Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. februára 2012 o realizácii strategického vykonávacieho plánu pre európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie (COM(2012)0083),

–  so zreteľom na madridský medzinárodný akčný plán týkajúci sa starnutia z apríla 2012,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 940/2011/EÚ zo 14. septembra 2011 o Európskom roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami,

–  so zreteľom na strategický vykonávací plán pre európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie zo 17. novembra 2011,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k programu s názvom Aktívne starnutie: inovácie – inteligentná starostlivosť – kvalitnejší život z mája 2012(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k programu Horizont 2020: plány pre starnutie z mája 2012(2),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0029/2013),

1.  víta návrh Komisie na európske partnerstvo v oblasti inovácií, ktorý podporuje nový model nahliadania na starnutie ako na možnosť do budúcnosti, a nie ako na záťaž pre spoločnosť; ďalej zdôrazňuje, že táto príležitosť by sa nemala obmedzovať na technické inovácie (IKT) a ich potenciál pre vnútorný trh a priemyselné odvetvia a podniky v EÚ, keďže riešenia IKT by mali byť jednoducho použiteľné pre užívateľa a orientované na koncového užívateľa, najmä voči starším osobám; domnieva sa, že by mala obsahovať aj jasnú a jednoznačnú stratégiu so sociálnymi cieľmi, ktorá podporí formálne uznanie roly starších ľudí, hodnotu ich skúseností a ich prínosu pre spoločnosť bez stigmy a diskriminácie;

2.  konštatuje, že táto stratégia by mala tiež zahŕňať výskum nových druhov pracovných miest, ktoré sú vhodné a primerané pre starších ľudí; domnieva sa, že by sa mal dôkladnejšie preskúmať potenciál a pridaná hodnota zamestnávania starších ľudí s cieľom vypracovať usmernenia vrátane riešení, ktoré by sa vzťahovali na všetkých a boli akceptovateľné pre všetkých; kladie dôraz na možnosť získať výraznú spoločenskú hodnotu z demografického rozvoja starších generácií;

3.  vyzýva Komisiu, aby do svojej stratégie pre aktívne a zdravé starnutie formálne zaradila rodové a vekové hľadisko a aby sem tiež zahrnula otázku rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

4.  poznamenáva, že starnúca spoločnosť je dôsledkom demografickej zmeny (klesajúca miera pôrodnosti);

5.  poznamenáva, že staršie osoby predstavujú najrýchlejšie rastúcu vekovú skupinu v Európe; v tejto súvislosti verí, že Komisia bude aj naďalej zapájať národné vlády, miestne orgány, WHO a čo najvyšší počet zainteresovaných strán do vykonávania opatrení na zvýšenie informovanosti v súvislosti s touto otázkou a s cieľom čo najskôr rozvinúť infraštruktúru, služby a nástroje, ktoré sú schopné reagovať na tento sociálny prechod;

6.  poukazuje na veľmi rozdielne demografické zloženie členských štátov a na významné národné, politické a kultúrne rozdiely vo vnímaní demografických problémov, a najmä spôsobov ich riešenia a s nimi súvisiaceho plánovania; berie na vedomie, že stredná dĺžka života v každom členskom štáte neustále rastie a že výrazne stúpa počet osôb, ktoré pracujú aj po odchode do dôchodku, napr. miera zamestnanosti pracovníkov vo veku 65 – 74 rokov sa v období 2006 – 2011 zvýšila o 15 %;

7.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné načúvať starším ľuďom, pokiaľ ide o poskytovanie spoločnosti pomocou sociálnych programov, v rámci ktorých sa mladí ľudia stretávajú so staršími ľuďmi a zároveň nadobúdajú ich hodnoty a skúsenosti; verí, že je potrebná podpora európskeho partnerstva v oblasti inovácií zo strany občianskej spoločnosti v zmysle poskytovania významnejšej úrovne starostlivosti prostredníctvom rôznych nadácií a združení;

8.  zdôrazňuje, že účasť na základe rovnakých podmienok je tiež základným právom starších členov spoločnosti;

9.  poukazuje na to, že na zabezpečenie aktívneho a zdravého starnutia sú nevyhnutné pracovné a dobrovoľnícke príležitosti, ako aj opatrenia v oblasti sociálnej ochrany;

10.  zdôrazňuje, že starší ľudia potrebujú rôzne formy podpory a starostlivosti, a preto je nevyhnutné, aby boli služby a riešenia vždy ľudsky zamerané a aby sa riadili dopytom;

11.  zdôrazňuje potrebu bojovať v rámci zamestnávania proti diskriminácii na základe veku s cieľom zabezpečiť, aby si starší pracovníci mohli zachovať svoje pracovné miesta, alebo aby mali prístup k pracovným príležitostiam;

12.  poukazuje na dôležitú úlohu miestnych a regionálnych subjektov v modernizácii, zlepšovaní a racionalizácii poskytovania zdravotníckych služieb a služieb sociálnej starostlivosti s cieľom vytvoriť modely, ktoré dosahujú lepšie výsledky pre jednotlivcov na pracovnom trhu;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť vhodné rámcové podmienky na to, aby sa ľudia mohli zúčastňovať na trhu práce a aby boli aj naďalej produktívni, a to tak zlepšením flexibility pracovného trhu prostredníctvom zavedenia celoživotných účtov pracovného času a možností pracovať na čiastočný úväzok, ako aj umožnením rôznych foriem pracovných zmlúv vhodných pre starších pracovníkov a flexibilných mechanizmov pre odchod do dôchodku, napríklad prostredníctvom čiastočných dôchodkov alebo bonusových rokov, pričom treba zabezpečiť, aby vždy existovala primeraná sociálna ochrana;

14.  súhlasí s Komisiou, aby vo svojom návrhu prijala definíciu aktívneho a zdravého starnutia tak, ako ju sformulovala WHO; zdôrazňuje, že aktívne a zdravé starnutie zahŕňa celú dĺžku života a že osobitosti prostredia EÚ by mali byť súčasťou definície a konkrétnejšie priorít EÚ, čo sa týka zdravých a ekologicky udržateľných podmienok životného prostredia, zdravotného povedomia, zdravotnej prevencie a včasného skríningu, po ktorých nasleduje náležitá diagnóza a účinná liečba, ďalej zdravotnej gramotnosti, elektronického zdravotníctva, fyzickej aktivity, potravinovej bezpečnosti a primeranej výživy, rodovej rovnosti, systémov sociálneho zabezpečenia (vrátane zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia) a sociálnej ochrany; poznamenáva, že starobu nemožno automaticky spájať s chorobami, a stavať ju tým na jednu úroveň so závislosťou a postihnutím;

15.  vyjadruje podporu návrhu Komisie na predĺženie priemernej strednej dĺžky života v zdraví o dva roky, ako súčasť cieľov programu Horizont 2020 a víta lekársky pokrok, ktorý prispieva k zvyšovaniu priemernej dĺžky života; zdôrazňuje však, že na dosiahnutie tohto ambiciózneho cieľa by sa malo uplatňovať celoživotné hľadisko; zdôrazňuje, že hlavný dôraz by sa mal klásť na prevenciu a primárnu starostlivosť a že by sa mali vytvoriť primerané mechanizmy na odstraňovanie negatívnych dôsledkov chronických ochorení na aktívne a zdravé starnutie počas celého života;

16.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby zdravie považovali za horizontálnu otázku a zahrnuli ju do všetkých príslušných politík EÚ vrátane politiky sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany, politiky zamestnanosti a hospodárskej politiky, rodovej rovnosti a boja a opatrení proti diskriminácii;

17.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala výskyt a rozšírenosť chorôb a chronických ochorení a poskytla k nim kompletné údaje založené na dôkazoch s otvoreným prístupom a aby tieto údaje zahrnula do stratégií a usmernení týkajúcich sa najlepších postupov pre aktívne a zdravé starnutie;

18.  žiada členské štáty, aby vypracovali účinné spôsoby posudzovania a sledovania zneužívania starších ľudí a dôsledkov zneužívania na zdravie a blaho obetí a aby vypracovali otvorené postupy na pomoc obetiam a ich ochranu;

19.  zdôrazňuje, že je potrebné začleniť otázky zdravotníctva, ako sú sociálne zabezpečenie a sociálna ochrana, politika zamestnanosti a hospodárska politika, rodová rovnosť a diskriminácia, do všetkých politík Európskej únie;

20.  vyzýva Komisiu, aby aj naďalej zdôrazňovala, že hlavným cieľom je predĺženie priemernej strednej dĺžky života v zdraví občanov o dva roky a že všetky vybrané opatrenia by mali výrazne prispievať k tomuto cieľu;

21.  podporuje návrh Komisie, aby slúžil na uľahčovanie a koordinovanie EIP-AHA (Európske partnerstvá v oblasti inovácií - aktívne a zdravé starnutie) a zapájal zúčastnené strany zastupujúce tak dopyt ako aj ponuku; poukazuje na to, že Komisia by mala zaručiť, že z európskeho partnerstva v oblasti inovácií budú mať prospech všetci občania EÚ, najmä tí, ktorí sú nedostatočne zastúpení, alebo ktorým hrozí sociálne vylúčenie; v tejto súvislosti víta oznámenie COM(2012)0083, v ktorom sa uznáva úloha európskeho partnerstva v oblasti inovácií pri plnení cieľov Inovácie v Únii, Digitálnej agendy, iniciatívy „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta“, Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a európskej stratégie v oblasti zdravia, okrem iného pri plnení cieľov hlavných iniciatív stratégie Európa 2020;

22.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala ukazovatele, ktoré by poskytli údaje o chronických chorobách a starnutí a ktoré by boli porovnateľné, komplexné a ľahko prístupné, s cieľom vytvárať účinnejšie stratégie a umožniť výmenu najlepších postupov na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni;

23.  schvaľuje návrh Komisie zvýšiť účasť starších ľudí pri rozhodovaní a tvorbe politiky a stimulovaní regionálneho a miestneho riadenia; zdôrazňuje však, že participatívny prístup zdola nahor si okrem neustáleho zapájenia starších ľudí do spoločenského a kultúrneho života vyžaduje viacero hĺbkových základných hodnotení a pravidelné monitorovanie ich aktuálnych a budúcich potrieb a požiadaviek a potrieb a požiadaviek ich neformálnych a formálnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti;

24.  zdôrazňuje, že informácie a údaje zhromaždené na miestnej úrovni a prostredníctvom participatívneho prístupu zdola nahor poskytnú tvorcom politiky poznatky, ktoré si títo vyžadujú na tvorbu politík prijateľných a vhodných pre miestne spoločenstvá; vyzýva preto Komisiu, aby stanovila požiadavku používať participatívny prístup zdola nahor a ďalší rozvoj príslušných ukazovateľov a indexov rozvoja politiky s cieľom zmapovať a sledovať súčasné potreby účinných politík, programov a služieb;

25.  pripomína Komisii, že zákazy a obmedzenia týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, opatrovateľských služieb, sociálnej ochrany a sociálneho zabezpečenia tak, ako ich prijala a vykonáva Komisia a/alebo členské štáty v snahe uskutočniť finančné a rozpočtové úspory a znížiť verejné výdavky (výdavky na zdravotníctvo a sociálne výdavky) v nadväznosti na súčasnú hospodársku a finančnú krízu, by v žiadnom prípade nemali narúšať či negatívne ovplyvňovať základné ľudské potreby a dôstojnosť; zdôrazňuje, že takéto úspory a obmedzenia môžu, ak sa neskombinujú s dôkladne premyslenými reformami orientovanými na pacienta, zhoršiť celkové výsledky v oblasti zdravia a sociálne nerovnosti a môžu viesť k sociálnemu vylúčeniu; zdôrazňuje, že takéto úspory a obmedzenia zhoršia celkové výsledky v oblasti zdravia, nerovnosti v oblasti zdravia, sociálne nerovnosti a sociálne vylúčenie, čím by sa následne ohrozila generačná a medzigeneračná solidarita; vyzýva preto členské štáty, aby vypracovali tzv. generačný pakt, ktorý bude obsahovať jasnú a jednoznačnú stratégiu na ochranu sociálnej súdržnosti, zlepšenie celkových výsledkov v oblasti zdravia a odstránenie nerovností v oblasti zdravia; zdôrazňuje, že takáto stratégia by sa mala zamerať na optimálnu finančnú dostupnosť, dostupnosť a prístupnosť systémov zdravotnej a sociálnej starostlivosti;

26.  v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu primeraného financovania na miestnej, regionálnej, národnej úrovni a na úrovni EÚ s cieľom podporovať malé a stredné podniky a sociálne podniky; vyjadruje pochybnosti o tom, či sú dostupné zdroje európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na aktívne a zdravé starnutie pochádzajúce od zúčastnených strán dostatočné a nabáda Komisiu, aby poskytla potrebné finančné prostriedky; víta predpokladané prepojenie finančných nástrojov EÚ s cieľom optimalizovať vplyv financovania a nabáda k tomu, aby sa nadviazalo na a pokračovalo v takých projektoch, ako sú CASA, Dlhší a lepší život a i., ktoré podporujú interoperabilitu a výmenu poznatkov, údajov a najlepších postupov; verí, že rozhodnutie určiť Inovácie v oblasti zdravého životného štýlu ako jednu z hlavných tematických okruhov vlny znalostných a inovačných spoločenstiev na obdobie 2014 – 2015 Európskeho technologického inštitútu (EIT) je krokom správnym smerom, ktorý treba dokončiť konkrétnymi finančnými nástrojmi, financovanými napr. z viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 vrátane Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho programu v oblasti sociálnej zmeny a inovácie, programu pre výskum a inovácie a programu Horizon 2020;

27.  je presvedčený, že sú potrebné rôzne finančné nástroje, ako napr. Fond sociálneho podnikania, Európsky fond rizikového kapitálu a Európsky fond podnikateľských anjelov, aby sa zlepšil prístup sociálnych podnikov na finančné trhy;

28.  očakáva, že členské štáty budú pri využívaní štrukturálnych fondov venovať väčšiu pozornosť životným a pracovným podmienkam staršej generácie, aby do roku 2020 spoločne vybudovali Európu ústretovú ku všetkým generáciám, a že rozšíria svoju sociálnu infraštruktúru tak, aby mohli bojovať proti chudobe starších osôb;

Prvý pilier: Prevencia, vyšetrenie a včasná diagnóza

29.  víta návrh Komisie v súvislosti s prevenciou slabosti a zhoršenia funkcií; podporuje Komisiu, aby pri prevencii uplatnila holistický prístup; poukazuje na systematickú súvislosť medzi spoločensko-hospodárskym postavením a zdravotnými výsledkami počas života; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili štrukturálne problémy vrátane zdravotnej negramotnosti a zaoberali sa spoločensko-hospodárskymi nerovnosťami (ktoré vedú k zdravotným nerovnostiam); navyše hoci súhlasí s tým, že zodpovednosť jednotlivcov je pri zlepšovaní ich zdravotného stavu nezanedbateľná, vyjadruje nesúhlas s tlakom vyvíjaným na jednotlivcov, aby zlepšovali svoj zdravotný stav bez tohto, aby sa primerane riešili štrukturálne problémy; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby vytvorili štrukturálne podmienky, ktoré vyriešia štrukturálne a zdravotné nerovnosti vrátane zdravotnej negramotnosti a aby poskytli potrebné finančné prostriedky na hlbší výskum úlohy, ktorú môžu pri riešení týchto nerovností zohrávať miestne spoločenstvá;

30.  vyzýva Komisiu a príslušné orgány v členských štátoch, aby uznali, podporovali a financovali všetky formy prevencie, t. j. podporu zdravého životného štýlu, pravidelný skríning chorôb, včasnú intervenciu na spomalenie alebo zvrátenie priebehu choroby v ranom štádiu, ako aj rozvoj preventívnych opatrení zameraných na spomalenie zhoršovania stavu pacientov postihnutých chronickými chorobami;

31.  poukazuje na to, že duševnú mobilitu možno zvýšiť tak, že sa sprístupní celoživotné vzdelávanie aj v neskorších etapách života, a tým sa podporí boj proti demencii;

32.  podporuje prístup Komisie týkajúci sa propagácie zdravia prostredníctvom integrovaných programov; zdôrazňuje však, že tieto programy by mali byť založené na dôkazoch (zohľadňovať súčasné a budúce potreby starnúceho obyvateľstva); ďalej zdôrazňuje, že by mali zahŕňať primeraný prístup k riešeniu problémov, ktoré (úplne alebo priamo) nesúvisia so správaním jednotlivca, ako napríklad podmienky životného prostredia (kvalita ovzdušia, kvalita vody, zníženie hluku, riadenie odpadu, zdravie a bezpečnosť pri práci (riadenie otázok spojených s vekom) a ochrana spotrebiteľa (normy pre marketing a reklamu, bezpečnosť potravín, práva spotrebiteľa);

33.  podporuje prístup Komisie v súvislosti so zvýšením úrovne fyzickej aktivity obyvateľstva s cieľom zlepšiť aktívne a zdravé starnutie, a pripomína, že nedostatok pravidelného cvičenia vedie k mnohým zdravotným problémom a podľa WHO je to štvrtý najčastejší rizikový faktor spôsobujúci smrť; je znepokojený skutočnosťou, že väčšina občanov EÚ nedosahuje odporúčanú dennú dĺžku cvičenia;

34.  povzbudzuje k tomu, aby sa zúžil vzťah medzi zdravým starnutím a širším chápaním fyzickej aktivity v rámci vzdelávacích programov; zdôrazňuje význam denných volieb (telesné cvičenie, strava, atď.) v rámci prevencie zdravotných problémov; vyzýva Komisiu a zodpovedné orgány v členských štátoch, aby prijali opatrenia na povzbudenie ľudí každého veku k telesnému cvičeniu ako prostriedku na zlepšenie vlastného zdravia, ktoré sa prejavia zvýšením počtu rokov prežitých v dobrom zdraví a významnými prínosmi pre spoločnosť v podobe všeobecných výsledkov v oblasti verejného zdravia a financií;

35.  víta strategický vykonávací plán pre európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie, najmä jeho zameranie na spoluprácu medzi Komisiou, členskými štátmi, priemyslom a podnikmi, zainteresovanými stranami z verejného a súkromného sektora, pracovníkmi v zdravotníctve a v opatrovateľských službách, ako aj organizáciami zastupujúcimi starších ľudí a pacientov, výmenu a odovzdávanie dobrých nápadov a najlepších postupov (ako je digitálna platforma Marketplace) a optimalizáciu existujúcich nástrojov financovania; zdôrazňuje, že starnutie treba považovať za príležitosť, a nie za bremeno, a že je potrebné uznať a presadzovať hodnotu starších ľudí, ich skúsenosti a neustály prínos pre spoločnosť; víta prístup Komisie, ktorý je jasne zameraný na propagáciu vitality a dôstojnosti starších ľudí v Európe prostredníctvom inovácií, ktoré sú pre nich relevantné, a na posilnenie „kultúry aktívneho starnutia“ v Európe ústretovej ku všetkým generáciám, pričom by sa tento proces riadil spoločne s partnermi uznávanými vo svete výskumu a v občianskej spoločnosti;

36.  pripomína, že starší pracovníci potrebujú väčšie uznávanie informálneho a neformálneho vzdelania, najmä vzdelania získaného prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti a neformálnej starostlivosti;

37.  vyzýva Komisiu, aby sa prednostne zaoberala faktormi, ktoré môžu ovplyvniť spôsob starnutia ľudí v Európe, ako sú vysoká miera konzumácie alkoholu a tabaku;

Druhý pilier: Opatera a liečba

38.  podporuje cieľ Komisie ďalej rozvíjať integrované systémy starostlivosti a liečby; berie do úvahy vhodnosť existujúcich, preferovaných a budúcich systémov starostlivosti a liečby v súvislosti s ich ďalším rozvojom a s primeraným ohľadom na zásadu subsidiarity v oblasti verejného zdravia preto vyzýva členské štáty a príslušné orgány, aby rozvíjali vnútroštátne, regionálne a miestne systémy starostlivosti a liečby, ktoré zahŕňajú holistický a integrovaný prístup k riadeniu ochorení spojených s vekom; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti pomáhala členským štátom rešpektovať regionálne a miestne rozdiely v očakávaniach, zvyklostiach a hodnotách občanov; povzbudzuje Komisiu, aby využívala prácu Európskej agentúry pre lieky týkajúcu sa liekov pre starších ľudí a aby ju integrovala s cieľom zlepšiť prístup k bezpečným a primeraným liekom pre starších pacientov;

39.  víta zámer Komisie implementovať individuálne systémy riadenia a plánovania opatery; hoci uznáva, že je potrebný prístup založený na sústredení sa na klienta/pacienta, domnieva sa, že náklady takéhoto prístupu z hľadiska zapájania vyškolených poskytovateľov opatery do praxe a využívania príslušných „nástrojov“ by nemali znášať výhradne jednotlivci, ale mali by sa považovať za spoločenskú zodpovednosť zaručujúcu medzigeneračnú a generačnú solidaritu; nazdáva sa, že by sa mali zohľadniť nové formy solidarity, ktoré spočívajú v skrytom potenciáli staršej generácie a ktoré by sa mali začleniť do riešení otázok týkajúcich sa starostlivosti a liečby;

40.  povzbudzuje zámer Komisie týkajúci sa elektronického zdravotníctva, ktoré by sa malo stať významným a podstatným aspektom budúcich systémov opatery a liečby; uznáva však, že riešenia pre elektronické zdravotníctvo napriek tomu, že sú výhodné, nemusia výrazne zlepšiť výsledky v oblasti zdravia ani psychického blaha, ak takéto riešenia nahradia ľudskú interakciu, namiesto toho, aby sa stali súčasťou prístupu zoči-voči medzi pacientmi a odborníkmi z oblasti zdravotnej starostlivosti; domnieva sa, že technológie elektronického zdravotníctva by nemali oslabiť vzťah medzi staršími ľuďmi a odborníkmi z oblasti zdravotnej starostlivosti, ktorý má byť založený na dôvere;

41.  uznáva zámer Komisie prispieť k zefektívneniu systémov opatery a liečby; zdôrazňuje však, že neustály nárast celkových nákladov na zdravotnú starostlivosť a sociálnu podporu nemožno pripisovať iba starnutiu obyvateľstva; uznáva, že zvýšený výskyt chonických ochorení zohráva významnú úlohu pri zvyšovaní nákladov na zdravotnú starostlivosť a sociálnu podporu, berie však na vedomie, že bremeno nákladov zdravotnej starostlivosti sa prenáša na jednotlivcov v čoraz väčšej miere, a tak sa vytvára bludný kruh, v ktorom je ohrozené zdravie a blaho ľudí, pretože môžu byť nútení presúvať svoje často obmedzené zdroje, alebo musia odkladať liečbu, pomoc a primeranú výživu, alebo sa ich často úplne vzdať, čo zase môže viesť k čoraz vyšším nákladom na zdravotnú starostlivosť a sociálnu podporu tak pre jednotlivcov, ako aj pre spoločnosť;

42.  uznáva cieľ Komisie riešiť právne a regulačné neistoty a rozdrobenie trhu, no zdôrazňuje, že všetky nutné reformy trhu by mali zohľadniť skutočnosť, že je dôležité zachovať cenovú dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre občanov, a že by sa mali uznať, rešpektovať a dodržiavať kompetencie národných, regionálnych a miestnych vlád, pokiaľ ide o zdravie a sociálnu ochranu tak, aby to nemalo nepriaznivý vplyv na potrebu investovať do systémov komunitnej starostlivosti;

43.  trvá na tom, že sú nevyhnutné ďalšie reformy dôchodkových systémov, aby boli tieto systémy zodpovedajúce, udržateľné a bezpečné, pričom treba venovať osobitnú pozornosť zmenšovaniu rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v práci, a teda aj v oblasti dôchodkov, a rovnako trvá na tom, že výška dôchodkov musí byť predvídateľná aj pre budúce generácie; preto vyzýva k lepšiemu zosúladeniu skutočného veku odchodu do dôchodku, oficiálneho veku odchodu do dôchodku a strednej dĺžky života; vyzýva tie členské štáty, ktoré zvýšili zákonom stanovený vek odchodu do dôchodku, alebo ktoré tak urobia, aby podporovali zamestnávanie starších ľudí, napr. pomocou opatrení v oblasti oslobodenia od daní a sociálnych odvodov;

44.  vyzýva Komisiu, aby vykonala celkové posúdenie potenciálu Európy v oblasti zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k vnútroštátnemu potenciálu v členských štátoch, keďže v niektorých členských štátoch je vážny nedostatok pracovníkov v zdravotníctve, najmä vzhľadom na skutočnosť, že pracovné podmienky v iných členských štátoch sú atraktívnejšie;

45.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu zameranú na vytvorenie rovnakých príležitostí pre všetkých európskych občanov v oblasti zdravotnej starostlivosti s cieľom vytvoriť systém spolupráce medzi európskymi krajinami, ktoré prichádzajú o mnoho pracovníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti, a krajinami, ktoré využívajú ich služby;

46.  trvá na tom, že politiky podporujúce rovnováhu medzi rodinným a pracovným životom umožňujú ženám lepšie sa vyrovnať so starnutím, keďže práca zlepšuje kvalitu života; domnieva sa, že tieto politiky ženám takisto umožňujú vyhnúť sa platovým rozdielom, a teda aj riziku chudoby v ďalšom živote v prípadoch, keď sa v záujme vyváženia rodinného a pracovného života ženy rozhodli pre prácu na čiastočný úväzok, príležitostnú alebo atypickú prácu, čo má dosah na výšku zaplatených príspevkov do dôchodkového zabezpečenia;

47.  domnieva sa, že je potrebné posilniť primeranosť dôchodkov prostredníctvom boja proti diskriminácii na základe veku na pracovnom trhu, a to najmä znížením rozdielov v kariére a odmeňovaní;

48.  zdôrazňuje potrebu osobnej zodpovednosti, uvedomujúc si, že jednotlivci takisto musia myslieť na to, čo môžu urobiť pre zabezpečenie vo svojom dôchodkovom veku; takisto zdôrazňuje kľúčovú úlohu rodiny a medzigeneračnej solidarity;

Tretí pilier: Aktívne starnutie a nezávislý život

49.  víta prístup Komisie, čo sa týka aktívneho starnutia a nezávislého života, a osobitne jej komplexný pohľad na úlohu a význam „miesta starnutia“, pretože okruh, v ktorom ľudia žijú, sa v priebehu starnutia stále zmenšuje a pretože starší ľudia majú sklon uprednostňovať nezávislý život čo najdlhšie a súčasne ostať aktívni vo svojom spoločenstve; zdôrazňuje, že je potrebné povzbudzovať starších ľudí, aby, ak si tak želajú, žili čo najdlhšie nezávislý život vo svojich domovoch a aby sa tým ich každodenné telesné aj duševné návyky čo najmenej narúšali; ďalej zdôrazňuje, že riešením nie sú iba domovy dôchodcov, ale aj aktívne okolie s medzigeneračným a komplexným prístupom; domnieva sa, že spoločný program Bývanie s podporou okolia je dôležitým nástrojom, ktorý prostredníctvom používania technických zdrojov uľahčí každodenný život;

50.  vyzýva Komisiu, aby pri hodnotení riešení podporujúcich samostatný život vzala na vedomie problémy vyplývajúce z rozdielov, ktoré existujú medzi priemernou strednou dĺžkou života v zdraví a dôchodkovým vekom vo viacerých členských štátoch, čo môže viesť k tomu, že počas určitého obdobia veľa ľudí už viac nebude môcť vykonávať prácu, ale zároveň ešte nebudú oprávnení plne uplatňovať svoj nárok na dôchodok;

51.  pripomína, že starší občania sú pre naše spoločnosti prínosom a že je nevyhnutné využiť ich poznatky a skúsenosti vo všetkých oblastiach života a čo najdlhšie ich podporovať v samostatnom živote;

52.  domnieva sa, že je mimoriadne dôležité bojovať proti informačnej izolácii staršej generácie a že prístup k novým technológiám a ich využívanie sú jedným zo zásadných nástrojov pre aktívne a zdravé starnutie a sociálne začlenenie seniorov;

53.  vyzýva Komisiu, aby podporovala prístupné a finančne dostupné fyzické okolie a prispôsobovanie domovov starších ľudí, ktoré by uľahčilo ich nezávislosť; zdôrazňuje, že úprava domovov je najlepším spôsobom, ako zamedziť úrazom v domácnosti, ktoré môžu spôsobiť vážne zdravotné postihnutie, viesť k veľkým nákladov pre verejné služby a rodiny a sťažiť zabezpečovanie aktívneho starnutia v dobrom zdravotnom stave;

54.  podporuje zámer Komisie vytvárať prostredie ústretové k starším osobám, aby sa zamedzilo tomu, že potenciál a (zvyšné) kapacity starších ľudí budú marené ich okolím a aby sa im pomohlo uchovať si čo najdlhšie fyzické a kognitívne schopnosti a žiť v známom a bezpečnom prostredí, no zároveň predchádzať ich izolácii; vyzýva však Komisiu, aby povzbudzovala vytváranie prostredia „Návrhov pre všetkých“ a zdôrazňuje, že toto okolie by sa malo chápať v širokom kontexte, nielen v zmysle začleňovania zastavaného mestského a vidieckeho prostredia s pohodlnými, bezpečnými a prístupnými domami, chodníkmi, mestami atď. ale aj sociálneho, psychologického, kultúrneho a prírodného prostredia a ponuky rôznych druhov aktivít, ktoré každému jednotlivcovi poskytujú možnosť osobného naplnenia a spoločnú motiváciu; zdôrazňuje, že takéto mestské prostredie by malo starším osobám zabezpečiť lepší prístup k výhodám, ktoré sú spojené so životom v husto osídlenej oblasti prostredníctvom ľahšieho prístupu k nevyhnutným službám a poukazuje na to, že napriek prebiehajúcej urbanizácii mnoho ľudí stále žije na vidieku, kde sa tiež vyžadujú inovačné riešenia;

55.  ďalej zdôrazňuje, že je dôležité prispôsobovať interiérové prostredie starších osôb, aby sa zamedzilo úrazom a pádom v domácnosti, a tým predĺžil nezávislý život; nabáda členské štáty, aby zaručili, že starší ľudia budú mať nárok na úpravu svojich domovov; podporuje opatrenia, ktoré zamedzia odlúčeniu starších ľudí a ľudí, ktorí nemôžu opustiť svoje domovy, a prelomia stigmu spojenú s chorobami, bez ohľadu na to, či súvisia so starobou alebo nie;

56.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o starostlivosť o starších ľudí, je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi vidieckymi a mestskými oblasťami; domnieva sa, že technologické inovácie spojené s informačnými a komunikačnými technológiami by mali riešiť problémy súvisiace s mobilitou, ktorým čelia starší ľudia žijúci vo vidieckych oblastiach;

57.  zdôrazňuje, že treba venovať osobitnú pozornosť začleneniu starnúcich ľudí, ktorí žijú v odľahlých oblastiach alebo ktorí sú viacnásobne znevýhodnení;

58.  podporuje úsilie Komisie vytvoriť prostredie prispôsobené starším osobám, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby potenciál (a ostatné) schopnosti starších ľudí neboli obmedzované ich prostredím; zdôrazňuje , že toto prostredie treba chápať v širokom kontexte, keďže sa vzťahuje nielen na zastavané prostredie, ale aj na sociálne, psychologické, kultúrne a prírodné prostredie; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby navrhla aj Európske právne predpisy o dostupnosti;

59.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala dostupné riešenia a najlepšie postupy týkajúce sa nového prístupu k aktívnemu starnutiu a vytvorenia komplexného a kompatibilného systému aktívneho starnutia vo všetkých členských štátoch;

60.  navrhuje, aby politiky EÚ v rámci Hlavy XII Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúce sa vzdelávania a športu obsahovali aj časť venovanú aktívnemu starnutiu;

61.  zdôrazňuje, že odstránenie architektonických bariér, ktoré pre osoby so zdravotným postihnutím predstavujú prekážku, má aj pozitívny vplyv na mobilitu starších ľudí a pomáha im dlhšie viesť nezávislý a aktívny život; považuje preto za dôležité, aby boli takéto bariéry odstránené aj v malých mestách, kde žije veľa starších ľudí;

62.  navrhuje, aby sa prijali opatrenia, ktoré podporia odchod do dôchodku sprevádzaný určitým druhom aktivity;

63.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy týkajúce sa boja proti diskriminácii starších osôb v prístupe k pracovnému trhu, na pracovisku a pri výkone práce s cieľom dosiahnuť pracovné prostredie ústretové ku všetkým generáciám;

64.  vyzýva zamestnávateľov, aby v prípade potreby zvýšili svoje úsilie o prispôsobenie pracovných podmienok zdravotnému stavu a schopnostiam starších pracovníkov a aby propagovali pozitívnejší obraz starších občanov na pracovisku;

65.  poukazuje na to, že starnutie neznamená iba výzvy, ale ponúka aj možnosti, a to najmä inovačné príležitosti, ktoré by z dlhodobého hľadiska mohli prispieť k vytváraniu pracovných miest a zvýšiť hospodársky blahobyt v Európe;

Horizontálne otázky

66.  víta prístup Komisie, pokiaľ ide o nástroje financovania, postupy normalizácie, rozvoj zdrojov, uľahčovanie synergií a spolupráce a výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi; zdôrazňuje však, že predpokladom je prepojenie týchto cieľov so skutočnými potrebami a požiadavkami (t.j. zaručenie toho, že politiky, programy a služby budú založené na dôkazoch, a teda podložené reprezentatívnym hodnotením a pravidelným monitorovaním, aby sa uľahčilo a urýchlilo vytvorenie EÚ, ktorá bude ústretová voči starším osobám); vyzýva preto Komisiu, aby dala podnet na vypracovanie štandardizovaných nástrojov na posúdenie a monitorovanie, ktoré poskytnú údaje potrebné v súvislosti s politickými odporúčaniami, vývojom programu a poskytovaním služieb (v oblasti zdravotníctva/starostlivosti) založenými na dôkazoch;

67.  podporuje prístup Komisie v oblasti inovácií ústretových voči starším osobám; vyzýva však Komisiu, aby zaistila, aby tieto inovácie boli orientované na užívateľa a pre neho ľahko použiteľné a aby aktívne zapojili jeho potenciál; vyzýva Komisiu, aby v tomto zmysle vypracovala metódy, pomocou ktorých bude možné zhodnotiť súčasné a budúce potreby starších ľudí a aby do svojich politík a programov financovania ďalej zapájala koncových užívateľov; pripomína, že prvky prispôsobené pre potreby starších ľudí sa vo všeobecnosti osvedčili ako prospešné pre všetky generácie;

68.  domnieva sa, že je potrebná lepšia koordinácia medzi rôznymi úrovňami podieľajúcimi sa na príprave riešení otázok aktívneho a zdravého starnutia a podčiarkuje nutnosť viacúrovňového riadenia v tejto oblasti; nazdáva sa, že regionálne a miestne orgány by nemali byť chápané iba ako vykonávacie orgány, ale mali by sa zapojiť do celého procesu rozhodovania a posudzovania;

69.  poukazuje na dôležitú úlohu miestnych a regionálnych subjektov v modernizácii, zlepšovaní a racionalizácii poskytovania zdravotníckych služieb a služieb sociálnej starostlivosti s cieľom vytvoriť modely, ktoré dosahujú lepšie výsledky pre jednotlivcov na pracovnom trhu;

70.  víta existujúce iniciatívy týkajúce sa dostupnosti, ako napr. ocenenie Access City Awards (európska cena pre bezbariérové mestá); vyzýva Komisiu, aby prijala ambiciózny Európsky akt o prístupnosti s cieľom rozvíjať trh dostupného tovaru a služieb;

71.  podporuje myšlienku ponúkať mladším generáciám neformálne vzdelávanie s cieľom poskytovať starším ľuďom bežné služby v oblasti starostlivosti;

72.  poukazuje na zásadný význam vyšších investícií a výdavkov do oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania, pričom sa treba prednostne zamerať na celoživotné vzdelávanie a presadzovanie zdravého životného štýlu, aby vzniklo pracovné prostredie ústretové ku všetkým generáciám a aby sa aj starším pracovníkom umožnilo obstáť v meniacom sa technologickom prostredí; v tomto kontexte naliehavo vyzýva k výraznému zameraniu na celoživotné vzdelávanie v rámci programu Erasmus pre všetkých, ktorý je účinným nástrojom na podporu vzdelávania a neustáleho profesionálneho rozvoja pre občanov EÚ v každom veku;

73.  zdôrazňuje potrebu holistického prístupu k starnutiu, ako aj komplexného vývoja a reforiem nielen v oblasti celoživotného vzdelávania a pracovného trhu, ale aj v rámci prístupu k nim, a to aj pokiaľ ide o faktory, ako je doprava, infraštruktúra a budovy;

74.  zdôrazňuje potrebu zaviesť podporné systémy pre rodinných príslušníkov zabezpečujúcich opateru;

75.  podporuje prístup Komisie, pokiaľ ide o podporu vytvárania prostredia prispôsobeného starším osobám, ktoré možno považovať za hlavný faktor aktívneho a zdravého starnutia počas celého života; poukazuje však na to, že samotná podpora vytvárania prostredia, ústretového voči starším osobám, nemusí postačovať na zabezpečenie skutočného zlepšenia, čo sa týka mobility ľudí, možnosti pešieho pohybu v okolí, zariadenia sociálnej účasti v rámci spoločenstiev alebo prístup ku kvalitným a cenovo dostupným službám v oblasti zdravia a starostlivosti a primerané a cenovo dostupné bývanie;

76.  víta cieľ podporovať prostredia ústretové k starším osobám ako zásadný nástroj na podporu starších pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie a na presadzovanie inkluzívnych spoločností, ktoré poskytujú rovnaké príležitosti pre všetkých;

77.  zdôrazňuje význam zaručenia zdravia a bezpečnosti pri práci ako predpokladu udržateľného pracovného života a aktívneho starnutia, a to najmä pre pracovníkov so zdravotným postihnutím alebo s chronickými ochoreniami; poukazuje na to, že kľúčovú úlohu by mohli zohrávať IKT a stroje, ktoré by našim starnúcim pracovníkom uľahčovali fyzické úlohy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tam, kde je to vhodné, takéto technológie podporovali; víta uznanie významu prevencie v prvom pilieri strategického vykonávacieho plánu; je presvedčený, že prevencia takisto zohráva rozhodujúcu úlohu v práci tým, že zlepšuje zdravie pri práci, čím znižuje tlak na systémy zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti;

78.  je presvedčený, že sú nevyhnutné komplexné reformy, aby sa zabránilo a predišlo závažným nedostatkom v prístupe k trhom práce, ktoré by viedli k ďalšiemu oslabeniu hospodárstva a ohrozeniu prosperity v Európe; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu rozvinúť rozsiahlu perspektívu, ktorá by zohľadňovala otázky ako hospodárska politika, zamestnanosť, sociálne zabezpečenie, sociálna ochrana, rodová rovnosť a diskriminácia;

79.  víta súčasné iniciatívy v oblasti štandardizácie, ako sú mandáty týkajúce sa „Návrhov pre všetkých“, dostupnosť IKT a zastavaného prostredia; berie na vedomie, že Komisia sa zaviazala začať realizovať podobné iniciatívy v oblasti európskych noriem týkajúcich sa elektronického zdravotníctva a samostatného života; vyzýva Komisiu a normalizačné orgány, aby do týchto iniciatív ďalej zapájali používateľov s cieľom náležite riešiť ich potreby;

80.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali kampane na zlepšenie verejnej mienky, pokiaľ ide o prínos a produktivitu starších pracovníkov, najmä pracovníkov so zdravotným postihnutím alebo s chronickými ochoreniami;

81.  domnieva sa, že starší ľudia potrebujú primeraný príjem, bývanie, prístup ku všetkým zdravotníckym, sociálnym a kultúrnym službám a silné sociálne siete, aby sa zvýšila kvalita ich života, a takisto potrebujú príležitosti na to, aby sa mohli naďalej, ak si tak želajú, podieľať na pracovnom trhu bez obmedzení vyplývajúcich z diskriminácie na základe veku;

82.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať a uľahčovať prácu starších dobrovoľníkov a medzigeneračné dobrovoľníctvo; vyjadruje presvedčenie, že dobrovoľníctvo a iniciatívy typu „starší pre starších“ by pre starnúce obyvateľstvo mohli ponúknuť spôsoby začlenenia a zároveň rozumne prispieť k udržateľnosti systémov dlhodobej starostlivosti; preto podporuje vývoj a inovácie v tejto oblasti;

o
o   o

83.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 46. (2) Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 13.