Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 11. decembra 2012 - Štrasburg
Makrofinančná pomoc Kirgizskej republike ***I
 Program na označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení ***I
 Dokončenie jednotného digitálneho trhu
 Financovanie obchodu a investovania malých a stredných podnikov
 Stratégia digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ
 Prechodné opatrenia pre bilaterálne investičné dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami ***II
 Makrofinančná pomoc Gruzínsku ***II
 Európska námorná bezpečnostná agentúra ***II
 Vytvorenie jednotnej ochrany patentov ***I
 Jednotná ochrana patentov *
 Jurisdikčný systém pre patentové spory
 Vykonávanie bilaterálnej ochrannej doložky a stabilizačného mechanizmu v súvislosti s banánmi stanovených v Dohode o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou ***I
 Dohoda o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou
 Dohoda o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou ***
 Vykonávanie bilaterálnej ochrannej doložky a stabilizačného mechanizmu v súvislosti s banánmi, stanovených v Dohode o obchode medzi EÚ, Kolumbiou a Peru ***I
 Dohoda o obchode medzi EÚ a Kolumbiou/Peru ***
 Prevencia ženských chorôb súvisiacich s vekom
 Rastúce hrozby antimikrobiálnej rezistencie
 Hlasovanie v prípade uvoľnenia miesta riadneho člena výboru (výklad článku 187 ods. 1 rokovacieho poriadku)

Makrofinančná pomoc Kirgizskej republike ***I
PDF 244kWORD 33k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí makrofinančnej pomoci Kirgizskej republike (COM(2011)0925 – C7-0521/2011 – 2011/0458(COD))
P7_TA(2012)0466A7-0208/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0925),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 209 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0521/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0208/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. decembra 2012 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2013/EÚ o poskytnutí makrofinančnej pomoci Kirgizskej republike

P7_TC1-COD(2011)0458


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 209,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(1),

keďže:

(1)  Spolupráca s EÚ je založená na Dohode o partnerstve a spolupráci (DPS), ktorá nadobudla platnosť v roku 1999. EÚ poskytuje Kirgizskej republike všeobecný systém preferencií (GSP).

(2)  Kirgizské hospodárstvo bolo v roku 2009 postihnuté medzinárodnou finančnou krízou a v júni 2010 etnickými násilnosťami, čo narušilo hospodárske činnosti, spôsobilo významné potreby verejných výdavkov na obnovu a sociálnu pomoc a vyústilo do podstatných medzier vo vonkajšom a rozpočtovom financovaní.

(3)  Na zasadnutí darcov na vysokej úrovni, ktoré sa konalo v júli 2010, medzinárodné spoločenstvo prisľúbilo Kirgizskej republike núdzovú pomoc vo výške 1,1 miliardy USD na pomoc pri jej obnove. EÚ na tomto zasadnutí darcov na vysokej úrovni oznámila, že by poskytla až 117,9 milióna EUR v podobe finančnej pomoci.

(4)  Rada pre zahraničné veci EÚ vo svojich záveroch o Kirgizskej republike z 26. júla 2010 privítala úsilie novej kirgizskej vlády vytvoriť demokratický inštitucionálny rámec a vyzvala Komisiu „aby pokračovala v poskytovaní pomoci – aj vrátane nových programov pomoci – kirgizským orgánom pri uskutočňovaní ich programu reforiem a prispievala k udržateľnému hospodárskemu a sociálnemu vývoju krajiny“.

(5)  Politická a hospodárska pomoc EÚ pre rodiacu sa parlamentnú demokraciu Kirgizskej republiky bude politickým signálom výraznej podpory EÚ v záujme demokratických reforiem v strednej Ázii, v súlade s politikou EÚ vo vzťahu k tomuto regiónu, ktorá je vyjadrená v Stratégii pre strednú Áziu na obdobie rokov 2007 – 2013, a v súlade s vyhláseniami vedúcich predstaviteľov EÚ.

(6)  Proces prispôsobenia a reforiem hospodárstva Kirgizskej republiky podporuje finančnou pomocou Medzinárodný menový fond (MMF). V júni 2011 kirgizské orgány súhlasili s trojročným nástrojom rozšíreného úveru MMF vo výške 66,6 milióna SDR na podporu krajiny.

(7)  EÚ plánuje poskytnúť sektorovú rozpočtovú pomoc Kirgizskej republike v rámci nástroja na rozvoj a spoluprácu v celkovej výške 33 miliónov EUR v období rokov 2011 – 2013 na podporu reforiem v oblasti sociálnej ochrany, vzdelávania a hospodárenia s verejnými financiami.

(8)  Vzhľadom na zhoršujúcu sa hospodársku situáciu a výhľad Kirgizská republika v roku 2010 požiadala EÚ o makrofinančnú pomoc.

(9)  Keďže po zohľadnení makroekonomickej pomoci od MMF a Svetovej banky ešte existuje zostatková medzera vo financovaní platobnej bilancie a vzhľadom na zraniteľnosť vonkajšej pozície voči vonkajším otrasom, ktorá si vyžaduje udržiavanie vhodnej úrovne devízových rezerv, makrofinančná pomoc sa považuje za primeranú reakciu na žiadosť Kirgizskej republiky za týchto výnimočných okolností. Program makrofinančnej pomoci EÚ pre Kirgizskú republiku (ďalej len „makrofinančná pomoc Únie“) by podporil hospodársku stabilizáciu krajiny a program štrukturálnych reforiem a zároveň doplnil zdroje poskytnuté v rámci finančného opatrenia MMF.

(10)  Makrofinančná pomoc Únie by nemala iba dopĺňať programy a zdroje z MMF a Svetovej banky, ale aj zaistiť pridanú hodnotu zapojenia Únie.

(11)  Komisia by mala zaistiť, aby bola makrofinančná pomoc Únie právne a vecne zladená s opatreniami prijatými v rôznych oblastiach vonkajšej pomoci a ostatnými súvisiacimi politikami Únie.

(12)  Špecifické ciele makrofinančnej pomoci Únie by mali posilniť účinnosť, transparentnosť a zodpovednosť hospodárenia s verejnými financiami v Kirgizskej republike. Komisia by mala tieto ciele pravidelne monitorovať.

(13)  Do podmienok, ktoré sú základom poskytovania makrofinančnej pomoci Únie, by sa mali premietať kľúčové zásady a ciele politiky Únie voči Kirgizskej republike.

(14)  V snahe zabezpečiť účinnú ochranu finančných záujmov Únie súvisiacich s touto makrofinančnou pomocou je nutné, aby Kirgizská republika prijala vhodné opatrenia v oblasti predchádzania a boja proti podvodom, korupcii a iným nezrovnalostiam súvisiacim s touto pomocou. Zároveň je nevyhnutné, aby Komisia zabezpečila vhodné kontroly a Dvor audítorov primerané audity.

(15)  Uvoľnením tejto finančnej pomoci EÚ nie sú dotknuté právomoci rozpočtového orgánu.

(16)  Túto pomoc by mala riadiť Komisia. S cieľom zaručiť, aby Európsky parlament a Hospodársky a finančný výbor mohli sledovať vykonávanie tohto rozhodnutia, by ich Komisia mala pravidelne informovať o napredovaní poskytovania pomoci a predkladať im príslušné dokumenty.

(17)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2).

(18)  Podmienky hospodárskej politiky, ktoré sa majú stanoviť v memorande o porozumení, budú pripojené k makrofinančnej pomoci Únie. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania a v záujme efektívnosti by mala byť Komisia splnomocnená rokovať o týchto podmienkach s kirgizskými orgánmi pod dohľadom Výboru členských štátov podľa nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Skutočnosť, že pomoc je v obmedzenej maximálnej výške, je predmetom riadneho odôvodnenia, ktoré sa vyžaduje v článku 2 ods. 3 druhej vete nariadenia (EÚ) č. 182/2011, aby spoločné memorandum o porozumení bolo predmetom konzultačného postupu. [PDN 1]

(19)  Podľa Medzinárodného menového fondu Kirgizská republika patrí do kategórie „rýchlo sa rozvíjajúcich a rozvojových hospodárstiev“; podľa Svetovej banky je Kirgizská republika v skupine „nízkopríjmových hospodárstiev“ a „krajín IDA“; podľa OHRLLS OSN(3) Kirgizská republika patrí do kategórie „vnútrozemských rozvojových krajín“; podľa OECD/Výboru pre rozvojovú pomoc je Kirgizská republika na zozname „ostatných nízkopríjmových krajín“. Z toho dôvodu by sa Kirgizská republika mala považovať za rozvojovú krajinu v zmysle článku 208 ZFEÚ, ktorým sa odôvodňuje výber článku 209 ZFEÚ ako právneho základu tohto rozhodnutia,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.  Európska únia poskytne Kirgizskej republike makrofinančnú pomoc v maximálnej výške 30 miliónov EUR s cieľom podporiť stabilizáciu hospodárstva krajiny a uspokojiť jej potreby spojené s platobnou bilanciou, ako je určené v súčasnom programe MMF. Z tejto sumy sa do 15 miliónov EUR poskytne vo forme pôžičiek a do 15 miliónov EUR vo forme grantov. Uvoľnenie navrhovanej makrofinančnej pomoci podlieha schváleniu rozpočtu na rok 2013 rozpočtovým orgánom. Na financovanie časti makrofinančnej pomoci Únie poskytnutej vo forme pôžičky je Komisia splnomocnená požičať si potrebné zdroje v mene Európskej únie. Pôžička má mať maximálnu splatnosť 15 rokov.

2.  Uvoľnenie makrofinančnej pomoci Únie riadi Komisia spôsobom, ktorý je v súlade s dohodami alebo dohovormi uzavretými medzi MMF a Kirgizskou republikou a kľúčovými zásadami a cieľmi hospodárskych reforiem stanovenými v dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Kirgizskou republikou a v Stratégii pre strednú Áziu na obdobie rokov 2007 – 2013. Komisia pravidelne informuje Európsky parlament a Hospodársky a finančný výbor o vývoji riadenia pomoci a poskytuje im príslušné dokumenty.

3.  Finančná pomoc Európskej únie je k dispozícii na dva roky počnúc prvým dňom od nadobudnutia platnosti memoranda o porozumení uvedeného v článku 2 ods. 1.

Článok 2

1.  Komisia je v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 6 ods. 2 splnomocnená dohodnúť sa s orgánmi Kirgizskej republiky na hospodárskej politike a finančných podmienkach spojených s makrofinančnou pomocou Európskej únie, ktoré sa stanovia v memorande o porozumení zahŕňajúcom časový rámec ich plnenia (ďalej len „memorandum o porozumení“). Podmienky hospodárskej politiky a finančné podmienky stanovené v memorande o porozumení musia byť v súlade s dohodami alebo dohovormi uvedenými v článku 1 ods. 2. Tieto podmienky budú zamerané predovšetkým na posilnenie efektívnosti, transparentnosti a zodpovednosti pomoci vrátane systémov hospodárenia s verejnými financiami v Kirgizskej republike. Komisia bude pravidelne monitorovať pokrok pri dosahovaní týchto cieľov. Podrobné finančné podmienky pomoci sa stanovia v dohode o poskytnutí grantu a dohode o poskytnutí pôžičky, na ktorých sa Komisia dohodne s orgánmi Kirgizskej republiky.

2.  Počas realizácie finančnej pomoci Európskej únie Komisia monitoruje spoľahlivosť finančných opatrení, administratívnych postupov, vnútorných a vonkajších kontrolných mechanizmov Kirgizskej republiky, ktoré sa týkajú tejto pomoci, a dodržiavanie dohodnutého časového rámca.

3.  Komisia v pravidelných intervaloch overuje, či je hospodárska politika v Kirgizskej republike v súlade s cieľmi makrofinančnej pomoci Únie a či sa uspokojivým spôsobom plnia dohodnuté podmienky týkajúce sa hospodárskej politiky. Pri týchto kontrolách Komisia úzko spolupracuje s MMF a Svetovou bankou a v prípade potreby s Hospodárskym a finančným výborom.

Článok 3

1.  Podľa podmienok uvedených v odseku 2 Komisia poskytne Kirgizskej republike finančnú pomoc Európskej únie v dvoch splátkach, z ktorých každá pozostáva z pôžičky a grantového prvku. Výška každej splátky sa stanoví v memorande o porozumení.

2.  Komisia rozhoduje o vyplatení splátok pod podmienkou uspokojivého plnenia podmienok týkajúcich sa hospodárskej politiky dohodnutých v memorande o porozumení. Vyplatenie druhej splátky sa uskutoční najskôr tri mesiace po uvoľnení prvej splátky.

3.  Finančné prostriedky Európskej únie sa vyplatia Národnej banke Kirgizskej republiky. V súlade s ustanoveniami, ktoré sa dohodnú v memorande o porozumení vrátane potvrdenia zostatkových potrieb financovania rozpočtu, sa finančné prostriedky Únie môžu previesť do štátnej pokladnice Kirgizskej republiky ako konečnému príjemcovi.

Článok 4

1.  Operácie prijímania a poskytovania pôžičiek súvisiace s časťou pomoci Európskej únie poskytnutou vo forme pôžičky sa vykonávajú v eurách s použitím valuty rovnakého dátumu a nesmú pre Európsku úniu predstavovať zmenu splatnosti, riziko spojené so zmenou výmenného kurzu alebo úrokovej sadzby ani iné komerčné riziko.

2.  Ak o to Kirgizská republika požiada, Komisia prijme potrebné kroky, aby zabezpečila, že do podmienok pôžičky sa zahrnie doložka o predčasnom splatení pôžičky a že sa príslušná doložka začlení aj do podmienok pri operáciách prijímania pôžičiek.

3.  Na požiadanie Kirgizskej republiky a pokiaľ okolnosti umožnia zlepšenie úrokovej sadzby pôžičky, Komisia môže úplne alebo čiastočne refinancovať svoju počiatočnú pôžičku alebo jej časť alebo reštrukturalizovať príslušné finančné podmienky. Operácie refinancovania alebo reštrukturalizácie sa vykonajú v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 1 a nesmú viesť k predĺženiu priemernej splatnosti príslušnej pôžičky ani k zvýšeniu sumy kapitálu nesplateného k dátumu refinancovania alebo reštrukturalizácie.

4.  Všetky náklady, ktoré vzniknú Európskej únii v súvislosti s operáciami prijímania a poskytovania pôžičiek na základe tohto rozhodnutia, bude znášať Kirgizská republika.

5.  Európsky parlament a Hospodársky a finančný výbor budú priebežne informovaní o vývoji operácií uvedených v odsekoch 2 a 3.

Článok 5

Finančná pomoc Európskej únie sa poskytuje v súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(4), a v súlade s jeho vykonávacími pravidlami. V memorande o porozumení, dohode o poskytnutí pôžičky a dohode o poskytnutí grantu, ktoré sa uzatvoria s orgánmi Kirgizskej republiky, sa stanovia najmä príslušné opatrenia v záujme predchádzania podvodom, korupcii a iným nezrovnalostiam súvisiacim s touto pomocou a v záujme boja proti nim. S cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť hospodárenia s finančnými prostriedkami a ich vyplácania sa v memorande o porozumení, dohode o poskytnutí pôžičky a dohode o poskytnutí grantu stanovia aj kontroly vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, ktoré bude vykonávať Komisia, ako aj Európsky úrad pre boj proti podvodom. Okrem toho sa v týchto dokumentoch stanovia aj audity a v prípade potreby aj audity na mieste, ktoré bude vykonávať Dvor audítorov.

Článok 6

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 7

1.  Každoročne do 30. júna predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto rozhodnutia v predchádzajúcom roku vrátane jeho hodnotenia. V tejto správe sa uvedú väzby medzi podmienkami týkajúcicmi sa hospodárskej politiky stanovenými v memorande o porozumení, priebežnými hospodárskymi a fiškálnymi výsledkami Kirgizskej republiky a rozhodnutiami Komisie uvoľniť splátky pomoci.

2.  Najneskôr do dvoch rokov po uplynutí obdobia dostupnosti pomoci uvedeného v článku 1 ods. 3 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade následnú hodnotiacu správu.

Článok 8

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V

Za Európsky parlament

predseda

predseda

Za Radu

(1) Pozícia Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012.
(2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(3) Úrad vysokého zástupcu OSN pre najmenej rozvinuté krajiny, vnútrozemské rozvojové krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty.
(4) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.


Program na označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení ***I
PDF 279kWORD 21k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o programe Európskej únie na označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 106/2008 o programe Spoločenstva na označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení (COM(2012)0109 – C7-0077/2012 – 2012/0049(COD))
P7_TA(2012)0467A7-0382/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0109),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0077/2012),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. apríla 2012(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 26. októbra 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0382/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. decembra 2012 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 106/2008 o programe Spoločenstva na označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení

P7_TC1-COD(2012)0049


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 174/2013.)

(1) Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 142.


Dokončenie jednotného digitálneho trhu
PDF 511kWORD 55k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012 o dokončení jednotného digitálneho trhu (2012/2030(INI))
P7_TA(2012)0468A7-0341/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 3. októbra 2012 s názvom Akt o jednotnom trhu II (COM(2012)0573),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 4. júna 2012 o službách elektronickej identifikácie a dôvery v elektronických transakciách na vnútornom trhu (COM(2012)0238),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. mája 2012 s názvom Spotrebiteľská hodnotiaca tabuľka ukazuje, kde v Európe sú spotrebiteľské podmienky najlepšie – siedme vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských podmienok (SWD(2012)0165),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2012 o stratégii posilňovania práv zraniteľných spotrebiteľov(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2012 o hodnotení výsledkov vnútorného trhu(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 22. mája 2012 s názvom Európsky program pre spotrebiteľov – Podpora dôvery a rastu (COM(2012)0225),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 22. mája 2012 s názvom Správa o spotrebiteľskej politike (júl 2010 – december 2011) (SWD(2012)0132), ktorý je sprievodným dokumentom k oznámeniu Európsky program pre spotrebiteľov – Podpora dôvery a rastu (COM(2012)0225),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. mája 2012 s názvom Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti (COM(2012)0196),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. apríla 2012 s názvom Stratégia pre elektronické verejné obstarávanie (COM(2012)0179),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 25. januára 2012 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (COM(2012)0011),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. januára 2012 s názvom Koherentný rámec na posilnenie dôvery v jednotný digitálny trh elektronického obchodu a online služieb (COM(2011)0942),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o novej stratégii pre spotrebiteľskú politiku(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o hazardných hrách online na vnútornom trhu(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho Parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES(5),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o programe Spotrebitelia na roky 2014 – 2020 (COM(2011)0707) a na sprievodné dokumenty k tomuto nariadeniu (SEC(2011)1320 a SEC(2011)1321),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25.októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so  zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(6),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 19. októbra 2011 o zriadení nástroja „Spájame Európu“ (COM(2011)0665),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2011 s názvom Aby trhy fungovali pre spotrebiteľov – šieste vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (SEC(2011)1271),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o efektívnejšom a spravodlivejšom obchodno-distribučnom trhu(7),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 7. apríla 2011 o posilnení práv spotrebiteľov v EÚ (SEC(2011)0469),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. marca 2011 s názvom Spotrebitelia doma na jednotnom trhu – piate vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských podmienok (SEC(2011)0299),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej rade s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2010 o vplyve reklamy na správanie spotrebiteľov(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o dobudovaní vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu(9),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie(10),

–  so zreteľom na rozsudky Európskeho súdneho dvora v prípadoch Google (spojené veci C-236/08 až C-238/08, rozsudok z 23. marca 2010) a BergSpechte (vec C 278/08, rozsudok z 25. marca 2010), ktoré vymedzujú pojem „bežne informovaného a primerane pozorného užívateľa internetu“ ako štandardného internetového spotrebiteľa,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o ochrane spotrebiteľa(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25.októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(13),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na Montiho správu z 9. mája 2010 o novej stratégii pre jednotný trh,

–  so zreteľom na analytickú správu s názvom Postoj k cezhraničnému predaju a ochrane spotrebiteľa, ktorú vydala Komisia v marci 2010 (bleskový prieskum Eurobarometra č. 282),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. októbra 2009 o cezhraničnom elektronickom obchode medzi podnikmi a spotrebiteľmi v EÚ (COM(2009)0557),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Hodnotenie fiktívnych nákupov v cezhraničnom elektronickom obchode v EÚ, ktorú v mene Generálneho riaditeľstva Komisie pre zdravie a ochranu spotrebiteľa vykonala spoločnosť YouGovPsychonomics a ktorá bola zverejnená 20. októbra 2009,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 22. septembra 2009 o opatreniach v oblasti maloobchodných finančných služieb v nadväznosti na hodnotiacu tabuľku spotrebiteľských trhov (SEC(2009)1251),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 7. júla 2009 o harmonizovanej metodike klasifikácie a ohlasovania sťažností a otázok spotrebiteľov (COM(2009)0346) a na sprievodný návrh odporúčania Komisie (SEC(2009)0949),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2009 o presadzovaní spotrebiteľského acquis (COM(2009)0330),

–  so zreteľom na správu Komisie z 2. júla 2009 o uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (COM(2009)0336),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. marca 2009 s názvom Správa o cezhraničnom elektronickom obchode v EÚ (SEC(2009)0283),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2009 o medzinárodnom obchode a internete(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o transpozícii, vykonávaní a uplatňovaní smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a smernice 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie o vplyve marketingu a reklamy na rovnosť medzi ženami a mužmi z 3. septembra 2008(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. júna 2007 o dôvere spotrebiteľov v digitálnom prostredí(17),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa)(18),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame(19),

–  so zreteľom na článok 20 ods. 2 smernice 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o európskom zmluvnom práve a revízii acquis: ďalší postup(21) a na uznesenie zo 7. septembra 2006 o európskom zmluvnom práve(22),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o preskúmaní regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikačné siete a služby (COM(2006)0334),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu(23),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu(24),

–  so zreteľom na osobitný prieskum Eurobarometra č. 342 o posilnení práv spotrebiteľov,

–  so zreteľom na dohovor Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) o používaní elektronickej komunikácie pri uzatváraní medzinárodných zmlúv z roku 2005, vzorové právne predpisy komisie UNCITRAL pre elektronický podpis z roku 2001 a vzorové právne predpisy komisie UNCITRAL pre elektronický obchod z roku 1996)(25),

–  so zreteľom na prvú správu o vykonávaní smernice o elektronickom obchode (COM(2003)0702) z 21. novembra 2003,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES(26),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií(27),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode(28),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(29),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, ako bola začlenená do zmlúv prostredníctvom článku 6 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), a najmä na jej články 7 (rešpektovanie súkromného a rodinného života), 21 (nediskriminácia), 24 (práva dieťaťa), 25 (práva starších osôb), 26 (integrácia osôb so zdravotným postihnutím) a 38 (ochrana spotrebiteľov),

–  so zreteľom na článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa stanovuje, že „pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia“,

–  so zreteľom na článok 11 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík Únie a činností, a to predovšetkým s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja“,

–  so zreteľom na článok 12 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie“,

–  so zreteľom na článok 14 ZFEÚ a jej protokol 26 o službách všeobecného (hospodárskeho) záujmu,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre rozvoj, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre právne veci (A7-0341/2012),

A.  keďže dokončenie jednotného digitálneho trhu je rozhodujúcim činiteľom, pokiaľ ide o premenu EÚ na najkonkurencieschopnejšie a najdynamickejšie hospodárstvo na svete založené na poznatkoch;

B.  keďže elektronický obchod a online služby sú dôležitou silou internetu a sú rozhodujúce z hľadiska cieľov stratégie EÚ 2020 v oblasti vnútorného trhu, pretože prinášajú výhody občanom aj podnikom prostredníctvom inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

C.  keďže 99 % európskych podnikov sú malé a stredné podniky, ktoré zabezpečujú 85 % pracovných miest, a preto sú malé a stredné podniky hybnou silou európskeho hospodárstva, keďže nesú hlavnú zodpovednosť za tvorbu bohatstva, zamestnanosť a rast, ako aj za inovácie a výskum a vývoj;

D.  keďže elektronický obchod sa stal dôležitou súčasťou obchodu a je dôležitým faktorom výberu spotrebiteľov, hospodárskej súťaže a technologických inovácií, pretože spotrebitelia a podniky vo svojom  každodennom živote čoraz menej rozlišujú medzi online a offline prostredím;

E.  pripomína, že jednotný digitálny trh, kde sa služby môžu voľne pohybovať na trhu pokrývajúcom 500 miliónov spotrebiteľov, je kľúčovým hnacím motorom konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu, poskytujúcim vysokokvalifikované pracovné miesta a uľahčujúcim konvergenciu EÚ k znalostnej ekonomike.

F.  zdôrazňuje, že široké pásmo a internet sú dôležitými stimulátormi hospodárskeho rastu, vytvárania pracovných miest a európskej konkurencieschopnosti a podporujú online obchodovanie a služby; zdôrazňuje, že spotrebitelia a podniky potrebujú širokopásmový prístup, aby v plnej miere využívali výhody internetu;

G.  zdôrazňuje význam jednotných kontaktných miest pre DPH s cieľom uľahčiť MSP cezhraničné elektronické obchodovanie a podporiť elektronickú fakturáciu; poukazuje však na to, že takéto jednotné kontaktné miesta by sa mali vytvárať iba v rámci existujúcich inštitúcií bez toho, aby sa zvýšilo zaťaženie daňových poplatníkov;

H.  keďže spoločnosti, ktoré rozvíjali svoje internetové hospodárstvo, dosiahli omnoho väčší pokrok ako ostatní, a preto je počas súčasnej hospodárskej a finančnej krízy, keď tvorba pracovných miest prakticky závisí od malých a stredných podnikov, nevyhnutné odstrániť prekážky online obchodu, aby mohli profitovať zo všetkých jeho výhod;

I.  keďže online trhy musia byť čo najflexibilnejšie, aby vytvorili lepšie príležitosti pre podnikanie a rozvoj v tomto odvetví;

J.  keďže elektronický obchod je dôležitým doplnkom obchodu mimo internet, ktorý poskytuje príležitosti k rastu pre malé podniky a ponúka lepší prístup k tovaru a službám, a to aj v odľahlých oblastiach a na vidieku a pre osoby so zdravotným postihnutím a zníženou pohyblivosťou;

K.  keďže v niektorých krajinách G-8 predstavoval internet za posledných päť rokov 20 % hospodárskeho rastu a 25 % vytvorených pracovných miest;

L.  keďže vďaka internetu a elektronickému obchodu môžu byť výhody globalizácie rovnomernejšie distribuované medzi spotrebiteľmi a malými a strednými podnikmi;

M.  keďže dosiahnutie účinného fungovania vnútorného trhu by bolo dôležitým krokom k splneniu cieľov lisabonského programu týkajúcich sa zvýšenia rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti, a to v záujme 500 miliónov spotrebiteľov v EÚ;

N.  keďže jednotný digitálny trh prináša spotrebiteľom širšiu ponuku a konkurenčnejšie ceny, najmä občanom s obmedzeným prístupom, vo vzdialených alebo v okrajových oblastiach, ako aj občanom so zníženou pohyblivosťou, ktorí by inak nemali prístup k širokému výberu tovaru; keďže internet tým, že hľadá nové medzery na trhu, umožňuje vznik nových podnikov, najmä MSP, a prosperitu existujúcich podnikov;

O.  keďže v Európe žije 75 miliónov osôb so zdravotným postihnutím a tieto osoby by tiež mali mať úplný prístup k vnútornému trhu, pričom osobitnú pozornosť treba venovať výzvam digitálnych rozhraní v prípade osôb so zrakovým postihnutím;

P.  keďže internet a technológie predstavujú nástroje, ktoré umožnia internacionalizáciu MSP a ich väčšie zapojenie do medzinárodných trhov a obchodu; požaduje integrovaný európsky trh s kartovými, internetovými a mobilnými platbami; zároveň vyzýva, aby sa zjednodušil rámec pre elektronickú fakturáciu; v obidvoch prípadoch kladie dôraz na význam interoperability a otvorených štandardov s cieľom v čo najväčšej miere podporiť trhový potenciál a hospodársku súťaž;

Q.  keďže spotrebitelia majú prospech z elektronického obchodu vďaka nižším cenám a širšiemu výberu, ako aj pohodliu, keďže môžu nakupovať bez toho, aby opustili svoje domovy; keďže to je mimoriadne výhodné najmä pre zdravotne postihnutých spotrebiteľov a spotrebiteľov vo vidieckych a odľahlých oblastiach;

R.  keďže dobré fungovanie digitálneho hospodárstva je nevyhnutné pre dobré fungovanie hospodárstva EÚ; keďže je však voľný pohyb digitálnych služieb v súčasnosti výrazne obmedzovaný nejednotnými pravidlami na vnútroštátnej úrovni, v dôsledku čoho podniky čelia pri cezhraničnom predaji v EÚ mnohým prekážkam, najmä z dôvodu rozdielnych pravidiel uplatňovaných na úrovni členských štátoch v takých oblastiach, ako sú ochrana spotrebiteľov, DPH, predpisy vzťahujúce sa na konkrétne výrobky či platobné transakcie; keďže je potrebné vyzvať inštitúcie EÚ, aby posilnili svoj záväzok, že do roku 2015 odstránia hlavné regulačné prekážky cezhraničných online transakcií, a vyzvať Komisiu, aby aj naďalej navrhovala cielené legislatívne opatrenia s cieľom riešiť kľúčové prekážky;

S.  keďže elektronický obchod umožňuje spotrebiteľom využívať výhody nižších cien a širšieho výberu, ale 60 % internetových stránok v súčasnosti nie je vhodných na cezhraničný online nákup a dôvera spotrebiteľov a podnikov v digitálne prostredie je stále nízka;

T.  keďže prístup k spoľahlivým informáciám a transparentnosť by sa mali posilniť a umožniť spotrebiteľom porovnávať nielen ceny, ale aj kvalitu a udržateľnosť online tovaru a služieb;

U.  keďže roztrieštenosť digitálneho trhu EÚ ohrozuje práva podľa acquis communautaire, pretože spotrebitelia a podniky majú v súvislosti s cezhraničným elektronickým obchodom nízku právnu istotu, a to vďaka existencii prílišného množstva právnych ustanovení, ktorými sa stanovujú odlišné požiadavky, pričom táto okolnosť bráni podnikateľským subjektom, úradom či spotrebiteľom vo využívaní výhod vyplývajúcich z jasných a uplatniteľných pravidiel;

V.  keďže väčšina sporov sa v skutočnosti rieši mimosúdne a lehoty na alternatívne riešenie sporov môžu byť príliš krátke – je potrebný účinný systém riešenia sporov online;

W.  keďže na dosiahnutie úplného a skutočného jednotného digitálneho trhu je nevyhnutné prekonať právnu roztrieštenosť, ktorá v súčasnosti existuje v mnohých oblastiach;

X.  keďže elektronický obchod a online služby podporujú rozvoj udržateľného jednotného trhu prostredníctvom využívania nízkouhlíkových technológií, noriem, označení, výrobkov a služieb priaznivých z hľadiska životného prostredia;

Jednotný digitálny trh pre rast a zamestnanosť

1.  kladie dôraz na to, že v časoch hospodárskej a finančnej krízy je nevyhnutné prijať opatrenia na podporu rastu a tvorbu pracovných miest, a zdôrazňuje, že dokončenie jednotného digitálneho trhu by bolo rozhodujúcim krokom vpred, pokiaľ ide o dosiahnutie tohto cieľa; vyzýva preto Komisiu, aby uskutočnila svoj plán na zavedenia a dokončenie jednotného digitálneho trhu; zdôrazňuje skutočnosť, že jednotný digitálny trh je najľahšou cestou pre podniky a občanov k využívaniu výhod jednotného trhu;

2.  víta nové oznámenie Komisie o elektronickom obchode a online službách z 11. januára 2012, ktoré sa zameriava na rozvoj koherentného rámca pre elektronický obchod prostredníctvom budovania dôvery a rozšírenia elektronického obchodu a online služieb na odvetvia medzi podnikmi navzájom, medzi podnikmi a spotrebiteľmi, medzi spotrebiteľmi a medzi verejnou správou a občanmi; vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2012 podala správu o pokroku dosiahnutom v 16 hlavných opatreniach stanovených v rámci piatich prioritných oblastí komunikácie;

3.  víta nové oznámenie Komisie o Akte o jednotnom trhu II, ktoré zahŕňa kľúčové opatrenia na podporu rozvoja európskeho digitálneho hospodárstva; zdôrazňuje potrebu plne využívať výhody jednotného digitálneho trhu;

4.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila, rozvíjala a účinne nasledovala svoj akčný plán na uľahčenie cezhraničného prístupu k online produktom a online obsahu a aby v tejto súvislosti predložila postup na vykonávanie prierezového plánu na zabezpečenie rozvoja jednotného digitálneho trhu a podpory dlhodobého rastu, konkurencieschopnosti a tvorby pracovných miest a zároveň na prispôsobenie európskeho hospodárstva výzvam dnešného svetového hospodárstva;

5.  zdôrazňuje, že hlavným zdrojom obáv vo vzťahu k jednotnému digitálnemu trhu je roztrieštenosť a nedostatočná právna istota a že nesúdržné presadzovanie pravidiel v členských štátoch sa musí riešiť s cieľom zvýšiť možnosť výberu pre spotrebiteľov; domnieva sa, že fragmentácia je tiež čiastočne spôsobená nedostatočnou alebo oneskorenou transpozíciou smerníc členskými štátmi, čo je faktor, ktorý by mal podliehať prísnejšej kontrole zo strany inštitúcií EÚ;

6.  zdôrazňuje, že všetky relevantné právne predpisy pre nový jednotný trh by mali prejsť testom jednotného digitálneho trhu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť zavádzania takéhoto testu v rámci svojho posúdenia vplyvu s cieľom zabezpečiť, aby nebránil rozvoju jednotného digitálneho trhu a ani neumožnil vznik dodatočných prekážok alebo fragmentácie offline a online obchodu;

7.  víta oznámenie Komisie týkajúce sa nového vyhlásenia a akčného plánu a v tejto súvislosti pripomína, že v smernici o elektronickom obchode sa uvádza, že poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti majú za určitých okolností povinnosť konať tak, aby predišli alebo zabránili nezákonným činnostiam na internete;

8.  súhlasí s Komisiou, že súčasný právny rámec stanovený v smernici o elektronickom obchode si nevyžaduje preskúmanie; zdôrazňuje však, že je potrebné ďalšie objasnenie, pokiaľ ide o uplatňovanie postupov oznamovania a akcií na riešenie prípadov nezákonného obsahu;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné modernizovať a uľahčiť postupy uznávania odborných kvalifikácií a rozšíriť pôsobnosť automatického uznávania nad rámec povolaní, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje, so zameraním sa najmä na nové povolania potrebné v zelenom a digitálnom priemysle; konštatuje, že to uľahčí mobilitu vysoko kvalifikovaných pracovníkov;

10.  zdôrazňuje význam vypracovania európskej stratégie cloud computingu (výpočtové mračno) vzhľadom na jeho potenciál, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, rast a vytváranie pracovných miest v EÚ; zdôrazňuje, že keďže cloud computing vyžaduje minimálne vstupné náklady a nízke požiadavky na infraštruktúru, predstavuje príležitosť pre európsky priemysel informačných technológií, a najmä pre MSP, aby sa rozvíjali a stali sa lídrami v oblastiach, ako sú outsourcing, nové digitálne služby a dátové strediská;

11.  berie na vedomie význam prepojenia medzi smernicou o elektronickom obchode a informačným systémom o vnútornom trhu;

Malé a stredné podniky

12.  zdôrazňuje, že malé a stredné podniky sú oporou európskeho hospodárstva, a preto treba vypracovať akčný plán na ich začlenenie do jednotného digitálneho trhu; takisto zdôrazňuje, že európske MSP naliehavo potrebujú prístup k širokopásmovému pripojeniu; zdôrazňuje, že využitie možností digitálneho hospodárstva a jednotného digitálneho trhu prostredníctvom inovácií a inteligentného využívania informačných a komunikačných technológií (IKT) by malým a stredným podnikom veľmi pomohlo pri vymanení sa zo súčasnej krízy a pri tvorbe rastu a zamestnanosti;

13.  podporuje odhodlanie Komisie posilniť a uľahčiť rozvoj infraštruktúry IKT s cieľom preklenúť digitálnu priepasť; pripomína, že rozvoj infraštruktúr IKT má pozitívny vplyv na sociálnu súdržnosť, hospodársky rast a konkurencieschopnosť v EÚ, ako aj na komunikáciu, tvorivosť a prístup občanov k vzdelávaniu a informáciám; víta iniciatívy v rámci programov pre regionálny rozvoj a rozvoj vidieka, ako aj iniciatívy EIB na zlepšenie integrácie vidieckych oblastí do infraštruktúr IKT;

14.  zdôrazňuje skutočnosť, že odstránenie zostávajúcich právnych prekážok elektronického obchodovania, poskytnutie potrebných informácií a zručností, ako aj potrebných nástrojov podnikom, aby ľahšie a účinnejšie rozvíjali svoje podnikanie online, sú zásadným krokom na dosiahnutie cieľa, ktorým je vytváranie rastu a zamestnanosti;

15.  zdôrazňuje, že dosiahnutie plne funkčného jednotného digitálneho trhu si vyžaduje koordinované úsilie s cieľom zabezpečiť pre všetkých občanov, bez ohľadu na ich vek, miesto, kde sa nachádzajú, vzdelanie alebo pohlavie, prístup k internetu a schopnosti potrebné na jeho používanie;

16.  trvá na tom, že digitálne spôsobilosti sú kľúčové pre rozvoj jednotného digitálneho trhu a že všetci Európania by mali mať dostatočné digitálne zručnosti; zdôrazňuje kľúčový význam záväzku, ktorého cieľom je znížiť rozdiely v digitálnej gramotnosti a spôsobilosti do roku 2015 o polovicu;

17.  vyzýva rovnako Komisiu aj členské štáty, aby vypracovali taký akčný plán, ktorý by bol založený na presadzovaní začlenenia malých a stredných podnikov do digitálnych hodnotových reťazcov prostredníctvom opatrení a iniciatív na podporu inteligentného využívania IKT na inovácie a konkurencieschopnosť a rozvoj elektronických zručností, a tiež prostredníctvom sprístupnenia ďalších informácií o výhodách a potenciáli internetového hospodárstva, napríklad v rámci európskej siete na podporu elektronického obchodu (eBSN), ako aj, popri iných opatreniach, prostredníctvom poskytnutia finančnej podpory inovačným malým a stredným podnikom;

18.  zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať stratégiu na podporu digitálneho podnikania v Európe, presadzovať odbornú prípravu online obchodníkov a napomáhať programy rozvoja MSP, ktoré sa sústredia na inovačné a dynamické malé a stredné podniky zo všetkých odvetví, s cieľom zabezpečiť vysoký potenciál rastu a inovácií a vytvoriť nové pracovné miesta v Európe a zároveň zvyšovať dôveru spotrebiteľov, ako aj na rozvoj nových špecializovaných trhov pre MSP, ktoré by inak neexistovali;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby implementovali platné právne predpisy s cieľom odstrániť prekážky, ktoré bránia rastu malých a stredných podnikov, ako sú vysoké náklady na vstup na trh a náklady na zvyšovanie informovanosti o značke vo viacerých krajinách a obmedzenia systému informačných technológií;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia na poskytnutie finančnej podpory inovačným malým a stredným podnikom prostredníctvom existujúcich programov, napríklad programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP), nového programu pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME) a programu pre výskum a inovácie Horizont 2020 alebo prostredníctvom vytvárania osobitných programov, ako aj prostredníctvom navrhovaného nariadenia o fondoch rizikového kapitálu;

21.  domnieva sa, že popri jednotnom zavádzaní IKT je pre rozvoj jednotného digitálneho trhu nevyhnutné presadzovať excelentnosť vo výskume v oblasti IKT a podporovať verejné a súkromné investície do vysoko rizikového spoločného výskumu a inovácií v oblasti IKT; zdôrazňuje, že Európa by mala byť priekopníkom rozvoja v oblasti internetových technológií a štandardov; navrhuje, aby sa v rámci najbližšieho finančného výhľadu a programu Horizont 2020 výrazne zvýšil rozpočet EÚ v oblasti výskumu IKT;

Prekonanie zostávajúcich prekážok jednotného digitálneho trhu

22.  podporuje možnosť spolupráce s výskumnými centrami; víta plány Komisie týkajúce sa podpory verejných i súkromných investícií do telekomunikačných sietí v rámci Nástroja na prepojenie Európy a zdôrazňuje význam udržateľného zavedenia transeurópskej digitálnej siete pre hospodársky rast a konkurencieschopnosť Európskej únie;

23.  poznamenáva, že rýchle zavedenie ultrarýchleho širokopásmového pripojenia má kľúčový význam pre globálnu konkurencieschopnosť Európy, rozvoj európskej produktivity a pre vznik nových a malých podnikov, ktoré môžu zaujať vedúce pozície v rozličných odvetviach, napríklad v oblasti zdravotnej starostlivosti, vo výrobe a v sektore služieb;

24.  požaduje prijatie konkrétnych opatrení, ktorými sa zabezpečí, aby mohli MSP v plnej miere využívať širokopásmové pripojenie v oblastiach elektronického obchodu a elektronického obstarávania; vyzýva Komisiu, aby podporila iniciatívy členských štátov na rozvoj digitálnej gramotnosti v MSP a aby stimulovala inovačné, internetové obchodné modely prostredníctvom programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) a programu, ktorý ho v budúcnosti nahradí, t. j. programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME);

25.  vyzýva Komisiu, aby určila existujúce prekážky v cezhraničných doručovateľských službách a aby prijala vhodné opatrenia na ich riešenie, a to vzhľadom na zistenia novej štúdie, ktorá sa uskutočnila, a to takým spôsobom, ktorý podnikom aj spotrebiteľom umožní v plnej miere využívať výhody jednotného digitálneho trhu; zdôrazňuje, že také faktory, ako je dostupnosť, spoľahlivosť, rýchlosť doručovania, ústretové služby, účinný a transparentný systém na vrátenie tovaru a nižšie ceny za služby cezhraničného doručovania, sa najlepšie podporujú prostredníctvom slobodnej a spravodlivej hospodárskej súťaže s cieľom nebrániť cezhraničnému obchodu a zvýšiť dôveru spotrebiteľa; domnieva sa, že cezhraničné doručovateľské služby by nemali byť založené iba na fyzických hraniciach, ale mali by tiež zohľadniť, pokiaľ je to možné, vzdialenosť k spotrebiteľovi; domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť inovačné formy doručovania, ktoré umožňujú väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o výber času a miesta prevzatia alebo možné miesta na vyzdvihnutie zásielky bez ďalších dodatočných nákladov; domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby sa zvážili opatrenia, ktoré zaručia rozumnú cenu dodávky do vzdialenejších alebo odľahlejších oblastí;

26.  pripomína, že je potrebný integrovaný politický prístup na dokončenie jednotného trhu pre všetky druhy dopravy (vrátane cestnej nákladnej dopravy, železničnej nákladnej dopravy atď.) a vytvorenie environmentálnych právnych predpisov, aby sa predišlo neefektívnosti v dodávateľskom reťazci alebo zbytočnému zvyšovaniu nákladov tak pre predajcov na diaľku, ako aj pre zákazníkov elektronických obchodov;

27.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby znížili administratívnu záťaž tým, že umožnia využívať systém buď v krajine predávajúceho alebo v krajine kupujúceho, aby nedochádzalo k duplicite postupov a k nejasnostiam o tom, aké pravidlá platia tak pre online predajcov, ako aj pre online spotrebiteľov;

28.  vyzýva Komisiu, aby hľadala riešenia ťažkostí, s ktorými sa stretli malé a stredné podniky v súvislosti s riešením návratu tovaru a problémami s dopravnou infraštruktúrou, a aby znížila náklady spojené s cezhraničným riešením sťažností a sporov;

29.  zdôrazňuje, že ďalšou výhodou digitálneho sveta je to, že môže pomôcť prelomiť jazykovú bariéru na jednotnom trhu, pretože obsah webových stránok sa dá pomerne ľahko nahrubo prekladať strojom;

30.  zdôrazňuje, že pre spotrebiteľov je dôležité efektívne doručovanie, lepšia spätná väzba o dodávke a včasná dodávka výrobku, pričom všetky tieto faktory boli v poslednej hodnotiacej tabuľke spotrebiteľských podmienok identifikované ako hlavné obavy spotrebiteľov;

31.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosti na zjednodušenie a štandardizáciu pravidiel DPH v súvislosti s cezhraničnými online transakciami; zdôrazňuje, že existujúci európsky rámec pre DPH je prekážkou rozvoja nových digitálnych služieb a že pomoc podnikom pri vyvíjaní a ponuke nových celoeurópskych online služieb by mala byť prioritou v rámci revízie smernice o pravidlách DPH; domnieva sa, že na digitálne distribuovaný kultúrny, žurnalistický alebo kreatívny obsah by sa mala vzťahovať taká istá DPH ako na rovnaké výrobky v hmotnej podobe alebo výrobky ponúkané offline, aby sa zabránilo narušeniu trhu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili príležitosť, ktorú ponúkajú zmeny pravidiel DPH v roku 2015 s cieľom vytvoriť a rozšíriť jednotné európske kontaktné miesto pre elektronický obchod aspoň pre MSP;

32.  vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu smernice 2006/112/ES s cieľom zaviesť novú kategóriu elektronicky poskytovaných služieb s kultúrnym obsahom, ktoré by mohli ťažiť zo zníženej DPH; navrhuje, aby sa na kultúrne diela a služby predávané online, ako sú digitálne knihy, uplatňovalo rovnaké preferenčné zaobchádzanie ako na porovnateľné produkty v tradičnej forme, ako sú knihy v papierovej väzbe, a aby sa preto na ne vzťahovala znížená sadzba DPH; v tejto súvislosti sa domnieva, že prostredníctvom uplatňovania zníženej sadzby DPH na digitálne publikácie by bolo možné podporiť rozvoj legálnej ponuky a výrazne zvýšiť atraktivitu digitálnych platforiem;

33.  vyzýva Komisiu, aby sa vo svojej revízii právnych predpisov týkajúcich sa DPH zaoberala anomálnou možnosťou uplatňovania znížených sadzieb DPH na tlačené knihy a ďalšie kultúrne obsahy, ale nie na rovnaké tovary dostupné v elektronickom formáte;

34.  víta zelenú knihu Komisie o platobných kartách, platbách cez internet a mobilných platbách; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali a zaviedli primerané opatrenia na dosiahnutie úplného a účinne integrovaného, konkurencieschopného, inovačného, neutrálneho a bezpečného regulačného rámca EÚ pre online platby a mobilné platby;

35.  zdôrazňuje, že je dôležité riešiť mikroplatby a vysoké administratívne náklady, ktoré často vznikajú pri platení malých čiastok; berie na vedomie čoraz širšie využívanie platieb prostredníctvom mobilných telefónov, smartfónov a tabletov, a je presvedčený, že si táto situácia vyžaduje nové riešenia;

36.  zdôrazňuje, že mikroplatby sa čoraz častejšie používajú na platbu za médiá a kultúrny obsah online, a považuje ich za užitočný nástroj na zabezpečenie odmeňovania držiteľov práv;

37.  pripomína, že domáce a cezhraničné multilaterálne výmenné poplatky v jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) sa v jednotlivých členských štátov značne líšia; domnieva sa, že domáce aj cezhraničné multilaterálne výmenné poplatky v rámci SEPA by sa mali zosúladiť, aby spotrebitelia mohli využívať výhody jednotného trhu; vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2012 uskutočnila posúdenie vplyvu o stanovení stropu pre multilaterálne výmenné poplatky a postupne ich znižovala; vyzýva Komisiu, aby navrhla reguláciu na harmonizáciu multilaterálnych výmenných poplatkov a ich postupné znižovanie tak, aby boli zosúladené so skutočnými nákladmi do konca roku 2015; domnieva sa, že by sa mali zrušiť aj príplatky, zľavy a iné postupy riadenia, čím by sa vytvoril priestor pre transparentnejší európsky jednotný trh platieb;

38.  zdôrazňuje, že hlavné obavy spotrebiteľov sa týkajú súkromia a bezpečnosti údajov a že tieto obavy ich odrádzajú od nákupu online; považuje za potrebné prispôsobiť súčasné právne predpisy na ochranu údajov novým výzvam a inováciám v oblasti súčasného a budúceho rozvoja technológií, akým je napríklad „výpočtové mračno“ (cloud computing);

39.  uznáva hospodársky a sociálny potenciál, ktorý cloud computing doposiaľ preukázal, a vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti prijala iniciatívy s cieľom využiť výhody takejto technológie, keď bude v plnšej miere vyvinutá; berie však na vedomie množstvo technických a právnych problémov, ktoré z vývoja tejto technológie pramenia;

40.  uznáva veľký potenciál cloud computingu a vyzýva Komisiu, aby bezodkladne navrhla európsku stratégiu týkajúcu sa tejto záležitosti;

41.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala ustanovenia oznamovania prípadov nepovoleného prístupu k údajom v telekomunikačnom balíku a aby tieto ustanovenia sprístupnila všetkým spotrebiteľom v členských štátoch;

42.  pripomína ustanovenia smernice o univerzálnej službe a právach užívateľov, podľa ktorej by mali telekomunikační operátori uložiť poskytovateľom internetových služieb povinnosť doručovať správy verejných služieb všetkým svojim zákazníkom; vyzýva Komisiu, aby monitorovala, koľko telekomunikačných regulačných orgánov vyhovuje týmto pravidlám, a podala o tom správu Parlamentu;

43.  víta preto nový návrh nariadenia na ochranu údajov, ktorý predložila Komisia; zdôrazňuje, že je potrebné, aby občania mali väčšiu kontrolu nad spracovaním svojich osobných údajov, a zdôrazňuje potrebu schválenia a vykonávania nového nariadenia na túto tému v takej podobe, ktorá jednak ochráni súkromie, zabezpečí základné práva, poskytne právnu istotu a umožní spoločnostiam dostatočnú pružnosť na rozvoj podnikania bez vynaloženia obrovských nákladov, a jednak im ponúkne zjednodušenie a zníženie administratívneho zaťaženia, pričom zachová pevný záväzok plniť už stanovené povinnosti;

44.  víta návrh právneho rámca pre kolektívnu správu autorských práv a súvisiacich práv, ktorý predložila Komisia a ktorého cieľom je zabezpečiť väčšiu zodpovednosť, transparentnosť a lepšie riadenie organizácií kolektívnej správy práv a vytvoriť účinné mechanizmy na riešenie sporov a na objasnenie a zjednodušenie systémov udeľovania licencií; je presvedčený, že je nevyhnutné, aby sa užívateľom internetu poskytli jasné a zrozumiteľné informácie o tom, ktoré osobné údaje sa zbierajú, na aké účely a ako dlho sa uchovávajú, s cieľom posilniť ich práva a zvýšiť ich dôveru v internet; zdôrazňuje, že pri revidovaní acquis v oblasti ochrany údajov sa musí zabezpečiť právna istota a jasnosť, ako aj vysoká úroveň ochrany údajov; víta oznámenie spoločnej európskej stratégie o výpočtovom mračne na rok 2012 a v tejto súvislosti očakáva najmä objasnenie záležitostí týkajúcich sa jurisdikcie, ochrany údajov a právomoci;

45.  je pevne presvedčený, že ochrana súkromia nepredstavuje iba základnú hodnotu Európskej únie, ale že zohráva aj hlavnú úlohu pri podporovaní nevyhnutnej dôvery užívateľov v digitálne prostredie, ktoré v plnej miere umožní rozvoj jednotného digitálneho trhu; víta preto návrhy Komisie, aby sa smernica o ochrane údajov prispôsobila súčasnému digitálnemu prostrediu na podporu inovačného charakteru online prostredia a posilnenie rozvoja sľubných nových technológií, napr. cloud computing;

46.  opätovne zdôrazňuje, že pri riešení úloh ako ochrana údajov alebo pirátstvo je nevyhnutný globálny prístup; nabáda v tomto ohľade k úzkej spolupráci medzi EÚ a fórom o riadení internetu;

47.  žiada objasnenie, pokiaľ ide o povinnosť poskytovateľov internetových služieb konať pri spracovávaní a/alebo zbieraní údajov v rámci EÚ v súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov a hospodárskej súťaži, dbať na ochranu práv duševného vlastníctva a dodržiavať súlad so smernicou o elektronickom obchode(30) a telekomunikačným balíkom(31) bez ohľadu na to, kde sa tieto údaje uchovávajú a/alebo spracovávajú; domnieva sa, že väčšia miera transparentnosti, pokiaľ ide o identifikáciu poskytovateľov internetových služieb, by mala zohrávať kľúčovú úlohu v posilňovaní dôvery spotrebiteľov, a že takisto podporí najlepšie postupy v tejto oblasti a bude predstavovať kľúčové kritérium pre vytvorenie európskej známky dôveryhodnosti;

48.  pripomína, že podľa článku 5 smernice 2000/31/ES sú poskytovatelia internetových služieb povinní jasne uviesť svoju identitu a že dodržiavanie tejto požiadavky má rozhodujúci význam pre zabezpečenie dôvery spotrebiteľov v elektronický obchod;

49.  vyzýva Komisiu, aby zmodernizovala právny rámec pre práva duševného vlastníctva v súvislosti s dokončením jednotného digitálneho trhu a aby navrhla a rýchlo vykonala európsku stratégiu pre práva duševného vlastníctva s cieľom prispôsobiť sa online realite 21. storočia; so záujmom očakáva návrhy Komisie týkajúce sa právnych nástrojov v tejto oblasti, ako sú právne predpisy na zjednodušenie kolektívnej správy autorských práv v Európe a smernica o posilnení práv duševného vlastníctva a boji proti falšovaniu a pirátstvu; ďalej sa domnieva, že treba zvážiť a ďalej rozvíjať inovačné obchodné modely a odlišné štruktúry udeľovania licencií s cieľom zvýšiť dostupnosť pri zachovaní autorských práv a zabezpečiť odmeňovanie držiteľov práv;

50.  zdôrazňuje význam zosúladeného prístupu k výnimkám a obmedzeniam v oblasti autorských práv, ako aj zosúladenia zákonných výnimiek v oblasti ochranných známok a patentov, ktoré sú v mnohých prípadoch výhodné pre pracovníkov z oblasti výskumu a vývoja, vzhľadom na to, že cieľom je uľahčiť rozvoj, zavádzanie nových a inovačných služieb a ich prijatie spotrebiteľmi a zabezpečiť právnu istotu pre výskumné tímy, novátorov, umelcov a užívateľov, ktorá je potrebná, ak má vzniknúť prosperujúce európske digitálne prostredie;

51.  poukazuje na potrebu pokračovať v práci na regulačnej harmonizácii práv duševného vlastníctva, a to pri rešpektovaní práv a slobôd občanov, s cieľom uľahčiť dokončenie jednotného digitálneho trhu;

52.  vyzýva Komisiu, aby navrhla dohodnuté odvetvové riešenia, ktoré rešpektujú autorské práva, zabezpečila spravodlivé odmeňovanie autorov, a podporovala prístup verejnosti k celej rade legálnych kultúrnych produktov;

53.  vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoje prípravné práce na legislatívnom návrhu týkajúcom sa kolektívnej správy práv s cieľom zaistiť väčšiu zodpovednosť a transparentnosť a lepšie riadenie, pokiaľ ide o spoločnosti zamerané na kolektívnu správu práv, zaviesť účinné mechanizmy riešenia sporov a objasniť a zjednodušiť systémy udeľovania licencií v hudobnom odvetví;

54.  zdôrazňuje, že mikroplatby získavajú čoraz väčší význam z hľadiska platieb za mediálny a kultúrny obsah online, ale stále existuje priestor na ďalšiu optimalizáciu ich jednoduchého použitia, a považuje tento druh platieb za užitočný nástroj, ktorým možno zabezpečiť, aby boli tvorcovia odmeňovaní, pretože poskytujú verejnosti cenovo dostupný prístup k zákonnému obsahu; nazdáva sa preto, že mikroplatby sú účinným prostriedkom boja proti nezákonnému obsahu; zdôrazňuje však, že sa musia riešiť problémy spojené s elektronickými platobnými systémami, akými sú napríklad nedostatok interoperability a vysoké náklady na spotrebiteľov na mikroplatby, s cieľom vytvoriť jednoduché, inovatívne a cenovo efektívne riešenia, ktoré sú výhodné pre spotrebiteľov a digitálne platformy; zdôrazňuje, že rozširovaním legálnej ponuky kultúrneho obsahu na internete za dostupné ceny sa v dlhodobom výhľade podarí znížiť počet nelegálnych platforiem;

55.  zdôrazňuje, že nové a rozmáhajúce sa internetové technológie a elektronické služby zvýšili dopyt po audiovizuálnom a inom kultúrnom a tvorivom digitálnom obsahu a poskytli nové a inovatívne spôsoby individuálneho prispôsobovania a obohacovania ponuky, najmä medzi mladými ľuďmi; pripomína však, že v súčasnosti chýba dostatočná zákonná ponuka na uspokojenie tohto dopytu, čo je okolnosť, ktorá motivuje používateľov k tomu, aby vyhľadávali nezákonný obsah; nazdáva sa, že je potrebné zvážiť inovatívne podnikové modely a rozličné štruktúry udeľovania licencií, aby sa zvýšila dostupnosť; vyzýva na lepšie využívanie digitálnych technológií, ktoré by malo byť odrazovým mostíkom pre rozlíšenie i znásobenie legitímnej ponuky, čím sa prispeje k udržaniu dôvery spotrebiteľov a rast a zároveň sa zabezpečí, že umelci budú spravodlivo a primerane ohodnotení;

56.  dôrazne podporuje opatrenia na úrovni členských štátov a na európskej úrovni zamerané na boj proti falšovaniu a pirátstvu výrobkov na internete;

57.  víta návrhy na zvýšenie dostupnosti a rozvoj služieb legálneho elektronického obsahu, ale zdôrazňuje, že je na úrovni EÚ potrebné zaviesť modernizované a lepšie harmonizované autorské práva; zdôrazňuje preto, že je potrebné zabezpečiť také právne predpisy týkajúce sa autorského práva, ktoré poskytnú vhodné stimuly, zabezpečia rovnováhu a budú držať krok s modernými technológiami; nazdáva sa, že povzbudenie, podporu a udržateľnosť udeľovania licencií pre viacero území na jednotnom digitálnom trhu by mali umožňovať predovšetkým trhovo orientované iniciatívy v reakcii na dopyt spotrebiteľov; vyzýva preto Komisiu, aby začala bezodkladne uplatňovať iniciatívy spojené so stratégiou pre práva duševného vlastníctva;

58.  dôrazne odsudzuje každú diskrimináciu zákazníkov na základe štátnej príslušnosti a pobytu s odvolaním sa na článok 20 ods. 2 smernice o službách (2006/123/ES) a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili plné vykonávanie tejto smernice;

Budovanie dôvery na jednotnom digitálnom trhu

59.  zdôrazňuje, že smernica o právach spotrebiteľov znamenala dôležitý krok vpred, pokiaľ ide o zvýšenie právnej istoty spotrebiteľov a podnikov v online transakciách, a dnes predstavuje hlavný nástroj na ochranu spotrebiteľov pri online službách; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili jej účinné a rýchle vykonávanie; požaduje vypracovanie kódexu vhodných postupov pre internetové podniky a v tomto ohľade podporuje návrhy na vzorové zmluvy; je presvedčený, že implementácia smernice o kapitálových požiadavkách by tvorila dôležitú súčasť vzorových zmlúv a zároveň by bolo potrebné dodržiavať existujúce maloobchodné postupy; okrem toho vyzýva členské štáty, aby rozhodli, či v dlhodobom horizonte uprednostňujú plnú harmonizáciu právnych predpisov v oblasti jednotného trhu alebo druhý vnútroštátny režim; v prípade druhej možnosti vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie a konštruktívnym spôsobom pokročili v dokumentácii, akou je napr. spoločná európska právna úprava predaja, v záujme uľahčenia cezhraničného obchodu v EÚ v prospech spotrebiteľov i podnikov;

60.  v nedávnom návrhu nariadenia o spoločnej európskej právnej úprave predaja, ktorý by mohli zmluvné strany schváliť a využívať ho ako alternatívu vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti predaja, vidí značný potenciál, pokiaľ ide o odstránenie rozdrobenosti jednotného trhu a zabezpečenie lepšej dostupnosti a právnej predvídateľnosti internetového obchodu pre spotrebiteľov aj podniky;

61.  pripomína, že členské štáty musia takisto zohrávať úlohu v zabezpečovaní rýchleho a nebyrokratického vykonávanie pravidiel EÚ s cieľom uplatňovať práva spotrebiteľov v praxi;

62.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili a poskytli primerané zdroje na účinné nástroje, akým je napríklad sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľov (CPC), s cieľom zabezpečiť, aby online obchodníci uplatňovali pravidlá EÚ týkajúce sa transparentnosti a nekalých obchodných praktík, a poskytnúť tak spotrebiteľom vysokú úroveň ochrany;

63.  zdôrazňuje, že v členských štátoch treba prijímať iniciatívy zamerané na zlepšenie elektronických zručností širokej verejnosti; konštatuje, že je dôležité, aby občania EÚ získali digitálne zručnosti, ktoré by im pomohli v plnej miere využívať výhody internetového pripojenia a zapojiť sa do digitálnej spoločnosti;

64.  vyzýva Komisiu, aby do všetkých politík jednotného digitálneho trhu začlenila, pokiaľ ide o vytvorenie bezbariérového prostredia a plnej škály dostupných služieb pre zdravotne postihnutých, prvok dostupnosti pre spotrebiteľov s cieľom zabezpečiť, aby všetky skupiny občanov mali prístup k jednotnému digitálnemu trhu a mohli plne využívať jeho výhody;

65.  zdôrazňuje, že v členských štátoch treba prijímať iniciatívy zamerané na zlepšenie elektronických zručností širokej verejnosti, najmä medzi sociálne znevýhodnenými, a taktiež venovať osobitnú pozornosť starším ľuďom s cieľom podporovať koncepciu aktívneho starnutia;

66.  uznáva význam európskej charty používateľských práv, ktorá by objasnila práva a povinnosti občanov v informačnej spoločnosti;

67.  zdôrazňuje, že je dôležité stimulovať vytváranie transparentných a dôveryhodných webových stránok na porovnanie cien, ktoré sú prístupné v rôznych jazykoch, ako prostriedok na zvýšenie dôvery spotrebiteľov v cezhraničné obchodovanie;

68.  zdôrazňuje potrebu vytvorenia európskeho loga dôvery, ktoré by zaručovalo, že daný podnik pôsobiaci online plne rešpektuje právne predpisy EÚ; logo by malo byť jednoduché s dobrou štruktúrou a bohatým obsahom, ktorý by mal poskytovať elektronickému obchodu pridanú hodnotu, a tak podporiť dôveru a transparentnosť, ako aj právnu istotu spotrebiteľov a podnikov, a malo by poskytovať informácie v súlade s existujúcimi právne nezáväznými normami W3C (World Wide Web Consortium) v záujme zdravotne postihnutých ľudí;

69. okrem toho zdôrazňuje potrebu integrovaného prístupu, aby sa zvýšila dôvera spotrebiteľa, pokiaľ ide o prístup k legálnym cezhraničným online službám;

70.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby EÚ zaistila podnikom a spotrebiteľom dôveru a prostriedky na obchodovanie online s cieľom zvýšiť objem cezhraničného obchodu; vyzýva preto na zjednodušenie licenčných systémov a vytvorenie účinného rámca pre autorské práva;

71.  víta iniciatívu Komisie zameranú na prekážky v dokončení jednotného digitálneho trhu, najmä bariéry brániace rozvoju zákonných cezhraničných elektronických služieb; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť dôveru spotrebiteľov, pokiaľ ide o prístup k cezhraničným službám; zdôrazňuje, že jednotný digitálny trh umožní občanom v rámci celej EÚ prístup ku všetkým digitálnym obsahom a službám (k hudbe, audiovizuálnemu obsahu, videohrám);

72.  súhlasí s názorom Komisie, že plnému využitiu potenciálu jednotného trhu online bráni predovšetkým existencia zmesi rôznych právnych predpisov, noriem a praktík, ktoré sú niekedy len ťažko interoperabilné;

73.  víta legislatívne návrhy Komisie o alternatívnom riešení sporov a riešení sporov online a zdôrazňuje význam ich účinného prijatia pri riešení sťažností a cezhraničných konfliktov; taktiež zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa spotrebitelia a obchodníci s týmito mechanizmami v širokej miere oboznámili a dosiahli tak želanú úroveň ich praktickej účinnosti; pripomína význam účinného mechanizmu odškodnenie ako prostriedku na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia mohli uplatniť svoje práva, pričom zdôrazňuje, že občania by mali byť lepšie informovaní o podrobnostiach o takomto mechanizme a ďalších nástrojoch na riešenie problémov; je presvedčený, že by to malo zlepšiť cezhraničné nákupy tovaru a služieb a prispieť k odstráneniu zostávajúcich ťažkostí, ktoré bránia rastu a inováciám najmä v rámci digitálneho trhu a ktoré v súčasnej dobe bránia tomu, aby sa v plnej miere uplatňoval potenciál jednotného trhu; zdôrazňuje, že existencia online platformy na riešenie sporov pre domáci a cezhraničný elektronický obchod zvýši dôveru spotrebiteľov v jednotný digitálny trh;

74.  uznáva, že je potrebné vytvoriť spôsoby na prehĺbenie dôvery občanov v online prostredie a zabezpečiť ochranu osobných údajov a súkromia a slobodu prejavu a informácií vrátane odstránenia geografických, technických a organizačných prekážok, ktoré v súčasnosti ovplyvňujú mechanizmy nápravy; považuje rýchle a nákladovo efektívne riešenie sporov, najmä pokiaľ ide o online transakcie, za zásadnú podmienku na zabezpečenie dôvery užívateľov; preto víta návrhy Komisie týkajúce sa mimosúdneho riešenia sporov a riešenia sporov online v súlade s právnymi predpismi o ochrane spotrebiteľa a ohlásenú legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa riešenia sporov medzi podnikmi;

75.  berie na vedomie návrhy Komisie na opatrenia v oblasti spolupráce s platobnými službami na boj proti neoprávnenému alebo nezákonnému obsahu; zdôrazňuje, že táto spolupráca by mala byť pevne zakotvená v právnom rámci, ktorý charakterizuje dodržiavanie ochrany údajov a ochrany spotrebiteľa, práva na nápravu a na prístup k spravodlivosti; zdôrazňuje, že prvým krokom musí byť účinné vykonávanie postupov oznamovania, ktoré zabezpečí všeobecne platné a jednoznačné dodržiavanie základného práva na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom; zdôrazňuje, že všetci prevádzkovatelia vrátane poskytovateľov platobných služieb a inzerentov zohrávajú v boji proti neoprávnenému alebo nezákonnému obsahu svoju úlohu;

76.  rozhodne víta nové oznámenie Komisie o stratégii vytvárania lepšieho internetu pre deti; a vyzýva Komisiu, členské štáty a priemyselné kruhy, aby presadzovali využívanie nového technického rozvoja na vzdelávanie a ochranu maloletých a aby úzko a účinne spolupracovali v záujme toho, aby maloletým poskytli bezpečný internet; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby podporovali projekty na zvýšenie gramotnosti v oblasti digitálnych technológií a oboznamovania sa s nimi, ktoré sa zameriavajú na dospelých, ktorí sú zodpovední za vzdelávanie, odbornú prípravu a podporu rastu nových generácií, aby si títo uvedomovali možnosti i riziká, ktoré informačné a komunikačné technológie predstavujú pre deti a maloletých, ale tiež aby sa tak vytvorili podmienky na preklenutie technologickej priepasti medzi generáciami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali vzdelávacie programy v oblasti informačných technológií týkajúce sa práv spotrebiteľov, povinností a rizík v spojení s vnútorným digitálnym trhom.

77.  naliehavo vyzýva zainteresované strany, aby sa zaviazali k zodpovednej reklame pre neplnoleté osoby, a to najmä tým, že sa zdržia agresívnej a zavádzajúcej televíznej a online reklamy a budú dodržiavať a v plnej miere uplatnia existujúce kódexy správania a podobné iniciatívy;

78.  považuje za nevyhnutné podporovať digitalizáciu vzdelávacích a kultúrnych diel v čo možno najväčšom množstve úradných jazykov EÚ s cieľom ponúknuť verejnosti hodnotné a užitočné obsahy;

79.  zdôrazňuje význam ustanovenia jasných zásad upravujúcich vzťahy s digitálnymi trhmi tretích krajín, a to predovšetkým pokiaľ ide o projekty na úrovni EÚ, akým je napríklad digitalizácia svetového kultúrneho dedičstva;

80.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila náležité uplatňovanie pravidiel selektívnej distribúcie s cieľom zabrániť zneužívaniu a diskriminácii;

81.  vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy na zabezpečenie neutrality internetovej siete;

82.  poukazuje na to, že väčšia konkurencia a transparentnosť, pokiaľ ide o riadenie dopravy a kvalitu služieb, ako aj možnosť jednoduchej zmeny prevádzkovateľa, patria medzi minimálne podmienky potrebné na zabezpečenie neutrality siete; opätovne potvrdzuje podporu otvoreného internetu, ktorý neumožňuje blokovanie obsahu a individuálnych komerčných služieb; pripomína nedávne zistenia Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a domnieva sa, že sú potrebné ďalšie opatrenia na zabezpečenie neutrality siete;

83.  opätovne zdôrazňuje možné problémy vyplývajúce z odklonenia sa od neutrality siete, ako je napr. správanie narušujúce hospodársku súťaž, blokovanie inovácií, obmedzovanie slobody prejavu, nedostatočné informovanie spotrebiteľov a narúšanie súkromia, ako aj skutočnosť, že chýbajúca neutralita siete poškodzuje podniky, spotrebiteľov aj spoločnosť ako takú;

84.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili slobodnú a spravodlivú hospodársku súťaž online prijatím opatrení proti nekalým obchodným praktikám medzi podnikmi, ako sú online obmedzenia, kontroly cien a kvóty;

85.  domnieva sa, že ďalšie rozšírenie širokopásmovej siete, najmä pripojenie vidieckych, izolovaných a najvzdialenejších oblastí k sieťam elektronickej komunikácie, je ústrednou prioritou; preto vyzýva Komisiu, aby neustále overovala a v prípadne potreby prostredníctvom regulačných zásahov zabezpečovala, či je zachovaná neutralita siete a či sa poskytovateľom internetového pripojenia nebráni v prístupe k sieťovej infraštruktúre alebo či sa tento prístup neobmedzuje;

Vytvorenie základu konkurencieschopnejšej a inkluzívnej Európy

86.  vyzýva členské štáty, aby posilnili a uľahčili rozvoj informačnej a komunikačnej infraštruktúry, pretože aj keď všetky členské štáty majú vnútroštátnu stratégiu pre široké pásmo, len málo z nich má plnofunkčné operačné plány, ktoré zahŕňajú ciele potrebné na úplnú realizáciu hlavnej iniciatívy pre digitálnu agendu pre Európu, ako je stanovené v stratégii Európa 2020; víta novú iniciatívu nástroja na prepojenie Európy, keďže bude rozhodujúca z hľadiska účinného vykonávania cieľov digitálnej agendy pre Európu stanovených na rok 2020, s prísľubom širokopásmového prístupu pre všetkých, a prechodného cieľa, aby každý občan EÚ mal prístup k základnému internetovému pripojeniu do roku 2013;

87.  zdôrazňuje, že internetové služby sa poskytujú v cezhraničnom rozsahu a že preto vyžadujú spoločnú činnosť v súlade Digitálnou agendou pre Európu; zdôrazňuje, že európsky trh s takmer 500 miliónmi ľudí s vysokorýchlostným širokopásmovým pripojením by podnietil rozvoj vnútorného trhu; zdôrazňuje potrebu spojiť digitálnu agendu s poskytovaním nových služieb, ako je elektronický obchod, elektronické zdravotníctvo, elektronické vzdelávanie, internetbanking a služby elektronickej verejnej správy;

88.  zdôrazňuje, že pre rozvoj európskeho jednotného digitálneho trhu je dôležité pokračovať v snahe zameranej na poskytovanie univerzálneho a vysokorýchlostného prístupu pre všetkých spotrebiteľov prostredníctvom podpory prístupu k pevnému a mobilnému internetovému pripojeniu a zavedením infraštruktúry novej generácie; zdôrazňuje, že toto úsilie si vyžaduje politiky, ktoré podporujú zabezpečenie prístupu za konkurenčných podmienok; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili nový podnet pre európsku stratégiu pre rýchle a ultrarýchle širokopásmové pripojenie aktualizovaním relevantných cieľov;

89.  zdôrazňuje prínos, ktorý môže mať digitalizácia verejných služieb pre spotrebiteľov a podniky, a vyzýva členské štáty, aby na tento účel vypracovali národné plány, ktoré by mali zahŕňať ciele a opatrenia zamerané na sprístupnenie všetkých verejných služieb na internete do roku 2015; uznáva, že vysokorýchlostné siete sú nevyhnutnou podmienkou rozvoja online služieb a hospodárskeho rastu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala ciele poprednej svetovej digitálnej agendy s cieľom zabezpečiť, aby sa Európa stala globálnym lídrom, pokiaľ ide o rýchlosť internetu a internetového pripojenia; vyzýva členské štáty, aby ďalej vytvárali vnútroštátne plány pre široké pásmo a prijali operačné plány s konkrétnymi opatreniami na realizáciu ambicióznych cieľov v oblasti širokopásmového pripojenia, a zdôrazňuje strategický a kľúčový význam nástrojov, ktoré Komisia navrhla v rámci Nástroja na prepojenie Európy;

90.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ zaostáva, pokiaľ ide o internetové pripojenie založené na optickom vlákne; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby zrýchlili rozširovanie a prijatie ultra vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia a žiada, aby sa vypracovala európska stratégia pre rozsiahle zavádzanie prístupových sietí na základe optických vlákien FTTx (fibre to the x);

91.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali pohotovostné plány na riešenie počítačových incidentov s cieľom zvládnuť počítačové narušenia a útoky, ktoré majú cezhraničné dôsledky, vrátane plánov kritickej informačnej infraštruktúry na európskej aj vnútroštátnej úrovni, a aby tiež vypracovali stratégie pre odolnejšiu a spoľahlivejšiu infraštruktúru; zdôrazňuje, že medzinárodná spolupráca v tejto oblasti by sa mala zintenzívniť; pripomína, že za bezpečnosť sietí a informácií sú zodpovedné všetky zúčastnené strany vrátane užívateľov v domácnostiach, poskytovateľov služieb a vývojárov výrobkov; odporúča, aby sa podporovali školenia a vzdelávacie programy v oblasti počítačovej bezpečnosti pre občanov, ako aj profesionálov;

92.  zdôrazňuje, že internet sa čoraz viac používa v mobilných zariadeniach a požaduje, aby sa prijali kroky na zabezpečenie vyššej dostupnosti rádiového spektra pre mobilný internet a zlepšenie kvality elektronických služieb, ktoré tieto mobilné zariadenia poskytujú; zdôrazňuje, že budúce prideľovanie rádiového frekvenčného spektra musí pripraviť cestu pre vedúce postavenie Európy v oblasti bezdrôtových aplikácií a nových služieb s cieľom posilniť rast a globálnu konkurencieschopnosť Európy;

93.  konštatuje, že pevný aj mobilný prenos dát exponenciálne rastie a že na zvládnutie tohto rastu bude kľúčových niekoľko krokov, napríklad harmonizovanejšie prideľovanie frekvenčného spektra pre bezdrôtové širokopásmové pripojenie, vyššia účinnosť spektra a rýchle zavedenie prístupových sietí novej generácie;

94.  poznamenáva, že posúdenie potreby sprístupnenia pásma 700 MHz pre mobilný prenos údajov je nevyhnutným prvým krokom smerom k splneniu budúcich požiadaviek na kapacitu;

95.  víta nové oznámenie Komisie o elektronickom verejnom obstarávaní, ktoré bolo uverejnené 20. apríla 2012; zdôrazňuje, že elektronické verejné obstarávanie zjednoduší spôsob vykonávania verejného obstarávania, zabezpečí transparentnosť, zníži zaťaženie a náklady, zvýši účasť malých a stredných podnikov a zabezpečí vyššiu kvalitu a nižšie ceny;

96.  víta legislatívny návrh Komisie týkajúci sa nariadenia o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu, ktoré posilnia dôveru a pohodlie v súvislosti s bezpečným digitálnym prostredím a ktoré majú, prostredníctvom rozšírenia vzájomného uznávania a akceptovania oznámených systémov elektronickej identifikácie na úrovni EÚ, potenciál na zabezpečenie bezpečných a plynulých elektronických interakcií medzi podnikmi, občanmi a verejnými orgánmi, čím sa zvýši účinnosť verejných a súkromných online služieb, elektronického podnikania a elektronického obchodu v EÚ; zdôrazňuje význam elektronického podpisu a vzájomného uznávania elektronických preukazov totožnosti na európskej úrovni tak, aby sa zabezpečila právna istota pre európskych spotrebiteľov a podniky; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť celoeurópsku interoperabilitu a súčasne aj ochranu osobných údajov;

97.  poukazuje na to, že používanie informačných a komunikačných technológií verejným sektorom je základným pilierom rozvoja digitálnej a znalostnej spoločnosti, a preto nalieha na Komisiu a členské štáty, aby ďalej rozvíjali bezpečné a účinné elektronické služby; poznamenáva, najmä pokiaľ ide o elektronickú identifikáciu a elektronický podpis, že cezhraničná interoperabilita je nevyhnutnou podmienkou na prijatie cezhraničných riešení elektronickej fakturácie;

98.  pripomína, že Parlament vo svojom uznesení z 20. apríla 2012 o konkurencieschopnom jednotnom digitálnom trhu – elektronická verejná správa ako vedúca sila – zdôraznil význam uľahčenia širokého prijatia faktorov vrátane právnej istoty, jasného technického prostredia a otvorených a interoperabilných riešení elektronickej fakturácie, ktoré sú založené na spoločných právnych požiadavkách, obchodných procesoch a technických normách; vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu jednotných otvorených štandardov pre elektronickú identifikáciu a elektronické podpisy na úrovni celej Únie; konštatuje, že hlavné prekážky cezhraničného prístupu k elektronickým službám poskytovaným orgánmi verejnej správy sú spojené s použitím elektronických podpisov a identifikáciou a s problémom nezlučiteľnosti systémov elektronickej verejnej správy na úrovni EÚ; víta návrh nariadenia Komisie o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu;

o
o   o

99.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0209.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0211.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0491.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0492.
(5) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2011)0453.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2011)0307.
(8) Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 58.
(9) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s.1.
(10) Ú. v. EÚ L 189, 22.7.2010, s.1.
(11) Ú. v. EÚ L 95, 15.4.10, s. 1.
(12) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 1.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2011)0453.
(14) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 112.
(15) Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.10, s. 26.
(16) Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 43.
(17) Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 370.
(18) Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1.
(19) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21.
(20) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
(21) Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 109.
(22) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 247.
(23) Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.
(24) Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.
(25) http://www.un.or.at/unictral
(26) Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16.
(27) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.
(28) Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1.
(29) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.
(30) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti, najmä o elektronickom obchode na vnútornom trhu (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).
(31) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 11) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 37).


Financovanie obchodu a investovania malých a stredných podnikov
PDF 338kWORD 38k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012 o financovaní obchodu a investovania malých a stredných podnikov EÚ: ľahšia dostupnosť úverov na podporu internacionalizácie (2012/2114(INI))
P7_TA(2012)0469A7-0367/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia – príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (COM(2006)0567),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste ku komplexnej európskej medzinárodnej investičnej politike (COM(2010)0343),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti – obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (COM(2010)0612),

–  so zreteľom na Dohodu o technických prekážkach obchodu (dohoda o TPO), ktorá bola prijatá v roku 1994 ako súčasť uruguajského kola rokovaní multilaterálnych obchodných rokovaní na základe GATT(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 3286/94 z 22. decembra 1994 stanovujúce postupy spoločenstva v oblasti spoločnej obchodnej politiky s cieľom zaistenia uplatňovania práv spoločenstva podľa pravidiel medzinárodného obchodu, najmä tých, ktoré boli vytvorené pod záštitou Svetovej obchodnej organizácie(2) (nariadenie o obchodných prekážkach, NOP),

–  so zreteľom na správu Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) z roku 2011 o svetových investíciách,

–  so zreteľom na správy OECD, WTO a UNCTAD o obchodných a investičných opatreniach skupiny G20 (od polovice októbra 2010 do apríla 2011),

–  so zreteľom na politický rámec OECD pre investície,

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 13. septembra 2011 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní určitých usmernení v oblasti štátom podporovaných vývozných úverov(3),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 13. októbra 2005 o perspektíve obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou(4), uznesenie z 1. júna 2006 o transatlantických hospodárskych vzťahoch medzi EÚ a USA(5), uznesenie z 28. septembra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch Európskej únie s Indiou(6), uznesenie z 12. októbra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a združením Mercosur s ohľadom na uzavretie medziregionálnej dohody o pridružení(7), uznesenie z 22. mája 2007 o globálnej Európe – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti(8), uznesenie z 19. júna 2007 o hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi EÚ a Ruskom(9), uznesenie z 19. februára 2008 o stratégii EÚ na zabezpečenie prístupu európskych spoločností na vonkajší trh(10), uznesenie z 24. apríla 2008 o reforme Svetovej obchodnej organizácie(11), uznesenie z 5. februára 2009 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou(12), uznesenie z 26. marca 2009 o Dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Indiou(13), uznesenie z 21. októbra 2010 o obchodných vzťahoch Európskej únie s Latinskou Amerikou(14), uznesenie zo 17. februára 2011 o Dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Kórejskou republikou(15), uznesenie zo 6. apríla 2011 o európskej medzinárodnej investičnej politike(16), legislatívne uznesenie z 10. mája 2011 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú prechodné opatrenia týkajúce sa bilaterálnych investičných dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami(17), uznesenie z 11. mája 2011 o súčasnom stave rokovaní o Dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou(18), uznesenie z 11. mája 2011 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Japonskom(19), uznesenie z 8. júna 2011 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Kanadou(20) a uznesenie z  27. septembra 2011 o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020(21),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskej rade s názvom Správa o obchodných a investičných bariérach (2011) – zapájanie našich strategických hospodárskych partnerov do vytvárania lepšieho prístupu na trh: prioritné opatrenia v oblasti odstraňovania obchodných bariér (COM(2011)0114),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2011 o obchodných a investičných prekážkach(22),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Malý podnik, veľký svet – nové partnerstvo na pomoc MSP pri využívaní globálnych príležitostí (COM(2011)0702),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o akčnom pláne na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu (COM(2011)0870),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskej rade s názvom Správa o obchodných a investičných prekážkach v roku 2012 (COM(2012)0070 final),

–  so zreteľom na správu IFC a Svetovej banky s názvom Podnikanie 2012: Podnikanie v transparentnejšom svete (ďalej len index Podnikanie 2012),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2012 o atraktivite investovania v Európe(23),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0367/2012),

A.  keďže od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa v súlade s článkom 207 ZFEÚ priame zahraničné investície (PZI) zahrnuli do spoločnej obchodnej politiky (SOP) a patria do výlučnej právomoci EÚ; keďže členské štáty môžu rokovať o dvojstranných investičných dohodách a uzavierať ich len vtedy, ak ich na to splnomocní Únia; keďže pre všetky obchodné a investičné dohody, o ktorých Komisia rokovala v mene Únie, je potrebný súhlas Parlamentu;

B.  keďže podľa správy UNCTAD za rok 2011 zostáva EÚ kľúčovou lokalitou na prilákanie PZI; keďže údaje Eurostatu na druhej strane ukazujú, že odliv celkových PZI v rámci EÚ-27 klesol o 30 % v roku 2008, o ďalších 28 % v roku 2009 a potom o ďalších 62 % v roku 2010;

C.  keďže podľa indexu Podnikanie 2012 predstavujú členské štáty iba 40 % (a členovia eurozóny len 26 %) z 35 krajín, ktoré sa umiestnili na popredných miestach z hľadiska podnikania na celosvetovej úrovni;

D.  keďže Komisia odhaduje, že malé a stredné podniky (MSP) tvoria 99 % všetkých podnikov v EÚ a keďže 92 % týchto MSP sú mikropodniky zamestnávajúce 1 až 9 zamestnancov, 6,7 % sú malé firmy zamestnávajúce 10 až 49 zamestnancov a 1,1 % sú stredné firmy zamestnávajúce 50 až 249 zamestnancov; keďže MSP predstavujú 23 miliónov podnikov, ktoré tvoria chrbtovú kosť hospodárstva Únie a ktoré vytvárajú dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore;

E.  keďže mikro, malé a stredné podniky (MMSP) majú rôznorodú povahu a rozličné potreby prameniace z osobitnej povahy priemyselného odvetvia alebo odvetvia služieb, v ktorom sú činné, členského štátu alebo dokonca regiónu, v ktorom fungujú, z ich veľkosti, obchodného modelu, podnikateľskej kultúry a podnikateľského prostredia, či už medzinárodne alebo na jednotnom trhu; keďže čelia rôznym výzvam súvisiacim s príslušnými obchodnými cyklami;

F.  keďže nedostatok financií, spolu so slabším podnikateľským duchom oproti iným industrializovaným hospodárstvam, zostáva jednou z hlavných výziev konkurencieschopnosti podnikov EÚ a podnikania a trvalá regulačná rozdrobenosť či byrokracia aj naďalej obmedzujú schopnosť MSP, najmä malých podnikov a mikropodnikov, prispôsobiť sa hospodárstvu, ktoré efektívne využíva energiu a zdroje, a expandovať na trhy za hranicami svojej domovskej krajiny v rámci jednotného trhu, ako aj v celosvetovom meradle;

G.  keďže 44 % MSP uviedlo ako zásadnú prekážku internacionalizácie nedostatok vhodných informácií;

H.  keďže zdržanlivosť európskych MSP, pokiaľ ide o rozvoj ich činností na medzinárodnej úrovni, je spôsobená najmä nedostatočnou analýzou alebo nedostatočnou predbežnou analýzou možností vývozu týchto MSP;

I.  keďže značný počet európskych MSP sa zapája do medzinárodných vývozných činností (25 % z celkového počtu) a keďže iba 13 % európskych MSP vykonáva činnosti na trhoch mimo EÚ a len 4 % medzinárodne neaktívnych MSP má konkrétne plány na začatie medzinárodných činností v blízkej budúcnosti; keďže určité MSP nie sú schopné internacionalizácie v dôsledku svojich obchodných profilov a veľkosti;

J.  keďže len 10 % mikropodnikov využíva programy verejnej podpory 300+, ktoré sú už dostupné, a keďže veľký počet programov podpory sťažuje MSP identifikovanie a využívanie pomoci, ktorú majú aktuálne k dispozícii;

K.  keďže európske MSP sú osobitne postihnuté celosvetovou hospodárskou a finančnou krízou a keďže by sa mala podporiť aj ich internacionalizácia za hranice jednotného trhu;

L.  keďže za posledné dva roky takmer tretina MSP, ktoré požiadali o bankový úver, systematicky nezískali žiaden úver alebo získali menšiu sumu, než o akú požiadali; a keďže najvyššia miera zamietnutia bola medzi mikropodnikmi;

M.  keďže rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) umožnil finančným inštitúciám poskytnúť viac ako 315 000 MSP nové finančné prostriedky vo výške 30 miliárd EUR v období rokov 2007 – 2013; a keďže Európska investičná banka (EIB) poskytla približne 40 miliárd EUR na úvery pre MSP, ktoré v rokoch 2008 – 2011 využilo viac ako 210 000 MSP;

N.  keďže nový Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME), ktorý navrhla Komisia, poskytne podnikom a MSP nástroj na poskytovanie záruk za pôžičky, čím poskytne záruky na dlhové financovanie prostredníctvom bežných pôžičiek, podriadených úverov a pôžičiek s účasťou alebo lízingu, s cieľom znížiť osobitné ťažkosti, ktorým čelia MSP pri získavaní financií na svoj rast, zabezpečí sekuritizáciu dlhových finančných portfólií MSP zameranú na mobilizáciu ďalšieho dlhového financovania pre MSP a zrealizuje sa v období rokov 2014 – 2020 s plánovaným rozpočtom 2,5 miliardy EUR;

O.  keďže skúsenosti členských štátov s politikami pomoci a internacionalizácie MSP a mikropodnikov, ako aj inštitúcií občianskej spoločnosti (obchodné komory, združenia podnikov a podobne) predstavujú dôležitý východiskový bod pri tvorbe nových účinných a úspešných politík v tejto oblasti;

P.  keďže politika pomoci MSP uskutočňovaná na európskej úrovni musí dopĺňať a rozvíjať existujúcu politiku, prinášať európsku hodnotu, zabraňovať duplicitám a prekrývaniu s existujúcimi programami na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a smerovať k väčšej koordinácii programov a operatívnych činností;

Q.  keďže Komisia uvádza vo svojej správe o obchodných a investičných prekážkach príklady toho, ako je prístup EÚ na trhy rozličných krajín vo svete, a to aj vrátane industrializovaných hospodárstiev a hlavných rozvíjajúcich sa hospodárstiev v rámci WTO, obmedzovaný viac rozličnými necolnými prekážkami než obchodnými clami, ktoré sa v rámci prehlbujúceho sa procesu globalizácie vo významnej miere odstraňujú; keďže pravidlá WTO zakazujú neoprávnené necolné prekážky;

R.  keďže je potrebné, aby EÚ vždy, keď je to potrebné, podporovala a aktívne chránila svoje priemyselné odvetvia a spoločnosti, vrátane MSP, pred porušením dohodnutých pravidiel, noriem WTO a zásad zo strany jej obchodných partnerov, pričom by sa mali použiť všetky vhodné a primerané prostriedky; keďže použitie mnohostranných a dvojstranných mechanizmov urovnávania sporov a najmä nástrojov na ochranu obchodu zlučiteľných s pravidlami WTO by malo byť vyhradené ako posledná možnosť;

S.  keďže právna neistota investícií je hlavnou prekážkou v internacionalizácii MSP, a keďže je skutočne nevyhnutné vytvoriť právny rámec s našimi obchodnými partnermi, ktorý zaručí takúto právnu istotu; keďže EÚ musí brániť záujmy európskych spoločností, najmä MSP, proti porušeniu právnej istoty investícií v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ;

1.  naliehavo vyzýva Komisiu a prípadne aj členské štáty EÚ, aby podporovali účasť MSP, a ak je to opodstatnené, účasť mikropodnikov na globálnych trhoch prostredníctvom vykonávania náležitých opatrení na ich internacionalizáciu, a najmä ich ďalšiu integráciu do jednotného trhu EÚ, vrátane jednoduchšieho prístupu ku kapitálu a pravidelne aktualizovaných informácií o obchodných príležitostiach v zahraničí, ako aj účinných nástrojov na ochranu obchodu s cieľom poskytnúť právnu ochranu pred nenáležitým dumpingom a subvenciami s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž s tretími krajinami a súčasne zaistiť ochranu ľudských, pracovných a sociálnych práv a životného prostredia v tretích krajinách;

2.  poznamenáva, že MSP taktiež čelia ťažkostiam, ktoré vyplývajú z poklesu domáceho dopytu spôsobeného hospodárskou krízou;

I.Prístup k informáciám

3.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť zhromažďovanie údajov na úrovni podnikov s cieľom zvýšiť povedomie o potrebách MMSP, vymieňať si najlepšie postupy a poskytovať týmto podnikom cielenejšiu podporu na vnútroštátnej, ako aj európskej úrovni; taktiež požaduje pravidelnú analýzu nákladov a prínosov s cieľom posúdiť účinnosť takejto podpory s dôrazom na zvyšovanie inovačnej schopnosti a konkurencieschopnosti MMSP tak na jednotnom trhu, ako aj na globálnej úrovni;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné predovšetkým zhodnotiť situáciu s cieľom identifikovať existujúce a chýbajúce programy podpory na vnútroštátnej a európskej úrovni, aby sa predišlo prekrývaniu alebo medzerám, pričom by sa existujúci poskytovatelia služieb a stratégie podpory zapojili do spolupráce s národnými agentúrami; nabáda orgány členských štátov, aby vytvorili podobné jednotné online databázy vnútroštátnych a regionálnych zdrojov financovania;

5.  zdôrazňuje potrebu vyhodnotiť dostupný trh pre rozširujúcu sa internacionalizáciu a ďalej podporovať rozvoj MSP na vnútornom trhu, pričom rozvoj MSP na vnútornom trhu treba považovať za rovnako dôležitý ako rozvoj MSP smerom do zahraničia;

6.  domnieva sa, že pre konkurencieschopnosť a rast EÚ je nevyhnutné vytvoriť sieť, ktorá by bola súčasťou digitálnej platformy a ktorá by spájala vnútroštátne pracoviská vytvorené na pomoc MSP, obchodné komory, agentúry pre vývozné úvery, záujmové združenia a Komisiu s cieľom poskytnúť podnikom v EÚ, najmä vývozcom a dovozcom, presné, včasné a zrozumiteľné informácie poskytované na jednom kontaktnom mieste, aby tak mohli plne ťažiť z novej spoločnej obchodnej politiky Únie;

II.   Prístup ku kapitálu

7.  zdôrazňuje, že opakujúce sa ťažkosti pri získavaní kapitálu sú jedným z hlavných dôvodov, ktoré bránia MSP v internacionalizácii; vyzýva národné vlády, aby podporili MSP prostredníctvom štátom podporovaných vývozných úverov bez toho, aby sa narušila hospodárska súťaž v rámci EÚ, a aby taktiež vyčlenili dostatočné množstvo finančných prostriedkov pre MSP (napr. osobitné úvery, spolufinancovanie a rizikový kapitál), ktoré by pomohli prekonať odliv investícií a znižovanie pákového efektu bankami; zdôrazňuje, že takéto finančné prostriedky by sa mali poskytnúť MSP, ktoré už vyvážajú a ktoré môžu predložiť uskutočniteľný podnikateľský plán na zlepšenie alebo upevnenie ich existujúceho podielu na trhu a na vytváranie pracovných miest, najmä pre mladých ľudí;

8.  domnieva sa, že v snahe podporiť hospodárstvo EÚ, by sa nemalo zabudnúť na podporu pre začínajúce podniky, ktoré ponúkajú inovačný tovar a služby, a pre MSP, ktoré potrebujú počiatočné investície, pokiaľ ide o ich pôsobenie na jednotnom trhu alebo pokiaľ chcú rásť prostredníctvom internacionalizácie;

9.  preto vyzýva národné vlády, aby podporovali MSP tým, že okrem iného posúdia možnosť vytvorenia investičných fondov pre MSP, do ktorých by mohol investovať úspory každý občan Európskej Únie;

10.  žiada, aby štátom podporované vývozné úvery dodržiavali usmernenia OECD a aby podporovali projekty spĺňajúce medzinárodné pracovné normy a normy týkajúce sa životného prostredia;

11.  vyzýva, aby sa sprístupnila podpora pre MSP týkajúca sa prístupu ku kapitálu, ktorá sa určí podľa ich príslušného a konkrétneho dopytu, aby sa zabránilo univerzálnemu prístupu; v tejto súvislosti poznamenáva, že priemyselné odvetvia v EÚ predstavujú širokú škálu podnikateľských profilov a potrieb, v ktorých sa odzrkadľuje veľkosť, štruktúra, sektor činnosti a geografická poloha MSP;

12.  domnieva sa, že je naliehavo potrebná holistická stratégia pre financovanie obchodu zameraná na podporu internacionalizácie MSP; domnieva sa, že EÚ by mala aktívne presadzovať a podporovať podnety na rozvoj MSP v strategických odvetviach, najmä v prípade výrobných činností s vysokou pridanou hodnotou, ktoré ponúkajú konkurenčnú výhodu voči krajinám s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom a tiež kvalitné pracovné miesta pre európskych občanov; preto zdôrazňuje potrebu hľadať perspektívne menšinové trhu a podporovať ich rozvoj;

13.  žiada Komisiu, aby preskúmala európsky trh podnikateľských anjelov a podobné trhy vo svete s cieľom poučiť sa z nich a rozšíriť spôsobilosti manažérov siete podnikateľských anjelov v EÚ; povzbudzuje banky a iné finančné inštitúcie, aby svojim zákazníkom spomedzi MSP poskytovali pravidelne aktualizované informácie o dostupných finančných nástrojoch vrátane podporných sietí pre MSP a podnikateľských anjelov; taktiež vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti poskytla príslušné informácie;

14.  uznáva, že na vnútroštátnej úrovni existujú zavedené a vyskúšané systémy podpory MSP, ktoré ponúkajú prístup k vývozným úverom prostredníctvom agentúr pre vývozné úvery, a považuje za vhodné pokračovať v tejto podpore; zastáva však názor, že zo strednodobého hľadiska si stanovenie systematickej podpory vývozných úverov na úrovni EÚ spolu s vytvorením nástroja vývozu a dovozu pre MSP, ktorý by im poskytoval dodatočnú podporu prostredníctvom agentúr pre vývozné úvery na základe vnútroštátnych najlepších postupov, vyžaduje ďalšiu diskusiu; poznamenáva, že táto dodatočná podpora by mohla zahŕňať zvýhodnené a fixné úrokové sadzby, krátkodobý prevádzkový kapitál a refinancovanie, kapitálové financovanie a riešenia v oblasti obchodného poistenia;

15.  upozorňuje na regulačné a právne kroky, ktoré je potrebné podniknúť s cieľom zlepšiť prístup MSP k zábezpeke, t. j.:

   zníženie prekážok na zápis do katastra nehnuteľností (napr. zriadením úverových inštitúcií);
   zníženie nákladov veriteľov pri vymáhaní a zvýšenie celkovej kvality finančných informácií týkajúcich sa MSP s cieľom zlepšiť ich úverovú bonitu v očiach veriteľov;

16.  zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť MSP finančnú a technickú pomoc zameranú na prieskum trhu, projektové poradenstvo a poradenstvo v oblasti financovania vývozu, právne poradenstvo (týkajúce sa napr. únikových doložiek alebo sankcií za omeškanie, alebo platobnej neschopnosti), colné a daňové povinnosti, boj proti falšovaniu a prezentácie spoločností na veľtrhoch a akciách zameraných na vytváranie obchodných sietí (napr. s cieľom nájsť distribútorov v tretej krajine);

17.  trvá na tom, že je tiež potrebné zamerať sa na odstránenie rozdielov v poskytovaní úverov pre mikropodniky; zdôrazňuje pozitívnu úlohu malých úverov, ktoré umožňujú zriadenie takýchto podnikov; znovu opakuje, že pokiaľ ide o menšinový trh, aj malé objemy priamych zahraničných investícií (PZI) môžu podnietiť základné podnikateľské iniciatívy v oblasti vytvárania rastu a udržateľného rozvoja na miestnej úrovni (napr. rozvoj remesiel);

18.  vyzýva k väčšej spolupráci verejného a súkromného sektora v poskytovaní počiatočného kapitálu a rizikového kapitálu pre MMSP v EÚ pri rozdelení podnikateľského rizika; v tomto ohľade poukazuje na pozitívnu úlohu, ktorú mikrofinančné inštitúcie a fondy sociálneho podnikania môžu zohrávať v rozvoji podnikateľských príležitostí, ktoré majú aj silné sociálne, etické a environmentálne ciele;

III.   Odporúčania týkajúce sa konkrétnych opatrení

19.  vyzýva k vynaloženiu úsilia na zjednodušenie podnikateľského prostredia pre MSP na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ a v úzkej spolupráci so združeniami MSP v EÚ a obchodnými komorami a priemyslom, ako aj ďalšími zainteresovanými stranami, aby sa tak podporilo odstraňovanie byrokracie a internacionalizácia MSP;

20.  naliehavo žiada členské štáty, aby schválili vytvorenie jednotných podnikateľských poradenských stredísk na miestnej úrovni, ktoré by fungovali v spolupráci s podnikmi EÚ, aby tak MSP mali prístup k informáciám o možnostiach v oblasti vývozu a dovozu, existujúcich prekážkach obchodu (colných aj necolných), platných ustanoveniach o ochrane investícií a riešení sporov a konkurencii a aby tak získali poznatky o kultúrnych a ľudských postupoch na trhoch tretích krajín vo svojom vlastnom jazyku a na okamžité použitie a porozumeli im;

21.  požaduje vytvorenie siete medzi MSP a veľkými európskymi spoločnosťami, ktorá umožní MSP získať výhody vyplývajúce z odborných znalostí týchto spoločností a z možností týkajúcich sa vývozu a ich schopnosti inovovať;

22.  vyzýva Komisiu, aby podporovala výmeny medzi riadiacimi pracovníkmi EÚ a MSP v tretích krajinách podľa vzoru programu Erasmus pre mladých podnikateľov, ktorý v súčasnosti existuje na úrovni Európskej únie;

23.  zdôrazňuje potrebu rozvíjať spoluprácu medzi európskymi MSP a podnikmi v tretích krajinách, aby sa uľahčil vstup na trh, ako aj integrácia na trhoch tretích krajín;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby väčšmi zvyšovali informovanosť európskych MSP o obchodných dohodách, o ktorých sa rokuje, a o perspektívach medzinárodných investícií, ktoré sa otvárajú MSP;

25.  povzbudzuje podniky v EÚ a vývozcov, aby aktívne používali nástroje na ochranu obchodu, ako sú sťažnosti týkajúce sa nariadenia o regulácii prekážok obchodu (NOP) alebo register sťažností v databáze prístupu na trh, s cieľom predložiť Komisii správu o závažných ujmách vyplývajúcich z prekážok obchodu a prípadne umožniť Komisii, aby z úradnej moci začala prešetrovanie antidumpingových a vyrovnávacích ciel, a to v úzkej spolupráci s priemyslom tak, aby sa minimalizovalo riziko odvetných opatrení;

26.  domnieva sa, že účinná ochrana MSP pred nečestnými obchodnými praktikami je rovnako dôležitá ako pomoc pre MSP, ktoré majú záujem o internacionalizáciu; domnieva sa, že internacionalizácia a ochrana sú dve strany tej istej mince v procese globalizácie;

27.  vyzýva Komisiu, aby pri reforme nástrojov EÚ na ochranu obchodu riadne zohľadnila zlepšený prístup MSP k antidumpingovým a antisubvenčným postupom;

28.  vyzýva Komisiu, aby zapojila MSP do procesu vytvárania medzinárodných noriem (napr. ISO), pretože zmeny v regulačných režimoch priamo ovplyvňujú ich ziskovosť; trvá na tom, že zameranie na neoprávnené necolné prekážky treba považovať za jednu zo základných priorít Komisie, predovšetkým prostredníctvom harmonizácie predpisov na základe príslušných globálnych noriem;

29.  vyzýva Komisiu, aby riešila tieto rozsiahle a pretrvávajúce problémy vo všetkých mnohostranných a dvojstranných obchodných dohodách, a to najmä v dohodách o voľnom obchode s priemyselnými, ako aj rozvíjajúcimi sa ekonomikami, a aby zabezpečila, že v rámci WTO sa bude necolným prekážkam obchodu venovať prinajmenšom taká pozornosť, aká sa v súčasnej dobe venuje zrušeniu cla;

30.  vyjadruje nesúhlas s nedostatkom konkrétnych prostriedkov, ktoré boli poskytnuté európskym podnikom, najmä MSP, na účinný boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva; víta rozhodnutie Komisie navrhnúť revíziu smernice o uplatňovaní práv duševného vlastníctva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili ochranu práv duševného vlastníctva vo všetkých významných mnohostranných organizáciách (Svetová obchodná organizácia, Svetová zdravotnícka organizácia, Svetová organizácia duševného vlastníctva);

31.  poukazuje na to, že MSP sú zraniteľné cenovými výkyvmi; preto vyzýva Komisiu, aby aktívne pracovala na úrovni EÚ a na medzinárodných fórach, ako je napr. skupina G-20, s cieľom bojovať proti škodlivým finančným špekuláciám v oblasti potravín a surovín;

32.  vyzýva Úniu, aby plne využila investičné príležitosti pre európske MSP prameniace z európskej susedskej politiky s osobitným zameraním na cezhraničné investície v krajinách východného a južného stredomorského partnerstva; zdôrazňuje, že investičné príležitosti v týchto oblastiach by mali výrazne prispieť k spĺňaniu sociálno-ekonomických potrieb obyvateľov príslušných krajín a podporovať udržateľný hospodársky rozvoj, užšiu regionálnu spoluprácu a regionálnu stabilitu;

33.  domnieva sa, že Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mali rozvíjať súčinnosť v záujme ďalšieho zlepšenia obchodnej diplomacie Únie na celom svete;

34.  žiada, aby EÚ vytvorila ambicióznu spoločnú priemyselnú politiku založenú na podpore výskumu a inovácií, ktorá by čerpala z inovatívnych finančných opatrení, ako sú dlhopisy na projekty, a ktorá by podporovala rozvoj MSP prostredníctvom prístupu k verejnému obstarávaniu s cieľom udržať si svoju konkurencieschopnosť voči veľkým subjektom v oblasti priemyslu a výskumu;

o
o   o

35.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) http://www.wto.org/english/docs_e/legal_e/17-tbt.pdf
(2) Ú. v. ES L 349, 31.12.1994, s. 71.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0363.
(4) Ú. v. EÚ C 233 E, 28.09.2006, s. 103.
(5) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 235.
(6) Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 400.
(7) Ú. v. EÚ C 308 E, 16.12.2006, s. 182.
(8) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 128.
(9) Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 95.
(10) Ú. v. EÚ C 184 E, 6.8.2009, s. 16.
(11) Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 77.
(12) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 132.
(13) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 166.
(14) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 79.
(15) Ú. v. EÚ C 188 E, 28.6.2012, s. 113.
(16) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 34.
(17) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 203.
(18) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 13.
(19) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 19.
(20) Prijaté texty, P7_TA(2011)0257.
(21) Prijaté texty, P7_TA(2011)0412.
(22) Prijaté texty, P7_TA(2011)0565.
(23) Prijaté texty, P7_TA(2012)0275.


Stratégia digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ
PDF 340kWORD 40k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012 Stratégia digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ (2012/2094(INI))
P7_TA(2012)0470A7-0374/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 5. júla 2012 s názvom Presadzovanie, chránenie a uplatňovanie ľudských práv na internete, ktorá uznáva dôležitosť ochrany ľudských práv a voľného toku informácií na internete(1),

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN Franka La Rueho zo 16. mája 2011 (A/HRC/17/27) a z 10. augusta 2011 (A/66/290) o podpore a ochrane práva na slobodu presvedčenia a prejavu, v ktorej sa zdôrazňuje uplatniteľnosť medzinárodných noriem a štandardov v oblasti ľudských práv na právo na slobodu presvedčenia a prejavu na internete ako komunikačnom prostriedku,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 28. marca 2008 (7/36), ktorou sa ustanovil mandát osobitného spravodajcu OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu,

–  so zreteľom na správu OSN zo 16. júna 2011 s názvom Hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv: vykonávanie rámca OSN „chrániť, rešpektovať a naprávať“, ktorá odráža prácu osobitného splnomocnenca OSN Johna Ruggieho,

–  so zreteľom na uznesenie, ktoré prijala 19. októbra 2011 Rada guvernérov Medziparlamentnej únie(2),

–  so zreteľom na strategický rámec EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý Rada schválila 25. júna 2012(3),,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 13. júna 2012 o osobitnom zástupcovi EÚ pre ľudské práva(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012 s názvom Ochrana kritických informačných infraštruktúr – Dosiahnuté ciele a ďalšie kroky: na ceste ku globálnej kybernetickej bezpečnosti(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 s názvom Konkurencieschopný jednotný digitálny trh – elektronická verejná správa ako vedúca sila(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2012 o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2012 o prístupe nevidiacich ku knihám a iným tlačovinám(8),

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet na rok 2012 prijatý 29. februára 2012 a najmä na výzvu vytvoriť Fond pre slobodu internetu na celom svete(9),

–  so zreteľom na oznámenie komisára pre digitálnu agendu z 12. decembra 2011 o stratégiách proti odpojeniu,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o otvorenom internete a neutralite siete v Európe(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2011 s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o účinnej stratégii pre oblasť surovín pre Európu(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie(12),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 s názvom Správa internetu: ďalšie kroky,(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o internete vecí(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o naliehavých prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu, ktoré vzbudzujú znepokojenie z hľadiska digitálnej slobody,

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 27. septembra 2011 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1334/2000 stanovujúce režim Spoločenstva na kontrolu exportov položiek a technológie s dvojakým použitím(18),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 36/2012 z 18. januára 2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 442/2011 a zavádzajú sa obmedzenia vývozu na IKT a nástroje na sledovanie(19),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 264/2012 z 23. marca 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 359/2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu v Iráne a zavádzajú sa obmedzenia vývozu na IKT a nástroje na sledovanie(20),

–  so zreteľom na článok 3 a článok 21 Zmluvy o fungovaní EÚ,

–  so zreteľom na článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únii,

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie o ľudských právach,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a všetky príslušné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

–  so zreteľom na Dohovor OSN zo 17. apríla 2003 o zachovaní nehmotného kultúrneho dedičstva(21),

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a na prebiehajúce rokovania o pristúpení EÚ k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0374/2012),

A.  keďže technologický vývoj umožňuje jednotlivcom na celom svete používať nové informačné a komunikačné technológie (IKT) a pripájať sa na internet, čím napomáha revolučné zmeny v spoločnostiach, fungovanie demokracie, správu vecí verejných, hospodárstvo, podniky, médiá, rozvoj a obchod;

B.  keďže internet predstavuje kľúčový prvok prístupu k informáciám, slobody prejavu, slobody tlače, slobody zhromažďovania a ekonomického, sociálneho, politického a kultúrneho rozvoja;

C.  keďže existuje všeobecný konsenzus zohľadnený v medzinárodnom práve, že obmedzenia základných práv musia byť stanovené zákonom;

D.  keďže EÚ musí chrániť ľudské práva a presadzovať ich dodržiavanie, či už na internete alebo mimo neho;

E.  keďže inklúzia, podpora digitálnej gramotnosti a odstraňovanie digitálnych priepastí sú kľúčom k využitiu potenciálu internetu a IKT, ktorý posilňuje postavenie ľudí;

F.  keďže okrem toho, že boli kľúčovými nástrojmi na organizovanie sociálnych hnutí a protestov v rôznych krajinách, najmä v prípade arabskej jari, sa IKT používajú aj ako nástroje útlaku, a to formou (masovej) cenzúry, kontroly a sledovania a vyhľadávania informácií a jednotlivcov;

G.  keďže IKT môžu tiež zohrávať úlohu ako užitočný nástroj teroristických organizácií na prípravu a realizáciu útokov;

H.  keďže okolnosti, za ktorých sa technológie využívajú, do veľkej miery predurčujú dosah, aký môžu mať ako nástroje na pozitívny vývoj alebo naopak na útlak;

I.  keďže tieto zmeny vytvárajú nové súvislosti, ktoré si vyžadujú prispôsobené uplatňovanie existujúcich právnych predpisov na základe stratégie na zapojenie internetu a IKT do všetkých vonkajších činností EÚ;

J.  keďže internet sa šíril a rozvíjal samostatne ako platforma, ktorá má pre verejnosť obrovskú hodnotu; keďže zneužívanie nových príležitostí a nástrojov sprístupnených prostredníctvom internetu však vytvára nové riziká a nebezpečenstvá;

K.  keďže internet sa tiež stal faktorom rozvoja medzinárodného obchodu, čo si vyžaduje neustálu obozretnosť, najmä v súvislosti s ochranou spotrebiteľa;

L.  keďže obmedzenia by mali existovať len v prípadoch používania internetu na nelegálne aktivity, ako je podnecovanie nenávisti, násilia a rasistických postojov, totalitná propaganda a prístup detí k pornografii alebo ich sexuálne zneužívanie;

M.  keďže globálnosť a neohraničenosť internetu si vyžadujú nové formy medzinárodnej spolupráce a správy s niekoľkými zainteresovanými stranami;

N.  keďže v článku 21 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že Únia zabezpečuje vzájomný súlad medzi rôznymi oblasťami svojej vonkajšej činnosti a medzi nimi a ostatnými politikami. Rada a Komisia s pomocou vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zabezpečujú tento vzájomný súlad a na tento účel spolupracujú;

O.  keďže neutralita siete predstavuje základnú zásadu otvoreného internetu, ktorou sa zabezpečuje hospodárska súťaž a transparentnosť;

P.  keďže digitálna bezpečnosť a digitálna sloboda sú oboje nevyhnutné a vzájomne nenahraditeľné;

Q.  keďže EÚ môže ísť príkladom v oblasti digitálnych slobôd, len ak budú tieto slobody zaručené aj v EÚ;

Ľudské práva a rozvoj

1.  uznáva, že necenzurovaný prístup k otvorenému internetu, mobilným telefónom a IKT ovplyvnil ľudské práva a základné slobody, keďže ponúka rôzne možnosti a na celom svete rozširuje priestor pre slobodu prejavu, prístup k internetu, právo na súkromie a slobodu zhromažďovania;

2.  uznáva rozsiahly potenciál otvoreného internetu a IKT z hľadiska možností, uskutočňovania a urýchľovania komunikácie, ktorý možno využiť na budovanie komunít, v občianskej spoločnosti a na celosvetový hospodársky, sociálny, vedecký, kultúrny a politický rozvoj, čím internet a IKT ako také prispejú k pokroku celého ľudstva; je si však vedomý nových rizík a hrozieb pre ľudské práva vyplývajúcich zo zneužívania IKT;

3.  uznáva, že internet a sociálne médiá umožňujú vládam venovať sa priamej diplomacii a uľahčujú intenzívnejšie kontakty medzi ľuďmi na celom svete, pričom zdôrazňuje, že otvorené diskusie o myšlienkach môžu pomôcť potlačiť extrémizmus a zlepšiť medzikultúrnu angažovanosť a porozumenie;

4.  domnieva sa, že kultúra uľahčuje prístup a kontakty v oblastiach, v ktorých sú politické vzťahy zablokované alebo problémové, pričom uznáva, že sloboda a kultúra sú úzko prepojené a že digitálna kultúrna diplomacia má pre EÚ strategický význam;

5.  uznáva úlohu umeleckej slobody a slobodného napodobňovania a opätovného používania ako pilierov tvorivosti a slobody prejavu a myšlienok; je si vedomý skutočnosti, že v ekosystéme autorských práv existuje značný počet výnimiek a obmedzení, najmä v oblasti žurnalistiky, citovania, satiry, archívov, knižníc a zabezpečovania prístupu ku kultúrnemu dedičstvu a jeho použiteľnosti;

6.  vyzýva Komisiu, aby sa náležite zaoberala skutočnosťou, že v niektorých krajinách sa praktizuje útlak a kontrola občanov, organizácií občianskej spoločnosti a aktivistov, zatiaľ čo pri podnikaní sa v niektorých krajinách čoraz viac využíva technologická zložka spočívajúca v blokovaní obsahu a sledovaní a zisťovaní totožnosti obhajcov ľudských práv, novinárov, aktivistov a disidentov; ďalej vyzýva Komisiu, aby zasiahla proti kriminalizácii legitímneho prejavu na internete a prijímaniu reštriktívnych právnych predpisov na oprávňovanie takýchto opatrení; preto opätovne potvrdzuje, že takéto praktiky sú v rozpore s kodanskými kritériami;

7.  zdôrazňuje, že uznanie a uplatňovanie zásad sociálnej zodpovednosti podnikov poskytovateľmi internetových služieb, tvorcami softvéru, výrobcami hardvéru, poskytovateľmi služieb sociálnych sietí/médií atď. je nevyhnutné pre zaručenie slobody konania a bezpečnosti obhajcov ľudských práv, ako aj slobody prejavu;

8.  zdôrazňuje, že podpora a ochrana digitálnych slobôd by sa mali vykonávať a každoročne hodnotiť, aby sa zabezpečila zodpovednosť za ne a pokračovanie v nich v rámci všetkých vonkajších činností EÚ, ako aj politík a nástrojov týkajúcich sa financovania a pomoci, a to pod vedením vysokého predstaviteľa a ESVČ; vyzýva na zaujatie proaktívneho prístupu v tejto oblasti a zabezpečenie horizontálnej spolupráce a koordinácie medzi príslušnými inštitúciami a agentúrami EÚ a v rámci nich;

9.  súhlasí s názorom Komisie, že bezpečný prístup k internetu je súčasťou kodanských kritérií a že obmedzenie slobody prejavu, a to aj na internete, by malo byť odôvodnené naliehavou spoločenskou potrebou a predovšetkým primerané sledovanému legitímnemu cieľu;

10.  uvedomuje si, že vo všetkých krajinách existujú obavy týkajúce sa ochrany a presadzovania ľudských práv a slobôd na internete, pričom uznáva zásadné rozdiely medzi okolnosťami, za akých sa IKT používajú, ako je to v prípade existencie právneho štátu a práva na nápravu;

11.  vyzýva Komisiu, aby pri obhajovaní vyslovene nevyhnutných a primeraných obmedzení základných práv zabezpečila súlad medzi vonkajšími činnosťami EÚ a svojimi vnútornými stratégiami, a predovšetkým pri uplatňovaní základných zásad medzinárodného práva, napríklad zásady, podľa ktorej tieto obmedzenia musia vychádzať z právnych predpisov a priemysel ich nesmie zaviesť ad hoc;

12.  povzbudzuje osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva k tomu, aby určil digitálne slobody a stratégie proti odpojeniu za svoje kľúčové priority;

13.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie účinnosti politík EÚ v oblasti rozvoja a ľudských práv je potrebné využívať IKT a odstrániť digitálnu priepasť vybudovaním základnej technologickej infraštruktúry a uľahčením prístupu k poznatkom a informáciám, ako aj presadzovaním digitálnej gramotnosti na celom svete;

14.  domnieva sa, že využívanie IKT prispeje k transparentnosti a dobrej správe vecí verejných, gramotnosti, vzdelaniu, sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti, účinnému pozorovaniu volieb a zmierňovaniu následkov katastrof, a to najmä v odľahlých oblastiach a rozvojových spoločnostiach;

15.  zdôrazňuje, že programy EÚ v oblasti rozvoja a ľudských práv by mali zahŕňať programy pomoci podporujúce digitálne slobody, a to predovšetkým v spoločnostiach v nedemokratických krajinách, ako aj v krajinách, ktoré prechádzajú zmenou po skončení konfliktu alebo politickou transformáciou; domnieva sa, že právni odborníci EÚ sú nenahraditeľnými prostredníkmi pri odbornej príprave partnerov a začleňovaní základných práv a zásad do nových nariadení a právnych predpisov týkajúcich sa médií v tretích krajinách; zdôrazňuje, že pomoc vo forme budovania infraštruktúr IKT by mala byť podmienená uplatňovaním a zachovaním otvoreného prístupu k internetu a online informáciám, ako aj digitálnou slobodou v širšom zmysle slova;

16.  upozorňuje na význam rozvoja IKT v konfliktných oblastiach pre podporu činností zameraných na budovanie mieru na úrovni občianskej spoločnosti v záujme zaistenia bezpečnej komunikácie medzi stranami zapojenými do mierového riešenia konfliktov, čím sa aktívne odstránia fyzické prekážky a riziká v rámci dvojstranných kontaktov medzi ľuďmi a organizáciami v týchto oblastiach;

17.  dúfa, že primerané používanie nových komunikačných technológií, predovšetkým sociálnych médií, pomôže posilniť priamu demokraciu medzi občanmi EÚ a tretích krajín prostredníctvom vytvorenia sociálnych platforiem na tvorbu právnych predpisov;

18.  zdôrazňuje, že digitálne zhromažďovanie a šírenie dôkazov porušovania ľudských práv môže prispieť k celosvetovému boju proti beztrestnosti; domnieva sa, že takéto materiály by mali byť prípustné ako dôkazy v súdnych konaniach podľa medzinárodného (trestného) práva;

19.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby vzácne suroviny používané pri výrobe IKT boli získavané v podmienkach spĺňajúcich ľudské, pracovné a environmentálne práva, a nie v závislosti od monopolistických praktík či obmedzovania prístupu k obchodu z čisto politických dôvodov; domnieva sa, že na dosiahnutie týchto cieľov je nevyhnutný multilaterálny postoj k zabezpečeniu prístupu k vzácnym surovinám za ľudských podmienok;

Obchod

20.  uznáva, že internet sa stal súčasťou verejného priestoru, v ktorom prebiehajú nové formy cezhraničného obchodu a v ktorom odchádza k inovatívnemu rozvoju trhu a k spoločenskej a kultúrnej interakcii; nazdáva sa, že digitálna sloboda by mala ísť ruka v ruke s cezhraničným obchodom, aby sa vytvorili a optimalizovali obchodné príležitosti pre európske spoločnosti vo svetovom digitálnom hospodárstve;

21.  je si vedomý toho, že niektorí ľudia čoraz častejšie počujú slovo autorské práva a nenávidia to, čo sa skrýva za ním; uznáva dôležitú úlohu, ktorú zahraničná politika zohráva vo formovaní mechanizmov vymáhania autorských práv;

22.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že technológie a služby pochádzajúce z EÚ sa niekedy využívajú na porušovanie ľudských práv v tretích krajinách, a to prostredníctvom cenzúry informácií, masovej kontroly, monitorovania a sledovania a vyhľadávania občanov a informácií o ich aktivitách prostredníctvom (mobilných) telefónnych sietí a internetu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zastavenie tohto obchodu s digitálnymi zbraňami;

23.  žiada o vydanie zákazu vývozu technológií a služieb využívaných na útlak do krajín s autoritárskym režimom; domnieva sa, že takýmto zákazom by sa mal stanoviť precedens pre štrukturálne reštriktívne opatrenia; domnieva sa však, že je rozumné stanoviť, že o takýchto zákazoch sa musí rozhodovať na individuálnom základe, pričom je potrebné zohľadniť osobitosti konfliktných zón alebo autoritatívnych režimov;

24.  považuje určité cielené technologické výrobky a služby na rušenie, kontrolu, monitorovanie a zachytávanie obsahu za položky s jediným použitím, a preto žiada vypracovanie pravidelne aktualizovaného zoznamu krajín porušujúcich slobodu prejavu v kontexte ľudských práv, pričom do týchto krajín by sa mal zakázať vývoz položiek s jediným použitím;

25.  zdôrazňuje, že treba uplatňovať a monitorovať sankcie EÚ týkajúce sa technológií na úrovni Únie, aby sa zabezpečilo rovnaké dodržiavanie predpisov všetkými členskými štátmi a zachovanie rovnakých podmienok;

26.  zdôrazňuje, že Komisia by mala byť schopná poskytovať spoločnostiam, ktoré si nie sú isté, či majú žiadať o licenciu na vývoz, aktuálne informácie o zákonnosti a možných škodlivých účinkoch obchodných dohôd, to by malo platiť aj pre spoločnosti pôsobiace v EÚ alebo so sídlom v EÚ, ktoré vstupujú do zmluvného vzťahu s vládou tretej krajiny, či už s cieľom získať prevádzkové licencie, rokovať o doložke o odkladnej lehote alebo schváliť zapojenie verejného sektora do činností podniku, prípadne verejné využívanie sietí a služieb;

27.  zdôrazňuje význam ochrany práv spotrebiteľov v rámci medzinárodných dohôd týkajúcich sa IKT;

28.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby najneskôr v priebehu roka 2013 predložila návrhy, na základe ktorých sa bude vyžadovať vyššia transparentnosť a zodpovednosť spoločností so sídlom v EÚ a zverejňovanie posúdení vplyvu na ľudské práva, s cieľom zlepšiť monitorovanie vývozu IKT, výrobkov a služieb zameraných na blokovanie webových stránok, masový dohľad, sledovanie a monitorovanie jednotlivcov, narúšanie súkromnej (emailovej) konverzácie a filtrovanie výsledkov vyhľadávania;

29.  požaduje, aby Komisia predložila návrh na právny rámec EÚ, ktorý by spoločnostiam zapojeným do verejného obstarávania v členských štátoch ukladal povinnosť vykonať posúdenie vplyvu IKT na ľudské práva, a to už vo fáze výskumu a vývoja, a zabezpečiť, že tieto IKT nebudú napomáhať porušovanie ľudských práv v tretích krajinách;

30.  je presvedčený, že spoločnosti by mali navrhnúť a zaviesť obchodné postupy, ktoré budú sledovať možný dosah nových výrobkov informačných a komunikačných technológií na ľudské práva, a to i vo fáze výskumu a vývoja, s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto spoločnosti nezúčastňovali na prípadnom porušovaní ľudských práv v tretích krajinách; vyzýva Komisiu, aby poskytla spoločnostiam EÚ širokú škálu informácií s cieľom zabezpečiť správnu rovnováhu medzi obchodnými záujmami a sociálnou zodpovednosťou podnikov.

31.  v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad aktívnym pôsobením európskych spoločností a medzinárodných spoločností činných v krajinách EÚ v krajinách presadzujúcich represívne vládne politiky proti aktivistom za ľudské práva a politickým disidentom v súvislosti s digitálnymi právami, prístupom k internetu a IKT; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vylúčila z postupov verejného obstarávania v EÚ a výziev na predkladanie ponúk spoločnosti zapojené do takýchto činností;

32.  vyzýva Komisiu, aby poskytla podnikom v EÚ široké spektrum informácií a rád na základe zásad OSN vypracovaných Johnom Ruggiem, aby sa zaručilo sledovanie obchodných záujmov, ako aj súlad so sociálnou zodpovednosťou podnikov;

33.  zdôrazňuje, že treba preskúmať účinok stanovenia technologických noriem pre IKT a telekomunikačné produkty a služby v EÚ pre prípady, keď sa takéto výrobky a služby vyvážajú do tretích krajín, v ktorých pojmy ako „zákonné odpočúvanie“ majú iné implikácie, napríklad v krajinách, ktoré nie sú postavené na zásadách právneho štátu;

34.  uznáva, že internet sa stal verejným priestranstvom, ako aj trhom, pre ktoré sú voľný tok informácií a prístup k IKT nenahraditeľné; preto zastáva názor, že digitálne slobody a voľný obchod sa musia presadzovať a chrániť súčasne s cieľom podnietiť a podporiť slobodnú výmenu myšlienok, ako aj zvýšené podnikateľské príležitosti pre občanov EÚ v čoraz digitalizovanejšom globálnom hospodárstve;

35.  žiada zahrnutie ustanovení o podmienenosti do dohôd EÚ o voľnom obchode, ktorými sa zabezpečia transparentné ochranné doložky na zachovanie neobmedzeného prístupu k internetu a zaručenie voľného toku informácií;

36.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že mandáty pre mnohostranné a dvojstranné obchodné rokovania, ako aj samotný priebeh rokovaní budú skutočne viesť k dosiahnutiu dôležitých cieľov EÚ, najmä k presadzovaniu jej hodnôt – demokracie a právneho štátu, k dokončeniu skutočného jednotného digitálneho trhu a dodržiavaniu politiky v oblasti rozvojovej spolupráce;

37.  vyzýva EÚ, aby poskytla politickú podporu európskym spoločnostiam, ktoré sa v tretích krajinách stretávajú s požiadavkou, aby odstraňovali obsah vytvorený užívateľmi alebo poskytovali osobné informácie spôsobom, ktorý porušuje základné práva a obmedzuje slobodu podnikania;

38.  vyzýva EÚ, aby napadla a minimalizovala vplyv právnych predpisov tretích krajín mimo ich územia na občanov a podniky EÚ využívajúcich internet;

39.  poznamenáva, že elektronický obchod sa vyvinul mimo tradičných rámcov na reguláciu obchodu; zdôrazňuje význam prehĺbenia medzinárodnej spolupráce vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a Svetovej organizácii duševného vlastníctva s cieľom chrániť svetový digitálny trh a zabezpečiť jeho rozvoj; vyzýva na preskúmanie a aktualizáciu súčasnej dohody o informačných technológiách vo WTO a žiada EÚ, aby preskúmala možnosť uzavretia medzinárodnej dohody o digitálnom hospodárstve;

40.  vyzýva Komisiu, aby v budúcich dohodách o obchode neprenášala vymáhanie a uplatňovanie autorských práv na hospodárske subjekty a aby tiež zabezpečila, že činnosti, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi o slobode internetu, sa budú môcť vykonávať iba v súlade so zásadami právneho štátu a so súhlasom súdneho orgánu;

41.  považuje obmedzovanie prístupu podnikov a spotrebiteľov EÚ nakupujúcich online na (digitálne) trhy prostredníctvom masovej cenzúry v tretích krajinách za protekcionistické opatrenia a prekážku obchodu; vyzýva Komisiu, aby predložila stratégiu, ktorá spochybní opatrenia tretích krajín obmedzujúcich prístup podnikov EÚ na ich online trhy;

42.  vyzýva EÚ, aby sa usilovala zabezpečiť, že regulácia internetu a IKT sa bude udržiavať na odôvodnenej a primeranej úrovni a že sa k nej pristúpi iba vtedy, keď to EÚ bude považovať za potrebné;

43.  žiada zahrnutie cielených technológií využívaných na útlak do Wassenaarského usporiadania;

44.  vyzýva Radu, Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby poskytli politickú oporu podnikom EÚ pôsobiacim v tretích krajinách, kde sa od nich žiada, aby odstraňovali obsah vytvorený užívateľmi, obmedzovali slobodu poskytovania služieb alebo poskytovali osobné informácie spôsobom, ktorý porušuje základné práva; poukazuje na to, že digitálne podniky často vyvíjajú svoju činnosť bez ohľadu na hranice a že právne predpisy tretích krajín môžu mať negatívny dosah na európskych používateľov a spotrebiteľov; zároveň preto žiada Radu a Komisiu, aby zabezpečili minimalizáciu dosahu právnych predpisov tretích krajín na fyzické či právnické osoby pôsobiace v EÚ;

45.  poznamenáva, že intenzívnejšie zapojenie vlády a regulácia internetu narúša jeho otvorenú a neobmedzenú povahu, čím obmedzuje potenciál, ktorý predstavuje pre zvýšenie elektronického obchodu, a bráni podnikom EÚ pôsobiacim v digitálnom hospodárstve; je presvedčený, že prístup, ktorý spočíva v zapojení viacerých zainteresovaných strán, je tým najlepším prístupom na zabezpečenie rovnováhy medzi verejným a súkromným záujmom na internete a globálnom trhu; žiada, aby sa vyvinulo medzinárodné úsilie o vybudovanie potrebných infraštruktúr, ktoré umožnia rozšírenie digitálneho hospodárstva vrátane liberálnych regulačných režimov, a žiada rozvojové krajiny, aby zvýšili vzájomný prospech v súlade so zásadou „obchod pre zmenu“;

46.  nazdáva sa, že obmedzenie prístupu podnikov EÚ k digitálnym trhom a online spotrebiteľom okrem iného prostredníctvom masovej štátnej cenzúry a obmedzeného prístupu na trh európskym poskytovateľom online služieb v tretích krajinách je prekážkou obchodu; vyzýva Komisiu a Radu, aby do všetkých budúcich obchodných dohôd začlenili ochranný mechanizmus, najmä do dohôd, ktoré obsahujú ustanovenia s dosahom na online služby a online spoločenstvá používateľov, ktorí si vymieňajú informácie, s cieľom zabezpečiť, aby tretie strany od spoločností EÚ pôsobiacich v informačných a komunikačných technológiách nevyžadovali, aby obmedzovali prístup k webovým stránkam, odstraňovali obsah vytvorený užívateľmi alebo poskytovali osobné informácie, napr. osobné IP adresy, spôsobom, ktorý je v rozpore so základnými právami a slobodami; ďalej vyzýva Radu a Komisiu, aby vypracovali stratégiu, ako spochybniť opatrenia tretích krajín, ktoré obmedzujú podnikom EÚ prístup k svetovým online trhom;

47.  naliehavo žiada Komisiu, aby predložila nový návrh regulačného rámca o vývoze tovaru s dvojakým použitím, v ktorom sa bude zaoberať vývozom potenciálne škodlivého vývozu tovaru a služieb v oblasti informačných a komunikačných technológií do tretích krajín a v ktorom sa bude predpokladať koordinačná a monitorovacia úloha Komisie;

Správa internetu

48.  považuje transparentné rozhodovanie založené na spolupráci za zásadné pre zabezpečenie rešpektovania otvorenosti internetu a prístupu všetkých k nemu; domnieva sa, že každá diskusia o predpisoch týkajúcich sa internetu by mala byť otvorená, pričom by sa mali do nej zapojiť všetky zainteresované strany, predovšetkým odborníci v oblasti ochrany základných práv, ako aj každodenní používatelia internetu; domnieva sa, že EÚ by mala zohrávať vedúcu úlohu pri rozvoji základných pravidiel týkajúcich sa digitálnej slobody a noriem správania vo virtuálnom priestore vrátane mechanizmov urovnávania sporov, pričom by mala zohľadniť aj vzájomne nezlučiteľné jurisdikcie;

49.  konštatuje, že štruktúra internetu je v súčasnosti pomerne neregulovaná a riadená na základe prístupu viacerých zainteresovaných strán; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ zabezpečila, aby tento model založený na viacerých zainteresovaných stranách bol prístupný pre všetkých a aby malé podniky, ako aj aktérov občianskej spoločnosti a používateľov neovládalo niekoľko veľkých spoločností a vládnych subjektov;

50.  domnieva sa, že spolupráca medzi vládami a súkromnými subjektmi v otázkach týkajúcich sa IKT by sa nemala zakladať na stanovení priamej a nepriamej povinnosti poskytovateľov internetových služieb prijať pridelené úlohy v oblasti presadzovania práva prostredníctvom kontroly a regulácie internetu;

51.  zdôrazňuje dôležitosť celkovej stratégie EÚ v oblasti správy internetu, ako aj pokiaľ ide o otázky súvisiace s reguláciou telekomunikácií, pričom pripomína, že tento sektor riadi na medzinárodnej úrovni Medzinárodná telekomunikačná únia, v ktorej má každý členský štát EÚ jeden hlas;

52.  vyjadruje znepokojenie nad návrhmi zoskupení vlád a podnikov, ktoré sa snažia o zavedenie regulačného dohľadu a zvýšenej vládnej a súkromnej kontroly nad internetom a telekomunikačnými operáciami;

53.  vyzýva EÚ, aby riešila otázku mimoúzemného vplyvu zákonov tretích krajín, najmä zákonov Spojených štátov, týkajúcich sa práv duševného vlastníctva, na občanov, spotrebiteľov a podniky z EÚ a odolávala tomuto vplyvu, pričom v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila svoju európsku stratégiu týkajúcu sa výpočtového mračna, ako sa zdôrazňuje v Digitálnej agende pre Európu;

54.  pripomína, že internet, dátové pripojenie, uchovávanie údajov a IKT tvoria neodmysliteľnú súčasť kritickej infraštruktúry EÚ;

55.  vyjadruje poľutovanie nad presadzovaním väčších právomocí v oblasti blokovania webových stránok v EÚ vzhľadom na to, že takýto prístup by mal byť vždy posledným možným riešením;

56.  dôrazne podporuje zásadu neutrality internetu, najmä požiadavku, aby poskytovatelia internetových služieb neblokovali, nediskriminovali ani neobmedzovali nikoho, ani neznižovali jeho možnosti využívať služby poskytujúce prístup k akémukoľvek obsahu, aplikácii alebo službe podľa vlastného výberu bez ohľadu na ich zdroj alebo cieľovú skupinu ani možnosti využívať, zasielať, zverejňovať, prijímať alebo ponúkať takýto obsah, aplikáciu alebo službu, a to aj prostredníctvom cien;

57.  nazdáva sa, že na presadzovanie a modernizáciu práv duševného vlastníctva, ktoré sú rozhodujúce pre zabezpečenie inovácií, zamestnanosti a otvoreného svetového obchodu, je v budúcnosti potrebná užšia globálna spolupráca;

58.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vypracovali politiku v oblasti práv duševného vlastníctva, ktorou sa naďalej umožní, aby tí, ktorí chcú vytvárať a šíriť vlastný obsah bez toho, aby nadobudli práva duševného vlastníctva, tak mohli urobiť;

59.  vyzýva Komisiu, aby navrhla nový regulačný rámec pre cezhraničný internetový obchod, hodnotenie a revíziu smernice 2001/29/ES o informačnej spoločnosti s cieľom zabezpečiť predvídateľnosť a flexibilitu režimu autorských práv v EÚ, ako aj revíziu smernice o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, ktorá by uviedla do rovnováhy potrebu vhodnej reformy zákona o autorských právach a ochrany autorských práv a potrebu chrániť základné práva na internete a zachovať otvorený internet a ktorá by slúžila ako východisko pre ustanovenia a záväzky v oblasti práv duševného vlastníctva v budúcich dohodách o voľnom obchode;

Stratégia digitálnej slobody

60.  uznáva, že ľudské práva treba chrániť aj v súvislosti s internetom, a domnieva sa, že IKT by sa mali zahrnúť do všetkých programov EÚ, najmä európskej susedskej politiky a strategických partnerstiev, s cieľom zabezpečiť pokrok v týchto snahách;

61.  žiada, aby EÚ uznala digitálne slobody za základné práva a nutné predpoklady pre uplatňovanie univerzálnych ľudských práv, ako je právo na súkromie, sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania a prístup k informáciám, a pre zaručenie transparentnosti a zodpovednosti vo verejnom živote;

62.  vyzýva Komisiu a Radu, aby podporili, odborne pripravili a posilnili postavenie obhajcov ľudských práv, aktivistov občianskej spoločnosti a nezávislých novinárov využívajúcich pri svojich činnostiach IKT a aby presadzovali uplatňovanie základných práv, ako je právo na súkromie, sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania a sloboda združovania;

63.  žiada členské štáty, aby nevyužívali výnimku týkajúcu sa zabezpečenia verejného poriadku ako reštriktívne opatrenie na obmedzenie základného práva organizácií občianskej spoločnosti slobodne sa zhromažďovať a demonštrovať, a pripomína, že akákoľvek takáto výnimka by musí byť odôvodnená a primeraná;

64.  žiada, aby popri podporných programoch bola digitálnym slobodám v prijímajúcich krajinách pomoci EÚ poskytnutá aj politickú a diplomatickú podpora;

65.  domnieva sa, že obmedzovanie digitálnych slobôd by sa malo plne zohľadniť vo vzťahoch EÚ s tretími krajinami, pričom krajiny prijímajúce podporu a pomoc EÚ, okrem krajín, ktoré čelia vážnym konfliktom a katastrofám alebo sa nachádzajú v situáciách hneď po skončení konfliktu alebo katastrofy, by mali byť povinné používať IKT spôsobom, ktorý zvyšuje transparentnosť a zodpovednosť;

66.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby do prístupových rokovaní a rokovaní o rámcových dohodách s tretími krajinami, dialógov o ľudských právach, obchodných rokovaní a všetkých foriem kontaktu týkajúcich sa ľudských práv zahrnuli ustanovenia o podmienenosti, ktorými sa ustanoví potreba zaručenia a dodržiavania neobmedzeného prístupu k internetu a digitálnych slobôd;

67.  vyzýva Komisiu a Radu, aby podporovali a chránili vysokú úroveň digitálnej slobody v EÚ, najmä kodifikáciou zásady neutrality prostredníctvom vhodného právneho predpisu, s cieľom posilniť dôveryhodnosť Únie z hľadiska presadzovania a obhajovania digitálnych slobôd na celom svete;

68.  domnieva sa, že ak má Únia v plnej miere využiť svoju ekonomickú silu a stať sa globálnym aktérom obhajujúcim digitálne slobody, musí dať do súčinnosti svoju obchodnú, bezpečnostnú a zahraničnú politiku a zosúladiť svoje hodnoty a záujmy;

69.  domnieva sa, že koordinácia a spoločné diplomatické iniciatívy s inými krajinami OECD pri rozvíjaní a vykonávaní stratégie digitálnej slobody sú nevyhnutné pre podnikanie účinných a rýchlych krokov;

70.  vyzýva Komisiu a Radu, aby čo najskôr prijali stratégiu digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ;

o
o   o

71.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a ESVČ.

(1) http://www.ohchr.org/EN/HRBodies/HRC/RegularSessions/Session20/Pages/ResDecStat.aspx.
(2) Uznesenie jednomyseľne prijaté Radou guvernérov Medziparlamentnej únie na jej 189. schôdzi (Bern, 19. októbra 2011), http://www.ipu.org/english/issues/hrdocs/189/is01.htm.
(3) http://eeas.europa.eu/delegations/un_geneva/press_corner/focus/events/2012/20120625_en.htm.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2012)0250.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2012)0237.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2012)0140.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2012)0126.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2012)0059.
(9) Ú. v. EÚ L 56, 29.2.2012, s. 1.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2011)0511.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2011)0364.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2011)0334.
(13) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 135.
(14) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101.
(15) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 33.
(16) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 24.
(17) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107.
(18) Prijaté texty, P7_TA(2011)0406.
(19) Ú. v. EÚ L 16, 19.1.2012, s. 1.
(20) Ú. v. EÚ L 87, 24.3.2012, s. 26.
(21) http://unesdoc.unesco.org/images/0013/001325/132540e.pdf.


Prechodné opatrenia pre bilaterálne investičné dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami ***II
PDF 203kWORD 21k
Uznesenie
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia pre bilaterálne investičné dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami (11917/1/2012 – C7–0328/2012 – 2010/0197(COD))
P7_TA(2012)0471A7-0389/2012

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (11917/1/2012 – C7-0328/2012),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2010)0344),

–  so zreteľom na list predsedu Výboru pre medzinárodný obchod z 31. mája 2012, v ktorom odporúča plénu, aby schválilo pozíciu Rady v prvom čítaní,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 72 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0389/2012),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

4.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

5.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt po tom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby po dohode s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie spolu s vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

PRÍLOHA K
LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

Skutočnosť, že sa v tomto nariadení vrátane odôvodnení 17, 18 a 19 ustanovuje použitie postupov uvedených v nariadení (EÚ) č. 182/2011, nepredstavuje precedens, na základe ktorého sa v budúcich nariadeniach umožní Únii splnomocniť členské štáty podľa článku 2 ods. 1 ZFEÚ vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty v oblastiach, v ktorých má výlučnú právomoc Únia. Použitie konzultačného postupu v tomto nariadení miesto postupu preskúmania sa navyše nepovažuje za precedens vo vzťahu k budúcim nariadeniam vytvárajúcim rámec spoločnej obchodnej politiky.

(1) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 203.


Makrofinančná pomoc Gruzínsku ***II
PDF 306kWORD 29k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku (05682/1/2012 – C7-0221/2012 – 2010/0390(COD))
P7_TA(2012)0472A7-0363/2012

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (05682/1/2012 – C7-0221/2012),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2010)0804),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 66 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0363/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v druhom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 11. decembra 2012 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2013/EÚ o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku

P7_TC2-COD(2010)0390


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 212 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(2),

keďže:

(1)  Vzťahy medzi Gruzínskom a Európskou úniou sa rozvíjajú v rámci európskej susedskej politiky. V roku 2006 sa Spoločenstvo a Gruzínsko dohodli na akčnom pláne európskej susedskej politiky, v ktorom identifikovali strednodobé priority v rámci vzťahov medzi Úniou a Gruzínskom. Únia a Gruzínsko v roku 2010 začali rokovania o dohode o pridružení, ktorá má podľa očakávaní nahradiť existujúcu dohodu o partnerstve a spolupráci(3). Rámec vzťahov medzi Úniou a Gruzínskom sa ďalej posilňuje nedávno začatým Východným partnerstvom.

(2)  Na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady, ktoré sa konalo 1. septembra 2008, sa potvrdila ochota Únie posilniť vzťahy Únie a Gruzínska po skončení ozbrojeného konfliktu z augusta 2008 medzi Gruzínskom a Ruskou federáciou.

(3)  Gruzínske hospodárstvo je postihnuté medzinárodnou finančnou krízou od tretieho štvrťroka 2008, čo sa prejavilo poklesom produkcie, klesajúcimi fiškálnymi príjmami a rastúcimi potrebami vonkajšieho financovania.

(4)  Na medzinárodnej konferencii darcov, ktorá sa konala 22. októbra 2008, medzinárodné spoločenstvo prisľúbilo podporu na oživenie gruzínskeho hospodárstva v súlade so spoločným posúdením potrieb, ktoré vykonala Organizácia Spojených národov a Svetová banka.

(5)  Únia oznámila, že by Gruzínsku poskytla finančnú pomoc až do výšky 500 miliónov EUR.

(6)  Úprava a oživenie gruzínskeho hospodárstva sú podporované prostredníctvom finančnej pomoci Medzinárodného menového fondu (MMF). V septembri 2008 uzavreli gruzínske orgány s MMF Dohodu o pohotovostnom úvere vo výške 750 miliónov USD na podporu gruzínskeho hospodárstva pri vykonávaní potrebných úprav z dôvodu finančnej krízy.

(7)  Vzhľadom na ďalšie zhoršenie hospodárskej situácie v Gruzínsku a potrebnú revíziu hospodárskych predpokladov, z ktorých vychádza program MMF, ako aj vzhľadom na vyššie potreby vonkajšieho financovania Gruzínska sa medzi Gruzínskom a MMF dosiahla dohoda o zvýšení úveru poskytovaného v rámci dohody o pohotovostnom úvere o 424 miliónov USD, ktoré rada MMF schválila v auguste 2009.

(8)  Únia má v úmysle poskytnúť v rokoch 2010 – 2012 v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) granty na rozpočtovú podporu Gruzínsku vo výške 37 miliónov EUR ročne.

(9)  Vzhľadom na svoju zhoršujúcu sa hospodársku situáciu a výhľad požiadalo Gruzínsko o makrofinančnú pomoc Únie.

(10)  Keďže v platobnej bilancii Gruzínska stále pretrváva zostatková finančná medzera, poskytnutie makrofinančnej pomoci sa v súčasnej výnimočnej situácii považuje za vhodnú reakciu na žiadosť Gruzínska o podporu stabilizácie hospodárstva v spojení s prebiehajúcim programom MMF.

(11)  Makrofinančná pomoc Únie, ktorá sa má poskytnúť Gruzínsku (ďalej len „makrofinančná pomoc Únie“), by nemala iba dopĺňať programy a zdroje z MMF a Svetovej banky, ale mala by sa ňou aj zaistiť pridaná hodnota vyplývajúca zo zapojenia Únie.

(12)  Komisia by mala zaistiť, aby bola makrofinančná pomoc Únie právne a vecne zosúladená s opatreniami prijatými v rôznych oblastiach vonkajšej činnosti a ostatnými súvisiacimi politikami Únie.

(13)  Osobitné ciele makrofinančnej pomoci Únie by mali posilniť efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť. Komisia by mala tieto ciele pravidelne monitorovať.

(14)  Do podmienok, ktoré sú základom poskytovania makrofinančnej pomoci Únie, by sa mali premietať kľúčové zásady a ciele politiky Únie voči Gruzínsku.

(15)  S cieľom zaistiť účinnú ochranu finančných záujmov Únie súvisiacich s makrofinančnou pomocou Únie je potrebné, aby Gruzínsko prijalo vhodné opatrenia v oblasti predchádzania podvodom, korupcii a iným nezrovnalostiam súvisiacim s touto pomocou a boja proti nim. Zároveň je nevyhnutné, aby Komisia zabezpečila vhodné kontroly a aby Dvor audítorov zabezpečil príslušné audity.

(16)  Uvoľnením tejto makrofinančnej pomoci Únie nie sú dotknuté právomoci rozpočtového orgánu.

(17)  Makrofinančnú pomoc Únie by mala riadiť Komisia. S cieľom zaručiť, aby Európsky parlament a Hospodársky a finančný výbor mohli sledovať vykonávanie tohto rozhodnutia, Komisia by ich mala pravidelne informovať o napredovaní poskytovania pomoci a predkladať im príslušné dokumenty.

(18)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(4),

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.  Únia poskytne Gruzínsku makrofinančnú pomoc (ďalej len „makrofinančná pomoc Únie“) v maximálnej výške 46 miliónov EUR s cieľom podporiť stabilizáciu gruzínskeho hospodárstva a uspokojiť jeho potreby spojené s platobnou bilanciou, identifikované v súčasnom programe MMF. Z tejto maximálnej sumy sa do 23 miliónov EUR poskytne vo forme grantov a do 23 miliónov EUR vo forme úverov. Uvoľnenie makrofinančnej pomoci Únie podlieha schváleniu rozpočtu Únie na rok 2013 rozpočtovým orgánom.

2.  Na financovanie časti makrofinančnej pomoci Únie poskytovanej vo forme úveru je Komisia splnomocnená požičať si potrebné zdroje v mene Únie. Úver má maximálnu splatnosť 15 rokov.

3.  Uvoľnenie makrofinančnej pomoci Únie riadi Komisia spôsobom, ktorý je v súlade s dohodami alebo dohovormi dosiahnutými medzi MMF a Gruzínskom a kľúčovými zásadami a cieľmi hospodárskej reformy stanovenými v dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Gruzínskom. Komisia pravidelne informuje Európsky parlament a Hospodársky a finančný výbor o vývoji riadenia makrofinančnej pomoci Únie a poskytuje im príslušné dokumenty.

4.  Makrofinančná pomoc Únie je k dispozícii dva roky a šesť mesiacov počnúc prvým dňom od nadobudnutia účinnosti memoranda o porozumení uvedeného v článku 2 ods. 1.

Článok 2

1.  Komisia v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 6 ods. 2 prijme memorandum o porozumení, ktoré obsahuje podmienky hospodárskej politiky a finančné podmienky, od ktorých závisí makrofinančná pomoc Únie, vrátane časového rámca ich plnenia. Podmienky hospodárskej politiky a finančné podmienky stanovené v memorande o porozumení musia byť v súlade s dohodami alebo dohovormi uvedenými v článku 1 ods. 3. Tieto podmienky musia byť zamerané predovšetkým na posilnenie efektívnosti, transparentnosti a zodpovednosti makrofinančnej pomoci Únie vrátane systémov hospodárenia s verejnými financiami v Gruzínsku. Komisia pravidelne monitoruje pokrok pri dosahovaní týchto cieľov. Podrobné finančné podmienky makrofinančnej pomoci Únie sa stanovia v dohode o grante a dohode o úvere, na ktorých sa Komisia dohodne s gruzínskymi orgánmi.

2.  Počas vykonávania makrofinančnej pomoci Únie Komisia monitoruje spoľahlivosť gruzínskych finančných opatrení, administratívnych postupov, vnútorných a vonkajších kontrolných mechanizmov, ktoré sa týkajú tejto pomoci, ako aj dodržiavanie dohodnutého časového rámca zo strany Gruzínska.

3.  Komisia pravidelne overuje, či je hospodárska politika Gruzínska v súlade s cieľmi makrofinančnej pomoci Únie a či sa dohodnuté podmienky hospodárskej politiky uspokojivo plnia. Na tento účel pracuje Komisia v úzkej koordinácii s MMF a Svetovou bankou, a v prípade potreby s Hospodárskym a finančným výborom.

Článok 3

1.  Za podmienok uvedených v odseku 2 poskytne Komisia makrofinančnú pomoc Únie v dvoch splátkach, z ktorých každá pozostáva z grantového a úverového prvku. Výška každej splátky sa stanoví v memorande o porozumení.

2.  Komisia rozhodne o vyplatení tranží pod podmienkou uspokojivého plnenia podmienok hospodárskej politiky a finančných podmienok dohodnutých v memorande o porozumení. Vyplatenie druhej tranže sa uskutoční najskôr tri mesiace po uvoľnení prvej tranže.

3.  Finančné prostriedky Únie sa vyplatia Národnej banke Gruzínska. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia, ktoré sa dohodnú v memorande o porozumení vrátane potvrdenia zostatkových potrieb financovania rozpočtu, sa finančné prostriedky Únie môžu vyplatiť Ministerstvu financií Gruzínska ako konečnému príjemcovi.

Článok 4

1.  Operácie prijímania a poskytovania úverov súvisiace s úverovým prvkom makrofinančnej pomoci Únie sa vykonávajú v eurách s valutou aktuálneho dňa a Únie sa nesmie týkať zmena splatnosti, riziko spojené so zmenou výmenného kurzu alebo úrokovej sadzby ani iné komerčné riziko.

2.  Ak o to Gruzínsko požiada, Komisia vykoná nevyhnutné kroky s cieľom zaistiť, aby sa do podmienok úveru zahrnula doložka o predčasnom splatení úveru, ktorej bude zodpovedať príslušná doložka v podmienkach operácií Komisie prijímania úverov.

3.  Ak o to Gruzínsko požiada a pokiaľ okolnosti umožnia zlepšenie úrokovej sadzby úveru, Komisia môže úplne alebo čiastočne refinancovať svoje počiatočné úvery alebo reštrukturalizovať príslušné finančné podmienky. Operácie refinancovania alebo reštrukturalizácie sa vykonajú v súlade s podmienkami ustanovenými v odseku 1 a nesmú viesť k predĺženiu priemernej lehoty splatnosti príslušného úveru ani k zvýšeniu sumy kapitálu nesplateného k dátumu refinancovania alebo reštrukturalizácie.

4.  Všetky náklady, ktoré vzniknú Únii v súvislosti s operáciami prijímania a poskytovania úverov na základe tohto rozhodnutia, znáša Gruzínsko.

5.  Komisia informuje Európsky parlament a Hospodársky a finančný výbor o vývoji operácií uvedených v odsekoch 2 a 3.

Článok 5

Makrofinančná pomoc Únie sa poskytuje v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(5), a v súlade s jeho vykonávacími pravidlami(6). Príslušné opatrenia v súvislosti s predchádzaním podvodom, korupcii a iným nezrovnalostiam vplývajúcim na makrofinančnú pomoc Únie a s bojom proti nim sa ustanovia najmä v memorande o porozumení, dohode o úvere a dohode o grante, ktoré sa uzavrú s gruzínskymi orgánmi. S cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť riadenia a vyplatenia finančných prostriedkov sa v memorande o porozumení, dohode o úvere a dohode o grante stanovia aj kontroly vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, ktoré bude vykonávať Komisia, ako aj Európsky úrad pre boj proti podvodom. Okrem toho sa v týchto dokumentoch stanovia aj audity a v prípade potreby aj audity na mieste, ktoré bude vykonávať Dvor audítorov.

Článok 6

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 7

1.  Každoročne do 30. júna predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto rozhodnutia v predchádzajúcom roku vrátane jeho hodnotenia. V tejto správe sa uvedú väzby medzi podmienkami hospodárskej politiky a finančnými podmienkami stanovenými v memorande o porozumení, priebežnými hospodárskymi a fiškálnymi výsledkami Gruzínska a rozhodnutiami Komisie uvoľniť tranže makrofinančnej pomoci Únie.

2.  Najneskôr do dvoch rokov po uplynutí obdobia dostupnosti pomoci uvedeného v článku 1 ods. 4 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o následnom hodnotení.

Článok 8

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

[PDN 1]

(1) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 211.
(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 10. mája 2011 (Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 211) a pozícia Rady v prvom čítaní z 10. mája 2012 (Ú. v. EÚ C 291 E, 27.9.2012, s. 1). Pozícia Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012.
(3) Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej (Ú. v. ES L 205, 4.8.1999, s. 3).
(4) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(5) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.
(6) Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1).


Európska námorná bezpečnostná agentúra ***II
PDF 199kWORD 20k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1406/2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (10090/2/2012 – C7-0329/2012 – 2010/0303(COD))
P7_TA(2012)0473A7-0387/2012

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (10090/2/2012 – C7-0329/2012),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. februára 2011(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2010)0611),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 72 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0387/2012),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 68.
(2) Prijaté texty z 15.12.2011, P7_TA(2011)0581.


Vytvorenie jednotnej ochrany patentov ***I
PDF 278kWORD 22k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov (COM(2011)0215 – C7-0099/2011 – 2011/0093(COD))
P7_TA(2012)0474A7-0001/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0215),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 118 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7–0099/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality španielskym kongresom a španielskym senátom a talianskou snemovňou poslancov, v ktorom sa tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. novembra 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0001/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. decembra 2012 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany

P7_TC1-COD(2011)0093


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 1257/2012.)


Jednotná ochrana patentov *
PDF 403kWORD 28k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov so zreteľom na platný režim prekladov (COM(2011)0216 – C7-0145/2011 – 2011/0094(CNS))
P7_TA(2012)0475A7-0002/2012

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2011)0216),

–  so zreteľom na druhý odsek článku 118 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0145/2011),

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality španielskym kongresom a španielskym senátom a talianskou snemovňou poslancov, v ktorom sa tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0002/2012),

1.  schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Keďže Európsky patentový úrad je zodpovedný za udeľovanie európskych patentov, režimy prekladov pre európsky patent s jednotným účinkom by mali vychádzať zo súčasného postupu v Európskom patentovom úrade. Tieto opatrenia by sa mali zamerať na dosiahnutie potrebnej rovnováhy medzi záujmami hospodárskych subjektov a verejným záujmom pokiaľ ide o náklady na konanie a dostupnosť technických informácií.
(6)  Keďže Európsky patentový úrad je zodpovedný za udeľovanie európskych patentov, režimy prekladov pre európsky patent s jednotným účinkom by mali vychádzať zo súčasného postupu v Európskom patentovom úrade. Tieto opatrenia by sa mali zamerať na dosiahnutie potrebnej rovnováhy medzi záujmami hospodárskych subjektov, najmä malých a stredných podnikov, a verejným záujmom, pokiaľ ide o náklady na konanie a dostupnosť technických informácií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
(9)  S cieľom uľahčiť prístup k európskym patentom s jednotným účinkom najmä pre malé a stredné podniky prihlasovatelia, ktorých jazyk nie je jedným z úradných jazykov Európskeho patentového úradu, by mali mať možnosť podávať patentové prihlášky Európskemu patentovému úradu v akomkoľvek inom úradnom jazyku Únie. Ako doplňujúce opatrenie pre prihlasovateľov, ktorí nadobudli európske patenty s jednotným účinkom a ktorí majú svoje bydlisko alebo hlavné sídlo ekonomickej činnosti v členskom štáte Európskej únie, ktorého úradný jazyk je iný ako niektorý z úradných jazykov Európskeho patentového úradu, by mal Európsky patentový úrad spravovať v súlade s článkom 12 nariadenia xx/xx [hmotnoprávne ustanovenia] systém dodatočnej refundácie nákladov spojených s prekladom z tohto jazyka do jazyka konania Európskeho patentového úradu nad rámec toho, čo už v Európskom patentovom úrade existuje.
(9)  S cieľom uľahčiť prístup k európskym patentom s jednotným účinkom najmä pre malé a stredné podniky prihlasovatelia, ktorých jazyk nie je jedným z úradných jazykov Európskeho patentového úradu, by mali mať možnosť podávať patentové prihlášky Európskemu patentovému úradu v akomkoľvek inom úradnom jazyku Únie. Ako doplňujúce opatrenie malé a stredné podniky, fyzické osoby a neziskové organizácie, ktoré nadobudli európske patenty s jednotným účinkom a ktoré majú svoje bydlisko alebo hlavné sídlo ekonomickej činnosti v členskom štáte Európskej únie, ktorého úradný jazyk je iný ako niektorý z úradných jazykov Európskeho patentového úradu, by mali využívať systém dodatočnej refundácie nákladov spojených s prekladom z tohto jazyka do jazyka konania Európskeho patentového úradu nad rámec toho, čo už v Európskom patentovom úrade existuje. Systém dodatočnej refundácie by mal spravovať Európsky patentový úrad v súlade s článkom 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. [.../2012], ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)  Podmienky a úroveň preplácania dodatočných nákladov na preklad by sa mali stanoviť tak, aby sa v zásade zabezpečila plná kompenzácia nákladov na preklad. Treba stanoviť maximálnu výšku sumy za stranu, aby sa zohľadnila bežná priemerná trhová cena za preklad a zabránilo sa zneužívaniu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  Na podporu dostupnosti patentových informácií a šírenia technologických poznatkov by mali byť čo najskôr k dispozícii strojové preklady patentových prihlášok a špecifikácií do všetkých úradných jazykov Únie. Európsky patentový úrad vyvíja strojové preklady a tie sú veľmi dôležitým nástrojom usilujúcim o zlepšenie prístupu k patentovým informáciám a šírenie technologických znalostí. Včasná dostupnosť vysokokvalitných strojových prekladov prihlášok a špecifikácií európskych patentov do všetkých úradných jazykov Únie by bola na osoh všetkým používateľom európskeho patentového systému. Strojové preklady sú jedným z kľúčových prvkov politiky Európskej únie. Takéto strojové preklady by mali slúžiť len na informačné účely a nemali by mať žiadne právne účinky.
(10)  Na podporu dostupnosti patentových informácií a šírenia technologických poznatkov by mali byť čo najskôr k dispozícii strojové preklady patentových prihlášok a špecifikácií do všetkých úradných jazykov Únie. Európsky patentový úrad vyvíja strojové preklady a tie sú veľmi dôležitým nástrojom usilujúcim o zlepšenie prístupu k patentovým informáciám a šírenie technologických znalostí. Včasná dostupnosť vysokokvalitných strojových prekladov prihlášok a špecifikácií európskych patentov do všetkých úradných jazykov Únie by bola na osoh všetkým používateľom európskeho patentového systému. Strojové preklady sú jedným z kľúčových prvkov politiky Európskej únie. Takéto strojové preklady by mali slúžiť len na informačné účely a nemali by mať žiadne právne účinky. Preklady by mali byť k dispozícii online a bezplatne po uverejnení patentovej prihlášky a udeleného patentu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11 a (nové)
(11a)  Po skončení prechodného obdobia by mal Európsky patentový úrad naďalej zverejňovať dodatočný preklad špecifikácie európskeho patentu, ktorý dobrovoľne poskytol žiadateľ, do angličtiny. Znamenalo by to ďalšiu medzinárodnú publicitu a obmedzila by sa možnosť, že by porušovateľ tvrdil, že konal v dobrej viere.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Článok 1
Týmto nariadením sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov povolenej rozhodnutím Rady 2011/167/EÚ, pokiaľ ide o platné režimy prekladov.

1.  Týmto nariadením sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov povolenej rozhodnutím Rady 2011/167/EÚ, pokiaľ ide o platné režimy prekladov. Upravuje sa ním režim prekladov, ktorý sa vzťahuje na európske patenty tak, aby mali jednotný účinok.
1a.  Týmto nariadením nie sú dotknuté pravidlá používania jazykov inštitúcií Európskej únie ustanovené v súlade s článkom 342 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a s nariadením Rady č. 1/1958.
1b.  Toto nariadenie vychádza z jazykového režimu Európskeho patentového úradu a nemalo by sa chápať ako vytváranie osobitného jazykového režimu pre Úniu či precedensu pre obmedzený jazykový režim v akomkoľvek budúcom právnom nástroji Únie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2 a (nový)
2a.  Hneď ako budú strojové preklady patentových prihlášok a špecifikácií k dispozícii vo všetkých jazykoch Únie v súlade s článkom 6 ods. 3, sprístupnia sa bezplatne na internete pri zverejnení patentových prihlášok a udelených patentov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2 b (nový)
2b.  Po skončení prechodného obdobia uvedeného v článku 6 a v súlade s článkom 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. [.../2012], ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov poveria zúčastnené členské štáty v súlade s článkom 143 EPD Európsky patentový úrad zverejnením dodatočného úplného prekladu špecifikácií do angličtiny, ak tento dodatočný preklad dobrovoľne poskytol prihlasovateľ. Takýto preklad sa nesmie vykonávať automatizovanými prostriedkami.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1
1.  V prípade sporu týkajúceho sa európskeho patentu s jednotným účinkom majiteľ patentových práv poskytne na žiadosť a podľa výberu údajného porušovateľa úplný preklad patentu do úradného jazyka zúčastneného členského štátu, v ktorom došlo k údajnému porušeniu alebo v ktorom má údajný porušovateľ bydlisko/sídlo.
1.  V prípade sporu týkajúceho sa európskeho patentu s jednotným účinkom majiteľ patentových práv poskytne na žiadosť a podľa výberu údajného porušovateľa úplný preklad patentu do úradného jazyka zúčastneného členského štátu, v ktorom došlo k údajnému porušeniu alebo v ktorom má údajný porušovateľ bydlisko/sídlo. Takýto preklad sa nesmie vykonávať automatizovanými prostriedkami.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 2
2.  V prípade sporu týkajúceho sa európskeho patentu s jednotným účinkom poskytne majiteľ patentových práv v priebehu súdneho konania na žiadosť súdu príslušného na územiach zúčastnených členských štátov pre spory týkajúce sa európskych patentov s jednotným účinkom úplný preklad patentu do jazyka konania tohto súdu.
2.  V prípade sporu týkajúceho sa európskeho patentu s jednotným účinkom poskytne majiteľ patentových práv v priebehu súdneho konania na žiadosť súdu príslušného na územiach zúčastnených členských štátov pre spory týkajúce sa európskych patentov s jednotným účinkom úplný preklad patentu do jazyka konania tohto súdu. Takýto preklad sa nesmie vykonávať automatizovanými prostriedkami.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 4
4.  V prípade sporu týkajúceho sa nároku na náhradu škody súd, na ktorom sa spor prejednáva, zohľadní, že údajný porušovateľ mohol predtým, než dostal preklad uvedený v odseku 1, konať bez znalosti alebo bez dostatočných dôvodov vedieť, že porušuje patent.
4.  V prípade sporu týkajúceho sa nároku na náhradu škody súd, na ktorom sa spor prejednáva, zohľadní, či údajný porušovateľ, najmä je ním malý alebo stredný podnik, fyzická osoba, nezisková organizácia, univerzita alebo verejná výskumná organizácia, konal predtým, než dostal preklad uvedený v odseku 1, bez znalosti alebo bez dostatočných dôvodov vedieť, že porušuje patent.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 12 a 13
Návrh nariadenia
Článok 5
Vzhľadom na skutočnosť, že prihlášky európskych patentov možno podať v ktoromkoľvek jazyku podľa článku 14 ods. 2 EPD, v súlade s článkom 12 nariadenia , zúčastnené členské štáty v zmysle článku 143 EPD poverujú Európsky patentový úrad úlohou spravovať kompenzačný systém na preplácanie všetkých nákladov na preklad do maximálne stanovenej výšky z poplatkov uvedených v článku 13 tohto nariadenia pre prihlasovateľov podávajúcich prihlášky patentov na Európsky patentový úrad v jednom z úradných jazykov Únie, ktorý nie je úradným jazykom Európskeho patentového úradu.

1.  Vzhľadom na skutočnosť, že prihlášky európskych patentov možno podať v ktoromkoľvek jazyku podľa článku 14 ods. 2 EPD, v súlade s článkom 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. [.../2012], ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov, zúčastnené členské štáty v zmysle článku 143 EPD poverujú Európsky patentový úrad úlohou spravovať kompenzačný systém na preplácanie všetkých nákladov na preklad do maximálne stanovenej výšky z poplatkov uvedených v článku 10 tohto nariadenia pre prihlasovateľov podávajúcich prihlášky patentov na Európsky patentový úrad v jednom z úradných jazykov Únie, ktorý nie je úradným jazykom Európskeho patentového úradu.
1a.  Kompenzačný systém uvedený v odseku 1 sa financuje z poplatkov uvedených v článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. [.../2012], ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov, a je k dispozícii len pre malé a stredné podniky, fyzické osoby, neziskové organizácie, univerzity a verejné výskumné organizácie, ktoré majú svoje bydlisko alebo hlavné miesto podnikania v členskom štáte Európskej únie.
1b.  Prostredníctvom kompenzačného systému uvedeného v odseku 1 sa zaistí plné uhrádzanie nákladov na preklad do výšky stanovenej tak, aby odzrkadľovala priemernú trhovú cenu za preklady a aby sa zabránilo zneužívaniu systému.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – pododsek 1 a (nový)
Takéto preklady sa nesmú vykonávať automatizovanými prostriedkami.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 2
2.  Uplatňuje sa od [konkrétny dátum bude určený a bude zhodný s dátumom uplatňovania nariadenia xx/xx, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov].
2. Uplatňuje sa od 1. januára 2014 alebo od dátumu nadobudnutia platnosti dohody o vytvorení jednotného patentového súdu, a to podľa toho, čo nastane neskôr.

Jurisdikčný systém pre patentové spory
PDF 301kWORD 28k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012 o jurisdikčnom systéme na riešenie patentových sporov (2011/2176(INI))
P7_TA(2012)0476A7-0009/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/167/EÚ z 10. marca 2011, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany(1),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov (COM(2011)0215),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov so zreteľom na platný režim prekladov (COM(2011)0216),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora 1/09 z 8. marca 2011(2),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre ústavné veci (A7-0009/2012),

A.  keďže účinný patentový systém v Európe je nevyhnutným predpokladom na zvýšenie rastu prostredníctvom inovácie a na podporu európskych podnikov, najmä malých a stredných podnikov (MSP), v boji s hospodárskou krízou a celosvetovou konkurenciou;

B.  keďže rozhodnutím Rady 2011/167/EÚ, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany, dostali Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Francúzsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo povolenie nadviazať vzájomnú posilnenú spoluprácu na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov, a to uplatnením príslušných ustanovení zmlúv;

C.  keďže Komisia prijala 13. apríla 2011 na základe povoľujúceho rozhodnutia Rady návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov, a návrh nariadenia Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov so zreteľom na platný režim prekladov;

D.  keďže Súdny dvor predložil 8. marca 2011 stanovisko k návrhu Súdu pre európske patenty a patenty Spoločenstva, v ktorom poukázal na nesúlad návrhu s právom Únie;

E.  keďže účinnú jednotnú ochranu patentov možno zabezpečiť iba prostredníctvom funkčného systému riešenia patentových sporov;

F.  keďže v nadväznosti na stanovisko Súdneho dvora sa členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci, zapojili do vytvorenia Jednotného súdu na riešenie patentových sporov prostredníctvom medzinárodnej dohody;

G.  keďže v tejto súvislosti je zásadný rozdiel medzi bežnými medzinárodnými dohodami a zmluvami o založení Európskej únie, keďže zmluvy o založení ustanovili nový právny poriadok s vlastnými inštitúciami, v prospech ktorého štáty obmedzili svoje zvrchované práva v čoraz širších oblastiach a ktorému podliehajú nielen členské štáty, ale aj ich štátni príslušníci, pričom ochrancami tohto právneho poriadku sú Súdny dvor Európskej únie a všeobecné súdy a tribunály členských štátov;

H.  keďže jednotný patentový súd musí ako každý iný vnútroštátny súd plne rešpektovať a uplatňovať právo Únie v spolupráci so Súdnym dvorom Európskej únie;

I.  keďže jednotný patentový súd by sa mal opierať o judikatúru Súdneho dvora tak, že bude požadovať predbežné nálezy v súlade s článkom 267 ZFEÚ;

J.  keďže na základe článkov 258, 259 a 260 ZFEÚ by sa malo zabezpečiť dodržiavanie zásady prednosti práva Únie a jeho náležitého uplatňovania;

K.  keďže jednotný patentový súd by mal tvoriť súčasť justičných systémov zmluvných členských štátov a mať výlučnú právomoc, pokiaľ ide o európske patenty s jednotným účinkom a európske patenty s určením pre jeden alebo viacero zmluvných členských štátov;

L.  keďže účinný súdny systém musí byť na prvom stupni decentralizovaný;

M.  keďže účinnosť systému riešenia sporov závisí od kvality a skúseností sudcov;

N.  keďže by mal existovať jeden súbor procesných pravidiel, ktorý by sa uplatňoval pri postupoch pred všetkými zložkami a stupňami súdu;

O.  keďže jednotný patentový súd by sa mal snažiť o vydávanie vysokokvalitných rozhodnutí bez neprimeraných procesných omeškaní a mal by pomáhať najmä MSP chrániť ich práva alebo sa brániť voči neodôvodneným nárokom alebo patentom, ktoré by sa mali odobrať;

1.  žiada vytvorenie jednotného systému riešenia patentových sporov, keďže rozdrobený trh patentov a rozdiely v presadzovaní práva bránia inovácií a pokroku na vnútornom trhu, komplikujú používanie systému patentov, sú nákladné a bránia účinnej ochrane patentových práv, najmä patentových práv MSP;

2.  nabáda členské štáty, aby bez zbytočných odkladov uzavreli rokovania a ratifikovali medzinárodnú dohodu (ďalej len „dohoda“) medzi týmito členskými štátmi (ďalej len „zmluvné členské štáty“) o vytvorení jednotného patentového súdu (ďalej len „súd“), pričom vyzýva Španielsko a Taliansko, aby zvážili svoje zapojenie do postupu posilnenej spolupráce;

3.  trvá na tom, že Súdny dvor ako strážca práva Únie musí zabezpečiť jednotnosť právneho poriadku Únie a prednosť európskeho práva v tejto súvislosti;

4.  domnieva sa, že členské štáty, ktoré sa zatiaľ nerozhodli zapojiť do posilnenej spolupráce na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov, sa môžu zúčastňovať na jednotnom systéme riešenia patentových sporov, pokiaľ ide o európske patenty platné na ich územiach;

5.  zdôrazňuje, že prioritou jednotného patentového súdu by malo byť zvýšenie právnej istoty a zlepšenie presadzovania patentov pri súčasnom dosahovaní spravodlivej vyváženosti medzi záujmami majiteľov práv a príslušných účastníkov konania;

6.  zdôrazňuje potrebu nákladovo efektívneho systému riešenia sporov financovaného tak, aby sa zabezpečil prístup ku spravodlivosti pre všetkých držiteľov patentov, najmä pre malé a stredné podniky, jednotlivcov a neziskové organizácie;

Všeobecný prístup

7.  berie na vedomie, že vytvorenie jednotného systému riešenia patentových sporov v členských štátoch, ktoré sú zapojené do posilnenej spolupráce, by sa malo uskutočniť prostredníctvom dohody;

8.  v súlade s tým zdôrazňuje, že:

   i) zmluvnými členskými štátmi môžu byť iba členské štáty Európskej únie;
   ii) dohoda by mala nadobudnúť platnosť potom, ako ju ratifikuje najmenej trinásť zmluvných členských štátov vrátane troch členských štátov, v ktorých bolo platných najviac európskych patentov v roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom sa uskutočnila diplomatická konferencia s cieľom podpísania tejto dohody;
   iii) súdom by mal byť spoločný súdny orgán zmluvných členských štátov, ktorý by mal mať rovnaké povinnosti ako akýkoľvek vnútroštátny súd, pokiaľ ide o zabezpečovanie súladu s právnymi predpismi Únie; preto súd napríklad spolupracuje so Súdnym dvorom tak, že uplatňuje článok 267 ZFEÚ;
   iv) súd by mal konať v súlade s právom Únie a rešpektovať jeho prednosť; v prípade, že odvolací súd poruší právo Únie, zmluvné členské štáty by mali byť spoločne zodpovedné za škody vzniknuté účastníkom príslušného konania; konanie vo veci porušenia právnych predpisov podľa článkov 258, 259 a 260 ZFEÚ by sa malo viesť proti všetkým zmluvným členským štátom;

9.  víta vytvorenie centra pre mediáciu a arbitráž v rámci uvedenej dohody;

Štruktúra systému riešenia patentových sporov

10.  domnieva sa, že účinný súdny systém riešenia sporov musí byť decentralizovaný, a zastáva názor, že:

   i) systém riešenia sporov súdu by mal pozostávať z prvého stupňa („súd prvého stupňa“) a odvolacieho stupňa („odvolací súd“); s cieľom vyhnúť sa neefektívnym a zdĺhavým konaniam by nemali byť pridané žiadne ďalšie stupne;
   ii) decentralizovaný súd prvého stupňa by mali okrem ústredného súdu tvoriť tiež miestne a regionálne súdy;
   iii) na žiadosť zmluvného členského štátu by sa v zmluvnom členskom štáte mali zriadiť ďalšie miestne súdy v rámci súdu prvého stupňa, ak sa počas troch po sebe nasledujúcich rokov pred dátumom nadobudnutia platnosti dohody alebo po ňom začalo v tomto zmluvnom štáte viac ako 100 konaní za kalendárny rok; ďalej navrhuje, aby počet súdov v jednom zmluvnom členskom štáte nepresahoval štyri;
   iv) regionálny súd by sa mal zriadiť pre dva alebo viacero zmluvných členských štátov na ich žiadosť;

Zloženie súdu a kvalifikácia sudcov

11.  zdôrazňuje, že účinnosť systému riešenia sporov závisí predovšetkým od kvality a skúseností sudcov;

12.  v tejto súvislosti:

   i) berie na vedomie, že odvolací súd a súd prvého stupňa by mali byť zložené zo sudcov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi rôznych štátov; zdôrazňuje, že toto zloženie musí zohľadňovať súčasné štruktúry súdov, pričom však treba mať na pamäti, že hlavným cieľom je zavedenie nového, skutočne jednotného súdu; preto navrhuje, aby miestne súdy dosiahli v čo najkratšom možnom čase mnohonárodné zloženie s tým, že odôvodnené výnimky z tejto základnej zásady možno pripustiť po schválení správnou komisiou z titulu prechodného obdobia v trvaní najviac päť rokov, pričom sa ale musí zabezpečiť zachovanie úrovne kvality a účinnosti existujúcich štruktúr; domnieva sa, že toto obdobie piatich rokov by sa malo využiť na intenzívnu odbornú prípravu sudcov;
   ii) domnieva sa, že súd by mal byť zložený z právnicky, ako aj technicky kvalifikovaných sudcov; sudcovia by mali mať najvyššiu úroveň odbornej spôsobilosti a overené schopnosti v oblasti patentového sporového konania a protimonopolného práva; túto kvalifikáciu by mali okrem iného preukázať relevantnými pracovnými skúsenosťami a odbornou prípravou; právnicky kvalifikovaní sudcovia by mali mať kvalifikáciu, ktorá sa vyžaduje pre súdne funkcie v zmluvnom členskom štáte; technicky kvalifikovaní sudcovia by mali mať vysokoškolský titul a skúsenosti v oblasti technológií, ako aj znalosti z občianskeho a občianskeho procesného práva;
   iii) navrhuje, aby sa ustanovenia dohody o zložení súdu nemohli po nadobudnutí jej platnosti meniť ani dopĺňať, iba ak by sa v dôsledku týchto ustanovení neplnili ciele systému riešenia sporov, t. j. čo najvyššia kvalita a efektívnosť systému riešenia sporov; navrhuje, aby rozhodnutia týkajúce sa zloženia súdu prijímal príslušný orgán jednomyseľne;
   iv) zastáva názor, že dohoda by mala obsahovať záruku, že sudcovia budú spôsobilí vykonávať svoju funkciu iba v prípade, že nie je spochybnená ich neutralita, najmä pokiaľ predtým zastávali funkciu člena odvolacej komisie vnútroštátneho patentového úradu alebo Európskeho patentového úradu;

Postup

13.  pokiaľ ide o postup, domnieva sa, že:

   i) by mal existovať jeden súbor procesných pravidiel, ktorý by sa uplatňoval pri postupoch pred všetkými zložkami a stupňami súdu;
   ii) konanie pred súdom, ktoré pozostáva z písomného, predbežného a ústneho konania, zavedie vhodné prvky flexibility pri zohľadnení cieľov rýchleho a účinného konania;
   iii) jazykom konania na ktoromkoľvek miestnom alebo regionálnom súde by mal byť úradný jazyk zmluvného členského štátu, na ktorého území sa nachádza príslušný súd, alebo úradný jazyk určený zmluvnými členskými štátmi, ktoré majú spoločný regionálny súd; účastníci konania by mali mať možnosť vybrať si za jazyk konania jazyk, v ktorom bol patent udelený, ak to príslušný súd schváli; jazykom konania pred ústredným súdom by mal byť jazyk, v ktorom bol príslušný patent udelený; jazykom konania pred odvolacím súdom by mal byť jazyk konania pred súdom prvého stupňa;
   iv) súd by mal mať právomoc vydávať predbežné súdne príkazy, ktorých účelom by bolo zabrániť akémukoľvek hroziacemu porušeniu a zakázať pokračovanie údajného porušovania; takáto právomoc však nesmie viesť k nespravodlivému taktizovaniu pri výbere súdu (tzv. „forum shopping“); a
   v) účastníkov konania by mali zastupovať iba advokáti oprávnení na zastupovanie v konaní pred súdom niektorého zo zmluvných členských štátov; zástupcom účastníkov konania môžu pomáhať patentoví zástupcovia, ktorým by sa malo umožniť vystupovať na vypočúvaniach pred súdom;

Právomoc a vplyv rozhodnutí súdu

14.  zdôrazňuje, že:

   i) súd by mal mať výlučnú právomoc, pokiaľ ide o európske patenty s jednotným účinkom a európske patenty s určením pre jeden alebo viacero zmluvných členských štátov; to si bude vyžadovať zmenu a doplnenie nariadenia (ES) č. 44/2001(3);
   ii) navrhovateľ by mal predložiť žalobu na miestny súd, ktorý sa nachádza v zmluvnom členskom štáte, v ktorom k porušeniu došlo alebo mohlo dôjsť, alebo v ktorom je odporca usadený alebo v ktorom má podnik, alebo na regionálny súd, na ktorom sa tento zmluvný členský štát zúčastňuje; ak sa v dotknutom zmluvnom členskom štáte miestny súd nenachádza a tento zmluvný členský štát sa nezúčastňuje na regionálnom súde, navrhovateľ predkladá žalobu na ústredný súd; účastníci konania by mali mať možnosť sa vopred dohodnúť na tom, na ktorú zložku súdu prvého stupňa (miestny, regionálny alebo ústredný súd) možno žaloby predkladať;
   iii) v prípade protinároku týkajúceho sa zrušenia by mal miestny alebo regionálny súd podľa vlastného uváženia pokračovať v konaní vo veci porušenia právnych predpisov nezávisle od toho, či začne tiež konanie vo veci protinároku, alebo či protinárok postúpi ústrednému súdu;
   iv) pravidlá týkajúce sa právomoci súdu by sa po nadobudnutí platnosti nemali meniť ani dopĺňať, iba ak by sa v dôsledku týchto pravidiel týkajúcich sa právomoci neplnili ciele systému riešenia sporov, t. j. čo najvyššia kvalita a efektívnosť systému riešenia sporov; navrhuje, aby rozhodnutia týkajúce sa právomoci súdu prijímal príslušný orgán jednomyseľne;
   v) rozhodnutia všetkých zložiek súdu prvého stupňa, ako aj rozhodnutia odvolacieho súdu by mali byť vykonateľné v každom zmluvnom členskom štáte bez toho, aby bolo potrebné vyhlásenie o vykonateľnosti;
   vi) vzťah medzi dohodou a nariadením (ES) č. 44/2001 by sa mal objasniť v dohode;

Hmotné právo

15.  zastáva názor, že súd by mal pri svojich rozhodnutiach vychádzať z právnych predpisov Únie, dohody, Európskeho patentového dohovoru (EPD) a vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s Európskym patentovým dohovorom, ustanovení medzinárodných dohôd uplatniteľných na patenty a záväzných pre všetky zmluvné členské štáty a vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných členských štátov s ohľadom na uplatniteľné právne predpisy Únie;

16.  zdôrazňuje, že európsky patent s jednotným účinkom by mal poskytovať svojmu majiteľovi právo na to, aby sa zabránilo priamemu a nepriamemu používaniu vynálezu akoukoľvek treťou stranou, ktorá nemá súhlas majiteľa pre územia zmluvných členských štátov, pričom majiteľ by mal mať právo na náhradu za spôsobené škody v prípade nezákonného používania vynálezu a právo na náhradu ušlého zisku z dôvodu porušenia a iných strát, príslušného licenčného poplatku alebo výnosu vyplývajúceho z nezákonného používania vynálezu;

o
o   o

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2011, s. 53.
(2) Ú. v. EÚ C 211, 16.7.2011, s. 2.
(3) Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.)


Vykonávanie bilaterálnej ochrannej doložky a stabilizačného mechanizmu v súvislosti s banánmi stanovených v Dohode o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou ***I
PDF 306kWORD 25k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vykonáva bilaterálna ochranná doložka a stabilizačný mechanizmus v súvislosti s banánmi stanovené v Dohode o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej (COM(2011)0599 – C7-0306/2011 – 2011/0263(COD))
P7_TA(2012)0477A7-0237/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0599),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0306/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 31. októbra 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0237/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(1);

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. decembra 2012 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013, ktorým sa vykonáva bilaterálna ochranná doložka a stabilizačný mechanizmus v súvislosti s banánmi stanovené v Dohode, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej

P7_TC1-COD(2011)0263


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 20/2013.)

PRÍLOHY K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE KOMISIE

Komisia víta dohodu v prvom čítaní medzi Európskym parlamentom a Radou týkajúcu sa nariadenia (EÚ) č. 20/2013(2).

V súlade s nariadením (EÚ) č. 20/2013 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o vykonávaní časti IV dohody a bude pripravená prediskutovať s gestorským výborom Európskeho parlamentu akékoľvek otázky vyplývajúce z vykonávania časti IV dohody.

Komisia bude venovať osobitnú pozornosť účinnému vykonávaniu záväzkov v dohode týkajúcich sa obchodu a trvalo udržateľného rozvoja, pričom zohľadní konkrétne informácie poskytnuté príslušnými monitorujúcimi orgánmi základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a mnohostranných environmentálnych dohôd uvedených v hlave VIII časti IV dohody. V tejto súvislosti sa Komisia obráti aj na príslušné poradné skupiny občianskej spoločnosti s cieľom poznať ich stanovisko.

Po uplynutí platnosti stabilizačného mechanizmu v súvislosti s banánmi 31. decembra 2019 Komisia zhodnotí situáciu na trhu Únie s banánmi a situáciu producentov banánov v Únii. Komisia oznámi svoje zistenia Európskemu parlamentu a Rade a predloží predbežné hodnotenie fungovania „Programme d'Options Spécifiques à l'Éloignement et l'Insularité“ (POSEI) (program osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter) pri ochrane produkcie banánov v Únii.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE

Európsky parlament a Komisia sa zhodli na dôležitosti úzkej spolupráce pri monitorovaní vykonávania časti IV dohody a nariadenia (EÚ) č. 20/2013(3). V záujme uvedeného sa zhodli na nasledujúcom:

– na požiadanie gestorského výboru Európskeho parlamentu mu Komisia predloží správu o akýchkoľvek konkrétnych otázkach týkajúcich sa plnenia záväzkov krajín Strednej Ameriky, pokiaľ ide o obchod a trvalo udržateľný rozvoj,

– ak Európsky parlament prijme odporúčanie na začatie prešetrovania ochranných opatrení, Komisia starostlivo preskúma, či sú splnené podmienky nariadenia (EÚ) č. 20/2013 na začatie prešetrovania z úradnej moci vyplývajúce z nariadenia. Ak Komisia dôjde k záveru, že podmienky nie sú splnené, predloží gestorskému výboru Európskeho parlamentu správu, v ktorej uvedie vysvetlenie všetkých faktorov relevantných pre začatie takéhoto prešetrovania.

(1) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté 13. septembra 2012 (Prijaté texty, P7_TA(2012)0348).
(2) Ú. v. EÚ L 17, 19.1.2013, s. 13.
(3) Ú. v. EÚ L 17, 19.1.2013, s. 13.


Dohoda o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou
PDF 321kWORD 34k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej (16395/1/2011 – C7-0182/2012 – 2011/0303(NLE))
P7_TA(2012)0478A7-0360/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (16395/1/2011),

–  so zreteľom na návrh Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej (16396/2011),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0182/2012),

–  so zreteľom na obchodnú kapitolu Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 15. novembra 2001 o globálnom partnerstve a spoločnej stratégii pre vzťahy medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou(1), z 27. apríla 2006 o posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou(2) a z 24. apríla 2008 o 5. samite Latinskej Ameriky a Karibiku a Európskej únie (LAK-EÚ) v Lime(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o obchode a chudobe: navrhovanie obchodných politík pre čo najväčší prínos obchodu v boji proti chudobe(4), z 23. mája 2007 o pomoci EÚ v oblasti obchodu(5), z 21. októbra 2010 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Latinskou Amerikou(6) a z 12. júna 2012 o vymedzení novej politiky rozvojovej pomoci s Latinskou Amerikou(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 5. februára 2009 o posilnení úlohy európskych malých a stredných podnikov v medzinárodnom obchode(8), z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v medzinárodných obchodných dohodách(9), z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v dohodách o medzinárodnom obchode(10) a z 27. septembra 2011 o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o stratégii EÚ pre vzťahy s Latinskou Amerikou(12) a z 5. júla 2011 o zvyšovaní vplyvu rozvojovej politiky EÚ(13),

–  so zreteľom na uznesenia Európsko-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia (EuroLat), a predovšetkým na uznesenia schválené na 5. riadnom plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 18. – 19. mája 2011 v Montevideu, Uruguaji, o perspektíve obchodných vzťahov medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou, a o stratégiách na ochranu a vytváranie pracovných miest, najmä pre ženy a mládež a o vzťahoch medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou v oblasti bezpečnosti a obrany,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 15. marca 2007 o pokynoch pre rokovanie o Dohode o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a krajinami Strednej Ameriky na strane druhej(14),

–  so zreteľom na vyhlásenia šiestich samitov hláv štátov a predsedov vlád krajín Latinskej Ameriky, Karibiku a EÚ, ktoré sa konali v mestách Rio de Janeiro (28. – 29. júna 1999), Madrid (17. – 18. mája 2002), Guadalajara (28. – 29. mája 2004), Viedeň (12. – 13. mája 2006), Lima (16. – 17. mája 2008) a Madrid (17. – 18. mája 2010),

–  so zreteľom na článok 81 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výbor pre rozvoj (A7-0360/2012),

A.  keďže dohoda o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou predstavuje dôležitý precedens tým, že ide o prvú dvojregionálnu dohodu o pridružení, ktorú podpísala EÚ po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy;

B.  keďže kľúčové ciele dvojregionálneho strategického partnerstva medzi EÚ a Latinskou Amerikou tvoria regionálna, sociálna, hospodárska a kultúrna integrácia, ktoré sú podložené uzatváranými subregionálnymi a bilaterálnymi dohodami o pridružení;

C.  keďže v záujme toho, aby bol vývoj partnerských vzťahov medzi EÚ a Latinskou Amerikou v prospech oboch zúčastnených strán a prinášal úžitok všetkým, je nevyhnutné zohľadňovať dodržiavanie zásad demokracie, právneho štátu a plné dodržiavanie ľudských práv všetkých občanov ako podstatného prvku politického dialógu;

D.  keďže samit, ktorý sa konal v máji 2010 v Madride, viedol k obnoveniu všetkých obchodných rokovaní s Latinskou Amerikou, ktoré v posledných rokoch uviazli na mŕtvom bode, a k uzavretiu rokovaní o tejto dohode o pridružení;

E.  keďže rozvíjanie vzťahov s Latinskou Amerikou znamená vzájomný prospech a prináša výhody pre všetky členské štáty EÚ;

F.  keďže Európsky parlament vyjadril svoje znepokojenie nad násilím páchaným na ženách vo svojom uznesení z 11. októbra 2007 o vraždení žien v Mexiku a strednej Amerike a úlohe Európskej únie v boji proti tomuto javu(15),

G.  keďže EÚ je hlavný investor a druhý obchodný partner v Strednej Amerike, ako aj hlavný poskytovateľ rozvojovej pomoci;

H.  keďže dodržiavanie zásad demokracie, právneho štátu a ľudských, občianskych a politických práv občanov oboch regiónov sú základnými prvkami dohody;

I.  keďže dohoda obsahuje doložku o ľudských právach, ktorá vzájomne zaväzuje zmluvné strany k riadnemu overovaniu dodržiavania ľudských práv a k tomu, aby zaručili jej praktické uplatňovanie;

J.  keďže pre stredoamerický región sú príznačné javy vysokej chudoby, sociálneho vylúčenia a sociálnej zraniteľnosti a zraniteľnosti životného prostredia;

K.  keďže dohoda o pridružení predpokladá politické a hospodárske pridruženie medzi EÚ a týmto regiónom a jeho jednotlivými štátmi, ktoré zohľadňuje rozdiely medzi oboma regiónmi a medzi jednotlivými krajinami Strednej Ameriky;

L.  keďže cieľ dohody sa má zamerať na podporu udržateľného rozvoja, sociálnej súdržnosti a regionálneho rozvoja;

M.  keďže EÚ by mohla prispievať prostredníctvom spolupráce k hľadaniu riešení zameraných na to, aby sa v regióne zaručila bezpečnosť, ktorá je v Strednej Amerike zdrojom vážnych obáv;

N.  keďže dohoda o pridružení spĺňa cieľ EÚ podporovať regionálnu integráciu prostredníctvom obchodu, ako sa uvádza v oznámení Komisie (COM(2010)0612) s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti, a v súlade so stratégiou Európa 2020 definuje obchod ako hnaciu silu konkurencieschopnosti, rozvoja a tvorby pracovných miest;

O.  keďže význam obchodnej časti dohody o pridružení kvalitatívne a kvantitatívne zväčší škálu tovaru a služieb, na ktoré sa budú vzťahovať výhody plynúce zo zóny voľného obchodu a ktorou sa ustanoví rámec na právnu bezpečnosť a istotu, ktoré budú podnetom na toky tovaru, služieb a investícií;

P.  keďže sa očakáva, že obchodná časť dohody o pridružení pre jednotlivé odvetvia zjednoduší okamžité či postupné znižovanie colných poplatkov na asymetrickom základe s cieľom vytvoriť dvojregionálnu zónu voľného obchodu podliehajúcu stabilnému a predvídateľnému režimu, ktorý podporí produktívne investície, rozsiahlejší prienik stredoamerického regiónu do svetového obchodu, efektívne riadenie zdrojov a lepšiu konkurencieschopnosť;

Q.  keďže jeden z hlavných cieľov dohody o pridružení, ktorým je prispievať k lepšej regionálnej integrácii a stabilite v Strednej Amerike, sa dosiahne pod podmienkou, že zmluvné strany (vrátane Panamy) prejavia jasnú politickú vôľu a zaviažu sa prekonať ťažkosti a budú pokračovať v ďalšej dynamickej integrácii prijatím účinných, rovnocenných a primeraných opatrení, aby sa vytvorili vzájomné výhodné synergie a posilnili ustanovenia partnerských dohôd, čím budú prispievať k ekonomickému, politickému a sociálnemu rozvoju;

R.  keďže vytvorenie rámca na posilnenie právnej istoty bude mať kladný vplyv tak na strany podporujúce rast tovarových a investičných tokov, ako aj na odvetvovú a zemepisnú diverzifikáciu; keďže najvýraznejšou zmenou pre Úniu bude úspora, ktorá vznikne z postupného znižovania a odstraňovania colných poplatkov a zjednodušovania obchodu a investícií v rámci stability a vzájomnej dôvery, pričom zdôrazňuje, že oba regióny sa zaviazali k dodržiavaniu a plneniu medzinárodných noriem, najmä predpisov Svetovej obchodnej organizácie a Medzinárodnej organizácie práce; keďže pre Strednú Ameriku to bude znamenať lepšie presadzovanie sa na medzinárodnej scéne, strategické partnerstvo s konsolidovaným trhom a príležitosť na diverzifikáciu a prilákanie dlhodobých produktívnych investícií;

S.  keďže existuje asymetria v tej časti dohody o pridružení, ktorá je venovaná obchodu, naznačená okrem iného stupňovaním a zavádzaním rozličných prechodných období pre oba regióny, ktoré umožnia, aby sa produktívne štruktúry prispôsobili novým ekonomickým a obchodným skutočnostiam vyplývajúcich z ich uplatňovania;

T.  keďže spomedzi jej princípov dodržiavanie demokratických zásad a základných ľudských práv a princípov právneho štátu posilnia domáce a medzinárodné politiky oboch strán; keďže prvoradým je význam začlenenia osobitnej hlavy s názvom Obchod a udržateľný rozvoj s odkazmi na medzinárodné normy a dohody v pracovnej a ekologickej oblasti a v oblasti riadenia v súlade s cieľom udržateľného a vyváženého rozvoja, ktorý zmenšuje rozdiely medzi stranami a vnútri nich, čím sa vytvára dôležitý precedens na budúce rokovania; keďže sa očakáva, že prostredníctvom obchodu sa posilní hospodársky rozvoj, ekologický rast a sociálna súdržnosť; keďže sa víta zavedenie inštitucionálnych a monitorovacích mechanizmov, akým je Rada pre obchod a udržateľný rozvoj a Fórum pre dialóg s občianskou spoločnosťou;

U.  keďže sa zdôrazňuje záväzok oboch regiónov dodržiavať zemepisné označenia a duševné vlastníctvo v súlade s medzinárodnými normami;

V.  keďže všetky štáty Strednej Ameriky majú výhody zo všeobecného systému preferencií plus (GSP+), ktorý sa prestane uplatňovať 31. decembra 2013; keďže z nového systému GSP sa bez výnimky vylúčia všetky krajiny, ktoré Svetová banka označila ako krajiny s vyšším stredným príjmom, čo znamená, že Kostarika a Panama by stratili právo na využívanie tohto systému; keďže GSP je jednostranný a dočasný systém, ktorý podlieha možnosti revízie, zahŕňa užší sortiment produktov a vylučuje väčšinu poľnohospodárskych produktov; vďaka dohode o pridružení sa zlepší obchodné postavenie všetkých štátov Strednej Ameriky, pretože sa ňou ustanovuje nový, rozšírenejší, bezpečnejší a vzájomne výhodný právny rámec; keďže sa víta skutočnosť, že tento nový systém umožní postupnú liberalizáciu obchodnej výmeny tovaru a služieb, verejné zaobstarávanie a posilnenie investícií;

1.  žiada Radu a Komisiu, aby zohľadnili tieto odporúčania:

Úvod

Politický dialóg ako kľúčový prvok rozvoja dvojregionálneho partnerstva

Efektívna spolupráca v boji proti chudobe a za sociálnu súdržnosť

Závery

o
o   o

   a) zdôrazňuje, aby sa umožnilo spracovanie, podpísanie a ratifikácia dohody o pridružení;
   b) pripomína, že na samite Európskej únie a krajín Latinskej Ameriky a Karibiku, ktorý sa uskutočnil v roku 2006, prijali hlavy štátov a vlád Európskej únie a niektorých republík Strednej Ameriky rozhodnutie o začatí rokovaní o dohode o pridružení medzi týmito dvomi regiónmi a že tieto rokovania sa začali v októbri 2007;
   c) pripomína, že Panama, ktorá sa rokovaní zúčastňovala ako pozorovateľ, v januári 2010 požiadala, aby sa stala jednou z rokujúcich krajín, a že Európska únia 10. marca 2010 formálne akceptovala toto začlenenie Panamy medzi rokujúce krajiny;
   d) pripomína, že rokovania sa úspešne skončili v máji 2010 a po fáze právneho preskúmania bolo znenie dohody parafované 22. marca 2011 a podpísané 28. júna 2012 v Tegucigalpe;
   e) pripomína, že dohoda o pridružení uzatvorená v máji 2010 obsahuje tri hlavné piliere: politický dialóg, spoluprácu a obchod;
   f) zdôrazňuje, že ide o prvé komplexné partnerstvo medzi regiónmi a je výsledkom neoblomnej politickej vôle EÚ. Toto partnerstvo predstavuje rozhodujúci krok vpred v integrácii Strednej Ameriky a prekračuje rámec obyčajných otázok voľného obchodu;
   g) zdôrazňuje, že úspech tejto dohody o pridružení so Strednou Amerikou umožnila politika podpory mierového riešenia sporov, stability a demokratizácie v regióne, ktorú začala EÚ už v 80. rokoch minulého storočia, a to prostredníctvom intenzívnej politickej angažovanosti na základe rôznych mierových dohôd a postupu skupiny Contadora;
   h) víta nové a mimoriadne možnosti pre dvojregionálne vzťahy medzi Európskou úniou a Strednou Amerikou, ktoré ponúka politický dialóg o novej dohode o pridružení, a to na úrovni vlád a parlamentov, ako i na úrovni dialógu s občianskou spoločnosťou, čo predstavuje kvalitatívny skok v porovnaní s predchádzajúcim dialógom zo San José, ktorý sa začal v roku 1984;
   i) zdôrazňuje parlamentný rozmer, ktorý dohoda získala vytvorením parlamentného Výboru pre pridruženie zloženého z poslancov Európskeho parlamentu a stredoamerických poslancov, ktorý bude informovaný o rozhodnutiach Rady pre pridruženie a ktorý môže vydávať odporúčania a má nárok na informácie o vykonávaní dohody;
   j) zdôrazňuje, že by sa malo zabezpečiť optimálne vykonávanie dohody o pridružení, a to prostredníctvom osobitnej pozornosti bodom, ktoré zdôrazňuje Európsky parlament v tomto uznesení, a ustanoveniam vykonávajúcim dohodu o pridružení, a vyzýva, aby sa podporili činnosti parlamentného výboru pre pridruženie;
   k) zdôrazňuje, že dohoda o pridružení so Strednou Amerikou obsahuje dôležité prvky, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov vonkajšej činnosti Európskej únie uvedených v článku 21 Zmluvy o Európskej únii, najmä k rozvoju a upevňovaniu ľudských práv a demokracie, k udržateľnému hospodárstvu a rozvoju v sociálnej oblasti a v oblasti životného prostredia;
   l) zdôrazňuje, že článok 1 dohody o pridružení uvádza význam dodržiavania demokratických zásad, základných ľudských práv a zásady právneho štátu ako „podstatných prvkov“ dohody, čo znamená, že proti ktorejkoľvek strane, ktorá by ich nedodržiavala, sa môžu prijať opatrenia, ktoré môžu viesť až k pozastaveniu uplatňovania dohody; nazdáva sa však, že je potrebné vytvoriť konkrétne mechanizmy, ktoré zabezpečia plnenie a dodržiavanie doložky o ľudských právach tejto dohody o pridružení;
   m) navrhuje, aby Komisia vypracovala výročnú správu a predložila ju Európskemu parlamentu, aby sa zabezpečilo monitorovanie celej dohody o pridružení vrátane aspektov týkajúcich sa demokratických zásad a ľudských práv;
   n) zdôrazňuje, že dohoda o pridružení uzavretá so Strednou Amerikou sa musí chápať ako primeraný rámec na spojenie úsilia obidvoch strán v boji proti sociálnej nerovnosti a chudobe, za inkluzívny rast, pri riešení pretrvávajúcich sociálnych, hospodárskych a politických výziev;
   o) víta rozhodný záväzok k multilateralizmu na lepšiu obranu spoločných hodnôt a cieľov, ako i na efektívne riešenie celosvetových výziev;
   p) berie na vedomie, že nová dohoda o pridružení ponúka nové a zaujímavé možnosti, pokiaľ ide o boj proti obchodu s narkotikami a organizovanému zločinu, a to v súlade s Regionálnou stratégiou bezpečnosti, ktorú podpísali stredoamerickí prezidenti; víta rôzne záväzky týkajúce sa koordinácie úsilia o boj proti obchodovaniu s drogami, praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, organizovanému zločinu a korupcii;
   q) nazdáva sa, že sa má podporiť primerané zapojenie občianskej spoločnosti tak v EÚ, ako i v Strednej Amerike, tým, že sa podporí jej aktívna účasť na fórach, odvetvových výboroch a podvýboroch; v tomto smere víta zriadenie spoločného poradného výboru EÚ a Strednej Ameriky pre občiansku spoločnosť;
   r) zdôrazňuje, že sociálna súdržnosť ako cieľ politík v oblasti regionálnej spolupráce sa stavia do popredia; zdôrazňuje, že táto súdržnosť je možná, len ak sa zníži úroveň chudoby, nerovnosti, sociálneho vylúčenia a všetky formy diskriminácie prostredníctvom riadneho vzdelávania vrátane odborného vzdelávania; zdôrazňuje, že sociálna nerovnosť sa v posledných rokoch dostatočne neznížila a neistota vyvoláva v Strednej Amerike vážne obavy;
   s) zdôrazňuje príležitosti, ktoré prináša táto dohoda v oblasti zlepšenia sociálnej súdržnosti a udržateľného rozvoja, čo sú kľúčové prvky konsolidácie hospodárskeho rastu, sociálnej stability a demokratického záväzku;
   t) zdôrazňuje záväzky, pokiaľ ide o spoluprácu v oblasti modernizácie štátu a verejnej správy, zlepšenia systému daňových odvodov a transparentnosti, boj proti korupcii a beztrestnosti, posilnenie súdnictva a zapojenie občianskej spoločnosti;
   u) zdôrazňuje dohodu, ktorú strany uzavreli v oblasti životného prostredia a medzi ktorej ciele patrí zlepšenie kvality životného prostredia, trvalo udržateľný rozvoj, spolupráca v oblasti riadení prírodných katastrof a boja proti zmene klímy, odlesňovaniu, dezertifikácii, ako aj zachovanie biodiverzity;
   v) zdôrazňuje potrebu prispieť na oživenie a posilnenie hospodárskych a obchodných vzťahov a na integráciu výrobných štruktúr oboch regiónov s cieľom dosiahnuť z uplatňovania dohody o pridružení čo najväčšie výhody, a tak podporiť vyvážený a udržateľný rast, ktorý vytvára nové hospodárske, obchodné a investičné príležitosti umožňujúce lepšiu integráciu Strednej Ameriky ad intra a ad extra do medzinárodnej obchodnej štruktúry;
   w) zdôrazňuje, aby sa zaistilo plnenie podmienok vymedzených v dohode o pridružení a snaha o maximálnu súčinnosť medzi oboma regiónmi, ale bez toho, aby sa zanedbávali všeobecné záujmy, napríklad čo sa týka zemepisných označení a práv duševného vlastníctva, ako aj priorít EÚ v oblasti hospodárstva a obchodu;
   x) ďalej zdôrazňuje potrebu podnecovaniaa spolupráce v rámci primeraných technických a finančných prostriedkov v odvetviach strategických pre oba regióny, najmä v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja, ako aj v oblasti vedeckej a technickej spolupráce, a to v takých otázkach, akými sú posilnenie inštitucionálnych kapacít, harmonizácia predpisov, colné a štatistické postupy, duševné vlastníctvo, poskytovanie služieb, zadávanie verejných zákaziek, elektronický obchod, priemyselný rozvoj, udržateľné hospodárenie so zdrojmi, hygienické a fytosanitárne predpisy, podpora malých a stredných podnikov a diverzifikácia; vyzýva, aby sa uznal význam technologickej modernizácie a inovácie a odporúča, aby sa táto dohoda o pridružení využila ako nástroj na naplnenie uvedených cieľov;
   y) vyzýva, aby sa organizovali a každoročne usporadúvali dvojregionálne Fórum pre dialóg s občianskou spoločnosťou; odporúča, aby sa súkromný sektor a občianska spoločnosť zúčastňovali prostredníctvom politiky sociálnej zodpovednosti podnikov, ktorá umožní bezproblémové vzťahy medzi oboma stranami a väčší udržateľný hospodársky rozvoj v Strednej Amerike;
   z) odporúča, aby sa podporovali aktivity na zvyšovanie povedomia o dohode o pridružení medzi zainteresovanými subjektmi v oboch regiónoch, stimulovali usporadúvanie obchodných veľtrhov v oboch regiónoch s cieľom poskytovať možnosti na nadväzovanie kontaktov a uzatváranie dohôd o spolupráci, najmä medzi malými a strednými podnikmi;
   aa) zdôrazňuje potrebu podporovať tvorbu konkurencieschopných výrobných centier s pridanou hodnotou v Strednej Amerike; ďalej odporúča, aby sa navrhlo zriadenie regionálnych obchodných odborných škôl v regiónoch Latinskej Ameriky, ako aj v členských štátoch EÚ so zameraním na budovanie kapacít malých a stredných podnikov tým, že by zabezpečovali školenia s prípravou na obchodovanie s poľnohospodárskymi produktmi, tovarom a službami s partnerským regiónom;
   ab) zdôrazňuje skutočnosť, že dohoda o pridružení prispieva k dosiahnutiu cieľov vonkajšej činnosti Únie stanovených v článku 21 Zmluvy o Európskej únii; zdôrazňuje, že dodržiavanie demokratických zásad, ľudských práv a zásad právneho štátu sú podstatnými prvkami dohody;
   ac) zdôrazňuje, že súčasný systém obchodu, ktorý je dočasný a ktorý je založený na jednostrannom všeobecnom systéme preferencií, sa vyvíja smerom k vzájomnému systému s cieľom postupného uvoľnenia obchodu s tovarom a službami, verejného obstarávania, posilnenia investícií, pričom ustanovuje predvídateľný rámec právnej bezpečnosti a istoty, ktorý podporuje vzájomnú dôveru nutnú pre rozvoj vzájomného obchodu a investícií;
   ad) zdôrazňuje prioritu, ktorá sa udeľuje sociálnej súdržnosti ako cieľu politík regionálnej spolupráce, pričom hlavným cieľom je zníženie úrovne chudoby, nerovnosti, sociálneho vylúčenia a všetkých foriem diskriminácie;
   ae) zdôrazňuje, že dohoda o pridružení uzavretá so Strednou Amerikou účinne prispieva k úsiliu o regionálnu, sociálnu a politickú integráciu a k dosiahnutiu zásadného cieľa dvojregionálneho strategického partnerstva medzi EÚ a Latinskou Amerikou;
   af) naliehavo žiada radu pre pridruženie, aby po piatich rokoch od začiatku vykonávania dohody uskutočnila celkové hodnotenie a aby v prípade potreby na základe zistených výsledkov a vplyvov nájdených v uvedenom hodnotení presadzovala preskúmanie dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES C 140 E, 13.6.2002, s. 569.
(2) Ú. v. EÚ C 296 E, 6.12.2006, s. 123.
(3) Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 64.
(4) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 261.
(5) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 291.
(6) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 79.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2012)0235.
(8) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 101.
(9) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31.
(10) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2011)0412.
(12) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 54.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2011)0320.
(14) Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 233.
(15) Ú. v. EÚ C 227 E, 4.9.2008, s. 140.


Dohoda o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou ***
PDF 199kWORD 22k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012 k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej (16395/1/2011 – C7-0182/2012 – 2011/0303(NLE))
P7_TA(2012)0479A7-0362/2012

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (16395/1/2011),

–  so zreteľom na návrh Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej (16396/2011),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0182/2012),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej(1),

–  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozvoj (A7-0362/2012),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a krajinám Strednej Ameriky.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0478.


Vykonávanie bilaterálnej ochrannej doložky a stabilizačného mechanizmu v súvislosti s banánmi, stanovených v Dohode o obchode medzi EÚ, Kolumbiou a Peru ***I
PDF 292kWORD 25k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vykonáva bilaterálna ochranná doložka a stabilizačný mechanizmus v súvislosti s banánmi stanovené v Dohode o obchode medzi Európskou úniou a Kolumbiou a Peru (COM(2011)0600 – C7-0307/2011 – 2011/0262(COD))
P7_TA(2012)0480A7-0249/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM (2011)0600),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7–0307/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 31. októbra 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0249/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(1);

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. decembra 2012 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013, ktorým sa vykonáva bilaterálna ochranná doložka a stabilizačný mechanizmus v súvislosti s banánmi stanovené v Dohode o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej

P7_TC1-COD(2011)0262


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 19/2013.)

PRÍLOHY K LEGISLATÍVNEMU VYHLÁSENIU

VYHLÁSENIE KOMISIE

Komisia víta dohodu v prvom čítaní medzi Európskym parlamentom a Radou týkajúcu sa nariadenia (EÚ) č. 19/2013(2).

V súlade s nariadením (EÚ) č. 19/2013 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o vykonávaní dohody a bude pripravená prediskutovať s gestorským výborom Európskeho parlamentu akékoľvek otázky vyplývajúce z vykonávania tejto dohody

Komisia bude venovať osobitnú pozornosť účinnému vykonávaniu záväzkov v dohode týkajúcich sa obchodu a trvalo udržateľného rozvoja, pričom zohľadní konkrétne informácie poskytnuté príslušnými monitorujúcimi orgánmi základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a mnohostranných environmentálnych dohôd uvedených v hlave IX dohody. V tejto súvislosti sa Komisia obráti aj na príslušné poradné skupiny občianskej spoločnosti s cieľom poznať ich stanovisko.

Po uplynutí platnosti stabilizačného mechanizmu v súvislosti s banánmi 31. decembra 2019, Komisia zhodnotí situáciu na trhu Únie s banánmi a situáciu producentov banánov v Únii. Komisia oznámi svoje zistenia Európskemu parlamentu a Rade a  predloží predbežné hodnotenie fungovania „Programme d'Options Spécifiques à l'Éloignement et l'Insularité“ (POSEI) (program osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter) pri ochrane produkcie banánov v Únii.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE

Európsky parlament a Komisia sa zhodli na dôležitosti úzkej spolupráce pri monitorovaní vykonávania dohody a nariadenia (EÚ) č. .19/2013(3). V záujme uvedeného sa zhodli na nasledujúcom:

– na požiadanie gestorského výboru Európskeho parlamentu mu Komisia predloží správu o akýchkoľvek konkrétnych otázkach týkajúcich sa plnenia záväzkov Kolumbie alebo Peru, pokiaľ ide o obchod a trvalo udržateľný rozvoj;

– ak Európsky parlament prijme odporúčanie na začatie prešetrovania ochranných opatrení, Komisia starostlivo preskúma, či sú splnené podmienky nariadenia (EÚ) č. 19/2013 na začatie prešetrovania z úradnej moci. Ak Komisia dôjde k záveru, že podmienky nie sú splnené, predloží gestorskému výboru Európskeho parlamentu správu, v ktorej uvedie vysvetlenie všetkých faktorov relevantných pre začatie takéhoto prešetrovania.

(1) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté 13. septembra 2012 (Prijaté texty, P7_TA(2012)0347).
(2) Ú. v. EÚ L 17, 19.1.2013, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 17, 19.1.2013, s. 1.


Dohoda o obchode medzi EÚ a Kolumbiou/Peru ***
PDF 195kWORD 20k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej (14762/1/2011 – C7-0287/2012 – 2011/0249(NLE))
P7_TA(2012)0481A7-0388/2012

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (14762/1/2011),

–  so zreteľom na Dohodu o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej (14764/2011),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 91, článkom 100 ods. 2, článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0287/2012),

–  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj (A7-0388/2012),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kolumbie a Peru.


Prevencia ženských chorôb súvisiacich s vekom
PDF 342kWORD 42k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012 o prevencii ženských chorôb súvisiacich s vekom (2012/2129(INI))
P7_TA(2012)0482A7-0340/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 168 ZFEÚ,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Bielu knihu s názvom Spoločne za zdravie: strategický prístup EÚ na obdobie 2008 – 2013 (COM(2007)0630),

–  so zreteľom na Bielu knihu s názvom o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe (COM(2007)0279),

–  so zreteľom na Správu o zdraví žien v Európskej únii, ktorú vypracovala Európska komisia,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o telemedicíne v prospech pacientov, systémov zdravotnej starostlivosti a spoločnosti (COM(2008)0689),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Riešenie otázky vplyvu starnutia obyvateľstva v EÚ (COM(2009)0180),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ (COM(2009)0567),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Boj proti rakovine: Európske partnerstvo (COM(2009)0291),

–  so zreteľom na správu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2010 s názvom Empower Women – Combating Tobacco Industry Marketing in the WHO European Region (Posilnenie postavenia žien – boj proti marketingu tabakového priemyslu v európskom regióne WHO),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Správa o starnutí obyvateľstva za rok 2012: základné predpoklady a metodológie odhadovania (European Economy 4/11, Komisia, 2011),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1350/2007/ES z 23. októbra 2007, ktorým sa ustanovuje druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013)(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 940/2011/EÚ zo 14. septembra 2011 o Európskom roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami(2),

–  so zreteľom na závery Rady o inovačných prístupoch k chronickým ochoreniam v oblasti verejného zdravia a systémov zdravotnej starostlivosti zo 7. decembra 2010,

–  zo zreteľom na správu belgického predsedníctva z 23. novembra 2010 o mzdových rozdieloch medzi pohlaviami,

–  so zreteľom na závery samitu OSN o neprenosných chronických chorobách z 19. – 20. septembra 2011,

–  so zreteľom na rámcový program pre výskum a inovácie Horizont 2020 (COM(2011)0808),

–  so zreteľom na správu Eurostatu na tému Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami – štatistický portrét Európskej únie 2012,

–  so zreteľom na správu Eurobarometra na tému Aktívne starnutie (2012),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Realizácia strategického vykonávacieho plánu pre európske partnerstvo v oblasti inovácií zameraného na aktívne a zdravé starnutie (COM(2012)0083),

–  so zreteľom na Bielu knihu s názvom Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky (COM(2012)0055),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2006 o rakovine prsníka v rozšírenej Európskej únii(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. februára 2007 o podpore zdravého stravovania a telesnej aktivity: európsky rozmer prevencie nadváhy, obezity a chronických ochorení(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o opatreniach na boj proti srdcovo-cievnym ochoreniam(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o duševnom zdraví(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. novembra 2009 o spoločnom programovaní výskumu v oblasti boja proti neurodegeneratívnym ochoreniam, predovšetkým Alzheimerovej chorobe(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2011 o európskej iniciatíve o Alzheimerovej chorobe a iných typoch demencie(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2010 o oznámení Komisie s názvom Boj proti rakovine: európske partnerstvo(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o úlohe žien v starnúcej spoločnosti(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o chudobe žien v Európskej únii(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o situácii žien v preddôchodkovom veku(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2011 o pozícii a záväzku Európskej únie v súvislosti so zasadnutím OSN na vysokej úrovni o prevencii a kontrole neprenosných chorôb(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2012 o riešení problému epidémie cukrovky v EÚ(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o rovnosti medzi ženami a mužmi(18),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0340/2012),

Všeobecný kontext

A.  keďže EÚ presadzuje ľudskú dôstojnosť a uznáva právo každého človeka na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a lekárskej starostlivosti, pričom v článku 168 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa jasne konštatuje, že členské štáty zodpovedajú za organizáciu, riadenie a poskytovanie zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti vrátane prideľovania zdrojov. Je veľmi dôležité, aby staršie osoby mali právo viesť dôstojný a nezávislý život a podieľať sa na spoločenskom a kultúrnom dianí;

B.  keďže starnutie je veľkou výzvou pre Európu; keďže v EÚ je viac ako 87 miliónov (17,4 %) ľudí vo veku nad 65 rokov a keďže sa predpokladá, že ich počet vzrastie do roku 2060 na viac ako 150 miliónov (približne 30°%);

C.  keďže napriek podstatnému nárastu priemernej dĺžky života spolu s trvalo rastúcou životnou úrovňou v priemyselných krajinách, čo umožňuje dnešným starším ľuďom viesť oveľa aktívnejší život než v predchádzajúcich desaťročiach, negatívne stereotypy a predsudky v súvislosti so staršími ľuďmi stále vytvárajú veľké prekážky pre ich spoločenskú integráciu, vyúsťujúcu do sociálneho vyčlenenia priamo vplývajúceho na ich kvalitu života a duševné zdravie;

D.  keďže ženy sa dožívajú vyššieho veku než muži (82,4 roka u žien v porovnaní so 76,4 roka u mužov); keďže rozdiel v zdravej priemernej dĺžke života sa zmenšuje 67,7 roka pre mužov a 62,6 pre ženy;

E.  keďže zamestnanosť žien vo veku 55 – 64 rokov dosahovala v roku 2010 38,6 % v porovnaní s 54,5 % u mužov v rovnakom veku; keďže podľa cieľov EÚ by do roku 2020 malo pracovať 75 % obyvateľstva vo veku 20-64 rokov;

F.  keďže výška odmeny je u žien nižšia ako u mužov (priemerný rozdiel v odmeňovaní medzi mužmi a ženami v EÚ je 17,5 %); keďže mzdové rozdiely medzi pohlaviami vo veku 55-64 rokov predstavujú v niektorých členských štátoch 30 % a až 48 % pre ľudí vo veku 65 rokov a viac; keďže mzdové rozdiely medzi pohlaviami preto často vedú k nižším dôchodkom, čo vyúsťuje do toho, že ženy sa ocitajú pod hranicu chudoby;

G.  keďže v záujme zladenia rodinného a pracovného života ženy volia flexibilné domáce, dočasné či atypické zamestnanie na čiastočný úväzok, čo ohrozuje ich služobný postup, s ťažkými dôsledkami súvisiacimi s ich príspevkami na dôchodok, čím sa stávajú osobitne náchylné na situácie neistoty a chudoby;

H.  keďže generácia žien vo veku nad päťdesiat rokov, často opisovaná ako sendvičová generácia alebo ako pracujúce dcéry a pracujúce matky, má zvyčajne menej možností starať sa o vlastné zdravie, pretože tieto ženy sa často starajú o rodičov a o vnúčatá;

I.  keďže v Európe je 23,9 % obyvateľov vo veku 50 – 64 rokov ohrozených chudobou, pričom tento percentuálny podiel predstavuje 25,9 % u žien v porovnaní s 21,7 % mužov; keďže údaje v Európskej únii sa pohybujú v rozmedzí 39 % a 49 % v závislosti od jednotlivých štátov a v jednej krajine EÚ sa dokonca vyšplhali až na 51 %;

J.  keďže aj po rozvode, rozluke alebo ovdovení žije 75,8 % žien starších ako 65 rokov osamote a keďže v priemere tri z desiatich domácností v Európskej únii sú jednočlenné domácnosti, pričom väčšinu z nich tvoria osamotené ženy, najmä staršie ženy, a tento podiel stúpa; keďže jednočlenné domácnosti alebo domácnosti s jedným príjmom sa vo väčšine členských štátov znevýhodňujú, a to v absolútnom aj relatívnom vyjadrení, čo sa týka zdaňovania, sociálneho zabezpečenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, poistenia a dôchodkov; keďže verejné politiky by nemali trestať ľudí za to, že žijú sami, či už z vlastnej vôle alebo nechcene;

K.  keďže v roku 2009 dosahovala miera vážneho materiálneho nedostatku u žien nad 65 rokov 7,6 % oproti 5,5 % u mužov rovnakej vekovej kategórie;

L.  keďže staršie ženy ako znevýhodnená skupina sa často stretáva s prípadmi viacnásobnej diskriminácie (napríklad z dôvodu veku, pohlavia či etnického pôvodu); keďže staršie ženy, ktoré majú často nižšie sociálno-ekonomické postavenie a čelia mnohým problémom, by mali prospech z opatrení sociálnej ochrany a prístupu k národným systémom zdravotnej starostlivosti;

M.  keďže vo vidieckych oblastiach je zdravotnícka starostlivosť ťažšie dostupná než v mestských oblastiach, najmä vzhľadom na nedostatok zdravotníckych pracovníkov a nemocničných zariadení, ako aj pohotovostných lekárskych služieb;

N.  keďže staršie ženy, najmä tie, ktoré žijú izolovane, sa často dostávajú do ťažkých sociálnych a ekonomických situácií ovplyvňujúcich ich kvalitu života a stav telesného a duševného zdravia;

O.  keďže na riadne uspokojovanie potrieb starších žien treba lepšie chápať ochorenia, ktoré ich postihujú;

P.  keďže všetky tieto faktory vrátane izolácie ovplyvňujú schopnosť starších žien vytvárať alebo udržiavať sociálne siete, teda žiť aktívnym životom;

Choroby podmienené vekom

Q.  keďže z dôvodu vyššieho očakávaného veku a rodovej náchylnosti voči niektorým ochoreniam ženy viac postihujú chronické ochorenia a ochorenia spôsobujúce postihnutie, čím sa zhoršuje kvalita ich života;

R.  keďže medzi mužmi a ženami existujú rozdiely, čo sa týka vzniku, postupu a dôsledkov mnohých zdravotných porúch;

S.  keďže podľa posledných dostupných údajov Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC) najčastejšími diagnostikovanými formami rakoviny u žien sú rakovina prsníka (29,7 %), rakovina hrubého čreva a konečníka (13,5 %) a rakovina pľúc (7,4 %);

T.  keďže v členských štátoch zomrie na srdcovocievne ochorenia ročne viac než dva milióny ľudí, čo predstavuje až 42 % všetkých úmrtí v EÚ a príčinu 45 % úmrtí u žien v porovnaní s 38 % u mužov;

U.  keďže cukrovka je jednou z najčastejších neprenosných chorôb, ktorá postihuje viac ako 33 miliónov občanov EÚ, pričom tento počet sa do roku 2030 pravdepodobne zvýši na 38 miliónov; keďže v roku 2010 približne deväť percent obyvateľov EÚ v dospelom veku (vo veku 20 – 79 rokov) trpelo cukrovkou;

V.  keďže vek je rizikovým faktorom pre rozvoj neurodegeneratívnych ochorení ako je Alzheimerova choroba (najbežnejšia forma demencie); keďže neurodegeneratívne ochorenia sú častejšie u ľudí nad 65 rokov (postihujú približne každého 20. človeka vo veku nad 65 rokov, každého 5. človeka vo veku nad 80 rokov a každého 3. človeka vo veku nad 90 rokov); keďže vyše 7,3 milióna ľudí v Európe trpí demenciou; keďže zo štúdií vyplýva, že miera Alzheimerovej choroby u žien vo veku nad 90 rokov dosahuje 81,7 % oproti 24 % u mužov; keďže stigma a nedostatočná informovanosť o neurodegeneratívnych ochoreniach, ako je demencia, vedie k odkladaniu diagnózy a k slabým výsledkom liečby;

W.  keďže demencia sa vyskytuje častejšie u ľudí nad 65 rokov, postihuje približne každého 20. človeka vo veku nad 65 rokov, každého 5. človeka vo veku nad 80 rokov a každého 3. človeka vo veku nad 90 rokov; keďže vo všeobecnosti sa častejšie vyskytuje u starých žien než u starých mužov;

X.  keďže ženy sú vystavené väčšiemu riziku vzniku ochorení kostí a kĺbov (osteoartrózy, reumatoidnej artritídy, osteoporózy a rednutiu kostí); keďže u žien sa vyskytuje približne 75 % prípadov zlomenín krčku stehennej kosti v dôsledku osteoporózy;

Y.  keďže hlavnými rizikovými faktormi kardiovaskulárnych chorôb, nádorov, cukrovky, obezity a chronickej obštrukčnej choroby pľúc sú fajčenie, nedostatok telesnej aktivity, nezdravá strava, nadmerná konzumácia alkoholu a znečistenie životného prostredia,

Z.  keďže depresia a úzkosť sú vážnymi formami duševnej poruchy, ktorá postihuje oveľa častejšie ženy ako mužov; keďže podľa odhadu WHO sa v Európe u dvoch až 15 % žien vo veku nad 65 rokov;

AA.  keďže postihnutia sluchu a zraku takisto veľkou mierou prispievajú k bremenu rokov života s funkčnými obmedzeniami, včasná a primeraná kvalitná diagnostika, liečba a prístup ku kvalitným zdravotníckym prístrojom môžu zabrániť zhoršovaniu stavu alebo čiastočne obnoviť funkcionalitu;

AB.  keďže asi 600 000 Európanov trpí sklerózou multiplex, pričom väčšinou sú to ženy; keďže toto je najčastejšia forma neurovegetatívnej poruchy a jedna z hlavných príčin netraumatického postihnutia starších žien;

Prístup k zdravotníckym službám

AC.  keďže treba zabezpečiť rovnaký prístup žien aj mužov k zdravotníckym službám a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, pričom treba venovať väčšiu pozornosť predovšetkým postaveniu žien vo vidieckych oblastiach, ktoré veľmi často žijú osamotene; zároveň sa musí dodržiavať článok 168 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

AD.  keďže ekonomická situácia starších žien spôsobená rozdielmi z dôvodu pohlavia, čo sa týka zárobkov, dôchodkov a ďalších foriem príjmu, spôsobuje, že vzhľadom na stavy neistoty a chudoby sa stávajú mimoriadne zraniteľné a na zdravotnícku starostlivosť a lekárske ošetrenia, ktoré potrebujú, vynakladanú menej prostriedkov;

AE.  keďže telemedicína môže zlepšiť prístup k lekárskej pomoci, ktorá neexistuje v nedostupných oblastiach, a môže zlepšiť kvality a periodicitu lekárskej starostlivosti odborníka, ktorú niektorí starší ľudia potrebujú vzhľadom na konkrétny zdravotný stav;

Výskum a prevencia

AF.  keďže investície do výskumu a inovácií sú veľmi dôležité na udržanie vysokej kvality života, čo umožní riešiť náročné úlohy súvisiace so starnutím;

AG.  keďže prevencia a včasná diagnostika vyúsťuje do zlepšenia telesného a duševného zdravia mužov a žien, čo umožňuje predĺžiť priemernú dĺžku života v dobrom zdraví a znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť, čím sa zabezpečuje dlhodobá udržateľnosť,

AH.  keďže preventívne opatrenia musia byť prioritou zdravotníckej starostlivosť, pričom osobitnú pozornosť treba venovať znevýhodneným skupinám;

AI.  keďže zdravotná gramotnosť je potrebná na to, aby sa verejnosť mohla orientovať v zložitých zdravotníckych systémoch a lepšie pochopila, čo môže urobiť sama počas života, aby predišla ochoreniam súvisiacim s vekom;

AJ.  keďže rodová náchylnosť na ochorenia a lieky nie je v súčasnosti dostatočne preštudovaná, pretože klinické testy sa vykonávajú väčšinou na mladších mužoch;

AK.  keďže podľa Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC) mamografické vyšetrenie s pokrytím viac ako 70 % môže znížiť úmrtnosť na rakovinu prsníka u žien nad 50 rokov o 20 % až 30 %;

AL.  keďže ženy vo väčšej miere užívajú lieky a rastlinné liečivá, ktorých účinok treba ešte lepšie preskúmať, aby sa minimalizovalo riziko interakcie;

AM.  keďže ženy počas svojho života prechádzajú mnohými hormonálnymi zmenami a užívajú liečivá konkrétne určené pre ich vek z hľadiska plodnosti a menopauzy;

AN.  keďže 9 % žien sa často uchyľuje k antidepresívam v porovnaní s 5 % u mužov;

AO.  keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) 4 až 6 % starších ľudí zažilo nejakú formu zneužitia vo vlastných domovoch, počnúc telesným, sexuálnym a psychologickým zneužitím, až po finančné vykorisťovanie, zanedbanosť a opustenosť;

Všeobecný kontext

1.  uznáva, že hoci ženy sa dožívajú vyššieho veku ako muži, netešia sa dobrému zdraviu vo vyššom počte rokov, t. j. bez výrazných obmedzení činnosti či neschopnosti ženy: 62,6 rokov, muži: 61,7 rokov);

2.  konštatuje, že staršie ženy potrebujú dostatočný prístup k zdravotníckej starostlivosti a pomoci v domácnosti, čo by im umožnilo využívať rovnaké práva a žiť nezávislým životom;

3.  vyzýva Komisiu, aby zverejnila novú Správu o zdraví žien, so zvláštnym zreteľom na vekovú skupinu nad 65 rokov a ukazovatele týkajúce sa aktívneho starnutia;

4.  tvrdí, že politiky zamerané na zladenie rodinného a pracovného života sociálna účasť umožňujú ženám lepšie sa vyrovnať s aktívnym a zdravým starnutím, preto povzbudzuje členské štáty, aby posilnili svoje úsilie v tomto smere;

5.  vyzýva členské štáty, aby podporovali plnú integráciu, intenzívnejšie zapájanie sa a aktívnu účasť starších žien na sociálnom živote;

6.  zdôrazňuje význam kultúrnych a vzdelávacích zariadení pre starších ľudí;

7.  požaduje konkrétne a účinné opatrenia, ako je prijatie smernice o rovnakom zaobchádzaní na riešenie viacnásobnej diskriminácie, s ktorou sa staršie ženy často stretávajú;

8.  podporuje iniciatívy na dosiahnutie efektívnejšej prevencie chorôb a zlepšenie zdravia starších ľudí a zachovanie ich nezávislosti;

9.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zverejnili správu o opatreniach prijatých členskými štátmi na podporu aktívneho starnutia a ich vplyve s cieľom identifikovať najlepšie postupy a zhodnotiť ďalšie kroky na európskej úrovni;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili pozitívnejší prístup k otázke starnutia a zvýšili informovanosť občanov EÚ o tejto problematike a jej reálnych dôsledkoch, čo bolo hlavným odkazom roka 2012 ako roka aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity;

11.  považuje postoj k životu, v ktorom sa zohľadňujú súvislosti starnutia a príslušnosti k pohlaviu, za krok vpred v politike v oblasti starnutia;

12.  konštatuje, že verejné výdavky v zdravotníctve predstavujú 7,8 % HDP v EÚ, pričom sa odhaduje, že do roku 2060 vzrastú v dôsledku starnutia populácie výdavky na dlhodobú a krátkodobú starostlivosť o 3 %;

13.  vyzýva členské štáty, aby venovali pozornosť starším prisťahovalkyniam, ktoré sa dostali do tvrdých ekonomických a sociálnych podmienok a často sa stretávajú s problémami pri získavaní prístupu k opatreniam sociálnej ochrany a k službám zdravotníckej starostlivosti; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať osamoteným ženám, vdovám a rozvedeným ženám, čo v konečnom dôsledkom ovplyvňuje kvalitu ich života a zdravie;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne uznali rodový rozmer zdravia ako podstatnú súčasť politík zdravia na úrovni EÚ a na národných úrovniach;

15.  vyzýva členské štáty, aby našli správnu rovnováhu medzi uplatňovaním drastických opatrení na boj proti finančnej a hospodárskej kríze a na zabezpečenie dostatočných a primeraných finančných prostriedkov na zdravotnícku a sociálnu starostlivosť na pomoc pri zvládaní demografického trendu starnutia obyvateľstva;

16.  vyzýva Komisiu, aby zverejnila hodnotenie vplyvu finančnej a hospodárskej krízy na staršie ženy so zameraním na preventívnu zdravotnícku starostlivosť a liečenie;

17.  konštatuje, že komplexné a hĺbkové stratégie v odvetví zdravotníctva si vyžadujú spoluprácu vlád, zdravotníckych odborníkov, mimovládnych organizácií, organizácií verejného zdravia, organizácií zastupujúcich pacientov, masmédií a ďalších subjektov, ktoré sa zaoberajú zdravým starnutím;

18.  pripomína potrebu budovania a propagovania Európskej únie, ktorá je vnímavejšia voči potrebám a záujmom starších žien a mužov a na presadzovanie rodovej rovnosti vo všetkých opatreniach a politikách na podporu informovanosti a osvety s cieľom zaručiť aktívne a zdravé starnutie pre všetkých;

Choroby podmienené vekom

19.  zdôrazňuje, že mnohé ochorenia sú u žien často podceňované, napríklad ochorenia srdca, pretože sú považované za problém mužov; ľutuje, že mnoho prípadov srdcového infarktu u žien nie je diagnostikovaných, pretože príznaky sú všeobecne odlišné od príznakov u mužov; ďalej zdôrazňuje, že pri liečbe by sa mali zohľadňovať osobitné biologické rozdiely a rozdiely súvisiace s pohlavím;

20.  vyzýva členské štáty na realizáciu verejných informačných programov cielených na ženy a na zvyšovanie povedomia o rizikových faktoroch týkajúcich sa kardiovaskulárnych ochorení a špecializovaných programov pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedostatočná pozornosť sa venuje účinkom zvýšenej spotreby alkoholu u starších žien v Európe a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nechali vypracovať štúdie s cieľom riešiť tento problém a jeho vplyv na telesné a duševné zdravie starších žien;

22.  so znepokojením konštatuje rastúci počet fajčiarok s následným zvýšeným rizikom vzniku rakoviny pľúc a srdcových chorôb; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaviedli programy na boj proti fajčeniu, s osobitným dôrazom na mladé ženy (WHO odhaduje, že percento fajčiarok v Európe sa do roku 2025 zvýši z 12 % na približne 20 %);

23. vyzýva Komisiu, aby podporila iniciatívy zamerané na zlepšenie zdravia, a to aj primeranou informovanosťou o rizikách spojených s konzumáciou tabaku a alkoholu, výhodách správneho stravovania a primeranej fyzickej aktivity ako prostriedku na predchádzanie obezite a hypertenzii a jej komplikáciám;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali informačné kampane zamerané na ženy pred menopauzou a ženy v menopauze;

25.  vyzýva členské štáty, aby zvyšovali povedomie verejnosti o ochoreniach kostí a kĺbov organizovaním verejných informačných a vzdelávacích kampaní zameraných na prevenciu a liečbu;

26.  vyzýva Komisiu, aby iniciovala akčný plán EÚ pre neprenosné choroby ako ďalší krok k výsledkom samitu OSN o neprenosných chorobách v septembri roku 2011 a procesu verejnej konzultácie, ktorý Komisia odštartovala v marci a apríli roku 2012;

27.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa sústredila na mladých ľudí, najmä v súvislosti s pripravovanou revíziou smernice 2001/37/ES o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových výrobkov;

28.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala a uplatňovala osobitnú stratégiu EÚ v podobe odporúčania Rady, zameranú na prevenciu, diagnostiku a liečbu cukrovky, ako aj na informácie a výskum v tejto oblasti vrátane prierezového rodového prístupu a rovnosti medzi mužmi a ženami; zároveň sa musí dodržiavať článok 168 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

29.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali holistický a rodovo citlivý prístup k Alzheimerovej chorobe a iným formám demencie s cieľom zlepšiť kvalitu života a dôstojnosť pacientov a ich rodín;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali verejné informačné kampane týkajúce sa Alzheimerovej choroby (to znamená o chorobe samotnej a o možnostiach liečby a starostlivosti) v spolupráci s národnými a európskymi združeniami pre Alzheimerovu chorobu;

31.  požaduje, aby členské štáty urýchlene vypracovali národné plány a stratégie pre Alzheimerovu choroby, ak to doteraz neurobili;

32.  so znepokojením konštatuje, že v EÚ je najvyššia miera samovrážd u ľudí nad 65 rokov a že prípady pokusu o samovraždu sú u žien vyššie ako u mužov a ich počet rastie z dôvodu horších následkov hospodárskeho poklesu na staršie ženy; žiada Komisiu, aby zverejnila štúdiu o súvislosti medzi touto štatistikou a neúmernými následkami hospodárskej krízy na staršie ženy;

33.  vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou a Eurostatom zlepšili zhromažďovanie údajov rozdelených podľa pohlavia a veku a informácií týkajúcich sa duševného zdravia a vzťahu medzi duševným zdravím a rokmi prežitými v dobrom zdraví;

34.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli osobitné školenia pre praktických lekárov a poskytovateľov psychiatrických zdravotníckych služieb, vrátane lekárov, psychológov a zdravotných sestier, na tému prevencie a liečby neurodegeneratívnych ochorení a liečby depresívnych porúch, pričom osobitnú pozornosť treba venovať ďalším problémom, s ktorými sa stretávajú staršie ženy;

35.  vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali akcie v oblasti ochorení postihujúcich pamäť, ako je demencia, a zintenzívnili úsilie v lekárskom a sociálnom výskume s cieľom zlepšiť kvalitu života ľudí s týmto ochorením a ich opatrovateľov, zabezpečiť udržateľnosť zdravotníckych a opatrovateľských služieb a podporiť rast na európskej úrovni;

36.  vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby sa zamestnanci verejného a súkromného sektora poskytujúci starostlivosť o starších ľudí zúčastňovali na stálych školiacich programoch a podstupovali pravidelné hodnotenie;

37.  vyzýva členské štáty, aby podporovali vypracúvanie odborných lekárskych štúdií v oblasti gerontológie na verejných univerzitách;

Prístup k zdravotníckym službám

38.  naliehavo žiada členské štáty, aby podporovali iniciatívy, ktoré uľahčujú prístup starších žien k zdravotníckym a lekárskym službám vrátane žien žijúcich ďaleko od väčších centier a v oblastiach so sťaženým prístupom, bez ohľadu na ich osobnú, ekonomickú a sociálnu situáciu s dôrazom na individuálnu starostlivosť vrátane čo najdlhšieho obdobia starostlivosti poskytovanej doma, na osobitné formy podpory a pomoci pre opatrovateľov a na telemedicínu do tej miery, pokiaľ môžu zlepšiť kvalitu života ľudí s chronickými ochoreniami a skrátiť poradovníky;

39.  vyzýva členské štáty, aby pri príprave rozpočtu pre zdravotnícke služby analyzovali, monitorovali a zaručovali rodový rozmer;

40. vyzýva členské štáty, aby ďalej rozvíjali elektronické zdravotnícke služby a rodovo citlivé riešenia pre asistovaný život v domácom prostredí s cieľom podporovať nezávislý život doma a zvýšiť efektívnosť a zlepšiť prístupnosť zdravotníckych služieb pre staršie ženy, ktoré sú izolované z dôvodu obmedzenej mobility a často vylúčene z využívania výhod týchto zariadení a zriadiť nepretržitú telefonickú poradenskú sieť;

41.  žiada prijatie prístupu založeného na právach, aby mali starší ľudia možnosť aktívne sa zúčastňovať na prijímaní rozhodnutí o výbere a návrhu opatrovateľských a sociálnych služieb, ktoré sa im budú poskytovať;

42.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že systémy na ochranu sociálnej ochrany vrátane zdravotného poistenia budú zohľadňovať nezamestnanosť a sociálne problémy postihujúce ženy tak, aby nezostali bez ochrany;

43.  domnieva sa, že je dôležité podporovať a uľahčovať prístup k lekárskej a zdravotníckej pomoci a k ďalším formám pomoci pre ženy, ktoré sa napriek vlastným zdravotným problémom musia starať o vyživované osoby;

44. žiada, aby sa verejné a súkromné ústavy poskytujúce zdravotnícku starostlivosť o staršie osoby a nemocničné zariadenia reorganizovali spôsobom, ktorý je vhodnejší pre pacientov nielen tým, že im poskytuje lekársku starostlivosť, ale aj uprednostňovaním každej formy nezávislej a tvorivej činnosti, aby sa predišlo ich umiestneniu do ústavnej starostlivosti;

45.  je presvedčený, že so staršími pacientmi vo verejnej či súkromnej rezidenčnej starostlivosti sa musí konzultovať o prevádzke týchto ústavov;

46.  tvrdí, že je potrebné, aby čoraz väčší počet lekárov a ďalších zdravotníckych pracovníkov bol vysoko kvalifikovaný a pripravený na prístup, ktorý by mal vo vzťahu k pohlaviu a veku zohľadňovať osobitné psychologické, vzťahové a informačné potreby starších žien;

47.  požaduje, aby lekárske štúdium obsahovalo rozsiahlejšiu prípravu v oblasti schopnosti vypočuť iných a v odbore psychológie; požaduje, aby aj sociálni pracovníci boli užšie zapojení do tejto politiky prevencie;

48. podporuje vznik združení a telefonických liniek poskytujúcich starostlivosť, ochranu a psychologickú podporu pre starších ľudí;

49.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zhromažďovali údaje a vymieňali si najlepšie postupy, dôkladne zahrnuli prvky súvisiace s pohlavím, ktoré by viedli k určeniu najlepších postupov v oblasti prístupu k zdravotníckym službám, a najmä zabránili ťažkopádnym administratívnym postupom a vypracovali konkrétne opatrenia a politiky na zlepšenie kvality života pre staršie ženy a aby taktiež poskytovali poradenstvo vládam pri tvorbe priaznivého prostredia pre šírenie povedomia o chorobách podmienených vekom v členských štátoch;

50.  podporuje členské štáty, aby posilnili preventívnu zdravotnícku starostlivosť pre staršie ženy napríklad poskytovaním dostupných a pravidelných mamogramov a testov výterov krčka maternice, aby odstránili vekové obmedzenia v prístupe k zdravotníckej prevencii, ako je vyšetrenie rakoviny prsníka, a aby pokračovali v osvete o dôležitosti tohto vyšetrenia;

51.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie v záujme šírenia kultúry prevencie v celej Európskej únii, a členské štáty, aby organizovali informačné a osvetové kampane na školách, univerzitách, pracoviskách a v centrách pre seniorov v spolupráci s prevádzkovateľmi v tejto oblasti, miestnymi úradmi a mimovládnymi organizáciami;

Výskum a prevencia

52.  so znepokojením berie na vedomie výsledky výskumu EÚ z apríla 2011, ktoré poukazujú na to, že asi 28 % žien vo veku 60 rokov a viac bolo za uplynulých 12 mesiacov zneužívaných; zastáva názor, že prednosť musí dostať ochrana starších pred zneužívaním, zlým zaobchádzaním, zanedbávaním a vykorisťovaním, či už zámerným a premysleným, alebo vyplývajúcim z nedbanlivosti; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje opatrenia na zabraňovanie zneužívaniu starších ľudí doma alebo v ústavoch;

53.  je dôležité, aby sa prijal prístup k lekárskemu výskumu, v ktorom sa zohľadňujú problémy konkrétne sa viažuce na mužov a na ženy;

54. poukazuje na to, že stratégia pre rovnosť medzi mužmi a ženami (2010-2015) uznáva, že ženy a muži podliehajú špecifickým ochoreniam a zdravotným rizikám, ktoré treba primerane zohľadňovať vzhľadom na lekársky výskum a zdravotnícke služby;

55.  požaduje v rámci Horizontu 2020, aby sa vypracoval strategický plán výskumu v oblasti zdravotníckej starostlivosti o ženy v budúcom desaťročí a vytvoril výskumný ústav zdravia žien s cieľom zabezpečiť jeho riadne uplatňovanie;

56.  treba zabezpečiť účasť odborníčok v národných technologických a vedeckých výboroch pre vyhodnocovanie liečiv;

57.  vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zneužívanie starších osôb zahrnuli ako výskumnú tému do spoločného programu pre neurodegeneratívne ochorenia na meranie jeho rozšírenosti a vplyvu na ľudí trpiacich demenciou;

58. podporuje európske inovačné partnerstvo pre aktívne a zdravé starnutie ako pilotnú iniciatívu usilujúcu sa o dosiahnutie dvojročného predĺženia priemernej dĺžky života v dobrom zdraví pre občanov EÚ do roku 2020 a predsavzal si, že splní tri ciele pre Európu, čo sa týka sprísnenia noriem zdravia a kvality života starších ľudí a udržateľnosti a účinnosti opatrení v oblasti opatery;

59.  víta projekty a iniciatívy v oblasti zdravej výživy a životného štýlu (projekt EATWELL, platforma EÚ pre diétu, telesnú aktivitu a zdravie, rámec na obmedzovanie používania soli) a európske partnerstvo na boj proti rakovine;

60.  zdôrazňuje, že všetky ciele a akcie v rámci druhého programu EÚ pre akcie v oblasti zdravia by mali pomôcť pri lepšom chápaní a prijímaní odlišných potrieb mužov a žien a zodpovedajúcich prístupoch k zdravotníckym problémom;

61.  víta návrh Komisie týkajúci sa balíka politiky súdržnosti (2014-2020), v ktorom sú medzi investičnými prioritami určené aktívne a zdravé starnutie a inovácie;

62.  ľutuje, že 97 % rozpočtu zdravotníctva je určených na liečbu neprenosných chorôb, a iba 3 % na investície do prevencie v čase, keď náklady na liečbu a riadenie neprenosných chorôb dramaticky stúpajú v dôsledku lepšej diagnostiky a liečby; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje rozpočty na zdravotníctvo tak, aby zahŕňali aj opatrenia v oblasti prevencie;

63.  vyzýva Komisiu, aby kládla väčší dôraz na riešenie príčin ochorení a na tento účel podporovala prevenciu v sektoroch a na všetkých úrovniach spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby podporovala zdravie prostredníctvom včasnej diagnózy ochorenia, zachovávania zdravého životného štýlu, primeranej zdravotníckej starostlivosti a zabezpečenia, aby starší pracovníci mali vhodné pracovné podmienky;

64.  vyzýva členské štáty, aby sa viac zameriavali na osvetové kampane o osteoporóze a predložili jednoznačnejšie informácie o včasnej diagnóze osteoporózy, aby sa zabránilo zlomeninám, okrem iného prostredníctvom lepšieho prístupu k vyšetreniu hustoty kostného tkaniva;

65.  vyjadruje súhlas so WHO, pokiaľ ide o výzvu spojenú s otázkou pohlavia, podľa ktorej je potrebné lepšie hodnotenie rizikových faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie žien; v tejto súvislosti víta odporúčania WHO na budovanie prostredí primeraných veku a na rozširovanie možností pre staršie ženy, aby mohli produktívne prispievať do spoločnosti zahrnutím medziodvetvovej spolupráce do určovania a podpory opatrení mimo odvetvia zdravotníctva, ktoré môžu zlepšiť zdravotné vyhliadky pre ženy;

66.  vyzýva členské štáty, aby pri vzdelávaní zdravotníckeho personálu a zdravotníkov záchrannej služby zdôrazňovali skutočnosť, že klinické príznaky ochorenia srdca sú u žien odlišné, pričom treba upozorniť na výhody rýchleho zásahu;

67.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v rámci Horizontu 2020 podporovali užšiu vedeckú spoluprácu a komparatívny výskum v oblasti sklerózy multiplex v Európskej únii, aby bolo ľahšie poskytovať vhodnú liečbu na prevenciu tohto ochorenia, ktoré spôsobuje vážne poruchy motorických funkcií najmä starších žien;

68.  vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala osvetové kampane konkrétnejšie zamerané na staršie ženy a zameriavala sa na odporúčania špecifické buď pre ženy alebo mužov a pre určitý vek , ktoré sa týkajú správnej výživy a významu fyzickej aktivity pre staršie ženy ako faktorov, ktoré môžu zohrávať úlohu pri prevencii pádov a znížiť výskyt srdcových ochorení, osteoporózy a niektorých druhov rakoviny;

69.  požaduje, aby sa podnikli príslušné opatrenia vo forme informácií a školského vyučovania a pomocou zdravotníckych oznamov, čo sa týka dôležitosti zabezpečenia správnej výživy a následkov nesprávnej výživy na zdravie;

70.  vyzýva Komisiu, aby začala diskusiu s Radou s cieľom zabezpečiť, aby sa odporúčanie o skríningu rakoviny účinne presadzovalo a vykonávalo so zameraním na tie časti obyvateľstva, ktoré sú znevýhodnené sociálne aj ekonomicky, s cieľom zmenšiť zdravotné rozdiely; naliehavo žiada členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby v súlade s európskymi usmernenia na zabezpečenie kvality implementovali uvedené odporúčania;

71. vyzýva Komisiu a Radu, aby upravili vekovú hranicu pre prístup k programom skríningu, a to aspoň v krajinách, kde je výskyt ochorenia vyšší, a v prípadoch rodinnej anamnézy, v ktorých hrozia osobitné riziká, a aby vzhľadom na predlžovanie priemernej dĺžky života začlenili do týchto programov aj staršie ženy;

72.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali práva žien s cieľom bojovať proti všetkým formám násilia a diskriminácie z dôvodu veku a pohlavia, napríklad pomocou osvetových a informačných kampaní cielených na celú európsku populáciu počnúc raným vekom;

73.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili klinický výskum zameraný na ženy, a domnieva sa, že nedávny návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady týkajúceho sa klinických pokusov s humánnymi liekmi, ktorým sa ruší smernica 2001/20/ES, by sa mohol revidovať týmto smerom;

74.  vyzýva členské štáty, aby rozvíjali inovatívne riešenia priamo v spolupráci s pacientmi a účinnejšie tým uspokojovali potreby starších ľudí;

o
o   o

75.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 301, 20.11.2007, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ L 246, 23.9.2011, s. 5.
(3) Ú. v. EÚ C 313 E, 20.12.2006, s. 273.
(4) Ú. v. EÚ C 250 E, 25.10.2007, s. 93.
(5) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 561.
(6) Ú. v. EÚ C 76 E, 25. 3.2010, s. 24.
(7) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 23.
(8) Ú. v. EÚ C 271 E, 7.10.2010, s. 7.
(9) Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 35.
(10) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 95.
(11) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 49.
(12) Ú. v. EÚ C 74 E, 13.3.2012, s. 19.
(13) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 77.
(14) Prijaté texty, P7_TA(2011)0360.
(15) Prijaté texty, P7_TA(2011)0390.
(16) Prijaté texty, P7_TA(2012)0082.
(17) Prijaté texty, P7_TA(2012)0225.
(18) Prijaté texty, P7_TA(2012)0069.


Rastúce hrozby antimikrobiálnej rezistencie
PDF 351kWORD 40k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012 o Mikrobiálnej výzve – rastúce hrozby antimikrobiálnej rezistencie (2012/2041(INI))
P7_TA(2012)0483A7-0373/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery Rady z 22. júna 2012 o vplyve antimikrobiálnej rezistencie na sektor ľudského zdravia a veterinárny sektor – perspektíva „jedného zdravia“,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2011 o akčnom pláne proti rastúcim hrozbám antimikrobiálnej rezistencie (COM(2011)0748),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 27. októbra 2011 týkajúce sa iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov v oblasti výskumu s názvom „Mikrobiálna výzva – objavujúca sa hrozba pre ľudské zdravie“ (C(2011)7660),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2011 o ohrození verejného zdravia v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o odolnosti proti antibiotikám(2),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 18. novembra 2009 o antimikrobiálnej rezistencii (SANCO/6876/2009r6),

–  so zreteľom na spoločnú technickú správu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európskej agentúry pre lieky (EMA) zo 17. septembra 2009 s názvom Bakteriálna výzva: čas reagovať – výzva na prekonanie diskrepancie, pokiaľ ide o vývoj baktérií s mnohopočetnou liekovou rezistenciou v EÚ a vývoj nových antibakteriálnych látok(3),

–  so zreteľom na druhú spoločnú správu Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) zo 14. marca 2012 o antimikrobiálnej rezistencii zoonotických baktérií postihujúcich ľudí, zvieratá a potraviny(4),

–  so zreteľom na 2876. závery Rady z 10. júna 2008 týkajúce sa antimikrobiálnej rezistencie,

–  so zreteľom na 2980. závery Rady z 1. decembra 2009 týkajúce sa inovačných stimulov pre účinné antibiotiká,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. júna 2009 o bezpečnosti pacienta vrátane prevencie a kontroly nemocničných infekcií(5),

–  so zreteľom na tretiu revíziu zoznamu kriticky dôležitých antimikrobiálnych látok pre humánnu medicínu zostaveného Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) (správa z tretieho stretnutia poradnej skupiny WHO pre integrovaný dohľad nad antimikrobiálnou rezistenciou, ktoré sa konalo 14. – 17. júna 2011 v nórskom Osle) a na zoznam antimikrobiálnych látok veterinárneho významu zostavený Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat (OIE) (zoznam OIE, máj 2007) a jeho následné zlepšenia,

–  so zreteľom na druhú správu Komisie pre Radu z 9. apríla 2010 na základe správ členských štátov o implementácii odporúčania Rady (2002/77/ES) o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok v humánnej medicíne (COM(2010)0141) a na pracovný dokument útvarov Komisie priložený k správe(SEC(2010)0399),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat, v ktorom sa zakazuje používanie antibiotík ako rastových stimulátorov(6),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady (2002/77/ES) z 15. novembra 2001 o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok v humánnej medicíne(7) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2001 o návrhu týkajúcom sa tohto odporúčania Rady(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júna 2001 s názvom Stratégia Spoločenstva proti antimikrobiálnej rezistencii (COM(2001)0333),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o hodnotení akčného plánu na ochranu a dobré životné podmienky zvierat na roky 2006 – 2010(9),

–  so zreteľom na odporúčania pre budúcu spoluprácu Transatlantickej pracovnej skupiny EÚ a USA pre antimikrobiálnu rezistenciu (TATFAR)(10),

–  so zreteľom na Potravinový kódex pravidiel pre analýzu rizík antimikrobiálnej rezistencie potravinového pôvodu(11),

–  so zreteľom na kódex postupov na minimalizáciu a zamedzenie antimikrobiálnej rezistencie (CAC/RCP 61-2005),

–  so zreteľom na prípravné opatrenia s názvom Antimikrobiálna rezistencia (AMR): výskum príčin vysokého a nevhodného používania antibiotík, ktoré schválil Parlament v rámci rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2012 a ktorých cieľom je preskúmať problém neprimeraného používania a predaja antimikrobiálnych látok na lekársky predpis alebo bez neho v celom reťazci – od lekára a lekárnika až po pacienta, pokiaľ ide o správanie všetkých zapojených aktérov,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0373/2012),

A.  keďže vývoj liekovej rezistencie je prirodzeným a neodvratným dôsledkom antimikrobiálnej liečby; keďže tento proces môže byť urýchlený nadmerným a nerozvážnym používaním v humánnej a veterinárnej medicíne, čo v kombinácii s nedostatočnou hygienou a kontrolou infekcií môže ohroziť efektívne používanie už aj tak obmedzeného množstva existujúcich antimikrobiálnych látok;

B.  keďže odolnosť antibiotík voči niektorým baktériám je až 25 % alebo vyššia v niekoľkých členských krajinách;

C.  keďže problém antimikrobiálnej rezistencie je z veľkej časti dôsledkom nesprávneho používania antibiotík, najmä ich nadmerného používania;

D.  keďže v mnohých členských štátoch neexistuje stabilný právny a regulačný rámec, ktorým by sa ustanovilo a podporilo racionálne používanie liekov;

E.  keďže iba v EÚ, na Islande a v Nórsku baktérie rezistentné voči antimikrobiálnym látkam spôsobujú ročne približne 400 000 infekcií, z ktorých 25 000 končí smrteľne, a dodatočné náklady na zdravotnú starostlivosť a náklady v súvislosti so stratou produktivity vo výške najmenej 1,5 miliardy EUR ročne;

F.  keďže rast antimikrobiálnej rezistencie (AMR) je komplexnou záležitosťou s cezhraničným charakterom vyvolanou rôznymi vzájomne prepojenými faktormi; keďže sú potrebné početné intervenčné opatrenia na rôznych úrovniach, ktoré si vyžadujú intenzívnu spoluprácu krajín a odvetví;

G.  keďže sa prehlbuje priepasť medzi rastúcou antimikrobiálnou rezistenciou a vývojom nových antimikrobiálnych látok; keďže od 70. rokov 20. storočia boli vyvinuté len 3 nové systematicky podávané antibiotiká proti gram-pozitívnym baktériám s mnohopočetnou liekovou rezistenciou(12); keďže dve tretiny smrteľných prípadov súvisiacich s antimikrobiálnou rezistenciou v EÚ sú spôsobené gram-negatívnymi baktériami a žiadne nové látky nevstúpia v dohľadnej dobe na trh ;

H.  keďže vzhľadom na nedostatočný vývoj nových antibakteriálnych liekov je rozhodujúce, aby sa zachovalo efektívne využívanie existujúcich antimikrobiálnych látok tak dlho, ako je to len možné, pomocou obozretného používania, preventívnych opatrení na zamedzenie rozširovaniu infekcií, očkovania, alternatívnej liečby a kontrolovaného dávkovania antimikrobiálnych látok;

I.  keďže jediná v súčasnosti dostupná očkovacia látka (BCG) proti tuberkulóze (TBC) bola vyvinutá pred viac ako 90 rokmi a neposkytuje žiadnu ochranu pred najbežnejšou formou TBC – pľúcnou TBC;

J.  keďže liečba tuberkulózy sa opiera o antibiotiká, ktoré boli vyvinuté pred desiatkami rokov, pričom mnohé z nich majú vážne vedľajšie toxické účinky;

K.  keďže AMR sa vyskytuje u ľudí i zvierat a má nebezpečné dôsledky pre ich zdravie; keďže existuje prepojenie medzi antimikrobiálnymi látkami používanými u zvierat a rozširovaním rezistencie u ľudí, čo si vyžaduje ďalší výskum, ako aj koordinovaný, viacodvetvový prístup k antimikrobiálnej rezistencii vychádzajúci zo zásady „jedného zdravia“ a určený lekárom, ako aj používateľom v každom odvetví;

L.  keďže stále máme nedostatok relevantných detailných a porovnateľných údajov na európskej úrovni na účely komplexného monitorovania a analýzy medzi krajinami, ktoré spája používanie antimikrobiálnych látok a rezistencie;

M.  keďže i napriek prvoradému cieľu poľnohospodárov, ktorí sa snažia udržať svoje hospodárske zvieratá zdravé a produktívne prostredníctvom vhodných poľnohospodárskych postupov (hygiena, riadne krmivo, primerané poľnohospodárstvo a dobré riadenie chovu zvierat), môžu zvieratá i tak ochorieť a k dispozícii by mala byť vhodná liečba a veterinárne lieky na liečenie choroby;

N.  keďže doposiaľ nebola prijatá žiadna štandardná definícia „preventívnej liečby“ a rôzne spôsoby výkladu tohto termínu sú príčinou neustálych sporov;

O.  keďže je potrebné poskytnúť vzdelávanie a zvýšiť povedomie medzi všetkými, ktorí sú zapojení do používania antimikrobiálnych látok, vrátane tvorcov politík, zdravotníckych odborníkov a širokej verejnosti, s cieľom priniesť nevyhnutné zmeny v správaní predpisujúcich, lekárnikov a občanov;

P.  keďže výdaj antibiotík nie je v niektorých členských štátoch stále viazaný na lekársky predpis a keďže táto prax zhoršuje problém antimikrobiálnej rezistencie;

Q.  keďže nedodržiavanie základných hygienických pravidiel v životnom prostredí človeka, nielen v nemocniciach, ale napríklad aj v domácnosti, spôsobuje ďalšie šírenie antimikrobiálnych patogénov;

R.  keďže diagnostika zohráva kľúčovú úlohu v boji proti AMR tým, že sa zdôraznia cielenejšie prístupy k liečbe;

1.  domnieva sa, že zatiaľ čo takmer všetky členské štáty vyvinuli v súlade s odporúčaním Rady o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok v humánnej medicíne národné stratégie proti antimikrobiálnej rezistencii, úspech je vzhľadom na splnenie stanovených cieľov pomalý a nerovný; žiada pevné odhodlanie vlády pre plnú a včasnú implementáciu na vnútroštátnej úrovni;

2.  víta päťročný strategický akčný plán Komisie na boj proti AMR, vyjadruje však znepokojenie, že mnohé z jeho bodov opakujú opatrenia stanovené pred viac ako desiatimi rokmi v odporúčaní Rady z 15. novembra 2001 o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok v humánnej medicíne;

3.  poznamenáva, že hoci akčný plán Komisie predstavuje krok správnym smerom, nejde dosť ďaleko, aby zamedzil rastúcej globálnej hrozbe plynúcej z antimikrobiálnej rezistencie; domnieva sa, že opatrenia odporúčané v akčnom pláne je potrebné implementovať čo najskôr; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila jednotný plán, v ktorom načrtne vhodné politické reakcie vrátane možných legislatívnych opatrení;

4.  zdôrazňuje, že tento akčný plán by mal zahŕňať všetky zvieratá patriace do stratégie EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat vrátane napr. spoločenských zvierat a zvierat využívaných na šport a zdôrazňovať logické prepojenie medzi zdravím zvierat a používaním antimikrobiálnych látok, ako aj medzi zdravím zvierat a ľudským zdravím;

Obozretné používanie antimikrobiálnych látok v humánnej a veterinárnej medicíne

5.  zdôrazňuje, že kľúčová úloha akejkoľvek stratégie boja proti antimikrobiálnej rezistencii je zachovanie účinnosti existujúcich antimikrobiálnych látok tým, že sa budú používať zodpovedne v správnom štádiu terapie, iba keď sú výslovne nevyhnutné a predpísané počas konkrétneho obdobia s vhodným dávkovaním, a zníženie používania antimikrobiálnych látok v humánnej a veterinárnej medicíne vo všeobecnosti a konkrétne kriticky dôležitých antimikrobiálnych látok(13), čím sa zohľadní aj zoznam OIE; zdôrazňuje, že v záujme lepšej a efektívnejšej koordinácie medzi oblasťou ľudského zdravia a veterinárnou oblasťou je absolútne nevyhnutné uplatňovať aktívny holistický prístup na základe iniciatívy „jedného zdravia“; požaduje posilnený dohľad nad používaním antimikrobiálnych látok u bábätiek a malých detí, ako aj v rámci klinickej liečby v prípade, že treba kontrolovať a merať používanie antimikrobiálnych látok;

6.  poukazuje na to, že používanie antimikrobiálnych látok v dávkach, ktoré sú nižšie než liečebné dávky, je v EÚ zakázané;

7.  zdôrazňuje, že na kontrolu používania antimikrobiálnych látok v humánnej a veterinárnej medicíne je potrebné vynaložiť väčšie úsilie; rezolútne odmieta pravidelné profylaktické používanie antimikrobiálnych látok v živočíšnej výrobe; podporuje závery Rady z 22. júna 2012, ktoré obsahujú výzvu pre členské štáty, aby obmedzili profylaktické používanie antimikrobiálnych látok na prípady s definovanými klinickými potrebami a aby obmedzili predpisovanie a používanie antimikrobiálnych látok pre liečbu stád zvierat na prípady, v ktorých veterinár zhodnotil, že existuje jasný klinický a v danom prípade i epidemiologický dôvod na liečbu všetkých zvierat; zdôrazňuje, že odvetvia chovu hospodárskych zvierat a veľkochovu rýb by sa skôr než na profylaktické používanie antimikrobiálnych látok mali sústrediť na predchádzanie chorobám prostredníctvom náležitých podmienok v oblasti hygieny, ustajnenia, resp. umiestnenia vo vodných nádržiach a chovu hospodárskych zvierat, ako aj prísnych opatrení v oblasti biobezpečnosti; je presvedčený, že by sa mali posilniť kontroly dovozu potravín z nečlenských štátov, najmä vzhľadom na riziko, že takýto dovoz môže obsahovať nepravidelné stopy antimikrobiálnych látok;

8.  poukazuje na to, že AMR u zvierat sa medzi jednotlivými druhmi a rôznymi formami chovu hospodárskych zvierat líši;

9.  vyzýva Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), aby venoval osobitnú pozornosť úlohe monitorovať a analyzovať situáciu vzhľadom na AMR u hospodárskych zvierat v celej EÚ;

10.  požaduje obozretné a zodpovedné používanie antimikrobiálnych látok u zvierat a lepšiu informovanosť veterinárov a poľnohospodárov, aby sa im pomohlo minimalizovať vznik antimikrobiálnej rezistencie; požaduje výmenu najlepších postupov na boj proti vzniku antimikrobiálnej rezistencie, ako sú usmernenia o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok;

11.  vyzýva členské štáty, aby používali systémy elektronického zaznamenávania, ktoré zabezpečia, že modely používania na jednotlivých farmách sú vhodné, a teda zabezpečujú zodpovedné a minimálne používanie antimikrobiálnych látok;

12.  zdôrazňuje, že v záujme zlepšenia zdravia zvierat je potrebné preskúmať ustanovenia týkajúce sa dobrých životných podmienok hospodárskych zvierat s cieľom znížiť používanie veterinárnych liekov; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila platné ustanovenia pre maximálnu hustotu osadenia hospodárskych zvierat v chove, keďže veľkosti stád v súčasnosti často predstavujú prekážku liečby jednotlivých zvierat alebo menších skupín zvierat, čo motivuje k profylaktickému používaniu antimikrobiálnych látok; je presvedčený, že zameranie sa na hospodárske plemená, ktoré sú odolné voči chorobe, by mohlo pomôcť zabezpečiť, aby bolo na účely chovu potrebných menej veterinárnych liekov, ale domnieva sa, že by to nemalo nahradiť správnu prax riadenia poľnohospodárskych podnikov a chovu hospodárskych zvierat;

13.  súhlasí s Komisiou v tom, že je potrebné posilniť regulačný rámec pre veterinárne lieky a medikované krmivá, a žiada zachovať konzistentnosť pri tvorbe a dodržiavaní predpisov EÚ;

14.  požaduje zavedenie spoľahlivých prístupov na výrazné zníženie AMR pri chove zvierat; poznamenáva, že treba venovať osobitnú pozornosť chovu mladých zvierat, keďže často pochádzajú od rôznych chovateľov a sú vystavené rizikám infekcie pri spoločnom chove;

15.  vyzýva Komisiu, aby prišla s legislatívnym návrhom pre veterinárnu oblasť, aby sa obmedzilo používanie tretej a štvrtej generácie kriticky dôležitých antimikrobiálnych látok pre ľudí; zdôrazňuje, že každý takýto návrh sa musí zakladať na európskych pravidlách o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok vo veterinárnej medicíne, opierajúcich sa o dôkazy;

16.  domnieva sa, že nadchádzajúca revízia smernice 2001/82/ES ponúka významnú príležitosť prijať účinné opatrenia na obmedzenie AMR posilnením ustanovení o veterinárnych liekoch, ako je:

   obmedzenie práva predpisovať antimikrobiálne látky výlučne na odborne kvalifikovaných veterinárov;
   oddelenie práva na predpisovanie od práva na predaj antimikrobiálnych látok, čím sa odstránia hospodárske stimuly na predpisovanie;

17.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala na akčný plán boja proti AMR konkrétnymi iniciatívami na implementáciu 12 opatrení a aby uverejnila svoju správu o pokroku implementácie akčného plánu boja proti antimikrobiálnej rezistencii do konca roku 2013, pričom zdôrazňuje, že táto správa by mala obsahovať prehľad údajov o znížení používania veterinárnych antimikrobiálnych liekov dosiahnutom v každom členskom štáte;

18.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o spôsob používania a distribúcie antibiotík, existujú výrazné rozdiely medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby hodnotila a sledovala proces implementácie príslušných právnych predpisov EÚ o antimikrobiálnych látkach členskými štátmi, najmä s ohľadom na používanie antibiotík, ktoré sú viazané na predpis, v oblasti ľudského zdravia a vo veterinárnej oblasti, a zákaz používania antimikrobiálnych látok ako rastových stimulátorov v živočíšnych krmivách;

19.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala podmienky predpisovania a predaja antimikrobiálnych látok s cieľom zistiť, či prax v humánnej a vo veterinárnej zdravotnej starostlivosti môže viesť k nadmernému predpisovaniu, nadmernému používaniu alebo zneužívaniu antimikrobiálnych látok;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty na podporu úsilia o zabezpečenie toho, aby každá nemocnica zamestnávala nemocničného epidemiológa;

21.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala používanie nanostriebra v spotrebiteľských výrobkoch, keďže by to mohlo zvýšiť rezistenciu mikroorganizmov voči striebru, vrátane nanostriebra a striebra na báze zlúčenín, čo by na druhej strane mohlo obmedziť užitočnosť nanostriebra v lekárskych prístrojoch a pri ďalších medicínskych použitiach;

22.  zdôrazňuje, že na zníženie používania antimikrobiálnych látok treba zlepšiť presnosť diagnóz, a preto je potrebné intenzívnejšie využívanie diagnostiky;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali úsilie o pravidelné skúmanie nemocničných epidémií a možnú úlohu šírenia klonov odolných voči liekom v týchto epidémiách;

Prevencia

24.  s úmyslom obmedziť nevhodné používanie a nekontrolovaný prístup k antimikrobiálnym látkam, vrátane narastajúceho nezákonného predaja cez internet, víta iniciatívy členských štátov prehodnotiť právne postavenie všetkých antimikrobiálnych látok podávaných ústne, inhalačne a parenterálne (vrátane antimalarík, antivirotík, antimykotík), ktoré ostávajú pre pacientov dostupné bez predpisu; zdôrazňuje, že antibiotiká by nemali byť dostupné bez predpisu, keďže to ľudí nabáda k samoliečbe, a to často na základe nepresných predpokladov; vyzýva členské štáty, aby šírili osvetu zameranú proti predaju antimikrobiálnych látok bez lekárskeho predpisu a nezákonnému predaju v oblasti ľudského zdravia a vo veterinárnej oblasti;

25.  upozorňuje na dôležitú úlohu očkovacích látok pri obmedzení vývoja AMR znížením množstva antimikrobiálnych látok nutných na liečbu infekcií ľudí aj zvierat, ale domnieva sa, že pokiaľ ide o veterinárnu oblasť, nesmie to byť náhrada za správnu prax riadenia poľnohospodárskych podnikov a chovu hospodárskych zvierat; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, aké ďalšie preventívne opatrenia by sa mohli prijať na zamedzenie šírenia infekcií a chorôb pri chove hospodárskych zvierat;

26.  navrhuje, aby sa prijali opatrenia na podporu udržateľných systémov chovu hospodárskych zvierat založené na postupoch správneho riadenia, ktoré maximalizujú efektívne využívanie zdrojov a znižujú závislosť poľnohospodárov od nákladných a neudržateľných vstupov, ktoré predstavujú vysoké riziko pre životné prostredie a verejné zdravie;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v zhode s príslušnými agentúrami EÚ navrhli a propagovali pravidlá pre obozretné používanie určené na zníženie nepodstatného a neprimeraného vystavovania sa antimikrobiálnym látkam ako súčasť holistického prístupu k humánnej a veterinárnej medicíne, živočíšnej výrobe, poľnohospodárstvu, akvakultúre a záhradníctvu;

28.  vzhľadom na nadchádzajúce preskúmanie európskych právnych predpisov o veterinárnych liekoch vyzýva Komisiu, aby medikované krmivá klasifikovala ako „lieky“, a nie ako „krmivá“, s cieľom zabezpečiť, aby sa citlivá oblasť medikovaných potravín v budúcnosti monitorovala v rámci právnych predpisov o liekoch a náležite sa vykonávali oficiálne inšpekcie, a zaistiť, aby medikované potraviny spadali do kategórie „len na lekársky predpis“;

29.  zdôrazňuje, že prevencia a kontrola infekcií je základným kameňom boja proti AMR; vyzýva členské štáty, aby zlepšili kontrolu infekcií a zvýšili a propagovali dobré hygienické normy, najmä hygienu rúk, obzvlášť v citlivých prostrediach, ako sú zariadenia zdravotnej starostlivosti, s cieľom zamedziť šíreniu infekcií a znížiť potrebu antibiotík; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili výmenu najlepších postupov v oblasti prevencie a znižovania infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou a rozšírili výskum epidemiológie týchto infekcií spôsobených baktériami MRSA, C. difficile a ďalšími vznikajúcimi organizmami odolnými voči mnohým liekom;

Vývoj nových antimikrobiálnych látok alebo alternatív liečby

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali úsilie o vývoj nových a inovatívnych obchodných modelov verejno – súkromného partnerstva (PPP), ktoré oddeľujú investície vo vede a výskume v oblasti nových antibiotík a diagnostických nástrojov od predajných transakcií, aby sa tak propagoval lepší prístup a cenová dostupnosť a obmedzenie nadbytočného používania antimikrobiálnych látok;

31.  vyzýva na intenzívnejší a lepšie koordinovaný výskum nových antimikrobiálnych látok, ďalších alternatív (vakcinácie, biologická bezpečnosť, šľachtenie v záujme odolnosti) a stratégií vychádzajúcich z dôkazov, aby bolo možné predchádzať infekčným ochoreniam u zvierat a obmedzovať ich výskyt;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili činnosti v oblasti výskumu a vývoja s cieľom poskytnúť nové nástroje na boj proti tuberkulóze a tuberkulóze odolnej voči liekom;

33.  vyzýva Komisiu, aby investovala do výskumu a vývoja zameraného na alternatívy k používaniu antimikrobiálnych látok v oblasti živočíšnej výroby a podporovala inovácie v rámci poľnohospodárskych postupov v súlade s cieľmi budúceho európskeho partnerstva v oblasti inovácií pre poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť;

34.  zdôrazňuje potrebu reštrikcií v používaní kriticky dôležitých antimikrobiálnych látok a novovyvinutých antimikrobiálnych látok a technológii v humánnej a veterinárnej medicíne; prízvukuje dôležitosť vhodného zamerania používania kriticky dôležitých antimikrobiálnych látok pre špecifické prípady;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty preskúmať nové regulačné prístupy, vrátane prenosných práv duševného vlastníctva a predĺženia platnosti patentov, s cieľom podporiť investície súkromného sektoru do vývoja antimikrobiálnych látok;

36.  berie na vedomie dôležitosť prístupu k rýchlym, spoľahlivým a finančne dostupným diagnostickým nástrojom pri rozvoji nových stratégií liečby;

37.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali nové prístupy k regulácii orientované na dotovanie výskumu zameraného na vývoj nových antimikrobiálnych látok, ktoré môžu mať finančne priaznivý vplyv na verejný i súkromný sektor;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili stimuly pre spoluprácu verejného a súkromného sektora s cieľom oživiť antimikrobiálny výskum a vývoj; domnieva sa, že pre zabezpečenie klinickej účinnosti a dostupnosti existujúcich antimikrobiálnych látok bude rozhodujúca výmena poznatkov a spoločné využívanie zdrojov prostredníctvom inovatívnych verejno-súkromných partnerstiev;

39.  vyzýva Komisiu, aby v rámci stratégie EÚ 2020 zabezpečila, aby poľnohospodári vo všetkých členských štátoch EÚ mohli mať prístup k inteligentným, účinným a alternatívnym nástrojom na liečbu svojich zvierat, a to aj v prípade zriedkavého používania a zriedkavých druhov (MUMS), ktoré sú v súčasnosti vystavené výraznému nedostatku veterinárnych liekov;

40.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rozvoj a dostupnosť väčšieho množstva nástrojov na včasnú, rýchlu diagnózu a kontrolu chorôb na farmách, ako aj široký a účinný diagnostický systém na úrovni členských štátov, ktorý môže zaistiť včasné výsledky v prípade vykonávania bakteriologických vyšetrení;

Monitorovanie a podávanie správ

41.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa snažili o lepšiu spoluprácu a koordináciu pri postupoch včasného rozpoznania, varovania a koordinovanej reakcie v súvislosti s patogénnymi baktériami rezistentnými voči antimikrobiálnym látkam u ľudí, zvierat, rýb a v potravinách, aby sa tak neustále sledoval rozsah a rast antimikrobiálnej rezistencie; okrem toho v tejto súvislosti naliehavo vyzýva členské štáty, aby v súlade s jednotnými normami vytvorili vnútroštátne databázy, v ktorých sa bude od obchodníkov, veterinárnych chirurgov a poľnohospodárov vyžadovať dokumentácia o podávaní a používaní antibiotík;

42.  zdôrazňuje, že stále chýbajú správne informácie o používaní antimikrobiálnych látok v niektorých členských štátoch; zdôrazňuje dôležitosť zriadenia efektívnej európskej siete národných monitorovacích systémov v oblasti ľudského zdravia a vo veterinárnej oblasti na základe jednotných noriem pre všetky členské štáty, aby sa zostavili jasné, porovnateľné, transparentné a včasné referenčné údaje o používaní antimikrobiálnych liekov; verí, že by sa pritom malo vychádzať z existujúcej monitorovacej siete prevádzkovanej Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA), sieťou ECDC európskeho dohľadu nad spotrebou antimikrobiálnych látok (ESAC-net), sieťou ECDC európskeho dohľadu nad antimikrobiálnou rezistenciou (EARS-net), sieťou ECDC pre choroby prenášané potravinami a vodou (FWD-Net) a EMA európskym dohľadom nad spotrebou antimikrobiálnych látok vo veterinárnom lekárstve (ESVAC);

43.  zastáva názor, že zhromaždené údaje o používaní antibiotík by sa mali sprístupniť iba odborníkom, príslušným orgánom a orgánom s rozhodovacou právomocou.

44.  pripomína, že vo svojom uznesení z 12. mája 2011 o odolnosti voči antibiotikám zdôraznil potrebu získať úplný prehľad o tom, kedy, kde, ako a pri ktorých zvieratách sa používajú antimikrobiotiká; domnieva sa, že tieto údaje by mala Komisia bezodkladne zhromaždiť, analyzovať a zverejniť, pričom zhromaždené údaje by mali byť zharmonizované a porovnateľné, aby sa umožnila náležitá analýza a aby sa vypracovali efektívne, koordinované a druhovo špecifické opatrenia prispôsobené rôznym typom chovu hospodárskych zvierat s cieľom bojovať proti AMR na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov;

45.  vyzýva Komisiu, aby do svojej správy o pokroku v implementácii akčného plánu boja proti antimikrobiálnej rezistencii zahrnula prehľad údajov o znížení používania veterinárnych antimikrobiálnych liekov dosiahnutom v každom členskom štáte;

46.  vyzýva Komisiu, aby uložila členským štátom povinnosť monitorovať používanie antibiotík pri chove hospodárskych zvierat efektívnejším a integrovanejším spôsobom prostredníctvom využitia databáz; poukazuje na to, že registrácia používania antibiotík na farmách je povinná;

47.  žiada členské štáty, aby zabezpečili samostatné monitorovanie a kontrolu rezistencie v prípade hospodárskych zvierat, domácich zvierat, dostihových zvierat atď. bez toho, aby to spôsobilo dodatočné finančné alebo administratívne zaťaženie poľnohospodárov, chovateľov alebo veterinárov;

48.  vyzýva členské štáty, aby presadzovali užšiu medziodvetvovú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a odvetviami s cieľom podporovať integrovanejší prístup vo veterinárnej oblasti a v oblasti ľudského zdravia a aby monitorovali implementáciu vnútroštátnych stratégií v oblasti AMR;

49.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať udržateľné systémy produkcie potravín, ktoré môžu byť na rozdiel od veľkochovov menej vystavené AMR;

50.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rozšírenie budúceho merania používania antimikrobiálnych látok v oblasti ľudského zdravia i vo veterinárnej oblasti a podávania správ o ňom, pričom v správach by sa uvádzalo nielen celkové množstvo použitých antimikrobiálnych látok, ale aj druhy antimikrobiálnych látok, časy liečby atď.;

Komunikácia, vzdelávanie a odborná príprava

51.  upozorňuje, že podpora náležitého používania antimikrobiálnych látok závisí od zmeny postoja, praktík a osvety pacientov, poľnohospodárov, lekárnikov, lekárov, veterinárov a ďalších odborníkov v oblasti humánnej a veterinárnej medicíny; domnieva sa, že by sa mali podniknúť efektívnejšie a kontinuálne opatrenia v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a poskytovať komplexné informácie na školách, vo všeobecnosti už od raného veku, na vnútroštátnych úrovniach, ako aj na európskej úrovni s cieľom zvýšiť povedomie o následkoch nevhodného používania antimikrobiotík;

52.  poznamenáva, že jeden z najčastejších dôvodov na používanie antibiotík je pri liečbe bežnej nádchy a že ak by verejnosť vedela, že bežná nádcha je vírusová infekcia, a antibiotiká chránia iba proti bakteriálnym infekciám, znamenalo by to veľký pokrok;

53.  víta každoročný Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách (18. november), ktorý má za cieľ propagovať zodpovedné používanie antimikrobiálnych látok; myslí si však, že jeho zviditeľnenie a potenciál by mohli byť využité efektívnejšie pomocou posilnenej politickej podpory na vnútroštátnej a európskej úrovni, širšieho prístupu, ktorý sa vzťahuje aj na zvieratá, a koordinovaných, inovatívnych a intenzívnych kampaní založených na skúsenosti z úspešných európskych a medzinárodných iniciatív; vyzýva Komisiu, aby celoročne informovala o správnom dávkovaní predpísaných antibiotík;

54.  vzhľadom na to, že výmena informácií medzi občanmi, a nielen medzi zdravotníckymi a veterinárnymi odborníkmi, je kľúčom k lepšiemu povedomiu, a teda i prevencii, vyzýva Komisiu, aby zostavila zoznam najlepších postupov s ohľadom na vykonávanie efektívnych komunikačných kampaní a kurzov odbornej prípravy zameraných na zvyšovanie povedomia o antimikrobiálnej rezistencii, ako je činnosť vyvíjaná v rámci viacstrannej európskej platformy na podporu zodpovedného používania veterinárnych liekov EPRUMA, s cieľom podporovať účinnú realizáciu takýchto informačných kampaní;

55.  zastáva názor, že s cieľom zvýšiť povedomie o nebezpečenstvách neúmyselného šírenia antimikrobiálnych patogénov v nemocniciach a domácnostiach a o prostriedkoch na zamedzenie takémuto šíreniu treba vyvíjať účinné kampane na zvýšenie informovanosti a povedomia;

56.  vyzýva Komisiu, aby v štúdii o zlepšení príbalových letákov a súhrnných informácií o lieku preskúmala, ako možno pacientovi poskytnúť lepšie informácie o predmetných antibiotikách, napríklad zabezpečiť, aby obsahovali upozornenie typu: „Tieto antibiotiká užívajte len na lekársky predpis a podľa tohto predpisu. Nesprávne používanie antibiotík môže spôsobiť rezistenciu, ktorá bude škodlivá pre vás i ostatných ľudí.“;

Medzinárodná spolupráca

57.  zdôrazňuje, že vzrastajúci medzinárodný cestovný ruch a ešte významnejší globálny obchod s potravinami a krmivami by mohli zvýšiť cezhraničné rozšírenie antimikrobiálnej rezistencie; verí, že cielený a včasný medzinárodný zásah, ktorý sa vyhýba prelínaniu a vytvára kritickú kapacitu, je jedinou cestou vpred ako minimalizovať ohrozenie verejného zdravia, ktoré antimikrobiálna rezistencia globálne predstavuje;

58.  uznáva dôležitosť medzinárodných iniciatív prijatých WHO, OIE, FAO a inými významnými globálnymi organizáciami; zdôrazňuje však dôležitosť globálneho dodržiavania prijatých medzinárodných noriem a pravidiel; vyzýva Komisiu vo svojom hodnotení implementácie aktuálneho akčného plánu boja proti antimikrobiálnej rezistencii, aby referovala o pokroku jednotlivých členských štátov v oblasti plnenia kľúčových medzinárodných záväzkov boja proti antimikrobiálnej rezistencii;

59.  víta založenie Transatlantickej pracovnej skupiny pre antimikrobiálnu rezistenciu (TATFAR) a súbor odporúčaní pre budúcu spoluprácu medzi EÚ a USA prijatý v septembri 2011; zdôrazňuje najmä dôležitosť konkrétnych krokov pre:

   porovnateľné zhromažďovanie a vymieňanie údajov pre humánne a veterinárne antimikrobiálne lieky;
   vývoj spoločných projektov založených na najlepšom postupe na zvládanie nemocničných ochorení;
   posilnenú spoluprácu medzi americkým Úradom pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) a Európskou agentúrou pre lieky (EMA) týkajúcu sa koordinovaných prístupov uľahčujúcich vývoj a reguláciu antibakteriálnych liekov najmä s ohľadom na štádium klinických skúšok;

60.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala na činnosť pracovnej skupiny TATFAR a podporovala podobné viacstranné a dvojstranné záväzky v záujme prevencie a kontroly AMR s ďalšími globálnymi partnermi;

61.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby povzbudzovali a podporovali globálne iniciatívy riadenia rizík, ako je zoznam kriticky dôležitých antimikrobiálnych látok pre humánnu medicínu zostavený WHO a zoznam antimikrobiálnych látok veterinárneho významu zostavený OIE;

62.  podporuje medzinárodný prístup ku kontrole falšovaných antimikrobiálnych látok v súlade s usmerneniami WHO;

o
o   o

63.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a členským štátom.

(1) Prijaté texty P7_TA(2011)0473.
(2) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 131.
(3) http://www.ema.europa.eu/docs/en_GB/document_library/Report/2009/11/WC500008770.pdf.
(4) http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/2598.htm EFSA Journal (Vestník EFSA) 2012;10(3):2598 [233 pp.].
(5) Ú. v. EÚ C 151, 3.7.2009, s.1.
(6) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s.29.
(7) Ú. v. ES L 34, 5.2.2002, s. 13.
(8) Ú. v. ES C 112 E, 9.5.2002, s. 106.
(9) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, . 25.
(10) http://ecdc.europa.eu/en/activities/diseaseprogrammes/TATFAR/Documents/210911_TATFAR_Report.pdf.
(11) CAC/GL 77- 2011.
(12) Týka sa to diferenciačného farbenia fialovou farbou, ktoré je používané pri určovaní gram-pozitívnych a gram-negatívnych buniek mikroorganizmov; farbenie podľa Grama je bežná metóda na určovanie druhov baktérií.
(13) Správa z tretieho stretnutia poradnej skupiny WHO pre integrovaný dohľad nad antimikrobiálnou rezistenciou, ktoré sa konalo 14. – 17. júna 2011 v nórskom Osle.


Hlasovanie v prípade uvoľnenia miesta riadneho člena výboru (výklad článku 187 ods. 1 rokovacieho poriadku)
PDF 188kWORD 20k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012 o hlasovaní v prípade uvoľnenia miesta riadneho člena výboru (výklad článku 187 ods. 1 rokovacieho poriadku)(2012/2254(REG))
P7_TA(2012)0484

Európsky parlament,

–  so zreteľom na list predsedu Výboru pre ústavné veci z 27. novembra 2012,

–  so zreteľom na článok 211 rokovacieho poriadku,

1.  rozhodol pripojiť k článku 187 ods. 1 rokovacieho poriadku tento výklad:"

V prípade uvoľnenia miesta riadneho člena výboru je stály náhradník z rovnakej politickej skupiny oprávnený zúčastniť sa na hlasovaní namiesto riadneho člena, avšak len do rozhodnutia o prechodnom náhradníkovi riadneho člena podľa článku 186 ods. 5, alebo ak nedôjde k prechodnému nahradeniu, do vymenovania nového riadneho člena. Toto oprávnenie vychádza z rozhodnutia Parlamentu o počte členov výboru a jeho cieľom je zaručiť, aby sa na hlasovaní zúčastňoval rovnaký počet členov príslušnej politickej skupiny ako predtým, než došlo k uvoľneniu miesta.

"

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia