Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2012/2830(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B7-0086/2013

Predkladané texty :

B7-0086/2013

Rozpravy :

PV 11/03/2013 - 22
CRE 11/03/2013 - 22

Hlasovanie :

PV 14/03/2013 - 8.2
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0089

Prijaté texty
PDF 239kWORD 30k
Štvrtok, 14. marca 2013 - Štrasburg Finálna verzia
Posúdenia rizika a bezpečnosti (záťažové testy) jadrových elektrární v Európskej únii a súvisiace činnosti
P7_TA(2013)0089B7-0086/2013

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o posúdeniach rizika a bezpečnosti („záťažových testoch“) vykonaných v jadrových elektrárňach v Európskej únii a o súvisiacich činnostiach (2012/2830(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. októbra 2012 o komplexných posúdeniach rizika a bezpečnosti („záťažových testoch“) vykonaných v jadrových elektrárňach v Európskej únii a o súvisiacich činnostiach (COM(2012)0571),

–  so zreteľom na kontrolné návštevy areálu elektrární na účely zistenia potrebných skutočností, ktoré zorganizovala Skupina európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG) po dokončení procesu hodnotenia záťažových testov na účely výmeny informácií o prijatých, plánovaných alebo zvažovaných opatreniach na úrovni jednotlivých elektrární v záujme zvýšenia bezpečnosti v nadväznosti na záťažový test a na účely identifikácie osvedčených postupov, pozoruhodných úspechov, ako aj získaných ponaučení alebo ťažkostí, ktorým bolo treba čeliť pri vykonávaní týchto opatrení,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 24. – 25. marca 2011, najmä na jej požiadavku, aby nezávislé vnútroštátne orgány v EÚ vykonali komplexné a transparentné posúdenie rizika a bezpečnosti všetkých jadrových elektrární EÚ, pri uplatnení ponaučení z havárie jadrovej elektrárne Fukušima Daiiči v Japonsku,

–  so zreteľom na akčný plán skupiny ENSREG, ktorý bol schválený 1. augusta 2012 a ktorý má zaručiť, aby vnútroštátne regulačné orgány a ENSREG pristupovali k odporúčaniam a návrhom vzájomného hodnotenia záťažových testov jednotne,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení(1) a v ktorej sa zdôrazňuje, že základnou zásadou je zodpovednosť jednotlivých členských štátov za bezpečnosť jadrových zariadení a že primárna zodpovednosť za dohľad nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení je v právomoci vnútroštátnych regulačných orgánov,

–  so zreteľom na správu ENSREG o partnerskom preskúmaní záťažových testov, ktorú prijali ENSREG a Komisia, ako aj na súvisiace spoločné vyhlásenie ENSREG a Európskej komisie z 26. apríla 2012,

–  so zreteľom na jadrovú katastrofu v jadrovej elektrárni Fukušima Daiiči v Japonsku z roku 2011,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 28. – 29. júna 2012, najmä na výzvu určenú členským štátom, aby zabezpečili plné a včasné vykonávanie odporúčaní uvedených v správe ENSREG po dokončení záťažových testov v oblasti jadrovej bezpečnosti,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom(2),

–  so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej články 2 a 30,

–  so zreteľom na otázku pre Komisiu o komplexných posúdeniach rizika a bezpečnosti („záťažových testoch“) vykonaných v jadrových elektrárňach v Európskej únii a o súvisiacich činnostiach (O-000183/2012 – B7-0108/2013),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v správe Výboru Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku zo 16. októbra 2012 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (A7-0327/2012), sa vyzýva k tomu, aby jadrová bezpečnosť v tretích krajinách odrážala európske bezpečnostné normy;

B.  keďže komplexné posúdenia rizika a bezpečnosti (záťažové testy) jadrových elektrární v Európskej únii a súvisiacich činností boli vykonané s cieľom preskúmať pripravenosť jadrových elektrární čeliť množstvu extrémnych podmienok;

1.  berie na vedomie oznámenie Komisie o záťažových testoch vykonaných v dôsledku havárie vo Fukušime a ich výsledkoch; víta úsilie, ktoré vynaložila Komisia, najmä prostredníctvom ENSREG, a vnútroštátne orgány, s cieľom podrobiť 145 reaktorov v EÚ a 20 reaktorov mimo EÚ postupu záťažového testu; zdôrazňuje užitočnosť tohto postupu a skutočnosť, že jeho charakter je z celosvetového hľadiska bezprecedentný; očakáva, že výsledky záťažových testov povedú k zlepšeniu kultúry jadrovej bezpečnosti v Európe tak, aby sa stala hlavným vzorom v medzinárodnom meradle; oceňuje vynaložené úsilie o dosiahnutie čo najväčšej transparentnosti záťažových testov;

2.  berie na vedomie hlavné závery správy o partnerskom preskúmaní, v ktorej sú zdôraznené štyri hlavné oblasti zlepšenia v Európe: (1) vydanie usmernení Združenia západoeurópskych regulačných orgánov v oblasti jadrovej energie (WENRA) o posudzovaní prírodných rizík a bezpečnostných rezerv pri zohľadnení existujúcich usmernení Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE); (2) zdôraznenie významu pravidelných bezpečnostných kontrol; (3) vykonanie uznávaných opatrení na ochranu celistvosti ochranného obalu elektrárne; a (4) minimalizácia havárií spôsobených prírodnými rizikami a obmedzenie ich dôsledkov;

3.  uznáva, že v nadväznosti na záťažové testy jednotlivé krajiny začali vykonávať alebo plánovať opatrenia, ktoré zlepšia bezpečnosť ich elektrární, najmä vzhľadom na ponaučenie získané z havárie vo Fukušime; víta skutočnosť, že ENSREG a Komisia sa dohodli na akčnom pláne, ktorý nadväzuje na odporúčania, a že všetky opatrenia prijaté na zlepšenie jadrovej bezpečnosti uskutočňované na základe záťažových testov by sa mali využívať spoločne na európskej úrovni; zdôrazňuje skutočnosť, že na základe partnerského preskúmania Komisia identifikovala opatrenia, ktoré treba zvážiť na úrovni EÚ; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby podnikli primerané a okamžité následné kroky na základe všetkých zistení a odporúčaní, ktoré sú v nich obsiahnuté, vrátane identifikovaných najlepších postupov; v tejto súvislosti odporúča, aby sa potvrdila vedúca úloha ENSREG pri sledovaní vykonávania odporúčaní, ktoré vyplynuli zo vzájomného partnerského preskúmania, na základe vnútroštátnych akčných plánov; žiada, aby skupina ENSREG pravidelne informovala Komisiu, Parlament a Radu o dosiahnutom pokroku a aby Parlament každoročne informovala o výsledkoch, opatreniach a plánoch v oblasti jadrovej bezpečnosti a aby s ním tieto záležitosti konzultovala;

4.  pripomína však, že záťažové testy, ku ktorým dala podnet Komisia a ENSREG, mali obmedzený rozsah a boli v prvom rade zamerané na posúdenie odolnosti a pripravenosti jadrových elektrární voči mimoriadne závažným vonkajším udalostiam; domnieva sa preto, že záťažové testy boli v prvom rade zamerané na posúdenie odolnosti a pripravenosti jadrových elektrární voči vážnym vonkajším udalostiam a ich cieľom nie je, ani nemôže byť nahradenie podrobných bezpečnostných kontrol jadrových elektrární, ktoré sa vykonávajú v rámci vnútroštátnej právomoci príslušných členských štátov a sú zamerané na posúdenie jadrovej bezpečnosti jadrových elektrární; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby do budúcich záťažových testov zahrnula ako špecifické kritérium celkovú odolnosť jadrových elektrární (najmä so zreteľom na možné praskliny v tlakových nádobách);

5.  zdôrazňuje, že záťažové testy sú neúplné a že sa do úvahy nevzali riziká, ako sú sekundárne udalosti, opotrebovanie materiálu, chyby v dôsledku zlyhania ľudského faktora, špecifické chyby vo vnútri nádob reaktorov a mnoho ďalších; preto zdôrazňuje, že aj keď je záťažový test úspešný, nebude zaručovať bezpečnosť jadrovej elektrárne;

6.  konštatuje, že predložené výsledky odrážajú účasť niekoľkých nečlenských krajín EÚ, v niektorých prípadoch však s odlišnou metodikou a harmonogramami;

7.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nečlenské krajiny EÚ, ktoré majú jadrové elektrárne, najmä susedné krajiny, nabádali k uplatneniu postupu záťažového testu a k tomu, aby sa podelili s výsledkami; zdôrazňuje význam posilnenia medzinárodných noriem jadrovej bezpečnosti a ochrany a ich riadneho vykonávania; nabáda EÚ, aby v tejto súvislosti pokračovala v spolupráci na medzinárodnej úrovni, najmä v rámci Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE);

8.  konštatuje, že Dohovor o jadrovej bezpečnosti je právnym nástrojom, ktorý je osobitne zameraný na podporu vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti na celom svete a ktorý zaväzuje zmluvné strany (vrátane EURATOM-u), aby predkladali správy o uplatňovaní svojich záväzkov na partnerské preskúmanie na pravidelných schôdzach zmluvných strán, ktoré sa konajú pod záštitou (MAAE); nabáda k využívaniu nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti s cieľom podporovať vykonávanie záťažových testov v medzinárodnom meradle, a to na základe skúseností získaných v Európe;

9.  pripomína, že fukušimská jadrová havária opäť zdôraznila riziká rádioaktívneho odpadu; konštatuje, že prírodné katastrofy ako zemetrasenie a cunami by mohli ovplyvniť bezpečnosť v existujúcich jadrových zariadeniach, alebo v takých, ktoré sú momentálne vo výstavbe, v Únii a susediacich štátoch so zvýšeným rizikom zemetrasení a cunami, ako je oblasť Akkuyu v Turecku; domnieva sa, že okrem opatrení, ktoré sa zavedú v súvislosti s jadrovými elektrárňami, mali by sa na úrovni Únie a členských štátov prijať všetky vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že rádioaktívny odpad sa nebude ukladať v oblastiach, ktoré sú identifikované ako vysokorizikové; vyzýva Komisiu, aby podporovala otvorenú a nestrannú identifikáciu najlepších zásobníkov, aby sa rádioaktívny odpad skladoval čo najbezpečnejším spôsobom; naliehavo vyzýva susediace krajiny a kandidátske krajiny na vstup, aby sa pripojili k dohovoru Európskeho spoločenstva o rýchlej výmene informácií v prípade rádiologickej havarijnej situácie (Ecurie);

10.  vyzýva členské štáty EÚ a vnútroštátne regulačné orgány, aby vykonali odporúčania a návrhy správy skupiny ENSREG o partnerskom preskúmaní vrátane identifikovaných najlepších postupov a aby prípadne upravili svoje právne predpisy tak, aby zohľadňovali poznatky získané v súvislosti s haváriou vo Fukušime Daiiči;

11.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy týkajúce sa vymedzenia zásad regulácie jadrovej bezpečnosti so zreteľom na jadrové elektrárne, ktoré sú v prevádzke, vyraďujú sa z prevádzky, alebo sa už v EÚ z prevádzky vyradili;

12.  požaduje, aby sa počas celej doby prevádzky jadrových elektrární prikladala najvyššia priorita nezávislosti a transparentnosti orgánov dohľadu;

13.  domnieva sa, že existujú rôzne vnútroštátne prístupy k posudzovaniu vplyvov leteckých havárií na bezpečnosť jadrových elektrární; konštatuje, že letecké havárie neboli výslovne považované za iniciačnú udalosť pri posudzovaní bezpečnosti a že v špecifikáciách záťažových testov boli načrtnuté len ich účinky; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že iba štyri členské štáty takéto posúdenie začlenili do svojich správ o záťažovom teste; konštatuje však, že v špecifikáciách záťažových testov sa uvádza, že „posúdenie dôsledkov straty bezpečnostných funkcií má význam aj v prípade, ak je situácia vyvolaná nepriamymi spúšťacími udalosťami, napríklad (...) leteckou haváriou“; konštatuje tiež, že vzhľadom na to, že toto riziko v prvom rade patrí do rámca národnej bezpečnosti, a teda zvrchovanosti členských štátov, pracovná skupina ad hoc pre fyzickú ochranu jadrových materiálov a jadrových zariadení bola poverená úlohou podrobne preskúmať túto záležitosť a zverejniť svoje závery; je si vedomý, že medzi členskými štátmi sú v tejto oblasti plánované ďalšie výmeny v rámci príslušných fór, ako je Európske združenie regulačných orgánov pre fyzickú ochranu jadrových materiálov a jadrových zariadení (ENSRA); žiada všetky zainteresované strany vrátane členských štátov, Komisie, ENSREG, ENSRA a prevádzkovateľov jadrových elektrární, aby spolupracovali s cieľom predvídať a schváliť spoločný postup v záujme riešenia rizika leteckej havárie, pričom uznáva, že toto riziko patrí do rámca národnej bezpečnosti a zvrchovanosti členských štátov;

14.  zdôrazňuje, že v EÚ je 47 jadrových elektrární so 111 reaktormi, v ktorých okolí do vzdialenosti 30 km žije viac ako 100 000 obyvateľov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rozsah záťažových testov nebol rozšírený o havarijnú pripravenosť mimo areálu elektrární napriek ich významu pre obmedzenie vplyvu jadrových havárií na obyvateľstvo; víta iniciatívu Komisie s podporou skupiny ENSREG na začatie štúdie zameranej na cezhraničné regióny v EÚ; žiada Komisiu aby ako súčasť pripravovanej smernice o jadrovej bezpečnosti vypracovala odporúčania týkajúce sa cezhraničných a vnútroštátnych preventívnych núdzových opatrení mimo areálov elektrární; v tejto súvislosti odporúča, aby sa zabezpečilo zapojenie príslušných cezhraničných orgánov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, pokiaľ ide o ich akčné plány v oblasti bezpečnosti a skúsenosti získaných v rámci informačného a komunikačného procesu, ak sa jadrové elektrárne nachádzajú priamo za vnútroštátnymi hranicami;

15.  žiada, aby občania EÚ boli v plnej miere informovaní o jadrovej bezpečnosti v Únii a aby sa s nimi o tejto otázke konzultovalo;

16.  zdôrazňuje, že v záujme silnej kultúry jadrovej bezpečnosti je kľúčová dostupnosť kvalifikovaných a skúsených pracovníkov; trvá preto na tom, aby sa uplatňovali všetky potrebné opatrenia na úrovni EÚ a členských štátov, s cieľom presadzovať a zachovávať vysokú úroveň kvalifikácie v oblasti jadrovej bezpečnosti, nakladania s odpadmi, radiačnej ochrany a havarijnej pripravenosti; vyzýva Komisiu, aby nabádala k cezhraničnej výmene odborníkov a najlepších postupov, a zdôrazňuje, že k tomu, aby nedošlo k ohrozeniu jadrovej bezpečnosti, je dôležité zaručiť vhodné pracovné podmienky, najmä pokiaľ ide o pracovný čas;

17.  odporúča, aby EÚ podporovala medzinárodné úsilie s cieľom vypracovať čo najprísnejšie bezpečnostné normy, ktoré by sa mali prísne uplatňovať a ktoré by mali byť vypracúvané v súlade s vedeckým pokrokom a mali by reagovať na oprávnené obavy občanov; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu EÚ v susedskej politike ako nástroja pre spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby na základe spoločnej zodpovednosti a v úzkej spolupráci s agentúrou MAAE, sekretariátom Dohovoru z Espoo a ostatnými príslušnými medzinárodnými organizáciami sprísnili medzinárodné normy pre jadrovú bezpečnosť a posilnili ich riadne dodržiavanie; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila akčný plán MAAE prijatý po havárii vo Fukušime a aby predložila inkluzívny akčný plán s konkrétnymi opatreniami na jeho plnenie; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s MAAE konštruktívne pristupovali ku krajinám, ktoré nevykonávajú transparentné záťažové testy v oblasti jadrovej bezpečnosti, ako je Bielorusko, Rusko a Turecko, a aby ich naliehavo vyzývali, aby prijali medzinárodné bezpečnostné normy a spolupracovali s medzinárodnými odborníkmi počas všetkých fáz prípravy, výstavby a prevádzky jadrových elektrární a ich vyraďovania z prevádzky; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ musí v plnej miere využívať odborné skúsenosti medzinárodných organizácií a orgánov;

18.  zastáva názor, že EÚ by mala v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou pokračovať v úzkej spolupráci s MAAE, v súlade so Zmluvou o Euratome; zdôrazňuje, že nariadenie Rady, ktorým sa zriaďuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti by malo viesť o. i. k pomoci Japonsku pri stabilizácii a náprave jadrového areálu vo Fukušime Daiiči, ako aj s radiačnou ochranou a bezpečnosťou potravín na vnútroštátnej úrovni;

19.  konštatuje, že vnútroštátne regulačné orgány dospeli na základe záťažových testov k záveru, že neexistujú žiadne technické dôvody, ktoré by si vyžadovali odstavenie ktorejkoľvek jadrovej elektrárne v Európe; zdôrazňuje však, že záťažové testy jasne preukázali, že prakticky všetky jadrové elektrárne by mali uplatniť opatrenia na zlepšenie bezpečnosti pre konkrétne areály, keďže bol určený rad opatrení na technické zdokonalenie a keďže je stále potrebné dokončiť uplatnenie skorších opatrení, žiada, aby sa urýchlene vykonali opatrenia potrebné na zdokonalenie, a poukazuje na to, že opatrenia týkajúce sa fyzickej ochrany a jadrovej bezpečnosti nesmú byť ovplyvnené úspornými opatreniami členských štátov;

20.  žiada, aby sa v záujme účinnej tvorby politík a transparentnej verejnej diskusie poskytli k pôvodným odhadovaným celkovým nákladom na opatrenia, ktoré sú potrebné na zlepšenie bezpečnosti a sú odporúčané na základe záťažových testov pre 132 reaktorov prevádzkovaných v EÚ (10 až 25 miliárd EUR v priebehu nasledujúcich rokov), ďalšie odôvodnenia prostredníctvom podrobnejšej analýzy nákladov, ktorú vypracujú vnútroštátne regulačné orgány v spolupráci s prevádzkovateľmi jadrových elektrární a ktorá bude, pokiaľ to bude možné, prepojená s výberom identifikovaných odporúčaní; domnieva sa, že akékoľvek náklady na takéto zlepšenia musia znášať prevádzkovatelia jadrových elektrární, a nie daňoví poplatníci; vyzýva Komisiu, aby túto otázku pozorne sledovala, a to aj v rámci svojich právomocí v politike hospodárskej súťaže;

21.  zdôrazňuje, že komplexná politika jadrovej bezpečnosti a ochrany by mala zahŕňať všetky jadrové areály, bezpečnosť paliva a reaktorov, nakladanie s odpadom a vyraďovanie z prevádzky, bezpečnosť prevádzky, dostatočné ľudské zdroje, neustále zlepšovanie bezpečnostných podmienok pre všetkých pracovníkov v tomto odvetví, havarijnú pripravenosť vrátane cezhraničných havarijných plánov platných pre oblasti mimo areálu jadrovej elektrárne a mala by tiež garantovať existenciu nezávislých a silných regulačných orgánov;

22.  domnieva sa, že pokiaľ súčasné jadrové elektrárne zostanú v prevádzke a budú sa budovať ďalšie, musí úroveň jadrovej bezpečnosti v EÚ, ako aj v susedných tretích krajinách odrážať ako hlavnú prioritu najvyššie normy v oblasti bezpečnosti a ochrany; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa na tieto hľadiská prihliadalo počas celého životného cyklu jadrových elektrární, a teda vrátane ich prípadného vyraďovania z prevádzky; zdôrazňuje najmä, že pri posudzovaní bezpečnostných kritérií pre jadrové elektrárne by sa mali zohľadniť náklady vynaložené počas ich životného cyklu (výber umiestnenia, navrhovanie, výstavba, aktivácia, prevádzka a vyraďovanie z prevádzky); pripomína, že analyzovanie nákladov a rizík zohráva významnú úlohu, pokiaľ ide o ďalšiu prevádzku jadrových elektrární;

23.  domnieva sa, že riadenie všetkých vonkajších rizík by sa malo vykonávať na základe procesu hodnotenia v súlade s pokynmi MAAE ako s minimálnou požiadavkou a že sa nesmú podceňovať netechnické hľadiská;

24.  konštatuje, že rozdiely medzi členskými štátmi môžu viesť k odlišným prístupom k regulácii jadrovej bezpečnosti; ale že všetky členské štáty sú zmluvnými stranami, ktoré uplatňujú normy MAAE v oblasti jadrovej bezpečnosti, a sú povinné dodržiavať a vykonávať ustanovenia právnych predpisov EÚ v oblasti jadrovej bezpečnosti;

25.  uznáva, že podľa oznámenia Komisie a správy ENSREG o partnerskom preskúmaní uskutočnenie záťažových testov preukázalo pozitívny prínos pravidelných bezpečnostných kontrol ako účinného nástroja na udržiavanie a zlepšovanie bezpečnosti a odolnosti jadrových elektrární; berie na vedomie napríklad stanovisko ENSREG, že opätovné hodnotenie rizík prírodných nebezpečenstiev a príslušných predpisov týkajúcich sa jadrových elektrární by sa malo opakovane uskutočňovať najmenej každých 5 alebo 10 rokov; odporúča, aby bolo pravidelné hodnotenie založené na spoločných bezpečnostných normách a aby preskúmanie právneho rámca týkajúceho sa jadrovej bezpečnosti zahŕňalo príslušné ustanovenia;

26.  víta nadchádzajúcu revíziu smernice o jadrovej bezpečnosti, ktorá by mala byť vo svojej podstate ambicióznejšia a mala by viesť k možnosti zaviesť významné zlepšenia v oblastiach, ako sú bezpečnostné postupy a rámce – najmä prostredníctvom vymedzenia a uplatňovania záväzných noriem jadrovej bezpečnosti, ktoré odrážajú najmodernejšie postupy v EÚ v technickej, regulačnej a prevádzkovej oblasti – ako aj úloha a prostriedky pre regulačné orgány, a najmä by mala posilniť nezávislosť, otvorenosť a transparentnosť regulačných orgánov, pričom by sa malo posilniť aj monitorovanie a partnerské preskúmanie; zdôrazňuje, že preskúmanie právneho rámca jadrovej bezpečnosti by malo zohľadňovať prebiehajúce medzinárodné aktivity, napríklad na úrovni MAAE;

27.  žiada Komisiu, aby predložila návrh, ako zaručiť absolútnu účinnú funkčnú nezávislosť vnútroštátnych regulačných orgánov v oblasti jadrových zariadení od akéhokoľvek subjektu či inštitúcie presadzujúcej alebo prevádzkujúcej jadrovú energetiku;

28.  uznáva, že je dôležité úzko spolupracovať s orgánmi pre jadrovú bezpečnosť pri vykonávaní odporúčaní a pri posudzovaní rozsahu, v akom by sa mali rozšíriť pravidelné bezpečnostné kontroly; opätovne zdôrazňuje, že je potrebná úzka cezhraničná spolupráca a výmena osvedčených postupov v týchto oblastiach, ako aj koordinácia pri výmene informácií; zároveň sa domnieva, že sa musia zabezpečiť cezhraničné záruky bezpečnosti a dohľadu; domnieva sa, že v tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy príslušných obyvateľov v okruhu 50 km od jadrovej elektrárne, a pokiaľ je dotknutá väčšina obyvateľov v susednom členskom štáte, musí sa do všetkých rozhodovaní zapojiť aj zodpovedný orgán tohto členského štátu;

29.  domnieva sa, členské štáty by za účasti Spoločenstva mali podporovať primerané informačné kampane a kampane na zvyšovanie povedomia s cieľom informovať občanov o potrebe záťažových testov a ich výhodách;

30.  v tejto súvislosti víta zámer Komisie navrhnúť legislatívne a nelegislatívne nástroje v oblasti jadrového poistenia a ručenia; pripomína, že občianskoprávna zodpovednosť za jadrové riziká už je predmetom medzinárodných dohovorov (Parížskeho a Viedenského dohovoru); je však presvedčený, že prevádzkovatelia jadrových elektrární a spoločnosti s licenciami v oblasti jadrového odpadu by mali mať povinnosť mať zaistené všetky finančné prostriedky, vo forme poistenia a prostredníctvom iných finančných nástrojov, aby mohli v plnej miere hradiť všetky náklady, za ktoré sú zodpovedné v súvislosti so škodami spôsobenými ľuďom a životnému prostrediu v prípade havárií; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby návrhy v tejto oblasti predložila do konca roku 2013;

31.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby k jadrovej energii pristupovali rovnako ako akémukoľvek inému zdroju energie v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, a to v záujme demokracie, zapojenia Európskeho parlamentu, transparentnosti a plného prístupu verejnosti k informáciám;

32.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej rade a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18.
(2) Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia