Európsky parlament,

–  so zreteľom článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 9, 151 a článok 153 ods. 1 písm. e),

–  so zreteľom na závery Európskej rady prijaté 28. – 29. júna 2012,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 136 v spojení s článkom 121 ods. 2,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2012 o ročnom prieskume rastu 2013 (COM(2012)0750),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre ústavné veci (A7-0032/2013),

A.  keďže eurozóna sa ako celok v súčasnosti nachádza v recesii s dvojitým dnom zapríčinenej dlhovou a finančnou krízou;

B.  keďže kríza má vážny dosah na životy miliónov Európanov, čo dokazujú oficiálne štatistiky o nezamestnanosti: od roku 2008 stratilo v EÚ prácu už viac ako osem miliónov ľudí; viac ako 25 miliónov Európanov je v súčasnosti bez práce, pričom takmer 11 miliónov je nezamestnaných viac ako rok; nezamestnaných je v súčasnosti takmer 10 miliónov mladých ľudí; len v minulom roku prišli o prácu 2 milióny ľudí;

C.  keďže strnulosť regulácie pracovného trhu v niektorých členských štátoch je charakteristická nedostatočnou flexibilitou na to, aby bolo možné efektívne absorbovať nepriaznivé činitele, ako napr. súčasnú krízu; keďže súčasné právne predpisy v oblasti pracovného trhu neprimerane chránia osoby, ktoré sú do neho zapojené, a negatívne ovplyvňujú začleňovanie mladých ľudí medzi pracovnú silu;

D.  keďže sa dramaticky zvýšili rozdiely v mierach nezamestnanosti medzi členskými štátmi;

E.  keďže treba pripomenúť, že na začiatku krízy v roku 2007 bol priemerný verejný deficit v eurozóne na úrovni 0,7 %;

F.  keďže treba pripomenúť, že na začiatku krízy v roku 2007 niektoré krajiny, ktoré sú v súčasnosti vystavené najväčším ťažkostiam, naakumulovali nadmerné deficity bežných účtov;

G.  keďže priemerný verejný deficit v eurozóne sa v roku 2009 vystupňoval na 6,3 %, odkedy sa trend obrátil, pričom v roku 2010 dosiahol priemerný verejný deficit 6,2 %, v roku 2011 4,1 % a v prvých dvoch štvrťrokoch roku 2012 sa naďalej znižoval;

H.  keďže dôveryhodné záväzky týkajúce sa konsolidačných opatrení priaznivých z hľadiska rastu sú predpokladom akéhokoľvek udržateľného riešenia, pokiaľ ide o nadmerný dlh a deficit väčšiny členských štátov;

I.  keďže kríza zdôraznila kľúčovú potrebu začať alebo dokončiť vyvážené, diferencované štrukturálne reformy podporujúce udržateľný rast;

J.  keďže jednotný trh je kľúčovým mechanizmom pre hospodársky rast a pracovné miesta v Európe a keďže ambicióznejšie uplatňovanie samotnej smernice o službách by mohlo priniesť odhadovaných dodatočných 1,8 % HDP; keďže najmä za súčasných hospodárskych okolností si Únia nemôže dovoliť ponechať takýto významný potenciál rastu nevyužitý; keďže prísna transpozícia, zavádzanie, uplatňovanie a presadzovanie ustanovení v oblasti jednotného trhu sú teda nevyhnutné, aby bolo odteraz možné využívať tieto nevyužité a bezprostredné možnosti;

K.  keďže neudržateľné zadlženie má škodlivé účinky na celkovú hospodársku situáciu; keďže rozpočtová a makroekonomická disciplína, ako aj koordinácia sa musia presadzovať a podporovať zo všetkých síl s cieľom predchádzať celkovým deficitom a zadlženosti takého charakteru, aký sme pozorovali v Európe počas posledného desaťročia, pretože mali katastrofálny vplyv na udržateľný rast a finančnú stabilitu, ako aj na zamestnanosť v mnohých členských štátoch;

L.  keďže tato stratégia sprísňovania fiškálnej politiky má za cieľ udržať rast verejných výdavkov pod úrovňou strednodobého trendu rastu HDP;

M.  keďže budúca hospodárska prosperita Európy závisí v rozhodujúcej miere od jej schopnosti plnohodnotne využívať svoje pracovné zdroje, a to aj prostredníctvom zvýšenia účasti žien a mladých ľudí na pracovnom trhu;

N.  keďže postupná a plynulá fiškálna konsolidácia je vhodnejšia ako stratégia príliš rýchleho a prudkého znižovania nerovnováh verejných financií, ale stav hospodárstva v niektorých členských štátoch neumožňuje alternatívu s cieľom opätovne získať prístup na trh a dosiahnuť návrat investícií;

O.  keďže miery HIPC poukazujú na významné rozdiely v rámci HMÚ;

P.  keďže konsolidačné opatrenia prijímané vo viacerých členských štátoch dosiahli bezprecedentné rozmery;

Q.  keďže napriek reformnému a konsolidačnému úsiliu členských štátov trhy so štátnymi dlhopismi krajín eurozóny sú stále v problémoch, čo sa odráža v širokých rozpätiach a nestálosti úrokových sadzieb; keďže bezprostredným impulzom a základnými príčinami bezprecedentných rozdielov boli obavy finančných trhov týkajúce sa spoľahlivosti verejných a súkromných financií v niektorých členských štátoch;

R.  keďže rozdiel v konkurencieschopnosti v rámci eurozóny má vplyv na rozdiely úrokových mier štátnych dlhopisov;

S.  keďže vysoké úrokové sadzby štátnych dlhopisov v niektorých členských štátoch eurozóny sú čiastočne spôsobené vnímanou nedôveryhodnosťou schopnosti týchto štátov uskutočňovať štrukturálne reformy;

T.  keďže eurozóna nevyužila celkové zníženie úrokových sadzieb štátnych dlhopisov v prvých desiatich rokoch po zavedení eura na prekonanie rozdielov v konkurencieschopnosti, čo sa okrem iného odzrkadľuje v pretrvávajúcich vysokých deficitoch bežných účtov a rýchlo rastúcich nákladoch na jednotku pracovnej sily v niektorých členských štátoch;

U.  keďže aktuálne prispôsobovanie v niektorých krajinách by bolo politicky, ekonomicky a sociálne menej náročné, keby sa pozitívna hospodárska klíma v prvých desiatich rokoch po zavedení eura bola využila na prispôsobenie;

V.  keďže poskytovanie úverov súkromnému sektoru, ktoré je kľúčové na financovanie reálnej ekonomiky, je aj naďalej na nízkej úrovni a súkromné úverové toky sú utlmené napriek rôznym programom v oblasti likvidity zavedeným ECB;

W.  keďže malé a stredné podniky (MSP) sú motorom európskeho hospodárstva a členské štáty by ich mali podporiť znížením administratívnej záťaže, ktorej sú vystavené;

X.  keďže prispôsobenie musí byť vnímané ako vierohodné, ak sa majú obnoviť investičné toky;

Y.  keďže schopnosť daňovníkov prispievať je v niekoľkých členských štátoch pod obrovským zaťažením; keďže tieňové hospodárstvo v Európe podľa odhadov predstavuje 22,1 % celkovej hospodárskej činnosti a vyplývajúca strata na daniach dosahuje približne jeden bilión EUR ročne; keďže jednoduché, predvídateľné daňové systémy a systémy nízkeho daňového zaťaženia zlepšujú daňovú disciplínu;

Z.  keďže cieľom ročného prieskumu rastu 2013 (RPR 2013) je stanoviť hospodárske priority na rok 2013;

AA.  keďže pilier fiškálnej konsolidácie podporujúcej rast by sa mal rozvíjať spolu so štrukturálnymi reformami podporujúcimi rast a piliermi solidarity a demokracie v každom členskom štáte;

AB.  keďže jednotný trh EÚ je kľúčovým motorom pre rast a zamestnanosť prostredníctvom úspor z rozsahu a väčšej konkurencie, ale členské štáty prejavujú sebauspokojenie pri vykonávaní právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu, najmä smernice o službách;

AC.  keďže každý členský štát musí nájsť národnú jednotu pre reformnú stratégiu tak, aby ju ľudia a rôzne hospodárske subjekty pochopili a stotožnili sa s ňou, čím sa zabráni rozdeleniam, odporu a akciám založeným iba na krátkodobom osobnom záujme, ktoré ohrozujú dosiahnutie stanovených cieľov;

AD.  keďže politika hospodárskej súťaže založená na zásadách otvorených trhov a rovnakých podmienkach vo všetkých odvetviach je základom neobmedzeného fungovania vnútorného trhu;

1.  víta charakter ročného prieskumu rastu (RPR) 2013, ktorý predstavila Komisia; domnieva sa, že predstavuje primeranú nadväznosť na európsky semester 2012 vo všeobecnosti a konkrétne na RPR 2012; víta najmä objasnenie osobitných stratégií pre jednotlivé krajiny, ktoré zaviedla Komisia prostredníctvom uprednostňovania pokroku v krajinách eurozóny, ako aj pokrok uvádzaný v štrukturálnom vyjadrení namiesto nominálneho;

2.  víta skutočnosť, že v RPR 2013 sa uznáva, že na prekonanie krízy sú potrebné sektory a činnosti posilňujúce rast a zelené pracovné miesta, a zdôrazňuje, že riešenia špecificky zamerané na aktuálnu krízu štátneho dlhu a finančnú krízu by sa mali uskutočňovať spolu s opatreniami na posilnenie rastu s cieľom posilniť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a opätovne získať dôveru;

3.  súhlasí s Komisiou, že na prekonanie krízy je nevyhnutná fiškálna konsolidácia podporujúca rast; pripomína, že kľúčovým prvkom vzťahu medzi rastom a konsolidáciou je zloženie konsolidácie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vhodná kombinácia opatrení na výdavkovej aj príjmovej strane je kontextovo závislá, ale konsolidácia založená na znižovaní neproduktívnych výdavkov namiesto zvyšovania príjmov má tendenciu dlhšieho trvania a vyššieho podporovania rastu v strednodobom horizonte, z krátkodobého hľadiska však zvyšuje pokles;

4.  víta návrh ustanovenia v súvislosti s balíkom dvoch legislatívnych návrhov o kvalitnejšom dohľade nad verejnými financiami a ich hodnotení, ako aj hodnotenia pomeru vynaložených prostriedkov k celkovému prínosu verejných investícií;

5.  víta návrh ustanovení v súvislosti s balíkom dvoch legislatívnych návrhov o posilnení ekonomického dialógu a celkovej kontrole procesu semestra vnútroštátnymi parlamentmi a Európskym parlamentom;

6.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty dostatočne nevykonávajú politiky a činnosti odsúhlasené na úrovni EÚ, čo bráni tomu, aby sa naplno využil potenciál dohodnutých opatrení;

7.  vyzýva Komisiu, aby bola aj naďalej obozretná, pokiaľ ide o jej politickú líniu, a prispôsobila ju celkovému hodnotenie nákladov a prínosov kombinácie politík vykonávaných v celej Únii a aby v prípade potreby prehodnotila a ďalej objasnila svoje odporúčania týkajúce sa politík na budúci rok, tak ako sú uvedené v RPR;

8.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby do termínu stanoveného Radou upravili nadmerné schodky; pripomína, že miera flexibility je uvedená v balíku šiestich legislatívnych aktov;

9.  nabáda členské štáty, aby skvalitnili svoje vnútroštátne fiškálne rámce v záujme podpory efektívnych a udržateľných fiškálnych politík;

10.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali uplatňovať rozličné stratégie podľa ich rozpočtovej situácie, a trvá na tom, že členské štáty musia udržiavať svoj rast verejných výdavkov pod úrovňou strednodobého trendu rastu HDP;

11.  víta uznanie úlohy jednotného trhu a nutnosti riešiť mnohé prekážky, ktoré stále existujú v odvetví služieb; pripomína, že na dosiahnutie skutočne jednotného európskeho trhu je potrebné urobiť ešte veľa;

12.  vyzýva Komisiu, aby sledovala situáciu, v ktorej sa členské štáty ocitli v súvislosti s prudkým hospodárskym poklesom, ako je uvedené v revidovanom Pakte stability a rastu;

13.  vyzýva Komisiu a Radu, aby dosiahli rovnováhu medzi potrebami produktívnych súkromných a verejných investícií a cieľmi fiškálnej konsolidácie tak, že do svojich hodnotení programov stability a konvergenčných programov zahrnie investičné programy posilňujúce rast pri plnom dodržiavaní ustanovení práva EÚ; domnieva sa, že fiškálna konsolidácia podporujúca rast môže súčasne viesť k udržateľnosti verejných financií a obnoviť dôveru investorov;

14.  v tejto súvislosti očakáva správu Komisie o kvalite verejných výdavkov a zhodnotenie rozsahu možných opatrení v medziach rámca EÚ vo veci kvalifikácie investičných programov;

15.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne začala vypracúvať spôsoby, ktorými sa zabezpečí, aby na prvky fiškálnej disciplíny súbežne nadväzovali konkrétne návrhy týkajúce sa rastu a pracovných miest, a aby podporovala verejné a súkromné investície, ktoré vytvárajú prvky rastu, solidarity medzi členskými štátmi a demokratickej legitímnosti, a potrebné štrukturálne reformy, najmä reformy, ktoré znižujú nezamestnanosť mladých ľudí lepším prispôsobením ich kvalifikácie požiadavkám na pracovné sily, bojujú proti segmentácii trhu, zlepšujú udržateľnosť systémov dôchodkového zabezpečenia, zvyšujú účinnosť daňových systémov, posilňujú hospodársku súťaž v príslušných odvetviach služieb, uľahčujú prístup k úverom, obmedzujú byrokraciu, odstraňujú zbytočné úrovne štátnej správy a bojujú proti daňovým únikom; víta posilnenú demokratickú legitimitu v rámci európskeho semestra; pripomína, že je potrebné ďalej posilniť demokratickú legitimitu v rámci európskeho semestra;

16.  vyzýva Komisiu a Radu, aby nepretržite pracovali na primeranom dolaďovaní a zlepšovaní kvality, špecifickosti podľa členských štátov a adekvátnosti odporúčaní týkajúcich sa jednotlivých štátov;

17.  znovu opakuje, že pre zachovanie dôveryhodnosti ročného prieskumu rastu a celého procesu európskeho semestra musí Rada vysvetliť svoje dôvody, ak sa odmietne riadiť odporúčaniami Komisie založenými na ročnom prieskume rastu; víta zásadu „dodržuj alebo vysvetli“, ktorú zaviedol balík šiestich legislatívnych návrhov týkajúci sa osobitných odporúčaní pre jednotlivé krajiny a podľa ktorej je Rada verejne zodpovedná za všetky zmeny, ktoré predloží k návrhom Komisie, a preto zastáva názor, že táto zásada by sa mala v praxi posilniť;

18.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že investície do výskumu, vývoja a inovácií budú posilnené a zefektívnia sa a že ich výsledky bude verejný aj súkromný sektor v Európe rýchlo premieňať na konkurenčnú výhodu a zvýšenú produktivitu;

19.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zintenzívnili úsilie o zníženie závislosti na dovoze energie a surovín s cieľom vytvoriť environmentálne, ekonomicky i sociálne udržateľnejšiu Európu;

20.  vyzýva členské štáty, aby sa čo najskôr dohodli na viacročnom finančnom rámci (VFR) s cieľom zabezpečiť posilnenie jeho úlohy ako zdroja veľmi potrebných dlhodobých investícií do odvetví a činností stimulujúcich udržateľný rast a bohatých na pracovné miesta; zdôrazňuje význam štruktúry rozpočtu EÚ, ktorý by mal podporovať investície do oblastí s pridanou hodnotou;

21.  vyzýva tiež Komisiu, aby navrhla holistický prístup k zabezpečeniu udržateľného rastu smerom k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, ktorý by mal zahŕňať dokončenie vnútorného trhu, zintenzívnenie hospodárskej súťaže, skutočnú európsku priemyselnú politiku a silnú a primerane financovanú politiku súdržnosti a zaručiť, aby Európa využila všetku svoju silu a vplyv vo svojich vonkajších obchodných vzťahoch; vyzýva Komisiu, aby plne využila zdroje rastu získané prilákaním priamych zahraničných investícií a obchodom s tretími krajinami, a to prostredníctvom prehĺbenia a rozšírenia transatlantických hospodárskych vzťahov; tento program by mal zahŕňať súvisiace ciele obnovy a otvorenia transatlantického trhu, posilnenia základných pravidiel medzinárodného ekonomického poriadku a rozšírenia mnohostranného systému založeného na pravidlách tak, aby zahŕňal nových členov a nové oblasti hospodárskych príležitostí; vyzýva Komisiu, aby urýchlene uzavrela súčasné dohody o voľnom obchode;

22.  víta uznanie úlohy jednotného trhu a nutnosti riešiť mnohé prekážky, ktoré stále existujú v odvetví služieb; pripomína, že na dosiahnutie skutočne jednotného európskeho trhu je potrebné urobiť ešte veľa; vyzýva Komisiu, aby intenzívnejšie presadzovala vykonávanie právnych predpisov o vnútornom trhu; naliehavo žiada členské štáty, aby v plnom rozsahu vykonali právne predpisy týkajúce sa vnútorného trhu, najmä smernicu o službách;

23.  víta prvú správu o stave integrácie jednotného trhu na rok 2013, ktorá sprevádza a dopĺňa ročný prieskum rastu; zdôrazňuje, že jednotný trh zohráva kľúčovú úlohu pri obnove konkurencieschopnosti Únie, a tým pôsobí priaznivo na hospodársky rast a pracovné miesta; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zodpovedajúcim spôsobom zaoberali súvisiacimi nedostatkami v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a aby posilnili priebežné a pravidelné posudzovanie toho, ako sú vykonávané a presadzované ustanovenia o jednotnom trhu v záujme lepšieho hospodárskeho rastu;

24.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že mnoho členských štátov z hľadiska produktivity zaostáva; trvá na tom, že úlohou štrukturálnych reforiem je vyriešiť tento problém; žiada Komisiu, aby vo svojom šiestom ročnom prieskume rastu poskytla informácie o monitorovaní vývoja v oblasti kapitálu a produktivity zdrojov;

25.  zdôrazňuje, že dôrazné presadzovanie politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže založenej na zásadách otvorených trhov a rovnakých podmienkach vo všetkých odvetviach je základom úspešného vnútorného trhu a predpokladom vytvárania udržateľných pracovných miest založených na znalostiach;

26.  zdôrazňuje, že je potrebné odhodlané úsilie členských štátov o udržanie verejných financií na primeranej úrovni, no môže fungovať len vtedy, ak sa znížia nadmerné makroekonomické nerovnováhy; konštatuje, že tieto ciele možno dosiahnuť len súčasne prostredníctvom rastu v eurozóne ako celku;

27.  berie na vedomie doplnenie nového ukazovateľa do hodnotiacej tabuľky makroekonomickej nerovnováhy, ktorý sa týka finančného sektora; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nedodržala postup stanovený v nariadení (EÚ) č. 1176/2011, podľa ktorého: „Komisia by mala pri vypracúvaní hodnotiacej tabuľky a súboru makroekonomických a makrofinančných ukazovateľov pre členské štáty úzko spolupracovať s Európskym parlamentom a Radou“ a konkrétnejšie by mala príslušným výborom Európskeho parlamentu a Rady predkladať návrhy pripomienok k plánom na stanovenie a úpravu ukazovateľov a prahových hodnôt;

28.  pripomína Komisii, že v záujme budovania medziinštitucionálnej dôvery a vysoko kvalitného ekonomického dialógu je mimoriadne dôležité, aby sa v budúcnosti presnejšie dodržiaval postup stanovený v nariadení (EÚ) č. 1176/2011;

29.  vyzýva Komisiu a Radu, aby urýchlene a dôkladne konali s cieľom zabezpečiť skutočnú váhu a účinnosť Paktu pre rast a zamestnanosť v súlade s dohodou Európskej rady z 28. – 29. júna 2012;

30.  vyzýva na rýchle prijatie balíka dvoch legislatívnych návrhov;

31.  berie na vedomie nadobudnutie platnosti Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii; domnieva sa, že Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii by mala byť čo najskôr transponovaná do sekundárnych právnych predpisov Únie na základe vyhodnotenia skúseností s jej vykonávaním v súlade so ZEÚ a ZFEÚ;

32.  víta akčný plán Komisie na posilnenie boja proti daňovým podvodom a únikom, odporúčania týkajúce sa opatrení, ktoré majú nabádať tretie krajiny k uplatňovaniu minimálnych štandardov dobrej správy v daňových záležitostiach a agresívne daňové plánovanie, ktoré prijala Komisia 6. decembra 2012; podporuje proaktívny postoj, ktorý zaujala Komisia, a najmä komisár pre dane a colnú úniu, audit a boj proti podvodom; vyzýva členské štáty, aby nasledovali odporúčania Komisie, prijali okamžité a koordinované opatrenia proti daňovým rajom a agresívne daňové plánovanie, a zaručili tak spravodlivejšie rozdelenie ťarchy fiškálneho úsilia a zvýšené príjmy členských štátov;

33.  považuje za pozitívne, že konečne všetky členské štáty uznávajú význam prijatia účinných opatrení na boj proti daňovým únikom a podvodom, a to aj v časoch rozpočtových obmedzení a hospodárskej krízy, ako sa uvádza v záveroch Rady pre hospodárske a menové záležitosti z 13. novembra 2012;

34.  má na pamäti, že účelom spoločných právnych predpisov o fiškálnych rámcoch členských štátov je zabezpečiť, aby boli členské štáty viazané spoločne dohodnutými pravidlami, nie špecifikovať politické rozhodnutia určitého členského štátu;

35.  vyzýva Komisiu, aby pred príslušnými výbormi Parlamentu každoročne začiatkom novembra predkladala RPR počnúc 4. – 5. novembrom 2013, aby Parlament mal dosť času na predkladanie svojich stanovísk v nasledujúcich európskych semestroch;

36.  vyjadruje poľutovanie na tým, že v oznámení s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2013 (COM(2012)0750) sa Komisia náležite nezaoberala úlohou rozpočtu EÚ v rámci európskeho semestra; vyjadruje poľutovanie najmä nad tým, že Európskemu spoločenstvu sa pri navrhovaní kľúčových priorít nepodarilo poskytnúť faktické a konkrétne údaje o tom, ako môže rozpočet EÚ zohrať aktivačnú, katalytickú, synergetickú a komplementárnu úlohu vo vzťahu k miestnym, regionálnym a národným politikám a investíciám, ktoré majú podporiť vykonávanie týchto priorít;

37.  vyjadruje presvedčenie, že financovanie na úrovni EÚ môže členským štátom pomôcť dosiahnuť rozpočtové úspory, čo by sa malo zdôrazniť; domnieva sa, že rozpočet EÚ zohráva kľúčovú úlohu pri stimulácii rastu, podporovaní tvorby pracovných miest a pri úspešnom obmedzovaní makroekonomických nerovnováh v celej EÚ a v zásade aj pri dosahovaní cieľov v rámci stratégie Európa 2020; opakovane vyjadruje poľutovanie na tým, že Komisia sa v oznámení o RPR nezaoberala touto témou;

38.  uznáva hodnotenie Komisie, v ktorom sa uvádza, že výška dlhu, ktorý akumulovali verejné a súkromné subjekty, zužuje priestor pre nové aktivity a investície v členských štátoch; vyzýva však členské štáty, aby v rámci svojich snáh o konsolidáciu nepovažovali svoj príspevok do rozpočtu EÚ založený na ich HND za prispôsobiteľnú premennú ani sa nesnažili umelo znižovať objem výdavkov z rozpočtu EÚ určených na podporu rastu, čo je v rozpore s politickými záväzkami, ktoré prijali na najvyššej úrovni; je si však plne vedomý ekonomického napätia medzi potrebou konsolidovať verejné financie z krátkodobého hľadiska a možným zvýšením príspevkov niektorých členských štátov založených na ich HND v dôsledku zvýšenia objemu platieb v rámci rozpočtu EÚ; pripomína preto svoju dôraznú výzvu uskutočniť reformu financovania rozpočtu EÚ, ktorá sa má schváliť v rámci rokovaní o VFR na roky 2014 – 2020 a ktorá spočíva v tom, že sa do roku 2020 zníži podiel príspevkov členských štátov do rozpočtu EÚ založených na HND na 40 %, čím sa podporia ich snahy o konsolidáciu(1);

39.  pripomína, že európsky rozpočet je v prvom rade investičný rozpočet, z ktorého sa 94 % prostriedkov investuje znova v členských štátoch;

40.  žiada Komisiu, aby poskytla najnovšie informácie o súčasných snahách členských štátov upraviť a urýchliť využívanie štrukturálnych a kohéznych fondov EÚ a tým podporiť rast a sociálnu kohéziu, najmä v rámci MSP, a bojovať proti nezamestnanosti mladých ľudí;

41.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0245.