Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie a najmä na jej články 15, 18, 20, 21 a 34,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. marca 2012 s názvom Vonkajšia dimenzia koordinácie sociálneho zabezpečenia v EÚ (COM(2012)0153),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. novembra 2011 s názvom Globálny prístup k migrácii a mobilite (COM(2011)0743),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júla 2011 s názvom Európska agenda v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín (COM(2011)0455),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. februára 2012 k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európska agenda v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín (SOC/427),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 16. februára 2012 s názvom Nová európska agenda v oblasti integrácie,

–  so zreteľom na stanovisko z vlastnej iniciatívy Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2012 na tému Prínos podnikateľov z radov prisťahovalcov pre hospodárstvo EÚ(1),

–  so zreteľom na štúdiu nadácie Eurofound z roku 2011 o podpore podnikania etnických menšín v európskych mestách (Promoting ethnic entrepreneurship in the European cities),

–  so zreteľom na spoločnú správu o zamestnanosti 2012 z 20. februára 2012,

–  so zreteľom na správu Komisie z 5. decembra 2011 o dosiahnutých výsledkoch a kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch vykonávania Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín za obdobie 2007 – 2009 (COM(2011)0847),

–  so zreteľom na súhrnnú správu s názvom Šieste zasadnutie Európskeho fóra pre integráciu: Účasť krajín pôvodu na procese integrácie (Sixth meeting of the European Integration Forum: The involvement of countries of origin in the integration process), Brusel, 9. a 10. novembra 2011,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Integrácia migrantov a jej dôsledky pre trh práce (The integration of migrants and its effects on the labour market), (Európsky parlament, 2011),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Súhrnná správa EMS: uspokojenie dopytu po pracovnej sile prostredníctvom migrácie (EMN Synthesis Report: satisfying labour demand through migration), Európsky parlament, 2011,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Gallup World Poll: Mnoho tvárí globálnej migrácie (Gallup World Poll: The Many Faces of Global Migration), IOM a Gallup, 2011,

–  so zreteľom na publikácie nadácie Eurofound s názvom Kvalita života v etnicky rôznorodých oblastiach (Quality of Life in Ethnically Diverse Neighbourhoods), 2011, Pracovné podmienky občanov cudzieho pôvodu (Working conditions of Nationals with a Foreign Background), 2011, a Podmienky zamestnávania a pracovné podmienky migrujúcich pracovníkov (Employment and Working Conditions of Migrant Workers), 2007,

–  so zreteľom na výskum Európskej siete miest pre politiky integrácie migrantov na miestnej úrovni (CLIP), ktorú zriadili Kongres miestnych a regionálnych orgánov Rady Európy, mesto Stuttgart a nadácia Eurofound,

–  so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade zo 4. mája 2010 o integrácii ako hnacej sile rozvoja a sociálnej súdržnosti,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. marca 2010 na tému Integrácia pracovníkov z radov prisťahovalcov (SOC/364),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. februára 2010 na tému Integrácia pracovníkov z radov prisťahovalcov (SOC/362),

–  so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich, prijatý Európskou radou (10. a 11. decembra 2009),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny(2),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov(5),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (smernica o modrých kartách)(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2009 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v rokoch 2004 – 2008(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. mája 2007 s názvom O okružnej migrácii a partnerstvách v oblasti mobility medzi Európskou úniou a tretími krajinami (COM(2007)0248),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o stratégiách a prostriedkoch na integráciu prisťahovalcov v Európskej únii(9),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. septembra 2005 s názvom Spoločný program pre zahrnutie – rámec pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do Európskej únie (COM(2005)0389),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. mája 2005 s názvom Haagsky program: desať priorít na nasledujúcich päť rokov – partnerstvo pre európsku obnovu v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (COM(2005)0184),

–  so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov z 19. novembra 2004 o vytvorení spoločných základných zásad pre politiku integrácie prisťahovalcov v Európskej únii,

–  so zreteľom na program z Tampere schválený 15. a 16. októbra 1999,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(11),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(12),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(13),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1231/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa rozširuje nariadenie (ES) č. 883/2004 a nariadenie (ES) č. 987/2009 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa tieto nariadenia doteraz nevzťahovali výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti(14),

–  so zreteľom na návrhy Komisie z 30. marca 2012, ktoré sa týkajú koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia (COM(2012)0156, COM(2012)0157, COM(2012)0158 a COM(2012)0152),

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-214/94, C-112/75, C-110/73, C-247/96, C-300/84, C-237/83, C-60/93 a C-485/07,

–  so zreteľom na články 48, 78, 79 a 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7–0040/2013),

A.  keďže od roku 2012 klesá počet európskych občanov v aktívnom veku a v nasledujúcom desaťročí sa bez prisťahovalectva zníži o 14 mil. osôb; keďže relevantné údaje sa výrazne líšia od jedného členského štátu k druhému;

B.  keďže v roku 2011 sa 48,9 mil. ľudí s pobytom v niektorom z 27 členských štátov narodilo v zahraničí (9,7 % z celkového počtu obyvateľov EÚ), pričom 16,5 mil. pochádzalo z iného členského štátu EÚ (3,3 %) a 32,4 mil. pochádzalo z krajín mimo EÚ (6,4 %);

C.  keďže tento nedostatok v oblasti ľudských zdrojov je už zrejmý aj napriek miere nezamestnanosti, ktorá je v EÚ približne na úrovni 10 % (23,8 mil. osôb), a v nasledujúcich rokoch sa ešte zväčší: napríklad v roku 2015 zostane neobsadených 380 000 až 700 000 pracovných miest v oblasti IT; keďže opatrenia zamerané na riešenie tohto nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily musia zahŕňať lepšie politiky v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, rozvoja zručností a kariérneho postupu zo strany členských štátov a podnikov, identifikáciu nových cieľových skupín a lepší a rovnocenný prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu pre občanov EÚ;

D.  keďže z prieskumov Eurobarometra vyplýva, že 70 % občanov EÚ sa domnieva, že prisťahovalci sú pre európske hospodárstvo potrební; keďže počet občanov, ktorí sa narodili v zahraničí a pochádzajú z krajín mimo EÚ-27, sa odhaduje na 32 mil., čo zodpovedá 6,5 % celkového počtu obyvateľov,

E.  keďže miera zamestnanosti štátnych príslušníkov tretích krajín vo veku od 20 do 64 rokov je v priemere o 10 % nižšia ako miera zamestnanosti domáceho obyvateľstva v celej EÚ a keďže mnoho migrantov okrem toho pracuje v zamestnaniach, ktoré nezodpovedajú úrovni ich dosiahnutého vzdelania, alebo žije v neistých podmienkach, čo je jav, ktorý možno zmierniť rozšírením pôsobnosti všeobecne uplatniteľných kolektívnych pracovných dohôd, pokiaľ takéto dohody existujú; keďže dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch stúpa a bude stúpať rýchlejším tempom než v prípade menej kvalifikovaných pracovníkov, pričom však priemerná úroveň vzdelania štátnych príslušníkov tretích krajín je nižšia v porovnaní s úrovňou vzdelania občanov EÚ a keďže mladým ľuďom, ktorí pochádzajú z prisťahovaleckého prostredia, vo väčšej miere hrozí, že systém vzdelávania a odbornej prípravy ukončia bez toho, aby získali vyššie stredné vzdelanie;

F.  keďže EÚ síce môže očakávať stály príliv migrantov, vo svetovom meradle však musí súťažiť o to, aby si pritiahla a udržala talenty a špičkových odborníkov; keďže EÚ musí vzhľadom na demografickú zmenu a rastúcu globálnu konkurenciu riešiť problémy, ktoré by mohli odrádzať od takejto migrácie, ako aj podporovať sociálnu inováciu;

G.  keďže kvalifikovaných pracovníkov, ktorí disponujú ľudským a tvorivým potenciálom potrebným na podporu znalostných ekonomík, skôr pritiahnu rozmanité, otvorené a tolerantné spoločnosti, a príťažlivosť EÚ preto závisí aj od možnosti aktívneho prístupu k zamestnaniu, poskytnutia rovnakého prístupu k zamestnaniu, vyhliadok skutočnej integrácie, rovnakého prístupu v rámci zamestnania a vzdelávania a nediskriminácie v týchto oblastiach a od rovnosti a úspešnosti vo vzdelávaní a odbornej príprave študentov, ktorí pochádzajú z prisťahovaleckého prostredia, v rámci kultúry otvorenej prisťahovalectvu, ako aj od odstránenia administratívnych prekážok;

H.  keďže rodové stereotypy sú hlbšie zakorenené v prisťahovaleckých spoločenstvách a migrantky sú častejšie obeťami rôznych druhov násilia páchaného na ženách, najmä nútených sobášov, zmrzačovania ženských pohlavných orgánov, tzv. zločinov zo cti, zlého zaobchádzania v rámci blízkych vzťahov, sexuálneho obťažovania na pracovisku a dokonca obchodovania so ženami a sexuálneho zneužívania;

I.  keďže z údajov Gallup World Poll 2011 vyplýva, že potenciálni migranti, ktorí by uprednostnili dočasnú prácu v zahraničí, počtom dvojnásobne prevyšujú tých, ktorí by chcel emigrovať natrvalo;

J.  keďže zamestnanie je rozhodujúcim aspektom úspešnej integrácie a v zásadách integrácie EÚ sa zdôrazňuje, že kvalitné, udržateľné a platené zamestnanie alebo samostatná zárobková činnosť je kľúčovou súčasťou procesu integrácie a má rozhodujúci význam pre zapojenie prisťahovalcov, prínos prisťahovalcov k hostiteľskej spoločnosti a zviditeľnenie tohto prínosu;

K.  keďže približne 1,9 až 3,8 mil. prisťahovalcov žije a pracuje v EÚ nelegálne;

L.  keďže od roku 2000 bolo možné na základe prínosu prisťahovalcov vytvoriť približne jednu štvrtinu nových pracovných miest; keďže migranti sa pri vstupe na trh práce čoraz viac rozhodujú pre samostatnú zárobkovú činnosť, čím sú však vo väčšej miere vystavení finančným ťažkostiam; keďže podnikatelia z radov migrantov a podniky vedené príslušníkmi etnických menšín zohrávajú dôležitú úlohu pri tvorbe pracovných miest a môžu mať v spoločenstvách vodcovskú funkciu a vytvárať cestu na globálne trhy a tým prispievať k úspešnej integrácii; keďže členské štáty musia týmto skupinám poskytovať viac informácií, aby sa zvýšila ich informovanosť, napr. prostredníctvom vytvorenia internetovej stránky, na ktorej by začínajúci podnikatelia našli všetky potrebné informácie o príslušných možnostiach a výzvach, dotáciách poskytovaných na európskej a národnej úrovni a o organizáciách a orgánoch poskytujúcich pomoc v prípade samostatnej zárobkovej činnosti;

M.  keďže študenti prisťahovaleckého pôvodu sú vo vzdelávacom systéme stále znevýhodnení a častejšie odchádzajú zo vzdelávacích inštitúcií bez dokončenia štúdia;

N.  keďže byrokracia, neuznávanie kvalifikácií a nedostatok príležitostí na rozvoj zručností vedú k tomu, že nesúlad medzi požadovanými a ponúkanými zručnosťami a súvisiace „mrhanie mozgami“ sú vo väčšej miere prítomné medzi prisťahovalcami než medzi domácimi občanmi;

O.  keďže hospodárska globalizácia sa spája so sociálnou globalizáciou, čo má mimoriadny vplyv na vonkajšiu koordináciu sociálneho zabezpečenia občanov členských štátov EÚ aj štátnych príslušníkov tretích krajín;

P.  keďže politiky zamestnanosti a susedská politika idú ruka v ruke z hľadiska lepšieho uspokojenia dopytu po pracovnej sile na európskych trhoch práce;

Q.  keďže jednotlivé členské štáty nebudú môcť uzatvoriť so všetkými tretími krajinami dvojstranné recipročné dohody o sociálnom zabezpečení, pričom takéto snahy by spôsobili roztrieštenie systému a nerovnaké zaobchádzanie s občanmi EÚ; keďže je preto nevyhnutné rokovať na európskej úrovni;

R.  keďže zodpovednosť za integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do trhu práce a za integráciu vo všeobecnosti je na úrovni EÚ rozdelená medzi niekoľko generálnych riaditeľstiev Komisie a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ);

S.  keďže podobne roztrieštený prístup môže existovať na vnútroštátnej úrovni medzi jednotlivými odbormi a úrovňami vlády a jednotlivými agentúrami, zatiaľ čo miestne a regionálne orgány zohrávajú rozhodujúcu úlohu z hľadiska plnenia stratégií integrácie na najnižšej úrovni;

T.  keďže nezamestnanosťou, slabo platenými pracovnými miestami a nesúladom medzi požadovanými a ponúkanými zručnosťami sú vo väčšej miere postihnuté ženy migrantky;

U.  keďže migrantky sú častejšie zamestnávané v oblastiach, ako je sektor neformálnej starostlivosti, ktoré systémy sociálneho zabezpečenia v niektorých členských štátoch neuznávajú, a keďže po odchode do dôchodku nemajú prístup k dôchodkovému systému, a preto sú v staršom veku vystavené chudobe;

V.  keďže významná časť študentov v EÚ pochádzajúcich z tretích krajín nepracuje po skončení svojho štúdia v EÚ;

W.  keďže ľudia pochádzajúci z prisťahovaleckého prostredia častejšie dosahujú v školách len slabé výsledky a častejšie dochádza k ich sociálnemu vylúčeniu vrátane problémov súvisiacich s účasťou na trhu práce, rasizmom, xenofóbiou a diskrimináciou, pričom všetky tieto faktory sťažujú ich integráciu do pracovného trhu;

1.  zdôrazňuje, že integrácia do trhu práce a spoločnosti si vyžaduje obojstrannú účasť, na jednej strane najmä pokiaľ ide o jazykové vzdelávanie, znalosť a rešpektovanie právneho, politického a sociálneho systému, zvykov a zvyklostí, ako aj spoločenských vzťahov v prijímajúcej krajine, a na druhej strane pokiaľ ide o budovanie inkluzívnej spoločnosti, poskytnutie prístupu k trhu práce, inštitúciám, vzdelávaniu, sociálnemu zabezpečeniu, zdravotnej starostlivosti, prístupu k tovaru, službám a ubytovaniu a právo na účasť na demokratickom procese; zdôrazňuje preto, že vzdelávacie inštitúcie, náboženské a sociálne organizácie, komunitné združenia a združenia migrantov, športové a kultúrne združenia, ozbrojené sily, sociálni partneri, najmä odbory, podniky a personálne agentúry nesú v tejto súvislosti osobitnú sociálnu zodpovednosť, pričom treba pripomenúť, že jednotliví aktéri majú v rámci procesu integrácie rôznu silu;

2.  domnieva sa, že vzájomný záväzok v súvislosti s integráciou môže získať čo najširšiu podporu spoločnosti iba vtedy, ak sa ho podarí úspešne začleniť do rôznych politík a ak členské štáty túto otázku aktívne a otvorene prerokujú s verejnosťou a ponúknu presvedčivé spôsoby riešenia problémov, ktoré integrácia v súčasnosti predstavuje;

3.  poukazuje na to, že integrácia je nepretržitý dvojstranný proces, ktorý si vyžaduje zapojenie štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ i hostiteľskej spoločnosti; víta mnoho príkladov osvedčených postupov v oblasti integrácie migrantov, žiadateľov o azyl a osôb s medzinárodnou ochranou v rámci celej EÚ, často prostredníctvom projektov realizovaných miestnymi orgánmi, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v plnení integračných cieľov;

4.  poznamenáva, že integrácia sa najúčinnejšie začína v miestnych komunitách; a preto požaduje podporu EÚ na vytvorenie integračnej siete miestnych a regionálnych orgánov, ktorá bude zahŕňať všetky subjekty občianskej spoločnosti pôsobiace na miestnej úrovni, v súlade so zásadou „zdola nahor“ a prípadne nasledovaním príkladov projektov CLIP(15), ERLAIM(16), ROUTES, City2City a EUROCITIES; zdôrazňuje skutočnosť, že obce a mestá zohrávajú v tomto smere hlavnú úlohu a zasluhujú si osobitnú podporu;

5.  vyzýva členské štáty, aby rázne bojovali proti diskriminácii štátnych príslušníkov tretích krajín a iných občanov EÚ, najmä pokiaľ ide o formálnu a neformálnu diskrimináciu pri hľadaní práce a na pracovisku; domnieva sa, že by sa mali prijať dôrazné opatrenia na boj proti diskriminácii a rasizmu v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy a sprievodného rastu nezamestnanosti; zdôrazňuje, že zamestnávatelia majú zo zákona povinnosť zaobchádzať so všetkými zamestnancami rovnako a nerobiť medzi nimi žiadne rozdiely z dôvodu náboženstva, pohlavia, etnickej či štátnej príslušnosti, t. j. presadzovať základné práva, pričom nediskriminácia a rovnaké príležitosti sú kľúčovou súčasťou integračného procesu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že úroveň odmeňovania a práva na základe kolektívnych zmlúv sa v hostiteľskej krajine budú dodržiavať aj v prípade migrantov; vyzýva členské štáty, aby monitorovali dodržiavanie tohto súladu v praxi s cieľom zabrániť mzdovému a sociálnemu dumpingu, prijali spoločné usmernenia o boji proti diskriminácii súvisiacej s prácou a opatrenia zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu, ktorý môže mať legislatívny systém na životy migrantov, a podporovali aktivačné politiky, ktoré môžu viesť k rýchlejšiemu rastu a zníženiu nerovností a príjmových rozdielov;

6.  vyzýva členské štáty, aby lepšie prepájali migračné politiky týkajúce sa pracovnej sily s cieľom riešiť nedostatok pracovnej sily a oživiť domácu výrobu;

7.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom predvstupovej pomoci a užšieho monitorovania dosiahnutého úspechu ďalej posilňovala úsilie krajín zapojených do procesu rozširovania zlepšiť sociálne a hospodárske začlenenie Rómov, pričom ešte väčšia pozornosť by sa mala venovať situácii rómskych žien a dievčat;

8.  domnieva sa, že je nevyhnutné, aby integračné politiky a opatrenia členských štátov boli diferencovanejšie, primeranejšie a kvalitnejšie, pričom je najmä nevyhnutné rozlišovať medzi potrebami, napríklad, pracovníkov s vysokou kvalifikáciou a nízkou kvalifikáciou, občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín, migrantov s pracovnou ponukou a bez pracovnej ponuky, s jazykovými znalosťami alebo rodinnými väzbami v hostiteľskej krajine a bez jazykových znalostí a rodinných väzieb, aby sa tak mohli naplniť potreby všetkých migrantov; pripomína, že účasť závisí od toho, či sú tieto opatrenia dostupné a dosiahnuteľné, ako aj od práva na sprievod najbližších rodinných členov a od práva pracovať pre stáleho partnera;

9.  pripomína, že približne polovicu migrantov v EÚ predstavujú ženy a že nezávislé právne postavenie migranta pre ženy a právo pracovať pre manžela či manželku sú kľúčovými prvkami na zabezpečenie účinnej integrácie;

10.  požaduje, aby sa na miestnej, národnej a európskej úrovni prijal holistický prístup porovnateľný s uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti; požaduje, aby sa zaviedla zásada uplatňovania integračného hľadiska, pričom otázky týkajúce sa integrácie treba zohľadňovať vo všetkých politických, legislatívnych a finančných opatreniach, a na tento účel vyzýva členské štáty, aby od národných kontaktných miest pre integráciu (NCPI) požadovali poskytovanie informácií o pokroku dosiahnutom v tejto oblasti; vyzýva okrem toho Komisiu, aby zriadila medziútvarovú skupinu pre integráciu, ktorá sa bude zaoberať otázkami integrácie, (pracovnej) migrácie a integrácie do trhu práce a bude zahŕňať všetky príslušné generálne riaditeľstvá, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, ako aj príslušné zainteresované strany;

11.  víta vytvorenie Európskeho fóra pre integráciu, ktoré občianskej spoločnosti poskytuje platformu na diskusiu o problémoch a prioritách týkajúcich sa otázok integrácie migrantov; uvítal by silnejšie prepojenie medzi fórom a prebiehajúcim politickým a legislatívnym procesom na úrovni EÚ;

12.  domnieva sa, že úspešná integrácia zahŕňa aj účasť na procesoch politického rozhodovania a že treba podporovať predovšetkým účasť migrantov na živote spoločnosti; podporuje preto rozšírenie možností pre ľudí z prostredia migrantov, pokiaľ ide o účasť na živote spoločnosti a politické spolurozhodovanie, ako aj podnecovanie týchto ľudí, aby uvedené príležitosti využívali;

13.  pripomína význam hlasovacích práv migrantov, najmä na miestnej úrovni, ako dôležitého nástroja pre integráciu a aktívne občianstvo; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným politickým zastúpením menšín na všetkých úrovniach verejnej správy, a to aj na úrovni členských štátov a v Európskom parlamente;

14.  zdôrazňuje, že je dôležité uznať, že silná kultúrna identita by nemala znižovať silu národnej identity a že národná identita musí byť dostatočne otvorená a pružná, aby dokázala prijať a začleniť osobitosti vyplývajúce z rozdielneho kultúrneho pôvodu a pozadia občanov, ktoré tvoria pluralitný štát, a aby im dala priestor;

15.  zdôrazňuje, že aj krajiny pôvodu majú zodpovednosť za uľahčenie integrácie do pracovného trhu prostredníctvom ponuky finančne dostupných jazykových a ďalších prípravných kurzov, poskytovania informácií, monitorovania personálnych agentúr v záujme zabezpečenia ich zodpovedného správania a zachovania kontaktov s ich členmi žijúcimi v diaspóre a/alebo pôsobiacich v službách veľvyslanectiev v hostiteľských krajinách; nabáda preto krajiny pôvodu, aby v tomto ohľade ďalej rozvíjali príslušné programy;

16.  požaduje, aby sa v rámci jazykových a integračných programov v hostiteľských krajinách vyučovala história, kultúra, hodnoty a zásady európskej demokracie, právneho štátu a európskej pamäti, a to bez ohľadu na kultúrne pozadie, zručnosti alebo oblasť odborných znalostí prisťahovalca, pričom treba vyzdvihnúť práva a ďalšie zásady obsiahnuté v Charte základných práv, ako aj boj proti zakoreneným rodovým stereotypom;

17.  upozorňuje na čoraz dôležitejšiu úlohu, ktorú v rámci integrácie zohrávajú ženy migrantky, ktoré nielenže predstavujú veľký potenciál pre trh práce a často zohrávajú významnú úlohu pri vzdelávaní detí a odovzdávaní noriem a hodnôt, ale aj preto, že práve ich postihuje diskriminácia a násilie najčastejšie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zásadnú konsolidáciu právneho a sociálneho postavenia žien s cieľom zabrániť diskriminácii v rámci celého radu oblastí politiky a využiť potenciálny prínos žien k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju;

18.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili programy v oblasti vzdelávania a komunikácie s cieľom informovať migrantky o ich právach a povinnostiach a aby pre ženy zriadili poradenské služby vo viacerých jazykoch;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali so sieťami a mimovládnymi organizáciami, ktoré sa zaoberajú otázkami týkajúcimi sa migrantiek, s cieľom vytvoriť politiky zohľadňujúce rodovú otázku a zohľadniť koncepciu rodovej rovnosti, aby sa tak ochránili ľudské práva migrantiek a zabezpečili rovnaké príležitosti v oblasti zamestnanosti a prístupu na trh práce pri súčasnom zaručení rovnakých práv, a bojovať proti obchodovaniu so ženami a ich sexuálnemu zneužívaniu a predchádzať týmto javom;

20.  zdôrazňuje, že nedostatok kvalifikovaných pracovných síl by sa mal zároveň riešiť cieleným vzdelávaním a odbornou prípravou v členských štátoch, a to aj v rámci podnikov; navrhuje na tento účel rozšírenie medzinárodného rozmeru programu v oblasti celoživotného vzdelávania a mobility; zdôrazňuje ďalej, že problém slabých výsledkov a vysokej miery predčasného ukončenia školskej dochádzky u detí migrujúcich pracovníkov by sa mal riešiť tak, že sa zabezpečia práva maloletých na vzdelanie, primerané opatrenia vrátane finančných opatrení, študijné granty, ďalšie možnosti vzdelávania a poskytovanie informácií o systémoch vzdelávania členských štátov a o príslušných právach a povinnostiach v čo najväčšom počte jazykov; pripomína úspech duálneho systému vzdelávania, resp. duálneho systému odbornej prípravy v niektorých členských štátoch pri poskytovaní pomoci migrantom, pokiaľ ide o ich vstup na trh práce a zníženie miery nezamestnanosti mladých; považuje za nevyhnutné, aby pedagogickí pracovníci dostali odbornú prípravu zameranú na zvládanie rozmanitosti a aby sa zvážili možnosti prijímania migrantov na miesta vo verejnom sektore, najmä učiteľské pozície; nabáda členské štáty, aby podporovali podnikateľov z etnických skupín, a uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú pri integrácii a tvorbe pracovných miest, a ich vedúcu úlohu v rámci spoločenstiev;

21.  vyzýva členské štáty, aby informovali zahraničných študentov o pracovných príležitostiach po ukončení štúdia a uľahčili im prístup k svojim trhom práce, keďže osoby, ktoré žili a ukončili štúdium v danej krajine a zvládli jej jazyk, už možno považovať za integrované; poukazuje okrem toho na skutočnosť, že pre EÚ je aj z hospodárskeho hľadiska nevýhodné nevyužiť investície vložené do absolventov vysokých škôl, keď si v EÚ nemôžu nájsť zamestnanie; vyzýva preto členské štáty, aby lepšie posúdili dopyt po pracovnej sile a v súťaži o získanie pracovných miest vytvorili spravodlivé príležitosti pre migrujúcich pracovníkov, ktorí ukončili štúdium v niektorom z členských štátov EÚ;

22.  pripomína, že osoby hľadajúce zamestnanie na európskych trhoch práce prichádzajú najmä zo susedných krajín EÚ a že sú pre tieto trhy práce skutočným prínosom, pričom podobnosti v oblasti vzdelávacích programov, historického pozadia a jazykov sú pre migrantov podstatnou výhodou;

23.  vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť vytvoriť a zaviesť spoločný európsky systém pre vstup založený na stanovených kritériách, a to vychádzajúc z transparentných kritérií a v súlade so európskym kvalifikačným rámcom pre zhromažďovanie a prenos kreditov, na ktorom sa môžu členské štáty dobrovoľne zúčastniť; konštatuje, že by malo byť možné prispôsobiť takýto systém podmienkam trhu práce s cieľom uľahčiť prilákanie naliehavo potrebných odborníkov;

24.  zdôrazňuje, že na kvalifikovaných pracovníkov prichádzajúcich z krajín EÚ i tretích krajín sa musí uplatňovať zásada rovnakej odmeny a rovnakých pracovných podmienok za rovnakú prácu na tom istom pracovisku;

25.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s navrhovaným systémom vstupu zvážila vytvorenie medzinárodnej platformy v rámci siete EURES pre štandardizované profily pracovných miest a zručností, a to so zreteľom na európsky kvalifikačný rámec pre zhromažďovanie a prenos kreditov s cieľom uľahčiť nábor migrantov uchádzajúcich sa o zamestnanie a porovnanie ich spôsobilostí, zručností a kvalifikácií;

26.  zdôrazňuje, že výsledkom účasti členského štátu na systéme vstupu založenom na európskom kvalifikačnom rámci pre zhromažďovanie a prenos kreditov bude zvýšenie jeho príťažlivosti pre kvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín, pre ktorých by to znamenalo zjednodušenie;

27.  zdôrazňuje význam migrácie kvalifikovaných pracovníkov zameranej na potreby, ktorú by mali sprevádzať integračné opatrenia, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolu so svojimi regiónmi a mestami zaviedli spoločný systém koordinácie na európskej úrovni s cieľom určiť dopyt po pracovnej sile a účinnejšie riadiť pracovnú migráciu; víta preto návrh Komisie zriadiť európsku platformu pre dialóg o riadení pracovnej migrácie, ako aj pravidelné a systematické hodnotenie dlhodobej ponuky a dopytu na pracovných trhoch EÚ do roku 2020 rozčlenené podľa jednotlivých sektorov, povolaní, úrovní kvalifikácie a členských štátov; zdôrazňuje, že v tomto pláne by sa mal jasne identifikovať aj nedostatok pracovných síl v EÚ z krátkodobého a strednodobého hľadiska;

28.  odporúča, aby uvedený systém obsahoval aspoň zoznam povolaní, ktoré sa vyznačujú nedostatkom pracovných síl, a analýzu dopytu na základe údajov zamestnávateľov;

29.  vyzýva členské štáty so zreteľom na preferenčnú klauzulu Spoločenstva, aby napriek i kvôli stálemu nedostatku kvalifikovaných pracovníkov podporovali vnútornú mobilitu v rámci EÚ a teda uľahčovali podmienky náboru, samotný nábor a integráciu občanov EÚ z ostatných členských štátov; vyzýva členské štáty, aby vytvorili prostriedky a nástroje na nápravu nedostatku na pracovnom trhu prostredníctvom mobility vnútri EÚ a investovali do služieb opätovnej integráciu migrantov EÚ, ktorí neboli úspešní pri hľadaní práce a preto sa vrátili do svojej krajiny;

30.  zdôrazňuje, že nie je vhodné využívať otázku pracovnej migrácie na zastrašovanie verejnosti; konštatuje, že vopred vytvorené predstavy založené na predsudkoch a nenávisti ohrozujú solidaritu, ktorá tvorí základ spoločnosti, a že populistické využívanie tejto témy by sa preto malo dôrazne odmietnuť;

31.  pripomína dôležitú úlohu masmédií vo formovaní verejnej mienky o prisťahovalectve a integrácii a žiada, aby zodpovedná žurnalistika podporovala vzájomné rešpektovanie a chápanie podobností a rozdielov tých druhých;

32.  domnieva sa, že migranti, utečenci a žiadatelia o azyl by mali mať ľahší prístup na trh práce bez toho, aby narážali na prekážky pri získavaní tohto prístupu, a že by mali mať možnosť počítať s rýchlejším a nenákladným posúdením a prípadne uznaním a potvrdením svojho vzdelania, kvalifikácie a zručností získaných v rámci formálneho, neformálneho alebo informálneho vzdelávania; vyzýva preto Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na to, ako by sa mohol zriadiť mechanizmus uznávania odborných kvalifikácií a diplomov štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane účinného posúdenia zručností v prípade chýbajúcich dokumentov; pripomína, že na tento účel je dôležité podporovať transparentnosť, pokiaľ ide o odborné znalosti, kvalifikáciu a zručnosti v partnerských krajinách;

33.  konštatuje, že prisťahovalectvo orientované na pracovný trh môže mať pozitívny vplyv na systémy sociálneho zabezpečenia v hostiteľskom členskom štáte a vďaka kultúrnej rozmanitosti (jazykové znalosti, skúsenosti zo zahraničia, mobilita atď.) zaručovať kvalifikovanú pracovnú silu a posilňovať konkurenčnú výhodu;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s partnerskými krajinami a kládli väčší dôraz na boj proti detskej práci, aby sa tak namiesto toho vytvorili dôstojné pracovné miesta pre dospelých a zabezpečilo sa primerané vzdelávanie detí;

35.  presadzuje vykonávanie slobody združovania odborov a práva na kolektívne vyjednávanie bez výnimky s cieľom posilniť, zlepšiť a obhajovať dôstojné pracovné podmienky;

36.  požaduje, aby boli migranti čo najrýchlejšie pripravení na domáci trh práce; poukazuje v tejto súvislosti na najlepšie postupy v oblasti integrácie do trhu práce, napr. mentorstvo migrantov, usmerňovanie integrácie, program migranti pre migrantov a kurzy odborného jazyka, ako aj poskytovanie pomoci a podpory pre deti migrantov v školopovinnom veku a podporu začínajúcich podnikov kvalifikovaných migrantov;

37.  zdôrazňuje, že osvojenie si jazyka hostiteľskej krajiny je základom úspechu na európskom pracovnom trhu orientovanom na služby; ďalej zdôrazňuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby boli k dispozícii dostatočné možnosti na učenie jazykov, tak aby jazykové bariéry na pracovisku už neboli prekážkou, a víta vlastné iniciatívy podnikov v tejto oblasti;

38.  v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby migrantom poskytovali lepšie informácie o možnostiach a výzvach, o európskych a národných dotáciách a o organizáciách a orgánoch poskytujúcich pomoc v oblasti samostatnej zárobkovej činnosti;

39.  navrhuje Komisii vyhlásiť rok 2016 za európsky rok integrácie, naliehavo ju však vyzýva, aby pozornosť venovala najmä integrácii prostredníctvom práce; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že uvedený rok integrácie bude zahŕňať konkrétne legislatívne texty a ukazovatele pre členské štáty;

40.  odporúča, aby si členské štáty v rámci podpory rozmanitosti na pracovisku vymieňali a rozvíjali najlepšie postupy, napr. v oblasti poradenstva, podpory v počiatočnej fáze, programov začleňovania, podporovanej práce, konkrétne zameraných skupín, plánov diverzifikácie, individuálnej starostlivosti, odborného vzdelávania zameraného na jazyky a zručnosti a antidiskriminačných kampaní;

41.  poznamenáva, že mnohé členské štáty vyvíjajú v oblasti integrácie migrantov nedostatočné snahy a že preto sa od príslušných orgánov stále požaduje cielené úsilie; domnieva sa, že príčinou je aj chybný prístup, v rámci ktorého sú migranti zobrazovaní predovšetkým ako bezpečnostné riziko, a že sa nedostatočne vnímajú pozitívne príležitosti; domnieva sa, že v mnohých prípadoch sa preto kvalifikácia získaná v domovskej krajine neuznáva tak, ako by sa mala;

42.  uznáva, že potenciál cirkulujúcej (pracovnej) migrácie môže podnietiť situáciu, ktorá bude prospešná pre všetky tri strany, teda migrantov, hostiteľskú aj domácu krajinu, a vyzýva členské štáty, aby umožnili a uľahčili túto formu imigrácie a emigrácie;

43.  zdôrazňuje, že v rámci cirkulujúcej migrácie je dôležité sústrediť sa na jednotlivca a zabezpečiť, aby získané znalosti a zručnosti mohli jednotlivci po svojom návrate využiť;

44.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu s tretími krajinami v oblasti cirkulujúcej migrácie a aby ju začlenili do svojich rokovaní a zmlúv, najmä v rámci globálneho prístupu k migrácii a mobilite a s tým súvisiacich dialógov o migrácii a mobilite a partnerstiev v oblasti mobility;

45.  akceptuje ako alternatívny rámec uzatvorenie dohody medzi EÚ a tretími krajinami o spoločnom programe v oblasti migrácie a mobility v prípade, že jedna zo strán nie je pripravená prevziať celý súbor záväzkov obsiahnutých v partnerstve pre mobilitu, pričom zdôrazňuje, že by malo ísť iba o prechodnú fázu;

46.  v tejto súvislosti osobitne víta plány na zavedenie stredísk na poskytovanie zdrojov v oblasti migrácie a mobility v partnerských krajinách partnerstva pre mobilitu a spoločných programov, a zároveň naliehavo vyzýva, aby sa myšlienka týchto centier ponúkla aj tretím krajinám;

47.  požaduje opatrenia na podporu inteligentných stratégií cirkulujúcej migrácie, pri ktorých sa využijú nevyhnutné prostriedky a právne záruky a predpoklady, s cieľom vytvoriť bezpečné pracovné miesta a zabrániť nelegálnemu prisťahovalectvu;

48.  konštatuje, že úspešná spolupráca tohto druhu si vyžaduje dlhodobé záväzky, ktoré môže EÚ prijímať mimoriadne vďaka svojim finančným nástrojom, napr. podporovaním programov pre návrat a integráciu s prvkami cirkulujúcej migrácie;

49.  zdôrazňuje, že programy cirkulujúcej migrácie sa musia stať pružnejšie a že sa musí zohľadňovať článok 8 EDĽP a smernice 2003/109/ES a 2003/86/ES;

50.  zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je pred príchodom do hostiteľskej krajiny užitočná odborná príprava zameraná na zvládnutie jazyka a nadobudnutie zručností, ako aj príprava na návrat, a pripomína možnosť zriadiť kancelárie pre prípravu na odchod (tzv. pre-departure desks) v domovskej aj hostiteľskej krajine;

51.  vyzýva Komisiu vzhľadom na to, že politiky v oblasti migrácie a trhu práce by mali ísť ruka v ruke, aby v tejto súvislosti posilnila spojenie medzi dopytom po pracovnej sile, cirkulujúcou migráciou, rozvojovou, susedskou a zahraničnou politikou a považovala toto spojenie za prioritu; víta finančnú podporu, ktorú EÚ doposiaľ poskytovala na riadenie migrácie v tretích krajinách, napr. Migration EU expertise II (MIEUX II), a žiada, aby sa pri financovaní európskych projektov čo najlepšie vytvárali synergie medzi Európskym sociálnym fondom a Fondom pre migráciu;

52.  víta existujúce nástroje EÚ na formulovanie integračných politík, napr. sieť národných kontaktných miest pre integráciu, európsku internetovú stránku o integrácii, Európsku príručku integrácie, Európsky fond pre integráciu, Fond pre azyl a migráciu, portál EÚ o prisťahovalectve a európske moduly pre integráciu;

53.  pripomína dokument EÚ Spoločné základné zásady politiky integrácie prisťahovalcov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty v súčasnosti v plnej miere nevyužívajú Európsky fond pre integráciu, a pripomína, že cieľom tohto fondu je podpora opatrení členských štátov na vykonávanie uvedených zásad;

54.  zdôrazňuje potrebu určiť a vzájomne si vymieňať najlepšie postupy a podporovať túto výmenu medzi členskými štátmi a krajinami mimo EÚ so zameraním na najlepšie prisťahovalecké politiky z hľadiska rodovej rovnosti;

55.  zdôrazňuje potrebu optimálneho využitia Európskeho roka občanov 2013 s cieľom zamerať sa na voľnú mobilitu a plné zapojenie migrantiek do európskej spoločnosti;

56.  vyzýva členské štáty, aby viedli kampane zamerané na migrantov s cieľom bojovať proti zakoreneným rodovým stereotypom v daných spoločenstvách, aby sa zlepšila integrácia a účasť migrantiek v spoločnosti, v oblasti hospodárstva, vzdelávania a na trhu práce a aby sa bojovalo proti násiliu z dôvodu rodovej príslušnosti;

57.  poukazuje na skutočnosť, že mnohí potenciálni migranti musia vo svojej domovskej krajine čeliť dlhým čakacím lehotám na konzulárnych úradoch členských štátov, a preto je rýchle, spoľahlivé a plynulé sprostredkovanie tzv. cirkulujúceho pracovného miesta veľmi ťažké; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby sa intenzívnejšie zaoberali možnosťou vytvoriť spoločný európsky konzulárny úrad v delegáciách EÚ a veľvyslanectvách členských štátov;

58.  podporuje odbornú prípravu personálu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, najmä pracovníkov delegácií EÚ, v oblasti globálneho prístupu k migrácii s cieľom zabezpečiť účinné začleňovanie tém prisťahovaleckej politiky EÚ do jej vonkajších činností;

59.  dôrazne nabáda ESVČ, aby sa snažila zohrávať aktívnejšiu koordinačnú úlohu v rámci vonkajšieho rozmeru migračnej politiky;

60.  pripomína dôležitosť systému riadenia inteligentných hraníc zo strany EÚ, ako aj možnosť monitorovať hranice pomocou biometrických identifikačných znakov;

61.  domnieva sa, že vstup a pobyt sa musí riadiť jasnými, spravodlivými a nediskriminačnými pravidlami, ktoré musia byť v súlade s normami právneho štátu na národnej úrovni i na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že kritériá vstupu musia byť ľahko zrozumiteľné a dlhodobo platné; poznamenáva, že oprávnenie na dlhodobý pobyt v blízkej budúcnosti má v súvislosti s integráciou zásadný význam; zdôrazňuje, že jazykové znalosti sú dôležité a mali by sa podnecovať a podporovať, ale nemali by sa používať ako kritérium výberu alebo znevýhodnenia;

62.  poznamenáva v súvislosti so smernicami 2008/115/ES a 2009/52/ES, že nelegálnu pracovnú migráciu možno zmierniť nielen prostredníctvom účinnej kontroly, ale aj účinnejším sprístupnením príležitostí na legálne prisťahovalectvo;

63.  vyjadruje poľutovanie nad zmenami v „práve na štátnu príslušnosť pri narodení“ v právnych predpisoch niektorých členských štátov, čo v EÚ zvyšuje počet ľudí bez štátnej príslušnosti;

64.  zdôrazňuje, že legálne i nelegálne prisťahovalectvo sú bežné javy a že je nutný spoločný právny rámec pre oblasť migračných politík s cieľom chrániť migrantov a potenciálne obete, najmä ženy a deti, ktoré sú zraniteľné vzhľadom na rôzne formy organizovanej trestnej činnosti v oblasti migrácie a obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje tiež, že nelegálnu migráciu možno obmedziť prostredníctvom spoločného právneho rámca;

65.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohé migrantky sú vo svojich krajinách pôvodu zavádzané sľubmi o pracovných zmluvách v rozvinutých krajinách a že niektoré z nich sa dokonca stávajú obeťami únosov na účely sexuálneho zneužívania mafiánskymi organizáciami a sieťami obchodovania s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie v boji proti takýmto nezákonným a neľudským praktikám;

66.  vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby vytvorili právny rámec, ktorý by prisťahovalkyniam zaručil právo na vlastníctvo vlastného pasu a povolenie na pobyt a ktorý by umožnil vyvodiť trestnú zodpovednosť voči osobe, ktorá takéto dokumenty odcudzí;

67.  zdôrazňuje, že migrantky sú väčšinou zamestnané v odvetví domácich služieb a osobnej starostlivosti bez ohľadu na ich vzdelanie a pracovné skúsenosti; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že prevažná väčšina migrantiek pracuje bez pracovnej zmluvy za veľmi nízku mzdu a bez akýchkoľvek sociálnych práv;

68.  víta Dohovor MOP č. 189 o domácich pracovníkoch, ktorý nadobudne platnosť v roku 2013, a vyzýva všetky členské štáty na jeho skorú ratifikáciu;

69.  víta existujúce rozhodnutia EÚ o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia s Alžírskom, Marokom, Tuniskom, Chorvátskom, bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Izraelom, Čiernou Horou, San Marínom, Albánskom a Tureckom; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na riešenie otázky koordinácie sociálneho zabezpečenia štátnych príslušníkov tretích krajín, najmä pokiaľ ide o ochranu práv pri odchode z EÚ alebo opätovnom príchode do EÚ, a doplnila migračnú politiku EÚ primeranými opatreniami týkajúcimi sa získaných práv sociálneho zabezpečenia migrantov;

70.  víta v tejto súvislosti iberoamerický dohovor o sociálnom zabezpečení a navrhuje, aby sa pristúpenie k tomuto dohovoru ako platforme európskej koordinácie umožnilo popri Portugalsku a Španielsku aj ďalším členským štátom; zdôrazňuje, že dvojstranné dohody medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami síce môžu stanoviť lepšiu sociálnu ochranu, ale štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa pohybujú medzi štátmi EÚ, sťažujú informovanosť o právach sociálneho zabezpečenia; víta preto návrh Komisie na zriadenie mechanizmu EÚ na výmenu osvedčených postupov a informácií o koordinácii sociálneho zabezpečenia a navrhuje, aby Komisia zbierala existujúce bilaterálne národné dohody, spracúvala ich a transparentným spôsobom uverejňovala; vyzýva Komisiu, aby členským štátom vstupujúcim do dvojstranných dohôd poskytovala poradenstvo s cieľom zabezpečiť, aby uplatňovanie v celej EÚ bolo jednotnejšie, pričom treba rešpektovať koordináciu sociálneho zabezpečenia EÚ aj dohovory MOP o sociálnom zabezpečení;

71.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby rozšírili faktický rozsah dohôd EÚ o pridružení s tretími krajinami a širšími regiónmi, pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie; žiada preto, aby sa vonkajší rozmer koordinácie sociálneho zabezpečenia EÚ zahrnul ako dôležitý prvok do vonkajších vzťahov EÚ a rokovaní s tretími krajinami;

72.  poukazuje na skutočnosť, že vďaka prijatiu nariadenia (EÚ) č. 1231/2010 sa síce rozšírili práva stanovené v nariadení (ES) č. 883/2004 aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, týchto práv sa však možno domáhať len pri cezhraničnej činnosti v rámci EÚ, v dôsledku čoho je vylúčený veľký počet štátnych príslušníkov tretích krajín; očakáva, že opatrenia súvisiace s prístupom k sociálnemu zabezpečeniu, ktoré sú už zahrnuté do právnych predpisov EÚ, napr. do smernice o jednotnom povolení, budú vykonané v plnom rozsahu;

73.  v tejto súvislosti víta rozšírenie rozsahu pôsobnosti pravidiel o štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktoré sú uvedené v smernici 2009/50/ES (smernica o modrej karte), a vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila vykonávanie smernice a jej vplyv na pracovný trh;

74.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné chrániť práva občanov EÚ aj mimo EÚ a v prípadoch, keď pracujú alebo pracovali v tretích krajinách;

75.  požaduje preto, aby sa prijal jednotný a recipročný prístup EÚ v oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia voči tretím krajinám, ktorý sa bude vzťahovať na všetkých občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín, a to bez toho, aby boli dotknuté práva štátnych príslušníkov tretích krajín odvodené z dohôd o pridružení a vypracované Európskym súdnym dvorom;

76.  navrhuje, aby sa v tejto súvislosti zvážil aj fakultatívny, dobrovoľný a nadradený 28. režim pre prisťahovalcov a občanov EÚ v iných štátoch EÚ;

77.  víta vytvorenie európskeho preukazu zdravotného poistenia a naliehavo vyzýva, aby sa jeho používanie ďalej rozšírilo a zjednodušilo;

78.  zdôrazňuje, že príťažlivosť európskeho trhu práce závisí aj od toho, či sú dôchodkové a sociálne práva prenosné a zostávajú uplatniteľné aj pri prípadnom návrate;

79.  víta prijatie smernice o jednotnom povolení, ktorá umožňuje prenos dôchodkov štátnych príslušníkov tretích krajín a ich pozostalých v súlade s nariadením (ES) č. 883/2004; vyzýva súčasné a budúce predsedníctva EÚ, aby spolu s Komisiou obnovili rokovania o návrhu smernice o prenosnosti doplnkových dôchodkových práv;

80.  zdôrazňuje, že EÚ zohráva priekopnícku úlohu pri vonkajšom rozmere koordinácie sociálneho zabezpečenia a môže stanovovať globálne normy;

81.  upozorňuje na potrebu vývoja príslušných informačných systémov pre migrantov vrátane prístupu k príslušným programom a službám, ktoré by potenciálnym migrantom umožnili náležite posúdiť náklady a prínosy migrácie a pomohli by im pri rozhodovaní sa o migrácii; navrhuje, aby sa prisťahovalcom ihneď po príchode poskytovali informácie o ich právnom postavení, pokiaľ ide o návrat; žiada, aby sa na tento účel používal systém MISSOC (spoločný informačný systém o sociálnej ochrane);

82.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby organizovali európske a vnútroštátne informačné kampane zamerané na zvýšenie účasti migrantiek na demokratickom živote a aby zriadili a podporovali výmenné platformy pre migrantky;

83.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a národným parlamentom.

(1) CESE 638/2012 – SOC/449. (2) Ú. v. EÚ L 251, 3.10.2003, s. 12. (3) Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44. (4) Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 24. (6) Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009, s. 17. (7) Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98. (8) Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 48. (9) Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 845. (10) Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 15. (11) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16. (12) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22. (13) Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1. (14) Ú. v. EÚ L 344, 29.12.2010, s. 1. (15) Európska sieť miest pre miestne politiky v oblasti integrácie migrantov. (16) Európske regionálne a miestne orgány pre integráciu migrantov.