Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 312, 313 a 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (MID)(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2012 o návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2013(3),

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013(4) a na tri súvisiace spoločné vyhlásenia Parlamentu, Rady a Komisie,

–  so zreteľom na hlavu II kapitolu 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na závery Rady z 29. júna a 19. októbra 2012 o Pakte pre rast a zamestnanosť;

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0043/2013),

A.  keďže na základe Lisabonskej zmluvy sa Európskej únii udeľujú významné nové výsadné právomoci v oblastiach, ako je vonkajšia činnosť, šport, kozmický priestor, zmena klímy, energetika, cestovný ruch a civilná ochrana;

B.  keďže podľa článku 312 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je viacročný finančný rámec zakotvený v zmluve a schvaľuje sa vo forme nariadenia Rady, ktoré prijíma Rada jednomyseľne po udelení súhlasu Európskeho parlamentu, ktorý sa uznáša väčšinou svojich poslancov;

C.  keďže platnosť súčasného viacročného finančného rámca končí na konci roka 2013 a keďže rok 2014 by mal byť prvým rokom uplatňovania budúceho viacročného finančného rámca;

D.  keďže rok 2013 bude prvým rokom uplatňovania nového nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie;

Všeobecný kontext

1.  berie na vedomie závery Európskej rady z 8. februára 2013 o budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR); trvá na tom, že ak Európsky parlament ešte nedal súhlas s novým nariadením o VFR, Európska komisia by najprv mala vypracovať návrh rozpočtu na rok 2014 na základe jej vlastných návrhov týkajúcich sa VFR na roky 2014 – 2020 a ak sa následne nedosiahne dohoda o novom VFR, mala by upraviť svoj návrh podľa článku 312 ods. 4 Zmluvy a článku 30 súčasnej Medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení;

2.  pripomína, že pokiaľ sa do konca tohto roka nedosiahne dohoda o nariadení o budúcom VFR, uplatní sa článok 312 ods. 2, podľa ktorého Rada prijíma nariadenie o VFR až po udelení súhlasu Európskeho parlamentu, článok 312 ods. 4, v ktorom sa stanovuje, že ak sa včas nedosiahne dohoda o novom VFR, uplatnia sa stropy posledného roka súčasného VFR, a článok 30 súčasnej medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, čo znamená predĺženie platnosti stropov na rok 2013 upravených na základe fixného deflátora vo výške 2 % ročne až do prijatia nového nariadenia o VFR; opätovne zdôrazňuje, že ak nastane taká situácia, je pripravený dosiahnuť rýchlu dohodu s Radou a Komisiou o zabezpečení platnosti právnych základov pre plnenie programov a politík EÚ v roku 2014;

3.  berie na vedomie ťažkosti pri vymedzení všeobecných usmernení pre rozpočet na rok 2014, keďže čo sa týka výšky stropu viazaných rozpočtových prostriedkov na rok 2014, situácia je veľmi neistá; zdôrazňuje, že výška stropu by sa mohla pohybovať medzi 142,540 miliardy EUR v cenách roku 2014 v prípade, že sa dohoda o VFR na roky 2014 – 2020 dosiahne na základe záverov Európskej rady zo 7. a 8. februára 2013, a 155,5 miliardy EUR v cenách roku 2014 v prípade predĺženia platnosti stropu z roku 2013;

4.  poznamenáva, že v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy vznikol medzi európskymi politickými predstaviteľmi konsenzus v prospech zvýšenej hospodárskej, fiškálnej, finančnej a bankovej integrácie, ako aj zlepšenia správy vecí verejných, pričom sa prejavila potreba posilniť rast s cieľom ozdraviť verejné financie; zdôrazňuje, že znížený európsky rozpočet by bol v rozpore s týmito politickými cieľmi;

Dostatočná a realistická úroveň platieb

5.  zastáva názor, že pokiaľ by sa na začiatku rozpočtového cyklu naplánovala dostatočná a realistická úroveň platieb v rámci rozpočtu, nenastali by komplikácie pri plnení rozpočtu, ktorých sme boli svedkami najmä v prípade rozpočtu na rok 2012;

6.  pripomína, že z dôvodu nekompromisnej pozície Rady v rokovaniach je celková úroveň platieb stanovená v rozpočte na rok 2013 o 5 miliárd EUR nižšia, než sú odhady Komisie týkajúce sa potrieb v oblasti platobných rozpočtových prostriedkov uvedené v návrhu rozpočtu; zdôrazňuje, že návrh Komisie vychádzal zo zníženia odhadov na rok 2013, ktoré poskytli samotné členské štáty, a z predpokladu, že všetky žiadosti o platby, ktoré sa majú doručiť v roku 2012, budú uhradené z rozpočtu na rok 2012; je preto mimoriadne znepokojený úrovňou platieb v roku 2013 a upozorňuje, že táto úroveň rozpočtových prostriedkov nebude dostatočná na pokrytie skutočných platobných potrieb v roku 2013, keďže rezerva platobných rozpočtových prostriedkov ponechaná pod stropom platieb VFR v rozpočte na rok 2013 predstavuje 11,2 miliardy EUR, pričom iba prenosy dodatočných platobných potrieb z roku 2012 predstavujú viac ako 16 miliárd EUR; upozorňuje, že pokračujúce a nadmerné odklady platieb z roka na rok povedú v budúcich rokoch k závažným problémom;

7.  prikladá najvyššiu politickú dôležitosť spoločným vyhláseniam, ktoré podpísali Parlament, Rada a Komisia na najvyššej politickej úrovni v decembri 2012, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou dohody o rozpočte na rok 2013 medzi dvoma zložkami rozpočtového orgánu a podľa ktorých sa v rozpočte EÚ na rok 2013 zabezpečia dodatočné prostriedky, aby Únia bola schopná platiť svoje účty a aby si dokázala zachovať politickú dôveryhodnosť a platobnú schopnosť;

8.  pripomína, že v súlade s ustanoveniami spoločného vyhlásenia o platbách na rok 2012 predloží Komisia začiatkom roka 2013 návrh opravného rozpočtu, ktorý bude slúžiť jedinému účelu, a to na pokrytie žiadostí pozastavených v roku 2012 vo výške 2,9 miliardy EUR, ako aj na pokrytie ostatných nesplnených právnych záväzkov, bez toho, aby bolo dotknuté riadne plnenie rozpočtu na rok 2013; pripomína, že v novembri a decembri 2012 sa Komisii predložili ďalšie žiadosti o platby v rámci zdieľaného hospodárenia v celkovej výške 16 miliárd EUR, ktoré bude treba uhradiť v roku 2013; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne a najneskôr do konca marca 2013 predložila uvedený návrh opravného rozpočtu s cieľom predísť akémukoľvek zásahu do procesu prípravy rozpočtu na rok 2014;

9.  ďalej vyzýva Komisiu a Radu, aby konštruktívne spolupracovali s Parlamentom s cieľom zabrániť opakovaniu tejto situácie v budúcich rozpočtových cykloch tým, že zlepšia presnosť predpovedí a dohodnú sa na realistických a dostatočných odhadoch rozpočtu, ktoré by mali zahŕňať jasné a podrobné informácie o povahe všetkých odhadov platieb;

10.  v tejto súvislosti znovu žiada Komisiu, aby Parlamentu a Rade predkladala mesačné správy o vývoji žiadostí členských štátov o platby zo štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a fondov v oblasti rozvoja vidieka a rybného hospodárstva (samostatne za každý členský štát a fond). Informácie poskytnuté v týchto mesačných správach by mali byť základom pre monitorovanie plnenia záväzkov dohodnutých medzi inštitúciami;

11.  naliehavo tiež žiada, aby sa čo najskôr zriadila medziinštitucionálna skupina pre platby, ktorá bude vychádzať zo skúseností z medziinštitucionálnych rokovaní o platbách, ktoré sa usporiadali v kontexte rozpočtového postupu na rok 2013; je pevne presvedčený, že takéto stretnutia na politickej úrovni pomáhajú predísť akýmkoľvek prípadným nedorozumeniam v súvislosti s presnosťou údajov a odhadov týkajúcich sa potrieb v oblasti platieb; predovšetkým sa domnieva, že táto pracovná skupina by sa mala prioritne zaoberať otázkou rozdielu medzi odhadmi výdavkov v rámci zdieľaného hospodárenia poskytnutými orgánmi členských štátov a úrovňou platobných rozpočtových prostriedkov, ktorú Rada kolektívne presadzuje v priebehu rokovaní o rozpočte; žiada, aby sa prvá medziinštitucionálna schôdza o platbách uskutočnila v prvom polroku 2013;

12.  je hlboko znepokojený tým, že napriek 99 % miere plnenia platobných rozpočtových prostriedkov na konci roka 2012 sa počas posledného roka neuhradené záväzky (RAL) zvýšili o 10 miliárd a dosiahli celkovo nevídanú hodnotu 217,3 miliardy EUR; očakáva, že úroveň RAL môže byť na konci roka 2013 dokonca vyššia; varuje pred prílišným uplatňovaním pravidla automatického rušenia viazanosti ako spôsobu riešenia problému RAL, keďže je to v rozpore s Paktom pre rast a zamestnanosť odsúhlaseným Európskou radou v roku 2012; domnieva sa, že na tohtoročných medziinštitucionálnych schôdzach o platbách by sa mal podrobne preskúmať rozdiel medzi viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami, nadviazať dialóg s Komisiou s cieľom úplne objasniť zloženie RAL a posúdiť, či je súčasná maximálna výška RAL predovšetkým dôsledkom hospodárskej krízy alebo či poukazuje na rozsiahlejšie štrukturálne problémy; ak sa zistí, že príčinou sú štrukturálne problémy, vyzýva inštitúcie, aby spolupracovali a prijali vhodný akčný plán s cieľom riešiť otázku mimoriadnej výšky RAL v rámci budúceho VFR; trvá na tom, aby sa Rada zdržala prijatia rozhodnutia o úrovni platieb a priori, bez zohľadnenia skutočných potrieb a právnych záväzkov; ďalej konštatuje, že zvyšujúca sa suma RAL v skutočnosti podkopáva transparentnosť rozpočtu EÚ, v ktorom je jasne viditeľný pomer záväzkov a platieb v ktoromkoľvek konkrétnom rozpočtovom roku;

13.  pripomína, že rok 2014 je rokom prechodu medzi dvoma viacročnými finančnými rámcami, a očakáva od Komisie, že k svojmu finančnému plánu na rok 2014 pripojí dôkladný a realistický odhad výšky rozpočtových prostriedkov, pričom zohľadní skutočnosť, že aj keď viacročný program financovania sa v počiatočnom roku uplatňuje pomalšie než na svojom konci a že v dôsledku toho je úroveň potrieb v oblasti platieb zvyčajne nižšia na začiatku viacročného finančného obdobia než na jeho konci, treba naliehavo riešiť otázku RAL na konci roku 2013;

14.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri prijímaní návrhu rozpočtu na rok 2014 poskytla jasný a vecný dôkaz o súvislosti medzi úrovňou rozpočtových prostriedkov, ktorú navrhuje, a vykonávaním Paktu pre rast a zamestnanosť, ktorý bol prijatý na zasadnutí Európskej rady v júni 2012; žiada inštitúcie, aby zlepšili existujúce podmienky pre niektoré členské štáty, ktoré sú mimoriadne postihnuté finančnou krízou, s cieľom ďalej posilňovať ich kapacitu využívať štrukturálne a kohézne fondy a zabrániť tak vysokej miere rušenia viazanosti prostriedkov;

15.  trvá na tom, že rokovania o rozpočte na rok 2013 znovu poukázali na skutočnosť, že systém financovania rozpočtu EÚ, v ktorom predstavujú príspevky členských štátov viac než 75 % príjmov EÚ, je v rozpore s duchom a literou Zmluvy a spôsobuje, že rozpočet EÚ je úplne závislý od pokladníc členských štátov, čo môže byť obzvlášť škodlivé v čase, keď sú ich rozpočty obmedzené; naliehavo žiada, aby sa štruktúra príjmov Únie reformovala, a to aj zavedením nových a skutočných vlastných zdrojov, ako je daň z finančných transakcií a nová DPH na úrovni EÚ; pripomína svoju podporu návrhu Komisie na reformu systému vlastných zdrojov;

Úloha rozpočtu EÚ pri uplatňovaní stratégie Európa 2020 a pri vytváraní hospodárskeho rastu a pracovných miest

16.  pripomína, že rok 2014 má byť prvým rokom uplatňovania nového VFR, a preto je dôležitý pre úspešný začiatok nového programového obdobia; zastáva názor, že prioritou európskeho rozpočtu v roku 2014 by malo byť udržanie hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, posilnenie zamestnanosti a boj proti nezamestnanosti mladých;

17.  pripomína osobitnú povahu rozpočtu EÚ, ktorý predstavuje len 1 % HDP EÚ a je investičným rozpočtom so silným pákovým efektom; zdôrazňuje, že 94 % jeho prostriedkov sa vracia členským štátom a európskym občanom prostredníctvom politík a programov EÚ, a preto by sa nemal vnímať ako dodatočná záťaž, ale ako nástroj na posilnenie investícií, rastu a pracovných miest v Európe; zdôrazňuje, že bez príspevku z rozpočtu EÚ by verejné investície v regiónoch a členských štátoch boli na minimálnej úrovni alebo úplne nemožné; domnieva sa, že každé zníženie rozpočtu EÚ by nevyhnutne viedlo k zvýšeniu nerovnováh a k brzdeniu rastu a konkurenčnej sily celého hospodárstva Únie, ako aj jeho súdržnosti, a ohrozilo by zásadu solidarity ako hlavnú hodnotu EÚ; zastáva názor, že požiadavka „viac Európy“ nemá zmysel, keď ju sprevádzajú návrhy na drastické obmedzovanie finančných prostriedkov EÚ;

18.  uznáva pretrvávajúce hospodárske a rozpočtové obmedzenia na vnútroštátnej úrovni, ako aj úsilie členských štátov o fiškálnu konsolidáciu; zdôrazňuje však, že rozpočet EÚ je účinným nástrojom investovania a solidarity s preukázanou pridanou hodnotou na európskej i vnútroštátnej úrovni; je presvedčený, že schopnosť rozpočtu podporiť hospodársky rast, konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných miest je ešte dôležitejšia v čase hospodárskych problémov, keďže vytvorí podmienky pre úspech týchto konsolidačných snáh, a že rozpočet EÚ by sa mal považovať za nástroj na prekonanie krízy;

19.  zdôrazňuje potrebu rozšírenia finančnej podpory a činností v súvislosti so zavedením kvalitných systémov vzdelávania spájajúcich praktickú prípravu s odborným vzdelávaním; požaduje rozhodnejšiu podporu spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti odborného vzdelávania s cieľom účinne bojovať proti nezamestnanosti mladých ľudí; pripomína v tejto súvislosti návrh na odporúčanie Rady o vytvorení záruky pre mladých(5);

20.  pripomína, že ani všetkými makroekonomickými opatreniami na stabilizáciu finančného sektora prijatými od roku 2008 sa doteraz nepodarilo ukončiť hospodársku a finančnú krízu; domnieva sa preto, že s cieľom vrátiť sa k rastu a vytvárať pracovné miesta v Európe by členské štáty mali pokračovať v úsilí o uvoľnenie potenciálu na udržateľný a inkluzívny rast, napríklad prostredníctvom podpory vzdelávania, celoživotného vzdelávania a mobility; súčasťou riešenia musí byť dobre cielený, silný a dostatočný rozpočet EÚ, ktorý je potrebný na zlepšenie koordinácie a posilnenia úsilia členských štátov;

21.  vyzýva preto členské štáty, aby zvážili synergický účinok konsolidačného úsilia na vnútroštátnej úrovni a pridanej hodnoty rozpočtu EÚ s vhodne určenými prioritami, ktorý umožní plnenie už prijatých politických záväzkov na najvyššej úrovni; pripomína, že plnenie politických záväzkov a priorít je účinnejšie, ak existuje synergia medzi rozpočtami členských štátov a rozpočtom EÚ, a zdôrazňuje význam medziparlamentných diskusií o spoločných hospodárskych a rozpočtových orientáciách členských štátov a Únie v rámci Európskeho parlamentného týždňa o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík;

22.  vyzýva Komisiu, aby pri predkladaní návrhu rozpočtu na rok 2014 riadne vysvetlila úlohu rozpočtu EÚ v procese európskeho semestra; vyzýva Komisiu najmä, aby poskytla vecné a konkrétne údaje o tom, ako môže ňou predložený návrh rozpočtu EÚ mať naozaj spúšťaciu, urýchľovaciu, synergickú a doplnkovú úlohu k investíciám na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni pri realizácii priorít dohodnutých v rámci európskeho semestra;

23. domnieva sa, že výdavky EÚ majú často potenciál na vytváranie úspor z rozsahu a automaticky by mali viesť k hodnoteniu možných úspor na vnútroštátnej úrovni, čo by výrazne odbremenilo verejné financie členských štátov;

24.  zdôrazňuje, že treba využiť všetky nástroje a opatrenia, ktoré má Európska únia k dispozícii, s cieľom pomôcť členským štátom prekonať krízu a vyhnúť sa budúcim krízam; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú tri európske orgány dohľadu tým, že umožňujú komplexné vykonávanie programu regulácie finančného sektora a vytváranie štruktúr dohľadu; vyzýva Komisiu, aby vo svojom návrhu rozpočtu na rok 2014 navrhla dostatočné finančné prostriedky pre tieto agentúry a aby pri príprave hodnotenia a revízii nariadení v januári 2014 vypracovala revidovaný model financovania týchto agentúr, ktorý zvýši ich nezávislosť a zároveň zachová jednotnosť rozpočtu EÚ;

25.  zdôrazňuje strategický účinok výberu priorít na rok 2014, ktorý je prvým rokom nadchádzajúceho VFR; zdôrazňuje, že EÚ musí naliehavo posilniť rast a konkurencieschopnosť s cieľom vytvárať pracovné miesta a príležitosti, najmä pre mladých ľudí;

26.  v tejto súvislosti pripomína, že stratégia Európa 2020 by mala byť stredobodom budúceho VFR (2014 – 2020), a naliehavo vyzýva Komisiu, aby túto stratégiu stanovila za prioritu a jasne preukázala všetky súvisiace investície v rozpočte na rok 2014, pričom by mala klásť dôraz na investície do oblastí vedomostného trojuholníka (vzdelávania, výskum, inovácie), infraštruktúr a malých a stredných podnikov, energie z obnoviteľných zdrojov, trvalo udržateľný rozvoj, podnikanie, zamestnanosť – najmä zamestnanosť mladých – a zručnosti, ako aj posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

27.  vyjadruje poľutovanie nad zvyčajnými horizontálnymi škrtmi Rady a varuje ju pred pokusom o opätovné využitie takýchto umelých škrtov; bude venovať osobitnú pozornosť zabezpečeniu dostatočnej úrovne platieb pre politiky a programy, ktoré posilňujú rast a konkurencieschopnosť;

28.  má v úmysle pokračovať v podrobnom skúmaní plánu Komisie, ktorý sa týka zníženia počtu pracovných miest v inštitúciách, a pripomína, že by sa to malo považovať za celkový cieľ; berie na vedomie nepriaznivý vplyv, ktorý tieto opatrenia mať môžu na rýchlu, pravidelnú a efektívnu realizáciou opatrení a programov EÚ; domnieva sa, že sa musí zabezpečiť a dokonca posilniť efektívnosť administratívy; domnieva sa, že každá krátkodobá alebo dlhodobá revízia počtu pracovných miest by mala vychádzať z predchádzajúceho hodnotenia vplyvu a mala by, okrem iného, v plnej miere zohľadňovať právne povinnosti Únie a nové právomoci a rozšírené úlohy inštitúcií vyplývajúce zo zmlúv; pripomína spoločné vyhlásenie o decentralizovaných agentúrach, najmä priložený spoločný prístup a jeho ustanovenia o poverovaní agentúr novými úlohami;

o
o   o

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Dvoru audítorov.

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0486. (4) Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2013. (5) COM(2012)0729.