Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. februára 2013 o nedávnych útokoch na zdravotníckych pracovníkov v Pakistane (2013/2537(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Pakistane,
– so zreteľom na vyhlásenie, ktoré 18. decembra 2012 vydali Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Detský fond OSN (Unicef),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Osobitné postavenie problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ (COM(2008)0055),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2012 o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv(1),
– so zreteľom na päťročný plán angažovanosti EÚ a Pakistanu z marca 2012, ktorý určuje priority, ako sú dobrá správa vecí verejných, spolupráca v oblasti posilňovania postavenia žien a dialóg o ľudských právach,
– so zreteľom na závery Rady o Pakistane z 25. júna 2012, v ktorých boli opätovne zdôraznené očakávania EÚ v súvislosti s presadzovaním a dodržiavaním ľudských práv,
– so zreteľom na národný program odstránenia detskej obrny, ktorý sa v Pakistane začal v roku 1994,
– so zreteľom na celosvetovú iniciatívu WHO za odstránenie detskej obrny (GPEI) a jej nový strategický plán na odstránenie detskej obrny a jej koniec na obdobie 2013 – 2018,
– so zreteľom na Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci,
– so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže Pakistan je podľa WHO jednou z posledných troch krajín, kde je detská obrna ešte stále endemická a kde bolo v roku 2011 zaznamenaných 198 prípadov nakazenia; keďže podľa WHO by neúspešné zastavenie detskej obrny znamenalo vážnu hrozbu pre zdravie v regióne aj mimo neho, pretože obrna je vysoko nákazlivá;
B. keďže 1. januára 2013 boli zastrelení šiesti zdravotnícki pracovníci a jeden lekár, keď sa vracali domov z komunitného centra, kde boli zamestnaní ako pracovníci mimovládnej organizácie v severozápadnom regióne Swabi, približne 75 km severozápadne od hlavného mesta Islamabád;
C. keďže od 17. do 19. decembra 2012 bolo v mestách Karáčí a Pešávár zastrelených deväť zdravotníckych pracovníkov, z toho šesť žien, zapojených do kampane na odstránenie detskej obrny v Pakistane,
D. keďže 29. januára 2013 bol neďaleko Swabi zavraždený policajt zaisťujúci bezpečnosť očkovacieho tímu pod ochranou OSN vykonávajúceho očkovanie proti obrne a keďže 31. januára 2013 boli pri výbuchu míny na severozápade Pakistanu zabití dvaja pracovníci očkovacej kampane proti obrne, hoci nie je jasné, či išlo o cielený útok;
E. keďže pri inom útoku v júli 2012 bol zranený ghanský lekár z WHO a jeho šofér, ktorí pomáhali v boji proti obrne v Karáčí;
F. keďže existuje podozrenie, že všetky tieto útoky sú spojené s kampaňami zameranými na očkovanie pakistanských detí proti obrne;
G. keďže nedávne série vražedných útokov prinútili WHO a Unicef zastaviť očkovacie kampane proti obrne v tejto krajine; keďže pakistanská vláda a provincie Sindh a Chajbar tiež dočasne pozastavili očkovacie kampane z dôvodu obáv o bezpečnosť zdravotníckych pracovníkov;
H. keďže pakistanská vláda vyhlásila detskú obrnu za celoštátnu naliehavú záležitosť a v súčasnosti realizuje očkovacie kampane proti obrne v úsilí odstrániť túto chorobu v rámci svojich hraníc; keďže táto kampaň má medzinárodnú podporu zo strany WHO, Unicef a ďalších organizácií a je súčasťou celosvetovej iniciatívy za odstránenie detskej obrny; keďže cieľom kampane je zaočkovanie 33 miliónov detí a sú do nej zapojené státisíce zdravotníckych pracovníkov, medzi nimi mnoho žien, vykonávajúcich očkovanie po celej krajine;
I. keďže výdavky na zdravotníctvo v Pakistane predstavujú na celoštátnej úrovni aj na úrovni provincií menej než 0,3 % ročného rozpočtu;
J. keďže väčšina útokov na zdravotníckych pracovníkov sa odohrala v severovýchodných oblastiach v blízkosti militantných pevností a keďže tieto útoky majú údajne prepojenie na Taliban;
K. keďže takéto útoky odoberajú deťom v Pakistane právo na základné zdravotné opatrenia na záchranu života a vystavujú ich riziku choroby spôsobujúcej doživotné postihnutie;
L. keďže dôvodom nedávnych útokov je pravdepodobne nesúhlas s očkovacími kampaňami medzi skupinami islamských extrémistov, ktorí tvrdia, že vakcínou sa má zabezpečiť sterilita moslimských detí;
M. keďže ako odôvodnenie svojich trestných činov Taliban použil výhovorku, že v minulosti využívali zahraničné spravodajské služby členov miestnych očkovacích tímov v Pakistane na získavanie tajných informácií;
N. keďže pedagogickí a zdravotnícki pracovníci sú čoraz častejšie cieľom militantných islamských skupín, ako sú Tehreek-e-Taliban (TTP) a Džundolláh, ktoré sa stavajú proti úsiliu o potláčanie obrny a považujú ho za prostriedok propagácie cudzích, liberálnych programov;
O. keďže smrteľné útoky odrážajú rastúcu neistotu, ktorej sú vystavení humanitárni pracovníci v Pakistane; keďže podľa údajov správy o databáze bezpečnosti humanitárnych pracovníkov za rok 2012 Pakistan sa zaraďuje k piatim najnebezpečnejším krajinám pre humanitárnych pracovníkov;
P. keďže mimovládne organizácie a humanitárni pracovníci zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu v mnohých oblastiach a provinciách Pakistanu, najmä v kmeňových územiach, kde vláda nedokáže zabezpečovať také služby, ako sú lekárske kliniky či školy;
Q. keďže väčšina obetí útokov na zdravotníckych pracovníkov boli ženy, čo sa zhoduje s praktikami talibanských bojovníkov útočiť na pracujúce ženy a obhajkyne práv, a vyslať tým signál, že ženy nesmú pracovať mimo domu;
1. dôrazne odsudzuje mnohonásobné zabíjanie a útoky na zdravotníckych pracovníkov a bezpečnostné sily pridelené na ich ochranu, ku ktorým došlo v posledných mesiacoch; zdôrazňuje, že tieto útoky oberajú najzraniteľnejších pakistanských obyvateľov, predovšetkým deti, o základné opatrenia na záchranu života;
2. vyjadruje sústrasť rodinám obetí;
3. víta skutočnosť, že pakistanská vláda a tamojšia občianska spoločnosť všeobecne odsúdili tieto útoky;
4. vyzýva pakistanskú vládu, aby osoby zodpovedné za útoky z posledných mesiacov priviedla pred súd;
5. vyjadruje obdiv odvahe a odhodlaniu tých zdravotníckych pracovníkov, z ktorých mnohí sú ženy, ktorí napriek veľkému nebezpečenstvu, ktorému sú vystavení, nezištne pracujú na odstraňovaní detskej obrny a deťom v Pakistane poskytujú aj iné zdravotnícke služby;
6. zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby humanitárni pracovníci mohli pracovať v bezpečnom prostredí; je naďalej hlboko znepokojený skutočnosťou, že militanti čoraz častejšie spájajú medzinárodných humanitárnych pracovníkov s agentmi spravodajských služieb a vojenskými silami zo Západu;
7. zdôrazňuje, že prerušenie očkovacieho programu proti obrne v Pakistane znamená vážny úder celosvetovému úsiliu o to, aby bola detská obrna v blízkej budúcnosti raz a navždy odstránená;
8. víta národný núdzový akčný plán pre odstránenie obrny na rok 2012 a vyzdvihuje význam jeho úspešného pokračovania, aby sa zabránilo nárastu počtu prípadov nakazenia; konštatuje, že od začiatku poslednej očkovacej kampane dosiahol počet nakazení historicky nízku úroveň;
9. víta odhodlanie WHO a medzinárodných organizácií pokračovať v podpore pakistanskej vlády a pakistanského ľudu v ich úsilí zbaviť sa obrny a ďalších chorôb v krajine;
10. vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby spolupracovala so Svetovou zdravotníckou organizáciou pri podpore programu pre zdravotnícke pracovníčky, zameraného na zlepšovanie prístupu k preventívnym zdravotníckym službám najmä na vidieku;
11. víta úsilie, ktoré už vyvinula pakistanská vláda smerom k zaisteniu bezpečnosti počas zdravotných kampaní a rozvoju novej stratégie na ochranu humanitárnych pracovníkov; vyzýva však pakistanskú vládu, aby podstatne zlepšila bezpečnostné opatrenia pre humanitárne organizácie a ich pracovníkov;
12. vyzýva vlády na celom svete, aby zachovali neutralitu humanitárnej práce, pretože v opačnom prípade by to mohlo znamenať vystavenie desiatok tisícov ľudí napospas chorobám a ohrozenie tých, ktorí poskytujú legitímne a veľmi dôležité zdravotnícke služby;
13. je hlboko znepokojený situáciou žien v Pakistane, a najmä žien a dievčat, ktoré sa aktivizujú v spoločnosti a vyslúžili si hrozby Talibanu a iných extrémistických skupín;
14. povzbudzuje pakistanskú vládu, aby vykonávala komplexnú osvetovú kampaň na vybudovanie väčšej podpory a zodpovednosti v pakistanskej spoločnosti a zvýšenie úrovne dôvery v očkovacie kampane; vyzýva v tejto súvislosti pakistanskú vládu, aby vstúpila do dialógu s vodcami spoločenstiev a riešila tak hlavné príčiny tohto problému;
15. je presvedčený, že médiá aj občianska spoločnosť v Pakistane v spolupráci s medzinárodnými a mimovládnymi organizáciami zapojenými do humanitárnej činnosti sú povinné podieľať sa na zvyšovaní povedomia o dôležitej a nezávislej úlohe, ktorú zohrávajú zdravotnícki pracovníci v pomoci obyvateľom;
16. opakuje ochotu EÚ poskytnúť pomoc pri nadchádzajúcich voľbách v Pakistane, ktoré budú rozhodujúce pre jeho demokratickú budúcnosť a stabilitu v regióne; konštatuje, že EÚ ešte stále nedostala oficiálny pozývací list od pakistanských orgánov s výzvou, aby tak urobila,
17. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, orgánu OSN Ženy, vládam a parlamentom členských štátov, Rade OSN pre ľudské práva, Unicefu, WHO a vláde a parlamentu Pakistanu.