(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2012)0147),

–  so zreteľom na články 31 a 32 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0105/2012),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. mája 2012(1),

–  so zreteľom na články 55 a 37 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0033/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 145.

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej články 31 a 32fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie vypracovaný po získaní stanoviska skupiny osobností vymenovaných Vedeckým a technickým výborom z okruhu vedeckých expertov členských štátov v súlade s článkom 31 zmluvyEurópskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

po porade s Európskym parlamentomkonajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(2), [PN 2]

keďže:

(-1)  V súlade s článkom 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) by mala politika Únie v oblasti životného prostredia vychádzať zo zásad predchádzania škodám a prevencie a prispievať k dosahovaniu cieľov, ako je udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia a ochrana ľudského zdravia. [PN 3]

(1)  Požitie vody je jedným zo spôsobov, ako sa rádioaktívneškodlivé látky dostávajú do ľudského tela. Požitie rádioaktívnych izotopov alebo rádionuklidov môže viesť k mnohým zdravotným problémom. V súlade so smernicou Rady 96/29/Euratom (3), príspevok činností spojených s rizikom vystavenia obyvateľstva ako celku, s prihliadnutím na dlhodobo narastajúce vystavenie, ionizujúcemu žiareniu sa musí udržať na najnižšej rozumne dosiahnuteľnej miere. [PN 4]

(1a)  Odfiltrovaním rádioaktívnych izotopov z vody sa filtre stávajú rádioaktívnym odpadom, ktorý musí byť obozretne uložený v súlade s platnými postupmi. [PN 5]

(1b)  Proces odstraňovania rádioaktívnych izotopov z vody závisí od vnútroštátnych laboratórií, pravidelnej aktualizácie meraní a výskumu. [PN 6]

(1c)  Informácie poskytnuté členskými štátmi v trojročnej správe o smernici o pitnej vode sú neúplné alebo sa v nich neuvádzajú úrovne rádioaktivity v pitnej vode. [PN 7]

(1d)  Zníženie nákladov na úpravu pitnej vody si vyžaduje preventívne opatrenia. [PN 8]

(2)  Vzhľadom na to, aká je kvalita vody určená na ľudskú spotrebu dôležitá pre ľudské zdravie,S cieľom zaručiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia je potrebné ustanoviť na úrovni Spoločenstvaspoločné normy kvality vody určenej na ľudskú spotrebu, ktoré budú mať funkciu ukazovateľa, a zabezpečiť monitorovanie súladu s týmito normami. [PN 9]

(3)  Indikačné parametre už boli stanovené v časti C prílohy I, pokiaľ ide o rádioaktívne látky, ako aj v ustanoveniach o monitorovaní, ktoré s nimi súvisia, v prílohe II k smernici Rady 98/83/ES (4). Tieto parametre však patria do rozsahu pôsobnosti základných noriem definovaných v článku 30 Zmluvy o Euratome. [PN 10]

(3a)  Parametrické hodnoty sa zakladajú na dostupných vedeckých poznatkoch a zohľadňujú zásadu predbežnej opatrnosti. Uvedené hodnoty boli zvolené s cieľom zabezpečiť, aby sa voda určená na ľudskú spotrebu mohla dlhodobo bezpečne konzumovať, pričom ako referenčné skupiny sa použili občania, ktorí sú najzraniteľnejší, takže tieto hodnoty predstavujú vysokú úroveň ochrany zdravia. [PN 11]

(4)  Požiadavky na monitorovanie úrovní rádioaktivity vo vode určenej na ľudskú spotrebu by sa preto mali prijať v špecifickom právnom predpise, ktorý zabezpečíbyť v súlade s požiadavkami stanovenými v platných právnych predpisoch pre iné chemické látky, ktoré sa nachádzajú vo vode a ktoré majú škodlivý účinok na životné prostredie a ľudské zdravie. Týmto opatrením by sa zabezpečila jednotnosť, súdržnosť a úplnosť právnych predpisov týkajúcich sa ochrany pred rádioaktívnym žiarením v rámciľudského zdravia a životného prostrediapodľa ZFEÚo Euratome. [PN 12]

(5)  Ustanoveniami tejto smernice prijatými na základeTouto sa smernicou sa aktualizujú indikačné parametre uvedené v časti C prílohy I k smernice 98/83/ES so zreteľom na kontamináciua stanovujú sa pravidlá týkajúce sa kontroly prítomnosti rádioaktívnych látok v pitnej vody rádioaktívnymi látkamivode. [PN 13]

(6)  V prípade nespĺňania parametra, ktorý má indikačnú funkciu, by sa od príslušného členského štátu malo posúdiť, či toto nespĺňanie nepredstavuje riziko ohrozujúcepožadovať, aby určil príčinu, vyhodnotil úroveň rizika pre ľudské zdravie, a to aj z dlhodobého hľadiska, ako aj možnosti zasiahnuť a v prípade potrebyna základe týchto zistení prijal nápravné opatrenie s cieľom obnoviť kvalituzabezpečiť, aby dodávky vody čo najskôr spĺňali kritériá kvality stanovené v tejto smernici. Toto nevyhnutné nápravné opatrenie môže viesť až k zastaveniu prevádzky predmetného zariadenia v prípade, že to vyžadujú požiadavky na kvalitu vody. Mali by sa uprednostniť opatrenia, ktoré zabezpečia nápravu problému pri zdroji. Spotrebitelia by mali byť okamžite informovaní o rizikách, opatreniach už prijatých orgánmi a o čase potrebnom na nadobudnutie účinnosti nápravného opatrenia. [PN 14]

(7)  Spotrebitelia by mali byť o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu primeraneplne a vhodne informovaní ľahko dostupnými publikáciami. Miestne samosprávy vždy sprístupňujú spotrebiteľom aktualizované informácie týkajúce sa rizikových oblastí s potenciálnymi zdrojmi rádioaktívnej kontaminácie a o kvalite vody podľa regiónu. [PN 15]

(7a)  Je potrebné, aby do rozsahu pôsobnosti tejto smernice bola zahrnutá aj voda používaná v potravinárskom priemysle. [PN 16]

(8)  Z rozsahu tejto smernice je potrebné vylúčiť prírodné minerálne vody a vody, ktoré sú liekmi, pretože osobitné pravidlá pre tieto druhy vody sa stanovili v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES (5) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES (6). Komisia by však najneskôr dva roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice mala predložiť návrh na revíziu smernice 2009/54/ES s cieľom zosúladiť požiadavky na kontrolu prírodných minerálnych vôd s požiadavkami stanovenými v tejto smernici a v smernici 98/83/ES. Monitorovanie vôd, ktoré sa plnia do fliaš alebo nádob a sú určené na predaj a nie sú prírodnými minerálnymi vodami, na účel kontroly toho, či úrovne rádioaktívnych látok spĺňajú parametrické hodnoty stanovené v smernici, by malo prebiehať v súlade so zásadami analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov (HACCP), ako sa vyžaduje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004(7). [PN 17]

(9)  Každý členský štát by mal vytvoriť dôkladné monitorovacie programy s cieľom pravidelne kontrolovať, či voda určená na ľudskú spotrebu spĺňa požiadavky tejto smernice. [PN 18]

(10)  Metódy použité na analýzu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu by mali byť také, aby zabezpečili spoľahlivosť a porovnateľnosť jej výsledkov. Takéto monitorovacie programy by mali byť primerané miestnym potrebám a spĺňať minimálne požiadavky na monitorovanie stanovené v tejto smernici. [PN 19]

(10a)  Je potrebné, aby sa rozličným spôsobom a na základe rozdielnych dozimetrických kritérií pristupovalo k prírodnej rádioaktivite a antropogénnej kontaminácii. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby rádioaktívne činnosti neviedli ku kontaminácii zdrojov pitnej vody. [PN 20]

(11)  Odporúčanie Komisie 2001/928/Euratom (8) sa zaoberá rádiologickou kvalitou dodávok pitnej vody so zreteľom na radón a produkty rozpadu radónu s dlhou životnosťou, a preto by sa nemali tieto rádionuklidy zaradiť do pôsobnosti tejto smernice,

(11a)  S cieľom zabezpečiť súdržnosť európskej politiky v oblasti vody treba zaručiť zlučiteľnosť parametrických hodnôt, frekvencií a metód monitorovania rádioaktívnych látok stanovených v tejto smernici so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES(9) a so smernicou Rady 98/83/ES. Komisia by okrem toho mala zabezpečiť, aby v prípade, že bude vykonaná revízia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES(10), a smernice 2006/118/ES, obsahovali dané smernice odkaz na túto smernicu, s cieľom chrániť proti kontaminácii rádioaktívnymi látkami v plnej miere všetky druhy vôd, [PN 21]

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy

Touto smernicou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky vo vode určenej na ľudskú spotrebu. Stanovujú sa ňou parametrické hodnoty, frekvencie a metódy monitorovania rádioaktívnych látokTáto smernica sa týka harmonizovaných požiadaviek na kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu s cieľom chrániť zdravie širokej verejnosti pred škodlivými účinkami kontaminácie tejto vody rádioaktívnymi látkami. [PN 22]

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje vymedzenie pojmov v článku 2 smernice 98/83/ES.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa uplatňuje na vodu určenú na ľudskú spotrebu, ako je vymedzená v článku 2 smernice 98/83/ES, s výnimkami uvedenými v článku 3 ods. 1 uvedenej smernice a stanovenými v súlade s jej článkom 3 ods. 2. [PN 24]

Článok 4

Všeobecné záväzky

Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia v článku 6 ods. 3 písm. a) smernice 96/29/Euratom, Členské štáty vykonajú všetky merania potrebné na vytvorenie vhodného monitorovacieho programu s cieľom zabezpečiť, aby voda určená na ľudskú spotrebu spĺňala parametrické hodnoty určené v súlade s touto smernicou. Komisia poskytne členským štátom príručku najlepších postupov.

Členské štáty zabezpečia, aby opatrenia prijaté s cieľom vykonávať túto smernicu, za žiadnych okolností neviedli, priamo alebo nepriamo, k žiadnemu zhoršeniu súčasnej kvality vody určenej na ľudskú spotrebu alebo k žiadnemu zvýšeniu znečistenia vôd používaných na výrobu pitnej vody. [PN 25]

Vyvinú sa nové technológie, ktoré skrátia čas potrebný na izolovanie jadrového odpadu zo životného prostredia po prírodnej katastrofe. [PN 26]

Členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie uloženia rádioaktívneho odpadu z filtrovanej pitnej vody v súlade s platnými ustanoveniami. Komisia poskytne členským štátom usmernenia k tomuto postupu. [PN 27]

Členské štáty vykonávajú hodnotenia rizika úložísk rádioaktívneho odpadu, ktoré by mohli mať vplyv na podzemné vody alebo iné zdroje pitnej vody, alebo ktoré by mohli byť ohrozené v prípade prírodných katastrof. [PN 28]

Komisia vykoná štúdiu „koktailových efektov“ spojenia iných chemických látok s rádioaktívnymi látkami vo vode určenej na ľudskú spotrebu. Na základe výsledkov uvedenej štúdie aktualizuje Komisia príslušné právne predpisy. [PN 29]

Komisia uskutočňuje hodnotenie vykonávania smernice 2000/60/ES v členských štátoch. [PN 30]

Článok 5

Parametrické hodnoty

Členské štáty stanovia parametrické hodnoty uplatniteľné na monitorovanie rádioaktívnych látok vo vode určenej na ľudskú spotrebu v súlade s prílohou I. V prípade vôd, ktoré sa plnia do fliaš alebo nádob a sú určené na predaj, ich stanovia bez toho, aby tým boli dotknuté zásady analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov (HACCP), ako sa vyžaduje v nariadení (ES) č. 852/2004.

Článok 6

Monitorovanie

Členské štáty zabezpečia pravidelné a presné monitorovanie vody určenej na ľudskú spotrebu v súlade s prílohou II s cieľom skontrolovať, či koncentrácie rádioaktívnych látok neprevyšujú parametrické hodnoty stanovené v súlade s článkom 5. Monitorovanie zohľadňuje dlhodobú kumulatívnu expozíciu obyvateľstva a vykonáva sa v rámci kontrol uvedených v článku 7 smernice 98/83/ES týkajúcej sa kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Zahŕňa referenčné analýzy určené na zistenie úrovne rádioaktivity vody a na optimalizáciu analytickej stratégie a pravidelných analýz v súlade s metódami stanovenými v prílohe III. Frekvencia monitorovania sa môže prispôsobiť podľa prístupu založeného na riziku, na základe výsledkov referenčných analýz, ktoré musia byť povinné vo všetkých prípadoch. V takýchto prípadoch členské štáty oznámia Komisii dôvody svojho rozhodnutia, ako aj výsledky príslušných referenčných analýz a sprístupnia ich verejnosti. [PN 31]

Článok 7

Miesto odobratia vzorky

Článok 8

Odber vzoriek a analýza

1.  Reprezentatívne vzorky pre kvalitu vody spotrebúvanej v priebehu roka sa odoberajú a analyzujú v súlade s metódami stanovenými v prílohe III.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby všetky laboratóriá, ktoré analyzujú vzorky vody určenej na ľudskú spotrebu, mali systém analytickej kontroly kvality. Zabezpečia, aby tento systém podliehal občasnýmnáhodným kontrolám nezávislého kontrolného orgánu schváleného na tento účel príslušným orgánom, a to najmenej raz za rok. [PN 32]

2a.  Financovanie monitorovacích opatrení sa realizuje v súlade s kapitolou IV nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004(11). V prípade znečistenia spôsobeného ľudskou činnosťou sa náklady účtujú znečisťovateľovi. [PN 33]

Článok 9

Nápravné opatrenie a oznámenie spotrebiteľom

1.  Členské štáty zabezpečia, aby všetky prípady nesplnenia parametrických hodnôt stanovených v súlade s článkom 5 boli bezodkladne prešetrené s cieľom zistiť príčinu toho stavu.

1a.  Verejnosti sa sprístupňujú informácie o hodnotení rizika jadrových elektrární a priľahlých oblastí, pokiaľ ide o rádioaktívne látky vo vode. [PN 34]

1b.  Členské štáty zabezpečia, aby informácie týkajúce sa prítomnosti rádioaktívnych látok vo vode určenej na ľudskú spotrebu boli zahrnuté do trojročnej správy o kvalite vody uvedenej v článku 13 ods. 2 smernice 98/83/ES. [PN 35]

2.  Ak sa staneV prípade, že parametrické hodnoty stanovené v súlade s článkom 5pre radón a TID pochádzajúcu z prírodných zdrojov nie sú splnené, dotknutý člensky štát okamžite posúdi, či toto nesplnenie predstavuje rizikoúroveň rizika pre zdravie ľudí. V prípade existencie takéhoto rizika,a možnosti zásahu, s prihliadnutím na miestne podmienky. Na základe týchto zistení členský štát prijme nápravné opatrenie na obnoveniezabezpečenie toho, aby dodávky vody spĺňali kritériá kvality vody stanovené v tejto smernici.

2a.  V prípade, že nie sú splnené parametrické hodnoty stanovené v prípade trícia a celkovej indikačnej dávky pochádzajúcej z ľudskej činnosti, dotknutý členský štát zabezpečí, aby vyšetrovanie, ktoré sa okamžite začne, určilo charakter, rozsah a dozimetrický účinok znečistenia. Vyšetrovanie zohľadní všetky prostredia, ktoré by mohli byť postihnuté, a všetky spôsoby vystavenia. Príslušný členský štát zabezpečí prijatie nápravných opatrení nevyhnutných na obnovenie kvality vody v súlade s parametrickými hodnotami. Riešenia by mali uprednostňovať úpravu pri zdroji znečistenia. Toto nevyhnutné nápravné opatrenie môže viesť až k zastaveniu prevádzky predmetného zariadenia v prípade, že to vyžadujú požiadavky na kvalitu vody. Dotknutý členský štát zabezpečí, aby náklady na nápravné opatrenie znášal znečisťovateľ. [PN 36]

3.  Členské štáty zabezpečia, aby výsledky analýz uskutočnených v súlade s článkom 8 boli čo najskôr zverejnené, sprístupnené verejnosti a začlenené do správ uvedených v článku 13 smernice 98/83/ES. V prípade, keď riziko pre zdravie ľudí nemožno považovať za bezvýznamné, dotknutý členský štát spolu so zodpovednými subjektmi zabezpečí informovanie spotrebiteľov, aby spotrebitelia boli ihneď upozornení a aby im boli poskytnuté úplné informácie týkajúce sa rizika pre ľudské zdravie a toho, ako sa vysporiadať so vzniknutými problémami, pričom tieto informácie sa čo najskôr zverejnia a sprístupnia na internete. Takisto zaistia, aby alternatívne dodávky neznečistenej vody boli bezodkladne zabezpečené. [PN 37]

Článok 9a

Zmena smernice 98/83/ES

Smernicou 98/83/ES sa mení takto:

1.  V prílohe I časti C sa vypúšťa oddiel „rádioaktivita“.

2.  V prílohe II tabuľke A ods. 2 sa vypúšťajú posledné dve vety. [PN 38]

Článok 9b

Preskúmanie príloh

1.  Aspoň raz za päť rokov Komisia vykoná revíziu príloh na základe vedeckého a technického pokroku. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9c prijímať delegované akty týkajúce sa prispôsobenia príloh takémuto pokroku.

2.  Komisia zverejní dôvody, pre ktoré sa rozhodla či nerozhodla prispôsobiť tieto prílohy, pričom vychádza zo skúmaných vedeckých správ. [PN 39]

Článok 9c

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9b sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od …(12). Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 9b môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť žiadnych delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 9b nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 40]

Článok 9d

Poskytovanie informácií a podávanie správ

1.  Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia mali k dispozícii primerané a aktuálne informácie o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu, a to nielen vtedy, keď riziko pre ľudské zdravie nemožno považovať za bezvýznamné.

2.  Každý členský štát, ktorého vodovodné systémy sa nachádzajú v oblastiach s potenciálnymi zdrojmi znečistenia rádioaktívnymi látkami, či už spôsobenými ľudskou činnosťou alebo prirodzene sa vyskytujúcimi, uvedie informácie o koncentrácii rádioaktívnych látok vo vode určenej na ľudskú spotrebu do svojej trojročnej správy o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu, ako je uvedené v článku 13 smernice 98/83/ES.

3.  Komisia zahrnie do svojej správy o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu v Spoločenstve zistenia členských štátov o rádioaktívnych látkach vo vode určenej na ľudskú spotrebu, ako je uvedené v článku 13 smernice 98/83/ES. [PN 41]

Článok 10

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [jedného roka po dátume uvedenom v článku 11 – presný dátum vloží Úrad pre publikácie] …(13). Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení. [PN 42]

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 11

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 12

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V 

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda

(1) Ú. v. EÚ C , , s. Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 145. (2) Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2013. (3) Smernica Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Ú. v. ES L 159, 29.6.1996, s. 1). (4) Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32). (5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES z 18. júna 2009 o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd (Ú. v. EÚ L 164, 26.6.2009, s. 45). (6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67). (7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1). (8) Odporúčanie Komisie 2001/928/Euratom z 20. decembra 2001 o ochrane verejnosti pred vystavením radónu v dodávkach pitnej vody (Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 85). (9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s.19). (10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s.1). (11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1). (12) * Dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (13) * Dva roky po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Parametrické hodnoty pre radón a trícium a parametrické hodnoty pre celkovú indikačnú dávku pre iné rádioaktívne látky vo vode určenej na ľudskú spotrebu

Rádioaktivita

Poznámka 1: s výnimkou trícia, draslíka 40, radónu a produktov rozpadu radónu s krátkou životnosťou [PN 43]

Monitorovanie rádioaktívnych látok

1.  Všeobecné zásady a intervaly monitorovania

Od členského štátu sa nevyžadujevyžaduje, aby monitoroval prítomnosť trícia alebo rádioaktivity v pitnej vodea radónu s cieľom určiť celkovú indikačnú dávku (TID), ak je na základe iného monitorovania overené, že úrovne trícia, ako aj vypočítanej celkovej indikačnej dávky sú výrazne nižšie než parametrické hodnoty. Prítomnosť radónu v pitnej vode sa monitorovať nemusí, ak sa členský štát na základe iného monitorovania ubezpečil, že úrovne radónu sú výrazne nižšie než parametrické hodnoty. V takýchto prípadoch členský štát oznámi Komisii dôvod svojho rozhodnutia vrátane výsledkov iného monitorovaniav pitnej vode v prípade prírodnej rádioaktivity a rádioaktivity spôsobenej ľudskou činnosťou.

Kontroly zahŕňajú referenčné a pravidelné analýzy.

Referenčné analýzy sa musia uskutočniť v rámci pokynov žiadosti o povolenie dodávať pitnú vodu. V prípade dodávateľských sietí, ktoré sú už v prevádzke, členské štáty vymedzia časové lehoty, v rámci ktorých sa musia uskutočniť tieto analýzy v závislosti od dodávaného objemu vody a prípadnej úrovne rizika, či už ide o prírodnú rádioaktivitu alebo rádiologický vplyv ľudskej činnosti. Referenčné analýzy musia umožniť preskúmanie a kvantifikovanie všetkých príslušných prírodných a umelých rádionuklidov.

V prípade prírodnej rádioaktivity sa musí kvantifikovať činnosť prinajmenšom týchto deviatich rádionuklidov: urán 238, urán 234, rádium 226, radón 222, olovo 210, polónium 210, rádium 228 (prípadne jeho priamy prvok aktínium 228), aktínium 227 (prípadne jeho priamy prvok tórium 227).

V prípade vplyvu ľudskej činnosti sa musia preskúmať prípadné zdroje kontaminácie a v závislosti od zistení tohto výskumu sa musí vytvoriť zoznam rádionuklidov, ktoré je potrebné kontrolovať. Okrem osobitných kontrol spojených s výsledkom prieskumu musia všetky referenčné analýzy zahŕňať meranie trícia, uhlíka 14, stroncia 90 a izotopov plutónia, ako aj analýzu gama spektrometriou umožňujúcou skontrolovať činnosť hlavných umelých rádionuklidov vysielajúcich gama žiarenie (najmä kobalt 60, jód 131, cézium 134, cézium 137 a amerícium 241).

Výsledok referenčných analýz by sa mal použiť na stanovenie analytickej stratégie, ktorú treba uplatňovať v období monitorovania. Podľa výsledkov referenčných analýz, v dôsledku ktorých sa môže posilniť systém, sa pravidelné kontroly uskutočňujú rovnako často ako audit uvedený v bode 4. [PN 44]

2.   Radón a trícium

Monitorovanie prítomnosti radónu alebo trícia v pitnej vode sa vykonáva vtedy, keď je v spádovej oblasti prítomný zdroj trícia a na základe iných programov dohľadu alebo zisťovaní sa nedá preukázať, že úroveň radónu alebo trícia je výrazne nižšie než jej parametrická indikačná hodnota 100 Bq/l. Ak sa vyžaduje monitorovanie prítomnosti radónu alebo trícia, vykonáva sa intervaloch auditu.

3.   Celková indikačná dávka

Monitorovanie pitnej vody vzhľadom na celkovú indikačnú dávku (TID, z angl. Total Indicative Dose) sa vykonáva vtedy, ak je v rámci spádovej oblasti prítomný zdroj umelej alebo zosilnenej prírodnej rádioaktivity a na základe iných programov dohľadu alebo zisťovaní sa nedá preukázať, že úroveň TID je výrazne nižšia než jej parametrická indikačná hodnota 0,1 mSv/rok. Ak sa vyžaduje monitorovanie úrovní umelých rádionuklidov, vykonáva sa v intervaloch auditu, ktoré sú uvedené v tabuľke. Ak sa vyžaduje monitorovanie úrovní prírodných rádionuklidov, členské štáty vymedzia intervaly monitorovania s prihliadnutím na všetky dostupné príslušné informácie o časových variáciách úrovní prírodných rádionuklidov v rôznych druhoch vôd. V závislosti od týchto očakávaných variácií sa intervaly monitorovania môžu rôzniť v rozsahu od jediného kontrolného merania až po intervaly auditu. Ak sa vyžaduje len jedno kontrolné meranie prírodnej rádioaktivity, zopakovanie kontroly sa vyžaduje aspoň v prípade, keď nastane zmena vo vzťahu k dodávke, ktorá pravdepodobne ovplyvní koncentráciu rádionuklidov v pitnej vode.

Keď sa metódy na odstránenie rádionuklidov z pitnej vody použili s cieľom ubezpečiť sa, že nedochádza k prekročeniu parametrickej hodnoty, monitorovanie sa vykonáva v intervaloch auditu.

Ak sa na zabezpečenie súladu s touto smernicou použijú výsledky iných programov dohľadu alebo zisťovaní, než sú tie, ktoré sa vyžadujú podľa ustanovení prvého odseku tohto bodu, členské štáty oznámia Komisii dôvody svojho rozhodnutia vrátane príslušných výsledkov týchto programov monitorovania alebo zisťovaní. [PN 45]

4.  Intervaly auditu na účely monitorovania sa stanovujú v tejto tabuľke:

TABUĽKA

Intervaly auditu na účely monitorovania vody určenej na ľudskú spotrebu z distribučnej siete

Poznámka 1: Oblasť dodávky je geograficky vymedzená oblasť, v ktorej voda určená na ľudskú spotrebu pochádza z jedného alebo niekoľkých zdrojov a kde kvalitu vody možno považovať za približne rovnakú.

Poznámka 2: Objemy sú vypočítané ako priemery za kalendárny rok. Pri určovaní minimálnej frekvencie môže členský štát namiesto objemu vody použiť počet obyvateľov v oblasti dodávky, vychádzajúc zo spotreby vody 200 l/deň/hlavu pod podmienkou, že sa daná voda nebude predávať alebo dodávať mimo príslušnej oblasti.[PN 46]

Poznámka 3: Pokiaľ to je možné, počet vzoriek by sa mal rovnomerne rozložiť v čase a v priestore.

Poznámka 4: Frekvenciu určí príslušný členský štát.

Odber vzoriek a analytické metódy

1.  Prírodná rádioaktivita

1.1  Skríning plnenia celkovej indikačnej dávky (TID) pre prírodnú rádioaktivitu

Členské štáty môžu využívať metódy skríningu celkovej objemovej aktivity alfa a celkovej objemovej aktivity beta parametrickej indikačnej hodnoty TID s výnimkou trícia, draslíka 40, radónu a produktov rozpadu radónu s krátkou životnosťouurčené na identifikáciu vody, v prípade ktorej je pravdepodobné prekročenie hodnoty TID a ktorá vyžaduje podrobnejšie analýzy. Členské štáty musia preukázať, že použitá metóda nevyvoláva falošnú negativitu (voda, ktorá sa považuje za zhodnú s hodnotou TID, zatiaľ čo jej spotreba vedie k úrovniam dávok vyšších, ako je parametrická hodnota 0,1 mSv/rok). Stratégia kontroly zohľadňuje výsledok analýz rádiologickej charakterizácie vody. [PN 47]

Ak celková objemová aktivita alfa a celková objemová aktivita beta sú nižšie ako 0,1 Bq/l resp. 1,0 Bq/l, členské štáty môžu predpokladať, že TID je nižšia než parametrická indikačná hodnota 0,1 mSv/rok a nevyžaduje si rádiologické prešetrenie, s výnimkou prípadu, keď je z iných informačných zdrojov známe, že v dodávkach vody sú prítomné špecifické rádionuklidy, ktoré by mohli spôsobiť, že TID presiahne hodnotu 0,1 mSv/rok.Členské štáty, ktoré chcú využívať techniky skríningu založené na meraní celkových aktivít alfa a celkových aktivít beta, musia zohľadniť prípadné metrologické limity (napríklad nezohľadnenie žiarenia beta s nízkou energiou), správne zvoliť smernú hodnotu, do ktorej sa voda považuje za vyhovujúcu, najmä v prípade celkovej aktivity beta, a zohľadniť kumulovaný vplyv aktivít beta a alfa. [PN 48]

Ak celková objemová aktivita alfa alebo celková objemová aktivita beta sú vyššie ako 0,1 Bq/l resp. 1,0 Bq/l, vyžaduje sa analýza na prítomnosť špecifických rádionuklidov Rádionuklidy, ktorých množstvo sa má odmerať, vymedzujú členské štáty s prihliadnutím na všetky relevantné informácie týkajúce sa pravdepodobných zdrojoch rádioaktivity. Pretože zvýšené hladiny trícia môžu naznačovať prítomnosť iných umelých rádionuklidov, malo by sa v jednej a tej istej vzorke merať trícium, celková objemová aktivita alfa a celková objemová aktivita beta.

Namiesto uvedeného skríningu celkovej objemovej aktivity alfa a celkovej objemovej aktivity beta sa členské štáty môžu rozhodnúť pre iné spoľahlivé metódy skríningu na prítomnosť špecifických rádionuklidov s cieľom indikovať prítomnosť rádioaktivity v pitnej vode. Ak jedna z koncentrácií aktivít prevýši svoju referenčnú koncentráciu o 20 % alebo koncentrácia trícia prevýši svoju parametrickú hodnotu 100 Bq/l, vyžaduje sa analýza ďalších rádionuklidov. Rádionuklidy, ktorých množstvo sa má odmerať, vymedzujú členské štáty s prihliadnutím na všetky relevantné informácie týkajúce sa pravdepodobných zdrojov rádioaktivity.

1.1.1.  Výber pomocnej hodnoty

Pokiaľ ide o celkovú objemovú aktivitu beta alebo zvyškovú objemovú aktivitu beta (po odpočítaní prispievania draslíka 40), použitie pomocnej hodnoty 1 Bq/l nevyhnutne nezaručuje dodržanie parametrickej hodnoty 0,1 mSv/rok. Členský štát overí koncentráciu aktivity olova 210 a rádia 228, dvoch emitujúcich rádionuklidov s vysokou rádiotoxicitou. Pre dospelého spotrebiteľa sa hodnota 0,1 mSv/rok TID dosiahne už pri koncentrácii aktivity vody 0,2 Bq/l (pre kumulovanú aktivitu rádia 228 a olova 210), čo je pätina smernej hodnoty 1 Bq/l; pre kritickú skupinu detí mladších ako jeden rok a pri predpoklade konzumácie 55 cl vody za deň sa TID dosiahne už pri priblížení aktivity rádia 228 k hodnote 0,02 Bq/l alebo aktivity olova 210 k hodnote 0,06 Bq/l.

Pokiaľ ide o celkovú aktivitu alfa, členské štáty musia overiť príspevok polónia 210, lebo použitie smernej hodnoty 0,1 Bq/l nevyhnutne nezaručuje dodržanie parametrickej hodnoty 0,01 mSv/rok. Pre kritickú skupinu detí mladších ako jeden rok a pri predpoklade konzumácie 55 cl vody za deň sa TID presiahne už pri dosiahnutí koncentrácie aktivity polónia 210 na úrovni 0,02 Bq/l, čo je pätina pomocnej hodnoty 0,1 Bq/l. [PN 49]

1.1.2.  Zohľadnenie kumulácie príspevkov alfa a beta

Hodnota TID vyplýva z dávok dodaných všetkými rádionuklidmi nachádzajúcimi sa vo vode, či už ide o formu alfa alebo formu beta. Na posúdenie toho, či bola prekročená hodnota TID, je nutné zohľadniť celkové výsledky kontrol celkovej objemovej aktivity alfa a celkovej objemovej aktivity beta.

Členské štáty zabezpečia dodržiavanie tohto vzorca:

celková objemová aktivita alfa/celková pomocná hodnota alfa + celková objemová aktivita beta/celková pomocná hodnota beta<1 [PN 50]

  21.2. Výpočet TID

TID je úväzok účinnej dávky na jeden rok príjmu zo všetkých prírodných rádionuklidov prirodzeného i umelého pôvodu, ktorých prítomnosť bola zistená v dodávke vody, ale s výnimkou trícia, draslíka 40, radónu a produktov rozpadu radónu s krátkou životnosťou. TID sa vypočíta z koncentráciíobjemovej aktivity rádionuklidov a koeficientov dávky pre dospelé osoby stanovených v tabuľke A v prílohe III k smernici 96/29/Euratom alebo na základe novších informácií uznaných príslušnými orgánmi členských štátov. Výpočet sa ráta na najviac vystavenú skupinu obyvateľstva, tzv. kritickú skupinu, na základe spotrebných typov stanovených Komisiou. V prípade prírodných rádionuklidov tvoria kritickú skupinu deti mladšie ako jeden rok. Ak platí ďalej uvedený vzorec, členské štáty môžu predpokladať, že TID je nižšia než parametrická indikačná hodnota 0,1 mSv/rok a nevyžaduje sa nijaké ďalšie prešetrenie: [PN 51]

(1)

kde

Ci(obs) = zistená koncentrácia rádionuklidu i

Ci(ref) = referenčná koncentrácia rádionuklidu i

n = počet detegovaných rádionuklidov.

Ak vzorec neplatí, parametrická hodnota sa považuje za prekročenú, len ak sú rádionuklidy perzistentne prítomné v podobných koncentráciách aktivity počas celého roka musia sa uskutočniť dodatočné analýzy, aby sa zabezpečila reprezentatívnosť dosiahnutého výsledku. Kontroly sa musia vykonávať v lehotách, ktoré môžu byť skrátené o to viac, o čo viac je prekročená parametrická hodnota. Členské štáty vymedzia rozsah opätovného odoberania vzoriek potrebnéhoa lehoty, ktoré treba dodržať, na zabezpečenie reprezentatívnosti nameraných hodnôt pre priemernú koncentráciu aktivity za celý rok overenia skutočného prekročenia parametrickej hodnoty vymedzenej pre TID. [PN 52]

Referenčné koncentrácie pre rádioaktivitu prírodného pôvodu v pitnej vode1

1. Táto tabuľka obsahuje najbežnejšie prírodné a umelé rádionuklidy. Referenčné koncentrácie iných rádionuklidov možno vypočítať z koeficientov dávky pre dospelé osoby stanovených v tabuľke A v prílohe III k smernici 96/29/Euratom alebo na základe novších informácií uznaných príslušnými orgánmi členských štátov a pri predpokladanom. ročnom príjme 730 litrov. Výpočet sa musí uskutočniť pre vekovú skupinu najviac vystavenú tak, aby sa zabezpečilo dodržanie celkovej indikačnej dávky 0,1 mSV bez ohľadu na vek spotrebiteľa.Komisia vymedzí spotrebu vody jednotlivých vekových skupín.

2. Jeden miligram (mg) prírodného uránu obsahuje 12,3 Bq U-238 a 12,3 Bq U-234. Táto tabuľka zohľadňuje len rádiologické vlastnosti uránu, nie jeho chemickú toxicitu. [PN 53]

2a.  Rádiologický význam ľudskej činnosti

Rádionuklidy, ktorých množstvo sa má odmerať, vymedzujú členské štáty na základe zozbieraných informácií o možných zdrojoch rádioaktivity pochádzajúcej z ľudskej činnosti.

2a.1.  Monitorovanie trícia

Na kvantifikáciu úrovne trícia v rámci referenčnej analýzy a ak sa požaduje pravidelná kontrola tohto parametra sa vykoná osobitná analýza. Koncentrácia aktivity vyššia ako 10 Bq/l naznačuje anomáliu, v prípade ktorej treba hľadať pôvod a ktorá môže naznačovať prítomnosť iných umelých rádionuklidov. Parametrická hodnota 20 Bq/l predstavuje stropovú hranicu, mimo ktorej je potrebné nájsť zdroj kontaminácie a informovať verejnosť. Pri dosiahnutí parametrickej hodnoty 0,01 mSv/rok je referenčná koncentrácia na úrovni 680 Bq/l (500 Bq/l v prípade nenarodeného dieťaťa).

2a.2.  Výpočet TID v súvislosti s ľudskou činnosťou

TID je úväzok účinnej dávky na jeden rok príjmu zo všetkých rádionuklidov pochádzajúcich z ľudskej činnosti, ktorých prítomnosť bola zistená v pitnej vode vrátane trícia.

TID sa vypočíta z koncentrácie aktivity rádionuklidov a dávkových koeficientov stanovených v tabuľke A prílohy III k smernici 96/29Euratom alebo na základe novších informácií uznaných príslušnými orgánmi členských štátov. Výpočet sa uskutočňuje podľa najviac vystavenej skupiny obyvateľstva, takzvanej kritickej skupiny, na základe typov spotreby stanovených Komisiou.

Členské štáty môžu využívať referenčné koncentrácie zodpovedajúce dosiahnutiu parametrickej hodnoty 0,01 mSv/rok. V tomto prípade, ak sa nedodrží tento vzorec, členské štáty môžu predpokladať, že sa neprekročila parametrická hodnota a že podrobnejší prieskum nie je potrebný.

kde

Ci(obs) = zistená koncentrácia rádionuklidu i

Ci(ref) = referenčná koncentrácia rádionuklidu i

n = počet zistených rádionuklidov.

Ak vzorec neplatí, musia sa bezodkladne vykonať dodatočné analýzy, aby sa overila platnosť získaného výsledku a stanovil pôvod znečistenia.[PN 54]

Referenčné koncentrácie pre rádioaktivitu pochádzajúcu z ľudskej činnosti v pitnej vode1

1 Táto tabuľka obsahuje najbežnejšie umelé rádionuklidy. Referenčné koncentrácie ostatných rádionuklidov sa môžu vypočítať pomocou dávkových koeficientov stanovených v tabuľke A prílohy III k smernici 96/29Euratom alebo na základe novších informácií uznaných príslušnými orgánmi členských štátov. Výpočet sa robí pre najviac vystavenú vekovú skupinu s cieľom zaručiť dodržanie celkovej indikatívnej dávky 0,01 mSv bez ohľadu na vek spotrebiteľa. Komisia vymedzuje spotrebu vody jednotlivých vekových skupín.

[PN 55]

3.  Výkonnostné charakteristiky a analytické metódy

Pre nasledujúce parametre rádioaktivity je špecifikovaná výkonnostná charakteristika v tom zmysle, že použitá metóda analýzy musí byť schopná aspoň zmerať koncentrácie zodpovedajúce parametrickej hodnote s určeným limitom zistenia.

Poznámka 1: limit detekcie sa vypočíta podľa ISO 11929-7, Určovanie detekčného limitu a prahov pre rozhodnutie pri meraní ionizujúceho žiarenia-Časť 7(Determination of the detection limit and decision thresholds for ionizing radiation measurements-Part 7): Základy a všeobecné aplikácie (Fundamentals and general applications), s pravdepodobnosťou chýb 1. a 2. druhu 0,05 v oboch prípadoch

Poznámka 2: neurčitosti meraní sa vypočítajú a oznámia ako úplné štandardné neurčitosti alebo ako rozšírené štandardné neurčitosti s expanzným faktorom 1,96 podľa Sprievodcu ISO vyjadrovaním neurčitosti pri meraniach (ISO Guide for the Expression of Uncertainty in Measurement) (ISO, Ženeva 1993, opravená dotlač Ženeva, 1995)

Poznámka 3: limit detekcie pre radón a trícium je 1050 % jeho parametrickej hodnoty 100 Bq/l20 Bq/l

Poznámka 4: limit detekcie pre celkovúcelkovú objemovú aktivituaktivitu alfa a celkovú a pre celkovú objemovú aktivituaktivitu beta je 40 % hodnoty skríningu 0,1 resp. 1,0 Bq/l.
Tieto hodnoty sa môžu použiť len po tom, ako sa skonštatuje, že z rádionuklidov veľmi silnej toxicity nie je žiaden významný príspevok (olovo 210, rádium 228 alebo polónium 210).

Poznámka 5: Tento limit detekcie sa uplatňuje len na rutinný skríning; pre nový vodný zdroj, pri ktorom sa dá predpokladať, že Ra-228 prevyšuje 20 % referenčnej koncentrácie, je limit detekcie pre merania špecifické pre nuklidy Ra-228 pri prvej kontrole 0,02 Bg/l. Toto platí aj v prípade, ak sa neskôr vyžadujú opakované kontroly.

Poznámka 6: Nízka hodnota uvedeného detekčného limitu pre U vyplýva zo zohľadnenia chemotoxicity uránu. [PN 56]