Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2013 o označovaní krajiny pôvodu určitých výrobkov vstupujúcich do EÚ z tretích krajín (2012/2923(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o označovaní krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín (COM(2005)0661 – C7-0048/2010 – 2005/0254(COD)),
– so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0273/2010),
– so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 21. októbra 2010(1),
– so zreteľom na prílohu k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 23. októbra 2012 s názvom Pracovný program Komisie na rok 2013 (COM(2012)0629),
– so zreteľom na všetky svoje predchádzajúce uznesenia o označovaní pôvodu,
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže 21. októbra 2010 Parlament v prvom čítaní prijal svoju pozíciu k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o označovaní krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín, pričom 525 poslancov hlasovalo za, 49 proti a 44 poslancov sa zdržalo hlasovania;
B. keďže hoci odvtedy uplynuli viac ako dva roky, Rada ešte stále neprijala spoločnú pozíciu, čím spolurozhodovací postup uviazol na mŕtvom bode;
C. keďže Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2013 naznačuje, že okrem toho, že Rada nedospela k dohode, sa návrh stal zastaraným vzhľadom na nedávny vývoj v právnom výklade pravidiel WTO odvolacím orgánom organizácie;
D. keďže v EÚ neplatia žiadne zosúladené pravidlá označovania pôvodu dovážaných výrobkov, s výnimkou určitých prípadov v poľnohospodárstve;
E. keďže niektoré členské krajiny WTO, ktoré nie sú členmi EÚ, ako Brazília, Kanada, Čína a USA zaviedli pre určité výrobky povinné systémy označovania pôvodu;
F. keďže na posilnenie konkurencieschopnosti medzi členskými štátmi WTO a zabezpečenie rovnakých podmienok, aké majú výrobcovia v hlavných partnerských krajinách EÚ, ktoré zaviedli označovanie pôvodu, sú nevyhnutné spoločné ustanovenia;
G. keďže informácie predstavujú jeden zo základných pilierov občianskej slobody a ochrany spotrebiteľa;
1. vyjadruje nesúhlas so zámerom Komisie stiahnuť návrh nariadenia o označovaní krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín, ktoré Parlament v prvom čítaní schválil, bez toho, aby ho pred prijatím takéhoto rozhodnutia včas a riadne informovala a poskytla spoluzákonodarcom podrobné odôvodnenie účelu svojho zámeru;
2. vyzýva Komisiu, aby svoje plánované rozhodnutie prehodnotila;
3. žiada Komisiu, aby prípadne navrhla nový právny predpis v súlade s pravidlami WTO, ktorý by EÚ umožnil zaoberať sa týmito otázkami, na ktoré sa pôvodne zameriaval prvotný návrh;
4. vyzýva Komisiu, aby informovala Parlament o časovom pláne budúcich opatrení potrebných na obnovenie legislatívneho procesu a prekonanie súčasnej patovej situácie;
5. vyzýva Komisiu, aby urýchlene dala podnet na vypracovanie porovnávacej štúdie legislatívnych nariadení o označovaní pôvodu, ktoré sú v súčasnosti platné a ktoré sa uplatňujú v každom členskom štáte WTO, s cieľom vykonať analýzu základných zásad a zhodnotiť ich zlučiteľnosť s pravidlami WTO;
6. podobne ako v minulosti pripomína, že je dôležité, aby sa v rámci viacstranného obchodu zachovalo uplatňovanie rovnakých podmienok pre podniky z EÚ a ich konkurentov z tretích krajín a aby sa v záujme zabezpečenia ochrany spotrebiteľa uplatňoval jednotný prístup; zdôrazňuje, že je to taktiež dôležité na zaručenie hodnoty kvalitnej výroby a environmentálnych a sociálnych noriem v súčasnom kontexte celosvetovej konkurencie, ktorá má význam najmä pre malé a stredné podniky;
7. zdôrazňuje, že kým nebude v platnosti nový právny predpis, bude potrebné efektívnejšie využívať všetky dostupné prostriedky na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni s cieľom umožniť spotrebiteľom na jednotnom trhu nakupovať na základe lepších informácií, a to aj prostredníctvom vzdelávania a zvyšovania informovanosti cez masmédiá;
8. vyzýva Radu, aby v nadväznosti na prvé čítanie Parlamentu sformulovala spoločnú pozíciu a umožnila tak obvyklú inštitucionálnu diskusiu;
9. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.