Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 13. decembra 2012 - Štrasburg
Viacročný rámec pre Agentúru EÚ pre základné práva ***
 Rokovací poriadok EP: zmena a doplnenie článku 123 o písomných vyhláseniach a článku 42 o legislatívnych iniciatívach
 Výročná správa o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2011 a politike Európskej únie v tejto oblasti
 Stratégia EÚ v oblasti ľudských práv
 Nová dohoda medzi EÚ a Ruskom
 Rozhodnutie izraelskej vlády rozšíriť osady na západnom brehu Jordánu
 Situácia na Ukrajine
 Správa o pokroku Albánska za rok 2012
 Oceliarsky priemysel EÚ
 Nový udržateľný a konkurencieschopný oceliarsky priemysel
 Situácia v Konžskej demokratickej republike
 Diskriminácia na základe príslušnosti ku kaste v Indii

Viacročný rámec pre Agentúru EÚ pre základné práva ***
PDF 194kWORD 70k
Legislativne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2012 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa zriaďuje viacročný rámec pre Agentúru Európskej únie pre základné práva na roky 2013 – 2017 (10449/2012 – C7-0169/2012 – 2011/0431(APP))
P7_TA(2012)0501A7-0361/2012

(Mimoriadny legislatívny postup – súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10449/2012),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0169/2012),

–  so zreteľom na článok 81 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0361/2012),

1.  udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


Rokovací poriadok EP: zmena a doplnenie článku 123 o písomných vyhláseniach a článku 42 o legislatívnych iniciatívach
PDF 384kWORD 141k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2012 o zmene a doplnení článku 123 a 42 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu: písomné vyhlásenia a legislatívne iniciatívy (2011/2058(REG))
P7_TA(2012)0502A7-0242/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na list svojho predsedu z 11. novembra 2010,

–  so zreteľom na štúdiu svojho oddelenia politík s názvom Písomné vyhlásenia Európskeho parlamentu: preskúmanie procesu a jeho vplyvu (PE 462.424),

–  so zreteľom na články 211 a 212 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A7-0242/2012),

keďže:

A.  Európsky parlament v priebehu rokov podstatne rozšíril svoje právomoci a zaistil si tým dôležité nástroje, ktoré mu umožňujú ovplyvňovať rozhodovací proces Únie vo väčšine činností Únie;

B.  inštitúcie, ktorým je adresované písomné vyhlásenie, by mali zabezpečiť, že sa naň riadne nadviaže;

C.  písomné vyhlásenia slúžia ako užitočný nástroj na predkladanie otázok, ktoré sa občanov Únie obzvlášť dotýkajú;

D.  písomné vyhlásenia sa využívajú pravidelne, nie však vo veľkom množstve; len malá časť z nich získa nevyhnutnú podporu väčšiny poslancov Európskeho parlamentu;

E.  po určitom čase, ktorý je stanovený v rokovacom poriadku, platnosť väčšiny písomných vyhlásení končí;

F.  väčšina prijatých písomných vyhlásení je adresovaná Komisii, ktorá sa považuje za jedinú inštitúciu, ktorá reaguje na otázky, ktorých sa vyhlásenia týkajú;

G.  jej odpovede sa vo väčšine prípadov obmedzujú na opakované poskytnutie informácií o prebiehajúcich činnostiach Komisie a len vo výnimočných prípadoch vedú ku konkrétnym krokom, ktoré sa uvádzajú v písomnom vyhlásení;

H.  vzhľadom na vzrastajúce právomoci Európskeho parlamentu a zavedenie európskej iniciatívy občanov došlo k zmene významu písomných vyhlásení, hoci môžu byť stále užitočným nástrojom, ktorý poslancom umožňuje poukázať na otázky verejného záujmu;

I.  písomné vyhlásenia majú minimálny vplyv, pokiaľ ide o stanovovanie programu, ako aj o ovplyvňovanie rozhodnutí prijatých inštitúciami, preto môže dochádzať k chybným dojmom o ich účinnosti; pokiaľ sa však budú správne využívať, môžu si zachovať svoj význam ako obľúbený nástroj na presadzovanie návrhov; čo sa týka návrhov vyzývajúcich na prijatie legislatívneho opatrenia, mal by sa uplatňovať článok 42 ods. 2, ktorý jednotlivým poslancom poskytuje skutočnú možnosť ovplyvňovať právne predpisy Únie a zahrnúť daný návrh do činnosti výborov Európskeho parlamentu;

J.  kvalita a význam niektorých písomných vyhlásení, a najmä ich súlad s právomocami Únie uvedenými v hlave I časti I Zmluvy o fungovaní Európskej únie, môžu byť neuspokojivé; Európsky parlament by preto mohol v ďalšom volebnom období posúdiť dosah nových ustanovení svojho rokovacieho poriadku týkajúcich sa písomných vyhlásení a ich účinnosť;

1.  sa rozhodol zmeniť svoj rokovací poriadok v zmysle nižšie uvedenej zmeny;

2.  zastáva stanovisko, že inštitúcie, ktorým sa písomné vyhlásenie adresuje, by mali Európsky parlament do troch mesiacov od prijatia tohto vyhlásenia informovať o zamýšľaných nadväzných opatreniach; má okrem toho v úmysle usilovať sa o dohodu s Komisiou o tejto zásade pri príležitosti ďalších rokovaní o revízii Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou;

3.  upozorňuje, že tieto zmeny nadobudnú účinnosť v prvý deň nasledujúcej schôdze Európskeho parlamentu;

4.  víta rozhodnutie predsedníctva obmedziť nadmerné upozorňovanie na možnosť vydávania písomných vyhlásení, čím sa jeho poslancom zabezpečí nerušený prístup do zasadacej sály Európskeho parlamentu;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii pre informáciu.

Platný text   Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6
Rokovací poriadok Európskeho parlamentu
Článok 42 – odseky 2 a 3
2.  Každý poslanec môže predložiť návrh aktu Únie na základe práva iniciatívy priznaného Parlamentu v súlade s článkom 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
2.  Každý poslanec môže predložiť návrh aktu Únie na základe práva iniciatívy priznaného Parlamentu v súlade s článkom 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Takýto návrh môže spoločne predložiť najviac 10 poslancov. V návrhu sa uvedie jeho právny základ a môže sa k nemu pripojiť dôvodová správa v rozsahu najviac 150 slov.
3.  Návrh sa predkladá predsedovi, ktorý ho postúpi na posúdenie gestorskému výboru. Návrh sa pred takým postúpením preloží do tých úradných jazykov, ktoré predseda gestorského výboru považuje za potrebné pre súhrnné posúdenie. Tento výbor rozhodne o ďalšom postupe do troch mesiacov od postúpenia a po vypočutí autora návrhu.
3.  Návrh sa predkladá predsedovi, ktorý overí, či sú splnené právne požiadavky. Predseda môže postúpiť návrh gestorskému výboru zodpovednému za takéto overovanie, aby predložil stanovisko k vhodnosti právneho základu. Ak predseda vyhlási návrh za prípustný, oznámi to na plenárnom zasadnutí a postúpi návrh gestorskému výboru.
Návrh sa pred takým postúpením zodpovednému výboru preloží do tých úradných jazykov, ktoré predseda gestorského výboru považuje za potrebné pre súhrnné posúdenie.

Tento výbor môže predsedovi odporučiť, aby bol návrh predložený na podpis všetkým poslancom v súlade s podmienkami a lehotami stanovenými v článku 123 ods. 1a, 2 a 5 rokovacieho poriadku.

Ak výbor rozhodne, že v súlade s postupom uvedeným v článku 48 predloží návrh Parlamentu, meno autora návrhu sa uvedie v názve správy.

Pokiaľ návrh podpíše väčšina poslancov Parlamentu, bude sa správa o návrhu považovať za schválenú Konferenciou predsedov. Výbor po vypočutí autorov návrhu vypracuje správu v súlade s článkom 48.

Pokiaľ sa návrh nepredloží na ďalšie podpisy alebo ho nepodpíše väčšina poslancov Parlamentu, gestorský výbor rozhodne o ďalšom postupe do troch mesiacov od postúpenia a po vypočutí autorov návrhu.

Mená autorov návrhu sa uvedú v názve správy.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1
Rokovací poriadok Európskeho parlamentu
Článok 123 – odsek 1
1.  Najviac päť poslancov môže predložiť písomné vyhlásenie v rozsahu najviac dvesto slov vo veci v rámci pôsobnosti Európskej únie, ktoré sa netýka otázok, ktoré sú predmetom prebiehajúceho legislatívneho postupu. Predseda vydáva povolenie podľa jednotlivých prípadov. Písomné vyhlásenia sa vytlačia v úradných jazykoch a rozdajú. Spolu s menami podpísaných poslancov sa zapíšu do registra. Register je verejný. Počas schôdze je umiestnený pred vchodom do rokovacej sály a v čase medzi schôdzami na vhodnom mieste, ktoré určí kolégium kvestorov.
1.  Najmenej desať poslancov z najmenej troch politických skupín môže predložiť písomné vyhlásenie v rozsahu najviac 200 slov týkajúce sa výlučne veci v rámci pôsobnosti Európskej únie. Obsah takéhoto vyhlásenia nesmie presiahnuť rámec vyhlásenia. Predovšetkým nesmie vyzývať na prijatie akéhokoľvek legislatívneho opatrenia, obsahovať rozhodnutia o veciach, pre prijatie ktorých sú v rokovacom poriadku stanovené osobitné postupy a právomoci, ani sa týkať otázky, o ktorej sa v Parlamente práve rokuje.
1a.  Povolenie na ďalší postup v danej veci sa vydávana základe odôvodneného rozhodnutiapredsedupodľa odseku 1. Písomné vyhlásenia sa zverejnia v úradných jazykoch na internetovej stránke Parlamentu a elektronickou cestou sa rozdajú všetkým poslancom. Spolu s menami podpísaných poslancov sa zapíšu do elektronického registra. Register je verejný a jeprístupný prostredníctvom internetovej stránky Parlamentu. Predseda uchováva tiež tlačené kópie písomných vyhlásení s podpismi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2
Rokovací poriadok Európskeho parlamentu
Článok 123 – odsek 2
2.  Každý poslanec môže pripojiť svoj podpis k vyhláseniu zapísanému v registri.
2.  Každý poslanec môže pripojiť svoj podpis k vyhláseniu zapísanému v elektronickom registri. Podpis sa môže kedykoľvek pred uplynutím trojmesačnej lehoty po vložení vyhlásenia do registra zrušiť. V takýchto prípadoch sa príslušnému poslancovi nepovolí, aby svoj podpis ešte raz pripojil.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7
Rokovací poriadok Európskeho parlamentu
Článok 123 – odsek 3
3.  Ak vyhlásenie podpíše väčšina všetkých poslancov, predseda o tom informuje Parlament a mená podpísaných poslancov uverejní v zápisnici a vyhlásenie sa uverejní ako prijatý text.
3.  Ak na konci lehoty troch mesiacov od vloženia vyhlásenia do registra vyhlásenie podpíše väčšina všetkých poslancov, predseda o tom informuje Parlament. Vyhlásenie s menami podpísaných poslancov sa uverejní v zápisnici bez toho, aby bolo pre Parlament záväzné.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4
Rokovací poriadok Európskeho parlamentu
Článok 123 – odsek 4 a (nový)
4a.  Ak inštitúcie, ktorým bolo prijaté vyhlásenie adresované, v rámci troch mesiacov od jeho prijatia neinformujú Parlament o zamýšľaných nadväzných opatreniach, záležitosť sa na žiadosť jedného z autorov vyhlásenia zaradí do programu nasledujúcej schôdze príslušného výboru.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5
Rokovací poriadok Európskeho parlamentu
Článok 123 – odsek 5
5.  Písomné vyhlásenie, ktoré je v registri viac ako tri mesiace a nebolo podpísané aspoň polovicou všetkých poslancov Parlamentu, prepadá.
5.  Písomné vyhlásenie, ktoré je v registri viac ako tri mesiace a nie je podpísané aspoň polovicou všetkých poslancov Parlamentu, stráca platnosť bez možnosti predĺženia tejto trojmesačnej lehoty.

Výročná správa o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2011 a politike Európskej únie v tejto oblasti
PDF 459kWORD 340k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2012 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2011 a politike Európskej únie v tejto oblasti (2012/2145(INI))
P7_TA(2012)0503A7-0377/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Európsky dohovor o ľudských právach, Chartu základných práv Európskej únie a ďalšie kľúčové medzinárodné zmluvy a nástroje týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na výročnú správu o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2011, ktorú prijala Rada pre zahraničné veci 25. júna 2012,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2012 o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv(1),

–  so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (11855/2012), ktorý prijala Rada pre zahraničné veci 25. júna 2012,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2012/440/SZBP z 25. júla 2012, ktorým sa vymenúva osobitný zástupca Európskej únie pre ľudské práva,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie o ľudských právach,

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 8. júla 2010(2) o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 65/276 z 3. mája 2011 o účasti Európskej únie na práci Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000 (A/Res/55/2) a na rezolúcie prijaté Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o podpore Medzinárodného trestného súdu zo strany EÚ: čelenie výzvam a prekonávanie ťažkostí(3) a na svoje uznesenie z 19. mája 2010 o prvej konferencii o preskúmaní Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu v Kampale v Ugande v dňoch 31. mája – 11. júna 2011(4), ako aj na záväzky, ktoré EÚ prijala pri tejto príležitosti(5),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/168/SZBP z 21. marca 2011 o Medzinárodnom trestnom súde(6) a na prepracovaný akčný plán z 12. júla 2011 v nadväznosti na rozhodnutie Rady o Medzinárodnom trestnom súde,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky(7),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskej Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. marca 2011 s názvom Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (COM(2011)0200),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o európskej susedskej politike prijaté 20. júna 2011 na jej 3101. schôdzi,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci týkajúce sa Európskej nadácie na podporu demokracie prijaté na jej 3130. schôdzi 1. decembra 2011 a na vyhlásenie o vytvorení Európskej nadácie na podporu demokracie dohodnuté v rámci Výboru stálych predstaviteľov (Coreper) 15. decembra 2011,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 29. marca 2012 k postupu prípadného založenia európskej nadácie pre demokraciu (EED)(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 25. októbra 2011 s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014,

–  so zreteľom na odporúčanie adresované Rade 2. februára 2012 týkajúce sa jednotnej politiky voči autoritárskym režimom, proti ktorým EÚ uplatňuje reštriktívne opatrenia, keď ich vodcovia sledujú svoje osobné a obchodné záujmy v rámci EÚ(10),

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN zo 16. mája 2011 (A/HRC/17/27) o podpore a ochrane práva na slobodu presvedčenia a prejavu, v ktorej sa zdôrazňuje uplatniteľnosť medzinárodných noriem a štandardov v oblasti ľudských práv na právo na slobodu presvedčenia a prejavu na internete ako komunikačnom médiu,

–  so zreteľom na oznámenie komisára pre digitálnu agendu z 12. decembra 2011 o stratégii proti odpojeniu,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN z 28. júla 2011 (A/66/203) o situácii obhajcov ľudských práv,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z 21. decembra 2010 (A/RES/65/206) o moratóriu na využívanie trestu smrti,

–  so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA(11),

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN z 5. augusta 2011 o mučení a inom krutom, neľudskom alebo ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní a o samoväzbe vrátane psychiatrických kliník (A/66/268),

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325, 1820, 1888, 1889 a 1960 o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na správu o ukazovateľoch EÚ pre komplexný prístup k vykonávaniu rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti zo strany EÚ, ktorú Rada EÚ prijala 13. mája 2011,

–  so zreteľom na závery Rady z 1. decembra 2011 s názvom Spoločná bezpečnostná a obranná politika,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. októbra 2011 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637),

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčný protokol,

–  so zreteľom na Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý Výbor ministrov Rady Európy prijal 7. apríla 2011,

–  so zreteľom na rezolúcie Organizácie Spojených národov o právach detí, najmä na jej nedávnu rezolúciu zo 4. apríla 2012,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva zo 17. júna 2011 o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite,

–  so zreteľom na pristúpenie Európskej únie k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím dňa 22. januára 2011, čo je prvý dohovor OSN o ľudských právach, ktorý ratifikovala Európska únia ako „organizácia regionálnej integrácie“,

–  so zreteľom na návrh zásad a usmernení OSN pre efektívne odstránenie diskriminácie z dôvodu práce a pôvodu vydaných Radou pre ľudské práva (A/HRC/11/CRP.3),

–  so zreteľom na pripomienky a odporúčania vysokého komisára OSN pre ľudské práva a orgánov OSN pre osobitné postupy a zmluvy, pokiaľ ide o diskrimináciu na základe príslušnosti ku kastám, najmä so zreteľom na správu osobitného spravodajcu pre súčasné podoby rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti z 24. mája 2011 (A/HRC/17/40),

–  so zreteľom na závery Rady z 21. februára 2011 o neznášanlivosti, diskriminácii a násilí na základe náboženského vyznania alebo viery a so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 66/167 o boji proti neznášanlivosti, negatívnym stereotypom, stigmatizácii, diskriminácii, podnecovaniu k násiliu a násiliu voči osobám na základe náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0377/2012),

A.  keďže zmluvami sa Európska únia zaväzuje vychádzať vo svojej vonkajšej činnosti zo zásad demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávania ľudskej dôstojnosti, zo zásad rovnosti a solidarity a z dodržiavania princípov Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva;

B.  keďže spravodlivosť, zásady právneho štátu, zodpovednosť za všetky trestné činy vrátane najzávažnejších zločinov znepokojujúcich medzinárodné spoločenstvo, spravodlivé súdne procesy a nezávislé súdnictvo sú nenahraditeľnými aspektmi v rámci ochrany ľudských práv a piliermi trvalo udržateľného mieru;

C.  keďže demokracia a právny štát sú najlepšími zárukami ľudských práv a základných slobôd, nediskriminácie vo všetkých jej podobách a tolerancie voči jednotlivcom i spoločenstvám, ako aj rovnosti pre všetkých;

D.  keďže ponaučenia z udalostí Arabskej jari musia ďalej poskytovať Európskej únii podnety na prehodnotenie, zdokonalenie a zabezpečenie súdržnosti jej politík týkajúcich sa okrem iného obhajcov ľudských práv, medzinárodného humanitárneho práva, dialógov o dodržiavaní ľudských práv s tretími krajinami a občianskou spoločnosťou vrátane MVO a hnutí so širokou základňou, ako aj sociálnych médií;

E.  keďže EÚ sa zaviazala, že pomôže krajinám, s ktorými podpísala medzinárodné dohody vrátane obchodných dohôd, pri uplatňovaní všetkých týchto základných zásad, a to najmä tým, že zabezpečí prísne dodržiavanie doložiek o ľudských právach a demokracii, ktoré sú v týchto dohodách obsiahnuté;

F.  keďže prístup k internetu je kľúčovým faktorom pre umožnenie prístupu k informáciám, slobody prejavu, slobody tlače, slobody zhromažďovania a hospodárskeho, sociálneho, politického a kultúrneho rozvoja; keďže EÚ musí chrániť a presadzovať ľudské práva, či už na internete alebo mimo neho;

G.  keďže počet prípadov porušovania slobody myslenia, svedomia, náboženstva alebo viery, ktoré sú páchané rovnako vládami aj neštátnymi subjektmi, v mnohých krajinách sveta rastie, čo vyúsťuje do diskriminácie a neznášanlivosti voči niektorým jednotlivcom a náboženským spoločenstvám vrátane menšín a neveriacich;

H.  keďže úloha žien a ich plné zapojenie v politickej, hospodárskej a sociálnej oblasti sú nevyhnutné, najmä v povojnovom procese budovania mieru, pri rokovaniach o prechode na demokraciu a pri riešení konfliktov a v procesoch zmierovania a stabilizácie;

I.  keďže výročná správa o ľudských právach a demokracii vo svete a politika EÚ v tejto oblasti by nemali byť len úvahou nad úspechmi a chybami minulosti a ich hodnotením, ale aj inšpiráciou pre stratégiu a akčný plán EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie; keďže každá nasledujúca výročná správa by mala v ideálnom prípade konkrétne a pravidelne prispievať k zdokonaľovaniu politiky EÚ v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete;

Výročná správa EÚ za rok 2011

1.  víta prijatie výročnej správy EÚ o ľudských právach a demokracii v roku 2011; víta skutočnosť, že podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka predložila výročnú správu na júnovej plenárnej schôdzi Parlamentu, a tým sa vrátila k bežnej praxi;

2.  berie na vedomie pozitívne kroky v uplynulých rokoch pri vypracúvaní výročnej správy, ale zdôrazňuje, že existujú rezervy na ďalšie zlepšenie;

3.  domnieva sa, že výročná správa by mala byť dôležitým nástrojom informovania o činnosti EÚ v tejto oblasti a mala by pomôcť pri zlepšovaní viditeľnosti opatrení EÚ; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby pri vypracúvaní budúcich výročných správ aktívne a systematicky konzultovala s Parlamentom a aby informovala o tom, akým spôsobom sa brali do úvahy uznesenia Parlamentu;

Všeobecné úvahy

4.  víta prijatie strategického rámca EÚ pre ľudské práva 25. júna 2012; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby spolupracovali v záujme jeho včasného a riadneho uplatňovania s cieľom spoľahlivo plniť záväzok Zmluvy o EÚ, pokiaľ ide o principiálne a rozhodné vykonávanie vonkajších politík založených na dodržiavaní ľudských práv, demokratických hodnôt a zásad právneho štátu, a to zamedzením uplatňovania dvojakých noriem;

5.  naliehavo vyzýva Radu, Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Parlament, aby udržiavali úlohu EÚ ako hlavného obhajcu ľudských práv a aby si ju vážili tým, že budú úzko spolupracovať pri vykonávaní koherentnej, ambicióznej a účinnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv vo svete, vychádzajúc zo strategického rámca a využívajúc našu rozvojovú pomoc a príležitosti, ktoré ponúka Európska nadácia na podporu demokracie;

6.  odporúča, aby Rada a ESVČ vypracovali strednodobé hodnotenie nového balíka pre oblasť ľudských práv, najmä akčného plánu; trvá na tom, aby sa počas tohto procesu viedli rozsiahle konzultácie s Parlamentom a aby mu boli pravidelne poskytované informácie a aby bola do neho zapojená aj občianska spoločnosť;

7.  víta mandát osobitného zástupcu EÚ (OZEÚ) pre ľudské práva a plánované vytvorenie pracovnej skupiny Rady pre ľudské práva so sídlom v Bruseli (COHOM); teší sa na ich úzku spoluprácu s Parlamentom, v prvom prípade tiež v súlade s ustanoveniami článku 36 ZEÚ;

8.  očakáva, že COHOM posilní spoluprácu s pracovnou skupinou Rady pre základné práva (FREMP) pri riešení otázky súladu medzi vonkajšou a vnútornou politikou EÚ v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že je dôležité, aby v Európskej únii existovali súdržné, jednotné a príkladné politiky v súlade so základnými hodnotami a zásadami s cieľom maximalizovať dôveryhodnosť Európskej únie v celosvetovom meradle a účinnosť politík EÚ v oblasti ľudských práv a preukázať skutočnú úctu voči univerzálnosti ľudských práv;

9.  víta pozitívny vplyv využitia právnej subjektivity EÚ vytvorenej Lisabonskou zmluvou na ratifikáciu Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím v decembri 2010 na súdržnosť vnútorných a vonkajších politík EÚ; požaduje prijatie podobného prístupu k ďalším medzinárodným zmluvám a dohovorom o ľudských právach; vyzýva Radu a Komisiu, aby prijali iniciatívny prístup v tejto oblasti s cieľom riešiť negatívny vplyv nesystematického podpisovania a ratifikácie ďalších dôležitých externých zmlúv a dohovorov členskými štátmi EÚ;

10.  naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, ESVČ, Radu a Komisiu, aby v záujme efektívnosti zabezpečovali súvislosť a dôslednosť medzi rôznymi vonkajšími finančnými nástrojmi a existujúcimi alebo plánovanými porovnávacími, monitorovacími a hodnotiacimi činnosťami a metódami EÚ, pokiaľ ide o situácie v oblasti ľudských práv a demokracie v tretích krajinách, vrátane: oddielov venovaných ľudským právam a demokracii v správach o pokroku pri rozširovaní a v susedskej politike; hodnotenia zásady „viac za viac“ ľudských práv a demokracie stanovenej pre európsku susedskú politiku; plánovaného zahrnutia ľudských práv do hodnotení vplyvov vypracovaných pre legislatívne a nelegislatívne návrhy a regionálne alebo bilaterálne dohody, a to obchodné dohody, dohody o partnerstve alebo pridružení a dohody o spolupráci; plánu Komisie na začlenenie hodnotenia ľudských práv do realizácie spôsobov pomoci EÚ (najmä čo sa týka rozpočtovej pomoci); posilneného vykonávania monitorovacieho mechanizmu na kontrolu dodržiavania dohovorov o ľudských právach v krajinách VSP+; zámeru systematizácie ďalšieho používania správ volebných pozorovateľských misií EÚ; a dôrazu Rady EÚ na porovnávanie, ako aj stále a systematické zohľadňovanie aspektov súvisiacich s ľudskými právami, pohlavím a deťmi postihnutými ozbrojenými konfliktami v poučných dokumentoch misií SBOP;

11.  víta prijatie stratégií na dodržiavanie ľudských práv pre jednotlivé krajiny s cieľom čo najprimeranejšieho a najúčinnejšieho vykonávania politík; uznáva dôležitú úlohu miestnych delegácií EÚ pri vypracúvaní stratégií každej krajiny prispôsobených konkrétnym okolnostiam a nadväzovaní na tieto stratégie, ale zdôrazňuje koordinačnú zodpovednosť ESVČ pri zabezpečovaní dôsledného uplatňovania politických priorít EÚ v oblasti ľudských práv vytýčených v strategických rámcoch a usmerneniach EÚ pre oblasť ľudských práv; zdôrazňuje dôležitosť dokončenia siete stredísk pre ľudské práva a demokraciu v rámci delegácií EÚ a misií a operácií SBOP; naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a ESVČ a členské štáty, aby prijali ako najlepší postup metódu práce na otázkach dodržiavania ľudských práv na mieste prostredníctvom pracovných skupín pre ľudské práva vytvorených medzi delegáciami EÚ a veľvyslanectvami členských štátov EÚ; naliehavo tiež požaduje udržiavanie pravidelného kontaktu s predstaviteľmi občianskej spoločnosti, obhajcami ľudských práv a členmi národných parlamentov; podporuje zámer ESVČ organizovať školenia o ľudských právach a demokracii pre všetkých zamestnancov ESVČ, Komisie, delegácií EÚ a misií SBOP a pre zamestnancov agentúr Európskej únie, ktoré udržiavajú vzťahy s tretími krajinami, najmä agentúry FRONTEX; žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť ochrane obhajcov ľudských práv; zastáva názor, že stratégie v oblasti dodržiavania ľudských práv v jednotlivých krajinách by sa mali uplatňovať v rámci SZBP, SBOP a obchodnej a rozvojovej politiky EÚ, a to v geografických aj tematických programoch, v záujme zabezpečenia väčšej efektívnosti, účinnosti a súdržnosti;

Kroky EÚ v Organizácii Spojených národov

12.  víta úsilie EÚ o podporu a oživenie práce v oblasti dodržiavania ľudských práv v rámci systému OSN vrátane záverov prieskumu Rady OSN pre ľudské práva v roku 2011; zdôrazňuje, že je aj naďalej dôležité podporovať nezávislosť Úradu vysokého komisára pre ľudské práva a úlohu osobitných spravodajcov OSN venujúcich sa ľudským právam podľa tém a krajín, a teší sa na ich úzku spoluprácu s nedávno vymenovaným osobitným zástupcom EÚ pre ľudské práva; vyzdvihuje význam pristúpenia Európskej únie k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím dňa 22. januára 2011 ako k prvému dohovoru OSN o ľudských právach, ktorý ratifikovala Európska únia ako právny subjekt;

13.  zdôrazňuje význam a silnú podporu aktívnej účasti EÚ na činnosti UNHRC, a to prostredníctvom spolupodporovania rezolúcií, vydávania vyhlásení a účasti na interaktívnych dialógoch a diskusiách;

14.  víta vodcovstvo preukázané členskými štátmi EÚ pri podpore dôveryhodnosti systému OSN pre ľudské práva tým, že spoločne predlžujú trvalú výzvu na všetky osobitné procedúry OSN pre ľudské práva, iniciujú osobitné zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva o Líbyi, kde vzniklo historické odporúčanie na vylúčenie Líbye z Rady pre ľudské práva, a vykonávajú vedúcu úlohu v úsilí, ktoré viedlo k vytvoreniu nezávislej komisie na vyšetrovanie situácie v oblasti ľudských práv v Sýrii;

15.  uznáva potenciál EÚ na vytváranie aktívnych a tvorivých koalícií, čo ilustruje krok EÚ, ktorý vydláždil cestu k prijatiu významnej rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite, ktorú podporili štáty zo všetkých regiónov, a vytváranie konsenzu v Ženeve a New Yorku, čo sa týka nevyhnutnosti bojovať proti náboženskej neznášanlivosti a chrániť slobodu náboženstva alebo viery a zároveň zabraňovať možnému škodlivému účinku na ďalšie hlavné ľudské práva, ako je sloboda prejavu;

16.  pripomína svoj odpor voči praxi regionálnych skupín, ktoré sa dohodli na voľbách do Rady pre ľudské práva, v ktorých nie sú žiadni protikandidáti;

17.  odporúča zohľadňovať odporúčania všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) ich systematickým zapracúvaním do stratégií v oblasti dodržiavania ľudských práv pre jednotlivé krajiny, ako aj do dialógov a konzultácií o ľudských právach;

18.  pripomína potrebu dostatočného financovania na zachovanie regionálnych pobočiek Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva otvorených;

19.  pripomína prijatie rezolúcie Valného zhromaždenia OSN 65/276 o účasti EÚ na činnostiach OSN a vidí v ňom skromný začiatok väčšej snahy o posilnenie úlohy Únie v aktivitách danej organizácie v oblasti ľudských práv;

Politika EÚ v oblasti medzinárodného trestného súdnictva, boj proti beztrestnosti a Medzinárodný trestný súd

20.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v nových a prechodných demokraciách sa často prejavuje selektívne súdnictvo pod rúškom zásad právneho štátu a boja proti korupcii; vyjadruje poľutovanie nad tým, že selektívne súdnictvo sa nestalo viac ako prostriedkom na pokus o politickú odplatu a na vyrovnávanie si účtov s politickými odporcami zastrašovaním a vytláčaním opozície, pracovníkov v oblasti médií a obhajcov ľudských práv na okraj pozornosti, najmä v predvolebnom období; je naďalej znepokojený obvineniami zo zločinu a politicky motivovanými obvineniami proti členom opozície na Ukrajine a naliehavo vyzýva ukrajinské orgány, aby ukončili prebiehajúce prenasledovanie opozície, ktoré je vážnou prekážkou v úsilí krajiny zaručiť právny štát a demokratické hodnoty;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek mnohým výzvam medzinárodných orgánov adresovaných ruským orgánom sa nedosiahol žiadny pokrok pri vyšetrovaní smrti Sergeja Magnického; preto naliehavo vyzýva Radu, aby uložila a vykonala v celej EÚ zákaz vydávania víz úradníkom zodpovedným za smrť Sergeja Magnického a zmrazila všetky finančné aktíva, ktoré oni sami alebo ich najbližší príbuzní môžu vlastniť v EÚ;

22.  zostáva sklamaný z priebehu konaní proti Michailovi Chodorkovskému a Platonovi Lebedevovi, ktoré sa v medzinárodnom meradle vnímajú ako konania politického charakteru;

23.  oslavuje 10. výročie nadobudnutia platnosti Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu; víta jeho ratifikáciu Kapverdami a Vanuatu; uznáva Medzinárodný trestný súd ako mechanizmus „poslednej inštancie“, ktorý je zodpovedný za vymoženie spravodlivosti pre obete zločinov proti ľudskosti, genocídy a vojnových zločinov, ako stanovuje zásada komplementárnosti zakotvená v rímskom štatúte;

24.  pripomína svoju rozhodnú podporu Medzinárodnému trestnému súdu v boji proti beztrestnosti najzávažnejších trestných činov vyvolávajúcich medzinárodné obavy; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v politickej, diplomatickej, logistickej a finančnej podpore Medzinárodného trestného súdu a iných trestných tribunálov, akými sú napríklad medzinárodné tribunály ad hoc pre bývalú Juhosláviu a Rwandu, špeciálny súd pre Sierra Leone, osobitné komory súdov Kambodže a špeciálny tribunál pre Libanon;

25.  víta skutočnosť, že do strategického rámca a akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu EÚ bol zahrnutý odkaz na potrebu intenzívneho boja proti beztrestnosti závažných trestných činov, v neposlednom rade kvôli záväzku voči Medzinárodnému trestnému súdu, a porozumenie, že je prvoradou povinnosťou štátov, aby vyšetrovali závažné medzinárodné trestné činy a podporovali kapacitu vnútroštátnych súdnych systémov vyšetrovať a stíhať tieto trestné činy a prispievali k jej posilňovaniu;

26.  víta záväzok v rozhodnutí Rady 2011/168/SZBP o Medzinárodnom trestnom súde prijatom 21. marca 2011 a v nasledujúcom akčnom pláne prijatom 12. júla 2011 a odporúča, aby EÚ a jej členské štáty zabezpečili ich vykonávanie prostredníctvom účinných a konkrétnych opatrení na podporu univerzálnosti a integrity rímskeho štatútu, na podporu nezávislosti Medzinárodného trestného súdu a jeho účinného a efektívneho fungovania a na podporu uplatňovania zásady komplementárnosti; vyzýva osobitného zástupcu EÚ, aby vykonával opatrenia týkajúce sa Medzinárodného trestného súdu, ktoré sú obsiahnuté v strategickom rámci EÚ pre ľudské práva a demokraciu;

27.  uznáva úsilie Komisie o vytvorenie súboru nástrojov EÚ v oblasti komplementárnosti zameraného na podporu rozvoja vnútroštátnych kapacít a generovanie politickej vôle, pokiaľ ide o vyšetrovanie a stíhanie údajných medzinárodných trestných činov, a zdôrazňuje význam dôkladných konzultácií s členskými štátmi, Parlamentom a organizáciami občianskej spoločnosti v záujme dokončenia tohto súboru nástrojov;

28.  pripomína svoje odporúčanie, aby sa rímsky štatút pripojil k balíku medzinárodných zmlúv o dobrej správe a aby zásady právneho štátu ratifikovali tretie krajiny, ktoré sú prijaté do všeobecného systému preferencií plus (VSP+); podporuje konzistentné zahrnutie doložky o Medzinárodnom trestnom súde do dohôd EÚ s tretími krajinami; požaduje uplatňovanie hľadiska Medzinárodného trestného súdu do všetkých priorít zahraničnej politiky EÚ, najmä systematickým zohľadňovaním boja proti beztrestnosti a zásady komplementárnosti;

29.  zdôrazňuje význam ráznych krokov EÚ smerom k predvídaniu, a tým aj vyhýbaniu sa alebo odsúdeniu prípadov nedostatočnej spolupráce, ako sú napríklad predvolania osôb, na ktoré je vydaný zatýkací rozkaz Medzinárodného trestného súdu, a neschopnosť zatknúť a odovzdať také osoby; opätovne vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby splnili všetky požiadavky Medzinárodného trestného súdu na poskytovanie pomoci a spolupráce včas, aby tak, okrem iného, zabezpečili vykonanie zvyšných zatýkacích rozkazov; opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a jej členské štáty s pomocou ESVČ zaviedli súbor vnútorných usmernení, ktoré vytvoria kódex správania pri kontakte úradníkov EÚ/členských štátov a osôb hľadaných Medzinárodným trestným súdom;

30.  vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad výsledkom diskusií o rozpočte na 10. zasadnutí zhromaždenia zmluvných štátov, ktoré sa konalo v dňoch 12. – 21. decembra 2011, kde hrozilo, že Medzinárodný trestný súd nebude dostatočne financovaný; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že niektoré európske štáty, ktoré sú zmluvnými stranami rímskeho štatútu, vyvíjajú tlak na prijatie rozpočtu s nulovým zvýšením/nižšieho rozpočtu a že zhromaždenie nesúhlasilo s poskytnutím dostatočných zdrojov Medzinárodnému trestnému súdu, aby mohol účinne vykonávať svoj súdny mandát a zabezpečovať spravodlivosť rozhodným, spravodlivým, účinným a zmysluplným spôsobom; vyzýva členské štáty, aby vyjadrili silnú podporu fungovaniu Medzinárodného trestného súdu a zhromaždenia zmluvných štátov a odmietli návrhy na rozpočet Medzinárodného trestného súdu s nulovým nominálnym zvýšením, keďže takýto rozpočet by ohrozil jeho schopnosť zabezpečovať spravodlivosť a reagovať na nové situácie;

31.  zdôrazňuje, že podpora EÚ na boj proti beztrestnosti by mala zahŕňať viacero iniciatív, ktoré zahŕňajú okrem iného: zvýšené úsilie o presadzovanie širšej ratifikácie a implementácie rímskeho štatútu a dohody o výsadách a imunitách, aby Medzinárodný trestný súd bol skutočne globálny a univerzálny; zvýšené úsilie o zabezpečenie plnej spolupráce s Medzinárodným trestným súdom, a to aj prostredníctvom prijímania príslušných vnútroštátnych právnych predpisov o spolupráci a uzatvárania rámcových dohôd s Medzinárodným trestným súdom o vykonávaní rozhodnutí Medzinárodného trestného súdu, ochrane a premiestňovaní obetí a svedkov atď., s cieľom uľahčiť primeranú a včasnú spoluprácu s Medzinárodným trestným súdom; a rozhodnú politickú a diplomatickú podporu, najmä s ohľadom na vykonanie zvyšných zatýkacích rozkazov;

32.  v otázke Arabskej jari zdôrazňuje dôležitosť vypracovania koherentnej a diferencovanej politiky EÚ v oblasti prechodného súdnictva popri posilnení nezávislosti súdnictva, a to vrátane prepojenia s Medzinárodným trestným súdom ako súdom poslednej inštancie, ktorá má pomáhať krajinám v prechodnom období riešiť prípady porušovania ľudských práv z minulosti, bojovať proti beztrestnosti a vyhýbať sa opakovaniu porušovania ľudských práv;

33.  zdôrazňuje, že digitálne zhromažďovanie dôkazov a šírenie obrázkov zobrazujúcich porušovanie ľudských práv môže prispieť k celosvetovému boju proti beztrestnosti; domnieva sa, že je potrebná podpora, aby takéto materiály boli prípustné ako dôkazy v súdnych konaniach podľa medzinárodného (trestného) práva;

Kroky EÚ v medzinárodnom humanitárnom práve (IHL)

34.  víta začlenenie – po prvýkrát – osobitnej časti o IHL do výročnej správy o ľudských právach a demokracii v roku 2011 a úsilie EÚ o zabezpečenie zodpovednosti dokumentovaním každého zneužitia IHL a podporných mechanizmov zodpovednosti, ako aj jej záväzky na boj proti nedobrovoľným zmiznutiam, pokračujúcu podporu Medzinárodného trestného súdu, prácu na ďalšej spoluúčasti v hlavných nástrojoch IHL, propagáciu dodržiavania základných procedurálnych záruk pre všetky osoby zadržiavané v ozbrojenom konflikte a podporu medzinárodných nástrojov, ktoré sa usilujú o riešenie humanitárnych rizík v dôsledku výbušných pozostatkov vojny, kazetovej munície, improvizovaných výbušných zariadení a protipechotných nášľapných mín;

35.  vyslovuje však poľutovanie nad tým, že celkové povedomie a uplatňovanie usmernení EÚ na podporu súladu s medzinárodným humanitárnym právom je stále výrazne nízke v porovnaní s inými usmerneniami; vyzýva EÚ, aby prikladala väčší politický význam uplatňovaniu týchto usmernení, najmä zabezpečením toho, že IHL sa bude presadzovať v operáciách krízového riadenia, aktívnym bojom proti beztrestnosti a vyžadovaním individuálnej zodpovednosti, a aby na to vyčlenila viac finančných zdrojov;

36.  pripomína, že v záujme predchádzania porušovaniu ľudských práv na prvom mieste musí byť dodržiavanie medzinárodného práva jadrom každej stratégie EÚ, ktorej cieľom je posilnenie ľudských práv a demokracie vo svete, najmä v jej vzťahoch s partnermi, ktorí sú stranami ozbrojeného alebo nevyriešeného konfliktu; pripomína potrebu ukončiť akúkoľvek podporu, ktorú EÚ poskytuje stranám konfliktu, či už ide o finančnú, logistickú alebo taktickú podporu, vrátane dodávok zbraní, streliva alebo rôznych iných typov vojenskej techniky, ako je stanovené v spoločnej pozícii EÚ o vývoze zbraní;

37.  ďalej zdôrazňuje potrebu zabezpečenia toho, aby sa otázka boja proti beztrestnosti zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a genocídy riešila systematickejšie v bilaterálnych vzťahoch EÚ s príslušnými krajinami, a to spolu s jej prezentáciou vo verejných vyhláseniach, a aby EÚ dôslednejšie riešila beztrestnosť na multilaterálnej úrovni, napríklad vo Valnom zhromaždení OSN a v Rade pre ľudské práva;

38.  opakuje svoju oddanosť zásade „zodpovednosť za ochranu“ zdôrazňovaním významu toho, aby medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ prevzalo zodpovednosť za riešenie hrubého porušovania ľudských práv v tretích krajinách, keď vlády týchto krajín nedokážu alebo nechcú chrániť vlastných občanov; zdôrazňuje, že táto akcia medzinárodného spoločenstva zahŕňa humanitárny zásah a vhodný diplomatický tlak a – len ako poslednú možnosť – kolektívne použitie sily pod dohľadom alebo s povolením OSN; naliehavo vyzýva EÚ, aby sa aktívne angažovala a podporovala neodkladnú reformu Bezpečnostnej rady OSN, aby sa tak zabránilo mareniu zodpovednosti za ochranu;

39.  v tomto kontexte vyzdvihuje kroky Európskej únie niektorých členských štátov EÚ, ktoré sa ujali vedenia pri zabraňovaní ďalšiemu násiliu voči civilným obyvateľom Líbye počas roka 2011, ale vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou spoločnou odozvou na úrovni EÚ;

40.  je hlboko znepokojený situáciou v oblasti ľudských práv v Líbyi, najmä pokiaľ ide o podmienky zadržania a zaobchádzania s osobami zadržanými rôznymi milíciami bez účinnej a dôslednej kontroly týchto jednotiek zo strany dočasnej vlády, a vyžaduje zvýšenú pozornosť a trvalú pomoc medzinárodného spoločenstva, ako uviedla vysoká komisárka pre ľudské práva v Bezpečnostnej rade OSN 25. januára 2012;

41.  berie na vedomie úsilie, ktoré Európska únia a medzinárodné spoločenstvo vyvinuli v Sýrii, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že výsledkom tohto úsilia nebolo zlepšenie situácie na tomto území; opätovne vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad situáciou v Sýrii, predovšetkým nad pretrvávajúcou núdzovou situáciou týkajúcou sa ľudských práv a humanitárnej oblasti; čo najdôraznejšie odsudzuje rozšírené brutálne represie a systematické porušovanie ľudských práv a základných slobôd sýrskym režimom namierené proti vlastným obyvateľom vrátane žien a detí; vyzýva sýrske orgány, aby okamžite ukončili porušovanie ľudských práv a v súlade so svojimi záväzkami podľa medzinárodných právnych predpisov o ľudských právach umožnili mierovú a demokratickú transformáciu; opakovane vyjadruje silnú podporu osobitnému vyslancovi OSN a Ligy arabských štátov a naliehavo vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby prijala potrebné opatrenia na ukončenie krviprelievania civilného obyvateľstva a Medzinárodnému trestnému súdu odovzdala osoby zodpovedné za závažné vojnové zločiny a porušovanie ľudských práv v Sýrii;

42.  víta novú iniciatívu „dobrovoľníci pomoci EÚ“, ktorá v počiatočnom programovom období rokov 2014 až 2020 vytvorí príležitosť pre asi 10 000 Európanov zúčastniť sa po celom svete na humanitárnych operáciách tam, kde je pomoc najviac potrebná, a preukázať európsku solidaritu poskytovaním praktickej pomoci komunitám zasiahnutým prírodnými katastrofami alebo katastrofami spôsobenými človekom;

43.  vyhlasuje, že súkromné vojenské a bezpečnostné spoločnosti by sa mali brať na zodpovednosť za všetky porušenia ľudských práv a humanitárneho práva spôsobené ich zamestnancami; vyzýva EÚ a členské štáty, aby v súvislosti s rozšíreným využívaním súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností zintenzívnili svoje úsilie o nájdenie vierohodného regulačného riešenia s cieľom predísť právnym medzerám, čo sa týka zodpovednosti;

Európska susedská politika a Arabská jar

44.  kladie dôraz na význam povstaní v roku 2011 v arabskom svete ako prejavu túžby po slobode, spravodlivosti a dôstojnosti a ako veľkej výzvy pre politiku EÚ v tomto regióne aj mimo neho; uznáva, že EÚ posilnila politickú angažovanosť tak vo východnom, ako aj južnom susedstve, ale zdôrazňuje, že sa treba poučiť z minulých politických chýb a načrtnúť novú politiku v súlade s dodržiavaním ľudských práv a podporovaním demokratických hodnôt;

45.  víta nový dôraz v politike EÚ v oblasti južného susedstva na spoločnú zodpovednosť a spoločnú oddanosť všeobecným hodnotám ľudských práv, demokracie a právneho štátu; požaduje dôslednosť v prístupe politiky EÚ v oblasti ľudských práv k juhu a východu; zdôrazňuje potrebu zabrániť na východe rovnakým politickým chybám, aké sa urobili na juhu pred Arabskou jarou v roku 2011;

46.  pripomína svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o situácii v Západnej Sahare1(12) a uznesenie z 18. apríla 2012 o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv(13), vyjadruje znepokojenie v súvislosti so zhoršením situácie v oblasti ľudských práv v Západnej Sahare; žiada dodržiavanie základných práv obyvateľov Západnej Sahary vrátane slobody združovania, slobody prejavu a práva na demonštráciu; žiada prepustenie západosaharských politických väzňov; požaduje otvorenie územia pre nezávislých pozorovateľov, mimovládne organizácie a médiá; opätovne vyjadruje podporu vytvoreniu medzinárodného mechanizmu na monitorovanie ľudských práv v Západnej Sahare; podporuje spravodlivé a trvalé riešenie konfliktu na základe práva na sebaurčenie obyvateľov Západnej Sahary v súlade s príslušnými rezolúciami OSN;

47.  zdôrazňuje dôležitosť úlohy žien a ich plnej účasti na politickom a hospodárskom rozhodovacom procese, najmä v povojnovom procese budovania mieru, pri rokovaniach o prechode na demokraciu a pri riešení konfliktov a v procesoch zmierovania a stabilizácie, s cieľom zvýšiť povedomie a zamerať pozornosť v záujme odstránenia diskriminácie žien v procese demokratizácie, ktorý prebieha v mnohých tretích krajinách;

48.  opakuje svoj názor, že prístup „viac za viac“ by mal vychádzať z jasne vymedzených kritérií s konkrétnymi, merateľnými, dosiahnuteľnými a transparentnými časovo viazanými ukazovateľmi; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby tento prístup systematicky uplatňovali v správach o pokroku v rámci susedskej politiky;

49.  víta rozšírenú pomoc EÚ zameranú na občiansku spoločnosť a zdôrazňuje potrebu toho, aby občianska spoločnosť systematickejšie a pravidelnejšie prispievala k vypracovaniu stratégií na dodržiavanie ľudských práv pre jednotlivé krajiny a vyhodnocovaniu požadovanému na riadne uplatňovanie prístupu „viac za viac“ v politike EÚ;

50.  víta aj aktivity, ktoré sa realizovali v rámci iniciatívy Východného partnerstva pri podpore dodržiavania ľudských práv, demokracie, základných slobôd a zásad právneho štátu v partnerských krajinách; vyzýva Európsku úniu, aby využívala prechodné skúsenosti svojich členských štátov z prechodu z autoritárskeho zriadenia k demokratickému a aby pretransformovala poučenia z týchto skúseností do konkrétnych programov orientovaných na výsledky vo východných partnerských krajinách Únie; dôrazne vyzýva EÚ, aby zaujala aktívnejší a súdržnejší postoj pri presadzovaní ľudských práv, demokracie a právneho štátu v partnerských krajinách;

51.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že politika Východného partnerstva sa aj naďalej niekedy nesprávne interpretuje, stáva sa viac politikou celkovej zhovievavosti a odpúšťania a obsahuje dvojaké normy, ktoré sa často uplatňujú v súvislosti s krajinami Východného partnerstva;

52.  zostáva naďalej mimoriadne znepokojený nad nedostatkom demokracie, zásad právneho štátu, základných slobôd a dodržiavania ľudských práv v Bielorusku, jedinkej krajiny európskeho susedstva, ktoré sa nepodieľa v plnej miere na Východnom partnerstve ani na práci parlamentného zhromaždenia Euronest, najmä v situácii po prezidentských voľbách v decembri roku 2010 a nasledujúcom násilnom tvrdom zákroku voči demonštrantom a politickej opozícii spolu so súdnymi procesmi s aktivistami z roku 2011, ktoré nespĺňali medzinárodné normy a v rámci ktorých boli udelené neprimerane tvrdé tresty; vyslovuje pochvalu jednote EÚ v reakcii na vyhostenie diplomatov EÚ z Bieloruska vo februári 2012; naliehavo vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby boli naďalej súdržné a dôsledné v politikách voči Bielorusku a aby ďalej vyvíjali tlak na politický režim, a to aj pomocou postihov namierených okrem iného proti vojenským dôstojníkom, pričom by mali podať pomocnú ruku občianskej spoločnosti pomocou nástrojov, ako sú výrazné uľahčenie vydávania víz a väčšie možnosti vzdelávania, odbornej prípravy a iných výmen; vyjadruje hlboké znepokojenie nad väznením Alesa Bialiackého od 4. augusta 2011; vyjadruje poľutovanie nad akciami poľských a litovských úradníkov, ktorí odovzdaním bankových informácií umožnili zatknutie Alesa Bialiackého, a požaduje, aby všetky zainteresované subjekty v EÚ urobili všetko pre to, aby sa opakovaniu takýchto chýb zabránilo;

53.  naliehavo vyzýva EÚ, aby uplatňovala rovnako dôsledný prístup k porušovaniu ľudských práv vo všetkých tretích krajinách, a to tak v partnerských krajinách, ako aj v krajinách, s ktorými má EÚ menej rozvinuté vzťahy; trvá na tom, aby EÚ dôrazne poukazovala na prípady porušovania ľudských práv a odsudzovala ich vždy a všade, bez ohľadu na úroveň alebo strategický význam partnerstva s príslušnou krajinou; zdôrazňuje, že EÚ by mala využiť finančnú pomoc a hospodárske vzťahy ako pákový mechanizmus, ktorý zaistí záväzok všetkých jej partnerov dodržiavať univerzálne hodnoty ľudských práv;

Politiky EÚ na podporu demokratizácie a volieb

54.  zdôrazňuje vzájomne sa posilňujúci charakter ľudských práv a demokracie, pretože práve vďaka dodržiavaniu ľudských práv spoločnosti vytvárajú slobodný politický priestor potrebný na mierovú demokratickú súťaž; víta v tomto smere zvýšený dôraz EÚ na podporu demokracie, ako to dokazuje nedávno zriadená Európska nadácia na podporu demokracie;

55.  zdôrazňuje, že na primerané ďalšie nadväzovanie na správy a odporúčania volebných pozorovateľských misií EÚ sa vyžaduje dlhodobý prístup vzťahujúci sa na celý volebný cyklus; zdôrazňuje dôležitosť vypracovania realistických a splniteľných odporúčaní a zabezpečenia toho, aby plnenie týchto odporúčaní monitorovali delegácie EÚ a aby sa tieto odporúčania stali súčasťou ich politického dialógu a pomoci; domnieva sa, že stále delegácie Parlamentu a spoločné parlamentné zhromaždenia by takisto mali mať posilnenú úlohu pri zohľadňovaní týchto odporúčaní a pri analýze pokroku dosiahnutého v oblasti ľudských práv a demokracie; vyzýva volebné pozorovateľské misie EÚ, aby posilnili svoju koordináciu s ostatnými medzinárodnými volebnými pozorovateľskými misiami s cieľom zlepšiť zosúladenie opatrení EÚ v tejto oblasti; zdôrazňuje, že EÚ musí investovať do odbornej prípravy miestnych pozorovateľov v záujme vybudovania udržateľných a autonómnych volebných procesov v tretích krajinách; pripomína skutočnosť, že prechod k demokracii, ako aj pokrok v presadzovaní ľudských práv si vyžaduje dlhodobé stratégie a nemusí v krátkodobom horizonte viesť k viditeľným výsledkom; nabáda preto Komisiu a ESVČ, aby pozorne monitorovali viac ako jeden volebný cyklus vyslaním volebných pozorovateľských misií EÚ do krajín, ktoré smerujú od autoritárskych k demokratickým režimom alebo sa v nich prejavujú vážne zlyhania v rámci pokroku pri budovaní demokracie;

56.  opakuje svoju výzvu Rade a Komisii, aby vypracovali súdržnú a dlhodobú stratégiu v súvislosti s každou volebnou pozorovateľskou misiou EÚ, po ktorej bude nasledovať posúdenie pokroku demokratizácie dva roky po skončení misie s náležitým zapojením príslušného hlavného pozorovateľa do pozorovania volieb, tak aby sa o nej mohlo diskutovať počas výročnej diskusie Parlamentu s podpredsedníčkou Komisie/vysokou predstaviteľkou venovanej dodržiavaniu ľudských práv; pripomína záväzok podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky zamerať sa pri volebných pozorovateľských misiách na účasť žien a národnostných menšín, ako aj osôb so zdravotným postihnutím, a to ako kandidátov i ako voličov;

57.  zdôrazňuje, že EÚ musí spolupracovať s politickými stranami, aby sa zainteresovaným stranám umožnilo zdieľanie nástrojov a techník, ktoré môžu použiť na vytvorenie pevnejších väzieb s verejnosťou, zavedenie konkurenčných volebných kampaní a účinnejšie pôsobenie zákonodarného zboru; zdôrazňuje ďalej, že demokratizácia je proces, ktorý musí zapojiť aj občanov, hnutia zdola a občiansku spoločnosť; domnieva sa preto, že EÚ by mala financovať programy, ktoré podporujú účasť občanov, vzdelávanie voličov, organizovanie obhajovania záujmov a slobodu tlače a prejavu a ktoré vo všeobecnosti zabezpečujú politický dohľad a pomáhajú občanom uplatňovať svoje práva;

58.  domnieva sa, že spravodlivá účasť žien v politike a vo vláde je nevyhnutná na budovanie a udržiavanie demokracie; zdôrazňuje preto, že programy EÚ v oblasti ľudských práv a demokratizácie by mali ako prioritu zvažovať zapojenie a vybudovanie schopností žien v zákonodarných zboroch, politických stranách a občianskej spoločnosti ako vedúcich osobností, aktivistiek a informovaných občianok; zastáva názor, že EÚ musí naďalej podporovať a povzbudzovať ženy k boju o politické funkcie a zmysluplnému podieľaniu sa na každom aspekte občianskeho a politického života; pripomína, že plná účasť žien na politickom živote sa neobmedzuje na štatistické ciele počtu kandidátok a zvolených predstaviteliek a že zabezpečenie rodovej rovnosti spočíva v zohľadnení problematiky práv žien pri príprave politík a zabezpečovaní slobodnej a účinnej účasti žien na všetkých aspektoch verejného, politického a hospodárskeho života;

59.  pripomína, že budovanie legitímnych demokratických základov a riadne fungujúcej občianskej spoločnosti a demokratického spoločenstva založeného na dodržiavaní práv je dlhodobý proces, ktorý musí byť uskutočňovaný zdola a ktorý si vyžaduje vnútroštátnu, regionálnu, miestnu a medzinárodnú podporu;

60.  víta vytvorenie riaditeľstva pre podporu demokracie v rámci Parlamentu a rozšírenie mandátu jeho volebnej koordinačnej skupiny (ECG), z ktorej sa stala skupina na podporu demokracie a koordináciu volieb (DSECG); očakáva, že aktivity Parlamentu aj politických skupín na podporu demokracie sa ešte posilnia, v neposlednom rade prostredníctvom jeho Úradu na podporu parlamentnej demokracie a jeho Oddelenia pre pozorovanie volieb;

Dialógy a konzultácie o ľudských právach s tretími krajinami

61.  uznáva potenciál obsiahnutý v komplexných dialógoch o dodržiavaní ľudských práv s tretími krajinami, najmä ak sú efektívne skombinované s uplatňovaním stratégií v oblasti dodržiavania ľudských práv v jednotlivých krajinách; zdôrazňuje, že dialógy by sa však nemali stať nástrojom na odsúvanie diskusií o dodržiavaní ľudských práv na okraj záujmu na iných, vyšších úrovniach politického dialógu, ako sú samity; naliehavo tiež vyzýva, aby otázky ľudských práv boli kľúčovými vo vzťahoch s tretími krajinami;

62.  odporúča, aby stratégie v oblasti dodržiavania ľudských práv v jednotlivých krajinách boli zverejnené; zdôrazňuje, že verejné stratégie by poskytli prehľad o záväzkoch EÚ v oblasti ľudských práv v tretích krajinách a podporili by tých, ktorí bojujú za uplatňovanie a ochranu svojich ľudských práv;

63.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ využívala tieto dialógy na upozorňovanie na jednotlivé znepokojujúce prípady, predovšetkým prípady väzňov svedomia, ktorí boli uväznení za pokojné uplatňovanie práva na slobodu prejavu, zhromažďovania a náboženstva alebo viery, a vyzýva EÚ, aby účinne sledovala tieto prípady s dotknutými krajinami;

64.  opakuje však svoje obavy vo veci pretrvávajúceho neuspokojivého nedostatočného pokroku vo viacerých dialógoch o ľudských právach a nedostatočných transparentných ukazovateľov pre riadne hodnotenie zlepšenia či zhoršenia situácie v oblasti ľudských práv; berie na vedomie pokračujúce ťažkosti EÚ pri rokovaniach o lepších modalitách pre dialógy o ľudských právach, najmä s Čínou a Ruskom; vyzýva nedávno vymenovaného OZEÚ pre ľudské práva, aby sa ujal vedenia týchto a ďalších dialógov o ľudských právach a v tomto zmysle do nich vniesol nový prístup, ktorý bude zameraný na výsledky, prostredníctvom pokračujúcej spolupráce s Parlamentom;

65.  zdôrazňuje skutočnosť, že aj napriek niektorým správnym krokom čínskych úradov sa situácia ľudských práv v Číne naďalej zhoršuje a je sprevádzaná výraznejšími sociálnymi nepokojmi a sprísnením kontroly a represie obhajcov ľudských práv, právnikov, blogerov a sociálnych aktivistov, ako aj cielenými politikami zameranými na marginalizáciu Tibeťanov a ich kultúrnej identity; naliehavo vyzýva čínske orgány, aby seriózne spolupracovali s tibetským ľudom na posúdení príčin sebaobetovania tibetských mníchov a mníšok a upustili od prenasledovania a zastrašovania Tibeťanov, ktorí uplatňujú svoje práva na slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania, ukončili akékoľvek používanie zbytočnej nadmernej sily voči demonštrantom, vyšetrili všetky prípady porušovania ľudských práv a umožnili nezávislé monitorovanie v oblastiach protestov;

66.  pripomína svoju výzvu o potrebe vymenovania osobitného zástupcu EÚ pre Tibet, ktorý by bol zodpovedný za ochranu ľudských práv a – okrem ďalších aktuálnych otázok – za právo slobodne praktizovať náboženstvo a kultúru v Číne;

67.  opakovanie vyjadruje sklamanie, že Parlament nebol systematický zapájaný do hodnotení dialógov o ľudských práva vrátane dialógov s Ruskom a Čínou; požaduje formalizáciu prístupu Parlamentu k týmto hodnoteniam a pripomína, že usmernenia EÚ pre dialógy o ľudských právach zakotvujú, že občianska spoločnosť sa bude zapájať do tohto hodnotenia;

68.  opakuje, že situácia a presadzovanie, pokiaľ ide o práva žien, rodovú rovnosť a úsilie o boj proti násiliu páchanému na ženách, sa musia systematicky zohľadňovať vo všetkých dialógoch o ľudských právach, ktoré EÚ vedie s tretími krajinami, s ktorými boli podpísané dohody o spolupráci či pridružení;

Postihy EÚ a doložky o ľudských právach a demokracii v dohodách EÚ

69.  víta záväzok v akčnom pláne EÚ na dodržiavanie ľudských práv týkajúci sa vypracovania metódy na zlepšenie analýzy situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv v tretích krajinách v súvislosti so začatím alebo uzavretím obchodných a/alebo investičných dohôd; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že udelenie štatútu VSP+ bude pevne viazané na ratifikáciu a implementáciu hlavných medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv danou krajinou, ktorá umožní pravidelné hodnotenie týchto záväzkov, pričom bude venovaná osobitná pozornosť dodržiavaniu slobody prejavu, zhromažďovania, združovania a náboženstva alebo viery, ako aj práv menšín, žien a detí; zdôrazňuje najmä potrebu transparentnosti v oblasti ochrany ľudských práv imigrantov;

70.  víta úsilie EÚ o začlenenie doložky o ľudských právach a demokracii do všetkých politických rámcových dohôd EÚ, ale opakuje svoju výzvu, aby všetky zmluvné vzťahy s tretími krajinami – tak s priemyselnými, ako aj s rozvojovými krajinami spolu s odvetvovými dohodami, obchodnými dohodami a dohodami o technickej a finančnej pomoci – bez výnimky obsahovali jasne formulované podmienky a doložky týkajúce sa ľudských práv a demokracie; domnieva sa, že súčasný prah režimov všeobecných systémov preferencií (VSP), ktorý by mohol vyvolať akciu týkajúcu sa doložiek o ľudských právach, je nastavený vysoko, ale mal by sa upraviť osobitne pre každú príslušnú krajinu; berie na vedomie nový návrh reformy VSP z roku 2011, ktorý uvádza, že postup konzultácií by sa mal rozšíriť, a ktorý obsahuje ustanovenia na zjednodušenie vyšetrovania prípadov porušovania ľudských práv vo výbore VSP; v tejto súvislosti vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciu ľudských práv v Kambodži, kde zaberanie pôdy viedlo k nárastu chudoby a k porušovaniu doložiek o ľudských právach, ktoré sú súčasťou dohôd medzi EÚ a Kambodžou; upozorňuje, že nedostatok dôslednosti pri vykonávaní doložky o ľudských právach môže oslabiť dôveryhodnosť a účinnosť politiky podmienenosti EÚ;

71.  víta opatrenia prijaté a plány vypracované v roku 2011 inštitúciami a členskými štátmi EÚ, ktoré sú zamerané na vytvorenie súdržnejšej a koordinovanejšej politiky týkajúcej sa sociálnej zodpovednosti podnikov, okrem iného v rámci podpory ľudských práv vo svete, a uplatňovanie hlavných zásad OSN z roku 2011 v oblasti podnikových a ľudských práv;

72.  zdôrazňuje význam ukotvenia sociálnej zodpovednosti podnikov v dohodách o voľnom obchode s tretími krajinami alebo rozvojovými krajinami v záujme podpory ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem; očakáva začlenenie komplexnej kapitoly o ľudských právach – okrem sociálnych a environmentálnych kapitol – do každej budúcej dohody o voľnom obchode; takisto vyzýva Komisiu, aby využila dohody o voľnom obchode na podporu štyroch základných pracovných noriem, ako je sloboda združovania a právo na kolektívne vyjednávanie, odstránenie všetkých foriem nútenej práce, zákaz detskej práce a odstránenie diskriminácie v zamestnaní; zdôrazňuje tiež, že monitorovací mechanizmus a mechanizmus presadzovania v rámci systému VSP+ by sa mal ďalej posilňovať;

73.  pripomína, že dôsledné uplatňovanie doložky o ľudských právach v dohodách je základom vo vzťahoch medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi a tretími krajinami; zdôrazňuje dôležitosť hodnotenia toho, ako členské štáty spolupracovali s represívnym aparátom v mene boja proti terorizmu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nedávno zrevidovaná európska susedská politika sa musí zameriavať na poskytovanie podpory reforme bezpečnostného sektora, a predovšetkým na zabezpečenie jasného oddelenia spravodajskej funkcie a funkcie presadzovania práva; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, ESVČ, Radu a Komisiu, aby pri plánovaní a realizácii projektov na podporu boja proti terorizmu v tretích krajinách a vo všetkých formách dialógu o boji proti terorizmu s tretími krajinami posilnili spoluprácu s Výborom na zabránenie mučeniu a ďalšími príslušnými mechanizmami Rady Európy;

74.  kladie dôraz na význam pokračovania práce na celosvetových postupoch vzťahujúcich sa na používanie tajného zadržiavania v rámci boja proti terorizmu; zdôrazňuje, že boj proti terorizmu nemôže v žiadnom prípade ospravedlniť porušovanie ľudských práv v tretích krajinách ani v EÚ; upozorňuje v tomto zmysle na prijatie svojho uznesenia z 11. septembra 2012 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA: ďalší postup v nadväznosti na správu dočasného výboru Európskeho parlamentu TDIP na žiadosť členských štátov a na vykonávanie jeho odporúčaní;

75.  trvá na dôležitosti toho, aby EÚ v plnej miere plnila a uplatňovala svoje medzinárodné záväzky, politiky a nástroje zahraničnej politiky, ako sú usmernenia na predchádzanie mučeniu a dialógy o ľudských právach, aby tak mala väčšiu dôveryhodnosť v požiadavke na nekompromisné uplatňovanie doložiek o ľudských právach v dohodách o pristúpení, a aby naliehavo vyzvala svojich hlavných spojencov na dodržiavanie vlastných domácich a medzinárodných zákonov;

76.  odporúča, aby sa v záujme posilnenia dôveryhodnosti doložky o ľudských právach a predvídateľnosti opatrení EÚ táto doložka ďalej rozvinula s cieľom začleniť do nej politické a právne procedurálne mechanizmy, ktoré by sa mohli využiť v prípade žiadosti o prerušenie dvojstrannej spolupráce z dôvodu opakovaného a/alebo systematického porušovania ľudských práv v rozpore s medzinárodným právom;

77.  vyzýva Európsku úniu, aby zabezpečila, že všetky obchodné dohody, ktoré uzavrie s tretími krajinami, budú obsahovať doložky zabezpečujúce podporu sociálnej súdržnosti a dodržiavanie sociálnych, environmentálnych a pracovných noriem, ako aj riadne hospodárenie s prírodnými zdrojmi, najmä s pôdou a vodou; konštatuje, že EÚ vyvíja mechanizmus na monitorovanie dodržiavania ľudských práv, ktorý by mal byť súčasťou nových dohôd o partnerstve a spolupráci a ďalších obchodných dohôd s viacerými krajinami; zdôrazňuje, že tieto monitorovacie mechanizmy sú málo ambiciózne a nejasne vymedzené, čím sa ohrozuje záväzok Zmluvy o EÚ na podporu dodržiavania ľudských práv a demokracie vo svete; v tejto súvislosti vyjadruje osobitné znepokojenie nad dohodou o partnerstve a spolupráci s Uzbekistanom a prerokúvanou dohodou o partnerstve a spolupráci s Turkménskom;

78.  pripomína svoje odporúčanie, aby EÚ prijala súdržnejšiu a účinnejšiu politiku v oblasti postihov a obmedzujúcich opatrení EÚ a zároveň poskytla jasné kritériá na to, kedy sa majú využiť a aký druh postihov by sa mal uplatniť, spolu s transparentnými ukazovateľmi pre ich zrušenie; vyzýva Radu, aby zabezpečila, že sa nebudú uplatňovať žiadne dvojaké normy pri rozhodovaní o obmedzujúcich opatreniach alebo postihoch a že tieto opatrenia alebo postihy sa budú používať bez ohľadu na politické, ekonomické a bezpečnostné záujmy;

79.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby problematiku násilia páchaného na ženách a rodový rozmer porušovania ľudských práv riešili v medzinárodnom meradle, najmä v kontexte dvojstranných dohôd o pridružení a medzinárodných obchodných dohôd, ktoré sú v platnosti alebo ktoré sa prerokúvajú;

Sloboda prejavu (sociálne médiá/digitálne slobody)

80.  konštatuje, že Arabská jar ukázala, ako nová globálna informačná a komunikačná štruktúra vytvára nielen nové cesty pre slobodu prejavu, ale zároveň umožňuje nové formy politickej mobilizácie, ktorá obchádza tradičné metódy; poukazuje v tejto súvislosti na to, že vidiecke oblasti sú často nedostatočne pripojené k moderným komunikačným technológiám; vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby využívali pozitívny potenciál nových technológií v zahraničnej politike EÚ, pričom zdôrazňuje, že len organizovaným skupinám s jasným a súdržným politickým programom bude poskytnutá finančná pomoc; vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby riešili otázku nebezpečenstva internetovej cenzúry a internetovej represie; víta skutočnosť, že EÚ začala v decembri 2011 uplatňovať stratégiu proti odpojeniu zameranú na vývoj nástrojov, pomocou ktorých bude môcť vo vhodných prípadoch pomáhať organizáciám občianskej spoločnosti alebo jednotlivým občanom obchádzať svojvoľné narušovanie prístupu k technológiám elektronickej komunikácie vrátane internetu;

81.  uznáva, že čoraz väčšia závislosť od infraštruktúry informačnej a komunikačnej technológie môže z medzinárodného hľadiska spôsobiť nové zraniteľnosti a bezpečnostné obavy; pripomína však, že mnohé decentralizované charakteristiky internetu, ktoré vyvolávajú obavy nad kybernetickou bezpečnosťou, sú zároveň hlavnou príčinou toho, že internet je účinný nástroj pre obhajcov ľudských práv žijúcich v represívnych režimoch; preto zdôrazňuje dôležitosť všeobecnej stratégie digitálnej slobody s jasným rozmerom dodržiavania ľudských práv spolu s hodnotením vplyvov na následky v oblasti ľudských práv pri vývoji politík a programov súvisiacich s kybernetickou bezpečnosťou, boja proti počítačovej kriminalite, internetového riadenia a ďalších politík EÚ v tejto oblasti; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu a ESVČ, aby prijali iniciatívny prístup v tejto oblasti a uplatňovali hľadisko kybernetickej bezpečnosti vo svojej interakcii s tretími krajinami;

82.  zdôrazňuje, že pri útlaku a kontrole občanov a podnikov sa čoraz častejšie využívajú technológie, a to na blokovanie obsahu a sledovanie a zisťovanie totožnosti obhajcov ľudských práv, novinárov, aktivistov a disidentov, ako aj pri kriminalizácii legitímneho prejavu na internete a prijímaní reštriktívnych právnych predpisov na oprávňovanie takýchto opatrení; odporúča, aby sa podpora a ochrana digitálnych slobôd stala súčasťou všetkých vonkajších činností EÚ, ako aj politík a nástrojov týkajúcich sa financovania a pomoci, a aby sa každoročne hodnotila s cieľom zabezpečiť zodpovednosť a kontinuitu; vyzýva Komisiu a Radu, aby jednoznačne uznali digitálne slobody ako základné práva a nevyhnutné predpoklady pre uplatňovanie univerzálnych ľudských práv, ako je sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania a prístup k informáciám, a pre zaručenie transparentnosti a zodpovednosti vo verejnom živote;

83.  víta záväzok obsiahnutý v akčnom pláne EÚ na dodržiavanie ľudských práv týkajúci sa vypracovania nových verejných usmernení pre slobodu prejavu na internete aj mimo neho vrátane ochrany blogerov a novinárov, obhajcov ľudských práv a opozičných strán;

84.  zdôrazňuje dôležitosť podpory nezávislej slobodnej tlače a médií, ktoré sú rozhodujúcimi činiteľmi pri zachovaní právneho štátu a v boji proti korupčným praktikám;

85.  so znepokojením berie na vedomie tendenciu čoraz častejších prípadov útokov a zastrašovania voči novinárom a pracovníkom médií vo svete; požaduje posilnenie úsilia EÚ na podporu ich bezpečnosti v dialógoch s partnermi Únie a s ďalšími krajinami;

86.  je vážne znepokojený vývojom, ktorý obmedzuje slobodu prejavu a zhromažďovania z dôvodov založených na mylných predstavách o homosexualite a transrodových osobách; pripomína, že zákony a návrhy slúžiace na tento účel sú v rozpore s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, ktorý vylučuje diskriminačné zákony a postupy založené na sexuálnej orientácii; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a osobitného zástupcu pre ľudské práva, aby sa systematicky zaoberali týmito otázkami;

87.  vyjadruje poľutovanie nad používaním technológií a služieb vytvorených v EÚ na porušovanie ľudských práv v tretích krajinách prostredníctvom cenzúry informácií, masového dohľadu, monitorovania a sledovania a vyhľadávania občanov a ich činností na (mobilných) telefónnych sieťach a na internete; vyjadruje znepokojenie nad správami o niektorých spoločnostiach z EÚ spolupracujúcich s autoritárskymi režimami, ktoré im poskytujú slobodný a neobmedzený prístup do svojich sietí a databáz pod zámienkou dodržiavania miestneho práva, ako to bolo v prípade spoločnosti TeliaSonera, ktorá má sídlo v EÚ, v niektorých bývalých sovietskych republikách; je presvedčený o tom, že európske spoločnosti, ich dcérske spoločnosti a ich subdodávatelia by mali zohrávať zásadnú úlohu pri presadzovaní a šírení sociálnych noriem vo svete, takže by mali konať v súlade s európskymi hodnotami a nikdy by nemali ohrozovať dodržiavanie ľudských práv pri svojich snahách o preniknutie na zahraničné trhy;

88.  víta rozhodnutie Rady zakázať vývoz niektorých informačných technológií a služieb do Sýrie a Iránu a naliehavo vyzýva EÚ, aby zvážila tieto prípady ako precedens pre budúce reštriktívne opatrenia voči iným represívnym režimom; rozhodne podporuje návrh na začlenenie porušovania ľudských práv do systému EÚ na kontrolu vývozu položiek s dvojakým použitím ako dôvodu, pre ktorý môžu byť nezahrnuté položky predmetom vývozných obmedzení zo strany členských štátov; v tejto súvislosti upozorňuje na svoju pozíciu prijať nariadenie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 428/2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím;

Podpora EÚ určená občianskej spoločnosti a obhajcom ľudských práv

89.  zdôrazňuje rozvoj silnej a životaschopnej občianskej spoločnosti ako kľúčový faktor umožňujúci demokratický pokrok a lepšiu ochranu ľudských práv; zdôrazňuje, že mobilizácia občianskej spoločnosti bola tým faktorom, ktorý viedol k historickým zmenám Arabskej jari;

90.  oceňuje úsilie EÚ o posilnenie podpory organizáciám občianskej spoločnosti; osobitne si cení schopnosť Európskej únie priamo sa angažovať s občianskou spoločnosťou prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva, nástroja na podporu občianskej spoločnosti a Európskej nadácie na podporu demokracie; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že EÚ nemá silnejšiu systematickú politiku na to, aby presvedčila partnerské krajiny o zrušení neprimeraných právnych a administratívnych obmedzení, ktoré limitujú univerzálne právo zhromažďovania a združovania; požaduje vypracovanie usmernení pre túto politiku;

91.  pripomína svoju podporu presadzovaniu koncepcie demokratickej zodpovednosti v rámci rozvojovej spolupráce EÚ a v tejto súvislosti považuje úlohu občianskej spoločnosti za rozhodujúcu; zdôrazňuje potrebu toho, aby všetci zamestnanci EÚ úzko spolupracovali s občianskou spoločnosťou v krajinách ich pôsobenia; pripomína skutočnosť, že užšia spolupráca s občianskou spoločnosťou by výrazne prispela k vypracovaniu uskutočniteľných a realistických stratégií na dodržiavanie ľudských práv pre jednotlivé krajiny, ktoré by boli prispôsobené prioritám týchto krajín;

92.  vyslovuje poľutovanie nad tým, že prenasledovanie a marginalizácia obhajcov ľudských práv sú stále celosvetovo rozšíreným trendom, a to najmä v Číne, Rusku a vo všetkých ostatných krajinách, ktoré stále nesprávne považujú prísne normy v oblasti ľudských práv za trest zo strany EÚ, OSN a celosvetových organizácií pre ľudské práva; vyjadruje poľutovanie nad tým, že osud právnikov vylúčených z advokátskeho stavu a politicky prenasledovaných novinárov a pracovníkov médií v Číne sa považuje za vnútornú záležitosť; berie na vedomie obmedzenia demokratického priestoru;

93.  víta rezolúciu Tretieho výboru Valného zhromaždenia OSN z novembra 2011 o obhajcoch ľudských práv, ktorú podporila aj EÚ, a verejnú podporu, ktorú EÚ poskytla osobitnému spravodajcovi OSN pre dodržiavanie ľudských práv, ako aj príslušné regionálne mechanizmy na ochranu obhajcov ľudských práv;

94.  podporuje plány na vypracovanie dobrovoľnej európskej iniciatívy v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva zameranej na poskytovanie dočasného útočiska obhajcom ľudských práv, ktorí musia náhle opustiť krajinu pôvodu; zdôrazňuje, že táto iniciatíva by sa mala realizovať spôsobom, ktorý doplní systémy útočísk, ktoré už existujú;

95.  konštatuje, že sú to práve obhajcovia ľudských práv pracujúci v odľahlých oblastiach a zónach konfliktu, ktorí sú najviac vystavení hrozbám a nebezpečenstvu a ktorí majú minimálny kontakt so zamestnancami EÚ; naliehavo vyzýva delegácie EÚ, aby vypracovali miestne stratégie pre oblasť ľudských práv na udržiavanie pravidelných kontaktov s obhajcami ľudských práv priamo na mieste a na poskytovanie potrebnej pomoci a ochrany týmto obhajcom, ako sa vyžaduje v usmerneniach EÚ o obhajcoch ľudských práv;

96.  zdôrazňuje dôležitosť toho, aby EÚ podnikla aktívne kroky (reakcia a podpora obhajcov ľudských práv v ohrození; pozorovanie súdnych procesov s obhajcami ľudských práv; rýchla, hlasná a viditeľná reakcia na obmedzenia slobody prejavu, združovania sa a zhromažďovania) a systematicky poskytovala obhajcom ľudských práv a/alebo ich rodinám informácie o opatreniach podniknutých v ich mene, ako to stanovujú usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv; v tejto súvislosti požaduje posilnenie mechanizmu európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva zameraného na opatrenia poskytovania naliehavej ochrany obhajcom ľudských práv nachádzajúcim sa v nebezpečenstve alebo v ohrození;

97.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že jeho požiadavka na zvýšenie viditeľnosti výročnej Sacharovovej ceny nebola prijatá, keďže Sacharovova cena sa vo výročnej správe spomína len deklaratívnym spôsobom v rámci sekcie o Európskom parlamente; opätovne zdôrazňuje, že náležité monitorovanie zo strany ESVČ je potrebné vzhľadom na bezpečnosť kandidátov a laureátov a na situáciu v ich príslušných krajinách; pripomína svoju výzvu ESVČ a Komisii, aby udržiavali pravidelný kontakt s kandidátmi a laureátmi Sacharovovej ceny s cieľom zaistiť sústavný dialóg a monitorovanie situácie v oblasti ľudských práv v ich príslušných krajinách a ponúknuť ochranu tým, ktorí sú prenasledovaní; vyzýva ESVČ, aby zahŕňala Sacharovovu cenu do časti o obhajcoch ľudských práv vo výročnej správe o ľudských právach;

98.  vyzýva Komisiu a Radu, aby podporovali a odborne pripravovali obhajcov ľudských práv, aktivistov občianskej spoločnosti a nezávislých novinárov a posilňovali ich postavenie s cieľom zaistiť ich bezpečnosť a slobodu na internete a presadzovať uplatňovanie základných práv, ako je sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania a sloboda združovania na internete;

Kroky EÚ proti trestu smrti

99.  pripomína svoj nezlomný postoj proti trestu smrti vo všetkých prípadoch a za každých okolností a dôrazne podporuje úsilie EÚ o schválenie rozhodnej rezolúcie o moratóriu na trest smrti na 67. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN, a to aj s cieľom zvýšiť dynamiku vývoja pred konaním svetového kongresu proti trestu smrti; zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ je popredným aktérom a najväčším darcom v oblasti boja proti trestu smrti;

100.  vyzýva členské štáty, aby neuvádzali na trh ani nepropagovali zariadenia, ktoré sú zakázané na základe nariadenia (ES) č. 1236/2005 z 27. júna 2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie; požaduje pravidelné a aktualizované kontroly vývozu liekov vyrábaných farmaceutickými spoločnosťami v EÚ, ktoré by sa mohli použiť pri vykonávaní trestov smrti v tretích krajinách; v tejto súvislosti víta rozhodnutie Komisie z roku 2011 zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 1236/2005 s cieľom posilniť kontrolu vývozu niektorých liekov, ktoré možno použiť pri treste smrti; víta iniciatívne kroky niektorých farmaceutických spoločnosti v EÚ na zastavenie vývozu týchto liekov do tretích krajín, kde je predvídateľné riziko ich používania na popravy; naliehavo vyzýva farmaceutické spoločnosti v EÚ, aby prijali podobné opatrenia; vyzýva Komisiu, aby stanovila všeobecnú doložku v nariadení (ES) č. 1236/2005, ktorá by okrem iného vyžadovala predchádzajúce vývozné povolenie pre akýkoľvek liek, ktorý možno použiť na mučenie alebo popravy;

101.  víta hodnotenie organizácií pracujúcich v oblasti dodržiavania ľudských práv, že využitie trestu smrti v roku 2011 zoširoka potvrdzuje všeobecný trend smerom k jeho zrušeniu; víta zrušenie trestu smrti pre páchateľov mladších ako 18 rokov v Thajsku; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že výrazne zvýšenie počtu popráv sa zaznamenalo v Iráne, Iraku, Afganistane a Saudskej Arábii; vyjadruje vážne sklamanie z toho, že Čína odmietla zverejniť dôverné informácie o využívaní trestu smrti a počte popráv, ktoré podľa organizácie Amnesty International dosahujú tisícky; víta zrušenie trestu smrti v americkom štáte Illinois, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že Spojené štáty stále popravujú ľudí napriek tomu, že sú jedinou krajinou skupiny G8, ktorá tak konala v roku 2011; s obavami pripomína, že Bielorusko je jedinou európskou krajinou, ktorá stále využíva trest smrti; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby túto otázku nastoľovali ako prioritnú v dialógoch s týmito krajinami;

102.  vyhlasuje, že EÚ, ktorá bola v minulosti úspešná v boji proti trestu smrti v konkrétnych prípadoch, by mala zaujať rozhodnejší postoj a vyzvať orgány a členské štáty, aby udržiavali a zintenzívnili svoj záväzok v tejto veci a politickú vôľu s cieľom konečne dosiahnuť zrušenie trestu smrti na celom svete;

Mučenie a iné kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie

103.  víta prijatie aktualizovaných usmernení politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania; pripomína však, že výzvy týkajúce sa zvyšovania povedomia a uplatňovania treba prekonať, aby sa dosiahol skutočný pokrok v politike EÚ;

104.  víta rozšírenie aktualizovaných usmernení, pokiaľ ide o skupiny vyžadujúce osobitnú ochranu pre osoby ohrozené diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, ako aj záväzok naliehať na tretie krajiny, aby uplatňovali vnútroštátne postupy pre sťažnosti a správy, ktoré sú citlivé z hľadiska rodu a detí; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že koordinované úsilie EÚ v boji proti mučeniu nerieši jeho rodový rozmer komplexnejším spôsobom, čo vyplýva najmä z nedostatku podstatných informácií o všetkých formách mučenia a zlého zaobchádzania;

105.  zdôrazňuje dôležitosť prepojenia usmernení EÚ s vykonávacími predpismi opčného protokolu k dohovoru OSN proti mučeniu (OPCAT), pričom osobitnú pozornosť treba venovať národným preventívnym mechanizmom;

106.  upozorňuje, že vymedzenie otroctva poskytnuté OSN zodpovedá stavu alebo životným podmienkam osoby, nad ktorou sú vykonávané niektoré alebo všetky právomoci spájajúce sa s právom na vlastníctvo; odsudzuje skutočnosť, že formy moderného otroctva pretrvávajú, a to aj v rámci EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby vykonávala oveľa prísnejšiu politiku v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o domáci personál, čo je sociálno-profesijná skupina, ktorá je týmito formami otroctva najviac postihnutá;

107.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že politické zneužívanie psychiatrie je aj naďalej nepríjemným problémom v mnohých krajinách, ktoré majú minulosť využívania násilných psychiatrických metód pri podpore antidemokratických režimov, keď sa snažili zastrašovať a zastaviť opozičné segmenty spoločnosti a jednotlivcov; s obavami zdôrazňuje, že tento trend úzko súvisí s vágnymi a nepostihnuteľnými formami mučenia vrátane psychologického teroru a ponižujúcich podmienok vo väzeniach;

108.  obracia pozornosť na význam správy osobitného spravodajcu OSN z 5. augusta 2011 (A/66/268) o mučení a inom krutom, neľudskom alebo ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní, zameriavajúcu sa na účinky samoväzby vrátane používania tejto metódy v psychiatrických klinikách; vyjadruje vážne znepokojenie nad dôkazmi z rozličných krajín, že psychiatrické nemocnice sa v skutočnosti využívajú ako zariadenia pre zadržiavanie ; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, ESVČ a Komisiu, aby tomuto problému venovali primeranú pozornosť;

109.  vyjadruje obavy o budúcu prevádzku rehabilitačných stredísk pre obete mučenia; vyzýva ESVČ a útvary Komisie, aby pracovali ponad rozdeľujúcu líniu vonkajšej a vnútornej politiky s cieľom zabezpečiť, aby línie administratívnych právomocí neohrozovali podporu rehabilitačných stredísk zo strany EÚ tak mimo Únie, ako aj v nej;

110.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že porušovanie ľudských práv je stále bolestivým problémom v okupovaných oblastiach Cypru; konštatuje, že turecké vojenské sily dodnes odopierajú život vo svojej vlasti tisícom utečencov, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy a majetok; okrem toho konštatuje, že rodinám a príbuzným nezvestných osôb je stále odopierané právo na informácie o osude svojich blízkych, keďže Turecko neuľahčuje prístup do vojenských zón alebo k archívom obsahujúcim príslušné správy o vyšetrovaní Výboru pre nezvestné osoby na Cypre;

Diskriminácia

111.  trvá na tom, že politický dialóg o ľudských právach medzi EU a tretími krajinami musí zahŕňať inkluzívnejšie a komplexnejšie vymedzenie nediskriminácie, okrem iného na základe náboženstva alebo viery, pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, veku, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie a rodovej identity;

112.  zdôrazňuje, že s cieľom dosiahnuť dôveryhodnosť zahraničnej politiky EÚ a jej súdržnosť v oblasti základných práv, rovnosti a nediskriminácie by Rada mala prijať smernicu o rovnakom zaobchádzaní s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu a rozšíriť uplatňovanie rámcového rozhodnutia o rasizme a xenofóbii na ostatné cieľové skupiny, ako sú LGBT osoby;

113.  požaduje, aby členské štáty dôrazne odmietali akékoľvek pokusy o narušenie koncepcie všeobecnej platnosti, nedeliteľnosti a vzájomnej závislosti ľudských práv a aby aktívne vyzývali Radu OSN pre ľudské práva, aby rovnakú pozornosť venovala diskriminácii z akýchkoľvek dôvodov vrátane pohlavia, rodovej identity, rasy, veku, sexuálnej orientácie a náboženského vyznania alebo viery; vyjadruje rozhodné poľutovanie nad tým, že homosexualita sa stále kriminalizuje v 78 štátoch vrátane piatich, kde sa trestá smrťou; vyzýva tieto štáty, aby homosexualitu bezodkladne legalizovali, prepustili osoby väznené pre ich sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu a aby ich nepopravovali; vyzýva ESVČ, aby plne využívala nástroj LGBT na ochranu práv LBGTI osôb; vyzýva Radu, aby vypracovala záväzné usmernenia v tejto oblasti; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby pomáhali obhajcom ľudských práv LGBTI osôb v krajinách, kde im hrozí nebezpečenstvo, a vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a osobitného predstaviteľa EÚ pre ľudské práva, aby naďalej vysvetľovali rozhodný záväzok Európskej únie pre rovnosť a nediskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity a rodového prejavu vo svete, okrem iného tým, že zavedú a podporia iniciatívy týkajúce sa týchto otázok na bilaterálnej a medzinárodnej úrovni a na úrovni OSN; opakuje svoju výzvu Komisii, aby vydala plán uplatňovania rovnosti na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity;

114.  vyzýva členské štáty, aby poskytli azyl ľuďom utekajúcim pred prenasledovaním v krajinách, kde sú LGBTI osoby kriminalizované, na základe opodstatnených obáv žiadateľa z prenasledovania a spoliehali sa pritom na ich vlastnú identifikáciu ako lesbičky, homosexuáli, bisexuáli, transsexuáli alebo intersexuáli;

115.  znovu potvrdzuje, že zásada nediskriminácie vrátane dôvodov pohlavia a sexuálnej orientácie je základným prvkom v partnerstve AKT – EÚ;

116.  zdôrazňuje, že EÚ ratifikovala Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a prijala európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2010 – 2020, najmä oblasť činností 8; odsudzuje všetky formy diskriminácie na základe zdravotného postihnutia a vyzýva všetky štáty, aby ratifikovali a vykonávali Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím; poukazuje na to, že EÚ musí tiež sledovať vykonávanie Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím na svojom území; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali medzinárodný Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím ustanovený v roku 2006 v rámci OSN vnútri a mimo Európskej únie;

117.  odsudzuje pokračujúce porušovania ľudských práv páchané na ľuďoch, ktorí sú diskriminovaní z dôvodu príslušnosti k určitej kaste, vrátane odopierania rovnosti a prístupu k súdnictvu, pokračujúcej segregácie a prekážok uplatňovania základných ľudských práv spôsobených príslušnosťou ku kaste; žiada Radu, ESVČ a Komisiu, aby podľa vhodnosti podnikli spoločné kroky v otázke diskriminácie z dôvodu príslušnosti ku kaste vrátane oznámení EÚ o ľudských právach, rámcov a stratégií a dialógov zameraných na konkrétne krajiny, podporovali návrhy zásad a usmernení OSN na odstránenie diskriminácie založenej na práci a pôvode, ktoré sú základným rámcom pre odstránenie diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste, a usilovali sa o ich schválenie Radou OSN pre ľudské práva;

118.  žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a osobitného predstaviteľa pre ľudské práva, aby plne uznali otázku diskriminácie na základe kasty ako prierezovú z hľadiska ľudských práv a chudoby s vážnymi dôsledkami, najmä pre ženy;

119.  víta skutočnosť, že hlavné zásady Rady OSN pre ľudské práva týkajúce sa extrémnej chudoby a ľudských práv sú založené na vzájomnej prepojenosti a nedeliteľnosti všetkých ľudských práv, ako aj na zásadách účasti a posilnenia postavenia osôb žijúcich v extrémnej chudobe; trvá na neoddeliteľnosti extrémnej chudoby a ľudských práv: na jednej strane, osoby žijúce v extrémnej chudobe sú často zbavované svojich ľudských práv, a to občianskych, politických, hospodárskych, ako aj sociálnych; na druhej strane, v rámci boja proti extrémnej chudobe je prístup založený na ľudských právach nevyhnutný na pochopenie tejto situácie a na jej prekonanie; naliehavo vyzýva Radu, aby tento prístup podporovala v rámci Hospodárskeho a sociálneho výboru OSN;

120.  so znepokojením konštatuje, že pôvodným obyvateľom hrozí osobitné nebezpečenstvo vystavenia diskriminácii a že sú osobitne citliví na politické, hospodárske, ekologické a s prácou súvisiace zmeny a narušenia; konštatuje, že väčšina z nich žije pod hranicou chudoby a má obmedzený alebo žiadny prístup k zastúpeniu, politickému rozhodovaniu či systémom súdnictva; vyjadruje osobitné znepokojenie nad správami o rozšírenom zaberaní pôdy, násilnom vysídľovaní a prípadoch porušovania ľudských práv vyplývajúcich z ozbrojeného konfliktu;

121.  vyzýva Komisiu a Radu, aby podporovali pojem „klimatický utečenec“ ako oficiálny, právne uznaný termín (označujúci osobu nútenú utiecť zo svojho domova a hľadať útočisko v zahraničí v dôsledku zmeny klímy), keďže zatiaľ nie je uznaný v medzinárodnom práve ani v akejkoľvek inej právne záväznej medzinárodnej dohode;

122.  zdôrazňuje význam práva na občianstvo ako jedného z najzákladnejších práv, keďže v mnohých krajinách sa len plnoprávnym občanom umožňuje v plnej miere využívať a uplatňovať ich základné ľudské práva vrátane verejnej bezpečnosti, blahobytu a vzdelania;

123.  zdôrazňuje, že tradičné komunity národnostných menšín majú osobitné potreby, ktoré sa líšia od potrieb iných menšinových skupín, a že je potrebné zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s týmito menšinami v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb a iných verejných služieb a presadzovať vo všetkých oblastiach hospodárskeho, sociálneho, politického a kultúrneho života úplnú a skutočnú rovnosť medzi príslušníkmi národnostných menšín a príslušníkmi väčšiny;

Ženy a deti v situáciách ozbrojených konfliktov

124.  oceňuje sústredenú pozornosť venovanú náročnej úlohe presadzovania rezolúcií súvisiacich so ženami, s mierom a s bezpečnosťou v politikách EÚ, ako sa to dokazuje v správe o ukazovateľoch EÚ týkajúcich sa komplexného prístupu EÚ k uplatňovaniu rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a 1820, ktorú Rada EÚ prijala 13. mája 2011; víta politické kroky EÚ na zabezpečenie predĺženia mandátu osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre deti a ozbrojený konflikt na Valnom zhromaždení OSN; má rovnaký názor, ako je názor vyjadrený v záveroch Rady z 1. decembra 2011 o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike, že trvalé a systematické zohľadňovanie aspektov súvisiacich s ľudskými právami, pohlavím a deťmi postihnutými ozbrojenými konfliktami by mali byť hlavnou témou úvah vo všetkých fázach misií SBOP;

125.  je presvedčený, že s cieľom zabezpečiť účinnú účasť žien tam, kde sú v súčasnosti nedostatočne zastúpené, v politických orgánoch alebo v organizáciách občianskej spoločnosti je dôležité poskytovať programy odborného vzdelávania a podpory tak pre európskych zamestnancov pracujúcich v oblasti rodových otázok, ako aj pre ženy na danom mieste, aby sa im umožnilo účinne prispievať k mierovým procesom a procesom riešenia sporov;

126.  uznáva, že konkrétny pokrok pri zlepšovaní postavenia žien a detí v situáciách ozbrojených konfliktov často závisí od dosiahnutia jasnej a jednotnej zodpovednosti štruktúr vo vojenských a bezpečnostných službách pod civilnou kontrolou; preto naliehavo vyzýva príslušné inštitúcie EÚ, aby vypracovali a uplatňovali účinnejšie metódy na uskutočnenie reforiem v bezpečnostnom sektore v krajinách, ktoré sa nachádzajú v konflikte, ako aj v tých, kde sa konflikt už skončil, a to s osobitným dôrazom na práva, začlenenie a posilnenie postavenia žien a detí v tejto súvislosti; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby toto brali do úvahy pri príprave programov a využívaní nástrojov vonkajšej pomoci, keď sa budú zaoberať reformou bezpečnostného sektora vrátane významu posilnenia postavenia žien pri obnove po skončení konfliktu;

127.  žiada odzbrojenie, rehabilitáciu a opätovné začlenenie detských vojakov ako základný prvok politík EÚ, ktoré sa zameriavajú na posilnenie ľudských práv, ochranu detí a nahradenie násilia politickými mechanizmami riešenia konfliktov;

128.  vyjadruje svoje veľké znepokojenie, pokiaľ ide o oblasť Veľkých jazier v Afrike, kde je znásilňovanie bojovou zbraňou na odstránenie celej skupiny obyvateľstva;

Práva žien

129.  naliehavo vyzýva EÚ, aby posilnila svoje kroky zamerané na skoncovanie s praktikami mrzačenia ženských pohlavných orgánov, skorých a nútených manželstiev, zabíjania v mene cti, nútené umelé prerušenie tehotenstva a umelé prerušenie tehotenstva na základe výberu pohlavia dieťaťa; trvá na tom, aby tieto politiky boli hlavnými prvkami prístupu EÚ k rozvojovej spolupráci; zdôrazňuje význam primeraného prístupu k zdravotníckym prostriedkom a informácií a vzdelaní o pohlavnom a reprodukčnom zdraví a právach pre dobré životné podmienky žien a dievčat vo všetkých krajinách;

130.  berie na vedomie pretrvávajúcu nedostatočnú pozornosť venovanú porušovaniu sexuálnych a reprodukčných práv, ktoré narúša úsilie o splnenie záväzkov káhirského akčného programu prijatého v roku 1994 na Medzinárodnej konferencii Organizácie Spojených národov o populácii a rozvoji (ICPD), a riešeniu diskriminácie – vrátane diskriminácie na základe pohlavia a nerovnosti – v stratégiách v oblasti populácie a rozvoja; zdôrazňuje, že pokrok v oblasti reprodukčného zdravia bol v niektorých súvislostiach obmedzený porušeniami, ako sú manželstvá detí, skoré a nútené manželstvá a neschopnosť presadzovať minimálny zákonný vek pre uzavretie manželstva, donucovacie praktiky, ako je nútená sterilizácia alebo mrzačenie ženských pohlavných orgánov, ako aj odopretie samostatnosti žien a dievčat pri rozhodovaní o svojom sexuálnom a reprodukčnom zdraví bez diskriminácie, nátlaku a násilia; žiada, aby sa v aspektoch jeho politiky v oblasti ľudských práv a jeho rozvojovej politiky uplatňoval káhirský akčný program v záujme presadzovania rodovej rovnosti a práv žien a detí vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

131.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že proces operatívneho preskúmania ICPD+20 povedie ku komplexnému preskúmaniu všetkých aspektov súvisiacich s plným využívaním sexuálnych a reprodukčných práv, že potvrdí pevný a pokrokový prístup k sexuálnym a reprodukčným právam pre všetkých v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a že zvýši zodpovednosť vlád za dosiahnutie dohodnutých výsledkov; vyzýva najmä EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že proces preskúmania bude prebiehať participatívnym spôsobom a poskytne rôznym zúčastneným stranám vrátane občianskej spoločnosti, ako aj ženám, mladistvým a mladým ľuďom príležitosť zúčastniť sa zmysluplným spôsobom; pripomína, že rámec pre toto preskúmanie musí byť založený na ľudských právach a musí mať konkrétne zameranie na sexuálne a reprodukčné práva;

132.  pripomína rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 11/8 s názvom Úmrtnosť a chorobnosť matiek, ktorej sa dá predchádzať a ľudské práva, ktorá potvrdzuje, že predchádzanie úmrtnosti a chorobnosti matiek si vyžaduje účinnú podporu a ochranu ľudských práv žien a dievčat, najmä ich práva na život, vzdelanie, informácie a zdravie; zdôrazňuje, že EÚ musí preto zohrávať dôležitú úlohu v prispievaní k znižovaniu komplikácií, ktorým možno predchádzať a ktoré sa vyskytujú pred, počas alebo po skončení tehotenstva a pôrodu;

133.  vyzýva EÚ, aby úzko spolupracovala s orgánom OSN Ženy na bilaterálnej, ako aj medzinárodnej, regionálnej a národnej úrovni s cieľom presadzovať práva žien; zdôrazňuje najmä potrebu podporiť nielen zdravotnú výchovu a vhodné programy pre sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, ktoré sú významnou súčasťou politík rozvoja a ľudských práv EÚ voči tretím krajinám, ale tiež zabezpečiť, aby ženy mali rovnaký prístup k verejným systémom zdravotnej starostlivosti a zodpovedajúcej gynekologickej a pôrodníckej starostlivosti, ako vymedzila Svetová zdravotnícka organizácia;

134.  naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby osobitnú pozornosť venovali problematike mrzačenia ženských pohlavných orgánov ako súčasti celkovej stratégie na boj proti násiliu voči ženám vrátane vypracovania akčného plánu EÚ pre otázku mrzačenia ženských pohlavných orgánov v súlade so zásadou náležitej starostlivosti; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby pokračovali v riešení problematiky mrzačenia ženských pohlavných orgánov v politických dialógoch s partnerskými krajinami, kde sa tejto praktiky stále vykonávajú, a zahrnuli do týchto dialógov obhajcov ľudských práv, ktorí už pracujú na skončení tejto praktiky, spolu s dievčatami a ženami priamo postihnutými touto praktikou, vodcami spoločenstiev, náboženskými vodcami, učiteľmi, zdravotníckymi pracovníkmi a vládnymi činiteľmi na miestnej aj národnej úrovni; zdôrazňuje, že ESVČ by mala vypracovať konkrétny súbor nástrojov pre problematiku mrzačenia ženských pohlavných orgánov ako súčasť jej opatrení na realizáciu strategického rámca EÚ pre ľudské práva a demokraciu;

135.  zdôrazňuje, že pokrok v oblasti reprodukčného zdravia bol v niektorých súvislostiach obmedzený porušeniami, ako sú manželstvá detí, skoré a nútené manželstvá a neschopnosť presadzovať minimálny zákonný vek pre uzavretie manželstva, ako aj donucovacie praktiky, ako je nútená sterilizácia alebo mrzačenie ženských pohlavných orgánov;

136.  víta záväzok niekoľkých členských štátov bojovať proti násiliu voči ženám, domácemu násiliu a mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, najmä proti jeho cezhraničným aspektom; pripomína potrebu súdržnosti vo vnútorných a vonkajších politikách EÚ týkajúcich sa týchto otázok a naliehavo vyzýva Komisiu, aby stanovila ako prioritu skončenie násilia voči ženám a dievčatám, ako aj zabíjania žien, a pomocou vyčlenenia primeraných finančných zdrojov podporovala cielené a inovatívne programy tak v rámci EÚ, ako aj v tretích krajinách; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podpísali a ratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu;

137.  víta prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania(14), ako aj zavedenie novej stratégie Komisie s názvom Stratégia EÚ na odstránenie obchodovania s ľuďmi na obdobie rokov 2012 – 2016; pripomína, že obchodovanie s ľuďmi je komplexný nadnárodný jav, ktorý má korene v zraniteľnosti voči chudobe, neprítomnosti demokratickej kultúry, nerovnosti pohlaví a v násilí páchanom na ženách; zdôrazňuje, že je nevyhnutné klásť väčší dôraz na rodový rozmer v dialógu o tejto problematike s tretími krajinami; napokon vyzýva členské štáty, ktoré ešte neratifikovali protokol OSN týkajúci sa obchodovania s ľuďmi, nazývaný Palermský protokol, a Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, aby tak čo najskôr urobili;

138.  vyzdvihuje zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú ženy v politike južného susedstva; víta volebné výsledky, ktoré viedli k značnému zvýšeniu počtu žien v politických fórach;

139.  vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby podporovali najmä ratifikáciu a vykonávanie protokolu Africkej únie o právach žien v Afrike členskými štátmi Africkej únie;

Práva dieťaťa

140.  pripomína konkrétny záväzok uvedený v Lisabonskej zmluve, a to zameriavať sa na práva detí vo vonkajších politikách EÚ; poukazuje na to, že takmer všeobecné prijatie Dohovoru OSN o právach dieťaťa predstavuje mimoriadne pevný medzinárodný právny základ na presadzovanie progresívnych politík v tejto oblasti; odporúča, aby sa práva dieťaťa zohľadňovali vo všetkých politikách a činnostiach EÚ; vyzýva preto krajiny, ktoré tento dohovor ešte neratifikovali, aby ho čo najskôr ratifikovali a presadzovali vrátane jeho opčných protokolov;

141.  upozorňuje na vážny problém, ktorý existuje v niekoľkých krajinách subsaharskej Afriky a týka sa obvinenia detí z čarodejníctva, čo má závažné dôsledky od sociálneho vylúčenia až po vraždy detí a rituálne vraždy detí ako formy prinášania obete; konštatuje, že štát je zodpovedný za ochranu detí pred všetkými formami násilia a zneužívania, a preto naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, osobitného predstaviteľa EÚ pre ľudské práva, Komisiu a ESVČ, aby venovali osobitnú pozornosť ochrane detí pred všetkými formami násilia a osudu týchto detí v dialógoch o ľudských právach s vládami dotknutých krajín a pri programovaní vonkajších finančných nástrojov;

142.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby v rámci vonkajších politík Únie zabezpečili práva detí v trestných konaniach ustanovením ich potreby osobitnej ochrany, pričom sa uzná ich zraniteľnosť voči sekundárnej a opakovanej viktimizácii, a aby uprednostňovali najlepší záujem dieťaťa, ako sa ustanovuje v smernici 2012/29/EÚ o minimálnych normách pre práva obetí;

143.  víta oznámenie Komisie o programe EÚ pre oblasť práv dieťaťa, ktoré spája ciele tak vnútornej, ako aj vonkajšej politiky v jednom politickom dokumente; pripomína záväzok podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky uvedený v oznámení Komisie „Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ“ zameriavať sa na práva dieťaťa ako jednu z troch priorít kampane; zdôrazňuje však, že treba zahrnúť tieto záväzky do rozpočtu akcií a monitorovať ich efektívne vykonávanie;

144.  žiada konzistentné začlenenie práv dieťaťa do stratégií EÚ na dodržiavanie ľudských práv pre jednotlivé krajiny v súlade so záväzkom podľa Lisabonskej zmluvy; vyjadruje podporu plánom na dosiahnutie ďalšieho pokroku pri vypracúvaní prístupov vychádzajúcich z práv a týkajúcich sa rozvojovej spolupráce, ako je zakotvené v strategickom akčnom pláne EÚ pre oblasť ľudských práv; zdôrazňuje naliehavosť urobiť tak v prípade práv dieťaťa, aby sa zabezpečil dlhodobý udržateľný pokrok; opakuje, že dievčatá sú v niektorých krajinách osobitne zraniteľné;

145.  zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti všetkým formám nútenej detskej práce, vykorisťovaniu detí a obchodovaniu s nimi; požaduje lepšie vykonávanie existujúcich vnútroštátnych a medzinárodných pravidiel, ktoré podporujú povedomie o zneužívaní detí na trhu práce; zdôrazňuje skutočnosť, že deti a mladiství by sa mali zúčastniť iba takej práce, ktorá nemá vplyv na ich zdravie a osobný rozvoj a nenarúša ich vzdelávanie;

Sloboda myslenia, svedomia, náboženstva alebo viery

146.  zdôrazňuje, že sloboda myslenia, svedomia, náboženstva alebo viery je základným ľudským právom(15) zahŕňajúcim právo veriť alebo neveriť a slobodu praktizovať teistické, neteistické alebo ateistické presvedčenie buď súkromne alebo verejne, ako aj osamote alebo v spoločenstve s inými; zdôrazňuje, že využívanie tohto práva je zásadné pre rozvoj pluralitnej a demokratickej spoločnosti; vyzýva EÚ, aby systematicky bránila právo na náboženské vyznanie alebo vieru pre všetkých ľudí v politických dialógoch s tretími krajinami, a to v súlade s dohovormi OSN o ľudských právach;

147.  odsudzuje akúkoľvek neznášanlivosť, diskrimináciu alebo násilie na základe náboženského vyznania alebo viery, kdekoľvek a voči komukoľvek k nim dôjde, či už priamo voči veriacim ľuďom, apostatom alebo neveriacim; vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom takýchto konaní v rôznych krajinách páchanými na zástupcoch náboženských menšín a predstaviteľoch skromných hlasov zo strany väčšinových náboženských tradícií, ktoré podporujú pluralitnú a rozmanitú spoločnosť založenú na vzájomnom rešpekte medzi jednotlivcami; vyjadruje obavy z beztrestnosti takýchto porušení, zaujatosti polície a súdnictva pri riešení týchto záležitostí a nedostatku vhodných systémov odškodnenia obetí v mnohých krajinách na svete; konštatuje, že udalosti Arabskej jari, od ktorých sa očakávalo, že prinesú demokratickú transformáciu, paradoxne priniesli v mnohých prípadoch skôr zhoršenie slobôd a práv náboženských menšín, a preto dôrazne odsudzuje všetky akty násilia proti kresťanskej, židovskej, moslimskej komunite a iným náboženským komunitám; uznáva rastúcu potrebu transformácie konfliktu a zmierlivého úsilia v mnohých krajinách vrátane dialógu medzi náboženstvami na rôznych úrovniach; naliehavo vyzýva EÚ a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, osobitného predstaviteľa EÚ pre ľudské práva , Komisiu a ESVČ, aby riešili diskriminačný a poburujúci obsah napr. v médiách a prekážky voľného vyznania viery v dialógoch EÚ s tretími krajinami v oblasti ľudských práv; domnieva sa, že v tretích krajinách, kde náboženské menšiny čelia porušovaniu svojich práv, nemôže takéto problémy vyriešiť ich izolácia od okolitých spoločností s cieľom chrániť ich, a teda vytvorenie „paralelných spoločností“;

148.  vyjadruje osobitné znepokojenie nad situáciou v Číne, kde jednotlivci, ktorí praktizujú svoje náboženstvo mimo úradne schválených spôsobov vrátane kresťanov, moslimov, budhistov a vyznávačov Falun Gong, sú systematicky vystavovaní prenasledovaniu; vyzýva tiež čínsku vládu, aby ukončila svoju kampaň za zlé zaobchádzanie a prenasledovanie týkajúce sa vyznávačov Falun Gong, ktorí sú vystavení trestom dlhodobého väzenia za uplatňovanie svojho práva na slobodu náboženského vyznania a viery a podrobení „prevýchove prácou“ s cieľom donútiť ich, aby sa zriekli svojej duchovnej viery, napriek tomu, že Čína ratifikovala Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu; naliehavo vyzýva Čínu, aby ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ako to sľúbila; naliehavo vyzýva čínske orgány, aby prerušili a potom prostredníctvom riadnych konzultačných postupov s Tibeťanmi zmenili politiky, ktoré najnegatívnejšie ovplyvňujú tibetský budhizmus, kultúru a tradície; je hlboko znepokojený situáciou v oblasti slobody náboženstva na Kube, najmä zvýšením prenasledovania vodcov aj veriacich v rámci katolíckej a protestantskej cirkvi;

149.  zdôrazňuje, že medzinárodné právo v oblasti ľudských práv uznáva slobodu myslenia, svedomia, náboženstva, viery a politickej príslušnosti bez ohľadu na stav registrácie, preto by registrácia nemala byť predpokladom vyznávania náboženstva alebo uplatňovania práva na politickú príslušnosť; so znepokojením poukazuje na to, že všetci jednotlivci v Číne, ktorí chcú praktizovať náboženstvo vrátane piatich oficiálnych náboženstiev (budhistického, taoistického, moslimského, rímskokatolíckeho a protestantského), sa musia zaregistrovať u vlády a musia pôsobiť pod správnymi radami kontrolovanými vládou a že je to v rozpore s ich náboženskou nezávislosťou a obmedzuje to ich aktivity; ďalej so znepokojením konštatuje, že neregistrované náboženské skupiny vrátane domácich cirkví a vyznávačov Falun Gong čelia rôznym formám zlého zaobchádzania v podobe obmedzovania ich činností a stretnutí, a to aj konfiškácii majetku, a dokonca zadržiavaniu a väzneniu;

150.  víta začlenenie slobody náboženstva alebo viery medzi predmety odbornej prípravy poskytovanej zamestnancom EÚ; dôrazne opakuje svoju požiadavku na vypracovanie ambiciózneho súboru nástrojov na presadzovanie práva na slobodu náboženstva alebo viery ako súčasť vonkajšej politiky EÚ; v tejto súvislosti víta záväzok EÚ vypracovať usmernenia týkajúce sa slobody náboženstva alebo viery v súlade s oddielom 23 akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu; konštatuje, že tieto usmernenia by mali byť v súlade so stratégiami EÚ na dodržiavanie ľudských práv pre jednotlivé krajiny a mali by obsahovať súpis nevyhnutných slobôd týkajúcich sa slobody náboženstva alebo viery, aby bolo možno vyhodnotiť situáciu v danej krajine, ako aj metódy, ktoré by pomáhali pri zisťovaní prípadov porušovania slobody náboženstva alebo viery; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa Parlament a organizácie občianskej spoločnosti podieľali na príprave týchto usmernení; nabáda EÚ, aby zabezpečila súdržnosť medzi novými usmerneniami a prioritami uvedenými v stratégiách EÚ na dodržiavanie ľudských práv pre jednotlivé krajiny; zdôrazňuje význam uplatňovania hľadiska slobody náboženstva alebo viery v politikách rozvoja a ďalších vonkajších politikách EÚ;

151.  naliehavo vyzýva EÚ, aby aktívne reagovala na čoraz častejšie uplatňovanie zákonov o odpadlíctve, rúhaní a antikonverzných zákonov a na úlohu, ktorú zohrávajú v rámci zvyšovania náboženskej neznášanlivosti a diskriminácie; zdôrazňuje, že medzinárodné právo zahŕňa právo mať, prijať a zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a inštitúcie EÚ na prijatie opatrení proti neprijateľným praktikám, a to vyvíjaním tlaku na tieto tretie krajiny, s osobitným zameraním tých partnerov EÚ, ktorí stále uplatňujú tieto postupy, aby s ich vykonávaním skončili; vyzýva EÚ, aby vystúpila proti uplatňovaniu takýchto zákonov vládami a podporila právo jednotlivcov na zmenu náboženského vyznania, najmä v krajinách, kde je odpadlíctvo postihované trestom smrti;

152.  zdôrazňuje význam ochrany slobody slobodu myslenia, svedomia, náboženstva alebo viery vrátane ateizmu a iných foriem bezverectva, vyplývajúcej z medzinárodných dohovorov o ľudských právach, a trvá na tom, že takáto sloboda by nemala byť ohrozená použitím zákonov o rúhaní využívaných na utláčanie a prenasledovanie osôb odlišného náboženského vyznania alebo viery; zdôrazňuje, že zatiaľ čo zákony o rúhaní sú často podporované pod zámienkou znižovania sociálneho napätia, v skutočnosti len prispievajú k jeho zvýšeniu a ku vzostupu neznášanlivosti, najmä voči náboženským menšinám; v tejto súvislosti pripomína, že v mnohých krajinách sú stále bežnou praxou zákazy, zhabanie a ničenie miest vykonávania obradov, ako aj náboženských publikácií, a zákaz vzdelávania duchovných; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby v rámci svojich kontaktov s príslušnými vládami vystupovali proti takýmto porušeniam; požaduje pevný postoj proti zneužívaniu zákonov o rúhaní na účely stíhania príslušníkov náboženských menšín;

153.  zdôrazňuje význam uplatňovania hľadiska slobody náboženstva alebo viery v politikách EÚ v oblasti rozvoja a predchádzania konfliktom a protiteroristických politikách; víta veľké úsilie o medzikultúrny a medzináboženský dialóg a spoluprácu na rôznych úrovniach vrátane vodcov spoločenstiev a zástupcov žien, mladých ľudí a etnických menšín pri podpore sociálnej súdržnosti a pokojnej spoločnosti; víta záväzok EÚ predstavovať a podporovať právo na slobodu náboženstva alebo viery v rámci medzinárodných a regionálnych fór vrátane OSN, OBSE a Rady Európy a ďalších regionálnych mechanizmov a požaduje konštruktívny dialóg s Organizáciou islamskej spolupráce o odklone od terminológie súvisiacej s bojom proti hanobeniu náboženstva; nabáda EÚ, aby naďalej predkladala svoje každoročné uznesenia o slobode náboženstva alebo viery Valnému zhromaždeniu OSN;

154.  víta spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky, generálneho tajomníka Organizácie islamskej spolupráce, generálneho tajomníka Ligy arabských štátov a komisára Africkej únie pre mier a bezpečnosť z 20. septembra 2012, ktorí potvrdili rešpektovanie všetkých náboženstiev a základný význam náboženskej slobody a tolerancie, pričom súčasne plne uznali dôležitosť slobody prejavu; odsudzuje akékoľvek obhajovanie náboženskej nenávisti a násilia a vyjadruje hlboké poľutovanie nad stratou ľudských životov ako výsledok nedávnych útokov na diplomatické misie; vyjadruje sústrasť rodinám obetí;

155.  konštatuje, že sloboda náboženstva alebo viery je vzájomne prepojená s otázkami, ktoré sa týkajú uznania, rovného občianstva a rovnakého požívania práv v danej spoločnosti; nabáda EÚ, aby vyvíjala činnosť v záujme rovnosti a rovného občianstva ako priorít pre zástupcov marginalizovaných a diskriminovaných skupín v spoločnosti; zdôrazňuje okrem toho, že je dôležité podporovať iniciatívy a umožniť financovanie občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv v ich úsilí v boji proti diskriminácii, neznášanlivosti a násiliu z dôvodov náboženského vyznania alebo viery;

156.  naliehavo vyzýva ESVČ, aby v rámci svojej štruktúry vyvinula trvalé kapacity na monitorovanie a analýzu úlohy náboženského vyznania alebo viery v súčasných spoločnostiach a medzinárodných vzťahov a začlenila otázku slobody náboženstva alebo viery do územných a tematických riaditeľstiev a oddelení; vyzýva ESVČ, aby podávala Parlamentu každoročné správy o pokroku v oblasti slobody náboženstva alebo viery vo svete;

157.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať iniciatívy a umožniť financovanie občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv v ich úsilí v boji proti diskriminácii, neznášanlivosti a násiliu z dôvodov náboženstva alebo viery; domnieva sa, že programy podpory pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva by mali uprednostňovať financovanie ochrany a podpory slobody náboženstva alebo viery v krajinách, kde stratégia EÚ pre danú krajinu identifikovala toto právo ako prioritnú otázku;

o
o   o

158.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Organizácii Spojených národov, Rade Európy a vládam krajín a teritórií uvádzaných v tomto uznesení.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0126.
(2) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 454.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0507.
(4) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 78.
(5) http://www.icc-cpi.int/NR/rdonlyres/18B88265-BC63-4DFF-BE56-903F2062B797/0/RC9ENGFRASPA.pdf.
(6) Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2011, s. 56.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2011)0576.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2012)0113.
(9) Ú. v. EÚ C 291 E, 4.10.2011, s. 171.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2012)0018.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2012)0309.
(12) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 87.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2012)0126.
(14) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.
(15) Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. januára 2011 o situácii kresťanov, pokiaľ ide o slobodu náboženského vyznania (Ú. v. EÚ C 136E, 11.5.2012, s. 53).


Stratégia EÚ v oblasti ľudských práv
PDF 429kWORD 190k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2012 o prehodnotení stratégie EÚ v oblasti ľudských práv (2012/2062(INI))
P7_TA(2012)0504A7-0378/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6, 8, 21, 33 a 36 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 8. mája 2001 s názvom Úloha Európskej únie pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách (COM(2001)0252),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 20. apríla 2010 s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov – Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu (COM(2010)0171),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 25. októbra 2011 s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),

–  so zreteľom na strategický rámec EÚ o ľudských právach a demokracii a na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý bol prijatý na 3179. zasadnutí Rady pre zahraničné veci 25. júna 2012,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2012 o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie(3),

–  so zreteľom na odporúčanie adresované Rade 2. februára 2012 týkajúce sa jednotnej politiky voči autoritárskym režimom, proti ktorým EÚ uplatňuje reštriktívne opatrenia, keď ich vodcovia sledujú svoje osobné a obchodné záujmy v rámci EÚ(4),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ľudských právach,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a na prebiehajúce rokovania o pristúpení EÚ k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 13. júna 2012 k osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva(5),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci týkajúce sa Európskej nadácie na podporu demokracie(6) prijaté na jej 3130. schôdzi 1. decembra 2011 a na vyhlásenie o vytvorení Európskej nadácie na podporu demokracie(7), ktoré schválil Coreper 15. decembra 2011,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 29. marca 2012 k postupu prípadného založenia európskej nadácie pre demokraciu(8),

–  so zreteľom na nedávne založenie Európskej nadácie na podporu demokracie,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0378/2012),

A.  keďže EÚ je založená na zásade dodržiavania ľudských práv a podľa svojich zmlúv má právnu povinnosť umiestniť ľudské práva do centra všetkých svojich politík a politík členských štátov bez výnimky a do centra všetkých medzinárodných dohôd; keďže po dialógoch medzi EÚ, jej členskými štátmi a tretími krajinami musia nasledovať konkrétne opatrenia vytvorené s cieľom zabezpečiť, aby ľudské práva zostali v centre týchto politík;

B.  keďže EÚ vypracovala rozsiahly súbor nástrojov ako rámec politiky na podporu tejto povinnosti, medzi nimi usmernenia v oblasti ľudských práv, globálny finančný nástroj pre oblasť ľudských práv a demokracie (európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (ENDĽP)), požiadavku pre všetky vonkajšie finančné nástroje – napr. nástroj financovania rozvojovej spolupráce, nástroj stability, nástroj európskeho partnerstva, nástroj predvstupovej pomoci a nástroj partnerstva – presadzovať v rozsahu svojich pôsobností ľudské práva a demokraciu, založenie Európskej nadácie na podporu demokracie a vymenovanie nového osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, vyhlásenia a závery Rady, vyjadrenia vysokého predstaviteľa, demarše EÚ, sankcie EÚ v prípade ťažkého porušovania ľudských práv a v ostatnom období aj stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny;

C.  keďže v súlade s rozmanitou povahou zmluvných vzťahov medzi EÚ a tretími krajinami EÚ vytvorila širokú škálu nástrojov, ako je európska susedská politika, dohoda z Cotonou a dialógy a konzultácie s tretími krajinami v oblasti ľudských práv, s cieľom presadzovať ľudské práva a demokraciu a v rámci medzinárodných orgánov zlepšovať spoluprácu v rámci diskusií o otázkach spoločného záujmu; keďže európska susedská politika monitoruje plnenie dohodnutých záväzkov a v dohode z Cotonou sa ustanovujú konzultácie v prípade porušovania ľudských práv; keďže úloha EÚ pri presadzovaní a pozorovaní volebných procesov má takisto veľmi silný vplyv, pokiaľ ide o podporu ľudských práv a demokracie a posilňovanie právneho štátu;

D.  keďže kumulatívny účinok týchto politík viedol k roztrieštenému prístupu, keď nedošlo k riadnemu dodržiavaniu zásady súdržnosti a jednotnosti medzi jednotlivými oblasťami vonkajšej činnosti EÚ a medzi nimi a ostatnými politikami; keďže tieto rozličné nástroje sa následne stali izolovanými prvkami a neslúžia ani na plnenie právneho záväzku monitorovania toho, či sa vykonávajú doložky o ľudských právach, ani na plnenie súvisiaceho politického cieľa, takže je potrebná harmonizácia a vytváranie synergií medzi týmito nástrojmi;

E.  keďže niekoľko faktorov bráni vykonávaniu účinnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie a keďže spoločné oznámenie z decembra 2011 sa účinne nezaoberalo týmito faktormi, akými sú nedostatok integrovaného prístupu založeného na prepojení vonkajších nástrojov EÚ a vhodnom začlenení prioritných cieľov jednotlivých krajín, neexistencia politiky referenčného porovnávania pre všetky nástroje (vrátane geografických politík a stratégií), pomocou ktorej by bolo možné merať a monitorovať dodržiavanie ľudských práv a demokratických zásad založených na konkrétnych, transparentných, merateľných, dosiahnuteľných a časovo vymedzených ukazovateľoch, a nedostatočná dôraznosť dialógov o ľudských právach, ktoré by mali byť zakomponované do širšieho politického dialógu na najvyššej úrovni;

F.  keďže udalosti tzv. Arabskej jari a skúsenosti získané s krajinami Východného partnerstva počas ich jednotlivých prechodných období a pred nimi odhalili potrebu pretvorenia susedskej politiky tak, aby vyššiu prioritu získal dialóg okrem iného s MVO, obhajcami ľudských práv, odbormi, médiami, univerzitami, demokratickými politickými stranami a inými súčasťami občianskej spoločnosti a obhajovanie základných slobôd, ktoré sú nevyhnutné pre procesy demokratizácie a prechodu; v tejto súvislosti víta založenie Európskej nadácie na podporu demokracie ako konkrétnej reakcie EÚ na výzvy týkajúce sa demokratizácie spočiatku – hoci nie výlučne – v susedských krajinách EÚ;

G.  keďže táto nová politika by sa mala zamerať na ďalšie zapájanie partnerských krajín do hlbších demokratických reforiem a dodržiavania základných práv, najmä ústredných základných práv, ako je sloboda prejavu, sloboda svedomia, náboženstva alebo viery, zhromažďovania a združovania, na základe prístupu „viac za viac“ a vzájomnej zodpovednosti medzi partnerskými krajinami, EÚ a jej členskými štátmi;

H.  keďže Rada v rámci preskúmania usmernila a nanovo vymedzila politiku EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie v kontexte svojej vonkajšej činnosti; keďže toto nové vymedzenie je zakotvené v strategickom rámci EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý prijala Rada pre zahraničné veci 25. júna 2012 a ktorý bol doplnený akčným plánom jasne stanovujúcim osobitné ciele, časový rámec, hlavné medzníky činností a rozdelenie zodpovednosti; keďže Rada vymenovala osobitného zástupcu pre ľudské práva, aby sa zvýšila viditeľnosť, účinnosť a súdržnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv a aby sa prispelo k plneniu jej cieľov, a to prostredníctvom hodnotenia súčasných nástrojov v oblasti ľudských práv, konzultácií s rozličnými partnermi a inštitúciami v danej oblasti a prostredníctvom zamerania sa na podstatné problémy, ktoré si vyžadujú okamžitú pozornosť;

I.  keďže súčasná hospodárska kríza, jej zaznamenané účinky na silu európskeho projektu a zmeny vo svetovej rovnováhe moci odhalili, že grandiózne vyhlásenia o otázkach ľudských práv sú nedostatočné, ak ich nesprevádza zásadová politika v oblasti ľudských práv, ktorá sa vykonáva prostredníctvom pohotových a konkrétnych opatrení a opiera sa o povinnosť dodržiavať súdržnosť a jednotnosť vnútornej a vonkajšej dimenzie všetkých politík EÚ;

J.  keďže presadzovanie ľudských práv a demokracie je spoločnou zodpovednosťou EÚ a jej členských štátov; keďže v tejto oblasti je možné dosiahnuť pokrok len prostredníctvom koordinovaných a súdržných opatrení oboch strán; keďže hospodárske a sociálne práva tvoria nevyhnutnú súčasť ľudských práv od prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv v roku 1948;

K.  keďže je preto potrebné, aby EÚ pomáhala presadzovať tieto práva v najmenej rozvinutých a rozvojových krajinách, s ktorými podpísala medzinárodné dohody vrátane obchodných dohôd;

L.  keďže vývoj v technológiách, nové nástroje IKT, rastúca miera vzdelanosti v mnohých regiónoch sveta, premena istých rozvojových krajín na regionálne mocnosti, vytvorenie nových mnohostranných fór, napr. G-20, a vznik informovanej a vzájomne prepojenej svetovej občianskej spoločnosti poukazuje na potrebu posilniť súdržnosť a jednotnosť súčasných nástrojov v rámci medzinárodného práva a podporiť spoluprácu v kontexte globálnej správy, aby sa zabezpečilo dodržiavanie ľudských práv, skončilo s ich beztrestným porušovaním a zlepšili perspektívy demokracie na celom svete;

M.  keďže slobodný prístup k internetu a telekomunikáciám podporuje slobodnú a demokratickú diskusiu a mohol by byť prostriedkom rýchleho varovania v prípade porušovania ľudských práv, a mal by sa preto stať prioritou vonkajšej činnosti EÚ v rámci podpory demokracie a obhajovania ľudských práv;

N.  zdôrazňuje, že široký záber a hlavné prvky nového strategického rámca EÚ o ľudských právach a demokracii si vyžadujú vysoký stupeň jednotnosti a politickej vôle v záujme dosiahnutia konkrétnych výsledkov;

Strategický rámec EÚ pre ľudské práva a demokraciu

1.  nazdáva sa, že snahou iniciatívy strategického preskúmania je reagovať na hlavné výzvy, ktoré identifikoval Parlament a ostatné zainteresované strany; víta komplexný a inkluzívny prístup, ktorý zaujala Rada v tejto súvislosti, a predovšetkým akčný plán pre ľudské práva a demokraciu ako konkrétne vyjadrenie záväzku a zodpovednosti EÚ, ako aj vymenovanie osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, čo Parlament požadoval v predchádzajúcich správach;

2.  opätovne potvrdzuje, že všeobecné ľudské práva a slobody, ako sú zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, sa týkajú každého jednotlivca bez ohľadu na všetky okolnosti alebo situácie a na náboženstvo alebo vieru, pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, vek, zdravotné postihnutie, sexuálnu orientáciu a rodovú identitu;

3.  vyzýva EÚ, aby prešla od slov k činom a dodržala svoje sľuby, ku ktorým sa zaviazala, a to pohotovým a transparentným spôsobom;

4.  zdôrazňuje, že strategický rámec a akčný plán predstavujú základ, a nie strop politiky EÚ v oblasti ľudských práv, a trvá na tom, aby inštitúcie a členské štáty EÚ zaujali pevný a súdržný postoj k porušovaniu ľudských práv na celom svete, a to transparentným a zodpovedným spôsobom;

5.  víta skutočnosť, že podpredsedníčka/vysoká predstaviteľka navrhla podporovať práva žien, práva detí a spravodlivosť (so zameraním na právo na spravodlivý proces) ako tri prierezové témy kampane, a vyjadruje presvedčenie, že nový osobitný zástupca EÚ pre ľudské práva bude zohrávať v tejto súvislosti pri vykonávaní akčného plánu pozitívnu úlohu;

6.  vyjadruje presvedčenie, že vytvorenie postu osobitného zástupcu Európskej únie pre ľudské práva by malo posilniť politiku v oblasti ľudských práv v rámci všetkých stratégií vonkajšej politiky EÚ;

7.  snaží sa o zabezpečenie neustálej komunikácie a spolupráce medzi EP a osobitným zástupcom EÚ pre ľudské práva;

8.  vyjadruje želanie Parlamentu ako jedinej priamo volenej inštitúcie EÚ, aby bol priamo spojený s týmto upraveným rámcom politiky, ako aj jeho odhodlanie naďalej zastávať kľúčovú úlohu pri zlepšovaní demokratickej legitímnosti pri tvorbe politík EÚ a zároveň rešpektovať úlohu každej inštitúcie v súlade so zmluvou;

9.  opakuje svoju ochotu posilniť spoluprácu medzi inštitúciami, a to aj v rámci úloh kontaktnej skupiny pre ľudské práva, ktorá je poverená prípravou opatrení nadväzujúcich na preskúmanie a akčného plánu a ktorá spája Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), príslušné útvary Rady a Komisie, osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva a Podvýbor pre ľudské práva a Výbor pre zahraničné veci EP;

10.  trvá na tom, že je potrebné, aby všetky inštitúcie spojili v tomto procese svoje úsilie, a preto žiada, aby vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zaviažu k spoločným základným zásadám a cieľom;

11.  víta ambicióznu povahu strategického rámca; zdôrazňuje však potrebu lepšej koordinácie a väčšieho objasnenia postupov a rozdelenia úloh medzi EÚ a členskými štátmi v záujme účinnejšieho a efektívnejšieho vykonávania akčného plánu;

Súdržnosť a spolupráca v oblastiach politiky a medzi EÚ a jej členskými štátmi

12.  zdôrazňuje potrebu súdržnosti a jednotnosti vo všetkých oblastiach politiky ako základnej podmienky pre účinnú a dôveryhodnú stratégiu v oblasti ľudských práv a považuje za poľutovaniahodné, že v strategickom rámci o týchto zásadách neexistuje žiadna konkrétna zmienka; pripomína Komisii jej opakovaný záväzok, ktorý bol stanovený v jej oznámení z roku 2001 a v jej oznámení z roku 2010 o akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu (COM(2010)0171), prijať praktické opatrenia na zabezpečenie väčšej súdržnosti a jednotnosti medzi jej vonkajšou a vnútornou politikou; pripomína, že v roku 2001 došlo k dohode o plnom zapojení Parlamentu a rozsiahlejšej koordinácii v tejto oblasti; pripomína členským štátom a inštitúciám EÚ, že dodržiavanie základných práv začína na domácej pôde a nesmie sa považovať za samozrejmosť, ale je potrebné ho nepretržite hodnotiť a zlepšovať, aby bola EÚ v otázke ľudských práv považovaná vo svete za dôveryhodnú;

13.  žiada účinnejšiu koordináciu medzi EÚ a členskými štátmi, aby boli politiky a programy v oblasti ľudských práv, bezpečnosti a rozvoja súdržnejšie a doplňujúcejšie;

14.  vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby dodržali svoj sľub a počas celého procesu rozvojovej spolupráce uplatňovali prístup založený na ľudských právach;

15.  naliehavo vyzýva EÚ, aby prostredníctvom účinného, dôsledného a rozumného využívania všetkých dostupných nástrojov na podporu a ochranu ľudských práv a účinnosti našej politiky rozvojovej pomoci udržiavala svoju úlohu hlavného ochrancu ľudských práv vo svete a aby si ju vážila;

16.  zdôrazňuje význam súdržnosti politík zameraných na rozvoj s cieľom zabezpečiť, aby politiky EÚ vo všetkých oblastiach umožnili čoraz väčšie dodržiavanie ľudských práv a aby pritom žiadna politika EÚ neporušovala ľudské práva;

17.  zdôrazňuje, že nový osobitný zástupca EÚ pre ľudské práva musí zohľadňovať rozvojový program pri všetkých činnostiach zameraných na presadzovanie ľudských práv vo svete; v tejto súvislosti očakáva úzku spoluprácu s Parlamentom a jeho príslušnými výbormi, pokiaľ ide o predmetnú tému;

18.  vyzýva Komisiu a ESVČ v súvislosti s Dohovorom OSN o právach dieťaťa a s potrebou zabezpečiť čo najúplnejšiu ochranu práv, ktoré sú v tomto dohovore stanovené, a zabrániť ich porušovaniu, aby osobitne podporovali uprednostňovanie potrieb chlapcov a dievčat týkajúcich sa osobitnej ochrany a starostlivosti, a to na základe uvedeného dohovoru a Deklarácie práv dieťaťa;

19.  dôrazne odsudzuje mrzačenie ženských pohlavných orgánov ako porušovanie telesnej integrity žien a dievčat a naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vo svojej stratégii boja proti násiliu páchanému na ženách venovali osobitnú pozornosť týmto tradičným škodlivým praktikám;

20.  domnieva sa, že EÚ bude vnímaná ako dôveryhodný obhajca ľudských práv a demokracie len vtedy, ak budú jej politiky v zahraničí v súlade s opatreniami v rámci jej vnútorných hraníc;

21.  zdôrazňuje, že strategický rámec sa musí stať dostatočne viditeľným, aby sa podporila jeho legitímnosť, dôveryhodnosť a zodpovednosť v očiach verejnosti;

22.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vydala oznámenie o akčnom pláne pre ľudské práva s cieľom presadzovať hodnoty EÚ vo vonkajšom rozmere politiky spravodlivosti a vnútorných vecí, ako to bolo oznámené v akčnom pláne o implementácii Štokholmského programu v roku 2010, a v súlade s akčným plánom EÚ pre ľudské práva a demokraciu;

23.  trvá na tom, aby všetky generálne riaditeľstvá Komisie a ESVČ vypracovali podrobné hodnotenie právnych dosahov Charty základných práv Európskej únie na vonkajšie politiky EÚ, keďže charta sa vzťahuje na všetky činnosti vykonávané inštitúciami EÚ; zaväzuje sa k tomu istému opatreniu; povzbudzuje svoje parlamentné výbory k tomu, aby využívali príslušné ustanovenie článku 36 svojho rokovacieho poriadku, ktorý im umožňuje overiť súlad návrhu na legislatívny akt s Chartou základných práv Európskej únie, a to aj v prípade návrhov týkajúcich sa vonkajších finančných nástrojov;

24.  zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť úroveň spolupráce a konzultácií medzi pracovnou skupinou Rady pre základné práva a pracovnou skupinou pre ľudské práva; požaduje, aby sa táto spolupráca a konzultácie týkali aj osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva; vyzýva oba orgány, aby v plnej miere využívali odborné znalosti a nástroje Rady Európy a osobitné postupy OSN, a to i pri príprave nových iniciatív zameraných na formuláciu a presadzovanie spoločných hodnôt a medzinárodných štandardov;

25.  víta lepšiu súdržnosť politiky s medzinárodnými a regionálnymi dohovormi a mechanizmami, akými sú dohovory a mechanizmy OSN a Rady Európy; žiada systematické začleňovanie týchto štandardov do stratégií jednotlivých krajín pre ľudské práva, ktoré by mali byť referenčným dokumentom pre geografické a tematické politiky, akčné plány, stratégie a nástroje; navrhuje, aby sa spolupráca v oblasti ľudských práv, najmä prostredníctvom dialógov o ľudských právach načasovaných tak, aby sa uskutočňovali v čase konania medzinárodných samitov, rozšírila na všetkých regionálnych partnerov a organizácie a aby sa v nadväznosti na ňu vydávali osobitné vyhlásenia po stretnutiach s týmito partnermi a tiež po stretnutiach s tretími krajinami, najmä s krajinami BRIC a ďalšími krajinami s rozvíjajúcou sa ekonomikou;

26.  nazdáva sa, že zahrnutie krajín severnej Afriky a Blízkeho východu do susedskej politiky Rady Európy zabezpečí doplnkový nástroj na zbližovanie ich legislatívnych rámcov a najlepších postupov v oblasti ľudských práv; poznamenáva, že nedávno odsúhlasený spoločný program EÚ a Rady Európy na posilnenie demokratických reforiem v rámci južného susedstva je príkladom doplnkových odborných znalostí Rady Európy o ústavných, právnych a inštitucionálnych reformách;

27.  vyzýva príslušné inštitúcie EÚ, aby pracovali na zlepšovaní dodržiavania a ochrany slobody náboženstva alebo viery v rámci medzinárodných štandardov v oblasti ľudských práv;

28.  vyzýva svoje príslušné výbory, napr. Podvýbor pre ľudské práva, Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, aby prehĺbili svoju spoluprácu s príslušnými orgánmi a nástrojmi Rady Európy a nadviazali štruktúrovaný dialóg, a tým rozvinuli účinnú a pragmatickú súčinnosť medzi oboma inštitúciami a v plnej miere využili existujúce odborné znalosti v tejto oblasti;

Na ceste k inkluzívnemu a účinnému prístupu

29.  uznáva cieľ preskúmania, ktorým je stanoviť ľudské práva ako prioritu vzťahov EÚ so všetkými tretími krajinami; považuje za zásadné, aby EÚ zaujala voči svojim partnerom účinný prístup tým, že bude presadzovať vybrané kľúčové priority týkajúce sa ľudských práv, demokracie a právneho štátu, a aby svoje úsilie sústredila na tento prístup, a tým nasmerovala toto úsilie na uskutočniteľné a dosiahnuteľné výsledky; poznamenáva, že v oblasti ľudských práv by mali ku kľúčovým prioritám patriť ústredné základné práva, ako je nediskriminácia a sloboda prejavu, náboženstva alebo viery, svedomia, zhromažďovania a združovania;

30.  navrhuje, aby EÚ a jej členské štáty prijali za kľúčové priority ľudské práva, boj proti trestu smrti a úsilie o boj proti diskriminácii žien, čo sú oblasti, v ktorých EÚ dosiahla pozoruhodné výsledky a v ktorých má dostatok skúseností, o ktoré sa môže podeliť a ktoré môžu viesť k praktickým výsledkom;

31.  pripomína, že rozvoj, demokracia a právny štát sú nevyhnutné predpoklady na dodržiavanie ľudských práv, ale nie sú s ním totožné, a že sa vzájomne ovplyvňujú a podporujú; vyzýva EÚ, aby v spoločnosti podporovala vytváranie ideálov, ktoré sú založené na demokracii a ľudských právach, predovšetkým s cieľom presadzovať rodovú rovnosť a práva detí;

32.  víta ústrednú úlohu stratégií jednotlivých krajín pre ľudské práva, ktoré Parlament už dávno požadoval, ako aj skutočnosť, že boli vypracované v rámci inkluzívneho procesu, ktorý zahŕňal delegácie EÚ, vedúcich misií a pracovnú skupinu pre ľudské práva; považuje za nevyhnutné usporiadať široké konzultácie, najmä s miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti, zástupcami národných parlamentov, obhajcami ľudských práv a ostatnými zainteresovanými stranami, a zdôrazňuje, že sa musia chrániť prostredníctvom vykonávania opatrení určených na tento účel;

33.  nazdáva sa, že určenie priorít, realistických cieľov a foriem politického pôsobenia podľa krajín je nevyhnutné pre účinnejšie pôsobenie EÚ a merateľné výsledky; zastáva názor, že stratégie krajín v oblasti ľudských práv by sa mali začleniť do spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a obchodnej a rozvojovej politiky EÚ (v geografických aj tematických programoch) s cieľom zabezpečiť väčšiu účinnosť, efektívnosť a súdržnosť;

34.  žiada Komisiu, aby začlenila stratégie krajín v oblasti ľudských práv do plánovania a uplatňovania každej pomoci tretím krajinám, ako aj do strategických dokumentov a viacročných indikatívnych programov;

35.  odporúča, aby sa stratégie v oblasti ľudských práv zverejnili bez toho, aby bola ohrozená bezpečnosť obhajcov ľudských práv a občianskej spoločnosti v dotknutých krajinách; zdôrazňuje, že tieto verejné priority by preukázali odhodlanie EÚ brániť ľudské práva v tretích krajinách a poskytli podporu tým, ktorí majú problémy s uplatňovaním a ochranou svojich ľudských práv; vyjadruje presvedčenie, že Parlament by mal mať prístup k stratégiám krajín v oblasti ľudských práv a k všetkým informáciám o nich;

36.  zdôrazňuje úlohu sociálnej zodpovednosti podnikov v oblasti ľudských práv, ako bola vyjadrená v oznámení Komisie z 25. októbra 2011, v ktorom sa okrem iného odkazuje na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; zdôrazňuje potrebu začlenenia sociálnej zodpovednosti podnikov do stratégií EÚ v oblasti ľudských práv; pripomína, že európske a nadnárodné spoločnosti majú takisto zodpovednosti a záväzky, a víta skutočnosť, že EÚ znovu potvrdila sociálnu zodpovednosť podnikov; naliehavo vyzýva všetky podniky, aby si splnili svoju zodpovednosť dodržiavať ľudské práva v súlade s hlavnými zásadami OSN; víta pripravenosť Komisie vypracovať usmernenia o ľudských právach pre malé a stredné podniky; vyzýva členské štáty, aby vypracovali svoje vlastné národné plány na vykonávanie hlavných zásad OSN a aby trvali na potrebe, aby aj partnerské krajiny dodržiavali medzinárodne uznávané štandardy sociálnej zodpovednosti podnikov, ako sú usmernenia OECD pre nadnárodné podniky a trojstranné vyhlásenie MOP týkajúce sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky;

37.  vyjadruje presvedčenie, že prostredníctvom strategického rámca a sprievodného akčného plánu, ktorý má trojročný časový rámec, sa zracionalizujú prioritné ciele pre jednotlivé krajiny okrem iného tým, že sa vzťahujú na tematické usmernenia EÚ a súvisiace miestne stratégie, a poskytnú tak súvislý rámec pre všetky činnosti EÚ; požaduje urýchlené dokončenie všetkých stratégií pre ľudské práva pre jednotlivé krajiny, ich rýchle vykonávanie a hodnotenie najlepších postupov; vyjadruje presvedčenie, že tieto stratégie umožnia presné ročné hodnotenie vykonávania doložiek o ľudských právach, ktoré sú súčasťou rámcových dohôd;

38.  odporúča, aby sa EÚ v rámci stratégií pre ľudské práva pre jednotlivé krajiny dohodla na zozname „minimálnych položiek“, ktoré by mali členské štáty a inštitúcie EÚ riešiť so svojimi príslušnými partnermi v tretích krajinách počas stretnutí a návštev, a to i na najvyššej politickej úrovni a počas samitov;

39.  naliehavo vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby naďalej podporovali tretie krajiny s cieľom rýchlo zakotviť práva žien v ich právnych predpisoch a zabezpečiť dodržiavanie týchto práv;

40.  vyzýva príslušné inštitúcie EÚ, aby sa v rámci podpory náboženskej slobody a riešenia konfliktov zaoberali náboženskými subjektmi a organizáciami založenými na viere a poskytli im pomoc;

41.  víta záväzok prijatý v strategickom rámci stanoviť ľudské práva ako prioritu vzťahov EÚ s tretími krajinami vrátane strategických partnerov; vyzýva preto EÚ, aby prijala každoročné závery Rady pre zahraničné veci o strategických partneroch EÚ s cieľom stanoviť spoločný limit pre členské štáty a úradníkov EÚ v súvislosti s otázkami v oblasti ľudských práv, ktorý budú musieť ako minimálne požiadavky predkladať svojim príslušným partnerom;

42.  žiada, aby sa vyvinula opätovná snaha o ochranu a podporu obhajcov ľudských práv v tretích krajinách, predovšetkým tých, ktorí kvôli svojmu presvedčeniu žijú v strachu alebo ohrození; očakáva pružnejšie a cielené opatrenia, ktoré bude možné prijať na ochranu obhajcov ľudských práv v rámci Európskej nadácie na podporu demokracie;

Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu
Doložka o ľudských právach

43.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy, ktorými bude od spoločností EÚ vyžadovať zábezpeku toho, aby svojimi nákupmi nepodporovali tých, ktorí vyvolávajú konflikty a dopúšťajú sa závažných porušovaní ľudských práv, a to vykonávaním kontrol a auditov ich dodávateľských reťazcov nerastných surovín a zverejňovaním zistení; vyzýva Komisiu, aby vytvorila a zverejnila zoznam podnikov z EÚ, ktoré sa priamo podieľali na porušovaní ľudských práv vo svojich jednaniach s autoritatívnymi režimami; zastáva názor, že záväzná náležitá starostlivosť spoločností EÚ v súlade s usmerneniami zverejnenými OECD by ochránila dobré meno európskych podnikov a zabezpečila lepšiu súdržnosť politík EÚ v oblasti ľudských práv a rozvoja, najmä v oblastiach sužovaných konfliktami;

44.  odporúča, aby vysoká predstaviteľka založila tento mechanizmus na rozpoznaní potenciálneho rizika porušenia medzinárodných štandardov v oblasti ľudských práv partnerskou krajinou tým, že sa do doložky začlenia konkrétne prvky funkčného systému „včasného varovania“, a na zriadení stupnicového rámca vychádzajúceho z konzultácií, krokov a dôsledkov, ktorý je podobný rámcu ustanovenému dohodou z Cotonou a podľa príkladu monitorovacieho mechanizmu zavedeného v dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Turkménskom; poznamenáva, že takýto systém založený na dialógu by pomohol identifikovať a riešiť zhoršovanie stavu životného prostredia a opakované a/alebo systematické porušovanie ľudských práv v rozpore s medzinárodnými právnymi predpismi a umožnil by diskusiu o nápravných opatreniach v medziach záväzného rámca; preto žiada, aby sa v preskúmaní prehodnotila aj úloha, mandát a ciele dialógov a konzultácií v oblasti ľudských práv, ktoré by sa mali zlepšiť;

45.  požaduje, aby sa vykonávalo pravidelné hodnotenie ochrany základných práv migrantov v hostiteľských krajinách a aby tejto ochrane bola venovaná osobitná pozornosť;

46.  víta vytvorenie mechanizmu monitorovania situácie v oblasti ľudských práv Parlamentom, ktorý bol zriadený v rámci záverov dohody o partnerstve a spolupráci s Turkménskom; odporúča systematické plánovanie podobných mechanizmov monitorovania aj pre ostatné dohody;

47.  vyzdvihuje rozhodnutie Rady z roku 2009 zahrnúť doložku o ľudských právach a demokracii do všetkých dohôd a poskytnúť prepojenie medzi týmito dohodami a dohodami o voľnom obchode tým, že sa v prípade potreby do nich zahrnie tzv. premosťovacia doložka; konštatuje, že akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu obsahuje odkaz na vypracovanie kritérií pre uplatňovanie tohto prvku; pripomína, že toto rozšírenie pôsobnosti doložky o ľudských právach si nevyhnutne vyžaduje jasný mechanizmus na jej vykonávanie na inštitucionálnej a politickej úrovni, a že ho preto musí dopĺňať operačný mechanizmus presadzovania; trvá na tom, že do všetkých dohôd uzavretých medzi EÚ a priemyselnými i rozvojovými krajinami – vrátane odvetvových dohôd a obchodných a investičných dohôd – musia byť začlenené vymožiteľné a nemeniteľné doložky o ľudských právach; považuje za rozhodujúce, aby sa k tomuto záväzku prihlásili všetky partnerské krajiny, najmä podobne zmýšľajúce krajiny a strategickí partneri, s ktorými EÚ rokuje o dohodách;

48.  poznamenáva, že Parlament nie je zapojený do rozhodovacieho procesu týkajúceho sa začatia konzultácií alebo pozastavenia dohody; domnieva sa, že v prípade, že Parlament prijme odporúčanie vyzývajúce na uplatňovanie doložky o ľudských právach a ustanovení kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji, Komisia by mala starostlivo preskúmať, či sú podmienky tejto kapitoly splnené; poznamenáva, že ak sa Komisia domnieva, že tieto podmienky splnené nie sú, mala by predložiť správu príslušnému výboru Parlamentu;

49.  povzbudzuje vysokú predstaviteľku k tomu, aby výročnú správu o opatreniach EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie rozšírila pridaním správy o pokroku vo vykonávaní akčného plánu EÚ pre demokraciu a ľudské práva, čo sa vzťahuje aj na uplatňovanie doložky o ľudských právach a demokracii v platných dohodách, a aby táto správa obsahovala aj rozbor jednotlivých prípadov každého konzultačného procesu a iné vhodné opatrenia iniciované Radou, ESVČ a Komisiou, ako aj analýzu účinnosti a súdržnosti prijatých opatrení;

Hodnotenie vplyvu na ľudské práva

50.  vyjadruje presvedčenie, že EÚ môže v plnej miere riešiť svoje povinnosti vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy a charty iba prípravou hodnotení vplyvu na ľudské práva pred rokovaniami o akýchkoľvek dvojstranných alebo mnohostranných dohodách s tretími krajinami;

51.  poznamenáva, že tento systematický postup je jediným spôsobom, ako zabezpečiť súlad medzi primárnymi právnymi predpismi, vonkajšou činnosťou EÚ a povinnosťami, ktoré tretím krajinám vyplývajú z medzinárodných dohovorov vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a medzinárodne uznaných pracovných a environmentálnych noriem;

52.  žiada, aby uvedené hodnotenia vplyvu zahŕňali celé spektrum ľudských práv vrátane online práv, ktoré treba chápať ako nerozdeliteľný celok;

53.  konštatuje, že tieto hodnotenia sa musia vykonávať nezávislým a transparentným spôsobom umožňujúcim účasť, do ktorého sa zapoja spoločenstvá, ktorých sa môže porušovanie práv týkať;

54.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vypracovali pevnú metodiku, v ktorej zakotvia zásady rovnosti a nediskriminácie, aby sa tým zabránilo akémukoľvek negatívnemu dosahu na isté skupiny obyvateľstva, a ktorá ešte pred ukončením rokovaní poskytne vzájomne dohodnuté preventívne alebo nápravné opatrenia pre prípad akéhokoľvek negatívneho vplyvu;

55.  osobitne upozorňuje na potrebu vypracovania hodnotení vplyvu tých projektov, z ktorých vykonávania vyplýva vážne riziko porušenia ustanovení charty, akými sú projekty týkajúce sa súdnictva, agentúr na kontrolu hraníc a policajných a bezpečnostných síl v krajinách, v ktorých vládne represívny režim;

Politika referenčného porovnávania

56.  zdôrazňuje, že ciele v oblasti ľudských práv a demokracie si nevyhnutne vyžadujú konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné a verejné kritériá zamerané na hodnotenie miery dodržiavania základných slobôd, ľudských práv a právneho štátu; v tejto súvislosti sa nazdáva, že EÚ by mala v plnej miere využiť príslušné nástroje a odborné znalosti OSN a Rady Európy vrátane vykonávania Európskeho dohovoru o ľudských právach ako uskutočniteľného prvku takéhoto zoznamu referenčných hodnôt v oblasti ľudských práv a demokracie pre členské štáty Rady Európy a mala by jednoznačne odlíšiť svoje politické závery od právneho a technického hodnotenia;

57.  odporúča, aby ESVČ vypracovala súbor kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov a verejných referenčných úrovní osobitne pre jednotlivé krajiny, ktorý by slúžil ako súdržný a jednotný základ pre ročné hodnotenie politík EÚ v rámci stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny a v rámci dialógov v oblasti ľudských práv s tretími krajinami; odporúča, aby tieto referenčné úrovne zahŕňali aj základy medzinárodného práva utečencov, aby tak bolo možné chrániť práva utečencov a vysídlených osôb;

Nová európska susedská politika

58.  pripomína politické ponaučenie z Arabskej jari a skúsenosti získané s krajinami Východného partnerstva počas ich jednotlivých prechodných období a pred nimi vrátane potreby zmeniť predošlé politiky zamerané predovšetkým na vzťahy s orgánmi a zriadiť účinné partnerstvo medzi EÚ a vládami a občianskymi spoločnosťami partnerských krajín; v tejto súvislosti vyzdvihuje významnú úlohu novozaloženej Európskej nadácie na podporu demokracie spočiatku – hoci nie výlučne – v susedských krajinách EÚ;

59.  zdôrazňuje význam vytvorenia programov a podporných projektov, ktoré umožnia kontakt medzi občianskou spoločnosťou v EÚ a v tretích krajinách, a žiada Komisiu a ESVČ, aby vytvorili kapacitu občianskej spoločnosti s cieľom jej účasti na rozhodovacích procesoch na miestnej, regionálnej, celoštátnej a medzinárodnej úrovni, čo by sa malo stať ústredným pilierom vonkajších finančných nástrojov, ktoré sú v súčasnosti predmetom preskúmania;

60.  víta skutočnosť, že dialógy v rámci Východného partnerstva týkajúce sa oblasti ľudských práv dopĺňajú spoločné semináre občianskej spoločnosti, a opätovne potvrdzuje svoju podporu Fóru občianskej spoločnosti Východného partnerstva;

61.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby použili model inštitucionalizovaného mechanizmu konzultácií s občianskou spoločnosťou stanoveného v dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou ako východiskový bod pre vývoj ešte inkluzívnejších mechanizmov pre všetky dohody;

62.  chápe hlavnú líniu nového prístupu EÚ ako posilnenie spoločností prostredníctvom aktívnej domácej zodpovednosti, aby sa tak posilnila ich schopnosť zúčastňovať sa na verejnom rozhodovacom procese a procese demokratického riadenia;

63.  víta nové iniciatívy, ako je Európska nadácia na podporu demokracie a nástroj na podporu občianskej spoločnosti, vďaka ktorým je pomoc EÚ dostupnejšia najmä pre organizácie občianskej spoločnosti a ktoré môžu urýchliť viac strategický a politický prístup EÚ k demokratizácii prostredníctvom pružnej a včasnej pomoci pre konkrétne situácie s cieľom uľahčiť prechod k demokracii v partnerských krajinách;

64.  poznamenáva, že hoci mali udalosti Arabskej jari viesť k nastoleniu demokracie, v mnohých prípadoch viedli k zhoršeniu dodržiavania slobôd a práv náboženských menšín; preto dôrazne odsudzuje všetky násilné činy proti kresťanom, židom, moslimom a iným náboženským komunitám, ako aj všetky formy diskriminácie a netolerancie namierené proti veriacim, apostatom a neveriacim na základe náboženstva alebo viery; opätovne v súlade so svojimi predchádzajúcimi uzneseniami zdôrazňuje, že sloboda myslenia, svedomia a náboženstva je základným ľudským právom;

65.  zdôrazňuje, že udalosti Arabskej odhalili množstvo nedostatkov v politikách EÚ voči tomuto regiónu vrátane situácie mladých ľudí, ktorí čelia masovej nezamestnanosti a nedostatku možností vo svojich krajinách; víta však ochotu zaujať nový postoj a trvá na tom, že je potrebné zintenzívniť prebiehajúce projekty a výmenné programy prístupné mladým ľuďom Arabskej jari, najmä tie, ktoré vznikli v rámci Únie pre Stredozemie;

66.  zdôrazňuje potrebu vytvoriť výmenné programy alebo sprístupniť európske programy mladým ľuďom Arabskej jari a otvoriť v rámci občianskej spoločnosti diskusiu o príčinách a dôsledkoch nedostatku povedomia o problémoch, ktorým tieto spoločnosti čelia, najmä o problémoch hospodárskej a sociálnej povahy;

67.  navrhuje vytvorenie výmenných programov alebo otvorenie európskych programov pre mladých ľudí z tretích krajín;

68.  zdôrazňuje, že silné väzby s občianskou spoločnosťou v krajinách Východného partnerstva aj Arabskej jari podporované okrem iného prostredníctvom výmenných programov, stáží v inštitúciách členských štátov a EÚ a štipendií na európskych univerzitách sú nevyhnutné pre budúci rozvoj a upevnenie demokracie v týchto krajinách;

69.  poukazuje na to, že uvedená diskusia v rámci občianskej spoločnosti by sa mohla podporiť zriadením európsko-arabského mládežníckeho konventu alebo Euro-MENA/euro-stredozemského mládežníckeho konventu s osobitným zameraním na ľudské práva;

70.  zdôrazňuje, že situácia žien v krajinách Arabskej jari je často rozhodujúca pre hodnotenie pokroku v oblasti demokracie a ľudských práv a že zabezpečenie dodržiavania práv žien by malo byť nevyhnutnou súčasťou opatrení EÚ voči týmto krajinám; vyzýva na vytvorenie medziparlamentnej euro-arabskej konvencie o ženách; takisto pripomína, že demokracia si vyžaduje plnú účasť žien na verejnom živote, ako sa uvádza v medzinárodných a regionálnych nástrojoch, ako je napríklad Protokol k Africkej charte ľudských práv a práv národov týkajúci sa práv žien v Afrike;

71.  zdôrazňuje zásadnú úlohu vnútroštátnych inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv a ich spolupráce v členských štátoch a v susedných krajinách EÚ; nabáda na iniciatívy zamerané na prenos osvedčených postupov, koordináciu a podnecovanie spolupráce medzi vnútroštátnymi inštitúciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv v členských štátoch a v susedných krajinách EÚ, ako je program spolupráce medzi ombudsmanmi z krajín Východného partnerstva na obdobie rokov 2009 – 2013, ktorý spoločne vytvoril poľský a francúzsky ombudsman s cieľom zlepšiť schopnosť úradov ombudsmanov, vládnych orgánov a mimovládnych organizácií v krajinách Východného partnerstva chrániť práva jednotlivcov a budovať demokratické štáty založené na zásadách právneho štátu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa takéto činnosti koordinovali v rámci EÚ a aby inštitúcie EU čerpali zo skúseností, ktoré sa prostredníctvom nich získali; podčiarkuje potrebu nabádať na zriaďovanie vnútroštátnych inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv v tých susedných krajinách EÚ, ktorých právne systémy takéto orgány neustanovujú;

72.  trvá na tom, aby vysoká predstaviteľka a Komisia odhodlane vykonávali novú európsku susedskú politiku a pritom venovali rovnakú pozornosť zásadám „viac za viac“ a „menej za menej“;

73.  vyjadruje presvedčenie, že krajinám, v prípade ktorých z hodnotenia jednoznačne vyplynulo, že nedosiahli v prehlbovaní demokracie a v zmene zaužívaných postupov v inštitucionálnej a sociálnej oblasti pokrok vrátane dodržiavania zásad právneho štátu by Únia mala v súlade s cieľmi tejto politiky znížiť svoju podporu bez toho, aby to malo vplyv na podporu občianskej spoločnosti v týchto krajinách, a to najmä ak porušujú niektoré zo základných zásad vrátane slobody prejavu, slobody náboženstva alebo viery, nediskriminácie, rodovej rovnosti, slobody svedomia, slobody zhromažďovania a slobody združovania;

74.  vyjadruje znepokojenie nad pretrvávaním postojov z minulosti, na základe ktorých sa prehnaná politická odmena poskytuje za opatrenia partnerských vlád, ktoré neprispievajú k priamemu plneniu cieľov;

75.  víta iniciatívu zaviesť do rozvojovej politiky prístup založený na ľudských právach, poznamenáva, že takýto prístup sa musí opierať o nedeliteľnosť ľudských práv, a vyjadruje pevné presvedčenie, že ústredným aspektom cieľov spolupráce by mali byť ľudia a ich blahobyt, a nie vlády; zdôrazňuje, že súdržnosť politiky v záujme rozvoja treba vnímať v tomto kontexte tak, že prispieva k plnému dosiahnutiu cieľov v oblasti ľudských práv tak, aby jednotlivé politiky EÚ v tomto smere nepôsobili protichodne;

76.  víta novú iniciatívu „dobrovoľníci pomoci EÚ“, ktorá od roku 2014 do roku 2020 vytvorí príležitosť pre približne 10 000 Európanov zúčastniť sa na celosvetových humanitárnych operáciách na miestach, kde je pomoc najnaliehavejšie potrebná, a preukázať európsku solidaritu poskytovaním praktickej pomoci spoločenstvám, ktoré zasiahli prírodné alebo človekom spôsobené katastrofy;

Spoločná medziinšititucionálna zodpovednosť

77.  zastáva názor, že strategický rámec a akčný plán sú mimoriadne dôležité, pretože predstavujú spoločný záväzok, ktorý vysoká predstaviteľka, Rada, Komisia a členské štáty schválili; víta skutočnosť, že bola uznaná vedúca úloha, ktorú zohráva Parlament pri presadzovaní ľudských práv a demokracie; očakáva, že Parlament bude náležite zapojený do vykonávacej fázy akčného plánu okrem iného prostredníctvom výmen v kontaktnej skupine pre ľudské práva, ktorá spája ESVČ, príslušné útvary Rady a Komisie, osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva a Podvýbor pre ľudské práva a Výbor pre zahraničné veci EP;

78.  odporúča, aby Parlament vyvíjal dynamickejšie vzťahy s delegáciami EÚ na základe pravidelných kontaktov a výmen informácií prostredníctvom správ o pokroku, odrážajúc tzv. program zmien v oblasti ľudských práv a demokracie a ciele a medzníky určené v akčnom pláne;

79.  zaväzuje sa k tomu, že zabezpečí systematickejšie nadväzovanie na svoje uznesenia týkajúce sa ľudských práv a jednotlivých prípadov ľudských práv prostredníctvom vytvorenia mechanizmu následných opatrení s podporou nedávno zriadeného oddelenia pre akcie v oblasti ľudských práv, a odporúča, aby sa prehĺbila spolupráca medzi Podvýborom pre ľudské práva, Výborom pre rozpočet, Výborom pre kontrolu rozpočtu a ďalšími príslušnými výbormi EP a s Dvorom audítorov s cieľom zabezpečiť, aby ciele strategického preskúmania sprevádzala primeraná finančná podpora z prostriedkov Únie;

80.  odporúča, aby Parlament zlepšil svoje vlastné postupy týkajúce sa otázok ľudských práv a zintenzívnil svoje úsilie o účinné uplatňovanie hľadiska ľudských práv vo svojich štruktúrach a procesoch s cieľom zabezpečiť, aby boli ľudské práva a demokracia v centre všetkých opatrení a politík Parlamentu, a to i prostredníctvom preskúmania svojich usmernení pre medziparlamentné delegácie EP týkajúcich sa presadzovania ľudských práv a demokracie;

81.  zastáva názor, že každá stála delegácia Parlamentu a každý príslušný výbor by mali mať člena, ktorý bude prednostne vybraný z ich predsedov alebo podpredsedov a ktorý bude osobitne poverený monitorovaním portfólia ľudských práv pre príslušný región, krajinu alebo tematickú oblasť, a že určené osoby by mali pravidelne podávať správy Podvýboru pre ľudské práva v rámci Parlamentu;

82.  odporúča, aby delegácie EP, ktoré sú vyslané na misiu do krajiny so znepokojujúcou situáciou v oblasti ľudských práv, mali členov, ktorí budú osobitne poverení riešením otázok v oblasti ľudských práv pre príslušný región či krajinu, a aby títo členovia podávali správy Podvýboru pre ľudské práva v rámci Parlamentu;

83.  požaduje zlepšenie spolupráce s národnými parlamentmi členských štátov v súvislosti s otázkami ľudských práv;

84.  zdôrazňuje, že je potrebné zdokonaliť model plenárnych rozpráv o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a právneho štátu, aby sa umožnili častejšie rozpravy so širšou účasťou poslancov, konzultácie s občianskou spoločnosťou vo fáze tvorby predpisov a vyššia miera vnímavosti v súvislosti s prípadmi porušovania ľudských práv a inými nepredvídanými udalosťami v miestnych podmienkach, a podčiarkuje potrebu zlepšiť opatrenia nadväzujúce na rozpravy a uznesenia z minulosti;

85.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EP a ostatné inštitúcie EÚ lepšie využívali potenciál siete Sacharovovej ceny;

86.  odporúča, aby Parlament v spolupráci s národnými parlamentmi členských štátov organizoval každoročné podujatie týkajúce sa obhajcov ľudských práv s účasťou obhajcov ľudských práv z celého sveta, čo Parlamentu každý rok poskytne príležitosť dokázať svoju podporu obhajcom ľudských práv na celom svete a pomôcť im pri presadzovaní ich práva zastávať sa svojich práv a uplatňovať tieto práva vo svojich príslušných krajinách;

87.  žiada konkrétne uplatňovanie článku 36 ZEÚ s cieľom zabezpečiť, aby boli stanoviská Parlamentu riadne zohľadnené v opatreniach nadväzujúcich na uznesenia, a odporúča intenzívnejší dialóg v tomto smere;

o
o   o

88.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Osobitnému predstaviteľovi pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov a Rade Európy.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0126.
(2) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0334.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2012)0018.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2012)0250.
(6) Dokument Rady 17944/2011.
(7) Dokument Rady 18764/2011.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2012)0113.


Nová dohoda medzi EÚ a Ruskom
PDF 244kWORD 124k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2012 s odporúčaniami Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť týkajúcimi sa rokovaní o novej dohode medzi EÚ a Ruskom (2011/2050(INI))
P7_TA(2012)0505A7-0338/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 1997,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2012 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Ruskom po vstupe Ruska do WTO(1),

–  so zreteľom na rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom, ktoré sa začali v roku 2008, ako aj na partnerstvo pre modernizáciu, ktoré sa začalo v roku 2010,

–  so zreteľom na spoločný cieľ EÚ a Ruska stanovený v spoločnom vyhlásení vydanom po 11. samite EÚ – Rusko konanom v Petrohrade 31. mája 2003, ktorým je vytvorenie spoločného hospodárskeho priestoru, spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, spoločného priestoru spolupráce v oblasti vonkajšej bezpečnosti a spoločného priestoru výskumu a vzdelávania vrátane kultúrnych aspektov (štyri spoločné priestory),

–  so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach,

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 23. októbra 2012 o zavedení spoločných vízových obmedzení pre ruských úradníkov zapojených do prípadu Sergeja Magnitského(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o vzťahoch medzi EÚ a Ruskom,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2012 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou o zavedení alebo zvýšení vývozného cla na suroviny(3),

–  so zreteľom na článok 90 ods. 4 a článok 48 rokovacieho poriadku,

–  zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0338/2012),

A.  keďže rozvíjajúca sa spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ, ako aj jej energetická politika by mali v súlade so zásadou podmienenosti zahŕňať Rusko ako strategického partnera za predpokladu, že bude tiež uplatňovať a presadzovať základné hodnoty, z ktorých vychádza Únia, vrátane demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, rešpektovania ľudskej dôstojnosti, zásady rovnakého zaobchádzania a solidarity a dodržiavania zásad ustanovených v Charte OSN a v medzinárodnom práve; keďže Rusko je krajinou, ktorá má kultúrne korene v Európe a ktorá je ako člen Bezpečnostnej rady OSN, skupín G8 a G20, Rady Európy a OBSE dôležitým globálnym a regionálnym hráčom a musí si teda plniť povinnosti vyplývajúce z členstva v týchto organizáciách, najmä so zreteľom na monitorovaciu správu Rady Európy z októbra 2012;

B.  keďže Rusko ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN nesie spoločnú zodpovednosť s ostatnými členmi za udržiavanie celosvetovej stability; keďže mnohé problémy na medzinárodnej úrovni možno riešiť len prostredníctvom koordinovaného prístupu, ktorý zahŕňa Rusko;

C.  keďže hospodárska previazanosť EÚ a Ruska neustále rastie a keďže posilnená spolupráca a dobré susedské vzťahy medzi EÚ a Ruskom by sa preto mali vnímať ako veľmi dôležité pre stabilitu, bezpečnosť a prosperitu oboch strán;

D.  keďže Rusko pod vedením prezidenta Vladimíra Putina preukazuje len selektívny záujem na vytváraní spoločných politík a žiadny reálny úmysel vytvoriť skutočné a rozsiahle strategické partnerstvo pre uplatňovanie medzinárodného práva a predchádzanie konfliktom;

E.  keďže v EÚ aj v Rusku sa od roku 1994, kedy podpísali súčasnú dohodu o partnerstve a spolupráci (DPS), udiali veľké politické, inštitucionálne, sociálne a hospodárske zmeny;

F.  keďže pristúpenie Ruska do WTO 22. augusta 2012 predstavovalo významný krok, ktorý by mohol pomôcť urýchliť modernizáciu ruského hospodárstva a zároveň by sa mohol stať pozitívnym podnetom pre Rusko, aby dodržiavalo medzinárodné obchodné pravidlá a normy, ku ktorým sa zaviazalo;

G.  keďže týmto zmenám spolu s novými výzvami a príležitosťami, s ktorými sa stretáva vzťah EÚ – Rusko, musí byť venovaná pozornosť tak na dvojstrannej, ako aj na mnohostrannej úrovni; keďže napriek súčasnému nedostatku entuziazmu na ruskej strane by ambiciózna, komplexná a právne záväzná nová dohoda o partnerstve a spolupráci, ktorá by pokrývala najdôležitejšie oblasti spolupráce a bola by založená na spoločných hodnotách demokracie, dodržiavania ľudských práv a právneho štátu, mohla poskytnúť základ pre skutočné strategické partnerstvo; keďže dôraz by sa mal klásť predovšetkým na potrebu budovať skutočné partnerstvo medzi spoločnosťami EÚ a Ruska;

H.  keďže EÚ je naďalej odhodlaná ešte viac prehlbovať a rozvíjať svoje vzťahy s Ruskom a dodržiavať zásady zakotvené v partnerstve pre modernizáciu, ktoré sa zakladajú na spoločných záujmoch a hlbokej oddanosti všeobecným hodnotám, demokratickým zásadám, dodržiavaniu základných ľudských práv a právnemu štátu;

I.  keďže odsúdenie členiek ruskej punkovej skupiny Pussy Riot na dva roky odňatia slobody za protestné vystúpenie proti prezidentovi Vladimírovi Putinovi v moskovskej pravoslávnej katedrále je neprimerané, vyvoláva vážne obavy v súvislosti so spôsobom, akým ruský právny systém zaobchádza s občanmi, a jeho zámerom je zastrašiť ruskú občiansku spoločnosť;

J.  keďže v rámci prebiehajúcich rokovaní treba náležite vyhodnotiť aktuálny stav vzťahov medzi EÚ a Ruskom s ohľadom na dvojstranné spory medzi Ruskom a členskými štátmi EÚ;

K.  keďže vzťahy medzi EÚ a Ruskom naďalej trpia tým, že Rusko neprijíma v plnom rozsahu demokratické hodnoty a neposilňuje právny štát;

L.  keďže pokračujúce zastrašovanie, obťažovanie a zatýkanie predstaviteľov opozičných síl a mimovládnych organizácií, nedávne prijatie zákonov o financovaní mimovládnych organizácií a o práve na zhromažďovanie, zákona o hanobení a zákona stanovujúceho obmedzenia týkajúce sa internetu, ako aj zvyšovanie tlaku na slobodné a nezávislé médiá a menšiny s ohľadom na sexuálnu orientáciu a náboženské vyznanie majú za následok ďalšie zhoršovanie situácie v oblasti ľudských práv a demokratických zásad v Rusku;

M.  keďže Výbor Organizácie Spojených národov pre ľudské práva nedávno odsúdil zákony platné v niektorých regiónoch Ruskej federácie, ktoré zakazujú „homosexuálnu propagandu“, ako porušenie Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

N.  keďže súčasná dohoda o partnerstve a spolupráci musí zostať platná a účinná dovtedy, kým a neuzavrie a nenadobudne platnosť nová dohoda;

O.  keďže 14. októbra 2012 sa v celom Rusku uskutočnili miestne a regionálne voľby;

P.  keďže uvedené nové alebo zmenené zákony prijala Štátna duma, ktorej posledné voľby neboli podľa pozorovateľskej misie OBSE a záverov EP ani slobodné, ani regulárne;

Q.  keďže niektoré postupy namierené proti opozícii, ako je zbavenie bývalého poslanca Dumy Gennadija Gudkova z opozičnej strany Spravodlivé Rusko jeho poslaneckého mandátu, možno vykladať ako príklady selektívneho výkonu spravodlivosti a zásahov do legitímnej politickej činnosti;

1.  predkladá Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami o novej dohode tieto odporúčania:

K vedeniu rokovaní

Politický dialóg a spolupráca

Hospodárska spolupráca

   a) zabezpečiť, aby nová dohoda poskytovala komplexný, perspektívny a právne záväzný rámec pre budúci rozvoj vzťahov s Ruskom v nadchádzajúcich rokoch s prihliadnutím na potrebu vyvíjať úsilie o zintenzívnenie spolupráce vo všetkých oblastiach, v ktorých sa záujmy EÚ a Ruska budú pravdepodobne zhodovať, a zároveň presadzovať európske záujmy a hodnoty v oblastiach, v ktorých sa záujmy líšia, ako aj na nutnosť podporovať demokratizáciu a modernizáciu krajiny; podniknúť nevyhnutné kroky na zabezpečenie toho, aby rokovania s Ruskom pokračovali stálym tempom, a súčasne vyjadriť obavy panujúce v EÚ v súvislosti s nedostatočným pokrokom rokovaní, ktoré v tejto fáze neviedli k očakávaným výsledkom; pripomenúť, že strategické partnerstvo môže existovať len vtedy, ak sa obe strany dohodnú na dodržiavaní všeobecných demokratických zásad; zdôrazniť, že vzťahy medzi EÚ a Ruskom sa musia riadiť zásadou reciprocity;
   b) aktívne pracovať na uzatvorení rokovaní vedúcich k dohode, ktorá bude prospešná pre obe strany a zároveň bude v súlade s ich narastajúcou a neustále sa prehlbujúcou spoluprácou; zabezpečiť, aby sa v rámci rokovaní vybudovala vzájomná dôvera a aby sa tieto rokovania zameriavali na hmatateľné výsledky a politickú podstatu;
   c) snažiť sa nájsť konsenzus medzi členskými štátmi EÚ, pokiaľ ide o ciele a vedenie rokovaní o novej dohode s Ruskom v záujme toho, aby Únia vystupovala dôrazne a jednotne; zdôrazňovať, že je dôležité, aby Únia rokovala ako jeden orgán, a zastávať názor, že záujmy členských štátov vo vzťahu s Ruskom a opačne sa lepšie podporujú a chránia na úrovni Únie;
   d) venovať veľkú pozornosť požiadavkám, ktoré chce EÚ presadiť v súvislosti s dodržiavaním demokratických zásad, ľudských práv a právneho štátu, a pokladať toto dodržiavanie za absolútnu podmienku podpísania dohody medzi EÚ a Ruskom;
   e) zdôrazniť, že nová dohoda bude pre vzťahy EÚ a Ruska logickým a nevyhnutným krokom vpred v súlade so súčasnou DPS a pristúpením Ruska do WTO;
   f) vzhľadom na uvedené opätovne potvrdiť, že EÚ by mala rokovať o tejto dohode výlučne s Ruskom a nie s colnou úniou, ktorej je Rusko zmluvnou stranou;
   g) opätovne potvrdiť, že ekonomická a politická modernizácia Ruska je spoločným záujmom pre obe strany a že EÚ chce urýchliť proces, ktorý sa začal prostredníctvom partnerstva pre modernizáciu; zdôrazniť, že modernizačné opatrenia Ruska sa nemôžu obmedzovať len na hospodársku sféru a mali by byť sprevádzané plnohodnotnou politickou reformou zameranou hlavne na zaručenie právneho štátu a na boj proti korupcii;
   h) zaujať aktívny prístup pri koordinácii rôznych dvojstranných modernizačných partnerstiev členských štátov EÚ s Ruskou federáciou a zabezpečiť tak súdržnú a účinnejšiu politiku EÚ;
   i) pozorne monitorovať vnútorný vývoj v Rusku, spolupracovať so všetkými hlavnými politickými predstaviteľmi, podporovať budovanie inštitúcií v Rusku a zásady demokracie, ľudské práva a právny štát; týmto spôsobom aktívne podporovať všetky sociálne iniciatívy, ktoré sa snažia budovať občiansku spoločnosť založenú na demokratických zásadách a právnom štáte, a venovať pritom osobitnú pozornosť využívaniu internetu na tento účel;
   j) zdôrazniť, že pre Rusko je dôležité zabezpečiť fungovanie nezávislého a nestranného súdneho systému a posilniť boj proti korupcii;
   k) vyzvať Rusko, aby si splnilo povinnosť zaručiť slobodné a spravodlivé voľby s cieľom zabezpečiť legitímnosť politického systému;
   l) zdôrazniť, že je dôležité, aby Rusko dôsledne plnilo svoje medzinárodné právne záväzky a dodržiavalo zásady základných ľudských práv zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorých je Rusko zmluvnou stranou; pripomínať, že politický pluralizmus, sloboda médií, právny štát, nezávislosť a nestrannosť súdnictva, sloboda prejavu a zhromažďovania, a to aj na internete, efektívne a nezávislé odbory a nediskriminácia sú nevyhnutnými podmienkami pre ďalší rozvoj a modernizáciu Ruska, ako aj pre zabezpečenie toho, aby strategická spolupráca medzi EÚ a Ruskom bola udržateľná;
   m) zdôrazniť, že Rusko ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN musí brať vážne svoju zodpovednosť za medzinárodný mier, stabilitu a bezpečnosť;
   n) vyjadriť svoje znepokojenie nad zhoršením podmienok na rozvoj občianskej spoločnosti v Rusku, najmä so zreteľom na nedávne prijatie zákonov o demonštráciách, mimovládnych organizáciách, hanobení a právnej regulácii internetu, ktoré obsahujú nejasné ustanovenia a mohli by byť svojvoľne presadzované, a nad tým, že Duma prijala rad zmien a doplnení zákona o vlastizrade a špionáži, ktorými sa zavádzajú nové ustanovenia v trestnom zákonníku, a tie by bolo možné použiť proti obhajcom ľudských práv; pripomenúť ruským orgánom, že moderná a prosperujúca spoločnosť musí uznávať a chrániť individuálne a kolektívne práva všetkých svojich občanov; v tejto súvislosti naliehavo vyzvať ruské orgány, aby včas konali a uvedené zákony zladili s medzinárodnými normami, a zaoberať sa touto otázkou počas rokovaní;
   o) trvať na posilnení dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom tak, aby sa z neho stal účinný a na výsledky orientovaný nástroj pokroku v oblasti ľudských práv v Rusku; apelovať najmä na ruské orgány, aby sa vyhli neprimeraným obmedzeniam pokojných zhromaždení, zabezpečili ochranu obhajcov ľudských práv, ukončili beztrestnosť predošlých zneužívaní alebo vrážd aktivistov, vytvorili prostredie, v ktorom občianska spoločnosť a mimovládne organizácie môžu pôsobiť bez neprimeraných obmedzení, strachu z obťažovania alebo zastrašovania, a zabezpečili dôsledné plnenie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva; nabádať obe strany, aby zabezpečili väčšiu transparentnosť a otvorenosť konzultácií medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach, okrem iného prostredníctvom účasti zástupcov všetkých príslušných ruských ministerstiev na prípravných stretnutiach s ruskými a medzinárodnými mimovládnymi organizáciami a na konzultačných stretnutiach;
   p) rozhodne potvrdiť, že opakované pokusy o obmedzovanie ľudských práv, najmä slobody prejavu a zhromažďovania, a to aj v súvislosti so sexuálnou orientáciou a rodovou identitou, na regionálnej a federálnej úrovni sú v rozpore so záväzkami Ruska, ktoré mu vyplývajú z ústavy, Európskeho dohovoru o ľudských právach a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; vyzýva Dumu, aby sa v súlade s rozhodnutím Výboru Organizácie Spojených národov pre ľudské práva vo veci Fedotova/Rusko neprijala federálny zákaz „homosexuálnej propagandy“;
   q) zdôrazniť, že je potrebné, aby ruské orgány ukončili beztrestnosť v krajine, ako aj politicky motivované prenasledovanie, zatýkanie a väznenie, a podčiarknuť, že je nutné prestať využívať represívne opatrenia proti politickej opozícii; zabezpečiť, aby sa plne objasnili mnohé prípady porušenia ľudských práv, ku ktorým došlo a ktoré ešte treba vyšetriť nestranným a nezávislým spôsobom, vrátane uväznenia Michaila Chodorkovského a smrti Sergeja Magnitského, Alexandra Litvinenka, Anny Politkovskej, Natálie Estemirovej a ďalších;
   r) podporiť pozíciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorá sa týka politicky motivovaného odsúdenia členiek skupiny Pussy Riot, a vyzýva na ich okamžité prepustenie;
   s) vyzýva Rusko, aby nezneužívalo koncepciu tradičných hodnôt na legalizáciu diskriminácie menšinových skupín, umlčanie disentu alebo porušovanie ľudských práv;
   t) do novej a komplexnej dohody o partnerstve a spolupráci začleniť doložky a referenčné kritériá týkajúce sa ochrany a presadzovania ľudských práv, ktoré sú zakotvené v ústave Ruska, a v maximálnej možnej miere pritom vychádzať z rámcov Rady Európy a OBSE, ktoré sa Rusko zaviazalo dodržiavať, vrátane jasného mechanizmu pozastavenia dohody v prípade závažného porušenia alebo nedodržiavania;
   u) zdôrazňovať, že politický systém zabezpečujúci rovnaké podmienky pre všetky politické strany a ponúkajúci skutočnú súťaž a účinné politické alternatívy, by bol pre ruskú spoločnosť ako celok i pre strategické partnerstvo EÚ a Ruska stimulom a prínosom; vyzvať v tejto súvislosti Rusko, aby sa konkrétne zaoberalo všetkými odporúčaniami OBSE, ktoré sa týkajú posledných volieb;
   v) začleniť nevyhnutné ustanovenia týkajúce sa krokov na odstránenie zakorenenej korupcie, ktorá podkopáva dôveru občanov v štát a ohrozuje snahy o modernizáciu; zahrnúť aj konkrétne podmienky spolupráce medzi Ruskom a EÚ v boji proti cezhraničnej korupcii;
   w) podporovať strategické partnerstvo medzi EÚ a Ruskom pri riešení globálnych problémov, ako je nešírenie zbraní, boj proti terorizmu, mierové riešenie dlhotrvajúcich a nových konfliktov na základe zásad Charty OSN a súčasného medzinárodného práva, bezpečnosť dodávok energie, arktická dimenzia, zmena klímy a znižovanie chudoby, a zároveň podporovať aj spoločné ciele tohto partnerstva; trvať na tom, aby Rusko s okamžitou platnosťou zastavilo šírenie zbraní, čo sa týka krajín, ktoré podliehajú zbrojnému embargu zo strany EÚ, OBSE a OSN;
   x) spolupracovať s Ruskom s cieľom prevziať zodpovednosť za posilňovanie stability, politickej spolupráce a hospodárskeho rozvoja v spoločnom susedstve a klásť dôraz na zvrchované právo každej krajiny vybrať si orientáciu svojej zahraničnej politiky a bezpečnostné opatrenia;
   y) vyzvať ruské orgány, aby ukončili všeobecnú atmosféru beztrestnosti za porušovanie ľudských práv a absenciu právneho štátu v Predkaukazsku;
   z) naliehať na Rusko, aby aktívne napomáhalo mierové riešenie zmrazených konfliktov a zintenzívnilo spoluprácu EÚ a Ruska s cieľom vyriešiť dlhotrvajúce konflikty v Moldavsku a Zakaukazsku na základe medzinárodného práva a zásad mierového riešenia konfliktov; zintenzívniť rozhovory s Ruskom s cieľom zabezpečiť bezvýhradné dodržiavanie dohody o prímerí z roku 2008; vyzvať Rusko, aby odvolalo uznanie Abcházska a Južného Osetska a umožnilo plný a neobmedzený prístup pozorovateľskej misie EÚ na tieto gruzínske územia;
   aa) pokračovať v úsilí zameranom na dosiahnutie toho, aby sa v plnom rozsahu vykonávali spoločné kroky smerujúce k umožneniu bezvízových krátkodobých ciest s cieľom postupne odstrániť vízový režim medzi schengenskými krajinami a Ruskom; čo najviac a čo najrýchlejšie zjednodušiť vízový režim pre akademických pracovníkov, študentov, výskumníkov, novinárov, podnikateľov a zástupcov občianskej spoločnosti, ako aj na účely výmeny mládeže; zharmonizovať uplatňovanie vízového kódexu zo strany členských štátov prinajmenšom na minimálnej úrovni, pokiaľ ide o požiadavky;
   ab) zdôrazňuje, že z krokov EÚ smerujúcich k zmierneniu vízového režimu by nemali profitovať zločinci a porušovatelia ľudských práv; poveruje podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie, aby odporúčanie Európskeho parlamentu zaradila do programu na nadchádzajúcu schôdzu Rady pre zahraničné veci;
   ac) klásť dôraz na podporu spolupráce v oblasti vedy, kultúry a vzdelávania a pomáhať rozvoju kontaktov medzi ľuďmi a lepšieho porozumenia medzi spoločnosťami EÚ a Ruska;
   ad) náležite zohľadniť rastúcu hospodársku spoluprácu medzi EÚ a Ruskom ako vzájomnými dovoznými trhmi a dodávateľmi tovaru, služieb a energie;
   ae) starostlivo sledovať a vyhodnotiť, stimulovať a podporovať dodržiavanie pravidiel WTO Ruskom a jeho vôľu využívať členstvo vo WTO ako hnací mechanizmus štrukturálnej reformy; prípadne podporiť snahu Ruska o členstvo v OECD;
   af) zdôrazniť, že plné dodržiavanie pravidiel WTO zo strany Ruska je nevyhnutnou podmienkou a minimálnym štandardom pre dohodu s EÚ; v tejto súvislosti preskúmať existujúce prekážky dovozu ruského tovaru a služieb, pokiaľ ide o ich súlad s normami WTO, a iniciovať v prípade potreby ich odstránenie;
   ag) trvať na dvojstrannej dohode medzi EÚ a Ruskom a zároveň objasniť, že o prípadnej dohode medzi EÚ a colnou úniou vedenou Ruskom možno uvažovať len v dlhodobom horizonte a po nadobudnutí platnosti dvojstrannej dohody;
   ah) nabádať ruských partnerov, aby prejavili jasnú politickú vôľu dosiahnuť dohodu o právne záväzných ustanoveniach o obchode a investíciách, ktoré by mali vychádzať z ustanovení obsiahnutých v DPS a mali by byť v súlade s pristúpením do WTO; pripomenúť, že cieľom EÚ v tejto oblasti je zlepšiť a stabilizovať podnikateľské prostredie, pretože by to bolo prospešné pre obe strany a ďalej by sa tak podporovali ciele stanovené partnerstvom pre modernizáciu, ktoré sa začalo v roku 2010;
   ai) zaoberať sa pretrvávajúcim problémom výroby a predaja falšovaných výrobkov v Rusku;
   aj) nabádať Rusko, aby reštrukturalizovalo svoje hospodárstvo a urýchlilo svoj prechod od hospodárstva zameraného na energetiku k hospodárstvu založenému na priemysle a službách a opierajúcemu sa o efektívne využívanie zdrojov a používanie energií z obnoviteľných zdrojov; zdôrazniť, že ceny ropy sú nestabilné a že súčasné vysoké ceny by nemali slúžiť ako zámienka na odklad potrebnej modernizácie hospodárstva;
   ak) zdôrazniť, že je dôležité zaviesť spoločnú európsku zahraničnú politiku v oblasti energetiky s cieľom zvýšiť energetickú bezpečnosť začatím trojstrannej spolupráce medzi EÚ, Ruskom a tranzitnými krajinami;
   al) vziať do úvahy, že sa ešte musí vynaložiť značné investičné úsilie, pokiaľ ide o infraštruktúru zo sovietskej éry, ktorá je veľmi dôležitá pre ruskú ekonomiku i pre investície EÚ;
   am) zabezpečiť zahrnutie dôležitej a právne záväznej kapitoly o energetike, ktorou by sa zaručili spoľahlivé a nákladovo efektívne dodávky energie do EÚ; zabezpečiť, aby takéto energetické partnerstvo bolo založené na zásadách transparentnosti, spravodlivej hospodárskej súťaže, vylúčenia monopolistického správania, reciprocity a nediskriminácie; zdôrazniť, že je potrebné riešiť nevyjasnené otázky týkajúce sa dodávok energie do členských štátov EÚ; zabezpečiť, aby sa neoddeliteľnou súčasťou novej dohody stali zásady Zmluvy o energetickej charte;
   an) zaistiť zahrnutie právne záväznej kapitoly o zavedení alebo zvýšení vývozného cla na suroviny;
   ao) monitorovať a vyžadovať uplatňovanie a presadzovanie najvyšších medzinárodných bezpečnostných noriem v jadrových elektrárňach v Rusku, či už sú v prevádzke, alebo sa v súčasnosti stavajú, a to s využitím všetkých dostupných nástrojov a zmlúv; v tejto súvislosti naliehavo vyzvať Rusko, aby ratifikovalo a bezodkladne začalo dodržiavať dohovor EHK OSN (Espoo) týkajúci sa hodnotení vplyvu na životné prostredie v cezhraničnom kontexte;
   ap) vyzvať Rusko, aby odstavilo všetky jadrové reaktory typu Černobyľ a reaktory prvej generácie najmä so zreteľom na tie, ktoré sa nachádzajú blízko hraníc EÚ, a vyjadriť hlboké znepokojenie nad projektmi jadrových elektrární v Kaliningradskej oblasti a Sosnovom Bore;
   aq) posilniť ďalšiu vzájomnú spoluprácu v oblasti výskumu, vzdelávania, kultúry a vedy; napomôcť spoločné chápanie histórie 20. storočia;
   ar) vyjadriť hlboké znepokojenie nad komerčnými vrtmi v Arktíde a nad rozsiahlym znečistením v okolí vrtov po celom Rusku;
   as) konzultovať s Európskym parlamentom, pokiaľ ide o ustanovenia o parlamentnej spolupráci;
   at) stanoviť jasné kritériá na vykonávanie novej dohody a zabezpečiť monitorovacie mechanizmy vrátane predkladania pravidelných správ Európskemu parlamentu;
   au) nabádať rokovací tím EÚ, aby pokračoval v dobrej spolupráci s EP a nepretržite poskytoval informácie o pokroku rokovaní doplnené dokumentáciou v súlade s článkom 218 ods. 10 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že Parlament je ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania;

2.  ostať obozretný v súvislosti s požiadavkami, ktoré chce EÚ stanoviť s ohľadom na dodržiavanie demokratických zásad, a pokladať toto dodržiavanie za absolútnu podmienku podpísania dohody medzi EÚ a Ruskom;

o
o   o

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie s odporúčaniami Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a pre informáciu vláde Ruskej federácie a ruskej Štátnej dume.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0409.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0369.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0286.


Rozhodnutie izraelskej vlády rozšíriť osady na západnom brehu Jordánu
PDF 209kWORD 81k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2012 o rozhodnutí izraelskej vlády o rozšírení osád v Predjordánsku (2012/2911 (RSP))
P7_TA(2012)0506RC-B7-0561/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na príslušné rezolúcie OSN, t.j. rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 181 (1947) a č. 194 (1948) a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 242 (1967), 338 (1973), 1397 (2002), 1515 (2003) a 1850 (2008),

–  so zreteľom na dohody Oslo (Deklarácia zásad týkajúcich sa dohôd o dočasnej samospráve) z 13. septembra 1993,

–  so zreteľom na Dočasnú dohodu o Predjordánsku a pásme Gazy z 28. septembra 1995,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej z 8. júna 2012 a 2. decembra 2012,

–  so zreteľom na rozhodnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z 29. novembra 2012 udeliť Palestíne štatút pozorovateľského nečlenského štátu;

–  so zreteľom na závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe z 10. decembra 2012 a 14. mája 2012,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže izraelská vláda oznámila 2. decembra 2012 plány na výstavbu približne 3 000 nových bytových jednotiek v Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme; keďže ak sa zrealizujú, narušia funkčnosť riešenia na princípe existencie dvoch štátov, s osobitným zreteľom na oblasť E1, kde by budovanie osád rozdelilo Predjordánsko na dve časti a znemožnilo vytvorenie životaschopného, celistvého a suverénneho palestínskeho štátu;

B.  keďže izraelská vláda oznámila 2. decembra 2012 zadržanie 100 miliónov USD palestínskych daňových príjmov; keďže mesačné daňové prevody sú dôležitým prvkom rozpočtu Palestínskej samosprávy; keďže izraelský minister financií Yuval Steinitz vyhlásil, že daňové príjmy boli zadržané na splatenie palestínskych dlhov spoločnosti Israeli Electric Corporation;

C.  keďže EÚ opakovane potvrdila svoju podporu riešeniu v podobe existencie dvoch štátov – izraelského štátu a nezávislého, demokratického, celistvého a životaschopného palestínskeho štátu – spolunažívajúcich v mieri a bezpečí;

D.  keďže dohodami Oslo z roku 1993 sa územie Predjordánska rozdelilo na tri oblasti A, B a C; keďže oblasť C pod izraelskou civilnou a bezpečnostnou kontrolou tvorí 62 % územia a je jedinou súvislou oblasťou, v ktorej sa nachádza najväčšia časť úrodnej pôdy a prírodných zdrojov v Predjordánsku; keďže v dočasnej dohode o Predjordánsku a pásme Gazy z roku 1995 sa uvádza, že oblasť C bude postupne prevedená pod palestínsku jurisdikciu;

E.  keďže Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 29. novembra 2012 rozhodlo prevažnou väčšinou (138 hlasov za, 9 proti a 41 sa zdržalo hlasovania) udeliť Palestíne štatút pozorovateľského nečlenského štátu v OSN;

1.  vyjadruje svoje hlboké znepokojenie z oznámenia izraelskej vlády o plánovanom vybudovaní približne 3 000 nových bytových jednotiek v Predjordánsku a východnom Jeruzaleme;

2.  opäť zdôrazňuje, že toto rozšírenie osád môže predstavovať krok, ktorým sa oslabí nádej na vytvorenie životaschopnej Palestíny s Jeruzalemom ako spoločným hlavným mestom Palestíny a Izraela;

3.  zdôrazňuje, že izraelské osady v Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme sú podľa medzinárodného práva nelegálne; vyzýva na okamžité, úplné a stále zastavenie budovania izraelských osád a aktivít rozširovania a na ukončenie vysťahovania palestínskych rodín z ich domovov a demolácie palestínskych domov;

4.  odsudzuje vyhlásenia politického vodcu Hamasu Chálida Misála, v ktorých odmieta uznať izraelský štát a jednoznačne odmieta akúkoľvek izraelskú prítomnosť v Jeruzaleme, a vyzýva Hamas, aby uznal právo Izraela na existenciu;

5.  vyslovuje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím izraelskej vlády zadržať 100 miliónov USD palestínskych daňových príjmov, ktoré ohrozuje rozpočet Palestínskej samosprávy, a vyzýva na okamžitý prevod týchto príjmov; pobáda príslušné strany, aby za pomoci EÚ urovnali všetky finančné spory;

6.  potvrdzuje svoju pevnú podporu riešeniu na princípe dvoch štátov, ktorého podstatou sú hranice z roku 1967 a Jeruzalem ako hlavné mesto oboch štátov – bezpečného izraelského štátu a nezávislého, demokratického, celistvého a životaschopného palestínskeho štátu – spolunažívajúcich v mieri a bezpečí; znovu zdôrazňuje, že mierové a nenásilné prostriedky sú jediným spôsobom, ako možno dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi a v tejto súvislosti vyzýva na obnovenie priamych mierových rozhovorov medzi oboma stranami; vyzýva všetky strany, aby nepodnikali jednostranné kroky, ktoré by mohli narušiť mierové úsilie a vyhliadky na dosiahnutie mierovej dohody alebo im brániť;

7.  znova vyzýva na plné a účinné vykonávanie všetkých platných právnych predpisov EÚ a dvojstranných dohôd podpísaných EÚ a členskými štátmi a zdôrazňuje, že je potrebné dodržiavať všetky ustanovenia dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom, ktoré sa týkajú ľudských práv Palestínčanov; opakuje záväzok EÚ zaručiť trvalé, plné a účinné vykonávanie platných právnych predpisov Európskej únie a dvojstranných dohôd týkajúcich sa produktov, ktoré pochádzajú z osád;

8.  v rovnakom duchu vyzýva ďalej na palestínske zmierenie, ktoré je cestou k znovuzjednoteniu Palestínčanov žijúcich v Predjordánsku, východnom Jeruzaleme a pásme Gazy, ktorí patria k tomu istému palestínskemu ľudu;

9.  naliehavo vyzýva Palestínsku samosprávu a izraelskú vládu, aby obnovili mierový proces na Blízkom východe; zdôrazňuje aj dôležitosť ochrany palestínskeho obyvateľstva a jeho práv v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme, čo má zásadný význam z hľadiska zachovania funkčnosti riešenia na princípe existencie dvoch štátov;

10.  naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby znova prevzali aktívnejšiu politickú úlohu v úsilí o dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, a to aj v rámci kvarteta; podporuje podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku v jej úsilí o vytvorenie dôveryhodných vyhliadok na opätovné otvorenie mierového procesu;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, osobitnému predstaviteľovi EÚ pre mierový proces na Blízkom východe, predsedovi Valného zhromaždenia OSN, vládam a parlamentom členov Bezpečnostnej rady OSN, vyslancovi Kvarteta pre Blízky východ, Knesetu a vláde Izraela, predsedovi Palestínskej samosprávy a Palestínskej zákonodarnej rade.


Situácia na Ukrajine
PDF 132kWORD 92k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2012 o situácii na Ukrajine (2012/2889 (RSP))
P7_TA(2012)0507RC-B7-0544/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia a správy, najmä na uznesenie z 1. decembra 2011 s odporúčaniami Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť pre rokovania o dohode o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou(1) a uznesenie z 24. mája 2012 o situácii na Ukrajine a prípade Júlie Tymošenkovej(2),

–  so zreteľom na predbežné správy a závery volebnej pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR na Ukrajine, najmä na vyhlásenie predbežných zistení a záverov vydané 29. októbra 2012 spolu s Parlamentným zhromaždení OBSE, Parlamentným zhromaždením Rady Európy, Európskym parlamentom a Parlamentným zhromaždením NATO,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej a komisára Štefana Füleho z 12. novembra 2012 o parlamentných voľbách na Ukrajine,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady o Ukrajine z 10. decembra 2012,

–  so zreteľom na vyhlásenie bývalého poľského prezidenta Aleksandra Kwasniewskeho a bývalého predsedu Európskeho parlamentu Paty Coxa z 3. októbra 2012, v ktorom sa uvádza, že voľby budú pre budúcnosť Ukrajiny „rozhodujúce“ a že „napredovanie vo vzťahoch medzi EÚ a Ukrajinou sa zastavilo“,

–  so zreteľom na správu ad hoc volebnej pozorovateľskej delegácie Parlamentu na parlamentných voľbách na Ukrajine, ktorá bola predložená na schôdzi Výboru pre zahraničné veci 6. novembra 2012,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ a Ukrajiny na liberalizáciu víz, ktorý bol prijatý 22. novembra 2010,

–  so zreteľom na správu o pokroku Ukrajiny v oblasti európskej susedskej politiky zverejnenú 15. mája 2012,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Ukrajina bola počas samitu medzi EÚ a Ukrajinou, ktorý sa konal v roku 2011 v Kyjeve, označená za európsku krajinu s európskou identitou, ktorá má spoločnú históriu a spoločné hodnoty s krajinami Európskej únie;

B.  keďže OBSE/ODIHR a medzinárodní volební pozorovatelia preukázateľne zistili, že ukrajinské voľby sa vyznačovali nerovnovážnym mediálnym prostredím, chybami v riadení, čo sa týka zloženia volebných výborov, nedostatkom transparentnosti vo financovaní politických strán, zneužívaním administratívnych zdrojov a tendenčnými podmienkami politickej súťaže, ktoré sa prejavili aj neprítomnosťou opozičných kandidátov väznených z politických dôvodov, čo je krokom späť v porovnaní s predchádzajúcimi všeobecnými voľbami;

C.  keďže hoci OBSE vydala celkovo pozitívne hodnotenie volebného procesu v deň volieb, medzinárodní pozorovatelia poukázali na nedostatok transparentnosti v spôsobe, akým sa porovnávali a zoraďovali konečné výsledky, a negatívne zhodnotili tak proces sčítavania hlasov v 77 obvodných volebných komisiách z celkového počtu 161 sledovaných, ako aj skutočnosť, že oneskorenia v sčítavaní hlasov pokračovali aj 10. novembra v 12 volebných obvodoch s jedným mandátom;

D.  keďže podľa správ OBSE/ODIHR ďalší povolebný proces marili nezrovnalosti, zdržania pri sčítaní hlasov a nedostatočná transparentnosť vo volebných komisiách;

E.  keďže vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Catherine Ashton a komisár Štefan Füle vyjadrili v spoločnom vyhlásení znepokojenie nad povolebným procesom, ktorý marili rôzne nezrovnalosti;

F.  keďže všeobecné voľby z 28. októbra 2012 boli považované za kľúčový test Ukrajiny preukazujúci nezvratnosť odhodlania krajiny na rozvoj plne demokratického systému, upevnenia zásad právneho štátu a pokračovania politických reforiem;

G.  keďže Benátska komisia a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PACE) po prvýkrát vydali odporúčania, v ktorých sa jasne hovorí, že Ukrajina by mala zaviesť pomerný systém s otvorenými zoznamami kandidátov;

H.  keďže osobitný vyslanec Európskeho parlamentu Alexander Kwasniewski varoval pred pokusmi izolovať Ukrajinu, čo by mohlo viesť k vytvoreniu podmienok priaznivých pre nedemokratické režimy;

I.  keďže samit medzi EÚ a Ukrajinou, ktorý sa konal v decembri 2011 a mal vyústiť do podpisu dohody o pridružení, nesplnil svoje ciele, pretože EÚ bola znepokojená politickou situáciou na Ukrajine, najmä pokiaľ ide o zatknutie popredných predstaviteľov opozície Júlie Tymošenkovej a Jurija Lucenka a súdne konania s nimi;

J.  keďže Verchovna rada prerokúva návrh zákona 8711, ktorý ničí slobodu tým, že obmedzuje slobodu prejavu a zhromažďovania pre tých, ktorí podporujú ľudské práva homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov; keďže Výbor OSN pre ľudské práva nedávno rozhodol, že je to v rozpore s článkami 19 a 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa pozorovateľov OBSE, PACE, Parlamentného zhromaždenia NATO a Európskeho parlamentu nesplnili volebná kampaň, volebný proces ani povolebný proces najdôležitejšie medzinárodné normy a v porovnaní s celoštátnymi voľbami z roku 2010 predstavujú krok späť;

2.  konštatuje najmä, že niektoré aspekty predvolebného obdobia (zatýkanie opozičných politických lídrov, nedostatok rovnakých podmienok, predovšetkým v dôsledku zneužívania administratívnych zdrojov, prípady prenasledovania a zastrašovania kandidátov a volebných zamestnancov, nedostatočná transparentnosť financovania kampaní a politických strán a nedostatočne vyvážené mediálne spravodajstvo) a oneskorenia v sčítavaní hlasov a spracovaní výsledkov sú krokom späť v porovnaní s predchádzajúcimi celoštátnymi voľbami;

3.  zdôrazňuje, že skutočnosť, že dvaja opoziční lídri, Júlia Tymošenková a Jurij Lucenko, a ďalšie osoby boli počas volieb väznení, negatívne ovplyvnili volebný proces;

4.  zdôrazňuje, že účinnú spoluprácu medzi Ukrajinou a Európskou úniou možno realizovať iba na základe jednoznačnej ochoty ukrajinských orgánov vykonať a implementovať potrebné reformy, najmä v oblasti právneho systému a súdnictva, s cieľom začať v plnej miere plniť zásady demokracie, chrániť ľudské práva, základné slobody a práva menšín a rešpektovať zásady právneho štátu; požaduje, aby inštitúcie Európskej únie, Rada Európy a jej Benátska komisia poskytli tomuto reformnému procesu aktívnu a účinnú podporu;

5.  je znepokojený zneužívaním administratívnych zdrojov a systému financovania volebnej kampane, ktorý nespĺňal medzinárodné normy stanovené Skupinou štátov proti korupcii Rady Európy (GRECO); žiada novú vládu, aby naďalej posilňovala právne ustanovenia týkajúce sa financovania politických strán s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť financovania a výdavkov, úplné zverejňovanie zdrojov a výšky prostriedkov súvisiacich s výdavkami na kampaň a najmä zavedenie sankcií za porušenie ustanovení o financovaní kampaní;

6.  vyzýva ukrajinskú vládu, aby sa prostredníctvom dialógu so všetkými politickými stranami zaoberala nezrovnalosťami počas volieb vrátane nejednoznačných výsledkov v niektorých volebným obvodoch; ďalej očakáva od ukrajinského parlamentu, že sa bude čo najskôr zaoberať nedostatkami volebného zákona; očakáva, že Verchovna rada dokáže nadviazať na jestvujúce návrhy, ktoré pripravil odchádzajúci parlament za plnej podpory Európskej únie a Benátskej komisie;

7.  vyjadruje znepokojenie nad problémami, ktoré sa týkali sčítania hlasov a spracovania výsledkov v mnohých volebných obvodoch s jedným mandátom; víta rozhodnutie ústrednej volebnej komisie nevyhlásiť v týchto volebných obvodoch výsledok a skutočnosť, že ukrajinské orgány začali prijímať opatrenia, aby bolo možné čo najskôr usporiadať v týchto obvodoch nové voľby;

8.  vyjadruje znepokojenie nad rastúcimi nacionalistickými náladami na Ukrajine, ktoré sa prejavujú v podpore strany Sloboda, ktorá sa v dôsledku toho dostala do Verchovnej rady ako jedna z dvoch nových strán; pripomína, že rasistické, antisemitské a xenofóbne názory sú v rozpore so základnými hodnotami a zásadami EÚ, a preto vyzýva prodemokratické strany vo Verchovnej rade, aby sa nespájali s touto stranou, nepodporovali ju ani s ňou nevytvárali koalície;

9.  vyjadruje pokračujúcu podporu európskym ambíciám ukrajinského ľudu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedávnymi parlamentnými voľbami sa reputácia Ukrajiny výrazne nezlepšila; zdôrazňuje, že EÚ je aj naďalej odhodlaná spolupracovať s Ukrajinou, a to vrátane občianskej spoločnosti (MVO, cirkevné organizácie atď.), pri zlepšovaní stavu demokratických inštitúcií, posilňovaní zásad právneho štátu, zabezpečovaní slobody v médiách a urýchľovaní dôležitých hospodárskych reforiem;

10.  potvrdzuje odhodlanie EÚ na ďalšie upevňovanie vzťahov s Ukrajinou prostredníctvom ratifikácie dohody o pridružení ihneď potom, ako ukrajinské orgány preukážu rozhodné kroky a hmatateľný pokrok, ako sa požaduje skôr v texte, pokiaľ možno do samitu Východného partnerstva vo Vilniuse v novembri 2013; konštatuje, že pokrok v politickom pridružovaní a hospodárskej integrácii závisí od hmatateľného záväzku Ukrajiny k demokratickým zásadám, zásadám právneho štátu, nezávislosti súdnictva a slobode v médiách;

11.  berie na vedomie prijatie a podpísanie zákona o referendách na Ukrajine; očakáva, že ukrajinské úrady zvážia odporúčania Benátskej komisie, len čo ich komisia vydá, aby sa mohlo zabrániť prípadnému zneužitiu tohto zákona;

12.  dôrazne žiada ukrajinské orgány, aby spoločne s osobitnými vyslancami Európskeho parlamentu Alexandrom Kwasniewskim a Patom Coxom našli rozumné a spravodlivé riešenie prípadu Júlie Tymošenkovej; naliehavo vyzýva ukrajinskú vládu, aby dodržala a vykonala konečné rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa vzťahujú na prebiehajúci prípad Júlie Tymošenkovej a Jurija Lucenka;

13.  vyzýva Ukrajinu, aby skoncovala so selektívnym uplatňovaním spravodlivosti na Ukrajine na všetkých úrovniach štátnej správy a aby umožnila opozičným stranám zúčastňovať sa politického života na základe spravodlivých podmienok súťaže; v tejto súvislosti vyzýva príslušné orgány, aby oslobodili a rehabilitovali politicky prenasledovaných odporcov vrátane Júlie Tymošenkovej, Jurija Lucenka a ďalších;

14.  víta podpísanie zmenenej a doplnenej dohody o zjednodušení vízového režimu medzi Európskou úniou a Ukrajinou, ktorá v porovnaní s dohodou, ktorá je platná v súčasnosti, zavádza jasné zlepšenia pri udeľovaní víz ukrajinským občanom; vyzýva Radu, aby zavŕšila dialóg medzi EÚ a Ukrajinou o uvoľnení vízového režimu ešte pred samitom Východného partnerstva vo Vilniuse v novembri 2013;

15.  rozhodne vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Catherine Ashtonovú a komisára Štefana Füleho, aby zintenzívnili úsilie EÚ, pokiaľ ide o Ukrajinu, a naďalej sa zasadzovali za využitie plného potenciálu vzťahov medzi EÚ a Ukrajinou v prospech občanov Ukrajiny a EÚ, a to aj tým, že zabezpečia pokračovanie dialógu o liberalizácii vízového režimu;

16.  víta závery zasadnutia Rady pre zahraničné veci z 10. decembra 2012,

17.  vyzýva Verchovnú radu, aby zamietla zákon 8711, ktorý obmedzuje slobodu prejavu v súvislosti so sexuálnou orientáciu a rodovou identitou a ktorý bol schválený v októbri v prvom čítaní; poukazuje na to, že tento zákon je jasným porušením Európskeho dohovoru o ľudských právach a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktoré oba ukrajinský parlament ratifikoval;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Rade, Komisii, členským štátom, prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny a Parlamentným zhromaždeniam Rady Európy a OBSE.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0545.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0221.


Správa o pokroku Albánska za rok 2012
PDF 230kWORD 118k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2012 o správe o pokroku Albánska za rok 2012 (2012/2814(RSP))
P7_TA(2012)0508B7-0533/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Solúne 19. a 20. júna 2003 o vyhliadkach krajín západného Balkánu na pristúpenie do Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 nazvané Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2012 – 2013 (COM(2012)0600) a pripojenú správu o pokroku Albánska za rok 2012 (SWD(2012)0334),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/210/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v európskom partnerstve s Albánskom a o zrušení rozhodnutia 2006/54/ES(1),

–  so zreteľom na závery 4. zasadnutia Rady pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Albánsko z 15. mája 2012,

–  so zreteľom na odporúčania, ktoré prijal Parlamentný výbor pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Albánsko na svojej 5. schôdzi 11. a 12. júla 2012,

–  so zreteľom na politickú dohodu medzi vládou a opozíciou na konferencii predsedov 14. novembra 2011 a na revidovaný akčný plán albánskej vlády, ktorý sa týka dvanástich kľúčových priorít vytýčených 9. novembra 2010 v dokumente Stanovisko Komisie k žiadosti Albánska o členstvo v Európskej únii (COM(2010)0680),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o Albánsku(2),

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže budúcnosť Albánska a ostatných krajín západného Balkánu je spojená s Európskou úniou a keďže Albánsko patrí zemepisne, historicky a kultúrne do Európy;

B.  keďže pristúpenie krajiny do EÚ by malo byť nielen cieľom vlády a opozície, ale malo by byť zamerané na spoločný záujem všetkých Albáncov;

C.  keďže krajiny ašpirujúce na členstvo v Únii musia vo všetkých fázach procesu pristúpenia preukázať svoju schopnosť posilniť praktickú realizáciu hodnôt, na ktorých je založená Únia; keďže musia zaviesť a od samého začiatku podporovať riadne fungovanie hlavných inštitúcií nevyhnutných na demokratickú správu vecí verejných a dodržiavanie zásad právneho štátu, počnúc národným parlamentom cez vládu a súdny systém vrátane súdov a prokuratúry až po orgány presadzovania práva;

D.  keďže proces pristúpenia do EÚ by sa mal stať hnacou silou pokračujúcich reforiem a hlavným faktorom zabezpečujúcim konštruktívnu a zodpovednú spoluprácu v rámci politického zriadenia krajiny;

E.  keďže od dohody medzi vládnou stranou a opozíciou z novembra 2011 sa dosiahol v programe reforiem viditeľný pokrok; keďže problémy naďalej pretrvávajú a treba ich riešiť, aby sa pokročilo na ceste k členstvu v EÚ;

F.  keďže reformy sociálneho sektora a ich účinné zavádzanie sú v záujme stability a sociálnej súdržnosti rovnako dôležité ako reformy v oblasti uplatňovania zákonov a rozvoj infraštruktúry a keďže by sa táto skutočnosť mala odzrkadliť aj vo financovaní z EÚ; keďže Komisia by to preto mala vziať do úvahy v súvislosti s vypracovaním stratégie pre Albánsko na roky 2014 – 2020;

G.  keďže Albánsko naďalej zohráva stabilizačnú úlohu na západnom Balkáne;

H.  keďže Albánsko vďaka svojmu reformnému úsiliu a v prípade, že si to jeho ľud bude želať, môže pokročiť v roku 2012 do ďalšej fázy prístupového procesu, t. j. získať postavenie kandidátskej krajiny na pristúpenie, ak dosiahne dostatočné konkrétne výsledky v oblastiach, v ktorých treba uskutočniť kľúčové reformy;

I.  keďže zásady právneho štátu stanovila EÚ v procese rozširovania za kľúčové;

Všeobecné úvahy

1.  znovu vyjadruje svoju plnú podporu budúcemu pristúpeniu Albánska do Európskej únie; súhlasí s hodnotením Komisie, podľa ktorého by krajina mala dostať štatút kandidátskej krajiny, za predpokladu, že kľúčové reformy v oblasti súdnictva a verejnej správy, ako aj revízia rokovacieho poriadku parlamentu budú dokončené a prijaté; blahoželá Albánsku k tomuto významnému pokroku a nabáda jeho vládu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na plnenie už prijatých záväzkov; vyzýva Radu, aby priznala Albánsku bez ďalšieho odkladu štatút kandidáta na členstvo v EÚ, keď budú tieto kľúčové reformy dokončené;

2.  vyzdvihuje odhodlané úsilie vlády a opozície spolupracovať na reformách a uznáva význam politickej dohody z novembra 2011, ktorá ukončila dlhé obdobie patovej situácie a pripravila cestu k pokroku v súvislosti s dvanástimi prioritami; vyzýva vládnucu väčšinu i opozíciu , aby zachovali spoluprácu naprieč stranami a prispeli k úspešnému prijatiu a dôslednému vykonávaniu kľúčových reforiem, ktoré sú potrebné na otvorenie formálneho rokovania o pristúpení; zdôrazňuje, že všetky politické strany a aktéri v Albánsku vrátane médií a občianskej spoločnosti by sa mali snažiť zlepšovať politické prostredie v krajine s cieľom umožniť dialóg a vzájomné porozumenie; vyzýva preto na skutočné odhodlanie všetkých politických strán zlepšiť politickú klímu v krajine; vyzýva politické sily v Albánsku, aby počas budúcoročnej volebnej kampane nedovolili krajine odbočiť z cesty smerujúcej do EÚ;

3.  zdôrazňuje význam slobodných a spravodlivých volieb, ktoré demokratickým inštitúciám poskytujú legitimitu a umožňujú ich riadne fungovanie; vyzýva všetky politické sily, aby viedli budúcoročnú volebnú kampaň a parlamentné voľby v roku 2013 slobodným a čestným spôsobom; je pevne presvedčený, že voľby budú dôležitým testom zrelosti albánskej demokracie a schopnosti všetkých politických síl začať plniť spoločný európsky program pre krajinu a zároveň budú dôležité pre ďalší pokrok v procese pristúpenia; pripomína, že predpokladom demokratickej konsolidácie je slobodný a spravodlivý volebný proces, ktorého výsledky vnímajú všetky relevantné politické strany ako legitímne; víta politický konsenzus o zmenách volebného legislatívneho rámca, v ktorých sa odzrkadľujú odporúčania OBSE/ODIHR;

4.  vyzýva všetky politické sily, aby pokračovali v prijímaní konkrétnych reforiem, ktoré povedú k hmatateľným výsledkom v prospech všetkých občanov; považuje za dôležité, aby albánska občianska spoločnosť, médiá a občania brali svojich vedúcich predstaviteľov na zodpovednosť za konkrétne výsledky politiky;

Upevňovanie demokracie a posilňovanie ľudských práv

5.  je presvedčený, že demokracia a právny štát najlepšie plnia funkciu ochrany ľudských práv a základných slobôd;

6.  rozhodne podporuje konštruktívny politický dialóg, ktorý je nielen rozhodujúcim prvkom dvanástich kľúčových priorít, ale aj predpokladom fungujúcej demokracie; naliehavo žiada politickú elitu, aby podporovala dialóg medzi stranami a konsenzus v otázke reforiem s cieľom umožniť krajine dosiahnuť pokrok v súvislosti s pristúpením;

7.  víta pokrok Albánska v plnení politických kritérií pre členstvo v EÚ; konštatuje, že konštruktívny politický dialóg je dôležitým prvkom na dosiahnutie konkrétnych výsledkov pri realizácii dvanástich kľúčových priorít, najmä priorít týkajúcich sa riadneho fungovania parlamentu, prijatia očakávaných zákonov, ktoré si vyžadujú kvalifikovanú väčšinu, vymenovania ombudsmana a postupov vypočutia a hlasovania, pokiaľ ide o kľúčové inštitúcie, ako aj zmeny legislatívneho rámca pre voľby;

8.  víta zvolenie nového prezidenta; konštatuje, že volebný postup bol v súlade s ústavou; ľutuje však, že politický proces sprevádzajúci voľby nebol postavený na dialógu medzi všetkými stranami; zdôrazňuje, že úloha prezidenta je kľúčová pre zjednotenie národa a zabezpečenie stability a nezávislosti štátnych inštitúcií;

9.  oceňuje rozvíjajúci sa dialóg medzi občianskou spoločnosťou a albánskou vládou; zdôrazňuje potrebu zachovať dynamiku tohto vzťahu a upevniť jeho výsledky;

10.  zdôrazňuje význam plne fungujúcich reprezentatívnych inštitúcií, ktoré sú základom konsolidovaného demokratického systému a kľúčovým politickým kritériom pre integráciu do EÚ; zdôrazňuje v tejto súvislosti zásadnú úlohu parlamentu a vyzýva politické sily v krajine, aby ďalej zlepšovali jeho fungovanie, aby prijali a vykonávali očakávanú reformu rokovacieho poriadku parlamentu, aby ďalej posilňovali dozornú úlohu parlamentu vrátane väčšieho využívania vypočutia členov vlády s cieľom zlepšiť tvorbu právnych predpisov a aby posilnili konzultácie s občianskou spoločnosťou, odbormi a spoločenskými organizáciami;

11.  berie na vedomie obmedzený pokrok v oblasti reformy súdnictva; naliehavo žiada príslušné orgány, aby zabezpečili skutočnú nezávislosť, integritu, transparentnosť, zodpovednosť a efektívnosť súdnictva, bez politického zasahovania a korupcie, aby zaistili rovnaký prístup občanov k súdom, zabezpečili konanie súdnych procesov v primeranom čase a urýchlili pokrok v realizácii stratégie reformy súdnictva vrátane prijatia zmien zákona o najvyššom súde; považuje za dôležité, aby reforma súdnictva prebiehala postupne a nezvratne, aby zahŕňala spoľahlivé konzultačné mechanizmy a aby súdnictvo malo k dispozícii dostatočné finančné prostriedky, ktoré mu umožnia účinne pôsobiť v celej krajine;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť presadzovanie práva v oblasti obchodovania s ľuďmi a ochrany obetí; požaduje prijatie stratégie v oblasti spravodlivosti pre deti a výkonu súdnych rozhodnutí, čo je základným predpokladom fungovania a efektívneho súdnictva;

13.  víta nový prístup Komisie a jej záväzok na zaradenie zásad právneho štátu do centra politiky rozširovania; domnieva sa, že tento prístup by mal byť ďalším stimulom pre kľúčové reformy súdnictva a mal by ďalej uľahčovať pokrok Albánska v týchto oblastiach, čo umožní dosiahnutie konkrétnych výsledkov a budovanie dôveryhodných dôkazov o uskutočňovaní reforiem;

14.  zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť riziko spolitizovania verejnej správy a vytvoriť profesionálnu verejnú správu založenú na zásluhách, ktorá vykonáva svoju činnosť transparentne a je schopná prijímať zákony a uplatňovať ich; víta postup na vytvorenie albánskej školy verejnej správy; vyjadruje uspokojenie nad vymenovaním ombudsmana otvoreným a transparentným spôsobom a vyzýva na dostatočnú politickú podporu pre túto inštitúciu;

15.  víta vymenovanie ombudsmana v decembri 2011; vyzýva albánske orgány, aby úradu ombudsmana poskytli primeranú politickú podporu a primerané prostriedky; nabáda albánsku občiansku spoločnosť a všeobecne občanov, aby v plnej miere využívali túto inštitúciu na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv;

16.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že korupcia je v živote občanov naďalej veľmi rozšírená; dôrazne odporúča, aby sa naďalej uplatňovala nulová tolerancia v otázkach korupcie a zneužívania verejných fondov a aby sa zároveň zabezpečili slobodné a spravodlivé súdne konania a riadny proces pre všetkých podozrivých; vyzýva na urýchlené uplatňovanie odporúčaní Skupiny štátov proti korupcii, najmä tých, ktoré súvisia s obvinením a financovaním politických strán; konštatuje, že je nevyhnutné pokračovať vo vykonávaní politiky v oblasti boja proti korupcii; konštatuje, že vykonávanie protikorupčnej stratégie pokračuje príliš pomaly;

17.  zdôrazňuje, že udalosti z januára 2011 si vyžadujú vykonanie následných krokov bez ďalšieho odkladu alebo obštrukcií vo forme nezávislého trestného vyšetrovania a dôveryhodného súdneho konania;

18.  víta záväzok všetkých politických síl bojovať proti beztrestnosti a zároveň víta konsenzus v parlamente v prospech reformy systému imunity, ktorá umožní vyšetrovanie vyšších štátnych úradníkov, sudcov a prokurátorov; vyzýva všetky príslušné orgány, aby zabezpečili konzistentné uplatňovanie tohto systému; vyzýva albánske úrady, aby posilnili uplatňovanie a inštitucionálnu koordináciu vládnej stratégie boja proti korupcii na roky 2007 – 2013; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť politický záväzok s cieľom dosiahnuť stály pokrok vo vyšetrovaní a odsudzovaní, a to aj v prípade korupcie na vysokej úrovni;

19.  víta snahu obmedziť organizovaný zločin, najmä pokiaľ ide o zavádzanie právnych predpisov proti mafii vrátane zvýšeného počtu prípadov konfiškácie majetku získaného z trestnej činnosti; vyzýva orgány, aby ešte viac zintenzívnili policajnú a súdnu spoluprácu v Albánsku a so susednými krajinami;

20.  berie na vedomie pokrok dosiahnutý v boji proti organizovanému zločinu a v riadení hraníc; zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v reformách v týchto oblastiach predovšetkým prostredníctvom posilňovania koordinácie medzi orgánmi presadzovania práva;

21.  zdôrazňuje, že treba pokračovať v úsilí o dosiahnutie toho, aby polícia v rámci svojej práce plne dodržiavala ľudské práva a aby sa orientovala na výsledky; požaduje aktívnejšie a účinnejšie opatrenia zamerané na stíhanie páchateľov a ochranu obetí, pokiaľ ide o obchodovanie s ľuďmi;

22.  zdôrazňuje kľúčový význam profesionálnych, nezávislých a pluralitných verejných i súkromných médií ako základného kameňa demokracie; naliehavo žiada príslušné orgány, aby zabezpečili a podporovali pluralitu médií a slobodu prejavu a informácií prostredníctvom médií bez politického alebo iného zasahovania a aby prijali opatrenia na zabezpečenie transparentnosti vo vlastníctve médií a ich financovaní;

23.  vyjadruje znepokojenie nad slobodou prejavu a nezávislosťou médií, najmä nezávislosťou regulačného orgánu, Národnej rady pre rozhlasové a televízne vysielanie; považuje za poľutovaniahodné, že regulačný orgán stále nemá dostatok administratívnych a technických kapacít ani redakčnú nezávislosť; vyzýva na prijatie zákona o audiovizuálnych mediálnych službách;

24.  vyjadruje znepokojenie nad priamym zasahovaním vlády do obsadzovania manažérov vo verejnoprávnom vysielaní, čo bráni rozvoju politického pluralizmu a tým aj posilneniu demokracie, a znepokojuje ho, že nebola posilnená redakčná nezávislosť od vlády; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že ohováranie je stále možné trestať vysokými pokutami pre novinárov, čo má za následok novinársku autocenzúru; vyzýva na zabezpečenie spoľahlivého a účinného vykonávania opatrení na ochranu novinárov; vyjadruje silné znepokojenie nad neistými pracovnými podmienkami novinárov a za poľutovaniahodnú považuje absenciu štatutárnych zamestnaneckých práv pre novinárov a skutočnosť, že mnohí z nich nedostávajú od vlastníkov médií svoj plat;

25.  vyzýva orgány, aby právne predpisy týkajúce sa volieb, slobody zhromažďovania, slobody združovania a slobody médií zosúladili s medzinárodnými štandardmi a aby ich plne vykonávali; vyzýva orgány, aby podporovali a dodržiavali digitálnu slobodu, ktorá sa považuje za neoddeliteľnú súčasť prístupových kritérií;

26.  uznáva pokrok, ktorý bol dosiahnutý vo vzťahu k ochrane menšín; konštatuje však, že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie v boji proti diskriminácii, najmä pokiaľ ide ľudí ohrozených v súvislosti s diskrimináciou; pripomína v tejto súvislosti albánskej vláde jej zodpovednosť za vytvorenie atmosféry začleňovania a tolerancie v krajine; požaduje rozhodné opatrenia na všestrannú ochranu ľudských práv a zlepšenie kvality života príslušníkov všetkých menšinových skupín v krajine ako celku, okrem iného prostredníctvom vykonávania platných opatrení, ktoré sa týkajú používania menšinových jazykov vo vzdelávaní, v oblasti náboženstva a masmédií, a riešením každého prípadu ich diskriminácie;

27.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť tieto práva pre všetky menšinové skupiny, nielen pre národnostné menšiny; zdôrazňuje tiež, že je potrebné ďalšie úsilie na zaistenie majetkových a vlastníckych práv menšinových skupín; so znepokojením konštatuje pretrvávajúci nedostatok zdrojov na plnenie akčného plánu pre Rómov; požaduje väčšiu zodpovednosť, pokiaľ ide o poskytované služby pre menšiny a ohrozené skupiny; zdôrazňuje, že je dôležité dodržiavať zásadu sebaurčenia, a vyzýva na objektívne a transparentné spracovanie údajov sčítania obyvateľstva v súlade s medzinárodne uznávanými štandardmi;

28.  víta pokrok dosiahnutý v oblasti ľudských práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov (LGBT), a najmä skutočnosť, že prvá verejná manifestácia osôb LGBT v Tirane 17. mája 2012 bola bezpečná a mala slávnostný charakter; rozhodne však odmieta diskriminačné výroky štátneho tajomníka ministerstva obrany z toho istého dňa, ale víta kritiku, ktorú v tejto súvislosti vyjadril premiér Sali Berisha; zdôrazňuje skutočnosť, že stále dochádza k diskriminácii osôb LGBT a je naliehavo potrebné preskúmať právne predpisy s cieľom riešiť potenciálne diskriminačné ustanovenia a preukázať výsledky;

29.  žiada nevyhnutný pokrok v oblasti základných práv a slobôd a vo vykonávaní politík zameraných na zabezpečenie práv žien a rodovej rovnosti, práv LGBT, práv detí, práv sociálne zraniteľných osôb a osôb so zdravotným postihnutím, ako aj práv menšín, keďže stále sú hlásené prípady diskriminácie osôb , rómskej menšiny a ďalších zraniteľných skupín; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť práva a kvalitu života ľudí, ktorí sú odkázaní na štát, ako sú väzni, siroty a duševne chorí;

30.  víta zákony a opatrenia prijaté s cieľom podporovať rodovú rovnosť, domnieva sa však, že ich skutočné uplatňovanie bolo nedostatočné, keďže ženy naďalej trpia v dôsledku nerovnosti, pokiaľ ide o ich prístup do politického života a na pracovný trh;

31.  konštatuje, že domáce násilie, nútená prostitúcia a obchodovanie so ženami a deťmi na veľmi vysokej úrovni pokračuje a chýba koordinácia príslušných orgánov, nevyhnutná na zabezpečenie dôležitej ochrany žien a detí; pripomína, že je dôležité zabezpečiť prístup obetí k dostatočnej právnej pomoci a psychologickej podpore, a naliehavo vyzýva orgány, aby prijali opatrenia na odstránenie násilia a nerovnosti, predovšetkým prostredníctvom financovania agentúr a služieb; zdôrazňuje naliehavú potrebu zaviesť a vykonávať opatrenia, ako sú štruktúry špecializovaných sociálnych služieb a rehabilitačných centier, a vytvárať sieť azylových domov a organizácií, ktoré podporujú ženy a deti vrátane ich opätovného začleňovania do spoločnosti; víta 24-hodinovú bezplatnú linku pomoci pre obete, posilňovanie útvarov na ochranu detí a dobrý príklad spolupráce v oblasti spoločnej pomoci obetiam, ktorú zorganizovali magistrát mesta Tirana, polícia, súdnictvo a mimovládne organizácie;

32.  zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať ochrane práv detí, okrem iného tým, že sa zlepšia podmienky v štátnych inštitúciách starostlivosti o deti, zjednodušia sa možnosti pestúnskej starostlivosti a bude sa dôsledne bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi a detskej práci;

33.  zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť moderný vzdelávací systém, ktorého ústredným bodom bude žiak a poskytovanie čo najlepšieho vzdelávania; považuje za dôležité, aby všetky deti, najmä deti z rodín s nízkym príjmom a z menšinových skupín, mali zaistený prístup k vzdelávaniu a školským pomôckam; konštatuje, že vláda je povinná zabezpečiť vysokú úroveň akademického a technického vzdelávania a zavedených pracovných práv v kurzoch na získanie diplomu tak, aby mladí absolventi boli motivovaní podieľať sa svojimi službami na pokroku krajiny;

34.  vyzýva vládu, aby prostredníctvom posilnenia mediačnej praxe na urovnávanie pracovných sporov v plnej miere zaručila dodržiavanie pracovného práva vo verejnom a súkromnom sektore, ako aj práv odborov; vyzýva vládu, aby ďalej zlepšovala trojstranný dialóg v rámci Národnej rady práce rozšírením jej právomocí – aby medzi ne patrilo aj schvaľovanie dôležitej politiky a právnych predpisov v sociálnej a hospodárskej oblasti – ako aj posilňovaním úlohy odborov v Národnej rade práce;

35.  je znepokojený, že neexistuje akčný plán pre zamestnanosť a znižuje sa rozpočet na realizáciu reforiem v oblasti sociálnej pomoci a ochrany; vyzýva albánske úrady, aby vypracovali takýto akčný plán; požaduje zber pravidelných štatistík z pracovného trhu v súlade s postupom v ostatných prístupových krajinách a s Eurostatom, aby bolo možné lepšie sledovať a porovnávať situáciu v oblasti zamestnanosti v Albánsku;

36.  vyzýva orgány, aby ďalej zlepšovali zaobchádzanie so zadržanými osobami a väzňami v súlade s odporúčaniami národného ombudsmana a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, keďže stále prichádzajú správy o prípadoch zlého zaobchádzania; zdôrazňuje, že je potrebné znížiť častý výskyt väznenia páchateľov s nízkym rizikom, a vyjadruje hlboké poľutovanie nad dlhotrvajúcimi vyšetrovacími väzbami mladistvých a nadmerným využívaním tohto opatrenia, a to aj v inštitúciách, ktoré nie sú vhodné na reintegráciu mladistvých; naliehavo požaduje prijatie stratégie v oblasti súdnictva pre mladistvých a súvisiaceho akčného plánu s cieľom riešiť existujúce nedostatky v zákonoch a praxi v súlade s medzinárodnými normami a osvedčenými postupmi iných európskych krajín;

37.  zdôrazňuje, že je dôležité objasniť vlastnícke práva a plne realizovať národnú stratégiu a akčný plán pre oblasť týchto práv; zdôrazňuje, že počas tohto procesu sa musia uskutočniť dôkladné konzultácie so všetkými zúčastnenými stranami; vyzýva Komisiu, aby podporila vykonávanie tejto stratégie a akčného plánu;

38.  vyzýva vládu a všetky zodpovedné orgány, aby urobili maximum pre dôsledné uplatňovanie všetkých potrebných kritérií a opatrení v oblasti bezvízového cestovania do krajín schengenského priestoru; považuje za nevyhnutné náležite informovať občanov o obmedzeniach v rámci bezvízového režimu, aby sa zabránilo akémukoľvek druhu zneužívania slobody cestovania a politiky týkajúcej sa liberalizácie vízového režimu; konštatuje, že liberalizácia vízového režimu je jedným z najväčších úspechov nedávneho pokroku krajiny na ceste k členstvu v EÚ;

Uskutočňovanie sociálno-ekonomických reforiem

39.  vyzýva vládu, aby začala a uskutočňovala štrukturálne reformy a reformy v oblasti zásad právneho štátu – keďže nedostatky v tomto smere sťažujú okrem iného vynútiteľnosť plnenia zmlúv – s cieľom zachovať makroekonomickú stabilitu a posilniť ekonomické prostredie, ktoré bude priaznivé pre investície, hospodársky rast a udržateľný hospodársky rozvoj v prospech obyvateľstva; nabáda vládu, aby sa ďalej zaoberala otázkou vlastníckych práv, zlepšila systém výberu daní, zamerala sa na infraštruktúru a ľudské zdroje a riešila problém rozsiahlej neformálnej ekonomiky a neregulovaného trhu práce, pretože nedostatky v týchto oblastiach zhoršujú sociálnu súdržnosť krajiny a jej hospodárske vyhliadky;

40.  zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť energetickej bezpečnosti, diverzifikácii energetických zdrojov a zlepšeniu sietí verejnej dopravy; považuje za poľutovaniahodnú neadekvátnosť verejnej dopravy, najmä železničnej, a zlé riadenie dopravných sietí;

41.  požaduje väčší pokrok v oblasti ochrany životného prostredia a zmeny klímy, plné vykonávanie environmentálnych právnych predpisov a užšiu regionálnu spoluprácu s cieľom podporovať udržateľnosť životného prostredia; vyzýva vládu, aby stanovila zachovanie jedinečnej prírodnej krajiny Albánska za prioritu a aby urýchlila tempo harmonizácie s právnymi predpismi EÚ v oblastiach kvality ovzdušia a vody, nakladania s odpadom a kontroly znečisťovania životného prostredia priemyslom; naliehavo žiada vládu, aby vypracovala politiky pre oblasť energie z obnoviteľných zdrojov, aby účinnejšie riešila problém nakladania s odpadom a nezákonného dovozu odpadov a rozvíjala environmentálne udržateľný cestový ruch; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby v plnej miere uplatňovali národný plán nakladania s odpadom a zaviedli transparentnú a dobre fungujúcu infraštruktúru monitorovania odpadov v úzkej spolupráci so subjektmi a organizáciami občianskej spoločnosti na miestnej a celoštátnej úrovni;

42.  vyjadruje vážne znepokojenie nad vysokou mierou nezamestnanosti, aj keď je nižšia ako v minulosti, ako aj nad podielom Albáncov stále žijúcich pod hranicou chudoby; nalieha na vládu, aby prijala všetky možné opatrenia na riešenie extrémnej chudoby a vytvorila systém sociálnej ochrany finančne slabších občanov a tých, ktorí to najviac potrebujú, vrátane ohrozených skupín, ako sú deti, osoby so zdravotným postihnutím a menšiny; považuje za dôležité, aby mali rovnaký prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu a verejným službám;

43.  odporúča moderné verejné investície na podporu udržateľného rastu a zníženie nezamestnanosti; je presvedčený, že komplexný verejný investičný program pomôže tiež využiť potenciál mladých albánskych absolventov vysokých škôl; vyzýva vládu, aby prijala ďalšie opatrenia a právne predpisy, ktoré podporia zamestnanosť a rast;

44.  je znepokojený situáciou bývalých politických väzňov, z ktorých niektorí usporiadali demonštrácie; vyzýva príslušné orgány, aby v plnej miere uplatňovali zákon o odškodnení bývalých politických väzňov;

Podpora regionálnej a medzinárodnej spolupráce

45.  vyjadruje Albánsku uznanie za podporu dobrých susedských vzťahov; opakuje svoje presvedčenie, že hranice v oblasti západného Balkánu by sa mali v plnej miere rešpektovať, a podporuje Albánsko a všetky dotknuté strany v tom, aby sa zdržali akýchkoľvek krokov, ktoré by v tomto regióne mohli vyvolať napätie; víta politiku vlády v súvislosti s albánskymi komunitami v susedných štátoch, najmä preto, že im radí, aby pri riešení problémov spolupracovali so svojimi príslušnými vládami;

46.  vyzýva Albánsko, aby zrušilo dvojstrannú dohodu o nevydávaní osôb so Spojenými štátmi americkými, pretože táto dohoda nie je v súlade s politikou EÚ voči Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) a narúša integritu Rímskeho štatútu, a aby aj naďalej podporovalo Medzinárodný trestný súd a pohotovo s ním v plnej miere spolupracovalo;

o
o   o

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu Albánska.

(1) Ú. v. EÚ L 80, 19.3.2008, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 85.


Oceliarsky priemysel EÚ
PDF 183kWORD 88k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2012 o oceliarskom priemysle EÚ (2012/2833(RSP))
P7_TA(2012)0509RC-B7-0541/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, ktorá má korene v Zmluve o ESUO,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o oceliarstve a reštrukturalizácii, prevode a uzatváraní podnikov v EÚ,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie a Chartu základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. februára 2011 s názvom Riešenie problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami (COM(2011)0025),

–  so zreteľom na stratégiu Európa 2020,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na otázku o oceliarskom priemysle v EÚ položenú Komisii (O-000184/2012 – B7-0368/2012),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže od skončenia platnosti zmluvy o založení ESUO sa odvetvia uhlia a ocele riadia ustanoveniami Zmluvy o EÚ;

B.  keďže jedným z cieľov Európskej únie je podporovať výrobný priemysel a zabezpečiť jeho konkurencieschopnosť, udržateľnosť ako aj schopnosť reagovať na meniace sa podmienky na trhoch v rámci EÚ, ako aj mimo nej, keďže je to nevyhnutné pre rast a prosperitu v Európe;

C.  keďže európsky oceliarsky priemysel bojuje so zásadným poklesom dopytu, čo spôsobuje postupnú stratu pracovných miest a konkurencieschopnosti,

D.  keďže oceliarsky priemysel má strategický význam pre hospodárstvo EÚ a keďže je v záujme celej Európskej únie zachovať činnosti, ktoré tvoria jej priemyselnú štruktúru, a zabezpečiť bezpečnosť dodávok energie prostredníctvom domácej výroby;

E.  keďže konkurencieschopný európsky oceliarsky priemysel je základom rozvoja a tvorby hodnôt v mnohých významných priemyselných odvetviach, napríklad v automobilovom, stavebnom a strojárenskom odvetví;

F.  keďže oceliarstvo čelí závažným problémom, ako sú významný pokles dopytu, silná konkurencia výrobkov dovážaných z tretích krajín, kde platia iné predpisy a normy, komplikovaný prístup k surovinám a zvýšené náklady, ktoré viedli k reštrukturalizácii, fúziám a strate pracovných miest;

G.  keďže zamestnanosť v oceliarstve poklesla z 1 milióna pracovných miest v roku 1970 na 369 000 v roku 2012 a keďže počet pracovníkov v spracovateľských odvetviach sa ráta na milióny,

H.  keďže podľa údajov zverejnených Komisiou vývoz ocele z EÚ dosiahol v roku 2010 objem 33,7 milióna ton (32 miliárd EUR), pričom najväčšie trhy pre tento vývoz ocele z EÚ predstavujú Turecko, USA, Alžírsko, Švajčiarsko, Rusko a India, zatiaľ čo dovoz ocele do EÚ dosiahol v roku 2010 objem 26,8 milióna ton (18 miliárd EUR), pričom najväčšími dodávateľmi boli Rusko, Ukrajina, Čína, Turecko, Južná Kórea, Švajčiarsko a Srbsko;

I.  keďže súčasná kríza spôsobuje pracovníkom a regiónom, ktorých sa týka, obrovské sociálne problémy a keďže podniky prechádzajúce reštrukturalizáciou musia konať sociálne zodpovedným spôsobom, pretože zo skúseností vieme, že úspešnú reštrukturalizáciu nemožno dosiahnuť bez zodpovedajúceho sociálneho dialógu;

J.  keďže odvetvia špičkových technológií, ako to možno pozorovať na príklade oceliarskeho odvetvia, sa považujú za vzor technologického know-how, a preto ich treba zachovať prijatím okamžitých opatrení, ktoré by zabránili ich premiestneniu mimo územia EÚ;

1.  žiada Komisiu, aby čo najskôr poskytla jasný obraz o situácii vzhľadom na významné zmeny, ku ktorým dochádza v oceliarskom priemysle v Európe; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia pozorne sledovala aktuálny vývoj s cieľom ochrániť priemyselné dedičstvo Európy a príslušnú pracovnú silu;

2.  pripomína, že po skončení platnosti zmluvy o založení ESUO je Komisia oprávnená riešiť hospodársky a sociálny vplyv vývoja v európskom oceliarskom priemysle, a vyzýva Komisiu, aby brala do úvahy pozitívne skúsenosti s ESUO a ustanovila tripartitný orgán (odborové zväzy, priemysel a Komisia), ktorý by pracoval na budúcom rozvoji európskeho oceliarskeho priemyslu s cieľom zabezpečiť predvídanie ďalšieho vývoja, konzultácie a poskytovanie informácií pracovníkom a zaručiť plný súlad s právnymi požiadavkami smernice o európskej zamestnaneckej rade(1);

3.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne zvážila strategické strednodobé a dlhodobé iniciatívy na podporu a udržanie oceliarskeho priemyslu a jeho spracovateľských odvetví;

4.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby kládla väčší dôraz na priemyselnú politiku s cieľom oživiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu v konfrontácii so svetovým trhom, a to v záujme účinného zaručenia rovnakých podmienok pri zabezpečení vysokých sociálnych a environmentálnych noriem v EÚ a nasmerovania úsilia na dosiahnutie reciprocity v rámci tretích krajín;

5.  nazdáva sa, že oživenie hospodárstva závisí aj od silnejšieho spracovateľského priemyslu; poukazuje na kľúčovú úlohu ocele pri zabezpečovaní konkurencieschopnosti strategických spracovateľských odvetví, ktoré by v dôsledku zníženia objemu európskeho oceliarskeho priemyslu utrpeli straty a stali by sa závislými od dovozu z tretích krajín, čo by ich ohrozilo;

6.  víta iniciatívu Komisie vypracovať do júna 2013 európsky akčný plán pre oceliarske odvetvie, no zdôrazňuje, že ho treba predložiť čo najskôr;

7.  vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie nepredĺžiť po 31. decembri 2012 uplatňovanie predchádzajúceho systému dohľadu nad dovozom oceliarskych výrobkov a oceľových potrubí ustanoveného nariadením Komisie (EÚ) č. 1241/2009(2), a aby tento systém začlenila do akčného plánu;

8.  žiada Komisiu, aby do svojho akčného plánu zahrnula mobilizáciu všetkých dostupných nástrojov EÚ, ako je intenzívnejší výskum, vývoj a inovácie, najmä v oblastiach energetickej efektívnosti a účinného využívania zdrojov, cielených investícií Európskej investičnej banky, aktívnej politiky zameranej na získavanie zručností a na rekvalifikáciu pracovníkov a v prípade potreby potenciálneho využívania finančných nástrojov EÚ, ako sú Európsky sociálny fond a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, ako aj ďalších stimulov motivujúcich na investovanie do príslušného odvetvia a na jeho modernizovanie;

9.  domnieva sa, že takýto akčný plán by sa mal tiež zaoberať aj spôsobmi riešenia a znižovania vysokých nákladov na energie a suroviny, ktoré sú hrozbou pre konkurencieschopnosť oceliarskeho priemyslu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že energetická efektívnosť a účinné využívanie zdrojov môžu prispieť k významným úsporám nákladov, pričom v tomto smere víta európske verejno-súkromné partnerstvo SPIRE, naliehavo však žiada Komisiu a samotné odvetvie oceliarstva, aby aj naďalej skúmali dostupné možnosti, podporovali vytváranie podnikateľských konzorcií a presadzovali výrobný proces s uzavretým cyklom, zameraný na pretavenie a opätovné využitie šrotu, vzhľadom na obmedzené zásoby surovín v súčasnosti i budúcnosti;

10.  vyzýva Komisiu, aby pri prebiehajúcej revízii platných pravidiel o štátnej pomoci brala do úvahy oceliarsky priemysel a aby posúdila uskutočniteľnosť zavedenia osvedčovania kvality výrobkov oceliarskeho priemyslu;

11.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala činnosti súvisiace s reštrukturalizáciou alebo premiestňovaním a aby od prípadu k prípadu zabezpečila, aby sa tieto činnosti vykonávali za prísneho dodržiavania právnych predpisov Únie v oblasti hospodárskej súťaže; domnieva sa, že monitorovať by sa mali aj potenciálne prípady zneužitia dominantného postavenia na trhu;

12.  víta projekty, ako je konzorcium ULCOS [Ultra-low Carbon Dioxide Steelmaking (výroba ocele pri extrémne nízkych emisiách CO2)], ktoré slúži ako príklad inovatívnej iniciatívy v oblasti výskumu a rozvoja s cieľom prispieť k zníženiu emisií CO2 v oceliarskom priemysle, a zdôrazňuje potrebu priebežných investícií do činností v oblasti výskumu a inovácií, ktoré sú nevyhnutné na opätovné oživenie a obnovu tohto sektora;

13.  vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala budúci vývoj v podnikoch so sídlom v mestách Florange, Liège, Terni, Galați, Schifflange, Piombino, Câmpia Turzii, Rodange, Oțelu Roşu, Terst, Silesia, Reşiţa, Targoviste, Călăraşi, Hunedoara, Buzău, Braila, Borlänge, Luleå, Oxelösund, ako aj na iných miestach, ktorých integrita je ohrozená, a to s cieľom ubezpečiť sa, že konkurencieschopnosť európskeho oceliarskeho odvetvia a jeho význam ako odvetvia zamestnanosti nebudú ohrozené;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 254, 30.9.1994, s. 64.
(2) Ú. v. EÚ L 332, 17.12.2009, s. 54.


Nový udržateľný a konkurencieschopný oceliarsky priemysel
PDF 200kWORD 76k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2012 o novom udržateľnom a konkurencieschopnom oceliarskom priemysle na základe doručenej petície (2012/2905(RSP))
P7_TA(2012)0510B7-0550/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na petíciu 760/2007 talianskeho občana o oceliarni ILVA a dioxínovom poplachu v Tarante,

–  so zreteľom na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 31. marca 2011, v ktorom sa uvádza, že Taliansko nesplnilo svoje povinnosti v rámci smernice o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (IPPC),

–  so zreteľom na článok 191 ods. 2 ZFEÚ a smernicu 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti,

–  so zreteľom na jeho rokovania vo výbore s príslušnými predkladateľmi petície, naposledy z 9. októbra 2012, a so zodpovedným podpredsedom Komisie,

–  so zreteľom na článok 202 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže predkladatelia petícií rozhodne vyjadrili svoje obavy v súvislosti s extrémne zvýšenou úrovňou emisií dioxínov z oceliarne ILVA v Tarante, ktorá mala a stále má škodlivé a trvalé následky na zdravie miestneho obyvateľstva, pričom 20 000 rodín má členov, ktorí pracovali v oceliarskom priemysel alebo s ním mali do činenia, a miery znečistenia u miestneho obyvateľstva viedli k neprijateľným a netolerovateľným úrovniam chorôb a chronických ochorení;

B.  keďže časti oceliarne ILVA boli nedávno talianskymi úradmi uzavreté, aby sa zamedzilo ďalšiemu znečisťovaniu, a keďže úrady a súčasní vlastníci oceliarne majú neodkladné právne povinnosti, ktorých cieľom je zabezpečenia ďalšieho radikálneho zníženia škodlivých emisií;

C.  keďže povážlivá a nebezpečná situácia oceliarne ILVA tiež spôsobuje vážnu environmentálnu degradáciu a škody, ako aj vážne sociálne a hospodárske problémy na juhu Talianska, a keďže privatizácia tejto oceliarne neviedla k žiadnemu zlepšeniu v environmentálnej bezpečnosti v odvetví;

D.  keďže oceliarsky priemysel, ktorý zamestnáva okolo 360 000 pracovníkov, je kľúčovým hospodárskym odvetvím Európskej únie a keďže Parlament má povinnosť a zodpovednosť jasne preukázať solidaritu s pracovníkmi oceliarne ILVA a ich rodinami, ktorí boli postihnutí touto absolútne neprijateľnou situáciou;

E.  keďže v zmysel priemyselnej politiky EÚ je strategicky nevyhnutné predísť ďalšiemu presídľovaniu oceliarní a výrobe mimo Európskej únie a zaručiť bezpečnosť pracovnej sily a keďže v zmysle environmentálnej politiky EÚ je rovnako potrebné zaručiť, aby znečisťovateľ platil a aby sa zlepšila a prípadne obnovila ekologická rovnováha tak, ako sa to požaduje podľa článku 191 ods. 2 ZFEÚ a smernice 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti;

1.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali novú politiku pre oceliarsky priemysel, ktorá oživí rast a zamestnanosť počas hospodárskej krízy a bude v súlade so zdravím a bezpečnosťou všetkých občanov a obyvateľov EÚ;

2.  vyzýva Komisiu a Radu, aby tiež spolupracovali so všetkými zúčastnenými stranami, aby sa zaručilo, že táto politika premyslene prepojí hospodárske ciele so sociálnymi a environmentálnymi prioritami, aby sa vybudoval moderný, konkurencieschopný a udržateľný európsky oceliarsky priemysel, ktorý bude plne v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia;

3.  vyzýva talianske úrady, aby čo najnaliehavejšie zaručili environmentálnu modernizáciu znečistených priestorov oceliarne a súčasne zaručili, aby sa náklady v súvislosti s uskutočnenými preventívnymi alebo nápravnými činnosťami pokryli v súlade so zásadou znečisťovateľ platí tak, ako sa to požaduje v článku 8 smernice 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


Situácia v Konžskej demokratickej republike
PDF 232kWORD 106k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2012 o situácii v Konžskej demokratickej republike (2012/2907(RSP))
P7_TA(2012)0511RC-B7-0562/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve z Cotonou podpísanú v júni 2000,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (1948) a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966),

–  so zreteľom na článok 3 Ženevského dohovoru z roku 1949, ako aj jeho protokol II, ktoré zakazujú hromadné popravy, znásilňovanie, nútený nábor a ďalšie ukrutnosti,

–  so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa z 20. novembra 1989, ktorý zakazuje najmä účasť detí v ozbrojených konfliktoch,

–  so zreteľom na Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí v ozbrojených konfliktoch, ktorý bol ratifikovaný krajinami regiónu Veľkých jazier,

–  so zreteľom na príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, najmä rezolúcie č. 2076 (2012), č. 2053 (2012), č. 1925 (2010) a č. 1856 (2008) o situácii v Konžskej demokratickej republike (KDR), ktoré stanovujú mandát stabilizačnej misie OSN v KDR (Monusco), na vyhlásenie Bezpečnostnej rady z 2. augusta 2012 a na mesačné správy generálneho tajomníka OSN na túto tému,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000), č. 1820 (2008), č. 1888 (2009) a č. 1960 (2010) o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 60/1 z 24. októbra 2005 o výsledkoch svetového samitu z roku 2005, a najmä na jej odseky 138 až 140 týkajúce sa zodpovednosti za ochranu obyvateľstva,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov, ktorú Konžská demokratická republika ratifikovala v roku 1982,

–  so zreteľom na rozhodnutie Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie z 19. septembra 2012 týkajúce sa bezpečnostnej situácie na východe Konžskej demokratickej republiky,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady pre zahraničné veci z 25. júna a 19. novembra 2012 týkajúce sa bezpečnostnej situácie na východe Konžskej demokratickej republiky,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva Bezpečnostnej rady OSN z 19. októbra 2012,

–  so zreteľom na vyhlásenie Margot Wallströmovej, bývalej osobitnej zástupkyne generálneho tajomníka OSN pre sexuálne násilie počas konfliktov, z 23. júna 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya z 27. septembra 2012,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej zo 7. júna, 12. júna, 10. júla a 23. novembra 2012,

–  so zreteľom na závery Rady o situácii na východe Konžskej demokratickej republiky vydané dňa 10. decembra 2012,

–  so zreteľom na vyhlásenie európskeho komisára pre rozvoj Andrisa Piebalgsa z 22. februára 2011 s názvom KDR: Krok smerom k ukončeniu beztrestnosti,

–  so zreteľom na vyhlásenie európskej komisárky zodpovednej za medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Kristaliny Georgievovej z 26. júna 2012 o zhoršení humanitárnej situácie v Konžskej demokratickej republike,

–  so zreteľom na vyhlásenia hláv štátov a vlád členských štátov Medzinárodnej konferencie o oblasti Veľkých jazier (ICGLR) o bezpečnostnej situácii na východe Konžskej demokratickej republiky, najmä na vyhlásenie z 24. novembra 2012,

–  so zreteľom na uznesenie Medzinárodnej organizácie frankofónie (OIF) prijaté na 14. samite frankofónnych krajín v Kinshase v dňoch 13. a 14. októbra 2012 o situácii v Konžskej demokratickej republike,

–  so zreteľom na list predsedu výboru Bezpečnostnej rady OSN zriadeného na základe rezolúcie č.1533 (2004) týkajúci sa KDR z 21. júna 2012 zaslaný predsedovi Bezpečnostnej rady, ktorým predkladá priebežnú správu skupiny odborníkov na KDR a jej prílohy a žiada o ich uverejnenie ako dokumentu Bezpečnostnej rady (S/2012/348),

–  so zreteľom na správy organizácií pre ľudské práva o vážnom porušovaní ľudských práv na východe Konžskej demokratickej republiky,

–  so zreteľom na dohodu medzi EÚ a KDR o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (FLEGT), ktorá nadobudla platnosť v septembri 2010,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o KDR, najmä uznesenie z 13. júna 2012 o monitorovaní volieb v Konžskej demokratickej republiky(1),

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže od apríla 2012 sa na východe krajiny, presnejšie v provincii Severné Kivu, búrili jednotky ozbrojených síl KDR (FARDC) a keďže táto vzbura sa rýchlo zmenila na ozbrojené povstanie pod názvom Hnutie 23. marca (M23), ktoré vyzýva na uplatňovanie mierovej dohody podpísanej v Gome dňa 23. marca 2009 vládou KDR a ozbrojenou skupinou známou ako Národný kongres na obranu ľudu (CNDP);

B.  keďže povstalci z M23 predstavujú jednu z tucta ozbrojených skupín, ako sú skupina Mai-Mai, Demokratické sily za oslobodenie Rwandy (FDLR) a rwandskí povstalci z etnika Hutu na jednej strane a FARDC na strane druhej, ktoré bojujú v tejto oblasti bohatej na prírodné zdroje;

C.  keďže povstalecká skupina M23 takmer sedem mesiacov okupovala veľkú časť provincie Severné Kivu, keďže ustanovila vlastnú správu a keďže táto časť provincie je preto úplne mimo kontroly štátu KDR, čo zapríčiňuje konštantnú nestabilitu a neistotu;

D.  keďže 11 dní po získaní kľúčového mesta Goma vládnymi jednotkami podporovanými mierovými silami OSN sa M23 stiahlo z mesta v rámci regionálne sprostredkovanej dohody;

E.  keďže 6. decembra 2012 začali rokovania a proces dialógu medzi povstaleckými skupinami a konžskou vládou v ugandskej Kampale;

F.  keďže nedávne útoky uskutočnené ozbrojenými skupinami na tábor Mugunga III zdôrazňujú potrebu stanoviť na miestach pre vnútorne vysídlené osoby ako prioritu bezpečnosť , a to spolu s lepším prístupom k humanitárnej pomoci;

G.  keďže skupina odborníkov OSN predložila dôkazy, že Rwanda podporovala povstalcov z M23 poskytovaním vojenskej podpory vrátane zbraní, streliva, výcviku a vojakov;

H.  keďže vlády Ugandy a Rwandy popreli obvinenia skupiny odborníkov OSN, že podporovali povstalcov z M23 a dobytie východokonžského mesta Goma;

I.  keďže USA, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Holandsko, Švédsko a EÚ v reakcii na správu OSN pozastavili časť svojej pomoci pre Rwandu;

J.  keďže členské štáty ICGLR, Juhoafrického rozvojového spoločenstva (SADC) a EÚ vyvinuli úsilie o nájdenie konštruktívneho politického riešenia konfliktu na východe Konžskej demokratickej republiky;

K.  keďže členské štáty ICGLR zriadili spoločný overovací mechanizmus na sledovanie pohybov vojsk na východe Konžskej demokratickej republiky a rozhodli sa nasadiť neutrálne medzinárodné sily;

L.  keďže na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2053 (2012) bol mandát Monusco predĺžený do 30. júna 2013;

M.  keďže východ KDR trpí opakovanými zverstvami charakterizovanými porušovaniami ľudských práv a vojnovými zločinmi, ako sú znásilňovanie a hromadné žien a dievčat, mučenie, zabíjanie civilistov a všeobecný nábor detských vojakov;

N.  keďže uchyľovanie sa k sexuálnemu násiliu a ešte rozšírenejšiemu znásilňovaniu má nesmierne následky, ako je fyzické a psychické zničenie obetí a musí sa považovať za vojnové zločiny;

O.  keďže aj konžská armáda (FARDC) napáchala vo vojnových oblastiach mnohé nekalé skutky;

P.  keďže nestíhanie osôb zodpovedných za porušovanie ľudských práv a za vojnové zločiny podporuje klímu beztrestnosti a nabáda k páchaniu nových trestných činov;

Q.  keďže vyše 2,4 milióny konžských obyvateľov žijúcich v oblastiach postihnutých bojmi bolo presídlených v rámci štátu a 420 000 ich ušlo do susedných krajín a keďže títo ľudia žijú v neľudských podmienkach;

R.  keďže Konžská demokratická republika, a najmä jej východné oblasti, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú pod kontrolou ozbrojených polovojenských skupín, vlastní obrovské bohatstvo prírodných zdrojov, okrem iného zlato, cín a koltán, ktoré sa prostredníctvom nezákonných ťažobných činností podieľa na financovaní a udržiavaní konfliktu;

S.  keďže národný park Virunga bol na základe svojej jedinečnej biologickej rôznorodosti zapísaný v roku 1979 na zoznam Unesco ako svetové kultúrne dedičstvo;

T.  keďže nemožno akceptovať udelenie koncesií na ťažbu ropy v národnom parku Virunga, pretože sa tým porušuje Parížsky dohovor zo 16. novembra 1972 o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva;

U.  keďže koncesie udelené na ťažbu ropy v národnom parku Virunga sú v rozpore s týmto dohovorom, ktorý spája Konžskú demokratickú republiku a Unesco, a tiež v rozpore s konžskou ústavou a konžskými zákonmi a keďže tieto koncesie by sa preto mali zrušiť;

V.  keďže za nestabilitu regiónu je taktiež čiastočne zodpovedná rastúca nezamestnanosť, sociálna kríza, potravinová kríza, neadekvátnosť základných služieb, zvyšovanie chudoby obyvateľstva a zhoršovanie životného prostredia; keďže tieto plány si vyžadujú komplexný plán a stratégiu rozvoja;

W.  keďže je nutné zaoberať sa dôsledkami konfliktu, a to najmä prostredníctvom demilitarizácie, demobilizácie a reintegrácie bývalých bojovníkov, návratu utečencov, opätovného osídlenia ľudí, ktorí boli presídlení v rámci vlastného štátu a plnenia realistických rozvojových programov;

X.  keďže pôvodní obyvatelia kmeňa Batwa žijúci na východe Konžskej demokratickej republiky s počtom 90 000 sú už beztak obeťami systematického rasizmu, sociálneho a politického vylúčenia a porušovania ľudských práv v KDR a v ostatných štátoch oblasti Veľkých jazier;

Y.  keďže represia aktivistov v oblasti ľudských práv a novinárov v Konžskej demokratickej republike sa zvýšila a keďže títo sú vystavení svojvoľnému zatýkaniu a zastrašovaniu; keďže neboli podniknuté žiadne kroky na to, aby boli zodpovedné osoby postavené pred súd;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršením všeobecnej situácie na východe Konžskej demokratickej republiky, ktoré má vážne politické, hospodárske, sociálne, humanitárne a bezpečnostné dôsledky na Konžskú demokratickú republiky a celý región;

2.  dôrazne odsudzuje útoky M23 a všetkých ostatných negatívnych síl na východe Konžskej demokratickej republiky, ktoré sa odohrali v posledných mesiacoch; stavia sa proti akémukoľvek vonkajšiemu zasahovaniu do konfliktu a zdôrazňuje, že je nutné zastaviť aktivity zahraničných ozbrojených skupín na východe KDR;

3.  osobitne vyzýva vlády Rwandy a Ugandy, aby prestali podporovať povstaleckú skupinu M23, pretože to má destabilizujúci vplyv na oblasť Veľkých jazier;

4.  potvrdzuje nescudziteľné a neodňateľné právo KDR na zachovanie vlastnej suverenity a územnej celistvosti;

5.  vyzýva všetky strany z tohto regiónu, ktorých sa to týka, aby prispeli v dobrej viere k mierovému riešeniu; ďalej žiada, aby sa okamžite začal plniť plán riešenia krízy, ktorý bol prijatý 24. novembra 2012 v Kampale;

6.  víta úsilie členských štátov ICGRL, Africkej únie a OSN, ktoré prejavujú v iniciatívach pri hľadaní trvalého a mierového politického riešenia tejto krízy; je presvedčený, že vojenské riešenie krízu nevyrieši; žiada preto politický mierový proces, ktorý by sa zaoberal odzbrojením povstaleckých skupín a hlavnými príčinami konfliktu;

7.  poukazuje na význam účinného fungovania spoločného overovacieho mechanizmu a vytvorenia a účinného nasadenia plánovaných neutrálnych medzinárodných síl;

8.  žiada EÚ, aby zaujala stanovisko voči všetkým jednotlivcom, ktorí porušili zbrojné embargo OSN na Kongo;

9.  vyzýva vlády KDR a susedných štátov, aby prijali potrebné opatrenia, ktorými by sa dospelo k štrukturálnemu riešeniu zabezpečujúcemu trvalý mier, bezpečnosť, stabilitu, hospodársky rozvoj a dodržiavanie ľudských práv v regióne prostredníctvom spolupráce, trvalého dialógu, budovania dôvery a zmierenia; potvrdzuje svoje odhodlanie spolupracovať s KDR a oblasťou Veľkých jazier v záujme tohto cieľa;

10.  odsudzuje všetky akty násilia a porušení ľudských práv na východe KDR a v oblasti Veľkých jazier a vyjadruje solidaritu s ľudom Konžskej demokratickej republiky postihnutým vojnou; vyzýva všetky sily zapojené do konfliktu na východe KDR, aby dodržiavali ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo, skoncovali s útokmi na civilistov, najmä na ženy a deti a aby umožnili prístup a ochranu humanitárnym organizáciám prichádzajúcim na pomoc trpiacemu civilnému obyvateľstvu;

11.  dôrazne odsudzuje akty sexuálneho násilia, ktoré sa v KDR páchajú vo veľkej miere, najmä znásilňovanie žien a dievčat, a verbovanie detí; nalieha na vládu KDR a medzinárodné spoločenstvo, aby poskytli všetkým osobám v núdzi na východe KDR primeranú zdravotnú starostlivosť vrátane posttraumatickej a psychologickej pomoci;

12.  odsudzuje pokus o zavraždenie doktora Mukwegeho a požaduje nezávislé súdne vyšetrovanie na vysvetlenie tohto útoku, pri ktorom zahynul jeho osobný strážca;

13.  považuje za nevyhnutné uskutočniť nestranné a hĺbkové vyšetrovanie všetkých minulých a súčasných prípadov porušení ľudských práv a vyzýva všetky štáty v oblasti Veľkých jazier, aby vynaložili úsilie o ukončenie beztrestnosti v rámci procesu zlepšovania dodržiavania zásad právneho štátu;

14.  požaduje najmä, aby páchatelia porušení ľudských práv, vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti, sexuálnych trestných činov páchaných na ženách a verbovania detských vojakov boli nahlásení, identifikovaní, prenasledovaní a potrestaní v súlade s vnútroštátnym a medzinárodným trestným právom; zdôrazňuje, že beztrestnosť sa nemôže tolerovať bez ohľadu na to, kto je páchateľom;

15.  vyzýva konžskú vládu, aby prevzala plnú zodpovednosť a ukončila beztrestnosť vrátane nekalých praktík používaných konžskou armádou (FARDC);

16.  vyzýva KDR, aby uskutočnila skutočnú reformu sektora národnej bezpečnosti so silnými nezávislými inštitúciami, ktoré budú podliehať štátu a jeho obyvateľom a ktoré budú schopné bojovať proti trestným činom a korupcii a súdne stíhať ich páchateľov;

17.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo, a najmä EÚ, AÚ a OSN, aby aj naďalej prijímali všetky možné opatrenia s cieľom poskytnúť lepšie koordinovanú a účinnú pomoc obyvateľom na východe KDR a prispieť k úsiliu o reakciu na humanitárnu katastrofu;

18.  nalieha na vládu KDR a medzinárodné spoločenstvo, aby poskytli všetkým osobám v núdzi na východe KDR primeranú zdravotnú starostlivosť vrátane posttraumatickej a psychologickej pomoci;

19.  vyzýva AÚ a krajiny z oblasti Veľkých jazier, aby prijali ďalšie kroky v boji proti nezákonnému využívaniu prírodných zdrojov a obchodovaniu s nimi – čo je jeden z dôvodov šírenia zbraní a obchodovania s nimi, a to sú zase hlavné faktory šírenia a prehlbovania konfliktov v regióne Veľkých jazier;

20.  domnieva sa, že transparentný prístup k prírodným zdrojom a ich kontrola v KDR sú nevyhnutné pre trvalo udržateľný rozvoj krajiny;

21.  požaduje silnejšie právne opatrenia s cieľom zabezpečiť lepšiu vysledovateľnosť nerastov pochádzajúcich z nezákonnej banskej činnosti s nástrojom kontroly medzinárodného trhu s prírodnými zdrojmi v súlade s ustanoveniami Dodd-Frankovho zákona prijatého Kongresom Spojených štátov;

22.  nalieha na konžskú vládu, aby rýchlo a rozhodne konala s cieľom zabrániť akýmkoľvek nezvratným škodám v národnom parku Virunga spôsobeným prieskumom a ťažbou ropy alebo inými nezákonnými činnosťami;

23.  vyzýva konžskú vládu, aby nevydala žiadne povolenie na ťažbu ropy v súlade s výslovnou požiadavkou UNESCO;

24.  požaduje vyvinutie úsilia na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni o zvýšenie moci štátu a uplatňovania zásad právneho štátu v KDR, najmä v oblasti správy a riadenia a bezpečnosti, a to aj v úzkej spolupráci s misiou Európskej únie v oblasti reformy sektora bezpečnosti (EUSEC) a policajnou misiou Európskej únie (EUPOL), v ktorej by sa malo pokračovať s cieľom skonsolidovať mier a bezpečnosť v krajine aj v regióne Veľkých jazier;

25.  vyzýva hlavy štátov a vlády krajín regiónu Veľkých jazier, aby sa snažili o dosiahnutie skutočného uplatňovania platných mierových a rozvojových nástrojov, a vyzýva všetky krajiny, ktoré sú signatármi Paktu o bezpečnosti, stabilite a rozvoji v oblasti Veľkých jazier, aby ho riadne vykonávali s cieľom vytvoriť a skonsolidovať potrebný základ pre mier a bezpečnosť v regióne; vyzýva OSN, EÚ, AÚ a priateľov regiónu Veľkých jazier, aby dôrazne a aktívne podporovali úsilie o vykonávanie tohto paktu;

26.  vyzýva všetky krajiny v regióne a všetky medzinárodné organizácie, aby aktívne spolupracovali s orgánmi KDR s cieľom rozpustiť a demobilizovať všetky ozbrojené skupiny a dosiahnuť trvajúc mier na východe KDR;

27.  nalieha na stabilizačnú misiu Monusco v KDR, aby svoj mandát vykonávala účinnejšie s cieľom zaručiť bezpečnosť konžských občanov; odporúča, aby Monusco a vláda KDR presadzovali a uľahčovali zriaďovanie miestnych mierových iniciatív, a to najmä na územiach, v ktorých je veľké etnické napätie, s cieľom natrvalo stabilizovať situáciu;

28.  vyzýva vodcov KDR, aby vynaložili všetko úsilie o konsolidáciu demokracie a zabezpečenie účasti všetkých aktívnych síl obyvateľstva Konga na vládnutí v krajine na základe ústavných a zákonných pravidiel;

29.  víta skutočnosť, že parlament KDR 6. decembra 2012 zriadil národnú komisiu pre ľudské práva, ktorej existencia sa predpokladá v ústave, ako krok predchádzajúci prijatiu zákona o ochrane obetí a svedkov porušení ľudských práv, aktivistov za ľudské práva a humanitárnych pracovníkov a novinárov;

30.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Africkej únii, vládam krajín z regiónu Veľkých jazier, prezidentovi, premiérovi a parlamentu KDR, generálnemu tajomníkovi OSN, osobitnej predstaviteľke OSN pre sexuálne násilie v ozbrojených konfliktoch, Bezpečnostnej rade OSN a Rade OSN pre ľudské práva.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0252.


Diskriminácia na základe príslušnosti ku kaste v Indii
PDF 214kWORD 75k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2012 o kastovej diskriminácii v Indii (2012/2909(RSP))
P7_TA(2012)0512RC-B7-0574/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 1. februára 2007 o stave ľudských práv Dalitov v Indii(1) a uznesenia o výročných správach o situácii v oblasti ľudských práv vo svete, najmä na správu z 18. apríla 2012(2),

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o odstránení rasovej diskriminácie, ktorý India ratifikovala, a jeho všeobecné odporúčania XXIV,

–  so zreteľom na vládny návrh s názvom Zákon o zákaze zamestnávania manuálnych čističov latrín a ich rehabilitácii, 2012, ktorý 3. septembra 2012 indickému parlamentu predstavil minister sociálnej spravodlivosti Mukul Vasnik,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej z 19. októbra 2009 a na jej výzvu adresovanú členským štátom OSN, aby schválili návrh zásad a usmernení OSN týkajúcich sa účinného odstránenia diskriminácie na základe práce a pôvodu,

–  so zreteľom na odporúčania osobitných postupov OSN a zmluvných orgánov OSN, ako i na odporúčania vo dvoch všeobecných pravidelných preskúmaniach o Indii z 10. apríla 2008 a 24. mája 2012,

–  so zreteľom na odporúčania pracovnej skupiny OSN pre všeobecné pravidelné preskúmanie o Indii z 9. júla 2012,

–  so zreteľom na hlboké obavy, ktoré 6. februára 2012 vyjadril osobitný spravodajca OSN pre otázky ochrancov ľudských práv, pokiaľ ide o situáciu dalitských aktivistov v Indii,

–  so zreteľom na neprerušený Maila Mukti Yatra, celonárodný pochod tisícov ľudí za skoncovanie s manuálnym čistením latrín, ktorý od 30. novembra 2011 do 31. januára 2012 prešiel osemnástimi štátmi Indie,

–  so zreteľom na tematický dialóg medzi EÚ a Indiou o ľudských právach,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže India dosiahla obrovský ekonomický pokrok a ako člen BRICS dnes zohráva dôležitú úlohu vo svetovej politike; keďže však kastová diskriminácia je naďalej rozšírená a je úporná;

B.  keďže ústava Indie zaručuje občanom rovnosť a diskriminácia na základe kasty a nedotknuteľnosti je podľa jej článkov 15 a 17 nezákonná; keďže Daliti pôsobia v najvyšších politických funkciách; keďže India má zákony a právne predpisy na ochranu najnižších registrovaných kást a registrovaných kmeňov, akým je zákon z roku 1976 o ochrane občianskych práv a zákon z roku 1989 o najnižších registrovaných kastách a registrovaných kmeňoch pod ochranou vlády (o predchádzaní ukrutnostiam); keďže indický predseda vlády Manmohan Singh vystúpil s niekoľkými dôraznými vyhláseniami o prednostnom boji proti násiliu namierenému proti Dalitom;

C.  keďže sa odhaduje, že napriek tomuto úsiliu je závažnými formami sociálneho vylúčenia v Indii postihnutých 170 miliónov Dalitov a domorodých Adivasiov; keďže podľa odhadov MOP drvivá väčšina obetí otrockej práce v krajine pochádza z najnižších registrovaných kást a registrovaných kmeňov;

D.  keďže napriek tomu, že je zákonom zakázané, je manuálne čistenie latrín rozšírené a túto formu otroctva vykonávajú stotisíce takmer výlučne dalitských žien, pričom najväčším zamestnávateľom manuálnych čističov latrín sú indické železnice;

E.  keďže dalitské a adivasijské ženy patria v Indii k vôbec najchudobnejším, čelia mnohonásobnej diskriminácii z dôvodu kasty a rodu, sú často vystavené hrubým útokom na svoju fyzickú integritu vrátane beztrestného sexuálneho zneužívania príslušníkmi vládnucich kást a sú vylúčené zo spoločnosti a ekonomicky vykorisťované, pričom ich miera gramotnosti je len 24 %;

F.  keďže sa odhaduje, že veľká väčšina zločinov spáchaných na dalitských ženách nie je nahlasovaná zo strachu zo sociálnej izolácie a pre hrozby, pokiaľ ide o ich osobnú bezpečnosť; keďže v jednom konkrétnom prípade v štáte Harijána bolo 9. septembra 2012 skupinovo znásilnené šestnásťročné dievča v dedine Dabra (okres Hisar); keďže jej otec po tom, čo objavil, čo sa stalo, spáchal samovraždu, a polícia konala oneskorene, a až po masových protestoch;

G.  keďže 20. novembra 2012 v Dharmapuri (štát Tamil Nadu) asi tisícčlenný dav ľudí z vyšších kást vydrancoval a podpálil minimálne 268 domov v dalitských spoločenstvách, pričom prítomní príslušníci polície vôbec nezasiahli;

H.  keďže zákon z roku 2005 o ochrane žien proti domácemu násiliu nie je dostatočne uplatňovaný a keďže všadeprítomné predsudky voči ženám v prostredí polície, v právnom systéme, zdravotníckej oblasti i v politike bránia šíreniu spravodlivosti;

I.  keďže miera usvedčenia na základe zákona o najnižších registrovaných kastách a registrovaných kmeňoch pod ochranou vlády (o predchádzaní ukrutnostiam) je naďalej veľmi nízka a nie je odrádzajúcim prostriedkom proti zločinom;

J.  keďže podľa rôznych miestnych a medzinárodných zdrojov 100 000 až 200 000 dievčat – väčšinou dalitského pôvodu – je údajne podrobovaných otrockej práci v pradiarňach v Tamil Nadu dodávajúcich priadzu závodom, ktoré vyrábajú odevy pre západné značky;

1.  uznáva úsilie na federálnej, štátnej, regionálnej a miestnej úrovni zamerané na odstránenie kastovej diskriminácie; okrem toho víta jasný postoj proti kastovej diskriminácii, ktorý zastáva mnoho indických politikov, indické médiá, MVO a ďalší tvorcovia verejnej mienky na všetkých úrovniach spoločnosti;

2.  je však naďalej znepokojený pretrvávajúcim vysokým počtom nahlásených i nenahlásených ukrutností a rozšírených praktík, pokiaľ ide o nedotknuteľnosť a najmä manuálne čistenie latrín;

3.  naliehavo vyzýva orgány na federálnej, štátnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby dodržali svoje záväzky a uplatňovali, či v prípade potreby zmenili a doplnili súčasné právne predpisy, najmä zákon o najnižších registrovaných kastách a registrovaných kmeňoch pod ochranou vlády (o predchádzaní ukrutnostiam), s cieľom účinne chrániť Dalitov a ďalšie zraniteľné skupiny spoločnosti;

4.  zdôrazňuje predovšetkým, že je nutné, aby obete boli schopné bezpečne nahlásiť svoje prípady na polícii a súdnych orgánoch a aby polícia a súdne orgány prijímali dôsledné následné opatrenia, pokiaľ ide o nahlásené ukrutnosti a ďalšie prípady diskriminácie;

5.  vyzýva indický parlament, aby konal podľa svojich plánov prijať nový zákon zakazujúci zamestnávanie manuálnych čističov latrín a zabezpečujúci ich rehabilitáciu, a vyzýva indickú vládu, aby prijala opatrenia nutné na jeho bezodkladné vykonanie;

6.  vyzýva indické orgány, aby zrušili tie ustanovenia zákona (nariadení) o zahraničnom prispievaní, ktoré nie sú v súlade s medzinárodnými normami a potenciálne bránia práci MVO vrátane dalitských organizácií a ďalších organizácií zastupujúcich znevýhodnené skupiny v indickej spoločnosti tým, že im kladú prekážky pri prijímaní finančných prostriedkov od medzinárodných darcov;

7.  vyzýva Radu, Komisiu, vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku / podpredsedníčku Komisie, osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva a členské štáty EÚ, aby vypracovali politiku EÚ v oblasti kastovej diskriminácie a aby schválili návrh zásad a usmernení OSN týkajúcich sa účinného odstránenia diskriminácie na základe práce a pôvodu;

8.  víta schválenie zákona o práci detí a adolescentov (zákaz) v septembri 2012 Kabinetom únie, ktorým sa zakazuje zamestnávanie detí mladších než 14 rokov vo všetkých odvetviach a mladších než 18 rokov v nebezpečných odvetviach;vyzýva indickú vládu, aby prijala účinné vykonávajúce opatrenia na urýchlené zníženie počtu pracujúcich detí, ktoré je jedným z najvyšších vo svete, a aby zaviedla právne predpisy s cieľom úplného zákazu práce detí podľa usmernení Medzinárodnej organizácie práce;

9.  vyzýva zastupiteľstvá EÚ a členských štátov v Indii, aby zahrnuli otázku kastovej diskriminácie do svojho dialógu s indickými orgánmi a aby uprednostňovali programy zamerané na riešenie problému kastovej diskriminácie vrátane vzdelávania a programy s osobitným zameraním na ženy a dievčatá; očakáva, že budúca spolupráca medzi EÚ a Indiou sa posúdi z hľadiska vplyvu na kastovú diskrimináciu;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi vlády Indie, indickému ministrovi spravodlivosti, indickému ministrovi vnútra, indickému ministrovi sociálnych vecí, Rade, vysokej predstaviteľke Únie / podpredsedníčke Komisie, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, generálnemu tajomníkovi Spoločenstva národov, generálnemu tajomníkovi OSN a predsedovi Valného zhromaždenia OSN.

(1) Ú. v. EÚ C 250 E, 25.10.2007, s. 87.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0126.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia