Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej Únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 145, 148, 152 a 153 ods. 5 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 28 ZFEÚ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2012 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2013 (RPR) (COM(2012)0750) a návrh spoločnej správy o zamestnanosti priložený k tomuto oznámeniu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2011 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2012 (RPR) (COM(2011)0815) a návrh spoločnej správy o zamestnanosti priložený k tomuto oznámeniu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2012 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2012(1),,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2011 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 8. septembra 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov, časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/707/EU z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173),

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie Komisii O-000120/2012 a s ňou súvisiace uznesenie zo 14 júna 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2010 s názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti (COM(2010)0682)(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26 októbra 2011 o programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu(8),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2008/867/EC z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Iniciatíva „Príležitosti pre mladých“ (COM(2011)0933),

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie Komisii B7-0113/2012 a s ňou súvisiace uznesenie z 24. mája 2012 o iniciatíve Príležitosti pre mladých(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2010 s názvom Mládež v pohybe – Iniciatíva zameraná na aktivizovanie potenciálu mladých ľudí smerom k inteligentnému a udržateľnému rastu pre všetkých v Európskej únii (COM(2010)0477),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o Mládeži v pohybe: rámci na skvalitnenie európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o podpore prístupu mládeže na trh práce, posilnení postavenia stážistov, stáží a odbornej prípravy(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o rozvoji potenciálu zamestnanosti v novom udržateľnom hospodárstve(13),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/EC z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 o Pakte o sociálnych investíciách – ako reakcia na krízu(15),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011-2020), ktorý prijala Rada 7. marca 2011,

–  so zreteľom na smernicu Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP(16),

–  so zreteľom na smernicu Rady 97/81/EC z 15. decembra 1997 týkajúcu sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC(17),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0024/2013),

A.  keďže dôsledky krízy v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí sú ďalekosiahle, a v súčasnosti sa ďalej zhoršujú vplyvom fiškálnej konsolidácie zavedenej v niektorých krajinách v reakcii na krízu štátneho dlhu a obmedzenej menovej politiky v eurozóne, ktorá je v protiklade s menovou politikou vykonávanou v iných významných ekonomických regiónoch, a nemôže poskytovať účinnú odpoveď na krízu štátneho dlhu a podporiť rast; keďže kríza má negatívny vplyv na kvalitu a kvantitu sociálnych investícií v Európe; keďže eurozóna je v recesii a EÚ je v súčasnosti jediným významným regiónom na svete, kde nezamestnanosť stále stúpa;

B.  keďže v roku 2012 sa zhoršila situácia v oblasti zamestnanosti a vyhliadky na rok 2013 sú pesimistické; keďže segmentácia trhu práce pokračovala vo svojom prehlbovaní, dlhodobá nezamestnanosť dosiahla alarmujúce úrovne, chudoba zamestnaných osôb je stále hlavným problémom, priemerné príjmy domácností klesajú v mnohých členských štátoch a ukazovatele poukazujú na trend vyšších mier a hlbších foriem chudoby a sociálneho vylúčenia vrátane chudobných pracujúcich a sociálnej polarizácie, ktoré sú na vzostupe v mnohých členských štátoch;

C.  keďže nezamestnanosť sa od roku 2008 výrazne zvýšila a dosiahla úroveň 25 miliónov nezamestnaných ľudí v EÚ, čo predstavuje 10,5 % obyvateľstva v produktívnom veku; keďže len za posledných dvanásť mesiacov sa počet nezamestnaných zvýšil o 2 milióny; keďže pokles zamestnanosti bol výraznejší v tých krajinách, ktoré podstupujú prísnejšiu fiškálnu konsolidáciu;

D.  keďže, situácia na trhu práce je obzvlášť ťažká pre mladých ľudí bez ohľadu na úroveň ich vzdelania, ktorí sa často dostávajú do situácie s neistými pracovnými zmluvami a neplatenými stážami; keďže ťažká situácia mladých ľudí je čiastočne spôsobená nesúladom medzi získanými zručnosťami a dopytom na trhu práce, obmedzenou geografickou mobilitou, predčasným ukončovaním školskej dochádzky bez kvalifikácie, nedostatočnými príslušnými zručnosťami a pracovnými skúsenosťami, neistými pracovnými podmienkami, obmedzenými vzdelávacími príležitosťami a neefektívnymi aktívnymi politikami v oblasti trhu práce;

E.  keďže v rámci EÚ je viac ako jeden z piatich mladých ľudí nezamestnaný (22,8 %), pričom nezamestnanosť mladých prekračuje v niektorých členských štátoch 50 %; keďže viac ako 7 miliónov Európanov mladších ako 25 rokov nie je zamestnaných, nevzdeláva sa ani sa nezúčastňuje odbornej prípravy (tzv. NEET – not in employment, education, or training); keďže tieto počty stále rastú a existuje riziko vytvárania tzv. stratenej generácie; keďže sa odhaduje, že náklady na nečinnosť v súvislosti s NEET sa odhadujú na 153 miliárd EUR v celej EÚ;

F.  keďže po zasadnutí Európskej rady 30. januára 2012 ako súčasť iniciatívy Príležitosti pre mladých Komisia vyzvala členské štáty, aby vytvorili a zaviedli komplexné iniciatívy v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a zručností mladých a aby vo svojich národných reformných programoch vytvorili plány na vytváranie pracovných miest pre mladých; keďže však tieto iniciatívy vo väčšine členských štátov treba ešte predložiť;

G.  keďže, ľudia blížiaci sa k dôchodkovému veku, dlhodobo nezamestnaní pracovníci, pracovníci z krajín mimo EÚ a pracovníci s nízkou kvalifikáciou sú tiež medzi tými, ktorých najviac zasiahla kríza;

H.  keďže by sa mali realizovať potrebné reformy na zaručenie udržateľnosti dôchodkových systémov; keďže v tejto súvislosti existuje možnosť na zvýšenie riadneho veku odchodu do dôchodku bez zvýšenia povinného veku odchodu do dôchodku, a to obmedzením počtu ľudí, ktorí predčasne odchádzajú z pracovného trhu; keďže na zvýšenie riadneho veku odchodu do dôchodku musia byť reformy systémov dôchodkového zabezpečenia sprevádzané politikami, ktoré rozvíjajú možnosti zamestnávania starších zamestnancov a prístup k celoživotnému vzdelávaniu, zavádzaním daňových zvýhodnení poskytujú stimuly na dlhšie zotrvanie v práci a podporujú aktívne a zdravé starnutie;

I.  keďže dlhodobá nezamestnanosť dosiahla v druhom štvrťroku 2012 alarmujúce úrovne, kedy bolo na základe údajov 11,1 milióna nezamestnaných Európanov bez zamestnania dlhšie ako 12 mesiacov, čo predstavuje 4,6 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva; keďže pravdepodobnosť, že si nezamestnaní nájdu zamestnanie, sa znížila vo väčšine členských štátov, najmä v tých, ktoré vykonávajú značné fiškálne konsolidačné opatrenia;

J.  keďže, približne 120 miliónov ľudí v EÚ – 27 je ohrozených sociálnym vylúčením, pretože sú v situácii zvýšeného rizika chudoby, trpia vážnym materiálnym nedostatkom alebo žijú v domácnostiach s veľmi nízkym pracovným zapojením;

K.  keďže výdavky na sociálnu ochranu takmer vo všetkých členských štátoch poklesli a keďže Výbor pre sociálnu ochranu (VSO) upozorňuje na zvyšujúci sa počet ľudí ohrozených chudobou napriek príjmu, detskou chudobou, vážnym materiálnym nedostatkom a sociálnym vylúčením v dôsledku vplyvu opatrení fiškálnej konsolidácie;

L.  keďže dosiahnutie rastu a vysokej úrovne zamestnanosti je potrebné pre oživenie ekonomiky, fiškálnu konsolidáciu a na udržateľnosť sociálneho štátu a verejných financií v dlhodobom horizonte;

M.  keďže cieľové sociálne investície by mali tvoriť hlavnú súčasť reakcie členských štátov na krízu, pretože sú dôležité na dosiahnutie cieľov v oblasti zamestnanosti, sociálnych a vzdelávacích cieľov stratégie Európa 2020;

N.  keďže Európska rada 30. januára 2012 uviedla, že rast a zamestnanosť sa obnovia len vtedy, ak budeme pokračovať v dôslednom a komplexnom prístupe spájajúcom inteligentnú fiškálnu konsolidáciu zachovávajúcu investície pre budúci rast, zdravé makroekonomické politiky a aktívnu stratégiu zamestnanosti zachovávajúcu sociálnu súdržnosť;

O.  keďže fiškálna konsolidácia musí pokračovať vzhľadom na vysoké úrovne dlhu a dlhodobé problémy verejných financií, pričom treba riadne brať do úvahy skutočnosť, že musí ísť o strednodobý až dlhodobý cieľ; keďže fiškálna konsolidácia môže mať negatívne vplyvy na rast a zamestnanosť v krátkodobom horizonte, a to najmä v krajinách, ktoré sú v recesii alebo s minimálnymi mierami rastu, čo by ohrozilo potenciál pre budúci rast a vytváranie pracovných miest; keďže fiškálnu konsolidáciu treba riadiť spôsobom priaznivým pre rast, aby nenarušila potenciál hospodárstva alebo jeho sociálnej štruktúry na rast a tvorbu pracovných miest;

P.  keďže napätie na finančných trhoch je stále vysoké a naďalej medzi členskými štátmi pretrvávajú nerovnováhy v prístupe k financiám; keďže riziká vysokých poplatkov neprimerane zvyšujú bremeno štátnych dlhov, čím sa vyžaduje vyššia fiškálna konsolidácia, prehlbuje kríza, a tak narúša rast a tvorba pracovných miest;

Q.  keďže aj napriek naliehavosti situácie sa Európskej únii nedarí plniť takmer všetky ciele stratégie Európa 2020 a pokrok v členských štátoch v oblasti plnenia cieľov stratégie Európa 2020 nespĺňa očakávania; keďže záväzky prijaté v národných programoch reforiem na rok 2012 nepostačujú na dosiahnutie väčšiny z cieľov stanovených na úrovni EÚ;

R.  keďže rozsah investícií do oblastí vzdelávania a odbornej prípravy, výskumu a inovácií, ktoré majú zásadný význam pre hospodársky rast a vytváranie pracovných miest, je v EÚ stále nižší ako v krajinách vo svete, ktoré sú jej hospodárskymi partnermi a konkurentmi; keďže produktívne investície v týchto oblastiach sú kľúčom k udržateľnému východisku z krízy, ale takisto ku konsolidácii hospodárstva EÚ na ceste zvyšovania konkurencieschopnosti a produktivity;

S.  keďže rodová rovnosť má zásadný význam pre plnenie hlavných cieľov stratégie EÚ 2020, keďže ženy tvoria najväčšiu rezervu zatiaľ nevyužitej pracovnej sily; keďže ženy tvoria väčšinu osôb, ktoré žijú v chudobe v EÚ; keďže znižovania v oblasti verejných služieb ako starostlivosť o deti a iné závislé osoby budú mať negatívny vplyv na ženy a v dôsledku toho na ich schopnosť podieľať sa na pracovnom trhu; keďže preto treba venovať osobitnú pozornosť uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti a osobitným politikám zameraným na ženy v celom procese uplatňovanom v rámci európskeho semestra; keďže zákonný dôchodkový vek žien treba vyrovnať s dôchodkovým vekom mužov;

T.  keďže treba zabezpečiť väčšiu interakciu medzi politikami zamestnanosti a sociálnou a ekonomickou politikou v rámci európskeho semestra, ako sa stanovuje v článkoch 121 a 148 ZFEÚ;

U.  keďže, že je nevyhnutné podporovať demokratickú zodpovednosť, vlastníctvo a legitimitu všetkých subjektov zapojených do európskeho semestra; keďže nevyhnutnou podmienkou dosiahnutia tohto cieľa je primeraná účasť Európskeho parlamentu;

V.  keďže národné parlamenty zastupujú a garantujú práva, ktoré nadobudli a delegovali občania; keďže zavedenie európskeho semestra by malo v plnom rozsahu rešpektovať výhradné právomoci národných parlamentov;

Kľúčové témy na jarné zasadnutie Európskej rady

1.  naliehavo vyzýva Európsku radu, aby začlenila tieto témy do svojho politického usmernenia pre európsky semester 2013, a poveruje svojho predsedu, aby obhajoval túto pozíciu na jarnom zasadnutí Európskej rady v dňoch 14. – 15. marca 2013; odvoláva sa najmä na konkrétne odporúčania, ktoré má Európska rada prijať vo svojom politickom usmernení a ktoré tvoria prílohu k tomuto uzneseniu;

2.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v rámci priorít stanovených počas minuloročného cyklu európskeho semestra, najmä tých, ktoré sa týkajú pracovných miest, kvality pracovných miest a boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, sa nedosiahli očakávané výsledky;

3.  poukazuje na to, že ekonomická situácia a sociálne dôsledky krízy sa v priebehu minulého roka ďalej zhoršovali, a preto zdôrazňuje, že je dôležité posilniť záväzok členských štátov v nadväznosti na politické odporúčanie na rok 2013, najmä v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky;

I.  Ciele stratégie Európa 2020

4.  vyzýva Európsku radu, aby zabezpečila, že každoročné politické usmernenie stanovené na základe ročného prieskumu rastu bude v plnej miere zamerané na plnenie cieľov stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast; vyjadruje poľutovanie nad tým, že do RPR na rok 2013 sa nezačlenila žiadna správa o pokroku stratégie Európa 2020; vyzýva Komisiu, aby túto správu doručila včas na jarné zasadnutie Európskej rady;

5.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že politické usmernenie v roku 2012 a jeho realizácia neboli dostatočne účinné, pokiaľ ide o dosiahnutie politických cieľov zakotvených v rámci stratégie Európa 2020; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty sa vzďaľujú od cieľov na rok 2020;

6.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že záväzky prijaté v národných programoch reforiem na rok 2012 nepostačujú na dosiahnutie väčšiny z cieľov stanovených na úrovni EÚ; zdôrazňuje svoje obavy v súvislosti so skutočnosťou, že súčasné vnútroštátne ciele nie sú dostatočné na dosiahnutie hlavných cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a znižovania chudoby;

7.  vyzýva členské štáty, aby prijali nevyhnutné záväzky v národných reformných programoch na rok 2013 vedúce k plneniu cieľov stratégie Európa 2020;

8.  vyzýva Európsku radu, aby vo svojich politických usmerneniach zabezpečila, že bude vyčlenená dostatočná úroveň finančných prostriedkov EÚ na dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020; naliehavo žiada členské štáty, aby vyčleňovali finančné prostriedky efektívnejšie na dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020;

II.  Vytváranie pracovných miest prostredníctvom štrukturálnych reforiem a investícií zameraných na rast

9.  považuje za poľutovaniahodné, že v minulom roku väčšina členských štátov nedodržala svoj záväzok predložiť národný plán na vytváranie pracovných miest (NJP) ako súčasť ich národných programov reforiem na rok 2012; vyzýva členské štáty, aby v roku 2013 rešpektovali tento záväzok; zdôrazňuje, že národné plány na vytváranie pracovných miest by mali zahŕňať komplexné opatrenia na vytváranie pracovných miest a ekologickej zamestnanosti, prepojenie medzi politikami zamestnanosti a finančnými nástrojmi, reformy trhov práce, jasný harmonogram zavádzania viacročných reformných programov na nasledujúcich 12 mesiacov a uvedenie oblastí i regiónov, ktoré majú nedostatok alebo prebytok pracovných síl s odbornou kvalifikáciou;

10.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nevymedzila NJP ako záväznú požiadavku a žiada Komisiu, aby dohliadala na ich prípravu počas každoročného cyklu európskeho semestra;

11.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré sú prospešné pre vytváranie pracovných miest, ako sú daňovo-odvodová reforma, ktorá stimuluje zamestnávanie, propagovanie a podporovanie skutočnej a dobrovoľnej samostatnej zárobkovej činnosti a zakladania podnikov, zlepšovanie rámca pre podnikanie a uľahčovanie prístupu k financovaniu pre malé a stredné podniky, transformáciu neformálnej a nelegálnej práce na riadne zamestnanie, reformovanie trhov práce, aby boli podľa potreby prispôsobivejšie, dynamickejšie, konkurenčnejšie a otvorenejšie a pritom zabezpečovali primeranú bezpečnosť pre zamestnancov, poskytovanie zručností a nástrojov zamestnávateľom a zamestnancom, ktoré im umožnia prispôsobiť sa meniacim sa potrebám pracovného trhu, modernizovanie systémov určovania miezd – s aktívnym zapojením sociálnych partnerov v rámci sociálneho dialógu a zároveň rešpektujúc rozmanitosť vnútroštátnych modelov odvetvových vzťahov – s cieľom zladiť mzdy s vývojom produktivity v hraniciach miezd zabezpečujúcich dôstojný život, a využívanie vysokého potenciálu pre zamestnávanie v odvetviach, ako sú zelená ekonomika, zdravotnícka a sociálna starostlivosť a odvetvie IKT s cieľom vytvárať udržateľné a kvalitné pracovné miesta;

III.  Zamestnanosť mladých ľudí

12.  vyzýva Európsku radu, aby stanovila nezamestnanosť mladých ľudí za prioritu v politickom usmernení na rok 2013;

13.  vyzýva členské štáty, aby prijali rozhodné opatrenia na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí vrátane cielených aktívnych politických opatrení v oblasti trhu práce, opatrení odstraňujúcich problém nezodpovedajúcich kvalifikácií na trhu práce, najmä prostredníctvom predchádzania predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky alebo systémov učňovského výcviku, a zabezpečujúcich, aby systémy vzdelávania a odbornej prípravy poskytovali mladým ľuďom náležité zručnosti účinným spôsobom, a aby podporovali podnikanie a efektívnu podporu rozvoja podnikania pre mladých ľudí a rámcov zabezpečujúcich prechod zo vzdelávania do práce;

14.  rozhodne podporuje návrh Komisie na vytvorenie systému záruk pre mladých; požaduje jeho rýchle zavedenie a zabezpečenie dostatočných prostriedkov na jeho financovanie; domnieva sa, že ESF by mal mať rozhodujúcu úlohu pri financovaní systémov záruk pre mladých a že by sa mala hľadať rovnováha vo financovaní medzi EÚ a členskými štátmi;

15.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali komplexné stratégie pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa ani sa nezúčastňujú odbornej prípravy (NEET); ďalej ich naliehavo vyzýva, aby pri vypracúvaní týchto stratégií preukázali finančnú solidaritu s členskými štátmi s obmedzeným fiškálnym priestorom;

IV.  Prispôsobivejšie, dynamickejšie a otvorenejšie trhy práce a kvalitnejšie zamestnanie

16.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že RPR 2013 nerieši problematiku kvality pracovných miest a že venuje príliš malú zavedeniu nevyhnutných podmienok na zvýšenie podielu na trhu práce, najmä u žien, pracovníkov starších ako 45 rokov, osôb so zdravotným postihnutím a najchudobnejších ľudí;

17.  pripomína, že vnútorné rozdiely medzi členskými štátmi, najmä v oblasti zamestnanosti a sociálnych ukazovateľov, sa prehlbujú; poukazuje na to, že členské štáty s pracovnými trhmi, ktoré v relatívnom vyjadrení nepodliehajú segmentácii, so silnými systémami sociálneho blahobytu a schopnosťou dočasne prispôsobiť pracovnú dobu, pracovný čas a iné flexibilné pracovné dojednania (vnútorná flexibilita) a efektívnymi modelmi kolektívneho vyjednávania sa ukázali ako odolnejšie vzhľadom na zamestnanosť a sociálne dôsledky krízy;

18.  požaduje, aby boli trhy práce viac prispôsobivé a dynamické, schopné prispôsobiť sa zhoršeniam hospodárskej situácie bez toho, aby dochádzalo k prepúšťaniu, a inkluzívnejšie, podporujúce väčšie zapájanie sa do trhu práce, najmä v prípade zraniteľných a znevýhodnených osôb;

19.  upozorňuje, že úsporné opatrenia by nemali mať vplyv na kvalitu zamestnania, ani sociálne zabezpečenie a zdravotné a bezpečnostné štandardy; povzbudzuje členské štáty, aby podporovali identifikáciu spoločností a MSP, ktoré sa usilujú o to, aby boli sociálne bezúhonnejšie, nielen plnili svoje právne povinnosti;

V.  Investovanie do vzdelávania a odbornej prípravy

20.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu vzdelávania a odbornej prípravy na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020;

21.  zdôrazňuje dôležitosť znižovania miery predčasného odchodu zo škôl, aby sa znížil počet členov skupiny ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave (NEET);

22.  vyzýva členské štáty, aby pri pokračovaní v udržateľnej a diferencovanej fiškálnej konsolidácii, ktorou sa podporí rast, zabezpečili účinné a dostatočné investície do vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, aby sa podarilo splniť všetky záväzky dohodnuté v stratégii Európa 2020;

23.  vyzýva členské štáty, aby do opatrení prijatých v rámci európskeho semestra začlenili európske výmenné programy v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu;

VI.  Zabezpečenie kvality verejných služieb a boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu

24.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad nárastom chudoby a nezamestnanosti vo všetkých vekových skupinách od posledného cyklu európskeho semestra v roku 2012;

25.  víta skutočnosť, že RPR 2013 AGS rieši otázku chudoby a sociálneho vylúčenia, ako aj sociálnych dôsledkov krízy; vyzýva Komisiu, aby v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny kládla dôraz na tieto opatrenia, najmä čo sa týka riešenia otázky chudoby zamestnaných ľudí, chudoby medzi ľuďmi s obmedzenými väzbami s trhom práce alebo bez takýchto väzieb a chudoby starších ľudí; vyzýva Európsku radu, aby toto usmernenie prijala za prioritu;

26.  vyzýva na vykonávanie integrovaných stratégií aktívneho začleňovania ako hlavného prvku v programoch sociálnej politiky EÚ a jednotlivých štátov;

VII.  Pokračovanie uplatňovania primeranej a diferencovanej fiškálnej konsolidácie podporujúcej rast a zároveň zabezpečenie hospodárskej obnovy a tvorby pracovných miest

27.  uznáva potrebu uplatňovania proporcionálnej a diferencovanej fiškálnej konsolidácie podporujúcej rast, aby sa predchádzalo negatívnym krátkodobým, strednodobým a dlhodobým účinkom v oblasti rastu a zamestnanosti a zároveň zaručovala udržateľnosť verejných financií; zdôrazňuje, že vplyv programov fiškálnej konsolidácie by sa mal vyhodnotiť na základe ich krátkodobých vplyvov na rast, zamestnanosť a sociálne začleňovanie, a to najmä v krajinách, ktoré sú v recesii alebo majú minimálnu mieru rastu; vyzýva Komisiu a Európsku radu, využili pružnosť v čase hospodárskeho poklesu, ktorá sa stanovuje v nariadeniach (EÚ) č. 1175/2011 a (EÚ) č. 1177/2011;

28.  zdôrazňuje, že Komisia by mala lepšie zohľadniť osobitné miestne, regionálne a celoštátne trendy, ako aj možné chyby v jej odhadoch, ktoré predstavujú základ pre ročný prieskum rastu;

29.  domnieva sa, že fiškálna konsolidácia by sa mala uplatňovať primeraným spôsobom podporujúcim rast a že rytmus konsolidácie by sa mal prispôsobiť jednotlivým krajinám v závislosti od ich fiškálneho priestoru a priestoru širšieho európskeho hospodárstva, aby sa predišlo negatívnym vplyvom na rast a zamestnanosť a zároveň zabezpečila udržateľnosť dlhu;

30.  vyzýva Európsku komisiu, aby prispôsobila svoje modely vplyvu multiplikačného účinku fiškálnych znižovaní rozpočtov členských štátov na rast a tvorbu pracovných miest v súlade s nedávnymi revíziami MMF;

31.  žiada Európsku radu, aby zabezpečila súdržnosť medzi rôznymi prioritami politického usmernenia, aby sa neohrozoval potenciál pre udržateľný rast a tvorbu pracovných miest, nezväčšovala chudoba a sociálne vylúčenie, ani nebránila poskytovaniu kvalitných verejných služieb; domnieva sa, že hlavnou prioritou musí byť zavedenie integrovaných reformných opatrení a uskutočnenie investícií, ktoré podporujú rast a tvorbu pracovných miest, a zároveň zabezpečenie udržateľnosti verejných financií;

32.  vyzýva Európsku radu, v prípade, keď prijme prvú prioritu RPR známu ako diferencovaná fiškálna konsolidácia, ktorou sa podporí rast, aby konkrétne vysvetlila, ako ju možno realizovať v plnom súlade s cieľom posilnenia sociálnej súdržnosti a boja proti chudobe, ako sa zdôrazňuje vo štvrtej priorite známej ako riešenie nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy;

33.  zdôrazňuje potrebu dosiahnuť plný súlad medzi rozpočtovou konsolidáciou a hospodárskymi opatreniami na jednej strane a opatreniami v oblasti sociálnej politiky, rastu a zamestnanosti na druhej strane;

34.  poukazuje na to, že v čase veľkých fiškálnych obmedzení a obmedzenej úverovej kapacity súkromného sektora sú štrukturálne fondy a Kohézny fond v dôsledku objemu finančných prostriedkov a sledovaných cieľov hlavnou hybnou silou na podporu ekonomiky, ktorá je členským štátom k dispozícii, a pomáhajú plniť ciele zamestnanosti a rastu, ktoré sú zakotvené v stratégii Európa 2020; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že s ohľadom na kľúčovú úlohu, ktorú zohráva politika súdržnosti v rozvoji národných programov v rámci európskeho semestra, táto politika by mala byť prioritou pre ročný prieskum rastu a mala by prispieť k ročnej diskusii o raste a pracovných miestach v EÚ;

VIII.  Demokratická legitimita a zapájanie občianskej spoločnosti

35.  je znepokojený skutočnosťou, že Európsky parlament, národné parlamenty, sociálni partneri a občianska spoločnosť naďalej zohrávajú v európskom semestri obmedzenú úlohu; zdôrazňuje skutočnosť, že politickému usmerneniu v ročnom prieskume rastu, ktoré vypracovala Komisia a ktoré sa má schváliť na zasadnutí Európskej rady, chýba parlamentná a občianska účasť, a teda demokratická legitímnosť;

36.  domnieva sa, že úloha Európskeho parlamentu má zásadný význam pre zabezpečenie potrebnej demokratickej legitímnosti; domnieva sa, že vzhľadom na neexistujúci právny základ pre riadny legislatívny postup uplatniteľný na ročný prieskum rastu by Európska rada mala zohľadniť pripomienky Parlamentu pri schvaľovaní politického usmernenia s cieľom zabezpečiť demokratickú legitímnosť;

37.  žiada Komisiu, aby od členských štátov pri vypracovávaní národných programov reforiem požadovala záruku maximálnej transparentnosti, ako aj široké zapojenie národných parlamentov a sociálnych partnerov do tohto procesu;

Ďalšie úsilie, ktoré treba vyvíjať v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti
Vytváranie pracovných miest prostredníctvom štrukturálnych reforiem a investícií zameraných na rast

38.  pripomína, že posilňovanie rastu sprevádzaného tvorbou veľkého počtu pracovných miest si vyžaduje politiky v oblasti zamestnanosti, ktoré vytvárajú priaznivé podmienky pre vytváranie pracovných miest, uľahčujú pozitívny prechod z jedného zamestnania do druhého a od nezamestnanosti k zamestnaniu, zvyšujú ponuku práce a zlepšujú vyváženie ponuky s potrebami trhu práce z geografického a kvalifikačného hľadiska;

39.  zdôrazňuje potrebu reforiem trhu práce s cieľom zvýšiť produktivitu práce a efektivitu v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ a zabezpečenia udržateľného rastu a vytvárania pracovných miest pri prísnom dodržiavaní európskeho aquis v sociálnej oblasti a jeho zásad; domnieva sa, že reformy na pracovných trhoch by mali byť vykonávané takým spôsobom, aby podporovali kvalitu pracovných miest;

40.  navrhuje, aby členské štáty znížili daňovo-odvodového zaťaženia, ak to fiškálne podmienky dovoľujú, najmä čo sa týka pracovníkov s nízkymi mzdami a s nízkou kvalifikáciou a zraniteľných skupín; domnieva sa, že správne cielené dočasné zníženia sociálnych odvodov alebo systémy dotácií pre nových pracovníkov, najmä v prípade pracovníkov s nízkou kvalifikáciou a dlhodobo nezamestnaných ľudí, predstavujú veľmi efektívne stimuly na podporu tvorby pracovných miest;

41.  konštatuje, že demografické zmeny majú zreteľný vplyv na zabezpečovanie sociálnej infraštruktúry, čo predstavuje vážny problém pre všetky generácie v rámci EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Komisia by mala vo svojom prieskume venovať väčšiu pozornosť úlohe politiky súdržnosti pri riešení demografických výziev;

42.  zdôrazňuje potrebu uskutočnenia nevyhnutných reforiem s cieľom zabezpečiť udržateľnosť systémov dôchodkového zabezpečenia; domnieva sa, že vek odchodu do dôchodku by sa mohol hodnotiť na základe vývoja očakávanej dĺžky života, ale pripomína, že stále existuje snaha o zvýšenie riadneho veku odchodu do dôchodku bez zvýšenia povinného veku odchodu do dôchodku obmedzením počtu osôb predčasne odchádzajúcich z trhu práce; domnieva sa, že na úspešné zvýšenie riadneho veku odchodu do dôchodku treba, aby reformy systémov dôchodkového zabezpečenia boli sprevádzané politikami, ktoré obmedzujú prístup k systémom predčasného odchodu do dôchodku a iným spôsobom predčasného odchodu, rozvíjajú možnosti zamestnávania starších zamestnancov a prístup k celoživotnému vzdelávaniu, a zavedením daňových zvýhodnení poskytujúcich stimuly na dlhšie zotrvanie v práci a podporovaním aktívneho a zdravého starnutia;

43.  žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi zabezpečila, aby úsporné programy nebránili opatreniam na vytváranie pracovných miest a politikám podporujúcim rast a neohrozovali sociálne zabezpečenie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby venovali prioritnú pozornosť výdavkom podporujúcim rast, výdavkom na celoživotné vzdelávanie, výskum, inovácie a energetickú účinnosť a zároveň aby zabezpečili efektívnosť takýchto výdavkov;

44.  súhlasí s Komisiou, že inovatívne finančné nástroje EÚ môžu slúžiť ako katalyzátor cielených investícií, majú multiplikátorový účinok na rozpočet EÚ a zvyšujú rastový potenciál EÚ; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobné informácie, ďalšiu podporu a usmernenia členským štátom a regiónom, pokiaľ ide o rozšírené uplatňovanie finančných nástrojov politiky súdržnosti v roku 2013 a v budúcom programovom období (2014 – 2020); vyzýva členské štáty, aby nasledovali Komisiu a jasne uviedli vo svojich príslušných národných programoch reforiem, ako majú v úmysle využívať štrukturálne fondy na podporu prioritných opatrení zameraných na rast a zamestnanosť prostredníctvom finančných nástrojov;

45.  víta, že v rámci priorít RPR na rok 2013 sa venuje pozornosť využívaniu potenciálu vytvárania pracovných miest v kľúčových odvetviach, ako sú inovatívne odvetvia, služby, zelená ekonomika, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť (tzv. biele odvetvie) a IKT; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali iniciatívy, ktoré uľahčujú rozvoj týchto odvetví s vysokým potenciálom v oblasti zamestnávania;

46.  pripomína, že plné využitie potenciálu tvorby pracovných miest v týchto nových odvetviach si bude vyžadovať prispôsobenie, najmä osôb s nižšou kvalifikáciou a starších pracovníkov, a nové zručnosti; žiada Komisiu a členské štáty, aby plánovali potreby kvalifikácií v týchto odvetviach a zabezpečili potrebné investície v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, s cieľom poskytovať tieto zručnosti;

47.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v prioritách ročného prieskumu rastu 2013 sa neuvádza absolútne žiadna zmienka o krokoch s cieľom uplatňovať rodovú rovnosť; domnieva sa, že výrazne sa zvyšujúca účasť žien na trhu práce je kľúčová na dosiahnutie hlavného cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti miery zamestnanosti; žiada Komisia a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na podporu vyššej miery zamestnanosti žien, ako sú cenovo dostupná starostlivosť a starostlivosť o deti, adekvátne systémy materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky a flexibilita pracovného času a miesta práce;

48.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili podnikateľské prostredie, najmä pre MSP, a žiada Komisiu a Európsku radu, aby zvýšili úsilie o zlepšenie jednotného trhu, rozšírenie digitálnej ekonomiky a aby sa viac zamerali na inteligentnú reguláciu s cieľom znížiť zbytočnú administratívnu záťaž; víta Akt o jednotnom trhu II a vyzýva na jeho rýchle a plné uplatňovanie;

49.  žiada Komisiu, aby určila správu jednotného trhu za svoju kľúčovú prioritu, keďže významne prispieva k plneniu cieľov európskeho semestra, najmä pokiaľ ide o udržateľný hospodársky rast a zamestnanosť; zastáva názor, že odporúčania Komisie pre jednotlivé krajiny by mali členským štátom zároveň ponúknuť praktické riešenia na zlepšenie fungovania jednotného trhu tak, aby sa posilnila podpora verejnosti a vytvorili politické záväzky, ktoré podporia dokončenie jednotného trhu;

50.  víta uznanie významu prístupu MSP k finančným zdrojom, pretože tieto spoločnosti sú základným kameňom zamestnanosti a tvorby pracovných miest v EÚ a majú značný potenciál pre riešenie nezamestnanosti mládeže a rodovej nerovnosti; naliehavo vyzýva členské štáty, aby prístup MSP k finančným zdrojom zaradili do svojich národných programov rozvoja ako prioritu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili jednoduchý prístup k európskym fondom určeným na tento účel;

51.  uznáva, že je dôležité zvýšiť úverovú kapacitu EIB, a odporúča, aby sa to uskutočnilo v súlade s prioritami EÚ zameranými na znižovanie rozdielov medzi regiónmi; vyzýva Komisiu, aby požiadala členské štáty, aby použili časť pridelených prostriedkov zo štrukturálnych fondov na zdieľanie úverového rizika s EIB a poskytovanie záruk za úvery pre malé a stredné podniky a mikropodniky, čo podnieti hospodársku aktivitu vo všetkých odvetviach a regiónoch a zaručí vytváranie ďalších pracovných príležitostí a vyrieši problém nedostatočného prístupu k úverom, čo v súčasnosti brzdí malé a stredné podniky;

52.  vyzýva členské štáty, aby podporovali podnikanie vrátane sociálneho podnikania a začínajúcich podnikov (start-ups), najmä prostredníctvom programov rozvoja podnikania a prístupu k financovaniu;

53.  vyzýva Komisiu, aby vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014 až 2020 rozhodne podporila sociálne podnikanie, pretože táto oblasť má zjavne vysoký potenciál pre nové pracovné miesta a inovatívny rast;

54.  naliehavo žiada Komisiu, aby plne zmobilizovala nástroje EÚ a finančnú podporu v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali štrukturálne fondy s cieľom zvyšovať možnosti zamestnania sa a účinne bojovať proti štrukturálnej a dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí;

55.  konštatuje, že politika súdržnosti ako kľúčový investičný nástroj EÚ, ktorý zohráva dôležitú úlohu v rámci stratégie Európa 2020 a zameriava sa presne na miestne, regionálne a celoštátne investičné potreby, prispieva nielen k znižovaniu rozdielov medzi regiónmi, ale aj k oživeniu hospodárstva členských štátov a účinnej realizácii udržateľného rastu a tvorbe pracovných miest v členských štátoch a celej Únii; poznamenáva, že v dôsledku toho je politika súdržnosti jedným z najlepších dostupných nástrojov, ktorý zabezpečí, aby oživenie prinieslo takú ponuku pracovných miest, ako predpokladá Komisia v ročnom prieskume rastu v roku 2013; v tejto súvislosti sa domnieva, že akékoľvek zníženie rozpočtu politiky súdržnosti bude mať vážne negatívne dôsledky pre ciele stratégie Európa 2020 a nalieha, aby v novom programovom období boli vyčlenené na politiku súdržnosti primerané zdroje aspoň v takom množstve, aké bolo schválené pre súčasné programové obdobie rokov 2007 – 2013, a aj naďalej zahŕňali všetky regióny EÚ;

56.  víta skutočnosť, že Komisia v ročnom prieskume rastu na rok 2013 potvrdila potrebu ďalšieho posilnenia administratívnych kapacít na zabezpečenie rýchlejšieho rozdelenia doteraz nevyužitých prostriedkov zo štrukturálnych fondov; poukazuje na to, že úsilie by sa malo zamerať na orgány na národnej, regionálnej a miestnej úrovni; zdôrazňuje, že rýchlejšie uvoľňovanie doteraz nevyužitých prostriedkov zo štrukturálnych fondov môže pomôcť posilniť likviditu trhu;

57.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že regionálna politika bude aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu v rozvoji národných programov v rámci európskeho semestra a bude kľúčovým nástrojom na dosiahnutie stanovených strednodobých a dlhodobých cieľov sociálnej politiky a zamestnanosti;

58.  považuje za dôležité, aby politika súdržnosti prispela k zníženiu vnútorných konkurenčných rozdielov a štrukturálnej nerovnováhy pomocou možnosti prispôsobiť sa špecifickým podmienkam a potrebám na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni; v tomto zmysle víta iniciatívu Komisie zmeniť plánované použitie doteraz nevyužitých prostriedkov zo štrukturálnych fondov v prospech energetickej účinnosti, zamestnávania mladých ľudí a malých a stredných podnikov, keďže pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 budú zohrávať významnú úlohu; žiada, aby bol náležite informovaný o aktuálnom vykonávaní tejto iniciatívy na vnútroštátnych úrovniach;

Zamestnanosť mladých ľudí

59.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na uľahčenie prechodu mladých ľudí zo vzdelávania a odbornej prípravy na trh práce; v tejto súvislosti zdôrazňuje úspech tzv. duálneho odborného vzdelávania v niektorých členských štátoch, prostredníctvom ktorého sa dosiahla najvyššia miera zamestnanosti medzi mladými ľuďmi v Európskej únii;

60.  považuje za rozhodujúce pomáhať mladým ľuďom pri účinnejšom získavaní zručností, čo si vyžaduje väčšiu spoluprácu a komunikáciu medzi spoločnosťami, vládami a poskytovateľmi vzdelávania;

61.  víta oznámenie Komisie o tom, že v najbližšej dobe predloží balík o zamestnanosti mladých ľudí; vyzýva členské štáty, aby presadili a v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi vytvorili systém záruk pre mladých ľudí s cieľom poskytnúť všetkým mladým ľuďom v EÚ pracovné miesto, učňovskú prípravu, ďalšiu odbornú prípravu alebo kombinovanú prácu s odbornou prípravou, a to najneskôr po uplynutí doby trvania nezamestnanosti v dĺžke štyroch mesiacov; domnieva sa, že financovanie zo strany Únie, najmä ESF, by malo mať dôležité postavenie pri spolufinancovaní systémov záruk pre mladých; vyzýva Komisiu, aby členským štátom a regiónom poskytla technickú pomoc pri realizácii týchto systémov a pri správnom využívaní ESF s cieľom vypracovať systém záruk pre mladých ľudí; zdôrazňuje, že národní odvetvoví partneri v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri vykonávaní systému záruky pre mladých ľudí;

62.  poznamenáva, že systém záruk pre mladých ľudí by mal sprevádzať kvalitný rámec, aby sa zabezpečila kvalita týchto systémov a aby poskytované vzdelávanie, odborná príprava a pracovné miesta obsahovali primerané pracovné podmienky a spĺňali zdravotné a bezpečnostné normy; v tejto súvislosti sa domnieva, že všetci mladí ľudia by mali v prvom rade dostať individuálne hodnotenie svojich potrieb a mali by sa im poskytovať prispôsobené a individuálne služby;

63.  víta návrh Komisie zriadiť viacstranný dohľad nad realizáciou systému záruk pre mladých ľudí prostredníctvom výboru pre zamestnanosť a žiada o spoluúčasť Parlamentu;

64.  víta iniciatívu Komisie navrhnúť odporúčania Rady o systéme záruk pre mladých ľudí; vyzýva členské štáty a regióny, aby podporovali podnikanie a samostatnú zárobkovú činnosť mladých ľudí a vykonávali osobitné cielené programy na podporu rozvoja podnikania pre mladých ľudí;

65.  zdôrazňuje, že Európska rada v januári 2012 predložila pilotný projekt s cieľom pomôcť ôsmim členským štátom s najvyššou úrovňou nezamestnanosti mládeže prerozdeliť niektoré z ich príspevkov zo štruktúrnych fondov EÚ na riešenie nezamestnanosti mladých ľudí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v máji 2012 Komisia značne znížila odhady o dostupných finančných prostriedkoch na prerozdelenie z 82 mld. EUR na 29,8 mld. EUR, čím obmedzila rozsah pilotných projektov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že iba malý podiel týchto finančných prostriedkov sa doteraz presmeroval na pomoc mladým ľuďom pri hľadaní zamestnania;

66.  víta návrh na širšie využívanie Európskeho sociálneho fondu na opatrenia v oblasti zamestnanosti mladých ľudí počas programového obdobia 2014 – 2020; žiada, aby sa používanie finančných prostriedkov z ESF zameriavalo najmä na učňovskú prípravu alebo stáže a podnikanie; víta presun nevyčerpaných finančných prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ z finančného obdobia 2007 - 13 na účel riešenia problému vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí a podpory malých a stredných podnikov;

Investovanie do vzdelávania a odbornej prípravy

67.  zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť monitorovanie kvalifikácií v konkrétnych odvetviach a/alebo regiónoch, a napraviť problémy nezodpovedajúcich kvalifikácií čo možno najrýchlejšie; žiada Komisia a členské štáty, aby spolupracovali na vypracovaní prehľadu kvalifikácií EÚ s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na potreby kvalifikácií v EÚ;

68.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby posilnili spoluprácu a synergie medzi odvetviami vzdelávania a odbornej prípravy a podnikmi s cieľom plánovať potreby v oblasti kvalifikácie a prispôsobiť vzdelávanie a odbornú prípravu potrebám trhu práce s cieľom vybaviť pracovnú silu potrebnými zručnosťami v závislosti od meniacich sa pracovných prostredí a individuálnych potrieb starnúcej pracovnej sily a uľahčiť prechod od vzdelávania a odbornej prípravy k práci;

69.  vyzýva členské štáty, aby prioritne investovali do vzdelávania, odbornej prípravy a podpory podnikateľských zručností a celoživotného vzdelávania pre všetky vekové skupiny, a to nielen prostredníctvom formálneho vzdelávania, ale aj prostredníctvom rozvoja neformálneho a informálneho vzdelávania; varuje pred dlhodobými sociálnymi a hospodárskymi výdavkami znižovania v rozpočtoch na vzdelávanie a odbornú prípravu, pretože brzdia východisko z krízy a obmedzujú konkurencieschopnosť ekonomík členských štátov;

70.  zdôrazňuje skutočnosť, že využívanie nových vzdelávacích príležitostí a čo možno najlepšie využívanie vedomostí, zručností a kompetencií získaných mimo formálneho vzdelávania môže zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní možností zamestnania; zdôrazňuje význam neformálnej a informálnej validácie; víta návrh odporúčaní Rady, ktorý predložila Komisia a v ktorých sa členské štáty vyzývajú k vytvoreniu validačných systémov do roku 2015 prepojených s Európskym kvalifikačným rámcom vrátane možnosti získania úplnej alebo čiastočnej kvalifikácie na základe neformálneho alebo informálneho vzdelávania;

71.  nabáda k účinnému uplatňovaniu národného kvalifikačného rámca ako nástroja podporujúceho rozvoj celoživotného vzdelávania; znovu vyzýva Komisiu, aby zaviedla európsky pas zručností s cieľom zaistiť transparentnosť a podporovať cezhraničnú mobilitu pracovníkov;

72.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť kvalitu, kompetentnosť a postavenie učiteľov, čo predstavuje nevyhnutnú podmienku na dosiahnutie vysokovýkonného európskeho systému vzdelávania a odbornej prípravy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali potrebné úsilie a zdroje na dosiahnutie tohto cieľa;

Prispôsobivejšie, dynamickejšie a otvorenejšie trhy práce a kvalitnejšie zamestnanie

73.  domnieva sa, že reformy trhu práce by mali byť zamerané na zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti, a zároveň zabezpečenie kvality pracovných miest; žiada Európsku radu, aby vo svojom politickom usmernení na rok 2013 venovať pozornosť kvalite pracovných miest, a to najmä vo vzťahu k prístupu pracovníkov k základnému súboru pracovných práv zakotvených v zmluvách, a bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy členských štátov;

74.  domnieva sa, že štrukturálne reformy trhu práce by mali zaviesť vnútornú flexibilitu s cieľom zachovať zamestnanosť v čase hospodárskeho poklesu a zabezpečiť kvalitu pracovných miest, istoty pri prechode medzi zamestnaniami, systémy dávok v nezamestnanosti založené na aktivačných požiadavkách a prepojené s reintegračnými politikami, ktoré zachovávajú stimuly pre prácu a zároveň zabezpečujú dostatočný príjem, zmluvné dojednania s cieľom bojovať proti segmentácii trhu práce, ako aj predvídať hospodársku reštrukturalizáciu a zabezpečiť prístup k celoživotnému vzdelávaniu;

75.  vyzýva členské štáty, aby bojovali proti existencii a šíreniu neistých pracovných podmienok a falošnej samostatnej zárobkovej činnosti a zabezpečili, aby ľudia so zmluvami s dočasným alebo čiastočným úväzok alebo samostatne zárobkovo činné osoby mali primerané sociálne zabezpečenie a prístupu k vzdelávaniu;

76.  vyzýva členské štáty, aby v prípade potreby zlepšili právne predpisy v oblasti zamestnanosti s cieľom podporovať stabilné zamestnanecké vzťahy, podporovať a rozvíjať podmienky na poskytovanie flexibilnejších pracovných opatrení spolu s primeranou úrovňou sociálneho zabezpečenia, a to najmä pre starších a mladších pracovníkov, a podporovať dobrovoľnú mobilitu pracovníkov prostredníctvom programov na podporu mobility;

77.  žiada Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali nízkou úrovňou účasti znevýhodnených skupín na trhu práce vrátane osôb patriacich k menšinám (napr. Rómov) a osôb so zdravotným postihnutím, a aby vždy dodržiavali mzdy, ktoré zaručia dôstojný život;

78.  žiada členské štáty, aby zvýšili pokrytie a efektívnosť aktívnych politík trhu práce, a to v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi, vzájomne podporovaných aktivačnými stimulmi, ako napríklad programami zameranými na uľahčovanie prechodu od sociálnej podpory na trh práce a primeranými systémami dávok s cieľom udržať možnosť zamestnania sa, podporovať ľudí, aby sa vracali späť do práce a zabezpečiť dôstojné životné podmienky;

79.  vyzýva členské štáty, aby predvídali reštrukturalizačné procesy s cieľom udržania pracovných miest, podpory internej a externej mobility a minimalizácie možných negatívnych dôsledkov reštrukturalizačných procesov; vyzýva členské štáty, aby účinne vykonávali vnútroštátne právne predpisy a existujúce smernice EÚ, ako napr. smernicu o kolektívnom prepúšťaní, smernicu o prevode podnikov a smernicu o informačnom a konzultačnom rámci, s náležitým ohľadom na zásadu subsidiarity; domnieva sa, že finančné prostriedky EÚ by mali zohrávať významnú úlohu pri predchádzaní možným negatívnym dôsledkom reštrukturalizačných procesov alebo pri ich minimalizovaní alebo zmenšovaní;

80.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinné presadzovanie smernice 2000/78/EC, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní;

81.  žiada Komisiu a členské štáty, aby v záujme prehĺbenia európskej integrácie na trhu práce prijali opatrenia na zlepšenie mobility v rámci trhov práce a medzi nimi a odstránili právne a administratívne prekážky voľného pohybu pracovníkov v rámci EÚ, ako sú prechodné obmedzenia na trhu práce pre pracovníkov z Rumunska a Bulharska, a zlepšili práva na sociálne zabezpečenie a pracovné podmienky pracovníkov využitím ich práva na voľný pohyb; vyzýva členské štáty, aby zvýšili využívanie EURES s cieľom zvýšiť zosúladenie cezhraničnej ponuky pracovných miest a dopytu uchádzačov o zamestnanie;

82.  poukazuje na nárast chudoby a nezamestnanosti medzi všetkými vekovými skupinami; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali nové záväzky na riešenie tejto situácie, najmä čo sa týka chudoby zamestnaných ľudí, chudoby medzi ľuďmi s obmedzenými väzbami s trhom práce alebo bez takýchto väzieb, vrátane dlhodobo nezamestnaných starších pracovníkov, a chudoby starších ľudí;

83.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili zvrátenie negatívnych vplyvov fiškálnej konsolidácie na rodovú rovnosť, zamestnanosť žien a chudobu, a to uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti v národných rozpočtoch, adresovaním prísnejších odporúčaní členským štátom týkajúcich sa rodového hľadiska, a rozčlenením hlavných cieľov stratégie Európa 2020 a zodpovedajúcich vnútroštátnych cieľov podľa pohlavia;

Zaručenie kvality verejných služieb, boj proti chudobe a podpora sociálneho začleňovania

84.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili primeranosť a účinnosť systémov sociálnej ochrany a aby zabezpečili, že budú naďalej pôsobiť ako tlmiaci prvok proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; zároveň konštatuje, že európsky sociálny model si vyžaduje modernizáciu, pokiaľ ide o riadenie aktivovania sociálnych štátov, ktoré investujú do ľudí a poskytujú nástroje a stimuly s cieľom vytvárať udržateľné pracovné miesta a rast, ako aj predchádzať sociálnym rozdielom;

85.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli stratégie aktívneho začleňovania a primerané a cenovo dostupné kvalitné služby a účelové prístupy ku kvalitným pracovným miestam s cieľom zabrániť marginalizácii skupín s nízkymi príjmami a ohrozených skupín;

86.  vyzýva členské štáty, aby vo svojich národných programoch reforiem určili, ako sa budú fondy EÚ využívať na podporu dosahovania vnútroštátnych cieľov v oblasti boja proti chudobe a ostatných cieľov v oblasti sociálnych vecí, zamestnanosti a vzdelávania, ktorými by sa malo zabezpečiť dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020;

87.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zaručili, že všetky reformy zdravotníctva sa budú zameriavať na zlepšenie kvality, zabezpečenie primeranosti, dostupnosti a všeobecného prístupu, ako aj trvalej udržateľnosti;

88.  domnieva sa, že cielené dotácie na prijímanie nových pracovníkov zo znevýhodnených skupín predstavujú efektívny spôsob zvyšovania miery ich zapojenia do práce;

89.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili zlučiteľnosť fiškálnej konsolidácie so zamestnanosťou a sociálnym rozmerom stratégie Európa 2020;

90.  vyjadruje znepokojenie nad sociálnym vplyvom krízy na šírenie chudoby žien; vyzýva Komisiu, aby taktiež vyhodnotila dôsledky fiškálnej konsolidácie na rodovú rovnosť a zamestnanosť žien;

91.  vyzýva členské štáty, aby rozvíjali politiky a opatrenia na zníženie chudoby zamestnaných ľudí, ako napr. podporu dostatočnej účasti na trhu práce v domácnostiach, a uľahčovali vzostupné prechody pre tých, ktorí sa ocitli v situácii nedostatočne platených alebo neistých pracovných miest; vyzýva členské štáty, aby bojovali proti chudobe zamestnaných ľudí presadzovaním politiky trhu práce zameranej na zabezpečenie takých miezd, ktoré pracujúcim zaručia dôstojný život;

92.  vyzýva Komisiu, aby pred kompetentným výborom Parlamentu každoročne začiatkom novembra predkladala RPR počnúc 4. - 5. novembra 2013, aby Parlament mal dosť času na predkladanie svojich stanovísk v nasledujúcich európskych semestroch;

Ďalšie úsilie potrebné na posilnenie riadenia, záväzkov a demokratickej legitímnosti

93.  vyzýva Európsku radu a členské štáty, aby zabezpečili riadne zapojenie národných a regionálnych parlamentov, sociálnych partnerov, verejných orgánov a občianskej spoločnosti do uplatňovania a kontroly politického usmernenia na základe stratégie Európa 2020 a procesu hospodárskeho riadenia s cieľom zabezpečiť zodpovednosť za ne;

94.  vyzýva Európsku radu a Komisiu, aby účinnejšie začlenili monitorovanie a hodnotenie plnenia cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnávania, sociálnych otázok a vzdelávania do európskeho semestra 2013;

95.  opakovane požaduje zvýšenie demokratickej legitímnosti európskeho semestra; žiada Európsku radu, aby pri prijímaní politického usmernenia na rok 2013 zohľadnila obavy a návrhy vyjadrené Európskym parlamentom;

96.  vyzýva, aby bol Parlament primerane zapojený do európskeho semestra s cieľom zastupovať záujmy občanov a zvýšiť legitimitu sociálnych politík, ktoré majú vykonávať členské štáty;

97.  očakáva posilnenie úlohy národných parlamentov v súvislosti s ich zapojením do procesu vytvárania politík v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti v rámci európskeho semestra v záujme zvýšiť legitimitu prijatých rozhodnutí;

98.  požaduje zapojenie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti, aby sa zvýšila primeranosť a účinnosť sociálnych politík;

o
o   o

99.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0408. (2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0542. (3) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 116. (4) Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46. (5) Prijaté texty, P7_TA(2012)0260. (6) Pozri korigendum z 26. novembra 2010. (7) Prijaté texty, P7_TA(2011)0466. (8) Prijaté texty, P7_TA(2011)0495. (9) Ú. v. EÚ L 307, 18.11.2008, s. 11. (10) Prijaté texty, P7_TA(2012)0224. (11) Prijaté texty, P7_TA(2011)0230. (12) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 29. (13) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 6. (14) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16. (15) Prijaté texty, P7_TA(2012)0419. (16) Ú. v. ES L 175, 10.7.1999, s. 43. (17) Ú. v. ES L 14, 20.1.1998, s. 9.

OSOBITNÉ ODPORÚČANIA, KTORÉ MÁ PRIJAŤ EURÓPSKA RADA V POLITICKOM USMERNENÍ

Ciele stratégie Európa 2020

Odporúčanie 1: Ciele stratégie Európa 2020

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Plniť všetky ciele stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

Záväzky stanovené v národných programoch reforiem na rok 2013 musia byť dostatočné v záujme plnenia cieľov stratégie Európa 2020.

Členské štáty by mali efektívnejšie účelovo viazať použitie svojich vnútroštátnych rozpočtov na dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020.

Zabezpečiť, aby sa vyčlenila dostatočná úroveň finančných prostriedkov EÚ na dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020.

Vytváranie pracovných miest prostredníctvom štrukturálnych reforiem a investícií zameraných na rast

Odporúčanie 2.1 týkajúce sa národných plánov na vytváranie pracovných miest

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Členské štáty by mali predložiť národný plán na vytváranie pracovných miest (NPVPM) ako súčasť svojich národných programov reforiem (NPR) na rok 2013.

Odporúčanie 2.2 o daňovo-odvodových reformách

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Členské štáty by mali prijať daňovo-odvodové reformy, ktoré stimulujú zamestnanosť.

Členské štáty by mali zvážiť zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, najmä správne cielené dočasné zníženie sociálnych odvodov alebo systémy dotácií pre nových pracovníkov, najmä v prípade pracovníkov s nízkymi mzdami a s nízkou kvalifikáciou, dlhodobo nezamestnaných ľudí a ďalších zraniteľných skupín, pričom by mali z dlhodobého hľadiska zaručiť udržateľnosť verejných dôchodkových systémov.

Odporúčanie 2.3: boj proti nelegálnej práci

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Transformácia informálnej a nelegálnej práce na riadne zamestnanie, okrem iného zvýšením kapacít v oblasti pracovných inšpekcií.

Odporúčanie 2.4: systémy stanovovania miezd

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Modernizovanie systémov určovania miezd - v rámci sociálneho dialógu s aktívnou účasťou sociálnych partnerov, pričom by sa mala rešpektovať rozmanitosť vnútroštátnych modelov odvetvových vzťahov - s cieľom zladiť mzdy s vývojom produktivity v hraniciach miezd zabezpečujúcich dôstojný život,

Odporúčanie 2.5: Reformy s cieľom zabezpečiť udržateľnosť systémov dôchodkového zabezpečenia

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Zaviesť potrebné reformy s cieľom zabezpečiť udržateľnosť systémov dôchodkového zabezpečenia na základe týchto predpokladov:

–  Dôchodkový vek by sa mohol vyhodnocovať vzhľadom na vývoj očakávanej dĺžky života v zdraví.

–  Zvyšovanie riadneho veku odchodu do dôchodku zlepšením pracovných podmienok, obmedzením predčasného odchodu z trhu práve (napríklad zavedením daňových zvýhodnení poskytujúcich stimuly na dlhšie zotrvanie v práci) a umožnením flexibilného prechodu zamestnancov z práce do dôchodku.

–  Politiky, ktoré rozvíjajú možnosti zamestnávania starších zamestnancov, prístup k celoživotnému vzdelávaniu a podporujú aktívne a zdravé starnutie, musia tvoriť jadro reforiem systémov dôchodkového zabezpečenia, aby sa dalo v prípade starších pracovníkov vyhnúť dlhším obdobiam nezamestnanosti.

Odporúčanie 2.6: investície zamerané na rast

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Úsporné programy by nemali brániť opatreniam na vytváranie pracovných miest a politikám na podporu rastu, ani ohroziť sociálne zabezpečenie.

Členské štáty by mali uprednostňovať investície podporujúce rast v oblasti vzdelávania, celoživotného vzdelávania, výskumu a inovácií a energetickej účinnosti.

Odporúčanie 2.7: využívanie potenciálu vytvárania pracovných miest v kľúčových odvetviach, ako sú zelená ekonomika, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť a IKT

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Komisia a členské štáty by mali podporovať iniciatívy a investície, ktoré uľahčujú rozvoj odvetví s vysokým potenciálom v oblasti zamestnávania, ako sú inovačné odvetvia, zelená ekonomika, služby, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť a IKT.

Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plánovali zručnosti potrebné v týchto odvetviach, ako aj investície v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom poskytovať tieto zručnosti a uprednostňovať prispôsobovanie sa pracovníkov, najmä s nižšou kvalifikáciou a starších pracovníkov.

Odporúčanie 2.8: Štrukturálne reformy na podporu vytvárania pracovných príležitostí medzi ženami

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Uplatniť hľadisko rodovej rovnosti v politických usmerneniach, ktoré má prijať Európska rada.

Prijať potrebné opatrenia na podporu vyššej miery zamestnanosti žien, ako sú cenovo dostupná starostlivosť a starostlivosť o deti, adekvátne systémy materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky a flexibilita pracovného času a miesta práce.

Odporúčanie 2.9: úplné dokončenie jednotného trhu

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Komisia a Európska rada by mali zvýšiť úsilie s cieľom zlepšiť jednotný trh, posilniť digitálnu ekonomiku a zamerať sa na inteligentnú reguláciu s cieľom znížiť zbytočnú administratívnu záťaž. Akt o jednotnom trhu II by sa mal zaviesť bezodkladne.

Odporúčania Komisie pre jednotlivé krajiny by mali členským štátom zároveň ponúknuť praktickejšie riešenia na zlepšenie fungovania jednotného trhu tak, aby sa posilnila podpora verejnosti a vytvorili politické záväzky s cieľom podporiť dokončenie jednotného trhu.

Odporúčanie 2.10: Zlepšenie podnikateľského prostredia, najmä pre malé a stredné podniky (MSP)

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Členské štáty by mali prijať potrebné legislatívne a správne opatrenia na zlepšenie rámca pre podnikanie, najmä pre MSP.

Komisia a členské štáty by si mali stanoviť prístup MSP k financovaniu ako absolútnu prioritu vo svojom politickom programe.

Členské štáty by mali podporovať podnikanie vrátane sociálneho podnikania a začínajúcich podnikov (start-ups), najmä prostredníctvom programov rozvoja podnikania a prístupu k financovaniu.

Odporúčanie 2.11: mobilizácia fondov EÚ v plnej miere

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Členské štáty by mali plne využívať štrukturálne fondy s cieľom zvyšovať možnosti zamestnania a účinne bojovať proti nezamestnanosti mladých ľudí, štrukturálnej a dlhodobej nezamestnanosti, ako aj dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020.

Vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby zvýšenia miery spolufinancovania štrukturálnych fondov v prípade tých členských štátov, ktoré majú najvyššie miery nezamestnanosti, aby sa im pomohlo pri vyrovnávaní obmedzení manévrovacieho priestoru ich vnútroštátnych politík a pri financovaní aktívnych politík pracovného trhu. Vyzýva Komisiu, aby posúdila hľadanie dodatočných finančných prostriedkov na tento účel z iných zdrojov financovania.

Požaduje, aby sa aspoň 25 % z kohézneho fondu vyčlenilo na ESF na programové obdobie rokov 2014 – 2020

Zamestnanosť mladých ľudí

Odporúčanie 3.1: Zamestnanosť mladých ľudí ako priorita

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Európska rada by mala v rámci politického usmernenia na rok 2013 určiť zamestnanosť mladých ľudí ako prioritnú oblasť. Členské štáty musia v rámci národných plánov na vytváranie pracovných miest predložiť plány zamestnanosti mladých ľudí a Európska komisia musí monitorovať politické ciele stanovené v týchto plánoch.

–  Členské štáty a regióny by mali v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi zaviesť systémy záruk pre mladých ľudí s cieľom zabezpečiť, aby každej osobe mladšej ako 25 rokov v EÚ bolo ponúknuté kvalitné zamestnanie, trvalé vzdelávanie, učňovská príprava alebo stáž do štyroch mesiacov po strate zamestnania alebo od skončenia formálneho vzdelávania. Financovanie zo strany Únie, najmä ESF, by malo mať rozhodujúcu úlohu pri spolufinancovaní týchto systémov.

Odporúčanie 3.2: mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa ani sa nezúčastňujú odbornej prípravy (tzv. NEET – not in employment, education, or training)

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Členské štáty by mali s podporou inštitúcií EÚ rozvíjať komplexné stratégie pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa ani sa nezúčastňujú odbornej prípravy (NEET).

Členské štáty a regióny by mali v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi podporovať a rozvíjať systém záruk pre mladých ľudí s cieľom, aby každej osobe mladšej ako 25 rokov v EÚ bolo ponúknuté pracovné miesto, učňovská príprava, doplnková odborná príprava alebo kombinovaná práca s odbornou prípravou, a to najneskôr po uplynutí doby trvania nezamestnanosti v dĺžke štyroch mesiacov.

Komisia by mala poskytnúť členským štátom a regiónom technickú pomoc v záujme správneho využívania ESF na vytváranie systému záruk pre mladých ľudí.

Odporúčanie 3.3: väčšie využívanie fondov EÚ na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Širšie využívanie Európskeho sociálneho fondu na opatrenia v oblasti zamestnanosti mladých ľudí počas programového obdobia 2014 – 2020.

Zamerať sa na využitie finančných prostriedkov z ESF na opatrenia súvisiace s mládežou, najmä na učňovskú prípravu/stáže a podnikanie.

Investovanie do vzdelávania a odbornej prípravy

Odporúčanie 4.1: Riešenie otázky nezodpovedajúcej kvalifikácie

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Lepšie monitorovanie potrieb v oblasti kvalifikácie v konkrétnych odvetviach a/alebo regiónoch a urýchlená náprava situácie nezodpovedajúcej kvalifikácie.

Komisia a členské štáty by mali spolupracovať na vypracovaní prehľadu kvalifikácií EÚ s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na potreby kvalifikácií v EÚ.

Posilniť spoluprácu a synergie medzi odvetviami vzdelávania a odbornej prípravy a podnikmi s cieľom plánovať potreby v oblasti kvalifikácie a prispôsobiť vzdelávanie a odbornú prípravu potrebám trhu práce s cieľom vybaviť pracovnú silu potrebnými zručnosťami a uľahčiť prechod od vzdelávania a odbornej prípravy k práci.

Podporovať prístup všetkých vekových skupín k celoživotnému vzdelávaniu, a to nielen prostredníctvom formálneho vzdelávania, ale aj prostredníctvom rozvoja neformálneho a informálneho vzdelávania.

Vytvoriť validačný systém neformálneho vzdelávania a informálneho učenia do roku 2015 prepojený s európskym kvalifikačným rámcom.

Účinne vykonávať národný kvalifikačný rámec a zaviesť európsky pas zručností.

Odporúčanie 4.2: Investovanie do vzdelávania a odbornej prípravy

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Zabezpečiť efektívne investície do vzdelávania a odbornej prípravy a zároveň pokračovať v konsolidácii verejných financií.

Prijať opatrenia a prostriedky na zlepšenie kvality, kompetencie a postavenie učiteľov.

Prispôsobivejšie, dynamickejšie a otvorenejšie trhy a kvalitnejšie zamestnanie

Odporúčanie 5.1: reformy trhu práce

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Podporovať štrukturálne reformy trhu práce s cieľom zvýšiť produktivitu práce a efektivitu v záujme zlepšenia konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ a zabezpečenia udržateľného rastu a vytvárania pracovných miest.

Odporúčanie 5.2: podporovať mobilitu pracovníkov

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Prijať politiky a opatrenia na podporu mobility v rámci jednotlivých pracovných trhov, napríklad prostredníctvom programov na podporu mobility.

Odstránenie právnych a administratívnych prekážok a zlepšenie pracovných podmienok a sociálneho zabezpečenia na účel podpory voľného pohybu pracovníkov v rámci EÚ v záujme prehĺbenia integrácie európskeho trhu práce.

Členské štáty by mali zvýšiť využívanie EURES s cieľom zvýšiť zosúladenie cezhraničnej ponuky pracovných miest a dopytu uchádzačov o zamestnanie.

Odporúčanie 5.3: Kvalita zamestnania

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Európska rada by mala vo svojom politickom usmernení na rok 2013 venovať pozornosť kvalite pracovných miest, a to najmä vo vzťahu k prístupu pracovníkov k základnému súboru pracovných práv zakotvených v zmluvách, a bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy členských štátov.

Zaručiť, že reformy na pracovných trhoch sú vykonávané takým spôsobom, aby podporovali kvalitu pracovných miest.

Bojovať proti existencii a šíreniu neistých pracovných podmienok a falošnej samostatnej zárobkovej činnosti a zabezpečiť, aby ľudia so zmluvami s dočasným alebo čiastočným úväzkom alebo samostatne zárobkovo činné osoby mali primerané sociálne zabezpečenie a prístupu k vzdelávaniu.

Zabezpečiť účinné presadzovanie smernice 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.

Záruka kvality verejných služieb, boj proti chudobe a podpora sociálneho začleňovania

Odporúčanie 6.1: záruka kvality verejných služieb

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Zabezpečiť, aby fiškálna konsolidácia bola kompatibilná so zamestnanosťou a sociálnym rozmerom stratégie Európa 2020, a nebránila poskytovaniu verejných služieb vysokej kvality.

Reformy systému zdravotnej starostlivosti by sa mali zamerať na zlepšenie kvality a zabezpečenie primeranosti, cenovej dostupnosti a všeobecného prístupu, ako aj na zaistenie udržateľnosti.

Odporúčanie 6.2: Boj proti chudobe a podpora sociálneho začleňovania

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Európska rada by mala ustanoviť za prioritu svojich politických usmernení boj proti chudobe a nezamestnanosti medzi všetkými vekovými skupinami, najmä chudobe zamestnaných ľudí, chudobe medzi ľuďmi s obmedzenými väzbami s trhom práce alebo bez takýchto väzieb a chudobe starších ľudí.

Zlepšiť primeranosť a účinnosť systémov sociálneho zabezpečenia a zabezpečiť, aby naďalej pôsobili ako tlmiaci prvok proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Uplatňovať stratégie aktívneho začleňovania a zodpovedajúce a cenovo dostupné kvalitné služby, ako aj cielené prístupy ku kvalitným pracovným miestam s cieľom zabrániť marginalizácii skupín s nízkymi príjmami a ohrozených skupín.

Komisia by mala zhodnotiť vplyvy fiškálnej konsolidácie na rodovú rovnosť a zamestnanosť a chudobu žien.

Zabezpečiť, aby sa negatívne dosahy fiškálnej konsolidácie na rovnosť medzi ženami a mužmi, zamestnanosť žien a chudobu odstránili adresovaním rozhodnejších odporúčaní týkajúcich sa rovnosti žien a mužov členským štátom a členením hlavných cieľov stratégie Európa 2020 a zodpovedajúcich vnútroštátnych cieľov podľa pohlavia.

Rozvíjať politiky a opatrenia na zníženie chudoby zamestnaných ľudí, ako napr. podporu dostatočnej účasti na trhu práce v domácnosti, a uľahčovať vzostupné prechody pre tých, ktorí sa ocitli v pasci nedostatočne platených alebo neistých pracovných miest.

Členské štáty by mali bojovať proti chudobe zamestnaných ľudí pokračovaním v uplatňovaní politík v oblasti trhu práce zameraných na zabezpečenie existenčného minima pracujúcim.

Členské štáty by mali zvážiť zavedenie cielených dotácií na prijímanie nových pracovníkov zo znevýhodnených skupín.

Členské štáty by mali vo svojich národných programoch reforiem uviesť, ako sa budú fondy EÚ využívať na podporu národných cieľov boja proti chudobe a iných cieľov v oblasti sociálnych vecí, zamestnanosti a vzdelávania, ktorými by sa malo zabezpečiť dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020.

Pokračovanie uplatňovania primeranej a diferencovanej fiškálnej konsolidácie podporujúcej rast a zároveň zabezpečenie hospodárskej obnovy a tvorby pracovných miest

Odporúčanie 7: Pokračovanie uplatňovania primeranej a diferencovanej fiškálnej konsolidácie podporujúcej rast a zároveň zabezpečenie hospodárskej obnovy a tvorby pracovných miest

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Realizovať programy fiškálnej konsolidácie s cieľom zabezpečiť udržateľnosť verejných financií, primeraným a diferencovaným spôsobom podporujúcim rast umožniť investovať tak, aby sa dosiahli ciele stratégie Európa 2020, ako aj plne využiť flexibilitu, ktorú ponúka Pakt stability a rastu.

Preskúmať fiškálne multiplikátory, aby nedochádzalo k systematickému podceňovaniu účinku fiškálnej konsolidácie na rast a vytváranie pracovných miest v súvislosti s recesiou.

Preskúmať tempo konsolidácie s cieľom zabezpečiť jeho rozdielnosť v jednotlivých krajinách v závislosti od ich fiškálneho priestoru, aby sa zabránilo negatívnym vplyvom na rast a zamestnanosť, pričom by sa zaručila udržateľnosť dlhu.

Zabezpečiť súdržnosť medzi rôznymi prioritami politického usmernenia, aby fiškálna konsolidácia neohrozovala potenciál v oblasti udržateľného rastu a vytvárania pracovných miest, nezvyšovala chudobu a sociálne vylúčenie ani nebránila poskytovaniu kvalitných verejných služieb.

Dosiahnuť plný súlad medzi rozpočtovou konsolidáciou a navrhovanými reformnými hospodárskymi opatreniami na jednej strane a znižovaním chudoby a zvyšovaním miery zamestnanosti na druhej strane.

Ďalšie úsilie potrebné na posilnenie riadenia, záväzkov a demokratickej legitímnosti

Odporúčanie 8: zvýšiť demokratickú legitímnosť európskeho semestra

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom každoročného politického usmernenia, ktoré má prijať Európska rada na základe RPR, by malo byť:

Zabezpečiť dôkladné zapojenie národných a regionálnych parlamentov, sociálnych partnerov, verejných orgánov a občianskej spoločnosti do uplatňovania a kontroly politického usmernenia na základe stratégie Európa 2020 a procesu hospodárskeho riadenia s cieľom zaistiť zodpovednosť za ne.

Európsky parlament by mal byť zodpovedajúcim spôsobom zapojený do európskeho semestra.

Európska rada zohľadní obavy a návrhy vyjadrené Parlamentom pri prijímaní politického usmernenia na rok 2013.