti rozširovania z roku 2006 je potrebné, aby sa tento proces zakladal na konsolidácii, podmienenosti a komunikácii spolu s kapacitou EÚ integrovať nových členov; keďže integračná kapacita EÚ je hlavným faktorom a predpokladom trvalej udržateľnosti politiky rozširovania a celkového integračného procesu; keďže tento faktor je pozitívnym podnetom na inštitucionálne prehĺbenie, ako vyplýva z postupných revízií zmluvy, ktoré sprevádzali rôzne vlny rozširovania, pričom rozšírili funkcie a činnosti EÚ,

O.  keďže skutočné zmierenie medzi rôznymi národnosťami a národmi, mierové riešenie konfliktov a vytvorenie dobrých susedských vzťahov medzi európskymi krajinami je základom udržateľného mieru a stability a významne prispieva k skutočnému európskemu integračnému procesu, a preto má zásadný význam pre rozširovanie; keďže viacero kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín má nevyriešené otázky so svojimi susedmi, a všetky dotknuté strany by teda mali otvorene pracovať na vyriešení dvojstranného napätia; keďže tieto problémy by sa mali vyriešiť pred pristúpením,

Všeobecné úvahy

1.  rozhodne podporuje postup rozširovania a je presvedčený, že rozširovanie musí zostať dôveryhodnou politikou podporovanou verejnosťou, a to tak v EÚ, ako aj v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách; preto považuje za dôležité, aby EÚ a kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny plnili všetky povinnosti, rešpektovali všetky záväzky a vytvorili podmienky, ktorými zaistia úspešnosť ďalšieho rozšírenia v budúcnosti, okrem iného poskytnutím pomoci týmto krajinám v ich úsilí o splnenie kritérií pre vstup do EÚ;

2.  uznáva prínosy procesu rozširovania a prístupového procesu pre občanov v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách a pre európskych občanov;

3.  domnieva sa, že kodanské kritériá naďalej predstavujú dôležitý základ a mali by zostať stredobodom politiky rozširovania; zdôrazňuje, že je nevyhnutné úplné a dôsledné dodržiavanie týchto kritérií, je potrebné vziať náležite do úvahy sociálny vplyv na kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny a v plnej miere zohľadniť integračnú kapacitu Únie;

4.  domnieva sa, že koncepcia integračnej kapacity pozostáva zo štyroch prvkov:

5.  zdôrazňuje však, že EÚ zodpovedá za zlepšenie svojej integračnej kapacity v procese posudzovania legitímnych európskych snáh kandidátskych, potenciálnych kandidátskych alebo potenciálnych uchádzajúcich sa krajín;

6.  zdôrazňuje, že EÚ je naďalej príťažlivá, a to aj v dôsledku svojej jedinečnej kombinácie hospodárskej dynamiky a sociálneho modelu, a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tento sociálny rozmer sa v procese rozširovania vo veľkej miere neberie do úvahy; vyzýva Komisiu, aby riešila túto otázku, a to najmä v rámci kapitoly 19 (sociálna politika a zamestnanosť), s cieľom podporiť pozitívnu sociálnu transformáciu v budúcich členských štátoch EÚ a venovať náležitú pozornosť sociálnej spravodlivosti;

7.  pripomína, že acquis v sociálnej oblasti zahŕňa minimálne normy v takých oblastiach, ako sú pracovné právo, rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi, zdravie a bezpečnosť pri práci a nediskriminácia, a že zmluvy EÚ potvrdzujú záväzok voči Európskej sociálnej charte z roku 1961 a Charte základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva z roku 1989, pričom aj Charta základných práv EÚ obsahuje mnoho základných sociálnych práv; zdôrazňuje, že nedodržanie spoločných základných sociálnych noriem EÚ predstavuje formu sociálneho dampingu, ktorý poškodzuje európske podniky aj európskych pracovníkov a reálne bráni účasti kandidátskej krajiny na jednotnom trhu; poukazuje na to, že sociálni partneri a najmä odborové zväzy potrebujú cielenú pomoc EÚ, aby mohli posilniť svoje možnosti;

8.  zastáva názor, že súbor prístupových kritérií by bolo potrebné primerane previesť na jasné, konkrétne a merateľné ciele v nástroji predvstupovej pomoci (IPA) s cieľom jasne ukázať prepojenie medzi politikami financovanými Úniou v krajinách zahrnutých do rozširovania a pokrokom pri plnení všeobecných prístupových kritérií;

9.  uznáva, že je potrebné, aby sa hospodárstva pristupujúcich krajín vyvíjali tým istým smerom ako hospodárstva členských štátov EÚ, aby sa uľahčilo zosúladenie; preto nabáda pristupujúce krajiny, aby formulovali realizovateľné ciele špecifické pre svoje krajiny pre každý z hlavných cieľov stratégie EÚ 2020 pre inteligentné, udržateľné a inkluzívne hospodárstvo;

10.  upozorňuje na význam madridských kritérií (ako boli definované na zasadnutí Európskej rady v Madride v roku 1995), v ktorých sa zdôrazňovala schopnosť kandidátskych krajín efektívne uplatňovať pravidlá a postupy EÚ; zastáva názor, že zásada prísnej podmienenosti vyžaduje účinné hodnotenie pokroku kandidátskej a potenciálnej kandidátskej krajiny pri preberaní a vykonávaní reforiem na základe jasného súboru kritérií v každej fáze procesu a že krajiny, ktoré sa usilujú o pristúpenie k EÚ, by mali prejsť z jednej fázy do druhej len vtedy, ak splnili všetky podmienky v každej fáze; zdôrazňuje, že s cieľom zvýšiť dôveryhodnosť a efektívnosť stratégie rozširovania musia aj členské štáty dôsledne rešpektovať a dodržiavať kodanské kritériá, aby sa zabránilo tomu, že od kandidátskych krajín sa bude vyžadovať plnenie noriem, ktoré sú prísnejšie ako normy, ktoré sa uplatňujú v niektorých členských štátoch EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité jasnejšie vymedziť jednotlivé fázy a pre celý proces stanoviť transparentné a spravodlivé referenčné kritériá, na základe ktorých by sa mali všeobecné kritériá členstva premeniť v konkrétne kroky smerujúce k pristúpeniu, a vyhodnotiť, či sú potrebné požiadavky splnené, a tiež nestanovovať alebo nesľubovať dátum pristúpenia, ak sa ešte nedokončili rokovania; zdôrazňuje, že by malo byť jasné aj to, že je potrebné udržať dosiahnutú referenčnú hodnotu a že posun späť by mal vyvolať primeranú reakciu tých, ktorí referenčné hodnoty stanovili;

11.  zdôrazňuje, že cieľom procesu pristúpenia je plné členstvo v EÚ;

12.  vyzýva Komisiu, aby zachovala a ďalej intenzívnejšie monitorovala pokrok v rámci prístupového procesu a pomáhala kandidátskym a potenciálnym kandidátskym krajinám zabezpečiť, aby dosiahli vysokú úroveň pripravenosti, ktorá bude užitočná pre ne aj pre EÚ;

13.  domnieva sa, že v záujme zachovania dôveryhodnosti procesu rozširovania je potrebné v ranej fáze posúdiť integračnú kapacitu EÚ a v súvislosti s každou potenciálnou kandidátskou krajinou ju náležite zohľadniť v „stanovisku“ Komisie a súčasne uviesť v tejto súvislosti hlavné problémy a spôsoby ich vyriešenia; zastáva názor, že potom by sa malo vykonať úplné hodnotenie vplyvu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že úspech procesu rozširovania si vyžaduje, aby si EÚ zachovala schopnosť konať, ďalej sa rozvíjať, demokraticky a účinne prijímať rozhodnutia, disponovať finančnými zdrojmi na podporu hospodárskej a sociálnej súdržnosti a plniť svoje politické ciele;

Politiky rozširovania

14.  víta nový prístup v rámci rokovaní pre budúce rokovacie rámce, ktorý uprednostňuje otázky týkajúce sa súdnictva a základných práv, ako aj spravodlivosti a vnútorných vecí; súhlasí s tým, že tieto otázky by sa mali riešiť na začiatku prístupového procesu a že ako pravidlo by sa mali otvoriť kapitoly 23 a 24 na základe akčných plánov, lebo vyžadujú stanovenie skutočne preukázateľných výsledkov; vyzýva Komisiu, aby pravidelne predkladala Európskemu parlamentu správy o pokroku v týchto oblastiach a aby delegácie EÚ sprístupnili členom Výboru pre zahraničné veci mesačné predvstupové správy na požiadanie; konštatuje však, že zameranie na určité oblasti by nemalo byť na úkor úsilia a pokroku v iných oblastiach vymedzených v jednotlivých programoch rozširovania kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín;

15.  považuje za dôležité v rámci politiky rozširovania náležite uprednostniť vytvorenie účinného, nezávislého a nestranného systému súdnictva a transparentného demokratického politického systému, ktorý môže posilniť právny štát; súčasne zdôrazňuje dôležitosť všetkým foriem slobody prejavu a nevyhnutnosť zabezpečiť slobodu médií z právneho aj praktického hľadiska, ako aj účinne bojovať proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti;

16.  poukazuje na to, že liberalizácia vízového režimu je dobrým príkladom podmienenosti EÚ, ktorá kombinuje politické a technické kritériá so želaným cieľom a hmatateľnými prínosmi; preto víta a podporuje úsilie Komisie a zainteresovaných krajín v tejto oblasti;

17.  žiada Komisiu, aby zjednodušila administratívny postup a obmedzila administratívnu záťaž pre financovanie v rámci nástroja IPA tak, aby bol tento nástroj dostupnejší a aby sa rozšírila účasť malých a necentralizovaných občianskych organizácií, odborových zväzov a iných príjemcov;

18.  podnecuje k väčšej účasti občianskej spoločnosti, neštátnych aktérov a sociálnych partnerov z kandidátskych krajín a členských štátov na prístupovom procese; naliehavo vyzýva Komisiu, aby s nimi viedla stály dialóg; žiada kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny, aby zaistili svoju účasť vo všetkých fázach; zdôrazňuje, že občianska spoločnosť môže fungovať ako hnacia sila priblíženia k EÚ a vytvoriť tlak zdola nahor v záujme vykonávania európskeho programu, zlepšenia transparentnosti procesu a posilnenia verejnej podpory pre prístupový proces; zdôrazňuje, že je potrebná primeraná finančná podpora, okrem iného prostredníctvom nástroja občianskej spoločnosti, najmä s cieľom posilniť jej kapacitu pri monitorovaní a vykonávaní acquis; poukazuje tiež na význam spolupráce medzi európskymi organizáciami občianskej spoločnosti a ich partnermi v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách;

19.  dôrazne poukazuje na potrebu rozšíriť administratívne kapacity a ľudské zdroje, aby boli schopné transponovať, vykonávať a posilňovať toto acquis; zastáva názor, že procesy v rámci rozširovania by nemali byť len „technické“, a poukazuje na potrebu viac prepojiť kontrolný proces s realitou; žiada preto Komisiu, aby do tohto procesu podľa potreby zapojila mimovládne organizácie, odborové zväzy a hlavné zainteresované strany;

20.  uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohráva sociálny dialóg pri rozhodovaní EÚ, a preto požaduje, aby sa kládol väčší dôraz na posilňovanie kapacít sociálnych partnerov a úlohu sociálneho dialógu v procese rozširovania; okrem toho žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť rozvoju mechanizmov presadzovania práva, ako napríklad pracovných inšpekcií na ochranu pracujúcich, aby sa zaručili ich sociálne práva, normy zdravia a bezpečnosti a aby sa bojovalo proti zneužívaniu, najmä zneužívaniu nelegálnych zamestnancov;

21.  žiada väčšiu angažovanosť Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru v procese rozširovania; poukazuje na jeho úlohu pri sprostredkúvaní osvedčených postupov kandidátskym a potenciálnym kandidátskym krajinám, ako aj pri získavaní podpory občianskej spoločnosti pre európsku integráciu v EÚ; podporuje ďalšie posilnenie dialógu medzi organizáciami občianskej spoločnosti z EÚ a krajín zahrnutých do rozširovania a nabáda na väčšiu spoluprácu medzi Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, Komisiou a Európskym parlamentom;

22.  pripomína, že dosiahnutie udržateľnej hospodárskej obnovy je veľkým problémom pre väčšinu krajín zahrnutých do rozširovania, a poukazuje na potrebu podporovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast v súlade so stratégiou Európa 2020; vyzýva na posilnenie podpory pre malé a stredné podniky, keďže sú rozhodujúce pre sociálno-hospodársky pokrok vo všetkých krajinách zahrnutých do rozširovania, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby trvala na prioritných reformách, ktorými sa vytvorí priaznivé regulačné prostredie pre inovačné MSP s vysokým potenciálom; zároveň zdôrazňuje, že je potrebné venovať nepretržitú pozornosť problémom rozširujúceho sa neoficiálneho sektora, vysokej nezamestnanosti a začleňovaniu najzraniteľnejších členov  spoločnosti;

23.  pevne verí, že je nevyhnutné podporovať prostredie vzájomnej tolerancie a rešpektu, dobrých susedských vzťahov a regionálnej a cezhraničnej spolupráce ako podmienky stability a prostriedku umožnenia skutočného a trvalého zmierenia; domnieva sa, že trestné stíhanie vojnových zločinov, mierové spolužitie rôznych etnických, kultúrnych a náboženských spoločenstiev, ochrana menšín, dodržiavanie ľudských práv a reintegrácia utečencov a presídlených osôb a ich návrat musia byť základnými prvkami prístupového procesu v regiónoch, kde ešte nedávno prebiehal konflikt; v tejto súvislosti nabáda kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny, ktoré ešte neratifikovali Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín, aby tak urobili; preto konštatuje, že podpora vyučovania a učenia sa histórie, jazyka a kultúrneho dedičstva partnerov počas a po prístupovom procese by v takýchto prípadoch umožnila vzájomné porozumenie a historické zmierenie;

24.  zastáva názor, že rodová rovnosť a nediskriminácia by mali dostať prioritu v rámci politiky rozširovania; zdôrazňuje, že rovnosť medzi mužmi a ženami ako základné právo je základnou hodnotou EÚ a kľúčovou zásadou jej vonkajšej činnosti a tiež predstavuje obrovský potenciál plnenia cieľov stratégie Európa 2020 tak, že prispieva k rastu a úplnej zamestnanosti; nabáda preto na účasť žien v prístupovom procese a poukazuje na význam politík zohľadňujúcich rodovú rovnosť; zdôrazňuje, že diskriminácia z akýchkoľvek dôvodov je neprípustná a že jej posudzovanie v rámci EÚ by malo zahŕňať práva lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov a integráciu menšín do politického, sociálneho a hospodárskeho života;

25.  vyzýva Komisiu, aby zapojila krajiny zahrnuté do rozširovania do svojich iniciatív zameraných na sociálne začleňovanie, ako je napríklad rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie začleňovania Rómov, aby na tento účel lepšie mobilizovala nástroj IPA a aby tiež prostredníctvom mechanizmu procesu stabilizácie a pridruženia naliehala na krajiny zahrnuté do rozširovania, aby plnili tieto ciele; žiada krajiny zahrnuté do rozširovania, aby sa aktívne zúčastňovali na programe Desaťročie začleňovania Rómov a aby zaručili základné práva Rómov, zlepšovali ich sociálnu a hospodársku pozíciu a zaistili ich prístup k bývaniu;

26.  zastáva názor, že každý pristupujúci štát by si mal vyriešiť svoje hlavné dvojstranné problémy a rozpory so susedmi, najmä tie, ktoré sa týkajú územných otázok, a až potom môže vstúpiť do Únie; dôrazne odporúča, aby tieto otázky boli riešené v procese pristúpenia konštruktívne a v duchu dobrého susedstva čo najskôr, najlepšie ešte pred začatím rokovaní o pristúpení, aby nemali negatívny vplyv na tieto rokovania; v tejto súvislosti sa domnieva, že je dôležité zohľadniť všeobecné záujmy a hodnoty EÚ a povinnosť úplne dodržiavať acquis a zásady, na ktorých sa EÚ zakladá;

27.  vyzýva EÚ, aby podporila úsilie o riešenie pretrvávajúcich sporov vrátane sporov o hranice pred pristúpením; v súlade s ustanoveniami Charty OSN, príslušných rezolúcií OSN a Záverečného aktu helsinskej konferencie nabáda všetky strany sporov, ktorých pretrvávanie môže zhoršiť vykonávanie acquis alebo ohroziť zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, aby sa konštruktívne zúčastnili na ich mierovom riešení a v prípade preukázanej neschopnosti dosiahnuť dvojstrannú dohodu predložili vec Medzinárodnému súdnemu dvoru alebo sa zaviazali použiť ľubovoľný záväzný rozhodcovský mechanizmus, prípadne aby konštruktívne spolupracovali v rámci intenzívnej mediácie; opakovane vyzýva Komisiu a Radu, aby v súlade so zmluvami EÚ začali vyvíjať arbitrážny mechanizmus zacielený na riešenie bilaterálnych a multilaterálnych sporov;

28.  víta iniciatívy, ako napríklad pozitívny program týkajúci sa Turecka, predvstupový dialóg na vysokej úrovni s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a štruktúrovaný dialóg o právnom štáte s Kosovom(4); víta cieľ vytvoriť novú dynamiku v reformnom procese, zdôrazňuje však, že tieto iniciatívy nesmú za žiadnych okolností nahradiť formálne rokovania, ale musia byť v plnom súlade s rokovacím rámcom;

29.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny dosiahli zlepšenie v oblasti demokracie, ľudských práv a zmierovacích procesov, čo sú oblasti, ktoré by mali byť v procese rozširovania stále uprednostňované a ktoré by sa mali odraziť vo finančných nástrojoch; v tejto súvislosti pripomína, že finančná pomoc má prihliadať na potrebu obnovy kultúrneho dedičstva v konfliktných oblastiach so zreteľom na úlohu, ktorú to má pri budovaní dôvery a začlenenia medzi rôznymi etnickými a náboženskými spoločenstvami;

30.  zdôrazňuje, že politika rozširovania EÚ je nástroj modernizácie, demokratizácie a stabilizácie a jej cieľom je aj vnútorné posilnenie EÚ a posilnenie EÚ ako globálneho aktéra; vyzýva Komisiu, aby vždy, keď posudzuje nové žiadosti o členstvo v EÚ a keď odporúča otvoriť prístupové rokovania alebo ich ukončiť v prípade zásadnej zmeny okolností, vykonala komplexné hodnotenie vplyvu;

31.  podporuje záväzok Komisie zlepšiť kvalitu prístupového procesu tak, že sa bude viac zakladať na výsledkoch, referenčných kritériách a bude transparentnejší; zastáva názor, že na základe toho bude možné merať proces spravodlivejšie a objektívnejšie, a tak sa zvýši jeho dôveryhodnosť; v tejto súvislosti odporúča, aby sa v správach o pokroku jasnejšie uvádzali hodnotenia; zdôrazňuje, že referenčné kritériá by nemali stanoviť kandidátskym a potenciálnym kandidátskym krajinám ďalšie podmienky, ale mali by pretransformovať všeobecné kritériá členstva a ciele predvstupovej pomoci EÚ do konkrétnych krokov a výsledkov smerujúcich k pristúpeniu v plnom súlade s rokovacím rámcom;

32.  poukazuje na prvoradý význam boja proti korupcii a organizovanému zločinu v záujme úspechu prístupového procesu; žiada Komisiu, aby prijala nový prístup k tejto téme tým, že upozorní orgány uchádzajúcich sa krajín na jednotlivé prípady systémovej korupcie; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala so skupinou štátov bojujúcich proti korupcii GRECO a protikorupčnými orgánmi v týchto krajinách; zdôrazňuje, že nový prístup by mal veľký prínos pre vnímanie Únie občanmi uchádzajúcich sa krajín a potenciálne by uľahčil boj proti korupcii;

33.  naliehavo žiada Komisiu, aby naplánovala celkové financovanie tak, aby sa v reálnych hodnotách pre žiadneho príjemcu neznížilo; pripomína, že tento výpočet by sa mal vykonať s prihliadnutím na to, že: a) pomer celkovej naplánovanej pomoci z nástroja IPA k HDP každej krajiny by sa nemal znížiť v relatívnom vyjadrení, aj keď v skutočnosti bude menovateľ (HDP) vykazovať pre každú prijímajúcu krajinu počas obdobia rokov 2007 – 2013 kumulatívny nárast; b) počet krajín s prístupom k financovaniu z budúceho nástroja sa pristúpením Chorvátska pravdepodobne zníži, čím sa potenciálne mení pomerné rozdelenie v rámci balíka financovania; c) s navrhovanými zmenami v novom nástroji, ktoré slúžia na odstránenie rozdielov medzi krajinami na základe ich kandidátskeho postavenia, bude mať viac krajín prístup k financovaniu, ktoré je doteraz nedostupné pre krajiny bez postavenia kandidátskej krajiny a vyhradené pre oblasti politiky, ktoré sa zameriavajú na sociálny a hospodársky rozvoj; v tejto súvislosti odporúča, aby žiadnemu príjemcovi nebol odopretý dostatočný a spravodlivý prístup k financovaniu z dôvodu obmedzených zdrojov EÚ, a to najmä v oblasti politiky budovania inštitúcií;

34.  pripomína, že je nevyhnutné, aby rozširovanie EÚ sprevádzala zladená, účinnejšia a transparentnejšia komunikačná politika, ktorá bude zahŕňať všetky inštitúcie EÚ, vlády a parlamenty členských štátov a zástupcov občianskej spoločnosti, s cieľom vyvolať otvorenú a úprimnú diskusiu o následkoch rozširovania vrátane dôsledkov na verejnú mienku v členských štátoch EÚ a v kandidátskych krajinách; zdôrazňuje, že podobná komunikačná politika by sa mala uplatňovať aj v kandidátskych krajinách v spolupráci so všetkými aktérmi;

35.  domnieva sa, že v záujme podnecovania podpory ďalšieho rozširovania medzi občanmi EÚ a záväzku občanov kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín pokračovať v reformách je dôležité predložiť jasné a úplné informácie o politických, sociálno-ekonomických a kultúrnych výhodách rozšírenia; predovšetkým považuje za dôležité vysvetliť verejnosti, aké nové možnosti investícií a vývozu rozširovanie prinieslo a ako môže prispieť k dosiahnutiu cieľov EÚ, pokiaľ ide o podporu prevencie konfliktov, posilnenie mierového riešenia sporov, riešenie hospodárskej krízy, tvorbu pracovných miest, uľahčenie voľného pohybu pracujúcich, ochranu životného prostredia, zlepšenie ochrany a bezpečnosti, a súčasne zrýchliť reformný program, uľahčiť prístup k finančným zdrojom a následne zlepšiť životné podmienky v krajinách zahrnutých do rozširovania v prospech všetkých európskych občanov, ako aj obmedziť sociálnu a hospodársku nerovnováhu; zároveň zdôrazňuje potrebu zamerať sa na všetky oblasti spoločnosti tým, že sa podporí, aby sa na úrovni stredných škôl alebo podobnej úrovni začlenili do učebných osnov otázky súvislostí, cieľov a fungovania Európskej únie, ako aj procesu jej rozširovania, zároveň zdôrazňuje potrebu zamerať sa na kľúčové subjekty ovplyvňujúce verejnú mienku, ako napríklad novinárov, zástupcov občianskej spoločnosti, subjekty zo sociálnej a hospodárskej oblasti a odborové zväzy; zastáva názor, že treba podnecovať a podporovať podobné snahy zo strany kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín;

Výhľady a strategické záujmy EÚ

36.  pevne verí, že EÚ môže prostredníctvom politiky rozšírenia získať strategické výhody; zdôrazňuje, že členstvo v EÚ poskytuje stabilitu v rýchlo sa meniacom medzinárodnom prostredí a že členstvo v Európskej únii naďalej ponúka perspektívu sociálneho rozvoja a prosperity; zastáva názor, že rozšírenie je dlhodobým strategickým záujmom EÚ, ktorý nie je možné ľahko merať krátkodobými súvahami; preto považuje za dôležité náležite zohľadniť jej podstatnú a trvalú hodnotu, lebo predstavuje jemnú, ale zásadnú silu pre EÚ;

37.  naďalej plne podporuje perspektívu rozšírenia a vyzýva členské štáty, aby si udržali energiu procesu rozširovania; zdôrazňuje svoje presvedčenie, že EÚ môže na základe Lisabonskej zmluvy pokračovať vo svojom programe rozširovania a súčasne zachovať hybnú silu hlbšej integrácie;

38.  pripomína, že proces sa neuzatvára jednoduchou transpozíciou acquis a zdôrazňuje význam účinného vykonávania acquis a kodanských kritérií a ich dlhodobé dodržiavanie; domnieva sa, že v záujme zachovania dôveryhodnosti prístupových podmienok je potrebné, aby sa hodnotilo aj pokračujúce dodržiavanie základných hodnôt EÚ v členských štátoch EÚ a plnenie ich záväzkov týkajúcich sa fungovania demokratických inštitúcií a právneho štátu; vyzýva Komisiu, aby na základe ustanovení článku 7 ZEÚ a článku 258 ZFEÚ pripravila podrobný návrh kontrolného mechanizmu;

39.  pripomína, že efektívnejšia a prezieravejšia politika rozširovania by mohla byť hodnotným strategickým nástrojom hospodárskeho rozvoja EÚ a regiónu, a mala by sa zameriavať na vytvorenie súčinnosti v rozpočtovej oblasti a zlepšenie koordinácie medzi rôznymi opatreniami a typmi pomoci, ktoré poskytuje EÚ, členské štáty a medzinárodné finančné inštitúcie (IFI), ako aj vo vzťahu k existujúcim nástrojom, konkrétne nástroju IPA tým, že zabráni ich možnému prekrývaniu, zdvojeniu alebo nedostatočnému financovaniu, predovšetkým v obmedzenej rozpočtovej situácii;

40.  konštatuje, že globálna finančná kríza a problémy v eurozóne zdôraznili vzájomnú súvislosť národných hospodárstiev v EÚ aj mimo nej; zdôrazňuje preto význam ďalšej konsolidácie hospodárskej a finančnej stability a posilnenia rastu takisto v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách; v tejto ťažkej situácii zdôrazňuje nevyhnutnosť poskytnúť primeranú a lepšie zacielenú predvstupovú finančnú pomoc kandidátskym a potenciálnym kandidátskym krajinám; berie na vedomie návrh Komisie na nový nástroj IPA, ktorého súčasťou bude väčšia finančná podpora pre finančný výhľad na obdobie 2014 – 2020; zdôrazňuje v tejto súvislosti nevyhnutnosť zjednodušiť a zrýchliť postupy, a takisto posilniť administratívnu kapacitu prijímajúcich krajín s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň účasti na programoch EÚ a zlepšiť ich schopnosť využívať pomoc; poukazuje na to, že komplexné stanovisko Európskeho parlamentu k nástroju IPA bude predložené v priebehu bežného legislatívneho postupu; zdôrazňuje význam vnútroštátnej fiškálnej stability a zvýšené zameranie EÚ na hospodárske riadenie; odporúča, aby sa v priebehu procesu pristúpenia riešila otázka zdravých verejných financií;