Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2012/2104(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0028/2013

Predkladané texty :

A7-0028/2013

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 12/03/2013 - 10.10
CRE 12/03/2013 - 10.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0077

Prijaté texty
PDF 312kWORD 32k
Utorok, 12. marca 2013 - Štrasburg
Zlepšenie využitia potenciálu opatrení EÚ v oblasti životného prostredia
P7_TA(2013)0077A7-0028/2013

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2013 o zlepšení využitia potenciálu opatrení EÚ v oblasti životného prostredia: budovanie dôvery prostredníctvom rozširovania poznatkov a schopnosti reagovať (2012/2104(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 11 Zmluvy o Európskej únii a článok 5 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na články 191 a 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní environmentálneho práva Európskeho spoločenstva (COM(2008)0773),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Správa o preskúmaní politiky životného prostredia 2008 (COM(2009)0304) a na príslušný priložený dokument,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Vykonávanie environmentálneho práva Európskeho spoločenstva, budovanie dôvery prostredníctvom rozširovania poznatkov a schopnosti reagovať (COM(2012)0095),

–  so zreteľom na 29. výročnú správu o uplatňovaní práva EÚ (2011) (COM (2012)0714),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 20. apríla 2012 o hodnotení šiesteho environmentálneho akčného programu a stanovení priorít siedmeho environmentálneho akčného programu – Lepšie životné prostredie pre lepší život(1),

–  so zreteľom na závery Rady k téme Zlepšenie nástrojov politiky životného prostredia z 20. decembra 2010,

–  so zreteľom na závery predsedníctva Rady k siedmemu environmentálnemu akčnému programu z 19. apríla 2012,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva(2),

–  so zreteľom na výhľadové stanovisko Výboru regiónov s názvom Úloha miestnych a regionálnych orgánov v budúcej politike ochrany životného prostredia(3),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov Na ceste k 7. environmentálnemu akčnému programu: lepšie vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia(4),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (COM(2003)0624) a na text prijatý Európskym parlamentom v prvom čítaní(5),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre petície (A7-0028/2013),

Všeobecné poznámky

A.  keďže veľká časť právnych predpisov EÚ má podobu smerníc, ktorými sa stanovujú všeobecné pravidlá a ciele, pričom výber prostriedkov na dosiahnutie týchto cieľov sa ponecháva na členské štáty a regionálne a miestne orgány;

B.  keďže kľúčová zodpovednosť za zabezpečenie účinného vykonávania a presadzovania právnych predpisov EÚ spočíva na vnútroštátnych orgánoch, a to veľmi často na regionálnej a miestnej úrovni;

C.  keďže neúčinné vykonávanie právnych predpisov nielenže poškodzuje životné prostredie a ľudské zdravie, ale prináša aj neistotu pre priemysel a prekážky pre jednotný trh a vytvára viac byrokracie, a teda aj vyššie náklady;

D.  keďže štúdie dospeli k záveru, že úplné vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti odpadov vytvorí 400 000 pracovných miest a spôsobí úspory vo výške 72 miliárd EUR ročne(6);

E.  keďže neuspokojivá úroveň vykonávania práva EÚ v oblasti životného prostredia sa odráža vo veľkom počte prípadov porušenia predpisov a sťažností v tejto oblasti;

F.  keďže nedostatok presných informácií a poznatkov o stave vykonávania a kvantitatívnych údajov týkajúcich sa niektorých oblastí životného prostredia je prekážkou riadneho vykonávania acquis v oblasti životného prostredia;

G.  keďže ročné náklady spojené s nevykonávaním právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia dosahujú podľa Komisie v súčasnosti 50 miliárd EUR, pokiaľ ide o náklady na zdravotnú starostlivosť a o priame náklady na životné prostredie, popri negatívnych vplyvoch na stav životného prostredia v EÚ; Keďže od roku 2020 sa tieto ročné náklady zvýšia na 90 miliárd EUR(7);

H.  keďže problémy, ktoré vyplývajú z vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, môžu mať dve podoby, na jednej strane neskoré alebo nedostatočné vykonávanie právnych predpisov a na druhej strane pridávanie dodatočných požiadaviek k právnym predpisom EÚ (tzv. gold plating), pričom oba aspekty sú v rozpore s pôvodnými politickými predstavami o práve EÚ v oblasti životného prostredia;

I.  keďže existujú značné rozdiely vo vykonávaní právnych predpisov medzi členskými štátmi, ako aj v rámci členských štátov, ktoré vedú k negatívnym vplyvom na životné prostredie, a tým aj k potrebe systematickejšieho a celostného prístupu, ktorý je na preklenutie týchto „medzier vo vykonávaní“ nevyhnutný;

J.  keďže v roku 2011 predstavovalo v EÚ životné prostredie oblasť s najvyšším počtom hlásených porušení práva Spoločenstva (299), pričom išlo o 17 % všetkých prípadov porušenia, a v tom istom roku sa začalo 114 nových konaní vo veci porušenia právnych predpisov v tejto oblasti(8);

K.  keďže úplný súlad s právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia predstavuje povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a kritérium využívania fondov EÚ v členských štátoch; keďže členské štáty by preto mali vykonávať právne predpisy v oblasti životného prostredia včas a nákladovo efektívnym spôsobom s cieľom zlepšiť stav životného prostredia v EÚ;

L.  keďže 6. environmentálny akčný plán bol narušený pretrvávajúcimi nedostatkami vo vykonávaní v rozvinutých oblastiach politiky, ako sú ochrana ovzdušia, nakladanie s odpadom, voda a čistenie odpadových vôd a ochrana prírody;

Vykonávanie právnych predpisov ako spoločná úloha a príležitosť

1.  s potešením víta oznámenie Komisie s názvom Zlepšenie využitia potenciálu opatrení EÚ v oblasti životného prostredia: budovanie dôvery prostredníctvom rozširovania poznatkov a schopnosti reagovať (COM(2012)0095);

2.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali všetky opatrenia potrebné na ochranu životného prostredia a podporu udržateľného rozvoja, majúc na zreteli potrebu zdravej a konkurencieschopnej ekonomiky; zdôrazňuje, že miestne spoločenstvá musia mať pri rozhodovaní o čo najlepšej rovnováhe medzi potrebami ľudí a ich životného prostredia významné slovo;

3.  domnieva sa, že regionálne a miestne orgány môžu posilniť význam spolupráce pri formovaní politík EÚ v oblasti životného prostredia a zabezpečiť lepšie vykonávanie právnych predpisov;

4.  domnieva sa, že administratívna záťaž nie je vždy výsledkom nadmerného alebo nedostatočného vykonávania právnych predpisov; poznamenáva, že administratívne náklady sú nevyhnutné, ale mali by sa udržiavať na čo najnižšej úrovni z dôvodu ich negatívneho vplyvu na občanov a priemysel;

5.  poznamenáva, že mnoho zbytočných administratívnych nákladov spojených s právnymi predpismi v oblasti životného prostredia je dôsledkom nedostatočných alebo neefektívnych verejných a súkromných administratívnych postupov rôznych členských štátov a ich regionálnych alebo miestnych orgánov;

6.  zdôrazňuje, že iba včasné a správne vykonávanie (prebratie) právnych predpisov EÚ členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi zabezpečí dosiahnutie požadovaných výsledkov politiky EÚ v tejto oblasti;

7.  zdôrazňuje, že zabezpečenie rovnakých podmienok a spoločného trhu, ako aj harmonizovaný prístup sú základom právnych predpisov EÚ;

8.  domnieva sa, že účinné vykonávanie právnych predpisov môže priniesť výhody pre priemysel, napr. znížením administratívnej záťaže, zabezpečením investičnej istoty a následným vytvorením ďalších pracovných miest;

9.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že občania sa dozvedia o právnych predpisoch EÚ až po tom, ako nadobudnú účinnosť; domnieva sa, že skorší spôsob výmeny informácií medzi zákonodarcami a občanmi je potrebný na zabezpečenie vyššej úrovne prijatia a pochopenia cieľov právnych predpisov EÚ;

10.  objasňuje, že Komisia ako strážkyňa zmlúv by mala konať skôr, aby umožnila lepšie a včasnejšie vykonávanie právnych predpisov; žiada Komisiu, aby posúdila, čo je potrebné urobiť na zabezpečenie správneho prebratia, vykonávania a presadzovania právnych predpisov v oblasti životného prostredia;

11.  poznamenáva, že súčasný roztrieštený stav vykonávania právnych predpisov v členských štátoch narúša rovnaké podmienky pre priemysel a zvyšuje neistotu, pokiaľ ide o presné požiadavky, čo odrádza od investícií do tých oblastí životného prostredia, ktoré môžu vytvárať pracovné miesta;

12.  zdôrazňuje, že zodpovednosť európskych inštitúcií, pokiaľ ide o právne predpisy EÚ, nekončí prijatím právnych predpisov Parlamentom a Radou a že je ochotný pomôcť členským štátom v účinnejšom vykonávaní právnych predpisov;

13.  vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné regióny, aby zlepšili tok informácií a zvýšili transparentnosť prostredníctvom aktívnejších a častejších výmen;

Riešenia na zabezpečenie účinnejšieho vykonávania právnych predpisov

14.  domnieva sa, že úplné vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov na všetkých úrovniach je rozhodujúce a môže v prípade potreby vyžadovať ďalšie posilnenie; zdôrazňuje preto potrebu jasných a zosúladených právnych predpisov v oblasti životného prostredia, ktoré nie sú duplicitné; opätovne pripomína potrebu koordinácie, vzájomného dopĺňania a vyplnenia legislatívnych medzier medzi rôznymi regulačnými nástrojmi upravujúcimi právo EÚ v oblasti životného prostredia;

15.  domnieva sa, že právne predpisy v oblasti životného prostredia sa môžu vykonávať účinnejšie prostredníctvom šírenia najlepších postupov medzi členskými štátmi a medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie právnych predpisov EÚ, ako aj prostredníctvom väčšej spolupráce s európskymi inštitúciami;

16.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom údajov týkajúcich sa pokroku pri dodržiavaní a presadzovaní na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, a žiada preto Komisiu, aby s pomocou svojich sietí a inštitúcií, ako je Európska environmentálna agentúra (EEA), zlepšila túto situáciu;

17.  konštatuje význam podpory a monitorovania príslušných ukazovateľov vykonávania právnych predpisov v oblasti životného prostredia a podnecuje vytvorenie užívateľsky zrozumiteľnej webovej stránky, kde budú k dispozícii najnovšie merania ukazovateľov a kde sa umožní neformálne porovnanie medzi členskými štátmi;

18.  domnieva sa, že Komisia by mala byť centrom snáh o zabezpečenie lepšieho vykonávania právnych predpisov, a vyjadruje poľutovanie, že v súčasnosti sa tieto snahy čoraz častejšie zverujú iným orgánom, ktoré často nemajú právomoci Komisie ani personálne a finančné zdroje;

19.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pomohli zlepšiť znalosti a spôsobilosti osôb podieľajúcich sa na vykonávaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby sa zabezpečilo lepšie využitie potenciálu týchto právnych predpisov; ďalej sa domnieva, že otvorenie dialógu s príslušnými zainteresovanými stranami by tiež zlepšilo vykonávanie právnych predpisov;

20.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť uzatvorenia vykonávacích partnerských dohôd medzi Komisiou a jednotlivými členskými štátmi alebo medzi členskými štátmi navzájom s cieľom podporiť lepšie vykonávanie právnych predpisov, ako aj identifikovať a riešiť problémy s vykonávaním;

21.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by väčšia účasť miestnych orgánov v priebehu celého procesu vymedzovania politiky v oblasti životného prostredia bola užitočná z hľadiska horizontálneho zlepšenia vykonávania právnych predpisov, aj pokiaľ ide o možnosť zriadenia skupín, ktoré sa budú zaoberať preberaním právnych predpisov v oblasti životného prostredia na regionálnej a miestnej úrovni;

22.  odporúča zriadenie systematického a ľahko dostupného informačného on-line nástroja týkajúceho sa vykonávania právnych predpisov; vyzýva všetky zúčastnené strany, predovšetkým však priemysel a občanov, aby poskytovali výkonným orgánom spätnú väzbu, pokiaľ ide o problémy súvisiace s vykonávaním; oceňuje dostupnosť spoľahlivých, porovnateľných a ľahko dostupných informácií o stave životného prostredia, ktoré považuje za kľúčové pri sledovaní stavu vykonávania právnych predpisov účinným spôsobom;

23.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby opätovne zvážila požiadavky na zriadenie databázy najlepších postupov umožňujúcej šírenie najlepších postupov pri vykonávaní právnych predpisov v rámci jednotlivých členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možné spôsoby využitia informačných a komunikačných technológií, aby bolo možné poskytnúť čo najviac užitočných informácií on-line o tom, ako by sa mali vykonávať právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia;

24.  zdôrazňuje význam sprísnenia, pokiaľ ide o monitorovanie uplatňovania právnych predpisov v oblasti životného prostredia; vyzýva preto na posilnenie súčasných kapacít a na zaistenie súdržnosti medzi rôznymi orgánmi, ktoré sú v členských štátoch zodpovedné za monitorovanie podľa usmernení EÚ;

25.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa právne predpisy EÚ zameriavali na riešenie príčin vzniku škôd na životnom prostredí prostredníctvom zavádzania pravidiel týkajúcich sa právnej zodpovednosti za škody na životnom prostredí a sociálnej zodpovednosti podnikov; preto sa domnieva, že je nevyhnutné vykonať všetky iniciatívy zamerané na podporu a šírenie väčšej sociálnej zodpovednosti podnikov v oblasti životného prostredia, ktoré podnikom ukladajú požiadavku, aby sa správali citlivo, pokiaľ ide o stratégiu trvalo udržateľného rozvoja;

26.  pripomína, že existuje mnoho výhod vyplývajúcich z riadneho vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia: tromi príkladmi takýchto výhod sú rovnaké podmienky pre hospodárske subjekty na jednotnom trhu, vytvorenie impulzu v oblasti inovácií a výhody spojené s prvenstvom pre európske podniky;

27.  zdôrazňuje, že vysoká úroveň ochrany životného prostredia je jedným zo základných cieľov Európskej únie, ktorý by priniesol občanom priame výhody, ako napríklad zlepšenie životných podmienok v dôsledku lepšieho ovzdušia, zníženia hluku a menšieho výskytu zdravotných problémov;

28.  zdôrazňuje, že EÚ si vytýčila ambiciózny program prejsť do roku 2050 na odolné nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné prijatie záväzkov na všetkých úrovniach; pripomína, že na zabezpečenie rastu hospodárstva EÚ spôsobom, ktorý rešpektuje obmedzenosť zdrojov a možnosti našej planéty, je nevyhnutné vyvinúť spoločné úsilie;

29.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že postup schvaľovania návrhu smernice o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia(9) sa skončil vo fáze prvého čítania; preto vyzýva spoluzákonodarcov, aby prehodnotili svoje stanoviská s cieľom vyriešiť túto patovú situáciu;

30.  na tento účel odporúča spoločné využívanie znalostí súdnych systémov jednotlivých členských štátov, ktoré sa zaoberajú porušovaním a nedodržiavaním právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia;

31.  považuje monitorovanie činností v oblasti vykonávania právnych predpisov za veľmi dôležité a preto zdôrazňuje význam činnosti EEA v tejto oblasti – v súlade s jej zákonnými právomocami;

32.  zdôrazňuje významnú úlohu EEA pri poskytovaní pevnej vedomostnej základne, ktorá je oporou pre politiku a vykonávanie právnych predpisov, a uznáva prácu, ktorú Európska environmentálna agentúra vykonala v tejto oblasti; naliehavo vyzýva EEA, aby naďalej rozvíjala svoje kapacity pri pomoci Komisii a členským štátom v zabezpečovaní kvality monitorovania a porovnateľnosti informácií o životnom prostredí zhromaždených v rôznych častiach EÚ; ďalej vyzýva EEA, aby sa zamerala aj na vytváranie kapacít a šírenie najlepších postupov v členských štátoch; očakáva, že nová stratégia EEA bude podrobnejšie upravovať otázku vykonávania právnych predpisov;

33.  podporuje Komisiu v jej zámere požiadať členské štáty, aby s podporou Komisie vypracovali štruktúrované vykonávacie a informačné rámce pre všetky kľúčové právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia na účely objasnenia hlavných ustanovení smernice a identifikovania typov informácií potrebných na preukázanie spôsobu, akým sa právne predpisy EÚ vykonávajú v praxi;

34.  berie na vedomie časté obavy predkladateľov petícií vo viacerých sférach politiky v oblasti životného prostredia, ktoré sa týkajú napríklad skládok a zneškodňovania odpadu, stanovíšť voľne žijúcich organizmov a kvality ovzdušia a vody; oceňuje ich snahu konfrontovať orgány so zodpovednosťou a vyzýva členské štáty, aby k nim pristupovali otvorene a spolupracovali s nimi;

35.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi, a v prípade potreby s účasťou EEA zriadila oddelenie pre sťažnosti, na ktoré by sa občania mohli obrátiť s problémami súvisiacimi s vykonávaním právnych predpisov v oblasti životného prostredia;

36.  zdôrazňuje kľúčový význam účinných inšpekcií a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje inšpekčné kapacity v súlade s najlepšími postupmi; vyzýva na uplatňovanie spoločných minimálnych kritérií pre inšpekcie, aby sa zabezpečilo spravodlivé vykonávanie právnych predpisov vo všetkých častiach EÚ;

37.  naliehavo vyzýva všetky zainteresované strany, aby zefektívnili činnosti inšpekcie a dohľadu s cieľom účinnejšie využiť dostupné zdroje; v tejto súvislosti zdôrazňuje aj význam systematickejšieho využívania vzájomných inšpekcií, ako zdôraznila Komisia; zdôrazňuje potrebu doplniť existujúce inšpekcie posilnenou spoluprácou a vzájomnými inšpekciami zo strany inšpekčných orgánov; nabáda sieť Európskej únie pre implementáciu a presadzovanie environmentálneho práva (IMPEL), aby prijala kroky v tomto smere; vyzýva tiež Komisiu, aby podporovala vytváranie znalostí a kapacít podporou sietí sudcov a prokurátorov a aby v úzkej spolupráci s Výborom regiónov znížila ekologické a ekonomické náklady vyplývajúce z nedodržiavania a aby zabezpečila rovnaké podmienky;

38.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zriadila inšpekčné oddelenie pre environmentálne právo, úlohou ktorého bude dohliadať a pomáhať pri vykonávaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia; žiada, aby toto oddelenie používalo nové technológie a spolupracovalo s miestnymi agentúrami s cieľom udržať nízke náklady na inšpekcie; zastáva názor, že toto oddelenie by malo fungovať na základe platby a že výnosy by mali smerovať do rozpočtu EÚ a mali by sa vyhradiť pre služby spojené s lepším vykonávaním právnych predpisov;

39.  podnecuje členské štáty, aby vypracovali a uverejnili tabuľky zhody opisujúce prebratie smerníc EÚ do vnútroštátneho práva, s cieľom zlepšiť transparentnosť a otvorenosť legislatívneho procesu a uľahčiť Komisii a národným parlamentom dohľad nad správnym vykonávaním právnych predpisov EÚ;

40.  zdôrazňuje, že sudcovia a prokurátori zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia a je preto osobitne dôležité, aby sa im poskytlo zodpovedajúce školenie, ako aj informácie o týchto politikách;

41.  zdôrazňuje významnú úlohu občanov v procese vykonávania právnych predpisov a naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby ich štruktúrovaným spôsobom zapojili do tohto procesu; v tejto súvislosti pripomína aj význam prístupu občanov k spravodlivosti;

42.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby výslovne vymedzili konkrétny časový rámec, v ktorom sa rozhodnú súdne spory týkajúce sa vykonávania právnych predpisov v oblasti životného prostredia, aby sa predchádzalo využívaniu vykonávania právnych predpisov v oblasti životného prostredia a prieťahov v súdnych sporoch na odôvodnenie vyhýbania sa dodržiavaniu záväzkov a bránenia investíciám; vyzýva Komisiu, aby posúdila, koľko investícií bolo zdržaných v dôsledku prieťahov v súdnych konaniach týkajúcich sa nezrovnalostí pri vykonávaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia;

43.  zdôrazňuje kľúčový význam aktívneho a včasného informovania občanov a mimovládnych organizácií o politikách v oblasti životného prostredia s cieľom zapojiť ich do prípravy a realizácie týchto politík; naliehavo preto vyzýva – aj vzhľadom na zistenia skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni, pokiaľ ide o administratívnu záťaž, – na väčšie úsilie v tomto smere, aby sa posilnila dôvera verejnosti v právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia, keďže lepšie prostredie pre lepší život nemožno vytvoriť jednostranne inštitúciami bez podpory samotnej spoločnosti;

44.  vyzýva všetky členské štáty, pokiaľ ide o projekty s možným cezhraničným vplyvom na životné prostredie, aby čo najskôr obšírne informovali verejnosť a dotknuté orgány v ďalších príslušných členských štátoch a aby prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že budú primerane konzultované;

45.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vykonávali právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia čo najjasnejším a najjednoduchším spôsobom, ktorý je prijateľný pre užívateľov, a zároveň zabezpečili ich účinnosť.

46.  vyzýva členské štáty, aby pokračovali v úplnom a správnom vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a prijatých politík a stratégií v rámci 7. environmentálneho akčného programu a zaistili dostatočnú kapacitu a finančné prostriedky na ich úplné vykonanie, a to aj v čase úsporných opatrení, keďže nevykonanie alebo neúplné vykonanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia je nielen protiprávne, ale z dlhodobého hľadiska aj oveľa nákladnejšie pre spoločnosť;

47.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby boli právne predpisy vhodné na daný účel a aby vychádzali z aktuálneho vedeckého výskumu; vyzýva preto EÚ a členské štáty, aby pravidelne posudzovali, či právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia spĺňajú tieto požiadavky, a aby ich v prípade potreby zodpovedajúcim spôsobom upravili;

48.  uznáva, že dosiahnutie dohody v prvom čítaní môže viesť k nedostatočnému vykonávaniu právnych predpisov, ak sa konkrétny obsah ponechá na úpravu v rámci vykonávacích ustanovení, a preto žiada všetky zúčastnené strany, aby zabezpečili, že rozhodovanie bude založené na jednoznačnom vyjadrení politickej vôle; zdôrazňuje potrebu jasných a zosúladených právnych predpisov v oblasti životného prostredia vypracovaných na základe hodnotenia verejnej politiky a spätnej väzby;

49.  domnieva sa, že Komisia by mala pri tvorbe právnych predpisov EÚ naďalej používať smernice, aby členské štáty, ako aj regionálne a miestne orgány mohli vykonávať európske právne predpisy v súlade so svojou situáciou; žiada však Komisiu, aby zvýšila podporu, ktorú už naznačila vo svojom návrhu, prostredníctvom ďalších štúdií alebo opatrení uvedených v posúdení vplyvu;

50.  víta zavedenie posudzovania vplyvov na životné prostredie a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili lepšie uplatňovanie týchto právnych predpisov najmä zohľadním potrieb malých a stredných podnikov, obyvateľov, flóry a fauny; vyjadruje svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že členské štáty často meškajú pri realizácii tohto posudzovania, a žiada, aby sa počas budúcej revízie tejto smernice zaviedli záruky, pokiaľ ide o nestrannosť a objektívnosť tohto posudzovania;

o
o   o

51.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj Výboru regiónov a národným parlamentom.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0147.
(2) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 15, 18.1.2011, s. 4.
(4) Ú. v. EÚ C 17, 19.1.2013, s. 30.
(5) Ú. v. EÚ C 103 E, 29.4.2004, s. 626.
(6) Správa BIOS, COM(2012)0095.
(7) Európska komisia – Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie, Náklady spojené s nevykonávaním environmentálneho acquis, záverečná správa, ENV.G.1/FRA/2006/0073, september 2011.
(8) 29. výročná správa o uplatňovaní práva EÚ (2011) (COM(2012)0714).
(9) COM(2003)0624.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia